zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe

Návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) upravuje vzťahy štátnych zamestnancov k štátu pri vykonávaní štátnej služby v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe. Navrhovaná právna úprava vychádza aj zo Stratégie riadenia ľudských zdrojov v štátnej službe na roky 2015 – 2020 schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 548 zo 7. októbra 2015. Prijatie nového zákona o štátnej službe predstavuje aj jednu z podmienok na splnenie ex ante kondicionalít, ktoré vyplývajú pre Slovenskú republiku z Partnerskej dohody na roky 2014 – 2020.
Úprava postavenia štátnych zamestnancov sa považuje za dôležitú oblasť spoločenských vzťahov. Štátni zamestnanci sa v podstatnej miere priamo zúčastňujú na tvorbe a realizácii výkonu štátnej správy a je preto nevyhnutné, aby právna úprava štátnozamestnaneckých vzťahov predstavovala jednotný, stabilný a funkčný systém. Navrhuje sa zabezpečiť štátnym zamestnancom nevyhnutné podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby a vytvoriť priestor na odborné plnenie úloh orgánov štátnej správy. Pri vypracovaní návrhu zákona sa vychádzalo z aplikačnej praxe uplatňovania zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 400/2009 Z. z.“).
Predkladaný návrh zákona vychádza z predpokladu, že štátna služba je budovaná na princípoch, ktorými sa riadia štátni zamestnanci pri výkone štátnej služby a služobné úrady pri rozhodovaní v štátnozamestnaneckých vzťahoch. Princípy štátnej služby ponúkajú hodnotový rámec a východiská pre tvorbu konkrétnych ustanovení zákona o štátnej službe a to aj vďaka svojej jasnosti a jednoznačnosti, ako aj ich umiestneniu v úvode návrhu zákona.
Pridanou hodnotou princípov štátnej služby je skutočnosť, že umožňujú prepojenie na všeobecnejšie hodnoty vyplývajúce z ústavy a administratívneho práva štátu, čím zabezpečujú konzistentnosť medzi právnou filozofiou štátu a konaním jeho predstaviteľov.
Budovanie legislatívy o štátnej službe na základe princípov je vo svete pomerne bežným javom. Princípy pre štátnu službu má napr. Veľká Británia, Írsko, Francúzsko, Poľsko, Belgicko a USA. Ich dôležitosť vzhľadom na nadväznosť na princípy administratívneho práva štátu vyzdvihuje aj OECD (1999) v dokumente o Európskych princípoch pre verejnú správu.
Princípy štátnej služby nie sú v zákone o štátnej službe novým prvkom. Prvýkrát sa objavili už v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Išlo o princíp profesionality, politickej nezávislosti, efektivity, pružnosti, nestrannosti a etiky. Dôvodová správa k zákonu však bližšie nepopisovala význam týchto princípov a ustanovenia zákona neboli dostatočne prepojené s princípmi, a v niektorých prípadoch si dokonca odporovali. Zákon č. 400/2009 Z. z. nahradil princíp pružnosti princípom stability štátnozamestnaneckého pomeru. V dôvodovej správe boli uvedené konkrétne ustanovenia zákona, ktorými sa princípy uplatňujú. Vzhľadom na to, že princípy slúžia ako hodnotový rámec pre interpretáciu zákona, jeho tvorcovia považovali za vhodné včleniť ich priamo do úvodných článkov zákona. Tieto články obsahujú ustanovenia vysvetľujúce význam jednotlivých princípov a ich premietnutie do konkrétnych inštitútov a ustanovení v zákone.
Nový zákon o štátnej službe je budovaný na princípoch politickej neutrality, zákonnosti, transparentného zamestnávania, efektívneho riadenia, nestrannosti, profesionality, transparentného a rovnakého odmeňovania, stability a rovnakého zaobchádzania. V porovnaní s princípmi štátnej služby podľa zákona 400/2009 Z. z. sa počet princípov rozšíril zo šiestich na deväť. Princíp etiky bol podrobnejšie rozpracovaný a premietnutý do princípu profesionality, úzko však súvisí s transparentným zamestnávaním, odmeňovaním a v neposlednom rade aj so spravodlivým zaobchádzaním. Doplnený bol tiež princíp zákonnosti, ktorý zdôrazňuje povinnosť zákonného postupu pri výkone štátnej služby štátnym zamestnancom a služobného úradu pri rozhodovaní o štátnozamestnaneckých vzťahoch. Princípy štátnej služby sú premietnuté do inštitútov a ustanovení návrhu zákona. Princípy štátnej služby vymedzujú prijímanie štátnych zamestnancov, stabilitu ich štátnozamestnaneckého pomeru, kariérny rast, hodnotenie výkonnosti a odmeňovanie v štátnej službe.
Návrh zákona počíta so zriadením Rady pre štátnu službu (ďalej len "rada") ako koordinačného a monitorovacieho orgánu nezávislého od politickej moci. Základným poslaním rady je ochrana princípov štátnej služby a dohľad nad dodržiavaním etického kódexu štátnych zamestnancov.
Novým zákonom o štátnej službe sa navrhuje zaviesť systemizácia štátnozamestnaneckých miest. V porovnaní so systemizáciou v minulosti, je navrhovaná systemizácia podstatne jednoduchšia a pružnejšie zohľadňuje potreby služobného úradu s ohľadom na efektívne riadenie ľudských zdrojov.
Z dôvodov súvisiacich s elektronizáciou v oblasti štátnej správy návrh zákona zavádza Centrálny informačný systém štátnej služby pozostávajúci z viacerých registrov (registra výberových konaní, registra úspešných absolventov, registra nadbytočných štátnych zamestnancov, registra štátnozamestnaneckých miest a registra štátnych zamestnancov). Na uskutočnenie zásadných zmien v riadení štátnej služby je nevyhnutná zmena v riadení ľudských zdrojov, a to je možné len na základe kvalifikovaných informácií. Vzhľadom na nedostatok správnych, aktuálnych a rýchlo dostupných informácií je nevyhnutné vybudovať systém primeraný podmienkam pre riadenie ľudských zdrojov na úrovni 21. storočia.
Jednotlivé služobné úrady a úrad vlády prostredníctvom tohto informačného systému získajú komplexnú personálnu databázu údajov pre úspešnú realizáciu stratégie riadenia ľudských zdrojov, čo povedie k efektivite, stabilite a profesionalizácii služobných úradov v Slovenskej republike. Spoločnými východiskami budovania Centrálneho informačného systému štátnej služby v zmysle definovaných základných cieľov je personálny rozvoj vo všetkých štruktúrach štátnej správy, optimalizácia ekonomických činností, informatizácia a úspora nákladov.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy v oblasti výberových konaní a získavania štátnych zamestnancov, oproti zákonu č. 400/2009 Z. z., je zabezpečenie vyššej transparentnosti výberových konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest. Predložený návrh zákona spresňuje proces výberového konania, najmä definuje jednotné miesto prístupu k informáciám o vyhlásených výberových konaniach, upravuje zriaďovanie výberovej komisie a menovanie jej členov, vyhlasovanie výberových konaní, druhy výberových konaní a zverejňovanie výsledkov výberových konaní.
Vzhľadom na novú koncepciu procesu obsadzovania štátnozamestnaneckých miest, predložený návrh zákona definuje a zavádza užšie vnútorné výberové konanie, širšie vnútorné výberové konanie, vonkajšie výberové konanie a hromadné výberové konanie.
V nadväznosti na právnu úpravu týkajúcu sa výberového konania, sú v predloženom návrhu nového zákona upravené aj nové formy overenia požadovaných všeobecných vedomostí, odborných vedomostí, schopností a osobnostných vlastností uchádzačov o štátnu službu, ako napríklad posúdenie požadovaných schopností a osobnostných vlastností uchádzača metódou hodnotiaceho centra, test na overenie požadovaných schopností a osobnostných vlastností uchádzača alebo riadený osobný rozhovor. Zámerom úpravy týchto nových foriem je predovšetkým snaha o kvalitnejšie overovanie požadovaných všeobecných vedomostí, odborných vedomostí, schopností a osobnostných vlastností uchádzačov o štátnu službu vo výberovom konaní.
V predloženom návrhu zákona sa zavádza nový právny inštitút „hromadné výberové konanie“, ktorý bude predstavovať z časti centralizovaný spôsob obsadzovania voľných štátnozamestnaneckých miest vhodných pre absolventov a väčšieho počtu voľných štátnozamestnaneckých miest na jednotlivých služobných úradoch. Podobný systém funguje v inštitúciách Európskej únie a v krajinách ako je napríklad Francúzsko, Belgicko, Írsko, Portugalsko, Španielsko, Grécko, Luxembursko. Vo Veľkej Británii sa týmto spôsobom obsadzujú pozície v rámci programu „fast stream“, ktorý umožňuje úspešným uchádzačom rýchly kariérny postup a jeho cieľom je obsadiť štátnozamestnanecké miesta najvhodnejšími uchádzačmi, predovšetkým z radov absolventov. Cieľom zavedenia hromadných výberových konaní do novej právnej úpravy zákona o štátnej službe je zabezpečenie najmä dodržiavania jednotných štandardov pre prijímanie uchádzačov do štátnej služby z radov absolventov a vytvorenie rovnakých konkurenčných podmienok pre túto skupinu uchádzačov na uľahčenie prístupu k štátnozamestnaneckým miestam.
V navrhovanej právnej úprave sa zavádza nová diferenciácia výpovednej doby a odstupného v závislosti od dĺžky trvania štátnozamestnaneckého pomeru. Určuje sa, aby nárok štátneho zamestnanca na odstupné vznikol len ak štátnozamestnanecký pomer bude trvať najmenej jeden rok. Podľa dĺžky trvania vzťahu sa určuje aj zvýšené odstupné, a to až do výšky štvornásobku funkčného platu. Navrhovaná právna úprava súčasne ustanovuje poskytnutie odstupného aj pre odborníka dočasne potrebného na plnenie úloh štátnej služby. Ďalej sa ustanovujú podrobnosti vrátenia odstupného štátnym zamestnancom.
V súvislosti so skončením štátnozamestnaneckého pomeru, návrh zákona obsahuje nový dôvod, ktorým je dovŕšenie 65 rokov veku, kedy štátnozamestnanecký pomer končí zo zákona. V takýchto prípadoch bude možné predĺžiť trvanie štátnozamestnaneckého pomeru v rozsahu najviac o tri roky.
Posudzovanie vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami sa navrhuje zabezpečovať pravidelným služobným hodnotením. Pravidelné hodnotenie bude vykonávať priamy nadriadený vedúci štátny zamestnanec raz ročne s výnimkou čiastkového služobného hodnotenia (najmä ak u štátneho zamestnanca má prísť k zmene štátnozamestnaneckého pomeru preložením) a opakovaného služobného hodnotenia (ak štátny zamestnanec dosiahol neuspokojivé výsledky v služobnom hodnotení za kalendárny rok). Príslušný priamy nadriadený zamestnanec bude hodnotiť odborné vedomosti a zručnosti každého štátneho zamestnanca, jeho výkonnosť, schopnosti a kompetencie, prístup k rozvoju osobnostných predpokladov a tiež jeho ochotu vzdelávať sa. Súčasťou služobného hodnotenia bude hodnotiaci rozhovor. Štátny zamestnanec bude môcť proti služobnému hodnoteniu vzniesť námietky do troch pracovných dní od oboznámenia sa so služobným hodnotením. Podrobnosti o služobnom hodnotení určí vykonávací právny predpis.
Podľa novej právnej úpravy sa naďalej ponecháva možnosť priznať osobný plat štátnemu zamestnancovi, ktorý plní osobitne významné úlohy alebo mimoriadne náročné úlohy. Osobný plat bude môcť byť zvýšený alebo znížený na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh, ale aj na základe záveru služobného hodnotenia.
Osobný príplatok mohol byť podľa doterajšej právnej úpravy priznaný iba na základe kvalitného vykonávania štátnej služby. Zavedením služobného hodnotenia sa navrhuje osobný príplatok priznať aj podľa záveru služobného hodnotenia. K úprave osobného príplatku (zvýšenie, zníženie, odobratie) bude môcť dochádzať v nadväznosti na úroveň kvality vykonávania štátnej služby, na záver služobného hodnotenia, ale aj pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru.
V súvislosti s adaptáciou štátneho zamestnanca mentorom počas adaptačného obdobia (skúšobnej doby), bude mať mentor nárok na príplatok vo výške 10 % z platovej tarify, ktorá mu je priznaná. Ak bude štátny zamestnanec vo výnimočných prípadoch vykonávať činnosť mentora vo vzťahu k dvom a viacerým štátnym zamestnancom, navrhuje sa príplatok vo výške 15 % z príslušnej platovej tarify.
V záujme zachovania možnosti diferencovaného ohodnotenia činností vykonávaných štátnymi zamestnancami, navrhuje sa naďalej zachovať poskytovanie odmeny. Odmenu bude môcť služobný úrad priznať štátnemu zamestnancovi nielen pri dosiahnutí 50 rokov veku, ale aj pri dosiahnutí 60 rokov veku.
Navrhuje sa poskytnúť štátnemu zamestnancovi príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti štátneho zamestnanca v dôsledku choroby alebo úrazu, a to najviac počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti v kalendárnom roku.
Vzdelávanie štátnych zamestnancov je priamo úmerne späté s profesionálnym, efektívnym a kvalitným vykonávaním štátnej služby. V návrhu zákona sa reaguje na poznatky získané z doterajšieho uplatňovania zákona č. 400/2009 Z. z. Zavedením zásad vzdelávania v návrhu zákona sa deklaruje ich prioritný význam pre celý systém vzdelávania štátnych zamestnancov. Navrhovanou právnou úpravou sa pojem „prehlbovanie kvalifikácie“ nahrádza pojmom „kontinuálne vzdelávanie“, ktorý je v súlade s terminológiou zákona č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom sa akcentuje na komplexnosť cieľov vzdelávania, na odborný a osobnostný rast a taktiež nepretržitosť procesu vzdelávania počas celého profesionálneho pôsobenia štátneho zamestnanca. Ďalej sa pojmy „priebežné vzdelávanie“ a „špecifické vzdelávanie“ nahrádzajú novým pojmom „kompetenčné vzdelávanie“, ktorý orientuje od samého začiatku systém vzdelávania štátnych zamestnancov na integrálny profesionálny a aj odborný a osobnostný rozvoj štátneho zamestnanca s dôrazom na efektivitu a rast jeho výkonnosti. Adaptačné vzdelávanie absolvujú štátni zamestnanci počas skúšobnej doby, realizuje sa pod vedením mentora, ktorý v procese adaptácie zohráva kľúčovú rolu. Podmienky výkonu činnosti mentora sú taxatívne určené, čím adaptačné vzdelávanie nadobúda kvalitatívne vyššiu úroveň. Zavádza sa nový podporný nástroj na zefektívnenie finančného riadenia prostriedkov určených na vzdelávanie štátnych zamestnancov, prostredníctvom ktorého sa zabezpečí návratnosť tejto investície do ľudských zdrojov v štátnej službe. Právnou úpravou zvyšovania kvalifikácie sa ponecháva platforma k plánovaniu kariérneho rastu štátnych zamestnancov.
V záujme zachovania právnych vzťahov zo štátnozamestnaneckého pomeru vzniknutých podľa zákona č. 400/2009 Z. z., respektíve podľa predošlej právnej úpravy, sa v prechodných ustanoveniach uvádza, že štátny zamestnanec, ktorý na základe služobnej zmluvy uzatvorenej podľa predpisov platných do 31. mája 2017 vykonáva štátnu službu k 31. máju 2017, sa považuje za štátneho zamestnanca podľa navrhovaného zákona. Rovnaký princíp sa aplikuje aj vo vzťahu k vedúcemu štátnemu zamestnancovi, odborníkovi, ktorý je potrebný na plnenie úloh štátnej služby, odborníkovi plniacemu úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii. Služobná prax priznaná a zachovaná podľa predpisov účinných do 31. mája 2017 zostáva zachovaná podľa tohto zákona aj pri novom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Návrh zákona na rozdiel od zákona č. 400/2009 Z. z. odstraňuje maximálne obmedzenie 32 rokov pre účely zvýšenia platovej tarify a služobná prax sa bude započítavať bez obmedzenia. Ku dňu účinnosti návrhu zákona vzniká služobnému úradu povinnosť určiť štátnemu zamestnancovi nový funkčný plat a odovzdať opis štátnozamestnaneckého miesta.
Návrh zákona bude mať negatívny aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Bude mať pozitívny aj negatívny sociálny vplyv, a tiež pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Pozitívny vplyv novej právnej úpravy sa taktiež očakáva v oblasti služieb verejnej správy pre občana. Nebude mať vplyv na životné prostredie a podnikateľské prostredie. Konkrétne vplyvy sú vyčíslené v analýze vplyvov pre jednotlivé oblasti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, všeobecne záväznými právnymi predpismi, právne záväznými aktmi Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona
s právom Európskej únie
Predkladateľ zákona: Úrad vlády Slovenskej republiky
Názov návrhu zákona: Návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Problematika návrhu zákona:
je upravená v práve Európskej únie:
primárnom
čl. 2 a čl. 3 Zmluvy o Európskej únii, v ktorých sa odkazuje na základné hodnoty a ciele Európskej únie, medzi ktoré patria aj nediskriminácia, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi;
čl. 45 ods. 4 a čl. 51 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorých ustanovenia o slobode pohybu pracovníkov v rámci EÚ sa nevzťahujú na zamestnávanie v štátnej službe alebo verejnej službe a ustanovenia, týkajúce sa práva usadiť sa na území iného členského štátu, sa nevzťahujú na činnosti, ktoré v tomto štáte súvisia, hoci len príležitostne, s výkonom štátnej moci,
čl. 151 až 161 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré ustanovujú, že členské štáty a EÚ (spoločná právomoc v zmysle čl. 4 ods. 2 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie) majú za cieľ podporovať zamestnanosť pracovníkov, zlepšovať životné a pracovné podmienky, primeraná sociálna ochrana, sociálny dialóg a pod. Únia na tento účel podporuje a dopĺňa činnosť členských štátov v oblastiach, ktoré sa týkajú napr. zlepšenia pracovného prostredia a pracovných podmienok, informovanosti pracovníkov, rovnosti medzi mužmi a ženami na trhu práce a rovnakého zaobchádzania v práci;
čl. 197 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie umožňuje, za účelom zlepšenia svojej administratívnej kapacity na vykonávanie práva Únie, vymieňať si úradníkov, podporovať plány vzdelávania a prípravy;
čl. 12, čl. 15, čl. 21, čl. 23 a hlava IV – Solidarita (najmä čl. 27 – 35) Charty základných práv Európskej únie
sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009)
legislatívne akty,
nelegislatívne akty,
smernica Rady 2010/18/EÚ z 29. júna 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (Ú. v. EÚ L 68, 18.3.2010) v platnom znení
sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009)
smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.05/zv. 2, Ú. v. ES L 288, 18.10.1991);
smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2, Ú. v. ES L 348, 28.11.1992) v platnom znení;
smernica Rady 97/81/ES, týkajúca sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3, Ú. v. ES L 14, 20.1.1998) v platnom znení;
smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3, Ú. v. ES L 175, 10.7.1999);
smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1, Ú. v. ES L 180, 19.7.2000);
smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4, Ú. v. ES L 303, 2.12.2000);
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4, Ú. v. ES L 299, 18.11.2003);
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES L 166, 30.4.2004) v platnom znení;
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006).
je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
rozsudok Súdneho dvora 152/73 vo veci Sotgiu - verejnoprávna alebo súkromnoprávna povaha pracovnoprávneho vzťahu nie je rozhodujúca na účely uplatnenia čl. 48 ods. 4 Zmluvy o založení EHS (čl. 45 ods. 4 ZFEÚ); pojem „štátna služba alebo verejná služba“ v zmysle článku 45 ods. 4 ZFEÚ treba v celej Únii vykladať a uplatňovať jednotne a nemožno ho ponechať len na zvážení členských štátov;
rozsudok Súdneho dvora 149/79 Komisia ES proti Belgickému kráľovstvu, v ktorom je „verejná služba“ definovaná ako séria postov/miest, ktoré zahŕňajú priamu alebo nepriamu účasť na výkone právomocí udelených verejným právom a povinností určených na ochranu všeobecných záujmov štátu alebo iných štátnych orgánov;
rozsudok Súdneho dvora C290/94 vo veci Komisia/Grécko - pojem „štátna služba alebo verejná služba“ v zmysle článku čl. 48 ods. 4 Zmluvy o založení EHS (čl. 45 ods. 4 ZFEÚ) sa týka pracovných miest, ktoré sú spojené s priamym či nepriamym výkonom verejnej moci a plnením úloh zameraných na ochranu všeobecných záujmov štátu či iných subjektov verejného práva, pričom ich predpokladom je osobitný vzťah solidarity medzi príslušným úradníkom a štátom, ako aj vzájomné práva a povinnosti, ktoré sú základom vzťahu štátnej príslušnosti;
rozsudok Súdneho dvora C-405/01 vo veci Colegio de Oficiales de la Marina Mercante Española obmedzil uplatnenie výnimky stanovenej v čl. 39 ods. 4 Zmluvy o založení ES (čl. 45 ods. 4 ZFEÚ) – ustanovenie sa neuplatní na tie pracovné miesta, ktoré sú síce spojené so štátom alebo inými verejnoprávnymi inštitúciami, avšak nezúčastňujú sa na plnení úloh, ktoré sú súčasťou verejnej správy ako takej;
a v ďalších rozsudkoch napr.: C-317/14, C-270/13, C-294/04, C-501/12 až C-506/12, C-540/12, C-541/12, C-302/11 až C-305/11, C-225/09, C-45/09, C 409/95, C-297/10, C-298/10 a C-296/09.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia:
smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.05/zv. 2, Ú. v. ES L 288, 18.10.1991) - dňom pristúpenia SR k EÚ (1. máj 2004);
smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2, Ú. v. ES L 348, 28.11.1992) - dňom pristúpenia SR k EÚ (1. máj 2004);
smernica Rady 97/81/ES, týkajúca sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3, Ú. v. ES L 14, 20.1.1998) - dňom pristúpenia SR k EÚ (1. máj 2004);
smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3, Ú. v. ES L 175, 10.7.1999) - dňom pristúpenia SR k EÚ (1. máj 2004);
smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1, Ú. v. ES L 180, 19.7.2000) - dňom pristúpenia SR k EÚ (1. máj 2004);
smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4, Ú. v. ES L 303, 2.12.2000) - dňom pristúpenia SR k EÚ (1. máj 2004);
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4, Ú. v. ES L 299, 18.11.2003) - dňom pristúpenia SR k EÚ (1. máj 2004);
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. ES L 166, 30.4.2004) – 1. máj 2010;
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006) – 15. august 2008;
smernica Rady 2010/18/EÚ z 29. júna 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (Ú. v. EÚ L 68, 18.3.2010) – 8. marec 2012.
lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov:
informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie:
Proti Slovenskej republike nie je vedené žiadne konanie o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v oblasti právnej úpravy návrhu zákona.
informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:
smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancovo podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.05/zv. 2, Ú. v. ES L 288, 18.10.1991)
v zákone č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2, Ú. v. ES L 348, 28.11.1992)
v zákone č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
v nariadení vlády SR č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
v zákone č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
smernica Rady 97/81/ES, týkajúca sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3, Ú. v. ES L 14, 20.1.1998)
v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov;
smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3, Ú. v. ES L 175, 10.7.1999)
v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov;
smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1, Ú. v. ES L 180, 19.7.2000)
v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
v zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4, Ú. v. ES L 303, 2.12.2000)
v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
v zákone č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
v zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok;
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4, Ú. v. ES L 299, 18.11.2003)
v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov;
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006)
v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
v zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
smernica Rady 2010/18/EÚ z 29. júna 2000, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (Ú. v. EÚ L 68, 18.3.2010)
v zákone č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov,
v zákone č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru s právom Európskej únie: úplný.
Gestor a spolupracujúce rezorty: Úrad vlády Slovenskej republiky, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo financií SR.
Doložka vybraných vplyvov
Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Úrad vlády Slovenskej republiky
Charakter predkladaného materiálu
☐
Materiál nelegislatívnej povahy
☒
Materiál legislatívnej povahy
☒
Transpozícia práva EÚ
1. Smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2; Ú. v. ES L 288, 18. 10. 1991).
2. Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2; Ú. v. ES L 348, 28.11.1992) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007 (Ú. v. EÚ L 165, 27.6.2007) a v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/27/EÚ z 26. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 65, 5.3.2014).
3. Smernica Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúca sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú. v. ES L 14, 20. 1. 1998) v znení smernice Rady 98/23/ES zo 7. apríla 1998 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú. v. ES L 131, 5. 5. 1998).
4. Smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú. v. ES L 175, 10. 7. 1999).
5. Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1; Ú. v. ES L 180, 19. 7. 2000).
6. Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4; Ú. v. ES L 303, 2. 12. 2000).
7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4; Ú. v. ES L 299, 18. 11. 2003).
8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006).
9. Smernica Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (Ú. v. EÚ L 68, 18. 3. 2010) v znení smernice Rady 2013/62/EÚ zo 17. decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 353, 28.12.2013).
Termín začiatku a ukončenia PPK
19.04.2016 -21.04.2016
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
apríl 2016
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
Definovanie problému
Cieľom nového zákona o štátnej službe je zabezpečiť reformu štátnej služby v súlade s princípmi štátnej služby a súčasne eliminovať nedostatky a problémy identifikované prostredníctvom odporúčaní Rady Európskej únie, ktorými sa zabezpečuje úzka koordinácia hospodárskych politík členských štátov na vnútornom trhu za účelom dosiahnutia spoločných cieľov v zmysle článkov 121 a 148 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a odporúčaní uvedených v Pozičnom dokumente Európskej komisie pre Slovenskú republiku k vypracovaniu Partnerskej dohody a programov na Slovensku na roky 2014 – 2020.
Ciele a výsledný stav
Novým návrhom zákona o štátnej službe sa v záujme skvalitnenia vykonávania štátnej služby zriaďuje Rada pre štátnu službu ako nezávislý koordinačný a monitorovací orgán. Princípy štátnej služby budú vymedzovať prijímanie štátnych zamestnancov, stabilitu ich štátnozamestnaneckého pomeru, kariérny rast, hodnotenie výkonnosti a tiež odmeňovanie v štátnej službe.
Cieľom novej právnej úpravy upravujúcej štátnozamestnanecké vzťahy je tiež zabezpečiť vyššiu transparentnosť výberových konaní pri obsadzovaní štátnozamestnaneckých miest a v tejto súvislosti sa upravujú aj nové druhy výberových konaní, najmä nový inštitút „hromadné výberové konanie“.
Posudzovanie vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami za účelom skvalitnenia štátnej služby sa navrhuje zabezpečovať pravidelným služobným hodnotením každého štátneho zamestnanca.
Predloženým návrhom zákona sa zavádzajú zásady vzdelávania štátnych zamestnancov, ktoré má byť systémové, flexibilné, hospodárne a účelné. Zavádza sa tiež inštitút mentora, pod dohľadom ktorého štátni zamestnanci absolvujú adaptačné vzdelávanie počas skúšobnej doby.
V predloženom návrhu zákona sa navrhuje taktiež úprava doručovania zohľadňujúca osobitosti štátnozamestnaneckých vzťahov, ako aj zavedenie nových právnych inštitútov, akými sú napríklad prešetrenie výpovede a disciplinárna zodpovednosť štátneho zamestnanca.
Z dôvodov súvisiacich s elektronizáciou v oblasti štátnej správy, zákon o štátnej službe zavádza Centrálny informačný systém štátnej služby, čo predpokladá zlepšenie a skvalitnenie riadenia ľudských zdrojov v štátnej službe.
Dotknuté subjekty
Štátni zamestnanci v pôsobnosti zákona o štátnej službe.
Občania – uchádzači o štátnu službu na účely výberového konania.
Občania – absolventi na účely hromadného výberového konania.
Alternatívne riešenia
N/A
Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
☒ Áno
☐ Nie
Obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest
Vzdelávanie štátnych zamestnancov
Služobné hodnotenie štátnych zamestnancov
Podrobnosti o registroch Centrálneho informačného systému štátnej služby
Systemizácia štátnozamestnaneckých miest
Odbory štátnej služby
Štátnozamestnanecké miesta, na ktorých môže štátnu službu vykonávať len občan Slovenskej republiky
Transpozícia práva EÚ
Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.
N/A
Preskúmanie účelnosti**
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
N/A
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
☐
Áno
☐
Nie
☒
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
☐
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Sociálne vplyvy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
x
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne“
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
x
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne“
Poznámky
V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.
Kontakt na spracovateľa
JUDr. Lívia Richterová, odbor štátnej služby a verejnej služby, Úrad vlády SR
[email protected]
Zdroje
Prieskumy Úradu vlády SR
Údaje a podklady poskytnuté správcami rozpočtových kapitol
Údaje a podklady poskytnuté Ministerstvom financií SR
konzultácie
Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Komisia vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na PPK s odporúčaním na dopracovanie podľa pripomienok .
Pripomienky a vyhodnotenie:
K doložke vybraných vplyvov
1. Z doložky vybraných vplyvov a z analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy vyplýva rozpočtovo nekrytý vplyv v kapitole Úrad vlády SR na rok 2017 vo výške 995 226 eur, na rok 2018 vo výške 1 016 576 eur a na rok 2019 vo výške 1 317 176 eur a požiadavka na zvýšenie počtu zamestnancov kapitoly Úrad vlády SR v roku 2016 o 5 zamestnancov a v rokoch 2017 až 2019 o 33 zamestnancov. Komisia upozorňuje, že požiadavka na zvýšenie počtu zamestnancov v roku 2016 je v rozpore s úlohou C.8. uznesenia vlády SR č. 544/2015 „nepredkladať v roku 2016 návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú finančné nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov alebo úbytok príjmov schválených v štátnom rozpočte na rok 2016 s rozpočtovými dôsledkami na štátny rozpočet alebo iné rozpočty tvoriace rozpočet verejnej správy“.
2. Zároveň Komisia uvádza, že z materiálu vyplývajúce zvýšenie počtu zamestnancov a výdavkov je nad rámec vládou schváleného rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018. V súvislosti s požiadavkou na zvýšenie počtu zamestnancov a výdavkov kapitoly ÚV SR Komisia žiada, aby realizácia návrhu zákona v kapitole ÚV SR bola zabezpečená bez vplyvu na výdavky štátneho rozpočtu a bez zvyšovania limitu počtu zamestnancov, t. j. v rámci záväzných ukazovateľov, vrátane počtu zamestnancov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu, napr. viazaním počtu zamestnancov služobných (osobných) úradov, ak ÚV SR preberá na seba činnosti, ktoré boli zabezpečované osobnými úradmi, resp. kontrolnú činnosť zabezpečovať v rámci úradu zamestnancami na úseku kontroly v zmysle kompetenčného zákona.
3. Súčasne Komisia žiada, aby predkladateľ zákona v doložke jednoznačne deklaroval realizáciu zákona vo všetkých kapitolách štátneho rozpočtu bez dopadu na štátny rozpočet.
Vyhodnotenie k pripomienke 1, 2 a 3 :
Predkladateľ berie na vedomie pripomienku č. 1, č. 2 a č.3, súčasne však konštatuje, že ich nie je možné akceptovať z nasledovných dôvodov: Novým zákonom o štátnej službe sa zásadným spôsobom zvyšujú kompetencie a pôsobnosť Úradu vlády SR, okrem iného, v oblasti výkonu kontrolnej pôsobnosti, vydávania služobných predpisov záväzných pre všetky služobné úrady, pri novozavedených inštitútoch ako je prešetrenie výpovede a disciplinárna zodpovednosť štátneho zamestnanca, vyhlasovanie prvej časti hromadného výberového konania ako aj v súvislosti so zavedením Centrálneho informačného systému štátnej služby. Súčasne sa zriaďuje Rada pre štátnu službu, ktorej organizačné, technické, personálne a finančné podmienky vykonávania činností bude zabezpečovať Úrad vlády SR. Nové kompetencie Úradu vlády SR nie je možné zabezpečiť so súčasným obsadením odboru štátnej služby a verejnej služby. Úrad vlády SR nepreberá na seba kompetencie iných rezortov, naopak, napríklad uvedená kontrolu dodržiavania súčasného zákona o štátnej službe podľa doterajšej právnej úpravy nebolo možné vôbec vykonávať. Úrad vlády SR preto nemôže viazať počet zamestnancov z osobných úradov alebo iných útvarov z jednotlivých rezortov. Uvedené kompetencie sú nové, novozavedené inštitúty doteraz neboli v praxi realizované a preto je nutne potrebné personálne posilnenie Úradu vlády SR tak, ako je uvedené v analýze vplyvov na rozpočet.
K analýze vplyvov na štátny rozpočet
1. V časti 2.1.1. Financovanie návrhu je potrebné text „prípadné zvýšené výdavky si jednotlivé rozpočtové kapitoly budú hradiť z vlastného rozpočtu na nasledujúce rozpočtové obdobie“ preformulovať v súlade s terminológiou ustanovení zákona č. 523/2004 Z. z.
Vyhodnotenie: Pripomienka bola zapracovaná
2. V časti 2.2.4. písm. Ad b) bod 1. Posilnenie odboru štátnej služby a verejnej služby ÚV SR v tab. na str. 8 Komisia žiada opraviť chybne uvedenú sumu osobných výdavkov za 12 mesiacov a to zo sumy „363 151“ na sumu „357 888“.
Vyhodnotenie: Pripomienka bola zapracovaná
3. V časti 2.2.4. písm. Ad b) v bode 2. Vybudovanie, prevádzka a personálne obsadenie Hodnotiaceho centra (str. 9) a v bode Ad j) zriadenie Centrálneho informačného systému štátnej služby (str. 15) je uvedené, že na zaistenie kontinuity by mali byť vytvorené podmienky pre zabezpečenie ďalšieho financovania z verejných zdrojov. Komisia žiada, aby tento text bol formulovaný tak, že bude jednoznačne obsahovať vyjadrenie o vplyve na rozpočet verejnej správy od 1. 7. 2019 a spôsobe jeho zabezpečenia, napr. v rámci priorít, resp. požiadaviek pri príprave rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019.
Vyhodnotenie: Pripomienka bola zapracovaná
4. V tabuľke č. 4 pri kapitole MF SR sú uvedené všetky výdavky na ekonomickej kategórii 630 tovary a služby. Komisia žiada preveriť či skutočne ide o výdavky na tovary a služby a či časť výdavkov nepredstavujú kapitálové výdavky, keďže výdavky sú určené na vybudovanie Centrálneho informačného systému štátnej služby. Podobne v kapitole MV SR sú výdavky na vybudovanie Hodnotiaceho centra okrem roka 2016 rozpočtované na kapitálových výdavkoch iba v sume 10 tis. eur ročne.
Vyhodnotenie: Pripomienka týkajúca sa Centrálneho informačného systému štátnej služby bola zapracovaná. Kapitálové výdavky týkajúce sa Hodnotiaceho centra sú uvedené správne.
5. Komisia upozorňuje na súčtové chyby v tabuľke č. 4 v časti týkajúcej sa ostatných kapitol štátneho rozpočtu. Upravené údaje je potrebné zosúladiť aj v tabuľke č. 1.
Vyhodnotenie: Pripomienka bola zapracovaná
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2016
2017
2018
2019
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
35 855
5 504 396
7 228 113
5 831 483
v tom:
kapitola 03 Úrad vlády SR
0
247 463
866 025
870 395
z toho:
- vplyv na ŠR
0
247 463
866 025
870 395
Rozpočtové prostriedky
Program 06P - Tvorba a implementácia politík
0
247 463
866 025
870 395
EÚ zdroje
0
0
0
0
Spolufinancovanie
0
0
0
0
v tom:
kapitola 12 Ministerstvo vnútra SR*
0
477 000
404 000
403 000
z toho:
- vplyv na ŠR
0
477 000
404 000
403 000
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje (prostriedky ESF) (85 %)
Program OE901 - OP Efektívna verejná
správa
0
405 450
343 400
342 550
Spolufinancovanie (15%)
0
71 550
60 600
60 450
v tom:
kapitola 15 Ministerstvo financií SR **
35 855
2 000 000
2 000 000
600 000
z toho:
vplyv na ŠR
35 855
2 000 000
2 000 000
600 000
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje (85 %)
Program OEJ - Informačná spoločnosť 2014 - 2020
30 477
1 700 000
1 700 000
510 000
Spolufinancovanie (15%)
5 378
300 000
300 000
90 000
v tom:
ostatné kapitoly ŠR (vrátane kapitoly 03,12, 15)
0
2 779 933
3 958 088
3 958 088
z toho:
- vplyv na ŠR
0
2 779 933
3 958 088
3 958 088
Rozpočtové prostriedky
0
2 779 933
3 958 088
3 958 088
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
17+
28+
28+
- vplyv na ŠR
0
17+
28+
28+
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
2 138 273
3 272 867
3 272 867
- vplyv na ŠR
0
2 885 601
4 390 963
4 390 963
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
35 855
5 256 933
6 362 088
4 961 088
v tom:
Ostatné kapitoly ŠR(vrátane kapitoly 03,12,15)
0
3 958 088
3 958 088
3 958 088
Prostriedky EU (OP EVS, OP II)
35 855
2 410 200
1 046 025
210 600
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv
Kapitola 03 Úrad vlády SR (Rada, OŠSVS, CISŠS (10-12/2019)
0
247 463
866 025
870 395
*Úrad vlády SR ako prijímateľ prostriedkov EU z OP EVS v rámci projektu Hodnotiace, testovacie a metodické centrum pre ľudské zdroje.
** Úrad vlády SR (NASES) ako prijímateľ prostriedkov EU z OP II v rámci projektu Centrálny informačný systém štátnej služby. Náklady na prevádzku po ukončení projektu sú vyčíslené v kapitole 03 Úrad vlády SR.
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
1. Úrad vlády SR žiada o navýšenie finančných prostriedkov kapitoly a o navýšenie limitu počtu zamestnancov kapitoly, za účelom zabezpečenia jeho zákonných kompetencií a riadneho plnenia úloh štátnej správy na úseku štátnej služby a verejnej služby, a to na podklade vyčíslených vplyvov na rozpočet verejnej správy v tejto analýze. Vyčíslenie výdavkov na rok 2017 zohľadňuje účinnosť návrhu zákona o štátnej službe od 1.6.2017, ako aj posun účinnosti ustanovení zákona týkajúcich sa pôsobnosti Rady pre štátnu službu od 1.1.2018.
2. Čo sa týka dopadov uvedených v tejto analýze, ktoré môžu mať vplyv na výdavky jednotlivých kapitol, prípadné zvýšené výdavky si jednotlivé rozpočtové kapitoly zabezpečia v rámci schválených limitov výdavkov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok. Uvedené vyčíslenie výdavkov je odhadované za všetky rozpočtové kapitoly súhrnne, nakoľko predpokladané výdavky nie je možné kvantifikovať jednotlivo.
3. Výdavky na vybudovanie a prevádzku Centrálneho informačného systému štátnej služby by mali byť financované z finančných prostriedkov štrukturálnych fondov Európskej únie v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra.
4. Výdavky na vybudovanie a prevádzku Hodnotiaceho, testovacieho a metodického centra pre ľudské zdroje (ďalej len „Hodnotiace centrum“) by mali byť financované z finančných prostriedkov štrukturálnych fondov Európskej únie v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Návrh nového zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ nový zákon o štátnej službe“) predstavuje novú a reformovanú právnu úpravu v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov.
Cieľom nového zákona o štátnej službe je zabezpečiť reformu štátnej služby v súlade s princípmi štátnej služby a súčasne eliminovať nedostatky a problémy identifikované prostredníctvom odporúčaní Rady EÚ a odporúčaní uvedených v Pozičnom dokumente Európskej komisii pre Slovenskú republiku k vypracovaniu Partnerskej dohody na Slovensku na roky 2014 – 2020. Z Pozičného dokumentu Európskej komisie pre Slovenskú republiku na obdobie 2014 – 2020, ktorý usmerňuje prípravu systému európskych štrukturálnych a investičných fondov v Slovenskej republike, vyplýva, že „verejná správa je charakterizovaná nekvalitným riadením ľudských zdrojov, vysokou fluktuáciou zamestnancov (často spojenou s politickým cyklom) a nedostatočnými analytickými kapacitami“.
V nadväznosti aj na záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z Partnerskej dohody na roky 2014 - 2020, vyplýva povinnosť Slovenskej republiky v oblasti verejnej správy splniť tzv. predbežné podmienky (ex ante kondicionality).
Z predbežného hodnotenia Európskej komisie z 11. marca 2015 vyplýva tiež odporúčanie „prijať opatrenia na zvýšenie nezávislosti verejnej služby, a to aj zmenou zákona o štátnej službe.“ Z odporúčaní Rady EÚ pre Slovensko vyplýva aj potreba posilniť kapacitu centrálneho útvaru vlády, ktorý sa zaoberá štátnou správou a návrhmi politiky riadenia ľudských zdrojov, monitorovaním a hodnotením strategických a manažérskych činností.
Návrh nového zákona o štátnej službe z hľadiska vecnej príslušnosti bude implementovať Úrad vlády SR, ktorý sa od 1. novembra 2013, zákonom č. 313/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov č. 575/2001 Z. z., stal ústredným orgánom štátnej správy aj v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov a právnych vzťahov pri výkone práce vo verejnom záujme.
Nový zákon o štátnej službe zavádza rad nových opatrení za účelom zvýšenia nezávislosti štátnej služby v Slovenskej republike ako aj z dôvodu naplnenia odporúčaní Európskej komisie týkajúce sa reformy verejnej správy. Z hľadiska vplyvov na rozpočet verejnej správy boli identifikované nasledujúce:
zriadenie Rady pre štátnu službu,
zavedenie nových zákonných kompetencií Úradu vlády SR v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov (posilnenie odboru štátnej služby a verejnej služby, zriadenie Hodnotiaceho centra),
určenie kontrolnej pôsobnosti Úradu vlády SR v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov,
zavedenie príplatku za výkon činnosti mentora,
zavedenie príplatku k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti,
zavedenie odstupného pre odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby,
zrušenie 1. platovej triedy (referent) a 2. platovej triedy (samostatný referent), zavedenie nových platových tried a im prislúchajúcich platových taríf,
zrušenie rozdielového príplatku a zrušenie obmedzenia započítania služobnej praxe,
zavedenie služobného hodnotenia,
zriadenie Centrálneho informačného systému štátnej služby,
zmena percentuálnej sadzby paušálnej náhrady na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie,
zmena percentuálnej sadzby príplatku za zmennosť,
zmena percentuálnej sadzby náhrady za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie,
ustanovenie povinnosti absolvovať školenie zamerané na osvojenie si metód riadeného osobného rozhovoru a jeho vyhodnotenia pre člena výberovej komisie, ktorý vedie osobný pohovor,
stanovenie povinnosti vyčlenenia prostriedkov pre zabezpečenie kontinuálneho vzdelávania,
zavedenie povinnosti pre služobné úrady určiť štátnozamestnanecké miesta vhodné pre absolventov,
stanovenie vekovej hranice 65 rokov, pri dosiahnutí ktorej dochádza ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca zo zákona,
zavedenie nového druhu služobného voľna po 10 rokoch u príslušného služobného úradu na obdobie maximálne 6 mesiacov.
zavedenie novej diferenciácie dĺžky výpovednej doby a odstupného v závislosti od dĺžky trvania štátnozamestnaneckého pomeru.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
x zmena v nároku
x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
x iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Objem aktivít
Odhadované objemy (EUR)
2016
2017
2018
2019
Zvýšenie počtu štátnozamestnaneckých miest s vybavením (kapitola 03 Úrad vlády SR) (Rada pre štátnu službu, spolu 11 ŠZ
0
0
509 346,40
453 716
Zvýšenie počtu štátnozamestnaneckých miest s vybavením (kapitola 03 Úrad vlády SR) odbor štátnej služby a verejnej služby UV SR, spolu 12 ŠZ
0
247 462,40
356 678,40
356 678,40
Kapitola 12 Ministerstvo vnútra SR
(OP EVS – Hodnotiace centrum s vybavením, prijímateľ Úrad vlády SR, 5 ŠZ)
0
477 000
404 000
403 000
Príplatok za výkon činnosti mentora, 10 % alebo 15 % z platovej tarify u cca 3900 ŠZ
0
637 548
1 092 939
1 092 939
Zrušenie 1. a 2. platovej triedy, preradenie do novej 3. platovej triedy, 345 ŠZ
0
47 256,10
81 010,50
81 010,50
Započítanie služobnej praxe nad 32 rokov (zvýšenie o 1 % z príslušnej platovej triedy) cca 3110 ŠZ
0
609 313
1 044 536
1 044 536
Kapitola 15 Ministerstvo financií SR
(OP Integrovaná infraštruktúra)
Zriadenie Centrálneho informačného systému štátnej služby
35 855
2 000 000
2 000 000
600 000 +
60 000*
Zavedenie odstupného pre odborníka dočasne potrebného na plnenie úloh v závislosti od novej diferenciácie dĺžky výpovednej doby a odstupného
0
94 465
161 940
161 940
zavedenie novej diferenciácie dĺžky výpovednej doby a odstupného v závislosti od dĺžky trvania štátnozamestnaneckého pomeru cca 50 ŠZ/rok
0
97 233
166 647
166 647
* prevádzkové náklady CISŠS 10/2019-12/2019
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Ad a) zriadenie Rady pre štátnu službu
Novým zákonom o štátnej službe sa zriaďuje Rada pre štátnu službu (ďalej len „Rada“) ako nezávislý koordinačný a monitorovací orgán na ochranu princípov štátnej služby. Rada má piatich členov, ktorých volí a odvoláva Národná rada SR. Funkčné obdobie členov je 7 ročné. Rada ako nový orgán bude súčasťou rozpočtovej kapitoly Úradu vlády SR, ktorý bude zabezpečovať organizačné, technické, personálne a finančné podmienky jej činnosti.
Účinnosť návrhu zákona o štátnej službe týkajúca sa pôsobnosti Rady je odložená od 1.1.2018, preto náklady uvedené na jej činnosť zahŕňajú iba roky 2018 a 2019.
Členovia Rady sú v štátnozamestnaneckom pomere ako štátni zamestnanci vo verejnej funkcii.
Nový zákon o štátnej službe navrhuje platové pomery členov Rady upraviť rovnako ako platové pomery poslanca Národnej rady SR. Výnimku tvoria paušálne náhrady členov Rady, pri ktorých sa budú pre paušálne náhrady uplatňovať príslušné ustanovenia nového zákona o štátnej službe.
Zákonom č. 500/2010 Z. z. z 2. decembra 2010 bol zmenený a doplnený zákon NR SR č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 120/1993 Z. z.). Plat poslanca je upravený v § 2 ods. 1 a), podľa ktorého ide o trojnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Pre rok 2012 a nasledujúce roky je zachovaný na úrovni roku 2011 (§ 29h zákona 120/1993 Z. z). V zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 120/1993 Z. z. (v znení zákona č. 500/2010 Z. z.) je táto suma znížená o 15 %, to znamená, že pri zaokrúhlení na celé euro nahor sa jedná o sumu 1 961 eur.
Členovia Rady budú mať nárok na mesačnú paušálnu náhradu podľa nového zákona o štátnej službe vo výške 121 % z platovej tarify 9 platovej triedy t.j. 121 % z 1015,50 eur = 1 229 eur (po zaokrúhlení).
Nový zákon o štátnej službe priznáva Rade pomerne veľký rozsah nových kompetencií. V tejto súvislosti je potrebné zabezpečiť činnosť Rady odborným personálom.
Odborní zamestnanci Rady, ktorí budú zabezpečovať činnosti pre Radu, budú v štátnozamestnaneckom pomere podľa nového zákona o štátnej službe. Ich platové pomery navrhujeme podľa nového zákona o štátnej službe.
Celkovo je potrebných 6 odborných zamestnancov. Týmto štátnym zamestnancom sa navrhuje plat vo výške 1 300 eur/mesiac.
Vzhľadom na skutočnosť, že Rada je novým orgánom, ktorý je potrebné vybudovať od začiatku, bude potrebné zabezpečiť priestorové, materiálne a technické potreby, finančné náklady na bežné výdavky a kapitálové výdavky sú iba odhadované.
Pozícia
počet
Hrubá mzda
Poistné 34,95%
Cena práce / osoba/mesiac
Cena práce/ osoby/mesiac
Osobné výdavky za 12 mesiacov (EUR)
Členovia Rady
5
1961
685, 37
2 646, 37
13 231,85
158 782,20
Paušálne náhrady
5 x
1229
-
-
-
73 740
Zamestnanci Rady
6
1 300
454,35
1 754,35
10 526,10
126 313,20
Spolu
11
285 000
73 835,40
-
-
358 835,40
1 osoba/12 mesiacov
11 osôb/ 12 mesiacov (EUR) rok 2017
11 osôb/ 12 mesiacov (EUR) rok 2018
11 osôb/ 12 mesiacov (EUR) rok 2019
Materiálno technické vybavenie kancelárie, kuchynka (430 eur)
1 200
0
13 630
Materiálno technické vybavenie zasadacej miestnosti
0
15 000
Pravidelné mesačné náklady (130 eur/osoba)
1 560
0
17 160
17 160
Dopravné náklady -výdavky na služobné cesty*
4 120
0
45 320
45 320
Náklady na vzdelávacie aktivity
2 891
0
31 801
31 801
Dátové a komunikačné vybavenie zasadacej miestnosti
0
5 000
Dátové, komunikačné vybavenie a výpočtová technika
2 000
0
22 000
prevádzkové náklady (toner 600 eur/rok
600
600
Spolu
0
150 511
94 881
* Služobná cesta v priemere 8/rok (4 x tuzemská, 4 x zahraničná)
Ad b) zavedenie nových zákonných kompetencií Úradu vlády SR v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov (posilnenie odboru štátnej služby a verejnej služby, zriadenie Hodnotiaceho centra).
Podľa navrhovanej právnej úpravy sa zvyšujú kompetencie a pôsobnosť Úradu vlády SR najmä v oblasti výkonu kontrolnej pôsobnosti, pri novozavedených inštitútoch ako je prešetrenie výpovede a disciplinárna zodpovednosť štátneho zamestnanca, vyhlasovanie prvej časti hromadného výberového konania ako aj v súvislosti so zavedením Centrálneho informačného systému štátnej služby.
V tejto súvislosti sa zavádza povinnosť výberového konania vedúcich štátnych zamestnancov na najvyšších pozíciách prostredníctvom Hodnotiaceho centra.
1. Posilnenie odboru štátnej služby a verejnej služby Úradu vlády SR:
V nadväznosti na vyššie uvedené, definovanie nových zákonných kompetencií Úradu vlády SR má priamy vplyv na nárast ďalšej agendy Úradu vlády SR. Z tohto dôvodu je potrebné personálne posilniť odbor štátnej služby a verejnej služby Úradu vlády SR o 12 štátnych zamestnancov.
Týmto štátnym zamestnancom sa navrhuje plat vo výške 1 300 eur/mesiac.
Pozícia
počet
Hrubá mzda/osoba
Poistné 34, 95%
Cena práce/ osoba/mesiac
Cena práce/ osoby/mesiac
Osobné výdavky za 12 mesiacov (EUR)
Osobné výdavky za 7 mesiacov (EUR)
Štátny zamestnanec OŠSaVS
12
1 300
454,35
1 754,35
21 052,20
252 626,40
147 365,40
Spolu (12 mesiacov)
12
187 200
65 426,40
-
-
252 626,40
-
Spolu (6/2017-12/2017* 7 mesiacov)
12
109 200
38 165,4
-
-
-
147 365,40
*Účinnosť zákona o štátnej službe je od 1.6.2017
1 osoba/12 mesiacov
12 osôb/7 mesiacov (EUR) 6/2017-12/2017
12 osôb/12 mesiacov (EUR) rok 2018
12 osôb/12 mesiacov (EUR) rok 2019
Materiálno technické vybavenie kancelárie, + kuchynka (1000 eur)
1 200
15 400
-
-
Pravidelné mesačné náklady (130 eur/osoba)
1 560
10 920
18 720
18 720
Dopravné náklady -výdavky na služobné cesty*
4 120
28 840
49 440
49 440
Náklady na vzdelávacie aktivity
2 891
20 237
34 692
34 692
Dátové, komunikačné vybavenie a výpočtová technika,
2 000
24 000
-
-
prevádzkové náklady (toner 1200 eur/rok)
7 00
1 200
1 200
Spolu
100 097
104 052
104 052
* Služobná cesta v priemere 8/rok (4 x tuzemská, 4 x zahraničná)
2. Vybudovanie, prevádzka a personálne obsadenie Hodnotiaceho centra
V súvislosti s vybudovaním Hodnotiaceho centra a zabezpečením jeho činnosti je potrebné navýšiť počet štátnych zamestnancov Úradu vlády SR o ďalších 5 zamestnancov.
Vzhľadom na skutočnosť, že Hodnotiace centrum je potrebné vybudovať od začiatku, bude potrebné zabezpečiť priestorové, materiálne a technické potreby, vzdelávanie štátnych zamestnancov a školenia poskytované pre zamestnancov služobných úradov. Zriadenie, vybavenie, personálne obsadenie a činnosť Hodnotiaceho centra by mali byť financované z finančných prostriedkov štrukturálnych fondov Európskej únie v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa. Aby bola aj naďalej zaistená kontinuita a úlohy Hodnotiaceho centra v kontexte administratívnej reformy v Slovenskej republike, mali by byť vytvorené podmienky pre zabezpečenie jeho ďalšieho financovania z verejných zdrojov. Je predpoklad, že Úrad vlády SR si bude uplatňovať výdavky na ďalšiu prevádzku Hodnotiaceho centra od 1.7.2019 v rámci priorít pri príprave rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019.
Indikatívny rozpočet Hodnotiaceho centra (HC) (čas trvania projektu) 1/2017-12/2019:
Personálne obsadenie HC 450 000 eur
Zriadenie, vybavenie HC 150 000 eur
Metodická podpora HC 176 000 eur
Riadenie a implementácia, 170 000 eur
Vzdelávacie a školiace aktivity 338 000 eur
2016
2017
2018
2019
Personálne obsadenie HC
0
150 000
150 000
150 000
Zriadenie, vybavenie HC
0
130 000
10 000
10 000
Metodická podpora HC
0
59 000
59 000
58 000
Riadenie a implementácia
0
58 000
56 000
56 000
Vzdelávacie a školiace aktivity
0
80 000
129 000
129 000
Spolu
0
477 000
404 000
403 000
Personálne obsadenie HC 450 000 eur
V tom:
Personálne obsadenie rok 2017 150 000 eur (v tom 111 152 eur mzdy a 34,95% poistné 38 848 eur)
Personálne obsadenie rok 2018 150 000 eur (v tom 111 152 eur mzdy a 34,95% poistné 38 848 eur)
Personálne obsadenie rok 2019 150 000 eur (v tom 111 152 eur mzdy a 34,95% poistné 38 848 eur)
Ad c) určenie kontrolnej právomoci Úradu vlády SR v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov
Návrh zákona zavádza kontrolnú pôsobnosť Úradu vlády SR vo vzťahu k dodržiavaniu tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov vykonáva v každom služobnom úrade úrad vlády. Nadriadený služobný úrad taktiež môže vykonať v služobnom úrade kontrolu dodržiavania zákona o štátnej službe. Nakoľko sa jedná o fakultatívnu možnosť pre služobné úrady, v tejto súvislosti služobným úradom nevznikajú zvýšené personálne ani iné výdavky spojené s touto činnosťou. Navyše podľa dostupných informácií niektoré služobné úrady už teraz vykonávajú kontrolu vo vzťahu k podriadeným organizáciám.
Ad d) zavedenie príplatku za výkon činnosti mentora
Na uvedený príplatok má nárok štátny zamestnanec, ktorý vykonáva prípravu štátneho zamestnanca počas adaptačného vzdelávania, a to vo výške 10 % zo svojej príslušnej platovej tarify, ak pripravuje jedného štátneho zamestnanca, alebo vo výške 15 % zo svojej príslušnej platovej tarify, ak pripravuje súčasne dvoch a viacerých štátnych zamestnancov.
Príplatok za výkon činnosti mentora sa poskytuje štátnemu zamestnancovi za čas prípravy štátneho zamestnanca počas adaptačného vzdelávania, ktorý trvá 3 mesiace a je totožný so skúšobnou dobou štátneho zamestnanca.
Z údajov zistených Úradom vlády SR vyplýva, že za rok 2015 bolo do štátnej služby prijatých celkovo 6 790 štátnych zamestnancov. Nakoľko jeden mentor môže mentorovať aj 2 a viac štátnych zamestnancov súčasne, predpokladaný vplyv je odhadovaný na 3 900 osôb.
Vplyv zavedenia tohto inštitútu na štátny rozpočet by mohol predstavovať na rok 2017 sumu 637 548 eur (v tom 472 432,8 eur hrubá mzda a poistné (34,95%) 165 115,26 eur) a na nasledujúce roky 2018 a 2019 sumu 1 092 939 eur na 1 rok. Táto suma predstavuje súhrn hrubej mzdy - 809 884,8 eur a poistného (34,95 %) – 283 054,74 eur. Prípadné zvýšené výdavky si jednotlivé rozpočtové kapitoly zabezpečia v rámci schválených limitov výdavkov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok.
Ad e) zavedenie príplatku k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
Na príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „príplatok k náhrade príjmu“) má nárok štátny zamestnanec, ktorý bol uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne práceneschopného na výkon štátnej služby a vznikol mu nárok na náhradu príjmu podľa osobitného predpisu. Príplatok k náhrade príjmu sa poskytne najviac 10 kalendárnych dní v kalendárnom roku, vo výške rozdielu medzi funkčným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, preddavku poistného na verejné zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poskytnutou náhradou príjmu.
Nie je možné vopred kvantifikovať počet štátnych zamestnancov, ktorí budú mať nárok na tento príplatok k náhrade príjmu, pretože nie je možné vopred určiť, počet dní práceneschopnosti štátneho zamestnanca v kalendárnom roku. V tejto súvislosti však neočakávame dopad na štátny rozpočet z dôvodu, že osobné výdavky na štátneho zamestnanca sa rozpočtujú tak, aby pokryli výdavky na plný pracovný úväzok celoročne, takže ak sa štátnemu zamestnancovi má uhradiť príplatok k náhrade príjmu za 10 služobných dní, tieto prostriedky sú v rozpočte rozpočtované.
Ad f) zavedenie odstupného pre odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby v nadväznosti na novú diferenciáciu odstupného v závislosti od dĺžky trvania štátnozamestnaneckého pomeru.
Nový zákon o štátnej službe zavádza možnosť odstupného pre odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh, ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval viac ako jeden rok. V nadväznosti na zavádzanú novú diferenciáciu odstupného v závislosti od dĺžky trvania štátnozamestnaneckého pomeru.
Odborníkovi, ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval najmenej 1 rok a menej ako 2 roky, patrí odstupné v sume 2 násobku funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod, na základe ktorého došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov, patrí mu odstupné v sume 3 násobku funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod, na základe ktorého došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, a ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval najmenej 5 rokov, patrí mu odstupné v sume 4 násobku funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod, na základe ktorého došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Odstupné patrí odborníkovi len v prípade, ak sa jeho miesto zruší pred uplynutím doby, na ktoré bolo dohodnuté.
Vplyv na rozpočet verejnej správy by mal predstavovať na rok 2017 objem 94 465 eur (v tom 70 000 hrubá mzda a 24 465 eur poistné (34,95 %)) a na rok 2018 a 2019 sumu 161 940 eur na 1 rok (v tom 120 000 eur hrubá mzda a 41 940 eur poistné (34,95 %)). Pri výpočte tejto sumy sa vychádza z minimálneho počtu odborníkov, na ktorých sa bude vzťahovať predmetný inštitút (26 zamestnancov ročne) a z priemernej mzdy pre danú oblasť na úrovni 1 500 eur.
Tento predpoklad je len indikatívny z dôvodu, že v nasledujúcich rokoch nemusí dôjsť k skončeniu žiadneho štátnozamestnaneckého pomeru odborníka, čo nespôsobí žiadny resp. minimálny dopad na štátny rozpočet. Prípadné zvýšené výdavky si jednotlivé rozpočtové kapitoly zabezpečia v rámci schválených limitov výdavkov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok.
Ad g) zrušenie 1. platovej triedy (referent) a 2. platovej triedy (samostatný referent), zavedenie nových platových tried a im prislúchajúcich platových taríf.
Návrh zákona o štátnej službe zrušuje súčasnú 1. platovú trieda, referent, ktorej platová tarifa je vo výške 361,50 eur. Taktiež sa zrušuje 2. platová trieda, samostatný referent, ktorej platová tarifa je výške 388,50 eur.
Súčasná právna úprava Navrhovaná právna úprava
Platová trieda
Názov funkcie
Platová tarifa k 31.12.2016
Platová trieda
Názov funkcie
Navrhovaná platová tarifa
1.
referent
361,50
2.
Samostatný referent
388,50
3.
Odborný referent
419,50
1.
Odborný referent
419,50
4.
Hlavný referent
456,00
2.
Hlavný referent
456,00
5.
Radca
540,50
3.
Radca
540,50
6.
Samostatný radca
573,00
4.
Samostatný radca
573,00
7.
Odborný radca
645,50
5.
Odborný radca
645,50
8.
Hlavný radca
691,50
6.
Hlavný radca
691,50
9.
Štátny radca
785,00
7.
Štátny radca
785,00
10.
Hlavný štátny radca
892,50
8.
Hlavný štátny radca
892,50
11.
Generálny štátny radca
1015,50
9.
Generálny štátny radca
1015,50
Dôvodom pre zrušenie uvedených tried bola aj skutočnosť, že platová tarifa v oboch triedach je nižšia ako je v súčasnosti minimálna mzda stanovená nariadením vlády č. 279/2015 Z. z. z 07. októbra 2015, ktorým bola ustanovená suma minimálnej mzdy na rok 2016 vo výške 405 eur.
Taktiež dôvodom pre zrušenie týchto dvoch najnižších platových tried bola aj skutočnosť, že sa pre zaraďovanie štátnych zamestnancov takmer vôbec nevyužívali. Ku koncu roka 2015 do 1. platovej triedy nebol zaradený žiadny štátny zamestnanec a do 2. platovej triedy je zaradených 345 štátnych zamestnancov. Zmena sa teda dotkne celkovo 345 štátnych zamestnancov, ktorí budú musieť byť preradení do tej novej platovej triedy, v ktorej sa nachádza najnáročnejšia činnosť nimi doteraz vykonávaná.
Zrušenie týchto dvoch platových bude mať minimálny vplyv na štátny rozpočet z dôvodu, že tieto tarify boli v súčasnosti pod hranicou minimálnej mzdy a služobné úrady tak museli uvedeným štátnym zamestnancom aj tak kompenzovať tento rozdiel do výšky minimálnej mzdy formou doplatku, za predpokladu, že títo štátni zamestnanci nemali priznaný osobný príplatok, prípadne príplatok za služobnú prax alebo iné. Reálne mzdové náklady na každého z 345 štátnych zamestnancov tvorili 405 eur (platová trieda + kompenzácia rozdielu s minimálnou mzdou). Novou právnou úpravou budú títo štátni zamestnanci zaradení do 1. platovej triedy s príslušnou tarifou vo výške 419,50 eur, čo znamená rozdiel 14,50 eur na 1 štátneho zamestnanca na 1 mesiac. Súhrne bude táto suma na rok 2017 pre 345 štátnych zamestnancov predstavovať 47 256,10 eur (35 017,5 eur hrubá mzda + 12 238,60 eur poistné (34,95 %) a na roky 2018 a 2019 sumu 81 010,50 eur pre 345 štátnych zamestnancov na 1 rok (60 030 eur hrubá mzda + 20 980,50 eur poistné (34,95%)). K uvedenému je potrebné dodať, že táto suma predstavuje dopad s ohľadom na aktuálnu výšku minimálnej mzdy. Pri predpokladanom zvýšení minimálnej mzdy bude tento rozdiel nižší.
Prípadné zvýšené výdavky si jednotlivé rozpočtové kapitoly zabezpečia v rámci schválených limitov výdavkov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok.
Ad h) zrušenie rozdielového príplatku a zrušenie obmedzenia započítania služobnej praxe
Podľa zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rozdielový príplatok patrí štátnemu zamestnancovi ktorého odborná prax k 31. decembru 2003 presiahla 32 rokov. Rozdielový príplatok bol určený v sume 1 %, z platovej tarify štátneho zamestnanca, za každý ďalší rok tejto odbornej praxe nad 32 rokov. Novým zákonom o štátnej službe dochádza k zrušeniu rozdielového príplatku z dôvodu, že služobná prax sa už bude započítavať bez obmedzenia. Do dĺžky služobnej praxe sa pri opätovnom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru po nadobudnutí účinnosti tohto zákona započíta aj služobná prax zachovaná podľa súčasného prechodného ustanovenia.
Z údajov zistených Úradom vlády SR vyplýva, že ku koncu roka 2015 počet štátnych zamestnancov so služobnou praxou nad 32 rokov je 3110.
Vplyv na štátny rozpočet by mohol v roku 2017 predstavovať sumu 609 313 eur (451 510 eur hrubá mzda + 157 803 eur poistné (34,95%)) a v roku 2018 a 2019 sumu 1 044 536 eur na 1 rok (v tom 774 017 eur mzda + 270 519 eur poistné (34,95%)).
Prípadné zvýšené výdavky si jednotlivé rozpočtové kapitoly zabezpečia v rámci schválených limitov výdavkov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok.
Ad i) zavedenie služobného hodnotenia
Zavádza sa nový právny inštitút – služobné hodnotenie ako prostriedok hodnotenia práce štátneho zamestnanca pri výkone štátnej služby. Služobné hodnotenie vykonáva priamo nadriadený vedúci štátny zamestnanec. Služobné hodnotenie má slúžiť ako motivačný faktor a aj ako relevantný podklad pre ďalšie odmeňovanie alebo vzdelávanie štátneho zamestnanca. Nová právna úprava zavádza pre štátneho zamestnanca, ktorý v služobnom hodnotení za kalendárny rok dosiahol vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky nárok na jednorazovú odmenu.
V súčasnosti nie je možné vopred presne kvantifikovať vplyv na rozpočet verejnej správy, keďže nie je známy počet štátnych zamestnancov, ktorých sa dotkne zavedenie tohto opatrenia a koľko štátnych zamestnancov dosiahne na základe služobného hodnotenia vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky.
Prípadné zvýšené výdavky si jednotlivé rozpočtové kapitoly zabezpečia v rámci schválených limitov výdavkov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok.
Ad j) zriadenie Centrálneho informačného systému štátnej služby
Centrálny informačný systém štátnej služby (CISŠS) je informačný systém verejnej správy, ktorého správcom je Úrad vlády SR. Súčasťou centrálneho informačného systému štátnej služby je a) register výberových konaní, b) register úspešných absolventov, c) register nadbytočných štátnych zamestnancov, d) register štátnozamestnaneckých miest, e) register štátnych zamestnancov.
Výdavky na vybudovanie a prevádzku CISŠS by mohli myť financované z prostriedkov štrukturálnych fondov Európskej únie v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Časť je v súčasnosti už budovaná v rámci národného projektu elektronické služby Úradu vlády – eDemokracia a otvorená vláda, financovaného z prostriedkov štrukturálnych fondov Európskej únie v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti.
Predpokladané výdavky na vybudovanie CISŠS, podľa štúdie uskutočniteľnosti, predstavujú sumu 4 635 825 eur. Predpokladaná implementácia systému je naplánovaná od októbra 2016 do septembra 2019. Prevádzkové náklady sú vyčíslené v sume 60 000 od 10/2019-12/2019.
Aby bola aj naďalej zaistená kontinuita v kontexte administratívnej reformy v Slovenskej republike, mali by byť vytvorené podmienky pre zabezpečenie ďalšieho financovania CISŠS z verejných zdrojov. Je predpoklad, že Úrad vlády SR si bude uplatňovať výdavky na ďalšiu prevádzku CISŠS v roku 2019 v rámci priorít pri príprave rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019.
Ad k) zmena percentuálnej sadzby paušálnej náhrady na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie
V súčasnom znení zákona o štátnej službe, paušálna náhrada na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí mesačne vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, a vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy, v sume 121 % z platovej tarify 11. platovej triedy, vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii vo vybraných služobných úradoch patrí mesačne 121 % z platovej tarify 9. platovej triedy podľa osobitného predpisu, vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy a ktorému nepatrí paušálna náhrada vo vyššie uvedenej sume na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna náhrada mesačne v sume, ktorou je 41 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č.3.
Paušálna náhrada sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé euro nahor.
Za účelom zachovania výšky paušálnej náhrady, nový zákon o štátnej službe upravuje percentuálnu sadzbu 121 % z platovej tarify 11. platovej triedy (121 % z 1015,50 eur t.j.1 229 eur na sadzbu 121 % z platovej tarify 9. platovej triedy.
a mení sadzbu 41 % z platovej tarify 1. platovej triedy (41 % z 361,50 eur t.j. 149 eur) na sadzbu 36 % z platovej tarify 1. platovej triedy (36 % z 419,50 eur t.j. 152 eur).
Vplyv na štátny rozpočet bude v tomto prípade zanedbateľný. Nakoľko nie je známy údaj o tom, koľko štátnych zamestnancov poberá uvedenú paušálnu náhradu, prípadné zvýšené výdavky si jednotlivé rozpočtové kapitoly zabezpečia v rámci schválených limitov výdavkov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok.
Ad l) zmena percentuálnej sadzby príplatku za zmennosť
Výpočet príplatku za zmennosť je v terajšej právnej úprave daný percentuálnym rozpätím 1,5 % až 12 % vzhľadom k platovej tarife 1. platovej triedy, určený pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor, čiže sa jedná o sumu v rozpätí 5,50 – 43,50 eur. Návrh zákona o štátnej službe rovnako používa 1. platovú triedu ako základ pre výpočet príplatku za zmennosť. Keďže sa prvé 2 platové triedy rušia (z terajšej 3. platovej triedy sa stane 1. platová trieda), v záujme zachovania výslednej sumy (5,50 – 43,60 eur) sa musí upraviť percentuálny podiel, a to na 1,3 % až 10,3 %
Nakoľko prichádza iba k zmene percentuálneho podielu a základu, samotná výška príplatku za zmennosť ostáva nezmenená, čo nepredpokladá dopad na štátny rozpočet.
Ad m) zmena percentuálnej sadzby náhrady za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie
Tak, ako v predchádzajúcom bode (príplatok za zmennosť), aj v tomto prípade sa zmenou základu pre výpočet tejto náhrady musí upraviť jej percentuálny podiel. Náhrada za pohotovosť pri zabezpečení opatrení pre obdobie krízovej situácie, sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor, a je stanovená na úrovni 3,5 % až 35,4 % z 1. platovej triedy, čiže ide o sumu 13 – 128 eur. Za účelom zachovania tohto rozpätia je potrebné upraviť percentuálny podiel na 3 % až 30,5 %.
Rovnako ako v predchádzajúcom bode sa výsledná suma poskytovanej náhrady nemení, mení sa iba základ pre jej výpočet a percentuálny podiel, čo nepredpokladá dopad na štátny rozpočet.
Ad n) ustanovenie povinnosti absolvovať školenie zamerané na osvojenie si metód riadeného osobného rozhovoru a jeho vyhodnotenia pre člena výberovej komisie, ktorý vedie osobný pohovor, ustanovenie povinnosti pre vedúcich štátnych zamestnancov absolvovať vzdelávanie v oblasti manažérskych zručností.
Predmetné vzdelávanie nepredpokladá žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy, nakoľko prostredníctvom Hodnotiaceho centra bude tiež poskytnutá možnosť absolvovania školení a vzdelávacích aktivít v metóde riadeného rozhovoru a v manažérskych zručnostiach. Náklady na vybudovanie Hodnotiaceho centra sú kvantifikované pod písm. b) tejto časti a zahŕňajú aj realizáciu uvedených školení. Zapojenie odborníkov z oblasti personalistiky, psychológie, pedagogiky pri overovaní schopností a hodnotení výsledkov výberového konania je taktiež možné prostredníctvom Hodnotiaceho centra. Zapojenie odborníkov z oblastí lingvistiky (vypracovanie testov overenia cudzích jazykov) sa už v súčasnosti realizuje v niektorých služobných úradoch.
Ad o) stanovenie povinnosti vyčlenenia prostriedkov pre zabezpečenie kontinuálneho vzdelávania
Nový zákon o štátnej službe ustanovuje pre služobné úrady povinnosť vyčleniť z rozpočtu na zabezpečenie kontinuálneho vzdelávania štátnych zamestnancov v príslušnom kalendárnom roku finančné prostriedky na úhradu priamych nákladov najmenej v sume 0,5 % vypočítaného z objemu súčtu tarifných platov priznaných štátnym zamestnancom služobného úradu k 31.decembru spred dvoch kalendárnych rokov.
Služobné úrady sú už v súčasnosti povinné zabezpečovať vzdelávanie pre štátnych zamestnancov, pričom táto povinnosť je zákonom o štátnej službe ustanovená v minimálnom rozsahu piatich služobných dní v kalendárnom roku. Kvantifikáciu tejto povinnosti na úroveň 0,5 % zo súčtu tarifných platov štátnych zamestnancov služobného úradu neprichádza k potrebe navýšenia prostriedkov na vzdelávanie, keďže služobné úrady už dnes vynakladajú prostriedky na vzdelávanie v porovnateľnej výške alebo vo vyššej výške.
Vzhľadom na uvedené, nebude mať tento inštitút dopad na štátny rozpočet.
Ad p) zavedenie povinnosti pre služobné úrady určiť štátnozamestnanecké miesta vhodné pre absolventov.
Zákon zavádza povinnosť správcovi rozpočtovej kapitoly v rámci systemizácie určiť aj štátnozamestnanecké miesta vhodné pre absolventov podľa prevádzkových možností. Táto povinnosť sa nevzťahuje na správcu rozpočtovej kapitoly, ktorý má menej ako 100 štátnozamestnaneckých miest a na služobný úrad uvedený v § 15 ods. 2 písm. a) a e).
Tento inštitút je v súlade s politikou zvyšovania zamestnanosti mladých ľudí, znižovania nezamestnanosti a zvyšovania atraktivity štátnej služby pre mladých ľudí, najmä pre absolventov stredných a vysokých škôl. Tento inštitút nepredpokladá dopad na štátny rozpočet z dôvodu, že správca rozpočtovej kapitoly by mal absolventské miesta určovať aj v rámci limitu schváleného počtu zamestnancov v rámci tejto rozpočtovej kapitoly.
Ad q) stanovenie vekovej hranice 65 rokov, pri dosiahnutí ktorej dochádza ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca zo zákona.
Zavádza sa, ako jeden z dôvodov skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona dosiahnutie veku 65 rokov. Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca sa skončí dňom dosiahnutia veku 65 rokov, okrem prípadu ak dôjde k zmene štátnozamestnaneckého pomeru a k predĺženiu trvania štátnozamestnaneckého pomeru najviac o 36 mesiacov.
Zavedenie tohto inštitútu nepredpokladá dopad na štátny rozpočet z titulu, nakoľko je predpoklad, že na uvoľnené štátnozamestnanecké miesta by v prípade, ak by nedošlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru u tých štátnych zamestnancov, mali byť prijatí noví štátni zamestnanci.
Ad r) zavedenie nového druhu služobného voľna po 10 rokoch u príslušného služobného úradu
Zavádza sa služobné voľno, ktoré patrí v rozsahu najviac šiestich mesiacov štátnemu zamestnancovi, ktorého štátnozamestnanecký pomer v príslušnom služobnom úrade trval nepretržite najmenej desať rokov. Za čas služobného voľna nepatrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, z tohto dôvodu zavedenie tohto inštitútu nepredpokladá zvýšený dopad na štátny rozpočet.
Ad s) zavedenie novej diferenciácie dĺžky výpovednej doby a odstupného v závislosti od dĺžky trvania štátnozamestnaneckého pomeru.
Zavádza sa nová diferenciácia dĺžky výpovednej doby a odstupného v závislosti od dĺžky trvania štátnozamestnaneckého pomeru pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou alebo dohodou zo zdravotných dôvodov, ak na základe lekárskeho posudku štátny zamestnanec nemôže vykonávať štátnu službu alebo ak štátny zamestnanec bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca z dôvodov podľa § 61 ods. 1, 3 alebo 4 písm. a) a b) alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca skončila na základe zákona podľa § 62 ods. 1 a ktorého štátnozamestnanecký pomer sa skončil výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1 písm. b) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu.
V tomto prípade štátnemu zamestnancovi patrí odstupné vo výške 2 násobku funkčného platu, ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval najmenej 1 rok a menej ako 2 roky, vo výške 3 násobku funkčného platu, ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov a vo výške 4 násobku funkčného platu, ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval najmenej 5 rokov.
Ako je uvedené, štátnemu zamestnancovi patrí odstupné až ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval najmenej 1 rok. Súčasná právna úprava umožňuje štátnemu zamestnancovi priznať odstupné už po skončení skúšobnej doby. Z tohto dôvodu preto predpokladáme taktiež úsporu verejných zdrojov, avšak túto úsporu nie je možné vyčísliť z dôvodu, že takéto údaje služobné úrady v súčasnosti neevidujú.
Z údajov získaných Úradom vlády SR, ku koncu roka 2015 bolo celkovo ukončených výpoveďou 1 053 štátnozamestnaneckých pomerov, avšak nie je známy údaj, aký počet ukončení pripadá na základe vyššie uvedených dôvodov.
Možno však predpokladať, že dopad na štátny rozpočet by priemerne mohol predstavovať v roku 2017 sumu 97 233 eur ( v tom 72 035 eur hrubá mzda a 25 198 eur poistné (34,95%)) a v roku 2018 a 2019 166 647 eur (v tom 123 488 eur hrubá mzda + 43 159 eur poistné (34,95%)) na 1 rok. Tento predpoklad je len indikatívny z dôvodu, že v nasledujúcich rokoch nemusí dôjsť k skončeniu žiadneho štátnozamestnaneckého pomeru z hore uvedených dôvodov, čo nespôsobí žiadny resp. minimálny dopad na štátny rozpočet. Prípadné zvýšené výdavky si jednotlivé rozpočtové kapitoly zabezpečia v rámci schválených limitov výdavkov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok.
Tabuľka č. 3
Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
r
r + 1
r + 2
r + 3
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 4
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2016
2017
2018
2019
Kapitola 03 Úrad vlády SR
Program 06P – Tvorba a implementácia politík
0
247 463
866 025
870 395
Rada (11) + OŠSVS (12)
CISŠS (10-12/2019) udržateľnosť -prevádzka)
Bežné výdavky (600)
0
222 763
837 225
868 595
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Rada + OŠSVS
0
109 200
472 200
472 200
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
38 166
139 262
139 262
Tovary a služby (630)2
0
75 397
225 763
197 133
Tovary a služby (630)2 CISŠS
0
0
0
60 000
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
24 700
28 800
1 800
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
24 700
28 800
1 800
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Kapitola 12 Ministerstvo vnútra SR
Program OE901- OP Efektívna verejná správa
0
477 000
404 000
403 000
Týka sa projektu Hodnotiace centrum financovaného v rámci OP EVS
(Rozdelenie pomeru 85 % a 15 % spolufinancovanie je uvedený v tabuľke č. 1)
Bežné výdavky (600)
0
347 000
394 000
393 000
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
111 152
111 152
111 152
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
38 848
38 848
38 848
Tovary a služby (630)2
0
197 000
244 000
243 000
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
130 000
10 000
10 000
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
130 000
10 000
10 000
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Kapitola 15 Ministerstvo financií SR
Program OEJ - Informačná spoločnosť 2014 – 2020
35 855
2 000 000
2 000 000
600 000
Zavedenie Centrálneho informačného systému štátnej služby prevádzkové náklady na rok 10/2019-12/2019 sú uvedené v kapitole 03 UV SR
(Rozdelenie pomeru 85 % a 15 % spolufinancovanie je uvedené v tabuľke č. 1)
Bežné výdavky (600)
35 855
300 000
300 000
200 000
Tovary a služby (630)2
35 855
300 000
300 000
200 000
Kapitálové výdavky (700)
0
1 700 000
1 700 000
400 000
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
1 700 000
1 700 000
400 000
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Ostatné kapitoly štátneho rozpočtu (vrátane kapitoly 03, 12, 15)
0
2 779 933
3 958 088
3 958 088
Bežné výdavky (600)
0
2 779 933
3 958 088
3 958 088
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
1 917 921
2 689 515
2 689 515
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
670 314
939 986
939 986
Tovary a služby (630)2
0
0
0
0
Bežné transfery (640)2
0
191 698
328 587
328 587
Odstupné
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
0
0
0
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
35 855
5 504 396
7 228 113
5 831 483
Bežné výdavky (600)
0
3 649 696
5 489 313
5 419 683
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
2 138 273
3 272 867
3 272 867
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
747 328
1 118 096
1 118 096
Tovary a služby (630)2
35 855
572 397
769 763
700 133
Bežné transfery (640)2
0
191 698
328 587
328 587
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
1 854 700
1 738 800
411 800
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
1 854 700
1 738 800
411 800
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 5
Zamestnanosť
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2016
2017
2018
2019
Kapitola 03 Úrad vlády SR
0
12+
23+
23+
OŠSVS(12) +Rada (11)
Počet zamestnancov celkom
0
12+
23+
23+
z toho vplyv na ŠR
12+
23
23
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
1 300
1 400
1 400
z toho vplyv na ŠR
0
1 300
1 400
1 400
Kapitola 12 Ministerstvo vnútra SR
0
5+
5+
5+
Hodnotiace centrum UV SR v rámci OP EVS
Počet zamestnancov celkom
0
5
5
5
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
1853
1853
1853
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
297 366
761 463
761 463
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
220 352
583 352
583 352
Hodnotiace centrum (5)
0
111 152
111 152
111 152
Rada pre štátnu službu (11)
0
0
285 000
285 000
Odbor štátnej služby a verejnej služby UV SR (12)
0
109 200
187 200
187 200
z toho vplyv na ŠR
0
109 200
472 200
472 200
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
77 014
178 111
178 111
Hodnotiace centrum (5)
0
38 848
38 848
38 848
Rada pre štátnu službu (11)
0
0
73 836
73 836
Odbor štátnej služby a verejnej služby UV SR (12)
0
38 166
65 427
65 427
z toho vplyv na ŠR
0
38 166
139 262
139 262
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
Analýza sociálnych vplyvov
Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?
Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
1. Návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ návrh zákona o štátnej službe“) bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie domácnosti, kde jeden z členov domácnosti (štátny zamestnanec) vykonáva funkciu mentora.
Na uvedený príplatok má nárok štátny zamestnanec, ktorý vykonáva prípravu štátneho zamestnanca počas adaptačného vzdelávania, a to vo výške 10 % zo svojej príslušnej platovej tarify, ak pripravuje jedného štátneho zamestnanca, alebo vo výške 15 % zo svojej príslušnej platovej tarify, ak pripravuje súčasne dvoch a viacerých štátnych zamestnancov. Príplatok za výkon činnosti mentora sa poskytuje štátnemu zamestnancovi za čas prípravy štátneho zamestnanca počas adaptačného vzdelávania, ktorý trvá 3 mesiace a je totožný so skúšobnou dobou štátneho zamestnanca.
Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:
1. Štátni zamestnanci vykonávajúci funkciu mentora
Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Bez vplyvu
Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:
Bez vplyvu
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:
Bez vplyvu
Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
2. Návrh zákona o štátnej službe bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie domácností , kde jeden z členov domácnosti (štátny zamestnanec), ktorý bol uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne práceneschopného na výkon štátnej služby a vznikol mu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu.
Príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej práceneschopnosti sa poskytne najviac 10 kalendárnych dní v kalendárnom roku, vo výške rozdielu medzi funkčným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, preddavku poistného na verejné zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poskytnutou náhradou príjmu.
Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:
2. Štátni zamestnanci v dočasnej pracovnej neschopnosti najviac 10 kalendárnych dní dočasnej pracovnej neschopnosti za kalendárny rok.
Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Bez vplyvu
Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:
Bez vplyvu
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:
Bez vplyvu
Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
3. Návrh zákona o štátnej službe bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie domácností, kde jeden z členov domácnosti (štátny zamestnanec) dosiahol v služobnom hodnotení vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky.
Na základe výsledku služobného hodnotenia, štátny zamestnanec bude mať nárok na odmenu, ak dosiahol vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky.
Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:
3. Štátni zamestnanci, ktorí dosiahli vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky v služobnom hodnotení.
Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Bez vplyvu
Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:
Bez vplyvu
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:
Bez vplyvu
Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
4. Návrh zákona o štátnej službe bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie domácností, kde jeden z členov domácnosti (štátny zamestnanec) bol preradený zo súčasnej 1. platovej triedy a 2. platovej triedy do novej 1. platovej triedy, samostatný referent. Zrušuje sa 1. platová trieda, referent, ktorej platová tarifa je vo výške 361,50 eur. Taktiež sa zrušuje 2. platová trieda, samostatný referent, ktorej platová tarifa je výške 388, 50 eur. Dôvodom pre zrušenie uvedených tried bola aj skutočnosť, že platová tarifa v oboch triedach je nižšia ako je v súčasnosti minimálna mzda stanovená nariadením vlády č. 279/2015 Z. z. z 07. októbra 2015, ktorým bola ustanovená suma minimálnej mzdy na rok 2016 vo výške 405 eur.
Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:
4. Štátni zamestnanci preradení zo súčasnej 1. platovej triedy a 2. platovej triedy do novej 1. platovej triedy, samostatný referent.
Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Bez vplyvu
Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:
Bez vplyvu
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:
Bez vplyvu
Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
5. Návrh zákona o štátnej službe bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie domácností, kde jeden z členov domácnosti (štátny zamestnanec) nadobudol nad 32 rokov služobnej praxe. Podľa zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rozdielový príplatok patrí štátnemu zamestnancovi ktorého odborná prax k 31. decembru 2003 presiahla 32 rokov. Rozdielový príplatok bol určený v sume 1 %, z platovej tarify štátneho zamestnanca, za každý ďalší rok tejto odbornej praxe nad 32 rokov. Návrhom zákona o štátnej službe dochádza k zrušeniu rozdielového príplatku z dôvodu, že služobná prax sa už bude započítavať bez obmedzenia. Do dĺžky služobnej praxe sa pri opätovnom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru po nadobudnutí účinnosti tohto zákona započíta aj služobná prax zachovaná podľa súčasného prechodného ustanovenia.
Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:
5. Štátni zamestnanci nad 32 rokov služobnej praxe.
Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Bez vplyvu
Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:
Bez vplyvu
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:
Bez vplyvu
Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
6. Návrh zákona o štátnej službe bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie domácností, kde jeden z členov domácnosti (štátny zamestnanec) je v štátnozamestnaneckom pomere ako odborník dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby v súvislosti so zavedením novej diferenciácie výpovednej doby a odstupného v závislosti od trvania štátnozamestnaneckého pomeru aj pre túto kategóriu štátnych zamestnancov.
Odborníkovi, ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval najmenej 1 rok a menej ako 2 roky, patrí odstupné v sume 2 násobku funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod, na základe ktorého došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov, patrí mu odstupné v sume 3 násobku funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod, na základe ktorého došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, a ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval najmenej 5 rokov, patrí mu odstupné v sume 4 násobku funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod, na základe ktorého došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Odstupné patrí odborníkovi len v prípade, ak sa jeho miesto zruší pred uplynutím doby, na ktoré bolo dohodnuté.
Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:
6. Štátni zamestnanci (odborníci) dočasne potrební na plnenie úloh štátnej služby
Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Bez vplyvu
Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:
Bez vplyvu
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:
Bez vplyvu
Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
7. Návrh zákona o štátnej službe bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie domácností, kde s jedným z členom domácnosti (štátnym zamestnancom) bol ukončený štátnozamestnanecký pomer výpoveďou alebo dohodou zo špecifických dôvodov. Zavádza sa nová diferenciácia dĺžky výpovednej doby a odstupného v závislosti od dĺžky trvania štátnozamestnaneckého pomeru pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou alebo dohodou zo zdravotných dôvodov, ak na základe lekárskeho posudku štátny zamestnanec nemôže vykonávať štátnu službu alebo ak štátny zamestnanec bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca z dôvodov podľa § 61 ods. 1, 3 alebo 4 písm. a) a b) alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca skončila na základe zákona podľa § 62 ods. 1 a ktorého štátnozamestnanecký pomer sa skončil výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1 písm. b) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu.
V tomto prípade štátnemu zamestnancovi patrí odstupné vo výške 2 násobku funkčného platu, ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval najmenej 1 rok a menej ako 2 roky, vo výške 3 násobku funkčného platu, ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov a vo výške 4 násobku funkčného platu, ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval najmenej 5 rokov.
Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:
7. Štátni zamestnanci, s ktorými bol ukončený štátnozamestnanecký pomer výpoveďou alebo dohodou zo špecifických dôvodov.
Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Bez vplyvu
Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:
Bez vplyvu
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:
Bez vplyvu
Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Bez vplyvu
Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:
Bez vplyvu
Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
8. Návrh zákona o štátnej službe zavádza nový dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona, v prípade ak štátny zamestnanec dosiahne vek 65 rokov.
Služobný úrad na základe dohody so štátnym zamestnancom môže predĺžiť trvanie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, ktorý dovŕšil vek 65 rokov na dobu najviac 36 po sebe nasledujúcich mesiacov; v rámci uvedenej doby možno štátnozamestnanecký pomer predĺžiť len jedenkrát.
Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:
8. Štátni zamestnanci nad 65 rokov veku.
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:
Bez vplyvu
Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Bez vplyvu
Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:
Bez vplyvu
Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
9. Návrh zákona o štátnej službe ako jeden z dôvodov organizačnej zmeny podľa § 24 písm. b) považuje zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta s inou najnáročnejšou činnosťou, ďalšou činnosťou, bližšie určenou najnáročnejšou činnosťou alebo bližšie určenou ďalšou činnosťou. Štátny zamestnanec dostane výpoveď z uvedeného dôvodu len za predpokladu, že služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké miesto a nedohodne sa so služobným úradom inak.
Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:
9. Štátni zamestnanci, ktorí skončili štátnozamestnanecký pomer z dôvodu organizačnej zmeny.
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:
Bez vplyvu
Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Bez vplyvu
Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:
Bez vplyvu
Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
10. Návrh zákona o štátnej službe zavádza novú diferenciáciu výpovednej doby a odstupného. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou, štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecký pomer trval menej ako 2 roky má nárok na odstupné vo výške 2 násobku funkčného platu, podľa návrhu zákona o štátnej službe, nárok na odstupné vo výške 2 násobku funkčného platu vznikne štátnemu zamestnancovi, až keď jeho štátnozamestnanecký pomer trval najmenej 1 rok.
Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:
10. Štátni zamestnanci, ktorí skončili štátnozamestnanecký pomer pred uplynutím 1 roka.
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:
Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.
V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.
V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.
Ovplyvnená skupina č. 1: Štátni zamestnanci vykonávajúci funkciu mentora.
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Predpokladaný hrubý nárast príjmov by mohol predstavovať v priemere mesačne (najviac 3 mesiace), výšku 10 % z platovej tarify, ak mentoruje jedného štátneho zamestnanca alebo 15 % ak mentoruje dvoch a viac štátnych zamestnancov, t.j. 69,15 eur (103,73 eur) mesačne pri platovej triede odborný radca.
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Bez vplyvu
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
cca 3904 štátnych zamestnancov
Ovplyvnená skupina č. 2: Štátni zamestnanci v dočasnej pracovnej neschopnosti najviac 10 kalendárnych dní dočasnej pracovnej neschopnosti za kalendárny rok.
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Nie je možné kvantifikovať
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Bez vplyvu
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Nie je možné kvantifikovať veľkosť skupiny, opatrenie sa však môže indikatívne dotknúť každého z celkovo cca 38 500 štátnych zamestnancov.
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
Nie je možné vopred určiť počet dní práceneschopnosti štátneho zamestnanca v kalendárnom roku, teda ani veľkosť doplatku k náhrade príjmu.
Ovplyvnená skupina č. 3: Štátni zamestnanci, ktorí dosiahli vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky v služobnom hodnotení.
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Na základe výsledku služobného hodnotenia, štátny zamestnanec bude mať nárok na odmenu, ak dosiahol vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky. Výška udelenej odmeny však záleží od služobného úradu, preto nie je možné určiť presnú sumu.
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Bez vplyvu
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Nie je možné kvantifikovať
Ovplyvnená skupina č. 4: Štátni zamestnanci preradení zo súčasnej 1. platovej triedy a 2. platovej triedy do novej 1. platovej triedy, samostatný referent.
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Štátni zamestnanci zaradení v súčasnej 1. platovej triede a 2. platovej triede, ktorá sa zrušuje účinnosťou nového zákona o štátnej službe, budú preradení do novej platovej triedy č. 1 (samostatný referent), čo predstavuje rozdiel hrubej mzdy (pozitívny) cca 14,50 eur na 1 štátneho zamestnanca mesačne.
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Bez vplyvu
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
cca 345 štátnych zamestnancov
Ovplyvnená skupina č. 5: Štátni zamestnanci nad 32 rokov služobnej praxe.
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Štátnemu zamestnancovi, ktorý dosiahol viac ako 32 rokov služobnej praxe, patrí za každý ďalší rok služobnej praxe zvýšenie o 1 % z platovej tarify. Pri platovej triede odborný radca pôjde o navýšenie 6,93 eur mesačne hrubej mzdy.
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Bez vplyvu
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
cca 3 110 štátnych zamestnancov
Ovplyvnená skupina č. 6: Štátni zamestnanci (odborníci) dočasne potrební na plnenie úloh štátnej služby.
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Priemerný rast príjmov na jedného štátneho zamestnanca – odborníka, v prípade nároku na novozavádzané odstupné pre túto kategóriu zamestnancov, by mohol predstavovať cca 3000 eur, ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval najmenej 1 rok a menej ako 2 roky, cca 4500 eur, ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov, cca 6000 eur, ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval najmenej 5 rokov. Odstupné patrí odborníkovi len v prípade, ak sa jeho miesto zruší pred uplynutím doby, na ktoré bolo dohodnuté.
Pri výpočte sa vychádzalo z priemernej hrubej mzdy pre danú oblasť na úrovni cca 1 500 eur.
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Bez vplyvu
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
cca 2600 štátnych zamestnancov, skončenie štátnozamestnaneckého pomeru sa môže týkať priemerne 26 štátnych zamestnancov ročne.
Ovplyvnená skupina č. 7: Štátni zamestnanci, s ktorými bol ukončený štátnozamestnanecký pomer výpoveďou alebo dohodou zo špecifických dôvodov.
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Nie je možné kvantifikovať
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Bez vplyvu
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
cca 22 371 štátnych zamestnancov nad 5 rokov služobnej praxe
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
Z údajov získaných Úradom vlády SR, ku koncu roka 2015 bolo celkovo ukončených výpoveďou 1 053 štátnozamestnaneckých pomerov, avšak nie je známy údaj, aký počet ukončení pripadá na základe vyššie uvedených dôvodov. Z tohto dôvodu nie je možné presne kvantifikovať nárast príjmov v tejto skupine štátnych zamestnancov.
Ovplyvnená skupina č. 8: Štátni zamestnanci nad 65 rokov veku
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Bez vplyvu
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Nie je možné kvantifikovať
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
cca 222 štátnych zamestnancov nad 65 rokov veku
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
Nie je možné kvantifikovať pokles príjmov u tejto skupiny štátnych zamestnancov vzhľadom na absentujúce údaje o funkčnom a platovom zaradení týchto štátnych zamestnancov. K úbytku príjmu nemusí dôjsť, ak u tohto štátneho zamestnanca dôjde k zmene štátnozamestnaneckého pomeru najviac o 36 mesiacov.
V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):
Nie je možné kvantifikovať
Ovplyvnená skupina č. 9: Štátni zamestnanci, ktorí skončili štátnozamestnanecký pomer z dôvodu organizačnej zmeny
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Bez vplyvu
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Nie je možné kvantifikovať
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Nie je možné kvantifikovať
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
Nie je možné vopred kvantifikovať pokles príjmov štátnych zamestnancov ani veľkosť tejto skupiny, nakoľko nie je možné odhadnúť, či na niektorom služobnom úrade dôjde k organizačnej zmene, ktorá by spôsobila skončenie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca z tohto dôvodu.
V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):
Bez vplyvu
Ovplyvnená skupina č. 10: Štátni zamestnanci, ktorí skončili štátnozamestnanecký pomer pred uplynutím 1 roka.
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Bez vplyvu
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Nie je možné kvantifikovať
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Nie je možné kvantifikovať
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
Nie je možné kvantifikovať negatívny vplyv u tejto skupiny, nakoľko nie sú známe údaje o počte štátnych zamestnancov, ktorých štátnozamestnanecký pomer ku dňu účinnosti zákona od 1.6.2017 bude trvať menej ako 1 rok a nie sú známe ani údaje o prípadnom funkčnom a platovom zaradení týchto štátnych zamestnancov. Taktiež nárok na odstupné vzniká iba zo špecifických dôvodov skončenia zo zákona, nie je teda v súčasnosti možné predpokladať, koľko služobných úradov skončí štátnozamestnanecký pomer práve z dôvodov a teda koľko štátnych zamestnancov by mohlo byť „ukrátených“ z titulu neposkytnutia odstupného v porovnaní so súčasnou právnou úpravou.
V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):
Bez vplyvu
4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.
Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?
Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Rozumie sa najmä na prístup k:
F sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
F kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
F pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
F zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
F zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
F k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
F bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
F doprave,
F ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
F spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
F informáciám
F k iným právam (napr. politickým).
Návrh zákona o štátnej službe zavádza právnu úpravu, na základe ktorej už nebude možné odvolanie vedúceho štátneho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho úradu alebo štatutárneho orgánu bez uvedenia dôvodu.
Toto opatrenie predstavuje prvok stabilizácie vedúcich štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckých vzťahoch a tým predpokladané zabezpečenie stability a kontinuity v riadení ľudských zdrojov v štátnej správe.
Návrhom zákona o štátnej službe sa zvyšuje ochrana štátnych zamestnancov, ktorí sú v dočasnej štátnej službe, ako odborníci dočasne potrební, zavedením odstupného v sume 2 násobku (3násobku, 4násobku) funkčného platu, ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval viac ako 1 rok (viac ako 2 roky, viac ako 5 rokov).
Zvyšuje sa ochrana štátnych zamestnancov, ktorí ukončili štátnozamestnanecký pomer výpoveďou alebo dohodou zo špecifických dôvodov, zavedením odstupného v sume 2násobku (3násobku, 4násobku) funkčného platu, ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval viac ako 1 rok (viac ako 2 roky, viac ako 5 rokov).
Návrhom zákona o štátnej službe sa zvyšuje ochrana štátnych zamestnancov zavedením inštitútu nadbytočného štátneho zamestnanca.
Návrhom zákona o štátnej službe sa absolventom škôl zlepšuje možnosť prístupu zamestnať sa v štátnej správe. Stanovuje sa povinnosť správcovi rozpočtovej kapitoly určiť miesta vhodné pre absolventov, ktoré môžu byť obsadené iba absolventom, ak to umožňujú prevádzkové možnosti. Výnimku tvoria správcovia kapitol, ktorí majú menej ako 100 štátnozamestnaneckých miest a na služobný úrad uvedený v § 15 ods. 2 písm. a) a e) návrhu zákona.
Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:
F domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
F nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,
F deti (0 – 17),
F mladí ľudia (18 – 25 rokov),
F starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,
F ľudia so zdravotným postihnutím,
F marginalizované rómske komunity
F domácnosti s 3 a viac deťmi,
F jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
F príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
F iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia
4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.
Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.
Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?
Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.
Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:
F podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,
F zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,
F podpora rovnej participácie na rozhodovaní,
F boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,
F eliminácia rodových stereotypov.
4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.
V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.
Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.
Návrh zákona o štátnej službe bude mať pozitívny vplyv na zamestnanosť súvisiaci so zriadením Rady pre štátnu službu, zriadením Hodnotiaceho centra a zavedením nových zákonných kompetencií Úradu vlády SR v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov. Predpokladaný počet novovytvorených štátnozamestnaneckých miest je spolu 28.
Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.
Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?
Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.
Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?
Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).
Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?
Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.
Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?
Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“
1. Návrh zákona o štátnej službe zavádza nový dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona v prípade, ak štátny zamestnanec dosiahne vek 65 rokov. Služobný úrad môže na základe dohody so štátnym zamestnancom predĺžiť trvanie štátnozamestnaneckého pomeru najviac o 36 mesiacov. Ku koncu roka 2015 je v štátnozamestnaneckom pomere celkovo 222 štátnych zamestnancov nad 65 rokov, avšak je predpoklad, že, ak nedôjde k predĺženiu ich štátnozamestnaneckého pomeru, takto uvoľnené štátnozamestnanecké miesta budú obsadené novými štátnymi zamestnancami.
2. Návrh zákona o štátnej zlepšuje prístup pre občanov, ktorí sú absolventi stredných alebo vysokých škôl na zamestnanie v štátnej službe. Ustanovuje sa povinnosť správcovi kapitoly určiť vhodné štátnozamestnanecké miesta pre absolventov ak to umožňujú prevádzkové možnosti. Výnimku tvoria správcovia kapitol, ktorí majú menej ako 100 štátnozamestnaneckých miest a na služobný úrad uvedený v § 15 ods. 2 písm. a) a e) návrhu zákona. Toto opatrenie vytvára pozitívny predpoklad pre znevýhodnenú skupinu mladých nezamestnaných, ktorí sa uchádzajú o štátnu službu. Na účely zamestnania sa v štátnej službe sa za absolventa považuje občan ktorý má menej ako 30 rokov a skončil prípravu na povolanie vo forme ustanovenej osobitným predpisom najneskôr pred dvoma rokmi pred uchádzaním sa o zamestnanie v štátnej službe.
Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
A – nová služba
B – zmena služby
Kód služby
Názov služby
Úroveň elektronizácie služby
(0 až 5)
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?
(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)
A
ks_186506
Evidencia štátnozamestnaneckých miest
4
A
ks_186507
Evidencia organizačných štruktúr
4
A
ks_186508
Evidencia štátnych zamestnancov
4
A
ks_186509
Služby Centrálneho informačného systému štátnej služby pre podporu ďalších činností
3
B
ks_186511
Registrácia a zverejnenie výberových konaní
4
Infraštruktúra
A – nový systém
B – zmena systému
Kód systému
Názov systému
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?
(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)
A
isvs_6140
Centrálny informačný systém štátnej služby
Financovanie procesu informatizácie
Rezortná úroveň
Nadrezortná úroveň
A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)
X
Prevádzka vybudovaného systému bude hradená zo štátneho rozpočtu
A
Register výberových konaní, register úspešných absolventov a register nadbytočných štátnych zamestnancov je už v súčasnosti budovaný v rámci národného projektu Elektronické služby Úradu vlády SR – eDemokracia a otvorená vláda, financovaného z prostriedkov Operačného programu Informatizácia spoločnosti.
Časť Informačného systému, register štátnozamestnaneckých miest a register štátnych zamestnancov, by mal byť financovaný zo štrukturálnych fondov EU - Operačný program Integrovaná infraštruktúra.
Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana
7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?
Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)
1. Zabezpečenie údajov z registra trestov pre účely výberového konania v štátnej službe elektronicky služobným úradom
Podľa súčasnej právnej úpravy zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa bezúhonnosť, ako predpoklad prijatia do štátnej služby, povinne preukazuje výpisom z registra trestov už pri prihlásení sa do výberového konania a u všetkých občanov, ktorí sa uchádzajú o prijatie do štátnej služby.
Podľa navrhovanej právnej úpravy sa v procese výberového konania zavádza povinnosť preukázania bezúhonnosti iba u úspešného uchádzača výberového konania. Úspešný uchádzač bude mať možnosť voľby, či svoju bezúhonnosť preukáže výpisom z registra trestov v listinnej podobe, alebo využije možnosť preukázania bezúhonnosti, ak v žiadosti o zaradenie do výberového konania požiada služobný úrad o zabezpečenie preukázania bezúhonnosti podľa osobitného predpisu. Údaje registra trestov určené na zabezpečenie výpisu z registra trestov služobný úrad zašle elektronickou formou Generálnej prokuratúre SR, ktorá vedie register trestov.
Takýto postup na jednej strane šetrí náklady občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby a na druhej strane predstavuje menšiu administratívnu záťaž vo verejnej správe, pretože výpis z registra trestov nemusí byť vydaný v listinnej podobe.
Návrh zákona o štátnej službe umožní aj štátnym zamestnancom, ktorí budú prijatí do dočasnej štátnej služby bez výberového konania a zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme na služobných úradoch, požiadať služobný úrad o zabezpečenie údajov registra trestov za účelom preukázania ich bezúhonnosti.
Nová služba (konkretizujte a popíšte)
2. Elektronická komunikácia v procese výberového konania v štátnej službe
Zriaďuje sa Centrálny informačný systém štátnej služby, ktorého súčasťou bude 5 registrov. V súvislosti s touto analýzou vplyvov, sa predpokladá vplyv v procese výberového konania v súvislosti s registrom výberových konaní.
Každý služobný úrad bude povinný vyhlásiť výberové konanie na obsadenie voľného štátnozamestnaneckého miesta (aj štátnozamestnaneckého miesta vhodného pre absolventa) prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli verejnej správy.
V tejto súvislosti je nutné spomenúť, že v prípade hromadného výberového konania, do ktorého sa môže prihlásiť len občan (absolvent) za podmienok ustanovených novým zákonom o štátnej službe, sa úspešní absolventi prvej časti hromadného výberového konania evidujú aj v registri úspešných absolventov. Bývalých štátnych zamestnancov, s ktorými bol ukončený štátnozamestnanecký pomer z organizačných dôvodov a ktorí zároveň splnili ustanovenú podmienku výsledkov posledného služobného hodnotenia, na ich žiadosť služobný úrad zaradí do registra nadbytočných štátnych zamestnancov. Takýto bývalí štátny zamestnanci sa budú môcť prihlásiť aj do vnútorného výberového konania, čo podľa doterajšej právnej úpravy bolo možné iba u štátneho zamestnanca.
V súvislosti s výberovým konaním, návrh zákona o štátnej službe umožní v procese výberového konania aj elektronickú komunikáciu občana, občana (štátneho zamestnanca), občana (absolventa v hromadnom výberovom konaní) ako aj občana (nadbytočného štátneho zamestnanca na účely vnútorného výberového konania) (ďalej len „uchádzač“) so služobným úradom.
Žiadosť o zaradenie do výberového konania a ďalšie požadované dokumenty sa umožňujú podať aj v elektronickej podobe prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli formou elektronického formulára, okrem iného, aj zo zriadenej elektronickej schránky uchádzača podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).
Taktiež služobný úrad uchádzačovi všetky písomnosti pri výberovom konaní doručuje písomne v elektronickej podobe, do tejto zriadenej elektronickej schránky uchádzača, ak uchádzač podal žiadosť o zaradenie prostredníctvom registra výberových konaní po autentifikácii na ústrednom portáli verejnej správy. Ak uchádzač podá žiadosť o zaradenie do výberového konania bez autentifikácie, služobný úrad doručuje písomnosti v takej podobe, akú si uchádzač zvolil pri podávaní žiadosti.
Okrem iného, uchádzačovi (absolventovi) sa oznamuje vyhlásenie druhej časti hromadného výberového konania na príslušnom služobnom úrade, prostredníctvom registra úspešných absolventov na ústrednom portáli do jeho zriadenej elektronickej schránky alebo do jeho e-mailovej schránky, ak si zvolil v žiadosti o zaradenie do prvej časti hromadného výberového konania túto formu doručovania písomností.
7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
1. Názov služby
Zabezpečenie údajov z registra trestov pre účely výberového konania v štátnej službe elektronicky služobným úradom.
Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)
Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať
Služobný úrad v zmysle zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2. Názov služby
Elektronická komunikácia v procese výberového konania v štátnej službe
Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)
N/A
Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať
N/A
7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?
Priamy vplyv (popíšte)
1. Zabezpečenie údajov z registra trestov pre účely výberového konania v štátnej službe elektronicky služobným úradom
Podľa navrhovanej právnej úpravy sa v procese výberového konania zavádza povinnosť preukázania bezúhonnosti iba u úspešného uchádzača výberového konania. Úspešný uchádzač bude mať možnosť voľby, či svoju bezúhonnosť preukáže výpisom z registra trestov v listinnej podobe, alebo využije možnosť preukázania bezúhonnosti, ak v žiadosti o zaradenie do výberového konania požiada služobný úrad o zabezpečenie preukázania bezúhonnosti podľa osobitného predpisu. Údaje registra trestov určené na zabezpečenie výpisu z registra trestov služobný úrad bezodkladne zašle elektronickou formou Generálnej prokuratúre SR, ktorá vedie register trestov.
Návrh zákona o štátnej službe umožní aj štátnym zamestnancom, ktorí budú prijatí do dočasnej štátnej služby bez výberového konania a zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme na služobných úradoch, požiadať služobný úrad o zabezpečenie údajov registra trestov za účelom preukázania ich bezúhonnosti.
2. Elektronická komunikácia v procese výberového konania v štátnej službe
Podľa navrhovanej právnej úpravy, služobný úrad v procese výberového konania doručuje uchádzačovi všetky písomnosti pri výberovom konaní písomne v elektronickej podobe, do zriadenej elektronickej schránky uchádzača, ak si uchádzač túto formu komunikácie zvolil už v žiadosti o zaradenie do výberového konania alebo ak uchádzač podal žiadosť o zaradenie do výberového konania prostredníctvom registra výberových konaní po autentifikácii na ústrednom portáli verejnej správy.
Nepriamy vplyv (popíšte)
7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana
7.2.1 Náklady
Zníženie priamych finančných nákladov
N/A
Zvýšenie priamych finančných nákladov
N/A
Zníženie nepriamych finančných nákladov
1. Zabezpečenie údajov registra trestov pre účely výberového konania v štátnej službe elektronicky služobným úradom
Podľa údajov Úradu vlády SR za rok 2015 bolo do štátnej služby na základe výberového konania/výberu, prijatých celkovo 3 112 osôb z uskutočnených 2 487 výberových konaní/výberov. Správny poplatok za výpis z registra trestov je v súčasnosti vo výške 4 eurá. Zo štatistických údajov vyplýva, že na každom výberovom konaní/výbere sa priemerne zúčastnia 5 uchádzači, ktorí tak celkovo museli vynaložiť 49 740 eur správnych poplatkov na preukázanie bezúhonnosti výpisom z registra trestov v listinnej podobe.
Nová právna úprava zavádza povinnosť predložiť výpis z registra trestov iba úspešnému uchádzačovi, ktorý sa môže rozhodnúť, či tento výpis predloží v listinnej podobe alebo požiada o elektronické zabezpečenie údajov registra trestov príslušný služobný úrad.
V prvom prípade (t.j. ak všetci úspešní uchádzači by doručili služobnému úradu originál výpisu z registra trestov v listinnej podobe) by celková úspora, oproti súčasnému stavu, mohla predstavovať 49 740 eur – 12 448 eur t.j. celkovo cca 37 292 eur.
Je však predpoklad, že ak každý úspešný uchádzač si zvolí možnosť požiadať o túto službu služobný úrad, ktorý mu zabezpečí preukázanie bezúhonnosti elektronickou formou, celková úspora by tak mohla predstavovať sumu 49 790 eur, nakoľko výpis z registra trestov sa podľa novej právnej úpravy nevyžaduje pre prihlásenie do výberového konania a úspešný uchádzač požiada o jeho zabezpečenie služobný úrad.
Predpokladané zníženie finančných nákladov pri štátnych zamestnancoch, ktorí budú prijatí do dočasnej štátnej služby bez výberového konania a zamestnancoch pri výkone práce vo verejnom záujme na služobných úradoch, nie je možné v súčasnosti kvantifikovať z dôvodu, že nie je zrejmé aký počet z nich využije túto možnosť a požiada služobný úrad o zabezpečenie údajov registra trestov za účelom preukázania bezúhonnosti.
2. Elektronická komunikácia v procese výberového konania v štátnej službe
Možno predpokladať, že zavedenie možnosti elektronickej komunikácie v procese výberového konania v štátnej službe bude mať pozitívny vplyv na zníženie finančných nákladov pre uchádzačov o prijatie do štátnej služby z dôvodu úspory prostriedkov na poštovné. Priemerné poštovné sa pohybuje v sume 1 euro. Zo štatistických údajov vyplýva, že na každom výberovom konaní/výbere sa priemerne zúčastnia 5 uchádzači, čo pri počte uskutočnených 2 487 výberových konaní/výberov za rok 2015 môže predstavovať úsporu 12 435 eur finančných nákladov na poštovné. Taktiež právna úprava umožňuje podať žiadosť o zaradenie do výberového konania osobne, prostredníctvom podateľne služobného úradu. Túto úsporu však nie je možné vopred kvantifikovať z dôvodu, že nie je zrejmé koľko uchádzačov podá žiadosť týmto spôsobom.
Zvýšenie nepriamych finančných nákladov
N/A
7.2.2 Časový vplyv
Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)
Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)
1. Zabezpečenie údajov registra trestov pre účely výberového konania v štátnej službe elektronicky služobným úradom
Navrhovaná zmena podľa novej právnej úpravy zákona o štátnej službe, z časového hľadiska, predstavuje úsporu času pre občanov pri vyžiadaní výpisu z registra trestov, nakoľko občan nebude musieť vôbec navštíviť a osobne žiadať o vydanie výpisu registra trestov príslušné inštitúcie, ktoré ho poskytujú v zmysle platnej právnej úpravy. Priemerne vybavenie výpisu z registra trestov (aj s cestou na najbližšie miesto) trvá 20 minút. Celková časová úspora v porovnaní so súčasným stavom, kedy sa výberového konania/výberu za rok 2015 zúčastnilo priemerne 5 uchádzačov z 24 87 výberových konaní/výberov, by mohla predstavovať 4 145 hodín.
Je však predpoklad, že ak v zmysle navrhovanej právnej úpravy, každý úspešný uchádzač si zvolí možnosť požiadať o túto službu služobný úrad, ktorý mu zabezpečí preukázanie bezúhonnosti elektronickou formou, celková časová úspora, vzhľadom na počet úspešných uchádzačov výberových konaní/výberov za rok 2015 celkovo 3 112 osôb, by mohla predstavovať 1 038 hodín.
Predpokladanú časovú úsporu pri štátnych zamestnancoch, ktorí budú prijatí do dočasnej štátnej služby bez výberového konania a zamestnancoch pri výkone práce vo verejnom záujme na služobných úradoch, nie je možné v súčasnosti kvantifikovať z dôvodu, že nie je zrejmé, aký počet z nich využije túto možnosť a požiada služobný úrad o zabezpečenie údajov registra trestov za účelom preukázania bezúhonnosti.
2. Elektronická komunikácia v procese výberového konania v štátnej službe
Možno predpokladať, že navrhovaná právna úprava bude mať pozitívny časový vplyv a bude predstavovať časovú úsporu z pohľadu uchádzača ako aj služobného úradu v procese elektronickej komunikácie počas výberového konania do štátnej služby.
Z pohľadu časovej prepravy dokumentov prostredníctvom poštového podniku, ktorá v priemere trvá 3 pracovné dni pri bežnej poštovej zásielke, možno predpokladať skrátenie a skvalitnenie komunikácie a celkovo aj skrátenie doby priebehu výberového konania, od jeho vyhlásenia až po ukončenie.
Uvedenú úsporu však z dôvodov chýbajúcich údajov nie je možné presnejšie kvantifikovať.
7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?
Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?
1. Zabezpečenie údajov z registra trestov pre účely výberového konania v štátnej službe elektronicky služobným úradom
Občania – úspešní uchádzači výberového konania do štátnej služby.
Veľkosť skupiny nie je možné vopred kvantifikovať z dôvodu, že nie je možné vopred odhadnúť, koľko výberových konaní na aký počet štátnozamestnaneckých miest v štátnej službe bude vyhlásených a aký počet úspešných uchádzačov v nich absolvuje predmetné výberové konanie.
Občania – uchádzači prijatí do dočasnej štátnej služby bez výberového konania a uchádzači prijatí na výkon práce vo verejnom záujme.
Veľkosť skupiny nie je možné vopred kvantifikovať z dôvodu, že nie je možné vopred odhadnúť aký počet uchádzačov bude prijatých do štátnej služby bez výberového konania a na výkon práce vo verejnom záujme na služobnom úrade.
2. Elektronická komunikácia v procese výberového konania v štátnej službe
Na účely výberového konania v štátnej službe sa za uchádzača o štátnu službu považuje štátny zamestnanec, nadbytočný štátny zamestnanec a občan, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, vrátane absolventa na účely hromadného výberového konania.
Veľkosť skupiny nie je možné vopred kvantifikovať z dôvodu že nie je možné vopred odhadnúť, aký počet občanov sa prihlási do výberového konania v štátnej službe, ako aj vzhľadom na nový inštitút nadbytočného štátneho zamestnanca, ktorý súčasná právna úprava nepozná.
7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?
Nové povinnosti (identifikujte)
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)
1. Zabezpečenie údajov registra trestov pre účely výberového konania v štátnej službe elektronicky služobným úradom
Zaniká povinnosť pre všetkých občanov, uchádzajúcich sa o prijatie do štátnej služby na základe výberového konania, vyžiadať si výpis z registra trestov, ako podmienku preukázania bezúhonnosti pri zaradení do výberového konania v štátnej službe.
Zároveň vzniká možnosť pre občanov – uchádzačov o prijatie do štátnej služby bez výberového konania ako aj uchádzačov o prijatie na výkon práce vo verejnom záujme na služobnom úrade požiadať služobný úrad o zabezpečenie údajov registra trestov za účelom preukázania ich bezúhonnosti.
7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe
7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?
Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?
1. Zabezpečenie údajov registra trestov pre účely výberového konania v štátnej službe elektronicky služobným úradom
Služobný úrad podľa nového zákona o štátnej službe.
2. Elektronická komunikácia v procese výberového konania v štátnej službe
Služobný úrad podľa nového zákona o štátnej službe.
7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?
Nové povinnosti (identifikujte)
1. Zabezpečenie údajov z registra trestov pre účely výberového konania v štátnej službe elektronicky služobným úradom
Služobný úrad, v zmysle navrhovanej právnej úpravy, bude povinný vyžiadať údaje registra trestov elektronicky, ak úspešný uchádzať výberového konania o to v žiadosti o zaradenie do výberového konania požiadal.
Rovnakú povinnosť bude mať služobný úrad aj v prípade ak o zabezpečenie údajov registra trestov požiada občan – uchádzač o prijatie do štátnej služby bez výberového konania a uchádzač o prijatie na výkon práce vo verejnom záujme na služobnom úrade.
2. Elektronická komunikácia v procese výberového konania v štátnej službe
Služobný úrad, v zmysle navrhovanej právnej úpravy, bude povinný komunikovať písomne v elektronickej podobe s uchádzačom o štátnu službu v procese výberového konania do jeho zriadenej elektronickej schránky, ak si uchádzač zvolí tento spôsob komunikácie v žiadosti o zaradenie do výberového konania alebo ak uchádzač podal žiadosť o zaradenie do výberového konania prostredníctvom registra výberových konaní po autentifikácii na ústrednom portáli verejnej správy.
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

čl. I
Súčasťou vykonávania štátnej služby sú ideové princípy, na ktorých je budovaná. Ich cieľom je zabezpečiť maximálnu mieru efektivity a hospodárnosti pri poskytovaní služieb verejnosti. Princípy štátnej služby

čl. 1
Princíp politickej neutrality vyzdvihuje verejný záujem nad politické záujmy štátneho zamestnanca pri výkone štátnej služby. Rovnako sa však vzťahuje na služobné úrady, ktoré majú na základe tohto princípu rozhodovať o veciach týkajúcich sa štátnozamestnaneckého pomeru politicky neutrálne. Tento princíp sa uplatňuje cez príslušné povinnosti štátneho zamestnanca ako aj služobného úradu.

čl. 2
Princíp zákonnosti znamená, že štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby postupuje vždy v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými predpismi a služobnými predpismi. Podobne aj služobný úrad musí postupovať v štátnozamestnaneckých vzťahoch vždy v súlade so zákonom. Vo vzťahu k služobnému úradu má štátny zamestnanec práva, ktoré mu v praxi umožňujú brániť sa voči nezákonnému postupu služobného úradu. Štátny zamestnanec má napríklad možnosť podať sťažnosť, podať žiadosť o prešetrenie výpovede a obrátiť sa na Radu pre štátnu službu v prípade nedodržania princípov štátnej služby.

čl. 3
Princíp transparentného zamestnávania zaručuje rovnosť príležitostí pre prijatie do štátnej služby. Uchádzači o štátnu službu majú zákonom zaručený verejný prístup k informáciám o výberovom konaní a rovnakú možnosť prihlásiť sa do výberového konania vďaka centralizácii informácií o výberových konaniach cez centrálny informačný systém štátnej služby (ďalej len „centrálny informačný systém“). Podmienkou prijatia občana do stálej štátnej služby alebo aj do dočasnej štátnej služby je absolvovanie výberového konania, s výnimkou prípadov, keď ide o štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii, odborníka ústavného činiteľa, štatutárny orgán vzhľadom na formu ich ustanovovania do funkcie, ktorú títo zamestnanci vykonávajú (vymenovanie, voľba) a subjekt, ktorý realizuje ustanovenie do funkcie [napr. Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „Národná rada“), prezident Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“), vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“)]. Výnimku z absolvovania výberového konania, ktorej účelom je zrýchliť proces prijatia uchádzača do štátnej služby, majú tiež uchádzači na dočasné zastupovanie štátneho zamestnanca, napr. počas jeho dočasnej práceneschopnosti. Uvedené kategórie štátnych zamestnancov, ktorí sú prijímaní do …

čl. 4
Princíp efektívneho riadenia zabezpečuje efektivitu a hospodárnosť v riadení štátnych zamestnancov prostredníctvom systemizácie štátnozamestnaneckých miest, ako aj inštitútom služobného hodnotenia. Systemizáciou sa zabezpečí efektívne plánovanie štátnozamestnaneckých miest ako aj prehľad o počte štátnozamestnaneckých miest v služobných úradoch. Zásady systemizácie vydá úrad vlády Slovenskej republiky (ďalej len "úrad vlády"). Inštitút služobného hodnotenia zavádza povinnosť monitorovať a hodnotiť efektivitu práce štátnych zamestnancov ich nadriadenými.

čl. 5
Princíp nestrannosti vyzdvihuje verejný záujem nad osobný záujem štátneho zamestnanca pri výkone štátnej služby, ako aj služobného úradu v rozhodovaní o štátnozamestnaneckých vzťahoch. Do zákona je tento princíp premietnutý cez povinnosti štátnych zamestnancov konať a rozhodovať nestranne, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s osobnými záujmami štátneho zamestnanca a nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech alebo na prospech iného. Na druhej strane služobný úrad má povinnosť konať a rozhodovať v štátnozamestnaneckých vzťahoch objektívne a bez prihliadnutia na osobné záujmy jednotlivcov, ktorí rozhodnutia v mene služobného úradu tvoria a vydávajú.

čl. 6
Princíp profesionality poukazuje na odborný, svedomitý a etický výkon služby štátnym zamestnancom. V tomto záujme mu služobný úrad poskytuje potrebné vzdelávanie a priestor pre dlhodobý profesionálny rozvoj. Vzdelávanie zákon zaručuje prostredníctvom práva a povinnosti štátnych zamestnancov vzdelávať sa a povinnosti služobného úradu toto vzdelávanie zabezpečovať, pričom cieľom je dosiahnutie takej úrovne odborných kompetencií, ktorá štátnemu zamestnancovi umožní kvalitný výkon štátnej služby. Dlhodobý profesionálny rozvoj zaručuje zákon inštitútom vnútorných výberových konaní a inštitútom služobného hodnotenia. Vnútorné výberové konania zabezpečujú kariérny rast zamestnancov prostredníctvom uzavretej súťaže, na ktorú majú nárok len štátni zamestnanci a v ktorej možno zohľadniť aj ich služobné hodnotenie. Táto skutočnosť môže zamestnancov výrazne motivovať pri zlepšovaní svojho výkonu a vďaka tomu stúpnuť v rebríčku organizačnej hierarchie. Ďalší z inštitútov z predkladaného zákona, ktorý pomáha predchádzať narúšaniu princípu profesionality a tým podporovať jeho uplatňovanie v praxi je inštitút disciplinárnej zodpovednosti.

čl. 7
Princíp transparentného a rovnakého odmeňovania znamená, že štátni zamestnanci sú odmeňovaní na základe ustanovených zákonných podmienok. Zákon redefinuje platové triedy a na základe analýz ruší platovú triedu 1 a 2, nakoľko boli pod úrovňou minimálnej mzdy a využívali sa minimálne. Princíp transparentnosti sa v zákone uplatňuje možnosťou priznať alebo odobrať osobný príplatok na základe záverov služobného hodnotenia, čím objasňuje a objektivizuje kritériá pre jeho získanie a odobratie, nakoľko kritériá a ďalšie podrobnosti o služobnom hodnotení určí vyhláška, ktorú vydá úrad vlády. V zákone sa navrhuje možnosť priznať, resp. zvýšiť, znížiť alebo odobrať osobný príplatok nielen na základe úrovne kvalitného plnenia služobných úloh, ale aj na základe záveru služobného hodnotenia. Zákon zavádza tiež príplatok za výkon činnosti mentora a stanovuje pravidlá pre jeho získanie.

čl. 8
Princíp stability zaručuje ochranu štátneho zamestnanca pred prepustením z iných ako zákonom ustanovených dôvodov. Zámerom tohto princípu je eliminovať prepúšťanie štátnych zamestnancov z osobných, či politických dôvodov, na ktoré je prostredie štátnej správy náchylné vzhľadom na politické cykly. Tie taktiež prispievajú k vysokej fluktuácii štátnych zamestnancov v Slovenskej republike, ktorú konštatuje EÚ. Návrh zákona o štátnej službe podporuje princíp stability inštitútom stálej štátnej služby, vzhľadom k tomu, že je na dobu neurčitú. Inštitút vnútorného výberového konania prispieva k vytváraniu stabilného prostredia tým, že sa prostredníctvom kariérnych možností snaží predchádzať fluktuácii zamestnancov z vlastného rozhodnutia. Inštitút nadbytočného štátneho zamestnanca sa vzťahuje na tých zamestnancov, ktorých štátnozamestnanecký pomer skončil z dôvodu zrušenia ich štátnozamestnaneckého miesta v dôsledku organizačnej zmeny. Princíp stability podporuje tým, že nadbytoční zamestnanci sa môžu aj po skončení štátnozamestnaneckého pomeru po určitý čas prihlásiť na vnútorné výberové konanie, pokiaľ vykazovali dobré výsledky v služobnom hodnotení. Princíp stability podporuje aj skutočnosť, že zákon umožňuje skončiť štátnozamestnanecký pomer len zo zákonom …

čl. 9
Princíp rovnakého zaobchádzania znamená, že služobný úrad postupuje v štátnozamestnaneckých vzťahoch vo vzťahu k štátnym zamestnancom a uchádzačom o štátnu službu nestranne a rešpektuje ich súkromie, ústavné práva a zákonné práva. Tento princíp podporuje ustanovenie o zákaze diskriminácie pri podmienkach vykonávania štátnej služby a pri prijímaní, odmeňovaní, kariérnom postupe, vzdelávaní a skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Pod diskrimináciou zákon rozumie znevýhodnenie štátneho zamestnanca alebo uchádzača o štátnu službu z dôvodu pohlavia, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, národnostného pôvodu alebo etnického pôvodu, farby pleti, jazyka, sociálneho pôvodu, majetku, rodu, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, veku, manželského stavu, rodinného stavu, politického zmýšľania, členstva alebo činnosti v odborovej organizácii, v inom združení alebo z dôvodu iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality, alebo inej protispoločenskej činnosti. Za diskrimináciu sa považuje aj to, ak je štátny zamestnanec znevýhodnený kvôli tomu, že sa zákonným spôsobom domáha svojich práv vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru. Štátni zamestnanci, ktorí podajú na iných zamestnancov alebo vedúcich zamestnancov sťažnosť, …

čl. 9 § 1 – 3 §
Návrh zákona v tomto ustanovení ustanovuje čo je predmetom právnej regulácie – sú to vzťahy, ktoré vznikajú pri vykonávaní štátnej služby štátnymi zamestnancami, označené ako štátnozamestnanecké vzťahy. Ich obsahom sú práva a povinnosti štátneho zamestnanca smerujúce k plneniu úloh štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo k plneniu úloh iného štátneho orgánu pri vykonávaní štátnych záležitostí. Zamestnávajúcim subjektom, v oboch prípadoch, je štát, ktorý je reprezentovaný služobným úradom. V štátnozamestnaneckých vzťahoch štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere koná teda v mene štátu služobný úrad, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu alebo služobný úrad, v ktorom štátny zamestnanec vykonával štátnu službu v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. To znamená, že pasívne vecne legitimovaným a zodpovedným subjektom je v štátnozamestnaneckých vzťahoch Slovenská republika, za ktorú koná služobný úrad. Predmetom právnej úpravy návrhu zákona sú nielen primárne štátnozamestnanecké vzťahy (štátnozamestnanecký pomer), ale aj tie, ktoré bez existencie primárnych nemôžu vzniknúť, t. j. sekundárne vzťahy, ktorými sú napr. vzťahy vznikajúce pri zodpovednosti za škodu štátneho …

čl. 9 § 4 §
Návrh zákona upravuje zákaz diskriminácie v štátnozamestnaneckých vzťahoch širšie ako špeciálny zákon vo vzťahu k všeobecnému zákonu, ktorým je zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (antidiskriminačný zákon). Pokiaľ ide o právnu ochranu pred diskrimináciou, upravuje sa možnosť štátneho zamestnanca (aj občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby) domáhať sa ochrany svojich práv na súde a v služobnom úrade.

čl. 9 § 5 §
Navrhuje sa upraviť priamo v novom zákone o štátnej službe ochranu súkromia štátneho zamestnanca. Právnym základom úpravy práva na súkromie je čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Účelom tohto ustanovenia je dosiahnuť rovnováhu medzi oprávnenými záujmami služobného úradu a základným právom štátneho zamestnanca na ochranu svojho súkromia na pracovisku a v spoločných priestoroch služobného úradu. Za oprávnený záujem služobného úradu možno považovať napr. potrebu kontrolovať štátnych zamestnancov v súvislosti s dodržiavaním služobnej disciplíny, využívaním služobného času a pridelených pracovných prostriedkov výlučne na výkon štátnej služby. Na dosiahnutie uvedeného účelu sa ustanovujú podmienky a dôvody za akých môže služobný úrad vykonávať monitoring štátnych zamestnancov. Podmienkou výkonu kontroly (monitoringu) je vopred prerokovať zamýšľaný výkon kontroly so zástupcami zamestnancov a vopred informovať štátnych zamestnancov o výkone takejto kontroly. Predmetom prerokovania a informovania je rozsah kontroly, spôsob jej uskutočnenia a doba trvania. Na účely zabezpečenia zvýšenej ochrany súkromia a právnej istoty v dodržiavaní …

čl. 9 § 6 §
Na účely tohto zákona sa za štátnu službu považuje činnosť zameraná na plnenie úloh orgánu štátnej správy, alebo úloh iného štátneho orgánu na plnenie štátnych záležitostí. Plnenie úloh spomínaných orgánov zabezpečujú služobné úrady; rozsah týchto úloh upravujú osobitné predpisy. Štátni zamestnanci ich vykonávajú v príslušnom odbore štátnej služby; môžu ich však vykonávať aj bez určenia odboru štátnej služby (napr. odborník ústavného činiteľa). Podmienkou, aby mohli byť činnosti štátneho zamestnanca v služobnom úrade považované za vykonávanie štátnej služby je vykonávanie aspoň jednej z činností upravených v zákone o štátnej službe. Tieto činnosti musia byť v praktickej rovine premietnuté v opise príslušného štátnozamestnaneckého miesta, pričom pre tieto účely vyplýva služobnému úradu povinnosť vypracovať opis štátnozamestnaneckého miesta. Táto povinnosť sa nevzťahuje na štátnozamestnanecké miesto štátneho zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu na základe zvolenia Národnou radou alebo na základe vymenovania prezidentom, vládou, predsedom Národnej rady, predsedom Ústavného súdu Slovenskej republiky, ani na štátnozamestnanecké miesto štatutárneho orgánu, ktorý je vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu.

čl. 9 § 7 §
Štátny zamestnanec bude vykonávať štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby. Štátnym zamestnancom je aj občan, ktorý je odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu Národnej rady, podpredsedu Národnej rady a tiež sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Takýto odborník teda plní úlohy pre najvyššie orgány výkonnej, zákonodarnej a súdnej moci a štátnu službu vykonáva bez určenia odboru štátnej služby. Za štátneho zamestnanca sa ďalej považuje aj fyzická osoba vykonávajúca štátnu službu na základe zvolenia alebo vymenovania zákonom ustanovenými subjektmi, pričom pri vymenovaní do funkcie predsedom Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „Bezpečnostná rada“) sa postupuje podľa Čl. 8 ods. 7 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov. Na účely návrhu zákona je štátnym zamestnancom aj štátny zamestnanec vo verejnej funkcii. Z dôvodu špecifického postavenia niektorých kategórií štátnych zamestnancov sa navrhuje upraviť pôsobnosť zákona na …

čl. 9 § 8 §
Návrh zákona zavádza nový pojem „nadbytočný štátny zamestnanec“. Ustanovenie definuje štátneho zamestnanca, ktorý sa na účely tohto zákona považuje za nadbytočného ako štátneho zamestnanca, ktorého štátnozamestnanecké miesto služobný úrad zrušil z dôvodu organizačnej zmeny, pričom pre neho nemá žiadne vhodné štátnozamestnanecké miesto. Zákon uvádza nadbytočného štátneho zamestnanca výlučne na účely novo zavedeného registra nadbytočných štátnych zamestnancov. Štátny zamestnanec sa považuje za nadbytočného na účely spomínaného registra, ak s ním služobný úrad skončil štátnozamestnanecký pomer výpoveďou z organizačných dôvodov, alebo dohodou z toho istého dôvodu a tento štátny zamestnanec dosiahol v poslednom služobnom hodnotení za kalendárny rok štandardné, veľmi dobré alebo vynikajúce výsledky. Takýto štátny zamestnanec môže písomne požiadať svoj služobný úrad o zaradenie do registra nadbytočných štátnych zamestnancov, v ktorom bude evidovaný najviac po dobu jedného roka odo dňa skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru. Počas tejto doby sa môže evidovaný nadbytočný štátny zamestnanec prihlásiť do všetkých vyhlásených vnútorných výberových konaní. Služobný úrad má podľa zákona povinnosť obsadiť každé voľné štátnozamestnanecké miesto …

čl. 9 § 9 §
Návrh zákona zavádza pojem „absolvent“ z dôvodu povinnosti správcov rozpočtových kapitol určovať v systemizácii štátnozamestnanecké miesta pre túto kategóriu občanov. Tento zámer zákona súvisí s politikou EÚ zvýšiť zamestnanosť mladých. Podľa predloženého návrhu zákona sa za absolventa považuje občan, ktorý má menej ako 30 rokov a prípravu na povolanie skončil do dvoch rokov pred uchádzaním sa o zamestnanie v štátnej službe. Ustanovuje sa dvojročná lehota od skončenia školy, ktorá umožní absolventovi dostatok času na prihlásenie sa na prvú časť hromadného výberového konania po skončení školy. S prihliadnutím na zaradenie externých študentov medzi absolventov, ktorých dĺžka povoleného štúdia je podľa zákona č. 131/2001 Z. z. o vysokých školách dlhšia ako pri denných študentoch a s prihliadnutím na uzákonenie dvojročnej lehoty od skončenia školy bola ustanovená veková hranica absolventov na 30 rokov. V registri úspešných absolventov bude vedený po dobu jedného roka, a to bez ohľadu na to, či spĺňa podmienku dvoch rokov po skončení prípravy na povolanie. Ak služobný úrad príjme …

čl. 9 § 10 §
Predmetné ustanovenie vymedzuje odbor štátnej služby ako úsek štátnej správy, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Odbory štátnej služby ustanoví nariadenie vlády. Ustanovenie odborov štátnej služby nie je dôležité iba z hľadiska odbornej špecifikácie. Na odbory štátnej služby bezprostredne nadväzuje určenie tých oblastí štátnej správy, kde môže vykonávať štátnu službu len občan Slovenskej republiky.

čl. 9 § 11 §
Určovanie štátnozamestnaneckých miest mimoriadnej významnosti patrí výlučne do kompetencie vlády.

čl. 9 § 12 a 13 §
Návrhom zákona sa zriaďuje rada ako nezávislý koordinačný a monitorovací orgán, ktorý bude dohliadať na dodržiavanie a ochranu princípov štátnej služby ustanovených v zákone. Rada bude mať piatich členov vrátane predsedu. Predseda rady má obvyklé organizačné a riadiace právomoci predsedu kolektívneho orgánu. Imperatív nezávislosti rady na politických vplyvoch predurčuje aj spôsob jej kreovania. Predsedu rady a členov rady volí a odvoláva Národná rada nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov, pričom predloženie návrhu na členov rady sa zveruje do pôsobnosti výboru Národnej rady, ktorý si na tento účel určí, ďalej verejnému ochrancovi práv, predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší kontrolný úrad“), poradného orgánu vlády v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti a tiež Konfederácii odborových zväzov Slovenskej republiky. V súvislosti s otázkou predloženia návrhu zo strany výboru Národnej rady je potrebné dodať, že spravidla pôjde o výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov však …

čl. 9 § 14 §
V tomto ustanovení sa vymedzuje pôsobnosť rady vo väzbe na výstupy, ktoré sú výsledkom jej činnosti. Výstupy rady nebudú pre vládu záväzné, avšak ich celospoločenský význam bude zaväzujúci pre orgány a organizácie v celom verejnom sektore, najmä vzhľadom na nezávislosť a odbornosť ich vypracovania. Skúmaním a hodnotením uplatňovania princípov rada dohliada na praktické uplatňovanie zákona o štátnej službe a na dodržiavanie etického kódexu štátneho zamestnanca. Na základe zistených a overených skutočností vypracúva každoročne správu o stave a vývoji štátnej služby a predkladá ju Národnej rade spolu s návrhom opatrení na odstránenie nedostatkov. S cieľom uľahčiť zavádzanie komplexného systému zásluhovosti v štátnej službe a predchádzať porušovaniu princípov rada vypracúva odborné analýzy a štúdie podporujúce plnenie jej poslania. V prípade porušenia princípov štátnej služby rada odporučí služobnému úradu prijatie nápravného opatrenia a súčasne informuje o takomto postupe úrad vlády. Rada vybavuje písomné podnety občanov alebo štátnych zamestnancov o porušení princípov štátnej služby a vzhľadom na osobitné postavenie úradu vlády ako ústredného orgánu …

čl. 9 § 15 §
V odseku 1 sú taxatívnym spôsobom vymedzené orgány štátnej správy, ktoré sú na účely tohto zákona služobným úradom. Služobným úradom je aj orgán, v ktorom štátni zamestnanci plnia úlohy vykonávané v štátnom záujme v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Orgány miestnej štátnej správy sú napríklad orgány štátnej správy podľa: zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v neskorších predpisov Iným orgánom štátnej správy na účely tohto zákona sa rozumie orgán štátnej správy, ktorý bol zriadený podľa osobitného predpisu, a ktorý nemá podriadené orgány štátnej správy, …

čl. 9 § 16 §
V otázke kontrolovania ustanovení tohto zákona, ako aj jeho vykonávacích predpisov je stanovený princíp nadriadenosti, čo znamená, že kontrolu vykonáva nadriadený služobný úrad. Okrem uvedeného môže úrad vlády vykonať kontrolu v danej oblasti na ktoromkoľvek služobnom úrade, pričom je však dôležité uviesť, že výkon kontroly nesmie zasahovať do činnosti orgánov verejnej správy a výkonu súdnictva. Ďalšie podrobnosti výkonu kontroly zákon o štátnej službe nedefinuje, nakoľko odkazuje na zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov. Ak vykoná úrad vlády kontrolu v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 2 a tento služobný úrad vznesie proti výsledku tejto kontroly námietku, pričom námietke úrad vlády nevyhovie, je úrad vlády povinný zaslať protokol o výsledku kontroly so vznesenou námietkou rade. Ak by rada považovala námietku služobného úradu za opodstatnenú, zašle úradu vlády svoje vyjadrenie. Vyjadrenie rady nie je pre úrad vlády záväzné, avšak musí sa s ním riadne vysporiadať, t.j. v prípade, že by sa úrad vlády …

čl. 9 § 17 – 18 §
Zákon o štátnej službe zavádza pre služobne najvyššieho vedúceho štátneho zamestnanca v príslušnom služobnom úrade nový pojem. Doterajší termín vedúci služobného úradu je nahradený generálnym tajomníkom služobného úradu (ďalej len „generálny tajomník“). Generálny tajomník plní úlohy spojené s uplatňovaním štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov a koná tiež vo veciach služobných vzťahov podľa osobitného predpisu, pokiaľ to ustanovuje osobitný predpis. Podmienkou vymenovania do funkcie generálneho tajomníka je dosiahnutie vysokoškolského vzdelania najmenej druhého stupňa, bezúhonnosť, prax tri roky vo verejnej správe a prax tri roky v riadiacej funkcii. Z dôvodu špecifického postavenia štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, funkciu generálneho tajomníka vo vzťahu k tejto kategórii štátnych zamestnancov (napr. ku generálnemu tajomníkovi služobného úradu, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, štátnemu tajomníkovi) plní minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy. V niektorých služobných úradoch je funkcia generálneho tajomníka osobitnou funkciou, v iných prípadoch je funkcia spojená s vykonávaním funkcie štatutárneho orgánu. V služobnom úrade, …

čl. 9 § 19 §
Osobný úrad zabezpečuje plnenie úloh vyplývajúcich služobnému úradu zo štátnozamestnaneckých vzťahov a z právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer a spravidla je organizačne zaradený v priamej riadiacej pôsobnosti generálneho tajomníka. Osobným úradom štátneho zamestnanca je osobný úrad príslušného služobného úradu, v ktorom tento štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Osobný úrad vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy, ktorého vymenúva a odvoláva vláda je osobný úrad úradu vlády. Osobným úradom generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je orgán miestnej štátnej správy a tiež iný orgán štátnej správy osobný úrad nadriadeného služobného úradu.

čl. 9 § 20 §
Vedúci štátny zamestnanec je nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je oprávnený organizovať, určovať a ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy na vykonávanie štátnej služby a dávať mu na tento účel pokyny. Vedúci štátny zamestnanec tiež riadi, kontroluje a hodnotí vykonávanie štátnej služby svojho podriadeného štátneho zamestnanca. Za účelom profesionalizácie štátnej správy a jej odpolitizovania je nevyhnutné, aby vedúci zamestnanec, ktorý je odborníkom ústavného činiteľa riadil iba odborníkov ústavného činiteľa. Postavenie vedúceho zamestnanca podľa tohto zákona má aj fyzická osoba, ktorej postavenie upravuje osobitný predpis, napríklad predseda súdu. Funkciu vedúceho zamestnanca k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii na ústrednom orgáne štátnej správy plní štatutárny orgán podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády“).

čl. 9 § 21 §
Navrhuje sa, aby úrad vlády, ako ústredný orgán štátnej správy aj pre štátnozamestnanecké vzťahy, zabezpečoval a plnil úlohy v oblasti štátnej služby podľa tohto zákona. Ustanovenie obsahuje taxatívny výpočet činností, ktoré bude úrad vlády v rámci daných kompetencií zabezpečovať a vykonávať. Účelom tohto návrhu je najmä zabezpečenie (koordinácia) jednotného postupu služobných úradov pri aplikácii zákona o štátnej službe a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie. Jedným z nástrojov zabezpečenia uvedeného účelu je kontrolná činnosť úradu vlády (vonkajšia kontrola) nielen vo vzťahu k najvyššiemu služobnému úradu, čiže k takému, ktorý nemá nadriadený služobný úrad, ale ku všetkým služobným úradom podľa zákona o štátnej službe. Ďalším z nástrojov úradu vlády na dosiahnutie uvedeného účelu je vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré budú upravovať napríklad služobné hodnotenie, výberové konania, zásady systemizácie štátnozamestnaneckých miest alebo etický kódex.

čl. 9 § 22 §
Služobný predpis ako vnútorný normatívny akt služobného úradu nesmie byť v rozpore s týmto zákonom a všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonávanie. Služobný predpis upravuje podrobnosti vykonávania štátnej služby, prípadne upravuje podmienky poskytovania rôznych plnení vyplývajúcich z príslušných ustanovení tohto zákona. Služobný úrad, prípadne iný, osobitným predpisom ustanovený subjekt, môže vydať služobný predpis i bez výslovného splnomocnenia uvedeného v texte zákona. Služobný predpis služobného úradu nesmie byť v rozpore ani so služobným predpisom služobného úradu, ktorý k nemu vykonáva funkciu zriaďovateľa podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 584/2005 Z. z.

čl. 9 § 23 §
Novým zákonom o štátnej službe sa navrhuje zaviesť systemizácia štátnozamestnaneckých miest. V porovnaní so systemizáciou v minulosti, je navrhovaná systemizácia podstatne jednoduchšia a pružnejšie zohľadňuje potreby služobného úradu s ohľadom na efektívne riadenie ľudských zdrojov. Systemizáciou štátnozamestnaneckých miest je počet štátnozamestnaneckých miest v služobných úradoch určených správcom rozpočtovej kapitoly (zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) v rámci limitu počtu zamestnancov schváleného na príslušný rozpočtový rok. Ministerstvo financií SR, v nadväznosti na každoročné Uznesenie vlády, resp. na základe zmeny o ktorej rozhodla Národná rada, určuje rozpisovým listom pre kapitoly štátneho rozpočtu a pre organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti, t.j. pre správcov rozpočtových kapitol, limit počtu zamestnancov na príslušný rozpočtový rok. Správca rozpočtovej kapitoly na základe tohto limitu počtu zamestnancov určí počet štátnozamestnaneckých miest v služobných úradoch na príslušný rozpočtový (kalendárny) rok. V súvislosti s podporou zamestnávania absolventov, správca rozpočtovej kapitoly s prihliadnutím na prevádzkové možnosti určí v …

čl. 9 § 24 §
Navrhuje sa ustanoviť jednotlivé druhy organizačnej zmeny. Účelom je zjednotenie organizačných zmien, ktoré príslušné služobné úrady realizujú v aplikačnej praxi. Uskutočnením organizačnej zmeny dochádza k zrušeniu alebo zániku štátnozamestnaneckého miesta s náhradou alebo bez náhrady. Inými slovami na základe organizačnej zmeny služobný úrad ruší štátnozamestnanecké miesto a nevytvára nové štátnozamestnanecké miesto, napr. znižuje počet štátnozamestnaneckých miest, alebo ruší štátnozamestnanecké miesto a vytvára nové štátnozamestnanecké miesto v inej funkcii zmenou opisu najnáročnejších činností, ďalších najnáročnejších činností a v rámci nich bližšie určených činností štátnozamestnaneckého miesta, v inom odbore štátnej služby alebo v tom istom odbore štátnej služby a pod. Z dôvodu aby štátnemu zamestnancovi neplynula výpovedná doba po účinnosti organizačnej zmeny, navrhuje sa aj, aby služobný úrad vykonal organizačnú zmenu s prihliadnutím na dĺžku výpovednej doby (podľa § 74) štátneho zamestnanca, resp. štátnych zamestnancov, na ktorých sa organizačná zmena vzťahuje. Výnimkou môžu byť organizačné zmeny, ktoré vyplynú z osobitných predpisov napr. zo zmeny pôsobnosti v ústredných orgánov štátnej správy uskutočnenej zákonom …

čl. 9 § 25 – 28 §
Navrhuje sa zriadiť centrálny informačný systém, ktorého súčasťou bude päť registrov. Služobné úrady (t.j. aj služobný úrad, ktorým je úrad vlády) budú povinné poskytovať údaje do registra výberových konaní, registra nadbytočných štátnych zamestnancov, registra štátnozamestnaneckých miest a do registra štátnych zamestnancov centrálneho informačného systému štátnej služby v rozsahu, ktorý ustanoví vyhláška úradu vlády. Do registra úspešných absolventov však poskytuje údaje len úrad vlády. Do registra výberových konaní, registra úspešných absolventov a registra nadbytočných štátnych zamestnancov neposkytuje údaje Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) a súdy. Platí prezumpcia správnosti, pravdivosti a úplnosti údajov poskytovaných služobnými úradmi do vyššie menovaných registrov a údajov poskytovaných úradom vlády do registra úspešných absolventov, kým sa nepreukáže opak. Za správnosť, pravdivosť a úplnosť poskytnutých údajov zodpovedá ten služobný úrad, ktorý ich poskytol a za údaje poskytnuté do registra úspešných absolventov úrad vlády. Každý služobný úrad bude povinný vyhlásiť výberové konanie na obsadenie voľného štátnozamestnaneckého miesta (aj štátnozamestnaneckého miesta vhodného pre absolventa) prostredníctvom registra výberových …

čl. 9 § 29 §
Toto ustanovenie obsahuje definíciu vhodného štátnozamestnaneckého miesta a vhodného štátnozamestnaneckého miesta pre odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby Výpočet vhodných štátnozamestnaneckých miest v odsekoch 1 a 2 je definovaný na subsidiárnom princípe, čo znamená, že ak v konkrétnom prípade nie je možné aplikovať vhodné štátnozamestnanecké miesto podľa písm. a), až následne sa pristúpi k písm. b). Vhodné štátnozamestnanecké miesto je taktiež definované negatívnym spôsobom, a to tým spôsobom, že tento pojem nezahŕňa štátnozamestnanecké miesto na zastupiteľskom úrade a štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa.

čl. 9 § 30 §
V prípade existencie sporných nárokov medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom dáva zákon o štátnej službe možnosť úpravy daných sporov formou dohody. Jedinou formálnou náležitosťou, ktorú zákon ukladá je písomná forma tejto dohody. Žiadne obsahové náležitosti dohody zákon neupravuje, no z názvu inštitútu je zrejmé, že musí obsahovať jasne formulovaný nárok, ktorý je predmetom sporu a spôsob vyriešenia sporu. Spornými nárokmi na uvedené účely sa rozumejú akékoľvek nároky vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, ktoré nie sú priamo upravené týmto zákonom.

čl. 9 § 31 §
V otázke zachovania lehoty navrhovaná právna úprava zohľadňuje okrem iného aj realizáciu úkonu v elektronickej podobe pri výberovom konaní alebo hromadnom výberovom konaní prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli verejnej správy. Lehota sa určuje zákonom, príp. služobným úradom na vykonanie úkonov.

čl. 9 § 32 – 33 §
Zákon presne vymedzuje okruh písomností, ktoré je služobný úrad povinný doručovať do vlastných rúk štátneho zamestnanca. Okrem písomností, ktoré sa priamo týkajú vzniku, zmeny alebo skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a vzniku, zmeny, zániku práv alebo povinností vyplývajúcich zo služobnej zmluvy, zákonodarca vymedzil aj ďalšie typy písomností, ktoré sú špecifické pre štátnozamestnanecký pomer a ich doručenie štátnemu zamestnancovi do vlastných rúk považuje za nevyhnutné a účelné. Pri prešetrení výpovede pôjde o doručovanie písomností štátnemu zamestnancovi prešetrovacou komisiou, generálnym tajomníkom alebo radou, pri vyhodnotení majetkového priznania generálnym tajomníkom, pri disciplinárnej zodpovednosti generálnym tajomníkom alebo poradnou komisiou, pri služobnom hodnotení hodnotiteľom, priamym nadriadeným vedúcim zamestnancom hodnotiteľa, generálnym tajomníkom alebo komisiou pre služobné hodnotenie. Pojem služobný úrad je preto v prípade doručovania písomností štátnemu zamestnancovi potrebné vnímať extenzívnejšie v kontexte a zmysle konkrétneho prípadu doručovania. Primárne sa písomnosť doručuje v sídle služobného úradu, príp. v pravidelnom mieste výkonu štátnej služby štátneho zamestnanca (t.j. na pracovisku); iba ak nie je možné písomnosť týmto spôsobom doručiť, môže …

čl. 9 § 34 – 37 §
Návrh zákona zachováva rozdelenie štátnej služby na stálu štátnu službu a dočasnú štátnu službu. Stála štátna služba je štátna služba na dobu neurčitú, pričom prijať do stálej štátnej služby štátneho zamestnanca alebo občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, bude možné len na základe výberového konania alebo hromadného výberového konania, čím sa realizuje princíp transparentného zamestnávania. Dočasná štátna služba je štátnou službou na určitú dobu. V dočasnej štátnej službe budú vykonávať štátnu službu aj štátni zamestnanci patriaci do špecifickej kategórie (napr. odborník ústavného činiteľa, štátny zamestnanec vo verejnej funkcii podľa tohto zákona, štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu). V prípade, ak niektoré z uvedených štátnozamestnaneckých miest bude obsadené štátnym zamestnancom, ktorý v čase vymenovania alebo zvolenia vykonáva štátnu službu v stálej štátnej službe, dôjde k zmene štátnozamestnaneckého pomeru, nie k vzniku nového štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe. Nová právna úprava zužuje možnosti prijatia do dočasnej štátnej služby bez výberového konania, čím sa opätovne kladie dôraz na princíp …

čl. 9 § 38 §
Všeobecnými predpokladmi na prijatie do štátnej služby sú: vek, spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, bezúhonnosť, kvalifikačné predpoklady, ovládanie štátneho jazyka a skutočnosť, že bol občan, ktorý požiada o prijatie do štátnej služby úspešný a vybraný vo výberovom konaní alebo hromadnom výberovom konaní, ak sa na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta vyžaduje absolvovanie výberového konania alebo hromadného výberového konania. Osobitným predpokladom na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste môžu byť: zdravotná spôsobilosť, ovládanie cudzieho jazyka, odborná prax a ďalšie požiadavky vyplývajúce z opisu štátnozamestnaneckého miesta. Bezúhonnosť je jedným z predpokladov prijatia do štátnej služby. Tento predpoklad však nemusí byť preukázateľne zdokladovaný iba výpisom z registra trestov predloženým občanom, ktorý žiada o prijatie do štátnej služby, ale aj výpisom z registra trestov, ktorý zabezpečí služobný úrad na základe žiadosti tohto občana pred vznikom štátnozamestnaneckého pomeru. Takýto postup je prínosom predovšetkým pre občanov uchádzajúcich sa o prijatie do štátnej služby, a to z dôvodu šetrenia finančných nákladov, ako aj úspory času. Požiadať …

čl. 9 § 39 §
Ustanovenia tohto odseku obsahujú všeobecnú úpravu obsadzovania štátnozamestnaneckých miest, štátnozamestnaneckých miest vhodných pre absolventov, ako aj väčšieho počtu štátnozamestnaneckých miest. Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyžaduje sa na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta vyhlásenie výberového konania prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli verejnej správy, pričom dané štátnozamestnanecké miesto môže obsadiť služobný úrad preložením štátneho zamestnanca, prijatím nadbytočného štátneho zamestnanca evidovaného v registri nadbytočných štátnych zamestnancov alebo prijatím občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby. Ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa, vyhlasuje na jeho obsadenie úrad vlády prvú časť hromadného výberového konania a služobný úrad druhú časť hromadného výberového konania. Výnimku predstavuje iba prípad podľa § 44 ods. 15, avšak aj vtedy, ak služobný úrad vyhlási vonkajšie výberové konanie, musí dané miesto vždy obsadiť výlučne prijatím absolventa. Odsek 2 upravuje obsadzovanie väčšieho počtu štátnozamestnaneckých miest na služobných úradoch. Tieto miesta sa môžu obsadzovať tiež na základe hromadného výberového konania, a to preložením štátneho zamestnanca alebo …

čl. 9 § 40 §
Ustanovenia obsahujú všeobecnú úpravu obsadzovania štátnozamestnaneckých miest na základe výberového konania. Výberovým konaním sa obsadzujú voľné štátnozamestnanecké miesta (§ 34, § 36, § 60), dočasne uvoľnené štátnozamestnanecké miesta (§ 36, § 60) a v prípade uvedenom v odseku 2 aj obsadené štátnozamestnanecké miesta, ktoré sa stanú v blízkej dobe voľnými alebo dočasne uvoľnenými. Za účelom zabezpečenia riadneho a nerušeného výkonu štátnej služby sa služobným úradom, ktoré disponujú komplexnými informáciami o vlastných ľudských zdrojoch v aktuálnom čase, vytvára ustanovením odseku 2 možnosť priebežne vyhodnocovať stav ľudských zdrojov v kontexte potreby riadneho výkonu štátnej služby a na tomto podklade vyhlásiť výberové konanie aj na miesto, u ktorého je dôvodné predpokladať, že bude v blízkej budúcnosti (v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov) uvoľnené v dôsledku skončenia štátnozamestnaneckého pomeru alebo v dôsledku iných okolností predvídaných zákonom. Ustanovenie reflektuje skutočnosť, že výberovým konaním sa obsadzujú nielen voľné štátnozamestnanecké miesta (miesta, na ktorých nevykonáva štátnu službu žiadny štátny zamestnanec), ale taktiež dočasne uvoľnené, resp. v blízkej budúcnosti …

čl. 9 § 41 §
Výberové konanie, okrem prvej časti hromadného výberového konania, vyhlasuje vždy služobný úrad, v ktorom sa štátnozamestnanecké miesto obsadzuje. Ustanovuje sa povinnosť vyhlasovať výberové konanie, bez ohľadu na jeho druh, prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli verejnej správy najmenej 15 pracovných dní pred jeho uskutočnením, pričom lehota na prihlásenie sa do výberového konania plynie odo dňa vyhlásenia výberového konania a je najmenej päť pracovných dní. Príslušnému služobnému úradu sa súčasne vytvára priestor, aby vyhlásenie výberového konania zverejnil aj v tlači alebo iných verejne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie. Uchádzač sa prihlasuje do výberového konania podaním žiadosti o zaradenie spolu s ďalšími požadovanými dokumentmi na príslušný služobný úrad. Odsek 3 vymedzuje písomnú formu akou môže uchádzač podať žiadosť o zaradenie a ďalšie požadované dokumenty na služobný úrad. Písomná forma je na účely výberového konania ustanovená užšie v porovnaní so zákonnou úpravou obsiahnutou v § 40 Občianskeho zákonníka. Za písomnú formu sa považuje na účely výberového konania, ak ide o podávanie písomností uchádzačom, …

čl. 9 § 42 §
Ustanovujú sa prípady, kedy služobný úrad zruší vyhlásené výberové konanie, a to: ak v období do jeho skončenia došlo k zrušeniu obsadzovaného štátnozamestnaneckého miesta (organizačné zmeny, delimitácia a pod.) alebo ak v období do jeho skončenia odpadol dôvod na zastupovanie štátneho zamestnanca podľa § 36 na obsadzovanom štátnozamestnaneckom mieste. Prípad podľa druhého bodu môže nastať pri vyhlásení výberového konania na obsadenie „dočasne uvoľneného“ štátnozamestnaneckého miesta v dočasnej štátnej službe na zastupovanie štátneho zamestnanca, ktorý je napr. na rodičovskej dovolenke, príp. čerpá služobné voľno, je zaradený mimo činnej štátnej služby a pod., pričom služobnému úradu takýto štátny zamestnanec po vyhlásení výberového konania oznámi, že sa v blízkej dobe plánuje vrátiť na svoje štátnozamestnanecké miesto. Služobný úrad v danom prípade môže situáciu riešiť len zrušením vyhláseného výberového konania z dôvodu, že reálne odpadol dôvod na obsadenie tohto štátnozamestnaneckého miesta. Ak dôjde po skončení výberového konania k zrušeniu obsadzovaného štátnozamestnaneckého miesta alebo k zániku dôvodu na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta, nakoľko odpadol dôvod na …

čl. 9 § 43 §
Cieľom novej zákonnej úpravy je aj snaha o zjednodušenie komunikácie medzi služobným úradom a uchádzačom, a to zavedením možnosti doručovať písomnosti aj prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli verejnej správy v určitých zákonnom vymedzených prípadoch (výberové konanie, hromadné výberové konanie). Je potrebné zdôrazniť, že na doručovanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje zákonná úprava podľa zákona o e-Governmente, nakoľko sa služobné úrady v rámci štátnozamestnaneckých vzťahov považujú za obdobu zamestnávateľa, nie za orgány verejnej moci. Návrh zákona však obsahuje na viacerých miestach odkazy na zákon o e-Governmente vo vzťahu k definícii niektorých pojmov, ktoré sú už zaužívané v súčasnej legislatíve (napr. elektronická schránka, autentifikácia, ústredný portál verejnej správy a pod.), a preto ich recepcia a opätovná definícia na účely tohto zákona nebola potrebná ani vhodná. Obdobne ako pri podávaní písomností uchádzačom (§ 41 ods. 3 a nasl.) aj v tomto prípade platí, že ak doručuje písomnosti služobný úrad, za písomnú formu sa na účely výberového konania považuje len písomná forma …

čl. 9 § 44 – 45 §
Zavádza sa nový druh výberového konania, a to hromadné výberové konanie, ktoré sa vyhlasuje v špecifických prípadoch. Vyhlasovať by sa malo prioritne na obsadenie štátnozamestnaneckých miest vhodných pre absolventov. Zákon však ponecháva možnosť vyhlásiť hromadné výberové konanie aj na obsadenie väčšieho počtu klasických voľných štátnozamestnaneckých miest v služobných úradoch (§ 45). Hromadné výberové konanie pozostáva z dvoch častí. Ustanovenie odseku 2 taxatívne vymenúva ustanovenia zákona upravujúce výberové konanie, ktoré sa primerane vzťahujú aj na prvú časť hromadného výberového konania a osobitne na druhú časť hromadného výberového konania. Prvú časť hromadného výberového konania z absolventov vyhlasuje úrad vlády. Vyhlásiť ju môže buď z vlastného podnetu (zo zákona prvú časť musí vyhlásiť najmenej raz za kalendárny rok), avšak nie je vylúčené, že podnet na jej vyhlásenie príde úradu vlády aj zo strany služobných úradov. Služobné úrady sú spravidla povinné v rámci systemizácie štátnozamestnaneckých miest určovať štátnozamestnanecké miesta vhodné pre absolventov. Dané miesta je možné obsadiť len na základe hromadného výberového konania (výnimku …

čl. 9 § 46 – 47 §
Úrad vlády je na základe splnomocňovacieho ustanovenia oprávnený vydať vykonávací právny predpis (vyhlášku), ktorým sa upravia ďalšie podrobnosti výberových konaní (aj hromadného výberového konania). Vylučuje sa pôsobnosť zákonnej úpravy v časti obsadzovania štátnozamestnaneckých miest (§ 39 až 45, resp. § 39 ods. 1 písm. b) a ods. 2, § 40 až 45) na niektoré vymedzené služobné úrady (na ministerstvo zahraničných vecí len pri obsadzovaní štátnozamestnaneckých miest na zastupiteľských úradoch, najvyšší súd, Špecializovaný trestný súd, krajský súd a okresný súd, generálnu prokuratúru a krajskú prokuratúru) s ohľadom na ich osobitnosti. Tretia hlava Obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest TRETIA ČASŤ Štátnozamestnanecký pomer Prvá hlava Vznik štátnozamestnaneckého pomeru

čl. 9 § 48 – 51 §
Ustanovenie upravuje spôsoby zakladania štátnozamestnaneckého pomeru. V prípade štátnozamestnaneckého pomeru založeného služobnou zmluvou, bude v služobnej zmluve uvedený aj deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Služobnú zmluvu so štátnym zamestnancom uzatvára generálny tajomník. S odborníkom ústavného činiteľa uzatvára služobnú zmluvu ten, pre koho odborník plní úlohy (napr. minister). V prípade odborníka, ktorý má plniť úlohy pre sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je príslušným na uzatvorenie zmluvy predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Pri prevzatí služobnej zmluvy skladá štátny zamestnanec sľub, ktorý potvrdí vlastnoručným podpisom. Na právne úkony vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sa budú vzťahovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Nedodržanie písomnej formy služobnej zmluvy bude mať preto za následok absolútnu neplatnosť služobnej zmluvy (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

čl. 9 § 52 §
Trojmesačná skúšobná doba bude súčasťou štátnozamestnaneckého pomeru založeného služobnou zmluvou. Pokiaľ ide o prípady služobného voľna z dôvodu výkonu funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním štátnej služby alebo z dôvodu výkonu funkcie v odborovom orgáne skúšobná doba sa predlžuje, pretože i tu platí delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce. V porovnaní s predošlou právnou úpravou je skúšobná doba vylúčená v prípade, ak štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe bezprostredne nadväzuje na štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe. Dôvodom na takúto zmenu je skutočnosť, že štátny zamestnanec skúšobnú dobu mal, a to keď bol v dočasnej štátnej službe.

čl. 9 § 53 §
V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, ktorá určovala 11 platových tried a k nim patriace funkcie štátneho zamestnanca sa navrhuje úprava vo forme vypustenia dvoch najnižších platových tried. Dôvodom na takúto zmenu je zanedbateľný počet štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu v týchto platových triedach (funkciách) a tiež skutočnosť, že príslušné platové triedy boli pod hranicou minimálnej mzdy. Podľa odseku 4 patrí vedúcemu zamestnancovi najmenej taká funkcia, ktorá patrí jeho podriadenému štátnemu zamestnancovi. Dôvodom na takúto úpravu je snaha predkladateľa vyhnúť sa vzniku paradoxnej situácie, kedy by bol vedúci zamestnanec zaradený v nižšej platovej triede ako jemu podriadený štátny zamestnanec a na druhej strane by bol povinný riadiť a kontrolovať prácu podriadeného štátneho zamestnanca.

čl. 9 § 54 §
Vylúčenie zaraďovania blízkych osôb do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti je jedným z protikorupčných nástrojov vládneho návrhu zákona. Blízkymi osobami podľa § 116 Občianskeho zákonníka sú príbuzný v priamom rade, súrodenec, manžel, iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom za podmienky, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú. Druhá hlava Zmena štátnozamestnaneckého pomeru

čl. 9 § 55 §
V navrhovanom ustanovení sa v nadväznosti na obsahové náležitosti služobnej zmluvy upravujú skutočnosti, ktoré sú zmenou štátnozamestnaneckého pomeru. Oproti úprave v doterajšom zákone o štátnej službe sa ustanovujú aj niektoré nové druhy zmeny štátnozamestnaneckého pomeru, ktorých úprava vyplynula z aplikačnej praxe. Ide napr. o zmenu druhu štátnej služby z dočasnej štátnej služby na stálu štátnu službu, zmenu dôvodu zastupovania štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe, prerušenie zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby v prípade vzatia do väzby a predĺženie trvania dočasnej štátnej služby odborníka dočasne potrebného na plnenie úloh štátnej služby na tom istom štátnozamestnaneckom mieste s rovnakým opisom štátnozamestnaneckého miesta. V súvislosti s posledne menovaným druhom zmeny štátnozamestnaneckého pomeru je potrebné uviesť, že pojem „rovnaký opis štátnozamestnaneckého miesta“ apeluje predovšetkým na vecnú stránku činností vykonávaných štátnym zamestnancom, pričom na prípadné gramatické a formulačné odchýlky bez reálneho dopadu na činnosť štátneho zamestnanca, ktorú vykonáva v zmysle opisu jeho štátnozamestnaneckého miesta sa neprihliada a v takom prípade teda nejde o …

čl. 9 § 56 §
Ustanovuje sa možnosť služobného úradu dočasne alebo trvale preložiť štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby nielen vo vlastnom služobnom úrade, ale aj do iného služobného úradu. Predpokladom preloženia do iného služobného úradu je vzájomná písomná dohoda medzi generálnym tajomníkom služobného úradu, z ktorého sa štátny zamestnanec prekladá a generálnym tajomníkom služobného úradu, do ktorého má byť štátny zamestnanec preložený. Z dôvodu zvýšenia právnej istoty prekladaného štátneho zamestnanca, najmä ak ide o dočasné preloženie bez súhlasu štátneho zamestnanca, sa pred vydaním dodatku k služobnej zmluve o zmene štátnozamestnaneckého pomeru, jedno vyhotovenie tejto dohody odovzdá štátnemu zamestnancovi. Obsahové náležitosti písomnej dohody sú najmä názov štátnozamestnaneckej funkcie, ktorej prislúcha príslušné zaradenie do platovej triedy, odbor štátnej služby a najnáročnejšie činnosti, ktoré bude štátny zamestnanec vykonávať po preložení. Zmena štátnozamestnaneckého pomeru preložením štátneho zamestnanca do iného služobného úradu patrí do pôsobnosti generálneho tajomníka služobného úradu, z ktorého sa štátny zamestnanec prekladá. Uvedená pôsobnosť vyplýva zo skutočnosti, že štátnozamestnanecký pomer sa zakladá služobnou zmluvou (dvojstranný …

čl. 9 § 57 §
Dočasné preloženie štátneho zamestnanca bez jeho súhlasu bude možné len v prípadoch nevyhnutnej potreby na plnenie úloh služobného úradu a v prípadoch ochrany záujmov štátneho zamestnanca, najdlhšie na šesť mesiacov. Z dôvodu osobitnej ochrany niektorých skupín štátnych zamestnancov (napr. tehotná štátna zamestnankyňa, štátny zamestnanec so zdravotným postihnutím alebo ťažkým zdravotným postihnutím podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, osamelý štátny zamestnanec starajúci sa o dieťa mladšie ako 15 rokov) sa navrhuje, aby ich preloženie bolo možné vždy len s ich predchádzajúcim písomným súhlasom. Na dobu dlhšiu ako šesť mesiacov najviac však na päť rokov bude možné dočasne preložiť štátneho zamestnanca iba s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom. Zároveň sa ustanovuje výnimka z obmedzenia dočasného preloženia z maximálne ustanovenej doby päť rokov. Ide o prípad, keď je napr. štátny zamestnanec v stálej štátnej službe na základe zmeny štátnozamestnaneckého pomeru dočasným preložením vyslaný na vykonávanie …

čl. 9 § 58 §
Trvalé preloženie štátneho zamestnanca je možné vykonať len s predchádzajúcim písomným súhlasom štátneho zamestnanca, ktorý má byť trvale preložený. Zákon o štátnej službe v tomto prípade zachováva doterajší právny stav a umožňuje realizáciu trvalého preloženia bez výberového konania s výnimkou situácie, keď sa štátny zamestnanec trvalo prekladá vymenovaním do funkcie vedúceho zamestnanca na základe výberového konania. Ak je štátny zamestnanec trvale preložený mimo obce pravidelného miesta vykonávania štátnej služby v záujme služobného úradu má nárok na jednorazovú náhradu preukázaných cestovných a výdavkov na sťahovanie.

čl. 9 § 59 §
Zmena štátnozamestnaneckého pomeru sa oproti doterajšej úprave rozširuje o ďalší druh, ktorým je zmena z dočasnej štátnej služby na stálu štátnu službu bez predchádzajúceho skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe a vzniku nového štátnozamestnaneckého pomeru v stálej štátnej službe. Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru z dočasnej štátnej služby na stálu štátnu službu možno vykonať iba v prípadoch ustanovených v písm. a) alebo písm. b). Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru podľa písmena a) možno uskutočniť u štátneho zamestnanca, ktorý bol do dočasnej štátnej služby prijatý na základe výberového konania na zastupovanie štátneho zamestnanca, ak ide o obsadenie toho istého štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom zastupoval. Štátnozamestnanecké miesto sa stalo voľným na obsadenie v stálej štátnej službe (napr. zastupovaný štátny zamestnanec skončil štátnozamestnanecký pomer) a tak služobný úrad môže uskutočniť zmenu štátnozamestnaneckého pomeru z dočasnej štátnej služby do stálej štátnej služby. Nakoľko štátny zamestnanec už raz výberové konanie na toto miesto absolvoval zmena sa realizuje bez ďalšieho výberového konania. Účelom tohto ustanovenia je znížiť administratívne úkony …

čl. 9 § 60 §
V tomto ustanovení sa upravuje vymenovanie do funkcie vedúceho štátneho zamestnanca, poverenie vykonávaním funkcie vedúceho štátneho zamestnanca a poverenie zastupovaním vedúceho štátneho zamestnanca, ktoré sa vykoná ako zmena štátnozamestnaneckého pomeru vo forme písomného dodatku k služobnej zmluve. Zmena štátnozamestnaneckého pomeru v prípade vymenovania do funkcie vedúceho zamestnanca sa uskutoční spôsobom, ktorým je preloženie. Preloženie môže byť dočasné alebo trvalé. Štátneho zamestnanca možno trvale preložiť vymenovaním do funkcie vedúceho štátneho zamestnanca iba na základe výberového konania, pričom v prípade, ak by išlo o vedúceho štátneho zamestnanca, ktorý by vykonával štátnu službu v tom istom odbore štátnej služby, v tej istej (alebo v nižšej) funkcii, trvalé preloženie je možné realizovať aj bez výberového konania. Osobitným spôsobom dočasného obsadenia voľného miesta vedúceho štátneho zamestnanca je zmena štátnozamestnaneckého pomeru vymenovaním štátneho zamestnanca do funkcie vedúceho zamestnanca s dočasným preložením štátneho zamestnanca na takéto miesto bez výberového konania. Toto preloženie však nesmie byť dlhšie ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov. V záujme vyriešenia prípadov, v …

čl. 9 § 61 §
K zmene štátnozamestnaneckého pomeru dôjde resp. môže dôjsť jednostranným odvolaním štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca z dôvodov uvedených v tomto ustanovení. Ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v odseku 1, 2 a 4 tohto ustanovenia (napr. strata bezúhonnosti, na základe žiadosti štátneho zamestnanca o odvolanie, generálny tajomník je povinný odvolať štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca; to neplatí v prípade straty bezúhonnosti ak dôjde z tohto dôvodu k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona. V prípade, ak vedúci zamestnanec v ročnom služobnom hodnotení dosiahne iba uspokojivé výsledky hodnotenia alebo nemôže zo zdravotných dôvodov plniť povinnosti vedúceho zamestnanca po dobu presahujúcu šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, odvolanie je vecou služobného úradu a generálny tajomník môže, ale nemusí štátneho zamestnanca odvolať z funkcie. Samotným odvolaním štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca štátnozamestnanecký pomer nekončí, ale nasleduje ponuková povinnosť vhodného štátnozamestnaneckého miesta. V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou už nie je možné odvolať vedúceho štátneho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti generálneho tajomníka, …

čl. 9 § 62 – 63 §
V niektorých prípadoch môže výkon funkcie vedúceho zamestnanca skončiť na základe zákona, to znamená bez toho, aby došlo k jednostrannému odvolaniu štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca. V tomto prípade môžu nastať dve situácie: a) zmení sa organizačná štruktúra služobného úradu, v súvislosti s ktorou dôjde k zrušeniu organizačného útvaru, ktorý riadi vedúci zamestnanec alebo b) zruší sa služobný úrad O skončení vykonávania funkcie vydá generálny tajomník príslušného služobného úradu štátnemu zamestnancovi, ktorého funkcia vedúceho zamestnanca skončila na základe zákona písomné potvrdenie. Štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca skončila na základe zákona, služobný úrad so súhlasom štátneho zamestnanca trvale preloží na vhodné štátnozamestnanecké miesto ak sa nedohodnú inak. Ak trvalé preloženie nie je možné realizovať, pretože služobný úrad nemá voľné vhodné štátnozamestnanecké miesto a ani sa nedohodne so štátnym zamestnancom inak, vzniká dôvod na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý bol vymenovaný alebo zvolený …

čl. 9 § 64 §
Štátneho zamestnanca možno s jeho súhlasom dočasne vyslať na vykonávanie štátnej služby do cudziny. Doba dočasného vyslania trvá spravidla tri roky. Skončenie dočasného vyslania môže generálny tajomník vykonať aj jednostranným úkonom, predĺženie je možné len s písomným súhlasom štátneho zamestnanca. Počas dočasného vyslania patria štátnemu zamestnancovi náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Po uplynutí doby dočasného vyslania sa príslušný štátny zamestnanec zaradí písomným oznámením o zmene štátnozamestnaneckého pomeru na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred tým, ako bol dočasne vyslaný. Uvedené neplatí v prípade, ak bolo toto štátnozamestnanecké miesto zrušené, štátny zamestnanec sa dohodol so služobným úradom inak, alebo ak osobitný predpis, ktorým je zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neustanovuje inak.

čl. 9 § 65 – 68 §
Zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby je inštitútom, ktorý je možné využiť v troch odlišných situáciách. Z dôvodu ochrany tehotenstva a materstva štátna zamestnankyňa nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá by mohla ohroziť jej tehotenstvo, zdravie krátko po pôrode alebo počas dojčenia dieťaťa. Služobný úrad je povinný v takýchto prípadoch vykonať vhodnú dočasnú úpravu podmienok vykonávania štátnej služby, prípadne dotknutú štátnu zamestnankyňu preložiť na vhodné štátnozamestnanecké miesto. V súvislosti s delegovanou pôsobnosťou Zákonníka práce, treba podotknúť, že ako spôsob vhodnej úpravy služobných podmienok možno dohodnúť vykonávanie štátnej služby v súlade s § 52 Zákonníka práce, teda vo forme domáckej práce alebo telepráce. V prípade, ak dočasná úprava služobných podmienok ani preloženie štátnej zamestnankyne nie je možné, služobný úrad zaradí štátnu zamestnankyňu mimo činnej štátnej služby. Štátnej zamestnankyni patrí v čase zaradenia mimo činnej štátnej služby funkčný plat. Okrem vyššie uvedeného je inštitút zaradenia mimo činnej štátnej služby aplikovateľný aj pre prípady obvinenia štátneho zamestnanca zo spáchania trestného činu. Zaradenie mimo …

čl. 9 § 69 §
Ak odpadnú dôvody zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, prípadne ak uplynie doba podľa § 66 ods. 5 a 6, služobný úrad znovu zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby. V čase zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby môže dôjsť k organizačnej zmene v služobnom úrade. Ak služobný úrad nemôže štátneho zamestnanca zaradiť na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru a do tej istej funkcie, môže sa so štátnym zamestnancom dohodnúť inak. Nárok na doplatok funkčného platu za čas zaradenia mimo činnej štátnej služby vznikne štátnemu zamestnancovi iba v prípade, ak sa v trestnom konaní preukáže, že dôvody pre jeho zaradenie mimo činnej štátnej služby neexistovali. Nárok na doplatok funkčného platu vznikne za rovnakých podmienok i bývalému štátnemu zamestnancovi, u ktorého nedošlo k opätovnému zaradeniu na vykonávanie štátnej služby.

čl. 9 § 70 §
Štátny zamestnanec je povinný vykonávať štátnu službu v mieste sídla služobného úradu, prípadne v jeho organizačnej zložke. V prípade potreby má služobný úrad právo vyslať štátneho zamestnanca na čas nevyhnutnej potreby na služobnú cestu, pričom štátneho zamestnanca je možné vyslať na služobnú cestu aj do zahraničia. Ustanovujú sa základné náležitosti, ktoré je služobný úrad povinný určiť (prípadne dohodnúť so štátnym zamestnancom) v prípade vyslania štátneho zamestnanca na služobnú cestu. Pojem „pravidelné miesto výkonu štátnej služby“ má dôležitý význam vo väzbe na poskytovanie náhrad súvisiacich so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou ako aj súvisiacich s preložením štátneho zamestnanca. Náhrady štátnych zamestnancov v súvislosti so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou upravuje zákon č. 283/2002 Z. z o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Tretia hlava Skončenie a zánik štátnozamestnaneckého pomeru Tretia hlava tretej časti zákona upravuje skončenie a zánik štátnozamestnaneckého pomeru podrobnejšie oproti súčasnej zákonnej úprave. Štátnozamestnanecký pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, v skúšobnej dobe a okamžitým skončením. …

čl. 9 § 71 §
Zákon upravuje tzv. „klasické“ formy skončenia štátnozamestnaneckého pomeru (dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe) a špecifickú formu, ktorou je skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona. Zákon ustanovuje aj zánik štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu smrti štátneho zamestnanca alebo na základe právoplatného rozhodnutia súdu o vyhlásení štátneho zamestnanca za mŕtveho. Vzhľadom na osobitý charakter a špecifiká štátnozamestnaneckých vzťahov bolo nevyhnutné upraviť právne vzťahy týkajúce sa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru priamo v zákone, t.j. absentuje delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce vo vzťahu k skončeniu a zániku štátnozamestnaneckého pomeru.

čl. 9 § 72 §
K uzavretiu dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru je potrebný súhlas služobného úradu a štátneho zamestnanca so skončením štátnozamestnaneckého pomeru v určitý deň a vykonanie daného úkonu písomnou formou. Zákon nedodržanie písomnej formy sankcionuje neplatnosťou. Neplatnosť dohody, ktorá nebola uzavretá písomnou formou, nevypláva priamo z tohto ustanovenia, ale z § 172 ods. 1 (delegovaná pôsobnosť § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zákon nedefinuje striktne, aké obsahové náležitosti by mala mať dohoda. V zásade však musí obsahovať údaj o tom, kedy má dôjsť k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru sa nemusí určiť iba kalendárnym dňom. Možno ho dohodnúť napríklad dobou skončenia dlhodobej práceneschopnosti štátneho zamestnanca a pod. Moment skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sa však v týchto prípadoch musí určiť takým spôsobom, aby nevznikla žiadna pochybnosť o dni, ktorým sa má podľa dohody štátnozamestnanecký pomer skončiť. Služobný úrad sa môže so štátnym zamestnancom dohodnúť na skončení štátnozamestnaneckého pomeru z akéhokoľvek dôvodu, prípadne aj bez uvedenia dôvodu. Na žiadosť štátneho zamestnanca je však povinný …

čl. 9 § 73 §
Výpoveď musí byť písomná a doručená služobnému úradu alebo štátnemu zamestnancovi spôsobom, ktorý presne vymedzuje zákon v ustanovení, ktoré definuje doručovanie. Nedodržanie písomnej formy alebo riadneho spôsobu doručenia zákon sankcionuje neplatnosťou výpovede. Výpoveďou môže skončiť štátnozamestnanecký pomer štátny zamestnanec z akéhokoľvek dôvodu, príp. aj bez uvedenia dôvodu, ale služobný úrad iba z dôvodov taxatívne vymedzených v § 75 ods. 1 zákona. Neuvedenie výpovedného dôvodu vo výpovedi danej služobným úradom, jeho nedostatočné vymedzenie (t.j. zameniteľnosť s iným dôvodom), alebo jeho dodatočné menenie zákon sankcionuje neplatnosťou výpovede. Aby bola výpoveď platná, musí byť preto urobená písomne, riadne doručená druhej zmluvnej strane do vlastných rúk (resp. do rúk jej zvoleného zástupcu) a musí v nej byť jasne a zreteľne vymedzený dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý nemožno dodatočne meniť (ak výpoveď dáva štátny zamestnanec, dôvod výpovede uvedený byť nemusí). Ustanovenie odseku 4 zavádza časové obmedzenie, ktoré sa vzťahuje na služobný úrad, ktorý skončil štátnozamestnanecký pomer so štátnym zamestnancom v dôsledku organizačnej zmeny, ktorá mala …

čl. 9 § 74 §
Pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, či už zo strany služobného úradu alebo zo strany štátneho zamestnanca, sa ustanovuje rovnaká dĺžka výpovednej doby, ktorá je dva mesiace. Výnimku z dvojmesačnej výpovednej doby sa navrhuje ustanoviť pre výpoveď danú služobným úradom z taxatívne uvedených dôvodov. Ide o dôvody výpovede ustanovené v § 75 ods. 1 písm. a) až d), ako napr. strata zdravotnej spôsobilosti, zrušenie alebo zánik štátnozamestnaneckého miesta, skončenie výkonu vedúcej funkcie zo zákona atď. V týchto prípadoch sa štátnemu zamestnancovi, ktorého štátnozamestnanecký pomer v danom služobnom úrade trval viac ako päť rokov, ustanovuje výpovedná doba v dĺžke tri mesiace. Výpovedná doba začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Výpovedná doba sa spravidla končí uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Počas plynutia výpovednej doby možno vykonať zmenu štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením štátneho zamestnanca, ktorému služobný úrad dal výpoveď podľa § 75 ods. 1 písm. a) až d), v tom istom služobnom úrade alebo do iného služobného úradu. Ak …

čl. 9 § 75 §
Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď len z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v odseku 1. V ustanovení odseku 1 sa odzrkadľuje najmä zavedenie nových právnych inštitútov (napr. služobné hodnotenie, disciplinárna zodpovednosť štátneho zamestnanca), nová úprava skončenia vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca na základe zákona alebo z dôvodu odvolania, ako aj zavedenie nových pojmov (vhodné štátnozamestnanecké miesto a organizačná zmena). Absentuje odkaz na delegovanú pôsobnosť Zákonníka práce. Zavádza sa tzv. ponuková povinnosť služobného úradu v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) až d). Odsek 1 písm. a) obsahuje výpočet prípadov, kedy zdravotný stav štátneho zamestnanca dlhodobo vylučuje, aby mohol vykonávať štátnu službu na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste, resp. pokračovanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo jeho zdravie (napr. ohrozenie chorobou z povolania, presiahnutie max. prípustnej expozície). Výpovedi z dôvodu podľa odseku 1 písm. a) však musí predchádzať tzv. ponuková povinnosť zo strany služobného úradu (t.j. ponuka na trvalé preloženie dotknutého štátneho zamestnanca na vhodné štátnozamestnanecké miesto v rámci služobného úradu). Zákon …

čl. 9 § 76 §
Ustanovenie odseku 1 obsahuje taxatívny výpočet prípadov, kedy sa štátny zamestnanec nachádza v tzv. ochrannej dobe a z daného dôvodu s ním služobný úrad nemôže skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou. V súvislosti s novou legislatívnou úpravou týkajúcou sa dobrovoľnej vojenskej prípravy (zákon č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave) sa zákaz výpovede rozširuje v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou aj o túto súvisiacu skutočnosť, čiže o dobu uvoľnenia štátneho zamestnanca na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy a na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl SR (zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti). Ustanovenie odseku 2 upravuje výnimky z tohto zákazu, a to: 1) ak pôjde o štátneho zamestnanca, s ktorým môže služobný úrad okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer okrem štátnej zamestnankyne na materskej alebo štátneho zamestnanca na rodičovskej dovolenke a 2) ak by dôvodom výpovede malo byť opakované menej závažné porušenie služobnej disciplíny štátnym zamestnancom s výnimkou tehotnej štátnej zamestnankyne, štátnej zamestnankyne na materskej dovolenke alebo štátneho zamestnanca na …

čl. 9 § 77 §
Za zamestnanca na účely zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) sa považuje aj štátny zamestnanec. Občanom so zdravotným postihnutím je podľa § 9 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti občan uznaný za invalidného podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Štátny zamestnanec sa považuje za invalidného, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Aby služobný úrad mohol dať výpoveď štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, vyžaduje sa predchádzajúci súhlas príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. e) tretí bod zákona o službách zamestnanosti. …

čl. 9 § 78 §
Zákon upravuje zodpovednosť štátneho zamestnanca za porušenie služobnej disciplíny. Ak generálny tajomník na základe odporúčacieho stanoviska poradnej komisie vydá upozornenie o závažnom porušení služobnej disciplíny štátnym zamestnancom, môže služobný úrad so štátnym zamestnancom okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer, najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia upozornenia, pričom objektívna lehota je jednoročná a začína plynúť od vzniku dôvodu na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Aj v takýchto prípadoch je však skončenie štátnozamestnaneckého pomeru iba fakultatívnou možnosťou a služobný úrad nemusí k takémuto kroku pristúpiť. Za deň oznámenia sa považuje deň doručenia upozornenia štátnemu zamestnancovi. Po uplynutí tejto lehoty zaniká právo služobného úradu okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer so štátnym zamestnancom. Odsek 2 obsahuje osobitnú úpravu vo vzťahu k odborníkovi ústavného činiteľa. V odseku 3 zákon vymedzuje osobitnú kategóriu štátnych zamestnancov, s ktorými nie je možné okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer (napr. tehotná štátna zamestnankyňa, štátny zamestnanec na rodičovskej dovolenke). Zákon však aj pri tejto kategórii štátnych zamestnancov umožňuje služobnému úradu skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou, avšak …

čl. 9 § 79 §
Štátny zamestnanec môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer iba z dôvodov uvedených v odseku 1 najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa dozvedel o dôvode na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Dôvody spočívajú buď v zdravotnej spôsobilosti štátneho zamestnanca na výkon štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste (t.j. podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať štátnu službu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia alebo je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie), alebo v neplnení zákonných povinností služobným úradom (napr. nevyplatenie príjmu, cestovných náhrad, náhrad za služobnú pohotovosť). Aby mohol štátny zamestnanec okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať štátnu službu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia, musí byť zároveň splnená podmienka, že ho služobný úrad do 15 dní od predloženia posudku, nepreložil na vhodné štátnozamestnanecké miesto. Pri dôvode podľa odseku 1 písm. b) je rozhodujúce najmä určenie dňa splatnosti. Pre výplatu príjmu môže byť dohodnutý výplatný termín v služobnej, príp. kolektívnej zmluve. 15-dňová lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po tomto …

čl. 9 § 80 §
Aby bolo okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru tak zo strany služobného úradu, ako aj zo strany štátneho zamestnanca platné, musí spĺňať všetky nasledovné podmienky: musí byť urobené písomne, doručené v súlade s § 32 zákona druhej strane, musí byť doručené v ustanovenej zákonnej lehote, musí v ňom byť jasne a nezameniteľne vymedzený dôvod okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý nemožno dodatočne meniť.

čl. 9 § 81 §
Skúšobná doba je uvedená v služobnej zmluve štátneho zamestnanca, trvá tri mesiace a plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. § 52 ods. 3 obsahuje výpočet štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu bez skúšobnej doby (napr. štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, štatutárny orgán, ktorý je vymenovaný podľa osobitného predpisu). Okrem toho skúšobná doba neplynie ani ak vznik štátnozamestnaneckého pomeru v stálej štátnej službe bezprostredne nadväzuje na skončenie predchádzajúceho štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe vykonávanej na tom istom štátnozamestnaneckom mieste v tom istom služobnom úrade. V tomto prípade sa jedná o zmenu v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, ktorá umožňovala trvanie skúšobnej doby aj v tomto prípade. Dĺžka skúšobnej doby je rovnaká pre štátnych zamestnancov aj vedúcich zamestnancov. Služobný úrad aj štátny zamestnanec môžu skončiť štátnozamestnanecký pomer písomným oznámením z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Nedodržanie písomnej formy oznámenia má za následok neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe (delegovaná pôsobnosť § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak však služobný …

čl. 9 § 82 §
Odsek 1 obsahuje taxatívny výpočet dôvodov, kedy dochádza k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona, a to: a) uplynutie dočasnej štátnej služby- k skončeniu dočasnej štátnej služby dôjde najmä uplynutím dohodnutej doby trvania dočasnej štátnej služby, odpadnutím dôvodu na zastupovanie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe (napr. návrat štátnej zamestnankyne z materskej dovolenky) alebo zrušením štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom štátny zamestnanec v dočasnej štátnej službe zastupuje štátneho zamestnanca. V prípade veľvyslanca dôjde k skončeniu dočasnej štátnej služby skončením jeho dočasného vyslania. b) právoplatné odsúdenie štátneho zamestnanca za úmyselný trestný čin – štátny zamestnanec prestane spĺňať zákonom vyžadovanú podmienku bezúhonnosti na výkon štátnej služby (štátny zamestnanec nemusí byť v tomto prípade zaradený mimo činnej štátnej služby). c) a d) schválenie zmieru v konaní o úmyselnom trestnom čine štátneho zamestnanca a nadobudnutie právoplatnosti uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania za úmyselný trestný čin štátneho zamestnanca zákon zavádza pri vedúcom zamestnancovi a štátnom zamestnancovi na štátnozamestnaneckom mieste, ktoré služobný úrad určí v služobnom …

čl. 9 § 83 §
Navrhuje sa, aby štátny zamestnanec mal nárok na odstupné až ak jeho štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe trval najmenej jeden rok. Pokiaľ štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe trval menej ako dva roky, štátnemu zamestnancovi patrí odstupné vo výške dvojnásobku naposledy priznaného funkčného platu vo výške trojnásobku, ak štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov a vo výške štvornásobku ak štátnozamestnanecký pomer trval aspoň päť rokov. Odstupné môže byť za podmienok tohto zákona zvýšené kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa alebo podnikovou kolektívnou zmluvou. Odstupné vo výške desaťnásobku funkčného platu sa navrhuje priznať štátnemu zamestnancovi, ktorý nesmie štátnu službu vykonávať pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva. Táto úprava sa doteraz vzťahovala na štátnych zamestnancov delegovanou pôsobnosťou zo Zákonníka práce. Súčasne sa rozširuje okruh štátnych zamestnancov pre poskytnutie odstupného o odborníka dočasne potrebného …

čl. 9 § 84 §
Odchodné je nárokovým peňažným plnením štátnemu zamestnancovi, ktoré nie je funkčným platom. Štátny zamestnanec na priznanie odchodného musí splniť podmienky, ktorými sú prvé skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, preukázanie nároku na dôchodok (predčasný starobný, starobný, invalidný) a požiadanie o dôchodok pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru alebo do jedného mesiaca po jeho skončení. Odchodné možno zvýšiť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa a v podnikovej kolektívnej zmluve. Pokiaľ bolo v minulosti štátnemu zamestnancovi v súvislosti so skončením služobného pomeru alebo pracovného pomeru poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu, nárok na odchodné zo zákona zvýšený o nárok z kolektívnych zmlúv sa znižuje o sumu poskytnutú podľa osobitného predpisu. Štátny zamestnanec je povinný služobnému úradu poskytnutie odchodného podľa osobitného predpisu oznámiť a preukázať.

čl. 9 § 85 §
Povinnosťou služobného úradu je pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru vydať štátnemu zamestnancovi na jeho písomnú žiadosť služobný posudok v lehote do 15 dní od doručenia žiadosti. Zákon priamo neustanovuje, aké údaje má služobný posudok obsahovať, avšak podkladom pre jeho obsahové náležitosti má byť osobný spis. Služobný úrad sa v služobnom posudku môže vyjadriť najmä k schopnostiam štátneho zamestnanca vykonávať štátnu službu, k úrovni kvality plnenia služobných úloh, ktoré štátnemu zamestnancovi vyplývali zo služobnej zmluvy alebo z opisu štátnozamestnaneckého miesta. Služobný úrad môže zhodnotiť dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, služobných predpisov, či plnenie pokynov vedúceho zamestnanca štátnym zamestnancom, jeho zodpovednosť a samostatnosť pri vykonávaní štátnej služby. Vo všeobecnosti môže služobný úrad zhodnotiť celkovú prácu štátneho zamestnanca a jeho prístup k plneniu služobných úloh, ako i ďalšie skutočnosti, ktoré majú vzťah k vykonávaniu štátnej služby samotným štátnym zamestnancom, a ktoré vyplývajú najmä zo služobného hodnotenia.

čl. 9 § 86 §
Služobný úrad je povinný vydať štátnemu zamestnancovi potvrdenie o štátnej službe, a to najneskôr v deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhuje sa, aby potvrdenie o štátnej službe vydal služobný úrad aj pri dočasnom alebo trvalom preložení do iného služobného úradu, a to najneskôr v deň ktorý predchádza preloženiu. Demonštratívne sa ustanovujú údaje, ktoré majú byť v potvrdení uvedené pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru a pri preložení štátneho zamestnanca do iného služobného úradu. Potvrdením o štátnej službe štátny zamestnanec preukazuje novému služobnému úradu okrem iného aj trvanie štátnozamestnaneckého pomeru na účely započítania služobnej praxe. Potvrdenie o štátnej službe má preto význam pre štátneho zamestnanca najmä z hľadiska preukázania splnenia podmienok na vznik nároku na zvýšenie platovej tarify za služobnú prax. Do potvrdenia o štátnej službe sa štátnemu zamestnancovi uvedie údaj o dobe trvania štátnozamestnaneckého pomeru, teda čas odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru do jeho skončenia. Ide o obdobie vykonávania štátnej služby štátnym zamestnancom v štátnozamestnaneckom pomere v tom služobnom úrade, ktorý potvrdenie vydáva. …

čl. 9 § 87 §
Na účely zvýšenia právnej ochrany štátneho zamestnanca pred jednostranným skončením štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo strany služobného úradu sa ustanovuje štátnemu zamestnancovi možnosť, nie povinnosť, požiadať o prešetrenie výpovede danej služobným úradom podľa ustanovenia § 75 ods. 1 písm. b) alebo d) tohto zákona. Ide najmä o zrušenie príp. zánik štátnozamestnaneckého miesta z organizačných dôvodov alebo z dôvodu, že služobný úrad nemá možnosť trvale preložiť štátneho zamestnanca, ktorého vedúca funkcia skončila na základe zákona na iné vhodné štátnozamestnanecké miesto. Organizačnou zmenou na účely tohto zákona je napr. zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta s tým istým opisom, ale v inom mieste výkonu štátnej služby alebo zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta s iným opisom najnáročnejších činností, zrušenie štátnozamestnaneckého miesta bez náhrady, prevod časti služobného úradu, zrušenie služobného úradu. Ide o dôvody výpovede najčastejšie používané v praxi služobných úradov. Dôvodmi skončenia vedúcej funkcie štátneho zamestnanca na základe zákona, v dôsledku ktorých môže služobný úrad skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou, …

čl. 9 § 88 – 89 §
Z dôvodu zabezpečenia nezávislého a objektívneho prešetrenia výpovede je oprávneným orgánom na prešetrenie Komisia na prešetrenie výpovede (prešetrovacia komisia) ako stály kolektívny orgán a rada, ak ide o prešetrenie výpovede štátneho zamestnanca najvyššieho služobného úradu (napríklad štátneho zamestnanca ministerstva). Prešetrovaciu komisiu, ktorá má najmenej troch členov zriaďuje a jej predsedu a ďalších členov vymenúva generálny tajomník nadriadeného služobného úradu zo štátnych zamestnancov tohto služobného úradu v stálej štátnej službe, okrem generálnej prokuratúry, v ktorej môže byť členom prešetrovacej komisie aj prokurátor v zmysle zákona 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľov prokuratúry v znení neskorších predpisov. Nadriadeným služobným úradom na účely zákona je služobný úrad, ktorý vykonáva k služobnému úradu, ktorý dal výpoveď (podriadený služobný úrad) zriaďovateľskú funkciu podľa osobitného zákona, to znamená, na ktorého rozpočet je finančnými vzťahmi podriadený služobný úrad zapojený. Výnimku predstavuje § 15 ods. 7. Členom prešetrovacej komisie nemôže byť generálny tajomník prípadne ním poverený štátny zamestnanec služobného úradu, ktorý skončil so štátnym zamestnancom štátnozamestnanecký …

čl. 9 § 90 – 91 §
Ustanovuje sa možnosť, aby generálny tajomník v služobnom úrade, ktorý dal štátnemu zamestnancovi výpoveď mohol na základe žiadosti štátneho zamestnanca najskôr sám prešetriť výpoveď podobne, ako je autoremedúra v správnom konaní hoci nejde o rozhodnutie v správnom konaní. Ak žiadosti štátneho zamestnanca generálny tajomník v celom rozsahu nevyhovie je povinný žiadosť spolu so spisovou dokumentáciou súvisiacou s výpoveďou a s písomným vyjadrením k žiadosti predložiť prešetrovacej komisii v zákonom ustanovenej lehote. Lehota na doručenie prešetrovacej komisii sa navrhuje v rozsahu maximálne piatich dní odo dňa doručenia žiadosti štátneho zamestnanca o prešetrenie výpovede služobnému úradu. Pri prešetrení výpovede použije generálny tajomník aj rada primerane postup ustanovený pre prešetrovaciu komisiu. To znamená, že ak generálny tajomník po prešetrení výpovede nevyhovie žiadosti štátneho zamestnanca v celom rozsahu vydá písomné oznámenie, ktoré doručí štátnemu zamestnancovi a v zákonom stanovenej lehote postúpi žiadosť prešetrovacej komisii alebo rade, ak ide o štátneho zamestnanca najvyššieho služobného úradu. Na vydanie písomného oznámenia má generálny tajomník maximálne štyri dni, …

čl. 9 § 92 §
Ustanovuje sa povinnosť služobných úradov poskytovať súčinnosť pri získavaní údajov a dôkazov potrebných pre prešetrenie výpovede. Na požiadanie sú tieto služobné úrady povinné tiež oznamovať prešetrovacej komisii alebo rade skutočnosti, o ktorých majú vedomosť, a ktoré sú významné pre výkon prešetrovacej činnosti, respektíve pre vydanie písomného stanoviska alebo oznámenia.

čl. 9 § 93 – 94 §
Štátny zamestnanec má právo žiadosť o prešetrenie výpovede vziať späť a to dovtedy pokiaľ nebolo vo veci vydané stanovisko alebo oznámenie prešetrovacej komisie. Ak štátny zamestnanec využije svoje právo a vezme žiadosť späť, nemôže ju v tej istej veci podať opätovne. Taktiež sa navrhuje, aby prešetrovacia komisia opätovne neprešetrovala výpoveď, ktorú služobný úrad na základe stanoviska prešetrovacej komisie po odstránení nesúladu postupu pri výpovedi opätovne doručí štátnemu zamestnancovi ako novú výpoveď. Dôvodom je zamedzenie reťazeniu prešetrovania výpovede v tých istých prípadoch. Ak štátny zamestnanec, ktorý podal žiadosť o prešetrenie výpovede do vydania stanoviska alebo oznámenia zomrie, alebo ak odpadne dôvod prešetrenia napr. služobný úrad odvolá výpoveď, nevydávala písomné stanovisko a iba vyznačila uvedenú skutočnosť v spise vedenom prešetrovacou komisiou na účely prešetrenia výpovede. Piata hlava Neplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru a Nároky z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

čl. 9 § 95 §
Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru niektorým zo spôsobov upravených v zákone o štátnej službe môže byť neplatné. Štátny zamestnanec, ako aj služobný úrad môžu neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru uplatniť podaním žaloby na príslušný súd, ktorý koná v zmysle zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, a to najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal štátnozamestnanecký pomer skončiť. Ide o prekluzívnu lehotu, zmeškaním ktorej právo na podanie žaloby zaniká. Na zmeškanie prekluzívnej lehoty súd prihliada z úradnej povinnosti. Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že nedošlo k skončeniu jeho štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona môže aj v tomto prípade podať žalobu na príslušný súd v dvojmesačnej prekluzívnej lehote. Súd môže rozhodnúť, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo. Lehota na podanie žaloby začína plynúť odo dňa, keď bolo štátnemu zamestnancovi doručené písomné oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona a jej zmeškaním právo na podanie žaloby tiež zaniká. Aj v tomto prípade súd na zmeškanie lehoty prihliada …

čl. 9 § 96 §
Ustanovenie zákona o štátnej službe upravuje povinnosť služobného úradu vyplatiť štátnemu zamestnancovi pri neplatnom skončení štátnozamestnaneckého pomeru funkčný plat za obdobie od neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru až do doby opätovného zaradenia štátneho zamestnanca do štátnej služby. Ide o funkčný plat, ktorý by patril štátnemu zamestnancovi, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Ak štátny zamestnanec v čase, za ktorý mu má byť doplatený funkčný plat, vykonával štátnu službu podľa zákona o štátnej službe alebo podľa osobitného predpisu (napr. podľa zákona o štátnej službe colníkov, zákona o hasičskom a záchrannom zbore, alebo zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov), prácu vo verejnom záujme podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme“) alebo inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom, doplatok funkčného platu sa znižuje o funkčný plat vyplatený za výkon uvedených činností. Dôvodom krátenia je skutočnosť, že štátny …

čl. 9 § 97 – 99 §
Ustanovuje sa všeobecná definícia služobného času ako časový úsek, v ktorom štátny zamestnanec reálne vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu. To znamená, že štátny zamestnanec vykonáva činnosti, ktoré mu vyplývajú z opisu jeho štátnozamestnaneckého miesta a na základe pokynu vedúceho zamestnanca plní aj ďalšie úlohy. Pri rozvrhnutí služobného času, zavedení pružného služobného času, pri poskytnutí prestávok v práci postupuje služobný úrad podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce, na primerané použitie ktorých odkazuje tento zákon v rámci delegovanej pôsobnosti Zákonníka práce na štátnozamestnanecké vzťahy (napr. použitie niektorých ustanovení § 85 až 98 Zákonníka práce). Služobný úrad uvádza v služobnej zmluve okrem iného, aj údaj o služobnom čase. Ustanovuje sa možnosť povoliť štátnemu zamestnancovi na základe jeho žiadosti individuálnu úpravu služobného času (napr. kratší služobný čas) alebo inú vhodnú úpravu ustanoveného týždenného služobného času. Úpravu služobného času možno dohodnúť už pri vzniku štátnozamestnaneckého pomeru v služobnej zmluve alebo počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru dodatkom k služobnej zmluve. Na účely zabezpečenia dodržiavania …

čl. 9 § 100 §
V ustanovení sa osobitne upravuje základná výmera dovolenky štátneho zamestnanca v kalendárnom roku v rozsahu najmenej štyroch týždňov, nárok na dlhšiu výmeru dovolenky v rozsahu najmenej piatich týždňov po dosiahnutí najmenej 33 rokov veku štátneho zamestnanca a náhrada za vyčerpanú dovolenku, ktorou je funkčný plat. Ostatné ustanovenia o dovolenke, ktoré sa primerane použijú aj na štátnozamestnanecké vzťahy upravuje Zákonník práce (napr. § 105, 109, 110 a ďalšie).

čl. 9 § 101 §
Týmto ustanovením sa vymedzuje, ktorý čas sa bude na účely zákona posudzovať za vykonávanie štátnej služby, aj keď k faktickému výkonu štátnej služby nedôjde. Taxatívne sú upravené aj prípady, ktoré sa za výkon štátnej služby na účel dovolenky neposudzujú.

čl. 9 § 102 §
Ustanovenie upravuje špecifické dôvody, pri ktorých je služobný úrad povinný poskytnúť štátnemu zamestnancovi služobné voľno bez nároku na funkčný plat. Oproti doterajšej právnej úprave, ktorá sa preberá aj do nového zákona, sa navrhuje ustanoviť povinnosť služobného úradu poskytnúť služobné voľno bez nároku na funkčný plat aj na žiadosť štátneho zamestnanca (tzv. Sabbatical). Iné dôvody (napr. rodinné), pri ktorých môže alebo musí služobný úrad poskytnúť štátnemu zamestnancovi služobné voľno, či už s nárokom na funkčný plat, alebo bez nároku na funkčný plat, zákon o štátnej službe osobitne neupravuje (výnimkou je služobné voľno na samoštúdium). V tejto súvislosti zákon v rámci delegovanej pôsobnosti Zákonníka práce odkazuje na primerané použitie príslušných ustanovení Zákonníka práce na štátnozamestnanecké vzťahy, ktoré upravujú prekážky v práci. Konkrétne na ustanovenie § 136 až 139 o prekážkach v práci z dôvodu všeobecného záujmu, § 141o dôležitých osobných prekážkach, § 142 o prekážkach v práci na strane zamestnávateľa (služobného úradu), § 143 o prekážkach v práci pri pružnom pracovnom (služobnom) …

čl. 9 § 103 §
Navrhuje sa ustanoviť podmienky a rozsah služobného voľna (Sabbatical) bez nároku na funkčný plat, ktoré je služobný úrad povinný poskytnúť štátnemu zamestnancovi. Účelom navrhovanej úpravy je priblížiť podmienky vykonávania štátnej služby v Slovenskej republike k ostatným krajinám EÚ. Cieľom inštitútu Sabbatical je okrem uvedeného účelu, predchádzať prípadnému vzniku možných psychických problémov štátneho zamestnanca (napr. syndróm vyhorenia) na pracovisku, a tiež zvýšenie atraktivity štátnej služby pre mladých ľudí. Nárok na poskytnutie tohto neplateného služobného voľna vzniká štátnemu zamestnancovi po desiatich rokoch trvania štátnozamestnaneckého pomeru v príslušnom služobnom úrade v rozsahu najviac šiestich mesiacov. Takéto služobné voľno nepatrí štátnemu zamestnancovi počas doby jeho dočasného vyslania. V záujme snahy vyhnúť sa situácii, keď štátnemu zamestnancovi nevznikne nárok na priznanie služobného voľna z dôvodov, ktoré nemohol ovplyvniť, sa navrhuje do doby trvania štátnozamestnaneckého pomeru na účely priznania nároku na Sabbatical započítavať aj dobu trvania štátnozamestnaneckého pomeru pred prípadným zánikom služobného úradu zlúčením, splynutím alebo rozdelením podľa ustanovenia § 177 a tiež dobu trvania štátnozamestnaneckého …

čl. 9 § 104 §
Navrhuje sa ponechať povinnosť služobného úradu prispievať na stravovanie štátnych zamestnancov najmenej v rozsahu ustanovenom zákonom. Ďalšie podmienky stravovania bližšie upravujú ustanovenia § 152 Zákonníka práce, ktoré sa primerane aplikujú aj na utváranie podmienok stravovania štátnych zamestnancov.

čl. 9 § 105 – 106 §
Smernica Rady č. 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok bola prijatá za účelom vykonať opatrenia na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci troch skupín osôb – tehotnej pracovníčky, pracovníčky krátko po pôrode a dojčiacej pracovníčky. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje ustanoviť niektoré osobitné podmienky vykonávania štátnej služby pre štátnu zamestnankyňu, ktorá je a) tehotná, b) matka do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo c) dojčiaca štátna zamestnankyňa. V prípade, ak osobitná úprava služobných podmienok nebude možná, služobný úrad zaradí štátnu zamestnankyňu mimo činnej štátnej služby. Za čas takéhoto zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnej zamestnankyni funkčný plat. Navrhuje sa povinnosť služobného úradu zaradiť štátnu zamestnankyňu po návrate z materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky a štátneho zamestnanca po návrate z rodičovskej dovolenky na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával/a štátnu službu pred nástupom na materskú dovolenku …

čl. 9 § 107 §
Štátnemu zamestnancovi sa pri vzniku štátnozamestnaneckého pomeru zakladá osobný spis, ktorý vedie osobný úrad. Osobný spis obsahuje všetky písomnosti, ktoré sa týkajú štátnozamestnaneckého pomeru a len tie osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu štátnozamestnaneckých vzťahov. Štátny zamestnanec má právo nazerať do svojho osobného spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy a kópie. Doba uchovávania osobného spisu po skončení štátnozamestnaneckého pomeru sa ustanovuje na 50 rokov. Súčasťou osobného spisu nie je majetkové priznanie, ktoré podáva štátny zamestnanec generálnemu tajomníkovi. Vyhodnotenie a uchovávanie majetkového priznania zabezpečuje generálny tajomník. To znamená, že služobný úrad môže v rámci organizačného poriadku určiť organizačný útvar, ktorého náplňou činnosti bude aj agenda majetkových priznaní. Môže to byť napr. osobný úrad alebo kancelária generálneho tajomníka, alebo iný organizačný útvar. Priamo zo zákona o štátnej službe však spracúvanie tejto agendy osobnému úradu, ktorý vedie osobný spis nevyplýva, a teda s osobným spisom nesúvisí.

čl. 9 § 108 §
Pri vzniku štátnozamestnaneckého pomeru vydá služobný úrad štátnemu zamestnancovi služobný preukaz. Služobným preukazom preukazuje štátny zamestnanec svoj status štátneho zamestnanca v konkrétnom služobnom úrade. Ak si to povaha veci vyžaduje tak sa preukazuje služobným preukazom aj v inom služobnom úrade, na ktorý je služobne vyslaný v súvislosti s plnením služobných úloh. Ustanovenie obsahuje len výpočet základných náležitostí služobného preukazu, pričom jednotlivé služobné úrady si môžu určiť aj ďalšie údaje, ktoré považujú za dôležité prípadne vhodné uviesť do služobného preukazu. Štátny zamestnanec nesmie zneužívať služobný preukaz na získanie osobného prospechu.

čl. 9 § 109 §
Ustanovenie upravuje povinnosť služobného úradu vydať služobný poriadok. Účelom služobného poriadku je bližšie špecifikovať jednotlivé ustanovenia zákona o štátnej službe, ktoré upravujú služobné podmienky. Obsahové náležitosti služobného poriadku zákon o štátnej službe konkrétne neustanovuje, okrem povinnosti služobného úradu upraviť v služobnom poriadku tie povinnosti štátneho zamestnanca, ktorých porušenie služobný úrad považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny. Opakované menej závažné porušenie služobnej disciplíny ako aj závažné porušenie služobnej disciplíny sú jedným z dôvodov, na základe ktorých môže služobný úrad skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca výpoveďou alebo okamžite. Platnosť služobného poriadku je podmienená predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov. Služobný poriadok je záväzný nielen pre služobný úrad, ale i všetkých štátnych zamestnancov. Podmienkou tejto záväznosti je riadne oboznámenie štátnych zamestnancov s jeho obsahom a prístupnosť služobného poriadku každému štátnemu zamestnancovi. Spôsob oboznámenia štátnych zamestnancov so služobným poriadkom ani jeho zverejnenia zákon konkrétne neustanovuje. ŠTVRTÁ ČASŤ Práva, povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca

čl. 9 § 110 §
V tomto ustanovení sú upravené základné práva štátnych zamestnancov. Práva štátnych zamestnancov vyplývajú nielen z ďalších ustanovení navrhovaného zákona, ale aj z iných všeobecne záväzných právnych predpisov a z kolektívnych zmlúv.

čl. 9 § 111 – 112 §
Upravuje sa výpočet základných povinností štátneho zamestnanca, ktoré súvisia s princípmi štátnej služby uvedenými v úvodných ustanoveniach zákona. Štátny zamestnanec je pri vykonávaní štátnej služby povinný najmä dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, právne predpisy Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskej únie a služobné predpisy a ostatné vnútorné predpisy. Je tiež povinný rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva. Štátny zamestnanec je povinný vykonávať štátnu službu politicky neutrálne a nestranne bez ohľadu na to, s akým subjektom štátny zamestnanec komunikuje, čo je premietnuté aj v princípoch štátnej služby. Štátny zamestnanec sa musí pri vykonávaní štátnej služby zdržať všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť jeho konania alebo rozhodovania. Štátny zamestnanec je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s jeho osobnými záujmami. Ďalej je štátny zamestnanec povinný sa správať slušne ku všetkým štátnym zamestnancom, tak aby nedochádzalo k zníženiu ich ľudskej dôstojnosti (napr. „šikanóznemu konaniu“). Navrhuje sa ustanoviť oznamovaciu povinnosť štátneho zamestnanca …

čl. 9 § 113 §
Vedúci štátny zamestnanec je štátnym zamestnancom, ktorý má práva, povinnosti a obmedzenia ako ostatní štátni zamestnanci. Ďalšie povinnosti mu vyplývajú z jeho vedúceho postavenia voči podriadeným štátnym zamestnancom. Oproti doterajšej právnej úprave, ktorej znenie sa preberá aj do nového zákona, sa navrhuje ustanoviť novú povinnosť vedúceho štátneho zamestnanca, a to absolvovať manažérske vzdelávanie v lehote do šiestich mesiacov od začatia vykonávania vedúcej funkcie.

čl. 9 § 114 – 115 §
Štátny zamestnanec je povinný deklarovať svoje majetkové pomery počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru podaním majetkového priznania v lehotách ustanovených zákonom. V porovnaní s predošlou právnou úpravou sa navrhuje ustanoviť možnosť aby, štátny zamestnanec, ktorého majetkové pomery sa nezmenili, mohol nahradiť majetkové priznanie čestným vyhlásením. Majetkové priznanie bude obsahovať údaje o nehnuteľnom majetku, hnuteľnom majetku a majetkových právach a iných majetkových hodnotách. Povinnosť štátneho zamestnanca deklarovať majetok je jedným z protikorupčných nástrojov premietnutých priamo do právneho poriadku. Upravuje sa postup pri manipulácii s majetkovým priznaním. V prípade štátnozamestnaneckých miest mimoriadnej významnosti sa majetkové priznanie netýka iba štátneho zamestnanca, ale musí obsahovať aj čestné vyhlásenie týkajúce sa majetkových pomerov osôb žijúcich so štátnym zamestnancom v spoločnej domácnosti. Okruh takýchto osôb je definovaný v ustanovení § 115 Občianskeho zákonníka. Majetkové priznanie sa podáva generálnemu tajomníkovi, ktorý ho preskúma alebo zabezpečí jeho preskúmanie, pričom môže určiť osobu, ktorá vyhodnotenie vykoná a postupuje pritom v súlade s príslušnými právnymi predpismi, ktoré súvisia predovšetkým s ochranou osobných …

čl. 9 § 116 §
Jedným z dôležitých práv štátneho zamestnanca je právo podať sťažnosť v prípade, ak sa štátny zamestnanec domnieva, že jeho práva vo veciach vykonávania štátnej služby sú porušené. Navrhovaná úprava vychádza zo snahy rešpektovať existujúcu hierarchiu, do ktorej sú štátni zamestnanci v systéme štátnej správy začlenení. Zákon o štátnej službe odkazuje v tejto problematike na ustanovenia zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov. PIATA ČASŤ Disciplinárna zodpovednosť štátneho zamestnanca V piatej časti návrhu zákona sa upravuje disciplinárna zodpovednosť štátneho zamestnanca. Zjednocuje sa postup služobných úradov pri porušení služobnej disciplíny štátnym zamestnancom, ako aj sankcie za porušenie služobnej disciplíny.

čl. 9 § 117 §
Ustanovuje sa, čo sa považuje za porušenie služobnej disciplíny štátnym zamestnancom, ako sa posudzuje závažnosť porušenia služobnej disciplíny, aké porušenia služobnej disciplíny sa rozoznávajú podľa miery ich závažnosti, a aký následok má podľa zákona menej závažné porušenie služobnej disciplíny, opakované menej závažné porušenie služobnej disciplíny a závažné porušenie služobnej disciplíny. Pri porušení služobnej disciplíny sa podľa miery jej závažnosti rozlišuje medzi menej závažným porušením služobnej disciplíny a závažným porušením služobnej disciplíny. Zákon v niektorých prípadoch ustanovuje, ktoré nesplnenie alebo porušenie povinnosti má služobný úrad považovať za porušenie služobnej disciplíny, avšak posúdenie miery závažnosti daného porušenia ponechal na služobnom úrade. Vzhľadom na špecifiká jednotlivých služobných úradov nebolo možné, ani vhodné v zákone určovať taxatívny výpočet menej závažných porušení služobnej disciplíny a závažných porušení služobnej disciplíny záväzný pre všetky služobné úrady. Zákon však zavádza povinnosť služobného úradu ustanoviť vo svojom služobnom poriadku, aké porušenie alebo nesplnenie povinnosti štátnym zamestnancom bude považovať za závažné porušenie služobnej disciplíny. V prípade menej závažného porušenia služobnej …

čl. 9 § 118 §
Porušenie služobnej disciplíny posudzuje generálny tajomník, a to buď z vlastného podnetu alebo na návrh vedúceho zamestnanca. Vedúci zamestnanec, ktorého podriadený štátny zamestnanec sa mal dopustiť porušenia služobnej disciplíny, môže podať písomný návrh generálnemu tajomníkovi v lehote 15 dní, odo dňa kedy sa o porušení služobnej disciplíny dozvedel. Generálny tajomník zriaďuje na účely preskúmania návrhu poradnú komisiu, ktorá preskúma, či s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, štátny zamestnanec porušil služobnú disciplínu a v akej miere závažnosti. Zákon ďalej vymedzuje okruh osôb, ktoré môžu byť členom poradnej komisie. Je pravdepodobné, že niektoré služobné úrady nebudú disponovať štátnym zamestnancom, ktorý by bol z toho istého odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého porušenie služobnej disciplíny ide alebo štátnym zamestnancom, ktorý by mal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo. Zákon preto síce zavádza povinnosť pre generálneho tajomníka zriadiť poradnú komisiu s takýmto štátnym zamestnancom, ak to však z objektívnych príčin na strane služobného úradu nebude možné, môže generálny tajomník zriadiť komisiu …

čl. 9 § 119 – 120 §
Zákon upravuje postup generálneho tajomníka po predložení odporúčacieho stanoviska poradnou komisiou. Generálny tajomník je povinný v lehote 10 dní odo dňa predloženia stanoviska poradnou komisiou, vydať písomné upozornenie o porušení služobnej disciplíny alebo písomné upovedomenie o tom, že nedošlo k porušeniu služobnej disciplíny. Toto upozornenie aj upovedomenie je povinný doručiť štátnemu zamestnancovi do vlastných rúk (§ 32). Deň doručenia upozornenia sa považuje za deň jeho oznámenia, t.j. od tohto dňa má upozornenie právne účinky. Ustanovenie § 119 ods. 2 obsahuje výpočet náležitostí, ktoré musí obsahovať upozornenie (t.j. uvedenie aká zákonná povinnosť alebo obmedzenie nebolo splnené, alebo bolo porušené s uvedením zodpovedajúceho ustanovenia zákona, či došlo k menej závažnému porušeniu služobnej disciplíny alebo k závažnému porušeniu služobnej disciplíny, odôvodnenie (vrátane vymedzenia skutku, ktorý sa považuje za nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo obmedzenia podľa tohto zákona) a v prípade menej závažného porušenia služobnej disciplíny aj informáciu o tom, že služobný úrad môže pre opakované menej závažné porušenie služobnej disciplíny skončiť štátnozamestnanecký pomer …

čl. 9 § 121 §
Riadne oznámené upozornenie sa zakladá do osobného spisu štátneho zamestnanca. Zákon ukladá služobnému úradu povinnosť vyradiť upozornenie z osobného spisu štátneho zamestnanca po uplynutí 18 mesiacov odo dňa jeho oznámenia štátnemu zamestnancovi. Ďalej sa ustanovuje, že po uplynutí 18 mesiacov odo dňa oznámenia upozornenia o menej závažnom porušení služobnej disciplíny sa štátny zamestnanec posudzuje, ako keby služobnú disciplínu neporušil. Lehota 18 mesiacov bola stanovená s ohľadom na postup pri opakovanom menej závažnom porušení služobnej disciplíny. ŠIESTA ČASŤ Služobné hodnotenie

čl. 9 § 122 §
Služobné hodnotenie štátnych zamestnancov naviazané na zvýšenie platu bolo v minulosti ustanovené zákonom č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákonom č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola povinnosť služobne hodnotiť nahradená právom vedúceho štátneho zamestnanca hodnotiť podriadeného štátneho zamestnanca pri vykonávaní štátnej služby. Podľa aktuálnej právnej úpravy sa teda vedúci štátny zamestnanec rozhodoval, či hodnotenie uskutoční ústne alebo písomne, resp. služobný úrad mohol upraviť systém služobného hodnotenia štátnych zamestnancov interným riadiacim aktom. V tom prípade vedúci štátny zamestnanec musel dodržiavať pravidlá služobného hodnotenia určené služobným úradom. V predkladanom zákone sa navrhuje ustanoviť povinnosť služobne hodnotiť. Hodnotený bude každý štátny zamestnanec okrem štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii, riaditeľa kancelárie Bezpečnostnej rady, odborníka ústavného činiteľa a štatutárneho orgánu vymenovaného podľa osobitného predpisu. Rozlišujú sa tri druhy služobného hodnotenia (za kalendárny rok, čiastkové a opakované), v ktorých sa budú hodnotiť štyri základné oblasti (odborné vedomosti, výkonnosť, schopnosti …

čl. 9 § 123 §
Za každú hodnotenú oblasť štátny zamestnanec získa určitý počet bodov, súčet bodov za všetky štyri časti určuje výsledok služobného hodnotenia. V závislosti od počtu bodov môže hodnotený v služobnom hodnotení dosiahnuť vynikajúce, veľmi dobré, štandardné, uspokojivé alebo neuspokojivé výsledky. Súčasťou každého služobného hodnotenia bude hodnotiaci rozhovor medzi hodnotiteľom, (alebo komisiou pre služobné hodnotenie) a hodnoteným štátnym zamestnancom. Je to čas vyhradený na zodpovedanie otázok týkajúcich sa vykonávania štátnej služby za hodnotené obdobie, hodnotený štátny zamestnanec môže poukázať na dosiahnuté výsledky a je na uvážení hodnotiaceho subjektu ako argumenty štátneho zamestnanca posúdi a ako ich vyhodnotí. Hodnotený sa tiež v rozhovore môže vyjadriť k výsledku služobného hodnotenia a ak sú určené návrhy na zlepšenie a vykonávania štátnej služby, tak aj k nim. Hodnotiaci subjekt v rozhovore bližšie uvedie dôvody, ktoré ho vedú k obsahu a výsledku služobného hodnotenia. Oboznámenie sa so služobným hodnotením hodnotený štátny zamestnanec potvrdzuje svojim podpisom. V prípade, ak hodnotený odmietne služobné hodnotenie podpísať, deň odmietnutia sa považuje …

čl. 9 § 124 – 128 §
Štátny zamestnanec bude mať za vykonávanie štátnej služby právo na plat. Ustanovenie § 124 vymedzuje možnú štruktúru platu štátneho zamestnanca. Hlavnú zložku platu štátneho zamestnanca bude tvoriť priznaný funkčný plat. Funkčným platom na účely tohto zákona bude tarifný plat a peňažné náležitosti poskytované mesačnou sumou, mimoriadny plat určený vládou štátnemu zamestnancovi na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti, osobný plat priznaný štátnemu zamestnancovi počas vykonávania osobitne významných úloh alebo mimoriadne náročných úloh, plat vo výške platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (ustanovený § 2 zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov), ktorý aj naďalej bude patriť štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo a štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii, ktorý je na čele ostatného ústredného orgánu štátnej správy a navyše aj členovi Rady pre štátnu službu. Štátnemu zamestnancovi bude patriť po splnení podmienok aj náhrada za neaktívnu časť služobnej pohotovosti mimo miesta vykonávania štátnej služby alebo náhrada za …

čl. 9 § 129 §
Poskytovanie osobného platu bude opäť podmienené vykonávaním osobitne významných úloh alebo mimoriadne náročných úloh a súčasne trvaním dôvodov a podmienok, pre ktoré bol štátnemu zamestnancovi osobný plat priznaný. Na účely tohto zákona bude osobný plat plniť funkciu funkčného platu. Osobný plat je porovnateľný s mimoriadnym platom určeným vládou na mieste mimoriadnej významnosti. Určenie osobného platu musí byť písomne odôvodnené. Výška osobného platu bude závislá od rozsahu mimoriadne náročných úloh a osobitne významných úloh vykonávaných štátnym zamestnancom a od finančných prostriedkov príslušného služobného úradu. Určený osobný plat štátneho zamestnanca nesmie byť nižší ako funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nevykonával takéto úlohy. Ak trvajú dôvody pre ktoré bol osobný plat priznaný, osobný plat možno v priebehu vykonávania štátnej služby zvýšiť alebo znížiť na základe úrovne kvality plnenia úloh alebo na základe záveru služobného hodnotenia za kalendárny rok. Odňať osobný plat štátnemu zamestnancovi na základe kvality plnenia úloh alebo na základe služobného hodnotenia za kalendárny rok nebude možné, ak bude …

čl. 9 § 130 §
Vedúcemu zamestnancovi na príslušnom stupni riadenia bude patriť príplatok za riadenie. Výška príplatku je viazaná na platovú tarifu, ktorá patrí vedúcemu zamestnancovi a na percentuálne rozpätie určené pre každý stupeň riadenia v prílohe č. 4 tohto zákona. V prílohe č. 4 sa spresnili definície stupňov riadenia. Príplatok za riadenie tak ako doposiaľ sa bude poskytovať pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov.Za ustanovenie do funkcie vedúceho zamestnanca je potrebné považovať: vymenovanie do funkcie vedúceho zamestnanca na základe zmeny štátnozamestnaneckého pomeru, poverenie štátneho zamestnanca vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca, dočasné preloženie štátneho zamestnanca na vedúce štátnozamestnanecké miesto, uvedenie funkcie vedúceho zamestnanca v služobnej zmluve, ak sa na štátnozamestnaneckom mieste vedúceho zamestnanca prijíma do štátnej služby úspešný uchádzač vo výberovom konaní, poverenie vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu, ktorým je napr. zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. 9 § 131 §
Za zastupovanie vedúceho zamestnanca bude aj naďalej štátnemu zamestnancovi patriť príplatok, a to v sume príplatku za riadenie určeného vedúcemu zamestnancovi, ktorého zastupuje. Poskytovanie príplatku za zastupovanie je viazané dobou zastupovania vedúceho štátneho zamestnanca, ktorá presahuje dva týždne. Príplatok za zastupovanie sa bude aj naďalej poskytovať už od prvého dňa zastupovania. Suma príplatku za zastupovanie nesmie presiahnuť určený príplatok za riadenie. Zastupovať vedúceho štátneho zamestnanca môžu aj viacerí štátni zamestnanci, v tom prípade sa príplatok za zastupovanie rozdelí medzi zastupujúcich štátnych zamestnancov tak, aby súčet súm nepresiahol sumu príplatku za riadenie. V odseku 3 je upravený spôsob určenia príplatku za zastupovanie štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii, vedúceho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti, ktorý má vládou určený mimoriadny plat alebo vedúceho zamestnanca, ktorý má určený osobný plat. Suma príplatku za zastupovanie sa bude odvíjať od percentuálneho rozpätia príplatku za riadenie v stupni riadenia, ktorý by patril zastupovanému vedúcemu zamestnancovi, ak by nemal určený mimoriadny plat alebo osobný plat.

čl. 9 § 132 §
Navrhuje sa zachovať inštitút osobného príplatku a jeho priznanie v maximálnej výške 100 % platovej tarify príslušnej platovej triedy. Osobný príplatok je nenároková zložku platu, ktorá sa po priznaní stáva nárokovou zložkou platu. Osobný príplatok mohol byť podľa doterajšej právnej úpravy priznaný iba na základe kvalitného vykonávania štátnej služby. Zavedením služobného hodnotenia sa navrhuje osobný príplatok priznať aj podľa výsledku služobného hodnotenia za kalendárny rok. K úprave osobného príplatku (zvýšenie, zníženie, odobratie) bude môcť dochádzať v nadväznosti na úroveň kvality vykonávania štátnej služby, záveru služobného hodnotenia za kalendárny rok ale aj pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru (zmena funkcie, zmena najnáročnejšej činnosti uvedenej v služobnej zmluve). Za účelom zjednotenia postupu služobných úradov pri priznávaní osobného príplatku novoprijatým štátnym zamestnancom sa navrhuje ustanoviť, že osobný príplatok bude môcť služobný úrad priznať najskôr po uplynutí jedného mesiaca od vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Osobný príplatok sa štátnemu zamestnancovi odníme vždy ak dosiahne v služobnom hodnotení za kalendárny rok neuspokojivé výsledky. Opätovne priznať osobný príplatok takému štátnemu …

čl. 9 § 133 – 135 §
Ponecháva sa úprava peňažných náležitostí určovaných mesačnou sumou, a to príplatok za zmennosť (§ 133), príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti (§ 134) a platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby (§ 135). Tieto peňažné náležitosti, po splnení podmienok ich priznania, tvoria zložky funkčného platu štátneho zamestnanca. Krízové oblasti na účely poskytovania príplatku za štátnu službu v krízovej oblasti určuje Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky vykonávacím právnym predpisom. Podmienkou právneho nároku štátneho zamestnanca na platovú kompenzáciu za sťažené vykonávanie štátnej služby určenú percentuálnym rozpätím je vykonávanie činností orgánom verejného zdravotníctva zaradených do tretej alebo štvrtej kategórie podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak pri vykonávaní činnosti intenzita pôsobenia faktorov prostredia vyžaduje napriek vykonaným opatreniam, aby štátny zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika ochranné pracovné prostriedky. Aj pri vykonávaní činností zaradených do druhej kategórie možno štátnemu zamestnancovi poskytnúť platovú kompenzáciu za sťažené …

čl. 9 § 136 §
Adaptácia nových štátnych zamestnancov bude v priebehu skúšobnej doby prebiehať adaptačným vzdelávaním ako aj mentorskou činnosťou. Mentor umožňuje novému štátnemu zamestnancovi získať odborné a praktické skúsenosti na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste. Navrhuje sa, aby za výkon mentorskej činnosti vo vzťahu k jednému štátnemu zamestnancovi patril mentorovi mesačne príplatok vo výške 10 % z platovej tarify, ktorá mu je priznaná. Ak mentoruje viacerých štátnych zamestnancov, príplatok za vykonávanie činnosti mentora sa navrhuje vo výške 15 % z príslušnej platovej tarify. Príplatok za výkon činnosti mentora sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

čl. 9 § 137 §
Z dôvodu, že aj štátny zamestnanec môže vykonávať štátnu službu nadčas, oceňuje sa vykonávanie tejto služby tak, ako doposiaľ, sadzbou zvýšenou o 30 %, resp. o 60 % v závislosti od toho, či je štátna služba nadčas vykonávaná v rámci dní týždenného služobného času alebo v deň nepretržitého odpočinku v týždni. Prednostným benefitom za vykonanú štátnu službu nadčas je čerpanie náhradného voľna. V prípade, ak služobný úrad štátnemu zamestnancovi za štátnu službu nadčas neposkytne náhradné voľno do dvoch mesiacov od jej vykonania, bude štátnemu zamestnancovi patriť za každú hodinu finančné zvýhodnenie. Okrem uvedeného zvýhodnenia po splnení ustanovených podmienok bude štátnemu zamestnancovi patriť aj príplatok za štátnu službu v noci, príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu a príplatok za štátnu službu vo sviatok.

čl. 9 § 138 §
Ustanovenie upravujúce plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti sa preberá z doterajšej právnej úpravy.

čl. 9 § 139 – 141 §
Poskytovanie príplatkov za štátnu službu v noci, v sobotu a v nedeľu a za štátnu službu vo sviatok je viazané na vykonávanie každej hodiny štátnej služby v určitom čase. Aj v prípade vykonávania štátnej služby vo sviatok, rovnako ako pri vykonávaní štátnej služby nadčas, sa podľa odseku 1 navrhuje uprednostnenie poskytnutia náhradného voľna. Počet a rozvrhnutie sviatkov v kalendárnom roku ustanovuje zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

čl. 9 § 142 §
V záujme zachovania diferencovaného hodnotenia činností vykonávaných štátnymi zamestnancami sa naďalej navrhuje zachovať odmena. Odmena sa rozlišuje na nárokovú a nenárokovú časť platu štátneho zamestnanca. Nárok na jednorazovú odmenu bude mať štátny zamestnanec po dosiahnutí vynikajúcich alebo veľmi dobrých výsledkov v služobnom hodnotení za kalendárny rok. Suma nárokovej odmeny sa neurčuje. Odmenu bude možné priznať aj štátnemu zamestnancovi pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru ak preukáže nárok na dôchodok (predčasný starobný, starobný, invalidný) a požiada o príslušný dôchodok do jedného mesiaca po jeho skončení, nielen ak požiada o príslušný dôchodok pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Odmenu bude môcť služobný úrad priznať štátnemu zamestnancovi v určitej výške nielen pri dosiahnutí 50 rokov veku, ale aj pri dosiahnutí 60 rokov veku. Ďalej sa zachováva možnosť priznať odmenu v určitej výške pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru z ustanovených dôvodov za kvalitné plnenie služobných úloh. Návrh na odmenu a suma každej odmeny priznanej štátnemu zamestnancovi musí byť naďalej odôvodnená priamym nadriadeným vedúcim štátnym zamestnancom. Podľa navrhovaného zákona …

čl. 9 § 143 §
Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne pracovne neschopného na výkon štátnej služby a vznikol mu nárok na náhradu príjmu, patrí príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti má štátnemu zamestnancovi zabezpečiť príjem, ktorý by mal v prípade, ak by nebol dočasne pracovne neschopný. Výška príplatku je individuálna pre každého štátneho zamestnanca, pretože závisí od výšky funkčného platu. Návrh zákona obsahuje spôsob výpočtu náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti štátneho zamestnanca sa poskytuje štátnemu zamestnancovi najviac za prvých desať kalendárnych dní dočasnej pracovnej neschopnosti v kalendárnom roku. Z uvedeného vyplýva, že po desiatich kalendárnych dňoch pracovnej neschopnosti v kalendárnom roku už štátny zamestnanec nebude mať nárok na príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Príplatok patrí štátnemu zamestnancovi len počas prvých desiatich kalendárnych dní pracovnej neschopnosti vrátane soboty a nedele, ak pracovná neschopnosť trvá počas víkendu. Príplatok môže …

čl. 9 § 144 §
Z doterajšej právnej úpravy sa preberá poskytovanie náhrady za neaktívnu časť služobnej pohotovosti mimo miesta vykonávania štátnej služby. Výška náhrady je rozlíšená podľa toho, či ide o služobnú pohotovosť v mieste trvalého alebo prechodného pobytu, prípadne na inom dohodnutom mieste a tiež či ide o služobnú pohotovosť s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia (napr. automobil, mobilný telefón). Výška náhrady sa líši tiež v závislosti od toho, či pohotovosť pripadá na deň vykonávania štátnej služby, alebo na deň služobného pokoja.

čl. 9 § 145 §
Zachováva sa aj poskytovanie náhrady štátnemu zamestnancovi za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie, aj napriek tomu, že tieto činnosti nie sú štátnou službou alebo štátnymi záležitosťami podľa osobitných predpisov (§ 6 ods.1). Suma náhrady sa určí pevnou sumou v rámci percentuálneho rozpätia z určenej základne. Náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie netvorí zložku funkčného platu štátneho zamestnanca. Služobný úrad bude naďalej povinný služobným predpisom určiť podrobnosti poskytovania tejto náhrady.

čl. 9 § 146 §
Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný do štátu so sťaženými životnými podmienkami, patrí mesačne náhrada až do výšky 20 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa osobitného predpisu vynásobenej platovým koeficientom podľa § 149. Náhrada za sťažené životné podmienky sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor. Krátiť náhradu je možné iba za podmienok ustanovených týmto zákonom.

čl. 9 § 147 §
Navrhuje sa zachovanie príplatku za vedenie služobného motorového vozidla a príplatku za starostlivosť o služobné motorové vozidlo.

čl. 9 § 148– 149 §
Pri dočasnom vyslaní do štátu, ktorý nie je členským štátom EÚ sa poskytuje zahraničný funkčný plat, pričom sa použije referenčný výmenný kurz určený Európskou centrálnou bankou (Čl. 12 ods. 2.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky) alebo Národnou bankou Slovenska (§ 28 ods. 2 zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov). Zákon spresňuje, kedy služobný úrad pri výpočte niektorých zložiek platu postupuje zo zahraničného funkčného platu alebo z funkčného platu pred prepočtom platovým koeficientom. Ostatné podmienky určenia platu pri dočasnom vyslaní, podmienky poskytovania návratného preddavku pri dočasnom vyslaní ako i podmienky platového koeficientu sa preberajú z doterajšej právnej úpravy. Ďalšie náležitosti

čl. 9 § 150 §
Hmotné výhody a paušálne náhrady patria vedúcim štátnym zamestnancom vo verejných funkciách v služobných úradoch ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, kancelárii Národnej rady, kancelárii prezidenta, kancelárii Ústavného súdu, kancelárii Súdnej rady Slovenskej republiky a vedúcim ostatných ústredných orgánov v štátnej správe. Hmotné výhody a paušálne náhrady sa nepovažujú za plat. Paušálne náhrady slúžia výlučne na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s výkonom verejnej funkcie. Nárok na paušálne náhrady vzniká dňom začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie. Paušálna náhrada tak patrí štátnemu zamestnancovi napríklad aj počas dovolenky alebo dočasnej pracovnej neschopnosti. V kontexte zrušenia 1. a 2. platovej triedy upravenej v predošlej právnej úprave sa mení percentuálny podiel poskytovania paušálnych náhrad.

čl. 9 § 151 §
V súvislosti s vykonávaním štátnej služby a s tým spojeným možným rizikom ohrozenia zdravia alebo života sa ponecháva možnosť poskytnutia jednorazového mimoriadneho odškodnenia štátnemu zamestnancovi, resp. pozostalým štátneho zamestnanca.

čl. 9 § 152 §
Určuje sa možnosť oceniť peňažnou, vecnou alebo inou formou štátneho zamestnanca za zásluhy pri mimoriadnych udalostiach. Spoločné ustanovenia o platových náležitostiach a ďalších náležitostiach

čl. 9 § 153 §
Ustanovuje sa zabezpečenie ochrany údajov o platových náležitostiach štátneho zamestnanca, pričom zabezpečenie takejto ochrany nevylučuje sprístupnenie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

čl. 9 § 154 §
Z doterajšej právnej úpravy sa preberá postup pri určení platových náležitostí niektorých štátnych zamestnancov.

čl. 9 § 155 §
Pri nesplnení týždenného služobného času štátnym zamestnancom je potrebné krátiť jeho funkčný plat. Týždenný služobný čas je čas určený v služobnom úrade. Za nesplnenie týždenného služobného času sa na tento účel nepovažuje neodpracovanie určeného pracovného dňa v mesiaci, na ktorý pripadol sviatok. Za takýto deň štátnemu zamestnancovi patrí funkčný plat. Krátenie funkčného platu sa vykoná aj pri dohodnutí kratšieho týždenného služobného času. Alikvótne sumy zložiek funkčného platu sa budú zaokrúhľovať na najbližší eurocent nahor.

čl. 9 § 156 – 157 §
Zákon ustanovuje pravidlá pre priznávanie peňažných nárokov štátneho zamestnanca v prípade zmeny náročnosti ním vykonávanej činnosti a s tým súvisiacim vymenovaním do inej funkcie. Upravuje sa tiež postup zvyšovania platovej tarify.

čl. 9 § 158 §
V § 158 je na účely poskytovania niektorých príplatkov definovaná príslušná časť funkčného platu.

čl. 9 § 159 §
Ustanovením § 159 sa splnomocňuje vláda na vydávanie nariadenia v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa [§ 2 ods. 3 písm. c) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení zákona č. 551/2003 Z. z.], na základe ktorého sa ustanovia zvýšené platové tarify. Zvýšenie platových taríf a termín účinnosti sa každoročne dohodne v rámci vyjednávania o podmienkach vykonávania štátnej služby podľa § 170.Výsledok dohody sa premietne tiež do návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. V prípade, ak sa kolektívna dohoda neuzavrie, zvýšenie platových taríf ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok. Zvýšené platové tarify sa budú zaokrúhľovať na 50 eurocentov nahor.

čl. 9 § 160 §
Ustanovenie určuje čo sa v podmienkach vykonávania štátnej služby rozumie mzdou, priemerným zárobkom, priemernou mzdou, náhradou mzdy, priemerným čistým zárobkom, ak osobitné predpisy tieto pojmy ustanovujú a súčasne ak sa vzťahujú aj na služobné úrady alebo štátnych zamestnancov. ÔSMA ČASŤ Vzdelávanie

čl. 9 § 161 §
Cieľom vzdelávania štátnych zamestnancov je dosiahnutie takej úrovne odborných kompetencií, ktorá im umožňuje kvalitný výkon štátnej služby. Proces plánovania, organizácie, zabezpečovania a realizácie vzdelávania štátnych zamestnancov sa riadi zavedenou sústavou zásad vzdelávania. Vzdelávanie sa bude každému štátnemu zamestnancovi zabezpečovať adresne počas celého obdobia trvania štátnozamestnaneckého pomeru tak, aby bolo neoddeliteľnou súčasťou jeho kariéry a personálneho riadenia. Bude vychádzať zo špecifických vzdelávacích potrieb štátneho zamestnanca a súčasne z potrieb služobného úradu, pričom konkrétnu podobu nadobudne v individuálnom pláne kompetenčného vzdelávania štátneho zamestnanca. Vzdelávanie štátnych zamestnancov sa bude riadiť a realizovať ako otvorený systém, ktorý je flexibilný k zmenám, môže sa aktualizovať a dopĺňať, je adaptabilný k potrebám služobného úradu, k iniciatíve a dynamike jeho jednotlivých zložiek, pričom vyjadruje zásadný postoj vedenia služobných úradov k vzdelávaniu štátnych zamestnancov a tiež k ich odbornému a osobnostnému rozvoju. Účelom vzdelávania štátnych zamestnancov je redukcia vznikajúcich rozdielov medzi požadovanými a skutočnými kompetenciami štátneho zamestnanca, pričom pri navrhovaní a zabezpečovaní vzdelávania bude služobný úrad hospodáriť s …

čl. 9 § 162 §
Navrhovanou právnou úpravou sa odstupuje od pojmu „prehlbovanie kvalifikácie“ a zavádza sa pojem „kontinuálne vzdelávanie“, ktorý je v súlade s terminológiou zákona o celoživotnom vzdelávaní, pričom sa akcentuje na komplexnosť cieľov vzdelávania, na odborný a osobnostný rast a tiež nepretržitosť procesu vzdelávania počas celého profesionálneho pôsobenia štátneho zamestnanca. V záujme reálneho naplnenia obsahovej stránky samoštúdia ako jednej z foriem kontinuálneho vzdelávania sa navrhuje zaviesť fakultatívna možnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi na samoštúdium služobné voľno v rozsahu najviac troch služobných dní v kalendárnom roku. Kontinuálne vzdelávanie štátnych zamestnancov sa realizuje prostredníctvom adaptačného a kompetenčného vzdelávania.

čl. 9 § 163 §
Toto ustanovenie upravuje adaptačné vzdelávanie pozostávajúce zo vstupného adaptačného vzdelávania a priebežného adaptačného vzdelávania s dôrazom na jeho význam a úlohu pre celkový ďalší odborný rast a osobnostný rozvoj štátneho zamestnanca. Adaptačné vzdelávanie štátneho zamestnanca začína dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru a končí uplynutím skúšobnej doby, pričom na štátneho zamestnanca, ktorému skúšobná doba neplynie, sa adaptačné vzdelávanie nevzťahuje. Služobný úrad určuje v pláne adaptačného vzdelávania štátneho zamestnanca konkrétny obsah, rozsah a formy adaptačného vzdelávania, pričom ak štátny zamestnanec v predchádzajúcej praxi absolvoval potrebné vzdelávanie, preukazuje túto skutočnosť certifikátom, osvedčením alebo potvrdením. V prípade takéhoto preukázania sa rozhodnutie, či je potrebné aby štátny zamestnanec príslušnú vzdelávaciu aktivitu absolvoval, ponecháva na služobnom úrade dotknutého štátneho zamestnanca. S cieľom uľahčiť adaptáciu nových štátnych zamestnancov a umožniť im získať odborné a praktické skúsenosti od služobne starších štátnych zamestnancov sa adaptačné vzdelávanie štátnych zamestnancov bude realizovať pod vedením mentora, pričom sa zároveň ustanovuje za akých podmienok môže štátny zamestnanec činnosť mentora vykonávať. Stanovenie podmienok, ktoré štátny …

čl. 9 § 164 §
Toto ustanovenie upravuje ďalšiu časť kontinuálneho vzdelávania. Zavádza sa pojem „kompetenčné vzdelávanie“, uvádza sa jeho definícia, ktorá vychádza zo systémového cieľa zameraného na formovanie a rozvoj vedomostí, schopností a zručností a získanie osobitných kvalifikačných predpokladov štátneho zamestnanca. Ustanovenie dotvárajú jednotlivé druhy vzdelávania a normatívne ich spája do uceleného celku, napokon ako celok ich zakomponováva do systému vzdelávania v služobnom úrade. Návratnosť investícií do kompetenčného vzdelávania štátnych zamestnancov je čiastočne zaručená zavedením povinnosti štátneho zamestnanca zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere po dobu jedného roka po ukončení kompetenčného vzdelávania alebo uhradiť náklady za kompetenčné vzdelávanie v sume presahujúcej 2500 eur v jednom kalendárnom roku na základe písomnej dohody. Ak by bol štátnozamestnanecký pomer ukončený bezprostredne po kompetenčnom vzdelávaní, štátny zamestnanec musí uhradiť všetky náklady presahujúce 2500 eur. No ak by bol štátnozamestnanecký pomer ukončený v priebehu jedného roka po kompetenčnom vzdelávaní, služobný úrad môže postupovať tak, že od štátneho zamestnanca bude požadovať uhradenie nákladov presahujúcich 2500 eur, a to v pomere 1/12 za …

čl. 9 § 165 §
Zvyšovanie kvalifikácie štátneho zamestnanca musí byť podmienené špecifickými požiadavkami a potrebami služobného úradu. V návrhu je stanovená povinnosť služobného úradu uzatvoriť so štátnym zamestnancom písomnú dohodu o zvyšovaní kvalifikácie, jej náležitosti, ako aj ďalšie povinnosti služobného úradu, ale aj štátneho zamestnanca, počas doby zvyšovania kvalifikácie. Jednou z takýchto záležitostí je aj doba počas ktorej je štátny zamestnanec povinný zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere. Do tejto doby sa nezapočítava čas vykonávania mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby (podľa zákona č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu a zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti), čas rodičovskej dovolenky, čas zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby a ani čas čerpania služobného voľna, za ktoré nepatrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. V prípade, ak štátny zamestnanec neukončí úspešne štúdium, je povinný uhradiť služobnému úradu náklady na zvyšovanie kvalifikácie, pričom sa navrhuje ponechať možnosť služobného úradu uhradenie vynaložených nákladov štátnemu zamestnancovi odpustiť v prípadoch hodných osobitného zreteľa, ako napríklad náhle …

čl. 9 § 166 – 168 §
Pri zodpovednosti štátneho zamestnanca za škodu spôsobenú služobnému úradu sa aplikuje podstatná časť ôsmej časti Zákonníka práce. V podmienkach štátnej služby však bolo potrebné upraviť niektoré vzťahy týkajúce sa náhrady škody osobitným spôsobom. Zodpovednosť štátneho zamestnanca podľa navrhovaného zákona je budovaná na princípe zavinenia. Podstatným rozdielom v porovnaní s úpravou v tzv. klasickom pracovnom práve je skutočnosť, že služobný úrad (zamestnávateľ) je vždy povinný vymáhať náhradu škody, za ktorú mu štátny zamestnanec zodpovedá. Z hľadiska spôsobu náhrady škody sa podľa navrhovanej právnej úpravy uprednostňuje odstránenie škody uvedením do predošlého stavu. V prípade, že uvedenie do predošlého stavu nie je možné, je štátny zamestnanec povinný škodu nahradiť. DESIATA ČASŤ Činnosť odborových orgánov

čl. 9 § 169 – 170 §
Navrhuje sa upraviť povinnosť služobného úradu prerokúvať s príslušným odborovým orgánom opatrenia, ktoré sa týkajú väčšieho počtu štátnych zamestnancov v služobnom úrade a umožniť účasť člena odborovej organizácie s poradným hlasom v poradných orgánoch, ktoré zriaďuje generálny tajomník. Navrhuje sa rozšíriť oprávnenia odborových orgánov s cieľom zjednocovania právnej úpravy štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme. Rozsah podmienok vykonávania štátnej služby, ktoré možno priaznivejšie dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa sa v porovnaní s úpravou podľa súčasne platného právneho stavu nemení. Naďalej bude možné v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa v štátnej službe dohodnúť: skrátenie služobného času; spravidla pôjde o skrátenie určeného týždenného služobného času, ktorý je podľa zákona najviac 40 hodín, predĺženie základnej výmery dovolenky, ktorá podľa zákona trvá štyri resp. päť týždňov, zvýšenie odstupného, ktoré zákon priznáva vo výške dvojnásobku, resp. trojnásobku naposledy priznaného funkčného platu, zvýšenie odchodného pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (podľa …

čl. 9 § 171 §
Vzťah Zákonníka práce k zákonu o štátnej službe je charakterizovaný delegovanou pôsobnosťou, čo znamená, že na štátnozamestnanecké vzťahy sa aplikujú iba tie ustanovenia Zákonníka práce, ktoré zákon o štátnej službe vyslovene uvádza. Z dôvodu príbuznosti štátnozamestnaneckých vzťahov s pracovnoprávnymi vzťahmi sa navrhuje zachovať model s delegovanou pôsobnosťou vybraných ustanovení Zákonníka práce.

čl. 9 § 172 §
Pokiaľ ide o úpravu právnych úkonov, navrhuje sa na štátnozamestnanecké vzťahy ustanoviť pôsobnosť Občianskeho zákonníka.

čl. 9 § 173 §
Navrhuje sa upraviť možnosť služobného úradu písomne odstúpiť od služobnej zmluvy aj z iných dôvodov resp. v iných prípadoch ako ustanovuje § 19 Zákonníka práce, ktorý možno v rámci delegovanej pôsobnosti primerane použiť aj na štátnozamestnanecké vzťahy. Ide o prípad, keď služobný úrad vopred uzatvoril s úspešným uchádzačom služobnú zmluvu s dohodnutým neskorším dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru na obsadzované štátnozamestnanecké miesto, a toto štátnozamestnanecké miesto bolo ešte pred vznikom štátnozamestnaneckého pomeru zrušené. Ďalším prípadom môže byť odpadnutie dôvodu vzniku štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe založeného služobnou zmluvou tým, že zastupovaný štátny zamestnanec napr. na materskej alebo rodičovskej dovolenke oznámi služobnému úradu, že nastupuje na vykonávanie štátnej služby v čase, keď zastupujúcemu štátnemu zamestnancovi na základe vopred uzatvorenej služobnej zmluvy štátnozamestnanecký pomer ešte nevznikol. Štátnozamestnanecký pomer bol v oboch uvedených prípadoch založený služobnou zmluvou, ale nemôže reálne dňom dohodnutým v služobnej zmluve vzniknúť. V tejto súvislosti je potrebné zákonným spôsobom ukončiť platnosť takejto služobnej zmluvy, a tak sa navrhuje upraviť …

čl. 9 § 174 §
V prípade právnej úpravy zastúpenia štátneho zamestnanca odkazuje zákon o štátnej službe na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

čl. 9 § 175 §
Ak nebolo právo uplatnené v lehote ustanovenej zákonom o štátnej službe, považuje sa za premlčané. Na premlčanie práva sa však prihliadne iba v prípade, ak sa premlčania dovolá ten, voči komu sa právo uplatňuje. V tom prípade však premlčané právo nemožno priznať tomu, kto ho uplatňuje. Na premlčanie práva a počítanie času sa použijú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

čl. 9 § 176 §
Spor medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom o nároky zo štátnozamestnaneckého vzťahu bude prejednávať a rozhodovať súd.

čl. 9 § 177 – 179 §
V ustanoveniach sa upravujú situácie, kedy dochádza k zániku, zrušeniu alebo k prevodu časti služobného úradu. Všeobecným pravidlom je, že v prípade uvedených zmien práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru zostávajú zachované. Výnimkou v tomto smere je napríklad zánik funkcie vedúceho štátneho zamestnanca na základe zákona práve z dôvodu zániku služobného úradu. DVANÁSTA ČASŤ Prechodné a záverečné ustanovenia

čl. 9 § 180 §
Na štátneho zamestnanca, ktorý má uzatvorenú služobnú zmluvu a vykonáva štátnu službu k 31. máju 2017, sa hľadí ako na štátneho zamestnanca podľa tohto zákona. Podobne aj odborník, ktorý je na plnenie úloh štátnej služby potrebný a ktorý vykonáva štátnu službu k 31. máju 2017 podľa predpisov účinných do 31. mája 2017, sa považuje za odborníka podľa tohto zákona. Obdobná úprava platí aj pre štátneho zamestnanca vymenovaného do vedúcej funkcie. Takisto sa postupuje v prípade odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady, podpredsedu národnej rady alebo sudcu Najvyššieho súdu, štátneho zamestnanca, ktorý je k 31. máju 2017 na základe zvolenia alebo vymenovania štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii, štátneho zamestnanca, ktorý k 31. máju 2017 vykonáva štátnu službu vo funkcii štatutárneho orgánu okrem štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii. Taktiež vedúci odboru okresného úradu, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu do 31. mája 2017 sa považuje za štátneho zamestnanca podľa tohto zákona. Ak štátny zamestnanec začne a …

čl. 9 § 181 §
Navrhuje sa obmedzenie trvania štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, ktorý k 31. máju 2017 vykonáva dočasnú štátnu službu na voľnom štátnozamestnaneckom mieste do obsadenia tohto miesta štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe do 30. novembra 2017. Ide o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona.

čl. 9 § 182 §
Výnimka z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania zostáva zachovaná.

čl. 9 § 183 §
Predpoklad bezúhonnosti štátneho zamestnanca a predpoklady vymenovania do funkcie generálneho tajomníka sa považuje za splnený.

čl. 9 § 184 §
Štátny zamestnanec, ktorý je v dočasnej štátnej službe na zastupovanie štátneho zamestnanca, okrem zastupovania vedúceho zamestnanca k 31. mája 2017 nemôže byť prijatý na to isté štátnozamestnanecké miesto, ktoré bezprostredne nadväzuje na dočasnú štátnu službu bez výberového konania. Podľa nového zákona o štátnej službe [§ 36 ods. 4 písm. a)] sa uchádzač o dočasnú štátnu službu na zastupovanie štátneho zamestnanca prijíma iba na základe výberového konania a z tejto skutočnosti vychádza aj zmena štátnozamestnaneckého pomeru z dočasnej štátnej služby na stálu štátnu službu.

čl. 9 § 185 §
Týmto prechodným ustanovením sa určuje, že: služobná prax štátneho zamestnanca, ktorého štátnozamestnanecký pomer trvá do účinnosti navrhovaného zákona a ten istý štátnozamestnanecký pomer trvá naďalej aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona zostáva zachovaná. Tomuto štátnemu zamestnancovi sa služobná prax zachová aj v prípade ak jeho štátnozamestnanecký pomer skončí za účinnosti navrhovaného zákona a následne mu vznikne nový štátnozamestnanecký pomer. štátny zamestnanec, ktorý dosiahol viac ako 32 rokov služobnej praxe, za každý dosiahnutý rok služobnej praxe nad 32 rokov má nárok na zvýšenie 1 % z platovej tarify ktorá mu patrí, pretože obmedzenie započítavania služobnej praxe do 32 rokov sa z dôvodu zvyšovania veku odchodu do dôchodku ruší, vyrovnanie priznané zákonom č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa v rovnakej sume zachováva a to aj naďalej v samostatnej zložke funkčného platu, suma osobitného príplatku priznaného štátnemu zamestnancovi podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe sa zachováva, ale bude súčasťou zložky funkčného …

čl. 9 § 186 §
Rozdielový príplatok doteraz priznaný štátnemu zamestnancovi, ktorého odborná prax prevyšovala 32 rokov, od účinnosti tohto zákona nepatrí. Suma rozdielového príplatku sa nemenila, preto u tých štátnych zamestnancov, ktorí mali priznaný rozdielový príplatok, zrušením započítania služobnej praxe do 32 rokov dôjde k navýšeniu tarifného platu, resp. funkčného platu z dôvodu valorizácií platových taríf v minulosti. Rozdielový príplatok od účinnosti tohto zákona už nebude patriť žiadnemu štátnemu zamestnancovi z dôvodu neobmedzeného zvyšovania služobnej praxe. Štátnemu zamestnancovi na mieste mimoriadnej významnosti určenom vládou sa funkčný plat ku dňu účinnosti tohto zákona nemení. Služobný úrad bude mať aj povinnosť určiť štátnemu zamestnancovi odo dňa účinnosti tohto zákona nový funkčný plat. Súčasne v záujme zabránenia prípadného zníženia funkčného platu štátneho zamestnanca v súvislosti s novou právnou úpravou, zabezpečuje sa výška jeho funkčného platu určeného ku dňu účinnosti tohto zákona vyrovnaním. Vyrovnanie štátnemu zamestnancovi nebude patriť, ak u štátneho zamestnanca dôjde k - zníženiu alebo odňatiu osobného príplatku, - preloženiu na funkciu s nižšou náročnosťou činnosti …

čl. 9 § 187 §
Každej fyzickej osobe príplatok za štátnu službu k dôchodku zostáva zachovaný a zvýši sa o ustanovené percento zvýšenia dôchodku odo dňa zvýšenia dôchodku. Popri zvýšení o ustanovené percento zvýšenia dôchodku sa tento príplatok zvyšuje aj o ustanovené percento zvýšenia úrazovej renty, avšak až po 31. decembri 2017.

čl. 9 § 188 §
Služobný úrad postupuje pri dohode o zvyšovaní kvalifikácie a dohode o prehlbovaní kvalifikácie uzatvorenej podľa právnej úpravy (pred účinnosťou tohto zákona) podľa predpisov účinných do 31. mája 2017. Štátnemu zamestnancovi, ktorý je ku dňu účinnosti tohto zákona vedúcim zamestnancom sa ukladá povinnosť absolvovať manažérske vzdelávanie do dvanástich mesiacov od účinnosti tohto zákona. Z tejto povinnosti je vyňatý vedúci štátny zamestnanec, ktorý absolvoval manažérske vzdelávanie najneskôr tri roky pred účinnosťou tohto zákona.

čl. 9 § 189 §
Služobný úrad postupuje pri výbere alebo výberovom konaní vyhlásenom pred účinnosťou tohto zákona podľa predpisov účinných do 31. mája 2017. Ustanovenia odsekov 2 a 3 upravujú výnimku z povinnosti člena výberovej komisie, ktorý má viesť osobný pohovor pri výberovom konaní alebo pri druhej časti hromadného výberového konania, absolvovať vzdelávanie zamerané na osvojenie si metód riadeného osobného rozhovoru a jeho vyhodnotenia. Daný člen výberovej komisie bude musieť absolvovať uvedené vzdelávanie najneskôr do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona. Z ohľadom na uvedené, bude môcť výberová komisia uskutočniť výberové konanie, príp. druhú časť hromadného výberového konania prvých šesť mesiacov od účinnosti tohto zákona, aj keď ani jeden jej člen nebude mať ešte absolvované predmetné vzdelávanie nevyhnutné k vykonaniu osobného pohovoru. Ustanovenie odseku 4 upravuje prípad, keď služobný úrad chce alebo potrebuje obsadiť štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa na základe hromadného výberového konania po účinnosti tohto zákona, avšak úrad vlády ešte doposiaľ ani raz neuskutočnil prvú časť hromadného výberového konania, t.j. register úspešných …

čl. 9 § 190 §
Toto ustanovenie rieši situáciu, keď štátnemu zamestnancovi vznikne nárok na príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, pred účinnosťou zákona o štátnej službe a trvá aj po nadobudnutí účinnosti tohto právneho predpisu. V takomto prípade patrí štátnemu zamestnancovi príplatok k náhrade príjmu iba za tie dni dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré nasledujú po účinnosti zákona, a to najviac v rozsahu prvých 10 kalendárnych dní. Prechodné ustanovenie, rieši aplikáciu § 143 v prechodnom období medzi účinnosťou starého a nového zákona o štátnej službe.

čl. 9 § 191 §
Štátny zamestnanec bude za kalendárny rok 2017 hodnotený iba za obdobie od 1. júna do 31. decembra 2017. Pre účely čerpania služobného voľna, ktoré bolo poskytnuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa nebudú aplikovať jeho ustanovenia, ale príslušné ustanovenia predchádzajúcej právnej úpravy.

čl. 9 § 192 §
Aby bolo zabezpečené riadne fungovanie Rady od 1. januára 2018 (posunutá účinnosť predmetných ustanovení) je nutné, aby subjekty, ktorým zákon o štátnej službe zveruje do právomoci navrhnúť člena Rady, túto svoju právomoc realizovali v dostatočnom časovom predstihu.

čl. 9 § 193 §
V tomto ustanovení sú taxatívne uvedené podzákonné normy, ktoré ostávajú v platnosti až do nadobudnutia účinnosti vykonávacích predpisov vydaných na základe zákona o štátnej službe.

čl. 9 § 194 §
Zákon o štátnej službe preberá právne záväzné akty Európskej únie, ktoré sú taxatívne uvedené v prílohe č. 6.

čl. 9 § 195 §
Z dôvodu terminologickej zmeny v doterajšom názve funkcie vedúceho služobného úradu sa týmto pojmom rozumie generálny tajomník služobného úradu.

čl. 9 § 196 §
V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa týmto zákonom zrušujú.

čl. II
Týmto ustanovením sa mení zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to v tom smere, že sa odstraňuje vylúčenie odmeny pre zástupcu Ministerstva financií SR za členstvo v dozornej rade Fondu ochrany vkladov.

čl. III
Týmto ustanovením sa dopĺňa zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme. Cieľom je zosúladenie spôsobu preukazovania bezúhonnosti fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o pracovné miesto zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme so spôsobom preukazovania bezúhonnosti občana Slovenskej republiky, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby (§ 38 ods. 4).

čl. IV
Týmto ustanovením sa dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov. Navrhovanou právnou úpravou sa rozširuje okruh subjektov oprávnených žiadať generálnu prokuratúru o výpis z registra trestov o služobné úrady v zmysle zákona o štátnej službe a to za účelom zabezpečenia výpisu z registra trestov pre úspešných uchádzačov o štátnu službu pred vznikom štátnozamestnaneckého pomeru a tiež pre fyzické osoby pred vznikom pracovného pomeru v zmysle zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme. V zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov bude vydávanie výpisov z registra trestov podľa predchádzajúcej vety oslobodené od poplatkov.

čl. V
Týmto ustanovením sa mení zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 506/2013 Z. z. a zákona č. 115/2014 Z. z.

čl. VI
Určuje sa účinnosť zákona od 1. júna 2017, pričom účinnosť niektorých ustanovení je z praktických dôvodov alebo z dôvodov technickej a časovej náročnosti posunutá. Niektoré ustanovenia týkajúce sa Rady, systemizácie a prešetrenia výpovede nadobudnú účinnosť 1. januára 2018. Posun účinnosti vo vzťahu k fungovaniu Rady je odôvodnený potrebou zvolenia jej členov po nadobudnutí účinnosti zákona. Účinnosť ustanovení vzťahujúcich sa na zmenu v systemizácii a na zriadenie registra štátnozamestnaneckých miest sa určuje od 1. januára 2019 a zriadenie registra štátnych zamestnancov až od 1. januára 2020.

čl. VI prílohe č. 1
Určuje sa jednotné tlačivo opisu štátnozamestnaneckého miesta.

čl. VI prílohe č. 2
Charakteristiky platových tried sú upravené tak, aby bola zabezpečená vyváženosť náročnosti činností medzi jednotlivými platovými triedami vo väzbe na definíciu štátnej služby a na ustanovené kvalifikačné predpoklady.

čl. VI prílohe č. 3
Určujú sa platové tarify štátnych zamestnancov. Zdôvodnenie úpravy platových taríf sa uvádza v dôvodovej správe k § 53.

čl. VI prílohe č. 4
Určuje sa rozpätie percentuálneho podielu pre určenie súm príplatkov za riadenie v jednotlivých stupňoch riadenia. Z dôvodu nezvyšovania finančných nárokov na štátny rozpočet, zostáva na rovnakej úrovni ako v zákone č. 400/2009 Z. z.

čl. VI prílohe č. 5
Určuje sa jednotné tlačivo majetkového priznania štátneho zamestnanca, ktorého obsah sa preberá z doterajšej právnej úpravy.

čl. VI prílohe č. 6
Určuje sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie. Bratislava 21. septembra 2016 Robert Fico v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Igor Federič v.r. vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky

čl. XIX (zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe)
V nadväznosti na čl. X bod 2 sa dopĺňa vymenovanie vedúcim Úradu vlády Slovenskej republiky ako spôsob vzniku štátnozamestnaneckého pomeru; takto bude môcť byť vymenovaný výlučne zástupca vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky.

čl. CLXVI
Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať k žiadosti o podporu nepriamou formou výpis z obchodného registra.

čl. IX
Návrhom sa zavádza príspevok na rekreáciu aj pre osoby v štátnej službe založenej zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Legislatívnou úpravou sa rozširuje rozsah ustanovení Zákonníka práce, ktoré sa primerane použijú na štátnu službu založenú týmto zákonom.

čl. IX (zákon o štátnej službe)
V nadväznosti na spôsob ustanovenia podpredsedu úradu do funkcie je potrebné novelizovať zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. II

čl. II bod 1 §
V súvislosti so zmenou platových náležitostí profesionálnych vojakov navrhovaných v čl. I desiatom bode - § 157 návrhu zákona, sa ustanovuje, že odmena za vykonávanú prácu, ktorú bude zamestnávateľ poskytovať evidovanému občanovi vykonávajúcemu alternatívnu službu bude v sume hodnostného platu, ktorý patrí profesionálnemu vojakovi vo vojenskej hodnosti 2. stupňa bez jeho zvýšenia za každý rok trvania štátnej služby a bez prípadného zvýšenia funkčnej tarify v závislosti od charakteru vykonávanej funkcie.

čl. II bod 2 §
Legislatívno-technická úprava zohľadňujúca súčasnú platnú právnu úpravu týkajúcu sa štátnej služby profesionálneho vojaka.

čl. III
(zákon č. 55/2017 Z. z.)

čl. III bod 1 §
Do ustanovenia upravujúceho vzťah zákona o štátnej službe k osobitným predpisom regulujúcim postavenie niektorých štátnych zamestnancov na súdoch sa navrhuje vložiť zmienku aj o justičných čakateľoch, pretože systematicky je žiaduce potvrdiť existenciu osobitnej právnej úpravy postavenia justičných čakateľov aj vo všeobecnej úprave a nie len v osobitnom predpise (čl. I, § 148 zákona o sudcoch a prísediacich).

čl. III bod 2 a 3
V nadväznosti na zmenu v bode 1 sa navrhuje v bode 2 vykonať aktualizáciu citácií v poznámke pod čiarou k odkazu 1. Osobitným predpisom upravujúcim osobitosti štátnozamestnaneckých vzťahov zamestnancov súdov bude upravovať aj zákon o sudcoch a prísediacich. Zmena v bode 3 je rýdzo legislatívno-technická, pretože sa ňou len namiesto úplnej citácie zavádza skrátená citácia zákona v poznámke pod čiarou.

čl. III bod 4 §
Navrhovaná úprava ustanovuje služobný úrad justičného čakateľa. Bude ním tak ako doteraz krajský súd (k tomu pozri § 148 ods. 8 v platnom znení, ktorý na tento účel nepresne používal pojem „osobný úrad“). Práva úprava sa však presúva do zákona o štátnej službe, kam vecne a systematicky patrí. V zmysle právnej úpravy v zákone o sudcoch a prísediacich je daná pôsobnosť predsedu krajského súdu vo vzťahu k justičnému čakateľovi, resp. tak, ako je daná vo vzťahu ku ktorémukoľvek štátnemu zamestnancovi na súde.

čl. III bod 5 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou štruktúry v § 15 a prečíslovania súvisiacich vnútorných odkazov.

čl. III bod 6, 7 a 9 §
V bode 6 sa doplnením § 36 ods. 2 zákona o štátnej službe mení charakter štátnej služby justičného čakateľa na dočasnú štátnu službu (pozn.: právna úprava v zmysle prechodných ustanovení v čl. I, § 151zd sa však bude vzťahovať len na „nových“ justičných čakateľov). Dočasnosť je v tomto prípade daná momentom, ktorý sa rovná naplneniu účelu štátnej služby justičného čakateľa, ktorým je vymenovanie do funkcie sudcu. Dosiahnutie tohto cieľa je podmienené niekoľkými významnými momentmi, ako je úspešné absolvovanie odbornej justičnej skúšky, úspešné absolvovanie výberového konania či overenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Je legitímne od justičného čakateľa žiadať, aby úspešne zvládol prípravu na funkciu sudcu a túto funkciu vďaka tejto príprave získal. Nenaplnenie tejto požiadavky nemožno vnímať inak ako nenaplnenie účelu štátnej služby justičného čakateľa. A teda dočasnosť štátnej služby justičného čakateľa je vymedzená aj negatívne (nezískanie justičnej skúšky, nezískanie pozície kandidáta na funkciu sudcu v rozumnom čase po skončení prípravy). Uvedené je vyjadrené v § 37 písm. i) v spojitosti s …

čl. III bod 8 §
Vzhľadom na to, že vykonávacia právna úprava vo vzťahu k justičným čakateľom bude súčasťou vyhlášky vydanej na vykonanie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tak sa navrhuje primerane tomu aktuálne splnomocňovacie ustanovenie v § 47 zákona o štátnej službe.

čl. III bod 9 §
Doplnenie § 82 o nový odsek 5 má za cieľ vytvoriť nový dôvod skončenia štátnej služby na základe zákona v osobitnom predpise, ktorým bude zákon § 149m ods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich. Týmto dôvodom bude vymenovanie do funkcie sudcu. Využitie spôsobu skončenia štátnozamestnaneckého vzťahu „na základe zákona“ sa v tomto prípade javí ako najúčelnejšie aj s ohľadom na jeho praktické dopady.

čl. VII (zákon č. 55/2017 Z. z.)

čl. VII bod 1 až 4 §
V kontexte zmien v príslušných ustanoveniach Zákonníka práce sa navrhuje vykonať zmeny v príslušných ustanoveniach zákona o štátnej službe.

čl. X (zákon o štátnej službe)

čl. X bod 1 (§ 1 ods. 8) §
Úprava spojená so zrušením rady úradu pre verejné obstarávanie.

čl. X bod 2 (§ 3 ods. 2) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. X bod 3 a 4 (§ 127) §
Na základe požiadaviek pripomienkujúcich rezortov a vychádzajúc z toho, že odborný garant bude musieť spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad, ktorým je zloženie skúšky a zápis do zoznamu odborných garantov, bude zodpovednou osobou za vymedzené činnosti vo verejnom obstarávaní priamo zo zákona a bude sa od neho vyžadovať osobitná úroveň odbornosti a kontinuálneho vzdelávania, navrhuje sa reflektovať tieto skutočnosti aj vo zvýšení platovej tarify.

čl. VIII
V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou týkajúcou sa podpory štátneho nájomného bývania a v tej súvislosti aj úpravou príspevku na štátom podporované nájomné bývanie v Zákonníku práce, sa novelizuje aj zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. II
V programovom vyhlásení na roky 2021 až 2024 sa vláda SR zaviazala zjednotiť posudkovú činnosť, resp. vytvoriť jednotný systém posudkovej činnosti. Plnenie tejto úlohy, na ktorej budú participovať i posudkoví lekári, bude vyžadovať dlhšie časové obdobie. Z tohto dôvodu sa navrhuje dočasné vylúčenie pôsobenia tzv. vekového cenzu voči dotknutej skupine štátnych zamestnancov. Podľa súčasného znenia zákona o štátnej službe v decembri 2021 by sa z dôvodu vekového cenzu musel ukončiť štátnozamestnanecký pomer v prípade viac ako 25 % posudkových lekárov, ktorým už bol štátnozamestnanecký pomer predĺžený podľa súčasnej právnej úpravy o tri roky po 65. roku veku. Podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v súčasnosti je zložité zabezpečiť posudkových lekárov, u ktorých pretrváva nízky záujem vykonávať lekársku posudkovú činnosť v štátnozamestnaneckom pomere z dôvodu vysokej náročnosti posudkovej činnosti ako aj z dôvodu ich nižšieho finančného ohodnotenia v porovnaní napr. s komerčnou sférou a poisťovňami. Navrhuje sa preto možnosť opätovne predĺžiť trvanie štátnozamestnaneckého pomeru posudkovým lekárom, ktorým by inak …

čl. I

čl. I bod 1 (§ 24 písm. c)) §
Navrhovaná právna úprava precizuje predmetné ustanovenie tým spôsobom, že zmena pravidelného miesta výkonu štátnej služby v rámci obce nebude považovaná za organizačnú zmenu. Zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta s iným pravidelným miestom výkonu štátnej služby, ktoré sa považuje za organizačnú zmenu, sa tak nebude vzťahovať na situácie, pri ktorých dochádza k zmene pravidelného miesta výkonu štátnej služby v rámci obce.

čl. I bod 2 a 3 (§ 55 ods. 1 písm. g) a x)) §
Navrhovaná právna úprava rozlišuje zmenu pravidelného miesta výkonu štátnej služby štátneho zamestnanca mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby a zmenu pravidelného miesta výkonu štátnej služby štátneho zamestnanca v rámci obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby.

čl. I bod 4 (§ 55 ods. 5) §
Navrhovaná právna úprava ustanovuje pri zmene pravidelného miesta výkonu štátnej služby štátneho zamestnanca povinnosť služobného úradu uzavrieť dohodu so štátnym zamestnancom vo forme dodatku k služobnej zmluve služobnému úradu len v prípade, ak sa štátnemu zamestnancovi mení pravidelné miesto výkonu štátnej služby mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby. Pri zmene pravidelného miesta výkonu štátnej služby v rámci obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby nevzniká služobnému úradu povinnosť uzavrieť dohodu so štátnym zamestnancom vo forme dodatku k služobnej zmluve. Takúto zmenu štátnozamestnaneckého pomeru vykoná služobný úrad jednostranne písomným oznámením doručeným štátnemu zamestnancovi.

čl. IX
Kontrolu podľa návrhu zákona v čl. I budú vykonávať zamestnanci daňových úradov. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje, aby výkon kontroly podľa návrhu zákona o financovaní voľného času dieťaťa nebol štátnou službou podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe.

čl. VII (zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe)

čl. VII bod 1 §
Legislatívno-technická úprava, ktorá vychádza z terminologických úprav v § 166 Zákonníka práce navrhovaných v čl. I. Obdobná zmena sa navrhuje v § 48 ods. 4 písm. a) Zákonníka práce. Vzhľadom na existenciu osobitnej úpravy je potrebné vykonať legislatívno-technickú úpravu aj v § 36 ods. 3 zákona o štátnej službe.

čl. VII bod 2 a 3 §
Navrhuje sa transpozícia relevantných ustanovení čl. 4 smernice EÚ 2019/1152. Vzhľadom na možnú modifikáciu podmienok sa navrhuje ustanoviť obdobnú povinnosť aj pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru. Rozsah povinnosti bude v takomto prípade závisieť od konkrétnych okolností. V nadväznosti na možnosť plniť informačnú povinnosť aj odkazom na príslušné ustanovenia právneho predpisu, kolektívnej zmluvy alebo služobného predpisu, spôsob poskytovania informácie by mal byť, pokiaľ je to možné, stručný a zrozumiteľný. Napríklad, v prípade informácie o spôsobe rozvrhnutia služobného času môže ísť o informáciu o tom, ktoré dni sú služobnými dňami, či sa v služobnom úrade uplatňuje pevný alebo pružný služobný čas, ako aj údaj o začiatku a konci služobného času. Ako vyplýva z navrhovaného znenia, spôsob splnenia informačnej povinnosti (priamo alebo odkazom na príslušné ustanovenia predpisov) je v dispozícii služobného úradu.

čl. VII bod 4 až 8 §
Legislatívno-technické úpravy, ktoré nadväzujú na zmeny v § 166 Zákonníka práce. Obdobné zmeny sa v rovnakej súvislosti navrhujú v § 64 ods. 1 písm. d), § 64 ods. 3 písm. b), c), § 68 ods. 3 a § 72 ods. 1 Zákonníka práce.

čl. VII bod 9 §
V Čl. I, 28. bode návrhu zákona sa dopĺňa obdobným spôsobom znenie § 76 Zákonníka práce – v zmysle dôvodovej správy zámerom je upraviť vznik práva na odstupné (resp. prechod tohto práva podľa § 35 Zákonníka práce) v prípadoch, keď zánik pracovného pomeru smrťou predchádza skončeniu pracovného pomeru, ku ktorému by inak došlo na základe už danej výpovede alebo uzatvorenej dohody o skončení pracovného pomeru. Úprava sa bude vzťahovať na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Podľa § 171 ods. 1 zákona o štátnej službe na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane vzťahuje úprava podľa § 35, nie však úprava podľa § 76 Zákonníka práce. Keďže zákon o štátnej službe obsahuje vlastnú úpravu odstupného (§ 83 zákona č. 55/2017 Z. z.), navrhujeme v novom 9. bode doplniť vznik práva na odstupné (resp. umožniť prechod tohto práva podľa § 35 Zákonníka práce) obdobným spôsobom priamo do zákona o štátnej službe. Ak teda služobný úrad dá štátnemu zamestnancovi výpoveď alebo so štátnym zamestnancom …

čl. VII bod 10 §
Doplnenie § 95 ods. 1 zákona o štátnej službe nadväzuje na úpravu podľa Čl. I, 30. bodu návrhu zákona. Navrhuje sa jednoznačne upraviť plynutie prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v prípadoch podľa § 76 ods. 3 zákona o štátnej službe, keď štátnozamestnanecký pomer neskončí riadnym uplynutím výpovednej doby, ale až uplynutím ochrannej doby.

čl. VII bod 11 §
Ide o transpozíciu čl. 18 smernice EÚ 2019/1152. Ide o úpravu obdobnú s § 13 ods. 9 druhá veta Zákonníka práce v čl. I. Vzhľadom na odlišný rozsah úpravy podľa § 4 zákona o štátnej službe a úpravy podľa § 13 Zákonníka práce sa navrhuje doplnenie relevantnej úpravy do § 95 (skončenie štátnozamestnaneckého pomeru), nie do § 4 (zákaz diskriminácie). Úprava tzv. obráteného dôkazného bremena môže byť aplikovateľná v súvislosti s otázkou neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru vo všeobecnosti. V služobnom úrade dôjde napríklad k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta (organizačná zmena) a k výpovedi podľa § 75 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe. Štátny zamestnanec môže uplatniť neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobou na súde. Štátny zamestnanec sa môže domnievať, že jeho pozícia bola zrušená a k skončeniu vzťahu došlo z dôvodu, že viackrát podal sťažnosť vo veciach vykonávania štátnej služby. Štátny zamestnanec by mal predložiť súdu skutočnosti, na základe ktorých možno dôvodne odvodiť, že motiváciou postupu služobného úradu bolo domáhanie …

čl. VII bod 12 a 13 §
Legislatívno-technické úpravy nadväzujúce na zmeny v § 166 Zákonníka práce navrhované v Čl. I.

čl. VII bod 14 §
Existujúca úprava sa dopĺňa v súvislosti s transpozíciou čl. 10 smernice EÚ 2019/1158. Návrh vychádza čiastočne z úpravy navrhovanej v § 157 ods. 1 Zákonníka práce.

čl. VII bod 15 §
V súvislosti s úpravami v Zákonníku práce (čl. I) sa navrhuje doplnenie delegovanej pôsobnosti Zákonníka práce na štátnozamestnanecké vzťahy.

čl. VII bod 16 §
Prechodné ustanovenie sa navrhuje v nadväznosti na prevzatie čl. 22 smernice EÚ/2019/1152. Obdobná úprava sa navrhuje v prechodných ustanoveniach Zákonníka práce.

čl. VII bod 17 a 18
Navrhuje sa úprava a doplnenie transpozičnej prílohy zákona.

čl. II

čl. II bod 2 (vypustenie § 6 ods. 3) §
Povinnosť služobného úradu vypracovať opis štátnozamestnaneckého miesta sa navrhuje zaradiť do úpravy systemizácie (čl. II, § 23 návrhu zákona).

čl. II bod 3 (§ 7 ods. 6) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. II bod 4 (nové znenie § 8 a 9) §
Úprava podľa § 8 bezprostredne súvisí so zmenami navrhovanými v úprave centrálneho informačného systému, najmä s úpravou registra bývalých štátnych zamestnancov (čl. I, § 13 návrhu zákona). Účelom úpravy navrhovanej v novom znení § 8 je rozšírenie okruhu záujemcov o opätovné zamestnanie v štátnej službe. V tejto súvislosti sa v § 8 navrhuje zmeniť a spresniť niektoré kritériá legálnej definície, konkrétne: mení sa dôvod a spôsob skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ako podmienka zaradenia do príslušného registra – skončenie vzťahu nebude viazané striktne na organizačné zmeny v služobnom úrade; pri novej úprave sa vychádza primárne zo zásady, že za dôvod skončenia vzťahu by nemal byť zodpovedný štátny zamestnanec, z definície (a teda napríklad aj z podmienok zaradenia do príslušného registra) sa vypúšťa výsledok služobného hodnotenia; služobné hodnotenie, resp. jeho neexistencia alebo neaktuálnosť spôsobovala v praxi problémy pri zaraďovaní nadbytočných štátnych zamestnancov do registra (napr. štátna zamestnankyňa po rodičovskej dovolenke nemala služobné hodnotenie alebo toto hodnotenie už nebolo aktuálne, príp. služobné hodnotenie nebolo …

čl. II bod 5 (vypustenie § 9a) §
V dôsledku súvisiacich zmien, ktoré sú súčasťou tohto návrhu zákona (zrušenie hromadného výberového konania, nahradenie registra úspešných absolventov registrom absolventov, zmena systému evidencie absolventov – navrhuje sa zaviesť systém tzv. priamej evidencie, na základe vlastnej iniciatívy absolventa, bez výberového procesu) úprava podľa § 9a stráca význam. Navrhuje sa preto vypustiť § 9a zo zákonnej úpravy.

čl. II bod 6 (§ 10 ods. 2) §
Precizovanie povinnosti ohľadom služobných predpisov k odborom štátnej služby vo vybraných služobných úradoch. Vyššie uvedený postup má zabezpečiť, aby úrad vlády ako správca centrálneho informačného systému, ktorý podľa čl. I, § 3 ods. 2 návrhu zákona vytvára a spravuje číselníky, mal dostupné informácie o aktuálne platných odboroch štátnej služby na dotknutých služobných úradoch za účelom správneho nastavenia číselníka pre tieto služobné úrady.

čl. II bod 7, 9, 62 a 65 [§ 15 ods. 2 písm. g), § 18 ods. 6 písm. g), § 47 ods. §
Na základe zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola sústava súdov Slovenskej republiky doplnená o mestské súdy a správne súdy. Súčasne bol upravený prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckých vzťahov z dotknutých okresných súdov na mestské súdy, resp. z krajských súdov na správne súdy. Podľa právnej úpravy sústavy súdov (§ 5 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z.) mestský súd má postavenie okresného súdu. Správny súd má postavenie krajského súdu (§ 7a ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z.) – nejde však v rámci sústavy súdov (§ 5 zákona č. 757/2004 Z. z.), ale o úpravu pôsobnosti súdov. V nadväznosti na uvedené a na úpravu centrálneho informačného systému navrhovanú v čl. I, § 6 ods. 5 a § 7 ods. 3 návrhu zákona sa mestský súd a správny súd výslovne …

čl. II bod 8 (§ 18 ods. 5) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. II bod 10 a 11 (§ 21 ods. 1) §
Rozsah pôsobnosti úradu vlády vo veciach súvisiacich s centrálnym informačným systémom sa navrhuje upraviť v nadväznosti na úpravu podľa čl. I návrhu zákona. V súvislosti so zrušením inštitútu hromadného výberového konania sa navrhuje vypustiť predmetná kompetencia úradu vlády.

čl. II bod 12 (vypustenie § 21 ods. 3) §
Vypustenie § 21 ods. 3 súvisí s novou úpravou niektorých častí centrálneho informačného systému (čl. I), ako aj s úpravou niektorých prechodných ustanovení (čl. I a čl. II). Povinnosť služobného úradu spolupracovať s úradom vlády ako gestorom právnej úpravy, resp. informačná povinnosť služobného úradu podľa súčasného znenia § 21 ods. 3 zákona o štátnej službe sa nahrádza povinnosťou poskytovať požadované údaje do modulu štátnych zamestnancov (čl. I, § 7 ods. 2 a § 15 návrhu zákona). Dočasne, od 1. mája do 1. júla 2025, pôjde o možnosť, nie o povinnosť služobného úradu (čl. I, § 23 návrhu zákona). V prípade služobného úradu, ktorý v uvedenom prechodnom období nebude poskytovať údaje do modulu štátnych zamestnancov, zostane zachovaná povinnosť podľa § 21 ods. 3, resp. podľa úpravy v prechodných ustanoveniach (čl. II – navrhované znenie § 193j ods. 2 zákona o štátnej službe).

čl. II bod 13 (nové znenie § 23) §
Spresňuje sa definícia pojmu systemizácia štátnozamestnaneckých miest. Súčasná úprava oznamovacej povinnosti služobného úradu sa v modifikovanom znení presúva do novej úpravy centrálneho informačného systému – modulu služobných úradov (čl. I, § 7 ods. 2 a § 9 návrhu zákona). V prechodných ustanoveniach zákona (čl. II, § 193j ods. 1 návrhu zákona) sa dočasne upravuje informačná povinnosť služobného úradu v súvislosti so systemizáciou obdobne s povinnosťou podľa súčasnej právnej úpravy (§ 23 ods. 1 štvrtá veta zákona o štátnej službe v znení zákona č. 470/2019 Z. z.). Povinnosť služobného úradu vypracúvať opisy štátnozamestnaneckých miest (v súčasnosti § 6 ods. 3 zákona o štátnej službe) sa navrhuje presunúť do systemizácie (čl. II, § 23 ods. 2 návrhu zákona), v súvislosti s vypustením vzoru opisu štátnozamestnaneckého miesta (v súčasnosti príloha č. 1 zákona o štátnej službe) zo zákona o štátnej službe a s jeho úpravou vo vykonávacom právnom predpise. Podľa existujúcej úpravy príslušným na vytváranie, obsadzovanie a zrušovanie štátnozamestnaneckého miesta, ako aj na …

čl. II bod 14 (vypustenie § 25 až 28) §
Úprava centrálneho informačného systému štátnej služby bude predmetom samostatného zákona (čl. I návrhu zákona). Ustanovenia § 25 až 28 sa vypúšťajú z dôvodu nadbytočnosti.

čl. II bod 15 (§ 31 ods. 2) §
V spojení so zmenami v úprave centrálneho informačného systému sa navrhuje precizovanie právnej úpravy. Súčasne sa úprava zachovania lehoty dopĺňa o podania odosielané úradu vlády.

čl. II bod 16 (§ 32 ods. 8) §
Doplnenie nového odseku 8 súvisí s funkčnosťou centrálneho informačného systému. Nová úprava sa vzťahuje na doručovanie písomností, ktoré môže služobnému úradu alebo úradu vlády zasielať elektronicky štátny zamestnanec, bývalý štátny zamestnanec, absolvent, prípadne občan prostredníctvom verejného portálu centrálneho informačného systému, príp. služobný úrad prostredníctvom nástrojov v rámci interného portálu úradu vlády a naopak.

čl. II bod 17 až 19 § 33, § 34 a § 36 ods. 3 písm. a) a ods. 4 §
Legislatívno-technické úpravy.

čl. II bod 20 [§ 37 písm. k)] §
Doplnenie úpravy trvania dočasnej štátnej služby sa navrhuje v súvislosti s úpravou prijímania občanov starších ako 65 rokov do dočasnej štátnej služby [čl. II, § 38 ods. 1 písm. a) a ods. 19, § 40 ods. 4 návrhu zákona].

čl. II bod 21 (§ 38 ods. 1) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. II bod 22 a 23 [§ 38 ods. 1 písm. a) a f)] §
V nadväznosti na pretrvávajúce aplikačné nejasnosti sa v písmene a) navrhuje precizovanie úpravy podmienok prijatia do štátnej služby v súvislosti s hornou vekovou hranicou uchádzača o štátnu službu. Možnosť prijímať uchádzačov vo veku viac ako 65 a menej ako 68 rokov sa navrhuje v kontexte existujúcej úpravy možnosti predĺžiť trvanie štátnozamestnaneckého pomeru [najmä § 55 ods. 1 písm. u) a § 82 ods. 1 písm. k) a ods. 5 zákona o štátnej službe]. V písmene f) sa navrhuje legislatívno-technická úprava v súvislosti so zrušením hromadného výberového konania (čl. II, nové znenie § 44).

čl. II bod 24 (§ 38 ods. 3) §
Navrhuje sa podrobnejšia úprava podania písomnej žiadosti o prijatie. Žiadosť bude možno naďalej podávať v tzv. klasickej listinnej podobe. Požiadať o prijatie bude možné aj elektronicky (v elektronickej podobe), s využitím možnosti doručovania prostredníctvom centrálneho informačného systému – verejného portálu. Upravuje sa aj rozsah náležitosti žiadosti (listinnej a elektronickej). Ak to bude vyžadovať služobný úrad za účelom osvedčenia splnenia podmienok prijatia na obsadzované štátnozamestnanecké miesto, pripoja sa k žiadosti aj potrebné dokumenty. V praxi sa povaha požadovaných dokumentov môže líšiť, najmä pokiaľ ide o žiadateľa o prijatie na štátnozamestnanecké miesto obsadzované bez výberového konania. Požadovať sa môže napr. životopis, čestné vyhlásenie o spôsobilosti na právne úkony/ o ovládaní štátneho jazyka, kópia certifikátu o ovládaní nejakého softwaru a pod.

čl. II bod 25 (§ 38 ods. 5 a 9) §
V novom znení odseku 5 sa navrhuje vykonať väčší počet legislatívno-technických úprav s cieľom zohľadniť súvisiace úpravy a precizovať text, pokiaľ ide o úkon (žiadosť), v rámci ktorej občan Slovenskej republiky poskytuje údaje potrebné v súvislosti s preukazovaním bezúhonnosti výpisom z registra trestov. Údaje potrebné k zabezpečeniu výpisu z registra trestov sa budú poskytovať už len v rámci žiadosti o prijatie. Precizuje sa (§ 38 ods. 9) tzv. procesná stránka preukazovania bezúhonnosti v prípadoch, keď sa preukazuje odpisom registra trestov. Navrhuje sa úprava čiastočne obdobná s úpravou preukazovania bezúhonnosti výpisom z registra trestov (§ 38 ods. 5). Pre služobný úrad, ktorým je generálna prokuratúra alebo krajská prokuratúra, sa zavádza obdobná výnimka ako pri preukazovaní bezúhonnosti výpisom z registra trestov. Podstatnou zmenou je spôsob zabezpečovania odpisu registra trestov. Zabezpečovať sa bude obdobne ako výpis z registra trestov, t. j. elektronicky prostredníctvom centrálneho informačného systému.

čl. II bod 26 (§ 38 ods. 10) §
V znení odseku 10 sa zachováva existujúca výnimka z preukazovania bezúhonnosti odpisom registra trestov (§ 38 ods. 9 druhá veta, text za bodkočiarkou súčasného znenia zákona o štátnej službe). Súčasne sa navrhuje rozšíriť túto výnimku na prípady dočasného obsadenia pozície vedúceho štátneho zamestnanca (ďalej len „vedúci zamestnanec“) podľa § 60 ods. 2 zákona o štátnej službe. Úprava podľa § 60 ods. 2 až 5 zákona o štátnej službe umožňuje služobnému úradu operatívne, dočasne (najdlhšie na šesť mesiacov) a bez výberového konania, zabezpečiť plnenie povinností vedúceho zamestnanca v prípadoch, ak je pozícia dočasne uvoľnená (napr. z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky), alebo ak je táto pozícia voľná. Pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 60 ods. 2 zákona o štátnej službe dochádza k preloženiu, pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 60 ods. 3 alebo ods. 4 zákona o štátnej službe dochádza k povereniu (plnením úloh vedúceho zamestnanca) bez preloženia. Časové ohraničenie dočasného preloženia i poverenia je rovnaké (§ 60 ods. 5 zákona o …

čl. II bod 27 a 28 (§ 38 ods. 11 a 15) §
Legislatívno-technické úpravy.

čl. II bod 29 (§ 38 ods. 16) §
Legislatívno-technická úprava (menia sa vnútorné odkazy, vypúšťa sa text súvisiaci s hromadným výberovým konaním). Nové znenie odseku sa navrhuje vzhľadom na rozsah potrebných úprav.

čl. II bod 30 (§ 38 ods. 19 a 20) §
Nové znenie odseku 19 sa navrhuje v rámci úpravy možnosti prijatia občana do dočasnej štátnej služby aj po dovŕšení veku 65 rokov [priama súvislosť s úpravami v čl. II, § 37 písm. k), § 38 ods. 1 písm. a) a § 40 ods. 4 návrhu zákona]. Uchádzať sa o prijatie na obsadzované štátnozamestnanecké miesto sa vo všeobecnosti môže aj štátny zamestnanec. Môže ísť o obsadzovanie odlišnej pozície, ale aj o obsadzovanie tej istej pozície (na základe výberového konania). V závislosti od konkrétnych okolností môže vznikať požiadavka preukázať aj také (nové) podmienky prijatia, ktoré sa u štátneho zamestnanca pri prijatí na jeho súčasné štátnozamestnanecké miesto nepožadovali. Navrhuje sa preto (odsek 20) upraviť primerané použitie ustanovení, ktoré upravujú podmienky prijatia do štátnej služby v prípade občana, aj na štátneho zamestnanca.

čl. II bod 31 (§ 39 ods. 1) §
V čl. II, § 44 návrhu zákona sa navrhuje nový spôsob obsadzovania štátnozamestnaneckých miest vhodných pre absolventov na základe výberového konania – úprava hromadného výberového konania sa vypúšťa. V tejto súvislosti je potrebné zo všeobecnej úpravy obsadzovania štátnozamestnaneckých miest vypustiť obsadzovanie štátnozamestnaneckého miesta vhodného pre absolventa. Na obsadzovanie tzv. absolventskej pozície sa bude vzťahovať všeobecná úprava podľa čl. II, § 39 ods. 1 v spojení s novou úpravou podľa čl. II, § 44 návrhu zákona.

čl. II bod 32 a 33 (§ 39 ods. 2 a § 40 ods. 3) §
Legislatívno-technické úpravy.

čl. II bod 34 (§ 40 ods. 4 a 5) §
Podľa navrhovanej definície (čl. II, § 8 návrhu zákona) podmienkou priznania statusu bývalého štátneho zamestnanca nie je evidencia v registri bývalých štátnych zamestnancov. Bývalý štátny zamestnanec má možnosť požiadať o zaradenie do uvedeného registra (čl. I, § 13 návrhu zákona). Zaradením do registra sa formálne potvrdí, že fyzická osoba spĺňa podmienky podľa čl. II, § 8 návrhu zákona. Až po zaradení do registra získa bývalý štátny zamestnanec status, ktorý je právne relevantný vo vzťahu k obsadzovaniu štátnozamestnaneckého miesta na základe vnútorného výberového konania. V odseku 4 prvej vete sa preto navrhuje zohľadniť uvedené súvislosti a jednoznačne ustanoviť, ktorý bývalý štátny zamestnanec sa môže prihlasovať do vnútorného výberového konania. Text druhej vety sa navrhuje v spojitosti s úpravou prijímania do štátnej služby v prípade uchádzača staršieho ako 65 rokov [čl. II, § 37 písm. k), § 38 ods. 1 písm. a) a ods. 19 návrhu zákona]. Súčasne sa zohľadňuje nové nastavenie registra výberových konaní v centrálnom informačnom systéme. Užšie vnútorné výberové …

čl. II bod 35 a 36 (§ 40 ods. 8 a 10) §
Legislatívno-technické úpravy.

čl. II bod 37 (§ 41 ods. 1) §
Legislatívno-technická úprava. Centrálny informačný systém nebude už prevádzkovaný na ústrednom portáli verejnej správy. Výberové konania budú publikované na verejnom portáli centrálneho informačného systému.

čl. II bod 38 až 43 (§ 41 ods. 2 až 8) §
V odseku 2 sa ustanovuje minimálna lehota (v pracovných dňoch) na prihlásenie sa do výberového konania, ktorá začína plynúť deň nasledujúci po dni vyhlásenia výberového konania. Ak služobný úrad vyhlási výberové konanie napríklad v piatok, je povinný určiť lehotu na prihlasovanie tak, aby zahrnula najmenej 5 pracovných dní. To znamená, že lehota v takomto prípade nemôže uplynúť skôr ako nasledujúci piatok. Úprava podľa odseku 2 sa dopĺňa o možnosť služobného úradu predĺžiť lehotu (resp. termín) na prihlásenie uchádzača do výberového konania zverejnenú vo vyhlásení výberového konania. Keďže predĺžiť je možné len časové obdobie, ktoré ešte neuplynulo, predĺžiť lehotu (a zverejniť túto skutočnosť prostredníctvom registra výberových konaní na verejnom portáli) bude možné iba vopred, teda pred jej uplynutím. Navrhuje sa upraviť konkrétne dôvody predĺženia lehoty - prvým dôvodom môže byť nízky počet uchádzačov (menej ako dvaja) prihlásených do predmetného výberového konania, druhým dôvodom predĺženia lehoty môže byť skutočnosť, že žiaden z uchádzačov prihlásených do výberového konania nespĺňa predpoklady a požiadavky vyhláseného …

čl. II bod 44 (§ 41 ods. 10) §
V novom znení odseku 10 sa realizuje viacero legislatívno-technických úprav, primárne v dôsledku zmien navrhovaných v čl. II, § 41 ods. 3 a 7 návrhu zákona. Zachováva sa časť pôvodného rozsahu dôvodov nezaradenia uchádzača do výberového konania. Jedným z ponechaných dôvodov je prípad, keď uchádzač neosvedčí splnenie predpokladov a požiadaviek výberového konania. Ich splnenie uchádzač osvedčuje žiadosťou o zaradenie do výberového konania a ďalšími požadovanými dokumentami (čl. II, § 41 ods. 5 zákona o štátnej službe v znení návrhu zákona). V praxi sa služobné úrady stretávajú s prípadmi, kedy žiadosť o zaradenie a požadované dokumenty uchádzač síce doručí, avšak v žiadosti absentujú povinné náležitosti. Tieto prípady sa týkajú primárne listinne podávaných žiadostí. Ak sa nedajú zistiť požadované údaje ani z dokumentov priložených k žiadosti a uchádzač aj napriek výzve služobného úradu nedoplní požadované údaje žiadosti, služobný úrad takéhoto uchádzača nezaradí do výberového konania z dôvodu, že nespĺňa predpoklady a požiadavky vyhláseného výberového konania.

čl. II bod 45 a 46 (§ 41 ods. 22 a 24) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. II bod 47 (§ 41 ods. 25) §
Úprava neúspešného výberového konania podľa písmena § 41 ods. 25 písm. b) sa navrhuje vypustiť z dôvodu nadbytočnosti a z dôvodu vnútorného rozporu so zápisnicou i s vyhláseným výsledkom predmetného výberového konania. Podľa súčasnej úpravy služobný úrad v praxi najskôr v registri výberových konaní deklaroval, že výberové konanie bolo úspešné a následne potreboval meniť, resp. zverejňovať informáciu, že vyhlásený výsledok výberového konania sa zmenil. Avšak potom zverejnená informácia nebola v súlade s výsledkom deklarovaným v zápisnici z výberového konania.

čl. II bod 48 (§ 41 ods. 26) §
Upravuje sa možnosť služobného úradu opraviť vyhlásený výsledok (resp. vyhlásiť zmenu výsledku) výberového konania za zákonom ustanovených podmienok. Cieľom novej úpravy je zabezpečiť, aby zverejnený výsledok výberového konania a poradie, resp. status uchádzačov zverejňovaný spolu s výsledkom výberového konania zodpovedal záverom uvedeným v zápisnici alebo v zázname z výberového konania. Centrálny informačný systém o tejto skutočnosti (zmene výsledku) automaticky bezodkladne informuje (notifikácia) všetkých uchádzačov, ktorí boli pozvaní na toto výberové konanie. Zmena výsledku výberového konania môže mať za následok zmenu v osobe vybraného úspešného uchádzača. Uchádzači budú o zmene výsledku (resp. o novom výsledku) notifikovaní automaticky prostredníctvom centrálneho informačného systému. Pôvodne vybranému uchádzačovi, u ktorého môže zmena výsledku viesť k neprijatiu do štátnej služby (nakoľko podľa zmeneného výsledku nebol úspešný, prípadne bol úspešný, avšak horší v poradí), bude musieť túto skutočnosť oznamovať služobný úrad. Obdobne tento postup platí aj vo vzťahu k novému vybranému úspešnému uchádzačovi v dôsledku zmeny výsledku výberového konania.

čl. II bod 49 (§ 42 ods. 1) §
V nadväznosti na poznatky z aplikačnej praxe sa navrhuje doplniť dôvody zrušenia výberového konania o prípad, keď výberové konanie nebolo vyhlásené v súlade s právnymi predpismi (napr. zákonom o štátnej službe a vykonávacími právnymi predpismi vydanými na základe tohto zákona, nariadeniami vlády SR alebo inými osobitnými predpismi). Obdobne ako pri ďalších dôvodoch, aj v tomto prípade bude možné zrušiť výberové konanie len do jeho uskutočnenia. Vo všeobecnosti platí, že služobný úrad by mal pristúpiť k zrušeniu výberového konania podľa § 42 ods. 1 písm. d) až po vyčerpaní iných zákonných možností opravy zverejneného vyhlásenia výberového konania, a to využitím čl. II, § 41 ods. 7 v znení návrhu zákona. Napríklad, ak služobný úrad vyhlásil výberové konanie a omylom určil kratšiu lehotu na prihlasovanie, ako ustanovuje zákon, môže ju do istého momentu opraviť cez register výberových konaní a zverejniť aktualizované znenie vyhlásenia výberového konania na verejnom portáli, t. j. nemusí v tomto prípade hneď pristúpiť k zrušeniu výberového konania.

čl. II bod 50 (vypustenie § 42 ods. 2) §
Odsek 2 sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti [vzhľadom na úpravu navrhovanú v čl. II, § 41 ods. 7 a § 42 ods. 1 písm. d) návrhu zákona].

čl. II bod 51 (§ 42 ods. 2) §
V odseku 2 (pôvodne odsek 3) sa realizujú legislatívno-technické úpravy.

čl. II bod 52 (§ 42 ods. 3) §
V novom znení odseku 3 sa v podstate preberá aktuálne znenie odseku 4 prvej vety zákona o štátnej službe a realizujú sa niektoré legislatívno-technické úpravy.

čl. II bod 53 (§ 42 ods. 4 a 5) §
V novom odseku 4 sa preberá súčasná úprava podľa odseku 3 druhej vety zákona o štátnej službe; v podstate ide o legislatívno-technickú zmenu. Úprava podľa odseku 5 vecne nadväzuje na odseky 2 až 4, pokiaľ ide o zrušenie štátnozamestnaneckého miesta po uskutočnení výberového konania. V novom odseku 5 sa upravuje situácia, keď sa na základe výberového konania obsadzovalo viac ako jedno štátnozamestnanecké miesto. Služobný úrad v takomto prípade môže zrušiť niektoré, prípadne aj všetky obsadzované miesta. Oznamovacia povinnosť služobného úradu sa vzťahuje na dotknutého uchádzača, teda uchádzača, ktorý mohol byť prijatý, ak by nedošlo k zrušeniu obsadzovaného štátnozamestnaneckého miesta. Ak sa napríklad budú obsadzovať tri štátnozamestnanecké miesta, vo výberovom konaním budú najmenej traja úspešní uchádzači, a dve z obsadzovaných pozícií budú zrušené, vznikne oznamovacia povinnosť služobného úradu voči úspešnému uchádzačovi na druhom a na treťom mieste. V prípade, ak by došlo k zrušeniu časti obsadzovaných štátnozamestnaneckých miest do uskutočnenia výberového konania, služobný úrad bude mať možnosť riešiť túto situáciu s …

čl. II bod 54 a 55 [§ 43 ods. 1 písm. b) a ods. 3 písm. b)] §
Legislatívno-technické úpravy.

čl. II bod 56 (§ 43 ods. 2) §
Nové znenie odseku 2 nadväzuje na čl. II, § 41 ods. 4 návrhu zákona, v ktorom sa upravuje pre uchádzača možnosť voľby podoby doručovania písomnosti vo výberovom konaní. Vypustenie pôvodnej (úvodnej) časti textu súvisí s úpravou navrhovanou v čl. II, § 41 ods. 3 a 4 návrhu zákona. Služobný úrad je povinný rešpektovať voľbu uchádzača, pokiaľ ide o zvolenú podobu doručovania písomností (odsek 2 prvá veta). Výnimkou v tomto smere môže byť napríklad situácia, ak nie je v čase doručovania technicky možné doručovať písomnosti uchádzačovi v ním zvolenej podobe, napr. pre nefunkčnosť aplikácie, elektronickej schránky uchádzača a pod. Avšak aj v tomto osobitnom prípade môže služobný úrad doručovať uchádzačovi písomnosť len v podobe, ktorú ustanovuje § 43 ods. 1 návrhu zákona (odsek 2 druhá veta). Napríklad, ak je objektívne nemožné uchádzačovi doručiť písomnosť elektronicky, je potrebné odoslať ju poštovým podnikom, príp. odovzdať ju priamo uchádzačovi krátkou cestou. Zároveň však stále platí, že doručovať písomnosť do elektronickej schránky uchádzača je možné …

čl. II bod 57 (§ 43 ods. 4) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. II bod 58 (nové znenie § 44) §
Pôvodná úprava obsadzovania štátnozamestnaneckého miesta vhodného pre absolventa (tzv. absolventské miesto) sa zo zákona o štátnej službe vypúšťa. Podstatným spôsobom sa mení aj zákonné vymedzenie možností služobného úradu určovať absolventské miesta (čl. II, § 23 ods. 3 až 5 návrhu zákona), ako aj spôsob zaraďovania absolventov do evidencie v príslušnej časti centrálneho informačného systému (čl. I, § 14 návrhu zákona). V závislosti od určenia konkrétneho absolventského miesta bude mať služobný úrad možnosť alebo povinnosť obsadzovať toto štátnozamestnanecké miesto na základe výberového konania. Keďže absolventské miesto sa obsadzuje zásadne absolventom, ktorý je občanom podľa tohto zákona (čl. II, § 9 ods. 2 návrhu zákona), výberového konania sa môže zúčastniť iba takýto absolvent. Absolventom pritom môže byť občan evidovaný v registri absolventov (čl. I, § 14 návrhu zákona) alebo aj iný uchádzač (občan), ktorý je absolventom v zmysle čl. II, § 9 ods. 1 návrhu zákona v spojení s čl. II, § 9 ods. 3 písm. b) návrhu zákona a nie je …

čl. II bod 59 a 60 (§ 46 ods. 1) §
V nadväznosti na zmeny navrhované v súvisiacej úprave výberového konania sa upravuje rozsah splnomocnenia na vydanie vykonávacieho právneho predpisu (vyhláška Úradu vlády SR) pre oblasť výberových konaní.

čl. II bod 61 (§ 47) §
Legislatívno-technické úpravy.

čl. II bod 63 [§ 51 ods. 2 písm. h)] §
Zmyslom navrhovanej úpravy je upraviť prípady, keď štátnozamestnanecké miesto nie je jednoznačne zaradené v konkrétnom organizačnom útvare služobného úradu. Môže ísť napríklad o pozíciu odborníka ústavného činiteľa v priamej riadiacej pôsobnosti člena vlády.

čl. II bod 64 (§ 108) §
V odseku 1 a 2 sa preberá súčasné znenie § 108 zákona o štátnej službe, a to primárny účel služobného preukazu (slúži na preukazovanie sa štátneho zamestnanca pri vykonávaní štátnej služby) a ustanovuje sa rozsah údajov, ktoré môže obsahovať. Služobný preukaz, ktorý sa nevyhotovuje prostredníctvom modulu služobných preukazov, môže obsahovať najmä označenie služobného úradu, titul, meno a priezvisko štátneho zamestnanca, osobné číslo pridelené štátnemu zamestnancovi a fotografiu štátneho zamestnanca. Rozsah údajov o štátnom zamestnancovi sa môže líšiť v závislosti od služobného úradu a jeho potrieb. Napriek tomu musí každý služobný úrad rešpektovať účel, na ktorý služobný preukaz slúži a zodpovedajúc tomu limitovať rozsah osobných údajov len na tie údaje, ktoré sú na daný účel nevyhnutné a relevantné. Služobný preukaz (odsek 2) môže obsahovať okrem uvedených osobných údajov štátneho zamestnanca napr. aj údaj o jeho organizačnom útvare alebo inom zaradení v organizačnej štruktúre služobného úradu, názov funkcie, názov pozície/ miesta, deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru alebo deň nástupu do služobného úradu. Obdobne …

čl. II bod 66 (§ 142 ods. 4) §
Platná úprava limitu odmeny (ako fakultatívnej zložky platu štátneho zamestnanca) sa vzťahuje na časť štátnych zamestnancov vo verejnej funkcii. Na časť štátnych zamestnancov vo verejnej funkcii [§ 7 ods. 2 písm. a)], ani na štátneho zamestnanca vo funkcii štatutárneho orgánu (§ 7 ods. 7), teda na obdobné alebo porovnateľné pozície, sa úprava nevzťahuje. Na bežného štátneho zamestnanca (referent, vedúci štátny zamestnanec) sa obmedzenie taktiež nevzťahuje. Ide o nesystematickú a potenciálne diskriminačnú právnu úpravu, ktorá dlhodobo spôsobuje problémy v praxi služobných úradov. Dôvodom aplikačných nejasností je nejednoznačnosť existujúcej úpravy a možný variabilný výklad, ktorý vedie k diametrálne odlišným záverom. Na základe uvedeného sa navrhuje predmetnú úpravu vypustiť zo zákona.

čl. II bod 67 (§ 159 ods. 4) §
Platové tarify štátnych zamestnancov (zamestnancov verejného sektora) sú v bežnom prípade ustanovené právnym predpisom (nariadenie vlády) a uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Platová tarifa predstavuje základnú zložku funkčného platu štátneho zamestnanca a suma platovej tarify je súčasne východiskom pre určovanie ostatných podstatných zložiek funkčného platu. Zverejňovanie platových taríf je prostriedkom potvrdenia právnej istoty štátnych zamestnancov a uchádzačov o štátnu službu, pokiaľ ide o podmienky vykonávania štátnej služby. Súčasne ide o transparentný spôsob informovania verejnosti. V niektorých služobných úradoch sa zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov ustanovujú služobným predpisom, nie nariadením vlády. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa navrhuje ustanoviť povinnosť týchto služobných úradov zverejňovať zvýšené platové tarify (predmetný služobný predpis) na webovom sídle – informačná povinnosť (obdobne ako v prípade doplnenia § 10 ods. 2 zákona o štátnej službe) sa vzťahuje na Kanceláriu prezidenta SR, Kanceláriu Národnej rady SR, Kanceláriu Ústavného súdu SR, Kanceláriu verejného ochrancu práv a Najvyšší kontrolný úrad SR. Vyššie uvedený postup má okrem iného zabezpečiť, aby Úrad …

čl. II bod 68 (§ 173 ods. 1) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. II bod 69 (§ 175 ods. 2) §
Vypúšťa sa osobitná úprava plynutia lehôt vo výberovom konaní a hromadnom výberovom konaní. To znamená, že aj lehoty na prihlásenie sa do výberového konania začnú plynúť až dňom nasledujúcim po dni vyhlásenia výberového konania.

čl. II bod 70 (prechodné ustanovenia - § 193g až § 193k) §
§ 193g Vzhľadom na rozsah a obsah plánovaných zmien v opise štátnozamestnaneckého miesta (vzor bude novou prílohou vykonávacieho právneho predpisu podľa čl. II, § 23 ods. 5 návrhu zákona) sa v odseku 1 výslovne ustanovuje povinnosť služobného úradu odovzdať štátnemu zamestnancovi opis štátnozamestnaneckého miesta vypracovaný v súlade s právnou úpravou účinnou od 1. 6. 2024. Súčasne sa navrhuje ustanoviť primeraná doba na splnenie tejto povinnosti. Vzhľadom na zmenu príslušnosti na určovanie štátnozamestnaneckých miest vhodných pre absolventov sa v odseku 2 upravuje na prechodné obdobie status takýchto pozícií určených podľa predošlej právnej úpravy. Povinnosť služobného úradu určiť štátnozamestnanecké miesta vhodné pre absolventov podľa novej úpravy sa v podstate posúva o sedem mesiacov od nadobudnutia jej účinnosti. V odsekoch 3 a 4 sa upravuje účinnosť predchádzajúcej úpravy (účinnej do 31. 5. 2024) vo vzťahu k postupom začatým podľa tejto predchádzajúcej úpravy. Nakoľko dôjde k nahradeniu v súčasnosti využívaných registrov (registra výberových konaní, registra úspešných absolventov, registra nadbytočných štátnych zamestnancov) a nástroja na …

čl. II bod 71 (nový § 197) §
V nadväznosti na vypustenie zákonnej úpravy centrálneho informačného systému (§ 25 až 28 zákona o štátnej službe) sa navrhuje aj zrušenie dotknutého vykonávacieho právneho predpisu. Na základe splnomocňovacieho ustanovenia (čl. I, § 22 návrhu zákona) bude vydaný nový vykonávací právny predpis, ktorý nahradí zrušovaný predpis.

čl. II bod 72 (vypustenie prílohy č. 1)
Navrhuje sa vypustenie prílohy č. 1 zo zákona o štátnej službe. Predmet prílohy (vzor opisu štátnozamestnaneckého miesta) bude upravený vo vykonávacom právnom predpise (čl. II, § 23 ods. 6 návrhu zákona).

čl. VI (zákon č. 55/2017 Z. z.)

čl. VI bod 1 a 2 §
Navrhuje sa, aby v prípade nového Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku bola funkcia štatutárneho orgánu zhodná s funkciou generálneho tajomníka služobného úradu (tzv. personálna únia). Vzhľadom na to, že zákon o štátnej službe upravuje, že v prípade ostatných ústredných orgánoch štátnej správy sú tieto funkcie zásadne oddelené, je potrebné vstúpiť do § 18 ods. 2, ako aj do § 18 ods. 6.

čl. VI bod 3 a 4 §
Navrhuje sa úprava v nadväznosti na zmenu v označení predmetného štátneho tajomníka podpredsedu vlády v kompetenčnom zákone.

čl. VI bod 5 §
V tomto novelizačnom bode sa navrhuje modifikácia podmienky trvania vzťahu na účely príspevku na rekreáciu a príspevku na športovú činnosť dieťaťa podľa Zákonníka práce. Na účely týchto príspevkov sa bude do doby nepretržitého trvania štátnozamestnaneckého pomeru započítavať aj jeho trvanie v služobnom úrade, v ktorom štátny zamestnanec vykonával štátnu službu pred prechodom práv a povinností zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 177 až 179. Ide o situácie, kedy dôjde k zániku služobného úradu zlúčením, splynutím alebo rozdelením, k prevodu časti služobného úradu alebo k zrušeniu služobného úradu.

čl. X (Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých z

čl. X bod 1 a 2 (§ 6 a poznámka k odkazom 7a a 15) §
V súvislosti s prechodom posudkových lekárov zo štátnej služby na verejnú službu bolo potrebné upraviť, že štátnou službou na účely tohto zákona nie je vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti. Z legislatívno-technického dôvodu sa upravuje súvisiaca poznámka pod čiarou.

čl. X bod 3 a 4 (§ 112) §
Ide o legislatívno-technické úpravy z dôvodu, že lekársku posudkovú činnosť už nebudú vykonávať posudkoví lekári, ktorí by boli štátnymi zamestnancami, ale pôjde o výkon práce vo verejnom záujme.

čl. X bod 5 (§ 193m ) §
V súvislosti s prechodom posudkových lekárov zo štátnej služby sa v prechodnom ustanovení navrhuje upraviť skončenie ich štátnozamestnaneckého pomeru.

čl. I (novela zákona č. 55/2017 Z. z.)

čl. I bod 3 (§ 1 ods. 2) §
Podľa súčasného znenia § 1 ods. 2 zákona sa štátna služba vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu. Tento vzťah sa podľa § 48 zákona o štátnej službe zakladá v bežnom prípade služobnou zmluvou, v osobitných prípadoch vymenovaním alebo zvolením do konkrétnej funkcie. Štátna služba sa vykonáva zásadne v konkrétnom služobnom úrade. Práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru vznikajú a uplatňujú sa medzi subjektmi, ktorými sú služobný úrad a štátny zamestnanec. Na účely viacerých osobitných predpisov (napr. v oblasti sociálneho poistenia, zdravotného poistenia, dane z príjmu fyzickej osoby, služieb zamestnanosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, či doplnkového dôchodkového sporenia), ktorých aplikácia bezprostredne súvisí so štátnozamestnaneckým pomerom, má postavenie zamestnávateľa štátnych zamestnancov služobný úrad. Generálny tajomník služobného úradu (ďalej len „generálny tajomník“) ako služobne najvyšší vedúci štátny zamestnanec je oprávnený konať v mene služobného úradu, výberové konania v štátnej službe vyhlasujú jednotlivé služobné úrady, funkčný plat štátnemu zamestnancovi priznáva služobný úrad, výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru dáva štátnemu zamestnancovi služobný úrad, a …

čl. I bod 4 a 15 (§ 1 ods. 4 a § 15 ods. 4) §
Inštitút justičného čakateľa sa v rezorte spravodlivosti viac nevyužíva. Predmetná právna úprava bola postupne vypustená aj zo súvisiacich osobitných predpisov (najmä zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Ide o obsolentnú úpravu, ktorá stratila opodstatnenie.

čl. I bod 5 a 6 (§ 4 ods. 4, nový § 4a) §
Navrhuje sa všeobecnejšia úprava zákazu zneužitia práv a povinností zo štátnozamestnaneckého pomeru, konkrétne: zákaz zneužitia práv a povinností sa navrhuje rozšíriť o prípady, keď vzniká prospech, nakoľko dôsledok zneužitia práv alebo povinností nemusí byť nevyhnutne vždy negatívny, okruh tzv. dotknutých subjektov sa rozširuje o služobný úrad a iné právnické osoby – aj týmto subjektom môže vzniknúť prospech alebo neprospech v dôsledku zneužitia práv a povinností, termíny „ujma“ a „ponižovanie ľudskej dôstojnosti“ sa nahrádzajú všeobecnejším slovom „neprospech“, vyčlenením úpravy do nového § 4a sa zdôrazňuje skutočnosť, že povinnosť konať v súlade s dobrými mravmi a zákaz zneužitia práv majú mať širšiu uplatniteľnosť (nielen v kontexte zákazu diskriminácie).

čl. I bod 8 až 11 (§ 7 ods. 4, 6 a 8 až 11) §
Legislatívno-technické úpravy.

čl. I bod 7 a 12 (§ 7 ods. 4, § 8) §
Legislatívno-technické úpravy, v nadväznosti na zmeny a doplnenia súvisiace s právnou úpravou registra trestov, ktorá nadobúda účinnosť 1. januára 2026.

čl. I bod 13 a 14 (§ 15 ods. 1) §
Navrhuje sa vypustenie niektorých subjektov (organizačná zložka ozbrojených síl určená Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, Slovenská informačná služba, organizačná zložka Zboru väzenskej a justičnej stráže) zo sústavy služobných úradov, nakoľko v týchto subjektoch (prípadne útvaroch) sa nevykonáva štátna služba podľa zákona o štátnej službe.

čl. I bod 16 (§ 15 ods. 6) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 17 (§ 17 ods. 1) §
Legislatívno-technická úprava; zosúladenie s § 17 ods. 5.

čl. I bod 18 (§ 18 ods. 5) §
Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na vypustenie § 15 ods. 1 písm. d) až f).

čl. I bod 19 (§ 18 ods. 6 až 9) §
V zmysle § 17 ods. 2 zákona o štátnej službe je generálny tajomník štatutárnym orgánom pre oblasť štátnozamestnaneckých vzťahov. Obsadenie pozície generálneho tajomníka v ústrednej štátnej správe (okrem Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku) upravuje zákon o štátnej službe. Obsadenie pozície, ktorej vykonávanie je spojené s vykonávaním funkcie generálneho tajomníka (tzv. personálna únia) v decentralizovanej štátnej správe a v miestnej štátnej správe, ustanovujú osobitné predpisy. V praxi vznikajú situácie, keď funkcia generálneho tajomníka (prípadne funkcia, ktorá je príkladom tzv. personálnej únie) nie je obsadená. Napríklad, príslušnému orgánu vznikne povinnosť odvolať osobu z funkcie štatutárneho orgánu podľa osobitného predpisu a k odvolaniu dôjde bez toho, aby bol súčasne (z objektívnych dôvodov) vymenovaný do funkcie niekto iný. Účelom navrhovanej úpravy je riešiť uvedené, prípadne obdobné situácie a legislatívne zabezpečiť činnosť služobného úradu, pokiaľ ide o vykonávanie kompetencií generálneho tajomníka, resp. štatutárneho orgánu v štátnozamestnaneckých veciach. Navrhuje sa variabilná úprava. Úlohy generálneho tajomníka bude plniť: v ústrednej štátnej …

čl. I bod 20 (§ 20 ods. 6) §
Navrhuje sa precizovať špecifickú úpravu vedúceho zamestnanca v systéme prokuratúry Slovenskej republiky, s cieľom zohľadniť osobitosti existujúcich riadiacich vzťahov spojených s plnením úloh prokuratúry v súlade s osobitnými predpismi.

čl. I bod 21 (§ 21 ods. 1) §
Legislatívno-technická korekcia; ide o vypustenie nadbytočného textu.

čl. I bod 22, 66 a 70 [§ 24 písm. b) a § 55 ods. 1 písm. c) a x)] §
Na základe opakovaných požiadaviek aplikačnej praxe sa, s cieľom zmierniť administratívne zaťaženie služobného úradu spojené s realizáciou organizačnej zmeny, navrhuje flexibilnejšia úprava organizačnej zmeny a s ňou súvisiacej zmeny štátnozamestnaneckého pomeru. Určujúcim (a jediným) kritériom pre zaradenie štátnozamestnaneckého miesta do platovej triedy je najnáročnejšia činnosť. Obsahom bližšieho určenia ďalšej činnosti je špecifikácia ďalšej činnosti, ktorú štátny zamestnanec vykonáva na štátnozamestnaneckom mieste. Ide teda konkrétnejšie obsahové vymedzenie činnosti zaradenej z hľadiska náročnosti do nižšej, prípadne do nižších platových tried ako najnáročnejšia činnosť. Zmena bližšie určenej ďalšej činnosti nebude na účely zákona organizačnou zmenou. Bližšie určenie ďalšej činnosti zostane obsahovou náležitosťou služobnej zmluvy, avšak zmena tejto časti služobnej zmluvy bude v jednostrannej dispozícii služobného úradu. Právna úprava najnáročnejšej činnosti, bližšieho určenia najnáročnejšej činnosti a ďalšej činnosti, vo vzťahu k organizačnej zmene, k obsahu služobnej zmluvy a k zmene štátnozamestnaneckého pomeru zostáva nezmenená.

čl. I bod 23 [§ 24 písm. d)] §
Zmeny v organizácii štátnej správy, prípadne verejnej správy, sa realizujú na základe osobitných predpisov. Samotný prevod časti služobného úradu (prechod kompetencie medzi existujúcimi služobnými úradmi) alebo zánik služobného úradu (zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie služobného úradu) nemusí vždy viesť k zmene práv a povinností štátneho zamestnanca vyplývajúcich zo služobnej zmluvy. Môže dochádzať výlučne k zmene služobného úradu. Navrhuje sa vylúčiť takéto prípady z úpravy organizačnej zmeny, v nadväznosti na úpravu podľa § 179a ods. 2 (tohto návrhu zákona).

čl. I bod 24 (§ 29, nové znenie) §
Navrhuje sa modifikovaná úprava pojmu vhodné štátnozamestnanecké miesto, pri zachovaní podstaty existujúcej právnej úpravy. V odsekoch 1 a 2 sa preberá súčasné znenie zákona – navrhuje sa systematicky odlišné usporiadanie textu. V odseku 1 sa pojem vhodné štátnozamestnanecké miesto dopĺňa o prepojenie s požiadavkami podľa osobitných predpisov (kvalifikačné predpoklady a požiadavky podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta sa preberajú z existujúcej úpravy). V odseku 3 sa navrhuje, vzhľadom na pretrvávajúce aplikačné nejasnosti, pozitívne rozšírenie pojmu vhodné štátnozamestnanecké miesto vo vzťahu k vedúcemu štátnemu zamestnancovi. Tzv. ponuková povinnosť sa bude jednoznačne vzťahovať aj na (iné) riadiace pozície v služobnom úrade. Ponuková povinnosť sa bude vzťahovať na situácie, keď dôvod skončenia vykonávania štátnej služby na pôvodnej riadiacej pozícii nie je na strane štátneho zamestnanca (napr. odvolanie z funkcie vedúceho zamestnanca bez uvedenia dôvodu alebo organizačná zmena, resp. zrušenie štátnozamestnaneckého miesta). Účelom úpravy navrhovanej v odseku 4 písm. b) je precizovanie existujúcej úpravy ponukovej povinnosti služobného úradu v súlade s princípom stability. Ponuková povinnosť služobného …

čl. I bod 25, 37, 85, 97, 100, 102, 104 a 203 [§ 29 ods. 3, § 38 ods. 7, § 61 od §
Predmetné úpravy súvisia so zavedením nových typov verejných listín (mení sa označenie i obsah týchto listín) vydávaných z registra trestov. Úprava preukazovania bezúhonnosti výpisom z registra trestov sa nemení. Podľa právnej úpravy registra trestov, účinnej od 1. januára 2026 (napr. § 16 a § 21 ods. 5 zákona č. 192/2023 Z. z.), na účely preukázania bezúhonnosti možno v prípade štátneho zamestnanca požadovať špecializovaný výpis z registra trestov. Navrhuje sa zosúladenie dotknutých ustanovení zákona o štátnej službe s obsahom špecializovaného výpisu z registra trestov podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2026.

čl. I bod 26 (§ 32 ods. 9) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 27 [§ 36 ods. 3 písm. d)] §
Navrhuje sa doplnenie úpravy prijatia uchádzača do dočasnej štátnej služby bez výberového konania. Základnou podmienkou prijatia, okrem všeobecných podmienok podľa § 38 zákona o štátnej službe, bude úspešné absolvovanie osobitného študijného programu, realizovaného na základe dohody (služobného úradu) s vysokou školou. Úprava vychádza zo skúseností z minulosti, najmä z obdobia spojeného s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie. Na trvanie dočasnej štátnej služby sa bude vzťahovať úprava podľa § 37 písm. h) – keďže navrhovaná úprava je založená na zásadne prechodnej potrebe posilnenia administratívnych kapacít, tomu by mala zodpovedať aj doba trvania štátnozamestnaneckého pomeru dohodnutá v služobnej zmluve.

čl. I bod 28 [§ 36 ods. 4 písm. a)] §
Navrhuje sa rozšírenie možnosti dočasne obsadiť voľné štátnozamestnanecké miesto podľa § 36 ods. 3 písm. e) zákona.

čl. I bod 29 (§ 36 ods. 5) §
Existujúca úprava obsadzovania štátnozamestnaneckých miest podľa § 36 ods. 3 písm. e) zákona je založená na: prechodnej potrebe služobného úradu posilniť vlastné personálne kapacity (dôvodová správa k zákonu č. 126/2020 Z. z.), striktne obmedzenej dočasnosti (dočasná štátna služba na takejto pozícii môže trvať najviac 6 mesiacov) a predpoklade riadneho obsadenia pozície na základe výberového konania. V prípade pozície vedúceho štátneho zamestnanca upravuje zákon o štátnej službe viacero tzv. „náhradných riešení“, s využitím ktorých možno dočasne zabezpečiť plnenie úloh vedúceho štátneho zamestnanca v obdobných prípadoch. Ide o dočasné preloženie a o poverenie vykonávaním funkcie vedúceho štátneho zamestnanca (§ 60 ods. 2, 3 a 5 zákona). Občana, ktorý nie je štátnym zamestnancom, je možné prijať na pozíciu vedúceho štátneho zamestnanca (vrátane riadiacich pozícií v dočasnej štátnej službe) zásadne na základe výberového konania. Toto pravidlo (vo vzťahu k dočasnej štátnej službe) je upravené v § 36 ods. 4 zákona o štátnej službe. Napriek uvedenému, v aplikačnej praxi vznikajú nejasnosti vo vzťahu k niektorým …

čl. I bod 30 [§ 37 písm. i)] §
Obsadenie voľného štátnozamestnaneckého miesta podľa § 36 ods. 3 písm. e) zákona má plniť funkciu operatívneho nástroja na dočasné vyriešenie nedostatku personálnych kapacít v služobnom úrade. Trvanie dočasnej štátnej služby je v takýchto prípadoch limitované dobou, ktorá nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Súčasťou vzťahu je 3-mesačná skúšobná doba. K predčasnému skončeniu trvania vzťahu v dočasnej štátnej službe môže podľa súčasnej úpravy dôjsť v prípade tzv. riadneho obsadenia štátnozamestnaneckého miesta na základe výberového konania. Existujúca úprava nevylučuje zrušenie takéhoto štátnozamestnaneckého miesta (na tieto účely ide o bežné štátnozamestnanecké miesto), neupravuje však súvislosti. Navrhuje sa úprava analogická s trvaním štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe v prípadoch zastupovania [§ 37 písm. e) zákona o štátnej službe] – zrušením takéhoto štátnozamestnaneckého miesta sa skončí trvanie dočasnej štátnej služby. To znamená, že tento vzťah sa skončí na základe zákona uplynutím dočasnej štátnej služby podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona.

čl. I bod 31 [§ 37 písm. k)] §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 32 [§ 38 ods. 2 písm. b) a d)] §
Spresnenie textu.

čl. I bod 33 (poznámka pod čiarou k odkazu 23)
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 34, 35, 38 a 39 (§ 38 ods. 3 a 8 až 11) §
V nadväznosti na uznesenie vlády SR č. 75 z 22. februára 2023 sa navrhuje zosúladenie preukazovania bezúhonnosti s právnou úpravou registra trestov (zákon č. 192/2023 Z. z.), ktorá sa týka zavedenia nových typov verejných listín vydávaných z registra trestov, a ktorá nadobudne účinnosť 1. januára 2026. Vzhľadom na uvedenú súvisiacu úpravu sa preukazovanie bezúhonnosti odpisom registra trestov navrhuje nahradiť špecializovaným výpisom z registra trestov. V § 38 ods. 3 a 8 až 11 sa realizujú súvisiace terminologické a legislatívno-technické úpravy. V poznámke pod čiarou k odkazu 24 sa spresňuje citácia zákona o registri trestov.

čl. I bod 36 (§ 38 ods. 4) §
Vzhľadom na zavedený mechanizmus preukazovania bezúhonnosti (služobný úrad zasiela generálnej prokuratúre žiadosť o výpis z registra trestov prostredníctvom centrálneho informačného systému štátnej služby spravidla bezprostredne pred vznikom právneho vzťahu; generálna prokuratúra poskytuje tento výpis spravidla v ten istý alebo v nasledujúci pracovný deň) je úprava časového obmedzenia, týkajúca sa aktuálnosti výpisu z registra trestov, nadbytočná.

čl. I bod 40 [§ 38 ods. 12 písm. c)] §
Navrhuje sa zohľadniť skutočnosť, že kvalifikačný predpoklad, ktorým je konkrétny študijný odbor, môže vyplývať aj z osobitného predpisu (napr. § 33 ods. 2 katastrálneho zákona). Ďalej sa navrhuje flexibilnejšia úprava určovania takéhoto kvalifikačného predpokladu zo strany služobného úradu, a to priamo v opise štátnozamestnaneckého miesta, bez potreby upravovať vopred tieto požiadavky v služobnom predpise.

čl. I bod 41 (§ 38 ods. 15 a 16) §
Účelom novelizácie § 38 ods. 15 je zohľadnenie súvisiacich zmien v právnej úprave uznávania dokladov o vzdelaní získanom v zahraničí, ktorá nadobúda účinnosť 1. marca 2025 (zákon č. 400/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Tzv. základný spôsob preukazovania získaného vysokoškolského vzdelania získaného v zahraničí zostáva nezmenený (predkladá sa doklad o vzdelaní a dodatku k diplomu, resp. ich kópie a osvedčený preklad do štátneho jazyka). Tzv. alternatívny spôsob preukazovania získaného vysokoškolského vzdelania sa dopĺňa v nadväznosti na uvedenú novelu zákona č. 422/2015 Z. z. – kópiu rozhodnutia bude možné nahradiť kópiou doložky o uznaní stupňa zahraničného vzdelania v spojení s kópiou osvedčeného prekladu dokladu o vzdelaní (právny režim doložky upravuje § 39a zákona č. 422/2015 Z. z. v znení zákona č. 400/2024 Z. z.). To znamená, že uchádzač (podľa doplnenej úpravy) môže predložiť: …

čl. I bod 42 (§ 38 ods. 17 a 18) §
Oficiálny doklad o úspešnom skončení štúdia alebo o získaní vzdelania (§ 68 zákona o vysokých školách, § 90 školského zákona) nevydávajú vysoké školy ani stredné školy v SR bezprostredne. Medzi ukončením štúdia a vydaním dokladu spravidla ubehne určité obdobie, počas ktorého úspešný absolvent nie je schopný náležite preukázať dosiahnutie požadovaného vzdelania. K obdobnej situácii dochádza aj v prípade vzdelania získaného v zahraničí. Škola alebo vysoká škola môže absolventovi, bezprostredne po úspešnom ukončení štúdia, vydať potvrdenie o tejto skutočnosti, ktoré nie je formálnym dokladom o získanom vzdelaní podľa uvedenej úpravy, prípadne podľa zákona č. 422/2015 Z. z. V novom odseku 17 sa v podstate navrhuje podmienečné, resp. dočasné akceptovanie kópie iného dokladu o vzdelaní, vydaného príslušnou školou alebo vysokou školou, resp. ich osvedčeného prekladu, na účely účasti vo výberovom konaní. Vychádza sa pritom z predpokladu, že do skončenia výberového konania, resp. do vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, bude mať uchádzač (ktorý na účely výberového konania preukázal vzdelanie dokladom podľa odseku 17) k dispozícii …

čl. I bod 43 (§ 38 ods. 21) §
Navrhuje sa úprava rozlišovania medzi dobou odbornej praxe ako požiadavkou na vykonávanie štátnej služby určenou služobným úradom a kvalifikačným predpokladom podľa prílohy č. 2 k zákonu. Účelom návrhu je odstránenie aplikačných problémov pri posudzovaní splnenia kvalifikačných predpokladov v spojení s požiadavkou podľa § 38 ods. 2 písm. d) zákona. Ak napríklad služobný úrad určí ako požiadavku na vykonávanie štátnej služby podľa § 38 ods. 2 písm. d) zákona odbornú prax v trvaní najmenej troch rokov, táto požiadavka sa má vzťahovať rovnako na každého uchádzača, bez ohľadu na akceptovateľný alternatívny kvalifikačný predpoklad – stupeň vzdelania. To znamená, že ak sa (napríklad v 8. platovej triede) ako kvalifikačný predpoklad požaduje VŠ-vzdelanie II. stupňa a alternatívne VŠ-vzdelanie I. stupňa spolu s odbornou praxou najmenej tri roky, potom celková doba odbornej praxe (ako požiadavka plus kvalifikačný predpoklad) bude najmenej tri (3+0) roky v prípade uchádzača s VŠ-vzdelaním II. stupňa a najmenej šesť (3+3) rokov v prípade uchádzača s VŠ-vzdelaním I. stupňa.

čl. I bod 44 a 46 (§ 38 ods. 23 a ods. 24) §
V nadväznosti na programové vyhlásenie vlády SR a plán legislatívnych úloh vlády SR na rok 2024 sa navrhuje (nový odsek 23) zmena kvalifikačných požiadaviek v systéme štátnej služby, ktorej účelom je podpora lepšej uplatniteľnosti uchádzačov, ktorí majú ako najvyššie dosiahnuté vzdelanie vysokoškolské vzdelanie I. stupňa. Návrh vychádza tiež z úpravy profesijného vzdelania podľa zákona č. 292/2024 Z. z. o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov a z požiadaviek Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky na modifikáciu kvalifikačných požiadaviek v štátnej službe. Nakoľko v prípade nového znenia odseku 23 sa navrhuje delená účinnosť (od 1. januára 2026), je potrebná súvisiaca legislatívno-technická úprava (§ 38 ods. 24, resp. ods. 23 v znení účinnom do 31. decembra 2025).

čl. I bod 45 (§ 38 ods. 23) §
Legislatívno-technická úprava, navrhovaná v kontexte súvisiacich zmien, ktoré majú nadobudnúť účinnosť 1. júla 2025.

čl. I bod 47 a 48 (§ 39 ods. 2, 3) §
V novom znení odseku 2 sa navrhuje flexibilnejšia (resp. širšia) úprava možnosti obsadiť štátnozamestnanecké miesto „opakovane“ na základe toho istého výberového konania. Keďže skúšobná doba sa nemusí vzťahovať na každé takéto obsadenie štátnozamestnaneckého miesta (napríklad v prípade jeho obsadenia preložením), podmienka skončenia vzťahu v skúšobnej dobe sa nahrádza adekvátnym časovým obdobím. V novom odseku 3 sa navrhuje upraviť zdôraznenie povinnosti služobného úradu dodržiavať pri obsadzovaní štátnozamestnaneckých miest obmedzenia podľa § 54 zákona (zaradenie blízkych osôb).

čl. I bod 49 [§ 41 ods. 11 písm. d)] §
Navrhuje sa doplniť možnosti tzv. alternatívneho spôsobu preukázania ovládania cudzieho jazyka, resp. odpustenie testu z cudzieho jazyka. Predpokladom prijatia na vysokoškolské štúdium v zahraničí (v prípade štátneho príslušníka z inej krajiny) je spravidla preukázanie ovládania jazyka, v ktorom sa štúdium realizuje, a to spravidla na úrovni B2 alebo na úrovni C1. U úspešného absolventa štúdia v cudzom jazyku v zahraničí možno odôvodnene predpokladať dosiahnutie pokročilej úrovne ovládania predmetného cudzieho jazyka, resp. funkčné ovládanie cudzieho jazyka na vyššej úrovni než v čase prijatia na štúdium v zahraničí. Uchádzač, ktorý dokladmi predkladanými v súlade s § 38 ods. 15 a 16 zákona o štátnej službe preukáže absolvovanie štúdia v zahraničí v predmetnom cudzom jazyku, teda nebude musieť v rámci výberového konania absolvovať test z tohto cudzieho jazyka. Súčasne sa navrhuje predĺžiť doba, počas ktorej bude možné uznať tento tzv. náhradný spôsob preukázania ovládania cudzieho jazyka.

čl. I bod 50, 53 a 54 [§ 41 ods. 11 písm. f), ods. 18 a ods. 29] §
Predmetom testu na overenie požadovaných schopností a osobnostných vlastností môže byť výlučne overenie analytického, koncepčného a strategického myslenia na požadovanej úrovni (§ 13a vyhlášky Úradu vlády SR č. 127/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberových konaniach). V § 41 ods. 11 písm. f), ods. 18 a 29 sa upravuje alternatívny spôsob preukázania požadovanej úrovne analytického, koncepčného a strategického myslenia (výsledkom overenia v inom výberovom konaní). Postup by mal byť nasledovný: Ak bude súčasťou výberového konania test podľa § 13a vyhlášky, služobný úrad môže požiadať o realizáciu tejto formy overenia uchádzačov úrad vlády (§ 41 ods. 18). Po overení uchádzača úrad vlády (psychológ) v prvom kroku poskytne výberovej komisii služobného úradu informáciu o výsledku overenia spolu s vyjadrením, či uchádzač spĺňa požadovanú úroveň analytického, koncepčného a strategického myslenia. V druhom kroku úrad vlády vydá a poskytne služobnému úradu písomný doklad o preukázanej úrovni overovaných schopností uchádzača, ktorý bol v teste úspešný. Po skončení výberového konania bude služobný úrad povinný …

čl. I bod 51 [§ 41 ods. 11 písm. g) a ods. 16] §
Úroveň ovládania cudzieho jazyka sa overuje písomným testom alebo dokladom o jeho ovládaní. Navrhuje sa zohľadniť túto zásadu aj v zákonnej úprave prípadovej štúdie, ktorou možno podľa zákona nahradiť test z cudzieho jazyka, t. j. v cudzom jazyku bude možné absolvovať len písomnú prípadovú štúdiu (úplne alebo čiastočne realizovanú v písomnej časti výberového konania). Obdobne, nahradiť test z cudzieho jazyka bude možné len písomnou prípadovou štúdiou, ktorá sa (úplne alebo čiastočne) realizuje v písomnej časti výberového konania.

čl. I bod 52 (§ 41 ods. 15) §
Podľa platnej úpravy forma posúdenia požadovaných schopností a osobnostných vlastností metódou hodnotiaceho centra je povinnou súčasťou výberového konania iba pri obsadzovaní pozície vedúceho zamestnanca sekcie na základe vonkajšieho výberového konania. V porovnaní s ďalšími zákonom upravenými formami overenia požadovaných schopností a osobnostných vlastností, metóda hodnotiaceho centra predstavuje objektívnejší a presnejší nástroj posúdenia uchádzača. S cieľom posilniť princíp profesionality, nestrannosti, ako aj zásadu rovnakého zaobchádzania pri obsadzovaní kľúčových profesionálnych pozícií v systéme štátnej služby, sa navrhuje rozšíriť existujúcu úpravu, a to v dvoch smeroch: vo vzťahu k druhu výberového konania (resp. k okruhu možných uchádzačov) – metóda hodnotiaceho centra bude súčasťou každého výberového konania, bez ohľadu na druh výberového konania, resp. na okruh uchádzačov zvolený služobným úradom pre výberové konanie, vo vzťahu k obsadzovanej pozícii, v nadväznosti na existujúcu rôznorodosť v organizačnej štruktúre služobných úradov (v niektorých prípadoch je organizačnému útvaru priznaný status sekcie aj bez formálneho označenia týmto pojmom, v iných prípadoch existujú organizačné útvary hierarchicky nadradené sekcii).

čl. I bod 55 (nový § 41a) §
Právna úprava výberového konania sa navrhuje doplniť o možnosť uskutočniť výberové konanie, prípadne jeho časť, aj „na diaľku“ (bez fyzickej prítomnosti uchádzača), s použitím informačných a komunikačných technológií (napr. internetových aplikácií). V prípade realizácie výberového konania alebo jeho časti takýmto spôsobom bude mať služobný úrad povinnosť oznámiť túto skutočnosť potenciálnym uchádzačom vopred – vo vyhlásení výberového konania. Využitie tejto možnosti bude vecou služobného úradu. Za dodržiavanie súvisiacich princípov a zásad - najmä princípu transparentného zamestnávania, princípu rovnakého zaobchádzania i zákazu diskriminácie v súvislosti s výberovým konaním je zodpovedný služobný úrad. To okrem iného znamená, že podmienky výberového konania by mali byť vopred nastavené (a následne dodržané) rovnako pre všetkých uchádzačov prihlásených do výberového konania. Zároveň je potrebné rešpektovať zákonom ustanovené formy overenia a spôsob ich realizácie, t. j. písomné formy overenia (napr. rôzne testy) by mali aj „na diaľku“ prebiehať písomne a ústne formy overenia ústne. Zmyslom navrhovanej úpravy nie je možnosť reagovať ad hoc na individuálne podnety uchádzačov prihlásených …

čl. I bod 56 (nový § 45) §
Navrhuje sa fakultatívna možnosť služobného úradu použiť (na účel overenia ovládania požadovaného cudzieho jazyka) formu overenia, ktorá sa využíva v rámci výberového konania. Môže ísť napríklad o prípady prijatia občana do dočasnej štátnej služby na zastupovanie štátneho zamestnanca podľa § 36 ods. 3 písm. a) zákona, alebo o preloženie (dočasné, trvalé) štátneho zamestnanca (v služobnom úrade alebo do iného služobného úradu). V prípade potreby overiť ovládanie cudzieho jazyka by mal služobný úrad analogicky akceptovať aj tzv. alternatívne spôsoby preukázania tejto požiadavky upravené v § 41 ods. 11 písm. d), teda doklad o ovládaní cudzieho jazyka na požadovanej úrovni alebo doklad absolvovaní vysokoškolského štúdia v cudzom jazyku.

čl. I bod 57 [§ 51 ods. 2 písm. n)] §
Účelom navrhovanej úpravy, spolu s úpravou v § 55 ods. 10, je zjednodušenie administratívneho postupu služobného úradu v súvislosti s niektorými (v podstate formálnymi) zmenami obsahu služobnej zmluvy. Ide o obsahovú náležitosť, ktorá v zásade nezávisí od vôle zmluvných strán (rozsah – výmeru dovolenky ustanovuje právny predpis, prípadne kolektívna zmluva vyššieho stupňa). Podľa súčasnej úpravy by sa mal aktualizovať obsah služobnej zmluvy v nadväznosti na každú aktuálnu kolektívnu zmluvu – teda spravidla každý rok. Podľa navrhovanej úpravy bude služobný úrad oznamovať štátnemu zamestnancovi (formou písomného dodatku k služobnej zmluve) zmenu v nároku na dovolenku iba v prípade, ak dôjde k zmene v rozsahu dovolenky.

čl. I bod 58 (§ 51 ods. 3) §
Navrhuje sa možnosť doplniť obsah služobnej zmluvy nad rámec existujúcej zákonnej úpravy. To znamená, že okrem obligatórnych náležitostí bude možné v služobnej zmluve dohodnúť aj ďalší obsah, a to v prípadoch, keď takúto dohodu upravuje (resp. predpokladá) existujúca zákonná úprava. Môže ísť napríklad o podmienky vykonávania štátnej služby v režime domáckej práce, v nadväznosti na § 52 ods. 4 Zákonníka práce. Priznávanie platových náležitostí, resp. určenie funkčného platu, podľa zákona nie je predmetom dohody medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom. V záujme predísť aplikačným nejasnostiam sa navrhuje výslovne vylúčiť možnosť individuálnych dohôd, v otázkach týkajúcich sa odmeňovania (napr. priznávanie odmien) a iných finančných plnení (napr. odstupné alebo odchodné), v služobných zmluvách.

čl. I bod 59 (§ 51 ods. 7) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 60 až 62 (§ 52 ods. 1 až 3) §
Precizuje sa úprava skúšobnej doby. V odsekoch 1 a 3 sa realizujú legislatívno-technické úpravy. Navrhuje sa (odsek 2) zúžiť prípady vylúčenia skúšobnej doby; skúšobná doba nebude súčasťou štátnozamestnaneckého pomeru iba pri časovo nadväzujúcich štátnozamestnaneckých pomeroch v tom istom služobnom úrade. Podmienka uplynutia skúšobnej doby v predchádzajúcom vzťahu zostáva zachovaná.

čl. I bod 63 (§ 53 ods. 5) §
V súvislosti s poverením vykonávať funkciu vedúceho zamestnanca a v súvislosti s poverením zastupovať vedúceho zamestnanca [zmena štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. k) zákona] dochádza k spravidla podstatnej zmene povinností povereného štátneho zamestnanca – k zmene najnáročnejšej činnosti, ktorú je štátny zamestnanec povinný podľa služobnej zmluvy vykonávať; dočasne zmenená najnáročnejšia činnosť môže zodpovedať vyššej platovej triede (funkcii), ako je činnosť vykonávaná podľa služobnej zmluvy pred zmenou štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. k). V nadväznosti na aplikačné nejasnosti sa navrhuje výslovná úprava práva štátneho zamestnanca na vyššiu platovú triedu, do ktorej je zaradené predmetné štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca. Právu štátneho zamestnanca bude zodpovedať povinnosť služobného úradu priznať štátnemu zamestnancovi vyššiu platovú triedu v relevantných prípadoch spojených so zmenou štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. k). V spojitosti s úpravou podľa § 53 ods. 5 sa navrhuje súvisiaca úprava v § 55 ods. 2 zákona.

čl. I bod 64 a 65 (§ 54 ods. 2, 3) §
Spresňuje sa úprava oznamovacej povinnosti v súvislosti so zaraďovaním blízkych osôb. Súčasné znenie zákona môže viesť k záveru, že úprava sa vzťahuje iba na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest na základe výberového konania (vzhľadom na zavedenie a používanie skratky „uchádzač“), prípadne len na prijatie do štátnej služby (vznik štátnozamestnaneckého pomeru). Modifikované vymedzenie okruhu osôb a situácií, na ktoré sa oznamovacia povinnosť bude vzťahovať, vychádza z úpravy obsadzovania štátnozamestnaneckých miest (§ 39 ods. 1 zákona). Doplnenie odseku 3 má dva základné dôvody: zosúladenie s úpravou navrhovanou v odseku 2, zdôraznenie subjektívnej stránky (vedomosť štátneho zamestnanca) a preventívneho účinku predmetnej úpravy.

čl. I bod 67 [§ 55 ods. 1 písm. e)] §
Navrhuje sa zovšeobecniť úpravu zmeny štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe (v prípade štátnozamestnaneckého pomeru založeného služobnou zmluvou). Zmena dôvodu zastupovania sa nahrádza zmenou dôvodu prijatia do dočasnej štátnej služby. Úprava nemá vplyv na spôsob obsadzovania pozície v dočasnej štátnej službe, predovšetkým na možnosť ani na povinnosť služobného úradu obsadzovať štátnozamestnanecké miesto na základe výberového konania.

čl. I bod 68 [§ 55 ods. 1 písm. h)] §
Vypúšťa sa nadbytočný text (potreba dohody je zrejmá zo znenia § 55 ods. 2 zákona). Znenie písmena h) sa súčasne zosúlaďuje s úpravou navrhovanou v odseku 10. Za zmenu štátnozamestnaneckého pomeru, ktorou je zmena dĺžky týždenného služobného času, a ktorú treba so štátnym zamestnancom dohodnúť, by sa mali považovať prípady zmeny: určeného týždenného služobného času na kratší týždenný služobný čas, kratšieho týždenného služobného času na určený týždenný služobný čas a kratšieho týždenného služobného času na iný kratší týždenný služobný čas.

čl. I bod 69 [§ 55 ods. 1 písm. t)] §
V úprave zmeny štátnozamestnaneckého pomeru, ktorou je predĺženie trvania dočasnej štátnej služby odborníka dočasne potrebného na plnenie úloh štátnej služby, sa navrhuje vypustiť niektoré obmedzenia spojené s možnosťou realizovať túto zmenu štátnozamestnaneckého pomeru. Návrh vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. V zmysle navrhovanej úpravy bude možné predĺžiť trvanie dočasnej štátnej služby odborníka nielen na pôvodnej pozícii, ale aj spolu s preložením na iné štátnozamestnanecké miesto odborníka.

čl. I bod 71 (§ 55 ods. 2) §
Nové znenie § 55 ods. 2 súvisí s úpravou navrhovanou v § 53 ods. 5. Vychádza sa zo skutočnosti, že pri poverení zastupovaním a pri poverení vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca spravidla dochádza aj k niektorej zo zmien podľa § 55 ods. 1 písm. a) alebo c), prípadne aj k zmene podľa § 55 ods. 1 písm. b) zákona. To znamená, že súčasne sa mení činnosť vykonávaná štátnym zamestnancom, prípadne aj funkcia alebo odbor štátnej služby. Zmyslom navrhovanej úpravy je zosúladenie vecného obsahu poverenia [zmena štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. k)] a jeho reálny vplyv na obsah služobnej zmluvy so skutočnosťou, že pri tejto zmene štátnozamestnaneckého pomeru nedochádza k preloženiu. Ide o dočasný režim, ktorý v praxi nemá trvať viac ako šesť mesiacov (§ 60 ods. 3 až 5 zákona o štátnej službe). Poverený štátny zamestnanec naďalej plní služobné úlohy na svojej pôvodnej pozícii a taktiež je povinný plniť služobné úlohy na predmetnej riadiacej pozícii. Inak povedané, plní …

čl. I bod 72 (§ 55 ods. 3) §
Vnútorný odkaz na odsek 1 písm. r) sa vypúšťa v nadväznosti na navrhované doplnenie § 55 odsek 5 a § 56 nový odsek 3 zákona.

čl. I bod 73 (§ 55 ods. 4) §
Úprava je potrebná v nadväznosti na zmenu navrhovanú v § 55 ods. 1 písm. t). Keďže predĺženie trvania dočasnej štátnej služby odborníka dočasne potrebného na plnenie úloh štátnej služby by viac nemalo byť viazané na to isté štátnozamestnanecké miesto, túto zmenu bude možné realizovať aj preložením.

čl. I bod 74 a 81 (§ 55 ods. 5 a § 56 ods. 3) §
Tzv. klasickú dohodu generálnych tajomníkov o dočasnom preložení štátneho zamestnanca do iného služobného úradu sa navrhuje nahradiť jednostranným oznámením služobného úradu. Ide o situácie, keď je štátny zamestnanec v stálej štátnej službe vymenovaný alebo zvolený (spravidla podľa osobitného predpisu) do funkcie vykonávanej v štátnozamestnaneckom pomere (štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, štátny zamestnanec – štatutárny orgán). Štátny zamestnanec má vopred vedomosť o tom, že môže byť do takejto funkcie vymenovaný alebo zvolený. K vymenovaniu alebo voľbe nemôže dôjsť bez súhlasu dotknutej osoby. V nadväznosti na vymenovanie alebo zvolenie do funkcie bude služobný úrad, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu v stálej štátnej službe, povinný vykonať jednostrannú zmenu štátnozamestnaneckého pomeru. Účelom navrhovanej úpravy je zjednodušenie administratívy spojenej s takouto zmenou štátnozamestnaneckého pomeru. Služobným úradom príslušným na vykonanie tejto zmeny, v zmysle úpravy podľa § 55 ods. 5 (prípadne analogicky s úpravou príslušnosti na preloženie štátneho zamestnanca do iného služobného úradu) by mal byť tzv. pôvodný služobný úrad, teda služobný úrad, v …

čl. I bod 75 (§ 55 ods. 6) §
Vylúčenie možnosti zmeniť druh štátnej služby v prípade preloženia štátneho zamestnanca bez jeho súhlasu (§ 57 ods. 1 a 3 zákona) sa navrhuje v nadväznosti na navrhované rozšírenie úpravy zmeny druhu štátnej služby. Služobný úrad by nemal mať (ani v takýchto mimoriadnych prípadoch) mať možnosť zmeniť štátnemu zamestnancovi druh štátnej služby.

čl. I bod 76 (§ 55 ods. 7) §
Preloženie štátneho zamestnanca na inú identickú pozíciu v služobnom úrade je možné aj v prípade pozícií v stálej štátnej službe. Navrhuje sa preto rozšírenie predmetnej úpravy zmeny štátnozamestnaneckého pomeru.

čl. I bod 77 a 98 [§ 55 ods. 9, § 82 ods. 1 písm. l)] §
Predmetné ustanovenia týkajúce sa trvania štátnozamestnaneckého pomeru po dovŕšení 65 rokov veku sa, na základe požiadavky z aplikačnej praxe, dopĺňajú o prípady, keď štátny zamestnanec dovŕši uvedený vek počas vykonávania funkcie veľvyslanca.

čl. I bod 78 (§ 55 ods. 10) §
V nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe sa rozširuje negatívny výpočet prípadov zmeny obsahu služobnej zmluvy, ktoré sa nepovažujú za zmenu štátnozamestnaneckého pomeru. V praxi patrí určenie týždenného služobného času v služobnom úrade do dispozície služobného úradu, resp. uplatňuje sa 40- hodinový týždenný služobný čas, v nadväznosti na úpravu podľa Zákonníka práce. Priaznivejšia úprava služobného času sa dojednáva v rámci kolektívneho vyjednávania na centrálnej úrovni (v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa). Modifikácia určeného týždenného služobného času (napr. zmena zo 40-hodinového na 37,5-hodinový, resp. naopak), v nadväznosti na výsledok kolektívneho vyjednávania na centrálnej (celoštátnej) úrovni, by preto nemala závisieť od individuálnej vôle zmluvných strán služobnej zmluvy. Obdobne, zmena obsahu služobnej zmluvy podľa § 51 ods. 2 písm. m), n) a p) nie je v dispozícii zmluvných strán. Štátnozamestnanecké miesta mimoriadnej významnosti podľa § 11 zákona určuje vláda Slovenskej republiky, zmena v základnej výmere dovolenky závisí od výsledku kolektívneho vyjednávania na centrálnej úrovni a prípadná zmena dĺžky výpovednej doby (resp. zmena odkazu na predmetnú …

čl. I bod 79 (§ 55 ods. 11) §
Legislatívno-technické úpravy.

čl. I bod 80 (§ 56 ods. 2) §
V záujme právnej istoty štátneho zamestnanca sa rozširuje výslovná úprava obsahových náležitostí dohody generálnych tajomníkov služobných úradov, ktorej predmetom je preloženie štátneho zamestnanca do iného služobného úradu.

čl. I bod 82 (§ 57 ods. 4) §
Podľa existujúcej úpravy možno dobu dočasného preloženia skrátiť dohodou. V prípade zrušenia štátnozamestnaneckého miesta, na ktoré bol štátny zamestnanec dočasne preložený, zaniká opodstatnenie (dôvod) dočasného preloženia. V zmysle navrhovanej úpravy zrušením štátnozamestnaneckého miesta dochádza k skončeniu dočasného preloženia – služobný úrad bude povinný voči štátnemu zamestnancovi postupovať ako po uplynutí dočasného preloženia, teda podľa § 57 ods. 8 zákona.

čl. I bod 83 (§ 59) §
Podstatou úprav navrhovaných v novom znení § 59 zákona o štátnej službe, v nadväznosti na opakované požiadavky aplikačnej praxe, je doplnenie úpravy zmeny druhu štátnej služby o možnosť dohodnúť sa na zmene stálej štátnej služby na dočasnú štátnu službu. Takáto zmena štátnozamestnaneckého pomeru má byť spojená s preložením na iné štátnozamestnanecké miesto a bude možná len na základe (predchádzajúcej) písomnej žiadosti štátneho zamestnanca. Súčasne sa, v súvislosti s novou úpravou podľa odseku 2, dopĺňa v odseku 1 úprava prípadov, v ktorých možno dohodnúť zmenu dočasnej štátnej služby na stálu štátnu službu. Ak napríklad dôjde k zmene druhu štátnej služby zo stálej štátnej služby na dočasnú štátnu službu podľa odseku 2, v budúcnosti bude možné (v závislosti od okolností konkrétneho prípadu) aj bez výberového konania opätovne dohodnúť zmenu druhu štátnej služby z dočasnej štátnej služby na stálu štátnu službu. To znamená, že na opätovnú zmenu druhu štátnej služby v rámci toho istého štátnozamestnaneckého pomeru nebude musieť byť splnená niektorá z podmienok …

čl. I bod 84 (§ 60 ods. 1) §
Vypúšťa sa obmedzenie, podľa ktorého je možné preložiť (na dobu dlhšiu ako šesť mesiacov) vedúceho štátneho zamestnanca bez výberového konania na inú riadiacu pozíciu len v rovnakej alebo v nižšej platovej triede. Obdobné obmedzenie sa nevzťahuje na obsadzovanie tzv. radových štátnozamestnaneckých miest, ani na ponukovú povinnosť služobného úradu. Úprava podľa § 60 ods. 1 nie je dotknutá zmenou navrhovanou v § 41 ods. 15 zákona, ktorá sa bude uplatňovať v prípade obsadzovania štátnozamestnaneckého miesta na základe výberového konania – vo vzťahu k úprave podľa § 60 ods. 1 druhej vety sa § 41 ods. 15 použije v závislosti od spôsobu obsadzovania štátnozamestnaneckého miesta. (V prípade obsadzovania takejto pozície na základe výberového konania sa uplatní § 41 ods. 15.)

čl. I bod 86 (vypustenie § 62) §
Súčasná úprava skončenia vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca na základe zákona, v súvislosti s inými ustanoveniami zákona o štátnej službe, v podstatnej miere stráca zmysel a účel. Zrušením organizačného útvaru v dôsledku zmeny organizačnej štruktúry služobného úradu [§ 62 ods. 1 písm. a)] by malo dôjsť súbežne k zrušeniu dotknutého štátnozamestnaneckého miesta vedúceho zamestnanca, a to buď bez náhrady alebo spolu s vytvorením nového štátnozamestnaneckého miesta vedúceho zamestnanca. V praxi tak absentuje osobitný význam zrušenia organizačného útvaru ako právnej skutočnosti, ktorá má vplyv na právne postavenie vedúceho zamestnanca, a dochádza k vecnému prelínaniu so situáciou, ktorou je zrušenie štátnozamestnaneckého miesta, a následne k prelínaniu výpovedných dôvodov, resp. k aplikačným problémom v súvislosti so správnou identifikáciou výpovedného dôvodu zo strany služobného úradu podľa § 75 ods. 1 zákona. Obdobne nie je potrebná ani osobitná úprava skončenia vykonávania funkcie v spojení so zrušením služobného úradu [§ 62 ods. 1 písm. b)]. Zrušením služobného úradu totiž (v zmysle významu tohto pojmu na účely § …

čl. I bod 87 (§ 63 – nové znenie) §
V odseku 1 sa navrhujú legislatívno-technické úpravy súvisiace s vypustením § 62 a so zmenami navrhovanými v § 75 ods. 1 zákona. V odseku 2 sa upravuje postup služobného úradu voči štátnemu zamestnancovi (po odvolaní z riadiacej pozície), ktorý bol na predmetné štátnozamestnanecké miesto prijatý alebo preložený iba dočasne. Odvolaním z funkcie zaniká dôvod dočasného preloženia, resp. dochádza k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe na základe zákona. V nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe sa v odseku 2 navrhuje výslovne upraviť postup služobného úradu v takýchto situáciách. Štátny zamestnanec v stálej štátnej službe, vymenovaný do osobitnej funkcie vykonávanej v štátnozamestnaneckom pomere (verejná funkcia, štatutárny orgán), vykonáva túto funkciu na základe dočasného preloženia. Skončením vykonávania funkcie (odvolaním, vzdaním sa, uplynutím funkčného obdobia) dochádza aj k skončeniu dočasného preloženia. Osobitná úprava postupu služobného úradu (súčasné znenie § 63 ods. 2 zákona), ktorá je prakticky zhodná s postupom podľa § 57 ods. 8, sa nahrádza (v odseku 3) vnútorným odkazom na predmetné …

čl. I bod 88 (§ 72 ods. 2) §
Úprava vnútorného odkazu sa navrhuje vzhľadom na povahu (vecný zmysel) výpovedného dôvodu navrhovaného v novom znení § 75 ods. 1 písm. d).

čl. I bod 89 (§ 72 ods. 4) §
Navrhuje sa, aby sa úprava obmedzenia možnosti vytvoriť rovnaké štátnozamestnanecké miesto po skončení štátnozamestnaneckého pomeru z organizačných dôvodov (§ 73 ods. 5) vzťahovala aj na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou. Predmetné obmedzenie možno považovať aj za istú formu potvrdenia skutočnosti, že služobný úrad predmetné štátnozamestnanecké miesto skutočne nepotrebuje. Dôvodom navrhovanej úpravy je neexistencia adekvátnych dôvodov pre odlišnú úpravu v závislosti od toho, či k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru (z rovnakého dôvodu, resp. z rovnakých dôvodov) dôjde výpoveďou alebo na základe dohody.

čl. I bod 90 (§ 73 ods. 4) §
V prvej časti ide o úpravu vnútorného odkazu vzhľadom na povahu (vecný zmysel) výpovedného dôvodu navrhovaného v novom znení § 75 ods. 1 písm. d). V druhej časti sa navrhuje legislatívno-technická úprava (vypustenie nadbytočného textu) a precizovanie úpravy obmedzenia možnosti vytvoriť zhodné štátnozamestnanecké miesto v časovej následnosti po skončení štátnozamestnaneckého pomeru dotknutého štátneho zamestnanca.

čl. I bod 91 [§ 75 ods. 1 písm. c)] §
Legislatívno-technické úpravy.

čl. I bod 92 [§ 75 ods. 1 písm. d)] §
Podmienka vymenovania do funkcie podľa osobitného predpisu je na účely zákona o štátnej službe podmienkou (požiadavkou, predpokladom) vykonávania štátnej služby, resp. podmienkou možnosti plniť služobné úlohy v rozsahu a podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta. Výkon predmetnej funkcie je podstatnou súčasťou (určujúcim kritériom) charakteristiky daného štátnozamestnaneckého miesta. Odvolanie z funkcie znamená stratu tejto podmienky (predpokladu) vymenovania do funkcie podľa osobitného predpisu – štátny zamestnanec po odvolaní z funkcie nemôže (čiastočne, prípadne vôbec) plniť služobné úlohy na danom štátnozamestnaneckom mieste. Vymenovanie a odvolanie z funkcie podľa osobitného predpisu v týchto prípadoch nesúvisí s obsadzovaním riadiacej pozície. Ak dôjde k odvolaniu z funkcie podľa osobitného predpisu, postup služobného úradu voči dotknutému štátnemu zamestnancovi nie je v zákone bližšie upravený a problematická je aj identifikácia prípadného dôvodu jednostranného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom. Základným zmyslom navrhovanej úpravy je odstrániť uvedený nedostatok. Ponuková povinnosť služobného úradu sa upravuje obdobne, resp. rovnako ako v prípade výpovedných dôvodov podľa § 75 ods. 1 písm. a) až c).

čl. I bod 93 (§ 75 ods. 3) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 94 a 96 [§ 76 ods. 1 písm. d) a ods. 2 písm. b)] §
Navrhuje sa zjednotenie úpravy zákazu výpovede (ochrannej doby) po vecnej stránke so Zákonníkom práce, v súvislosti s otcovskou dovolenkou.

čl. I bod 95 [§ 76 ods. 1 písm. h)] §
Doplnenie úpravy ochrannej doby súvisí s návrhom na doplnenie služobného voľna podľa § 102 ods. 1 v súvislosti s výkonom dočasného zamestnania v inštitúcii alebo orgáne Európskej únie. Účelom návrhu je zabezpečiť zvýšenú ochranu pred skončením zamestnania tak, ako je tomu aj v niektorých ďalších prípadoch služobného voľna podľa § 102 ods. 1 zákona.

čl. I bod 99 (§ 82 ods. 3) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 101 (§ 83) §
Nová úprava odstupného neprináša zásadné zmeny, pokiaľ ide o základný nárok na odstupné v bežnom prípade (aktuálna úprava podľa odsekov 1 a 2), v podstatnej miere zostáva zachovaná aj ďalšia existujúca úprava odstupného. Vzhľadom na rozsah úprav v dotknutých ustanoveniach sa z hľadiska legislatívneho riešenia navrhuje nové znenie § 83. V porovnaní s existujúcou úpravou sa navrhuje niekoľko zmien. Prvou z nich je zohľadňovanie časovo nadväzujúcich vzťahov pri posudzovaní doby trvania štátnozamestnaneckého pomeru na účely odstupného. Úprava priamo súvisí s navrhovaným znením § 175a (trvanie štátnozamestnaneckého pomeru). V odseku 3 sa upravuje nárok na odstupné v súvislosti s úpravou nového výpovedného dôvodu spojeného s odvolaním z funkcie podľa osobitného predpisu [§ 75 ods. 1 písm. d)]. V prípade, ak k odvolaniu z funkcie dôjde z dôvodu porušenia povinností štátneho zamestnanca, nárok na odstupné nevznikne. V iných prípadoch (napríklad pri odvolaní podľa osobitného predpisu bez uvedenia dôvodu) nárok na odstupné vznikne. Odvolanie podľa osobitného predpisu v týchto prípadoch nie je odvolaním …

čl. I bod 103 (§ 84 ods. 3, 4) §
V odseku 3 sa navrhuje výslovne upraviť prípady, v ktorých bude vznik práva na odchodné vylúčený zo zákona. Ide o situácie, keď možno priznanie odchodného považovať za neprimeranú alebo neopodstatnenú povinnosť zo strany služobného úradu (napr. skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe zo strany štátneho zamestnanca), ako aj o situácie, v ktorých k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru dochádza zo závažného dôvodu na strane štátneho zamestnanca (prípady skončenia vzťahu založené na strate bezúhonnosti). Návrh čiastočne vychádza z úpravy podľa § 76a ods. 4 v spojení s § 68 ods. 1 Zákonníka práce. V odseku 4 sa navrhuje upraviť vznik práva na odchodné v prípade zániku štátnozamestnaneckého pomeru smrťou tak, aby bolo jednoznačné, že vznik práva predchádzal úmrtiu štátneho zamestnanca. Zmyslom úpravy je upraviť podmienky pre prechod nároku na odchodné na oprávnené osoby (manžel, deti, rodičia štátneho zamestnanca), v súlade s § 35 ods. 1 Zákonníka práce. Obdobná úprava existuje aj v prípade odstupného, obdobnú úpravu v prípade odchodného obsahuje aj Zákonník práce.

čl. I bod 105 až 111 (§ 86 ods. 1 až 3) §
Vo všeobecnom ustanovení upravujúcom potvrdenie o štátnej službe (nové znenie odseku 1) sa navrhujú dve základné zmeny: flexibilnejšia úprava času pre vydanie potvrdenia o štátnej službe; zmyslom návrhu nie je poskytnúť služobnému úradu časovo neohraničený priestor (dobu) pre vydanie potvrdenia, ale zmierniť existujúcu striktnú úpravu, povinnosť vydať potvrdenie o štátnej službe sa dopĺňa o prípady skončenia dočasného preloženia do iného služobného úradu; ide o logické doplnenie existujúcej úpravy (skončenie dočasného preloženia v inom služobnom úrade predstavuje situáciu, ktorá je obdobná s preložením do iného služobného úradu). V odseku 2 v úvodnej vete sa navrhuje spresnenie existujúcej úpravy a doplnenie obsahu potvrdenia o údaj o poskytnutom príplatku k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Účelom tejto úpravy, spolu s návrhom na doplnenie § 150a ods. 3 zákona, je vylúčiť prípadný duplicitný vznik nároku na príplatok v prípade opätovného vzniku štátnozamestnaneckého pomeru v rámci kalendárneho roka, v ktorom došlo k skončeniu iného štátnozamestnaneckého pomeru. Úprava v odseku 2 písm. b) súvisí s …

čl. I bod 112 (§ 87 ods. 1) §
Úprava vnútorného odkazu sa navrhuje vzhľadom na povahu (vecný zmysel) výpovedného dôvodu navrhovaného v novom znení § 75 ods. 1 písm. d).

čl. I bod 113 (§ 91 ods. 5 a 6) §
V nadväznosti na požiadavku aplikačnej praxe sa navrhuje predĺženie (poriadkovej) lehoty, v ktorej má prešetrovacia komisia posúdiť skončenie štátnozamestnaneckého pomeru (resp. postup služobného úradu v predmetnej veci). Predĺženie tejto lehoty nemá vplyv na riadny priebeh prešetrenia výpovede, teda, aby sa prešetrenie mohlo ukončiť v dostatočnom časovom predstihu pred uplynutím výpovednej doby dotknutého štátneho zamestnanca.

čl. I bod 114 (§ 91 ods. 8) §
Úprava sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti.

čl. I bod 115 [§ 102 ods. 1 písm. c)] §
Účelom navrhovanej úpravy je vytvoriť priaznivejšie podmienky pre vysielanie národných expertov, pokiaľ ide o možnosť ich nasledovania manželskými partnermi do krajiny, v ktorej majú pôsobiť. V tomto smere sa zjednocuje úprava platná pri tzv. štandardnom vyslaní štátneho zamestnanca alebo zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme v cudzine, ako aj pri dočasnom vysielaní národných expertov do inštitúcií a orgánov Európskej únie.

čl. I bod 116 až 118 a 120 (§ 102 ods. 1 a 7) §
Povinnosť služobného úradu poskytnúť služobné voľno, resp. právo štátneho zamestnanca na služobné voľno sa dopĺňa o služobné voľno poskytnuté z dôvodu dočasného zamestnania v inštitúciách alebo orgánoch EÚ. Účelom navrhovanej úpravy je umožniť štátnym zamestnancom pôsobiť v pozícii dočasného zamestnanca (a temporary agent) alebo zmluvného zamestnanca pre špecifické úlohy (a contract agent for temporary tasks). Navrhované časové obmedzenie služobného voľna (6 rokov) vychádza z existujúcich pravidiel pôsobenia dočasných zamestnancov (temporary agents) v inštitúciách alebo orgánoch EÚ. Pre prípad potreby sa však súčasne navrhuje možnosť poskytnúť služobné voľno (na potrebnú dobu) aj opakovane. Účelom návrhu nie je regulovať prípady, v ktorých by sa zamestnanie zmluvných zamestnancov pre špecifické úlohy (zásadne sú najskôr prijímaní na určitý čas), zmenilo na zamestnanie bez časového obmedzenia (takáto možnosť v prípade niektorých inštitúcií EÚ existuje). Spoločným cieľom úprav navrhovaných v § 76 ods. 1 písm. h) a v § 102 ods. 1 a 7 je podpora záujmu štátnych zamestnancov o prácu v inštitúciách a orgánoch EÚ …

čl. I bod 119 (§ 102 ods. 3) §
Podľa čl. 77 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je funkcia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl, príslušníka ozbrojeného zboru a poslanca Európskeho parlamentu. Na rozdiel napríklad od funkcie člena vlády Slovenskej republiky (čl. 109 ods. 2), ústava neupravuje nezlučiteľnosť funkcie poslanca so štátnozamestnaneckým pomerom. K princípom štátnej služby, na strane druhej, patrí podľa zákona o štátnej službe princíp politickej neutrality, premietnutý aj do konkrétnych povinností štátneho zamestnanca. Súčasťou personálnej základne štátnej služby je aj tzv. politická zložka (pozície obsadzované priamo, spravidla bez výberového konania, voľbou alebo vymenovaním na základe tzv. politickej nominácie) Vzhľadom na uvedené sa navrhuje zachovať úpravu nezlučiteľnosti vykonávania štátnej služby s funkciou poslanca iba v prípade tzv. profesionálnej (základnej) zložky štátnej služby. Navrhovaná úprava nemá vplyv na úpravu nezlučiteľnosti výkonu konkrétnej funkcie vo verejnom sektore s funkciou poslanca podľa osobitných predpisov. Pokiaľ ide o otázku prípadného poskytovania služobného voľna z dôvodu výkonu funkcie poslanca národnej rady, …

čl. I bod 121 (§ 103) §
Podstatou existujúcej úpravy podľa § 103 zákona o štátnej službe je úprava tzv. sabatikalu ako práva štátneho zamestnanca na neplatené služobné voľno v rozsahu troch mesiacov za každých päť rokov trvania štátnozamestnaneckého pomeru v tom istom služobnom úrade. Služobný úrad má možnosť odmietnuť poskytnutie (resp. čerpanie) služobného voľna z vážnych prevádzkových dôvodov. Pokiaľ štátny zamestnanec toto služobné voľno čerpá, nepatrí mu funkčný plat, nemá teda zo štátnozamestnaneckého pomeru žiaden príjem na účely sociálneho a zdravotného poistenia. Praktické využitie tohto služobného voľna je dlhodobo na minimálnej až zanedbateľnej úrovni, v dôsledku čoho v podstate nedochádza k naplneniu účelu predmetnej úpravy. Navrhuje sa zachovať predmetný inštitút v právnej úprave štátnozamestnaneckých vzťahov, avšak v modifikovanej podobe. K základným navrhovaným zmenám v právnej úprave tzv. sabatikalu patrí: priznanie časti (40%) funkčného platu počas čerpania služobného voľna, štátny zamestnanec bude mať právo na dva mesiace nepretržitého služobného voľna za každých päť rokov trvania štátnozamestnaneckého pomeru, služobné voľno bude možné vyčerpať počas nasledujúcich piatich rokov trvania …

čl. I bod 122 až 124 (§ 104) §
Navrhuje sa precizovanie existujúcej úpravy stravovania štátnych zamestnancov. Návrh vychádza z obdobnej úpravy podľa Zákonníka práce. Účelom návrhu je odstrániť niektoré nejasnosti v aplikačnej praxi. Odsek 1 sa dopĺňa o úpravu poskytovania príspevku (na stravovanie) podľa zákona o sociálnom fonde (zákon NR SR č. 152/1994 Z. z.). Na účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie v prípade štátneho zamestnanca sa primerane vzťahujú niektoré ustanovenia § 152 Zákonníka práce. V novom odseku 2 (§ 104 zákona o štátnej službe) sa navrhuje úprava určovania sumy finančného príspevku na stravovanie priamo v zákone o štátnej službe tak, aby bol zachovaný účel tohto benefitu (finančného príspevku) ako rovnocennej alternatívy k príspevku podľa § 104 ods. 1 zákona o štátnej službe. V odseku 3 sa navrhuje doplnenie úpravy oslobodenia služobného úradu od povinností súvisiacich so stravovaním štátneho zamestnanca dočasne vyslaného na vykonávanie štátnej služby do cudziny. Pokiaľ služobný úrad nemá povinnosť zabezpečovať stravovanie, nemal by mať ani povinnosť poskytovať štátnemu zamestnancovi finančný príspevok, ktorého účel je …

čl. I bod 125 (§ 109 ods. 2) §
Navrhuje sa vypustiť osobitnú úpravu povinnosti služobného úradu upraviť v služobnom poriadku tzv. kvalifikované prípady závažného porušenia služobnej disciplíny. Konkretizácia prípadov závažného porušenia služobnej disciplíny v služobnom poriadku bude teda fakultatívna. Vychádza sa z nasledovných dôvodov: služobný poriadok má bližšie upravovať najmä služobné podmienky ustanovené zákonom o štátnej službe; existujúca osobitná (a jediná konkrétna) požiadavka týkajúca sa obsahu tohto základného interného predpisu služobného úradu nie je opodstatnená, bez ohľadu na kvalifikáciu konkrétnych prípadov porušenia služobnej disciplíny v služobnom poriadku, súd, v prípade posudzovania zákonnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny, nie je obsahom služobného poriadku ani závermi služobného úradu (pri posudzovaní miery porušenia služobnej disciplíny dotknutým štátnym zamestnancom) viazaný, samotná identifikácia konkrétnych prípadov porušenia služobnej disciplíny (tzv. skutkových podstát) môže byť v praxi problematická, vzhľadom na skutočnosť, že na každé porušenie služobnej disciplíny sa majú aplikovať kritériá podľa § 117 ods. 3 zákona o štátnej službe.

čl. I bod 126 [§ 110 ods. 1 písm. h)] §
Legislatívno-technická úprava textu, v súvislosti so zmenami navrhovanými v § 116.

čl. I bod 127 [§ 111 ods. 1 písm. g)] §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 128 a 210 (§ 112, § 193n) §
V odseku 1 písm. a) sa modifikuje úprava zákazu vykonávania činnosti, resp. správania sa štátneho zamestnanca spôsobom, ktoré nie sú prijateľné z hľadiska vážnosti a dôstojnosti štátnej služby. Toto obmedzenie je odôvodnené existenciou štátnozamestnaneckého pomeru, preto z časového hľadiska presahuje samotné vykonávanie štátnej služby. Štátny zamestnanec bude viazaný týmto obmedzením aj mimo svojho služobného času. Znenie vychádza z obdobnej úpravy platnej v prípade sudcov, prokurátorov, príslušníkov finančnej správy a príslušníkov policajného zboru. Zmyslom ani účelom navrhovanej úpravy nie je obmedzovanie základných práv a slobôd, garantovaných Ústavou SR štátnemu zamestnancovi ako občanovi SR, resp. každému, komu ústava základné práva a slobody zaručuje. Ostatné obmedzenia podľa odseku 1 sa preberajú z existujúcej úpravy. Návrhom nového znenia § 112 nie sú dotknuté povinnosti štátneho zamestnanca súvisiace s princípom nestrannosti, politickej neutrality a profesionality a súvisiace s predchádzaním konfliktu záujmov v štátnej službe. Navrhovanou úpravou nie je dotknutá právna regulácia obmedzenia členstva v riadiacich, kontrolných a dozorných orgánoch právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. V …

čl. I bod 129 [§ 113 ods. 1 písm. c)] §
V súvislosti s kompetenciami vedúceho štátneho zamestnanca v oblasti služobného hodnotenia sa navrhuje výslovne ustanoviť povinnosť pripravovať podklady pre služobné hodnotenie podriadených štátnych zamestnancov. V podstate ide o doplnenie jednej zo základných povinností vedúceho zamestnanca (povinnosť hodnotiť podriadených), ktorého účelom je doplniť vhodným spôsobom základný právny rámec (§ 122 a § 123 zákona) pre adekvátne vykonávanie služobného hodnotenia vedúcim zamestnancom. Výsledkom náležitého plnenia tejto povinnosti by mal byť relevantný podklad pre vykonanie služobného hodnotenia.

čl. I bod 130 (§ 113 ods. 2) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 131 (§ 114 ods. 1) §
Navrhuje sa adresnejšia úprava povinnosti štátneho zamestnanca podávať majetkové priznanie. Táto povinnosť sa bude vzťahovať na kategórie štátnych zamestnancov, pri ktorých zachovanie tohto preventívneho (protikorupčného) nástroja možno považovať za opodstatnené. Obmedzenie možnosti nahradiť majetkové priznanie čestným vyhlásením sa bude viazať na uplynutie doby (viac ako tri roky) od tzv. riadneho majetkového priznania, nie na počet (4-krát) po sebe nasledujúcich čestných vyhlásení. Dôvodom tejto úpravy je odlišný režim vzniku a zániku povinnosti podať (resp. podávať) majetkové priznanie, ktorý sa bude viazať nielen na vznik štátnozamestnaneckého pomeru, ale aj na zmenu statusu štátneho zamestnanca (napr. preloženie na štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca) alebo na vykonávanie inej zárobkovej činnosti v súlade s novým znením § 112. Relatívne skrátenie doby, počas ktorej možno kontinuálne nahrádzať majetkové priznanie čestným vyhlásením, sa navrhuje v nadväznosti na adresnejšie vymedzenie povinnosti štátneho zamestnanca deklarovať svoje majetkové pomery, ako aj s účelom predísť prípadným aplikačným nejasnostiam v súvislosti s dobou uchovávania majetkových priznaní.

čl. I bod 132 (§ 114 ods. 3, § 115 ods. 3, príloha č. 5) §
Navrhuje sa zvýšenie minimálnej súhrnnej hodnoty hnuteľného majetku, majetkových práv a iných majetkových hodnôt, ako podmienky pre vznik povinnosti uvádzať tento majetok v majetkovom priznaní štátneho zamestnanca. Súčasná suma (> 35 tisíc eur) platí od roku 2009 (pôvodné znenie zákona č. 400/2009 Z. z., § 63 ods. 3). Zvýšenie minimálnej sumy (na > 50 tisíc eur) sa navrhuje s cieľom čiastočne zohľadniť v predmetnej úprave niektoré základné ekonomické súvislosti, resp. zmeny za posledných 15 rokov, konkrétne infláciu, rast priemernej mzdy v národnom hospodárstve a celkovú valorizáciu platových taríf štátnych zamestnancov.

čl. I bod 133 až 135 (§ 114 ods. 5) §
Doplnenie predvetia a nové znenie písmena a) sa navrhuje v nadväznosti na nové znenie odseku 1. Vznik povinnosti podať tzv. prvé majetkové priznanie sa bude viazať na skutočnosť uvedenú v odseku 1, ktorou môže byť napríklad prijatie do štátnej služby alebo preloženie na miesto vedúceho zamestnanca alebo začatie podnikania. Základným účelom majetkového priznania by malo byť porovnanie, či majetkové pomery štátneho zamestnanca (resp. ich zmena) zodpovedá jeho platovým pomerom (§ 115 ods. 4 zákona). V prípade dočasného plnenia úloh na riadiacej pozícii na základe dočasného preloženia, ktoré nemôže trvať viac ako 6 mesiacov, nie je účelné vyžadovať od štátneho zamestnanca deklarovanie jeho majetkových pomerov. Navrhuje sa preto ustanoviť výnimku zo vzniku povinnosti podať majetkové priznanie vo vzťahu k dočasnému preloženiu radového štátneho zamestnanca na pozíciu vedúceho zamestnanca podľa § 60 ods. 2. Úprava nemá vplyv na vznik povinnosti podať majetkové priznanie podľa § 114 ods. 5 písm. a) z iného dôvodu, ani na povinnosť podať majetkové priznanie podľa § 114 …

čl. I bod 136 (§ 114 ods. 6) §
Majetkové priznanie sa má podávať generálnemu tajomníkovi (§ 17 zákona), prípadne tomu, kto na účely zákona plní funkciu generálneho tajomníka služobného úradu. V novom znení odseku 6 sa adekvátne zohľadňuje úprava podľa Ústavného zákona č. 3572004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 137, 138 a 218 (§ 115 ods. 1 a 4, príloha č. 5) §
V nadväznosti na požiadavku aplikačnej praxe sa precizuje úprava príslušnosti na preskúmanie úplnosti, vyhodnotenie a uchovanie majetkového priznania. Štátny zamestnanec, poverený (písomne) generálnym tajomníkom na predmetné úkony týkajúce sa majetkového priznania, v zmysle navrhovanej úpravy, nemusí byť vedúci štátny zamestnanec.

čl. I bod 139 až 141 (§ 116) §
Zmeny a doplnenia v úprave sťažnosti podľa zákona o štátnej službe vychádzajú z aplikačnej praxe. Spoločným dôvodom úprav v § 116 je zámer priradiť tieto podania jednoznačne pod režim sťažnosti podľa zákona o štátnej službe. Navrhuje sa výslovne upraviť možnosť podať sťažnosť aj po skončení štátnozamestnaneckého pomeru (doba pre podanie sťažnosti sa navrhuje analogicky s dobou, v ktorej možno uplatniť na súde neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru). Okruh fyzických osôb oprávnených podať sťažnosť sa rozširuje na všetkých uchádzačov vo výberovom konaní (doba na podanie sťažnosti je jeden mesiac od vyhlásenia výsledku výberového konania). Predmetom právnej úpravy podľa zákona o štátnej službe sú štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby. Nejde teda výlučne o právne vzťahy regulujúce samotné vykonávanie štátnej služby. Typickým príkladom je úprava výberového konania. Ďalej platí, že subjektom právnych vzťahov podľa zákona o štátnej službe, pokiaľ ide o fyzickú osobu, nie je vždy štátny zamestnanec. Aj v tomto prípade sa typický príklad môže vzťahovať na výberové konanie, resp. …

čl. I bod 142 (§ 117 ods. 1) §
Navrhuje sa modifikácia vymedzenia pojmu „porušenie služobnej disciplíny“, konkrétne: Výslovne sa upravuje, že musí ísť o zavinenie na strane štátneho zamestnanca. Vecný rozsah disciplinárnej zodpovednosti sa dopĺňa o úpravu (povinností a obmedzení), ktorú obsahujú (vo vzťahu k vybranej skupine alebo vo vzťahu k všetkým štátnym zamestnancom) osobitné predpisy. Vypúšťa sa podmienka súvislosti predmetného konania s výkonom štátnej služby. Možno predpokladať, že v bežnom prípade porušenia služobnej disciplíny pôjde o súvislosť s výkonom štátnej služby. Z povahy viacerých povinností a obmedzení štátneho zamestnanca, ustanovených priamo v zákone o štátnej službe, je však zrejmé, že presahujú časový rámec výkonu štátnej služby (služobný čas), resp. sa viažu na existenciu štátnozamestnaneckého pomeru.

čl. I bod 143 (§ 117 ods. 8) §
Predmetná úprava nemá opodstatnenie a nie je v súlade s § 32 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe. Navrhuje sa preto jej vypustenie.

čl. I bod 144 (§ 118 ods. 2) §
V prvej vete ide o legislatívno-technickú úpravu; vypustenie textu sa navrhuje z dôvodu zosúladenia s úpravou podľa § 118 ods. 5 a 8. V piatej vete sa navrhuje zjednodušenie úpravy kreovania poradnej komisie – najmä v prípadoch, keď sa komisia zriaďuje v služobnom úrade ako stály poradný orgán, požiadavka, aby jeden člen komisie bol z rovnakého odboru štátnej služby (ako štátny zamestnanec, o ktorého porušenie služobnej disciplíny ide), nie je primeraná.

čl. I bod 145 (§ 118 ods. 3 a 4) §
Zjednocuje sa (odsek 3) postup generálneho tajomníka, resp. postup služobného úradu, v prípade vzniku dôvodu pre posúdenie disciplinárnej zodpovednosti štátneho zamestnanca. Bez ohľadu na stupeň možného porušenia služobnej disciplíny (závažné alebo menej závažné) bude vec preskúmavať poradná komisia. Predloženie dôkazov na podporu (preukázanie) tvrdení štátneho zamestnanca bude vecou (nie povinnosťou) štátneho zamestnanca. Spresňuje sa úprava plynutia (resp. prerušenia plynutia) lehôt podľa odseku 4.

čl. I bod 146 (§ 118 ods. 8) §
Legislatívno-technická úprava; skutočnosť, že stanovisko komisie má odporúčajúci charakter, je zrejmá z textu § 118 ods. 8 druhej vety.

čl. I bod 147 (§ 118 ods. 9) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 148 a 149 (§ 119 ods. 1 a § 120) §
Nové znenie predmetných ustanovení sa navrhuje v rámci úprav, ktorých predmetom je zjednotenie postupu služobného úradu, bez ohľadu na stupeň porušenia služobnej disciplíny. Navrhované znenie nemá vplyv na skutočnosť, že porušenie služobnej disciplíny posudzuje generálny tajomník (§ 118 ods. 1), a to najmä na základe stanoviska poradnej komisie (§ 118 ods. 8 zákona). Súčasne sa navrhuje zjednotenie lehôt pre generálneho tajomníka, pokiaľ ide o záver (upozornenie podľa § 119 ods. 1, upovedomenie podľa § 120) v otázke posudzovania disciplinárnej zodpovednosti štátneho zamestnanca.

čl. I bod 150 (§ 121) §
Ustanovenie odseku 1 sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti a čiastočného vecného nesúladu s odsekom 2. Skutočnosť, že upozornenie má byť súčasťou osobného spisu, vyplýva z § 107 ods. 1 zákona. Podľa súčasnej úpravy má služobný úrad povinnosť vyradiť upozornenie z osobného spisu, bez ohľadu na závažnosť predmetného porušenia služobnej disciplíny, ako aj bez ohľadu na prípadné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru (ku ktorému mohlo v priebehu zákonom uvedenej doby evidencie upozornenia v osobnom spise dôjsť). Podstatou § 121 je úprava podľa dnešného odseku 2, ktorá je na predmetný účel postačujúca.

čl. I bod 151 (§ 122) §
V právnej úprave služobného hodnotenia sa navrhujú zmeny tzv. procesnej stránky hodnotenia, konkrétne: predĺženie doby na vykonanie služobného hodnotenia za kalendárny rok (služobné hodnotenie bude možné vykonať aj v priebehu decembra príslušného roka, teda “vopred”; takýto postup by sa mal využívať napríklad v prípade, ak hodnotiteľ alebo hodnotený v závere kalendárneho roka čerpá dovolenku, alebo ak v priebehu decembra dochádza k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru hodnotiteľa, a pod.), flexibilnejšia úprava pre splnenie povinnosti vykonať čiastkové služobné hodnotenie (vypúšťa sa možnosť vykonať toto služobné hodnotenie iba pred skončením vykonávania štátnej služby), vypustenie komisie pre služobné hodnotenie, úprava minimálnej doby vykonávania štátnej služby ako podmienky pre vykonanie opakovaného služobného hodnotenia (obdobná podmienka sa podľa zákona vzťahuje aj na ostatné druhy služobného hodnotenia). V novom znení § 122 sa tiež mení systematické usporiadanie niektorých (aktuálne platných) ustanovení, bez zmeny obsahu alebo významu základných pojmov týkajúcich sa predmetnej úpravy. Nadpis § 122 sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti.

čl. I bod 152 až 154 (§ 123 ods. 3 až 10) §
Vypúšťa sa úprava komisie pre služobné hodnotenie. Cieľom navrhovanej úpravy je, aby služobné hodnotenie štátneho zamestnanca vykonával výlučne priamy nadriadený (vedúci zamestnanec), teda ten, kto v zmysle zákona priebežne organizuje, riadi, kontroluje a hodnotí podriadeného. Tzv. odvolacím orgánom (v prípade námietok voči služobnému hodnoteniu) bude naďalej priamy nadriadený hodnotiteľa. V tejto súvislosti sa navrhuje aj flexibilnejšia úprava časového rámca pre vykonanie služobného hodnotenia (§ 122 ods. 3, 4 a 6) a výslovná úprava povinnosti vedúceho zamestnanca pripravovať priebežne podklady pre služobné hodnotenie podriadených štátnych zamestnancov. Vypustenie komisie pre služobné hodnotenie súčasne prispeje k zmierneniu administratívnej záťaže služobného úradu. V odsekoch 3 a 4 sa zjednocuje terminológia súvisiaca s opatreniami na zlepšenie vykonávania štátnej služby (navrhuje sa zhodne používať slovo „návrh“ v príslušnom tvare). Zmyslom ďalších úprav navrhovaných v odseku 4 a odseku 5 je zdôraznenie významu hodnotiaceho rozhovoru pre služobné hodnotenie. Hodnotiaci rozhovor bude predchádzať vyhotoveniu služobného hodnotenia. Predmetom hodnotiaceho rozhovoru bude návrh služobného hodnotenia, nie jeho výsledok. Súčasne sa …

čl. I bod 155 (§ 123 ods. 11) §
Za účelom zjednotenia postupu pri vykonávaní služobných hodnotení v oblasti súdnictva sa navrhuje doplniť zákon o štátnej službe o splnomocňovacie ustanovenie na vydanie služobného predpisu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorým sa explicitne upraví, kto sa považuje za hodnotiteľa a za priameho nadriadeného vedúceho zamestnanca hodnotiteľa na účely služobného hodnotenia štátnych zamestnancov zaradených do výkonu súdnictva v jednotlivých služobných úradoch, ktorými sú okresné súdy, mestské súdy, krajské súdy, správne súdy a Špecializovaný trestný súd. Obdobná úprava sa vzťahuje aj na rezort prokuratúry. Aktuálna prax vykonávania služobných hodnotení na prvostupňových i na odvolacích súdoch nie je jednotná. Vyšších súdnych úradníkov spravidla hodnotí sudca, od ktorého majú poverenie, t. j. do ktorého súdneho oddelenia sú podľa rozvrhu práce daného súdu pridelení. Ostatných štátnych zamestnancov zaradených do výkonu súdnictva na niektorých súdoch hodnotí riaditeľ správy súdu, na iných súdoch je to dozorný úradník alebo sám predseda súdu. Zmyslom navrhovaného zákonného splnomocnenia je zjednotenie úpravy vzťahujúcej sa na služobné hodnotenie štátnych zamestnancov zaradených do výkonu …

čl. I bod 156 [§ 126 ods. 1 písm. g)] §
Legislatívno-technická úprava, ktorá nadväzuje na navrhované nové znenie § 147 zákona.

čl. I bod 157, 161 a 162 [§ 126 ods. 1 písm. k), § 127 ods. 1 písm. b) a ods. 2] §
Zákon o verejnom obstarávaní v znení účinnom od 31. 3. 2024 (čl. V zákona č. 32/2024 Z. z.) nevyžaduje, aby činnosti vo verejnom obstarávaní boli vykonávané prostredníctvom odborného garanta. Na účely zákona o verejnom obstarávaní tak viac nie je rozdiel v tom, či činnosti vo verejnom obstarávaní vykonáva odborný garant, alebo „len“ tzv. bežný štátny zamestnanec. V dôsledku zmeny zákona o verejnom obstarávaní stratila opodstatnenie osobitná úprava zvýšenia platovej tarify za služobnú prax [§ 127 ods. 2 písm. a)], ako aj úprava osobitného zvýšenia samotnej platovej tarify [§ 127 ods. 2 písm. b) zákona]. Podľa existujúcej úpravy by sa mala rovnaká činnosť odmeňovať dvoma odlišnými spôsobmi. Navrhuje sa preto vypustenie predmetnej úpravy zo zákona o štátnej službe. S navrhovanou úpravou súvisí aj doplnenie zloženia funkčného platu a úprava v prechodnom ustanovení (§ 193la ods. 5).

čl. I bod 158 až 160, 177, 180 až 182 a 211 [§ 127 ods. 1 písm. a), § 149 ods. 1 §
Platový koeficient pre výpočet zahraničného funkčného platu je jedným z hlavných nástrojov odmeňovania štátnych zamestnancov pri vykonávaní zahraničnej služby. Na výpočet platového koeficientu príslušného štátu je v súčasnosti potrebná súčinnosť Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktoré každoročne realizuje výpočet platového koeficientu na nasledujúci rok, Ministerstva financií SR, ktoré stanovuje koeficient regulácie v nadväznosti na možnosti štátneho rozpočtu a úradu vlády v prípade zásahov potrebných do zákona o štátnej službe a valorizácie platov v štátnej správe, aj keď samotná výška zahraničného funkčného platu nie je predmetom rokovania tripartity. V nadväznosti na previazanosť postupu jednotlivých rezortov pri výpočte platového koeficientu (napríklad v závislosti od prijatia rozhodnutí o valorizácii platov v štátnej službe sa musí realizovať legislatívny proces v extrémne krátkom čase), je častokrát ohrozené včasné prijatie príslušných opatrení Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktoré musia byť účinné od 1. januára nasledujúceho roka. Návrh zákona pri výpočte platového koeficientu príslušného štátu odstraňuje nespravodlivosť prepočtov, ku ktorej dochádza z dôvodu …

čl. I bod 163 (§ 128 ods. 5) §
Štátna školská inšpekcia má dlhodobo veľké problémy s obsadzovanom miest školských inšpektorov, a to vzhľadom na rozdiely v platoch pedagogických zamestnancov a školských inšpektorov, ktoré sa každým rokom stále viac prehlbujú v súvislosti s vyššou valorizáciou platov pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancovi oproti valorizácii platov štátnych zamestnancov, ktorými sú aj školskí inšpektori. Okrem toho pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci poberajú aj ďalšie príplatky súvisiace s výkonom ich pracovnej činnosti. Teda platy pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov sú v porovnaní s platmi školských inšpektorov omnoho vyššie. Školskí inšpektori majú zákonom č. 596/2003 Z. z. stanovený osobitný kvalifikačný predpoklad, podľa ktorého „Školským inšpektorom môže byť ten, kto spĺňa kvalifikačné predpoklady vysokoškolského vzdelania pre príslušný druh, typ a stupeň školy alebo školského zariadenia, najmenej osem rokov vykonával pracovnú činnosť v škole alebo v školskom zariadení, absolvoval I. kvalifikačnú skúšku alebo jej náhradu a pôsobil minimálne tri roky v riadiacej funkcii v školstve alebo v pracovnom zaradení metodika alebo v pracovnom zaradení školského inšpektora, …

čl. I bod 164 (§ 130 ods. 3) §
Doplnenie úpravy príplatku za riadenie nadväzuje na úpravu navrhovanú v 18 ods. 6 a 7 zákona. Vedúci štátny zamestnanec určený príslušným ministrom, vedúcim ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo služobným predpisom bude v prípadoch, keď funkcia generálneho tajomníka nie je obsadená, plniť jeho úlohy. Za tento čas bude vedúcemu zamestnancovi patriť samostatný príplatok za riadenie. V úprave podľa § 18 ods. 6 a 7 ide v podstate o dočasnú substitúciu generálneho tajomníka vo vzťahu ku konaniu v štátnozamestnaneckých veciach. Navrhuje sa preto, aby sa stupeň riadenia (a príplatok za riadenie) určoval obdobne ako v prípade zástupcu generálneho tajomníka. To znamená, že v konkrétnom prípade pôjde o druhý alebo tretí stupeň riadenia podľa prílohy č. 4 zákona o štátnej službe. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o plnenie povinností za generálneho tajomníka (paralelne s plnením vlastných povinností), navrhuje sa priamo zo zákona priznať príplatok za riadenie na hornej hranici rozpätia upraveného v prílohe č. 4 zákona.

čl. I bod 165 a 166 (§ 137 ods. 1 a 2) §
Podľa súčasnej právnej úpravy za štátnu službu nadčas patrí štátnemu zamestnancovi prednostne platené náhradné voľno. V prípade neposkytnutia náhradného voľna v zákonom ustanovenej dobe vzniká štátnemu zamestnancovi nárok na plat za štátnu službu nadčas. V nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe sa navrhuje upraviť možnosť dohodnúť sa so štátnym zamestnancom na alternatívnom plnení (teda na poskytnutí platu za štátnu službu nadčas), teda bez toho, aby bolo potrebné sledovať, či bolo štátnemu zamestnancovi poskytnuté náhradné voľno.

čl. I bod 167 a 168 (§ 137 ods. 4 a 5) §
Medzi existujúcou úpravou podľa odsekov 4 a 5, napriek odlišnej formulácii, nie je vecný rozdiel. Rozdiel je len v osobnej pôsobnosti existujúcej úpravy podľa odseku 4 a odseku 5. Zmysel oboch úprav je rovnaký. Ak je funkčný plat určený s prihliadnutím na prípadnú štátnu službu nadčas (súčasné znenie odseku 4), znamená to, že štátnemu zamestnancovi nemožno, v prípade štátnej služby nadčas, priznať osobitnú platovú náležitosť – plat za štátnu službu nadčas, ani náhradné voľno. Na základe uvedeného sa navrhuje zjednotenie úpravy podľa odsekov 4 a 5.

čl. I bod 169 a 170 (§ 141 ods. 1 a 2) §
V úprave príplatku za štátnu službu vo sviatok sa navrhuje obdobná úprava ako v prípade platu za štátnu službu nadčas – možnosť dohodnúť sa na alternatívnom plnení (finančné plnenie) namiesto plateného náhradného voľna.

čl. I bod 171 [§ 142 ods. 1 písm. e)] §
Navrhuje sa vypustiť podmienka možnosti poskytnúť odmenu pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru (z taxatívne ustanovených dôvodov) za kvalitné plnenie služobných úloh. Štátnemu zamestnancovi možno poskytovať odmenu za kvalitné plnenie služobných úloh podľa § 142 ods. 1 písm. a), ktorej suma navyše nie je limitovaná, v priebehu štátnozamestnaneckého pomeru (napríklad aj počas výpovednej doby). Vzhľadom na uvedené, prepojenie fakultatívnej odmeny, ktorej suma je limitovaná priamo zákonom a ktorú možno poskytnúť v zákonom ustanovených prípadoch skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, podľa predkladateľa stráca opodstatnenie – navrhuje sa preto všeobecnejšia úprava, podľa ktorej poskytnutie tejto odmeny nebude viazané na ďalší špecifický dôvod, okrem niektorého z taxatívne uvedených dôvodov skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

čl. I bod 172 [§ 142 ods. 1 písm. i), j)] §
Navrhuje sa, v nadväznosti na aplikačnú prax, doplnenie úpravy možných dôvodov pre priznanie odmeny štátneho zamestnanca.

čl. I bod 173 (§ 142 ods. 2) §
Podľa existujúcej úpravy návrh na odmenu (vrátane jej sumy a odôvodnenia) podáva vedúci štátny zamestnanec (priamy nadriadený). Táto právna konštrukcia vychádza z kompetencií vedúceho zamestnanca (priameho nadriadeného) podľa § 20 ods. 1 zákona, predovšetkým z výlučnej kompetencie hodnotiť jemu priamo podriadených štátnych zamestnancov. Navrhuje sa upraviť tri výnimky – prípady, keď nebude nevyhnutne potrebný návrh vedúceho zamestnanca (priameho nadriadeného) na poskytnutie odmeny. Prvé dve výnimky sa budú môcť použiť na odmeny poskytované pri príležitosti letných dovoleniek (školských prázdnin) a pri príležitosti vianočných sviatkov, čiže keď môže ísť o priznanie tzv. plošných odmien. Súčasne ide o odmeny, ktorých poskytovanie nie je spojené s kvalitou plnenia služobných úloh – nemusí byť teda nevyhnutne spojené s vykonávaním riadiacich kompetencií vedúceho zamestnanca podľa § 20 ods. 1 zákona. Treťou výnimkou budú odmeny poskytované na základe kolektívnej zmluvy (dohodnuté v kolektívnej zmluve). Pokiaľ nárok na odmenu vyplýva priamo z kolektívnej zmluvy (z tzv. normatívnej časti kolektívnej zmluvy), priznanie tohto nároku netreba podmieňovať osobitným návrhom vedúceho …

čl. I bod 174 (§ 144 ods. 1) §
Vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe sa navrhuje zjednotenie podmienok služobnej pohotovosti mimo pravidelného miesta vykonávania štátnej služby, pokiaľ ide o mobilné prostriedky spojenia. Určujúcim kritériom pre rozlišovanie náhrady podľa odseku 1 alebo podľa odseku 2 tak zostáva miera obmedzenia pohybu štátneho zamestnanca (služobná pohotovosť na dohodnutom mieste podľa odseku 1, resp. služobná pohotovosť bez dohodnutého miesta podľa odseku 2).

čl. I bod 175 (§ 147) §
Navrhuje sa terminologické zosúladenie platovej náležitosti v názve § 147 s tzv. vlastným textom § 147. Namiesto pojmov „príplatok za vedenie služobného motorového vozidla“ a „príplatok za vedenie služobného motorového vozidla a príplatok za starostlivosť o služobné motorové vozidlo“ sa navrhuje zaviesť jednotný pojem „príplatok za služobné motorové vozidlo“. Základné podmienky pre priznanie príplatku, horná hranica príplatku a rozlišovanie medzi dvoma základnými situáciami (jazdenie, resp. trvalá starostlivosť plus jazdenie) zostávajú zachované.

čl. I bod 176 (§ 148 ods. 8 – poznámka pod čiarou k odkazu 54) §
Legislatívno-technická úprava, v nadväznosti na úpravu navrhovanú v bode 113 (§ 104 ods. 1).

čl. I bod 178 (§ 150a ods. 3) §
Zmyslom doplnenia úpravy príplatku k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti štátneho zamestnanca je spresnenie úpravy nároku v prípade opätovného vzniku štátnozamestnaneckého pomeru v priebehu jedného kalendárneho roka. Príklad: Štátnemu zamestnancovi skončí štátnozamestnanecký pomer 30. júna 2026, počas trvania tohto vzťahu v roku 2026 bol štátnemu zamestnancovi priznaný (patril mu) príplatok za dobu 6 dní. Neskôr, napríklad od 1. septembra 2026 vznikne štátnemu zamestnancovi nový štátnozamestnanecký pomer. V prípade vzniku nároku na príplatok v tomto novom vzťahu v priebehu roka 2026 sa doba poskytovania príplatku kráti v zmysle navrhovanej úpravy – to znamená, že nemôže byť dlhšia ako 4 dni. Celková doba poskytovania príplatku tak nemôže presiahnuť desať dní. V súvislosti s úpravou v § 150a ods. 3 sa navrhuje aj doplnenie obsahových náležitosti potvrdenia o štátnej službe pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru (§ 86 ods. 2 zákona).

čl. I bod 179 (§ 150a ods. 4) §
Na účely vzniku nároku a poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu (zákon č. 462/2003 Z. z.) má štátny zamestnanec, ktorý je dočasne pracovne neschopný, rovnaký status ako štátny zamestnanec, ktorému bola nariadená karanténa alebo izolácia podľa zákona č. 355/2007 Z. z. Inak povedané, podmienka, ktorou je dočasná práceneschopnosť, je rovnocenná s podmienkou, ktorou je nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia. V praxi v minulom období (spojenom s pandémiou) tiež nezriedka vznikali situácie, v ktorých nebolo zrejmé, či skutočným dôvodom neprítomnosti štátneho zamestnanca v štátnej službe bolo „iba“ karanténne opatrenie (či izolácia) alebo skutočná dočasná práceneschopnosť. Na základe uvedeného sa navrhuje zjednotiť podmienky vzniku nároku na príplatok k náhrade príjmu podľa § 150a, pokiaľ ide o dočasnú pracovnú neschopnosť, karanténne opatrenie a izoláciu.

čl. I bod 183 (§ 160 ods. 4) §
Podľa § 51 ods. 4 (ods. 5 v znení návrhu zákona) služobný úrad je povinný odovzdať štátnemu zamestnancovi oznámenie o výške a zložení funkčného platu. V nadväznosti na nejednotnú aplikačnú prax služobných úradov pri oznamovaní úprav funkčného platu štátnemu zamestnancovi sa navrhuje spresnenie úpravy predmetnej povinnosti služobného úradu. Na účely realizácie štátnozamestnaneckých vzťahov je v záujme právnej istoty oboch strán (teda nielen štátneho zamestnanca, ale aj služobného úradu), aby mal štátny zamestnanec jednoznačnú, aktuálnu a úplnú informáciu o výške a zložení svojho finančného ohodnotenia (funkčného platu).

čl. I bod 184 (§ 162 ods. 2) §
V nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe sa úprava obsahu kontinuálneho (resp. kompetenčného) vzdelávania dopĺňa o prepojenie s identifikovanými požiadavkami služobného úradu. Konkrétne požiadavky na vzdelávanie nemusia jednoznačne vyplývať z opisu štátnozamestnaneckého miesta alebo z výsledkov služobného hodnotenia. Takáto situácia môže vzniknúť napríklad pri zavádzaní osobitnej politiky v oblasti manažmentu ľudských zdrojov realizovanej na úrovni služobného úradu. Iným príkladom môže byť situácia, keď sa „plošne“ realizuje nejaká nová politika vlády Slovenskej republiky (napríklad v oblasti boja proti korupcii) a následne vzniká potreba poskytnúť vhodné vzdelávanie štátnym zamestnancom naprieč systémom orgánov štátnej správy, prípadne štátnym zamestnancom v konkrétnom rezorte, a pod. Predmetná úprava je zohľadnená aj v novom znení § 164 ods. 3 písm. c) zákona.

čl. I bod 185 (§ 162 ods. 11) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 186 až 188 (§ 163 ods. 2 až 4) §
Navrhuje sa variabilnejšia úprava povinnosti štátneho zamestnanca absolvovať adaptačné (tzv. vstupné) vzdelávanie. Pri využívaní novej úpravy v praxi by mal služobný úrad vychádzať najmä z okolností konkrétneho prípadu. Fakultatívna možnosť odpustiť adaptačné vzdelávanie (odsek 2) sa navrhuje rozšíriť na všetkých štátnych zamestnancov. Na rozdiel od vedúceho štátneho zamestnanca sa však možnosť odpustiť adaptačné vzdelávanie tzv. radovému štátnemu zamestnancovi navrhuje podmieniť existenciou adekvátneho dôvodu pre takýto postup. Prípadné konkrétne nastavenie pravidiel (napríklad v služobnom predpise), podľa ktorých bude možné štátnemu zamestnancovi odpustiť adaptačné vzdelávanie, bude vecou služobného úradu. To znamená, že relevantné dôvody odpustenia adaptačného vzdelávania by mal identifikovať služobný úrad. [Môže ísť napríklad o opätovné prijatie bývalého štátneho zamestnanca do štátnej služby v tom istom odbore štátnej služby v tom istom služobnom úrade, alebo o obsadenie pozície, na ktorej sa ako podmienka prijatia vyžaduje odborná prax podľa § 38 ods. 2 písm. d) zákona o štátnej službe.] Návrat do pracovného prostredia po dlhšom časovom období (po odpadnutí dlhodobej prekážky v …

čl. I bod 189 (§ 163 ods. 10) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 190 (§ 164 ods. 3) §
V novom znení odseku 3 sa, v porovnaní so súčasnou úpravou, navrhuje: modifikovať termín na vypracovanie individuálneho plánu kompetenčného vzdelávania z dôvodu umožniť v opodstatnených prípadoch vypracovať tento plán aj v priebehu kalendárneho roka (typickou môže byť napríklad situácia, keď sa štátna zamestnankyňa v priebehu kalendárneho roka vráti z rodičovskej dovolenky), v nadväznosti na bežnú prax i v nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe v niektorých služobných úradoch výslovne zdôrazniť participáciu štátneho zamestnanca na vypracovaní jeho individuálneho plánu kompetenčného vzdelávania a naviazanie obsahu individuálneho plánu kompetenčného vzdelávania na identifikované požiadavky (potreby) služobného úradu. Medzi základných poskytovateľov vzdelávania štátnych zamestnancov patrí služobný úrad a vzdelávacia inštitúcia podľa zákona č. 292/2024 Z. z. o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V nadväznosti, výstupom vzdelávania štátneho zamestnanca môžu byť rôzne formy dokladov o absolvovanom vzdelávaní (napr. certifikát, osvedčenie, mikroosvedčenie).

čl. I bod 191 (§ 164 ods. 4) §
V nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe sa upravuje možnosť meniť individuálny plán kompetenčného vzdelávania v priebehu roka, na ktorý sa tento plán vzťahuje. Dôvodom pre zmenu individuálneho plánu kompetenčného vzdelávania v priebehu kalendárneho roka môže byť napríklad preloženie štátneho zamestnanca na iné štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade.

čl. I bod 192 až 194 (§ 164 ods. 7 až 10) §
Legislatívno-technické úpravy.

čl. I bod 195 až 199 (§ 170) §
V právnej úprave predmetu kolektívneho vyjednávania v štátnej službe sa navrhujú niektoré legislatívno-technické zmeny ako aj vecné zmeny týkajúce sa obsahu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a obsahu podnikových kolektívnych zmlúv. Doplnenie úvodnej vety v odseku 1, vypustenie odseku 2 a vypustenie pôvodného znenia písmena e) v (pôvodnom) odseku 3 sa navrhujú ako legislatívno-technické úpravy; úprava podľa odseku 2 a podľa odseku 3 písm. e) sa navrhuje vypustiť z dôvodu nadbytočnosti. Predmet kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa sa navrhuje doplniť v nadväznosti na doplnenie § 142 ods. 1 písm. j). Taktiež sa navrhuje rozšírenie možností dojednania odmien podľa § 142 ods. 1 v podnikovej kolektívnej zmluve. V § 170 ods. 2 písm. e) sa navrhuje ako tzv. doplnková možnosť dohodnúť niektoré základné benefity aj v podnikovej kolektívnej zmluve (skrátenie služobného času, predĺženie základnej výmery dovolenky) v prípadoch, ak kolektívna zmluva vyššieho stupňa tieto podmienky neupravuje alebo ak kolektívna zmluva vyššieho stupňa nie je uzatvorená.

čl. I bod 200 (§ 171 ods. 1) §
V praxi vznikajú prípady, keď služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi odchodné až dodatočne (po preukázaní nároku na dôchodok). Povinnosť služobného úradu vydať štátnemu zamestnancovi potvrdenie o štátnej službe (ktoré má obsahovať aj údaj o poskytnutí odchodného) pritom vzniká pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Pre tieto prípady sa preto navrhuje povinnosť služobného úradu vydať štátnemu zamestnancovi nové potvrdenie o štátnej službe obdobne, ako v Zákonníku práce.

čl. I bod 201 (§ 171 ods. 2) §
Legislatívno-technická úprava; vypustenie odseku 2 súvisí s úpravou trvania štátnozamestnaneckého pomeru v novom § 175a, v ktorom zostane obsah odseku 2 po vecnej stránke zachovaný.

čl. I bod 202 (§ 175 ods. 3) §
Na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia Zákonníka práce taxatívne uvedené v § 170 zákona o štátnej službe, vrátane úpravy počítania času (resp. doby) podľa § 37 Zákonníka práce. Podľa súčasného znenia § 175 ods. 3 zákona na premlčanie a počítanie času sa použijú konkrétne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Rozdiel v počítaní času (doby) podľa Zákonníka práce od počítania času podľa Občianskeho zákonníka (napr. lehoty) je zrejmý. S cieľom odstrániť niektoré pretrvávajúce aplikačné nejasnosti sa navrhuje výslovne upraviť, že v prípade, ak ide o dobu v zmysle § 37 Zákonníka práce, na jej plynutie a počítanie sa má použiť Zákonník práce, nie Občiansky zákonník. V praxi ide napríklad o skúšobnú dobu, maximálnu dobu zastupovania vedúceho zamestnanca na základe jeho poverenia, maximálnu dobu trvania dočasného preloženia radového štátneho zamestnanca na pozícii vedúceho zamestnanca bez výberového konania, dobu predĺženia trvania štátnej služby po dosiahnutí 65 rokov veku, rok služobnej praxe a pod.

čl. I bod 204 (§ 175 ods. 4) §
Spresňuje sa úprava preklúzie (zániku práva). Vzhľadom na zmysel a význam sťažnosti v štátnozamestnaneckých veciach, ako aj vzhľadom na analogickú podobnosť s niektorými existujúcimi prípadmi zániku práva, sa navrhuje doplniť prípady zániku práva aj v prípade práva podať sťažnosť vo veciach štátnej služby po skončení štátnozamestnaneckého pomeru (§ 116 ods. 1 druhá veta). Súčasne sa navrhuje vypustiť neopodstatnenú úpravu preklúzie v prípade niektorých úkonov služobného úradu voči štátnemu zamestnancovi v súvislosti s porušením služobnej disciplíny; dôvodom pre túto úpravu je tiež navrhované skrátenie predmetných dôb v § 118 ods. 1 a 3.

čl. I bod 205 (§ 175a) §
Navrhuje sa spoločná úprava počítania času (resp. dôb) na účely zákona o štátnej službe, v súvislosti s posudzovaním vzniku a rozsahu dotknutých práv štátneho zamestnanca, resp. povinností služobného úradu. Ide o prípady, kedy je opodstatnené, a v záujme právnej istoty, považovať nadväzujúce štátnozamestnanecké vzťahy alebo ten istý štátnozamestnanecký pomer (existujúci postupne v dvoch alebo viacerých služobných úradoch) za jeden kontinuálny právny vzťah. V prípade existencie vzťahu v tom istom služobnom úrade [§ 175a ods. 1 písm. a)] sa v podstate upravuje povinnosť zohľadňovať trvanie časovo bezprostredne nadväzujúcich štátnozamestnaneckých pomerov. Tým istým štátnozamestnaneckým pomerom v inom služobnom úrade [§ 175a ods. 1 písm. b)] treba rozumieť kontinuálne existujúci štátnozamestnanecký pomer – môže to byť napríklad doba trvania vzťahu pred trvalým preložením z iného služobného úradu alebo doba trvania dočasného preloženia v inom služobnom úrade. V odseku 1 sa upravujú prípady, v ktorých je ustanovená doba podmienkou pre vznik práva (napríklad práva na odstupné) – konkrétna doba je spojená so vznikom konkrétneho …

čl. I bod 206 (§ 178 ods. 1) §
Súčasná úprava prevodu časti služobného úradu vychádza z pravidla, že k tejto zmene v organizácii služobných úradov by malo dochádzať na základe zákona. Účelom navrhovanej úpravy je zosúladiť úpravu podľa zákona o štátnej službe s úpravou podľa niektorých osobitných predpisov, napríklad podľa § 4 v spojení s § 45a ods. 1 a 9 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov. Priamym dôsledkom zmeny riadiaceho orgánu podľa uvedenej osobitnej úpravy je spravidla aj prevod časti služobného úradu – základom takéhoto prevodu časti služobného úradu v týchto prípadoch však nie je zákon, ale rozhodnutie vlády Slovenskej republiky.

čl. I bod 207 (§ 179) §
V prvej časti ide o legislatívno-technickú úpravu; vypustenie časti textu sa navrhuje v nadväznosti na nové znenie § 1 ods. 2 (primerane platí odôvodnenie k tejto úprave).

čl. I bod 208 (§ 179a) §
Napriek relatívnej stabilite v usporiadaní a rozdelení subjektov, ktoré sú služobnými úradmi na účely zákona o štátnej službe, k zmenám (najmä v organizácii štátnej správy) priebežne dochádza. K typickým príkladom patrí prechod kompetencií medzi orgánmi ústrednej štátnej správy. V minulosti došlo tiež k zlúčeniu ústredných orgánov štátnej správy alebo naopak k rozdeleniu ústredného orgánu štátnej správy. K rozsiahlej personálnej reorganizácii v miestnej štátnej správe, ktorá sa dotkla viacerých rezortov, došlo v rokoch 2012 a 2013 (vytvorenie okresných úradov personálne začlenených pod Ministerstvo vnútra SR; zlúčenie úradov práce, sociálnych vecí a rodiny pod Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny). Iným príkladom bolo vytvorenie regionálnych úradov školskej správy v roku 2022, keď došlo k ich osamostatneniu (odčleneniu) od okresných úradov, resp. od Ministerstva vnútra SR. Obsahom navrhovanej úpravy je regulácia niektorých základných právnych vzťahov zo štátnozamestnaneckého pomeru, v súvislosti so zmenami v organizácii štátnej správy (zánik služobného úradu, prevod časti služobného úradu). Zánik služobného úradu (§ 177 zákona) alebo prevod časti služobného …

čl. I bod 209 (§ 193la) §
V prechodných ustanoveniach sa navrhuje úprava relevantných právnych vzťahov, ktoré môžu byť dotknuté navrhovanými zmenami v právnej úprave. V odseku 1 sa upravuje režim kontinuálneho dočerpania služobného voľna (tzv. sabatikal), ktoré štátny zamestnanec začal čerpať podľa úpravy účinnej do 30. júna 2025, a v čerpaní ktorého pokračuje po nadobudnutí účinnosti novej právnej úpravy. V odseku 2 sa navrhuje ustanoviť hornú hranicu trvania štátnozamestnaneckého pomeru (podľa predpisov účinných do 30. júna 2025), na účely posudzovania nároku na služobné voľno podľa § 103 v znení účinnom od 1. júla 2025. Súčasne sa navrhuje upraviť situáciu, keď štátny zamestnanec čerpal služobné voľno (podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2025) v priebehu posledných piatich rokov pred nadobudnutím účinnosti novej právnej úpravy. Prechodné ustanovenie týkajúce sa posudzovania porušenia služobnej disciplíny (odsek 3) sa navrhuje v nadväznosti zmeny v tzv. procesnej stránke právnej úpravy služobnej disciplíny štátneho zamestnanca (§ 117 až 121). Povinnosť Štátnej školskej inšpekcie vydať štátnemu zamestnancovi – školskému inšpektorovi nové oznámenie o …

čl. I bod 211 (§ 193o) §
V prechodných ustanoveniach sa navrhuje relevantná úprava v s súvislosti s úpravou účinnou od 1. januára 2026.

čl. I bod 212 až 217 (príloha č. 2)
V druhej a tretej platovej triede sa navrhujú legislatívno-technické úpravy tak, aby bolo zrejmé, že prípadná kumulácia osobitného kvalifikačného predpokladu sa môže vzťahovať na každý stupeň vzdelania uvedený v predmetnej charakteristike platovej triedy. Zmeny kvalifikačných predpokladov vo štvrtej až šiestej platovej triede sa navrhujú v nadväznosti na požiadavky Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky. V piatej platovej triede, v špecifikácii najnáročnejších činností, ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. XIV [novela zákona č. 55/2017 Z. z.]

čl. XIV bod 1 až 3 [príloha č. 2]
Dopĺňa sa možnosť zaradiť štátnych zamestnancov vykonávajúcich vnútorný audit do 9. platovej triedy. Pokiaľ takýto zamestnanec vykonáva činnosti vysokej dôležitosti v rámci celoštátnej pôsobnosti správcu kapitoly štátneho rozpočtu, napr. koncepčnú, koordinačnú a kontrolnú činnosť alebo koncepčnú, koordinačnú činnosť súvisiacu s výkonom a vedením vnútorného auditu na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, štatutárny orgán tohto správcu by mal mať možnosť zaradiť takéhoto zamestnanca do vyššej platovej triedy. Zároveň ide o zjednotenie s možnosťou zaradiť do 9. platovej triedy vládneho audítora (čo platná právna úprava už umožňuje), čo je porovnateľná činnosť ako pri výkone vnútorného auditu. Zároveň sa precizujú činnosti súvisiace s kontrolnou, inšpekčnou, dozornou a audítorskou činnosťou v 7. a 8. platovej triede. Tvorba metodík a odporúčaní pre dobrú prax vychádza priamo zo samotnej audítorskej alebo kontrolórskej činnosti. V praxi existujú situácie, že audítor alebo kontrolór vytvára kontrolné otázky k svojim auditom (čo môže byť považované za metodickú činnosť), a zároveň …