Zákon č. 518/2007 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Vznikom plne profesionálnych ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) sa zrušila základná služba, náhradná služba a zdokonaľovacia služba. Z tohto dôvodu sa v zákone č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) komplexne upravila problematika rozsahu brannej povinnosti, národnej registrácie, odvodu, prieskumu zdravotnej spôsobilosti, záloh ozbrojených síl, povolanie, prepustenie a oslobodenie od výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie. Tento zákon upravil brannú povinnosť ako povinnosť občana podrobiť sa odvodu a vykonať v čase vojny a vojnového stavu mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu namiesto mimoriadnej služby.
Dôvodom vypracovania predkladanej novely zákona je ustanovenie čl. I ods. 7 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení ústavného zákona č. 566/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon“), podľa ktorého výkon mimoriadnej služby upraví zákon.
V návrhu zákona sa novým spôsobom navrhuje vymedziť niektoré pojmy, napríklad mimoriadna služba a vojak mimoriadnej služby.
Súčasťou návrhu zákona je aj odmeňovanie vojakov mimoriadnej služby, úprava niektorých nárokov vojakov mimoriadnej služby po jej skončení a nárokov pozostalých po týchto vojakoch.
Ďalším dôvodom na vypracovanie novely zákona sú poznatky z aplikačnej praxe, z ktorých vyplynula potreba precizovania niektorých čiastkových nepresností.
Návrh zákona v stave bezpečnosti štátu nebude mať negatívny vplyv na výdavkovú časť štátneho rozpočtu. Vplyv na výdavkovú časť štátneho rozpočtu bude mať iba v prípade, ak nastane niektorá z krízových situácií uvedených v čl. 1 ods. 4 ústavného zákona a bude potrebné nariadiť výkon mimoriadnej služby a povolať na výkon mimoriadnej služby zákonom ustanovený okruh vojakov.
Návrh zákona v stave bezpečnosti štátu nepredpokladá vplyv na rozpočet obcí, vyšších územných celkov, na životné prostredie, na podnikateľské prostredie, ani na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Doložka
finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov
na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
Zhodnotenie finančných vplyvov:
Návrh zákona v stave bezpečnosti nemá finančný vplyv na štátny rozpočet. Vplyv na výdavkovú časť štátneho rozpočtu bude mať len v prípade, ak nastane krízová situácia a bude potrebné nariadiť výkon mimoriadnej služby zákonom ustanovenému okruhu vojakov a povolať na výkon mimoriadnej služby zákonom ustanovený okruh vojakov.
V tabuľkách je vyjadrený finančný a ekonomický dopad na štátny rozpočet v prípade vyhlásenia niektorej z krízových situácií.
V tabuľke č. 1 je vyjadrená priemerná finančná potreba na odmeňovanie vojaka mimoriadnej služby v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu vyjadrená v Sk na obdobie jedného kalendárneho mesiaca osobitne za kategóriu profesionálneho vojaka, ktorému bude výkon mimoriadnej služby nariadený a za ostatné kategórie vojakov, ktorí budú povolaní na výkon mimoriadnej služby.
Pri výpočte priemerného hodnostného platu profesionálneho vojaka mimoriadnej služby a ostatných kategórií vojakov mimoriadnej služby sa vychádzalo z návrhu, že vojaci mimoriadnej služby budú zaradení aspoň do ôsmeho platového stupňa podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Pri výpočte príplatku za výkon mimoriadnej služby sa vychádzalo z navrhovaného znenia ustanovenia §15l, podľa ktorého by sa mal príplatok poskytovať až do výšky hodnostného platu kapitána v prvom platovom stupni podľa uvedenej prílohy č. 3.
Kritériá pre priznanie príplatku a jeho výšku má podľa navrhovaného splnomocňovacieho ustanovenia ustanoviť minister obrany (pri kalkulácii sa vychádzalo z maximálnej výšky príplatku za výkon mimoriadnej služby).
Výpočet jednorazového príspevku za výkon mimoriadnej služby vychádza z navrhovaného znenia ustanovenia § 19b ods. 2 písm. a) (3,5 % z hodnostného platu prvého platového stupňa hodnosti vojak 2. stupňa za každý kalendárny deň výkonu mimoriadnej služby v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu).
Tabuľka č. 1
Priemerná finančná potreba na vojaka mimoriadnej služby v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu (v Sk)
Vojak mimoriadnej služby
Kategória vojaka mimoriadnej služby
Priemerný hodnostný plat
Príplatok za výkon mimoriadnej služby (max. výška)
Jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby (3,5 %)
profesionálny vojak mimoriadnej služby
- M + P
- práporčíci
- dôstojníci
22 100
32 500
41 800
28 450
28 450
28 450
540 x 30 = 16 200
540 x 30 = 16 200
540 x 30 = 16 200
ostatné kategórie vojakov mimoriadnej služby
- M + P
- práporčíci
- dôstojníci
22 000
29 500
36 500
28 450
28 450
28 450
540 x 30 = 16 200
540 x 30 = 16 200
540 x 30 = 16 200
Legenda k tabuľke č. 1 a 2:
M – mužstvo
P – poddôstojníci
V tabuľke č. 2 je vyjadrená priemerná finančná potreba na platové náležitosti vojaka mimoriadnej služby v čase vojny a vojnového stavu vyjadrená v Sk osobitne za kategóriu profesionálneho vojaka, ktorému bude výkon mimoriadnej služby nariadený a za ostatné kategórie vojakov, ktorí budú povolaní na výkon mimoriadnej služby.
Výpočet jednorazového príspevku za výkon mimoriadnej služby vychádza z navrhovaného znenia ustanovenia § 19b ods. 2 písm. b) (7 % z hodnostného platu prvého platového stupňa hodnosti vojak 2. stupňa za každý kalendárny deň výkonu mimoriadnej služby).
Tabuľka č.2
Priemerná finančná potreba na vojaka mimoriadnej služby v čase vojny alebo vojnového stavu (v Sk)
Vojak mimoriadnej služby
Kategória vojaka mimoriadnej služby
Priemerný hodnostný plat
Príplatok za výkon mimoriadnej služby
(max. výška)
Jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby (7 %)
profesionálny vojak mimoriadnej služby
- M + P
- práporčíci
- dôstojníci
22 100
32 500
41 800
28 450
28 450
28 450
1 080 x 30 = 32 400
1 080 x 30 = 32 400
1 080 x 30 = 32 400
ostatné kategórie vojaka mimoriadnej služby
- M + P
- práporčíci
- dôstojníci
22 000
29 500
36 500
28 450
28 450
28 450
1 080 x 30 = 32 400
1 080 x 30 = 32 400
1 080 x 30 = 32 400
Náklady sú prepočítané a uvedené iba na jedného vojaka mimoriadnej služby z dôvodu, že tabuľky vojnových počtov sú podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov utajovanou skutočnosťou.
V súčasnosti nie je možné vyčísliť ďalšie finančné náklady, ktoré v prípade vyhlásenia niektorej z krízových situácií budú mať vplyv na výdavkovú časť štátneho rozpočtu. Ide napríklad o náhradu cestovných nákladov, náhradu príjmov z podnikania, náhradu mzdy pri plnení brannej povinnosti a pri plnení úloh odbornej prípravy v ozbrojených silách
Zhodnotenie ekonomických vplyvov:
Náklady na zabezpečenie výkonu mimoriadnej služby sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu.
Zhodnotenie environmentálnych vplyvov:
Návrh zákona v stave bezpečnosti nemá nepriaznivý vplyv na životné prostredie.
Zhodnotenie vplyvov na zamestnanosť:
Návrh zákona v stave bezpečnosti nepredpokladá redukciu zamestnancov.
Zhodnotenie vplyvu na podnikateľské prostredie:
Návrh zákona v stave bezpečnosti nemá nepriaznivý vplyv na podnikateľské prostredie.
Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky.
2. Názov právneho predpisu: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev: - primárnom
- sekundárnom
b) nie je upravená v práve Európskej únie : - primárnom
- sekundárnom
c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.
O s o b i t n á č a s ť

bod 1
Upravujú sa úvodné ustanovenia zákona z dôvodu, že na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa navrhuje upraviť aj výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie a jej skončenie.

bod 2
Spresňuje sa ustanovenie definujúce mimoriadnu službu ako vojenskú službu, ktorá sa vykonáva v služobnom pomere a ktorú je v období krízovej situácie povinný vykonať profesionálny vojak, vojak v zálohe a registrovaný občan.

bod 3
Vojakmi mimoriadnej služby sú v období krízovej situácie profesionálni vojaci, ktorým bol výkon mimoriadnej služby nariadený prezidentom Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky, a vojaci v zálohe povolaní na výkon odbornej prípravy, ktorým bol výkon mimoriadnej služby nariadený rovnakým spôsobom. Okrem nich sú vojakmi mimoriadnej služby v období krízovej situácie vojaci v zálohe povolaní na výkon mimoriadnej služby po prezentácii v ozbrojených silách. Registrovaní občania sa vojakmi mimoriadnej služby môžu stať len v čase vojny a vojnového stavu, pokiaľ budú povolaní a odvedení na výkon mimoriadnej služby.

bod 4
Spresnenie činnosti regrutačného strediska.

bod 5 a 6
Vymedzenie niektorých pojmov sa dopĺňa o pojmy zamestnávateľ, vojenský útvar a služobná cesta. Zároveň sa taxatívne vymenúvajú tie ustanovenia zákona, ktoré upravujú, kedy sa pod vojenským útvarom rozumie aj ministerstvo. Dôvodom tejto úpravy je, že aj v období krízovej situácie bude potrebné zabezpečovať na ministerstve špecifické vojenské činnosti, ktoré budú zabezpečovať vojaci mimoriadnej služby.

bod 7
Novým spôsobom sa navrhuje vznik brannej povinnosti pre občanov, ktorí boli prijatí do služobného pomeru profesionálneho vojaka, ale k uvedenému dňu nedovŕšili 19 rokov veku, t. j. podľa zákona im nevznikla branná povinnosť. Navrhuje sa, aby takýmto občanom vznikla branná povinnosť odo dňa prijatia do služobného pomeru.

bod 8
Legislatívnotechnická úprava.

bod 9
Z doterajšieho § 7 písm. a), ktorý explicitne ustanovuje dôvody zániku brannej povinnosti v prípade nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu, sa z dôvodu zosúladenia so súčasnou platnou právnou úpravou navrhuje vypustiť slovo „trvale“.

bod 10
Navrhované znenie dopĺňa spôsob zániku brannej povinnosti občanovi, ďalej občanovi, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo cudzincovi. Podrobne upravuje postup pri žiadosti o stiahnutie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti uvedených osôb.

bod 11 a 12
Právna úprava navrhuje rozšíriť možnosti zloženia odvodnej komisie územnej vojenskej správy.

bod 13
Legislatívnotechnická úprava.

bod 14
Rozširujú sa povinnosti ohlasovne s cieľom zabezpečiť aktuálne zoznamy občanov, ktorí majú brannú povinnosť.

bod 15
Rozširujú sa povinnosti matriky s cieľom zabezpečiť aktuálne zoznamy občanov, ktorí majú brannú povinnosť.

bod 16
Ohlasovniam sa navrhuje rozšíriť už ustanovené povinnosti o povinnosť zaslať zoznam občanov, ktorí vycestovali do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní a ktorí sa v čase vypovedania vojny alebo vyhlásenia vojnového stavu nezdržiavajú na území Slovenskej republiky.

bod 17
Spresňujú sa možnosti, kedy možno do prieskumu zdravotnej spôsobilosti zaradiť vojaka v zálohe a vojaka mimoriadnej služby.

bod 18
Legislatívnotechnická úprava.

bod 19
Navrhuje sa, aby v období krízovej situácie vyslal vojaka mimoriadnej služby na prieskum veliteľ vojenského útvaru.

bod 20
Právna úprava navrhuje rozšíriť možnosti zloženia lekárskej komisie na vykonanie prieskumu zdravotnej spôsobilosti vojaka v zálohe alebo vojaka mimoriadnej služby.

bod 21
Navrhovanou úpravou sa okrem náhrady mzdy navrhuje poskytnúť aj náhradu cestovných výdavkov vojakovi v zálohe, ktorý v súvislosti s plnením brannej povinnosti je predvolaný na prieskum zdravotnej spôsobilosti.

bod 22
Legislatívnotechnické spresnenie textu.

bod 23
Vytvorenie možnosti, aby do aktívnych záloh boli zaradení okrem vojaka v zálohe, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou vojaka 2. stupňa, aj slobodník a desiatnik, ktorí majú ukončené stredné odborné vzdelanie.

bod 24
Legislatívnotechnické úpravy.

bod 25
Oproti doterajšej právnej úprave, podľa ktorej sa výška jednorazového finančného príspevku vojakovi zaradenému do aktívnych záloh odvodzovala od násobku minimálnej mzdy, sa navrhuje, aby tento príspevok bol odvodený od hodnostného platu vojaka 2. stupňa v prvom platovom stupni.

bod 26 až 29
Legislatívnotechnické úpravy.

bod 30
Navrhuje sa doplniť dôvody, ktoré občanovi bránia dostaviť sa na výkon mimoriadnej služby o väzbu alebo o výkon trestu odňatia slobody.

bod 31
Vzhľadom na to, že vojaci mimoriadnej služby budú nasadzovaní v krízových situáciách, navrhuje sa, aby im pri prezentácii boli odobrané odtlačky prstov a biologická vzorka na účely prípadnej identifikácie rovnako, ako je to riešené v novele zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

bod 32
V ustanoveniach sa navrhuje upraviť výkon mimoriadnej služby profesionálneho vojaka, vojaka v zálohe a registrovaného občana povolaného na výkon mimoriadnej služby, ak bol odvedený, ustanovenie do funkcie a vojenské hodnosti. Ďalej sa navrhuje upraviť evidenciu vojakov mimoriadnej služby. Navrhuje sa tiež upraviť mimoriadne vymenovanie a mimoriadne povýšenie, udeľovanie vojenských medailí alebo vojenských odznakov. Navrhuje sa, aby vojak mimoriadnej služby mal nárok na dovolenku v trvaní najviac 18 kalendárnych dní za kalendárny rok a na mimoriadnu dovolenku v trvaní najviac troch kalendárnych dní. Navrhuje sa tiež upraviť naturálne náležitosti vojaka mimoriadnej služby, ktorými sú proviantne náležitosti, výstrojové náležitosti, prepravné náležitosti a ubytovanie. Navrhuje sa, aby za výkon mimoriadnej služby patril vojakovi mimoriadnej služby plat, ktorý tvorí hodnostný plat a príplatok za výkon mimoriadnej služby. Osobitne sa navrhuje úprava platu počas zajatia, počas vyhlásenia za mŕtveho, počas väzby a počas svojvoľného vzdialenia z miesta výkonu mimoriadnej služby. Navrhuje sa aj spôsob vyplácania platu vojakom mimoriadnej služby v závislosti od toho, či túto …

bod 33
Legislatívnotechnické úpravy.

bod 34
Prepustenie z výkonu mimoriadnej služby sa navrhuje doplniť o prípad, ak vojak mimoriadnej služby má nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody alebo bol vzatý do väzby.

bod 35 a 36
Navrhuje sa upraviť aj možnosť prepustiť z výkonu mimoriadnej služby tehotnú vojačku. Navrhuje sa, aby nebolo možné odvolať sa proti rozhodnutiu o prepustení z výkonu mimoriadnej služby a aby nebolo možné preskúmať takéto rozhodnutie súdom v prípadoch uvedených v odseku 3 zákona. Navrhuje sa upraviť prepustenie z výkonu mimoriadnej služby, ak po skončení krízovej situácie je vojak mimoriadnej služby v zajatí alebo ak je vyhlásený za nezvestného.

bod 37
Explicitne sa ustanovuje, že profesionálny vojak po prepustení z výkonu mimoriadnej služby pokračuje vo výkone štátnej služby profesionálneho vojaka podľa zákona č. 346/ 2005 Z. z. Navrhuje sa upraviť aj inštitút skončenia výkonu mimoriadnej služby.

bod 38
V súvislosti s oslobodením od výkonu mimoriadnej služby sa navrhuje doplniť údaje týkajúce sa najmä zániku služobného pomeru, ktoré je zamestnávateľ povinný oznámiť územnej vojenskej správe. Tieto údaje sú nevyhnutné na priznanie vojenskej hodnosti pri zaradení do záloh napr. príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a ozbrojených zborov po skončení služobného pomeru.

bod 39
Navrhuje sa, aby v prípade zániku dôvodov oslobodenia od povinnosti vykonať mimoriadnu službu, zamestnávatelia tieto skutočnosti oznámili príslušnej územnej vojenskej správe, čo umožní väčšiu transparentnosť v procese oslobodenia od výkonu mimoriadnej služby.

bod 40 až 43
Legislatívnotechnické úpravy.

bod 44
Ustanovenie upravuje problematiku náhrady škody zo strany vojaka mimoriadnej služby s dôrazom na určenie zodpovednosti za škodu. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú vojakovi mimoriadnej služby a za škodu, ktorú tento vojak spôsobil tretím osobám. Ďalej sa navrhuje upraviť poskytovanie jednorazového príspevku za výkon mimoriadnej služby vojakom mimoriadnej služby, nároky pozostalých po týchto vojakoch a spôsob uplatňovania nároku pozostalých. Navrhuje sa, aby sa výdavky, ktoré súvisia s výkonom mimoriadnej služby, uhrádzali z prostriedkov štátneho rozpočtu podľa zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení zákona č. 515/2003 Z. z. a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 387/2002 Z. z. upravuje finančné zabezpečenie krízovej situácie v čase vyhlásenia núdzového stavu a výnimočného stavu a zákon č. 523/ 2004 Z. z. upravuje finančné zabezpečenie v čase vojny a vojnového stavu.

bod 45
Z aplikačnej praxe vyplynula nevyhnutnosť doplnenia údajov v evidencii registrovaných občanov a občanov zaradených do záloh ozbrojených síl.

bod 46
Legislatívnotechnická úprava.

bod 47
Navrhuje sa, aby územná vojenská správa uhrádzala okrem mzdy lekára, sestry a laboranta určených lekárom samosprávneho kraja, ktorí sa zúčastňujú na odvode alebo na prieskume, aj náhradu cestovných výdavkov, stravné a ubytovanie.

bod 48
Navrhuje sa, aby prezident Slovenskej republiky a minister mohol vymenúvať a povyšovať vojakov v zálohách ozbrojených síl Slovenskej republiky.

bod 49
Legislatívnotechnická úprava.

bod 50
Navrhuje sa, aby územná vojenská správa uhrádzala občanovi, ktorý je povinný dostaviť sa na príslušnú územnú vojenskú správu, alebo na lekárske vyšetrenie, náhradu príjmov z podnikania, ktoré sú v návrhu zákona taxatívne vymenované. Ďalej sa územnej vojenskej správe ukladá povinnosť uhradiť cestovné náklady občanovi.

čl. II

čl. II bod 1
Navrhuje sa zosúladenie uvedeného ustanovenia zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s novo navrhovaným znením § 10 zákona č. 570/2005 Z. z.

čl. II bod 2 a 3
Legislatívnotechnická úprava.

čl. III
V súvislosti so zrušením základnej služby, náhradnej služby, zdokonaľovacej služby a civilnej služby sa navrhuje vypustenie tohto ustanovenia ako nadbytočné a v platnom právnom poriadku nepoužiteľné. Nie je odôvodnené ani to, aby za občanov vykonávajúcich alternatívnu službu v čase vojny a vojnového stavu (podľa právnej úpravy platnej do 31. 12. 2005 civilná služba) platil štát poistné na zdravotné poistenie z dôvodu, že títo občania majú pri výkone alternatívnej služby postavenie zamestnanca.

čl. IV

čl. IV bod 1
Legislatívnotechnická úprava.

čl. IV bod 2 až 6, 8 a 9
Vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby môže podať občan – muž, ktorému vznikla branná povinnosť. Navrhuje sa neprihliadať na vyhlásenie podané v období krízovej situácie. Evidovaným občanom sa stáva až po podaní vyhlásenia na územnú vojenskú správu a zaradení do dokumentácie evidovaných občanov. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje v dotknutých ustanoveniach vypustiť slovo „evidovaný“ v príslušnom tvare.

čl. IV bod 7
Zosúladenie dokumentácie evidovaných občanov s dokumentáciou registrovaných občanov a občanov zaradených do záloh ozbrojených síl Slovenskej republiky.

čl. IV bod 10
Navrhuje sa doplniť ustanovenie v súlade s platným znením § 2 písm. b) tohto zákona.

čl. IV bod 11
Navrhuje sa, aby zamestnávateľ mohol podať žiadosť o pridelenie evidovaných občanov nielen v čase vojny a vojnového stavu, ale aj vo výnimočnom stave a núdzovom stave.

čl. IV bod 12
Navrhuje sa doplniť dôvody, ktoré bránia občanovi dostaviť sa na výkon alternatívnej služby, o prípady, ak bol občan vzatý do väzby alebo má nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody.

čl. IV bod 13
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. Navrhuje sa, aby nebolo možné odvolať sa proti rozhodnutiu o odložení nástupu na výkon alternatívnej služby a aby nebolo možné preskúmať takéto rozhodnutie súdom.

čl. IV bod 14
Navrhuje sa zrušiť inštitút prerušenia alternatívnej služby. V prípade, ak občan nebude spôsobilý vykonávať alternatívnu službu, bude z nej prepustený. Rovnaká právna úprava je pri výkone mimoriadnej služby. Zároveň sa navrhuje upraviť nemožnosť odvolať sa proti rozhodnutiu územnej vojenskej správy (resp. nemožnosť preskúmať takéto rozhodnutie súdom) o preradení alebo oslobodení z výkonu alternatívnej služby rovnako, ako je upravené povolávanie na výkon alternatívnej služby v platnom znení § 6 ods. 14 zákona.

čl. IV bod 15
Navrhuje sa, aby občania pri výkone alternatívnej služby boli odmeňovaní rovnako, ako sa navrhuje odmeňovanie občanov, ktorí môžu byť povolaní na výkon mimoriadnej služby.

čl. IV bod 16
Legislatívnotechnická úprava.

čl. IV bod 17
Navrhuje sa upraviť náhradu cestovného občanovi vykonávajúcemu alternatívnu službu rovnako ako vojakovi v zálohe zaradenému do aktívnych záloh v § 14 ods. 15 písm. d) zákona 570/2005 Z. z.

čl. IV bod 18
Navrhuje sa zosúladiť poskytovanie peňažnej náhrady zamestnávateľovi obdobne, ako je to upravené v § 28 ods. 1 zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v prípade pracovnej povinnosti.

čl. IV bod 19
Navrhuje sa ustanoviť povinnosť pre zamestnávateľov v čase vojny a vojnového stavu oznámiť územnej vojenskej správe zmeny v identifikačných údajoch.

čl. IV bod 20 a 21
Navrhuje sa vylúčiť pôsobnosť ustanovení Zákonníka práce o pracovnom čase, dovolenke a odmeňovaní na výkon pracovnej činnosti evidovaného občana. Dovolenka a odmeňovanie evidovaného občana sa navrhuje riešiť rovnako ako u vojaka mimoriadnej služby.

čl. IV bod 22
Spresňuje sa pracovná činnosť, ktorú je povinný vykonávať evidovaný občan po nástupe na výkon alternatívnej služby.

čl. IV bod 23
Navrhuje sa ustanovenie vypustiť z dôvodu nadbytočnosti.

čl. IV bod 24
Navrhuje sa doplniť dôvody prepustenia evidovaného občana z výkonu alternatívnej služby.

čl. IV bod 25
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. Navrhuje sa, aby nebolo možné odvolať sa proti rozhodnutiu o prepustení z výkonu alternatívnej služby a aby nebolo možné preskúmať takéto rozhodnutie súdom.

čl. V
Navrhuje sa vyhlásiť úplné znenie zákona o brannej povinnosti.

čl. VI
Navrhuje sa účinnosť zákona. Bratislava 7. augusta 2007 Robert Fico, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky František Kašický, v. r. minister obrany Slovenskej republiky