Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoPr/12/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410203078 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6410203078.6 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v L., L. č. X, zastúpený advokátkou JUDr. Martou Huttovou, so sídlom v Bratislave, Bezekova 13, adresa pre doručovanie: L. XX, J. S. L. XX, proti žalovanému: BLG Logistics Solutions GmbH, Senator-Borttscheller-str.1, Bremen 281 97, Spolková republika Nemecko, zastúpený bnt - Sovova Chudáčková & Partner, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Cintorínska 7, o návrhu na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 12. 09. 2016 č. k. 5C/99/2010 - 338, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie o návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré mu dal žalovaný dňom 03. 11. 2008, 18. 11. 2008, 20. 11. 2008 a 14. 11. 2008 listinou zo dňa 16. 10. 2008 v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), je neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá naďalej, zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby v celom rozsahu podaním žalobcu zo dňa 29. 06. 2016. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, a preto žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Poukázal na to, že v prejednávanej veci zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý návrh na začatie konania vzal späť po tom, čo bol v konaní Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 6C/154/2009 ako žalobca neúspešný, v ktorom konaní sa domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 24. 10. 2008, ktoré malo byť žalobcovi doručené dňa 27. 10. 2008 a určenia, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá i naďalej. Poukázal na podanie žalovaného zo dňa 12. 08. 2016, v ktorom uviedol, že nie je pravdou, že žalovaný zapríčinil trovy predmetného konania, nakoľko z výsledkov konania vedeného pod sp. zn. 6C/159/2004 je zrejmé, že žalovaný žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru doručil osobne a okolnosť, že žalobca túto listinu zrejme vyhodil do smetného koša, nemôže byť na ťarchu žalovaného pri rozhodovaní o trovách v tomto konaní. 2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podal odvolanie žalobca s námietkou, že rozhodnutie súdu je vecne nesprávne. Súd prvej inštancie na rozhodnutie o trovách konania aplikoval § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) namiesto použitia § 256 CSP. Súd mal povinnosť pri rozhodovaní o trovách konania v dôsledku späťvzatia žaloby skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. Žalobca v podaniach preukazoval, že to bol práve žalovaný, ktorý zapríčinil v predmetnom konaní vznik trov konania tým, že skončil so žalobcom pracovný pomer okamžitým zrušením na tom istom skutkovom základe, avšak na základe dvoch písomných listín, síce s rovnakým označením dátumu vyhotovenia, dňa 16. 10. 2008, ale v skutočnosti tieto listiny boli vyhotovené zo strany žalovaného v rozdielnom čase a v rozdielnom čase mu ich aj doručoval. Žalovaný tak zapríčinil, že o jeho skončení pracovného pomeru sa museli na Okresnom súde Žiar nad Hronom viesť dve súdne konania; prvé pod sp. zn. 6C/154/2009. Späťvzatie žaloby v tejto veci uskutočnil po tom, čo nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 20. 11. 2011 pod č. k. 6C/154/2009 - 283 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 06. 12. 2013 pod č. k. 15CoPr/5/2012 - 304 a súdy ustálili, že pracovný pomer okamžitým zrušením žalobca skončil u žalovaného dňom 27. 10. 2008. Jeho späťvzatie žaloby a v dôsledku toho zastavenie konania je následkom správania sa žalovaného, ktorý procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. V zmysle § 256 ods. 2 CSP má nárok na priznanie týchto trov konania žalobca a nie žalovaný. Namietal, že nie je možné, aby súd priznanie trov konania žalovanému v predmetnom konaní posudzoval podľa úspechu žalovaného v inej veci, ktorá sa viedla na tom istom súde pod sp. zn. 6C/154/2009, ktorú vec rozhodoval iný zákonný sudca. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie žalobcu nemá náležitosti odvolania v zmysle § 363 CSP, keď v odvolaní nie je uvedený žiaden z odvolacích dôvodov podľa § 365 CSP. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol z dôvodu podľa § 386 písm. d/ CSP. Ďalej namietal, že žalobca v prvej časti argumentuje, prečo má trovy konania znášať žalovaný z dôvodu konania žalovaného mimo tohto súdneho konania, v druhej časti žalobca tvrdí, že nie je možné, aby trovy konania znášal žalobca z dôvodu úspechu žalovaného v inom súdnom konaní (6C/154/2009). Následne žiada, aby žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania v 100 % výške, pričom implicitne poukazuje na konanie žalovaného mimo tohto súdneho konania. Poukázal na to, že procesné zavinenie zo strany žalovaného, ktoré by malo mať účinky, s ktorým je spojená sankcia, že žalovaný v prípade späťvzatia žaloby žalobcom znáša trovy konania, musí podľa judikatúry spočívať v tom, že musí ísť o konanie, ktoré nastalo po podaní žaloby, správanie žalovaného sa musí týkať požiadavky žalobcu; nakoľko neexistuje akékoľvek konanie žalovaného, ktoré by žalovaný vykonal po podaní žaloby, a ktoré by sa týkalo petitu žaloby, pričom toto konanie by malo za následok, že žalobca musel zobrať žalobu späť, nemožno hovoriť o tom, že žalovaný procesne zavinil späťvzatie žaloby zo strany žalobcu. Nakoľko neexistuje takéto konanie, neexistuje ani príčinná súvislosť medzi správaním sa žalovaného a späťvzatím návrhu. Z uvedeného dôvodu žalovaný má právo na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol podľa § 386 písm. d/ CSP alebo aby rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku týkajúceho sa trov konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil. 5. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 6. Žalobca doručil súdu prvej inštancie žalobu dňa 31. 03. 2010. Žalobou sa domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré mu dal žalovaný dňom 03. 11. 2008, 18. 11. 2008, 20. 11. 2008 a 14. 11. 2008 listinou zo dňa 16. 10. 2008 v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ ZP, je neplatné a jeho pracovný pomer u žalovaného naďalej trvá. Po začatí súdneho konania žalobca písomným podaním zo dňa 29. 06. 2010 vzal žalobu v celom rozsahu späť, pričom v späťvzatí poukázal na právoplatný rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom vo veci vedenej pod č. k. 6C/154/2009 - 283 zo dňa 20. 11. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 06. 12. 2013 č. k. 15CoPr/5/2012 - 304 a žiadal konanie zastaviť. V späťvzatí uviedol, že žalovaný zapríčinil trovy predmetného konania, a to tým, že nevedel ustáliť, v ktorý deň sa skončil pracovný pomer u žalovaného a pre túto nevedomosť musel žalobca viesť na Okresnom súde Žiar nad Hronom dve konania. Navrhol rozhodnúť o trovách konania tak, že žiaden z účastníkove nemá právo na náhradu trov konania. Po súhlase žalovaného so späťvzatím žaloby súd prvej inštancie konanie zastavil. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k trovám konania je nepochybné, že súd aplikoval na rozhodnutie o trovách konania, keď žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ustanovenie § 256 ods. 1 OSP, aj keď v odôvodnení uznesenia nesprávne cituje ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. 7. Odvolací súd sa v prvom rade vysporiadal s námietkou uvedenou vo vyjadrení žalovaného k odvolaniu žalobcu v tom smere, že namietal, že odvolanie žalobcu nespĺňa náležitosti v zmysle § 363 CSP, keď neobsahuje odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolací súd preskúmaním odvolania žalobcu dospel k názoru, že odvolanie žalobcu má všetky náležitosti v zmysle § 363 CSP, vrátane uvedenia odvolacieho dôvodu, keď je nepochybné, že žalobca napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je odvolacím dôvodom v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. 8. Následne odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu podaného odvolania. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie vo veci vecne správne rozhodol, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v časti trov konania v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Z konania je nepochybné, že žalobca podal žalobu v rozsahu tak, ako je to uvedené vyššie, pričom po začatí konania vzal žalobu späť s poukazom na výsledok súdneho sporu v inej súdnej veci vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 6C/154/2009, ktorým sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 24. 10. 2008, ktoré malo byť žalobcovi doručené dňa 27. 10. 2008 a určenia, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá. Po tom, ako žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 6C/154/2009 bol neúspešný, žalobca zobral žalobu aj v tomto súdnom konaní späť. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie správne pre rozhodnutie o trovách konania aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, pričom o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP), tak ako rozhodol aj súd prvej inštancie. Nemožno prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že vo veci súd mal aplikovať ustanovenie § 256 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane, keďže je nepochybné, že predmet sporu v súdenej veci a vo veci sp. zn. 6C/154/2009 bol iný. Nemožno, a to ani vzhľadom na výsledok konania vo veci sp. zn. 6C/154/2009 ustáliť, že by žalovaný bol stranou sporu, ktorá by procesne zavinila trovy konania, a to ani v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP a ani v zmysle ustanovenia § 256 ods. 2 CSP. Keďže k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu došlo po začatí konania bez procesného zavinenia žalovaného, je potrebné vysloviť názor, že procesne zastavenie konania zavinil žalobca. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie vo veci správne vecne rozhodol, pokiaľ žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením. 9. Odvolací súd preto z týchto dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutej časti z dôvodu vecnej správnosti v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol aplikujúc ustanovenie § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní bol úspešnou stranou sporu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP. 11. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).