Zákon č. 110/2023 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „MS SR“) predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
Účelom predloženého návrhu zákona je v podmienkach Slovenskej republiky vytvoriť národný preventívny mechanizmus v zmysle ustanovení Opčného protokolu k Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (ďalej len „opčný protokol“). Jeho vytvorením sa súčasne sčasti napĺňa záväzok vlády Slovenskej republiky vyjadrený v jeho programovom vyhlásení, ako aj úloha uložená ministrovi spravodlivosti v nadväznosti na podpis opčného protokolu.
Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 414 z 12. septembra 2018 k návrhu na podpis Opčného protokolu k Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (OP-CAT) s výhradou ratifikácie, vláda Slovenskej republiky súhlasila s podpisom opčného protokolu a súčasne v úlohe C.1. uložila ministrovi spravodlivosti vykonať právnu analýzu opčného protokolu a v prípade potreby predložiť na rokovanie vlády návrh potrebných legislatívnych úprav na zabezpečenie vykonávania opčného protokolu. Predkladaným návrhom zákona sa tak finalizuje splnenie tejto úlohy. V nadväznosti na toto uznesenie Slovenská republika podpísala opčný protokol dňa 14. decembra 2018.
MS SR v júli 2021 predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona (LP/2021/391), ktorý zveroval úlohy národného preventívneho mechanizmu verejnému ochrancovi práv v súlade so záväzkom vyjadreným v Programovom vyhlásení vlády. Vzhľadom k tomu, že takáto úprava nemala dostatočnú podporu, MS SR pristúpilo k navrhnutiu novej právnej úpravy, ktorá delí pôsobnosť národného preventívneho mechanizmu medzi tri už existujúce orgány.
Cieľom opčného protokolu je podľa čl. 1 zaviesť systém pravidelných prehliadok vykonávaných nezávislými medzinárodnými a národnými orgánmi na miestach, kde sú ľudia pozbavení ich slobody, v záujme predchádzania mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (ďalej v tejto dôvodovej správe ako „zlé zaobchádzanie“). Opčný protokol zavádza dvojzložkový systém prevencie zlého zaobchádzania. Na medzinárodnej úrovni zriadil medzinárodný mechanizmus - Podvýbor pre predchádzanie mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu Komisie proti mučeniu (ďalej aj len „podvýbor pre prevenciu“), ktorého úlohou je vykonávať kontrolné návštevy v miestach, kde sú držané osoby obmedzené na slobode v zmluvných štátoch. Naviac však opčný protokol zaväzuje zmluvné štáty, aby jeden alebo viac obdobných mechanizmov zaviedli aj na národnej úrovni.
Postavenie národného preventívneho mechanizmu sa v zmysle čl. 3 opčného protokolu zveruje do pôsobnosti troch už existujúcich existujúce orgánov ochrany ľudských práv - verejného ochrancu práv, komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Verejný ochranca práv, ktorý je priamo z Ústavy Slovenskej republiky konštituovaný ako nezávislý orgán ochrany základných práv a slobôd, bude pre túto oblasť plniť úlohy koordinačného orgánu tak, ako to vyžaduje podvýbor pre prevenciu v prípade, že sa pôsobnosť delí medzi viaceré inštitúcie. Navrhovaným zákonom sa vecná pôsobnosť všetkých troch inštitúcií rozširuje o právomoc vykonávať systematické návštevy miest, v ktorých sa nachádzajú osoby obmedzené na slobode de iure alebo de facto, pri ktorých budú zisťovať, ako sa s osobami na týchto miestach zaobchádza. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je posilniť ochranu týchto osôb pred zlým zaobchádzaním.
Personálna pôsobnosť verejného ochrancu práv sa navrhovaným zákonom rozširuje na všetky miesta, kde sa nachádzajú alebo môžu nachádzať osoby obmedzené na slobode de iure, t. j. verejnou mocou na základe zákonného oprávnenia, či už na základe príkazu orgánu verejnej moci alebo z jeho podnetu alebo s jeho súhlasom či tichým súhlasom.
Pôsobnosť medzi komisárov je vo vzťahu k postaveniu národného preventívneho mechanizmu rozdelená s ohľadom na ich špecializáciu, t. j. podľa miest, kde sa nachádzajú alebo môžu nachádzať deti, resp. osoby so zdravotným postihnutím. Ide jednak o miesta, kde sú tieto osoby obmedzené na slobode de iure, ale aj de facto, teda v dôsledku situácie, v ktorej sa konkrétna osoba nachádza. Takou môže byť napríklad situácia osoby de iure dobrovoľne umiestnenej v psychiatrickom zdravotníckom zariadení, avšak z terapeutických dôvodov podrobenej výrazným režimovým opatreniam, ktorými je jej sloboda obmedzená fakticky. Podobný je aj prípad osôb umiestnených v domovoch sociálnych služieb alebo v liečebniach pre dlhodobo chorých. Kľúčovým znakom faktického obmedzenie slobody je teda závislosť osoby na inštitucionálnej starostlivosti, ktorá dosahuje takej miery, že jej z jej pohľadu chýba slobodná možnosť opustiť zariadenie, v ktorom je držaná alebo umiestnená, a to aj v prípade, že nie je vystavená zlému zaobchádzaniu.
Komisári sú na základe tohto vymedzenia (konkrétna legislatívna úprava v navrhovanom texte zákona v čl. IV novelizačný bod 1 a 3) oprávnení vykonávať svoje právomoci aj voči súkromným subjektom, pokiaľ sú prevádzkovateľom zariadenia, na ktoré sa rozšírená pôsobnosť komisárov vzťahuje.
Pri takto delenej pôsobnosti, nepochybne vzniknú situácie, keď bude podľa zvolených kritérií príslušným na návštevu konkrétneho miesta viac ako jeden orgán. Vznik týchto situácií nie je prekážkou v rozdelení tejto kompetencie, ani nie je v rozpore s opčným protokolom či odporúčaniami vydanými na jeho uplatňovanie. Podľa nich je nevyhnutné, aby každé miesto podľa čl. 4 opčného protokolu spadalo pod pôsobnosť aspoň jedného vnútroštátneho orgánu, ktorý vykonáva pôsobnosť národného preventívneho mechanizmu. Žiadne obmedzenie vo vzťahu ku počtu subjektom, ktoré by mohli navštíviť jedno miesto nie je určené. Preto zvolená právna úprava je plne v súlade s požiadavkami opčného protokolu. Avšak vzhľadom na možnosť vzniku týchto situácií, predložený návrh zákona sa venuje aj týmto situáciám a ich riešeniu v praxi.
Verejný ochranca práv a komisári sa pri návštevách budú zameriavať na odhaľovanie systémových nedostatkov, ktoré vedú alebo by mohli viesť k zlému zaobchádzaniu s osobami umiestnenými v zariadeniach. Budú skúmať tak hmotné podmienky pobytu v zariadeniach, ako aj jeho inštitucionálny rámec, a budú si najmä všímať záruky proti zlému zaobchádzaniu, t. j. mieru zabezpečenia práv osôb obmedzených na slobode a mieru ich praktického uplatňovania. Predkladateľ na tomto mieste zdôrazňuje, že žiadna z inštitúcií nebude mať ani naďalej rozhodovacie alebo sankčné právomoci. Svoju činnosť budú vykonávať len prostredníctvom svojich už existujúcich oprávnení (v niektorých prípadoch spresnených touto novelou na účel odstránenia akýchkoľvek pochybností).
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý je však rozpočtovo zabezpečený a pozitívny sociálny vplyv. Návrh zákona nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti, na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana, ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky a vláda ho prerokovala a schválila 11. januára 2023.

čl. I

čl. I bod 1
V celom texte zákona sa nahrádzajú slová „orgán verejnej správy“ vo všetkých tvaroch slovami „orgán verejnej moci“ v príslušnom tvare s výnimkou § 7 ods. 1, ktorý sa netýka činnosti verejného ochrancu práv a § 14 ods. 4. Táto zmena súvisí so zosúladením zákona ako právneho predpisu nižšie právnej sily oproti ústave s úpravou obsiahnutou v Ústave Slovenskej republiky, ktorá upravuje postavenie verejného ochrancu práv (čl. 151a ods. 1). V nadväznosti na túto zmenu predkladateľ poukazuje na ustanovenie § 27 ods. 3 zákona, ktoré obsahuje oprávnenie kancelárie verejného ochrancu práv požadovať od orgánov verejnej moci podklady a informácie, ktoré verejný ochranca práv potrebuje na plnenie svojich úloh. Tak, ako tomu bolo aj doteraz, toto oprávnenie nie je absolútne a vzťahujú sa naň výnimky, resp. obmedzenia vyplývajúce tak z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona, ako aj z osobitných právnych predpisov. Táto zmena tak nevytvára priestor na poskytovanie spravodajských informácií, ktorých poskytovanie sa riadi osobitným zákonom (t. j. zákonom Národnej rady …

čl. I bod 2
Všeobecne Opčný protokol k Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (ďalej len „opčný protokol“) zavádza dvojzložkový systém ochrany prostredníctvom neohlásených návštev miest, kde sa nachádzajú alebo môžu nachádzať osoby obmedzené na slobode. Na medzinárodnej úrovni napĺňa účel opčného protokolu Podvýbor pre predchádzanie mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu Komisie proti mučeniu (ďalej len „podvýbor pre prevenciu“). Na národnej úrovni dáva priestor jednotlivým štátom, ktoré podpíšu opčný protokol ustanoviť orgán, ktorý bude mať funkcie, ktoré mu prislúchajú ako národnému preventívnemu mechanizmu. Konkrétne článok 3 opčného protokolu zavádza národný element systému ochrany osôb proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu: „Každý zmluvný štát ustanoví, určí alebo zachová na vnútroštátnej úrovni jeden alebo viacero kontrolných orgánov pre predchádzanie mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (ďalej len „národný preventívny mechanizmus“).“ Následne v čl. 17 je špecifikované, že zmluvný štát do jedného roka od ratifikácie opčného protokolu …

čl. I bod 3
Článok 21 opčného protokolu zakazuje akékoľvek represálie voči komukoľvek (či osobe alebo organizácii) len preto, že komunikuje a zdieľa s NPM informácie. Takáto úprava je opodstatnená a dôležitá na zaistenie osobnej bezpečnosti osôb, a na zaistenie toho, aby sa osoby a organizácie cítili bezpečne v prípade, že sa rozhodnú pristúpiť ku komunikácií s NPM. Avšak na to, aby článok 21 ods. 1 opčného protokolu bol naozaj účinne aplikovateľný, osoby musia vopred vedieť, že sú chránené proti postihu za informovanie NPM. Preto by mali byť ustanovenia článku 21 inkorporované priamo do vnútroštátnej právnej úpravy prijatej na vykonávanie opčného protokolu. Ochrana opísaná v článku 21 sa musí vzťahovať aj na informácie, o ktorých môžu štátne orgány alebo iné subjekty tvrdiť, že sú nepravdivé, pretože inak by ochrana, na ktorú sa vzťahuje tento článok bola zmarená. Novo-doplnený odsek 9 je takýmto ustanovením vo vnútroštátnej legislatíve. Vzhľadom na zaslané pripomienky v rámci medzirezortného pripomienkového konania a absentujúcu právnu úpravu, predkladateľ pristúpil k rozšíreniu tejto …

čl. I bod 4
Verejný ochranca práv je oprávnený vstupovať do objektov orgánov verejnej správy, a to aj bez predchádzajúceho upozornenia už v zmysle súčasného právneho stavu. Napriek tomu, že výslovné zakotvenie oprávnenia vstupovať do objektov verejnej správy (§ 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv) „bez predchádzajúceho oznámenia“ v zákone nie je uvedené, z podstaty výkonu už teraz zverenej pôsobnosti vyplýva, že takéto návštevy môže verejný ochranca práv vykonávať a vykonáva aj bez predchádzajúceho upozornenia (nie výlučne). Predkladateľ však považuje za nevyhnutné odstrániť akékoľvek interpretačné pochybnosti o tomto oprávnení (nielen) v súvislosti s výkonom pôsobnosti NPM. Limitovanie výkonu funkcie národného preventívneho mechanizmu predchádzajúcim oznámení/upozornením by bolo v rozpore s jeho účelom, ako aj v rozpore s opčným protokolom. Cieľom systému návštev zavedeného opčným protokolom je zabrániť mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Preventívna funkcia návštev na miestach zadržania sa napĺňa dvomi spôsobmi: a) majú odstrašujúci účinok a b) prispievajú k zmierneniu rizika …

čl. I bod 5
Všeobecne S ohľadom na to, že pôsobnosť NPM budú vykonávať viaceré orgány a verejný ochranca práv bol určený ako koordinačný orgán, stanovujú sa v novom § 22a pravidlá vzájomnej spolupráce, riešenie prípadov, v ktorých by nebolo jednoznačné, ktorý orgán je príslušný na vykonanie návštevy na konkrétnom mieste a oprávnenia, ktoré prislúchajú len verejnému ochrancovi práv z titulu koordinačného orgánu. V prípade delenia jednej pôsobnosti medzi viaceré orgány je nepochybné, že na efektívny výkon tejto pôsobnosti je potrebné, aby sa všetky príslušné orgány vzájomne rešpektovali a boli ochotné poskytovať si navzájom potrebnú súčinnosť. Z hľadiska prehľadnosti zákona (vzhľadom na legislatívny jazyk a všeobecne platné legislatívne pravidlá) nie je žiaduce upravovať každú situáciu, ktorá by mohla vzniknúť a vyžadovala by si prepojenie príslušných orgánov, ich vzájomnú komunikáciu či spoluprácu. Predkladateľ má za to, že všetky relevantné orgány sledujú spoločný cieľ, ktorý je im týmto návrhom zákona zverený a sú schopné a ochotné spoločne sa na ňom podieľať, spolupracovať a poskytovať si súčinnosť …

čl. I bod 6 a 7
Opčný protokol v článku 23 zaväzuje zmluvné štáty „zverejniť a šíriť ročné správy národných preventívnych mechanizmov“. Vo svojich predbežných usmerneniach, podvýbor pre prevenciu (SPT) opätovne zopakoval, že výročná správa by mala byť zverejnená v súlade s článkom 23 opčného protokolu. Výročná správa NPM predstavuje dôležitý nástroj komunikácie a jej účelom je: zviditeľnenie NPM; informovanie príslušných aktérov a verejnosti o činnosti a fungovaní NPM; zistenie a analýza kľúčových problémov týkajúcich sa prevencie mučenia; navrhovanie odporúčaní; meranie pokroku (alebo nedostatočného pokroku) v prevencii mučenia a nadviazanie a udržanie dialógu s príslušnými orgánmi. Opčný protokol neobsahuje žiadne špecifické požiadavky týkajúce sa zverejňovania a šírenia výročnej správy, ani ustanovenia o postupe pri podávaní výročných správ. Cieľovou skupinou výročnej správy NPM preto nie je podvýbor pre prevenciu (SPT). Avšak zasielanie kópie výročnej správy tomuto podvýboru je dôležité a treba ho považovať za jeden zo spôsobov udržania priameho kontaktu s podvýborom. Predkladateľ preto zvolil spôsob zverejňovania správy o priebehu a výsledkoch návštev vykonávaných podľa navrhovaného § …

čl. I bod 8
Z praxe verejného ochrancu práv vyplynula potreba v zákone výslovne zakotviť, že oprávnenia, ktoré sú priznané verejnému ochrancovi práv v § 17 je oprávnený vykonávať aj zamestnanec kancelárie verejného ochrancu práv (nielen samotný verejný ochranca práv osobne), a to na základe písomného poverenia verejného ochrancu práv. Poverenie zamestnanca kancelária verejného ochrancu práv nemusí byť viazané na konkrétne prípady absencie verejného ochrancu práv (napr. práceneschopnosť), ale jeho účelom je zabezpečiť, aby zamestnancom kancelárie verejného ochrancu práv bol umožnený výkon najmä čiastkových oprávnení potrebných pre získanie podkladov a vybavenie podnetu tak, aby nemusel byť pri každom úkone nevyhnutne prítomný verejný ochranca práv osobne. Vzhľadom na rozsah činností, ktoré verejný ochranca práv vykonáva ako aj potrebu vykonávania systematických návštev zariadení a miest podľa § 3 ods. 3, nie je realistické predpokladať, že sa verejný ochranca práv môže osobne zúčastniť každého úkonu potrebného pre riadny a efektívny výkon svojej funkcie. Osobitne v prípadoch potreby dodatočnej návštevy zariadenia, napríklad za účelom nahliadnutia do dokumentácie či …

čl. I bod 9
Na základe pripomienky uplatnenej v rámci medzirezortného pripomienkového konania (LP/2021/391) zo strany Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (Úrad vlády Slovenskej republiky, odbor legislatívy ostatných ústredných orgánov štátnej správy) bol text uvedených bodov prílohy (katalógu činností zamestnancov Kancelárie verejného ochrancu práv remeselných, manuálnych alebo manipulačných s prevahou fyzickej práce pri výkone práce vo verejnom záujme), ktorý odkazuje na technické normy, upravený tak, aby bola zachovaná dobrovoľnosť dodržiavania technickej normy. Dôvodom zmeny bolo dosiahnutie súladu s priamo účinným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 o európskej normalizácii, v ktorom sa norma definuje ako technická špecifikácia prijatá uznaným normalizačným orgánom, s ktorou súlad nie je povinný. K zmene tak došlo preto, že riešenie obsiahnuté v technickej norme má byť len jednou z možností ako dosiahnuť súlad s právnym predpisom, nie jediným. Technické normy sa považujú za minimálne odporúčané technické riešenie a ich dodržanie zabezpečuje používateľovi splnenie požiadaviek, ktoré z nich vyplývajú. Podľa § 3 ods. 10 zákona č. …

čl. II
Na základe odporúčaní Európskej komisie a vytýkaných nedostatkov v súvislosti s právnou úpravou Slovenského národného strediska pre ľudské práva je najmä vzhľadom na prebiehajúce konanie EU Pilot 4446/13/JUST voči Slovenskej republike potrebné uviesť vnútroštátnu úpravu na poli ochrany ľudských práv do súladu so štandardmi Európskej únie. Z tohto dôvodu sa navrhuje doplnenie mandátu Slovenského národného strediska pre ľudské práva na vypracovanie správ o požiadavku nezávislosti týchto správ.

čl. III

čl. III bod 1
Vzhľadom na úpravu oprávnenia komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (viď bod 3 čl. III predloženého návrhu zákona) a vypustenie § 25 ods. 8 (viď bod 6 čl. III predloženého návrhu zákona) dochádza k vypusteniu nadbytočného ustanovenia.

čl. III bod 2
Upravuje sa vnútorný odkaz v zákone vzhľadom k tomu, že došlo k prečíslovaniu odsekov po vypustení jedného z odsekov v § 25 (viď bod 6 čl. III predloženého návrhu zákona).

čl. III bod 3 a 4
Na to, aby NPM mohol vykonávať zverené právomoci efektívne je nutné, aby mal v zmysle článku 20 opčného protokolu prístup k informáciám. Priamo z textu opčného protokolu vyplýva pre zmluvné štáty záväzok na účel umožnenia NPM vykonávať jeho mandát poskytnúť mu: prístup ku všetkým informáciám týkajúcich sa počtu osôb pozbavených osobnej slobody v miestach zadržania definovaných podľa článku 4, ako aj počet týchto miest a ich presných umiestnení (článok 20 písm. a); prístup ku všetkým informáciám týkajúcich sa zaobchádzania s týmito osobami, ako aj podmienok ich zadržania (článok 20 písm. b). Rozsah informácií, ktoré pokrýva článok 20 písm. b) opčného protokolu je mimoriadne široký. Patria sem napríklad súhrnné, ako aj individuálne lekárske záznamy, podmienky stravovania, hygienické opatrenia, harmonogramy (vrátane záznamov o čase strávenom v celách, cvičením, čase strávenom vo vnútri a vonku, ako aj o čase venovanej práci, atď.), opatrenia prijaté na predchádzanie samovrážd, disciplinárne záznamy atď. V nadväznosti na to, že NPM sa tak pri výkone svojej pôsobnosti oboznamuje …

čl. III bod 5
V aktuálne účinnom znení zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovenie § 25 odsek 1 neobsahuje písmeno r), na ktoré odsek 2 odkazuje. Ide o legislatívnu chybu, ku ktorej došlo v priebehu legislatívneho procesu k zákonu č. 532/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony (tlač 705). Podľa dôvodovej správy k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý bol predložený a schválený k návrhu tohto zákona (bod 16 k čl. VII pozmeňovacieho návrhu) sa obmedzenie vyjadrené v § 25 ods. 2 vzťahuje k subjektom uvedeným v písmene q), ktoré bolo touto novelou do § 25 doplnené (aktuálne po zmene v bode 2, pôjde o písmeno t)). Vzniknutá chyba sa týmto odstraňuje.

čl. III bod 6
V nadväznosti na úpravu ustanovenia § 25 ods. 1 písmeno p) (viď bod 3), ktoré upravuje oprávnenie komisára pre osoby so zdravotným postihnutím nahliadať do zdravotnej dokumentácia sa vypúšťa odsek 8 ako nadbytočný. Rozsah oprávnenia, ktorý je tu uvedený sa uviedol už priamo v § 25 ods. 1 tak, ako je tomu aj pri všetkých ostatných subjektoch, ktorým sa toto oprávnenie priznáva. Tým sa zjednocuje legislatívna technika použitá v príslušnom ustanovení. Obmedzenia, ktoré sú uvedené v tomto odseku nie sú a nemôžu byť aplikované na výkon pôsobnosti NPM, ktorý sa týmto návrhom zákona zveruje aj komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím. Základným prvkom efektívneho výkonu pôsobnosti NPM je práve preventívny prvok, ktorý je zohľadnený aj tým, že národné preventívne mechanizmy sú priamo z medzinárodnej zmluvy (t. j. opčného protokolu) oprávnené vykonávať neohlásené návštevy v zariadeniach, resp. na miestach, na ktoré sa ich pôsobnosť vzťahuje. Získavaním súhlasu vopred by bol tento účel zmarený. Cieľom monitoringu (či už verejného ochrancu práv alebo …

čl. IV
Základné informácie k zriadeniu a rozdeleniu pôsobnosti NPM medzi tri ľudskoprávne orgány existujúce v Slovenskej republike sú uvedené v čl. I bode 2 tejto dôvodovej správy. Táto časť dôvodovej správy nebude opakovať už uvedené informácie a bude sa vzťahovať len na osobitosti a odlišnosti od už uvedeného vyššie v tejto dôvodovej správe a konkrétne doplnené ustanovenia. Všetky informácie všeobecného charakteru uvedené v čl. I tohto návrhu zákona vyplývajúce z opčného protokolu alebo z usmernení podvýboru pre prevenciu platia rovnako aj pre NPM, ktorými sú komisári. Ak sa v tejto dôvodovej správe uvádza pojem „komisár“ vzťahujú sa informácie v nej uvedené na oboch komisárov (aj komisára pre deti, aj na komisára pre osoby so zdravotným postihnutím). Ak sa vzťahuje len k jednému z nich, tak sa v tejto dôvodovej správe uvádza celý názov príslušného komisára.

čl. IV bod 1 a 6
Novozavedenými ustanoveniami § 2 ods. 1 a § 8 ods. 1 sa zavádza pôsobnosť komisárov ako národného preventívneho mechanizmu v zmysle opčného protokolu. Ide o všeobecné vymedzenie tejto pôsobnosti.

čl. IV bod 2 a 7
Pre všetky orgány, ktoré vykonávajú pôsobnosť NPM v zmysle opčného protokolu platia rovnaké pravidlá pri určovaní miest, na ktoré sa ich právomoc vzťahuje, t.j. v súlade s čl. 4 opčného protokolu má byť vymedzenie týchto miest čo najširšie. Preto aj pri koncipovaní okruhu miest, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť komisárov, predkladateľ zvolil spôsob, akým zabezpečí splnenie tejto podmienky. Formulácia miest v rámci všeobecnej pôsobnosti pre oboch komisárov je v zásade rovnaká. Jediným rozdielom je personálne vymedzenie tejto ich pôsobnosti. Vo vzťahu ku pôsobnosti komisárov ide o miesta, kde sa nachádza alebo môže nachádzať osoba, ktorá okrem toho, že je držaná na takomto mieste, spĺňa ďalšiu podmienku: je buď dieťaťom alebo osobou so zdravotným postihnutím. S ohľadom na to, že ide o osoby, ktoré patria k zraniteľnému okruhu obyvateľstva a často sú odkázané na starostlivosť iných osôb, všeobecné vymedzenie miest, na ktoré sa právomoc vykonávať systematické návštevy zo strany komisárov vzťahuje, obsahuje nielen miesta, kde takéto osoby sú alebo môžu byť …

čl. IV bod 3 a 8
Navrhuje sa doplniť výpočet miest, v ktorých má komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím oprávnenie hovoriť aj bez prítomnosti tretích osôb s dieťaťom, resp. osobou so zdravotným postihnutím. Uvedeným doplnením sa zosúlaďuje výpočet týchto miest s demonštratívnym výpočtom miest, v ktorých ten-ktorý komisár plní úlohu národného preventívneho mechanizmu. Pre jednoznačnosť úpravy predkladateľ považuje za potrebné tento výpočet doplniť, aby bolo zrejmé, že toto oprávnenie sa vzťahuje na všetky miesta, v ktorých má ten-ktorý komisár pôsobnosť uskutočňovať systematické návštevy pri plnení úloh národného preventívneho mechanizmu – komisár pre deti podľa § 4 ods. 2 písm. h) a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím podľa § 10 ods. 2 písm. h).

čl. IV bod 4 a 9
V § 4 ods. 2 písm. h) a § 10 ods. 2 písm. h) sú konkretizované miesta, ktorých sa návštevy zo strany NPM, ale aj zo strany podvýboru pre prevenciu, môžu týkať. Aj tu opäť platí, že ide o demonštratívny výpočet (tak ako u verejného ochrancu práv). Preventívny prvok, ktorý je základom opčného protokolu vzťahujúcim sa k jeho účinnému uplatňovaniu predpokladá, že nie je žiaduce obmedziť právomoc iba na konkrétne vymenované miesta. Takýmto prístupom by sa zmarila základná funkcia zavedená opčným protokolom. Osoby obmedzené na slobode sa môžu nachádzať na miestach, ktoré by nespadali pod žiadne z vymenovaných zariadení alebo miest, avšak v skutočnosti slúžia na takýto účel. Opčný protokol predpokladá široký prístup k výkladu týchto miest. Napriek tomu, ako je uvedené vyššie, pre posilnenie právnej istoty v odseku 3 sú uvedené zariadenia, na ktoré sa pôsobnosť jedného či druhého komisára vzťahuje bez akejkoľvek pochybnosti. Vo vzťahu ku komisárovi pre deti ide aktuálne predovšetkým (nielen) o tieto zariadenia: špeciálne výchovné …

čl. IV bod 5 a 10
Obom komisárom sa do príslušných ustanovení, ktoré upravujú oprávnenie zverejňovať správy z ich činnosti, dopĺňa povinnosť poskytnúť verejnému ochrancovi práv ako koordinačnému orgánu všetky čiastkové správy z návštev, ktoré vykonali v rámci svojej pôsobnosti a zverejniť osobitnú správu o priebehu a výsledku návštevy na webovom sídle toho-ktorého komisára. Vzhľadom k tomu, že verejný ochranca práv plní úlohu koordinačného orgánu v oblasti NPM, bola mu zverená aj právomoc a súčasne oprávnenie vypracovať výročnú správu o priebehu a výsledkoch kontrol (bližšie pozri čl. I bod 6 tohto návrhu). Keďže právomoc národného preventívneho mechanizmu v podmienkach Slovenskej republiky je v zmysle návrhu zákona delená medzi tri orgány, je potrebné, aby čiastkové správy z kontrol, ktoré vykonajú komisári boli bez zbytočného odkladu zasielané koordinačnému orgánu. Právna úprava verejného ochrancu práv a právna úprava komisárov v tejto časti navzájom na seba odkazuje, čím sa opätovne podporuje spolupráca a súčinnosť medzi všetkými orgánmi, ktoré budú úlohu NPM zastávať. V zmysle ustanovení opčného protokolu, všetky požiadavky, aj …

čl. IV bod 6
Viď spoločné odôvodnenie k bodom 1 a 6.

čl. IV bod 7
Viď spoločné odôvodnenie k bodom 2 a 7.

čl. IV bod 8
Viď spoločné odôvodnenie k bodom 3 a 8.

čl. IV bod 9
Viď spoločné odôvodnenie k bodom 4 a 9.

čl. IV bod 10
Viď spoločné odôvodnenie k bodom 5 a 10.

čl. IV bod 11
Viď odôvodnenie v čl. I bod 4.

čl. IV bod 12
Týmto ustanovením sa vytvára priestor pre vzájomnú spoluprácu komisárov na miestach, ktoré spadajú do ich pôsobnosti v rámci zavedenia systému NPM na Slovensku. Ak pri príprave systematických návštev niektorý z komisárov zistí, že na mieste, kde má danú pôsobnosť, sa nachádza osoba, ktorá súčasne spĺňa kritérium, podľa ktorého by bol príslušný aj druhý z komisárov, navzájom sa o tom informujú. Takýto prístup podporuje vzájomnú spoluprácu, rešpekt, efektívnosť aj odbornosť (expertízu), ktorou disponuje ten-ktorý komisár, ktorý sa venuje špecifickému okruhu zraniteľných osôb.

čl. V
S ohľadom na dĺžku jednotlivých štádií legislatívneho procesu, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že na výkon novej právomoci verejného ochrancu práv a komisárov bude potrebné prijať nových zamestnancov, sa navrhuje účinnosť prekladaného návrhu zákona od 1.5.2023. V Bratislave, 11. januára 2023 Eduard Heger, v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Viliam Karas, v.r. minister spravodlivosti Slovenskej republiky