zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme

Účelom vládneho návrhu zákona o výkone práce vo verejnom záujme je ustanoviť práva, povinnosti a obmedzenia zamestnancov a zamestnávateľov, ktoré budú povinní dodržiavať pri výkone práce vo verejnom záujme v súlade s navrhnutým zákonom.
Prijatím zákona o verejnej službe sa ustanovili predovšetkým odchýlky v právnom postavení verejných zamestnancov, ktorých pracovnoprávne vzťahy inak upravoval Zákonník práce. Osobitne sa ustanovili aj niektoré povinnosti na rozdiel od zamestnancov v podnikateľskej sfére. Tieto mali zabezpečiť zvýšenú ochranu verejného záujmu pri vykonávaní a zabezpečovaní vecí vo verejnom záujme pri výkone verejnej služby, vrátane zákonov súvisiacich so samosprávou obce alebo kraja.
Aplikačná prax alebo spoločenský vývoj preukázal, že takéto legislatívne riešenie je nepostačujúce. Cieľom vládneho návrhu zákona o výkone práce vo verejnom záujme je ustanoviť všeobecne záväzné pravidlá platné pre zamestnávateľa i zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme. Právne postavenie zamestnancov zostáva upravené Zákonníkom práce. Osobitným zákonom budú riešené platové otázky zamestnancov, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme. Predmetom úpravy vládneho návrhu zákona o výkone práce vo verejnom záujme je predovšetkým upraviť rozsah pôsobnosti, z ktorého vyplýva okruh zamestnávateľov a zamestnancov, na ktorých sa bude predmetný zákon vzťahovať.
V rámci zákona sa predovšetkým upravujú povinnosti a obmedzenia, ktoré budú zamestnanci povinní pri výkone práce vo verejnom záujme dodržiavať.
Súčasťou vládneho návrhu zákona je aj úprava predpokladov, ktoré bude zamestnanec povinný spĺňať, ak sa má stať zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme. Ustanovuje sa tiež výberové konanie, ktoré má zabezpečiť obsadenie miesta vedúceho zamestnanca a štatutárneho orgánu, ktorí majú vykonávať práce vo verejnom záujme.
Vzhľadom na ustanovené obmedzenia a povinnosti sa v zákone navrhuje aj úprava osobitného konania, ak zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme poruší tieto povinnosti a obmedzenia. Za určitých podmienok sa navrhuje porušenie povinností a obmedzení ustanovených vo vládnom návrhu zákona o výkone práce vo verejnom záujme kvalifikovať ako priestupok, za ktorý je možné uložiť pokutu.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky vo svojom stanovisku zo dňa 5. augusta 2003 k dôsledkom na štátny rozpočet konštatuje, že predložený návrh zákona nebude mať dosah na štátny rozpočet.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, dohovormi Medzinárodného úradu práce, ako aj ďalším medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

§ 1 §
Tento zákon upravuje výkon práce vo verejnom záujme a to ustanovením práv a povinností zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone prác vo verejnom záujme. Cieľom navrhovaného zákona je vytvoriť podmienky zamestnávania vo verejnom sektore tak, aby tento bol konkurencieschopný, pružne reagujúci na meniace sa prostredie, nestranný a požívajúci dôveru občanov. Navrhuje sa ustanoviť, že pracovnoprávne vzťahy zamestnancov, ktoré nie sú upravené v tomto zákone alebo v osobitnom predpise sa budú spravovať Zákonníkom práce. Výslovne sa navrhuje ustanoviť, že tento zákon sa nebude vzťahovať na zamestnancov, ktorí vykonávajú pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce aj keď sú zamestnancami zamestnávateľov uvedených v odseku 2.

§ 2 §
V § 2 sú definované základné pojmy zákona, t.j. vymedzuje sa predmet úpravy zákona, definuje sa zamestnanec na účely tohto zákona, verejný záujem a osobný záujem a rozpor záujmov na účely tohto zákona.

§ 3 §
Navrhuje sa ustanoviť predpoklady, ktoré musí fyzická osoba splniť, aby mohla vykonávať práce vo verejnom záujme. Jedným z ustanovených predpokladov, ktoré musí fyzická osoba splniť, je aj predpoklad bezúhonnosti, ktorej definícia vychádza zo stratégie reformy verejnej služby ako inštitút tzv. nulovej tolerancie korupcie pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. V odseku 5 je ustanovená doba, po uplynutí ktorej môže fyzická osoba, ktorá už bola v pracovnom pomere vo verejnom sektore a bol s ňou skončený pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, opätovne uzatvoriť pracovný pomer.

§ 4 §
Podľa pracovného práva zmluvnou stranou pri uzatváraní pracovného pomeru môže byť okrem zamestnanca len zamestnávateľ. Zriaďovateľ resp. zakladateľ nemohol podľa doterajšieho právneho stavu so štatutárnym orgánom zriadenej, resp. založenej organizácie uzatvárať pracovnú zmluvu, pretože nebol subjektom pracovnoprávneho vzťahu. Vzhľadom na problémy, ktoré sa vyskytli v aplikačnej praxi sa v § 4 navrhuje, kto je oprávnený robiť právne úkony za zamestnávateľa so štatutárnym orgánom, ktorý je zamestnancom zriadenej organizácie a nie je zamestnancom zriaďovateľa.

§ 5 §
Navrhuje sa ustanoviť všeobecné platné princípy pre výber uchádzačov na výkon práce vo verejnom záujme. Účelom výberového konania je overiť schopnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu povinností, ktoré má zamestnanec vykonávať na mieste vedúceho zamestnanca. V odseku 3 sa taxatívne vymedzujú údaje, ktoré musí obsahovať vyhlásené výberové konanie na miesto vedúceho zamestnanca. Aby sa zabezpečilo riadne plnenie úloh pri výkone práce vo verejnom záujme, navrhuje sa ustanoviť, že voľné miesto vedúceho zamestnanca možno obsadiť inou fyzickou osobou bez výberového konania len do úspešného vykonania výberového konania, a to najdlhšie na šesť mesiacov. Odsek 10 predstavuje osobitnú právnu garanciu pre uchádzača domáhať sa svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Táto náhrada nemá funkciu skutočnej škody, ale plní skôr satisfakčnú funkciu.

§ 6 §
Za účelom zachovania zásady rovnakého prístupu, navrhuje sa uložiť zamestnávateľovi povinnosť informovať zamestnancov na mieste u zamestnávateľa, ktoré je zamestnancom prístupné o voľných pracovných miestach na vykonávanie práce vo verejnom záujme a umožniť zamestnancom a iným fyzickým osobám uchádzať sa o tieto voľné pracovné miesta.

§ 7 §
Návrh ustanovenia § 7 vychádza z dvoch alternatív. V I. alternatíve navrhované ustanovenie vylučuje vzájomnú priamu podriadenosť, resp. nadriadenosť blízkych osôb. Taktiež sa vylučuje zaradenie blízkych osôb tak, aby jeden podliehal pokladničnej alebo účtovnej kontrole druhého, s výnimkou zamestnancov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí. Definíciu blízkej osoby ustanovuje Občiansky zákonník. V II. alternatíve je ustanovená ďalšia výnimka a to, že navrhované ustanovenie sa nebude vzťahovať na zamestnancov zamestnávateľa, u ktorého pôsobí len jediný vedúci zamestnanec a na zamestnancov, ktorých riadi len štatutárny orgán, ktorý nie je v pracovnoprávnom vzťahu a ktorý je jediným riadiacim orgánom.

§ 8 §
Navrhuje sa, aby zamestnanec vykonávajúci práce vo verejnom záujme mal okrem povinností, ktoré pre neho vyplývajú zo Zákonníka práce a všeobecne záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa na prácu ním vykonávanú aj ďalšie povinnosti a obmedzenia ustanovené týmto zákonom. Bez ohľadu na to, s akým subjektom zamestnanec koná a v akej veci rozhoduje vždy musí byť jeho konanie a rozhodovanie nestranné. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje na všetky informácie, ktoré sa zamestnanec dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré nemožno oznamovať iným osobám. Túto povinnosť musí dodržiavať aj po skončení pracovného pomeru, výnimkou má byť zbavenie tejto povinnosti vedúcim zamestnancom alebo podľa osobitného zákona. Vzhľadom k tomu, že povinnosťou uvedených zamestnancov je chrániť verejný záujem, musia ochranu tohto záujmu uprednostňovať pred vlastným záujmom alebo záujmom iných osôb. Výnimkou má byť len činnosť, ktorá vyplýva zamestnancovi z výkonu jeho funkcie. Cieľom obmedzení uvedených v odseku 2 je zabezpečiť, aby zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme nebol ovplyvňovaný nežiadúcimi vplyvmi a aby sa …

§ 9 §
Vedúci zamestnanec má rovnaké povinnosti ako radový zamestnanec vykonávajúci prácu vo verejnom záujme. Ďalej sa mu navrhuje ustanoviť ďalšie povinnosti, ktoré vyjadrujú špecifikum vedúceho zamestnanca. V záujme predchádzania pochybnostiam o nestrannosti zamestnancov uvedených v odseku 1, zneužívania ich postavenia sa navrhujú zaviesť pre nich určité obmedzenia týkajúce sa členstva v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť a obmedzenie výkonu podnikateľskej činnosti a inej zárobkovej činnosti.. Obmedzenia uvedené v návrhu vychádzajú z článku 35 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa tohto ustanovenia zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia vykonávania určitých povolaní alebo činností. Ostatní vedúci zamestnanci môžu podnikať, vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov len s predchádzajúcim súhlasom svojho zamestnávateľa. Zamestnávateľ nesmie udeliť súhlas tejto skupine zamestnancom z dôvodov uvedených v odseku 3. Súhlasu zamestnávateľa však nebudú podliehať činnosti uvedené v odseku 4. Ak príjem vedúceho zamestnanca z činnosti uvedenej v odseku 4 alebo z členstva v riadiacich, kontrolných alebo …

§ 10 §
Ukladá sa povinnosť pre vedúcich zamestnancov, aby najneskôr do 30 dní od ustanovenia do funkcie deklarovali svoje majetkové pomery v majetkovom priznaní. Túto povinnosť majú aj počas vykonávania vedúcej funkcie, a to každoročne vždy do 31. marca. Zakotvenie uvedenej povinnosti by malo viesť k zníženiu možnosti korupcie pri vykonávaní prác vo verejnom záujme Majetkové priznanie vedúceho zamestnanca má obsahovať údaje o všetkom nehnuteľnom a hnuteľnom majetku, majetkových právach a iných majetkových hodnotách.

§ 11 §
Ustanovuje sa právo zamestnanca požiadať zamestnávateľa o vydanie predbežného stanoviska, či by určitým konaním alebo nekonaním porušil povinnosti a obmedzenia ustanovené týmto zákonom. Z obsahu ustanovenia je zrejmé, že zamestnávateľ je povinný vydať takéto predbežné stanovisko, ak ho o to zamestnanec požiada. Navrhovanou úpravou sa sleduje, aby zamestnanec mal určitú právnu istotu týkajúcu sa posúdenia, či poruší alebo neporuší ustanovené povinnosti a obmedzenia.

§ 12 §
V súlade s doterajšou právnou úpravou sa preberá aj do novej právnej úpravy povinnosť zamestnávateľa vydať pracovný poriadok na rozdiel od Zákonníka práce, kde zamestnávateľ má možnosť vydať pracovný poriadok.

§ 13 §
Upravuje sa osobitné konanie vo veci porušenia povinnosti alebo obmedzení zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme. Ak dôjde k porušeniu povinností alebo obmedzení zamestnanca, na konanie v tejto veci je príslušný štatutárny orgán zamestnávateľa alebo jeho zástupca alebo štatutárnym orgánom poverený vedúci zamestnanec. Ak povinnosti ustanovené týmto zákonom poruší štatutárny orgán, na konanie je príslušný orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil. Ak bol štatutárny orgán vymenovaný alebo zvolený kolektívnym orgánom, na konanie je príslušný predseda kolektívneho orgánu alebo iná fyzická osoba poverená týmto orgánom. Konanie sa začína na návrh. Návrh na začatie konania podáva fyzická osoba alebo právnická osoba alebo štatutárny orgán, ak sám zistí porušenie povinností alebo obmedzení zo strany zamestnanca. Podanie musí byť písomné a musí obsahovať okrem základných údajov, ktorými sú – meno a bydlisko navrhovateľa, aj pravdivý opis rozhodujúcich skutočností, ktoré poukazujú na porušenie povinností alebo obmedzení vrátane označenia dôkazov. Zamestnancovi, proti ktorému návrh smeruje, sa umožňuje vyjadriť k tomuto návrhu. Príslušný orgán vykoná vo …

§ 14 §
Navrhuje sa ustanoviť, z ktorých dôvodov sa konanie pri výkone práce vo verejnom záujme zastaví.

§ 15 §
Navrhuje sa ustanoviť, kto je príslušný podať proti rozhodnutiu vo veci odvolanie, v akej lehote, ktorý orgán je príslušný o odvolaní rozhodnúť. Orgán, ktorý rozhodnutie vydal, môže napadnuté rozhodnutie sám preskúmať a odvolaniu buď v celom rozsahu vyhovieť alebo odvolanie postúpiť odvolaciemu orgánu. Odvolacím orgánom je buď nadriadený orgán orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, alebo orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti príslušný orgán patrí, zriaďovateľ alebo zakladateľ. Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu obce alebo proti rozhodnutiu vyššieho územného celku, odvolacím orgánom je súd. O odvolaní proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy rozhoduje vedúci tohto ústredného orgánu. Odvolacím orgánom proti rozhodnutiu príslušného orgánu je orgán určený vnútorným predpisom. Navrhuje sa možnosť preskúmania rozhodnutia odvolacieho orgánu v rámci občianskeho súdneho konania v lehote 60 dní od doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu.

§ 16 §
Navrhuje sa ustanoviť, čo sa bude považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny.

§ 17 §
Navrhuje sa vymedziť skutkové podstaty priestupkov pri výkone práce vo verejnom záujme, za ktoré bude možné uložiť pokutu.

§ 18 §
Navrhuje sa, že na konanie o priestupku sa bude vzťahovať zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

§ 19 §
Navrhujú sa upraviť prechodné ustanovenia, pokiaľ ide o uplatňovanie novej právnej úpravy, ako aj nárokov z právnych úkonov urobených pred 1. januárom 2004. Splnenie novo vymedzeného predpokladu bezúhonnosti sa u zamestnanca, ktorý je v pracovnom pomere ku dňu účinnosti zákona, bude vyžadovať až k 31 decembru 2004. Vedúcemu zamestnancovi, ktorý vykonáva práce vo verejnom záujme sa ukladá povinnosť ukončiť funkciu, podnikanie, výkon inej zárobkovej činnosti alebo členstvo v riadiacich, kontrolných a dozorných orgánov podľa § 9 alebo vykonať právne relevantný úkon na ich skončenie do 31. januára 2004.

§ 20 §
Navrhujú sa zrušiť niektoré ustanovenia zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisoch vzhľadom na ich duplicitu.

§ 21 §
Navrhuje sa ustanoviť účinnosť zákona k 1. januáru 2004. Bratislava 21. augusta 2003 Mikuláš D z u r i n d a, v. r . predseda vlády Slovenskej republiky Ľudovít K a n í k, v. r. minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

čl. I

čl. I bod 1 a 3 §
Podľa terajšieho právneho stavu medzi predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme patrí aj predpoklad, že zamestnancom sa môže stať fyzická osoba, ktorá bola zvolená alebo vymenovaná, ak voľbu alebo vymenovanie ustanovuje osobitný predpis. Citované ustanovenie spôsobovalo v aplikačnej praxi ťažkosti pretože v prípade štatutárneho orgánu zamestnávateľa, ktorý aj keď je v zriaďovateľskej pôsobnosti štátneho orgánu, voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad výkonu práce vo verejnom záujme neupravuje osobitný predpis. V takomto prípade nebolo možné, najmä pri neuspokojivom plnení pracovných úloh promptne a bez prieťahov riešiť pracovnoprávny vzťah. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby okrem osobitného zákona aj tento zákon ustanovil vymenovanie ako predpoklad výkonu funkcie štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej štátnym orgánom. Ak zamestnanec bude z funkcie zriaďovateľom odvolaný, prestane spĺňať predpoklad určený týmto zákonom. Následne sa zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť na zmene dohodnutých pracovných podmienok v zmysle § 54 Zákonníka práce.

čl. I bod 2 §
Navrhuje sa v súlade s potrebami aplikačnej praxe precizovať znenie predpokladu výkonu práce vo verejnom záujme v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak sa toto oprávnenie na dohodnutú prácu vyžaduje. Osoby, ktoré majú mať oprávnenie sa oboznamovať s utajovanými skutočnosťami musia spĺňať podmienky ustanovené citovaným zákonom.

čl. I bod 4 §
§ 4 ustanovuje, kto je oprávnený robiť právne úkony za zamestnávateľa so štatutárnym orgánom, ktorý je zamestnancom zriadenej, resp. založenej organizácie a nie je zamestnancom zriaďovateľa, resp. zakladateľa. Citované ustanovenie spôsobovalo v aplikačnej praxi ťažkosti v prípade, ak bol štatutárny orgán podľa osobitných predpisov vymenovaný do funkcie prezidentom republiky (napr. zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Navrhovanou právnou úpravou sa ustanovuje, že ak je štatutárny orgán vymenovaný prezidentom Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, robí právne úkony za zamestnávateľa vedúci ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí.. Navrhované ustanovenie je výnimkou zo zásady zmluvnej voľnosti pracovného práva.

čl. I bod 5 §
Ide o legislatívno - technickú úpravu.

čl. I bod 6 §
Spresňuje sa znenie odseku 1 vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe v tom zmysle, že všeobecné platné princípy pre výber uchádzačov na miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu sa nebudú naďalej uplatňovať v prípadoch, ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie vedúceho zamestnanca kolektívnym orgánom. Napr. zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ustanovuje spôsob obsadzovania vedúcich (riaditeľov ) rozpočtových a príspevkových organizácií obce, taktiež zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov ustanovuje spôsob obsadzovania vedúcich (riaditeľov) právnických osôb samosprávneho kraja. Z uvedeného dôvodu miesta vedúcich zamestnancov, ktorí vykonávajú funkciu štatutárneho orgánu sa naďalej nemusia obsadzovať na základe výsledkov výberového konania podľa tohto zákona.

čl. I bod 7 §
Oproti terajšej právnej úprave, ktorá vylučuje vzájomnú priamu podriadenosť, resp. nadriadenosť blízkych osôb sa ustanovenie doplňuje tak, že nemožno taktiež zaradenia do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo, aby jeden podliehal pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole druhého pre blízke osoby, ktorými sú zamestnanec a fyzická osoba vykonávajúca verejnú funkciu. Napr. funkcia starostu je verejná funkcia, a preto v súlade s princípom dobrých mravov by mala byť vylúčená podriadenosť a nadriadenosť medzi blízkymi osobami aj v tomto prípade.

čl. I bod 8 §
Zamestnanec, vykonávajúci práce vo verejnom záujme má okrem povinností, ktoré pre neho vyplývajú zo Zákonníka práce a všeobecne záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa na prácu ním vykonávanú aj ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom. Navrhuje sa vypustiť povinnosti, ktoré sú duplicitne upravené (napríklad v Zákonníku práce).

čl. I bod 9 §
Vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu má rovnaké povinnosti ako radový zamestnanec, ktorý vykonáva práce vo verejnom záujme. Navrhuje sa doplniť vedúcemu zamestnancovi aj ďalšie povinnosti, ktoré vyjadrujú špecifikum tohto jeho právneho postavenia. V záujme predchádzania pochybnostiam o nestrannosti vedúcich zamestnancov, ktorí vykonávajú funkciu štatutárneho orgánu zneužívania ich postavenia sa navrhuje ustanoviť pre nich určité obmedzenia týkajúce sa členstva v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť a obmedzenia týkajúce sa výkonu podnikateľskej činnosti a zárobkovej činnosti. Vylúčené sú len prípady vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu, ak je do riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu vyslaný zamestnávateľom a ak táto činnosť vyplýva z výkonu jeho práce. Navrhuje sa oproti terajšej právnej úprave, aby tento vyslaný vedúci zamestnanec nemohol poberať odmenu, iný príjem alebo ďalšiu výhodu od príslušnej právnickej osoby. Uvedené obmedzenia vychádzajú z článku 35 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa tohto článku zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia vykonávania určitých povolaní alebo činností. …

čl. I bod 10 §
V nadväznosti na § 83 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý platí subsidiárne k zákonu o výkone práce vo verejnom záujme, sa navrhuje ustanoviť činnosti zhodné s predmetom činností zamestnávateľa, ktoré bude môcť zamestnanec vykonávať aj bez súhlasu zamestnávateľa. Zároveň sa dopĺňa povinnosť pre zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi a vedúcemu zamestnancovi, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu pracovné voľno v rozsahu 60 pracovných dní v kalendárnom roku, ak sa zamestnanec zúčastňuje na projekte rozvojovej pomoci Európskej únie iným krajinám, realizovanom ministerstvom alebo ostatným ústredným orgánom štátnej správy v mene Európskej únie a financovanom Európskou úniou. Navrhuje sa, aby za čas pracovného voľna poskytnutého z dôvodu účasti na projekte rozvojovej pomoci Európskej únie iným krajinám, realizovanom ministerstvom alebo ostatným ústredným orgánom štátnej správy v mene Európskej únie a financovanom Európskou úniou patril zamestnancov a vedúcemu zamestnancovi, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu funkčný plat alebo priemerný mesačný zárobok len vtedy, ak je tento funkčný plat alebo priemerný mesačný zárobok refundovaný z prostriedkov Európskej únie. Čas …

čl. I bod 11 §
V súvislosti s návrhom, aby právne úkony voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom a do funkcie ho podľa osobitných predpisov vymenoval prezident republiky, robil za zamestnávateľa vedúci ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí sa taktiež navrhuje, aby tento štatutárny orgán v tomto prípade oznamoval údaje o svojich majetkových pomeroch vedúcemu ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí.

čl. I bod 12 §
Ide o legislatívno - technickú úpravu.

čl. I bod 13 §
Na rozdiel od právnej úpravy v Zákonníku práce, navrhuje sa ustanoviť pre zamestnávateľa povinnosť požadovať náhradu škody od zamestnanca. Výšku požadovanej škody určí zamestnávateľ. Ak škodu spôsobí vedúci zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom navrhuje sa ustanoviť, kto bude týmto zamestnancom určovať výšku škody. Oproti terajšej právnej úprave sa navrhuje limitovať výšku odstupného a odchodného v podnikových kolektívnych zmluvách vzhľadom k tomu, že ide o zamestnávateľov, ktorí sú financovaní zo štátneho rozpočtu.

čl. I bod 14 až 16 §
V prechodných ustanoveniach sa navrhuje upraviť spôsob uplatňovania novej právnej úpravy, ako aj nárokov z právnych úkonov urobených pred 1. januárom 2009. V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou uvedenou v § 7 sa určuje zamestnávateľovi povinnosť urobiť v lehote do 1. februára 2009 právne relevantný úkon na odstránenie rozporu. V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v § 3 odsek 5 sa ustanovuje, aby pracovný pomer vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa považoval za pracovný pomer, v ktorom zamestnanec spĺňa predpoklad vymenovania podľa tohto zákona.

čl. X
Jediným účelom ustanovení § 13c je rozšíriť poskytovanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia, ktoré sa poskytuje štátnym zamestnancom podľa zákona o štátnej službe, aj na vyslaných zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme v zahraničí.

čl. IV
V dôsledku navrhovanej právnej úpravy zákona sa mení aj príslušné ustanovenie zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov .

čl. XI (zákon o výkone práce vo verejnom záujme)
V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že zamestnanec, na ktorého sa vzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z., neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone práce vo verejnom záujme a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, ak na základe týchto skutočností oznámi protispoločenskú činnosť.

čl. II
V rozsahu zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme vo funkcii štatutárneho orgánu (napr. riaditeľ školy) sa rozširuje možnosť vykonávať mimo ich hlavnej činnosti, popri činnostiach ako je vedecká, tlmočnícka, pedagogická činnosť aj športovú činnosť. Ide o obdobnú úpravu, ako bola ustanovená už v roku 2015 v rámci pôvodného zákona o športe pre niektoré okruhy osôb ako napr. štátni zamestnanci, notári, súdni exekútori, colníci, ...

čl. III
Týmto ustanovením sa dopĺňa zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme. Cieľom je zosúladenie spôsobu preukazovania bezúhonnosti fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o pracovné miesto zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme so spôsobom preukazovania bezúhonnosti občana Slovenskej republiky, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby (§ 38 ods. 4).

čl. IV
Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov sa navrhuje novelizovať tak, aby nevznikala pochybnosť o tom, že tento zákon sa má vzťahovať aj na v. v. i. založené Slovenskou akadémiou vied.

čl. LVII

čl. LVII bod 1 §
Návrh úpravy ustanovenia upravuje spôsob preukazovania bezúhonnosti.

čl. LVII bod 2 §
V nadväznosti na zmenu podľa novelizačného bodu 1 sa v novelizačnom bode 2 upravuje postup na vydanie výpisu z registra trestov s prihliadnutím na rozdielnu povahu zamestnávateľa. Ak ide o zamestnávateľa, ktorý je súčasne služobným úradom (odsek 5) je technickým riešením centrálny informačný systém v správe Úradu vlády SR, ktorý už v súčasnosti služobné úrady využívajú na získavanie výpisov z registra trestov. Ak ide o zamestnávateľa, ktorý nie je súčasne služobným úradom (odsek 6) je technickým riešením IS CSRU v správe úradu tak ako je uvedené v odôvodnení článku I. Zároveň sa upravuje preukazovanie bezúhonnosti fyzických osôb, ktorí nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky (odsek 7).

čl. LVII bod 3 §
Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

čl. LVII bod 4 §
Navrhovaná zmena ustanovenia zohľadňuje preukazovanie bezúhonnosti až ku dňu nástupu vedúceho zamestnanca do verejnej služby a postup pri preukazovaní bezúhonnosti.

čl. III – (Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení zák

čl. III novelizačnému bodu 1 (§ 14d ) §
Ide o úpravu ustanovenia v súvislosti so zmenou zaradenia posudkových lekárov zo stálej štátnej služby do výkonu prác vo verejnom záujme.

čl. IV (novela zákona č. 552/2003 Z. z.)

čl. IV bod 1 (§ 2 ods. 1) §
Pristupuje sa k sprecizovaniu predmetného ustanovenia za účelom jasnej pôsobnosti zákonnej úpravy aj na zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Vzhľadom na aktuálne znenie ustanovenia § 2 ods. 1 zákona sa za zamestnanca podľa tohto zákona považuje fyzická osoba, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi uvedenému v § 1 ods. 2 zákona. Podľa § 1 ods. 4 zákona sa na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme vzťahuje Zákonník práce, ak zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 552/2003 Z. z.“) alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Za pracovnoprávny vzťah sa v zmysle Zákonníka práce považuje nielen pracovný pomer, ale aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. V nadväznosti na § 2 ods. 1 tohto zákona to znamená, že sa za zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme považuje aj zamestnanec, ktorý pre zamestnávateľa pri výkone práce vo verejnom …

čl. IV bod 2 a 3 (§ 3 ods. 2 a 3) §
Navrhuje sa upustiť od potreby spĺňania kvalifikačného predpokladu v podobe spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu v prípade zamestnancov vykonávajúcich prácu v oblasti sociálnych vecí a rodiny na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, avšak za predpokladu, že na vykonávanie príslušnej pracovnej činnosti nie je s ohľadom na jej charakter potrebná predmetná spôsobilosť v plnom rozsahu. Dôvodom na takúto právnu úpravu je umožnenie cieľovým skupinám občanov s obmedzenou spôsobilosťou na niektoré právne úkony, vykonávať pracovné činnosti s prevahou duševnej práce s nižším stupňom náročnosti spadajúcich do oblasti sociálnych vecí a rodiny, a to na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Doterajšia právna úprava limitovala inovatívne prístupy v sociálnej oblasti podporované okrem iného z európskych programov. Predmetnou úpravou sa zároveň zohľadňuje obsahová stránka Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

čl. IV bod 4 a 6 až 8 (poznámky pod čiarou) §
Legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na zmenu § 3 ods. 5.

čl. IV bod 5 (§ 3 ods. 5) §
Navrhuje sa precizovanie právnej úpravy, nakoľko bezúhonnosť sa môže podľa osobitných právnych predpisov preukazovať nielen výpisom registra trestov ale aj inou verejnou listinou, ktorou je podľa § 11 ods. 1 zákona č. 192/2023 z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov aj odpis z registra trestov. V zmysle právnej úpravy účinnej od 1.1.2026 bude možné preukazovať bezúhonnosť aj ďalšími druhmi verejných listín, nielen výpisom z registra trestov a odpisom registra trestov, z tohto dôvodu sa navrhuje zaviesť všeobecný pojem verejná listina.

čl. IV bod 9 (§ 12a) §
Zavádza sa povinnosť zamestnávateľa upraviť potrebné náležitosti v pracovnom poriadku alebo v inom internom predpise a zdôrazňuje sa zásada výnimočnosti uzatvárania dohôd mimo pracovného pomeru. Zamestnávateľ by mal v zmysle uvedeného upraviť náležitosti obsiahnuté v ustanoveniach § 224 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, ako napríklad spôsob vedenia evidencie uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, spôsob vedenia evidencie pracovného času a tiež evidencie vykonanej práce u zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe dohody tak, aby bola prehľadným spôsobom každý deň zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom bola práca reálne vykonávaná, atď. Napriek skutočnosti, že požiadavka, aby sa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru uzatvárali len výnimočne, vyplýva z platnej legislatívy aj v súčasnosti, a to z ustanovení Zákonníka práce, potreba osobitnej a precíznejšej úpravy vzišla okrem iného aj z dlhodobej iniciatívy Najvyššieho kontrolného úradu SR, ktorý vo svojej správe o výsledku kontroly týkajúcej sa využívania dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru jasne deklaruje nedostatočnú legislatívnu úpravu a …