zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

Návrh zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je jedným zo základných zdravotníckych zákonov, ktorého príprava je zakotvená aj v Programovom vyhlásení vlády.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je najmä jednoznačne definovať zdravotnú starostlivosť a formy jej poskytovania, práva a povinnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti s dôrazom na úpravu informovaného súhlasu a zdravotnej dokumentácie, upraviť postup pri úmrtí, služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a samosprávy na úseku zdravotnej starostlivosti. Návrh zákona je úzko previazaný s ďalšími návrhmi reformných zákonov.
Navrhovanou právnou úpravou sa novým spôsobom definuje zdravotná starostlivosť. Navrhovaná definícia zdravotnej starostlivosti vychádza z ponímania zdravotnej starostlivosti v technickom slova zmysle ako „služby“ a z pohľadu etiky ako „poslania“. Službu v tomto kontexte chápeme z ekonomického aspektu ako činnosť, ktorá vedie k uspokojovaniu potrieb jednotlivcov, v našom prípade k zlepšeniu zdravotného stavu. Je neoddeliteľná od osoby, ktorej sa poskytuje, ako aj od osoby, ktorá ju poskytuje. Význam uvedeného vymedzenia zdravotnej starostlivosti podčiarkuje skutočnosť, že vnáša do systému zdravotníctva prvky exaktnosti a merateľnosti. Medzi kľúčové ustanovenia nielen z právneho ale i z etického hľadiska patria ustanovenia, ktoré upravujú poučenie a informovaný súhlas, a to s osobitým dôrazom pri biomedicínskom výskume, sterilizáciách a transplantáciách.
Právne postavenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, úpravu ich povinností a podmienok, za ktorých sú oprávnení poskytovať zdravotnú starostlivosť, ako aj úpravu podmienok na výkon zdravotníckeho povolania, obsahuje návrh zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a o stavovských organizáciách v zdravotníctve. Z uvedených dôvodov táto problematika nie je predmetom úpravy návrhu zákona.
Zásadné zmeny v oblasti úpravy zdravotnej starostlivosti a systematické začlenenie úpravy poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotníckych pracovníkov do osobitného zákona predstavujú zmeny, ktoré nie je možné realizovať inak, ako novou právnou úpravou.
Návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet, ani rozpočty obcí a vyšších územných celkov, ani dopad na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a s medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Doložka zlučiteľnosti
návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
a) problematika návrhu zákona podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskym spoločenstvom a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane nepatrí medzi oblasti zahrnuté na zbližovanie práva,
b) Národný program pre prijatie acquis communitaire, Partnerstvo pre vstup a Biela kniha, z ktorých vyplýva požiadavka na inštitucionálne zabezpečenie efektívnej koordinácie systému sociálneho zabezpečenia.
Problematika návrhu zákona je upravená
a) v primárnom práve
v Zmluve a založení Európskeho spoločenstva, podľa ktorej činnosť spoločenstva v oblasti zdravotníctva plne rešpektuje zodpovednosť členských štátov za organizáciu zdravotníctva a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti,
b) v sekundárnom práve
1. v nariadení rady č. 1408/71/EHS o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších predpisov,
2. v nariadení rady č. 574/1972/EHS, ktorým sa ustanovuje postup na vykonávanie nariadenia rady č. 1408/71/EHS o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších predpisov.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie: bezpredmetné
6. Gestor: bezpredmetné
7. Návrh právneho predpisu sa pripravil bez spolupráce s expertmi Európskej únie.
Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov
a vplyvov na zamestnanosť
Návrh zákona nezakladá dodatočné finančné nároky na verejné financie.
Návrh zákona nemá dodatočný finančný dopad na obyvateľov a hospodárenie podnikateľskej sféry.
Návrh zákona nemá dopad na životné prostredie.
Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť.

čl. I

čl. I § 1 §
V súlade s obsahom návrhu zákona sa ustanovuje jeho predmet úpravy.

čl. I § 2 §
Novým spôsobom sa vymedzuje pojem „zdravotná starostlivosť“, a to ako z hľadiska obsahu, tak aj z hľadiska cieľov. Zavedenie ošetrovateľstva a pôrodnej asistencie do oblastí zahrnutých v pojme zdravotná starostlivosť zdôrazňuje osobitné postavenie týchto činností v zdravotníctve. Po prvý raz sa v zákone definuje „zdravotný výkon“, „neodkladná preprava“ a „liečebný režim“. Vymedzenie základných pojmov je potrebné nielen pre správnu aplikáciu tohto zákona, ale i ďalších zákonov v praxi. Týka sa to najmä neodkladnej starostlivosti, ktorú je (v nadväznosti na ostatné zákony) povinný poskytnúť každý poskytovateľ bez ohľadu na svoj zmluvný vzťah so zdravotnou poisťovňou, ktorú je povinná každá zdravotná poisťovňa preplatiť bez ohľadu svoj zmluvný vzťah s poskytovateľom a pri ktorej zdravotná poisťovňa potvrdzuje do 24 hodín, či naozaj ide o neodkladnú starostlivosť. Zavedenie pojmu „ošetrujúci zdravotnícky pracovník“ resp. „ošetrujúci lekár“ má konzekvencie pri stanovení kompetencií, práv a povinností zdravotníckych pracovníkov. Podobne definícia konzília umožňuje adresne preniesť zodpovednosť za konziliárne služby na jeho členov. V oblasti diagnostiky sa po prvý …

čl. I § 3 §
Katalóg zdravotných výkonov je jedným z nevyhnutných predpokladov na tvorbu záväzných štandardných postupov. Ku každej diagnóze obsahuje zoznam zdravotných výkonov, ktoré možno považovať za indikovateľné podľa súčasných medicínskych poznatkov. Medzi nimi sú zdravotné výkony, ktoré je pri danej diagnóze potrebné vykonať vždy, niektoré môžu závisieť od závažnosti zdravotného stavu, ďalšie môžu predstavovať alternatívny postup. Príklad: Diagnóza: Zhubný nádor vaječníka (kód C56) Diagnostický postup (zdravotné výkony vedúce k zisteniu diagnózy): Krvný obraz Krvná skupina + Rh faktor Hemokoagulačné vyšetrenia Základné biochemické vyšetrenia Nádorové markery (CA125, CA19-9) Moč chemicky, kreatinín clearens BWR, HbsAg, HIV RTG hrudníka USG brucha USG transvaginálne Palpačné gynekologické vyšetrenie CT brucha Terapeutický postup (zdravotné výkony vedúce k odstráneniu choroby): Chirurgická liečba Interné predoperačné vyšetrenie (vrátane EKG) Radikálny chirurgický zákrok alebo nádorová debulkizácia Postoperačná starostlivosť Adjuvantná chemoterapia Krvný obraz Diagnostické vyšetrenia súvisiace s liečbou Biochemické parametre 6x Nádorové markery (CA125, CA19-9) CT vyšetrenia 2x Farmakoterapia Gynekologické vyšetrenie 6x Sledovanie pacienta v remisii Nádorové markery (CA125, CA19-9) 6x Paliatívna chemoterapia …

čl. I § 4 §
Úvod druhej časti stanovuje základné podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti. Zdravotnú starostlivosť môže poskytovať výlučne poskytovateľ resp. ním poverení zdravotnícki pracovníci, a to v spomínanej väzbe na diagnózu (pričom diagnózou nemusí byť nevyhnutne choroba – napríklad pôrod alebo prevencia). Štandardný diagnostický a terapeutický postup je správne poskytnutá zdravotná starostlivosť (tzv. „lege artis“). Zdravotná starostlivosť „lege artis“ je poskytnutá vtedy, ak boli bez zbytočného odkladu vykonané všetky kroky na určenie správnej diagnózy a zabezpečil sa správny preventívny alebo liečebný postup. Zdravotná starostlivosť „lege artis“ do systému zdravotníctva vnáša prvýkrát jeho technickú merateľnosť, ktorá je významná aj vo väzbe na návrh zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a návrh zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. Jednoznačné vymedzenie pojmov predstavuje štandardizáciu zdravotnej starostlivosti, ktorá umožní oveľa jasnejšie a presnejšie definovať kto má na čo nárok, prípadne z čoho možno vychádzať pri možnom riešení sporov v súvislosti …

čl. I § 5 §
Etický rozmer poskytovania zdravotnej starostlivosti obsahuje kvantitatívne nemerateľné vzorce správania, a to s osobitým dôrazom v otázkach biomedicínskeho výskumu. Potreba posudzovanie etických otázok v tejto súvislosti vychádza okrem iného i z medzinárodných dokumentov, ktoré sú pre Slovenskú republiku záväzné (napr. Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/20/ES a pod.). Etické komisie zriaďuje ministerstvo zdravotníctva, lekári samosprávnych krajov a poskytovatelia ústavnej starostlivosti. Jej zloženie musí byť multidisciplinárne a pri rozhodovaní sa musí brať do úvahy i tzv. laické hľadisko. Jednotlivé ustanovenia upravujú problematiku konfliktu záujmov, mlčanlivosti, dokumentácie z rokovaní, vydávanie stanovísk. Činnosť etických komisií upraví ich štatút.

čl. I § 6 §
Azda najdôležitejším predpokladom poskytnutia zdravotnej starostlivosti je informovaný súhlas pacienta. Informovaný súhlas je dôležitou súčasťou moderného ponímania zdravotníctva a výrazným spôsobom aktivizuje pacienta do procesu liečby, pričom zvyšuje jeho právne a zdravotnícke povedomie. Informovanému súhlasu predchádza poučenie resp. jeho odmietnutie. Odsek 1 vymedzuje osobu, ktorej je poučenie poskytnuté (samotný pacient resp. osoba, ktorú si sám urči v prípade, ak je spôsobilý na právne úkony v celom rozsahu, inak jeho zákonnému zástupcovi). Obsah poučenia je implicitne upravený v odsekoch 1 a 2, pričom v niektorých prípadoch (biomedicínsky výskum a sterilizácia) je v návrhu zákona (§ 27 ods. 2, § 40 ods. 3) obsah poučenia upresnený explicitným vymenovaním jeho konkrétnych nevyhnutných súčastí. Súčasťou poučenia musí byť informácia o alternatívnych preventívnych, diagnostických a liečebných metódach, ako aj o možných rizikách v prípade odmietnutia informovaného súhlasu. Dôležitým momentom poučenia je z etického pohľadu možnosť slobodne sa rozhodnúť pre udelenie informovaného súhlasu. Takisto je právom pacienta poučenie odmietnuť, toto právo sa však neuplatňuje vo vyššie …

čl. I § 7 §
Ustanovujú sa formy poskytovania zdravotnej starostlivosti, a to ambulantná starostlivosť, ústavná starostlivosť a lekárenská starostlivosť.

čl. I § 8 §
Základným rozdielom medzi ambulantnou a ústavnou zdravotnou starostlivosťou je v dĺžke potrebného nepretržitého poskytovania zdravotnej starostlivosti. Kým ambulantná starostlivosť sa poskytuje osobe, ktorej zdravotný stav nevyžaduje takéto poskytovanie presahujúce 24 hodín, ústavná starostlivosť sa poskytuje osobe, ktorej zdravotný stav vyžaduje nepretržité poskytovania zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín. V tomto ustanovení sa ďalej vymedzuje všeobecná a špecializovaná ambulantná starostlivosť.

čl. I § 9 §
Prijatie do ústavnej starostlivosti sa uskutočňuje na základe odporúčania ošetrujúceho lekára, pričom takýmto lekárom môže byť tak lekár poskytujúci ambulantnú starostlivosť, ako i lekár na centrálnom príjme nemocnice alebo lekár poskytujúci neodkladnú starostlivosť v rámci záchrannej zdravotnej služby. Špeciálny prípad predstavuje rozhodnutie súdu (viď prípady, pri ktorých je možné poskytovať zdravotnú starostlivosť bez informovaného súhlasu). V osobitných prípadoch, upravených v odseku 3 (osoba vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody) prijíma rozhodnutie o hospitalizácii rezortný orgán zdravotníckej služby a zabezpečuje potrebnú ochranu. Odsek 4 vyžaduje súhlas súdu so zdravotnou starostlivosťou poskytnutou bez informovaného súhlasu, ak išlo o zabránenie šíreniu prenosnej choroby alebo ohrozovanie v dôsledku duševnej choroby. Do udelenia takéhoto súhlasu je možné osobe poskytovať len neodkladnú starostlivosť. V prípade, že súd nesúhlasil s ďalším poskytovaním zdravotnej starostlivosti osobe bez informovaného súhlasu resp. ak osoba, ktorá napr. v dôsledku bezvedomia nebola schopná vyjadriť svoju vôľu už takúto schopnosť nadobudla a s ďalším poskytovaním zdravotnej starostlivosti nesúhlasila, podľa odseku 5 …

čl. I § 10 §
Lekárenská starostlivosť je formou poskytovania zdravotnej starostlivosti. Podrobnejšie je upravená v zákone č. 140/1998 Z . z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach.

čl. I § 11 §
Jednoznačné vymedzenie práv a povinností osoby, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť, je prvoradým predpokladom na ich uplatňovanie v praxi. Právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa zaručuje každému, toto právo však nezakladá automaticky právo na úhradu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia. Takéto právo musí byť v súlade zo základnými zásadami právneho štátu, musí platiť pre každého rovnako a nesmie byť predmetom diskriminácie a nerovnakého zaobchádzania na akomkoľvek základe (odsek 2), a to ani v prípade, ak sa osoba domáha uplatňovania svojich práv (odsek 3 a 5). Ide o neodmysliteľnú časť demokratického právneho poriadku. S právom na poskytovanie zdravotnej starostlivosti súvisí aj právo na výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Uvedené právo však môže byť u taxatívne ustanoveného okruhu osôb obmedzené, pričom toto obmedzenie vyplýva zo špecifického režimu, ktorému uvedené osoby podliehajú (väzni, vojaci, policajti a pod.). Toto ustanovenie súvisí s úpravou práva na voľbu zdravotnej poisťovne v návrhu zákona o zdravotných poisťovniach, kde môže služobný orgán alebo služobný úrad v konkrétnych prípadoch …

čl. I § 12 §
Poskytnutie zdravotnej starostlivosti predstavuje nielen zásah do zdravotného stavu pacienta, ale má aj právne dôsledky. Preto je potrebné vymedziť právny vzťah medzi pacientom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Ide o dohodu zmluvných strán, ktorej podrobnosti sú zákonom špecifikované len v prípade dohody poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti (odseky 6, 7 a 8). Takáto dohoda musí byť písomná a uzatvorená minimálne na obdobie šiestich mesiacov, pričom je ustanovený aj mechanizmus straty platnosti dohody. Šesťmesačná výpovedná lehota (ak sa zmluvné strany nedohodnú inak) má pôsobiť ako prvok stabilizovania siete primárneho kontaktu. V ostatných prípadoch môže byť dohoda uzatvorená napr. ústne, jednorazovo a pod. V taxatívne ustanovených prípadoch môže poskytovateľ návrh na uzavretie dohody odmietnuť. Ide o prípady nadmerného pracovného vyťaženia, konfliktu záujmov alebo tzv. výhrady svedomia (odsek 2 písm. c) spolu s odsekom 3), t. j. právo poskytovateľa odmietnuť z dôvodu osobného presvedčenia poskytnutie zdravotnej starostlivosti v oblasti reprodukčného zdravia. Poskytovateľ však nesmie takýmto odmietnutím bezprostredne ohroziť život alebo zdravie osoby (odsek 5). Odmietnutie …

čl. I § 13 §
Taxatívne sa ustanovujú služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Ich taxatívny výpočet je dôležitý z dôvodu ich odlíšenia od zdravotnej starostlivosti.

čl. I § 14 §
Ustanovenie vymedzuje dopravu ako službu súvisiacej so zdravotnou starostlivosťou, pričom treba zdôrazniť, že neodkladná preprava v rámci záchrannej zdravotnej služby je zdravotnou starostlivosťou, nie službou. Odseky 2 a 3 upravujú kompetencie pri neakútnej preprave osôb, ktoré podliehajú špecifickému režimu.

čl. I § 15 §
Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti môže byť z viacerých dôvodov (napr. komunikačná bariéra, psychologické faktory a pod.) účelná prítomnosť ďalšej osoby okrem samotného pacienta. V prípade poskytovania ústavnej starostlivosti pacientovi je možné poskytnúť možnosť pobytu v zdravotníckom zariadení aj takejto sprevádzajúcej osobe (sprievodcovi). Pobyt sprievodcu je takisto službou súvisiacou so zdravotnou starostlivosťou poskytovanou hospitalizovanému pacientovi. Sprievodcom býva najčastejšie zákonný zástupca alebo osoba blízka pacientovi (v takomto prípade je podmienkou spôsobilosť na právne úkony), ale môže ísť aj o malé dieťa, ktoré je napr. psychicky fixované na hospitalizovaného rodiča.

čl. I § 16 §
Výsledok lekárskeho posudzovania – lekársky posudok – nie je zdravotnou starostlivosťou, keďže nijako neprispieva k zdravotnému stavu osoby. Ide o službu, ktorú vykonáva lekár na žiadosť alebo so súhlasom príslušnej osoby. Odsek 1 stanovuje okruh takýchto posudkov.

čl. I § 17 §
Problematika rozhodovania pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a služieb s ňou súvisiacich je riešená systémovo a jednoznačne. V prípade akýchkoľvek pochybností alebo sťažností v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti alebo služieb s ňou súvisiacich sa pacient obracia najprv na poskytovateľa. Ak nie je s jeho vybavením spokojný, obracia sa na úrad pre dohľad (ak je predmetom sťažnosti nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť) alebo na ten orgán, ktorý vpustil poskytovateľa do siete (t.j. VÚC alebo MZ SR v prípade povolení, komora v prípade licencie na výkon samostatnej praxe). V prípade zisteného pochybenia a porušenia zákona zo strany poskytovateľa majú tieto inštitúcie v súvzťažnosti s ostatnými reformnými zákonmi dostatočné právomoci na presadenie nápravy.

čl. I § 18 §
Úvodné ustanovenia o zdravotnej dokumentácii upravujú všeobecné pravidlá pre spracúvanie, poskytovanie a sprístupňovanie údajov, a to najmä so zreteľom na zákon o ochrane osobných údajov, ktoré sú súčasťou zdravotnej dokumentácie.

čl. I § 19 §
Zdravotná dokumentácia je súhrn údajov (meno a priezvisko, anamnéza, rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti, identifikácia poskytovateľa, a pod.) a jej vedenie tvorí súčasť poskytovania zdravotnej starostlivosti. Obsah zdravotnej dokumentácie stanovuje odsek 2. Zdravotná dokumentácia sa vedie v štátnom jazyku v písomnej forme alebo v elektronickej forme. Zdravotnú dokumentáciu musíme chápať ako súbor dát a údajov u všetkých poskytovateľov, s ktorými osoba príde pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti do styku. Nie je to len dokumentácia vedená u všeobecného lekára, ale aj dokumentácia u všetkých ostatných poskytovateľov v rozsahu nimi poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Všeobecný lekár má pritom výnimočnú pozíciu – vedie zdravotnú dokumentáciu ako celok (odsek 4) a sústreďuje výpisy zo zdravotnej dokumentácie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti u iných poskytovateľov. Takéto opatrenie umožňuje na jednej strane nájsť v prípade potreby (či už v rámci revízneho systému poisťovní, preverovania postupu lege artis,...) kľúčové informácie na jednom mieste. Na druhej strane to umožňuje všeobecnému lekárovi získať prehľad o poskytovanej zdravotnej starostlivosti a následne tak efektívne koordinovať …

čl. I § 20 §
Každý zápis do zdravotnej dokumentácie musí byť jednoznačne identifikovateľný, preto je potrebné ju viesť v takej podobe, v ktorej sa takáto identifikácia dá spoľahlivo uskutočniť. Dnes uplatňovanú písomnú formu môže časom postupne nahradiť elektronická forma, ktorá však musí spĺňať podmienku elektronického podpisu. Odsek 3 stanovuje podmienky pre elektronickú formu vedenia zdravotnej dokumentácie. Ak je zdravotná dokumentácia uložená v elektronickej forme bez elektronického podpisu, poskytovateľ ju musí viesť aj v písomnej forme. Len tak je totiž možné zaručiť požiadavku jednoznačnej identifikovateľnosti a bezpečnosti pred nežiaducou manipuláciou.

čl. I § 21 §
Zápis do zdravotnej dokumentácie musí byť jednoznačný – a to z hľadiska priradenia časového údaju, rozsahu zdravotnej starostlivosti ako i úkonov jej predchádzajúcich (poučenie, informovaný súhlas) a ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka. Úprava formátu zápisu obsahuje spomínané požiadavky na jednoznačnú identifikáciu zdravotníckeho pracovníka. Môže ísť buď o pečiatku a podpis alebo o elektronický podpis príslušného zdravotníckeho pracovníka. Ak je potrebné z akýchkoľvek dôvodov urobiť opravu predchádzajúceho zápisu v zdravotnej dokumentácii, je to možné urobiť len novým zápisom (so všetkými jeho atribútmi), t.j. pôvodný zápis zostane nezmenený. Tento postup má za cieľ zabrániť napr. zahladeniu stôp pri zdravotnej starostlivosti neposkytnutej lege artis.

čl. I § 22 §
Poskytovateľ je za zdravotnú dokumentáciu plne zodpovedný. Ak dôjde k jej poškodeniu, strate alebo zneužitiu, nesie za to zodpovednosť. Odsek 2 ustanovuje povinnosť archivovania zdravotnej dokumentácie (lehota 20 rokov od posledného poskytnutia zdravotnej starostlivosti u príslušného poskytovateľa resp. 20 rokov od smrti osoby u všeobecného lekára) z dôvodov možnej potreby výskumu, vyšetrovania, kontroly či dohľadu.

čl. I § 23 §
Pri zmene všeobecného lekára je predchádzajúci poskytovateľ povinný odovzdať zdravotnú dokumentáciu preberajúcemu poskytovateľovi do siedmich dní od vyžiadania, pričom má právo si ponechať jej kópiu. Keďže ako zdravotná dokumentácia je súčasťou zdravotnej starostlivosti a nie je majetkom lekára (ale ani pacienta), musí nasledovať zmluvný vzťah medzi pacientom a lekárom. Ak predchádzajúci poskytovateľ odmietne odovzdať zdravotnú dokumentáciu novému poskytovateľovi, ide o porušenie zákona (sankcie upravuje zákon o poskytovateľoch). Spôsob odovzdania musí byť „preukázateľný“ – napr. doporučená zásielka. Ustanovenie nevylučuje možnosť odovzdať dokumentáciu prostredníctvom samotného pacienta, avšak za prípadné negatívne následky takéhoto rozhodnutia nesie zodpovednosť (viď § 22) odovzdávajúci poskytovateľ. Odovzdanie zdravotnej dokumentácie musí byť zabezpečené proti poškodeniu, zničeniu a zneužitiu (odsek 5). Keďže zdravotná dokumentácia nemôže byť predmetom vlastníctva, nemôže byť ani predmetom napr. kúpy/predaja alebo dedenia lekárskej praxe. Zdravotná starostlivosť – ktorej súčasťou je i zdravotná dokumentácia – sa poskytuje na základe dohody s pacientom, takže prevod zdravotnej dokumentácie bez predchádzajúceho súhlasu pacienta je porušením tohto zákona. V prípade, ak …

čl. I § 24 §
Výpis zo zdravotnej dokumentácie je jednou z najčastejších foriem profesionálnej komunikácie medzi zdravotníckymi pracovníkmi, poskytujúcimi zdravotnú starostlivosť príslušnej osobe. Z pohľadu ochrany osobných údajov, ktoré zdravotná dokumentácia obsahuje, ide o poskytovanie týchto údajov. Odsek 1 upravuje obsah výpisu z hľadiska jeho praktického využitia pri ďalšom poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Keďže všeobecný lekár má z hľadiska vedenia zdravotnej dokumentácie ako celku kľúčovú úlohu v systéme, iní poskytovatelia, ktorí pacientovi poskytujú zdravotnú starostlivosť majú možnosť práve od neho získať všetky súvisiace údaje, potrebné pre správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Odsek 2 stanovuje povinnosť všeobecnému lekárovi poskytovať tieto údaje na vyžiadanie. Pri odosielaní pacienta k iným poskytovateľom je všeobecný lekár automatický povinný odoslať aj výpis zo zdravotnej dokumentácie. V súvislosti s povinnosťou všeobecného lekára viesť zdravotnú dokumentáciu ako celok je v odseku 3 komplementárna povinnosť všetkých ostatných poskytovateľov umožniť napĺňanie tejto povinnosti. To je možné poskytovaním koncízneho výpisu zo zdravotnej dokumentácie. Odsek 4 vymedzuje ďalšie subjekty, ktorým môže byť poskytnutý výpis zo zdravotnej dokumentácie, t.j. …

čl. I § 25 §
Nahliadanie do zdravotnej dokumentácie je z hľadiska ochrany osobných údajov sprístupňovaním osobných údajov. Jedným zo základných práv pacienta je právo oboznámiť sa so všetkými údajmi uvedenými v zdravotnej dokumentácii. Toto právo má v prípade osoby, ktorá nie je plne spôsobilá na právne úkony jej zákonný zástupca. Po smrti osoby majú toto právo najbližší rodinní príslušníci resp. blízke osoby podľa Občianskeho zákonníka. Doterajšia právna úprava neumožňovala splnomocniť uplatnením tohto práva tretie osoby (napr. právnych zástupcov), čo predložený návrh mení a v rozsahu osvedčeného plnomocenstva dáva právo nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie aj tretím osobám (odsek 1 písm. c)). Subjekty uvedené pod písmenom d) a e) majú právo nahliadať do zdravotnej dokumentácie pre faktické umožnenie ich poslania, ktorým je revízna činnosť v rámci verejného zdravotného poistenia a dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Sprístupnenie zdravotnej dokumentácii znalcovi rieši otázku prístupu vyšetrovateľov či súdu k zdravotnej dokumentácii. V prípade, ak je potrebné overiť pravosť záznamov v zdravotnej dokumentácie a to, či nedošlo k manipulácii alebo falšovaniu …

čl. I § 26 §
Veda a výskum umožňujú napredovanie ľudskej spoločnosti, nové poznatky zasahujú do každej sféry našich životov, zdravotníctvo nevynímajúc. Objavy, ktorých cieľom je zvyšovať kvalitu a predlžovať ľudský život patria medzi priority mnohých výskumných projektov. Avšak ani pri použití najmodernejších výskumných metód sa záverečná fáza overovania vedeckých poznatkov nezaobíde bez účasti človeka ako subjektu takéhoto overovania. Ide pritom o eticky mimoriadne vážnu problematiku. Na jednej miske pomyselných váh sú potenciálne prínosy novej technológie či lieku, na druhej strane riziko potenciálnej ujmy. Naviac, treba brať do úvahy existujúce a overené liečebné alebo diagnostické postupy, ktoré majú možno nižší – ale overený – prínos a aj nižšiu mieru rizika. Tlak na čo najrýchlejšie zavedenie nových poznatkov do praxe musí byť vyvážený profesionalitou výskumníka. Úprava problematiky biomedicínskeho výskumu je riešená v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny (Dohovor o ľudských právach a biomedicíne), ktorý nadobudol platnosť pre Slovenskú republiku 1. decembra 1999. Úvodné ustanovenie …

čl. I § 27 §
Základnou podmienkou pre biomedicínsky výskum je udelenie výslovného a jednoznačného informovaného súhlasu. Táto základná podmienka má jedinú – o to prísnejšie však upravenú – výnimku v prípade pacientov v stave vyžadujúcom neodkladnú starostlivosť, ktorí nie sú schopní dať takýto súhlas (viď § 34). Informovaný súhlas je v odseku 1 špecifikovaný ako písomný (pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti vo všeobecnosti stačí „preukázateľný“), navyše mu nesmie predchádzať odmietnutie poučenia a poučenie musí nevyhnutne obsahovať všetky informácie uvedené v odseku 2. Toto ustanovenie má za cieľ zdôrazniť skutočne zásadnú potrebu kvalifikovanosti súhlasu a zároveň dostatočného informovania o právach účastníka výskumu (napríklad právo na odvolanie informovaného súhlasu). V odseku 3 je zdôraznený antidiskriminačný prvok, ktorý patrí medzi piliere základných práv pacienta (§ 11).

čl. I § 28 §
Etickú prijateľnosť projektu biomedicínskeho výskumu posudzuje na základe predloženej úplnej dokumentácie projektu etická komisia. Pravidlá takéhoto posudzovania sú zhrnuté v odsekoch 1 až 5.

čl. I § 29 §
Keďže biomedicínsky výskum predstavuje spravidla vyššiu mieru rizika než overené postupy poskytovania zdravotnej starostlivosti, je potrebné venovať zvýšenú pozornosti ochrane zdravia účastníkov výskumu. Súčasťou takejto ochrany je podrobná znalosť zdravotného stavu potenciálneho účastníka ešte pred začiatkom jeho účasti. Osobitná pozornosť sa pritom venuje ženám v reprodukčnom veku. Súčasťou vedeckého výskumu je používanie placeba, ktoré predstavuje samostatnú etickú kategóriu. Jeho použitie znamená neposkytnutie overenej a efektívnej liečby účastníkovi výskumu. Takéto neposkytnutie potrebnej zdravotnej starostlivosti je možné len ak tým nie je účastník výskumu neprijateľne ohrozený.

čl. I § 30 §
Biomedicínsky výskum je dynamická oblasť, v ktorej je potrebné priebežne vyhodnocovať informácie o aktuálnom vývoji projektu. Odsek 1 stanovuje podávanie správ o priebehu výskumu minimálne raz ročne. V prípade akéhokoľvek neštandardného javu v rámci výskumu alebo zvýšenia rizika pre účastníkov výskumu, je povinný zodpovedný riešiteľ o tom bezodkladne informovať všetkých zainteresovaných (účastníkov výskumu, schvaľovateľa a príslušnú etickú komisiu). V prípade, že realizované alebo navrhnuté opatrenia na odstránenie nežiaducich skutočností nevedú k zlepšeniu, zmena situácie môže viesť k zmene stanoviska o etickej prijateľnosti projektu a následne k jeho zastaveniu.

čl. I § 31 §
Ustanovenie upravuje poskytovanie a zverejňovanie výsledkov projektu biomedicínskeho výskumu.

čl. I § 32 až 34 §
Biomedicínsky výskum v osobitných prípadoch zahŕňa výskum s účasťou osôb, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony v celom rozsahu (§ 32), tehotných a dojčiacich žien (§ 33), osôb v stave vyžadujúcom neodkladnú starostlivosť (§ 34). Podmienky na účasť týchto okruhov osôb sú ešte prísnejšie než v ostatných prípadoch biomedicínskeho výskumu. Vo všeobecnosti platí, že účasť týchto osôb na výskume bez zdravotnej indikácie môže byť len výnimočná, výskum predstavuje len minimálne riziko a neohrozí život a zdravie účastníka (resp. narodeného alebo nenarodeného dieťaťa pri účasti tehotnej alebo dojčiacej ženy). Výskum zo zdravotnej indikácie, keď sa očakáva priamy prospech pre účastníka výskumu, je možné uskutočniť s účasťou spomenutého okruhu osôb len ak neexistuje možnosť jeho uskutočnenia s účasťou osoby, ktorá nepatrí do tohto okruhu. Ak má byť účastníkom biomedicínskeho výskumu osoba, nachádzajúca sa v stave vyžadujúcom neodkladnú starostlivosť a nie je tým pádom možné získať zodpovedajúci informovaný súhlas, podmienkou na jej účasť je predchádzajúci súhlas etickej komisie s účasťou takýchto osôb …

čl. I § 35 §
Cieľom transplantácií (a v prípade darcovstva krvi transfúzií) je zachraňovať ľudské životy a zlepšovať ich kvalitu, je však potrebné stanovením záväzných pravidiel zabrániť ich zneužitiu a zabrániť ich komercionalizácii. Znenie úpravy je v súlade s Dohovorom o ľudských právach a biomedicíne a s dodatkovým protokolom O transplantácii orgánov a tkanív ľudského pôvodu (dodatkový protokol neupravuje darcovstvo krvi). Všeobecné podmienky upravujú základný rámec pre problematiku transplantácií. Proces transplantácie orgánov, tkanív a buniek sa skladá z troch základných krokov: odberu, spracovania/uchovania/distribúcie a prenosu. Takéto činnosti môže vykonávať poskytovateľ len na základe príslušného povolenia. Každý poskytovateľ je pritom povinný oznamovať potenciálnych darcov do registra, vedeného ministerstvom. Ministerstvo takisto schvaľuje projekty medzinárodnej spolupráce v oblasti transplantácií (odsek 7), keďže ide o citlivú oblasť, ktorá by mala za každých okolností zostať pod centrálnou kontrolou. Každý odobratý orgán a tkanivo musia byť vyšetrené pred ich prenosom, aby sa zabránilo možnému vedľajšiemu neželanému dôsledku transplantácie (napr. prenos infekcie). Odsek 8 zakazuje transplantáciu s cieľom finančného zisku (články …

čl. I § 36 §
Odsek 1 definuje podmienky, za ktorých je možné odoberať orgány, tkanivá alebo bunky z tela živého darcu. Vo všeobecnosti platí, že orgány a tkanivá sa majú odoberať pokiaľ možno mŕtvym osobám. Odber od živých darcov je vždy spojený s určitým rizikom a môže mať následky. Odber je preto opodstatnený len ak neexistuje iný spôsob, prinášajúci porovnateľný výsledok. Nemožno ho uskutočniť, ak by vážne ohrozil zdravotný stav darcu (odsek 4). Odber nevyhnutne podlieha informovanému súhlasu a u osôb, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony v celom rozsahu je darovanie orgánov obmedzené na minimum (odsek 2 písm. b)). Nestačí informovaný súhlas zákonného zástupcu, potenciálny odber sa musí týkať regeneratívneho tkaniva, potenciálnym príjemcom je súrodenec, nie je k dispozícii iný vhodný darca a ide o život zachraňujúci výkon (ide najmä o odber kostnej drene). Takouto prísnou úpravou je možné zabrániť potenciálnemu zneužitiu transplantácií u maloletých osôb alebo osôb zbavených spôsobilosti na právne úkony. Odsek 3 upravuje, kto nemôže byť darcom vzhľadom na …

čl. I § 37 §
Nevyhnutným predpokladom odberu orgánov od mŕtveho darcu je určenie smrti. Problematiku určovania smrti a postup pri úmrtí upravujú §§ 42 až 44. Základný princíp pre odber orgánov od mŕtvych je zákonom predpokladaný súhlas s posmrtným odberom tkanív a orgánov. Takáto úprava je v súlade s článkom 17 dodatkového protokolu, ktorý v takom prípade predpokladá úpravu práva osoby nesúhlasiť počas svojho života s posmrtným odberom. Toto právo vrátane práva odvolať svoj nesúhlas je upravené v odsekoch 2 až 5, pričom register osôb nesúhlasiacich s posmrtným odberom vedie ministerstvo zdravotníctva (odsek 5). Každý poskytovateľ je povinný pred odberom tkanív alebo orgánov overiť v registri, či týmto úkonom neporuší právo osoby. Preto je potrebné pred odberom zisťovať totožnosť zomrelej osoby. V prípade, že sa vykonal odber orgánov, je potrebné vykonať pitvu, a to aj v prípade, že si to osoba počas svojho života neželala.

čl. I § 38 §
Podobne ako pri všeobecných podmienkach poskytovania zdravotnej starostlivosti musí prenosu orgánu, tkaniva alebo bunky predchádzať informovaný súhlas a zdravotný stav potenciálneho príjemcu musí byť primeraný takémuto zákroku. Zoznam osôb čakajúcich na transplantáciu vedie ministerstvo zdravotníctva (odsek 3). Odsek 4 upravuje spravodlivosť pri alokácii tkanív a orgánov. V zoznamoch osôb čakajúcich na transplantáciu nie je možné niekoho uprednostniť z iného než medicínskeho hľadiska, keďže tzv. „úzke hrdlo“ systému spočíva v nedostatku darcov na rozdiel od čakacích zoznamoch pri elektívnych výkonoch hradených na základe verejného zdravotného poistenia (tam je „úzke hrdlo“ v prísune peňazí zo zdravotnej poisťovne, nie v kapacitách).

čl. I § 39 §
Všeobecné podmienky pre darovanie krvi sú miernejšie, než v doterajšej právnej úprave, ktorá neumožňovala darcovstvo krvi napr. tehotným ženám, hoci to mohlo byť indikované napr. v prípade potenciálnej autotransfúzie. Nevyhnutným predpokladom darovania krvi je informovaný súhlas darcu (staršieho ako 18 rokov a spôsobilého na právne úkony v celom rozsahu), vyšetrenia, ktorých úlohou je zabrániť možnému šíreniu prenosných ochorení, a dobrý zdravotný stav darcu.

čl. I § 40 §
Problematika sterilizácií bola dosiaľ upravená smernicou z roku 1972 (č. Z-4582/1972-B/1). Praktické problémy, ktoré vyvrcholili na prelome rokov 2002 a 2003 ukázali zásadné nedostatky tejto právnej úpravy. Ustanovenie § 40 tieto nedostatky jednoznačne a nekompromisne rieši. Definícia sterilizácie (odsek 1) sa týka tak mužov ako i žien. Nevyhnutným predpokladom vykonania takéhoto zákroku je udelenie informovaného súhlasu (dosiaľ bolo možné zo zdravotných indikácií uskutočniť sterilizáciu aj bez informovaného súhlasu). Takýto informovaný súhlas musí mať vždy písomnú podobu. Zároveň ho sprevádza písomná žiadosť. V prípade osôb, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony v celom rozsahu, nestačí na vykonanie sterilizácie informovaný súhlas a žiadosť zákonného zástupcu, ale je potrebný súhlas súdu. Toto obmedzenie má na jednej strane zásadným spôsobom zabrániť potenciálnemu zneužitiu, na strane druhej však umožňuje v osobitných a zdravotne indikovaných prípadoch sterilizáciu vykonať. Informovanému súhlasu za každých okolností musí predchádzať poučenie (informovaný súhlas ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia je neplatný). Obsah poučenia je definovaný všeobecne v § 6 ods. 1 a …

čl. I § 41 §
Asistovaná reprodukcia (postupy a metódy, pri ktorých dochádza k manipulácii so ženskou pohlavnou bunkou a mužskou pohlavnou bunkou a splynutými pohlavnými bunkami vrátane ich uchovávania s cieľom vytvoriť novú ľudskú bytosť) a lekárska genetika sú súčasťou zdravotnej starostlivosti. Ich vykonávanie je však potrebné vzhľadom na etický rozmer a problematiku možného zneužitia špecifikovať do takých podrobností, ktoré presahujú rámec tejto právnej úpravy.

čl. I § 42 až 43 §
Úprava postupu pri úmrtí je úzko prepojená s úpravou pôsobnosti úradu pre dohľad, ktorý ako garant nezávislého posudzovania úmrtia rozhoduje o ďalšom postupe po konštatovaní úmrtia, a taktiež s problematikou transplantácií. Oznamovacia povinnosť je nevyhnutným predpokladom na jednej strane na uplatnenie pôsobnosti úradu pre dohľad, na druhej strane má aj etické dôsledky pre včasné informovanie príbuzných. V prípade, ak smrti predchádzali neprirodzené príčiny, musí byť o nej informovaný Policajný zbor (§ 42 ods. 3 a § 43 ods. 3). Podrobnosti o prehliadke mŕtveho tela a o nariadení pitvy upravuje zákon o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou

čl. I § 44 §
Najcitlivejším momentom postupu pri úmrtí je určenie smrti. Hranica medzi životom a smrťou človeka nie je v medicíne triviálnou záležitosťou. Úmrtie zvyčajne nie je možné konštatovať bez podrobného vyšetrenia. Vzhľadom na kľúčový význam vyššej nervovej činnosti (centrálneho nervového systému) je možné za mŕtvu vyhlásiť osobu, u ktorej došlo k nezvratnému zlyhania všetkých funkcií celého mozgu – s dôrazom na obe adjektíva, t.j. „všetkých“ a „celého“. Dôkazom takého zlyhania je podľa súčasných poznatkov lekárskej vedy a súčasných technologických možností zastavenie elektrickej aktivity mozgu (izoelektrická čiara na elektroencefalograme) ako i zastavenie perfúzie krvi v mozgu (angiografia ciev mozgu). Smrť v takomto prípade musí jednomyseľne určiť konzílium (aby bola minimalizovaná na najmenšiu možnú mieru možnosť nesprávneho posúdenia). Odsek 4 upravuje zloženie takéhoto konzília, pričom v záujme prevencie konfliktu záujmov nesmie byť členom tohto konzília lekár, ktorý dosiaľ poskytoval zdravotnú starostlivosť a ani lekár, ktorý sa má zúčastniť transplantácie. I napriek konštatovaniu smrti mozgu je možné, že s pomocou prístrojov funguje v organizme človeka …

čl. I § 45 §
Informačná sústava zdravotníctva je poňatá ako systém štandardov, ktorý navzájom komunikuje na báze definovaných rozhraní. Ak sú v takomto systéme spracúvané osobné údaje, úprava plne rešpektuje zákon na ochranu osobných údajov. Príloha č. 2 k zákonu preto stanovuje zoznam dotknutých osôb, rozsah, účel a podmienky spracúvania osobných údajov, ak by tým bol prekročený rámec § 9 ods. 1 písm. e) zákona na ochranu osobných údajov. V rámci štatistického zisťovania neobmedzuje pôsobnosť Štatistického úradu Slovenskej republiky. Nad tento rámec stanovuje štandardy, nástroje porovnateľnosti (napr. číselníky, klasifikácie) a rozhrania ministerstvo zdravotníctva ako ústredný orgán štátnej správy. Všetci prevádzkovatelia zdravotníckych informačných systémov (ide o rôznorodú skupinu – od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotných poisťovní cez útvary zdravotníctva samosprávnych krajov, Úrad verejného zdravotníctva, úrad pre dohľad až po stavovské organizácie) sú pritom povinní dodržiavať tieto štandardy. Navyše sú tieto subjekty povinné poskytovať ministerstvom určené údaje (pri dodržaní zákona o ochrane osobných údajov a zákona o štátnej štatistike) ministerstvu zdravotníctva a úradu pre dohľad.

čl. I § 46 §
Ustanovuje sa pôsobnosť ministerstva zdravotníctva na úseku zdravotnej starostlivosti.

čl. I § 47 §
Upravuje výkon miestnej štátnej správy na úseku zdravotníctva. Miestnu štátnu správu na úseku zdravotníctva v samosprávnom kraji vykonáva ako prenesený výkon štátnej správy samosprávny kraj. Ustanovujú sa jeho kompetencie a úlohy.

čl. I § 48 §
Splnomocňujú sa ústredné orgány štátnej správy na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov po dohode s ministerstvom zdravotníctva, ktoré upravia organizáciu poskytovania zdravotnej starostlivosti v ich rezorte.

čl. I § 49 §
Navrhuje sa zrušiť všeobecne záväzný právny predpis (smernica o sterilizáciách), keďže zákon upravuje dotknutú problematiku.

čl. II
Doplnenie ustanovenia súvisí so spracovaním osobných údajov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a vykonávaní verejného zdravotného poistenia. Doterajšie znenie neumožňovalo spracovanie osobných údajov bez súhlasu osoby na účely zdravotného poistenia, pričom ide o jeden z kľúčových momentov aplikácie princípu zdravotného poistenia.

čl. III
Novela súčasného zákona NR SR č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov obsahuje vypustenie ustanovení, ktoré sa nahrádzajú novou právnou úpravou obsiahnutou v návrhu zákona, ako aj v návrhu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, terminologické zmeny v časti, ktorá sa ponecháva v platnosti (problematika prírodných liečebných kúpeľov, prírodných liečivých zdrojov, prírodných zdrojov minerálnych vôd a klimatických podmienok priaznivých na liečenie) vzhľadom na požiadavku zosúladenia terminológie s právom Európskej únie. Zákon NR SR č. 277/1994 Z. z. bude zrušený novým zákonom o kúpeľníctve, ktorý Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky t. č. pripravuje.

čl. IV
Novela Trestného zákona má za cieľ zavedenie sankcie za porušenie ustanovení o sterilizácií obsiahnutých v návrhu zákona. Výška trestu zodpovedá zásahu, ktorý nezákonná sterilizácia spôsobuje reprodukčnému zdraviu postihnutej osoby.

čl. V
Navrhovaná účinnosť nadväzuje na účinnosť ostatných reformných zákonov. V Bratislave 15. apríla 2004 Mikuláš D z u r i n d a , v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Rudolf Z a j a c , v.r. minister zdravotníctva Slovenskej republiky

čl. I

čl. I bod 1 §
V ustanovení, ktoré vymedzuje čo sa rozumie pod pojmom poskytovanie zdravotnej starostlivosti, sa jednoznačne ustanovuje, že zdravotnou starostlivosťou nie je vykonávanie liečiteľskej činnosti.

čl. I bod 2 §
Dopĺňa sa definícia ošetrovateľskej praxe.

čl. I bod 3 §
Dopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie na vydanie sesterských diagnóz, ktoré v zákone doteraz chýbalo. Doteraz bolo v zákone ustanovené, že len zoznam sesterských diagnóz ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

čl. I bod 4 §
Pôvodný katalóg zdravotných výkonov sa delí na nový katalóg zdravotných výkonov, ktorý bude predstavovať súbor všetkých zdravotných výkonov a zoznam zdravotných výkonov, priradených ku konkrétnej chorobe s rozdelením na diagnostické a terapeutické výkony. Katalóg zdravotných výkonov bude slúžiť pre vytvorenie zoznamu zdravotných výkonov patriacim k jednotlivým chorobám. Katalóg zdravotných výkonov a Zoznam zdravotných výkonov vydáva vláda Slovenskej republiky nariadením.

čl. I bod 5 §
Navrhuje sa nová definícia lege artis vo vzťahu ku kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti a vo vzťahu k indikátorom kvality a ich vyhodnoteniu.

čl. I bod 6 §
Umožní sa zriadiť si etickú komisiu aj v rezorte Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Zdravotná starostlivosť vo väzenských zariadeniach musí byť zabezpečená v zmysle Európskych väzenských pravidiel – Doporučenia Rady Európy č. R (87) 3. Zdravotná starostlivosť vo väzenstve má svoje špecifiká, na ktorých plnení sa podieľajú všetky zložky väzenského systému. V citovanom doporučení je presne určené, čo má byť väznenej osobe poskytnuté, a na čo má väznená osoba právo. Posudzovať etické otázky vznikajúce pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v podmienkach väzenstva si vyžaduje podrobnú znalosť väzenského systému, tak v podmienkach Slovenskej republiky, ako aj v zahraničí. Z týchto dôvodov je vhodné zriadiť etickú komisiu v rámci rezortu ministerstva spravodlivosti v súčinnosti s ministerstvom zdravotníctva.

čl. I bod 7 §
Podľa platnej právnej úpravy je ošetrujúci zdravotnícky pracovník povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti okrem zákonného zástupcu maloletého dieťaťa, opatrovníka a osobu, ktorá má maloleté dieťa v pestúnskej starostlivosti. Podľa zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov maloleté dieťa môže súd zveriť okrem pestúnskej starostlivosti aj do náhradnej osobnej starostlivosti a do ústavnej starostlivosti, alebo môže byť maloletému dieťaťu ustanovený nielen opatrovník, ale aj poručník. V praxi vznikli problémy zabezpečiť informovaný súhlas od zákonného zástupcu maloletých detí, ktoré sú na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia, alebo o nariadení ochrannej výchovy umiestnené v detských domovoch, krízových strediskách, reedukačných detských domovoch, v domovoch sociálnych služieb, detských diagnostických centrách, diagnostických centrách pre mládež, v špeciálnych školách internátnych. Rodičia resp. zákonní zástupcovia maloletého dieťaťa nemôžu informovaný súhlas preukázať, lebo mnohí s dieťaťom od narodenia nemajú kontakt, nezaujímajú sa oň, …

čl. I bod 8 a 9 §
Rozširuje sa možnosť, kedy poskytnúť ambulantnú zdravotnú starostlivosť aj bez informovaného súhlasu, a to z dôvodu nevyhnutnej potreby osobe, ktorá v dôsledku duševnej choroby, alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.

čl. I bod 10 §
Vzhľadom na to, že zákon zrušil primárnu a sekundárnu starostlivosť, ktorú nahradil všeobecnou a špecializovanou zdravotnou starostlivosťou je potrebné upraviť správny názov špecializácie poskytovateľa, ktorý vykonáva všeobecnú starostlivosť pre deti a dorast. Doteraz poskytoval túto starostlivosť praktický lekár pre deti a dorast a teraz to bude lekár všeobecnej starostlivosti o deti a dorast.

čl. I bod 11 §
Dôvodom tejto zmeny pôvodného ustanovenia je upresniť orgán zdravotníckej služby, ktorý je kompetentný rozhodnúť o ústavnej zdravotnej starostlivosti osôb vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

čl. I bod 12 §
U dlhodobo chronických chorých pacientov sa umožňuje prepustiť ich z ústavnej zdravotnej starostlivosti na priepustku najviac na päť dní počas jedného mesiaca.

čl. I bod 13 §
V podmienkach ozbrojených síl Slovenskej republiky nastávajú situácie, keď nie je možné dodržať zákonom stanovenú dobu (najmenej 6 mesiacov) pri uzatváraní dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti . Sú to tieto prípady výkonu: povinnej vojenskej služby, prípravnej vojenskej služby, náhradnej vojenskej služby.

čl. I bod a)
povinnú vojenskú službu príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky nevykonávajú presne v trvaní šiestich kalendárnych mesiacov. Je veľká pravdepodobnosť, že táto doba bude ešte skrátená.

čl. I bod b) – študenti vojenských škôl sú v prípravnej vojenskej službe, ktorá

čl. I bod c) – na náhradnú vojenskú službu nastupujú ženatí príslušníci ozbrojen
V týchto prípadoch by uvedené osoby po skončení vojenskej služby nemohli uzatvoriť dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s civilným lekárom. V rámci profesionalizácie ozbrojených síl Slovenskej republiky postup prijímania nových príslušníkov ozbrojených síl je nasledovný. Profesionálny vojaci sú prijímaní do prípravnej štátnej služby, ktorá môže trvať 4 až 12 týždňov. Aby mohli byť zaradení do dočasnej štátnej služby musia vykonať skúšky.

čl. I bod 14 §
V súvislosti s prebiehajúcou profesionalizáciou ozbrojených síl Slovenskej republiky, dochádza v praxi k situácii, že zdravotnú starostlivosť o osoby vykonávajúce vojenskú službu po vzniku služobného pomeru alebo začiatku výkonu povinnej vojenskej služby zabezpečujú ozbrojené sily Slovenskej republiky z vlastných prostriedkov, avšak kapitačné platby zo strany zdravotných poisťovní sa realizujú v prospech toho poskytovateľa, ktorý zabezpečoval zdravotnú starostlivosť o tieto osoby pred vznikom služobného pomeru alebo začiatkom výkonu povinnej vojenskej služby. Cieľom je túto anomáliu odstrániť tak, aby prostriedky zo zdrojov verejného zdravotného poistenia dostal ten poskytovateľ, ktorý v konkrétnom čase reálne zabezpečuje zdravotnú starostlivosť o uvedené osoby.

čl. I bod 15 §
Ide o legislatívne technickú úpravu.

čl. I bod 16 §
Pre účely trestného konania nepostačuje zákonná úprava v platnom znení ustanovenia § 25 ods. 1 písm. h) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Znalca možno pribrať len v rámci trestného stíhania. Podmienkou začatia trestného stíhania je poznanie skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin. Takýmito skutočnosťami sú vo všetkých prípadoch stíhania pre trestné činy ublíženia na zdraví, ale aj pre iné trestné činy základné údaje, ktoré obsahuje výpis zo zdravotnej dokumentácie. Naviac v prevažnej časti trestných vecí pre konanie a rozhodnutie postačí výpis zo zdravotnej dokumentácie a nie je vôbec odôvodnené a preto ani možné pribratie znalca.

čl. I bod 17 §
Dopĺňa sa možnosť nahliadania do zdravotnej dokumentácie pre ministerstvo zdravotníctva, lekára a sestru samosprávneho kraja, pretože táto možnosť v platnom zákone chýbala a ak ide o osoby, u ktorých sa vedie zdravotná dokumentácia v zdravotníckych zariadeniach Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky aj lekárom určeným jednotlivými ústrednými orgánmi štátnej správy po dohode s ministerstvom zdravotníctva.

čl. I bod 18 §
V súvislosti s novelou § 25 ods. 1 písm. g) zákona (v čl. IX zákona č. 82/2005 Z. z.) ide o spresnenie poznámky pod čiarou.

čl. I bod 19
Dôvodom tohto návrhu je skutočnosť, že sa môže vyskytnúť prípad, keď len väznená osoba bude vhodným darcom na záchranu života blízkeho príbuzného a podľa platného zákona nie je možné.

čl. I bod 20 §
Ustanovenie sa upresňuje o skutočnosť, že lekár, ktorá vykonal prehliadku mŕtveho tela vyplní list o prehliadke mŕtveho a štatistickom hlásení o úmrtí.

čl. I bod 21 §
Z doterajšieho znenia nebola zrejmá povaha rozhodnutia konzília. Navrhovaná úprava tento problém rieši bezo zvyšku.

čl. I bod 22 §
Dopĺňajú sa kompetencie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

čl. I bod 23 §
Chýbala definícia národných registrov, ktoré vedie poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a Ústav zdravotníckych informácii a štatistiky.

čl. I bod 24 §
Upravujú sa kompetencie jednotlivých ústredných orgánov štátnej správny, v rezorte ktorých sú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.

čl. I bod 25 §
Ide o upresnenie, že všeobecnú starostlivosť o deti a dorast môže poskytovať aj lekár, ktorý podľa predpisov platných do 31.decembra 2004 vykonával primárnu starostlivosť pre deti a dorast ako praktický lekár pre deti a dorast.

čl. I bod 26 §
Na základe novej definície národných zdravotníckych registrov bol aktualizovaný zoznam národných zdravotníckych registrov, ako aj zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania, podmienky ich získavania a okruh dotknutých osôb.

čl. V
Doplnenie zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je viazané na nový Trestný zákon (zákon č. 300/2005 Z.z.), ktorý v novej skutkovej podstate trestného činu odloženia dieťaťa (§ 205) vyhlásil za trestné konanie, ktorým osoba odloží dieťa, o ktoré má povinnosť sa starať a ktoré si nemôže zadovážiť pomoc, aj na mieste, kde mu nehrozí nebezpečenstvo ohrozenia života alebo zdravia. Novým trestným zákonom sa upravili za trestné také prípady, keď boli novorodenci odkladaní na verejnosti frekventovaných miestach (napr. hypermarkety, veľké autobusové alebo vlakové stanice), kde nebol splnený znak „vystavenia dieťaťa nebezpečenstva smrti alebo ublíženia na zdraví“, ktorý vyžaduje skutková podstata trestného činu opustenia dieťaťa v súčasnom Trestnom zákone. Počas legislatívneho procesu prijímania nového Trestného zákona však boli vytvorené v troch nemocniciach verejne prístupné inkubátory slúžiace na odloženie nechceného dieťaťa tzv. hniezda záchrany. Tieto hniezda záchrany zatiaľ nemajú žiadny právny podklad v zákone. Aby sa trestný čin …

čl. II

čl. II bod 1 §
Navrhuje sa zosúladenie uvedeného ustanovenia zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s novo navrhovaným znením § 10 zákona č. 570/2005 Z. z.

čl. II bod 2 a 3
Legislatívnotechnická úprava.

čl. I

čl. I bod 1 §
Ide o doplňujúce ustanovenie o neodkladnej preprave nielen darcov ale aj príjemcov orgánov, tkanív a buniek na transplantáciu poskytovateľmi záchrannej zdravotnej služby.

čl. I bod 2 §
V bode 2 sa precizuje pojem „lekárska služba prvej pomoci“ v nadväznosti na nové rozdelenie foriem poskytovania zdravotnej starostlivosti.

čl. I bod 3 §
V bode 3 je definovaný pojem „zdravotný obvod“, ktorý je v ďalších ustanoveniach návrhu novely zákona rozpracovaný pre poskytovateľov ambulantnej starostlivosti. V predmetnom ustanovení je uvedený odkaz na subjekty, ktoré určia zdravotný obvod poskytovateľovi ambulantnej starostlivosti a uvádza postup pri posudzovaní poskytnutia ambulantnej zdravotnej starostlivosti osobe z iného, ako určeného zdravotného obvodu. Zapracovanie týchto ustanovení vyplýva z Programového vyhlásenia vlády SR „presadiť v r. 2007 obnovenie „rajonizácie“ pediatrov, všeobecných lekárov, gynekológov a stomatológov, so zachovaním slobodného výberu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti občanom“. V bode 3 je zapracované ustanovenie, ktoré definuje pojem „špecializovaná zdravotná starostlivosť“.

čl. I bod 4 §
V bode 4 sa dopĺňa zoznam osôb, ktoré je povinný ošetrujúci zdravotnícky pracovník informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti.

čl. I bod 5 §
Ustanovenie v bode 5 upresňuje prípady, kedy sa vyžaduje písomná forma informovaného súhlasu od osoby, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť. Doterajšie znenie zákona tieto situácie neriešilo. Účelom ustanovenia je zabrániť zbytočnému a opakovanému predkladaniu písomného informovaného súhlasu vymenovanými osobami. Vzor písomnej formy poučenia a informovaného súhlasu je uvedený v prílohe č. 4 predkladaného návrhu novely zákona.

čl. I bod 6 §
V bode 6 sú rozpracované formy poskytovania zdravotnej starostlivosti. Zapracované ustanovenie precizuje rozdelenie poskytovania zdravotnej starostlivosti. Poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti zahŕňa všeobecnú ambulantnú starostlivosť (týka sa všeobecného lekára pre dospelých a všeobecného lekára pre deti a dorast), špecializovanú gynekologickú a zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť. Do ambulantnej starostlivosti sú zaradení aj poskytovatelia špecializovanej ambulantnej starostlivosti iní ako sú poskytovatelia gynekologickej a zubno-lekárskej ambulantnej starostlivosti (napr. chirurg, ortopéd, neurológ a podobne), ktorým sa zdravotný obvod neurčuje a tiež poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby, ktorým sa určuje zásahové územie. Ďalšie ustanovenia v bode 6 upravujú poskytovanie lekárskej služby prvej pomoci v rámci všeobecnej ambulantnej starostlivosti a v rámci špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej starostlivosti, ako aj poskytovanie ústavnej pohotovostnej služby v rámci ústavnej starostlivosti v nemocnici.

čl. I bod 7 §
V bode 7 sa zapracúva spojka „alebo“ nadväzujúca na novo dopĺňané ustanovenie v ďalšom bode.

čl. I bod 8 §
V bode 8 je doplnené ustanovenie o poskytovaní ústavnej starostlivosti bez odporúčania ošetrujúceho lekára.

čl. I bod 9 §
V bode 9 sa precizuje možnosť poskytovateľa odmietnuť návrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti osobe, ktorej má zdravotnú starostlivosť poskytovať, aj o zákonného zástupcu tejto osoby.

čl. I bod 10 §
Ustanovenie zapracované v bode 10 zabezpečuje pacientovi poskytnutie zdravotnej starostlivosti osobám, ktoré majú v určenom zdravotnom obvode trvalé alebo prechodné bydlisko. Týmto ustanovením v zákone bude zabezpečené, že každý občan bude mať naplnené právo na dostupnosť ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Osoba žijúca v určenom zdravotnom obvode všeobecného lekára, ambulantného gynekológa alebo ambulantného zubného lekára bude mať týmto ustanovením v návrhu zákona zabezpečené, že nebude môcť byť svojim tzv. „rajónnym“ poskytovateľom ambulantnej zdravotnej starostlivosti odmietnutá na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. V nadväznosti na slobodnú voľbu lekára ustanovenie nevylučuje, aby osoba nemohla zostať na základe už doposiaľ uzatvorenej dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti u svojho doterajšieho všeobecného lekára, ambulantného gynekológa alebo ambulantného zubného lekára, nezávisle na tom, či majú alebo nemajú trvalé alebo prechodné bydlisko v určenom zdravotnom obvode tohto poskytovateľa, prípadne aby nemohla na základe slobodnej voľby lekára uzatvoriť dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľom aj mimo tzv. „rajónu“ svojho trvalého alebo prechodného bydliska.

čl. I bod 11 §
Ustanovenie precizuje zánik dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

čl. I bod 12 §
V bode 12 je uvedená podmienka, kedy poskytovateľ nemôže odmietnuť návrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a stanovuje poskytovanie špecializovanej ambulantnej starostlivosti, hradenej zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, na základe odporúčania všeobecného lekára; zároveň stanovuje podmienky, za ktorých sa odporúčanie nevyžaduje.

čl. I bod 13 §
Ustanovenie v bode 13 precizuje doterajšie znenie o doprave osoby, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody

čl. I bod 14 §
V bode 14 sa dopĺňa ustanovenie o doprave osoby, ktorá je príslušníkom ozbrojených síl.

čl. I bod 15 §
V bode 15 sa precizujú povinnosti poskytovateľa pri informovaní žiadateľa o spôsobe vybavenia žiadosti.

čl. I bod 16 §
V bode 16 sa precizuje ustanovenie, ktoré sa týka vybavenia žiadosti.

čl. I bod 17 §
V bode 17 sa nadpis umiestňuje nad § 20 z dôvodu, že uvedený nadpis sa vzťahuje nielen na § 20, ale aj na nový § 20a.

čl. I bod 18 §
V bode 18 je vložený nový paragraf 20a, v ktorom sú zapracované ustanovenia týkajúce sa zriaďovania Národného registra prijímateľov zdravotnej starostlivosti a Národného registra základných zdravotných údajov.

čl. I bod 19 §
V bode 19 sa precizuje ustanovenie o povinnostiach poskytovateľa pri zmene poskytovateľa ambulantnej starostlivosti z dôvodu odstúpenia od dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

čl. I bod 20 §
V bode 20 sa precizujú povinnosti ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka pri poskytovaní výpisu zo zdravotnej dokumentácie.

čl. I bod 21 - 24 §
V bodoch 21 až 24 sa dopĺňajú ustanovenia o sprístupňovaní údajov zo zdravotnej dokumentácie formou nahliadania do zdravotnej dokumentácie.

čl. I bod 25 §
Bod 25 dopĺňa ustanovenie o povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti informovať príslušnú zdravotnú poisťovňu o zaradení osoby, ktorá je účastníkom verejného zdravotného poistenia, do biomedicínskeho výskumu.

čl. I bod 26 §
Ustanovenie v bode 26 dopĺňa podmienky, za ktorých je možné odobrať orgány, tkanivá alebo bunky z tiel mŕtvych darcov. Doplnenie § 37 ods. 2 si vyžiadala skutočnosť, že osoba, ktorá odmietne pitvu nemôže vedieť bez znalosti zákona, že odmietnutie pitvy neznamená zároveň aj odmietnutie darcovstva, po ktorom je osoba pitvaná zo zákona napriek tomu, že pitvu osoba odmietne.

čl. I bod 27 §
Bod 27 ustanovuje povinnosť poskytovateľa zistiť pred odobratím orgánu, tkaniva a buniek, či osoba neodmietla za svojho života aj pitvu. Ustanovenie zabráni odberu orgánov, tkanív alebo buniek u osôb, ktoré odmietli pitvu.

čl. I bod 28 §
Bod 28 ukladá vykonanie pitvy po odbere orgánov alebo tkanív s výnimkou odberov očných rohoviek.

čl. I bod 29 §
Ustanovenie v bode 29 precizuje podmienky pre vykonanie sterilizácie

čl. I bod 30 §
V bode 30 sa precizujú ustanovenia, ktoré sa týkajú informačnej sústavy.

čl. I bod 31 §
V bode 31 sa precizujú ustanovenia, ktoré sa týkajú výkonu štátnej správy.

čl. I bod 32 - 33 §
Ustanovenia v bodoch 32 až 33 dopĺňajú pôsobnosť štátnej správy na úseku zdravotníctva v samosprávnom kraji.

čl. I bod 34 §
V bode 34 je zapracované upravené znenie doteraz platnej prílohy č. 2. Príloha má nový názov „Národné registre a zisťovania s uvedením zoznamu osobných údajov, účelu ich spracovávania a okruhu dotknutých osôb“. Delí sa na 3 časti: A. Národné administratívne registre, B. Národné zdravotné registre a C. Zisťovania udalostí charakterizujúcich zdravotný stav populácie. Národné registre v návrhu zákona predstavujú len legislatívny rámec potrebný k umožneniu informatizácie zdravotníctva - eHealth a nie vlastné technické riešenie. Kapitálové výdavky spojené s informatizáciou zdravotníctva by mali byť hradené z Operačného programu IS a nie zo štátneho rozpočtu. Prevádzkové náklady NCZI sa nezmenia, zmení sa len ich štruktúra.

čl. I bod 35 §
V bode 35 sa dopĺňa príloha č. 3. Dodatočne sa dopĺňa transpozičná príloha vzhľadom na to, že citovaná smernica už bola čiastočne prebratá platným zákonom.

čl. I bod 36 §
V 36 sa dopĺňa príloha č. 4.

čl. I

čl. I bod 1 a 2 §
Návrh zavádza ako podmienku vykonania umelého prerušenia tehotenstva udelenie kvalifikovaného súhlasu s umelým prerušením tehotenstva po poučení.

čl. I bod 3 §
Návrh zavádza kvalifikované poučenie ženy, ktorého cieľom je informovať ju o povahe, priebehu a rizikách zákroku, ako aj o alternatívach v podobe utajeného pôrodu a adopcie, ktoré sú v prospech života nenarodeného dieťaťa. Zároveň sa navrhuje, aby Ministerstvo zdravotníctva SR viedlo zoznam mimovládnych organizácií, ktoré poskytujú konkrétnu finančnú, materiálnu a psychologickú pomoc ženám, ktoré sa rozhodli pre pokračovanie svojej gravidity. Tento zoznam by bol k dispozícii ženám, ktoré žiadajú o vykonanie interrupcie. V prípade vykonávania interrupcie na žiadosť v prvom trimestri sa navrhuje zavedenie 72-hodinovej čakacej lehoty, ktorej cieľom je vytvoriť žene priestor pre slobodné zváženie svojho dôležitého rozhodnutia.

čl. I bod 4
Navrhuje sa doplniť splnomocňovacie ustanovenie pre Ministerstvo zdravotníctva SR, ktoré by vo vyhláške ustanovilo podrobnosti o kvalifikovanom poučení ženy a ustanovilo vzor písomných informácií poskytovaných v prípade aplikácie 72-hodinovej čakacej lehoty, ktorá bude vďaka týmto informáciám lepšie pripravená na toto dôležité rozhodnutie. Zároveň by Ministerstvo zdravotníctva SR malo povinnosť viesť a aktualizovať na internete zoznam neštátnych subjektov poskytujúcich podporu a pomoc v gravidite. Ponecháva sa na voľnej úvahe a zvážení ministerstva, ktorú organizáciu poverí zberom údajov a s tým súvisiacimi činnosťami. Predpokladá sa však poverenie Národného centra zdravotníckych informácií.

čl. I bod 5
Súvisí s bodom č. 4 a obsahuje nevyhnutné údaje hlásení o poučení.

čl. II

čl. II bod 1 §
Dopĺňa sa vymedzenie základných pojmov v zákone č. 576/2004 Z. z. v prevencii, ktorá je súčasťou zdravotnej starostlivosti. V rámci lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci je prevenciou aj aktívne vyhľadávanie možných príčin chorôb v súvislosti s prácou, ich odstraňovanie a predchádzanie vzniku chorôb z povolania.

čl. II bod 2 §
Zákon č. 576/2004 Z. z. sa navrhuje doplniť v časti poskytovania údajov zo zdravotnej dokumentácie o poskytovanie výpisu zo zdravotnej dokumentácie na základe písomného vyžiadania aj lekárovi pracovnej zdravotnej služby na účel posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu. Doplnené ustanovenie nadväzuje na § 30 ods. 12 zákona č. 355/2007 Z. z.

čl. III

čl. III bod 1
Doterajšia právna úprava nedáva možnosť, aby záchranná zdravotná služba mohla prepraviť osobu, ktorá predstavuje možný zdroj rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy, pokiaľ tejto osobe už nezlyhávajú vitálne funkcie. Situáciu je nutné riešiť vzhľadom na prevenciu šírenia nákazy a ako aj pre riešenie situácie vyplývajúcej z implementácie Medzinárodných zdravotných predpisov v praxi. Zároveň sa umožní konať všetkým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v rámci poskytnutia neodkladnej starostlivosti.

čl. III bod 2
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zosúladením s Legislatívnymi pravidlami vlády SR.

čl. III bod 3
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zosúladením s Legislatívnymi pravidlami vlády SR.

čl. II (576/2004 Z. z.)
Spresňuje sa definícia konzília. Rozšírenie možností, ako môže prebiehať konzílium, ktoré sa ustanoví k riešeniu daného zdravotného problému pacienta pre potreby transpozície smernice, nakoľko rozvoj informačných technológií umožňuje v určitých prípadoch konzultovať aj vzdialených špecialistov, napr. telefonicky, videoprenosom. Navrhovaná úprava umožní skvalitniť proces diagnostického a terapeutického rozhodovania zapojením vzdialených expertov. Definujú sa pojmy súvisiace s nariadením a so smernicou. Nutnosť zadefinovania nového pojmu „následná zdravotná starostlivosť“, ktorý zavádzame pre potreby transpozície smernice. Definuje sa ako zdravotná starostlivosť, ktorá je poskytovaná pacientovi po prvotnom ošetrení pri jednom zdravotnom probléme. Napríklad vybratie stehov po operácii. Spresňuje sa definícia zdravotného výkonu. Nutnosť zadefinovania nového pojmu „zdravotný výkon poskytovaný na diaľku“, sa zavádza pre potreby transpozície smernice. Pri využití moderných informačných technológií je možné niektoré zdravotné výkony, vykonávať aj bez bezprostredného kontaktu s pacientom, napríklad telefonická konzultácia, e-mailová konzultácia. Umožnenie vykonania zdravotného výkonu na diaľku zlepšuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti, šetrí čas zdravotníckych pracovníkov a potenciálne znižuje náklady na zdravotnú starostlivosť. Pri poskytovaní zdravotného výkonu …

čl. II

čl. II bod 1 a 2
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre deti a dorast má spoločensky vysokú prioritu. Pokiaľ nie je možné poskytnúť potrebnú zdravotnú starostlivosť pre deti na Slovensku v primeranej lehote troch mesiacov a takúto starostlivosť je možné poskytnúť v zahraničí, návrh predpokladá zjednodušený postup pri získaní predbežného súhlasu zdravotnej poisťovne. Žiadosť o predbežný súhlas musí obsahovať ba identifikačné údaje dieťaťa a vyjadrenie jeho ošetrujúceho lekára o nutnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti v zahraničí.

čl. II bod 3 a 4
Legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na zmeny v § 9f.

čl. II bod 5
Cieľom predkladanej legislatívnej úpravy je zabezpečiť potrebnú zdravotnú starostlivosť pre deti pokiaľ sa táto na Slovensku neposkytuje alebo sa poskytuje s neprimerane dlhými čakacími lehotami. Návrh je súlade s predpokladaným zámerom smernice EP a ER č 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 .

čl. II bod 6 a 7
Legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na zmeny v § 9f.

čl. II

čl. II bod 1 (Poznámka pod čiarou k odkazu 53b)
Legislatívno-technická úprava odkazu 53b súvisiaca s úpravou vykonanou v bode 4 novelizačného článku I.

čl. II bod 2 (§ 46 ods. 1 písm. p) §
Určuje sa nová kompetencia samosprávnemu kraju schvaľovať poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti zdravotné výkony poskytované pri chorobe uvedenej v zozname chorôb a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, pri ktorých môže poskytovateľ požadovať úhradu. Ide výlučne o schvaľovanie jednotlivých položiek zoznamu pozostávajúceho zo zdravotných výkonov a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Stanovenie ceny prislúchajúcej k jednotlivým položkám je plne v kompetencii poskytovateľov, samosprávny kraj ich neschvaľuje.

čl. VI.

čl. VI bod 1 §
Dopĺňa sa pôsobnosť ministerstva zdravotníctva v nadväznosti na plnenie nových úloh vyplývajúcich z transpozície smernice o uznávaní odborných kvalifikácií, napr. vydávanie európskeho profesijného preukazu a vydávanie súhlasu na dočasný a príležitostný výkon zdravotníckeho povolania na území Slovenskej republiky. Ďalej sa dopĺňa aj pôsobnosť ministerstva zdravotníctva v oblasti uznávania dokladov o vzdelaní, potvrdzovania rovnocennosti vzdelania a vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.

čl. VI bod 2
Dopĺňa sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie o smernicu Európskej parlamentu a Rady 2013/55/EÚ o uznávaní odborných kvalifikácií z 20. novembra 2013.

čl. III

čl. III bod 1 (§ 3 ods. 1) §
Pre administratívnu náročnosť súčasnej úpravy a potrebu požiadaviek aplikačnej praxe využívať medzinárodnú klasifikáciu chorôb v elektronickej podobe sa ustanovuje, že medzinárodnú klasifikáciu chorôb uverejňuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na svojom webovom sídle.

čl. III bod 2 (§ 12a ods. 3) §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu § 3 ods. 1.

čl. III bod 3 a 4 (§ 26 ods. 5) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s § 5 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z.

čl. III bod 5 (§ 35 ods. 1) §
V súvislosti s transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/23/ES, ustanovujúcou normy kvality a bezpečnosti pri darovaní, odoberaní, testovaní, spracovávaní, konzervovaní, skladovaní a distribúcii ľudských tkanív a buniek je nevyhnutné, aby sa na manipuláciu s orgánmi, tkanivami a aj bunkami vzťahovali zákonom vymenované činnosti. Slovná konštrukcia „alebo distribúciu“ by mohla byť interpretovaná tak, že poskytovateľ môže vykonávať iba jednu z uvedených činností, pričom tkanivové zariadenie musí vykonávať všetky tieto činnosti.

čl. III bod 6 (§ 35 ods. 2) §
Inšpektor tkanivového zariadenia je odborne spôsobilá osoba Národnej transplantačnej organizácie alebo ministerstva zdravotníctva, ktorá má znalosti s preskúmaním kvality a bezpečnosti tkanív a buniek pre humánne použitie, má skúšky alebo licenciu podľa štandardných európskych pravidiel, je menovaná ministrom zdravotníctva.

čl. III bod 7 (§ 39e) §
Ide o spresnenie poskytovateľa, ktorý vykonáva činnosti v súvislosti s odberom orgánov, alebo orgánov pridelených či transplantovaných na území Slovenskej republiky. Ustanovuje sa, že tieto činnosti vykonávajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti okrem poskytovateľa, ktorý prevádzkuje tkanivové zariadenie.

čl. III bod 8 (§ 45 ods. 3) §
Rozširujú sa kompetencie Národnej transplantačnej organizácie. V súvislosti s transpozíciou Smernice je potrebné, aby jedinečný číselný kód prideľovala Národná transplantačná organizácia. Vzhľadom k uvedenému sa táto kompetencia ustanovuje pre Národnú transplantačnú organizáciu.

čl. III bod 9 a 10 (45 ods. 6 písm. a) a b) §
Navrhuje sa súčinnosť Národnej transplantačnej organizácie pri vypracúvaní súboru opatrení na kontrolu odberu orgánov, tkanív a buniek. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky je zriaďovateľom Národnej transplantačnej organizácie a v spolupráci s touto inštitúciou bude vytvárať súbor opatrení.

čl. III bod 11 a 12 (45 ods. 6 písm. d) a e) §
V nadväznosti na úpravu navrhovanú v § 45 ods. 6 písm. a) a b), kompetencie, ktoré sa určujú Národnej transplantačnej organizácii sa vypúšťajú z kompetencií Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

čl. III bod 13 (45 ods. 6) §
Precizuje sa kompetencia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v súvislosti s udelím, pozastavím alebo zrušením povolenia tkanivovému zariadeniu a vydaním súhlasu transplantačnému centru.

čl. III bod 14 (príloha 1)
Vypúšťa sa zoznam chorôb vzhľadom na administratívnu náročnosť súčasnej úpravy a potrebu požiadaviek aplikačnej praxe využívať medzinárodnú klasifikáciu chorôb v elektronickej podobe. Preto sa ustanovuje, že medzinárodnú klasifikáciu chorôb uverejňuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na svojom webovom sídle.

čl. II

čl. II bod 1 §
Za neodkladnú zdravotnú starostlivosť sa bude považovať aj prevoz odobratého ľudského orgánu a prevoz zdravotníckych pracovníkov vykonávajúcich činnosti súvisiace s odberom a transplantáciou orgánov. Prevoz ľudského orgánu záchrannou zdravotnou službou je nesmierne dôležité z dôvodu časového použitia odobratého ľudského orgánu a zachovania jeho funkčnosti. Odber ľudského orgánu vykonáva transplantačný team, ktorý musí byť prevezený čo najrýchlejšie záchrannou zdravotnou službou na miesto odberu ľudského orgánu a naspäť na miesto transplantácie ľudského orgánu.

čl. II bod 2 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypracovaním návrhu zákona o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii ľudského orgánu, ľudského tkaniva a ľudských buniek a o zmene a doplnení niektorých zákonov (transplantačný zákon).

čl. II bod 3 §
Ustanovuje sa povinnosť písomnej formy informovaného súhlasu pri odbere ľudského orgánu, ľudského tkaniva alebo ľudských buniek a pri transplantácii ľudského orgánu, ľudského tkaniva alebo ľudských buniek.

čl. II bod 4 a 5 §
V súvislosti s návrhom zákona o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii ľudského orgánu, ľudského tkaniva a ľudských buniek a o zmene a doplnení niektorých zákonov (transplantačný zákon) upravujúcim oblasť odberu a transplantácie ľudského orgánu, ľudského tkaniva alebo ľudských buniek sa vypúšťa príslušné ustanovenie, ktoré sa upravuje samostatnou právnu úpravou s odkazom na návrh zákona o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii ľudského orgánu, ľudského tkaniva a ľudských buniek a o zmene a doplnení niektorých zákonov (transplantačný zákon).

čl. II bod 6 §
V súvislosti s novelizačným bodom 1 sa navrhuje, že ľudské orgány nebude prevážať dopravná zdravotná služba, ale záchranná zdravotná služba.

čl. II bod 7 §
Za vedenie zdravotnej dokumentácie sa považuje aj zdravotná dokumentácia v súvislosti s odobratým, spracovaným, testovaným, konzervovaným, skladovaným a distribuovaným ľudským tkanivom alebo ľudskými bunkami, ktorú vedie tkanivové zariadenie.

čl. II bod 8 §
Ustanovuje sa povinnosť uchovávať zdravotnú dokumentáciu v súvislosti s odberom a transplantáciou ľudských orgánov a ľudských tkanív 30 rokov od ich transplantácie alebo likvidácie.

čl. II bod 9 až 15 §
Vypustenie ustanovení v súvislosti s návrhom zákona o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii ľudského orgánu, ľudského tkaniva a ľudských buniek a o zmene a doplnení niektorých zákonov (transplantačný zákon) upravujúceho kompetencie národnej transplantačnej organizácie, vzor prvej správy a spoločnej záverečnej správy pre prípady hlásenia závažnej nežiaducej reakcii alebo závažnej nežiaducej udalosti a obsah Národného transplantačného registra.

čl. II bod 16 §
Transpozičná príloha sa dopĺňa o smernice transponované predloženým návrhom zákona.

čl. II

čl. II bod 1 a 2 §
Z dôvodu problémov v aplikačnej praxi a legislatívnych zmien sa navrhuje jednoznačne upraviť, že aj štatutárny zástupca zariadenia na výkon rozhodnutia súdu je oprávnenou osobou na poučenie a informovaný súhlas v prípadoch, ak zabezpečuje starostlivosť o dieťa, ktoré je v zariadení umiestnené na základe rozhodnutia súdu. Súčasná právna úprava zohľadňuje stav spred približne 10 rokov. Dlhodobým cieľom zmien je minimalizovanie počtu zariadení na výkon rozhodnutia súdu a počtu detí, ktoré by boli umiestnené v zariadeniach na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti. Dlhodobo sa preferujú výchovné opatrenia, ktoré v súčasnosti, až na zákonom stanovené výnimky, musia predchádzať nariadeniu ústavnej starostlivosti.

čl. II bod 3 až 8 §
Navrhovanou úpravou sa ustanovujú náležitosti poskytovania špecializovanej ambulantnej starostlivosti v špecializačnom odbore detská psychiatria na základe rozhodnutia súdu. Navrhovaná úprava je reakciou na riešenie aplikačných problémov v situáciách, kedy je potrebné zabezpečiť dieťaťu poskytnutie zdravotnej starostlivosti ambulantnou formou z dôvodu potreby zistenia a zhodnotenia, či je dieťa závislé od alkoholu, drog a patologického hráčstva, ak zákonný zástupca dieťaťa (resp. ďalšie osoby, ktoré môžu dať informovaný súhlas za dieťa alebo samotné dieťa) odmieta poskytovanie ambulantnej starostlivosti. Je potrebné utvoriť podmienky na zabezpečenie pomoci dieťaťu, a to aj formou uloženia povinnosti zúčastniť sa ambulantnej diagnostiky a/alebo liečby rozhodnutím súdu (neodkladné opatrenie resp. výchovné opatrenie) v prípadoch, kedy nie je možné dosiahnuť zabezpečenie zodpovedajúcej zdravotnej starostlivosti dieťaťu dobrovoľne. Výsledky takejto diagnostiky sú nevyhnuté k rozhodnutiam ohľadom zabezpečenia ďalšej starostlivosti o dieťa, rovnako je dôležité mať možnosť zabezpečiť, aby prípadnej ústavnej starostlivosti u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (a to aj v prípade, ak je poskytovaná na základe súdneho rozhodnutia) predchádzala ambulantná liečba dieťaťa.

čl. III
Navrhuje sa zmena zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. III bod 1 §
Ustanovuje sa, že klinické skúšanie ako súčasť biomedicínskeho výskumu sa vykonáva podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a podľa nariadenia (EÚ).

čl. III bod 2 §
Spresňuje sa, že klinické skúšanie sa riadi protokolom klinického skúšania, ktorý vypracoval zadávateľ ako spisovú dokumentáciu k žiadosti o povolenie klinického skúšania.

čl. III
(Zákon č. 576/2004 Z. z.) Navrhuje sa, aby súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti bola aj preprava pacienta, ktorú poskytuje držiteľ povolenia na prevádzkovanie ambulancie dopravnej zdravotnej služby. Táto úprava sa navrhuje z dôvodu zriadenia nového zdravotníckeho zariadenia, ktorým je ambulancia dopravnej zdravotnej služby. V aplikačnej praxi je nevyhnutné zriadiť takéhoto poskytovateľa, pretože dopravu zo zdravotníckych zariadení v súčasnosti zabezpečuje „taxík“ na základe voľnej živnosti a za posledné obdobie sa hromadia sťažnosti pacientov na staré a nekvalitné používanie vozidiel a taktiež na neetické správanie a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky nemalo zákonnú úpravu riešenia takýchto sťažností. Zároveň je potrebné takúto úpravu vykonať aj z dôvodu, že vodiči „taxíka“ nakladali s osobnými údajmi pacientov, bez zákonnej úpravy. Ustanovuje sa, že neodkladnou prepravou je aj preprava osoby, ktorej zdravotný stav vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti počas takejto prepravy. Táto úprava sa navrhuje z dôvodu zriadenia novej ambulancie rýchlej zdravotnej pomoci „S“ určenej najmä na sekundárne prevozy, pri ktorých zdravotný stav pacienta vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Zadefinovanie …

čl. VII
(zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

čl. VII bod 1 §
Navrhovanou právnou úpravou sa vyslovene ustanovuje, že za zdravotnú starostlivosť sa nepovažuje starostlivosť o osoby v detencii, ktoré sú umiestnené v detenčnom ústave, a ktorým sa poskytuje starostlivosť podľa zákona o výkone detencii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. I).

čl. VII bod 2 §
V nadväznosti na právnu úpravu uvedenú v čl. I sa navrhuje § 9 zákona č. 576/2004 Z. z. doplniť o nový odsek 4, ktorým sa ustanovuje, že o prijatí do ústavnej starostlivosti osoby v detencii rozhoduje lekár detenčného ústavu a povinnosť Zboru väzenskej a justičnej stráže zabezpečiť ochranu osoby v detencii a odborných zamestnancov detenčného ústavu.

čl. VII bod 3 §
Navrhovaným doplnením sa explicitne ustanovuje, že osoba v detencii nemá právo na výber poskytovateľa, t.j. ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka. Rovnaká právna úprava je pri osobe vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

čl. VII bod 4 §
Navrhuje sa, aby dopravu súvisiacu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti osobe, ktorá je vo výkone detencie vykonal Zboru väzenskej a justičnej stráže.

čl. VII bod 5 §
Navrhovanou právnou úpravou sa ustanovuje, že výskum bez zdravotnej indikácie nemožno vykonať na osobe v detencii. Rovnaká právna úprava je pri osobe vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

čl. VII bod 6 §
Navrhovaným doplnením sa ustanovuje, že osoba v detencii nemôže byť darcom krvi. Rovnaká právna úprava je pri osobe vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

čl. III

čl. III bod 1 §
Legislatívno-technická úprava nesprávnej poznámky pod čiarou v platnom znení zákona.

čl. III bod 2 až 4 §
Navrhuje sa nové znenie § 26 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom je zabezpečiť, aby tak ako pri klinickom skúšaní humánnych liekov sa nevzťahovali ustanovenia zákona č. 576/2004 Z. z. ani na klinické skúšanie zdravotníckej pomôcky ani na štúdiu výkonu diagnostickej zdravotníckej pomôcky in vitro, ktoré sú biomedicínskym výskumom.

čl. II

čl. II bod 1 §
Doplnené a upravené znenie § 6 ods. 11 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisí s úpravou uvedenou v čl. I v bode 3. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť informovanosť a zvýšiť povedomie rodičov o možnostiach nakladania s potrateným a predčasne odňatým ľudským plodom, s cieľom zvýšiť záujem verejnosti o pochovanie ľudského plodu namiesto jeho likvidácie v spaľovni odpadu.

čl. II bod 2 §
Návrhom sa do zákona dopĺňa nový § 42, ktorý definuje pôrod živého dieťaťa a pôrod mŕtveho dieťaťa. Do zákona sa dopĺňajú nové ustanovenia upravujúce hlásenia súvisiace s ukončením tehotenstva, ktoré súvisia s právnou úpravou nakladania s potratenými ľudskými plodmi obsiahnutou v návrhu zákona. Zákon sa dopĺňa o § 42a, ktorý definuje potratený ľudský plod, predčasne odňatý ľudský plod a potrat. Nový § 42b upravuje hlásenie ukončenia tehotenstva pôrodom živého dieťaťa, mŕtveho dieťaťa alebo potratom, hlásenie o úmrtí matky, hlásenie o patologickom novorodencovi a perinatálne zomretom dieťati, hlásenie o zistenej vývojovej chybe, hlásenie o ukončení tehotenstva potratením ľudského plodu alebo predčasným odňatím ľudského plodu. Nový § 42c určuje adresátov hlásení uvedených v § 42b.

čl. II bod 3
Ustanovenia bodu 2 v súčasnosti upravuje už obsolentná vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 22/1988 Zb. o povinných hláseniach súvisiacich s ukončením tehotenstva, povinnom hlásení živo a mŕtvo narodeného plodu, úmrtia dieťaťa do siedmich dní po pôrode a úmrtia matky, sa týmto zrušuje.

čl. II
(zákon č. 576/2004 Z. z.)

čl. II bod 1 (§ 12a ods. 2) §
Vzhľadom na nejednotnosť v konaní lekárov pri uznávaní dočasnej pracovnej neschopnosti sprievodcovi osoby v ústavnej starostlivosti (ide o hospitalizované deti), ustanovuje sa postup lekára v takýchto prípadoch.

čl. II bod 2 až 6 (§ 12a ods. 5, 6, 13 až 16) §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na uznávanie dočasnej pracovnej neschopnosti.

čl. II bod 7 (§ 12b) §
Zavádza sa pojem osobná starostlivosť v prirodzenom prostredí osoby – čo je osobná a celodenná starostlivosť blízkej osoby o chorého príbuzného v jeho prirodzenom sociálnom prostredí. Počas osobnej starostlivosti sa môže chorému príbuznému poskytovať aj zdravotná starostlivosť lekárom formou návštevy alebo mobilným hospicom a ošetrovateľská starostlivosť agentúrou domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Ustanovuje sa okruh ošetrujúcich lekárov, ktorí posudzujú a rozhodujú o potrebe poskytovania osobnej starostlivosti v domácom prostredí osoby. Zároveň sa navrhuje vymedziť dôvody vzniku potreby osobnej starostlivosti. Ďalej sa navrhujú vymedziť povinnosti príslušnému ošetrujúcemu lekárovi, ktorý rozhodol o potrebe poskytovania osobnej starostlivosti. Taktiež sa ustanovujú povinnosti všeobecnému lekárovi v súvislosti s osobnou starostlivosťou.

čl. II bod 8 [(§ 19 ods. 2 písm. f)] §
Navrhuje sa, aby obsahom zdravotnej dokumentácie boli aj údaje o osobnej starostlivosti.

čl. II (zákon č. 576/2004 Z. z.)

čl. II bod 1 (V § 4 ods. 1) §
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa podľa § 4 ods. 1 zákona o hospodárskej mobilizácii považuje za službu všeobecného hospodárskeho záujmu, t. j. je považovaná za hospodársku činnosť. V prípade vyhlásenia výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. sa hospodárska činnosť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v postavení subjektu hospodárskej mobilizácie obmedzuje z dôvodu zabezpečenia opatrení hospodárskej mobilizácie podľa zákona č. 179/2011 Z. z. Vzhľadom k tomu, že ide o obmedzenie štandardnej hospodárskej činnosti subjektov poskytujúcich zdravotnú starostlivosť, je nevyhnutné, aby poskytovanie zdravotnej starostlivosti subjektov v postavení subjektu hospodárskej mobilizácie bolo považované za nehospodársku činnosť, a to z dôvodu mnohých regulácií a obmedzení zo strany štátu. Zároveň táto zmena nemá žiadny vplyv na obchod.

čl. II bod 2 (§ 7 ods. 9) §
V mobilnom odberovom mieste sa bude poskytovať špecifický druh zdravotnej starostlivosti a je možné aby ju držiteľ povolenia na prevádzkovanie mobilného odberového miesta vykonával aj formou návštev v domácom prostredí osoby, aby sa umožnilo vykonávať odbery aj prostredníctvom pojazdných ambulancií.

čl. II bod 3 a 4 (§ 8c a § 8d) §
V záujme personálneho zabezpečenia fungovania epidemiologických ambulancií sa ustanovuje rozšírený zoznam odborností zdravotníckych pracovníkov, ktorých môže samosprávny kraj začleniť do rozpisu poskytovania zdravotnej starostlivosti v epidemiologickej ambulancii.

čl. II bod 5 (§14 ods. 1 písm. e) §
Poskytovateľovi, ktorý prevádzkuje ambulanciu dopravnej zdravotnej služby sa dopĺňa nová kompetencia počas výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie a to prepraviť zdravotníckeho pracovníka za účelom odberu biologického materiálu osobe alebo prepraviť osobu na miesto určené operačným strediskom tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby. Takáto kompetencia je nevyhnutná z dôvodu pružného zabezpečenia odberu biologického materiálu osobe alebo prepravy zdravotníckeho pracovníka na miesto určené na odber biologického materiálu v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19.

čl. II bod 6 (§ 49k) §
Navrhuje sa doplnenie možnosti poskytovať ambulantnú starostlivosť vo forme konzultácií prostredníctvom elektronických komunikácií bez prítomnosti pacienta. Prax ukazuje, že je bežné poskytovanie konzultácií telefonicky alebo e-mailom (prostredníctvom iných elektronických komunikácií), avšak tie nemajú dnes oporu v zákone (napr. overovanie výsledkov cez telefón, konzultácia zdravotného stavu a pod.). Podmienkou pre poskytnutie zdravotnej starostlivosti touto formou bude overenie totožnosti a poistného vzťahu poistenca s jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Úhrada tohto zdravotného výkonu sa bude dohadovať medzi zdravotnou poisťovňou s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, kde bude v takom prípade povinnosťou dohodnúť aj proces overenia totožnosti a poistného vzťahu poistenca priamo zdravotnou poisťovňou.

čl. III (Zákon č. 576/2004 Z. z.)

čl. III bod 1 (§ 3 ods. 1) §
Špecifikuje sa obsah zoznamu zdravotných výkonov z dôvodu jeho prehľadnosti a s prihliadnutím na požiadavky aplikačnej praxe.

čl. III bod 2 (§ 25 ods. 1 písm. e)) §
Úprava zjednotí postup dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou podľa súčasného § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. s právomocou znalcov a prizvaných osôb nahliadať do zdravotnej dokumentácie. V súlade s anonymizáciou osobných údajov v navrhovanom § 43 ods. 13 zákona č. 581/2004 Z. z. je nahliadanie do zdravotnej dokumentácie sprístupnené znalcovi a prizvanej osobe prostredníctvom úradu. V rámci zabezpečenia objektivity sa navrhuje, aby úrad zasielal, resp. sprostredkoval týmto osobám zdravotnú dokumentáciu bez osobných údajov pacienta, poskytovateľa a jeho zamestnancov.

čl. III bod 3 (§ 25 ods. 1 písm. j)) §
V nadväznosti na zmeny v § 43a zákona č. 581/2004 Z. z. sa navrhuje umožniť poskytovateľovi právo na náležitú obranu a rovnovážny stav v právnom postavení poskytovateľa voči tretím osobám pri sprístupňovaní údajov zo zdravotnej dokumentácie znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku. Súčasné znenie ustanovenia § 25 odsek 1 písmeno j) neumožňovalo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v rámci prostriedkov svojej obrany pri preskúmavaní podnetov, obsahom ktorých je podozrenie z jeho nesprávneho postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, sprístupňovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie znalcovi, za účelom vypracovania znaleckého posudku. V rámci zákonnej dikcie bolo uvedené možné jedine, ak znalca ustanovil súd alebo pribral orgán činný v trestnom konaní, alebo ktorého požiadala o vypracovanie niektorá zo strán na účely priamo súvisiace s konaním pred súdom. Konaniu pred súdom obvykle predchádza konanie o sťažnosti, resp. konanie v rámci dohľadu nad správnosťou poskytnutej zdravotnej starostlivosti zo strany ÚDZS. Pacient alebo osoby uvedené v § 25 ods. 1 písm. a), b), c) sú kedykoľvek oprávnené požiadať súdneho …

čl. I

čl. I bod 1 §
Ods. 8 V prvej vete sa ukotvuje oprávnenie komisára pre osoby so zdravotným postihnutím nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie osoby so zdravotným postihnutím. Vo výpočte oprávnení v platnom ustanovení zákona je pre dosiahnutie účelu návrhu zákona potrebné explicitne ukotviť oprávnenie. Aby komisár mal jasne vymedzené hranice kedy a za akým účelom môže vykonávať svoje oprávnenie, sa upravuje, že musí ísť o posudzovanie dodržiavania práv osoby so zdravotným postihnutím a pri monitorovaní dodržiavania práv osoby so zdravotným postihnutím. Aby hranice boli jasné a nezameniteľné s iným oprávnením komisára, vkladá sa odkaz na § 10 Zákona č. 176/2015 Z.z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V druhej vete sa vyjadruje, že sa nevyžaduje súhlas osoby so zdravotným postihnutím na prístup k údajom zdravotnej dokumentácie. Dôvodom je skutočnosť, že osoba so zdravotným postihnutím najmä v situáciách, keď trpí duševnou poruchou, nie je schopná posúdiť mieru ochrany svojich práv. …

čl. I bod 2 §
V súvislosti s potrebou vyjadrenia hranice kedy a za akým účelom môže vykonávať komisár svoje oprávnenie sa vkladá nová poznámka pod čiarou - odkaz na § 10 Zákona č. 176/2015 Z.z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. III (novela zákona č. 576/2004 Z. z.)

čl. III bod 1 §
S cieľom umožniť čo najrýchlejšiu realizáciu očkovania proti ochoreniu COVID-19 sa ustanovuje možnosť jeho vykonávania aj mimo zdravotníckych zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

čl. III bod 2 a 3 §
Legislatívno–technická úprava v súvislosti so zavedením legislatívnej skratky v § 8 ods. 1.

čl. II

čl. II bod 1
Ustanovuje sa oprávnenie pre samosprávny kraj poskytovať údaje o schválených ordinačných hodinách a doplnkových ordinačných hodinách alebo zmene schválených ordinačných hodín a doplnkových ordinačných hodín do národného informačného systému na objednávanie pacientov, ktorého správcom a prevádzkovateľom je Národné centrum zdravotníckych informácii.

čl. II bod 2 a 3
Platné prechodné obdobie pre uzatváranie alebo odstupovanie od dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti prostredníctvom technického zariadenia poskytovateľa a úradného autentifikátora sa predlžuje o rok.

čl. II bod 4
Ustanovuje sa prechodné obdobie pre samosprávny kraj poskytnúť údaje o ordinačných hodinách a doplnkových hodinách schválených do 29. augusta 2021 do národného informačného systému na objednávanie pacientov najneskôr do 30. augusta 2021.

čl. II
V zákone č. 576/2004 Z.z. k § 45: Ministerstvo zdravotníctva poskytne inštitútu informácie, ako predovšetkým NCZI výkazy a anonymizované dáta zdravotných poisťovní ktoré sú nutné pre analýzy toku zdravotnej starostlivosti a hodnotenie jej rôznych aspektov, ako vyplýva z úloh inštitútu. Ďalšou nevyhnutnou oblasťou, v ktorej ministerstvo zdravotníctva inštitútu poskytuje informácie sú údaje so zmluvy so žiadateľmi v procese kategorizácie, aby bolo možné zohľadniť prípadné zľavy, alebo iné dohodnuté podmienky, ktoré ovplyvňujú hodnotenie lieku predovšetkým z pohľadu farmakoekonomického. Takéto informácie nebudú použité mimo samotné hodnotenie a z hodnotenia samotného nesmú priamo vyplývať údaje, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva.

čl. II
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z., o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov (LP/2021/33). V rámci medzirezortného pripomienkového konania k tomuto návrhu zákona uplatnilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zámer na proaktívne poskytovanie príspevku pri narodení dieťaťa tak, aby mal rezort práce k dispozícii relevantné údaje o okruhu oprávnených osôb, keďže niektoré údaje súvisia s tehotenským štipendiom a sú uvedené v registroch vedených ministerstvom školstva. Ustanovenia týkajúce sa tehotenského štipendia sú upravené v zákone č. 245/2008 Z. z. aj v zákone č. 131/2002 Z. z. obdobným spôsobom. Ak sa v tejto oblasti menia ustanovenia zákona č. 245/2008 Z. z., je potrebné obdobné zmeny vykonať aj v rámci zákona č. 131/2002 Z. z. tak, aby právna úprava tehotenských štipendií bola rovnaké pre …

čl. I
Pri zdravotnej starostlivosti poskytovanej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je nespôsobilá dať informovaný súhlas sa zaručuje právo na prítomnosť blízkej osoby. Podľa § 6 ods. 6 písm. b) zákona č. 576/2004 Z. z. informovaný súhlas dáva zákonný zástupca, ak osobou, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, je osoba nespôsobilá dať informovaný súhlas; takáto osoba sa podieľa na rozhodovaní v najväčšej miere, ktorú dovoľujú jej schopnosti. Toto právo sa nebude uplatňovať pri všetkých formách poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale iba pri ambulantnej a ústavnej starostlivosti podľa § 7 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 576/2004 Z. z. Z okruhu adresátov návrhu zákona, a teda osôb, ktorým návrh zákona priznáva právo na prítomnosť sprevádzajúcej osoby počas poskytovania zdravotnej starostlivosti, sú vylúčené osoby vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie.

čl. V (zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
Legislatívno-technická úprava.

čl. III (zákon č. 576/2004 Z. z.)

čl. III bod 1 a 2 (§ 10a ods. 2) §
Rozširuje sa povinnosť zariadenia sociálnej pomoci poskytujúceho ošetrovateľskú starostlivosť, dodržiavať pri vedení zdravotnej dokumentácie aj ustanovenia § 21 ods. 4 až 6 zákona č. 576/2004 Z. z. Zariadeniu sociálnej pomoci, ktoré poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť, sa ustanovuje povinnosť požiadať o zápis do registra zariadení sociálnej pomoci poskytujúcich ošetrovateľskú starostlivosť vedeného úradom pre dohľad. Väčšina zariadení sociálnej pomoci, ktoré v praxi poskytujú, resp. mali by poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť, sa do tohto registra neprihlási, v dôsledku čoho úrad pre dohľad nemá vedomosť o tom, ktoré zariadenie sociálnej pomoci poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť, čo je podstatná informácia na posúdenie, či je úrad pre dohľad kompetentný v zariadení vykonávať dohľad nad ošetrovateľskou starostlivosťou. Získavanie tejto informácie predlžuje vybavenie podnetov občanov a zbytočne zaťažuje aj samotné zariadenia.

čl. III bod 3 (§ 10a ods. 9) §
Podľa § 93 ods. 6 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele môžu zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zamestnávať fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu s odbornou spôsobilosťou na vykonávanie odborných metód fyzioterapie pre deti, ktorým sa poskytuje starostlivosť v centre pre deti a rodiny pobytovou formou. Vzhľadom na aplikačnú prax je však v záujme zvýšenia kvality vykonávaných odborných činností potrebné spresniť podmienky tejto činnosti v centrách pre deti a rodiny rovnako ako pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti v centrách pre deti a rodiny.

čl. III bod 4 (§ 12 ods. 8) §
Ak je dieťa na základe rozhodnutia súdu umiestnené v zariadení (napríklad v centre pre deti a rodiny) je zariadenie povinné bezodkladne dieťaťu zabezpečiť zdravotnú starostlivosť aj podpísaním dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti s pediatrom v spádovej oblasti miesta pobytu dieťaťa.

čl. III bod 5 a 6 (§ 17 ods. 1 a 2) §
Spresňuje sa identifikácia osoby, ktorá môže požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nápravu alebo vysvetlenie, ak sa domnieva, že pacientovi nebola správne poskytnutá zdravotná starostlivosť. Taktiež sa rozširuje okruh osôb oprávnených domáhať sa u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nápravy alebo vysvetlenia a okruh týchto osôb sa zjednocuje s ustanoveniami zákona č. 581/2004 Z. z. upravujúcimi výkon dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Takéto rozšírenie okruhu oprávnených osôb umožňuje domáhať sa nápravy alebo vysvetlenia aj blízkym osobám v prípade úmrtia osoby, ktorej bola zdravotná starostlivosť priamo poskytovaná. Prípadné podanie vysvetlenia zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti by oprávnenej osobe mohlo objasniť postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, čo by mohlo prispieť k dôkladnému zváženiu potreby a nutnosti obrátiť sa na úrad pre dohľad s podnetom na vykonanie dohľadu. To by zároveň mohlo v určitom rozsahu pomôcť predchádzať podávaniu podnetov na výkon dohľadu bez zjavného medicínskeho opodstatnenia.

čl. III bod 7 (poznámka pod čiarou) §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravami vo výkone dohľadu, kde sa upravuje právomoc nahliadať do zdravotnej dokumentácie.

čl. III bod 8 (§ 25 ods. 1 písm. k) §
V prípade pochybností o porušení povinnosti postupovať lege artis, ktorá môže byť vyvolaná sťažnosťou pacienta alebo iných osôb existuje na strane poskytovateľa legitímna potreba objektívneho zistenia, či v starostlivosti o pacienta postupoval správne. Platná úprava mu dnes umožňuje požiadať o znalecké skúmanie, ale len v prípade smrti pacienta. Rovnaký dôvod však existuje aj pri situáciách kedy pacient žije. Režim vykonávania znaleckej činnosti (povinná mlčanlivosť atď.), ako aj prísny režim ochrany osobných údajov už dnes vytvára dostatočné záruky pre dodržanie pacientových práv v prípade sprístupnenia zdravotnej dokumentácie zo strany poskytovateľa znalcovi. Za účelom predchádzania zbytočných podaní na Úrad, alebo eskalovaniu nespokojnosti zo strany pacienta alebo jeho blízkych podávaním civilných žalôb alebo iných podaní je dôvodné umožniť poskytovateľovi, aby aj v prípade ak pacient nezomrel mal možnosť na výzvu pacienta/blízkych osôb reagovať na základe objektívneho prieskumu prostredníctvom znalca. Preto navrhujeme, aby sa poskytovateľovi takáto možnosť dala aj pre situácie, kedy pacient nezomrel.

čl. III bod 9 (§ 25 ods. 2) §
Úrad vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti ako činnosť vo verejnom záujme. Platná právna úprava je koncipovaná tak, že podľa niektorých výkladov bráni sprístupniť zdravotnú dokumentáciu vedenú v písomnej forme prostredníctvom zaslania jej kópie (viď znenie § 25 ods. 2 v spojení s ods. 5 zákona č. 576/2004 Z. z., ktorý upravuje ako sa sprístupnenie realizuje). Vzhľadom na problémy z aplikačnej praxe navrhujeme doplniť, že dohliadaný subjekt na základe žiadosti oprávnenej osoby sprístupní dokumentáciu aj zaslaním jej kópie osobe oprávnenej na dohľad. Sprístupňovanie zdravotnej dokumentácie formou zaslania kópie bude musieť spĺňať bezpečnostné opatrenia tak, aby boli poskytnuté dostatočné záruky pre práva dotknutých osôb. Ochrana zdravotnej dokumentácie je pri výkone dohľadu zabezpečená dostatočne: a) v prvom rade platí všeobecná zásada povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa § 76 zákona č. 581/20004 Z. z., b) počas a po skončení výkonu dohľadu je v citovanom zákone striktne definované, ktoré subjekty majú prístup k údajom o zdravotnom stave a k zdravotnej dokumentácii vôbec; c) k samostatnej …

čl. III bod 10 (Príloha č. 3)
Z databázy Notifikácie národných vykonávacích opatrení (MNE) vyplýva, že Európskej komisii bol k smernici 2005/36/ES v platnom znení notifikovaný ako transpozičné opatrenie aj zákon č. 392/2020 Z. z. spolu s tabuľkou zhody. Z predmetnej notifikovanej tabuľky zhody vyplýva, že transpozícia smernice 2005/36/ES v platnom znení sa okrem zákona č. 581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov zabezpečila aj zákonom č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (čl. 21 ods. 6 smernice 2005/36/ES v platnom znení). Podľa Prílohy č. 3 k zákonu č. 576/2004 Z. z. (transpozičná príloha), smernica 2005/36/ES v platnom znení v Zozname preberaných právne záväzných aktov EÚ absentuje. Je preto potrebné do Čl. V návrhu zákona doplniť samostatný novelizačný bod, ktorým sa predmetná smernica do nej doplní.

čl. III

čl. III bod 1 §
V súvislosti s posudzovaním biomedicínskeho výskumu spojeného s lekárskym ožiarením Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky sa upresňuje rozsah posudzovaného výskumu.

čl. III bod 2 §
V súvislosti s potrebou posudzovania biomedicínskeho výskumu Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ak sa využívajú zdroje ionizujúceho žiarenia, sa ustanovuje, že posúdenie sa nevyžaduje, ak sa lekárske ožiarenie vykonáva na základe štandardnej zdravotnej indikácie a vedie k priamemu prospechu pre zdravie pacienta.

čl. III bod 3 a 4 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s doplnením ustanovenia v § 29 ods. 9.

čl. III bod 5
Upravuje sa poznámka pod čiarou

čl. III bod 6 §
Precizuje sa ustanovenie.

čl. III bod 7 §
Zosúladenie terminológie v § 44d s terminológiou v opatrení MZ SR č. S02933-2018-OL aby bolo možné porovnať radiačnú záťaž pacienta pri vyšetrení rôznych orgánov pomocou rôznych vyšetrovacích postupov a modalít. Upresnenie ustanovení vyplývajúcich z transpozície smernice 2013/59/Euratom.

čl. III

čl. III bod 1 §
Vzhľadom na úpravu oprávnenia komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (viď bod 3 čl. III predloženého návrhu zákona) a vypustenie § 25 ods. 8 (viď bod 6 čl. III predloženého návrhu zákona) dochádza k vypusteniu nadbytočného ustanovenia.

čl. III bod 2 §
Upravuje sa vnútorný odkaz v zákone vzhľadom k tomu, že došlo k prečíslovaniu odsekov po vypustení jedného z odsekov v § 25 (viď bod 6 čl. III predloženého návrhu zákona).

čl. III bod 3 a 4 §
Na to, aby NPM mohol vykonávať zverené právomoci efektívne je nutné, aby mal v zmysle článku 20 opčného protokolu prístup k informáciám. Priamo z textu opčného protokolu vyplýva pre zmluvné štáty záväzok na účel umožnenia NPM vykonávať jeho mandát poskytnúť mu: prístup ku všetkým informáciám týkajúcich sa počtu osôb pozbavených osobnej slobody v miestach zadržania definovaných podľa článku 4, ako aj počet týchto miest a ich presných umiestnení (článok 20 písm. a); prístup ku všetkým informáciám týkajúcich sa zaobchádzania s týmito osobami, ako aj podmienok ich zadržania (článok 20 písm. b). Rozsah informácií, ktoré pokrýva článok 20 písm. b) opčného protokolu je mimoriadne široký. Patria sem napríklad súhrnné, ako aj individuálne lekárske záznamy, podmienky stravovania, hygienické opatrenia, harmonogramy (vrátane záznamov o čase strávenom v celách, cvičením, čase strávenom vo vnútri a vonku, ako aj o čase venovanej práci, atď.), opatrenia prijaté na predchádzanie samovrážd, disciplinárne záznamy atď. V nadväznosti na to, že NPM sa tak pri výkone svojej pôsobnosti oboznamuje …

čl. III bod 5 §
V aktuálne účinnom znení zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovenie § 25 odsek 1 neobsahuje písmeno r), na ktoré odsek 2 odkazuje. Ide o legislatívnu chybu, ku ktorej došlo v priebehu legislatívneho procesu k zákonu č. 532/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony (tlač 705). Podľa dôvodovej správy k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý bol predložený a schválený k návrhu tohto zákona (bod 16 k čl. VII pozmeňovacieho návrhu) sa obmedzenie vyjadrené v § 25 ods. 2 vzťahuje k subjektom uvedeným v písmene q), ktoré bolo touto novelou do § 25 doplnené (aktuálne po zmene v bode 2, pôjde o písmeno t)). Vzniknutá chyba sa týmto odstraňuje.

čl. III bod 6 §
V nadväznosti na úpravu ustanovenia § 25 ods. 1 písmeno p) (viď bod 3), ktoré upravuje oprávnenie komisára pre osoby so zdravotným postihnutím nahliadať do zdravotnej dokumentácia sa vypúšťa odsek 8 ako nadbytočný. Rozsah oprávnenia, ktorý je tu uvedený sa uviedol už priamo v § 25 ods. 1 tak, ako je tomu aj pri všetkých ostatných subjektoch, ktorým sa toto oprávnenie priznáva. Tým sa zjednocuje legislatívna technika použitá v príslušnom ustanovení. Obmedzenia, ktoré sú uvedené v tomto odseku nie sú a nemôžu byť aplikované na výkon pôsobnosti NPM, ktorý sa týmto návrhom zákona zveruje aj komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím. Základným prvkom efektívneho výkonu pôsobnosti NPM je práve preventívny prvok, ktorý je zohľadnený aj tým, že národné preventívne mechanizmy sú priamo z medzinárodnej zmluvy (t. j. opčného protokolu) oprávnené vykonávať neohlásené návštevy v zariadeniach, resp. na miestach, na ktoré sa ich pôsobnosť vzťahuje. Získavaním súhlasu vopred by bol tento účel zmarený. Cieľom monitoringu (či už verejného ochrancu práv alebo …

čl. IV (Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacic

čl. IV bod 1 [§ 12a] §
Upresnenie pojmov, kedy pri nefunkčnosti elektronického systému nie je možné vytvoriť elektronický zdravotný záznam a tým, ani vystaviť odpis predmetného záznamu ale lekár musí vystaviť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti na predpísanom tlačive.

čl. IV bod 2 [§ 12b] §
Z dôvodu elektronizácie žiadostí o poskytnutie ošetrovného, ktoré prinesie významné zníženie administratívnej záťaže, sa navrhuje rozšírenie definície osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby, rozdelenie na krátkodobú a dlhodobú a zavádzajú sa nové povinnosti a náležitosti súvisiace s elektronickým zápisom do elektronickej zdravotnej knižky, možnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti rozhodnúť o osobnej starostlivosti chorej osoby, povinnosti chorej osoby, hospitalizácie chorej osoby, trvaniu a ukončeniu osobnej starostlivosti.

čl. IV bod 3 [§ 49u] §
Z dôvodu elektronizácie žiadostí o poskytnutie ošetrovného sa navrhuje prechodné obdobie, podľa ktorého ak príslušný ošetrujúci lekár potvrdil vznik potreby osobnej starostlivosti na predpísanom tlačive sociálnej poisťovne pred 1. aprílom 2026 sa považuje za platné do ukončenia trvania takejto potreby osobnej starostlivosti. Týmto sa zaisťuje, že pre osoby, ktorým bolo potvrdené potrebu starostlivosti pred týmto termínom, nebude potrebné znovu žiadať o potvrdenie podľa nového elektronického systému. Tento prechodný mechanizmus je potrebný, aby sa predišlo problémom s platnosťou dokumentov a žiadosťami, ktoré by mohli vzniknúť počas prechodu na nový systém. Ide teda o praktické riešenie, ktoré zabezpečí kontinuitu poskytovania starostlivosti bez zbytočného administratívneho zaťaženia pre občanov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

čl. X (zákon o zdravotnej starostlivosti)

čl. X § 12 ods. 10 §
Vypúšťajú sa slová „na osobu s poskytnutou doplnkovou ochranou,14aad) na azylanta14aad)“ vzhľadom na ich nadbytočnosť, nakoľko azylant a cudzinec s udelenou doplnkovou ochranou sa považujú za cudzinca, ktorému sa udelil trvalý pobyt.