Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9Co/78/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611206526 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4611206526.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členov senátu JUDr. Veroniky Svoradovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci navrhovateľa: W.. arch. M. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., L. M. R. E. XX/XX, zastúpený JUDr. Mariánom Mackom, advokátom so sídlom Nitra, Koceľova 2, proti odporkyni: Obec Tovarníky so sídlom Tovarníky, Obrancov mieru 82/5, zastúpená JUDr. Petrom Koscelanským, advokátom so sídlom v Nitre, Fraňa Mojtu 24, o zaplatenie 506,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 9. februára 2012, č. k. 7C/157/2011-59, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 50,99 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet JUDr. Petra Koscelanského. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby mu odporkyňa zaplatila sumu 506,50 eura s úrokom z omeškania 9,75% odo dňa 11. 02. 2011 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že u odporkyni pracoval ako hlavný kontrolór obce na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 08. 2008 v znení Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 11. 03. 2009 a pracovný pomer trval do 31. 01. 2011, kedy bol skončený dohodou. Obec je zamestnávateľom, na ktorého sa vzťahuje ust. § 1 ods. 1 písm. b) zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa uvedeného zákona sa každoročne uzatvára medzi zástupcami poverenými Vládou SR a reprezentatívnymi zástupcami zamestnávateľov. Takýmto zamestnávateľom je obec, a teda kolektívna zmluva je pre obec záväzná. Podľa článku II bodu 2 kolektívnej zmluvy patrí dovolenka pri výmere 6 týždňov zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku. Z dôvodu skončenia pracovného pomeru navrhovateľ tvrdil, že nemal možnosť vyčerpať si dovolenku v rozsahu 5 pracovných dní za rok 2009 a 5 pracovných dní za rok 2010. Nárok za nevyčerpanú dovolenku za rok 2009 predstavuje sumu 229 eur a za rok 2010 sumu 277,50 eura. Vyzýval odporkyňu na zaplatenie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Jeho nárok však neuspokojila. Súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ bol riadne zvolený do funkcie hlavného kontrolóra obce a vychádzal z toho, že aj na neho ako zamestnanca pri výkone práce o verejnom záujme sa vzťahuje kolektívna zmluva, podľa ktorej má nárok na dovolenku v rozpätí 30 dní ročne. Odporkyňa mu však nepriznala dovolenku v rozpätí 5 pracovných dní za rok 2009 a 5 pracovných dní za rok 2010 v zmysle vyššej kolektívnej zmluvy, nakoľko sa na kontrolóra obce kolektívna zmluva nevzťahuje a má nárok na 25 dní dovolenky v zmysle Zákonníka práce. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na to, že postavenie i plat hlavného kontrolóra sú upravené v § 18 a § 18c zákona č. 369/1990 Zb. s tým, že ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu - zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme. Keďže plat hlavného kontrolóra je špeciálne upravený v tomto zákone, je zrejmé, že sa na neho nevzťahuje zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní, ktorý to aj výslovne vymedzuje v § 3 ods. 1 písm. a). Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. sa každoročne uzatvára medzi zástupcami poverenými Vládou SR a reprezentatívnymi zástupcami zamestnávateľov. Takýmto zamestnávateľom je aj obec, a teda kolektívna zmluva je pre obec záväzná, pričom to vyplýva aj z čl. I bod 2 písm. d) kolektívnej zmluvy, kde je uvedené, že je záväzná aj pre vyššie územné celky a obce, ak v súlade s § 1 ods. 4 Zákona o odmeňovaní nepostupujú podľa Zákonníka práce. Z toho analogicky vyplýva, že kolektívna zmluva je záväzná pre obce, ktoré pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z., teda dotýka sa zamestnancov odmeňovaných podľa tohto zákona, a nie zamestnancov odmeňovaných podľa Zákonníka práce alebo iného zákona. Odmeňovanie hlavného kontrolóra obce je upravená v zák. č. 369/1990 Zb., preto má súd za to, že kolektívna zmluva sa na navrhovateľa nevzťahuje, a preto výmera dovolenky hlavného kontrolóra musí vychádzať zo Zákonníka práce. V zmysle § 103 ods. 2 Zákonníka práce je výmera dovolenky v prípade navrhovateľa vo výmere 25 dní. Okrem toho, súd prvého stupňa poukázal na článok I bod 3 kolektívnej zmluvy, kde je uvedené, že obsahom kolektívnej zmluvy je priaznivejšia úprava pracovných podmienok vrátane platových podmienok a podmienok zamestnávania. Keďže kolektívna zmluva upravuje aj priaznivejšie platobné podmienky, je zrejmé, že sa nemôže týkať hlavného kontrolóra, ktorý má platové podmienky upravené v osobitnom zákone č. 369/1990 Zb. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby a režijného paušálu spolu s DPH. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu vyhovieť. Uviedol, že sa nemôže stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, že na neho sa nevzťahuje kolektívna zmluva väčšieho stupňa. Kolektívna zmluva nedefinuje, na ktorých zamestnancov sa vzťahuje, ale pre ktorých zamestnávateľov je záväzná, následkom čoho je kolektívna zmluva záväzná pre zamestnávateľa ako celok a vzťahuje sa na všetkých jeho zamestnancov. Normatív vyjadrený v čl. I bod 2 písm. d) kolektívnej zmluvy, že sa musí jednať o zamestnávateľa, ktorý pri odmeňovaní postupuje podľa zákona č. 553/2003 Z. z. je podmienkou vzniku viazanosti zamestnávateľa kolektívnou zmluvou, teda upravuje priaznivejšie pracovné podmienky všetkých zamestnancov takéhoto zamestnávateľa, ktorý je ňou viazaný. Skutočnosť, že odmeňovanie navrhovateľa je upravené zákonom č. 369/1990 Zb. nemá za následok, či sa na neho nevzťahuje kolektívna zmluva v otázke úprave ostatných pracovných podmienok, ktoré sú upravené priaznivejšie oproti zákonnej úprave. Z článku I bod 3 kolektívnej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o úpravu širokého spektra pracovných podmienok zamestnancov, pričom priaznivejšia úprava ostatných pracovných podmienok nie je podmienená tým, že platové podmienky zamestnanca musia byť upravované tiež zákonom č. 553/2003 Z. z., teda, že sa musí jednať o zamestnanca odmeňovaného podľa zák. č. 553/2003 Z. z., ale iba tým, že sa musí jednať o zamestnávateľa, na ktorého sa vzťahuje zákon č. 553/2003 Z. z., ktorá podmienka bola splnená. Podľa § 18 ods. 1 druhá veta zákona č. 369/1990 Zb., hlavný kontrolór je zamestnancom obce a ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je v tomto prípade zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme. Tieto skutočnosti však nemajú význam z pohľadu viazanosti odporkyne kolektívnou zmluvou a statusom navrhovateľa ako zamestnanca odporkyne. Nestotožňuje sa s názorom prvostupňového súdu, že hlavný kontrolór ako vedúci pracovník má mať v pracovno-právnych vzťahoch a podmienkach zamestnávania horšie či nevýhodnejšie pracovné podmienky ako ostatní zamestnanci obce. Taký stav by znamenal diskrimináciu hlavného kontrolóra voči ostatným zamestnancom obce. Ďalej poukázal na ust. § 13ba zákona č. 257/2011 Z. z., ktorý od 01. 09. 2011 novelizoval zákon č. 552/2003 Z. z., ktorým zákonodarca vyjadril vôľu, aby všetky osoby podieľajúce sa na činnosti obce pri výkone práce vo verejnom záujme mali rovnaké podmienky a to podmienky dojednané v kolektívnej zmluve, ktoré sú výhodnejšie oproti zákonnej úprave. Poukázal na to, že prvostupňový súd sa nevyporiadal so stanoviskom MPSVaR SR zo dňa 08. 03. 2011, ktoré je usmernením pre aplikačnú prax a podľa ktorého odporkyňa má ustanovenia kolektívnej zmluvy aplikovať na všetkých svojich zamestnancov, a teda aj na navrhovateľa. Preto je rozsudok v tejto časti nepreskúmateľný. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a uplatnila si náhradu trov konania. Poukázala na to, že navrhovateľ sa odvolával na kolektívnu zmluvu zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. Obec pri odmeňovaní postupuje podľa citovaného zákona, avšak treba výklad tohto zákona a nárok navrhovateľa posudzovať v širších súvislostiach. Ustanovenie § 1 zákona č. 553/2003 Z. z. upravuje predmet a rozsah úpravy. Toto ustanovenie vyslovene uvádza, že tento zákon upravuje odmeňovanie niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, to znamená, že z tohto gramatického výkladu vyplýva, že sa to nevzťahuje am block na všetkých zamestnancov, ktorí sú obcou zamestnaní. Zákon č. 553/2003 Z. z. obsahuje jasné a jednoznačné ustanovenie a to § 1 ods. 3 písm. a), kde sa uvádza, že tento zákon sa nevzťahuje na hlavného kontrolóra obce. Je to z toho dôvodu, že postavenie, odmeňovanie a plat hlavného kontrolóra obce sa riadi a spravuje osobitným zákonom a to špeciálnou úpravou zákona č. 369/1990 Zb., kde v § 18 ods. 1 sa uvádza, že hlavný kontrolór je zamestnancom obce a ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu. V ustanovení § 18c je špeciálne riešený plat kontrolóra v súlade s týmto zákonom, a teda na hlavného kontrolóra obce sa nevzťahuje v tomto smere zákon č. 553/2003 Z. z. a nevzťahujú sa na neho ani tarifné stupne a spôsoby odmeňovania v uvedenom zákone, ale vzťahuje sa na neho osobitná úprava zákona č. 369/1990 Zb., ktorá je okrem iného pre hlavného kontrolóra výhodnejšia. Z toho dôvodu sa na navrhovateľa nevzťahuje kolektívna zmluva vyššieho stupňa, a teda nemá nárok na dovolenku vo výmere 6 týždňov, ale iba vo výmere 5 týždňov, ako to vyplýva zo všeobecného záväzného predpisu, ktorým je Zákonník práce. Úvahy navrhovateľa o tom, že sa súd prvého stupňa nevyporiadal so stanoviskom MPSVaR SR sú irelevantné, pretože ministerstvu neprináleží uskutočňovať výklad zákonov, pokiaľ to urobí, slúži to pre jeho vnútorné potrebu a súdy nie sú takýmito výkladmi zákonom viazané. Krajský súd ako súdu odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľa (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Koncepcia ust. § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskumávaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy, či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal. Veľakrát ide o vyjadrenia, ktoré sú už reakciou na závery prvostupňového súdu, preto logicky predstavujú novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúcu. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 OSP) Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 219 ods. 2 OSP). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že navrhovateľ pracoval u odporkyni ako hlavný kontrolór obce na základe pracovnej zmluvy, pričom jeho pracovný pomer trval od 01. 08. 2008 do 31. 01. 2011 a bol ukončený dohodou. Postavenie hlavného kontrolóra upravuje ust. § 18 ods. 1 zák. č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení, podľa ktorého sa na kontrolóra vzťahujú všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu, ktorým je zák. č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme. V ust. §18c ods. 1 cit. zákona je upravený plat hlavného kontrolóra. Práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme upravuje zák. č. 522/2003 Z.z., pričom ust. § 1 ods. 2 písm. a/ ustanovuje, že sa vzťahuje na zamestnancov vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými je okrem iných vymenovaných i obec. V ust. § 1 ods. 4 je zakotvené, že na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak zák. č. 552/2003 Z. z. alebo osobitný predpis (napríklad zák. č. 131/2002 o vysokých školách) neustanovuje inak. Zamestnancom podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi uvedenému v § 1 ods. 2 pri výkone práce vo verejnom záujme. Zákonom č. 553/2003 Z. z. je upravené odmeňovanie niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. V ust. § 1 ods. 1 sa výslovne sa výslovne uvádza, že uvedený zákon sa týka iba niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, okrem iného i u zamestnávateľa, ktorým je obec. V ust. § 1 ods. 3 písm. a/ je uvedené, že zák. č. 553/2003 Z. z. sa nevzťahuje na hlavného kontrolóra obce. Z uvedeného je zrejmé, že pracovnoprávne vzťahy hlavného kontrolóra a obce ako jeho zamestnávateľa sa spravujú Zákonníkom práce. Kolektívna zmluva vyššieho stupňa sa vzťahuje na zamestnancov odmeňovaných podľa zák. č. 553/2003 Z. z., pričom uvedený zákon sa nevzťahuje na hlavného kontrolóra obce, preto ani kolektívna zmluva sa na neho nevzťahuje. Jeho postavenie a pracovnoprávne práva a povinnosti sú spravované zák. č. 369/1990 Zb., zák. č. 552/2003 Z. z. a Zákonníkom práce. V zmysle § 103 ods. 2 Zákonníka práce je výmera dovolenky 25 dní, ktorá bola navrhovateľovi zo strany odporkyne počas pracovného pomeru každý rok riadne poskytnutá, preto je jeho návrh nedôvodný. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej odporkyni priznal náhradu trov v sume 50,99 eura, ktorá predstavuje trovy právneho zastúpenia ako odmena za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 34,86 eura, režijný paušál 7,63 eura a 20% DPH v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. a o odmenách a náhradách advokátov. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.