Zákon č. 490/2008 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
Podľa bodu 3.2 Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky malo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vypracovať návrh nového zákona o štátnej službe a zákona o verejnej službe. V priebehu prípravných prác, vzhľadom na posun legislatívnej prípravy nového zákona o pedagogických zamestnancoch, ktorých odmeňovanie mal upravovať nový zákon o verejnej službe a doteraz nejednotný názor na odmeňovanie zdravotníckych zamestnancov u zamestnávateľov, ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, obce a vyššie územné celky, sme považovali za racionálne, v prvej etape pripraviť novelu zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme ako osobitný právny predpis. V druhej etape sa pristúpi k vypracovaniu návrhu jedného spoločného zákona, ktorý bude ustanovovať špecifiká pre zamestnanca štátnej služby a zamestnanca verejnej služby.
Návrh zákona má zabezpečiť zosúladenie ustanovení s potrebami aplikačnej praxe a zabezpečiť profesionálnu kvalitu, efektivitu a účinné vykonávanie práce vo verejnom záujme s cieľom skvalitniť verejnú správu.
Návrhom sa dopĺňa chýbajúca právna úprava. Ustanovuje sa, aby okrem osobitného zákona, aj tento zákon ustanovil vymenovanie ako predpoklad výkonu funkcie štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej štátnym orgánom. Navrhuje sa kto je oprávnený robiť právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý ma postavenie štatutárneho orgánu ak bol štatutárny orgán podľa osobitných predpisov vymenovaný do funkcie prezidentom Slovenskej republiky. Navrhuje sa zakázať zamestnancovi a fyzickej osobe vykonávajúcej verejnú funkciu, ktoré sú blízkymi osobami, výkon práce vo verejnom záujme vo vzájomnej nadriadenosti a podriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal pokladničnej alebo účtovnej kontrole druhého. Na rozdiel od právnej úpravy v Zákonníku práce ustanovuje sa povinnosť pre zamestnávateľa požadovať náhradu škody od zamestnanca. Navrhuje sa limitovať výšku odstupného a odchodného v podnikových kolektívnych zmluvách vzhľadom k tomu, že ide o zamestnávateľov, ktorí sú financovaní zo štátneho rozpočtu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie.
Návrh zákona bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, sekciou rozpočtovej politiky, ktorého stanovisko (list č. MF 22989/2008-411 zo dňa 6.8.2008) je súčasťou dôvodovej správy.

čl. I

čl. I bod 1 a 3
Podľa terajšieho právneho stavu medzi predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme patrí aj predpoklad, že zamestnancom sa môže stať fyzická osoba, ktorá bola zvolená alebo vymenovaná, ak voľbu alebo vymenovanie ustanovuje osobitný predpis. Citované ustanovenie spôsobovalo v aplikačnej praxi ťažkosti pretože v prípade štatutárneho orgánu zamestnávateľa, ktorý aj keď je v zriaďovateľskej pôsobnosti štátneho orgánu, voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad výkonu práce vo verejnom záujme neupravuje osobitný predpis. V takomto prípade nebolo možné, najmä pri neuspokojivom plnení pracovných úloh promptne a bez prieťahov riešiť pracovnoprávny vzťah. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby okrem osobitného zákona aj tento zákon ustanovil vymenovanie ako predpoklad výkonu funkcie štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej štátnym orgánom. Ak zamestnanec bude z funkcie zriaďovateľom odvolaný, prestane spĺňať predpoklad určený týmto zákonom. Následne sa zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť na zmene dohodnutých pracovných podmienok v zmysle § 54 Zákonníka práce.

čl. I bod 2
Navrhuje sa v súlade s potrebami aplikačnej praxe precizovať znenie predpokladu výkonu práce vo verejnom záujme v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak sa toto oprávnenie na dohodnutú prácu vyžaduje. Osoby, ktoré majú mať oprávnenie sa oboznamovať s utajovanými skutočnosťami musia spĺňať podmienky ustanovené citovaným zákonom.

čl. I bod 4
§ 4 ustanovuje, kto je oprávnený robiť právne úkony za zamestnávateľa so štatutárnym orgánom, ktorý je zamestnancom zriadenej, resp. založenej organizácie a nie je zamestnancom zriaďovateľa, resp. zakladateľa. Citované ustanovenie spôsobovalo v aplikačnej praxi ťažkosti v prípade, ak bol štatutárny orgán podľa osobitných predpisov vymenovaný do funkcie prezidentom republiky (napr. zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Navrhovanou právnou úpravou sa ustanovuje, že ak je štatutárny orgán vymenovaný prezidentom Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, robí právne úkony za zamestnávateľa vedúci ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí.. Navrhované ustanovenie je výnimkou zo zásady zmluvnej voľnosti pracovného práva.

čl. I bod 5
Ide o legislatívno - technickú úpravu.

čl. I bod 6
Spresňuje sa znenie odseku 1 vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe v tom zmysle, že všeobecné platné princípy pre výber uchádzačov na miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu sa nebudú naďalej uplatňovať v prípadoch, ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie vedúceho zamestnanca kolektívnym orgánom. Napr. zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ustanovuje spôsob obsadzovania vedúcich (riaditeľov ) rozpočtových a príspevkových organizácií obce, taktiež zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov ustanovuje spôsob obsadzovania vedúcich (riaditeľov) právnických osôb samosprávneho kraja. Z uvedeného dôvodu miesta vedúcich zamestnancov, ktorí vykonávajú funkciu štatutárneho orgánu sa naďalej nemusia obsadzovať na základe výsledkov výberového konania podľa tohto zákona.

čl. I bod 7
Oproti terajšej právnej úprave, ktorá vylučuje vzájomnú priamu podriadenosť, resp. nadriadenosť blízkych osôb sa ustanovenie doplňuje tak, že nemožno taktiež zaradenia do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo, aby jeden podliehal pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole druhého pre blízke osoby, ktorými sú zamestnanec a fyzická osoba vykonávajúca verejnú funkciu. Napr. funkcia starostu je verejná funkcia, a preto v súlade s princípom dobrých mravov by mala byť vylúčená podriadenosť a nadriadenosť medzi blízkymi osobami aj v tomto prípade.

čl. I bod 8
Zamestnanec, vykonávajúci práce vo verejnom záujme má okrem povinností, ktoré pre neho vyplývajú zo Zákonníka práce a všeobecne záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa na prácu ním vykonávanú aj ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom. Navrhuje sa vypustiť povinnosti, ktoré sú duplicitne upravené (napríklad v Zákonníku práce).

čl. I bod 9
Vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu má rovnaké povinnosti ako radový zamestnanec, ktorý vykonáva práce vo verejnom záujme. Navrhuje sa doplniť vedúcemu zamestnancovi aj ďalšie povinnosti, ktoré vyjadrujú špecifikum tohto jeho právneho postavenia. V záujme predchádzania pochybnostiam o nestrannosti vedúcich zamestnancov, ktorí vykonávajú funkciu štatutárneho orgánu zneužívania ich postavenia sa navrhuje ustanoviť pre nich určité obmedzenia týkajúce sa členstva v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť a obmedzenia týkajúce sa výkonu podnikateľskej činnosti a zárobkovej činnosti. Vylúčené sú len prípady vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu, ak je do riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu vyslaný zamestnávateľom a ak táto činnosť vyplýva z výkonu jeho práce. Navrhuje sa oproti terajšej právnej úprave, aby tento vyslaný vedúci zamestnanec nemohol poberať odmenu, iný príjem alebo ďalšiu výhodu od príslušnej právnickej osoby. Uvedené obmedzenia vychádzajú z článku 35 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa tohto článku zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia vykonávania určitých povolaní alebo činností. …

čl. I bod 10
V nadväznosti na § 83 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý platí subsidiárne k zákonu o výkone práce vo verejnom záujme, sa navrhuje ustanoviť činnosti zhodné s predmetom činností zamestnávateľa, ktoré bude môcť zamestnanec vykonávať aj bez súhlasu zamestnávateľa. Zároveň sa dopĺňa povinnosť pre zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi a vedúcemu zamestnancovi, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu pracovné voľno v rozsahu 60 pracovných dní v kalendárnom roku, ak sa zamestnanec zúčastňuje na projekte rozvojovej pomoci Európskej únie iným krajinám, realizovanom ministerstvom alebo ostatným ústredným orgánom štátnej správy v mene Európskej únie a financovanom Európskou úniou. Navrhuje sa, aby za čas pracovného voľna poskytnutého z dôvodu účasti na projekte rozvojovej pomoci Európskej únie iným krajinám, realizovanom ministerstvom alebo ostatným ústredným orgánom štátnej správy v mene Európskej únie a financovanom Európskou úniou patril zamestnancov a vedúcemu zamestnancovi, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu funkčný plat alebo priemerný mesačný zárobok len vtedy, ak je tento funkčný plat alebo priemerný mesačný zárobok refundovaný z prostriedkov Európskej únie. Čas …

čl. I bod 11
V súvislosti s návrhom, aby právne úkony voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom a do funkcie ho podľa osobitných predpisov vymenoval prezident republiky, robil za zamestnávateľa vedúci ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí sa taktiež navrhuje, aby tento štatutárny orgán v tomto prípade oznamoval údaje o svojich majetkových pomeroch vedúcemu ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí.

čl. I bod 12
Ide o legislatívno - technickú úpravu.

čl. I bod 13
Na rozdiel od právnej úpravy v Zákonníku práce, navrhuje sa ustanoviť pre zamestnávateľa povinnosť požadovať náhradu škody od zamestnanca. Výšku požadovanej škody určí zamestnávateľ. Ak škodu spôsobí vedúci zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom navrhuje sa ustanoviť, kto bude týmto zamestnancom určovať výšku škody. Oproti terajšej právnej úprave sa navrhuje limitovať výšku odstupného a odchodného v podnikových kolektívnych zmluvách vzhľadom k tomu, že ide o zamestnávateľov, ktorí sú financovaní zo štátneho rozpočtu.

čl. I bod 14 až 16
V prechodných ustanoveniach sa navrhuje upraviť spôsob uplatňovania novej právnej úpravy, ako aj nárokov z právnych úkonov urobených pred 1. januárom 2009. V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou uvedenou v § 7 sa určuje zamestnávateľovi povinnosť urobiť v lehote do 1. februára 2009 právne relevantný úkon na odstránenie rozporu. V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v § 3 odsek 5 sa ustanovuje, aby pracovný pomer vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa považoval za pracovný pomer, v ktorom zamestnanec spĺňa predpoklad vymenovania podľa tohto zákona.

čl. II
Navrhuje sa účinnosť novely zákona o výkone práce vo verejnom záujme k 1. januáru 2009. Bratislava 20. augusta 2008 Robert Fico predseda vlády Slovenskej republiky Viera Tomanová ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky účinnosti tohto zákona, sa považoval za pracovný pomer, v ktorom zamestnanec spĺňa predpoklad vymenovania podľa tohto zákona.

čl. II
Navrhuje sa účinnosť novely zákona o výkone práce vo verejnom záujme k 1. januáru 2009. Bratislava 20. augusta 2008 Robert Fico v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Viera Tomanová v.r. ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky