Zákon č. 358/2007 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Oblasť živnostenského podnikania je z hľadiska verejných záujmov upravená v podmienkach Slovenskej republiky zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Svojou podstatou má živnostenský zákon prierezový charakter, čo bolo dôvodom, že od svojho prijatia bol neobvykle mnohokrát novelizovaný. Počet novelizácií zákona je však v porovnaní so štátmi, s ktorými má spoločný právny základ, porovnateľný (v Českej republike bol živnostenský zákon novelizovaný 96 krát, v Rakúsku 38 krát). S výnimkou komplexnejších úprav podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z.z., zákona č. 279/2001 Z.z. a ”euronovely” č. 347/2004 Z.z., išlo vždy o nepodstatné, izolovane prijaté úpravy, ktorými sa z pôsobnosti živnostenského zákona vylúčili niektoré činnosti, a ktoré sa nedotkli významu ani jedného základného princípu zákona.
Ako vyplynulo z vykonaných analýz, ale najmä z rokovaní so zástupcami podnikateľskej sféry, živnostenský zákon nebol a nie je bariérou podnikania. Vo svojich konštrukčných prvkoch a štruktúre sa osvedčil a nevyžaduje zatiaľ preto prijatie nového zákona na odlišných princípoch, na akých bol konštituovaný. Je však potrebné reagovať na zmeny v doterajšom spoločenskom, ekonomickom a politickom vývoji a predovšetkým na legislatívne zmeny prijaté na úrovni Európskej únie, ktoré sa dotýkajú oblasti slobodného poskytovania služieb a voľného pohybu osôb, predovšetkým v oblasti uznávania odbornej spôsobilosti. Popri tom je v záujme zlepšenia podnikateľského prostredia žiadúce odstrániť skúsenosťami zistené negatívne poznatky z uplatňovania zákona v praxi.
Návrhom zákona sa liberalizujú podmienky podnikania, zakladá sa sieť jednotných kontaktných miest (ďalej len “JKM”) a rozširuje pôsobnosť živnostenských úradov v smere kvalitnejších služieb poskytovaných podnikateľským subjektom pri začatí svojej činnosti.
Prijatie návrhu zákona nebude mať zvýšené finančné dôsledky na štátny rozpočet Slovenskej republiky. Prípadné výdavky súvisiace s realizáciou zákona budú hradené v rámci limitov jednotlivých kapitol dotknutých subjektov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
Doložka
finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,
vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
Odhad dopadov na verejne financie
Založenie a prevádzkovanie siete JKM na báze sústavy existujúcich orgánov štátnej správy v živnostenskom podnikaní eliminuje inak nevyhnutné výdavky, pretože všetky úlohy sa budú zabezpečovať v súčasných prevádzkových priestoroch obvodných (živnostenských) úradov a preto sa ani neuvažuje s nákladmi na prenájom alebo vybudovanie priestorov.
Pri zakladaní a určovaní počtu JKM, vrátane počtu ich zamestnancov sa vychádza z úloh ktoré, majú JKM zabezpečovať pre osoby EÚ. Ich založenie na báze sústavy existujúcich orgánov štátnej správy v živnostenskom podnikaní je z hľadiska vynakladania nevyhnutných nákladov najracionálnejším riešením.
Zabezpečovanie úloh JKM vo vzťahu k osobám z Európskej únie, k osobám zo štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a zo Švajčiarska ako aj pre tuzemské osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia síce predpokladá potrebu zamestnancov v štátnej službe na obvodných úradoch – odboroch živnostenského podnikania v počte 53 osôb, títo však budú zabezpečení v rámci racionalizácie organizačných štruktúr miestnej štátnej správy. Zvýšenie prenosových kapacít komunikačných liniek na prenos dát medzi dotknutými informačnými systémami pri zachovaní existujúcej doby odozvy sa zabezpečí prehodnotením prenosových kapacít v rámci racionalizácie organizačných štruktúr miestnej štátnej správy. Uvedený počet zamestnancov je opodstatnený, pretože živnostenské úrady budú po novele zákona spracúvať podstatne viac informácií a osobných údajov o podnikateľoch, ktoré budú namiesto nich poskytovať napríklad daňovým úradom, zdravotným poisťovniam, atď. Navrhovaný systém značne odbremení podnikateľskú sféru od administratívnych činností.
Dobudovanie komunikačných sietí, ktoré zabezpečia vyšší stupeň záväznosti (elektronický podpis, elektronická podateľňa), nie je súčasťou projektu zriadenia JKM, ale koncepčného riešenia elektronizácie verejnej správy.
Zmena výšky správnych poplatkov pri ohlásení živností a koncesie nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet.
2. Odhad dopadu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Návrh zákona predpokladá pozitívny dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a zvyšovanie konkurencie schopnosti krajiny najmä prostredníctvom strategickej priority – otváranie európskeho trhu so službami, zabezpečenie efektívnej transpozície práva EÚ a odstraňovanie legislatívnych a administratívnych prekážok voľnému pohybu služieb.
V sekundárnej rovine sa predpokladá pozitívny dopad na časť zahraničných recipientov, ktorá môže byť prostredníctvom liberalizácie služieb a kvalitnej prezentácie Slovenskej republiky v zahraničí motivovaná k tomu, aby prostredníctvom vytvorenia právneho rámca bola zabezpečená možnosť založiť si podnik na Slovensku v rámci jednotného európskeho trhu.
Odhad dopadu na životné prostredie
Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na životné prostredie na miestnej, regionálnej a celoslovenskej úrovni. Jeho strategickým cieľom je totiž zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti krajiny, zdravého podnikateľského prostredia motivujúceho k podnikaniu. Zriadenie a prevádzkovanie JKM v rámci obvodných (živnostenských) úradov nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.
4. Odhad dopadu na zamestnanosť
Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť. Zjednodušenie podnikania prostredníctvom vytvorenia právneho rámca, ktorý zabezpečí slobodu etablovať sa (založiť si podnik, zriadiť prevádzku) a voľný pohyb služieb a voľný pohyb osôb, prispeje k vytváraniu nových pracovných miest v tomto sektore.
5. Vplyv na podnikateľské prostredie
Vytvorenie siete JKM nebude zakladať nároky na zbytočné administratívne záťaže ovplyvňujúce podnikateľské prostredie. Práve naopak, JKM zjednodušia administratívne procedúry nielen domácim podnikateľským subjektom, ale aj príslušníkom z iných členských štátov, ktorí majú záujem etablovať sa na území Slovenskej republiky. Pôjde predovšetkým o zjednodušenie a zefektívnenie administratívnych postupov pri začatí podnikania, ale aj počas jeho trvania, zjednotenie postupov, odstránenie všetkých diskriminačných bariér sústredením vybavenia čo najväčšieho počtu formalít pre podnikanie do jedného centra.
Štúdia vypracovaná v Českej republike, kde existuje porovnateľný právny rámec so Slovenskou republikou uvádza zníženie administratívnej náročnosti vyjadrenej v hodinách strávenej na ceste do úradov a pri vlastnom vybavovaní z 11 hodín na 3 hodiny. Ide o zníženie administratívnych, ale aj finančných nákladov u začínajúceho podnikateľa. Zníženie bude spočívať v možnosti podnikateľa vybaviť si všetky formality súvisiace so začatím podnikania na jednom mieste, s uvedením určitých údajov a predložením niektorých dokladov len raz, pričom nemusí osobitne oznamovať údaje a doručovať doklady opakovane na iných inštitúciách, ktoré to vyžadujú. Toto im zabezpečí sieť JKM.
Zmena výšky správnych poplatkov nebude mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Predkladateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky
Názov návrhu zákona:
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
Problematika návrhu zákona :
je upravená v práve Európskych spoločenstiev a práve Európskej únie
v primárnom práve : najmä v čl. 3, čl. 14 a v hlave III Zmluvy o založení ES
v sekundárnom práve :
vo Všeobecnom
v smernici 2005/36/ES Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie zo
7.septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Úradný vestník L 255, s. 22, z 30.9.2005)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu
nie je upravená v práve Európskej únie
problematika predkladaného návrhu je obsiahnutá vo viacerých rozhodnutiach Súdneho dvora Európskych spoločenstiev; ide napríklad o tieto rozhodnutia: 340/89 Vlassopoulou, C-55/94 Gebhard či 33/74 Van Binsbergen.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii :
identifikácia záväzkov vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,
identifikácia prechodných období z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,
nie je
lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca,
20. 10. 2007
d) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení,
nie je
informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia,
návrh zákona o uznávaní odborných kvalifikácií predložený do Národnej rady Slovenskej republiky .
Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie :
čiastočný
Návrh zákona rieši len transpozíciu vybraných článkov smernice (17, 18 a 19) a úplná transpozícia bude dosiahnutá až prijatím zákona o uznávaní odborných kvalifikácií.
Gestor :
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.

čl. I

čl. I bod 1
Dôvodom návrhu vylúčiť činnosť pri výkone povolania psychológa je odstrániť súčasný formálny nesúlad medzi úpravou živnostenského zákona, podľa ktorého je z pôsobnosti živnostenského zákona vylúčená iba činnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a medzi zákonom o psychologickej činnosti (§ 2 ods.2), podľa ktorého psychologická činnosť nie je živnosťou.

čl. I bod 2
Návrh zmeny vyplýva z prijatia zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa zrušil zákon č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách, v ktorom sa vecne a terminologicky novým spôsobom upravili podmienky prevádzkovania hazardných hier.

čl. I bod 3
Činnosť odborného lesného hospodára vykonávaná podnikateľským spôsobom nemá taký špecifický charakter, pre ktorý by mala byť vyňatá z pôsobnosti živnostenského zákona. S prihliadnutím na absentujúcu úpravu vzniku, zmeny a zániku podnikateľského oprávnenia v osobitnom zákone o lesoch sa navrhuje jej zaradenie medzi viazané živnosti (odborná spôsobilosť sa bude preukazovať osvedčením vydaným podľa § 47 ods. 4 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch).

čl. I bod 4
Vzhľadom na pretrvávajúce problémy s uplatňovaním dotknutého ustanovenia zákona v praxi sa spresňuje jeho znenie so zákonom č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov tak, aby nedochádzalo k výkladovým nezrovnalostiam.

čl. I bod 5
Prevádzkovanie verejného skladu, ktoré sa navrhuje vypustiť z § 3 ods. 2 písm. v) živnostenského zákona nemá charakter samostatného predmetu podnikania, je iba nadstavbou podnikateľov v oblasti veľkoobchodu s vybranými poľnohospodárskymi komoditami.

čl. I bod 6
Účelom návrhu doplniť živnosť o odborné poradenské služby je odstrániť súčasný nesúlad medzi úpravou živnostenského zákona, podľa ktorého sú z pôsobnosti živnostenského zákona vylúčené služby zamestnanosti (§ 3 ods. 2 písm. y)) a úpravou zákona o službách zamestnanosti (§ 43 ods. 9), ktorý priamo predpokladá, že odborné poradenské služby poskytujú fyzické osoby a právnické osoby s oprávnením na vykonávanie takejto činnosti. S poukazom na to, že zákon o službách zamestnanosti pre poskytovateľa odborných poradenských služieb zároveň ustanovuje aj podmienky odbornej spôsobilosti, sa navrhuje zaradiť uvedenú činnosť medzi viazané živnosti.

čl. I bod 7
Navrhované vypustenie projektových prác v oblasti pozemkových úprav z § 3 vyplýva zo skutočnosti, že túto činnosť môžu vykonávať iba autorizovaní architekti alebo autorizovaní stavební inžinieri, ktorí podnikajú v slobodných povolaniach mimo režimu živnostenského zákona. V platnom zákone tak ide o neodôvodnenú duplicitnú úpravu. Zákon č. 261/2002 Z.z. neupravuje okamih vzniku, zmeny a zániku oprávnenia na podnikanie, preto sa navrhuj zaradiť činnosť vykonávanie hodnotenia rizík, vypracúvanie a aktualizovanie bezpečnostnej správy a havarijného plánu a konzultačná a poradenská činnosť v určených oblastiach na úseku prevencie havárií zaradiť do viazaných živností.

čl. I bod 8
Súčasný právny stav všeobecne neupravuje možnosť výkonu podnikateľskej činnosti pri vykonávaní činnosti výrobcu a zástupcu výrobcu vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky na základe osobitného predpisu, preto sa navrhuje vykonávanie tejto činnosti v režime živnostenského zákona.

čl. I bod 9
Definujú sa na účely živnostenského zákona pojmy “slovenská fyzická osoba“ a „slovenská právnická osoba“.

čl. I bod 10
Platné znenie živnostenského zákona svojim široko definovaným pojmom ”bydlisko na území Slovenskej republiky” priznáva štatút slovenskej osoby i tým fyzickým osobám, ktoré majú v právnom rámci Obchodného zákonníka štatút zahraničnej osoby. Návrhom sa uvedené zákony vecne i terminologicky zosúlaďujú.

čl. I bod 11
Ustanovenie je nadbytočné vzhľadom na zmeny živnostenského zákona, podľa ktorých azylanti majú oprávnenie na trvalý pobyt v Slovenskej republike a Slováci žijúci v zahraničí majú rovnaké podmienky na podnikanie ako občania Slovenskej republiky žijúci v zahraničí. .

čl. I bod 12 a 13
Návrhom sa reaguje na ustanovenie § 21 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísaného v obchodnom registri vo väzbe na § 21 ods. 6, podľa ktorého sa ustanovenie § 21 ods. 4 nevzťahuje na fyzické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra, s bydliskom v niektorom z členských štátov Európskej únie alebo v členskom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktoré podnikajú na území Slovenskej republiky.

čl. I bod 14
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s bodom 25, podľa ktorého sa už § 21 nečlení na odseky.

čl. I bod 15 a 16
Návrhom sa dáva do súladu okamih vzniku živnostenského oprávnenia s právnou úpravou Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa už fyzické osoby s bydliskom v niektorom z členských štátov Európskej únie alebo v členskom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, nezapisujú obligatórne do obchodného registra. Pri zmene § 10 ods. 3 ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s novelizáciou § 10 ods. 1.

čl. I bod 17
Ide o vypustenie historicky prekonaného textu ustanovenia, pretože v súčasnosti už taká právnická osoba neexistuje.

čl. I bod 18
Dôvodom navrhovaného vypustenia povinnosti vrátiť uvedené doklady je, že na základe týchto dokladov živnostenské oprávnenie nevzniká.

čl. I bod 19
Odborné prevádzkovanie reglementovaných živností prostredníctvom zodpovedného zástupcu si vyžaduje dostatočnú prítomnosť odborne spôsobilej osoby pri prevádzkovaní živnosti, ktorú je možné zabezpečiť iba v pracovnom pomere. Zákonník práce pritom umožňuje, aby sa podľa prevádzkových potrieb zamestnávateľa dohodol v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas a ten nemusí byť ani rozvrhnutý na všetky pracovné dni. Zákonom č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce bol novelizovaný aj zákon č. 82/2005 Z.z. tak, že za nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie sa nepovažuje práca vykonávaná fyzickou osobou, ktorá je podnikateľovým príbuzným v priamom rade, súrodencom alebo manželom, a to za podmienok, že táto osoba je dôchodkovo poistená, je poberateľom dôchodku alebo je žiakom alebo študentom do 26 roku veku.

čl. I bod 20
Výkon funkcie zodpovedného zástupcu si vyžaduje faktický pobyt tejto osoby v mieste prevádzkovania živnosti, ktorý sa preukazuje dokladom o bydlisku v Slovenskej republike alebo iným dokladom o legálnom pobyte na našom území.

čl. I bod 21
Ide o zosúladenie povinnosti právnickej osoby s povinnosťami fyzickej osoby, ktorá takúto povinnosť má zakotvenú v živnostenskom zákone.

čl. I bod 22
Povinnosť ustanovenia zodpovedného zástupcu má fyzická osoba, ktorá nespĺňa podmienky odbornej spôsobilosti. Táto povinnosť sa navrhuje rozšíriť aj na prípady, kedy fyzická osoba podmienky odbornej spôsobilosti síce spĺňa, ale nemôže sa zúčastňovať prevádzkovania živnosti, lebo sa zdržiava mimo územia Slovenskej republiky.

čl. I bod 23
Každá fyzická osoba je charakterizovaná iba jediným identifikačným číslom. Tento identifikátor sa nemení ani v prípade podnikateľov, ktorým už identifikačné číslo bolo pridelené a stali sa i pokračovateľmi v živnosti po smrti manžela. Pozostalému manželovi sa ponecháva voľba obchodného mena, pod ktorým bude pokračovať v živnosti.

čl. I bod 24
Vzhľadom na vybudovanie centrálneho živnostenského registra a odstránenie povinnosti autorizácie inšpekčných kníh nie je dôvodné ohlasovanie zriadenia a zrušenia prevádzkárne dvom živnostenským úradom, preto sa navrhuje zrušenie tejto povinnosti podnikateľa.

čl. I bod 25
Navrhuje sa, aby ukončené vzdelanie príslušného učebného odboru alebo príslušného študijného odboru bolo dostatočnou podmienku na získanie živnostenského oprávnenia pre remeselné živnosti. Ide o významné liberalizačné opatrenie, ktoré umožní množstvu každoročných absolventov stredných škôl uplatniť sa v podnikateľskej sfére.

čl. I bod 26 a 27
Navrhuje sa skrátiť doposiaľ požadovanú dĺžku praxe s tým, že za odbornú prax bude považovaná prax nadobudnutá po ukončení príslušného vzdelávania. Pomaturitné štúdium je organizované strednými školami v študijných odboroch, ktorým sa získava i odborná kvalifikácia v inom odbore, než v ktorom bola vykonaná maturitná skúška. Podľa doterajšieho právneho stavu sa neodôvodnene akceptuje iba nadstavbové štúdium, prevažne určené absolventom trojročných učebných odborov. Návrhom sa uvedený nedostatok odstraňuje, čo umožní získanie živnostenského oprávnenia širšiemu okruhu žiadateľov. V dopĺňanom písmene f) ide o liberalizačné opatrenie, ktoré má umožniť osobám s dlhoročnou praxou, nadobudnúť živnostenské oprávnenie pre remeselné živnosti aj v prípade chýbajúceho vzdelania. Vymedzenie praxe v odbore vychádza z požiadaviek smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií.

čl. I bod 28 a 29
Navrhuje sa odstrániť povinnosť podnikateľa používať pri prevádzkovaní živnosti obchodné meno zapísané v živnostenskom registri, pretože ide o duplicitnú povinnosť vyplývajúcu mu z § 3a Obchodného zákonníka. Ďalej sa navrhuje zrušiť administratívne náročné vedenie inšpekčných kníh autorizovaných živnostenským úradom, ktoré sa v praxi neosvedčilo. Zavádza sa však povinnosť ukladania dokladov o bezúhonnosti, odbornej spôsobilosti a ustanovení zodpovedného zástupcu v mieste prevádzkovania živnosti v tých prípadoch, v ktorých sa tieto skutočnosti nepreukazujú priamo živnostenskému úradu pri ohlasovaní živnosti alebo pri žiadosti o vydanie koncesie.

čl. I bod 30
V záujme toho, aby sa i osobám bez odbornej spôsobilosti umožnilo podnikať s vybranými druhmi stravy a nápojov, kde nie je vysoké riziko možného ohrozenia zdravia, sa v § 38 ods. 2 taxatívne vymedzuje činnosti z oblasti pohostinstva, ktoré sa na účely živnostenského zákona za pohostinskú činnosť nepovažujú. Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje odsek 1 upresniť tak, aby bolo zrejmé, že subjekty s oprávnením na pohostinskú činnosť môžu predávať na priamu konzumáciu bez osobitného oprávnenia i nápoje a stravu, ktorú živnostenský zákon taxatívne vymedzuje v § 38 odsek 2.

čl. I bod 31
Pre zahraničné osoby sa navrhuje určiť príslušnosť živnostenských úradov tak, aby tieto boli v sieti jednotných kontaktných miest, t.j. v sídlach krajských úradov, čo je v súlade s požiadavkou smernice o službách na vnútornom trhu. Návrhom zmeny odseku 3 písm. a) sa odstraňuje vecný nedostatok platného znenia zákona (chýbajúce priezvisko a duplicitná povinnosť uvádzať osobné údaje za osobu zodpovedného zástupcu podľa odseku 4). V odseku 4 sa ustanovuje rozsah údajov poskytovaných za osobu zodpovedného zástupcu. Navrhujú sa explicitne ustanoviť náležitosti ohlásenia aj pre zahraničné osoby.

čl. I bod 32
Obstarávanie výpisu z registra trestov a vytvorenie možnosti pre porovnávanie identifikácie osôb s rovnakými menami a priezviskami prostredníctvom registra obyvateľov si vyžadujú rozšírenie náležitostí ohlásenia o niektoré ďalšie údaje. Navrhované ustanovenie umožňuje fyzickým osobám a právnickým osobám splniť si registračnú a oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu im zo zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a fyzickým osobám aj zo zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, priamo pri ohlasovaní živnosti alebo podávaní žiadosti o udelenie koncesie. K tomu je potrebné, aby dotknuté subjekty poskytli pri ohlasovaní živnosti informácie určené v osobitných predpisoch. Navrhuje sa, aby táto fakultatívna možnosť poskytnutia ďalších údajov nebola určená taxatívnym výpočtom, ale všeobecnou formuláciou. Fakultatívne náležitosti ohlásenia budú obsahovať iba údaje, ktoré presahujú rozsah náležitostí ohlásenia živnosti. Údaje budú zapisované do …

čl. I bod 33
Navrhuje sa zrušiť obligatórne predkladanie výpisov z registra trestov, ktoré si bude elektronickou formou zabezpečovať živnostenský úrad. Ruší sa tiež povinnosť preukazovania právneho titulu užívania prevádzkarne. Na účely ochrany tretích osôb i konania pred živnostenským úradom je dostatočné, ak podnikateľ preukáže svoj právny vzťah k užívaniu nehnuteľnosti, v ktorej má svoje sídlo (právnická osoba, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra) alebo miesto podnikania líšiace sa od bydliska (fyzická osoba). Právnická osoba, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, preukazuje právny titul k užívaniu sídla v konaní pred obchodným registrom. Zahraničná osoba má miesto podnikania alebo sídlo mimo územia Slovenskej republiky, preto nie je dôvodné preukazovanie oprávnenia užívania nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí. Z verejnoprávnych dôvodov je ale dôležité, aby zahraničná osoba uviedla ako adresu podniku zahraničnej osoby alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky skutočnú, nie fiktívnu adresu, čo sa preukazuje dokladom o oprávnení užívania nehnuteľnosti. Platné znenie zákona, kedy aj cudzinci preukazujú svoju bezúhonnosť výpisom z registra trestov …

čl. I bod 34
Navrhuje sa upraviť termín vydania živnostenského listu aj v závislosti na doručení výpisu z registra trestov. V odseku 5 sa návrhom terminologicky zosúľaďuje živnostenský zákon so znením § 2 ods. 3 písm. b) zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov. Úprava podľa odseku 9 vytvára správnemu orgánu nevyhnutné predpoklady na splnenie zákonnej povinnosti, ktorou je posúdenie súvislosti medzi predmetom podnikania a odsúdením za úmyselný trestný čin. Živnostenský list, ktorý je preukazom živnostenského oprávnenia, musí spĺňať podmienku jednoznačnosti a prehľadnosti, čo obzvlášť v dnešnej dobe, kedy sa používa aj na preukazovanie oprávnenia pri poskytovaní služieb v členských štátoch Európskej únie, už nezabezpečuje. V súvislosti s obmedzením počtu predmetov podnikania uvádzaných na živnostenskom liste sa navrhuje zníženie správneho poplatku za jeho vydanie. Návrhom sa zabezpečuje aj zreálnenie počtu platných živnostenských oprávnení so skutočne vykonávanou podnikateľskou činnosťou. Vyznačenie právnej formy podnikateľa na doklade o živnostenskom oprávnení je významná informácia pre tretie osoby, preto sa navrhuje jej obligatórne uvádzanie na …

čl. I bod 35 a 36
Doterajšia úprava zasielania údajov zo živnostenského registra sa systémovo presúva do Hlavy IV zákona.

čl. I bod 37
Navrhovaná úprava predpokladá aj pri žiadosti o koncesiu využiť službu živnostenských úradov spočívajúcu v obstaraní výpisu z registra trestov a v zabezpečení registrácie daňovníka a registrácie v systéme povinného zdravotného poistenia.

čl. I bod 38
Pokiaľ si živnostenský úrad obstaráva namiesto podnikateľa výpis z registra trestov, ide o službu vyžadujúcu si zabezpečiť pre živnostenský úrad primeranú lehotu na rozhodovanie a vydanie dokladu o živnostenskom oprávnení.

čl. I bod 39 a 41
Koncesná listina, ktorá je preukazom živnostenského oprávnenia, musí spĺňať podmienku jednoznačnosti a prehľadnosti, čo obzvlášť v dnešnej dobe, kedy sa používa aj na preukazovanie oprávnenia pri poskytovaní služieb v členských štátoch Európskej únie, už nezabezpečuje. V súvislosti s obmedzením počtu predmetov podnikania uvádzaných na koncesnej listine sa navrhuje zníženie správneho poplatku za jej vydanie. Návrhom sa zabezpečuje aj zreálnenie počtu platných živnostenských oprávnení so skutočne vykonávanou podnikateľskou činnosťou.

čl. I bod 40
Vyznačenie právnej formy podnikateľa na doklade o živnostenskom oprávnení je významná informácia pre tretie osoby, preto sa navrhuje jej obligatórne uvádzanie na dokladoch.

čl. I bod 42
V odseku 3 sa návrhom terminologicky zosúlaďuje živnostenský zákon so znením § 2 ods. 3 písm. b) zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 43
Vypustenie odseku 4 nadväzuje na úpravu v § 54 ods. 1 písm. d) a ods. 2 písm. c).

čl. I bod 44
Rozosielanie a sprístupňovanie údajov živnostenského registra je riešené v § 66b.

čl. I bod 45
Úprava zasielania údajov o vykonaných zmenách v živnostenskom registri sa systémovo presúva do Hlavy IV zákona

čl. I bod 46
Uvedenou zmenou sa navrhuje odstránenie legislatívno-technického nedostatku umožňujúceho zrušenie živnostenského oprávnenia len pri strate bezúhonnosti, t.j. bez straty spôsobilosti na právne úkony a naopak.

čl. I bod 47
Doplnenie uvedeného ustanovenia sa navrhuje z dôvodu zosúladenia podmienok zrušenia živnostenského oprávnenia pri ohlasovacích aj koncesovaných živnostiach. Pri začatí konania o zrušení živnostenského oprávnenia za porušenie zákonných povinností je potrebné aj u koncesovaných živností zabezpečiť, aby sa podaním žiadosti o zrušenie oprávnenia nemohol obísť prípadný sankčný postih, ktorý spočíva v tom, že osoba, ktorej sa zrušilo živnostenské oprávnenie pre porušenie zákona, nemôže požiadať o nové živnostenské oprávnenie v trojročnej lehote.

čl. I bod 48
Rozosielanie a sprístupňovanie údajov živnostenského registra je riešené v § 66b.

čl. I bod 49
Navrhuje sa novým spôsobom definovať živnostenský register, a to ako súbor zákonom určených informácií o podnikateľoch ukladaných v informačnom systéme. Zapisovanie údajov do živnostenského registra vykonáva prvostupňový orgán štátnej správy v živnostenskom podnikaní, ktorým je obvodný úrad. Súčasne sa navrhuje precíznejšia úprava získavania údajov zapisovaných do živnostenského registra (dátum vzniku živnostenského oprávnenia u subjektov zapisovaných do obchodného registra) a spôsob nakladania s informáciami, ktoré budú živnostenským úradom poskytované fakultatívnym spôsobom na účely zabezpečenia registrácie v systémoch daňových úradov a zdravotných poisťovní alebo na účely obstarania výpisu z registra trestov.

čl. I bod 50
Doplňované ustanovenia § 60a a 60b predstavujú systémovo oddelenú úpravu nakladania s údajmi zapísanými v živnostenskom registri. Kým § 60a sa dotýka práva fyzických a právnických osôb na informácie z registra, § 60b predstavuje úpravu úplne nového systému poskytovania a sprístupňovania údajov registra úradom a inštitúciám verejnoprávnej povahy. Nový systém reflektuje dosiahnutý technický pokrok v elektronizácii a automatizácii administratívnych úkonov, t.j. jednotlivé dotknuté inštitúcie budú podľa potreby buď (automatickým) prijímateľom údajov, alebo budú mať individuálne sprístupnenú databázu o podnikateľoch. Preukázateľné doručenie údajov z registra informačným systémom sa bude považovať za splnenie povinnosti poskytnutia písomnej informácie vyžadovanej osobitným zákonom – napríklad zákonom o pobyte cudzincov. Návrh už neuvažuje so zasielaním zoznamov podnikateľom obciam, pretože tieto informácie môže každá obec získať z verejne dostupných internetových zdrojov. Daňovým orgánom a zdravotným poisťovniam budú údaje poskytnuté na účely registrácie distribuované formou exportov, t.j. informačný systém bude denne generovať a zasielať súbory obsahujúce dáta o subjektoch, ktoré využijú fakultatívnu možnosť ustanovenú v § 45a živnostenského …

čl. I bod 51,52 a k bodu 54
Fakultatívnosť ukladania pokút sa navrhuje nahradiť povinnosťou uložiť pokutu.

čl. I bod 53
Fakultatívnosť ukladania pokút sa navrhuje nahradiť povinnosťou uložiť pokutu a navrhovanou legislatívno-technickou zmenou sa reaguje na zrušenie povinnosti vedenia autorizovanej inšpekčnej knihy.

čl. I bod 55
Návrh nadväzuje na zrušenie povinnosti vrátiť živnostenský list alebo koncesnú listinu podľa §10 odsek 5.

čl. I bod 56
Vymedzuje sa pôsobnosť obvodných úradov v oblasti živnostenského podnikania tak, aby činnosti spadajúce do pôsobnosti povinne zriaďovaných jednotných kontaktných miest vykonávali pre zahraničné osoby obvodné úrady v sídlach krajských úradov. Pre slovenské fyzické osoby a právnické osoby budú služby prináležiace jednotným kontaktným miestam poskytovať všetky živnostenské úrady.

čl. I bod 57
Ustanovenia o úlohách, ktoré plnia jednotné kontaktné miesta vychádzajú z návrhu koncepcie vytvorenia siete jednotných kontaktných miest na Slovensku, ktorá bola schválená uznesením vlády SR č. 324 zo dňa 19.apríla 2006. Vecne ide o transpozíciu vybraných článkov smernice o službách na vnútornom trhu, ktorou sa v tejto etape zabezpečuje pôsobnosť uvedenej siete vo vzťahu k podnikateľským činnostiam, ktoré majú charakter živností.

čl. I bod 58
Pretože podľa Oznámenia Európskej komisie č. C 81, uverejneného v Úradnom vestníku ES dňa 13.7.1974, obsahujú potvrdenia údaje nielen o absolvovanej praxi ale i o nadobudnutom vzdelaní, navrhuje sa vyjadriť tieto údaje pod spoločným názvom odborná spôsobilosť. Z uvedeného dôvodu je potrebné zmeniť pôvodné písmená c) a d) v § 66c, ktorý upravuje pôsobnosť krajského úradu.

čl. I bod 59
PIATA B časť zákona predstavuje transpozíciu dotknutých ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7.septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií, ktorá nahradila predchádzajúcu smernicu 1999/42/ES. Transpozičná lehota určená smernicou uplynie dňa 20.októbra 2007. Dotknutá časť zákona rieši predovšetkým spôsob a postup uznávania dokladov o vzdelaní, odbornej praxe, bezúhonnosti, finančnej spoľahlivosti a zákonného poistenia proti rizikám vyplývajúcim z prevádzkovania živnosti. Návrh predpokladá, že uznávanie odbornej praxe sa bude dotýkať aj tuzemských osôb, ktorým sa tak zachová doterajší (zvýhodnený) režim prináležiaci štátnym príslušníkom členských štátov Európskej únie.

čl. I bod 60
Úprava konania o uznávaní odbornej spôsobilosti sa navrhuje presunúť do Piatej B časti zákona, kam systémovo patrí.

čl. I bod 61
Navrhuje sa, aby činnosti vyňaté z § 3 zákona, ktoré boli povoľované podľa osobitných predpisov, mohli podnikatelia vykonávať na základe ich doterajšieho oprávnenia po dobu šiestich mesiacov, v ktorej si budú musieť vybaviť živnostenské oprávnenie. Vzhľadom na zmeny vykonané v prílohách zákona sa navrhuje, aby zákonne nadobudnuté živnostenské oprávnenia dotknutých subjektov zostali plne zachované aj v prípade, že došlo k zmene podmienok preukazovania odbornej spôsobilosti. Zahraničným fyzickým osobám, ktoré sa podľa doterajšej právnej úpravy živnostenského zákona nemuseli zapisovať do obchodného registra, sa umožňuje podať návrh na zápis v ustanovenej trojmesačnej lehote. Zrušenie vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 133/1994 Z.z. nadväzuje na vypustenie povinnosti viesť inšpekčnú knihu podľa doterajšieho ustanovenia § 30 ods. 6.

čl. I bod 62
Navrhuje sa nahradiť doterajšie prílohy zákona novými prílohami. Z vecného hľadiska dochádza v prílohách k nasledovným zmenám: Pretože v transponovanej smernici 2005/36/ES došlo k novému usporiadaniu činností do zoznamov I až III (pôvodná smernica 1999/42/ES zaraďovala činnosti do zoznamov I až VI), navrhuje sa zosúladiť toto zaradenie u dotknutých živností uvedených v prílohách živnostenského zákona. Zmeny sa dotýkajú týchto živností: Inštalácia a opravy chladiarenských zariadení (zaradená do zoznamu I) Montáž, rekonštrukcia a údržba VTZ (zaradená do zoznamu I) Holičstvo a kaderníctvo (preradená zo zoznamu III do zoznamu I) Kozmetické služby (preradená zo zoznamu V do zoznamu III) Pohostinská činnosť (preradená zo zoznamu V do zoznamu III) Čistenie a kontrola komínov (preradená zo zoznamu V do zoznamu III) Predaj pyrotechnických predmetov tried II a III a podtriedy T1 (preradená zo zoznamu V do zoznamu III) Ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach a v chatovej osade triedy 3, v kempingoch triedy 3 a 4 (preradená zo …

čl. II

čl. II bod 1
Navrhuje sa úprava začatia plynutia lehoty na registráciu okamihom doručenia údajov do daňového informačného systému. Nakoľko údaje budú zo živnostenských úradov zasielané bezodkladne (dennými dávkami), v praxi by lehota začala plynúť od nasledujúceho dňa po dni, v ktorom daňovník odovzdá údaje potrebné na registráciu. Ak daňový subjekt využije jednotné kontaktné miesto, navrhuje sa pre správcu dane lehota na jeho registráciu. Táto lehota je sedem dní odo dňa prijatia údajov v daňovom informačnom systéme.

čl. II bod 2
Miesto podnikania fyzickej osoby je v terminológii Obchodného zákonníka a živnostenského zákona synonymom sídla právnickej osoby. Takéto miesto podnikania má fyzická osoba iba jedno, podobne ako má jedno sídlo právnická osoba. Navrhuje sa ponechať fyzickej osobe možnosť, aby si zvolila ako miesto doručovania písomností aj inú adresu, ako je adresa miesta podnikania.

čl. II bod 3
Jednou z úloh siete jednotných kontaktných miest je zabezpečenie súvisiacich administratívnych postupov pri začatí podnikania, medzi ktoré patrí aj povinnosť daňovníka registrovať sa u príslušného správcu dane. Navrhuje sa, aby osoby uchádzajúce sa o oprávnenie na podnikanie mohli informácie potrebné na registráciu daňového subjektu poskytnúť správcovi dane prostredníctvom siete jednotných kontaktných miest, ktoré ich preveria a následne odošlú do informačného systému daňových úradov na ďalšie konanie. V prípade zriaďovania prevádzkarne sa daňovníkovi umožňuje splnenie oznamovacej povinnosti rovnakou formou. Vzhľadom na bezodkladné automatizované odovzdávanie informácií z jednotných kontaktných miest do informačného systému správcu dane sa navrhuje, aby okamih začatia daňového konania bol totožný s okamihom prijatia údajov v daňovom informačnom systéme. Daňový subjekt poskytne informácie v sieti jednotných kontaktných miest na rozšírenom ohlásení živnosti (rozšírenej žiadosti o koncesiu), preto sa navrhuje odlišná úprava používania tlačív. Doplnením ustanovenia odseku 22 sa má docieliť zjednodušenie administratívnej náročnosti podnikateľov tým, že pokiaľ u nich nastanú v priebehu podnikania zmeny určitých skutočností, tieto nebudú povinné …

čl. III
V súvislosti s požiadavkou na zabezpečenie prehľadnosti dokladov o živnostenskom oprávnení (používanými i pri poskytovaní služieb v rámci krajín EÚ) sa navrhuje zníženie položky za vydanie živnostenského listu a koncesnej listiny, ktoré budú obsahovať už iba jeden predmet podnikania. Novonavrhované sadzby za vydanie živnostenských listov a koncesných listín sú diferencované z hľadiska miery náročnosti rozhodovacích procesov, pričom ich zavedenie bude vo vzťahu k príjmom štátneho rozpočtu neutrálne. Ďalej sa navrhuje vypustenie položky za nahliadnutie do živnostenského registra, nakoľko ide o prekonaný a v praxi nevyužívaný úkon, ktorý je v dnešných podmienkach elektronickej podoby registra nevykonateľný. Návrh na zrušenie položky za autorizovanie inšpekčnej knihy nadväzuje na vypustenie tohto inštitútu zo živnostenského zákona. Pri zmene textu písmena j) ide iba o terminologické zosúladenie s textom živnostenského zákona.

čl. IV

čl. IV bod 1, 3 a 4
Navrhovanými zmenami sa umožňuje prevádzkovať verejný sklad aj fyzickým osobám.

čl. IV bod 2
Návrhom sa odstraňuje diskriminácia fyzických osôb, ktoré podľa doterajšieho právneho stavu nemohli prevádzkovať verejný sklad.

čl. IV bod 5
Pretože prevádzkovanie verejného skladu nie je samostatným predmetom podnikania (tým je veľkoobchodná činnosť s vybranými tovarovými komoditami), nie je dôvodné zapisovať túto skutočnosť do obchodného registra. Naviac sa umožňuje vykonávanie tejto činnosti i fyzickými osobami, ktoré nemajú obligatórnu povinnosť zapisovať sa do obchodného registra.

čl. V
Návrh súvisí s vypustením povinnosti viesť v každej prevádzkárni autorizovanú inšpekčnú knihu.

čl. VI

čl. VI bod 1 až 3
Navrhuje sa explicitnejšia úprava prideľovania IČO, ktorou sa zabezpečí, aby osoba, ktorá už raz IČO nadobudla, toto používala i po obnovení podnikateľskej činnosti. Pre podnikateľov to zabezpečí odbúranie zbytočnej administratívnej záťaže i finančných prostriedkov za získanie ďalšieho IČO, pre verejné registre to zabezpečí lepšiu identifikáciu subjektov. Okrem toho sa navrhuje, aby všetky subjekty, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia získali IČO na obvodnom úrade.

čl. VI bod 4 a 5
Zosúlaďuje sa zákon o štátnej štatistike so zákonom č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. VII
Za súčasného právneho stavu úplne absentuje v zákone pozitívna úprava, ktorá by v záujme relevantného postupu Národnej asociácie horských vodcov ustanovovala obsah a podmienky nadobudnutia odbornej spôsobilosti na vykonávanie horskej vodcovskej činnosti. Zároveň absentuje splnomocňovanie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa ustanovia bližšie podrobnosti nadobudnutia odbornej spôsobilosti, na vykonanie skúšok osobitnej odbornej spôsobilosti, náležitosti vydaného osvedčenia o odbornej spôsobilosti na vykonávanie horskej vodcovskej činnosti, ktorá je viazanou živnosťou, ako aj hranice horských oblastí. Zoznam lesných oblastí a podoblastí uvedených v prílohe č. 7 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a ochrane lesa už nevyhovuje potrebám Horskej záchrannej služby, pretože niektoré horské oblasti v ňom nie sú ( napr. Západné Tatry a Slovenský Raj) a niektoré sú delené na podoblasti, z ktorých niektoré nepatria do horských oblastí, v ktorých horská služba vykonáva činnosť. Závažným problémom je aj to, že nie sú vymedzené hranice území lesných oblastí. Preto sa navrhuje vydať všeobecne záväzný …

čl. VIII

čl. VIII bod 1
Podľa § 6 ods.1 má poistenec povinnosť podať prihlášku na verejné zdravotné poistenie v určenej lehote iba v zdravotnej poisťovni. Návrh umožňuje, aby osoba uchádzajúca sa o oprávnenie na podnikanie mohla prihlášku vo forme rozšíreného ohlásenia (rozšírenej žiadosti o koncesiu) podať aj na jednotnom kontaktnom mieste, ktoré ju bude v elektronickej forme bezodkladne distribuovať príslušnej zdravotnej poisťovni.

čl. VIII bod 2
Navrhuje sa úprava povinných obsahových náležitostí prihlášky tak, aby zákon korešpondoval s údajmi vyžadovanými podľa existujúcich tlačív.

čl. VIII bod 3
Navrhuje sa, aby poistenec, ktorý je už prihlásený na povinné zdravotné poistenie, mohol oznamovať zmeny vybraných údajov zdravotnej poisťovni prostredníctvom jednotného kontaktného miesta. Zmenu mena, priezviska a zmenu trvalého pobytu je poistenec povinný oznámiť aj živnostenskému úradu plniacemu funkciu jednotného kontaktného miesta (§ 49 a 56 živnostenského zákona) a pokiaľ tak urobí v osemdňovej lehote, môže jednotné kontaktné miesto ohlásené zmeny zaslať príslušnej zdravotnej poisťovni. To isté platí pre zmenu názvu, pod ktorým rozumieme zmenu obchodného mena. Poistenec, ktorý sa uchádza o oprávnenie na podnikanie, je po nadobudnutí tohto oprávnenia povinný ohlásiť zmenu platiteľa poistného, ktorým bude on sám ako samostatne zárobkovo činná osoba. Navrhuje sa, aby túto zmenu, ktorá bezprostredne súvisí s konaním jednotného kontaktného miesta, pohol poistenec oznámiť zdravotnej poisťovni prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

čl. IX
Zdravotné poisťovne sú povinné uchovávať aj dokumentáciu o prihláškach poistencov. Pretože prvotná písomná dokumentácia bude archivovaná v prípade prihlásenia sa poistencov na povinné zdravotné poistenie na živnostenskom úrade (jednotnom kontaktnom mieste), navrhuje sa, aby zdravotné poisťovne mohli uchovávať prihlášky v podobe, v akej ich z tohto úradu obdržia.

čl. X
Vzhľadom na viaceré novelizácie zákona sa navrhuje splnomocniť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky , aby vyhlásil v Zbierke zákonov Slovenskej republiky úplné znenie zákona.

čl. XI
Odsunutie nadobudnutie účinnosti prílohy č. 1 zákona sa navrhuje z dôvodu, že zmena zoznamu remeselných živností sa dotýka možnosti uplatňovania odpočtu paušálnych výdavkov podľa zákona o daniach z príjmov a daňové obdobie sa kryje s kalendárnym rokom.