Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 15CoPr/5/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8205204779 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8205204779.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci žalobcu: RNDr. B. I., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX V. XX, právne zastúpeného JUDr. Mariannou Lorincovou, advokátkou, so sídlom Hutnícka 1, 040 01 Košice, proti žalovanému: Obec Gaboltov, 086 02 Gaboltov, právne zastúpenému JUDr. Jozefom Pirkovským, advokátom, so sídlom Hlavná 19, 080 01 Prešov, o neplatnosť odvolania z funkcie riaditeľa školy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/251/2005-178 zo dňa 4.10.2011 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jozefa Pirkovského, advokáta, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v D. S., a.s., pobočka M., trovy odvolacieho konania vo výške 79,56 Eur do 3 dní od doručenia tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 811,09 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami §§ 3 ods. 1, 3, 5, 7 písm. c) zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení účinných predpisov, § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení účinných predpisov, §§ 10 ods. 1-3, 19 ods. 3 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení účinných predpisov. Mal za preukázané, že zo strany žalobcu došlo k závažnému porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré bolo dôvodom na jeho odvolanie z funkcie riaditeľa školy. Jednou z podmienok na vymenovanie do funkcie riaditeľa školy je podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z.z. aj bezúhonnosť osoby, ktorá sa uchádza o vymenovanie do funkcie. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Žalobca bol vymenovaný do funkcie riaditeľa školy dňa 1.7.2002, pričom odpis z registra trestov žalobcu je zo dňa 14.10.2004. Žalobcovi bol v období mesiacov marec 2003 - október 2004 zvýšený osobný príplatok zo sumy 5.000,- Sk až na sumu 20.000,- Sk, čo bolo zistené z listinných dôkazov. Tarifný plat žalobcu sa v tomto období pohyboval od 12.600,- Sk do 14.630,- Sk. Jednotlivé rozhodnutia o zvýšení tarifného platu, resp. osobného príplatku podpisovala zástupkyňa riaditeľa, Mgr. H. A., čo je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 3 zákona č. 596/2003, podľa ktorého platové náležitosti podľa osobitného predpisu určuje riaditeľovi zriaďovateľ, čiže v tomto prípade obec. Je zrejmé, že tu došlo k zjavnému porušeniu uvedeného zákonného ustanovenia. Žalobca síce tvrdil, že štatutárny zástupca žalovaného (starosta obce) dal ústny súhlas na to, aby jeho plat určovala jeho zástupkyňa, ale toto svoje tvrdenie nijako nepreukázal a starosta uviedol, že takýto súhlas nikdy neudelil. Rovnako výška osobného príplatku stanoveného rozhodnutím o plate s účinnosťou od 1. augusta 2004 (15.000,-Sk), ako aj rozhodnutím o plate s súčinnosťou od 1.10.2004 (20.000,-Sk) bola v rozpore s ustanovením § 10 ods. 3 zákona č. 553/2003 Z.z., účinného v predmetnom období, podľa ktorého limit osobného príplatku je 100 % platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, do ktorej je zamestnanec zaradený. Aj z toho je zrejmé, že došlo k porušeniu uvedeného zákonného ustanovenia, nakoľko výška osobného príplatku v týchto prípadoch (15.000,- Sk, resp. 20.000,- Sk) presahovala 100 % z výšky tarifného platu (14.630,- Sk) nehovoriac o tom, že je minimálne sporné, či osobné príplatky v uvedenej výške boli úmerné vynakladanému úsiliu a kvalite jeho práce. Zo zistení hlavného kontrolóra obce, ako aj zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 28.2.2005 vyplýva, že došlo k porušeniu ustanovenia § 10 a § 20 zákona č. 553/2003 Z.z., a to v tom smere, že riaditeľ postupoval pri vyplácaní mimoriadnych odmien za rok 2004, ako aj osobných príplatkov v roku 2004 neúmerne, keď štyrom členom manažmentu vyplatil na odmenách 64,56 % z celkovej výšky odmien a 51,54 % z celkovej výšky osobných príplatkov a zvyšným 24 pedagogickým zamestnancom len 35,44 % z celkovej výšky odmien a 48,46 % z celkovej výšky osobných príplatkov. Navyše z listinného dôkazu na č.l. 22 - prehľad o odmeňovaní jednotlivých zamestnancov školy bolo zistené, že žalobca si nechal vyplatiť aj plat za prácu nadčas, čo je v rozpore s ustanovením § 19 ods. 3 zákona č. 553/2003 Z.z.. Z vyššie uvedených skutočností mal prvostupňový súd za to, že zo strany žalobcu došlo k opakovanému a závažnému porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu žalobcu o neplatnosť odvolania z funkcie starostu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Proti rozsudku podal v celom rozsahu odvolanie žalobca z dôvodu, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že odvolanie z funkcie je neplatné, keďže v zmysle ustanovenia § 3 ods. 9 zákona č. 596/2003 Z.z. žalovaný pred rozhodovaním Rady školy nepredložil Rade školy písomnú žiadosť o vyjadrenie a odvolanie z funkcie bolo doručené žalobcovi pred doručením písomného vyjadrenia Rady školy. Bol odvolaný z funkcie pre závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, tzn. z dôvodov uvedených v § 3 ods. 7 písm. c/ zákona č. 596/2003 Z.z., pričom neporušil všeobecne záväzné právne predpisy a už vôbec nie závažne. Odmeňovanie v školstve sa riadi zákonom č. 553/2003 Z.z. a to § 20, z ustanovenia ktorého vyplýva, že nie je stanovená minimálna výška odmeny, preto nejde o porušenie právneho predpisu. Aj keď riaditeľovi školy s právnou subjektivitou má plat a jeho zložky stanovovať zriaďovateľ, v konaní bolo dokázané, že štatutárny zástupca zriaďovateľa poveril Mgr. A. touto právomocou a preto zákon neporušil žalobca, ale starosta, a to sa týka všetkých zložiek platu, aj príplatkov. Výšku osobného príplatku stanovuje § 10 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z.z.. V 11. tarifnej triede bola najvyššia tarifa najvyššieho platového stupňa 17.300,-Sk, + 24 % (čo je 4.152,-Sk), spolu mohlo byť vyplatené 21.450,-Sk, tzn. ani v tomto zákon nebol porušený. Rovnako tak ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z.z. nemohol žalobca porušiť, pretože sa sám nemenoval do funkcie riaditeľa školy, toto ustanovenie porušil ten, kto ho do funkcie menoval. Bolo preukázané, že odpis z registra trestov nikdy žalovaný od žalobcu nežiadal predložiť. Hlavný kontrolór obce pravidelne kontroloval prevádzku školy a nikdy predtým nevytkol nesprávne odmeňovanie, alebo neexistenciu odpisu z registra trestov. Z uvedených dôvodov žiadal žalobca zmeniť rozhodnutie prvostupňového súdu a jeho žalobe vyhovieť. Zároveň žiadal pripustiť dovolanie. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že odvolacie námietky žalobcu považuje za právne irelevantné. Mal za to, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Konaním žalobcu došlo k porušeniu všeobecne záväzných predpisov. Je nepravdivým tvrdenie žalobcu o tom, že štatutárny zástupca zriaďovateľa poveril Mgr. A. stanovovaním platu a jeho zložiek. Ako je uvedené v odôvodnení rozsudku, toto tvrdenie bolo podporené jedine výpoveďou samotnej Mgr. A.. Stotožňujúc sa s názorom súdu toto preukázané nebolo. Argumentácia žalobcu týkajúca sa prerokovania odvolania Radou školy neobstojí. Až po prerokovaní Radou školy a jej hlasovaní o odvolaní žalobcu z funkcie riaditeľa bol žalobca z tejto funkcie odvolaný. Žalobca v odvolaní tiež namieta, že žalovaný od žalobcu odpis z registra trestov nežiadal. Táto námietka nemení nič na tom, že riaditeľ školy alebo školského zariadenia musí byť podľa § 3 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve bezúhonným. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa ust. § 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej päť dní pred vyhlásením. Predmetom konania je žaloba žalobcu na určenie, že jeho odvolanie z funkcie riaditeľa Základnej školy Gaboltov (ďalej aj „ZŠ“) vykonané žalovaným dňa 21.3.2005 je neplatné. Žalovaný právnym úkonom z 21.3.2005, ktorý bol žalobcovi doručený osobne 21.3.2005, v zmysle ustanovenia § 3 ods. 7 písm. c) zákona č. 596/2003 Z. z. odvolal žalobcu z funkcie riaditeľa Základnej školy v Gaboltove dňom 21.3.2005. Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov osobitne neupravuje náležitosti odvolania riaditeľa školy z funkcie. Nerobí tak ani zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, ktorý v § 1 ods. 4 stanovuje, že na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Platný Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z. účinný od 01. 04. 2002) tiež neupravuje náležitosti odvolania z funkcie a možnosť zamestnanca brániť sa proti odvolaniu z funkcie. Žiaden z uvádzaných právnych predpisov výslovne neupravuje možnosť namietať platnosť odvolania z funkcie riaditeľa školy. Právo na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy SR patrí medzi základné práva. Treba preto pripustiť možnosť súdnej ochrany z funkcie odvolaného zamestnanca aj cestou určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O. s. p. Úspešnosť návrhu na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je v zmysle uvedeného ustanovenia podmienená okrem iného aj tým, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, čo súd musí skúmať ex offo. Žalobca v návrhu na začatie konania neuviedol výslovne, v čom je daný jeho naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Odvolací súd aj napriek tomuto nedostatku skúmal vecnú opodstatnenosť návrhu na určenie neplatnosti odvolania žalobcu z funkcie riaditeľa školy. Podľa § 3 ods. 7 písm. c) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe v školstve“) zriaďovateľ odvolá riaditeľa za závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov. Podľa § 3 ods. 9 zákona o štátnej správe v školstve, ak zriaďovateľ odvoláva riaditeľa podľa ods. 7 písm. b) a c) a ods. 8 písm. b) - d), vyžaduje sa vyjadrenie príslušnej rady školy. Odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa skutočnosti, že žalovaný nepredložil Rade školy žiadosť o vyjadrenie na odvolanie z funkcie, nemá opodstatnenie. Zo zápisnice z rokovania schôdze obecného zastupiteľstva zo dňa 2.3.2005 je zrejmé, že obecné zastupiteľstvo požiadalo starostu obce o vyžiadanie stanoviska Rady školy pred tým, ako bude riaditeľovi doručené odvolanie z funkcie riaditeľa. Zo zápisnice zo zasadnutia Rady školy pri Základnej škole v Gaboltove konaného dňa 21.3.2005 súd zistil, že Rada školy prejednala návrh obecného zastupiteľstva obce Gaboltov a v tajnom hlasovaní členov Rady školy v pomere 6:5 súhlasila s odvolaním riaditeľa školy z funkcie. Na tomto zasadnutí a prejednaní návrhu bol prítomný aj žalobca. Z ustanovenia § 3 ods. 9 zákona o štátnej správe v školstve vyplýva, že k odvolaniu riaditeľa z funkcie sa vyžaduje vyjadrenie príslušnej rady školy. Odvolací súd má za to, že k splneniu tejto zákonnej podmienky zriaďovateľom došlo, keď Rade školy bola doručená žiadosť o vyjadrenie a následne Rada školy za prítomnosti žalobcu a žalovaného svojím hlasovaním potvrdeným aj zápisnicou zo zasadnutia Rady školy zo dňa 21.3.2005 vyjadrila jasný súhlas s odvolaním riaditeľa školy. Pri účasti zriaďovateľa školy a žalobcu na zasadnutí Rady školy a súhlase vyjadrenom Radou školy za odvolanie riaditeľa školy, nemal odvolací súd žiadne pochybnosti o uskutočnenom prejave vôle Rady školy pred odvolaním riaditeľa školy zriaďovateľom. Tento fakt potvrdzuje aj poverenie Mgr. B. W. riadením školy do nového výberového konania na funkciu riaditeľa školy zaznamenané Radou školy v zápisnici zo zasadnutia Rady školy pri Základnej škole v Gaboltove konanom dňa 21.3.2005. Žalobca sa počas konania pred súdom prvého stupňa domáhal, aby okresný súd skúmal, či sa skutočne dopustil skutkov vytýkaných mu zriaďovateľom. Je pravdou, že zákon č. 596/2003 Z. z., ani zákon č. 552/2003 Z. z., ani Zákonník práce nevymedzujú pojem „závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov“. Závažnosť porušenia preto musí posúdiť jednak zriaďovateľ a v prípade preskúmania platnosti odvolania z funkcie súdom aj súd. Dôkazné bremeno preukázať, že sú splnené hmotnoprávne predpoklady takéhoto postupu, zaťažuje zriaďovateľa. Závažnosť porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov môže spočívať aj v jedinom porušení, ktoré však svojou intenzitou samé osebe je takým porušením, že jediným riešením je odvolanie z funkcie s tým, že zamestnanec už nemá dôveru zriaďovateľa, ktorý za jediné východisko považuje odvolanie zamestnanca z funkcie. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme (ďalej len „zákon o výkone práce vo verejnom záujme“) zamestnanec je povinný dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva. Podľa § 10 ods. 1-3 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení účinnom do 31.3.2005 (ďalej len „zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme“) zamestnancovi na ocenenie mimoriadnych osobných schopností a dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností možno priznať osobný príplatok až do sumy zodpovedajúcej ustanovenému limitu; to sa nevzťahuje na zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 písm. g). Osobný príplatok sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor. O priznaní osobného príplatku podľa odseku 1, jeho zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca. Limit osobného príplatku na účely odseku 1 je 100% platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, do ktorej je zamestnanec zaradený. Hlavný kontrolór obce oznámením zo dňa 22.2.2005 oznámil, že pri vykonávanej kontrole zameranej na používanie zverených finančných prostriedkov a odmeňovanie ZŠ Gaboltov zistil nedostatky pri nakladaní s finančnými prostriedkami, pričom dochádzalo k porušovaniu zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Súd prvého stupňa tiež z výpovede svedkyne Mgr. H. A. zistil, že jednotlivé úpravy platového dekrétu boli vyhotovované riaditeľom školy s tým, že ich svedkyňa Mgr. H. A. podpisovala ako zástupkyňa riaditeľa. Z rozhodnutia o plate (čl. 37 spisu) odvolací súd zistil, že žalobcovi bol určený s účinnosťou od 1.8.2004 funkčný plat nasledovne: tarifný plat vo výške 14.630,-Sk, osobný príplatok vo výške 15.000,- Sk, príplatok za riadenie 5.100,-Sk. Z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o štátnej správe v školstve je zrejmé, že platové náležitosti riaditeľa určuje zriaďovateľ podľa zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Podľa § 5 ods. 2 zákona o štátnej správe v školstve riaditeľ zodpovedá za a) dodržiavanie štátnych vzdelávacích programov určených pre školu, ktorú riadi, b) vypracovanie a dodržiavanie školského vzdelávacieho programu a výchovného programu, c) vypracovanie a dodržiavanie ročného plánu ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov, d) dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré súvisia s predmetom činnosti školy alebo školského zariadenia, e) každoročné hodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov, f) úroveň výchovno-vzdelávacej práce školy alebo školského zariadenia, g) rozpočet, financovanie a efektívne využívanie finančných prostriedkov určených na zabezpečenie činnosti školy alebo školského zariadenia, h) riadne hospodárenie s majetkom v správe alebo vo vlastníctve školy alebo školského zariadenia. Podľa názoru odvolacieho súdu si žalovaný v konaní dôkazné bremeno v preukázaní závažného porušenia právnych predpisov splnil. Oznámením o zistených nedostatkoch hlavného kontrolóra obce a predloženými rozhodnutiami o plate žalovaný preukázal, že u žalobcu bolo zistené opakované porušenie právnych predpisov. Z rozhodnutí o plate (č.l. 36-39 spisu), z priznaní osobného príplatku ( č.l. 30-32 spisu ) a výpovede Mgr. H. A. súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že takýto postup je v rozpore s ust. § 3 ods. 3 zák. č. 596/2003 Z.z. Takéhoto konania sa dopustil žalobca, ak ako štatutárny zástupca preniesol svojvoľne právomoci patriace zriaďovateľovi na svoju zástupkyňu. Nebolo preukázané, že tak urobil po predchádzajúcej dohode so zriaďovateľom a ak by aj takáto dohoda existovala, bola by v rozpore so zákonom a teda neplatná ( § 39 Občianskeho zákonníka ). Odvolací súd považuje za správne zistenie okresného súdu, že išlo o závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalovaný aj podľa názoru odvolacieho súdu uniesol dôkazné bremeno preukázať v konaní naplnenie zákonného dôvodu odvolania žalobcu z funkcie. V priebehu celého konania nebolo preukázané, že zriaďovateľ, resp. jeho štatutárny zástupca splnomocnil zástupkyňu riaditeľa školy stanovovaním platu riaditeľa školy. Naviac zástupkyňa riaditeľa školy svojou výpoveďou na pojednávaní konanom dňa 12.3.2009 potvrdila, že jednotlivé úpravy platového dekrétu boli vyhotovované riaditeľom školy, nie zriaďovateľom. Dokazovaním pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že došlo k svojvoľnému vyplácaniu a prijímaniu odmien žalobcom nad rámec zákona, a to bez predchádzajúceho súhlasu zriaďovateľa, preto je odvolacia námietka žalobcu v tomto smere nedôvodná. Žalobca v odvolaní tiež namietal aj to, že svojím konaním neporušil všeobecne záväzné právne predpisy. Mal za to, že podľa § 20 zákona č. 553/2003 Z.z. stanovenie odmeny nie je limitované, preto nejde o porušenie právneho predpisu. Avšak táto odvolacia námietka v súvislosti s použitím ustanovenia § 20 zákona č. 553/2003 Z.z. neobstojí, keďže uvedené rozhodnutia boli vydávané v rozpore so zákonom a zároveň samotné rozhodnutia o plate stanovovali výšku osobného príplatku, nie odmenu v zmysle § 20 zákona č. 553/2003 Z.z.. Odvolací súd z odvolania z funkcie riaditeľa zo dňa 21.3.2005 zistil, že dôvodom odvolania bolo závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, nie dôvod stanovený v § 3 ods. 7 písm. a) zákona č. 596/2003 Z.z. (ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin), avšak odvolací súd vzhľadom na vznesené odvolacie námietky preskúmal aj splnenie zákonných podmienok nutných pre výkon funkcie riaditeľa školy. Podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z.z. riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia musí byť bezúhonný a musí spĺňať tieto kvalifikačné predpoklady: a) odbornú a pedagogickú spôsobilosť požadovanú na stupeň a odbor vzdelania pre príslušný druh a typ školy ustanovenú osobitným predpisom, b) najmenej päť rokov pedagogickej praxe, c) absolvovanie prvej kvalifikačnej skúšky alebo jej náhrady podľa osobitného predpisu okrem riaditeľa základnej umeleckej školy, riaditeľa predškolského zariadenia, riaditeľa poradenského zariadenia a riaditeľa školského účelového zariadenia. Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 552/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2007 za bezúhonného na účely tohto zákona sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a v prípade trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody, trestného činu podplácania a trestného činu nepriamej korupcie aj ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené podľa osobitného predpisu. Podľa ustanovenia § 3 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2007 bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov nie starším ako tri mesiace. Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2007 je zrejmé, že jednou zo základných predpokladov je bezúhonnosť riaditeľa preukázaná odpisom z registra trestov. Zákonodarca podmienku bezúhonnosti považoval za splnenú v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 552/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2007 aj pri zahladenom odsúdení, ak nešlo o trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody, trestný čin podplácania a trestný čin nepriamej korupcie. Prvostupňový súd nesprávne posúdil bezúhonnosť žalobcu, keďže podľa § 3 ods. 3 zákona č. 552/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2007 sa za bezúhonného považoval aj ten, komu bolo odsúdenie zahladené. Táto skutočnosť však nemení nič na skutočnosti, že došlo k platnému odvolaniu žalobcu z funkcie riaditeľa ZŠ jeho zriaďovateľom po zistení, že došlo k viacnásobného porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov rozhodnutiami o plate nekompetentnou osobou, o čom žalobca mal, resp. musel mať vedomosť. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žalovanému ako úspešnému účastníkovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, a to z odmeny právneho zástupcu žalovaného za 1 úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) v sume 58,69,-Eur. K tejto odmene je potrebné pripočítať tzv. režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., čo predstavuje sumu 7,63,-Eur, a 20 % DPH z odmeny advokáta vo výške 13,24,-Eur (t.j. 20% zo sumy 66,22,-Eur). Spolu teda odmena právneho zástupcu žalovaného v odvolacom konaní predstavuje sumu 79,56,-Eur, ktorá je zároveň trovami na strane žalovaného v odvolacom konaní. Odvolací súd nepovažoval za nutné využitie ustanovenia § 238 ods. 3 O. s. p. a nepripustil proti svojmu rozsudku dovolanie. Žalobca vo svojom odvolaní neformuloval otázku zásadného právneho významu potrebnú na posúdenie dovolacím súdom a odvolací súd nemal za to, že by v konaní pri rozhodovaní sporu vyvstala otázka po právnej stránke zásadného významu, ktorá doteraz nebola dovolacím súdom vyriešená. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely vykonanej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinným od 01. 05. 2011. Poučenie: Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.