zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

Základnou funkciou zdravotného poistenia je zabezpečenie zdravotnej starostlivosti (vrátane liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín) poistencom zdravotného poistenia v zodpovedajúcom rozsahu a kvalite. Súčasný systém zdravotného poistenia, ktorý je zakotvený v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, uvedenú funkciu už neplní dlhšiu dobu.
V oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti sa dlhodobo prejavujú také systémové nedostatky, ktoré nie je možné odstrániť čiastočnými legislatívnymi úpravami. Každým dňom sa zvyšuje vnútorná a vonkajšia zadĺženosť zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení. Toky finančných prostriedkov v zdravotníctve sú neprehľadné, čo spôsobuje vysokú mieru korupcie tak v rámci systému ako aj mimo neho. Pacienti – poistenci sa dožadujú rýchlej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Situácia v oblasti zdravotníctva si vyžaduje riešenia, ktoré odstránia problémy kvalitatívnou zmenou vzťahov všetkých účastníkov zdravotného poistenia.
Z uvedených dôvodov sa predkladá nová právna úprava - návrh zákona o zdravotnom poistení a o zmene zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V návrhu zákona sa zdravotné poistenie člení na dva základné druhy zdravotného poistenia - verejné zdravotné poistenie a individuálne zdravotné poistenie. Verejným zdravotným poistením, ktorého názov vyplýva z článku 31 Listiny základných práv a slobôd, je poistenie, na základe ktorého má každý občan Slovenskej republiky právo na zdravotnú starostlivosť, služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou v rozsahu určenom osobitnými predpismi (návrh zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov , návrh zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti). V rámci zdravotnej starostlivosti sa v zmysle uvedených predpisov poskytujú aj lieky a zdravotnícke pomôcky. Základnou funkciou zdravotného poistenia je zabezpečenie úhrady zdravotnej starostlivosti (vrátane liekov a zdravotníckych pomôcok) pre poistencov verejného zdravotného poistenia v zodpovedajúcom rozsahu a kvalite.
Nedostatok zdrojov v systéme zdravotného poistenia a v zdravotníctve nie je spôsobený len nárastom cien liekov a zdravotníckych pomôcok. Dôsledkom súčasného stavu v rezorte zdravotníctva je predovšetkým neexistencia takého legislatívneho prostredia, ktoré by umožnilo zdravotným poisťovniam a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti správať sa zodpovedne a vykonávať svoju činnosť tak, aby v prípade úspešného hospodárenia vytvárali zisk a v prípade zlého hospodárenia zanikli. Legislatívne prostredie musí byť také, aby sa štát nepodieľal na sanácii dlhov tých, ktorí sa správajú nehospodárne a nezodpovedne.
Verejné zdravotné poistenie je zároveň aj solidárnym zdravotným poistením vzhľadom na to, že povinnosť platiť poistné má každý poistenec, ktorému túto povinnosť ukladá zákon bez ohľadu na to, či čerpá zdravotnú starostlivosť v rámci stanoveného rozsahu alebo nie. Solidárnosť sa prejavuje aj v tom, že určité kategórie poistencov, ktoré nie sú schopné platiť poistné, majú nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vzhľadom na verejný záujem.
Dôležitou zmenou v rámci zdravotného poistenia je prerozdeľovanie poistného na verejné zdravotné poistenie. Uvedená úprava má zabezpečiť väčšiu angažovanosť a zodpovednosť zdravotných poisťovní pri vymáhaní nedoplatkov poistného na verejné zdravotné poistenie. Na prerozdeľovanie poistného na verejné zdravotné poistenie bude dohliadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zriadený zákonom č. .../2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nový spôsob prerozdeľovania poistného na verejné zdravotné poistenie má zabezpečiť spravodlivejšie delenie celkovej sumy poistného medzi jednotlivé zdravotné poisťovne podľa počtu poistencov a ich štruktúry.
V návrhu zákona sa zavádza nový inštitút ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie, ktorého účelom je zabezpečiť poistné na verejné zdravotné poistenie zo všetkých príjmov dosiahnutých nielen v príslušnom kalendárnom mesiaci, ale v celom kalendárnom roku. Vzhľadom na to, že rozsah a kvalita poskytovania zdravotnej starostlivosti priamo závisí aj od dostatočného množstva finančných prostriedkov, význam zavedenia uvedeného inštitútu do verejného zdravotného poistenia je nesporný.
Individuálne zdravotné poistenie ako druh zdravotného poistenia charakterizuje jeho fakultatívnosť a dáva poistencom možnosť širší rozsah zdravotného poistenia ako je zabezpečený verejným zdravotným poistením. Na základe individuálneho zdravotného poistenia sa bude uhrádzať poskytovanie zdravotnej starostlivosti (vrátane liekov a zdravotníckych pomôcok)v rozsahu stanovenom v zmluve. Individuálne zdravotné poistenie je produktom, ktorý budú ponúkať poisťovne v rámci svojho predmetu činnosti. Dohľad na ich činnosťou bude vykonávať Úrad pre finančný trh v zmysle zákona č. 96/20002 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Navrhovaná právna úprava spolu s návrhom zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a ďalšími návrhmi zákonov, ktoré predloží rezort zdravotníctva, vytvorí nové konkurenčné prostredie pre všetkých účastníkov zdravotného trhu.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov
a vplyvov na zamestnanosť
I. FINANČNÉ A EKONOMICKÉ DOPADY
Dopad na rovnosť pri financovaní zdravotníctva
Návrh zákona o zdravotnom poistení a o zmene zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje verejné zdravotné poistenie, ktoré spĺňa všetky kritériá rovnosti vo financovaní:
systém zdravotného poistenia je univerzálny a solidárny,
zdravotné poistenie sa financuje z verejných zdrojov, ktoré sa vyberajú povinne a prerozdeľujú na základe princípu solidarity,
systém každému poistencovi garantuje slobodný výber zdravotnej poisťovne, zdravotná poisťovňa nemôže poistenca odmietnuť,
odvodové zaťaženie je lineárne; od najvyššej hranice (trojnásobok priemernej mesačnej mzdy) regresívne,
za zraniteľné skupiny platí poistné na verejné zdravotné poistenie do poistného systému štát vo výške 4% z priemernej mesačnej mzdy, čo bude znamenať odpolitizovanie financovania zdravotníctva a tesnejšie napojenie na reálnu ekonomiku. Predkladaný návrh zákona takto eliminuje selekciu poistencov na základe príjmu.
Dopad na rovnosť v prístupe k zdravotnej starostlivosti
Zdravotná starostlivosť sa poskytuje každému poistencovi podľa jeho potrieb v rozsahu ustanoveným osobitným predpisom a nie podľa finančnej schopnosti platiť.
Horizontálna rovnosť je definovaná ako rovnosť pri prístupe k ľuďom v podobných situáciách. Princíp horizontálnej rovnosti vyjadruje, že k ľuďom by sa malo pristupovať rovnako. Vertikálna rovnosť znamená, že sa rovnako pristupuje k tým, ktorých postavenie sa odlišuje.
Návrh zákon podporuje uplatnenie oboch uvedených princípov. To znamená, že každý občan bude mať možnosť rovnakého prístupu k rovnakej potrebe a získať rovnaké uspokojenie tejto potreby, bez ohľadu na jeho spoločenské postavenie alebo výšku príjmu.
Základným mechanizmom naplnenia tohto cieľa je systém prerozdelenia zdrojov medzi zdravotnými poisťovňami na základe rizikovosti jednotlivých skupín poistencov. Prerozdelenie poistného bude pre každého poistenca znamenať, že v zdravotnej poisťovni, ktorú si vybral, je pre pripravený objem zdrojov zodpovedajúci jeho indexu rizika.
Pravidlá prerozdelenia:
základom prerozdelenia je 95% z povinného poistného,
prerozdeľuje sa 90% zo základu prerozdelenia,
osobitný účet prerozdelenia neexistuje, každý platiteľ uhrádza poistné priamo na účet príslušnej zdravotnej poisťovne, v ktorej je jeho poistenec poistený.
Predkladaný návrh zákona eliminuje selekciu na základe zdravotného stavu, lebo rizikovejšie skupiny pacienti dostanú podľa indexu rizika viac zdrojov ako menej rizikové skupiny.
Dopady na štátny rozpočet a verejné financie
Cieľom reformy zdravotníctva je stabilizácia podmienok zdravotného poistenia. K tomu prispejú nasledovné opatrenia:
štát bude platiť priamo na účet zdravotných poisťovní,
štát nebude určovať sumu poistného v štátnom rozpočte, ale naviaže ju na priemernú mesačnú mzdu; aby zostala zachovaná predvídateľnosť prostredia a možnosť tvoriť rozpočet, odvod štátu za poistencov štátu na nasledujúci rok sa bude počítať vždy z oficiálnych údajov za predchádzajúci rok. Rozpočet na rok 2005, ktorý sa pripravuje v roku 2004 bude zohľadňovať priemernú mesačnú mzdu v roku 2003.
Dopady na štátny rozpočet:
zmena metodiky pre výpočet poistencov štátu. Z návrhu zákona vyplýva, že MF SR poistné za poistencov štátu uhrádza priamo na účet zdravotných poisťovní. To si bude vyžadovať jednotný register poistencov (centrálny register poistencov), ktorý budú používať všetky dotknuté subjekty. Od roku 2004 navrhujeme prechod na tzv. centrálny register poistencov. Pre jednoznačné určenie a prognózu počtu poistencov štátu sme navrhli tzv. variant exklúzie. Celkový počet poistencov štátu tak oproti súčasne vykazovanému (a zjavne nereálnemu) počtu 3,3 milióna klesne na asi 3,0 milióna.
Podľa koncepcie MPSVaR SR sa štát zároveň stane platiteľom za súčasných poistencov NUP (600 mil. Sk) a poistencov Sociálnej poisťovne (700 mil. Sk). Vzhľadom na dohodu medzi MZ SR a MPSVaR SR o vytvorení príspevku a zdravotníctvo sa táto suma zníži o 300 mil. Sk. Celkový čistý dopad reformy sociálneho poistenia tak bude 1,0 mld. Sk do položky poistné platené štátom.
Postupná eliminácia kapitálových výdavkov bude znamenať postupný presun finančných zdrojov do položky poistné platené štátom.
Tabuľka 1: Predpoklad poistencov štátu podľa CRP
Ukazovateľ
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
Obyvateľstvo k 31. 12.
5 402 547
5 378 951
5 379 161
5 379 371
5 379 581
5 379 791
5 380 001
zamestnaní
2 101 700
2 123 700
2 127 000
2 150 400
2 161 200
2 165 500
2 198 000
SZČO
233 472
233 472
233 472
233 472
233 472
233 472
233 472
poistenci štátu
3 067 375
3 021 779
3 018 689
2 995 499
2 984 909
2 980 819
2 948 529
Zdroj: Štatistický úrad SR, prognóza M.E.S.A. 10
Tabuľka 2: Predpoklad vývoja nominálnych miezd
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
Nominálna mzda
11430
12365
13511
14470
15526
16768
17891
Zdroj: Štatistický úrad SR, prognóza M.E.S.A. 10
Po zohľadnení všetkých metodických zmien sa v zákone navrhuje, aby štát za svojich poistencov platil 4% z priemernej mesačnej mzdy, ktorá je o dva kalendárne roky posunutá dozadu voči aktuálnemu rozpočtovému roku.
Výpočet odvodu štátu za jedného poistenca pre rozpočtový rok 2005 po započítaní všetkých metodických zmien:
1. Priemerná mzda v roku 2003 (odhad): 14 470 Sk
2. Poistná sadzba: 4%
3. Odvod štátu za 1 poistenca: 578,80 Sk
4. Počet poistencov štátu (aktuálny rok 2005): 2 980 819
5. Celkový odvod ŠR do ZP 20 703 576 446,4 Sk
Tabuľka 3: Porovnanie pôvodného a reformného scenára:
Pôvodný scenár predpokladá
Reformný scenár
Odvod štátu
Rast odvodu štátu do ZP o infláciu
Odvod štátu vo výške 4% je naviazaný na priemernú mzdu
Počet poistencov
Problémy s počtom poistencov (rozdiel cca 200 tisíc), ktoré ale neovplyvňujú celkový odvod
Jednotný systém (CRP)
NUP a SP
Pôvodní platitelia
Platí štát
Kapitálové výdavky
Konzervácia kapitálových výdavkov na úrovni roka 2004
Kapitálové výdavky postupne zanikajú a ich presun do položky poistné platené štátom
Zdroj: Ministerstvo zdravotníctva
Tabuľka 4: Pôvodný scenár v tis. Sk
Schválený rozpočet 2003
Návrh MZ SR 2004
Návrh MZ SR 2005
Návrh MZ SR 2006
600
Bežné výdavky
17 903 736
20 171 389
21 444 775
22 586 763
610
Mzdy platy
693 133
707 758
722 692
737 940
620
Poistné a príspevky do poisťovní a NÚP
261 657
268 948
274 623
280 417
630
Tovary a ďalšie služby
454 005
488 055
524 660
564 009
640
Bežné transfery
16 494 941
18 706 628
19 922 801
21 004 397
641
Bežné transfery na rovnakej úrovni
269 428
269 428
269 428
642
Bežné transfery jednotlivcom neziskovým organizáciám a poskytovateľom
16 061 220
18 437 200
19 653 373
20 734 969
642001
6 915
7 000
8 000
9 000
642103
Platené poistné za určité skupiny osôb
16 054 305
18 260 200
19 465 373
20 535 969
649
Ostatné
164 293
170 000
180000
190000
700
Kapitálové výdavky
2 401 910
2 582 000
2 582 000
2 582 000
MZSR stavby
MZSR SZNR
VUC a obce stavby
VUC a obce SZNR
SECAL
Spolu kapitola MZ SR (600 + 700)
20 305 646
22 753 389
24 026 775
25 168 763
Zdroj: Ministerstvo zdravotníctva
Tabuľka 5: Reformný scenár v tis. Sk
Schválený rozpočet 2003
Návrh MZ SR 2004
Návrh MZ SR 2005
Návrh MZ SR 2006
600
Bežné výdavky
17 903 736
20 825 254
22 682 979
24 024 649
610
Mzdy platy
693 133
707 758
722 692
737 940
620
Poistné a príspevky do poisťovní a NÚP
261 657
268 948
274 623
280 417
630
Tovary a ďalšie služby
454 005
488 055
524 660
564 009
640
Bežné transfery
16 494 941
18 971 902
21 161 005
22 442 282
641
Bežné transfery na rovnakej úrovni
269 428
269 428
642
Bežné transfery jednotlivcom neziskovým organizáciám a poskytovateľom
16 061 220
18 692 756
20 891 577
22 172 854
642001
6 915
8000
9000
642103
Platené poistné za určité skupiny osôb*
16 054 305
18 522 756
20 703 577
21 973 854
649
Ostatné
164 293
170 000
180000
190000
700
Kapitálové výdavky
2 401 910
2 083 134
1 500 000
1 200 000
MZSR stavby
610 285
352 856
177 082
MZSR SZNR
473 349
78 400
0
VUC a obce stavby
67 885
0
0
VUC a obce SZNR
158 425
8 376
0
SECAL
600 000
900 000
900 000
Spolu kapitola MZ SR (600 + 700)
20 305 646
22 908 388
24 182 979
25 224 649
Zdroj: Ministerstvo zdravotníctva
Celkový rozdiel medzi scenármi je minimálny, pričom hlavnou zmenou reformného scenára je zmena štruktúry zdrojov. Oproti pôvodnému scenáru smeruje viac prostriedkov z položky kapitálové výdavky do položky poistné platené štátom. Ostatné dopady na verejné financie sú pozitívne. Zmenší sa počet subjektov platiacich nesystémovo poistné do zdravotných poisťovní. Národný úrad práce nebude platiteľ poistného (600 mil. Sk) a Sociálna poisťovňa nebude platiteľ poistného (700 mil. Sk).
Tabuľka 6: Predpokladané zdroje zdravotných poisťovní v mld. Sk
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
Verejné zdravotné poistenie
26,3
35,4
38,4
41,4
43,0
45,3
49,6
54,8
59,0
66,2
72,6
78,2
Príjmy z poistného
18,7
23,7
26,8
28,7
29,5
32,1
34,8
38,8
42,3
47,7
51,9
56,3
Zamestnanci a zamestnávatelia
17,8
22,5
25,5
27,0
27,5
30,0
32,8
36,6
40,4
44,0
48,0
52,3
zamestnávateľov
13,5
16,4
18,7
19,7
20,1
21,9
23,6
26,4
28,8
31,4
34,3
37,4
zamestnancov
4,2
6,1
6,8
7,3
7,5
8,1
9,2
10,2
11,5
12,6
13,7
14,9
SZČO
0,9
1,0
1,1
1,3
1,4
1,4
1,5
1,7
1,8
3,6
3,7
3,8
Ostatní
0,0
0,3
0,2
0,3
0,3
0,3
0,3
0,4
0,0
0,0
0,0
0,0
Penále, pokuty, dlžné poistné
0,0
0,0
0,0
0,1
0,3
0,4
0,2
0,1
0,2
0,2
0,2
0,2
Poistné hradené štátom
7,1
10,3
10,4
10,5
11,1
11,2
13,0
15,5
16,1
18,5
20,7
22,0
Poistné hradené z NÚP
0,1
0,3
0,4
0,5
0,6
0,5
0,4
0,5
0,6
0,0
0,0
0,0
Iné zdroje
0,3
1,0
0,8
1,7
1,9
1,4
1,4
0,0
0,0
0,0
0,0
0,0
Výdavky kapitoly MZ SR (bez poistného plateného štátom) a vrátane výdavkov ostatných ministerstiev a orgánov štátnej správy + výdavky na výskum + kapitálové výdavky
4,1
4,6
4,9
4,7
4,4
4,5
4,9
4,8
4,8
4,1
3,8
3,1
Výdavky hradené Sociálnou poisťovňou
0,9
1,0
1,2
1,3
1,3
1,0
1,1
1,2
0,7
0,0
0,0
0,0
Priame platby a individuálne poistenie
1,8
2,6
3,8
4,1
5,4
5,9
6,3
7,0
10,5
14,0
16,0
19,0
Zdroje poistného systému spolu (verejné aj súkromné)
33,1
43,6
48,3
51,5
54,1
56,7
61,9
67,8
75,0
84,3
92,4
100,3
HDP
543
606
690
746
845
886
967
1065
1160
1293
1423
1551
Zdroje/HDP v %
6,1%
7,2%
7,0%
6,9%
6,4%
6,4%
6,4%
6,4%
6,5%
6,5%
6,5%
6,5%
II. ENVIRONMENTÁLNY DOPAD
Predkladaný návrh zákona nemá žiadne dopady na životné prostredie.
III. DOPAD NA ZAMESTNANOSŤ
Zákon predpokladá zvýšenie vrchného limitu pre odvody z 32 000 na cca 43 410. Toto zvýšenie sa bude dotýkať približne 2,5% všetkých zamestnaných a pre zamestnávateľa bude predpokladať zvýšenie ceny práce maximálne o 1 140 Sk.
Dôvodom tohto kroku je lepšie napojenie maximálneho vymeriavacieho základu na reálnu ekonomiku a zosúladenie uvedených limitov s reformou sociálneho zabezpečenia.
Vzhľadom na to, že dotknuté skupiny zamestnancov sú riadiaci a vedúci pracovníci, nepredpokladá sa, že uvedené zvýšenie bude mať výraznejší dopad na zamestnanosť.
Doložka zlučiteľnosti
k návrhu zákona
s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: zákon o zdravotnom poistení a o zmene zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
a) problematika návrhu zákona podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskym spoločenstvom a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane nepatrí medzi oblasti zahrnuté na zbližovanie práva,
b) NPPA, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy a screeningu vyplýva požiadavka na inštitucionálne zabezpečenie efektívnej koordinácie systému sociálneho zabezpečenia, zriadiť samostatný (styčný orgán), ktorý bude zabezpečovať preplácanie vecných dávok.
Problematika návrhu zákona je upravená
a) v primárnom práve
v Zmluve a založení Európskeho spoločenstva, podľa ktorej činnosť Spoločenstva v oblasti zdravotníctva plne rešpektuje zodpovednosť členských štátov za organizáciu zdravotníctva a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti,
b) v sekundárnom práve
1. v nariadení rady č. 1408/71/EHS o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších predpisov,
2. v nariadení rady č. 574/1972/EHS, ktorým sa ustanovuje postup na vykonávanie nariadenia rady č. 1408/71/EHS o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších predpisov.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev: bezpredmetné
6. Gestor: bezpredmetné
Návrh právneho predpisu sa pripravil bez spolupráce s expertmi Európskej únie vzhľadom na dobrovoľnú aproximáciu: Projekt PHARE –Consensus „Príprava na zapojenie Slovenskej republiky do medzinárodnej koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia.“

čl. I

čl. I § 1 §
V súlade s úpravou obsiahnutou v návrhu zákona sa vymedzuje predmet úpravy.

čl. I § 2 §
Vymedzuje sa pojem a súčasne druhy zdravotného poistenia, ktorými sú verejné zdravotné poistenie a individuálne zdravotné poistenie. Na základe verejného zdravotného poistenia, ktoré je povinné (návrh zákona vymedzuje taxatívne okruh poistencov verejného zdravotného poistenia), sa zabezpečuje poistencom verejného zdravotného poistenia právo na úhradu zdravotnej starostlivosti (vrátane liekov a zdravotníckych pomôcok) a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi (zákon č. .../2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č....../2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti). V prípade, že poistenec nesplnil podmienky stanovené zákonom, t.j. nezaplatil príslušnej zdravotnej poisťovni preddavok na poistné za 3 mesiace v príslušnom kalendárnom roku, nepodal si prihlášku, resp. nebola za neho podaná prihláška alebo sa prihlásil súčasne do viacerých poisťovní, má na základe verejného zdravotného poistenia zabezpečené len právo na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti za podmienok …

čl. I § 3 §
Návrh zákona taxatívne vymedzuje okruh osôb, ktoré sú poistencami verejného zdravotného poistenia. V zmysle navrhovanej právnej úpravy sú verejne zdravotne poistené všetky fyzické osoby, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, s výnimkou osôb taxatívne vymenovaných. Verejne zdravotne poistené sú aj osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, avšak taxatívne uvedené skutočnosti v návrhu zákona sú takého významu, že odôvodňujú ich účasť na verejnom zdravotnom poistení.

čl. I § 4 a 5 §
S osobným rozsahom verejného zdravotného poistenia úzko súvisia právne skutočnosti rozhodujúce pre vznik a zánik verejného zdravotného poistenia. Ustanovenie týchto právnych skutočností má význam z hľadiska vymedzenia doby trvania účasti poistencov na verejnom zdravotnom poistení a s ňou súvisiacimi právami a povinnosťami (napríklad právo poistenca na úhradu zdravotnej starostlivosti vrátane liekov a zdravotníckych pomôcok a služieb spojených s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, povinnosť poistenca platiť poistné).

čl. I § 6 §
Podanie prihlášky na verejné zdravotné poistenie je základnou povinnosťou poistenca verejného zdravotného poistenia. Podaním prihlášky v zdravotnej poisťovni a jej potvrdením vzniká právny vzťah medzi poistencom a zdravotnou poisťovňou, ktorá bude vykonávať jeho verejné zdravotné poistenie (príslušnou zdravotnou poisťovňou poistenca). Skutočný výkon práv a povinností poistenca je možný len na základe jeho „príslušnosti“ k zdravotnej poisťovni. Vzhľadom na význam podania prihlášky v návrhu zákona sa taxatívne vymedzujú aj iné osoby (ako poistenci), ktoré majú povinnosť podať prihlášku na verejné zdravotné poistenie za poistencov, ktorí nemajú spôsobilosť na právne úkony a za maloletých v záujme zabezpečenia ich práva na úhradu zdravotnej starostlivosti (vrátane liekov a zdravotníckych pomôcok) a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia. Poistenec má právo podať si prihlášku len v jednej zdravotnej poisťovni. V súvislosti so vznikom zdravotného poistenia návrh zákona rieši aj otázku príslušnej zdravotnej poisťovne, t.j. zdravotnej poisťovne, ktorá je príslušná na vykonávanie verejného zdravotného poistenia poistenca, a to osobitne u detí …

čl. I § 7 §
V návrhu zákona sa zakotvuje právo poistenca na výber zdravotnej poisťovne, t.j. poistenci sa môžu slobodne rozhodnúť, ktorá zdravotná poisťovňa bude vykonávať ich verejné zdravotné poistenie. Vzhľadom na špecifiká výkonu činnosti taxatívne vymedzeného okruhu poistencov návrh zákona umožňuje obmedzenie ich práva výberu zdravotnej poisťovne služobným orgánom alebo služobným úradom. Poistenec má právo na zmenu zdravotnej poisťovne. Zmena zdravotnej poisťovne je vylúčená u taxatívne vymedzeného okruhu osôb, ak im služobný úrad alebo služobný orgán určil zdravotnú poisťovňu. V prípade zmeny zdravotnej poisťovne je poistenec povinný do 8 dní vrátiť preukaz poistenca zdravotnej poisťovni, ktorá bola pre neho príslušnou zdravotnou poisťovňou. Zmena zdravotnej poisťovne sa uskutoční podaním prihlášky v inej zdravotnej poisťovni a môže sa uskutočniť vždy len k 1. januáru nasledujúceho kalendárneho roka, pričom sa vyžaduje, aby prihláška bola podaná do 30. septembra kalendárneho roka. Uvedenou úpravou sa poskytuje dostatočný časový priestor zdravotným poisťovniam, aby mohli do konca kalendárneho roku zrealizovať podané prihlášky a aby mali k 1. januáru každého kalendárneho …

čl. I § 8 §
Náležitosti prihlášky na verejné zdravotné poistenie musia umožniť jednoznačnú identifikáciu poistenca (ako aj osoby, ktorá podáva prihlášku za poistenca), zdravotnej poisťovne a platiteľa poistného.

čl. I § 9 §
Definuje sa rozsah práv poistencov na úhradu zdravotnej starostlivosti (vrátane liekov a zdravotníckych pomôcok) a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia. Poistenci, ktorí majú príslušnú zdravotnú poisťovňu (na základe potvrdenej prihlášky na verejné zdravotné poistenie), majú právo na úhradu zdravotnej starostlivosti (vrátane liekov a zdravotníckych pomôcok) a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi (zákon č. .../2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti). Poistenec, ktorý nezaplatil poistné za tri mesiace v kalendárnom roku, alebo má nedoplatok na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania alebo nezaplatil úhradu za zdravotnú starostlivosť má právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Toto sa nevzťahuje na prípady, ak pochybil zamestnávateľ. Uvedená úprava predstavuje určitý postih takýchto poistencov, ale jej prvoradým cieľom je preventívne pôsobiť na poistencov, aby plnili zákonom ustanovenú povinnosť platiť poistné. Potreba takejto úpravy vyplýva z nevyhnutnej požiadavky zabezpečiť finančné …

čl. I § 10 §
V § 10 sa rieši úhrada nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej v cudzine a to v závislosti od toho, či ide o neodkladné poskytnutie zdravotnej starostlivosti alebo liečenie v cudzine na základe vyslania poistenca na takéto liečenie príslušnou zdravotnou poisťovňou do cudziny.

čl. I § 11 §
So skutočnosťami rozhodujúcimi pre vznik verejného zdravotného poistenia (§ 4) je spojená aj povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie. Platiteľom poistného v nadväznosti na úpravu obsiahnutú v § 4 sú nielen poistenci, ale aj zamestnávateľ a štát. Osobitne sa uvádzajú v odseku 2 ďalší poistenci, ktorí sú povinní platiť poistné na verejné zdravotné poistenie (ide napr. o tzv. dobrovoľne nezamestnané osoby). Na účely zákona o zdravotnom poistení sa definuje zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba a zamestnávateľ. Definícia zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení je oveľa širšia ako pojem používaný v Zákonníku práce a neviaže sa len na uzavretie pracovnej zmluvy, resp. dohody o pracovnej činnosti. Definícia zamestnávateľa úzko nadväzuje na definíciu zamestnanca. Spoločným znakom osôb, za ktoré platí poistné na verejné zdravotné poistenie štát, je skutočnosť, že nemajú príjmy z vlastnej činnosti presahujúce výšku minimálnej mzdy. Vzhľadom na to, že môže dôjsť k prekrývaniu prípadov, v ktorých je platiteľom poistného štát, ustanovuje sa, že v takom prípade platí …

čl. I § 12 §
Ustanovuje sa sadzba poistného na verejné zdravotné poistenie pre jednotlivých platiteľov poistného (§ 11) percentuálnym podielom z vymeriavacieho základu (§ 13). Oproti platnej právnej úprave sa nemení základná sadzba poistného vo výške 14 % z vymeriavacieho základu. Zmenou oproti súčasnému stavu je zavedenie sadzby poistného pre štát.

čl. I § 13 §
Vymeriavací základ na určenie poistného na verejné zdravotné poistenie nadväzuje na novú úpravu zákona o dani z príjmov a zákona o sociálnom poistení. Oproti súčasnej právnej úprave sa širšie vymedzuje vymeriavací základ zamestnancov, samostatne zárobkovo činných osôb a poistencov uvedených v § 11 ods. 2. Ustanovuje sa minimálny a maximálny vymeriavací základ. Pokiaľ minimálny vymeriavací základ je naviazaný na minimálnu mzdu, maximálny vymeriavací základ vychádza z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Navrhovaná úprava nadväzuje na rozhodujúce obdobie, ktorým je kalendárny rok (§ 14). Zmenou oproti súčasnému stavu je stanovenie vymeriavacieho základu pre štát vo výške 12-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom štát platí poistné. Cieľom tejto zmeny je zabezpečiť zhodnocovanie poistného plateného štátom v závislosti od výkonnosti ekonomiky.

čl. I § 14 §
Rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu je kalendárny rok. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu sa ustanovuje s prihliadnutím na špecifiká jednotlivých platiteľov poistného.

čl. I § 15 a 16 §
V nadväznosti na úpravu v § 12 až 14 sa ustanovuje povinnosť platiť poistné. Špecifikujú sa aj spôsoby platenia poistného a deň platby poistného v súlade so súčasnou právnou úpravou. Oproti súčasnej právnej úprave sa zavádza sa nový inštitút platenia preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie. Výška preddavkov na poistné vychádza zo sadzby poistného a vymeriavacieho základu (§ 12 a 13) v premietnutí na kalendárny mesiac. Ustanovuje sa aj najnižšia výška preddavku na poistné a najvyššia výška preddavku na poistné. Za zamestnanca vypočítava a odvádza poistné na verejné zdravotné poistenie zamestnávateľ. Poistné na verejné zdravotné poistenie za štát odvádza Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Dôležitou právnou skutočnosťou v systéme zdravotného poistenia je skutočnosť rozhodujúca pre vznik povinnosti platiť poistné. Povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa viaže na vznik verejného zdravotného poistenia (§ 4).

čl. I § 17 §
Ustanovuje sa splatnosť preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie podľa jednotlivých kategórií platiteľov poistného. Preddavky na poistné, ktoré platí štát, poukazuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v príslušnom kalendárnom mesiaci na účet zdravotnej poisťovne na základe údajov o počte poistencov predložených zdravotnou poisťovňou. Navrhovanou právnou úpravou sa sleduje rovnoprávne postavenie zdravotných poisťovní pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia poistencov, za ktorých platí poistné štát. Zdravotné poisťovne majú zo zákona povinnosť zabezpečovať zdravotnú starostlivosť pre svojich poistencov (§ 25). Zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti by bolo vážne ohrozené, keby platitelia poisteného neodvádzali poistné riadne a včas. Z uvedených dôvodov, ak platiteľ poistného neodvedie poistné na verejné zdravotné poistenie riadne a včas, príslušná zdravotná poisťovňa môže uplatniť nárok na poistné voči platiteľovi v osobitnom konaní na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou podľa osobitného predpisu (zákon č. ……/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov). V rámci tohto konania si zdravotná poisťovňa môže okrem istiny uplatniť aj …

čl. I § 18 §
Ustanovuje sa oprávnenie zdravotnej poisťovne uplatniť si okrem nároku na poistné aj nárok na úrok z omeškania pri porušení povinnosti platiteľa poistného riadne a včas platiť preddavky na poistné, ako aj spôsob výpočtu úroku z omeškania. O nároku zdravotnej poisťovne na úrok z omeškania bude rozhodovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ak si ho zdravotná poisťovňa uplatní, spoločne v konaní o nároku na poistné.

čl. I § 19 §
V nadväznosti na inštitút platenia preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie (§ 16) sa zavádza inštitút ročného zúčtovania poistného. Vzhľadom na úzku spätosť s podávaním daňových priznaní ustanovuje sa lehota na podanie ročného zúčtovania poistného v súlade s lehotami ustanovenými na podanie daňového priznania podľa novej úpravy o dani z príjmov. Za zamestnanca odvádza poistné zamestnávateľ, preto sa navrhuje, aby aj ročné zúčtovanie vykonal za zamestnanca zamestnávateľ. Povinnosť zamestnávateľa vykonať ročné zúčtovanie vyplýva zo zákona, preto sa ustanovujú podmienky na vykonanie ročného zúčtovania - zamestnanec je povinný predložiť potrebné doklady na vykonanie ročného zúčtovania, ak požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. Taxatívne sa vymedzujú aj prípady, v ktorých je zamestnanec povinný vykonať ročné zúčtovanie sám. Obdobne ako v novej úprave zákona o dani z príjmov návrh zákona upravuje aj okruh osôb povinných vykonať ročné zúčtovanie poistného za platiteľa poistného - poistenca, ktorý zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, ako aj lehotu na podanie ročného zúčtovania poistného v takýchto prípadoch, ako …

čl. I § 20 §
Ustanovuje sa povinnosť platiteľa poistného vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni poistné za príslušný kalendárny mesiac a rok. Vzhľadom na potrebu jednotného vykazovania uvedenej skutočnosti zdravotnými poisťovňami, spôsob vykazovania poistného určí Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Navrhovanou právnou úpravou sa umožňuje zdravotnej poisťovni vyžiadať si doklady od platiteľa poistného na výpočet ročného zúčtovania poistného. O nesplnení povinnosti zo strany platiteľa poistného je zdravotná poisťovňa povinná informovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Navrhované ustanovenie je tak jedným z predpokladov účinnej kontroly správnosti odvedeného a vykazovaného poistného na verejné zdravotné poistenie v ročnom zúčtovaní poistného.

čl. I § 21 §
Vzhľadom na to, že zdravotná poisťovňa len uplatňuje nárok na poistné (o nároku na poistné rozhoduje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou podľa zákona č. .../2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých), je odôvodnená jednoročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na úrade. Právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa ukladá povinnosť zaplatiť poistné. Rovnaká premlčacia lehota sa ustanovuje aj na vrátenie preplatku poistného; pre počítanie lehoty je rozhodujúci kalendárny rok, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie.

čl. I § 22 §
Ustanovujú sa práva a povinnosti poistencov verejného zdravotného poistenia. Práva poistenca vyplývajú z jeho účasti na verejnom zdravotnom poistení, ktorú realizuje prostredníctvom svojej príslušnej zdravotnej poisťovni. Ustanovenia o právach a povinnostiach poistenca odrážajú vzťah poistenec – príslušná zdravotná poisťovňa, t.j. poisťovňa vykonávajúca verejné zdravotné poistenie poistenca. Najdôležitejším právom, ktoré poistencovi z návrhu zákona vyplýva, je právo na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť (vrátane liekov a zdravotníckych pomôcok) a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 9 a 10. Dôležitým právom poistenca je aj právo na úhradu vynaložených nákladov spojených s poskytnutím neodkladnej zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach, ktoré nie sú v zmluvnom vzťahu so zdravotnou poisťovňou, ktorá vykonáva jeho verejné zdravotné poistenie a právo podieľať sa na kontrole poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Kontrola poskytovania zdravotnej starostlivosti bude spočívať v tom, že poistenec má nárok na poskytnutie informácie o tom, v akom rozsahu mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť a aká je cena týchto úkonov. Právom poistenca je …

čl. I § 23 §
Jedným z predpokladov riadneho vykonávania verejného zdravotného poistenia je presnosť a včasnosť údajov dôležitých pre vykonávanie verejného zdravotného poistenia. Z uvedených dôvodov sa ustanovuje oznamovacia povinnosť jednotlivých subjektov a lehoty na oznamovanie údajov. Úmrtie osoby alebo vyhlásenie za mŕtveho má povinnosť oznámiť príslušný úrad poverený vedením matriky. Za nesplnenie oznamovacej povinnosti uloží Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pokutu až do výšky 10 000 Sk.

čl. I § 24 §
Predpokladom spoľahlivého fungovanie verejného zdravotného poistenia je aj riadne a včasné plnenie povinností platiteľa poistného. Z uvedených dôvodov sa ustanovujú platiteľom poistného – zamestnávateľovi a samostatne zárobkovo činnej osobe povinnosti na zabezpečenie funkčnosti systému verejného zdravotného poistenia. Za porušenie povinností ustanovených v § 24 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uloží pokutu až do výšky 100 000 Sk a pokiaľ ide o nesplnenie oznamovacej povinnosti (§ 23) až do výšky 10 000 Sk.

čl. I § 25 §
Spoľahlivé fungovanie systému verejného zdravotného poistenia predpokladá aj plnenie povinností zo strany zdravotnej poisťovne. V odseku 1 sa taxatívne uvádzajú povinnosti zdravotnej poisťovne vo všeobecnosti, v odseku 2 povinnosti príslušnej zdravotnej poisťovne vo vzťahu k jej poistencovi, ktorému vykonáva jeho verejné zdravotné poistenie. Ukladanie pokút za porušenie povinností zo strany zdravotnej poisťovne upravuje osobitný predpis (zákon č. ..../2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

čl. I § 26 §
Za nesplnenie povinností ustanovených v návrhu zákona môže Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zriadený zákonom č. .../2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov) uložiť pokutu, ktorej výška je diferencovaná v závislosti od povinností uložených jednotlivým nositeľom povinností. Ustanovujú sa aj kritériá, na ktoré je povinný prihliadať úrad pri rozhodovaní o uložení pokuty a navrhuje sa pri opakovanom porušení tej istej povinnosti uložiť dvojnásobok pokuty. V záujme právnej istoty sa ustanovuje aj subjektívna a objektívna lehota, v ktorej možno pokutu uložiť.

čl. I § 27 a 28 §
Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy je základom prerozdeľovania poistného vybraté poistné, najmenej však 95% povinného poistného, t.j. poistného, ktoré je povinný platiteľ poistného odviesť na verejné zdravotné poistenie. Ustanovenia upravujúce základ prerozdeľovania poistného v nadväznosti na skutočnosť, či zdravotná poisťovňa vyberie menej alebo viac ako 95% povinného poistného majú za cieľ motivovať zdravotné poisťovne k najväčšiemu možnému výberu poistného. Podľa navrhovanej právnej úpravy sa medzi zdravotné poisťovne prerozdeľuje 90% základu prerozdeľovania poistného v nadväznosti na počet poistencov násobený indexom rizika. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bude dohliadať na prerozdeľovanie poistného na verejné zdravotné poistenie. Celkový prerozdeľovací proces je navrhovaný tak, že úrad na základe údajov získaných od zdravotných poisťovní určí aká suma z celkovej sumy povinného poistného pripadne jednotlivým zdravotným poisťovniam (po započítaní záväzkov a pohľadávok zdravotných poisťovní) a tieto údaje im oznámi vždy do 25. dňa v kalendárnom mesiaci. Na základe výsledkov prerozdeľovania sú zdravotné poisťovne, ktorým vznikol z prerozdelenia záväzok povinné odviesť prostriedky priamo na účty …

čl. I § 29 §
Spoločné ustanovenia upravujú práva poistenca vzhľadom na zásadu rovnakého zaobchádzania a ochranu pred diskrimináciou.

čl. I § 30 §
Navrhovaným prechodným ustanovením sa sleduje zabezpečenie plynulého prechodu na novú právnu úpravu. Ustanovením sa zabezpečuje kontinuita so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré používajú pojem povinné zdravotné poistenie alebo zdravotné poistenie.

čl. I § 31 §
Ustanovenia upravujú lehoty na podanie a potvrdenie prihlášky v roku 2004.

čl. II
V nadväznosti na navrhovanú právnu úpravu, podľa ktorej individuálne zdravotné poistenie budú môcť vykonávať poisťovne podľa zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zosúlaďuje sa § 1 ods. 2 a príloha Klasifikácia poistných odvetví podľa poistných druhov citovaného zákona s návrhom zákona.

čl. III
Dátum účinnosti sa navrhuje vo väzbe na dátum účinnosti ostatných reformných zákonov. V Bratislave 15. apríla 2004 Mikuláš D z u r i n d a , v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Rudolf Z a j a c , v.r. minister zdravotníctva Slovenskej republiky

čl. I

čl. I bod 1 §
Vypúšťa sa úprava, podľa ktorej v štátoch Európskej únie sa poskytuje zdravotná starostlivosť podľa osobitných predpisov, teda podľa koordinačných pravidiel ustanovených v nariadení Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva. V prípade vyslania na liečenie so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne len na základe koordinačných pravidiel, vydaním formulára E 112, poistenec v členskom štáte by musel uhrádzať spoluúčasť sám. Národná legislatíva môže ustanoviť výhodnejšie podmienky ako sú ustanovené v citovanom nariadení. Navrhovaná právna úprava umožňuje v prípade vyslania poistenca na liečenie do cudziny úhradu všetkých nákladov na zdravotnú starostlivosť v súvislosti s takýmto liečením v cudzine za ustanovených podmienok.

čl. I bod 2 §
Upresňuje sa podmienka platenia poistného pre poistenca, ktorý nie je zamestnancom alebo samostatne zárobkovo činnou osobou.

čl. I bod 3 §
Dopĺňa sa definícia samostatne zárobkovo činnej osoby o konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným.

čl. I bod 4 §
Definuje sa zamestnávateľ v nadväznosti na poistencov uvedených v § 11 ods. 3 písm. d), ktorí sú na účely zákona zamestnancami (zosúladenie so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov).

čl. I bod 5 §
Definuje sa zamestnávateľ v nadväznosti na poistencov uvedených v § 11 ods. 3 písm. j), ktorí sú na účely zákona zamestnancami (zosúladenie so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov).

čl. I bod 6 §
Upresňuje sa okruh poistencov, za ktorých platí poistné štát a to tak, aby jednoznačne vyjadroval, že poistencami štátu sú aj zamestnanci, ktorí nemajú príjem zo závislej činnosti (napr. ženy na materskej dovolenke).

čl. I bod 7 §
Upresnenie sadzby poistného, ak platiteľom poistného je osoba so zdravotným postihnutím - zníženie sadzby poistného pre osoby so zdravotným postihnutím vyplýva z potreby zachovania pomeru percentuálnej sadzby poistného 4:10 z dôvodu jednoznačnosti zavedeného ročného zúčtovania. Súčasný pomer 4:5 by skomplikoval ročné zúčtovanie.

čl. I bod 8 §
Upresnenie sadzby poistného, ak platiteľom poistného je osoba so zdravotným postihnutím – zníženie sadzby poistného pre osoby so zdravotným postihnutím vyplýva z potreby zachovania pomeru percentuálnej sadzby poistného 4:10 z dôvodu jednoznačnosti zavedeného ročného zúčtovania. Súčasný pomer 4:5 by skomplikoval ročné zúčtovanie.

čl. I bod 9 §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na nové znenie § 14.

čl. I bod 10 §
Upresnenie ustanovenia v záujme jeho jednoznačnosti.

čl. I bod 11 §
Zosúladenie so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (jeho poslednou novelou predloženou na rokovanie NR SR). Podľa § 13 ods. 4 písm. d) sa odmena za pracovnú pohotovosť do vymeriavacieho základu nezapočítava.

čl. I bod 12 §
Ustanovuje sa vymeriavací základ pre osoby vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody, ktoré sú podľa § 11 ods. 3 písm. j) pre účely tohto zákona zamestnancami.

čl. I bod 13 §
Upresnenie ustanovenia - zosúladenie so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (jeho poslednou novelou predloženou na rokovanie NR SR).

čl. I bod 14 až 16 §
Upresňuje sa úprava vymeriavacieho základu, a to aj vo väzbe na zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). V záujme jednoznačnosti sa upresňuje vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby, poistenca, ktorý má iné príjmy, ako príjmy zo zamestnaneckého pomeru alebo zo samostatnej zárobkovej činnosti a dáva ho do súladu s ostatnými ustanoveniami zákona. Vymeriavací základ (minimálny a maximálny) sa upresňuje tak, aby ohraničenie platilo i pre platiteľov, ktorí neboli platiteľmi poistného počas celého rozhodujúceho obdobia. Vymeriavací základ zamestnávateľa je pri súbehu platiteľov len pomerný.

čl. I bod 17 §
Upresňuje sa znenie § 14 v nadväznosti na úpravu vymeriavacieho základu v bodoch 14 až 16.

čl. I bod 18 §
Upresňuje sa platenie preddavkov na poistné pre všetkých platiteľov poistného.

čl. I bod 19 §
Ustanovením sa riešia prípady platenia poistného, ak samostatne zárobkovo činná osoba nevykonávala činnosť v ustanovenom období. Výšku preddavkov si v takom prípade určí samotný platiteľ poistného. Aj v takomto prípade však platí najnižšia a najvyššia výška preddavku na poistné.

čl. I bod 20 §
Výška preddavkov na poistné sa upresňuje a to aj so zohľadnením novej sadzby poistného pre osoby so zdravotným postihnutím.

čl. I bod 21 §
Upúšťa sa od povinnosti odviesť preddavok na poistné v prípadoch, ak by transakčné náklady predstavovali nadmerný podiel na odvádzanej sume.

čl. I bod 22 §
Splatnosť preddavku v prípade, ak nie je určený deň výplaty príjmov zamestnancov sa zosúlaďuje s analogickým ustanovením zákona o sociálnom poistení (t.j. posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca).

čl. I bod 23 §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 28.

čl. I bod 24 §
Navrhuje sa, aby úrokom z omeškania podliehal nielen preddavok na poistné nezaplatený včas, ale rovnako aj nedoplatok.

čl. I bod 25 §
V nadväznosti na navrhovanú úpravu v bode 24 sa upravuje aj výpočet úroku z omeškania.

čl. I bod 26 §
Ustanovenie umožňuje jednoznačné vymedzenie nedoplatkov alebo preplatkov na poistnom medzi jednotlivých platiteľov poistného na základe ročného zúčtovania.

čl. I bod 27 §
Navrhuje sa rozšíriť splnomocňovacie ustanovenie aj na úpravu podrobností o platení preddavkov na poistné.

čl. I bod 28 §
Dopĺňa sa oznamovacia povinnosť poistenca, ktorá je významná z hľadiska kontroly platenia poistného. Ide o oznamovaciu povinnosť poistenca voči zdravotnej poisťovni pri podávaní daňového priznania v súvislosti s príjmami podliehajúcimi dani z príjmov a nepochádzajúcimi zo závislej činnosti alebo zo samostatnej zárobkovej činnosti.

čl. I bod 29 §
Upresňuje sa nositeľ povinností.

čl. I bod 30 §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 28.

čl. I bod 31 §
Navrhovaným ustanovením sa rieši prerozdeľovanie poistného v prípade, ak nedošlo k nahláseniu poistného v príslušnom kalendárnom mesiaci.

čl. I bod 32 §
Upresňujú sa ustanovenia vo vzťahu k indexu rizika nákladov.

čl. I bod 33 §
Dopĺňajú sa prechodné ustanovenia vo vzťahu k prerozdeleniu poistného za posledný štvrťrok 2004 a k prvému vykonaniu ročného zúčtovania.

čl. III
V súvislosti so zrušením základnej služby, náhradnej služby, zdokonaľovacej služby a civilnej služby sa navrhuje vypustenie tohto ustanovenia ako nadbytočné a v platnom právnom poriadku nepoužiteľné. Nie je odôvodnené ani to, aby za občanov vykonávajúcich alternatívnu službu v čase vojny a vojnového stavu (podľa právnej úpravy platnej do 31. 12. 2005 civilná služba) platil štát poistné na zdravotné poistenie z dôvodu, že títo občania majú pri výkone alternatívnej služby postavenie zamestnanca.

čl. III
Z dôvodu jednoznačnosti sa dopĺňa definícia verejného zdravotného poistenia, rešpektujúc pritom existujúcu právnu úpravu – napr. zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov.

čl. VI

čl. VI bod 1 §
K zmene tohto ustanovenia došlo z dôvodu novelizácie zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, kde sa navrhuje zmena ustanovenia § 25a, podľa ktorého bolo možné komerčne zdravotne poistiť zamestnanca na dočasnom vyslaní a jeho rodinných príslušníkov, ktorí ho na dočasnom vyslaní sprevádzajú, pre spomínanú skupinu fyzických osôb však nie je viazané na vyňatie z povinného verejného zdravotného poistenie. K bodu 2 Zosúladenie terminológie, ktorá už od 1. januára 2009 bude v ostatných nadväzujúcich právnych predpisoch zmenená.

čl. VI bod 3 §
Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

čl. VI bod 4 §
Sumy uvedené v slovenských korunách sa nahrádzajú sumami v eurách.

čl. VI bod 5 §
Preddavok na poistné zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

čl. VI bod 6 §
Suma uvedená v slovenských korunách ( 100 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

čl. VI bod 7 §
Sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.

čl. VI bod 8 §
Suma uvedená v slovenských korunách ( 100 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

čl. VI bod 9 §
Suma uvedená v slovenských korunách ( 100 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

čl. VI bod 10 §
Suma uvedená v slovenských korunách ( 100 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

čl. VI bod 11 §
Suma uvedená v slovenských korunách ( 100 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

čl. VI bod 12 §
Suma uvedená v slovenských korunách ( 100 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

čl. VI bod 13 §
Suma získaná vynásobením vymeriavacieho základu a sadzby poistného štátu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

čl. VI bod 14 §
Suma uvedená v slovenských korunách ( 5 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

čl. VI bod 15 §
Suma uvedená v slovenských korunách ( 10 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

čl. VI bod 16 §
Suma uvedená v slovenských korunách ( 100 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

čl. II

čl. II bod 1 §
Ustanovenie bolo nadbytočné, nakoľko na základe zákona č. 573/2005 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov táto skupina uchádzačov o zamestnanie zostáva v evidencii uchádzačov o zamestnanie aj po odchode do členského štátu Európskej únie.

čl. II bod 2 §
Návrh predstavuje legislatívno-technickú úpravu. Navrhuje sa, aby doktorandi boli i naďalej poistencami štátu v prípade, že majú príjmy z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

čl. II bod 3 §
Ide o riešenie podávania ročného zúčtovania poistného a úhradu nedoplatkov a preplatkov v prípade, ak platiteľ poistného má na základe rozhodnutia daňového úradu povolený odklad na podania daňového priznania. Rozhodnutie daňového úradu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania je platiteľ poistného povinný predložiť zdravotnej poisťovni najneskôr v deň určený na podanie ročného zúčtovania

čl. II bod 4 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s novelizačným bodom 4.

čl. II bod 5 až 7 §
Zavádza sa nový parameter, čím sa dosiahne prerozdeľovanie nielen podľa veku a pohlavia, ale dané kategórie poistencov sa rozdelia na poistencov štátu a ekonomicky aktívnych poistencov podľa pohlavia a veku, a tým sa precizuje súčasné prerozdeľovanie poistného. Zvýši sa jeho účinnosť solidarity a otvárajú sa možnosti zavádzania ďalších parametrov do prerozdeľovacieho mechanizmu, ktoré sa budú môcť k daným parametrom pridávať napr. skupiny na lieky, prípadne diagnózy.

čl. II bod 8 §
Zvýšením základu mesačného prerozdeľovania sa zmierni nespravodlivé prerozdeľovanie celkových zdrojov medzi zdravotnými poisťovňami a tým sa zvyšuje solidarita medzi zdravotnými poisťovňami a medzi poistencami zdravotných poisťovní.

čl. II bod 9 až 11 §
Zavádza sa nový parameter, čím sa dosiahne prerozdeľovanie nielen podľa veku a pohlavia, ale dané kategórie poistencov sa rozdelia na poistencov štátu a ekonomicky aktívnych poistencov podľa pohlavia a veku, a tým sa precizuje súčasné prerozdeľovanie poistného. Zvýši sa jeho účinnosť solidarity a otvárajú sa možnosti zavádzania ďalších parametrov do prerozdeľovacieho mechanizmu, ktoré sa budú môcť k daným parametrom pridávať napr. skupiny na lieky, prípadne diagnózy.

čl. II bod 12 §
Zvýšením základu ročného prerozdeľovania sa zmierni nespravodlivé prerozdeľovanie celkových zdrojov medzi zdravotnými poisťovňami a tým sa zvyšuje solidarita medzi zdravotnými poisťovňami a medzi poistencami zdravotných poisťovní.

čl. II bod 13 §
Zavádza sa nový parameter, čím sa dosiahne prerozdeľovanie nielen podľa veku a pohlavia, ale dané kategórie poistencov sa rozdelia na poistencov štátu a ekonomicky aktívnych poistencov podľa pohlavia a veku, a tým sa precizuje súčasné prerozdeľovanie poistného. Zvýši sa jeho účinnosť solidarity a otvárajú sa možnosti zavádzania ďalších parametrov do prerozdeľovacieho mechanizmu, ktoré sa budú môcť k daným parametrom pridávať napr. skupiny na lieky, prípadne diagnózy.

čl. II bod 14 a 15 §
V skupine údajov, ktoré by Sociálna poisťovňa podľa tohto ustanovenia mala poskytnúť úradu sú aj údaje, ktoré Sociálna poisťovňa neeviduje vo svojom informačnom systéme a preto ich nemôže úradu poskytnúť. Sociálna poisťovňa neeviduje evidenciu uchádzačov o zamestnanie [(§ 11 ods. 8 písm. p)], ktorú vedú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.

čl. II bod 16 §
Posúvajú sa lehoty na vykonanie a podanie ročného zúčtovania poistného nasledovne: lehota dokedy sa musí vykonať a podať ročné zúčtovanie zdravotnej poisťovni z 31. marca 2009 do 30. júna 2009 lehota dokedy môže zamestnanec požiadať o vykonanie ročného zúčtovania svojho zamestnávateľa z 15. februára 2009 do 31. mája 2009 lehota dokedy musí zamestnávateľ vydať zamestnancovi doklad o príjmoch a zaplatených preddavkoch zo 7. februára 2009 do 15. mája 2009 lehota dokedy musí poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonal ročné zúčtovanie za zamestnanca, oznámiť ostatným platiteľom – zamestnávateľom - ich preplatok alebo nedoplatok z 30. apríla 2009 do 31. augusta 2009 lehota na vyrovnanie preplatku alebo nedoplatku na poistnom z 30. júna 2009 do 31. októbra 2009 lehota na oznámenie zdravotnej poisťovni výsledný preplatok alebo nedoplatok zamestnávateľa z 31. mája 2009 do 30. septembra 2009 lehota na ročné zúčtovanie so štátom, resp. s Ministerstvom financií SR z 30. júna 2009do 30. novembra 2009 lehota, v ktorej zdravotná poisťovňa oznamuje ministerstvu zdravotníctva celkovú …

čl. II
Návrh zvýši odvody poistného za poistencov štátu zo 4 % stanovených zákonom na 4,78% z priemernej mesačnej mzdy. Po odsúhlasení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky pre rok 2010 poistné platené štátom pre zákonom vymedzené kategórie obyvateľov je v sume 1,28 mld. eur, čo je oproti roku 2009 nárast o 10,5 %.

čl. II

čl. II bod 1, 2, 5, 7 a 8 §
Navrhuje sa zo zákona úplne vypustiť možnosť dobrovoľne verejne zdravotne sa poistiť z dôvodu nesystémovosti, nevykonateľnosti a zneužívania tohto ustanovenia; nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 predpokladá jedno povinné poistenie v jednom členskom štáte a od účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 nebude možné využívať jedno povinné a jedno dobrovoľné poistenie, bude povinnosť mať iba jedno povinné zdravotné poistenie v jednom členskom štáte.

čl. II bod 3 §
V § 3 ods. 3 doplnením písmena h) sa riešia problémy s podaním prihlášky a so vznikom zdravotného poistenia v Slovenskej republike pre deti narodené v iných členských štátoch Európskej Únie matkám poisteným v Slovenskej republike v období, kým tieto deti nespĺňajú podmienky národnej legislatívy. Takýmto deťom nevznikal nárok na verejné zdravotné poistenie ani na Slovensku ani v inom členskom štáte EÚ. (Z titulu bydliska nie, keďže tam bydlisko nemajú, z titulu nezaopatreného rodinného príslušníka tiež nie, keďže rodičia nie sú poistencami členského štátu miesta pobytu, sú poistencami Slovenska). Slovenská zdravotná poisťovňa kryje týmto deťom potrebnú zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte EÚ z titulu nariadenia 1408/71, ako nezaopatreným rodinným príslušníkom. Ale po návrate na Slovensko nemali krytú zdravotnú starostlivosť na Slovensku, lebo v súlade s národnou legislatívou nespĺňali podmienku pre vznik verejného zdravotného poistenia, nemali trvalý pobyt (nemali slovenský rodný list). Vybavenie slovenského rodného listu a trvalého pobytu sa neustále predlžuje, momentálne trvá už 3 aj viac mesiacov. Takéto …

čl. II bod 4 §
V § 3 ods. 4 rieši osoby podliehajúce z titulu výkonu pracovnej činnosti legislatíve iného členského štátu EÚ (čl. 1 písm. e) nariadenia (ES) č. 883/2004 v znení nariadenia (ES) č. 988/2009) pričom národná legislatíva tohto štátu ustanovuje ich zdravotné poistenie v nadštandardnom súkromnom systéme zdravotného poistenia (experti európskej komisie, zamestnanci európskeho parlamentu, zamestnanci európskeho súdneho dvora, SZČO v Nemecku i v ďalších členských štátoch EU). Rozsah ich zdravotnej starostlivosti je určený rôzne obsahom poistnej zmluvy a takéto poisťovne (RCAM, AXA. Vanbreda) nevydávajú E-formuláre, avšak vzhľadom na nadštandardnosť krytia ich zdravotnej starostlivosti nie je zmysluplné, aby museli zostávať i v slovenskom systéme zdravotného poistenia.

čl. II bod 6 §
Vzhľadom na časovo náročný proces (minimálne 3 mesiace od podania žiadosti) získania slovenského rodného listu ako dokladu nevyhnutného na prihlásenie novorodenca na trvalý pobyt na Slovensku a vysoký výskyt potreby čerpať zdravotnú starostlivosť zostávali deti slovenských poistencov narodené v inom členskom štáte napriek bydlisku na Slovensku bez poistného krytia, pretože zákon vyžadoval podmienku trvalého pobytu. Navrhované ustanovenie má odstrániť problémy aplikačnej praxe so zabezpečením prístupu k zdravotnej starostlivosti pre dieťa na území Slovenskej republiky do dňa prihlásenia na trvalý pobyt v Slovenskej republike.

čl. II bod 9 §
Návrh ustanovenia rieši prípady, keď sa jedná o spätný zánik a vznik verejného zdravotného poistenia v prípadoch, keď v čase riešenia problému je osoba už opäť poistencom iného členského štátu EU, prípadne už má akceptovanú prihlášku do zdravotnej poisťovne na Slovensku. Je stanovená forma výberu zdravotnej poisťovne, keďže podanie prihlášky už v týchto prípadoch technicky nie je možné, prihláška by musela byť Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou odmietnutá z titulu už existujúceho poistenia v inom členskom štáte EU resp. v SR. Inú formu výberu zdravotnej poisťovne ako prihlášku zákon zatiaľ neustanovuje. Toto ustanovenie umožňuje poistencovi po určitú dobu možnosť povinného zdravotného poistenia. Ustanovenie umožňuje, aby povinné zdravotné poistenie vznikalo vždy dňom vzniku skutočnosti a následne nebude potrebné riešiť príslušnú inštitúciu pre EÚ. Pre porušenie povinnosti poistenca je stanovená možnosť pokuty a táto by mali byť dostačujúca ako penalizácia poistenca.

čl. II bod 10 až 12 §
Pre povinnosť zdravotnej poisťovne oznámiť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou potvrdenie prihlášky je potrebné upraviť lehoty na oznámenie podľa typu prihlášky (zmena ZP a vznik poistenia). Oznamovanie sa vykonáva formou dávok a úrad požaduje na zmenu zdravotnej poisťovne zaslanie len jednej dávky. Pri snahe o dodržanie povinnosti oznámiť potvrdenie do 5 dní od potvrdenia, vzniká situácia kedy zdravotná poisťovňa musí všetky prihlášky na zmenu ZP potvrdiť do 5 dní a nie do 15. decembra príslušného roka. Z tohto dôvodu sa navrhujú dve lehoty pre oznamovanie potvrdenia.

čl. II bod 13 §
Zjednotenie pojmov.

čl. II bod 14 §
Vyžiadanú liečbu v cudzine hradí zdravotná poisťovňa vždy po dôkladnom zvážení oprávnenosti požiadavky, pretože hospodári s verejnými prostriedkami a jej povinnosťou je hradiť liečbu v cudzine len v indikovaných prípadoch. Kritéria, ktoré zdravotnú poisťovňu oprávňujú k úhrade ústavnej zdravotnej starostlivosti sú: musí ísť o liečbu hradenú z verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike a zároveň ochorenie nie je možné liečiť v Slovenskej republike v primeranej lehote pri zohľadnení súčasného zdravotného stavu a možného vývoja ochorenia alebo požadovaná liečba sa v Slovenskej republike nevykonáva alebo boli vyčerpané všetky možnosti liečby v Slovenskej republike a od liečby v inom členskom štáte sa očakáva podstatné zlepšenie zdravotného stavu alebo zabránenie zhoršenia zdravotného stavu poistenca alebo poistenci poisťovne s bydliskom v inom členskom štáte chcú pokračovať v liečbe, ktorá sa začala v Slovenskej republike, v mieste bydliska. Pri posudzovaní ospravedlniteľnej dĺžky na čakanie zdravotnej starostlivosti musí byť v každom individuálnom prípade braný do úvahy minulý aj súčasný zdravotný stav poistenca, očakávaný vývoj choroby a …

čl. II bod 15 §
Poistenci štátu sa dopĺňajú o osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody v inom členskom štáte, ak nie sú v členskom štáte zdravotne poistené. Reaguje sa na prípady, kedy takáto soba ostala bez poistenia.

čl. II bod 16 §
Návrhom sa reaguje na problematické uplatňovanie v praxi pri určovaní kto je poistenec štátu v prípade osôb v hmotnej núdzi; t.j. podľa zákona č. 599/2003 Z. z. sa spoločne posudzuje celá rodina a vo väčšine prípadov je v hmotnej núdzi celá rodina.

čl. II bod 17 §
Zjednotenia právnej úpravy premlčania práva na vrátenie preplatku. V súčasnom znení zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sa úprava premlčania práva na vrátenie preplatku vzťahuje kvôli odkazu len na preplatok z ročného zúčtovania poistného.

čl. II bod 18 §
V súvislosti so zmenou zákona o dani z príjmov, kedy už daňový úrad nerozhoduje o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania, návrh reaguje na uvedenú zmenu.

čl. II bod 19 a 20 §
Nevykazovanie preddavku na poistné, resp. nepredloženie podkladov potrebných na správny výpočet poistného, spôsobuje problémy v kontrolnej činnosti zdravotnej poisťovne. Pohľadávku zdravotnej poisťovne nie je možné aj po vykonaní kontroly vyčísliť v celom rozsahu z dôvodu nepredložených podkladov platiteľom. To následne spôsobuje nemožnosť vymáhania týchto pohľadávok. Sankcia uložená platiteľovi predstavuje síce možnosť jeho postihu, ale v praxi nerieši nevykázanie preddavku na poistné a nepredloženie podkladov platiteľom.

čl. II bod 21 §
Navrhujeme vypustiť odkaz v zátvorke na ustanovenie § 19 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov z dôvodu zjednotenia právnej úpravy premlčania práva na vrátenie preplatku. V súčasnom znení zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sa úprava premlčania práva na vrátenie preplatku vzťahuje kvôli odkazu len na preplatok z ročného zúčtovania poistného.

čl. II bod 22 a 23 §
Zmeny reagujú na aplikačné problémy v praxi.

čl. II bod 24 §
Ustanovenie sa upravuje v nadväznosti na požiadavku zapracovať do legislatívy povinnosť pre zamestnávateľov získavať a uchovávať kópie dokladov o skutočnostiach relevantných pre zdravotné poistenie. Napríklad ide o uchovávanie kópií dokladov, ktoré preukazujú zdravotné postihnutie zamestnanca.

čl. II bod 25 §
Navrhovanou úpravou sa odstráni nesprávne označenie orgánu štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti podľa § 2 písm. b) zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. II bod 26 §
Dopĺňajú sa oznamovacie povinnosti pre jednotlivé úrady, aby poistenci neboli nútení plniť oznamovacie povinnosti duplicitne.

čl. XII
Náhrada má obdobný charakter ako ostatné náhrady uvedené v zákone, ktoré nevstupujú do vymeriavacieho základu na účely povinných odvodov.

čl. I

čl. I bod 1 §
Ide o technickú úpravu súvisiacu so zmenou § 19.

čl. I bod 2 §
Menia sa § 19 a 20. V § 19 sa stanovuje spôsob vykonania ročného zúčtovania zdravotného poistenia. Odsek 1 - Ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok za svojich poistencov vykoná zdravotná poisťovňa. Okruh osôb, za ktoré sa vykoná ročné zúčtovanie sa v porovnaní so zákonom platnom v roku 2009 nemení. Odsek 2 - Ak poistenec zomrie, ročné zúčtovanie poistného sa nevykoná. Odsek 3 - Lehota na vykonanie ročného zúčtovania je do piatich mesiacov od lehoty na podanie daňového priznania. Ak má poistenec predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, ročné zúčtovanie sa vykoná najneskôr do konca roka. Odsek 4 - Zúčtovanie poistného za poistencov a zamestnávateľov, členenie a štruktúra ostanú zachované tak, ako doposiaľ. Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol. Odsek 5 - Zdravotná poisťovňa je povinná písomne oznámiť výšku nedoplatku alebo preplatku poistencom a zamestnávateľom. V oznámení budú uvedené údaje potrebné na vykonanie ročného zúčtovania. Odsek 6 - Nedoplatok je splatný do 2 mesiacov od lehoty …

čl. I bod 3 až 5 §
Ide o technickú úpravu súvisiacu so zmenou § 19 a § 20.

čl. V (zákon č. 580/2004 Z. z.)

čl. V bod 1
V súvislosti so zavedením platenia poistného na verejné zdravotné poistenie z príjmov plynúcich na základe dohody o vykonaní práce a na základe dohody o pracovnej činnosti s výnimkou poberateľov invalidného dôchodku a poberateľov starobného dôchodku a s výnimkou príjmov plynúcich na základe dohody o brigádnickej práci študentov, upravilo sa znenie zárobkovej činnosti pri skupine príjmov zo závislej činnosti. Od 1. januára 2013 sa platí poistné na verejné zdravotné poistenie z príjmov, ktoré sú dosahované na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti všetkých fyzických osôb okrem osôb, ktoré poberajú invalidný dôchodok alebo ktoré poberajú starobný dôchodok.

čl. V bod 2
Spresňuje sa definícia zamestnanca na účely platenia poistného na verejné zdravotné poistenie v súvislosti so zavedením platenia poistného na verejné zdravotné poistenie z príjmov plynúcich na základe dohody o vykonaní práce a na základe dohody o pracovnej činnosti s výnimkou poberateľov starobného dôchodku a poberateľov invalidného dôchodku.

čl. V bod 3
Zavádza sa nový spôsob výpočtu vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely verejného zdravotného poistenia, ktorý sa vypočíta z čiastkového základu dane z príjmov z § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov zvýšeného o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, povinný príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity a poistné na poistenie v nezamestnanosti v prípade, že tieto poistenia platí samostatne zárobkovo činná osoba. Oproti súčasnému stavu sa tak čiastkový základ dane z príjmov z § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov zvyšuje o zaplatené poistné na sociálne poistenie a zaplatené povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie a vytvárajú sa tak rovnaké podmienky pre výpočet vymeriavacieho základu ako pri príjmoch zo závislej činnosti. Takto upravený čiastkový základ dane z príjmov dosiahnutých v roku 2015 sa vydelí koeficientom 1,486. Zároveň dochádza k zjednoteniu vymeriavacích základov pre platenie poistného na verejné …

čl. V bod 4, 8 a 9
Zvyšuje sa maximálny vymeriavací základ pre platenie poistného na verejné zdravotné poistenie na 60-násobok priemernej mesačnej mzdy a na 5-násobok priemernej mesačnej mzdy pri platení mesačných preddavkov, čím zároveň dochádza k zjednoteniu maximálnych vymeriavacích základov pre platenie poistného na sociálne poistenie. Dôvodom zmeny je zabezpečenie vyššej solidarity vysokopríjmových osôb s ostatnými skupinami osôb.

čl. V bod 5 §
K 1. januáru 2013 sa zvyšuje minimálny vymeriavací základ na 50 % z priemernej mesačnej mzdy (pre SZČO a pre poistencov podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení) v súlade s úpravou vykonanou v zákone č. 463/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Od 1. januára 2013 tak bude vypočítané poistné na verejné zdravotné poistenie sadzbou vo výške 14 % z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorým bude 50 % * 786 * 12. Vplyv zvýšenia minimálneho vymeriavacieho základu sa prejaví pri výpočte poistného z príjmov plynúcich z podielov na zisku (dividend). Prvýkrát sa použije zvýšený minimálny vymeriavací základ za dividendy vyplatené v roku 2013 v zúčtovaní roku 2014. Pri výpočte poistného na verejné zdravotné poistenie z dividend zúčtovaných v roku 2013, ktoré boli vyplatené v roku 2012, sa použije súčasný minimálny vymeriavací základ (44,2 % z priem. mes. mzdy) na určenie hranice, do ktorej sa poistné na verejné zdravotné poistenie neplatí.

čl. V bod 6 §
Upravuje sa výpočet preddavku na poistné verejného zdravotného poistenia pri samostatne zárobokovo činných osobách v súvislosti s úpravou vymeriavacieho základu uvedenou v § 13 odsek 2 (bod 3). Prvýkrát sa vypočítajú preddavky z vymeriavacieho základu vypočítaného z podielu pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa § 10 b ods. 1 písm. b) nezníženého o zaplatené poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na dobrovoľné dôchodkové sporenie, a koeficientu 1,486, z príjmov roku 2013. Takto vypočítané preddavky bude fyzická osoba platiť od 1. januára 2015.

čl. V bod 7 §
Upravuje sa definícia pomernej časti základu dane z príjmov, z ktorej sa vypočítavajú preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie u samostatne zárobkovo činných osôb. Pri výpočte sa vychádza z čiastkového základu dane z príjmov fyzických osôb z § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, ktorý sa zvyšuje o zaplatené poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie a o povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie a ktorý pripadá na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období.

čl. V bod 10 §
Navrhovaná právna úprava upresňuje rozsah údajov, ktoré poskytuje Finačné riaditeľstvo Slovenskej republiky zdravotným poisťovniam pre účely vykonania ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie o príjmy plynúce z dohôd o vykonaní práce a o príjmy plynúce z dohôd o pracovnej činnosti okrem osôb, ktoré sú poberateľmi starobných dôchodkov a invalidných dôchodkov.

čl. V bod 11 §
V súvislosti s úpravou vymeriavacieho základu pri samostatne zárobkovo činných osobách sú upravené prechodné obdobia, v ktorých sa použije nový spôsob výpočtu. Predavky na poistné samostatne zárobkovo činnej osoby sa od 1. januára 2013 vypočítajú z daňového základu z § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, ktorý už bude zvýšený o zaplatené poistné nielen pri zdravotnom poistení, ale aj pri sociálnom poistení a o zaplatené povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Takto vypočítaný základ dane sa vydelí koeficientom 1,9. Výpočet sa realizuje z príjmov dosiahnutých v roku 2011 a zúčtovaných v daňovom priznaní za rok 2011 v roku 2012. Predavky na poistné samostatne zárobkovo činnej osoby sa od 1. januára 2014 vypočítajú z § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, ktorý bude zvýšený o zaplatené poistné nielen pri zdravotnom poistení, ale aj pri sociálnom poistení a o povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Takto vypočítaný základ dane sa vydelí koeficientom 1,6. Výpočet …

čl. V (581/2004 Z. z.)
Úprava ustanovenia v súvislosti so zmenami v zákone č. 580/2004 Z. z. Dopĺňajú sa povinnosti pre zdravotné poisťovne v súvislosti s cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou s odkazom na zákon č. 580/2004 Z. z. a na nový § 6b. Dopĺňajú sa povinnosti pre zdravotné poisťovne v súvislosti s cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou. Zdravotná poisťovňa pre účely nutnosti vykonávať správu pre Európsku komisiu je povinná odovzdávať potrebné údaje v súvislosti s poskytovaním cezhraničnej zdravotnej starostlivosti za predchádzajúci kalendárny rok každoročne do konca februára v členení na zdravotnú starostlivosť poskytovanú podľa nariadenia a podľa smernice. Z dôvodu spresnenia sa navrhuje rozšíriť aj o audítorskú spoločnosť podľa zákona č. 540/2007 Z.z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Zosúladenie so zákonom o audítoroch. Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na doplnenie § 6b ods. 3 a zavedenie legislatívnej skratky pre členské štáty. Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na doplnenie § 6b ods. 3 …

čl. I

čl. I bod 1 §
Zamestnanci, ktorí majú nulovú sadzbu poistného (z dôvodu čerpania odvodovej úľavy pre dlhodobo nezamestnané osoby) sa stávajú poistencami štátu počas celého obdobia trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

čl. I bod 2 §
Definovanie vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý má byť znížený o odpočítateľnú položku.

čl. I bod 3 §
Definovanie odpočítateľnej položky na ročnom základe. Odpočítateľná položka je najviac 4560 eur ročne. Pri raste ročného príjmu zamestnanca nad sumu 4560 eur sa výška odpočítateľnej položky znižuje dvojnásobne oproti rastu príjmu. Pri príjme 6840 eur ročne a viac je odpočítateľná položka 0 eur.

čl. I bod 4 §
Definovanie odpočítateľnej položky na mesačnom základe na účely platenia preddavkov na poistné. Odpočítateľná položka je najviac 380 eur mesačne. Pri príjme 570 eur mesačne a viac je odpočítateľná položka 0 eur. Mesačne si odpočítateľnú položku môže uplatniť osoba, ktorá je len zamestnancom u jedného zamestnávateľa. Osoby, ktoré sú zároveň samostatne zárobkovo činnými osobami alebo sú zamestnané u viacerých zamestnávateľov, si môžu odpočítateľnú položku uplatniť až v ročnom zúčtovaní poistného.

čl. I bod 5 §
Upravuje sa mechanizmus vykonávania ročného zúčtovania poistného u osôb, ktoré si uplatnili odpočítateľnú položku a u osôb s nárokom na odpočítateľnú položku.

čl. I bod 6 §
Upravuje sa okruh osôb, za ktoré nie je potrebné vykonať ročné zúčtovanie poistného v súvislosti s uplatnením odpočítateľnej položky.

čl. I bod 7 §
Upravujú sa oznamovacie a vykazovacie povinnosti pre zamestnávateľov v súvislosti so zavedením odpočítateľnej položky.

čl. I bod 8 §
Upravujú sa oznamovacie a vykazovacie povinnosti pre zamestnancov v súvislosti so zavedením odpočítateľnej položky.

čl. I bod 9 §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na doplnenie povinnosti zamestnanca (bod 8).

čl. I bod 10 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s doplnením štvrtého bodu v § 11 ods. 7 písm. m) (bod 1).

čl. I bod 11 §
Prechodné ustanovenia. Ustanovuje sa termín na prvé splnenie oznamovacej povinnosti zamestnanca voči zamestnávateľovi po účinnosti zákona. Súčasne sa ustanovuje sadzba poistného štátu na rok 2015 s cieľom kompenzácie výpadku príjmov zdravotných poisťovní z dôvodu uplatnenia odpočítateľnej položky.

čl. III
V súvislosti s doplnením § 29b zákona č. 580/2004 Z. z. o nové znenie odseku 13 a 17 sa zavádza povinnosť Sociálnej poisťovne sprístupňovať údaje zo svojho informačného systému zdravotným poisťovniam.

čl. VI
Pre administratívnu náročnosť súčasnej úpravy a potrebu požiadaviek aplikačnej praxe využívať medzinárodnú klasifikáciu chorôb v elektronickej podobe sa ustanovuje, že medzinárodnú klasifikáciu chorôb uverejňuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na svojom webovom sídle

čl. I
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením legislatívnej skratky „verejne zdravotne poistená“ v § 3 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z .z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na neaktuálnosť zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa tento nahrádza odkazom na aktuálne platný zákon. Odkaz v poznámke pod čiarou sa konkretizuje na § 42 až 57 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré sa odkazujú na ustanovenia o trvalom pobyte na území Slovenskej republiky. Navrhovanou právnou úpravou sa ustanovuje, aby osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť v cudzine a súčasne vykonávajúce zárobkovú činnosť v Slovenskej republike, naďalej boli v Slovenskej republike povinne verejne zdravotne poistené a odvody z príjmov z činností vykonávaných v Slovenskej republike budú tak odvedené do zdravotných poisťovní. …

čl. II

čl. II bod 1 až 3 – Poznámky pod čiarou a § 29b §
Z dôvodu zavedenia zdaňovania podielov na zisku (dividend) u fyzických osôb osobitnou sadzbou dane vo výške 7 % alebo 35 % nebudú podiely na zisku (dividendy) považované za zárobkovú činnosť podľa zákona o zdravotnom poistení, t. j. nebudú predmetom zdravotného poistenia. Zároveň sa vypúšťajú všetky ustanovenia týkajúce sa povinností platenia zdravotných odvodov z dividend. Predmetom zdravotného poistenia nebudú podľa prechodného ustanovenia až podiely na zisku (dividendy) vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo počnúc 1.1.2017.

čl. III

čl. III bod 1 až 4 a 7 až 9 §
Z dôvodu vypustenia inštitútu preukazu poistenca s elektronickým čipom je potrebné vykonať úpravy tak, aby zostalo zachované vydávanie európskeho preukazu poistenca, ako aj vydávanie preukazu poistenca pre tie osoby, ktoré nemajú vydaný občiansky preukaz s elektronickým čipom. Zároveň sa vypúšťajú prechodné ustanovenia upravujúce jednotlivé povinnosti príslušnej zdravotnej poisťovne súvisiace s vydávaním preukazov poistenca s elektronickým čipom.Formu preukazu poistenca bude určovať úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou metodickým usmernením.

čl. III bod 5 a 6 §
Upravuje sa spôsob preukazovania osoby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Poistenec, ktorý má vydaný občiansky preukaz s elektronickým čipom, sa preukazuje u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti týmto občianskym preukazom, ktorý je zároveň povinný vložiť do technického zariadenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti počas vytvorenia príslušného zdravotného záznamu v elektronickej zdravotnej knižke. Poistenec, ktorý má vydaný doklad o pobyte s elektronickým čipom, sa preukazuje u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti týmto dokladom, ktorý je zároveň povinný vložiť do technického zariadenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti počas vytvorenia príslušného zdravotného záznamu v elektronickej zdravotnej knižke. Poistenec, ktorý nemá vydaný občiansky preukaz alebo doklad o pobyte s elektronickým čipom, sa bude naďalej preukazovať preukazom poistenca. Osobitné kategórie poistencov sa preukazujú pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti preukazom poistenca s označením preukazu „EU“ alebo označením preukazu „P“. Zároveň sa upravuje výnimka z povinnosti poistenca vkladať občiansky preukaz s elektronickým čipom alebo doklad o pobyte s elektronickým čipom do technického zariadenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

čl. III bod 10 §
Dopĺňa sa prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa poistenec, ktorý už má vydaný občiansky preukaz s elektronickým čipom alebo doklad o pobyte s elektronickým čipom, pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti do 31. decembra 2017 naďalej môže preukazovať preukazom poistenca, európskym preukazom alebo náhradným certifikátom, ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemá vydaný elektronický preukaz zdravotníckeho pracovníka a nepoužíva informačný systém, ktorý má overenie zhody vydané národným centrom.

čl. I
Ustanovuje sa sadzba pre platbu poistného za poistencov štátu na obdobie od 1. novembra do 31. decembra 2017 vo výške 4,73%, čo predstavuje v nominálnom vyjadrení cca sumu 50 498 703 eur.

čl. III (zákon č. 580/2004 Z. z.)

čl. III bod 1 §
V nadväznosti na návrh v čl. I bode 40 [§ 36 ods. 1 písm. u)], v zmysle ktorého sa navrhuje vyradenie uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, u ktorého bola zistená neschopnosť plniť povinnosti uchádzača o zamestnanie na základe posudku posudkového lekára a ktorému naďalej trvá dočasná pracovná neschopnosť vystavená ošetrujúcim lekárom, sa navrhuje, aby táto osoba bola naďalej poistencom štátu, za ktorého poistné na verejné zdravotné poistenie platí štát.

čl. III bod 2 §
V súvislosti s bodom 1 sa navrhuje v § 29b doplniť povinnosť Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny informovať zdravotné poisťovne o tom, že uchádzač o zamestnanie bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

čl. IX
(zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

čl. IX bod 1 §
Navrhovaným doplnením § 3 ods. 3 sa zabezpečí verejné zdravotné poistenie osoby vo výkone detencie v detenčnom ústave, ak ide o fyzickú osou, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ak nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarskej konfederácii. Rovnaká právna úprava je pri osobe vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

čl. IX bod 2 §
Navrhovaná právna úprava zakotvuje povinnosť detenčného ústavu podať za osobu vo výkone detencie prihlášku na verejné zdravotné poistenie, ak táto osoba nie je zdravotne poistená.

čl. IX bod 3 §
Doplnením § 11 sa explicitne ustanovuje, že štát je platiteľom poistného aj za osobu vo výkone detencii v detenčnom ústave. Rovnaká právna úprava je pri osobe vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

čl. IX bod 4 a 5 §
Ustanovuje sa, že práva a povinnosti v súvislosti s verejným zdravotným poistením osoby vo výkone detencie vykonáva detenčný ústav. Na tento účel je detenčný ústav povinný poskytovať elektronicky údaje o osobe vo výkone detencie v rozsahu rodné číslo, meno a priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, pohlavie, štátna príslušnosť, adresa trvalého pobytu a pod.

čl. IX bod 6 §
Legislatívno-technická úprava ustanovenia súvisiaca s prečíslovaním odsekov v nadväznosti na doplnenie § 29b o nový odsek 15.

čl. IV
(zákon č. 580/2004 Z. z.)

čl. IV bod 1 [(§ 11 ods. 7 písm. m)] §
Osoby, ktoré budú poberať ošetrovné v súvislosti s poskytovaním osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby v súvislosti s paliatívnou, onkologickou starostlivosťou osobe blízkej, ostávajú aj po skončení poberania ošetrovného poistencami štátu a to až do obdobia, kým potreba osobnej starostlivosti trvá.

čl. IV bod 2 a 3 (§ 29b ods. 12 a 13) §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na prečíslovanie bodov v § 11 ods. 7 písm. m), čo sa premieta aj do ustanovení § 29b ods. 12 a 13.

čl. III
(zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

čl. III § 38ev §
K odsekom 1 a 2 Predlžuje sa splatnosť preddavkov na poistné zamestnávateľa a samostatne zárobkovo činnej osoby za mesiac marec 2020 (preddavky splatné v mesiaci apríl 2020) pre dotknutých zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činné osoby postihnuté krízovou situáciou v súvislosti s ochorením COVID-19. Povinnosť vykázať výšku preddavku v pôvodnom termíne ostáva zachovaná.

čl. III odseku 3
Spôsob určenia poklesu čistého obratu podľa § 2 ods. 15 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve alebo poklesu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ustanoví nariadenie vlády podľa splnomocňovacieho ustanovenia uvedeného v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

čl. III odseku 4
Splnomocňovacie ustanovenie umožní vláde Slovenskej republiky ustanoviť odklad splatnosti preddavku na poistné aj na iné mesiace.

čl. V (zákon č. 580/2004Z. z.)

čl. V bod 1 (§ 38ev ods. 1) §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením legislatívnej skratky.

čl. V bod 2 (§ 38ev ods. 5 ) §
V súčasnej mimoriadnej situácii viacerí zamestnávatelia pristúpili k mnohým opatreniam na udržanie zamestnanosti, vrátane dočasného zníženia mzdy zamestnancov. Cieľom navrhovanej úpravy je, aby v stanovenom období pre takýchto zamestnancov zostala zachovaná účasť na verejnom zdravotnom poistení. (§ 38ev ods. 6 ) Doposiaľ platná právna úprava vyžaduje pre prihlášky na verejné zdravotné poistenie ich písomnú formu a podpis osoby, ktorá prihlášku podáva (resp. osôb, ktoré sú oprávnené na jej podanie). Uvedené ustanovenie by spôsobilo v čase pandémie na Slovensku problémy pre uplatnenie práv poistencov vracajúcich sa zo zahraničia, ktorí majú povinnosť do 8 dní od návratu na Slovensko podať prihlášku na verejné zdravotné poistenie a súčasne pod hrozbou pokuty dodržať povinnú karanténu, čo znamená nemožnosť sa fyzicky dostaviť do zdravotnej poisťovne alebo odniesť prihlášku na poštovú prepravu. (§ 38ev ods. 7) V období platnosti mimoriadnych opatrení sa pozastavuje oznamovanie porušení oznamovacích povinností poistenca a platiteľa poistného na Úrad a predpisovanie pokút za tieto porušenia. (§ 38ev ods. 8) Vzhľadom k potrebe …

čl. II
V čl. II návrhu v rámci novely zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa v nadväznosti na posun termínu na podanie daňového priznania menia aj termíny na vykonanie ročného zúčtovania poistného a ročného prerozdeľovania za rok 2019, nakoľko na vykonanie týchto procesov je nevyhnutné, aby zdravotná poisťovňa mala k dispozícii údaje z daňových priznaní jej poistencov. Zároveň sa zavádza mimoriadny inštitút preddavku na výsledok ročného zúčtovania poistného plateného štátom za rok 2019, ktorý bude štátom vyplatený v pôvodnom termíne úhrady týchto pohľadávok (do 31. decembra 2020) a zúčtovaný v novom termíne úhrady týchto pohľadávok (do 15. februára 2021) tak, aby nedošlo k oneskoreniu finančných tokov a z toho vyplývajúceho oneskorenia realizácie úhrad za zdravotnú starostlivosť.

čl. I
§ 25 ods. 6 V prvej vete sa zavádza oznamovacia povinnosť zdravotnej poisťovni voči orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Touto oznamovacou povinnosťou sa má zabezpečiť možnosť, aby orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately mohol preveriť podľa oprávnení informácie o tom, že by dieťa (poistenec) mohlo byť vystavené ohrozeniu života, zdravia alebo neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu. Oznamovacia povinnosť sa vzťahuje len na deti do 6 roku veku z dôvodu, že u detí do tohto veku nemožno zisťovať informácie v škole a v školskom zariadení. V prvej vete sa zároveň upravujú dva hmotnoprávne predpoklady (právna skutočnosť), ktoré musia byť splnené kumulatívne: prvý predpoklad spočíva v tom, že dieťaťu bolo ukončené poskytovanie zdravotnej starostlivosti lekárom, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast. Druhý predpoklad spočíva v tom, že sa nezačala poskytovať zdravotná starostlivosť iným lekárom. Ak nastanú tieto dva predpoklady, je dôvodné dané oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Oznamovacia povinnosť sa plní písomne a to …

čl. XXIII (Zákon č. 580/2004 Z. z.)

čl. XXIII bod 1 a 2 (§ 23 ods. 3 písm. a) a c)) §
Vypúšťa sa povinnosť poistenca predkladať zdravotnej poisťovni kópiu rodného listu.

čl. XXIII bod 3 (§ 23 ods. 3 písm. d) §
Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť poistenca predkladať zdravotnej poisťovni kópiu sobášneho listu.

čl. XXIII bod 4 (§ 23 ods. 7) §
Navrhuje sa, aby matrika zaslala Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou informáciu len o tých úmrtiach a vyhlásení za mŕtveho, ktoré jej neboli oznámené zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou, ale z iných zdrojov (súdy, osobitná matrika).

čl. XXIII bod 5 (§23 ods. 11) §
Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti poistenca preukazovať poisťovni ťažké zdravotné postihnutie preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.

čl. I

čl. I bod 1 §
Legislatívno-technická úprava v mesačnom prerozdeľovaní preddavkov na poistné vzhľadom na definovanie nižšej štandardnej dávky liečiva pre deti a dorast na 91 dní.

čl. I bod 2 §
Legislatívno-technická úprava v mesačnom prerozdeľovaní preddavkov na poistné vzhľadom na definovanie nižšej štandardnej dávky liečiva pre deti a dorast na 91 dní.

čl. I bod 3 §
§ 27 upravuje postup mesačného prerozdeľovania preddavkov na poistné. Pre účely zachovania procesu tohto mesačného prerozdeľovania po zavedení nových indexov rizika je nevyhnutné rozšíriť dátový podklad poskytovaný zdravotnými poisťovňami pre Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „ÚDZS“) o parametre umožňujúce vyhodnotenie zaradenie poistencov do správnej rizikovej kategórie. Jedná sa tak o zachovanie procesu a iba sa rozširuje báza údajov o nevyhnutné minimum. Novými parametrami sú diagnosticko-nákladové skupiny (DCG), spotreba zdravotníckych pomôcok, či údaje o invalidite poistenca.

čl. I bod 4 §
Zmena základu mesačného prerozdeľovania z 95% na 96% z celkovej sumy zaplatených preddavkov na poistné po odpočítaní preddavkov na nadlimitnú sumu za všetky zdravotné poisťovne na základe úspešnosti výberu poistného. Úspešnosť výberu poistného ZP dosiahla v roku 2020 98,38%, čo bolo oproti roku 2019 viac o 0,04% p. b.. Percentuálne najvyššiu úspešnosť výberu poistného vykázala ZP Dôvera 98,84 %. VšZP dosiahla úspešnosť 98,41 % a ZP Union 96,88 %. Úspešnosť výberu poistného vyjadruje platobnú disciplínu platiteľov poistného, presnosť a stav spracovania predpisov poistného, ako aj prístup zdravotných poisťovní k vymáhaniu pohľadávok na poistnom.

čl. I bod 5 a 6 §
Legislatívno-technická úprava v rozhodnutí ÚDZS o mesačnom prerozdeľovaní poistného v nadväznosti na doplnenie nových parametrov do prerozdeľovacieho mechanizmu.

čl. I bod 7 §
§ 27a upravuje mechanizmus ročného prerozdelenia, ktoré upravuje výsledok mesačných prerozdelení za predchádzajúci kalendárny rok. Rozšírenie v bode 7 dopĺňa pre tieto účely novo zavedené premenné ako dátovú požiadavku na zdravotné poisťovne, ktoré tieto dáta poskytnú ÚDZS pre účely ročného prerozdeľovania poistného.

čl. I bod 8 §
Zmena základu ročného prerozdeľovania poistného z 95% na 96% povinného poistného po odpočítaní nadlimitnej sumy za všetkých poistencov zdravotnej poisťovne na základe úspešnosti výberu poistného. Úspešnosť výberu poistného ZP dosiahla v roku 2020 98,38%, čo bolo oproti roku 2019 viac o 0,04% p. b.. Percentuálne najvyššiu úspešnosť výberu poistného vykázala ZP Dôvera 98,84 %. VšZP dosiahla úspešnosť 98,41 % a ZP Union 96,88 %. Úspešnosť výberu poistného vyjadruje platobnú disciplínu platiteľov poistného, presnosť a stav spracovania predpisov poistného, ako aj prístup zdravotných poisťovní k vymáhaniu pohľadávok na poistnom.

čl. I bod 9 §
Upravuje náležitosti rozhodnutia o ročnom prerozdeľovaní vzhľadom na zavedenie nových premenných pre prerozdeľovací mechanizmus.

čl. I bod 10 §
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na zavedenie nových premenných pre prerozdeľovací mechanizmus.

čl. I bod 11 §
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na zavedenie nových premenných pre prerozdeľovací mechanizmus.

čl. I bod 12 §
Legislatívno-technická úprava pri zaraďovaní poistenca pre účely mesačného prerozdeľovania vzhľadom na definovanie nižšej štandardnej dávky liečiva pre deti a dorast na 91 dní.

čl. I bod 13 §
Upravuje sa testovanie významnosti vypočítaných koeficientov dodatočných nákladov farmaceuticko-nákladových skupín o formálny štatistický test.

čl. I bod 14 §
Odstraňuje sa písmeno b) s predošlým kritériom testovania významnosti, ktoré nie je bežne v štatistickej praxi používané.

čl. I bod 15 §
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na vypustenie písmena b) v § 27b ods. 4.

čl. I bod 16 §
Zoznam farmaceuticko-nákladových skupín sa dopĺňa o informáciu, či ide o farmaceuticko-nákladovú skupinu s príznakom nižšej štandardnej dávke liečiva pre deti a dorast.

čl. I bod 17 §
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na doplnenie nového písmena f) do § 27b ods. 7.

čl. I bod 18 §
Definuje nižšiu štandardnú dávku liečiva pre deti a dorast, t.j. poistenci do 18 rokov veku na 91 štandardných dávok liečiva v kategorizovaných liekoch v ATC skupinách, ktoré definujú rovnakú farmaceuticko-nákladovú skupinu zaradenú do zoznamu farmaceuticko-nákladových skupín.

čl. I bod 19 §
Definujú sa nové ukazovatele vstupujúce do výpočtu odhadovaných nákladov na zdravotnú starostlivosť. Oba ukazovatele – diagnosticko-nákladové skupiny a nákladové skupiny zdravotníckych pomôcok – sú používané v prerozdeľovacích systémoch zdravotného poistenia v zahraničí a prispievajú k lepšej segmentácii poistencov čo následne vedie k presnejšiemu odhadu nákladov na zdravotnú starostlivosť. Forma oboch ukazovateľov bola modelovaná po vzore zahraničných prerozdeľovacích systémoch zdravotného poistenia. § 27d definuje diagnostické skupiny a diagnosticko-nákladové skupiny podľa hospitalizácií na chronické ochorenia a ich zoraďovanie podľa priemerných nákladov na skupinu. Taktiež definuje náležitosti zoznamu diagnostických skupín a diagnosticko-nákladových skupín. Diagnosticko-nákladové skupiny sa štandardne používajú v prerozdeľovacích systémoch zdravotného poistenia pre účely priliehavého zachytenia variability v nákladoch na zdravotnú starostlivosť. Pre zjednodušenie sa navrhuje pri prvotnom zavedení DCG využiť informácie o hospitalizácii poistencov za predchádzajúci rok. Vo všeobecnosti a do budúcnosti by bolo správne uvažovať aj o zahrnutí informácií o spotrebe iných druhov zdravotnej starostlivosti, napr. ambulantnej. Zavedenie DCG pomôže presnejšie segmentovať skupiny poistencov, ktorí patria do jednej a ten …

čl. I bod 20 §
§ 28 ods. 1 písmená e) a f) rozširujú výpočet prepočítaných poistencov o nové indexy rizika vznikajúce pridaním diagnosticko-nákladových skupín a nákladových skupín zdravotníckych pomôcok.

čl. I bod 21 §
Písmená e) a f) rozširujú výpočet indexov rizika o nové indexy rizika vznikajúce pridaním diagnosticko-nákladových skupín a nákladových skupín zdravotníckych pomôcok.

čl. I bod 22 §
V § 28 ods. 4 písmená e) až g) rozširujú dátovú požiadavku na zdravotné poisťovne pre účely potreby výpočtu pridaných indexov diagnosticko-nákladových skupín, nákladových skupín zdravotníckych pomôcok a nákladových skupín zdravotne postihnutých.

čl. I bod 23 §
Legislatívno-technická úprava vzhľadom k predchádzajúcej legislatívnej zmene v označení odsekov ustanovenia.

čl. I bod 24 §
Upravuje sa rozšírenie zdokumentovania chybných údajov v chybovom protokole vzhľadom na zavedenie nových premenných pre prerozdeľovací mechanizmus.

čl. I bod 25 §
Upravuje sa rozšírenie kontrolného mechanizmu vo veci splnenia kritérií jednotlivých skupín, pre ktoré je vypočítavaný index rizika nákladov, vzhľadom na zavedenie nových premenných pre prerozdeľovací mechanizmus.

čl. I bod 26 §
Rozširuje sa všeobecne záväzný predpis vydávaný Ministerstvom zdravotníctva o zoznam diagnostických skupín, diagnosticko-nákladových skupín a nákladových skupín zdravotníckych pomôcok.

čl. I bod 27 §
Upravuje sa rozšírenie možnosti zmeny zoznamov k 1. januáru kalendárneho roka vzhľadom na zavedenie nových premenných pre prerozdeľovací mechanizmus.

čl. I bod 28 §
Upravuje sa rozšírenie splnomocnenia pre úpravu podrobností vo všeobecnom vykonávacom predpise vzhľadom na zavedenie nových premenných pre prerozdeľovací mechanizmus.

čl. I bod 29 §
Upravuje sa splnomocnenie na stanovenie dátového rozhrania vzhľadom na zavedenie nových premenných pre prerozdeľovací mechanizmus.

čl. I bod 30 §
Upravuje sa rozšírenie dohľadu ÚDZS vzhľadom na zavedenie nových premenných pre prerozdeľovací mechanizmus.

čl. I bod 31 §
Upravuje sa rozšírenie, resp. úpravu oznamovaných údajov zdravotnej poisťovni vzhľadom na zmenu spôsobu výpočtu, resp. zavedenie nových premenných pre prerozdeľovací mechanizmus.

čl. I bod 32 §
Upravuje sa rozšírenie, resp. úpravu oznamovaných údajov zdravotnej poisťovni vzhľadom na zmenu spôsobu výpočtu, resp. zavedenie nových premenných pre prerozdeľovací mechanizmus.

čl. I bod 33 §
Upravuje sa rozšírenie, resp. úpravu oznamovaných údajov zdravotnej poisťovni vzhľadom na zmenu spôsobu výpočtu, resp. zavedenie nových premenných pre prerozdeľovací mechanizmus.

čl. I bod 34 §
Upravuje sa rozšírenie, resp. úpravu oznamovaných údajov zdravotnej poisťovni vzhľadom na zmenu spôsobu výpočtu, resp. zavedenie nových premenných pre prerozdeľovací mechanizmus.

čl. I bod 35 §
Legislatívno-technická úprava, vzhľadom k zavedeniu legislatívnej skratky „hospitalizácia“ v bode 3.

čl. I bod 36 §
Legislatívno-technická úprava, vzhľadom k zavedeniu legislatívnej skratky „uhrádzaná zdravotnícka pomôcka“ v bode 3.

čl. I bod 37 §
Upravuje sa prechodné ustanovenia vzhľadom k zavedeniu nových premenných pre prerozdeľovací mechanizmus v súvislosti so zavedením nových premenných.

čl. I bod 38
Do transpozičnej prílohy sa dopĺňajú chýbajúce transponované smernice.

čl. III
Navrhuje sa, aby predmetom odvodovej povinnosti na zdravotné poistenie nebol príjem z predaja virtuálnej meny podľa zákona o dani z príjmov v prípade, že virtuálna mena nebola obchodným majetkom daňovníka. Uvedená výnimka sa teda nebude týkať právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb, ktoré disponujú virtuálnymi menami vo svojom obchodnom majetku.

čl. X
(Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) Navrhuje sa zvýšiť sadzba poisteného pre zamestnávateľa z 10% na 11%, ak zamestnávateľ zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, sadzba poistného sa upravuje z 5% na 5,5% z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1, samostatne zárobkovo činnú osobu z 14% na 15%, ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu so zdravotným postihnutím z 7% na 7,5% z vymeriavacieho základu, tzv. samoplatiteľa zo 14 % na 15 % z vymeriavacieho základu. Pri realizácii akejkoľvek zásadnej zmeny v odvodovej povinnosti sa musia zmeny spočívajúce v zmene sadzby realizovať vždy k 1. januáru. Hlavným dôvodom je existencia ročného zúčtovania poistného, pri ktorom akákoľvek takáto zmena v priebehu kalendárneho roka do značnej miery výrazne skomplikuje realizáciu ročného zúčtovania poistného. Uvedené zvýšenie sa navrhuje z dôvodu kritickej situácie s verejnými financiami, kedy príjmy nepostačujú …

čl. VIII
(zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) Vzhľadom na vznik novej dôchodkovej dávky 13. dôchodku sa navrhuje spresniť, že poberanie tohto dôchodku nezakladá nárok na platenie poistného na zdravotné poistenie štátom. Poberatelia dôchodkov (napríklad starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok), budú aj naďalej poistencami štátu a to na základe samotného poberania danej dôchodkovej dávky.

čl. II (zákon č. 580/2004 Z. z.)
V zákone sa navrhuje upraviť sadzbu poistného za poistencov štátu na posledný mesiac december roku 2024 zo sadzby 4,5% z vymeriavacieho základu na sadzbu 6,55% z vymeriavacieho základu. Celkové finančné zdroje, ktoré sa predpokladali poskytnúť do verejného zdravotného poistenia prostredníctvom platby za poistencov štátu boli stanovené podľa predpokladaného počtu osôb, za ktoré platí poistné štát v r. 2024 v čase tvorby rozpočtu na tento rok. Vzhľadom k skutočnosti, že skutočný počet poistencov, za ktorých platí poistné štát v r. 2024, je mierne nižší ako bol predpoklad, navrhuje sa na mesiac december 2024 zvýšenie sadzby za poistencov štátu tak, aby sa do výnosov verejného zdravotného poistenia skutočne dostala celková výška zdrojov, ktorá bola pre rok 2024 rozpočtovaná, t.j. suma 2 112 480 000 eur. Ak by sa tak neudialo, zdravotné poisťovne by si museli vytvoriť rezervu už v roku 2024 pre zúčtovanie so štátom pre rok 2025, čo sa negatívne premieta do účtovníctva zdravotných poisťovní. Aktuálny stav celková suma na rok …

čl. III
Navrhuje sa dátum nadobudnutia účinnosti zákona od 1. decembra 2024 pre zákon č. 580/2004 Z. z. okrem čl. I pre zákon č. 578/2004 Z. z. bodov 1 až 30 a 32 až 62 a bodu 63 § 102ax, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2025, bodu 63 § 102ay, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2026 a čl. I bodu 31, ktorý nadobúdajú účinnosť 1. januára 2027. V Bratislave dňa 30. októbra 2024 Robert Fico predseda vlády Slovenskej republiky Kamil Šaško minister zdravotníctva Slovenskej republiky

čl. XII (zákon o zdravotnom poistení)

čl. XII bod 1 a 9 až 11 (§ 9h ods. 10, § 11 ods. 7 písm. q), § 29b ods. 8 písm. §
Určuje sa úprava súvisiaca so zmenou postavenia cudzinca s udelenou doplnkovou ochranou vo väzbe na formu pobytu v Slovenskej republike, nakoľko podľa čl. I aj cudzinci s udelenou doplnkovou ochranou budú mať trvalý pobyt a na základe tejto skutočnosti budú vstupovať do systému verejného zdravotného poistenia.

čl. XII bod 2 až 5 a 7 (§ 8 ods. 5, § 9 ods. 8 písm. h) a i), § 9h ods. 1, 2 a 8 §
Mení sa rozsah zdravotnej starostlivosti poskytovanej osobitným skupinám tak, aby tento rozsah bol v súlade s požiadavkami podľa čl. 22 ods. 1 a 2 smernice (EÚ) 2024/1346.

čl. XII bod 6 (§ 9h ods. 5 a 6) §
Zosúlaďuje sa terminológia.

čl. XII bod 8 (§ 9h ods. 9) §
Ustanovuje sa povinnosť poskytovania pokračujúcej liečby pre maloletého žiadateľa aj po dosiahnutí dospelosti podľa čl. 22 ods. 2 smernice (EÚ) 2024/1346.

čl. XII bod 12 (§ 38eza ods. 1) §
Zosúlaďuje sa terminológia.

čl. XII bod 13 (§ 38ezk) §
Vymedzujú sa prechodné ustanovenia, ktorými sa stanovujú podmienky, kedy sa použije súčasná právna úprava a kedy sa použije právna úprava v návrhu.

čl. XII bod 14 (príloha)
Príloha sa dopĺňa smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1346 zo 14. mája 2024, ktorou sa stanovujú normy pre príjem žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L, 2024/1346, 22.5.2024), ktorá sa návrhom zákona preberá do zákona o zdravotnom poistení.