Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 3Cpr/5/2024 6124256312 02. 06. 2025 JUDr. Vladislav Birás, PhD. ECLI:SK:MSBA4:2025:6124256312.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobkyne: T.. F. M. K., narodená XX. augusta XXXX, trvalým pobytom v F. B. XXX, zastúpenej advokátskou kanceláriou VIA LEGE, s.r.o., so sídlom v Pate, Veterná 1093, IČO: 36 866 415, proti žalovanému: mesto Pezinok, so sídlom v Pezinku, Radničné námestie 44/7, IČO: 00 305 022, zastúpenému advokátskou kanceláriou ROHUTNÝ&Spol., s.r.o., so sídlom vo Viničnom, Nová 524/37, IČO: 53 360 168, o zaplatenie 3 200 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 3 200 eur s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 3 200 eur od 13. decembra 2022 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu vo zvyšku z a m i e t a. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu 25. marca 2024, opravenou podaním z 26. marca 2024 a postúpenou Mestskému súdu Bratislava IV ako súdu pracovnoprávnemu 29. októbra 2024 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 3 200 eur s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 3 200 eur od 10. decembra 2022 do zaplatenia z titulu nezaplatenia odstupného dohodnutého v dohode o skončení pracovného pomeru zo 16. novembra 2022. 1.1. Vo svojej žalobe a ďalších písomných podaniach uviedla, že ako zamestnanec bola so žalovaným ako svojím zamestnávateľom na základe pracovnej zmluvy z 30. novembra 2021 v pracovnom pomere uzavretom na dobu určitú do 12. decembra 2022 s dohodnutým dňom nástupu do práce od 13. decembra 2021 na pracovnej pozícii „Vedúci oddelenia stratégie a životného prostredia“ a mesačnou mzdou 2 200 eur vyplácanou do 12. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ktorá bola na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy z 29. júla 2022 upravená na dohodnutú sumu 3 200 eur počas obdobia zastupovania prednostu miestneho úradu. Pracovný pomer medzi sporovými stranami sa skončil 30. novembra 2022 na základe dohody o skončení pracovného pomeru uzavretej 16. novembra 2022. V tejto zrušujúcom právnom úkone sa sporové strany zároveň dohodli na vyplatení odstupného vo výške jedného základného zmluvného mesačného platu, ktoré mu malo byť vyplatené vo výplate za mesiac november 2022. Žalovaný pri skončení pracovného pomeru vystavil žalobkyni výplatnú pásku za mesiac november 2022, z ktorej vyplýva, že dohodnuté odstupné jej vyplatené nebolo. 2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ďalších svojich písomných podaniach a ústnych vyjadreniach uviedol, že uplatnený nárok žalobkyne neuznáva a navrhol jej žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
2.1. Potvrdil, že so žalobkyňou bol v pracovnom pomere, ku ktorého skončeniu došlo dohodou k 30. novembru 2022, v ktorej zároveň bolo medzi stranami dohodnuté vyplatenie fakultatívneho odstupného vo výške jedného základného zmluvného mesačného platu. Dohodu o odstupnom ale považoval za neplatnú z dôvodu, že obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom. Podľa jeho názoru ide o diskriminačné zmluvné dojednanie, ktoré nebolo aplikované plošne vo vzťahu k všetkým zamestnancom, ale iba individuálne vo vzťahu k žalobkyni, čím došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania k iným porovnateľným zamestnancom. Neplatnosť dohody o odstupnom vyvodzoval tiež z toho, že pri jej dojednaní boli porušené zásady hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami, pričom tento výdavok ani nebol zahrnutý v rozpočte mesta na rok 2022. Dohodnuté odstupné pokladal za nehospodárne aj kvôli tomu, že žalobkyňa sa ihneď po skončení pracovného pomeru zamestnala u iného zamestnávateľa, a teda mala finančne pokryté svoje životné potreby, čím dojednanie odstupného sa minulo jeho predpokladanému účelu, ktorým je preklenúť výpadok príjmu zamestnanca na určitý čas po skončení pracovného pomeru. 2.2. Zároveň uviedol, že k skončeniu pracovného pomeru došlo z iniciatívy žalobkyne, ktorá počas svojho pôsobenia nedosahovala žiadne výraznejšie úspechy, ale napriek tomu mala od augusta 2022 zvýšený plat z 2 200 eur na 3 200 eur a pred skončením pracovného pomeru jej bola vyplatená odmena vo výške troch základných mesačných platov, čo sa udialo v čase, kedy už bolo jasné, že predchádzajúci primátor mesta nebude po komunálnych voľbách konaných v októbri 2022 pokračovať vo funkcii v ďalšom volebnom období. V kontexte všetkých týchto skutočností žalovaný nevyplatil žalobkyni odstupné vo dohodnutej výške jedného jej základného mesačného platu 3 200 eur, pretože jeho dojednanie považoval za nevyvážené a rozporné s dobrými mravmi. 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi, ktoré boli v konaní stranami predložené na podopretie svojich skutkových tvrdení, a to pracovnou zmluvou z 30. novembra 2021; dohodou o zmene pracovnej zmluvy z 29. júla 2022; dohodou o skončení pracovného pomeru zo 16. novembra 2022; výplatnou páskou žalobkyne za mesiac november 2022; výzvou žalobkyne z 12. februára 2023 na vyplatenie dlžnej sumy na základe dohody o skončení pracovného pomeru a odpoveďou žalovaného z 20. marca 2023; odpoveďami mestskej časti BratislavaStaré Mesto a miest Brezno, Hlohovec, Košice, Malacky, Poprad, Prešov, Trnava a Zvolen na žiadosť žalobkyne o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. koľkým zamestnancom bolo pri skončení pracovného pomeru vyplatené odstupné za obdobie od roku 2011; rekapituláciou mzdových položiek žalovaného za obdobie rokov 2019 až 2022; zoznamom zamestnancov žalovaného, ktorí ukončili pracovný pomer v období od 1. januára 2019 do 31. októbra 2022; dohodou o vykonaní práce uzavretou medzi žalobkyňou a žalovaným zo 16. septembra 2021 a dohodou o jej zmene z 29. októbra 2021; pracovnou zmluvou žalobkyne a mestskej časti Bratislava-Nové Mesto z 1. decembra 2022; listom žalobkyne z 20. decembra 2022 vo veci vrátenia neoprávnene vystavenej faktúry voči jej osobe; mailovou komunikáciou zamestnancov mesta Pezinok z 20. januára 2023 vo veci vyplatenia odmien zamestnancom za čas funkčného obdobia predchádzajúceho primátora mesta, ako aj ostatným obsahom spisu. 4.1. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 4.2. Podľa § 76 ods. 7 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch ako podľa odsekov 1 a 2. 4.3. Podľa § 76 ods. 6 ZP odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. 4.4. Podľa § 130 ods. 2 prvej vety ZP mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. 4.5. Podľa § 13 ods. 1 ZP zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). 4.6. Podľa § 13 ods. 3 ZP výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
4.7. Podľa § 17 ods. 3 prvej vety ZP neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. 4.8. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 4.9. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 5. Predmetom prejednávanej veci je individuálny pracovnoprávny spor, v ktorom sa žalobkyňa v hmotnoprávnom postavení zamestnanca domáha od žalovaného ako svojho bývalého zamestnávateľa nároku na odstupné pri skončení pracovného pomeru dohodou, ktoré bolo dohodnuté vo výške jedného jej základného zmluvného mesačného platu. 6. V rozhodovanom spore nebolo medzi stranami sporné, že na základe pracovnej zmluvy z 30. novembra 2021 vznikol medzi žalobkyňou a žalovaným pracovný pomer s dohodnutým dňom nástupu žalobcu do práce 13. decembra 2021 a uzavretým na dobu určitú do 12. decembra 2022. Žalobkyňa vykonávala pre žalovaného závislú prácu na pracovnej pozícii „Vedúci oddelenia stratégie a životného prostredia“ za dohodnutú základnú mesačnú hrubú mzdu 2 200 eur, ktorej výška bola na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy z 29. júla 2022 upravená od 1. augusta 2022 na sumu 3 200 eur, a to pre obdobie, počas ktorého žalobkyňa zároveň zastupovala prednostu mestského úradu. Výplatný termín si strany v pracovnej zmluve dohodli na 12. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, za ktorý sa mzda vypláca. 7. Medzi stranami rovnako nebolo sporné, že k skončeniu ich pracovného pomeru došlo ku dňu 30. novembra 2022 na základe dohody o skončení pracovného pomeru uzavretej 16. novembra 2022. V čl. I bod 8 tejto dohody sa sporové strany zároveň dohodli, že v zmysle § 76 ods. 7 ZP žalovaný vyplatí žalobkyni odstupné vo výške jedného základného zmluvného mesačného platu, a to vo výplate za mesiac november 2022. 8. Z výplatnej pásky žalobkyne za mesiac november 2022 je zrejmé, že žalobkyni - popri základnom zmluvnom plate v sume 3 200 eur, preplatení nevyčerpanej dovolenky a ďalších mzdových náhradách - odstupné v dohodnutej výške jedného základného zmluvného mesačného platu v sume 3 200 eur vyplatené nebolo. Napokon ani táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. 9. Konkludujúc uvedené súd uzatvára, že žalobkyni ako zamestnancovi žalovaného, s ktorou bol pracovný pomer skončený dohodou k 30. novembru 2022, vznikol nárok na odstupné v dohodnutej výške, ktorý sa podľa ich vzájomnej dohody stal splatným 12. decembra 2022. Žalovaný toto peňažné plnenie vo výške 3 200 eur žalobkyni nezaplatil, a preto súd žalobe žalobkyne čo do istiny dlhu ako vecne opodstatnenej vyhovel. 10. Povinnosť zamestnávateľa zaplatiť zamestnancovi odstupné sa podľa § 76 ods. 6 ZP stáva splatnou po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. 10.1. V prejednávanom prípade sa sporové strany dohodli, že dohodnuté odstupné bude žalobkyni vyplatené vo výplate za mesiac november 2022, t. j. vo výplatnom termíne k 12. decembru 2022. Žalovaný tento peňažný pracovnoprávny nárok žalobkyni v dohodnutej lehote splatnosti nezaplatil, a tak sa nasledujúci deň dostal s jeho plnením do omeškania. Súd preto priznal žalobkyni aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 1 ods. 4 ZP v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to v zákonom stanovenej výške aktuálnej k prvému dňu omeškania 7 % ročne z dlžnej sumy 3 200 eur za dobu omeškania od 13. decembra 2022 až do jej zaplatenia. 10.2. Žalobou uplatnený nárok žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania vo zvyšku - t. j. za dobu úročenia od 10. do 12. decembra 2022, kedy sa ešte predmetný dlh nestal splatným - ako nedôvodný zamietol.
11. Procesnú obranu žalovaného spochybňujúcu platnosť dohody, z ktorej sa vyvodzuje žalobou uplatňovaný nárok žalobkyne na odstupné, súd vyhodnotil ako nedôvodnú, a to so zreteľom na ustanovenie § 17 ods. 3 prvej vety ZP, podľa ktorého platí, že neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil (výlučne) sám. 11.1. Žalovaný namieta neplatnosť dohody o odstupnom upravenej v čl. I bod 8 dohody o skončení pracovného pomeru zo 16. novembra 2022 jednak z dôvodu, že výplatu tohto plnenia je potrebné považovať za nakladanie s verejnými prostriedkami, pri ktorom bola porušená zásada hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti, a tiež z dôvodu, že tieto prostriedky neboli zahrnuté v rozpočte mesta na rok 2022. Tieto tvrdené dôvody neplatnosti avšak nespočívajú výlučne na strane zamestnanca, ale ide o dôvody na strane zamestnávateľa, a preto žalobkyni nemôžu byť na ujmu. 11.2. Porušenie zásady hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami môže byť za určitých okolností dôvodom pre postih toho, kto bol povinnosťou dodržiavať tieto zásady zaťažený. Týmto subjektom ale nie je žalobkyňa, keďže ako zamestnanec pri právnom úkone skončenia pracovného pomeru a dojednaní odstupného s verejnými prostriedkami nenakladala. 11.3. Dôvodom pre nevyplatenie riadne dohodnutého odstupného nemôže byť ani skutočnosť, že neboli na to vyčlenené prostriedky z rozpočtu mesta na príslušný kalendárny rok. Dynamika vzniku, zmien a zániku pracovných pomerov v priebehu roka nie vždy umožňuje absolútne presne predpokladať všetky platové výdavky zamestnancov a zamestnávateľ, hoci sa sám zaviazal konkrétne plnenie zamestnancovi poskytnúť, by potom mohol výplatu dohodnutého plnenia svojvoľne zmariť s poukazom na absenciu jeho určenia v rozpočte. Takéto konanie je potrebné kvalifikovať ako nepredvídateľné pre zamestnanca a rozporné s princípom pacta sunt servanda (t. j. dohody sa majú dodržiavať), a preto mu nemožno priznať právnu ochranu. 12. Nenáležitou je aj námietka o neplatnosti predmetnej dohody o odstupnom z dôvodu, že ide o diskriminačné zmluvné dojednanie, ktoré bolo aplikované výlučne individuálne vo vzťahu k žalobkyni, a nie plošne, teda aj vo vzťahu k iným porovnateľným zamestnancom. 12.1. Ak iní zamestnanci zastávali názor, že uvedeným konaním žalovaného bola vo vzťahu k nim porušená zásada rovnakého zaobchádzania z dôvodu, že im - na rozdiel od žalobkyne - nebolo vyplatené odstupné pri skončení pracovného pomeru (mimo obligatórnych prípadoch), nič im nebránilo, aby sa sami aktívne domáhali nápravy či zmiernenia svojej diskriminácie. Avšak samotnú skutočnosť, že zamestnávateľ sa hoci len s jedným svojím zamestnancom nedohodol pri skončení pracovného pomeru (mimo obligatórnych prípadov) na nároku na odstupné, nemožno bez ďalšieho paušalizovať v tom zmysle, že každé dohodnutie odstupného pri skončení pracovného pomeru (mimo obligatórnych prípadov) treba automaticky považovať za diskriminačné a v tom dôsledku aj neplatné. Takýto výklad by bol v rozpore s princípom zmluvnej voľnosti čo do dispozitívnych noriem a celkom by popieral zmysel a význam ustanovenia § 76 ods. 7 ZP - zakotvujúceho právo účastníkov pracovného pomeru dohodnúť si odstupné aj v iných než obligatórnych prípadoch -, ktoré by potom nebolo možné platne a účinne aplikovať, čím by sa toto ustanovenie fakticky stalo redundantné (nadbytočné). 12.2. Napokon je však opätovne potrebné pripomenúť, že ak by aj bola z uvedeného dôvodu predmetná dohoda o odstupnom neplatná (čo ale súd nezistil), spôsobenie tvrdenej neplatnosti tohto právneho úkonu nemožno pričítať výlučne a jedine žalobkyni ako zamestnancovi, a preto jej nemôže byť na ujmu. 13. Je síce pravdou, že rozhodovacia súdna prax, vrátane rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, sa viackrát zaoberala prípadmi dohodnutého odstupného, kedy nebol dostačujúci iba princíp zmluvnej voľnosti pre úspech v súdnom konaní, ale pri jeho strete s princípom dobrých mravov dala prednosť práve princípu dobrých mravov, a to z hľadiska zmluvnej nevyváženosti. Tieto rozhodnutia týkajúce sa prípadov dohodnutého odstupného v celkom zjavne premrštených výškach - laicky nazývaných ako tzv. „zlaté padáky“ - avšak vzhľadom na svoje osobitné skutkové odlišnosti nie sú na prejednávanú vec dostatočne skutkovo priliehavé. 13.1. Vo veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod spisovou značkou 4 Cdo 85/2000 konajúce súdy uprednostnili princíp dobrých mravov pred princípom autonómie vôle v prípade odstupného generálneho riaditeľa banky dohodnutého vo výške 18-násobku jeho priemerného mesačného platu. Obdobný záver možno vyabstrahovať aj vo veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod spisovou značkou 2 Cdo 146/2005, kde konajúce súdy sa zaoberali odstupným dohodnutým vo výške 12-násobku mesačnej tarifnej odmeny zamestnanca. A napokon, predmetom veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod spisovou značkou 7 Cdo 284/2018 - na ktorú poukazuje žalovaný vo svojich písomných podaniach - bolo posudzovanie proporcionality nároku na odstupné dohodnutého vo výške 10-násobku priemerného mesačného zárobku, pričom konajúce súdy
za primeraný považovali a žalujúcemu zamestnancovi prisúdili uplatňovaný nárok v rozsahu 5-násobku priemerného mesačného zárobku, t. j. nestotožnili sa s názorom, že ide o absolútne neplatné zmluvné dojednanie v celom rozsahu a že zamestnancovi nepatrí celkom žiadne plnenie. 13.2. Princíp zmluvnej autonómie pri posudzovaní (ne)primeranosti odstupného dohodnutého podľa § 76 ods. 7 ZP (t. j. v iných než obligatórnych prípadoch) teda nepôsobí za každých okolností dominantne a absolútne, ale je potrebné vždy zohľadniť aj ďalšie relevantné okolnosti konkrétneho prípadu, napr. príslušnosť k určitej kategórii zamestnancov, povahu vykonávanej práce, dobu zamestnania, špecifické pracovné úlohy a pod. V rozhodovanom spore avšak odstupné žalobkyne - zastávajúcej pracovnú pozíciu vedúcej oddelenia a poverenú zastupovaním prednostu miestneho úradu pri plnom pracovnom úväzku -, ktoré bolo dohodnuté vo výške jedného(!) jej základného mesačného platu, nemožno prima facie považovať za neprimerané, zjavne nevyvážené, nehospodárne a priečiace sa dobrým mravom. 14. Dôvodom pre nevyplatenie riadne dohodnutého odstupného nemôže by ani skutočnosť, že (a) žalobkyňa počas svojho pôsobenia na dohodnutej pracovnej pozícii - podľa subjektívneho presvedčenia terajšieho primátora mesta - nedosahovala žiadne výraznejšie úspechy, alebo že (b) k dohode o odstupnom došlo v čase, kedy predošlý primátor, ktorému končilo funkčné obdobie, už vedel, že po komunálnych voľbách konaných v 29. októbra 2022 už nebude vo svojej funkcii ďalej pokračovať. Zákonník práce, Občiansky zákonník ani iný všeobecne záväzný právny predpis s takýmito skutočnosťami nespájajú neplatnosť právneho úkonu (dohody o odstupnom) a tieto skutočnosti nespôsobujú ani vecnú neopodstatnenosť (zánik kauzy) pre vyplatenie dohodnutého plnenia. 15. Totožný záver platí aj vo vzťahu k ďalším námietkam žalovaného o tom, že (a) žalobkyňa mala od 1. augusta 2022 (t. j. štyri mesiace pred skončením pracovného pomeru) zvýšený základný mesačný plat z 2 200 eur na 3 200 eur, ktorý už sám osebe bol oproti iným porovnateľným zamestnancom dosť vysoký, a (b) žalobkyni bola počas trvania pracovného pomeru vyplatená odmena vo výške troch priemerných mesačných zárobkov v súhrne 9 275 eur. Len samotná skutočnosť, že v danom prípade išlo o zamestnanca s dostatočne vysokým základným platom resp. o zamestnanca s vyplatenou odmenou, nemôže byť dôvodom pre jeho právnu diskvalifikáciu z možnosti účinne uzavrieť dohodu o odstupnom podľa § 76 ods. 7 ZP. 15.1. V tejto súvislosti sa žiada ešte poznamenať, že nie je celkom namieste posudzovať disproporciu (nevyváženosť) medzi dojednanými právami a povinnosťami sporových strán nielen so zreteľom na dohodnutú výšku odstupného (t. j. vo výške jedného základného zmluvného mesačného platu), ale aj so zreteľom na vysokú výšku základného mesačného platu a na mimoriadnu odmenu, ktoré mu boli vyplatené (vyplácané) počas priebehu pracovného pomeru, a to z dôvodu odlišnej kauzy týchto jednotlivých plnení. Nárok na plat (mzdu) je základné právo zamestnanca za fakticky vykonanú prácu pre zamestnávateľa. Skutočnosť, že vzájomne dohodnutá výška platu sa môže javiť ako vysoká, ale nemôže byť dôvodom pre záver, že takýto zamestnanec tým stráca právo na poskytnutie akýchkoľvek iných, ďalších peňažných plnení z pracovného pomeru. Rovnako to platí aj vo vzťahu k mimoriadnej odmene za vykonanú prácu; pokiaľ sa zamestnávateľ sám dobrovoľne rozhodol oceniť výkon pracovnej činnosti zamestnanca vyplatením mimoriadnej odmeny, nemôže to znamenať, že takýto zamestnanec si už „vyčerpal“ právo na akékoľvek iné finančné plnenie vyplývajúce z pracovného pomeru, vrátane fakultatívne dohodnutého odstupného. Odstupné pri skončení pracovného pomeru je teda odlišným právnym inštitútom než plat resp. odmena za vykonanú prácu a plní v pracovnoprávnych vzťahoch iný význam a funkciu. Preto ak bolo odstupné riadne medzi zamestnávateľom a zamestnancom dohodnuté vo výške, ktorá nie je zjavne premrštená či neprimeraná k charakteru konkrétnej pracovnej pozície konkrétneho zamestnanca, nemožno ho považovať za nevyvážené alebo dohodnuté v rozpore s dobrými mravmi. 16. Takisto dôvodom pre neplatnosť či odopretie plnenia riadne dohodnutého odstupného nemôže byť ani to, že žalobkyňa sa hneď po skončení pracovného pomeru u žalovaného zamestnala u iného zamestnávateľa, kde dosahovala postačujúci príjem pre finančné krytie svojich životných potrieb. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu totiž možno posudzovať len podľa okolností, ktoré existovali v čase jeho urobenia. Právny úkon, ktorý v čase urobenia zodpovedal všetkým zákonným požiadavkám a bol preto platný, sa v dôsledku skutočností, ktoré nastali po jeho vzniku, nemôže dodatočne stať neplatným (a naopak), a to vrátane neplatnosti pre rozpor s dobrými mravmi. Okamihom, kedy došlo k vzájomnému konsenzu zmluvných strán na dohode o odstupnom, sa táto dohoda stala platnou a (v zásade aj) účinnou, čo teda znamená, že zmluvné strany sú svojím prejavom vôle viazané a ich následná zmena vôle ohľadom uskutočnenia tohto právneho úkonu (t. j. rozmyslenie si svojho uskutočnivšieho
konania či jeho následné popretie alebo odvolanie) na vzniknutom následku v podobe vzniku záväzkovoprávneho vzťahu - t. j. práv a povinností z tejto dohody už nemôže nič zmeniť. 17. Sumarizujúc uvedené, súd na základe vykonaného dokazovania s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, nezistil dôvod, pre ktorý by mala byť predmetná dohoda o odstupnom podľa čl. I bod 8 dohody o skončení pracovného pomeru zo 16. novembra 2022 neplatná. A keďže z predpisov pracovného práva nevyplýva zamestnávateľovi oprávnenie zadržať zamestnancovi výplatu splatnej mzdy alebo odstupného, preto rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku. 18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalobkyňa mala v konaní s výnimkou v nepatrnej časti príslušenstva plný procesný úspech, preto jej proti neúspešnému žalovanému - nezistiac žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania (§ 257 CSP), ktoré napokon v konaní neboli tvrdené ani preukazované - vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalobkyne, ktorú jej žalovaný bude povinný zaplatiť, rozhodne súd v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku).