Zákon č. 564/2001 Z. z. Zákon o verejnom ochrancovi práv

čl. XV
Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv je verejný ochranca práv oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, čo je potrebné zosúladiť s navrhovaným znením § 37 tohto zákona.

čl. VII
(zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov)

čl. VII bod 1 a 2 §
Vykonáva sa zmena súvisiaca so zavedením oprávnenia verejného ochrancu práv podľa návrh na začatie disciplinárneho konania voči prokurátorovi vrátane generálneho prokurátora.

čl. VI
V záujme zachovania nezávislosti novozriadených inštitútov sa navrhuje rozšíriť okruh inštitúcií, na ktoré sa nevzťahuje pôsobnosť verejného ochrancu práv. Zároveň sa navrhuje medzi dôvody, kedy verejný ochranca práv môže podnet odložiť zaradiť aj dôvod, že vo veci koná alebo konal komisár pre deti alebo komisár pre osoby so zdravotným postihnutím.

čl. II
Platové pomery verejného ochrancu práv, paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov zostávajú zachované na úrovni roku 2015, a to vo výške určenej v roku 2011.

čl. II
Platové pomery verejného ochrancu práv, paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov zostávajú zachované na úrovni roku 2016, a to vo výške určenej v roku 2011.

čl. IV
(zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv )

čl. IV bod 1 a 2 §
Navrhovaným doplnením sa rozširuje oprávnenie verejného ochrancu práv hovoriť aj bez prítomnosti iných osôb s osobami, ktoré sú vo výkone detencie v detenčnom ústave. Ak verejný ochranca práv zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu, že v miestach, kde sa vykonáva detencia je nezákonne držaná osoba, túto skutočnosť bezodkladne oznámi príslušnému prokurátorovi ako podnet na postup podľa osobitného zákona. Jednou z najdôležitejších úloh verejného ochrancu práv je aj ochrana práv osôb, ktorých osobná sloboda je obmedzená alebo ktoré sú osobnej slobody pozbavené. Navrhované doplnenie zabezpečí, že verejný ochranca práv bude môcť vykonávať svoje právomoci vo všetkých priestoroch, kde sa takéto osoby môžu nachádzať. V minulosti bolo otázne, či verejný ochranca práv môže vykonávať prieskum v tzv. vyhradených priestoroch na oddeleniach Policajného zboru, keďže v zmysle gramatického výkladu nejde o celu policajného zaistenia, prípadne v služobných vozidlách (potreba byť prítomní pri vykonávaní monitoringu nútených návratov v zmysle čl. 8 ods. 6 návratovej smernice). Navrhované doplnenie ustanovení § 14 a 17 odstráni tento problém.

čl. I

čl. I bod 1
V celom texte zákona sa nahrádzajú slová „orgán verejnej správy“ vo všetkých tvaroch slovami „orgán verejnej moci“ v príslušnom tvare s výnimkou § 7 ods. 1, ktorý sa netýka činnosti verejného ochrancu práv a § 14 ods. 4. Táto zmena súvisí so zosúladením zákona ako právneho predpisu nižšie právnej sily oproti ústave s úpravou obsiahnutou v Ústave Slovenskej republiky, ktorá upravuje postavenie verejného ochrancu práv (čl. 151a ods. 1). V nadväznosti na túto zmenu predkladateľ poukazuje na ustanovenie § 27 ods. 3 zákona, ktoré obsahuje oprávnenie kancelárie verejného ochrancu práv požadovať od orgánov verejnej moci podklady a informácie, ktoré verejný ochranca práv potrebuje na plnenie svojich úloh. Tak, ako tomu bolo aj doteraz, toto oprávnenie nie je absolútne a vzťahujú sa naň výnimky, resp. obmedzenia vyplývajúce tak z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona, ako aj z osobitných právnych predpisov. Táto zmena tak nevytvára priestor na poskytovanie spravodajských informácií, ktorých poskytovanie sa riadi osobitným zákonom (t. j. zákonom Národnej rady …

čl. I bod 2 §
Všeobecne Opčný protokol k Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (ďalej len „opčný protokol“) zavádza dvojzložkový systém ochrany prostredníctvom neohlásených návštev miest, kde sa nachádzajú alebo môžu nachádzať osoby obmedzené na slobode. Na medzinárodnej úrovni napĺňa účel opčného protokolu Podvýbor pre predchádzanie mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu Komisie proti mučeniu (ďalej len „podvýbor pre prevenciu“). Na národnej úrovni dáva priestor jednotlivým štátom, ktoré podpíšu opčný protokol ustanoviť orgán, ktorý bude mať funkcie, ktoré mu prislúchajú ako národnému preventívnemu mechanizmu. Konkrétne článok 3 opčného protokolu zavádza národný element systému ochrany osôb proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu: „Každý zmluvný štát ustanoví, určí alebo zachová na vnútroštátnej úrovni jeden alebo viacero kontrolných orgánov pre predchádzanie mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (ďalej len „národný preventívny mechanizmus“).“ Následne v čl. 17 je špecifikované, že zmluvný štát do jedného roka od ratifikácie opčného protokolu …

čl. I bod 3 §
Článok 21 opčného protokolu zakazuje akékoľvek represálie voči komukoľvek (či osobe alebo organizácii) len preto, že komunikuje a zdieľa s NPM informácie. Takáto úprava je opodstatnená a dôležitá na zaistenie osobnej bezpečnosti osôb, a na zaistenie toho, aby sa osoby a organizácie cítili bezpečne v prípade, že sa rozhodnú pristúpiť ku komunikácií s NPM. Avšak na to, aby článok 21 ods. 1 opčného protokolu bol naozaj účinne aplikovateľný, osoby musia vopred vedieť, že sú chránené proti postihu za informovanie NPM. Preto by mali byť ustanovenia článku 21 inkorporované priamo do vnútroštátnej právnej úpravy prijatej na vykonávanie opčného protokolu. Ochrana opísaná v článku 21 sa musí vzťahovať aj na informácie, o ktorých môžu štátne orgány alebo iné subjekty tvrdiť, že sú nepravdivé, pretože inak by ochrana, na ktorú sa vzťahuje tento článok bola zmarená. Novo-doplnený odsek 9 je takýmto ustanovením vo vnútroštátnej legislatíve. Vzhľadom na zaslané pripomienky v rámci medzirezortného pripomienkového konania a absentujúcu právnu úpravu, predkladateľ pristúpil k rozšíreniu tejto …

čl. I bod 4 §
Verejný ochranca práv je oprávnený vstupovať do objektov orgánov verejnej správy, a to aj bez predchádzajúceho upozornenia už v zmysle súčasného právneho stavu. Napriek tomu, že výslovné zakotvenie oprávnenia vstupovať do objektov verejnej správy (§ 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv) „bez predchádzajúceho oznámenia“ v zákone nie je uvedené, z podstaty výkonu už teraz zverenej pôsobnosti vyplýva, že takéto návštevy môže verejný ochranca práv vykonávať a vykonáva aj bez predchádzajúceho upozornenia (nie výlučne). Predkladateľ však považuje za nevyhnutné odstrániť akékoľvek interpretačné pochybnosti o tomto oprávnení (nielen) v súvislosti s výkonom pôsobnosti NPM. Limitovanie výkonu funkcie národného preventívneho mechanizmu predchádzajúcim oznámení/upozornením by bolo v rozpore s jeho účelom, ako aj v rozpore s opčným protokolom. Cieľom systému návštev zavedeného opčným protokolom je zabrániť mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Preventívna funkcia návštev na miestach zadržania sa napĺňa dvomi spôsobmi: a) majú odstrašujúci účinok a b) prispievajú k zmierneniu rizika …

čl. I bod 5 §
Všeobecne S ohľadom na to, že pôsobnosť NPM budú vykonávať viaceré orgány a verejný ochranca práv bol určený ako koordinačný orgán, stanovujú sa v novom § 22a pravidlá vzájomnej spolupráce, riešenie prípadov, v ktorých by nebolo jednoznačné, ktorý orgán je príslušný na vykonanie návštevy na konkrétnom mieste a oprávnenia, ktoré prislúchajú len verejnému ochrancovi práv z titulu koordinačného orgánu. V prípade delenia jednej pôsobnosti medzi viaceré orgány je nepochybné, že na efektívny výkon tejto pôsobnosti je potrebné, aby sa všetky príslušné orgány vzájomne rešpektovali a boli ochotné poskytovať si navzájom potrebnú súčinnosť. Z hľadiska prehľadnosti zákona (vzhľadom na legislatívny jazyk a všeobecne platné legislatívne pravidlá) nie je žiaduce upravovať každú situáciu, ktorá by mohla vzniknúť a vyžadovala by si prepojenie príslušných orgánov, ich vzájomnú komunikáciu či spoluprácu. Predkladateľ má za to, že všetky relevantné orgány sledujú spoločný cieľ, ktorý je im týmto návrhom zákona zverený a sú schopné a ochotné spoločne sa na ňom podieľať, spolupracovať a poskytovať si súčinnosť …

čl. I bod 6 a 7 §
Opčný protokol v článku 23 zaväzuje zmluvné štáty „zverejniť a šíriť ročné správy národných preventívnych mechanizmov“. Vo svojich predbežných usmerneniach, podvýbor pre prevenciu (SPT) opätovne zopakoval, že výročná správa by mala byť zverejnená v súlade s článkom 23 opčného protokolu. Výročná správa NPM predstavuje dôležitý nástroj komunikácie a jej účelom je: zviditeľnenie NPM; informovanie príslušných aktérov a verejnosti o činnosti a fungovaní NPM; zistenie a analýza kľúčových problémov týkajúcich sa prevencie mučenia; navrhovanie odporúčaní; meranie pokroku (alebo nedostatočného pokroku) v prevencii mučenia a nadviazanie a udržanie dialógu s príslušnými orgánmi. Opčný protokol neobsahuje žiadne špecifické požiadavky týkajúce sa zverejňovania a šírenia výročnej správy, ani ustanovenia o postupe pri podávaní výročných správ. Cieľovou skupinou výročnej správy NPM preto nie je podvýbor pre prevenciu (SPT). Avšak zasielanie kópie výročnej správy tomuto podvýboru je dôležité a treba ho považovať za jeden zo spôsobov udržania priameho kontaktu s podvýborom. Predkladateľ preto zvolil spôsob zverejňovania správy o priebehu a výsledkoch návštev vykonávaných podľa navrhovaného § …

čl. I bod 8 §
Z praxe verejného ochrancu práv vyplynula potreba v zákone výslovne zakotviť, že oprávnenia, ktoré sú priznané verejnému ochrancovi práv v § 17 je oprávnený vykonávať aj zamestnanec kancelárie verejného ochrancu práv (nielen samotný verejný ochranca práv osobne), a to na základe písomného poverenia verejného ochrancu práv. Poverenie zamestnanca kancelária verejného ochrancu práv nemusí byť viazané na konkrétne prípady absencie verejného ochrancu práv (napr. práceneschopnosť), ale jeho účelom je zabezpečiť, aby zamestnancom kancelárie verejného ochrancu práv bol umožnený výkon najmä čiastkových oprávnení potrebných pre získanie podkladov a vybavenie podnetu tak, aby nemusel byť pri každom úkone nevyhnutne prítomný verejný ochranca práv osobne. Vzhľadom na rozsah činností, ktoré verejný ochranca práv vykonáva ako aj potrebu vykonávania systematických návštev zariadení a miest podľa § 3 ods. 3, nie je realistické predpokladať, že sa verejný ochranca práv môže osobne zúčastniť každého úkonu potrebného pre riadny a efektívny výkon svojej funkcie. Osobitne v prípadoch potreby dodatočnej návštevy zariadenia, napríklad za účelom nahliadnutia do dokumentácie či …

čl. I bod 9
Na základe pripomienky uplatnenej v rámci medzirezortného pripomienkového konania (LP/2021/391) zo strany Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (Úrad vlády Slovenskej republiky, odbor legislatívy ostatných ústredných orgánov štátnej správy) bol text uvedených bodov prílohy (katalógu činností zamestnancov Kancelárie verejného ochrancu práv remeselných, manuálnych alebo manipulačných s prevahou fyzickej práce pri výkone práce vo verejnom záujme), ktorý odkazuje na technické normy, upravený tak, aby bola zachovaná dobrovoľnosť dodržiavania technickej normy. Dôvodom zmeny bolo dosiahnutie súladu s priamo účinným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 o európskej normalizácii, v ktorom sa norma definuje ako technická špecifikácia prijatá uznaným normalizačným orgánom, s ktorou súlad nie je povinný. K zmene tak došlo preto, že riešenie obsiahnuté v technickej norme má byť len jednou z možností ako dosiahnuť súlad s právnym predpisom, nie jediným. Technické normy sa považujú za minimálne odporúčané technické riešenie a ich dodržanie zabezpečuje používateľovi splnenie požiadaviek, ktoré z nich vyplývajú. Podľa § 3 ods. 10 zákona č. …

čl. VIII (zákon o verejnom ochrancovi práv)

čl. VIII bod 1 (§ 3 ods. 4 a 5) §
Verejnému ochrancovi práv sa zveruje právomoc plniť úlohy nezávislého monitorovacieho mechanizmu podľa čl. 10 nariadenia (EÚ) 2024/1356 a nariadenia (EÚ) 2024/1348. Verejný ochranca vykonáva túto činnosť na základe podnetu alebo z vlastnej iniciatívy. Navrhované ustanovenie v odseku 5 reaguje na potrebu vyvážiť dve základné hodnoty, ktoré môžu byť v konkrétnych situáciách výkonu mandátu verejného ochrancu práv v napätí – na jednej strane zodpovednosť Policajného zboru za bezpečnosť osôb a za riadny priebeh eskorty, a na druhej strane nezávislosť verejného ochrancu práv ako orgánu ochrany základných práv a slobôd. V rámci výkonu úloh nezávislého monitorovacieho mechanizmu vykonáva verejný ochranca práv aj kontrolu zachovávania práv osôb pozbavených osobnej slobody, vrátane monitoringu priebehu eskort. Tieto situácie sa však môžu spájať s objektívnym rizikom ohrozenia bezpečnosti verejného ochrancu práv, poverených zamestnancov Kancelárie verejného ochrancu práv alebo iných osôb prítomných počas eskorty. Cieľom navrhovaného ustanovenia je preto nastaviť primeraný postup spolupráce medzi Policajným zborom a verejným ochrancom práv v prípadoch, keď existuje dôvodná obava o …

čl. VIII bod 2 (§ 12 ods. 3) §
Precizuje sa právna ochrana ohľadom spracúvania osobných údajov, nakoľko sa dopĺňa, že sa spracúvajú aj osobné údaje získané v konaní začatom z iniciatívy verejného ochranu práv.

čl. VIII bod 3 (§ 15 ods. 2) §
Dopĺňa sa nový dôvod, že verejný ochranca práv môže podnet odložiť aj keď zanikol dôvod na preskúmavanie podnetu.

čl. VIII bod 4 (§ 17 ods. 1 písm. a)) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu

čl. VIII bod 5 (§ 22 ods. 2) §
Stanovuje sa, že ustanovenia § 14 ods. 3 a § 17 až 21 sa vzťahujú aj na výkon plnenia úloh národného preventívneho mechanizmu podľa § 3 ods. 2 a na výkon plnenia úloh nezávislého monitorovacieho mechanizmu podľa § 3 ods. 4.

čl. VIII bod 6 (§ 22b) §
Určujú sa oprávnenia verejného ochrancu práv na účel výkonu činnosti nezávislého monitorovacieho mechanizmu. Ďalej sa stanovuje, že Policajný zbor a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sú povinní bez zbytočného odkladu informovať verejného ochrancu práv o všetkých skutočnostiach, relevantných pre výkon činnosti nezávislého monitorovacieho mechanizmu.

čl. VIII bod 7 (§ 23 ods. 2) §
Špecifikuje sa lehota pre vypracovanie osobitnej správy o priebehu a výsledkoch návštev vykonávaných podľa § 3 ods. 2.

čl. VIII bod 8 (§ 23 ods. 3) §
Stanovuje sa, že verejný ochranca práv každý rok v druhom štvrťroku zverejňuje a predkladá Národnej rade Slovenskej republiky osobitnú správu o priebehu a výsledkoch svojej činnosti podľa § 3 ods. 4, ktorá obsahuje aj odporúčania pre orgány verejnej moci.

čl. VIII bod 9 (§ 25) §
Vzhľadom na početné podania, adresované verejnému ochrancovi práv, ktoré verejný ochranca práv nemôže vybaviť v medziach svojej pôsobnosti, ale patria do kompetencie iného štátneho orgánu (napr. Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Inšpektorát práce, Najvyšší kontrolný úrad, Slovenská obchodná inšpekcia, Sociálna poisťovňa, súd, prokuratúra, vyšetrovateľ PZ), sa v odseku 1 legislatívne upravuje možnosť verejného ochrancu práv oznámiť skutočnosti, o ktorých sa dozvedel, inému subjektu, príslušnému vo veci konať. V odseku 2 sa precizuje pôvodné znenie ustanovenia § 25. V odseku 3 sa dopĺňa, že verejný ochranca práv je oprávnený spolupracovať aj s príslušnými medzinárodnými inštitúciami a mimovládnymi organizáciami, pôsobiacimi v oblasti ochrany základných práv a slobôd, ako aj s inými zahraničnými orgánmi a subjektmi, ktoré môžu mať vplyv na základné práva a slobody dotknutých osôb. Takýto postup je pre verejného ochrancu práv nevyhnutný v prípadoch, kedy je potrebné zabezpečiť ochranu práv dotknutých osôb u orgánov a subjektov, ktoré pôsobia mimo územia Slovenskej republiky, napr. prostredníctvom národnej ombudsmanskej inštitúcie alebo prostredníctvom …

čl. VIII bod 10 (príloha č. 2) §
Návrh zákona sa dopĺňa prílohou č. 2 „Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie“, kde sa uvádza smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1346 zo 14. mája 2024, ktorou sa stanovujú normy pre príjem žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L, 2024/1346, 22.5.2024), ktorá sa návrhom zákona preberá do zákona o verejnom ochrancovi práv.