zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou

Základný právny predpis upravujúci zdravotné poistenie a zriaďovanie zdravotných poisťovní, zákon NR SR č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o zdravotnom poistení“) aj napriek tomu, že bol doteraz už niekoľkokrát novelizovaný, nezabezpečil taký právny rámec a také nástroje zdravotného poistenia, ktoré by umožnili optimálne poskytovanie zdravotného poistenia a kvalitnú zdravotnú starostlivosť.
Existujúci systém zdravotného poistenia je založený na financovaní zdravotnej starostlivosti prostredníctvom fondov vytváraných v rámci zdravotných poisťovní, ktoré sú verejnoprávnymi inštitúciami. Súčasný systém zdravotného poistenia po celú dobu jeho existencie nielenže nevytvoril dostatočný priestor a podmienky, v ktorom by bol riešený základný rozpor medzi zdrojmi a potrebami zdravotníctva, ale ani mechanizmus, ktorý by existujúce zdroje určené na zdravotníctvo využíval racionálne a účelne. Tieto nedostatky spôsobuje predovšetkým centrálna regulácia prostriedkov určených na zdravotníctvo a nedostatok účinného ekonomického regulátora využitia týchto prostriedkov.
Zdravotné poisťovne sa z dôvodu mäkkých rozpočtových pravidiel, nízkej zodpovednosti za manažment pacienta, vysokej miere regulácie zo strany štátu a absencie základných nástrojov nevyhnutných pre hodnotenie a motiváciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nesprávajú ako efektívny nákupca dostupných a kvalitných zdravotných služieb. Existujúci systém zdravotného poistenia je nepružný a neefektívny. Dôkazom toho je, že fungovanie tohto systému sa nezlepšilo ani po niekoľkonásobných zásahoch a ani po niekoľko desiatok miliárd štátom dodatočne vložených prostriedkov. Naopak, ponukovo predimenzovaný systém, v ktorom neexistuje vytlačenie neefektívneho, nekvalitného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti „mimo hry“ vytvára čoraz väčšie rozdiely medzi finančnými možnosťami (6,4% z HDP) a skutočnými výdavkami (7,2% HDP) zdravotníctva.
Súčasný dlh v zdravotníctve predstavuje 28 mld. Sk. a každý mesiac tento dlh narastá o 600 miliónov Sk s tendenciou ďalšieho zvyšovania. Vytvorený dlh je dlhodobo generovaný chaotickým a nekoncepčným financovaním zdravotníckych zariadení zo strany zdravotných poisťovní bez toho, aby sa tieto náklady odrazili vo výkonnosti a kvalite. Absencia presných pravidiel nakladania s prostriedkami určenými na zdravotníctvo spôsobuje neefektívne a diskriminačné správanie sa zdravotných poisťovní voči zdravotníckym zariadeniam. Takýto stav vytvára podmienky pre korupciu medzi zdravotníckymi zariadeniami a pacientmi – poistencami, ktorí sa rôznymi nelegálnymi spôsobmi dožadujú poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Na druhej strane sa vytvára priestor pre korupciu vo vzťahoch zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení pri získavaní platieb za poskytnuté služby.
Existujúca pluralita zdravotných poisťovní, ktorých je v súčasnosti päť, by mala vytvoriť konkurenciu medzi zdravotnými poisťovňami a zabezpečovať svojim poistencom výhodnejšiu a lepšiu zdravotnú starostlivosť. Požadované efekty existujúcej plurality zdravotných poisťovní však z dôvodu prítomnosti mäkkých rozpočtových pravidiel a širokého základného balíka služieb dlhodobo absentujú.
V súčasnosti neexistuje žiadny podstatný rozdiel pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti, pokiaľ ide o jej rozsah a kvalitu. Zdravotné poisťovne sú iba prerozdeľovačmi sumy s ktorou disponujú, a ktorá sa im určila z prerozdeľovania poistného na zdravotné poistenie. Existujúce zdravotné poisťovne sa od seba líšia len výškou zadĺženosti, pričom najviac je zadĺžená zdravotná poisťovňa, ktorá disponuje najväčším balíkom prerozdelených peňazí a na ktorú má štát najväčší vplyv (Všeobecná zdravotná poisťovňa). Keďže žiadna zo zdravotných poisťovní dlhodobo nevykazuje pozitívne hospodárenie, je zrejmé, že platný právny stav v oblasti zdravotného poistenia neumožňuje dlhodobo finančne zabezpečovať poskytovanie základnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov rovnako, v rozsahu a kvalite primeranej súčasným potrebám.
Predkladaný návrh zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov je založený na úplne nových princípoch. Zavádza tvrdé rozpočtové obmedzenia, prehľadné finančné vzťahy, účtovníctvo a audit. Nový zákon anticipuje väčšiu konkurenciu a pravidlá trhu pri výkone zdravotného poistenia a poskytovania zdravotnej starostlivosti. Doterajšia právna úprava síce trh a existenciu trhových zákonov nepopierala, ale systém zdravotného poistenia bol tak definovaný, že sa pravidlá trhu v oblasti zdravotného poistenia a poskytovania zdravotnej starostlivosti nemohli prejaviť. Z ekonomického hľadiska zdravotnícke zariadenia si v rámci existujúceho systému nárokujú od zdravotných poisťovní plnenia za poskytnuté služby, ktorých cena nie je závislá ani od kvality, ani efektívnosti, ani od úspešnosti ich vnútorného hospodárenia.
Hospodárenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti dnes nie je ovplyvňované trhom a jeho zákonitosťami, ale schopnosťou manažmentu zdravotníckych zariadení získať od zdravotných poisťovní čím väčšiu sumu peňazí na prevádzku zdravotníckeho zariadenia, bez ohľadu na zdravotné kapacity, ich opodstatnenie a využitie, bez ohľadu na efektivitu práce, štruktúru zamestnancov a prevádzkové náklady. Predkladaný návrh zákona zakotvuje na jednej strane konkurenčné prostredie pre subjekty, ktoré poskytujú zdravotné poistenie a na druhej strane vytvára podmienky pre zdravú konkurenciu medzi zdravotníckymi zariadeniami, ktoré poskytujú poistencom zdravotnú starostlivosť objednanú zdravotnými poisťovňami.
Predkladaný návrh zákona vychádza z poznania, že pravidlá trhovej ekonomiky sú vo svojej univerzálnosti aplikovateľné za presne definovaných podmienok aj na zdravotné poistenie, čím podporuje princíp regulácie ako základného nástroja zdravotnej politiky. Štát tak opúšťa neefektívnu pozícií producenta a poistiteľa a zameria sa na svoju dominantnú úlohu, ktorou je tvorba zdravotnej politiky, tvorba pravidiel hry, regulácia a kontrola, a to vzhľadom na skutočnosť, že doterajší systém, v ktorom zdravotné poistenie vykonávali verejnoprávne inštitúcie, nedokázal túto činnosť zabezpečiť hospodárne.
V predkladanom návrhu zákona sa zdravotné poistenie zveruje spoločnostiam súkromného práva, ktoré na túto činnosť budú musieť mať povolenie. Pre zdravotné poisťovne je predpísaná právna forma akciovej spoločnosti. Skutočnosť, že sa tak dôležitá činnosť, akou je zdravotné poistenie, zveruje práve spoločnostiam súkromného práva, je odôvodnená potrebou vytvoriť právne prostredie a podmienky, ktoré zaručia, že zdravotné poistenie bude vykonávané odborne, účelne a efektívne, že bude zabezpečená primeraná ochrana proti zneužitiu osobných údajov a defraudácii finančných prostriedkov určených na verejné zdravotné poistenie. Predložený návrh zákona vytvára také prostredie pre činnosť zdravotných poisťovní, v ktorom zdravotné poisťovne budú na základe kvality svojich poistných služieb súťažiť o poistencov. Ak zdravotná poisťovňa bude hospodáriť tak, že dosiahne zisk, so zostatkom bude môcť nakladať v zmysle platných právnych predpisov ako každý podnikateľský subjekt. V rámci uvedeného konceptu poskytovania verejného zdravotného poistenia aj naďalej zostáva možnosť štátu vykonávať verejné zdravotné poistenie prostredníctvom ním založenej zdravotnej poisťovne, v ktorej bude jediným alebo jedným z viacero akcionárov.
Na zabezpečenie dohľadu nad zdravotnými poisťovňami pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia na jednej strane a nad poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti na strane druhej, sa zriaďuje osobitný úrad - Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je právnickou osobou a jeho činnosť bude zameraná na nepretržitý dohľad nad dodržiavaním štandardov verejného zdravotného poistenia a nad rozsahom a kvalitou poskytovania zdravotnej starostlivosti. Pod týmito štandardmi treba rozumieť predovšetkým splnenie podmienok na vznik zdravotnej poisťovne a následne dodržiavanie podmienok týkajúcich sa udržiavania permanentnej platobnej schopnosti pri plnení záväzkov poisťovne voči zmluvným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.. Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa zverujú aj oprávnenia, na základe ktorých bude môcť dohliadať na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, t.j. či poskytujú zdravotnú starostlivosť v zákonom predpísanom rozsahu a kvalite.
Prechod na nový spôsob zdravotného poistenia si bude vyžadovať určité prechodné obdobie, počas ktorého sa existujúce zdravotné poisťovne budú musieť pretransformovať na akciové spoločnosti v zmysle navrhovaného zákona. Predkladaný návrh zákona má dopad na štátny rozpočet vzhľadom na to, že bude nutné zabezpečiť úhradu doteraz vzniknutých pohľadávok zdravotníckych zariadení voči zdravotným poisťovniam. Samotné fungovanie zdravotných poisťovní podľa predkladaného návrhu zákona si nebude vyžadovať dodatočné rozpočtové náklady, keďže zdravotné poisťovne ako spoločnosti súkromného práva, budú sami zabezpečovať svoje hospodárenie. Financovanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bude zabezpečené z príspevkov zdravotných poisťovní.
Návrh zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Doložka zlučiteľnosti
návrhu zákona
s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: zákon o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
a) problematika návrhu zákona podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskym spoločenstvom a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane nepatrí medzi oblasti zahrnuté na zbližovanie práva,
b) NPPA, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy a screeningu vyplýva požiadavka na inštitucionálne zabezpečenie efektívnej koordinácie systému sociálneho zabezpečenia, zriadiť samostatný (styčný orgán), ktorý bude zabezpečovať preplácanie vecných dávok.
4. Problematika návrhu zákona je upravená
a) v primárnom práve
v čl. 42 a v čl. 152 Zmluvy a založení Európskeho spoločenstva v amsterdamskom znení, podľa ktorého činnosť Spoločenstva v oblasti zdravotníctva plne rešpektuje zodpovednosť členských štátov za organizáciu zdravotníctva a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti,
b) v sekundárnom práve
1. v nariadení Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších predpisov,
2. v nariadení Rady (EHS) č. 574/1972, ktorým sa ustanovuje postup na vykonávanie nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších predpisov.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev: bezpredmetné
6. Gestor: bezpredmetné
7. Návrh právneho predpisu sa pripravil bez spolupráce s expertmi Európskej únie vzhľadom na dobrovoľnú aproximáciu: Projekt PHARE –Consensus „Príprava na zapojenie Slovenskej republiky do medzinárodnej koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia.“
Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov
a vplyvov na zamestnanosť
Zhodnotenie finančných vplyvov
Predkladaný návrh zákona upravuje vznik zdravotných poisťovní ako akciových spoločností vykonávajúcich verejné zdravotné poistenie na základe povolenia vydaného Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Napriek tomu, že zdravotné poisťovne sa stanú subjektom súkromného práva, ich hospodárenie sa v zmysle metodiky ESA 95 premietne do hospodárenia okruhu verejných financií.
Keďže štát sa po transformácií stane vlastníkom najväčšej zdravotnej poisťovne, je potrebné v rozpočte na rok 2004 zohľadniť náklady spojené s touto transformáciou vo výške 40 mil. Sk. O túto sumu bude musieť štát navýšiť základné imanie, aby dosiahlo minimálne potrebnú výšku 100 mil. Sk. Predmetnú sumu zohľadní vo svojom rozpočte Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky spoločne.
Nevyhnutou súčasťou transformácie zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti je vyriešenie ich záväzkov voči súkromným subjektom a poskytovateľom. Podľa predbežného odhadu ide o sumu 10 mld. Sk.
Iniciačné náklady na spustenie fungovania Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dosiahnu asi 100 mil. Sk. Táto suma je potrebná na naštartovanie činnosti úradu v prvom roku, keď zdravotné poisťovne ešte nebudú platiť príspevok. Súčasne Úrad nezakladá žiadne nároky na štátny rozpočet, lebo bude financovaný z príspevkov zdravotných poisťovní (0,5% z poistného po prerozdelení). Predpokladá sa, že ročný rozpočet Úradu bude na úrovni 300 mil. Sk. Z toho 150 mil. Sk na prevádzku úradu a dohľad na diaľku a na mieste a 150 mil. Sk na vykonávanie pitiev vo vlastných, alebo prenajatých pitevniach.
Zhodnotenie ekonomických vplyvov
Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na životnú úroveň obyvateľstva ani hospodárenie podnikateľskej sféry.
Zhodnotenie environmentálnych vplyvov
Predkladaný návrh zákona nemá environmentálne vplyvy.
Zhodnotenie vplyvov na zamestnanosť
Transformácia zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti nebude mať dopad na zmenu zamestnanosti.
Zriadenie Úradu si nevyžiada zásadné zmeny v zamestnanosti. Na jeho činnosť bude potrebných 150-200 kmeňových zamestnancov, pričom sa predpokladá, že títo budú získaní presunmi v rámci systému z Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (asi 30), z orgánov miestnej štátnej správy v rámci prebiehajúcej decentralizácie zo súčasných miest štátnych okresných lekárov a štátnych krajských lekárov a farmaceutov (asi 150). Zároveň bude Úrad zamestnávať asi 60 až 80 interných a externých patológov vo vlastných, alebo prenajatých pitevniach, ktorých budú získaní zo zdravotníckych zariadení.

§ 1 §
Upravuje sa predmet navrhovaného zákona, ktorým je postavenie zdravotných poisťovní, ich činnosť, organizácia a riadenie, podmienky na vykonávanie verejného zdravotného poistenia, zriadenie, pôsobnosť, organizácia, riadenie a hospodárenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Verejné zdravotné poistenie definuje osobitný zákon (návrh zákona o zdravotnom poistení a o zmene zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Inštitucionálnym pilierom vykonávania dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý sa zriaďuje týmto zákonom. Zákon upravuje aj transformáciu zdravotných poisťovní.

§ 2 §
Jedným zo základných pilierov návrhu zákona je postavenie zdravotných poisťovní ako akciových spoločností, t.j. spoločností súkromného práva. Ide o podstatnú zmenu oproti platnej právnej úprave, podľa ktorej zdravotné poistenie vykonávajú zdravotné poisťovne – verejnoprávne inštitúcie. Dôvody navrhovanej zmeny súvisia so súčasným nevyhovujúcim legislatívnym prostredím, ktorého inštitucionálne mantinely nedovoľujú zdravotným poisťovniam plniť svoju funkciu bez potreby stáleho finančného zabezpečovania zo strany štátu, ako aj s požiadavkami zásadnej systémovej zmeny v oblasti zdravotného poistenia, ktoré si vyžaduje reforma zdravotníctva spočívajúca na rovností šancí a akceptovaní pravidiel trhu. Súčasná právna forma zdravotných poisťovní ako verejnoprávnych inštitúcií je prekonaná, prax potvrdila, že zdravotné poisťovne ako verejnoprávne inštitúcie nie sú a nemôžu byť optimálnym účastníkom trhu v oblasti zdravotného poistenia. Navrhovanou právnou úpravou sa vytvárajú podmienky na riadne fungovanie verejného zdravotného poistenia, podmienky na zníženie enormne vysokých nákladov vynakladaných na zdravotnú starostlivosť a nákladov na prevádzku zdravotných poisťovní. Zdravotné poisťovne ako podnikateľské subjekty v trhovom prostredí budú motivované na znižovaní týchto nákladov možnosťou vytvárania zisku, …

§ 3 §
Osobitý charakter zdravotnej poisťovne, ktorá je podnikateľským subjektom na trhu verejného zdravotného poistenia a zároveň plní povinnosť zabezpečovania verejného zdravotného poistenia pre svojich poistencov, je dôvodom podrobnejšej úpravy organizácie zdravotnej poisťovne a vzťahov medzi orgánmi zdravotnej poisťovne. Definujú sa požiadavky na riadenie a organizáciu zdravotných poisťovní. Vzťahy vo vnútri zdravotnej poisťovne, ktoré je potrebné bližšie upraviť, sa týkajú najmä systému vnútornej kontroly, vzájomných vzťahov jednotlivých orgánov zdravotnej poisťovne, a kompetencie útvaru vnútornej kontroly.

§ 4 §
Osobitnú právnu úpravu si v navrhovanom zákone vyžiadal konflikt záujmov. V § 4 sa taxatívne uvádza nezlučiteľnosť funkcie člena predstavenstva zdravotnej poisťovne, člena dozornej rady zdravotnej poisťovne a prokuristu zdravotnej poisťovne s inými funkciami a zamestnaniami.

§ 5 §
Úprava zodpovednosti za škodu člena predstavenstva zdravotnej poisťovne a člena dozornej rady zdravotnej poisťovne súvisí s ich predmetom činnosti.

§ 6 §
Vymedzuje sa činnosť zdravotnej poisťovne v oblasti vykonávania verejného zdravotného poistenia, ako aj jej ďalšia činnosť. Vymedzenie činnosti nadväzuje na úpravu v § 2, podľa ktorej zdravotná poisťovňa nesmie vykonávať inú činnosť, ako je uvedená v § 6. Činnosť uvedená v odseku 1 sa vzťahuje na vykonávanie verejného zdravotného poistenia. Podrobnejšie je rozpracovaná v ďalších ustanoveniach, napr. v § 7 uzatváranie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a zmlúv o poskytovaní služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V odseku 2 je po prvýkrát upravená problematika čakacích lehôt a upravený proces vytvárania zoznamov čakateľov. Odesky 3 a 4 upravujú spôsob zaradenia a vyradenia do zoznamu čakateľov. Kľúčový je odsek 5, ktorý reguluje tvorbu zisku tak, aby nedochádzalo k nadmernému hromadeniu zisku, keď poisťovňa má poistencov na čakacom zozname. V prípade, ak dosahuje poisťovňa zisk a má zároveň čakateľov na zozname, tak musí časť zisku, avšak najviac 50% tohto zisku použiť na zníženie počtu poistencov na čakacom zozname. V odseku 7 a 8 …

§ 7 §
Uzatváranie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a zmlúv o poskytovaní služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je jednou z nosných činností zdravotnej poisťovne vzhľadom na to, že prostredníctvom týchto zmluvných vzťahov zabezpečuje zdravotná poisťovňa svojim poistencom zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom zákonom č. .../2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V § 7 sa taxatívne vymedzuje okruh subjektov, s ktorými je zdravotná poisťovňa oprávnená uzatvárať uvedené zmluvy. Taxatívne vymedzenie okruhu subjektov súvisí s osobitou úpravou v zákone č. .../2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý definuje poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti. Najdôležitejším nástrojom určovania cien zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa má stať trh pri rešpektovaní dostupnosti zdravotnej starostlivosti a garancii verejnej minimálnej siete. Navrhovaná právna úprava vytvára …

§ 8 §
Upravuje sa úhrada zdravotnej starostlivosti na základe zmlúv uzatvorených zdravotnými poisťovňami s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti; súčasne sa rieši aj úhrada v prípadoch, ak poskytovateľ nemá uzatvorenú zmluvu. V praxi pôjde o prípady poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

§ 9 §
Zdravotná poisťovňa je povinná dbať na účelné, efektívne a hospodárne vynakladanie prostriedkov verejného zdravotného poistenia a vykonávať svoju činnosť tak, aby zabezpečila svojim poistencom zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom zákonom č. .../2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Uvedenej povinnosti zodpovedá aj právo kontroly zdravotnej poisťovne vo vzťahu k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a poskytovateľom služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, s ktorými má uzatvorené zmluvy (§ 7). Zdravotná poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť revíznymi lekármi; rozsah kontroly sa vymedzuje taxatívne vo väzbe na povinnosť zdravotnej poisťovne.

§ 10 §
Ustanovené oznamovacie povinnosti majú zabezpečiť informovanosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o skutočnostiach, ktoré sú významné z hľadiska riadneho fungovania verejného zdravotného poistenia. V záujme zvýšenia transparentnosti finančných tokov a zníženia rizika defraudácie finančných zdrojov je audítor povinný informovať úrad o akejkoľvek skutočnosti, ktorá môže svedčiť o porušení zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov zdravotnou poisťovňou, ovplyvňovať riadne vykonávanie zdravotného poistenia a viesť k vyjadreniu výhrad voči účtovnej závierke.

§ 11 §
Predkladanie správ o hospodárení a výročných správ o hospodárení zdravotnej poisťovne je mimoriadne dôležitým indikátorom finančného stavu zdravotnej poisťovne a schopnosti plnenia jej splatných záväzkov. Vierohodnosť účtovnej závierky, ktorá je súčasťou výročnej správy o hospodárení zaručuje výrok audítora. Predkladané správy, výkazy a hlásenia majú zaručiť pravdivý prehľad o prijatom poistnom, nedoplatkoch na poistnom, uhradených a neuhradených záväzkoch vo vzťahu k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a poskytovateľom služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, prijatých bankových a iných úveroch, lehotách ich splatnosti podľa časového rozlíšenia a iné dôležité finančné ukazovatele akým je napr. návrh na rozdelenie zisku. Dohľad nad vykonávaním zdravotného poistenia si môže vyžadovať aj ďalšie údaje v závislosti od konkrétnej situácie. Z uvedeného dôvodu sa ustanovuje povinnosť zdravotnej poisťovne predkladať úradu aj ďalšie údaje vo forme výkazov, hlásení alebo prehľadov.

§ 12 §
Ustanovuje sa povinnosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá sa rozhodla znížiť svoj podiel na základnom imaní zdravotnej poisťovne alebo na hlasovacích právach v zdravotnej poisťovni tak, že sa dostane pod ustanovenú hodnotu. Rovnakú povinnosť má i samotná zdravotná poisťovňa, keď sa dozvie o zmene svojho základného imania podľa odseku 3 písm. a) a b). Ide o ustanovenia, ktoré súvisia s medzinárodnými štandardami uplatňovanými v krajinách OECD; z uvedených dôvodov ich bolo potrebné prevziať do právneho poriadku Slovenskej republiky v rámci systému verejného zdravotného poistenia.

§ 13 §
Taxatívne sa vymedzujú situácie, v ktorých sa vyžaduje predchádzajúci súhlas úradu. Ide o situácie, ktoré si z hľadiska zabezpečenia riadneho vykonávania verejného zdravotného poistenia vyžadujú posúdenie a súhlas nestranného orgánu, ktorým je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Uvedená činnosť – vydanie predchádzajúceho súhlasu plne patrí do jeho pôsobnosti ako orgánu, ktorému sa zveruje vydávanie povolení na vykonávanie verejného zdravotného poistenia a výkon dohľadu nad zdravotnými poisťovňami a verejným zdravotným poistením.

§ 14 §
Jedným zo základných predpokladov funkčnosti systému verejného zdravotného poistenia je trvalé zabezpečenie solventnosti zdravotných poisťovní. Z uvedených dôvodov sa ustanovuje povinnosť zdravotných poisťovní trvale zabezpečovať vlastnými zdrojmi úhradu záväzkov vyplývajúcich z potvrdených prihlášok na verejné zdravotné poistenie, uzatvorených zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a zmlúv o poskytovaní služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Uvedená miera solventnosti je vyjadrením minimálnej miery platobnej schopnosti zdravotnej poisťovne, ktorú je zdravotná poisťovňa povinná dodržiavať po celú dobu vykonávania verejného zdravotného poistenia. Z hľadiska jednoznačnej aplikácie ustanovenia v praxi sa definujú vlastné zdroje zdravotnej poisťovne, ako aj majetkové hodnoty a záväzky a položky znižujúce vlastné zdroje zdravotnej poisťovne v nadväznosti na definíciu majetkových hodnôt. Vzhľadom na význam platobnej schopnosti zdravotnej poisťovne z hľadiska vykonávania verejného zdravotného poistenia je zdravotná poisťovňa povinná minimálnu mieru svojej platobnej schopnosti preukazovať úradu každý mesiac v ustanovenej lehote a ustanoveným spôsobom.

§ 15 §
Ustanovujú sa povinnosti zdravotnej poisťovne, ktorých riadne plnenie je nevyhnutným predpokladom účelného, efektívneho a hospodárneho vykonávania verejného zdravotného poistenia. Jednotlivé povinnosti zdravotnej poisťovne ustanovené v odseku 1 sú rozpracované, resp. konkretizované v ďalších ustanoveniach návrhu zákona (napr. vedenie a uchovávanie dokumentácie v § 16). Povinnosti ustanovené v odseku 2 sa vzťahujú na zdravotnú poisťovňu, ktorá popri verejnom zdravotnom poistení vykonáva aj individuálne zdravotné poistenie a prípadne aj nemocenské poistenie. Uvedené činnosti môže vykonávať zdravotná poisťovňa len za podmienok ustanovených osobitnými predpismi (§ 6 ods. 7). Ustanovenými povinnosťami sa má zabezpečiť ochrana práv a oprávnených záujmov poistených osôb v jednotlivých vykonávaných druhoch poistenia a aby sa zabezpečila transparentnosť pri súbežnom vykonávanie verejného zdravotného poistenia, individuálneho zdravotného poistenia a nemocenského poistenia.

§ 16 §
Prehľadnosť vykonávania verejného zdravotného poistenia si vyžaduje vedenie dokumentácie zdravotnou poisťovňou. Náležitosti dokumentácie a požiadavka jej uchovávania nadväzuje na povinnosť zdravotnej poisťovne v § 15 ods. 1 písm. g). Súčasťou dokumentácie sú všetky doklady, ktoré sú relevantné z hľadiska vykonávania verejného zdravotného poistenia. Dôležitou súčasťou dokumentácie zdravotnej poisťovne je karta poistenca, ktorá umožňuje presnú identifikáciu poskytnutej zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a ďalších dôležitých údajov súvisiacich s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a s poskytnutými službami konkrétnemu poistencovi, konkrétnym poskytovateľom a za konkrétnu cenu. Na zabezpečenie účinnej kontroly sa ustanovuje povinnosť zdravotnej poisťovne zaslať poistencovi na písomné požiadanie údaje z karty poistenca a sprístupniť mu ich na internete. Podmienkou takéhoto sprístupnenia je, aby karta poistenca bola dostupná na internete len tomu poistencovi, na ktorého sa vzťahuje. Z uvedeného dôvodu ochrana osobných údajov sa zaručuje. Týmto spôsobom sa umožňuje poistencom podieľať sa na kontrole vykonávania verejného zdravotného poistenia samotnými poistencami.

§ 17 §
Navrhuje sa zriadiť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorému sa zveruje vykonávanie dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou. Pojem „dohľad nad zdravotnou starostlivosťou“ je vysvetlený v predmete úpravy (§ 1). Jeho obsahom je dohľad nad zdravotnými poisťovňami a verejným zdravotným poistením a dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Úrad sa zriadi zákonom ako nezávislá inštitúcia sui generis, vyčlenená zo sústavy orgánov štátnej správy, ktorej štát zveruje v oblasti verejnej správy dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Štátna moc je mocou verejnou a verejnú moc vykonávajú tak štátne orgány (orgány zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci), ako aj orgány územnej samosprávy a ďalšie orgány (inštitúcie a organizácie), ktoré sú na základe zákona oprávnené rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch a povinnostiach iných osôb. Navrhuje sa zriadiť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako právnickú osobu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky a so sídlom v Bratislave. Samostatné postavenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa zabezpečí tým, že nebude zaradený do sústavy orgánov štátnej …

§ 18 §
Vymedzuje sa rozsah pôsobnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Rozsah pôsobnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bezprostredne súvisí s vykonávaním verejného zdravotného poistenia. V rámci výkonu dohľadu nad zdravotnými poisťovňami a verejným zdravotným poistením je kompetentným na vydávanie povolení na vykonávanie verejného zdravotného poistenia, vydávanie iných rozhodnutí (napr. vydávanie predchádzajúceho súhlasu, schvaľovanie ozdravného plánu zdravotnej poisťovne), rozhodovanie o uložení sankcií a opatrení podľa tohto zákona, rozhodovanie o pokutách pri zistení porušenia povinnosti podľa osobitného predpisu (zákon č. .../2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a uskutočňovanie výkonu rozhodnutí o pokutách a rozhodnutí o pohľadávkach na poistnom uplatnených poistencom alebo platiteľom poistného podľa zákona o zdravotnom poistení. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia bezprostredne súvisí aj s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na uvedené sa zveruje do pôsobnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou aj dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, a to najmä pokiaľ ide zistenie, či zdravotná …

§ 19 §
Predkladanie správ o činnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a iných správ vláde Slovenskej republiky má zabezpečiť informovanosť vlády Slovenskej republiky o činnosti úradu a stave vykonávania verejného zdravotného poistenia.

§ 20 §
S pôsobnosťou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou súvisí taxatívny výpočet úloh úradu, ktorých vykonávanie je predpokladom riadneho fungovania úradu a vykonávania jeho pôsobnosti v rozsahu ustanovenom v § 18.

§ 21 §
Štruktúra orgánov úradu nie je koncipovaná tak, aby vyjadrovala ich hierarchický vzťah, ale je založená na deľbe právomocí. Deľba právomocí spočíva v tom, že každý orgán v rámci úradu má svoje presne vymedzené kompetencie. Štruktúra orgánov úradu má zaručiť odbornosť, včasnosť a efektívnosť pri vykonávaní ich činností.

§ 22 §
Definuje sa postavenie predsedu úradu, ktorý je štatutárnym a výkonným orgánom úradu. Navrhuje sa, aby predsedu úradu vymenúvala a odvolávala vláda Slovenskej republiky na návrh ministra zdravotníctva. Z hľadiska odborného zabezpečenia výkonu funkcie sa ustanovujú podmienky na výkon funkcie predsedu úradu a z hľadiska potreby nestranného a objektívneho výkonu funkcie aj podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie predsedu úradu s inými, taxatívne ustanovenými funkciami. Z hľadiska nezávislého vykonávania funkcie je dôležité aj ustanovenie podmienok pre odvolanie predsedu úradu z výkonu funkcie.

§ 23 §
V § 23 sa uvádza taxatívny výpočet oprávnení predsedu úradu, z ktorých je dôležitá jeho rozhodovacia právomoc o rozkladoch proti rozhodnutiam úradu vydaným v prvom stupni na základe návrhu ním ustanovenej poradnej komisie. Predseda úradu môže byť zastúpený zástupcom predsedu úradu v plnom rozsahu jeho práv a povinností (ex lege) za podmienok ustanovených v odseku 2 písm. a) alebo v rozsahu určenom predsedom úradu.

§ 24 §
Navrhuje sa, aby správna rada mala sedem členov, ktorých bude vymenúvať a odvolávať vláda Slovenskej republiky na návrh ministra zdravotníctva. Vzhľadom na pôsobnosť správnej rady (§ 25) sa ustanovujú obdobne ako u predsedu úradu podmienky na výkon funkcie člena správnej rady, nezlučiteľnosť funkcie s inou funkciou alebo zamestnaním a dôvody zániku výkonu funkcie.

§ 25 §
Správna rada rozhoduje o zásadných otázkach organizácie a činnosti úradu. Vzhľadom na dôležitosť úloh, ktoré sa zverujú do pôsobnosti správnej rady, upravujú sa intervaly jej zasadnutí a lehoty a spôsob zvolávania mimoriadnych zasadnutí správnej rady. Navrhovanou právnou úpravou sa sleduje povinné zvolanie mimoriadneho zasadania správnej rady pre prípad potreby naliehavého riešenia vzniknutých problémov súvisiacich s oprávneniami správnej rady. Na zvolanie mimoriadneho zasadnutia správnej rady sa vyžaduje písomný návrh. Z procesného hľadiska správna rada je schopná uznášať sa, ak sú prítomní najmenej piati jej členovia. Na prijatie rozhodnutia je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných členov správnej rady s tým, že existuje možnosť aby nesúhlasné stanovisko člena správnej rady bolo uvedené v zápisnici zo zasadnutia správnej rady.

§ 26 §
V rámci štruktúry orgánov úradu, dozorná rada má mimoriadne dôležitú úlohu vzhľadom na to, že kontroluje hospodárenie úradu. Navrhuje sa, aby dozorná rada mala päť členov a aby predsedu dozornej rady a podpredsedu dozornej rady vymenúvala a odvolávala vláda Slovenskej republiky na návrh ministra zdravotníctva a ďalších troch členov na základe návrhu záujmových združení dohliadaných subjektov. Za člena dozornej rady môže byť vymenovaná osoba a náležitými odbornými vedomosťami a skúsenosťami, ktorá spĺňa podmienky ustanovené zákonom. Z dôvodov stretu záujmov návrh zákona vylučuje, aby členovia dozornej rady úradu vykonávali funkciu, zamestnanie alebo povolanie, ktoré je nezlučiteľné s výkonom funkcie člena dozornej rady.

§ 27 §
Taxatívne sa vymedzuje pôsobnosť dozornej rady. Jej najdôležitejšou právomocou je kontrola hospodárenia úradu. Aj ostatné oprávnenia, napr. schvaľovanie rozpočtu úradu, schvaľovanie správy o hospodárení úradu súvisia s kontrolou hospodárenia úradu.

§ 28 §
Vzhľadom na postavenie úradu návrh zákona presne vymedzuje spôsob jeho hospodárenia. Úrad hospodári podľa rozpočtu, ktorý schvaľuje dozorná rada. Rozpočet sa tvorí na základe taxatívne vymedzených príjmov úradu. Najdôležitejším príjmom úradu bude príspevok zdravotných poisťovní na činnosť úradu. Dôležitým príjmom budú aj poplatky za úkony v konaní na úrade a zisk z predchádzajúcich účtovných období. Na zabezpečenie predchádzania znehodnoteniu majetku úradu, ktorý je vyčlenený na činnosť ustanovenú týmto zákonom, úrad nesmie vykonávať akúkoľvek podnikateľskú činnosť, prijímať a poskytovať úvery, uzatvárať zmluvy o tichom spoločenstve, vydávať cenné papiere, prijímať alebo vystavovať zmenky. V záujme prehľadnosti a kontroly majetku úradu, jeho finančné prostriedky musia byť uložené a vedené na účte v banke so sídlom na území Slovenskej republiky.

§ 29 §
Pri hospodárení s prostriedkami úradu je úrad povinný viesť účtovníctvo podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, zostavovať priebežnú účtovnú závierku a vyhotovovať ku koncu kalendárneho štvrťroka priebežnú správu. Priebežná účtovná uzávierka sa predpisuje v skrátenej štruktúre. Úrad je taktiež povinný ministerstvu zdravotníctva oznámiť, ktorý audítor je poverený overením účtovnej závierky a audítor je povinný ministerstvo zdravotníctva informovať o skutočnostiach, ktoré by mohli svedčiť o porušení zákona, ovplyvniť riadne vykonávanie zdravotného poistenia alebo k výhradám voči účtovnej závierke.

§ 30 §
Príspevok na činnosť úradu je najdôležitejším zdrojom príjmu úradu. Odvádzajú ho zdravotné poisťovne v percentuálne ustanovenej výške každý rok zo sumy poistného, na ktorú má každá poisťovňa nárok po prerozdelení poistného na verejné zdravotné poistenie. V záujme riadneho platenia príspevku sa navrhuje v prípade omeškania s platením príspevku povinnosť zaplatiť úrok z omeškania v percentuálne vyjadrenej výške z dlžnej sumy poistného za každý deň omeškania.

§ 31 §
Vzhľadom na to, že s rozhodovaním úradu sú spojené finančné náklady, ustanovujú sa úhrady činnosť úradu taxatívne vymedzených prípadoch rozhodovania. Úpravou, ktorá umožňuje úradu zastaviť konanie v prípade nezaplatenia úhrady v čase podania na vydanie rozhodnutia, sa sleduje včasnosť úhrady. Výšku úhrady ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

§ 32 §
Ustanovujú sa jednoznačné pravidlá pre úhradu za úkony v konaní na úrade.

§ 33 §
Špecifikujú sa podmienky na vydanie povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia. Podmienky, ktoré musí žiadateľ splniť, aby mu úrad vydal povolenie majú zabezpečiť prehľadnosť finančných prostriedkov, vhodnosť budúcich akcionárov poisťovne, odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb navrhovaných za členov predstavenstva zdravotnej poisťovne, prokuristov zdravotnej poisťovne, vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zdravotnej poisťovne a osoby zodpovednej za výkon vnútornej kontroly, prehľadnosť vzťahov skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na poisťovni (je to predovšetkým zákonom ustanovená výška základného imania, ktoré musí byť splatené peňažným vkladom), pôvod základného imania a ďalších finančných zdrojov zdravotnej poisťovne musí byť dôveryhodný. Osoby s kvalifikovanou účasťou na zdravotnej poisťovni musia byť vhodné a ich vzťahy s inými osobami a ich podiely na základnom imaní a na hlasovacích právach majú byť prehľadné. Okrem iných skutočností bude musieť žiadateľ preukázať vhodnosť osôb, ktoré budú akcionármi poisťovne s kvalifikovanou účasťou. Táto požiadavka vyplýva z toho, že v rámci dohľadu je nutné hodnotiť aj …

§ 34 §
Podmienky na výkon činnosti verejného zdravotného poistenia musia byť splnené počas celej doby platnosti povolenia. Spôsob preukazovania splnenia podmienok ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

§ 35 §
Upravujú sa náležitosti žiadosti o vydanie povolenia vrátane prílohy k tejto žiadosti.

§ 36 §
O vydaní povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia rozhodne úrad na základe posúdenia žiadosti a splnenia predpokladov vyžadovaných zákonom. Úrad má rozhodnúť o žiadosti do dvoch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti, najneskôr však do 3 mesiacov od podania žiadosti. Úrad žiadosť zamietne, ak je žiadosť podaná ako neúplná a žiadateľ v lehote 30 dní na výzvu úradu žiadosť nedoplní, nie sú splnené podmienky na vykonávanie zdravotného poistenia uvedené v § 33 alebo žiadosť obsahuje nepravdivé údaje a listiny.

§ 37 §
Výkon verejného zdravotného poistenia je činnosťou dlhodobého charakteru a preto by bolo neúčelné vydávať povolenia tým subjektom, ktorí by túto činnosť hodlali vykonávať iba na dobu určitú. V ustanovení sa vyslovene uvádza, že sa povolenie na vykonávanie verejného zdravotného poistenia vydáva na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú právnickú alebo fyzickú osobu. Zdravotná poisťovňa, ktorá získala povolenie na vykonávanie verejného zdravotného poistenia je povinná podať návrh na zápis do obchodného registra a o zápise upovedomiť úrad. Zmyslom uvedeného ustanovenia je zachovanie transparentnosti činnosti a údajov zdravotnej poisťovne voči ostatným subjektom, ktorý sa účastnia zdravotného poistenia a poskytnutie informácie pre úrad, že si poisťovňa splnila povinnosti, ktoré jej ako akciovej spoločnosti vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov.

§ 38 §
Obsahuje ustanovenie o zmene povolenia.

§ 39 §
Pre stabilné fungovanie systému verejného zdravotného poistenia je mimoriadne dôležité dodržiavanie zákonom stanovených podmienok výkonu verejného zdravotného poistenia, ktoré zdravotné poisťovne musia spĺňať po celú dobu. Preto je do právomoci úradu dané právo zrušiť povolenie na vykonávanie zdravotného poistenia v prípade porušenia týchto podmienok. Dôvody na zrušenie povolenia sú rozdelené do dvoch skupín. Prvú skupinu, predstavujú dôvody, keď úrad povinne rozhodne o odňatí povolenia. Druhú skupinu dôvodov na odňatie povolenia na výkon zdravotného poistenia predstavujú dôvody, keď úrad povinne rozhoduje o tom, či tieto dôvody skutočne bránia efektívnemu a ekonomicky stabilnému výkonu zdravotného poistenia. V prípade, ak už bolo začaté konanie o zrušení povolenia a ak povolenie zaniklo zo zákona, začaté konanie sa zastaví. Právoplatné ozhodnutie je preskúmateľné Najvyšším súdom Slovenskej republiky (§ 247 až 250k Občianskeho súdneho poriadku). Podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia úradu v zmysle § 250b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku má odkladný účinok. Keďže odňatím povolenia zdravotná poisťovňa nemôže ďalej vykonávať zdravotné poistenie bude nutné, z …

§ 40 §
Dôležitým ustanovením predkladaného zákona sú spôsoby ukončenia činnosti zdravotnej poisťovne, resp. ustanovenia týkajúce sa zániku platnosti povolenia vykonávať verejné zdravotné poistenie. V ustanovení § 40 sú taxatívne vymedzené prípady, kedy povolenie zdravotnej poisťovne vykonávať zdravotné poistenie zaniká: vyhlásením konkurzu na majetok zdravotnej poisťovne, uzavretím zmluvy o splynutí alebo zlúčení zdravotnej poisťovne s inou zdravotnou poisťovňou alebo o rozdelení zdravotnej poisťovne bez predchádzajúceho súhlasu úradu, zrušením zdravotnej poisťovne.

§ 41 a 42 §
Ustanovenie upravuje situácie, kedy je potrebný predchádzajúci súhlas úradu. Predchádzajúci súhlas úradu sa vyžaduje pri nadobúdaní alebo prekračovaní podielu na základnom imaní zdravotnej poisťovne nad stanovený limit pre fyzické a právnické osoby pri ich konaní priamo alebo konaním v zhode, voľbe členov predstavenstva a osoby zodpovednej za výkon vnútornej kontroly zlúčení alebo splynutí zdravotnej poisťovne.

§ 43 §
Základnou funkciou úradu je dohľad nad zdravotným poistením a zdravotnou starostlivosťou. V rámci dozoru úrad zisťuje nedostatky v činnosti zdravotných poisťovní, platiteľov poistného na zdravotné poistenie, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj príčiny a dôsledky zistených nedostatkov. Na tieto účely sú dohliadané osoby alebo jej orgány povinné umožniť úradu výkon dohľadu a poskytnúť potrebnú súčinnosť. Pri výkone dohľadu bude zrejme potrebné, v závislosti od zložitosti výkonu predmetného dohľadu, prizvať aj odborníkov ktorých úrad nezamestnáva. Preto je v zákone upravená možnosť prizvať zamestnancov štátnych orgánov a zamestnancov iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby, ktoré sa budú môcť zúčastniť výkonu dohľadu. Ak sa úrad rozhodne prizvať uvedené osoby, tieto majú nárok na náhradu mzdy alebo platu, resp. odmena podľa odmeňovacieho poriadku úradu.

§ 44 §
Aby nebola spochybnená objektívnosť vykonaného dohľadu, návrh zákona upravuje, ktoré osoby sú z vykonávania dohľadu vylúčené. Ak má dohliadaný subjekt pochybnosti o nezaujatosti osoby, ktorá dohľad vykonáva, má právo podať námietky s uvedením pochybností. V ustanovení sú uvedené kompetencie a pravidlá rozhodovania o námietkach, ako i o odvolaní proti rozhodnutiu o námietkach.

§ 45 §
Za účelom zistenia objektívneho stavu pri výkone dohľadu, osoba ktorá vykonáva dohľad má na základe zákona také oprávnenia, ktoré jej umožňujú vykonať úkony, ktoré si výkon dohľadu vyžaduje.

§ 46 §
Aby nedochádzalo k zneužitiu postavenia a oprávnení, ktorými osoby vykonávajúce dohľad disponujú, a aby zároveň boli chránené práva a povinnosti dohliadaných subjektov, v navrhovanom ustanovení sa uvádzajú práva a povinnosti dohliadanej osoby pri výkone dohľadu.

§ 47 §
Upravuje sa, čo má obsahovať záverečný protokol o dohľade. Protokol je písomným dokladom o začatí priebehu, obsahu zistenia a ukončení dohľadu.

§ 48 §
Podobne, ako najlepším kontrolórom finančnej situácie sú audítori, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podobný audit budú vykonávať patológovia. Pitvy budú vykonávať odborne spôsobilé osoby – lekári so špecializáciou v špecializačnom odbore patologická anatómia a v špecializačnom odbore súdne lekárstvo, a to na pracoviskách úradu alebo na iných pracoviskách, ktoré musia spĺňať požiadavky na materiálno-technické vybavenie. Navrhuje sa vo vykonávacom predpise upraviť zoznam takýchto pracovísk vrátane ich materiálno-technického vybavenia.

§ 49 §
Trovy spojené s výkonom dohľadu, ktoré vznikli úradu, znáša úrad. Trovy konania, ktoré vnikli dohliadanej osobe, znáša dohliadaná osoba. Súčasne sa rieši, kto znáša trovy pitvy a to v závislosti od toho, kto pitvu nariadil.

§ 50 §
Vo všeobecnosti úrad v rámci svojich kompetencií dohliada na plnenie povinností dohliadaných subjektov. Sankčné opatrenia pôsobia voči subjektom, ktoré sa účastnia výkonu zdravotného poistenia a zdravotnej starostlivosti (zdravotné poisťovne, platitelia zdravotného poistenia a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti) preventívne - ako možný postih a v prípade porušenia povinnosti represívne - ukladaním sankcií a pokút.

§ 51 §
V predkladanom návrhu sa bližšie konkretizujú opatrenia úradu, ktoré tento prijíma v závislosti od závažnosti zistených nedostatkov, predovšetkým od stupňa ohrozenia solventnosti zdravotnej poisťovne, prípadne neschopnosti zdravotnej poisťovne splniť prevzaté záväzky, ktoré jej ukladá zákon alebo ktoré prevzala na základe uzavretých zmlúv. Opatrenia úradu pri zistení nedostatkov v činnosti zdravotnej poisťovne majú za cieľ odstránenie nedostatkov, ktoré by mohli v prípade, ak by pretrvávali dlhšiu dobu, ohroziť práva poistencov na zdravotnú starostlivosť. V predkladanej zákonnej úprave úrad má právomoc nariadiť zdravotnej poisťovni aby mu predložila ozdravný plán schválený predstavenstvom a dozornou radou zdravotnej poisťovne. Predložený ozdravný plán úrad schváli alebo zamietne. Od tohto rozhodnutia bude závisieť ďalšie fungovanie a existencia zdravotnej poisťovne.

§ 52 §
Ak by v hospodárení zdravotnej poisťovne nastali také nedostatky, ktoré by mohli priamo ohroziť splnenie záväzkov zdravotnej poisťovne a tým i právo poistencov na zdravotnú starostlivosť, úrad môže zaviesť v zdravotnej poisťovni nútenú správu. Po zavedení nútenej správy sa pozastavuje výkon činnosti orgánov zdravotnej poisťovne a platí zákaz nakladania s majetkom bez súhlasu úradu, resp. núteného správcu. Výsledkom tohto opatrenia má byť ozdravenie finančnej situácie zdravotnej poisťovne alebo vstup do likvidácie. Opatrenie má zabezpečiť maximálne možnú ochranu poistencov a ich práva na zdravotnú starostlivosť. Inštitút nútenej správy presne určuje dôvody kedy je možné zaviesť toto opatrenie, spôsob realizácie, kompetencie núteného správcu, ako aj samotné ukončenie nútenej správy. Zavedenie nútenej správy je nutné vykonať čím skôr po zistení dôvodov, ktorí jej zavedenie spôsobili. Zavedenie nútenej správy nad zdravotnou poisťovňou a je nutné, bezodkladne po jej zavedení, zverejniť v informačnom prostriedku s celoštátnou pôsobnosťou. Dôvodom potreby zverejnenia zavedenia nútenej správy je zabezpečiť včasnú informovanosť všetkých subjektov, ktorý by mohli byť akýmkoľvek spôsobom …

§ 53 §
Nútenú správu nad poisťovňou vykonáva nútený správca, ktorý je zodpovedný za jej výkon. Okrem neho sa na výkone podieľa jeho zástupca, ktorého vymenúva a odvoláva predseda úradu. Ustanovujú sa požiadavky na núteného správcu ako i na jeho zástupcu. Nútený správca, ktorého právomoc sa vymedzuje zmluvou uzavretou medzi ním a úradom, je oprávnený riadiť zdravotnú poisťovňu a jej zamestnancov prostredníctvom svojich odborných poradcov na základe predchádzajúceho súhlasu dozornej rady. Úkony núteného správcu majú smerovať k zisteniu, či zdravotná poisťovňa bude schopná po vykonaných opatreniach v budúcnosti plniť svoje záväzky, resp. či zdravotnícke zariadenie bude môcť poskytovať zdravotnú starostlivosť.

§ 54 §
Týmto ustanovením sa určujú dôsledky zavedenia nútenej správy. Dôsledky sa týkajú hlavne prechodu právomocí z orgánov zdravotnej poisťovne, resp. právomocí subjektu, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť. Prechod právomocí na núteného správcu je podmienkou vykonania potrebných úkonov v rámci oprávnení núteného správcu akými sú, zvolanie valného zhromaždenia, úkony smerujúce k stabilizácii a zabezpečeniu (obnoveniu) platobnej schopnosti zdravotnej poisťovne, resp. zdravotníckeho zariadenia. Na základe zistených skutočností je nútený správca oprávnený zvolať valné zhromaždenie poisťovne a urobiť nevyhnutné opatrenia na stabilizáciu zdravotnej poisťovne, so súhlasom dozornej rady úradu čiastočne alebo úplne pozastaviť nakladanie s jej prostriedkami, ďalej uzavrieť pobočku zdravotnej poisťovne, podať návrh na vyrovnacie konanie alebo návrh na konkurz, ak je zdravotná poisťovňa alebo zdravotnícke zariadenie v úpadku.

§ 55 §
Pri výkone nútenej správy je nútený správca povinný priebežne informovať radu pre dohľad o priebehu nútenej správy nad zdravotnou poisťovňou, resp. zdravotníckym zariadením. Nútený správca nesmie zneužívať získané informácie počas výkonu nútenej správy a zodpovedá za spôsobenú škodu, ktorú spôsobil svojou činnosťou.

§ 56 §
Nútený správca a jeho zástupcovia sú povinní riadiť sa pri výkone činnosti nútenej správy mandátnou zmluvou, ktorú uzavierajú s úradom a ktorá vymedzuje ich práva a povinnosti a zodpovednosť za spôsobenú škodu v rámci výkonu nútenej správy. Na zmluvnom základe sa upravujú i povinnosti odborných poradcov.

§ 57 a 58 §
Na predchádzanie zneužitiu finančných prostriedkov zdravotnej poisťovne sa v predkladanej úprave zakazuje zdravotnej poisťovni, nad ktorou bola zriadená nútená správa, vyplácať odmeny v prípade skončenia členstva v orgánoch zdravotnej poisťovne. Taktiež od zavedenia nútenej správy nemožno postupovať pohľadávky voči zdravotnej poisťovni, ani započítavať pohľadávky medzi poisťovňou a treťou osobou.

§ 59 §
Výsledkom uskutočnenej nútenej správy je, že činnosť poisťovne bude stabilizovaná do takej miery, že poisťovňa bude môcť vykonávať svoju činnosť - výkon verejného zdravotného poistenia alebo, že v zdravotnej poisťovni aj po ukončení správy budú pretrvávať zistené nedostatky a poisťovňa bude musieť túto činnosť ukončiť. Po končení nútenej správy sa koná tzv. konsolidačné mimoriadne zhromaždenie, ktoré sa má uskutočniť do 30 dní od skončenia nútenej správy, na ktorom je zdravotné poisťovňa povinná zariadiť odvolanie doterajších a voľbu nových členov predstavenstva a dozornej rady zdravotnej poisťovne.

§ 60 §
Ustanovenie bližšie upravuje aké údaje sa zapisujú pri zavedení nútenej správy do obchodného registra a kto návrh na zápis podáva.

§ 61 §
Prevod poistného kmeňa je jedným z opatrení úradu, ktorým sa zabezpečuje ochrana poistencov verejného zdravotného poistenia pri neplnení povinností uložených zdravotnej poisťovni. V odseku 1 sú presne uvedené prípady, kedy úrad môže nariadiť prevod poistného kmeňa na inú poisťovňu. Vzhľadom na to, že zdravotné poisťovne sú subjektami poistného trhu, je možné, že poistný kmeň, ako súbor uzavretých platných poistných zmlúv, bude predmetom obchodu medzi zdravotnými poisťovňami. Aj v takomto prípade však podmienky a spôsob tohto prevodu nesmie poškodzovať oprávnené záujmy poistencov a preto takýto prevod je možné uskutočniť iba na základe súhlasného stanoviska úradu. Úrad pred vydaním súhlasu s takto zamýšľanou zmenou preskúma schopnosť preberajúcej i odovzdávajúcej poisťovne splniť všetky z toho vyplývajúce záväzky. Prevod poistného kmeňa sa môže úradom nariadiť ako jedno z opatrení úradu v prípade zistenia nebezpečia ohrozenia schopnosti poisťovne splniť záväzky vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv, ako aj v ďalších prípadoch uvedených v tomto ustanovení. Preberajúca poisťovňa, v lehote uvedenej v návrhu, je povinná oznámiť, že …

§ 62 §
Pozastavenie oprávnenia zdravotnej poisťovne prijímať a potvrdzovať prihlášky na verejné zdravotné poistenie a uzavierať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je ďalším z opatrení úradu voči zdravotným poisťovniam pre prípad, ak je ohrozená schopnosť zdravotnej poisťovne plniť záväzky z týchto zmlúv a ak sankcie a opatrenia uložené úradom neviedli k zlepšeniu hospodárskej situácie. Toto oprávnenie môže úrad využiť i v prípade, ak sa začalo konanie o zavedení nútenej správy.

§ 63 §
Ustanovenie umožňuje úradu, aby fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá si nevyžiadala predchádzajúci súhlas úradu podľa § 13 ods. 1 písm. a) alebo ho získala na základe nepravdivých údajov, pozastaviť výkon akcionárskeho práva, ktoré spočíva v zúčastnení sa a hlasovaní na valnom zhromaždení zdravotnej poisťovne a požiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia. V záujme realizácie pozastavenia výkonu akcionárskych práv sa ustanovuje, aké úkony je zdravotná poisťovňa povinná vykonať pred konaním valného zhromaždenia. Za ustanovených podmienok sa môže úrad obrátiť na súd s návrhmi na vyhlásenie rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné. Pôjde najmä o prípady v ktorých bol prijatým uznesením porušený zákon. V rámci ochrany poistencov pred rozhodnutím valného zhromaždenia zdravotnej poisťovne, ktoré je v rozpore so zákonom, predkladaným návrhom sa aktívne legitimuje úrad na podanie návrhu na vyhlásenie rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné.

§ 64 §
Ustanovujú sa pokuty za správne delikty, ich splatnosť a premlčacia lehota.

§ 65 §
Ustanovujú sa pokuty za priestupky, ich splatnosť a premlčacia lehota.

§ 66 §
Ukončeniu činnosti zdravotnej poisťovne nutne sprevádza likvidácia jej majetku. Predkladaná norma osobitne upravuje niektoré postupy pri likvidácii zdravotnej poisťovne. Na rozdiel od likvidácie obchodných spoločností, ktoré nevykonávajú zdravotné poistenie sa určuje, že návrh na menovanie a odvolanie likvidátora môže podať iba úrad. Tiež sa určuje kto môže byť likvidátorom, ustanovuje sa povinnosť mlčanlivosti pre likvidátora a jeho informačná povinnosť voči úradu. Týmto sa sleduje najmä bezpečné likvidovanie zdravotnej poisťovne, ktoré nesmie ohroziť poistný systém ako celok.

§ 67 §
Ustanovenie nadväzuje na ustanovenie § 66; ustanovuje sa povinnosť zachovávať mlčanlivosť pre osoby, ktoré sa podieľajú na likvidácii poisťovne a povinnosť likvidátora predkladať potrebné doklady vyžadované zákonom a úradom. Vzhľadom na to, že môže nastať situácia keď sa proti právoplatnému rozhodnutiu úradu o odňatí povolenia na vykonávanie zdravotného poistenia podá žaloba o preskúmanie právoplatnosti tohoto rozhodnutia, likvidátor nesmie skončiť likvidáciu zdravotnej poisťovne a previesť poistný kmeň alebo jeho časť na inú zdravotnú poisťovňu až do právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Na druhej strane, aby nevznikali nezaplnené časové medzery do právoplatného rozhodnutia súdu úrad nariadi dočasný prevod poistného kmeňa podľa § 63 ods. 1 na zdravotnú poisťovňu s majoritnou účasťou ministerstva zdravotníctva.

§ 68 §
Návrh zákona vychádza z rešpektovania kontinuity v činnosti doterajších zdravotných poisťovní. Ukladá sa možnosť doterajším zdravotným poisťovniam zriadeným na základe zákona vypracovať transformačný projekt; uznesenie o vypracovaní transformačného projektu zároveň znamená, že poisťovňa, resp. jej zriaďovatelia sa rozhodli transformovať na akciovú spoločnosť. Odsek 1 hovorí o možnosti takto sa rozhodnúť, pokiaľ nie je ustanovené inak. Táto výnimka sa vzťahuje na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a Spoločnú zdravotnú poisťovňu, ktorú sa zo zákona transformovať musia. Rozhodnutie o vypracovaní transformačného projektu prijíma zhromaždenie zriaďovateľov. Vzhľadom k akceptovaniu rozhodovacích práv a výšky vkladov všetkých zriaďovateľov, o transformačnom projekte sa vyžaduje súhlas všetkých zriaďovateľov doterajšej zdravotnej poisťovne. Odsek 5 upravuje, čo sa rozumie pod účelovým vkladom zriaďovateľa do doterajšej zdravotnej poisťovne. Schválením uznesenia o vypracovaní transformačného projektu a spísaním notárskej zápisnice končí funkčné obdobie správnej rady sa dozornej rady doterajšej zdravotnej poisťovne. Ich právomoci a pôsobnosť prechádza na dobu trvania transformačného procesu na zhromaždenie zriaďovateľov.

§ 69 §
Za predloženie vypracovaného transformačného projektu je zodpovedný štatutártny orgán zdravotnej poisťovne, ktorý predloží návrh transformačného projektu na schválenie zhromaždeniu zriaďovateľov. Na hlasovanie o transformačnom projekte a spísanie notárskej zápisnice platia ustanovenia § 68. Schválený transformačný projekt, notárska zápisnica a povlenie, o ktoré žiada doterajšia zdravotná poisťovňa v procese transformácie podľa ďalších ustanovení je súčasťou zbierky listín podľa zákona o obchodnom registri. Prvými akcionármi transformovaných zdravotných poisťovní budú zriaďovatelia doterajších zdravotných poisťovní. Potom v záujme kontinuity vykonávania činnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne aj po prijatí návrhu zákona a jeho uvedení do praxe je potrebné upraviť, kto bude akcionárom akciových spoločností, na ktoré sa tieto poisťovne premenia. Logicky by ním mal byť štát, v zastúpení príslušnými ministerstvami, ktorý sa bude neskôr môcť v procese privatizácie rozhodnúť, kto jeho majetkovú účasť na týchto poisťovniach nadobudne.

§ 70 §
Transformačný projekt je dokument, ktorý za dodržania podmienok ustanovených týmto zákonom obsahuje podrobný postup transformácie doterajšej zdravotnej poisťovne na akciovú spoločnosť. Ustanovenie vypočítava náležitosti, ktoré má transformačný projekt obsahovať, pričom nejde o taxatívny výpočet. V záujme zachovania rovnosti šancí s novými zdravotnými poisťovňami, aj transformácia doterajšej zdravotnej poisťovne na akciovú spoločnosť musí byť podmienená minimálnou mierou základného imania vo výške 100 mil. Sk a minimálnou výškou rezervného fondu. Podiely budúcich akcionárov na základnom imaní akciovej spoločnosti sa môžu určiť podľa ustanovení odseku 3, pričom však návrh dáva možnosť týmto subjektom uzavrieť dohodu, kde budú tieto podiely určené inak.

§ 71 a 72 §
Nové zdravotné poisťovne musia prostredníctvom svojich zakladateľov osvedčiť, že akciová spoločnosť tvorí základné imanie najmenej vo výške 100.000.000 Sk, a to výlučne peňažnými vkladmi (čo neplatí pre transformujúce sa doterajšie zdravotné poisťovne). Doterajšie zdravotné poisťovne však už existujú a svojou doterajšou činnosťou si vytvorili určitý majetok, ktorý ostane ich majetkom aj po transformácii na akciové spoločnosti. V prípade dobrého hospodárenia je tento majetok väčší ako záväzky, t.j. je krytý aj vlastnými zdrojmi, tiež označovanými aj ako „vlastný kapitál“. Inak povedané, novo zakladané zdravotné poisťovne si musia ešte len vytvoriť vlastný kapitál, vlastné zdroje, a to vkladmi zakladateľov do základného imania, doterajšie zdravotné poisťovne však už vlastné zdroje financovania svojej činnosti, krytia svojich aktív majú. Jednoducho majú vlastné imanie, ktoré obvykle pri transformáciách, či právnych premenách napr. obchodných spoločností a družstiev predstavuje zdroj tvorby základného imania nástupníckych právnych subjektov. Na účely vyššie uvedené je doterajšia zdravotná poisťovňa povinná zistiť výšku vlastného imania podľa účtovnej závierky. Do vlastného imania doterajšej zdravotnej poisťovne …

§ 73 §
Na nové a transformujúce sa zdravotné poisťovne sa vzťahujú rovnako ustanovenia § 33 až § 37, okrem ustanovenia § 33 ods. 1 písm. a) - ide o povinnosť splatiť základné imanie v peniazoch. O povolenie žiada úrad zakladateľ akciovej spoločnosti, teda doterajšia zdravotná poisťovňa. Ustanovenia určujú niektoré náležitosti, ktoré musia byť k žiadosti priložené, vrátane schváleného transformačného projektu.

§ 74 §
Akciová spoločnosť vzniká dňom zápisu do obchodného registra. Ustanovenia § 74 viažu na túto právnu skutočnosť viacero ďalších významných skutočností. Dňom vzniku akciovej spoločnosti zaniká doterajšia zdravotná poisťovňa, teda zakladateľ akciovej spoločnosti. Jej práva a povinnosti ako zakladateľa a upisovateľa akcií akciovej spoločnosti prechádzajú týmto dňom na zriaďovateľov doterajšej akciovej spoločnosti, podľa vopred určeného alebo dohodnutého pomeru. Dňom vzniku akciovej spoločnosti prechádza do majetku akciovej spoločnosti aj základný, rezervný a účelový fond doterajšej zdravotnej poisťovne. O tejto skutočnosti sú zakladateľ akciovej spoločnosti a akciová spoločnosť povinní vyhotoviť zápisnicu. Na akciovú spoločnosť prechádza aj vlastnícke právo k nepeňažnému vkladu. Ustanovenia § 74 upravujú aj prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a prechod poistného kmeňa vrátane kariet poistencov a dokumentácie. Pri transformácii Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne prechádza správa majetku štátu, ktorú tieto dve poisťovne vykonávali, na ministerstvo. Rieši sa tak situácia, keď tieto dve poisťovne užívali majetok, ktorý nebol ich vlastníctvom, ale bol im daný len do správy. …

§ 75 §
Ustanovuje povinnosť akciovej spoločnosti doručiť úradu potvrdenie o vykonaní zápisu akciovej spoločnosti do obchodného registra, resp. oznámenie o odmietnutí vykonania zápisu akciovej spoločnosti do obchodného registra, alebo právoplatné uznesenie o odmietnutí námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu akciovej spoločnosti do obchodného registra.

§ 76 §
Upravuje sa povinnosť mlčanlivosti člena predstavenstva zdravotnej poisťovne a iných osôb podieľajúcich sa na činnosti zdravotnej poisťovne, ako aj predsedu úradu a iných osôb podieľajúcich sa na činnosti. Súčasne sa vymedzuje, čo sa nepovažuje za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť.

§ 77 §
Na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 78 §
Vzhľadom k tomu, že vláda má garantovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti (ale nie financovať a poskytovať), je potrebné ošetriť situáciu, že by sa všetky zdravotné poisťovne bez zriaďovateľskej pôsobnosti štátu netransformovali. Všeobecná zdravotná poisťovňa a Spoločná zdravotná poisťovňa ako poisťovne zriadené štátom sú povinné sa transformovať. Povolenie na vykonávanie zdravotného poistenia, vydané pred 1. júlom 2004, zostávajú v platnosti najneskôr do 30. júna 2005, ak doterajšia zdravotná poisťovňa nezaloží akciovú spoločnosť, teda ak sa netransformuje do časovej lehoty, ktorú ukladá tento zákon. Účelom takejto lehoty je stanoviť, dokedy sa doterajšie zdravotné poisťovne musia transformovať (v prípade naštartovania transformačného procesu), a tým aj stanoviť lehotu, dokedy trvá prechodné obdobie, počas ktorého budú môcť vykonávať svoju činnosť nové poisťovne, založené podľa tohto zákona a doterajšie zdravotné poisťovne, ktoré svoju bežnú činnosť budú vykonávať aj počas transformačného procesu, ale podľa doterajších predpisov.

§ 79 §
Ustanovujú sa iné prípady zániku oprávnenia doterajšej zdravotnej poisťovne vykonávať zdravotné poistenie, súvisiace s nedodržaním časového limitu na uskutočnenie transformácie. Dňom zániku oprávnenia sa doterajšia zdravotná poisťovňa zrušuje s likvidáciou, pričom zákon odkazuje na použitie ustanovení § 66 a 67 tohto zákona, ktoré upravujú zrušenie zdravotnej poisťovne. Zároveň sa upravuje prevod poistného kmeňa, v súlade s požiadavkou, aby sa tieto procesy nedotkli samotných poistencov.

§ 80 §
Upravuje sa právne postavenie a postup doterajších zdravotných poisťovní do času ich zániku.

§ 81 §
Z dôvodu zabezpečenia kontinuálnej ochrany poistencov Úrad nariadi prevod poistného kmeňa najneskôr ku dňu zániku oprávnenia doterajšej poisťovni na vykonávanie zdravotného poistenia. Ak by doterajšia zdravotná poisťovňa nekonala, zakladajú sa niektoré oprávnenia úradu konať tak, aby boli chránené práva poistencov. Proti rozhodnutiu úradu o nariadení prevodu poistného kmeňa nie je možné podať opravný prostriedok – rozklad.

§ 82 §
Ustanovenie § 82 rieši nakladanie s kauciou, ktorú doterajšie zdravotné poistenie povinne skladajú na ministerstve zdravotníctva.

§ 83 §
Ustanovuje sa postup v prípade, ak nebolo právoplatne skončené začaté správne konanie v zdravotnej poisťovni pred účinnosťou tohto zákona. Ak sa doterajšia zdravotná poisťovňa do stanoveného termínu netransformuje (nezaloží akciovú spoločnosť), jej začaté a neskončené správne konania prechádzajú po tomto termíne na úrad.

§ 84 §
Upravuje sa povinnosť poisťovní uhradiť príspevok na činnosť úradu na rok 2005.

§ 85 §
Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov a zákon č. 280/1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni v znení neskorších predpisov.

čl. II až VIII
V nadväznosti na navrhovanú právnu úpravu sa navrhuje upraviť dotknuté ustanovenia zákonov citovaných v jednotlivých článkoch.

čl. IX
Navrhuje sa, aby ustanovenia upravujúce zriadenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, jeho orgány a pôsobnosť nadobudli účinnosť 1. augusta 2004. Navrhovaná účinnosť ustanovení od 1. januára 2005 nadväzuje na navrhovanú účinnosť v súvisiacich návrhoch zdravotníckych zákonov. V Bratislave 21. apríla 2004 Mikuláš D z u r i n d a , v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Rudolf Z a j a c , v.r. minister zdravotníctva Slovenskej republiky

čl. I

čl. I bod 1 §
Upresňuje sa nezlučiteľnosť funkcie člena správnej rady, ktorý je zamestnancom úradu.

čl. I bod 2 §
Ustanovuje sa dôvod zániku výkonu funkcie člena správnej rady, ktorý je zamestnancom úradu v záujme toho, aby bolo možné dodržať zloženie správnej rady ustanovené v § 24 ods. 1. písm. c) aj v prípade ukončenia pracovného pomeru člena správnej rady, ktorý je zamestnancom úradu.

čl. I bod 3 §
Navrhuje sa vylúčiť z exekúcií a výkonu rozhodnutia taxatívne vymedzené finančné prostriedky a majetok zdravotných poisťovní až do času ukončenia transformácie – do vzniku akciových spoločností.

čl. V
V súčasne platnom zákone je prelomená povinnosť zachovávať mlčanlivosť len pre daňové orgány. Daňové konanie však vedú aj colné orgány a obce, ako správcovia daní. Preto sa navrhuje tieto orgány do zákona doplniť.

čl. I

čl. I bod 1 §
V spojení „na účely verejného zdravotného poistenia“ chýba vyjadrenie činnosti, teda slovo „vykonávanie“, nakoľko zdravotné poisťovne sú založené na účel „vykonávania verejného zdravotného poistenia“. Ide o legislatívno-technickú úpravu, v súčasnosti sú všetky existujúce zdravotné poisťovne založené na účel vykonávania verejného zdravotného poistenia, čo majú premietnuté aj vo svojom predmete činnosti.

čl. I bod 2 §
Vypustením doterajšieho znenia § 6 ods. 15 sa zosúlaďuje zákon č. 581/2004 Z. z. a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, nakoľko podľa § 120 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z. z. nemocenské poistenie vykonáva výlučne Sociálna poisťovňa. Zároveň novým znením odseku 15 sa zabezpečuje súlad zákona č. 581/2004 Z. z. so zákonom č. 523/2004 Z. z. (zákon o rozpočtových pravidlách), nakoľko zdravotné poisťovne môžu v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. prijímať úvery a pôžičky jedine v súlade so zákonom č. 523/2004 Z. z.

čl. I bod 3 §
Znižuje sa maximálna výška výdavkov na prevádzkové náklady zdravotnej poisťovne, pretože v porovnaní s rokom 2006 kedy neboli obmedzené výdavky na prevádzkovú činnosť VšZP čerpala na výdavky na správu 3,67 %, SZP 3,16 %, Apollo 6,04 %, Dôvera 9,13 %, Sidéria 5,69 %, (Európska ZP 98,36%, Union 99,88 %). Priemer bol 6,17%. Zníženie percentuálnej sadzby zo 4% na 3% na prevádzkové činnosti zdravotných poisťovní prinesie úsporu v roku 2008 vo výške 863,1 mil. Sk a v roku 2009 vo výške 922,9 mil. Sk.

čl. I bod 4 §
Navrhuje sa, aby zdravotné poisťovne, ktoré vykonávajú okrem verejného zdravotného poistenia aj individuálne zdravotné poistenie, boli povinné viesť samostatné (oddelené) „účtovné okruhy“ (čím sa zabezpečí jednoznačná preukaznosť stavu jednotlivých druhov poistenia a nákladov na prevádzkové činnosti).

čl. I bod 5 §
Ustanovuje sa povinnosť pre všetky zdravotné poisťovne, aj keď nevykonávajú individuálne zdravotné poistenie, viesť samostatné (oddelené) „účtovné okruhy“ pre verejné zdravotné poistenie a prevádzkové náklady, zároveň sa ustanovuje povinnosť v „účtovnom okruhu“ verejného zdravotného poistenia prípadný kladný výsledok hospodárenia použiť len na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 577/2004 Z. z. Prípadná strata bude takisto krytá zo zdrojov okruhu verejného zdravotného poistenia. Nejde tu o zásah do vlastníckeho práva, pretože zdravotné poisťovne si nemôžu v plnej miere uplatňovať právo finančné prostriedky z povinného verejného zdravotného poistenia ľubovoľne užívať a disponovať s nimi – ide o verejné prostriedky, s ktorými zdravotná poisťovňa hospodári za podmienok ustanovených zákonom č. 581/2004 Z. z.

čl. I bod 6 a 7 §
Ustanovuje sa, že prevod poistného kmeňa jednej zdravotnej poisťovne na druhú je možné vykonať iba bezodplatne. Prevod poistného kmeňa tým bude plniť svoju hlavnú úlohu – úlohu sankcie pre zdravotnú poisťovňu, ak si neplní svoje záväzky voči svojim poistencom z dôvodu ochrany týchto poistencov tak, aby im bola riadne poskytnutá zdravotná starostlivosť. Takisto je potrebné poznamenať, že poistný kmeň podľa zákona č. 581/2004 Z. z. nie je možné zamieňať s tzv. „klasickým“ poistným kmeňom v zmysle predpisov upravujúcich klasické komerčné poistenie, pretože poistný kmeň podľa zákona č. 581/2004 Z. z. na rozdiel od „klasického“ poistného kmeňa je iba súborom potvrdených prihlášok poistencov na verejné zdravotné poistenie (de facto „zoznamom konkrétnych poistencov“) a nie je súborom poistných zmlúv z ktorých sú zrejmé tak konkrétne oprávnenia ako aj záväzky komerčnej poisťovne a preto nemôže byť predmetom obchodných záväzkových vzťahov (kúpa – predaj), kde je základným atribútom cena predmetu tohto vzťahu.

čl. I bod 8 §
V súlade s uznesením vlády SR č. 1018 zo dňa 6. decembra 2006 sa ustanovuje, že zdravotná poisťovňa s majetkovou účasťou štátu môže postupovať pohľadávky na poistnom voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii, iba právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu.

čl. I bod 9
Z dôvodu právnej istoty adresátov sa ustanovuje, že povinnosť použiť kladný výsledok hospodárenia pri verejnom zdravotnom poistení na úhradu zdravotnej starostlivosti je zdravotná poisťovňa povinná prvýkrát splniť až v roku 2009 za hospodársky rok 2008.

čl. VII

čl. VII bod 1 §
Sumy uvedené v slovenských korunách sa zaokrúhľujú na eurocent nahor.

čl. VII bod 2 §
Suma uvedená v slovenských korunách ( 50 miliónov Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

čl. VII bod 3 §
Suma uvedená v slovenských korunách ( 20 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

čl. VII bod 4 §
Sumy uvedené v slovenských korunách sa nahrádzajú sumami v eurách.

čl. VII bod 5 §
Sumy uvedené v slovenských korunách sa zaokrúhľujú na eurocent nahor.

čl. VII bod 6 §
Suma uvedená v slovenských korunách ( 100 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

čl. VII bod 7 §
Suma uvedená v slovenských korunách ( 100 miliónov Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

čl. VII bod 8 §
Suma uvedená v slovenských korunách ( 100 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

čl. VII bod 9 §
Suma uvedená v slovenských korunách ( 100 miliónov Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

čl. VII bod 10 §
Suma uvedená v slovenských korunách ( 5 miliónov Sk a 100 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

čl. VII bod 11 §
Suma uvedená v slovenských korunách ( 100 000 Sk a 10 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

čl. VII bod 12 §
Suma uvedená v slovenských korunách ( 100 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

čl. VII bod 13 §
Suma uvedená v slovenských korunách ( 300 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

čl. VII bod 14 §
Suma uvedená v slovenských korunách ( 1 milión Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

čl. VII bod 15 §
Suma uvedená v slovenských korunách ( 1 milión Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

čl. VII bod 16 §
Sumy uvedené v slovenských korunách ( 1 milión Sk) sa nahrádzajú sumami v eurách.

čl. I

čl. I bod 1 §
Úprava súvisí so zmenou § 14 týkajúci sa zabezpečovania platobnej schopnosti.

čl. I bod 2, 3, 5 §
Rozširuje sa zákonná kompetencia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na vydávanie platobných výmerov aj z titulu dlžného poistného a príslušenstva, ktoré boli platitelia poistného povinní odviesť do zdravotnej poisťovne do 31. 12. 2004.

čl. I bod 4 §
Z hľadiska procesného má zdravotná poisťovňa právo uplatniť svoj nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti ( §9 ods.7 písm. a) vo väzbe na § 9 ods.2 zák.č.580/2004 Z. z.) cestou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v zmysle § 6 ods.1 písm. d) zák.č.581/2004 Z. z.. V danom prípade teda Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by mal po podaní návrhu zdravotnej poisťovne rozhodovať o uplatnenom nároku v správnom konaní. Nakoľko však §18 zákona č. 581/2004 Z. z. priamo neuviedol vydávanie platobných výmerov do pôsobnosti úradu, nebolo vydané na základe podaných návrhov vo veci žiadne rozhodnutie.

čl. I bod 6 §
Upresňuje sa povinnosť zdravotnej poisťovne informovať poistenca o jeho zaradení do zoznamu, ale iba na jeho žiadosť.

čl. I bod 7 §
Zdravotné poisťovne vedú v operatívnej evidencii predpokladané náklady na úhradu za plánovanú zdravotnú starostlivosť pre poistencov zaradených v zozname, preto nie je potrebné ich účtovať na podsúvahových účtoch.

čl. I bod 8 až 9 §
Ide o zosúladenie zákona č. 581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

čl. I bod 10 až 11 §
Rozširuje sa rozsah záväzného právneho predpisu, ktorý vydáva ministerstvo zdravotníctva.

čl. I bod 12 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Zákon č. 95/2002 Z. z. bol zmenený zákonom č. 8/2008 Z. z.

čl. I bod 13 §
Úprava súvisí so zmenou § 14 týkajúci sa zabezpečovania platobnej schopnosti.

čl. I bod 14 §
Zdravotné poisťovne nebudú musieť vytvárať poradie úspešnosti pri plnení kritérií poskytovateľov lekárenskej starostlivosti a prevádzkovateľov prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební.

čl. I bod 15 §
Nie je potrebné vypracovávať každoročne indikátory kvality na hodnotenie oblastí poskytovania zdravotnej starostlivosti.

čl. I bod 16 §
Výber audítora sa realizuje niektorou z metód verejného obstarávania a je úplne zbytočné realizovať tento výber do 30. 6. daného roka, za ktorý sa audit vykonáva, lebo reálne nastupuje audítor na výkon auditu najskôr v mesiaci november, december . Takže termín 31. október je plne postačujúci. Ak by niektorá zdravotná poisťovňa chcela realizovať audit a výber z rôznych dôvodov skôr môže, termín 31. október je ako hraničný, a pre štandardný proces výkonu auditu ako plne postačujúci pre výber audítora.

čl. I bod 17 §
K doteraz stanovenému dátumu predkladania nemali zdravotné poisťovne všetky relevantné čísla.

čl. I bod 18 §
Podľa § 11 ods.1 písm. d) zákona je zdravotná poisťovňa povinná predkladať Ministerstvu zdravotníctva SR a Ministerstvu financií SR návrh svojho poistného rozpočtu a obchodno-finančného plánu a ďalšie údaje potrebné pre zostavenie rozpočtu verejnej správy a hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy vrátane údajov o príjmoch a výdavkoch s uvedením finančných tokov k ostatným subjektom verejnej správy. Podľa zákona o rozpočtových pravidlách Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky je povinné podľa § 14 ods.7 vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za všetky zdravotné poisťovne a prerokovať ho s Ministerstvom financií SR. Zdravotná poisťovňa, v ktorej akcionárom je štát, má však povinnosť navyše, pretože je povinná v zmysle § 11 ods.10 predkladať návrh svojho rozpočtu na schválenie vlády. Touto zmenou sa dosiahne, že všetky zdravotné poisťovne sú povinné predkladať návrh svojho rozpočtu na schválenie vlády, čím sa zrovnoprávnia povinnosti všetkých zdravotných poisťovní. Všetky zdravotné poisťovne hospodária s verejnými financiami a preto je namieste, aby verejnosť poznala rozpočty všetkých zdravotných poisťovní, nielen tých v ktorých má majetkovú …

čl. I bod 19 §
Doterajší spôsob vyčíslovania platobnej schopnosti nezohľadňoval špecifiká systému verejného zdravotného poistenia. Podmienky zdravotných poisťovní pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia zostávajú i naďalej rovnaké. Súčasný mechanizmus preukazovania platobnej schopnosti je vlastný pre komerčné poisťovne a nie pre zdravotné, ktoré sú definované v zákone o rozpočtových pravidlách ako subjekty verejnej správy hospodáriace s verejnými zdrojmi.

čl. I bod 20 až 22 §
Úprava súvisí so zmenou § 14 týkajúci sa zabezpečovania platobnej schopnosti.

čl. I bod 23 §
Navrhovaná úprava nadväzuje na zmeny navrhované v bodoch 2, 3 a 5.

čl. I bod 24 §
Uvedeným návrhom sa ponecháva Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou možnosť zvážiť podľa okolností daného prípadu uložiť priamo dohliadanému subjektu konkrétne opatrenie alebo uložiť povinnosť, aby si dohliadaný subjekt sám navrhol opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

čl. I bod 25 §
Ide o zosúladenie so zákonom č. 576/2004 Z.z., príloha č. 2, časť A, bod 3, písmeno a); úrad prideľuje kódy nielen lekárom, ale aj iným zdravotníckym pracovníkom.

čl. I bod 26 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 27 §
V praxi sú nejasnosti ako riešiť postgraduálne vzdelávanie lekárov, ktorí sa musia v rámci svojej odbornej prípravy zúčastňovať na pitvách na pracoviskách Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Taktiež z praxe vyplynula potreba zadefinovať pojem „výučbová základňa“ v zákone. Navrhovaný text je s súlade s § 16 vyhlášky MZ SR č. 770/2004 ktorou sa určujú znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení.

čl. I bod 28 §
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v rámci výkonu činnosti zabezpečuje aj vykonávanie histologických, sérologických a iných vyšetrení na súdnolekárskych a patologickoanatomických pracoviskách úradu (SLaPA).

čl. I bod 29 §
Doterajšia právna úprava určovala Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou iba povinnosť nariaďovať pitvy, nie ich vykonávať.

čl. I bod 30 §
Navrhovaná zmena obsahuje presné vymedzenie údajov, ktoré úrad vedie v centrálnom registri poistencov a v zoznamoch. Keďže úrad zbiera, spracúva tieto údaje a poskytuje ich ďalším subjektom (napr. národnému centru podľa zákona č. 576/2004 Z.z.), navrhovaná úprava údajov obsiahnutých v centrálnom registri poistencov a v zoznamoch je zosúladená so zákonom č. 576/2004 Z.z. Účel spracúvania osobných údajov, tretie strany, ktorým sa poskytujú osobné údaje, ako aj účel poskytovania osobných údajov sú v súlade so zákonom č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov uvedené v navrhovanom § 76a.

čl. I bod 31 až 33 §
Navrhovaná zmena umožní lekárom úradu vykonávať prax v pozícii zamestnanca držiteľa povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Lekári, ktorí vykonávajú dohľad na mieste nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti musia spĺňať zákonom stanovené odborné kritériá (§ 43 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z.), to znamená, že by mali byť odborne spôsobilí vo svojom príslušnom odbore a mať min. 5 ročnú prax. Uvedené sa vyžaduje, nakoľko sa predpokladá, že kontrolovať skutočnosť, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, musí niekto odborne zdatný a erudovaný. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na skutočnosť, že lekár, ktorý nevykonáva prax dlhšie ako 4 roky v období 5 rokov, stratí podľa § 34 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov odbornú spôsobilosť definovanú v § 33 tohto zákona, teda prestáva podľa nášho názoru spĺňať jeden z predpokladov na výkon dohľadu na mieste nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Lekár nevykonávajúci dlhodobo prax stratí časom prehľad o aktuálnom vývoji diagnostických a terapeutických postupov, nakoľko iba pasívne vzdelávanie nemôže …

čl. I bod 34 a 35 §
Ide o technicko-legislatívnu zmenu v súvislosti so zmenou § 14 .

čl. I bod 36
Ide o technicko-legislatívnu zmenu v súvislosti s bodom 37.

čl. I bod 37 §
Z praxe vyplynula potreba určiť zdravotnej poisťovni povinnosť písomne oznámiť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou najneskôr 1 kalendárny mesiac skutočnosť, že sa zdravotná poisťovňa ruší z iného dôvodu ako zrušením povolenia.

čl. I bod 38 §
Spresňuje sa postup Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pre presné a úplné zistenie skutkového stavu pri výkone dohľadu.

čl. I bod 39 §
Súčasné znenie odseku 6 písm. a) vyžaduje, aby každá osoba oprávnená na výkon dohľadu, t.j. aj zamestnanci Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorí vykonávajú dohľad na mieste nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, mala odbornú spôsobilosť v pracovných činnostiach, v ktorých vykonáva dohľad. Nie je možné, aby úrad zamestnával všetky takéto osoby (t.j. odborníkov vo všetkých pracovných činnostiach), a teda úrad v prípadoch, kedy nezamestnáva osobu, ktorá má odbornú spôsobilosť v pracovných činnostiach, ktoré sú predmetom dohľadu, využíva inštitút prizvanej osoby, t.j. odborníka, špecialistu v danej medicínskej oblasti. Preto považujeme za postačujúce, aby sa podmienka odbornej spôsobilosti v pracovných činnostiach, ktoré sú predmetom dohľadu, vzťahovala len na prizvané osoby.

čl. I bod 40 §
Doplnenie slovného spojenia „k protokolu“ sa navrhuje z dôvodu spresnenia znenia písmena d), nakoľko pôvodné znenie pripúšťalo aj výklad, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je povinný vyhotoviť zápisnicu z prerokovania všetkých písomných námietok, ktoré dohliadaný subjekt predložil počas výkonu dohľadu. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou má vyhotoviť zápisnicu len z námietok, ktoré dohliadaný subjekt podal písomne k protokolu.

čl. I bod 41 §
Navrhuje sa vypustiť slovo „prijaté“, čo nadväzuje na úpravu § 18 ods. 1 písm. b) bod 3, kde sa navrhuje ponechať na zvážení Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou podľa okolností daného prípadu, či priamo uloží dohliadanému subjektu konkrétne opatrenie alebo mu uloží povinnosť, aby si sám prijal opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov.

čl. I bod 42 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 43 §
Spresňuje sa postup Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri výkone dohľadu.

čl. I bod 44 až 47 §
Ide o spresnenie podmienok, za akých Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nariaďuje pitvu.

čl. I bod 48 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 49 §
Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti ako dohliadaný subjekt má povinnosti ustanovené v § 46 ods. 1 zákona. V súčasnosti však právna úprava neumožňuje Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ani inému subjektu postihnúť poskytovateľa v prípade marenia výkonu dohľadu, t.j. v prípade nedodržania povinností ustanovených v § 46 ods. 1.

čl. I bod 50 §
Ide o zosúladenie terminológie.

čl. I bod 51 a 52 §
Ide o technicko-legislatívnu zmenu v súvislosti so zmenou § 14.

čl. I bod 53 §
Návrhom sa vytvoria právne predpoklady, aby osoby povinné zachovávať mlčanlivosť uvedené v § 76 ods. 2 zákona mohli inšpektorátom práce a orgánom dozoru poskytovať informácie významné na objektívne vyšetrenie vzniku pracovného úrazu, choroby z povolania, ohrozenia chorobou z povolania a profesionálnej otravy.

čl. I bod 54 §
Stanovuje sa osobitné konanie na rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia. Uznesením vlády č. 571 z 27. augusta 2008 bolo ministrovi zdravotníctva uložené v termíne do 31. 12. 2008 pripraviť legislatívne zmeny súvisiace so zjednodušením vymáhania nedoplatkov na zdravotnom poistení.

čl. I bod 55 §
Ustanovenie § 84 zákona 581/2004 Z. z. rieši iba problematiku riadnych opravných prostriedkov. Správny poriadok možnosť využitia mimoriadnych prostriedkov garantuje, nedefinuje však vecnú príslušnosť. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rieši viacero podnetov, aj v konaní s Generálnou prokuratúrou SR, ktorých predmetom je upretie práva účastníkov konania na uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v správnom konaní a tak v konečnom dôsledku porušenie ústavného práva na rovnosť pred zákonom.

čl. I bod 56 §
Podľa doterajšieho znenia zákona mohli zdravotné poisťovne, v ktorých štát nemal majetkovú účasť realizovať mandátnu správu pohľadávok plne v súlade s Obchodným zákonníkom. Obmedzenia sa týkali iba zdravotných poisťovní, v ktorých mal majetkovú účasť štát. Uvedenou právnou úpravou sa tento duálny prístup odstráni a zdravotné poisťovne ako subjekty verejnej správy hospodáriace s verejnými financiami si budú rovné vo svojich právach. Nahradenie textu „príslušného ministerstva“ textom “ ministerstva zdravotníctva“, bude text zákona presný a exaktný.

čl. I bod 57 §
Ostatná novela zákona upravila režim postupovania pohľadávok zdravotnými poisťovňami tak, že zdravotným poisťovniam s majetkovou účasťou štátu, zaviedla odlišný, obmedzujúci právny režim. Navrhovaná úprava je potrebná na odstránenie takéhoto stavu, v záujme zachovania rovnoprávneho postavenia zdravotných poisťovní ako subjektov verejnej správy, založených na vykonávanie verejného zdravotného poistenia.

čl. I
V Spoločnej zdravotnej poisťovni, a. s. aj vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. je majetková účasť štátu na základnom imaní v súlade so zákonom 100%. Nakoľko predmet činnosti uvedených zdravotných poisťovní je totožný a nie sú ani žiadne rozdiely vo vykonávaní verejného zdravotné poistenia, zlúčenie oboch zdravotných poisťovní je prirodzené. Zlúčenie poisťovní vytvorí súčasne dobrý predpoklad pre plánovanú integráciu s národným systémom elektronického zdravotníctva e-Health. Zlúčením akciových spoločností na základe zrušenia bez likvidácie príde k strate právnej a ekonomickej samostatnosti Spoločnej zdravotnej poisťovne, a. s. (k jej zániku) a zároveň k ekonomickému posilneniu nástupníckej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s.. Vzhľadom na charakter zlučovaných akciových spoločností, je žiaduce, aby bol proces zlučovania zjednodušený. Pozitívnym dôsledkom zlúčenia je to, že je s ním spojená generálna sukcesia. Na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s., ako na nástupnícku spoločnosť, prechádzajú všetky práva a povinnosti ako aj všetok majetok zanikajúcej Spoločnej zdravotnej poisťovne, a.s.. Poistenci, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti ani obchodní partneri, nebudú zlúčením nijako negatívne dotknutí. …

čl. I

čl. I bod 1 §
Úprava súvisí so zmenou § 10 zákona č. 580/2004 Z. z., podľa ktorého sa dopĺňajú povinnosti zdravotnej poisťovne o vydávanie rozhodnutia o žiadosti o udelenie súhlasu s plánovanou ústavnou zdravotnou starostlivosťou v cudzine podľa osobitného zákona. Príslušná zdravotná poisťovňa musí poistencovi udeliť súhlas na poskytnutie plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti v inom ako členskom štáte a taktiež v inom členskom štáte, ak sú splnené podmienky uvedené v § 10 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. Celý proces je konanie podľa správneho poriadku, preto o odvolaní v rámci autoremedúry rozhoduje príslušná zdravotná poisťovňa a iba v prípade, že odvolaniu nevyhovie v plnom rozsahu, rozhodne o dovolaní Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V písmene r) sa definuje, že zdravotné poisťovne plnia funkciu príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta pobytu a inštitúcie miesta bydliska podľa článku 1 písmen g) a r) nariadenia (ES) č. 883/2004 v znení nariadenia (ES) č. 988/2009.

čl. I bod 2 §
Znenie nesúvisí s vedením zoznamu poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti. Neodkladná zdravotná starostlivosť je riešená v § 3 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Nie je potrebné viesť zoznam neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

čl. I bod 3 §
Návrh zákona sa dáva do súladu s novelou zákona č. 578/2004 Z. z. účinnou od 1.1.2008, v ktorej došlo k zmenám v zavádzaní systému kvality a odkaz 24a na § 78b a 78c zákona č. 578/2004 Z. z. je neúčinný, keďže uvedené paragrafy boli z novely zákona č. 578/2004 Z. z. od 1.1.2008 vypustené.

čl. I bod 4 §
Doteraz stanovený rozsah subjektov, ktorým zdravotná poisťovňa predkladá údaje z účtovníctva a štatistickej evidencie vo forme výkazov, hlásení, prehľadov alebo iných správ ustanoveným spôsobom, v ustanovenom rozsahu a v ustanovených termínoch nebol dostatočný, preto sa rozširuje aj v nadväznosti na projekty zjednotenia informačných systémov jednotlivých inštitúcií.

čl. I bod 5 §
Úprava súvisí so zmenou § 10 zákona č. 580/2004 Z. z., podľa ktorého sa dopĺňajú povinnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vydávanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie súhlasu s plánovanou ústavnou zdravotnou starostlivosťou v súlade s § 10 zákona č. 580/2004 Z. z.

čl. I bod 6 §
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dohliada nad dodržiavaním príslušných zákonov a dohliadanie aj na vykonávaním nariadenia (ES) č. 883/2004 v znení nariadenia (ES) č. 988/2009 nebolo doteraz premietnuté aj do zákona vzhľadom na skutočnosť, že citované nariadenie sa vykonáva priamo. Z praxe vyplynula potreba zakotviť uvedenú činnosť aj do zákona. Uvedená funkcia vyplýva z aplikácie nariadenia (ES) č. 987/2009. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bol ustanovený ako prístupový bod pre vecné dávky v chorobe a materstve a pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania uznesením č. 65 z gremiálnej porady ministra zdravotníctva zo dňa 18. februára 2008. Uvedeným uznesením bol schválený materiál elektronická výmena informácií – schválenie prístupového bodu pre oblasť vecných dávok Ministerstvom zdravotníctva SR. Funkcia prístupového miesta pre zdravotnú starostlivosť v chorobe a materstve, pri pracovných úrazoch a pri chorobách z povolania ako nová funkcia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bola schválená GP Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 18.2.2008 uznesením č. 65/GP. Zároveň bolo toto …

čl. I bod 7
Predložený návrh zákona v § 67 ods. 5 ustanovuje Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu ak je zdravotná poisťovňa v likvidácii v úpadku, toto oprávnenie bolo potrebné zakotviť aj do ustanovenia § 20, ktorý vymedzuje ďalšiu činnosť úradu.

čl. I bod 8, 14, 15 a 24 §
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na prijatie zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 9 §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na doplnenie ustanovenia § 66a, týkajúce sa likvidácie zdravotnej poisťovne.

čl. I bod 10 §
Od 1.9.2005 § 20a zrušil konzultanta úradu ako zamestnanca úradu. V súčasnosti preto nemôže konzultant úradu ako prizvaná osoba vykonávať dohľad na diaľku. V praxi to robí úradu značné problémy, pretože konzultanti odmietajú vykonávať len dohľad na mieste, a to hlavne v prípade, keď sa dá na základe informácií získaných dohľadom na diaľku vykonať odborná konzultačná činnosť. Často vykonávajú konzultačnú činnosť napr. košickí konzultanti v Bratislave – musia často cestovať, zamestnávatelia ich nemôžu tak často uvoľňovať z práce pre výkon konzultačnej činnosti. Z tohto dôvodu sa ustanovuje, že dohľad na diaľku môžu vykonávať aj prizvané osoby, ktorými môžu byť fyzické osoby alebo zamestnanci právnických osôb odborne spôsobilé pre daný medicínsky odbor.

čl. I bod 11 §
Pri výkone dohľadu na mieste nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa vo väčšine prípadov prizýva odborník z danej medicínskej oblasti, ktorý nie je zamestnancom úradu (tzv. konzultant). Vzhľadom na to, že konzultanti sú prizývaní z rôznych častí SR a niekedy sa na dohľade nezúčastnia osobne, ale zašlú svoje podpísané odborné písomné vyjadrenie. Navrhované znenie ustanovuje, že protokol musí podpísať zamestnanec úradu - vedúci skupiny, ktorý dohľad vykonal.

čl. I bod 12 §
Návrh sa predkladá s cieľom uľahčiť možnosť čo najdôkladnejšieho posúdenia, či v tom-ktorom prípade bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne. Navyše sa veľmi diskutuje o malej „pitvanosti“. Súčasnú formuláciu, že pitvu úrad nariadi, ak je to potrebné na účely „overenia choroby alebo liečebného postupu“, považujeme za nedostatočnú, pretože v prípadoch najmä veľkých zdravotníckych zariadení (nemocníc), kde obhliadku mŕtveho vykonáva lekár – zamestnanec nemocnice, sa nedá vylúčiť možný konflikt záujmov. Nie vždy je totiž v záujme lekárov v nemocnici nariadiť pitvu, čo je zrejmé z doterajšej praxe výkonu dohľadu, kedy v komplikovaných a sporných prípadoch pitva vykonaná nebola. Navyše, ak má poskytovateľ zdravotnej starostlivosti k dispozícii spätne výsledok pitvy v čo možno najväčšom počte prípadov, predovšetkým komplikovaných, môže to byť pre neho len prínosom z hľadiska poskytovania zdravotnej starostlivosti v ostatných podobných prípadoch a poučením pre budúcnosť.

čl. I bod 13 §
Praktický výkon pitevnej činnosti je organizovaný podľa zaužívaných štandardných postupov, ktoré svojou povahou vylučujú, aby ktorýkoľvek lekár vykonávajúci pitvu stanovil diagnostický záver samostatne. Pri výkone pitvy je zabezpečená tzv. kontrola štyroch očí tým, že na pitve sa zúčastňujú dvaja lekári – lekár vykonávajúci pitvu a lekár, ktorý preberá výsledky pitvy. V prípade, ak u pacienta, ktorý zomrel v zdravotníckom zariadení, pitvu vykonáva lekár, ktorý je zamestnancom toho zariadenia, preberajúcim lekárom, je vždy vedúci lekár pracoviska ÚDZS. Z tohto dôvodu sa navrhuje vypustiť ustanovenie, ktoré zabraňovalo vykonať pitvu lekárovi, ktorý bol v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu s poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak úmrtiu došlo v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti.

čl. I bod 16 §
Ide o zosúladenie tohto ustanovenia s § 61 ods. 1 tohto zákona pre potreby aplikácie tohto ustanovenia. Podľa navrhovanej právnej úpravy § 61 ods. 6 musí byť prílohou zmluva o bezplatnom prevode poistného kmeňa medzi odovzdávajúcou zdravotnou poisťovňou a preberajúcou zdravotnou poisťovňou. Oproti pôvodnému zneniu sa dopĺňa slovíčko „bezplatnom“, nakoľko je možný iba bezplatný prevod poistného kmeňa.

čl. I bod 17 §
Zmenu si vyžaduje aplikačná prax tohto ustanovenia v nadväznosti na § 6 ods. 1 písm. c). Ide o to, že až do mesiaca predchádzajúcemu mesiacu, v ktorom došlo k zrušeniu zdravotnej poisťovne poistné, ktoré je predmetom prerozdelenia patrí „zdravotnej poisťovni v likvidácii“ na úhradu záväzkov voči svojim poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Nakoľko podľa § 61 ods. 9 „preberajúca zdravotná poisťovňa vstupuje do všetkých práv a povinností odovzdávajúcej zdravotnej poisťovne súvisiacich s verejným zdravotným poistením, ktoré vznikli po dni uvedenom v rozhodnutí o prevode poistného kmeňa“. Znenie sa mení z dôvodu predchádzania sporov o zaplatené poistné za obdobia pred vstupom zdravotnej poisťovne do likvidácie. Ide o spresnenie definície poistného pri prevode poistného kmeňa.

čl. I bod 18 §
Vzhľadom na aplikáciu § 61 ods. 8 je potrebné zadefinovať pojem „poistné, ktoré je predmetom prerozdelenia“. Znenie sa mení z dôvodu predchádzania sporov o zaplatené poistné za obdobia pred vstupom zdravotnej poisťovne do likvidácie. Ide o spresnenie definície poistného pri prevode poistného kmeňa.

čl. I bod 19 §
Lehoty uvedené v zákone č. 581/2004 Z. z. sú hmotnoprávne, a teda po ich uplynutí už nemožno pokutu uložiť. V správnych konaniach o uložení pokuty poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ide mnohokrát o komplikované prípady z pohľadu dokazovania a z objektívnych dôvodov nie je možné stihnúť právoplatne uložiť pokutu do jedného roka od zistenia. V praxi sa stávajú aj prípady, kedy druhostupňový správny orgán zruší prvostupňové rozhodnutie a vec vráti na ďalšie konanie, alebo prípady, kedy poskytovateľ podá na súd žalobu o preskúmanie rozhodnutia o pokute (plynutie hmotnoprávnej lehoty sa prerušuje na čas trvania súdneho sporu), súd zruší rozhodnutie úradu a vráti vec na ďalšie konanie – vtedy doplynie zvyšná časť prekluzívnej lehoty. V takýchto prípadoch nie je možné právoplatne rozhodnúť v lehote 1 rok od zistenia porušenia a úrad musel vo viacerých prípadoch správne konanie zastaviť z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, aj keď napr. bolo zrejmé, že došlo k nesprávnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti.

čl. I bod 20 §
Zmeny si vyžaduje aplikačná prax pri ustanovení likvidátora. Likvidácia zdravotnej poisťovne sa vykoná len vtedy, ak celé jej obchodné imanie neprechádza na právneho nástupcu (pozri najmä § 6 ods. 2, § 69 a § 70 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 66 ods. 1 tohto zákona). Likvidátor robí v mene zdravotnej poisťovne len úkony smerujúce k jej likvidácii. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky zdravotnej poisťovne, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje zdravotnú poisťovňu pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len za podmienok ustanovených zákonom.

čl. I bod 21 §
Ustanovuje sa, že v prípade odvolania likvidátora úradom, likvidátor je povinný do 5 dní upozorniť úrad na opatrenia, ktoré je potrebné urobiť na odvrátenie hroziacej škody.

čl. I bod 22 §
Úprava v navrhovanom ustanovení § 66a má riešiť postup, resp. úkony likvidátora pri likvidácií zdravotnej poisťovne. Samotná prax pri likvidácii Európskej zdravotnej poisťovne, a.s. potvrdila, že je potrebné stanoviť povinnosti likvidátora zdravotnej poisťovne a upraviť ich priamo v zákone č. 581/2004 Z.z. Likvidátor vykonáva úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zmluvným zdravotníckym zariadeniam likvidovanej zdravotnej poisťovne a ďalším právnickým a fyzickým osobám, s ktorými mala zdravotná poisťovňa zmluvy o poskytovaní služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, prijíma a vymáha pohľadávky na poistnom a jeho príslušenstve a iné pohľadávky vzniknuté ku dňu začatia likvidácie; jasne sa stanovuje povinnosť likvidátora zdravotnej poisťovne v likvidácii vymáhať pohľadávky cestou úradu, uplatňuje na úrade pohľadávky na dlžnom poistnom vrátane príslušenstva vzniknuté ku dňu likvidácie, spracuje podklady k ročnému zúčtovaniu ku dňu vstupu do likvidácie, ktoré postúpi ZP, ktorá prevzala poistný kmeň, poistné zaplatené za obdobie po vstupe do likvidácie postúpi príslušnej zdravotnej poisťovni, na ktorú úrad previedol poistný kmeň. Ustanovenie § 66a ods. 4 má význam …

čl. I bod 23 §
Úrad je jediný orgán, ktorý môže podať na súd návrh na vyhlásenie konkurzu. Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v šiestej časti v ustanovení § 176 ods. 1 ustanovuje, že, cit.: „návrh na vyhlásenie konkurzu na banku, inštitúciu elektronických peňazí so sídlom v Slovenskej republike, zdravotnú poisťovňu, poisťovňu alebo zaisťovňu (ďalej len "slovenská finančná inštitúcia") môže podať len príslušný orgán dohľadu alebo nútený správca po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu dohľadu, ak je v nútenej správe podľa osobitného predpisu. Z tohto dôvodu sa ustanovuje, že likvidátor zdravotnej poisťovne v likvidácií zistí predlženie likvidovanej zdravotnej poisťovne alebo jej úpadok, je povinný písomne do piatich dní o tom upovedomiť úrad. Ďalej sa ustanovuje, že ak je zdravotná poisťovňa v likvidácií v úpadku, návrh na vyhlásenie konkurzu podáva úrad. Taktiež sa ustanovuje, že na dohľad nad zdravotnou poisťovňou v likvidácii sa primerane použijú ustanovenia zákona č. 581/2004 Z. z. upravujúce …

čl. I bod 25 §
Ustanovuje sa, že náklady na zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi v inom členskom štáte v čase, keď bol poistencom Európskej zdravotnej poisťovne, a.s. môže uhradiť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ak majetok zdravotnej poisťovne, ktorej zanikla platnosť povolenia z iného dôvodu ako pre zrušenie povolenia, nestačí na ich úhradu.

čl. II

čl. II bod 1 §
Z dôvodu jednoznačnosti sa ustanovuje, že fyzická osoba, ktorá má príjem z § 6 zákona o dani z príjmov a z tohto dôvodu bola povinná sa registrovať ako samostatne zárobkovo činná osoba zároveň nie je zamestnancom ani poistencom štátu a nedosiahne taký príjem, z ktorého by bola povinná podať daňové priznanie, považuje sa za samoplatiteľa a vymeriavací základ je ňou určená sumu, najmenej úhrn minimálnych základov. Vzhľadom na to, že príjem z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, nie je typickou činnosťou samostatne zárobkovo činnej osoby a aby v praxi nevznikali absurdné situácie, kedy z príjmu z prenájmu bude príjem 500 euro, pričom do zdravotnej poisťovne za rok 2011 treba zaplatiť minimálne 552,82 euro, sa ustanovuje , že vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby z príjmu z prenájmu, ktorá je zároveň zamestnancom alebo poistencom štátu podľa § 11 ods. 7 sa nevzťahuje minimálny základ podľa odseku 9 písm. a).

čl. II bod 2 §
Preddavky poistencov štátu, ktorí sú samostatne zárobkovo činnými osoba, nie sú určené, pretože ak svojím príjmom nebudú povinní robiť daňové priznanie, nebudú povinní platiť minimum určené pre samostatne zárobkovo činné osoby.

čl. II bod 3
Ide o technickú úpravu súvisiacu so zmenou § 19.Menia sa § 19 a 20. V § 19 sa stanovuje spôsob vykonania ročného zúčtovania zdravotného poistenia.

čl. II bod 4
Ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok za svojich poistencov vykoná zdravotná poisťovňa. Ak poistenec zomrie, ročné zúčtovanie poistného sa nevykoná. Lehota na vykonanie ročného zúčtovania je do piatich mesiacov od lehoty na podanie daňového priznania. Ak má poistenec predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, ročné zúčtovanie sa vykoná najneskôr do konca roka. Zúčtovanie poistného za poistencov a zamestnávateľov, členenie a štruktúra ostanú zachované tak, ako doposiaľ. Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol. Zdravotná poisťovňa je povinná písomne oznámiť výšku nedoplatku alebo preplatku poistencom a zamestnávateľom. V oznámení budú uvedené údaje potrebné na vykonanie ročného zúčtovania. Nedoplatok je splatný do 2 mesiacov od lehoty na vykonanie ročného zúčtovania. Zamestnanec a zamestnávateľ sa môžu dohodnúť, že nedoplatok za zamestnanca odvedie zamestnávateľ. Zoznam zamestnancov a výšku odvedeného nedoplatku doručí zamestnávateľ zdravotnej poisťovni. Nedoplatok zaplatený zdravotnej poisťovni uhradí zamestnanec zamestnávateľovi, pričom forma úhrady je predmetom dohody zamestnanca a zamestnávateľa. Zachováva sa povinnosť zúčtovania vzájomných pohľadávok a záväzkov. Preplatok poistného je …

čl. II bod 5 až 9
Ide o technickú úpravu súvisiacu so zmenou § 19 a § 20.

čl. II bod 10
Opravuje sa chyba v písaní.

čl. II bod 11
Ustanovujú sa prechodné ustanovenia. Ročné zúčtovanie poistného podľa tohto zákona sa vykoná v roku 2012 za rok 2011 preto, aby sa rozumne vykonalo ročné zúčtovanie za rok 2011. Ročné prerozdeľovanie poistného podľa tohto zákona sa vykoná v roku 2012 za rok 2011, súvisí s bodom 10, kde sa opravuje len chyba v písaní v novele č. 499/2010 Z. z. Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá mala v rok 2011 iba príjem z prenájmu podľa osobitného predpisu a nebola povinná podať z tohto prímu daňové priznanie a je zároveň zamestnancom alebo poistencom štátu podľa § 11 ods. 7, na takúto osobu sa nevzťahuje minimálny základ podľa § 13 ods. 9 písm. a).

čl. VIII

čl. VIII bod 1 §
V zákone č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa ustanovuje možnosť, aby na základe žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, s ktorým má zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, zdravotná poisťovňa obstarala v odôvodnených prípadoch u výrobcu humánnych liekov alebo u veľkodistribútora humánnych liekov humánne lieky alebo u výrobcu zdravotníckych pomôcok zdravotnícke pomôcky. Zdravotná poisťovňa je v takom prípade povinná zabezpečiť dodanie obstaraného humánneho lieku alebo zdravotníckej pomôcky prostredníctvom poskytovateľa lekárenskej starostlivosti.

čl. VIII bod 2 §
Ustanovuje sa povinnosť zdravotnej poisťovne minimálne raz mesačne sprístupniť prostredníctvom internetového portálu alebo elektronickej podateľne lekárovi oprávnenému predpisovať humánny liek, zdravotnícku pomôcku a dietetické potraviny informovať o tom, aký humánny liek, ktorý predpísal liečivom alebo liekom bol poistencovi vydaný tak, aby bol prístupný iba jemu.

čl. VIII bod 3 §
Ustanovuje sa výnimka z povinnosti zdravotnej poisťovne uzavrieť zmluvu s každým poskytovateľom lekárenskej starostlivosti pre zubných technikov.

čl. V (zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotno
Vzhľadom na osobitný charakter vyrovnávacieho príplatku, ktorým sa dorovnáva rozdiel medzi vyplácanými českými a slovenskými dôchodkami a dôchodkom, na ktorý by mal poistenec nárok, ak by sa ČSFR nerozdelila, sa na účely výpočtu limitu spoluúčasti navrhuje posudzovať starobný dôchodok v úhrne s vyrovnávacím príplatkom.

čl. IV

čl. IV bod 1 §
Upravuje sa spôsob úhrad nákladov vzniknutých pri prevoze tela mŕtveho darcu ľudského orgánu z miesta, kde mu bol ľudský orgán odobratý, do miesta pohrebu. Určuje sa, že úhradu vykoná Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a jednoznačne sa definujú náležitosti písomnej žiadosti na úhrady takýchto nákladov.

čl. IV bod 2 §
Určuje sa, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nariadi pitvu mŕtveho tela vždy po odbere ľudských orgánov alebo pred odberom ľudského tkaniva alebo ľudských buniek.

čl. IV bod 3 §
V súvislosti s povinnou transpozíciou smernice EÚ sa upravuje, že protokol o vykonaní pitvy zasiela Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou okrem Národnému centru zdravotníckych informácií aj tkanivovému zariadeniu, ktoré vykonalo odber ľudského tkaniva alebo ľudských buniek.

čl. XI
(zákon č. 581/2004 Z. z.)

čl. XI bod 1 §
V intenciách definičného vymedzenia partnera verejného sektora podľa § 2 ods. 1 písm. a) tretí bod návrhu zákona sa navrhuje medzi partnerov verejného sektora zaradiť aj zdravotné poisťovne, pretože tieto nakladajú s prostriedkami verejného zdravotného poistenia. Odkrytie konečných užívateľov výhod v prípade zdravotných poisťovní je preto legitímne požadovať. Na zdravotnú poisťovňu zapísanú v registri sa tak budú vzťahovať povinnosti ustanovené v zákone o registri (čl. I). Porušenie týchto povinností môže viesť k uplatneniu všetkých dôsledkov, ktoré tento zákon spája s nesplnením zákonných povinností partnera verejného sektora (§ 13 až 16 návrhu zákona).

čl. XI bod 2 §
Navrhuje sa, aby prílohou žiadosti o vydanie povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia bol aj výpis z registra. To znamená, že subjekt, ktorý má byť budúcou zdravotnou poisťovňou musí byť pred podaním žiadosti zapísaný v registri.

čl. XI bod 3 §
Navrhuje sa rozšíriť okruh dôvodov, pre ktoré Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zruší povolenie na vykonávanie verejného zdravotného poistenia aj o skutočnosť, že zdravotná poisťovňa nie je zapísaná v registri. Predmetné ustanovenie nadobudne účinnosť až v momente uplynutia lehoty podľa navrhovaného prechodného ustanovenia; k tomu pozri bod 4.

čl. XI bod 4 §
Ustanovuje sa prechodné obdobie v trvaní šiestich mesiacov pre vykonanie zápisu do registra zo strany zdravotných poisťovní. Nesplnenie tejto povinnosti bude zakladať použitie § 39 ods. 1 písm. k) zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, t.j. zrušenie povolenia.

čl. IV

čl. IV bod 1 §
Upravujú sa úlohy príslušnej zdravotnej poisťovne pri vydávaní preukazu poistenca a európskeho preukazu poistenca.

čl. IV bod 2 §
Vypúšťa sa ustanovenie upravujúce náklady príslušnej zdravotnej poisťovne súvisiace s doručením preukazu poistenca s elektronickým čipom.

čl. IV bod 3 §
Navrhuje sa doplnenie údajov v registri zdravotníckych pracovníkov vedenom Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

čl. IV bod 4 §
Dopĺňa sa povinnosť Ministerstvu vnútra SR poskytovať národného centru a zdravotným poisťovniam údaje o osobách, ktorým už boli vydané občianske preukazy s elektronickým čipom a o osobách, ktoré majú vydaný doklad o pobyte s elektronickým čipom.

čl. IV bod 5 §
Dopĺňa sa prechodné ustanovenie, aby z dôvodu, že v prechodnom období nie sú všetci poskytovatelia pripojení do národného zdravotníckeho informačného systému, mohla príslušná zdravotná poisťovňa do 31. decembra 2017 vydať preukaz poistenca aj tomu poistencovi, ktorý už má vydaný občiansky preukaz s elektronickým čipom alebo doklad o pobyte s elektronickým čipom.

čl. LXXII

čl. LXXII bod 1 až 3 §
Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a vypúšťa sa povinnosť predkladania výpisu z registra trestov. Namiesto predkladania fyzická osoba alebo právnická osoba poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

čl. LXXII bod 4 až 6 §
Vypúšťa sa povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra.

čl. VI
(Zákon č. 581/2004 Z. z.) a 2. Dopĺňajú sa nové činnosti a povinnosti zdravotnej poisťovne, kde sa v súvislosti so zriadením ambulancie dopravenej zdravotnej služby a so zabezpečením neodkladnej prepravy letúnom poskytovateľom, ktorý je držiteľom povolenia na prevádzkovanie ambulancie vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby, určuje že zdravotná poisťovňa uhrádza prepravu za vykonanú neodkladnú prepravu letúnom, pričom výšku ceny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. Ďalej určuje, že zdravotná poisťovňa uhrádza aj prepravu vykonanú ambulanciou dopravnej zdravotnej služby, vrátane prepravy na pokyn operačného strediska tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby pri udalosti s hromadným postihnutím osôb. Z dôvodu, že je prechodným obdobím upravené, že dopravnú zdravotnú službu budú môcť vykonávať aj súčasní „živnostníci“ na základe vydaného živnostenského oprávnenia, nie je možné regulovať úhradu za poskytovanie dopravnej zdravotnej služby všeobecne záväzným právnym predpisom. Cenová regulácia sa plánuje až po zozbieraní údajov o zazmluvnených poskytovateľoch, ktorým bude vydané povolenie na prevádzkovanie ambulancie dopravnej zdravotnej služby a po zanalyzovaní vplyvu zavedenia novej ambulancie rýchlej zdravotnej pomoci „S“ …

čl. X
(zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

čl. X bod 1 a 2 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 4.

čl. X bod 3 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 8.

čl. X bod 4 §
Navrhovanou úpravou sa ustanovuje povinnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zabezpečiť a vykonávať dohľad nad poskytovaním osobitného liečebného osobám v detencii v detenčnom ústave podľa právnej úpravy uvedenej v čl. I tohto zákona. Zároveň je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou oprávnený ukladať sankcie alebo opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ukladať povinnosť detenčnému ústavu prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov.

čl. X bod 5 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 8.

čl. X bod 6 §
Dopĺňa sa nové ustanovenie, ktorým sa ustanovuje, že na výkon dohľadu nad poskytovaním osobitného liečebného režimu osobe v detencii, ktorá sa nachádza v detenčnom ústave sa primerane použijú ustanovenia § 43 až 47 tohto zákona.

čl. X bod 7 §
Navrhuje sa, aby v prípade úmrtia osoby v detencii v detenčnom ústave bol Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou oprávnený nariadiť pitvu tejto osoby. Ide o identickú právnu úpravu, ktorá sa vzťahuje na osobu vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

čl. X bod 8 §
Navrhovanou úpravou sa zakotvuje právo Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uložiť detenčnému ústavu pokutu, ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním osobitného liečebného režimu v detenčom ústave zistí, že osobitný liečebný režim nebol poskytnutý správne alebo, že boli porušenie povinností uvedené v § 46 ods. 1 tohto zákona, napr. zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon dohľadu.

čl. X bod 9 až 11 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 8; prečíslovanie vnútorných odkazov.

čl. X bod 12 §
Navrhovaným doplnením sa ustanovuje výška pokuty, ktorú je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou oprávnený uložiť detenčnému ústavu, ak pri výkone dohľadu nad poskytovaním osobitného liečebného režimu v detenčom ústave zistí, že osobitný liečebný režim nebol poskytnutý správne alebo, že boli porušenie povinností uvedené v § 46 ods. 1 tohto zákona.

čl. X bod 13 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 12.

čl. X bod 14 §
Navrhuje sa doplnenie § 76 ods. 5, ktorým sa explicitne ustanoví, že za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa nepovažuje výmena informácií medzi Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a detenčným ústavom v prípade, že ide o vzájomnú výmenu informácií týkajúcich sa vykonávania verejného zdravotného poistenia a poskytovania osobitného liečebného režimu.

čl. IV

čl. IV bod 1 §
Zákaz propagácie pohrebných služieb prehliadajúcim lekárom sa rozširuje aj na akékoľvek osoby, ktoré sú prítomné pri prehliadke mŕtveho tela, z dôvodu ponúkania pohrebných služieb sprevádzajúcou osobou.

čl. IV bod 2 §
Dopĺňa sa chýbajúca sankcia za propagáciu pohrebných služieb pri prehliadke mŕtveho tela nielen na prehliadajúceho lekára, ale aj iné osoby, ktoré ho sprevádzajú.

čl. IV bod 3 §
Úprava nadväzujúca na novú sankciu za priestupok podľa novelizačného bodu č. 2.

čl. VI (zákon č. 581/2004 Z. z.)

čl. VI bod 1 a 2 §
Držitelia povolenia na prevádzkovanie mobilných odberových miest a držitelia povolenia na prevádzkovanie epidemiologických ambulancií nebudú vykonávať komerčnú činnosť ale budú poskytovať zdravotnú starostlivosť primárne pacientom, pri ktorých má byť z pohľadu rizika ochorenia COVID-19 hradená zdravotná starostlivosť z verejného zdravotného poistenia. Z tohto dôvodu sa ustanovuje rozsah a obsah povinnosti uzatvárať zmluvy so zdravotnými poisťovňami.

čl. VI bod 3 §

čl. VI § 86zc ods. 1) §
V čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu je pre obidve zmluvné strany obmedzená možnosť rokovať o predĺžení zmluvných podmienok a zmluvy, pričom povinnosť poisťovne zabezpečiť dostupnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť prostredníctvom zmluvných vzťahov trvá. Toto opatrenie smeruje k zabezpečeniu ekonomickej udržateľnosti situácie pre obe zmluvné strany.

čl. VI § 86zc ods. 2) §
V súčasnosti dochádza v Slovenskej republike, v Európskej únii, ako aj v celom svete k šíreniu ochorenia COVID-19, ktoré ohrozuje verejné zdravie. Dňa 11.3.2020 bola Svetovou zdravotníckou organizáciu (WHO) vyhlásená pandémia koronavírusového ochorenia COVID-19. Na zabránenie šírenia tohto ochorenia je potrebné v najväčšej možnej miere eliminovať osobný kontakt ľudí, odbúrať byrokraciu a elektronizovať procesy v zdravotných poisťovniach, rovnako ako aj v celom sektore zdravotníctva. Na základe v súčasnosti platnej legislatívy nemožno jednoznačne konštatovať obvyklosť použitia mechanických prostriedkov pri podpise zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a teda či v zmysle § 40, ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka je takto podpísaná zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti platná. Zavedením tejto legislatívnej úpravy možno urýchliť a zefektívniť proces uzatvárania zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a flexibilnejšie reagovať na potreby zmien týchto zmlúv, ktoré vyvoláva šírenie ochorenia COVID-19. Tento legislatívny návrh je zároveň jedným z nástrojov, ktorý účinne pomôže eliminovať šírenie ochorenia COVID-19 tým, že sa obmedzí osobný kontakt zmluvných strán.

čl. VI § 86zc ods. 3) §
V súvislosti so zavedením možnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti formou elektronickej konzultácie je potrebné, aby si poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a zdravotné poisťovne vytvorili mechanizmus na overovanie totožnosti pacientov, ktorým sa bude zdravotná starostlivosť takto poskytovať.

čl. VI § 86zc ods. 4) §
Vzhľadom k špecifickej situácii poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v čase krízovej situácie, kedy sa dočasne obmedzilo poskytovanie odkladnej špecializovanej zdravotnej starostlivosti a s cieľom zabezpečiť financovanie tejto časti segmentu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sa navrhuje umožniť aj paušálna platba alebo preddavková platba.

čl. VI § 86zc ods. 5) §
Vzhľadom na situáciu v súvislosti s ochorením Covid-19 sa ustanovuje výška úhrady niektorých výkonov. Pre epidemiologické ambulancie a pre ambulancie pevnej ambulantnej pohotovostnej služby, ktorej bolo vydané rozhodnutie o dočasnej zmene povolenia na prevádzkovanie ambulancie pevnej ambulantnej pohotovostnej služby je stanovená paušálna úhrada vo výške 11 836 eur mesačne na jednu ambulanciu. Pre dopravnú zdravotnú službu, ktorá bude zabezpečovať prepravu zdravotníckeho pracovníka za účelom odberu biologického materiálu – odobratie steru z nosa a hrdla alebo prepravu osoby na miesto určené operačným strediskom tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby, sa za jeden kilometer jazdy stanovuje suma vo výške 0,70 eura. Pre účely vykázania pre zdravotnú poisťovňu sa použije typ prevozu COVI, skutočný počet kilometrov so zdravotným pracovníkom; počet kilometrov bez zdravotníckeho pracovníka sa nevykazuje. Pre tento nový typ prevozu nie je potrebné upravovať metodické usmernenie úradu; zdravotné poisťovne si to dohodnú priamo s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý je držiteľom povolenia na prevádzkovanie mobilného odberového miesta, ktorý bude vykonávať …

čl. III
V čl. III návrhu v rámci novely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vzhľadom na posun termínu na vykonanie ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie a ročného prerozdeľovania za rok 2019 nastala situácia, kedy v čase platenia príspevkov zdravotnými poisťovňami (do 20. decembra 2020) nebude známa základňa pre ich určenie (ročné prerozdelenie poistného má byť vykonané až do 28. februára 2021). Na základe tejto skutočnosti a s cieľom zabezpečiť financovanie prijímateľov príspevkov v tomto medziobdobí sa zavádza povinnosť existujúcich zdravotných poisťovní uhradiť do 20. decembra 2020 tieto príspevky vo výške ich kvalifikovaného odhadu, uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu; tieto sumy boli aj rozpočtované v štátnom rozpočte na rok 2020. Zároveň sa zavádza povinnosť zúčtovania takto odhadnutých platieb voči skutočnej výške príspevkov do 20. marca 2021 (teda už v čase, kedy bude známa základňa pre výpočet a skutočná výška týchto príspevkov).

čl. I (Zákon č. 581/2004 Z. z.)

čl. I bod 1 (§ 1 písm. f)) §
Dopĺňa sa kompetencia Ministerstva zdravotníctva SR na výkon štátnej správy v oblasti verejného zdravotného poistenia, úhradových mechanizmov, regulácie cien, aby bol možný presun kompetencií v oblasti klasifikačného systému, tzv. DRG systému z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej aj „ÚDZS“ alebo „úrad“) na Ministerstvo zdravotníctva SR (ďalej aj „MZ SR“). Dôvodom presunu kompetencií, a teda legislatívnej zmeny, je zefektívnenie systému DRG a naplnenie Programového vyhlásenia vlády SR.

čl. I bod 2 (§ 6 ods. 1 písm. h)) §
Podľa § 11 ods. 12 zákona č. 581/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa predkladá výdavky na zdravotnú starostlivosť do 22. dňa kalendárneho mesiaca v štruktúre, ktorú zverejní Ministerstvo zdravotníctva SR na svojom webovom sídle do 31. decembra príslušného kalendárneho roka so zohľadnením schváleného rozpočtu. Výdavky musia vychádzať zo zásadných smerov a priorít štátnej zdravotnej politiky určených ministerstvom zdravotníctva, ktorých cieľom je hospodárne, efektívne a účelné vynakladanie finančných prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Ministerstvo zdravotníctva monitoruje a hodnotí hospodárne, efektívne a účelné vynakladanie finančných prostriedkov verejného zdravotného poistenia spôsobom určeným ministerstvom zdravotníctva v ním určenom rozsahu, štruktúre a termíne.

čl. I bod 3 (§ 6 ods. 1 písm. s)) §
V zákone č. 581/2004 Z. z. sa účet poistenca uvádza a je definovaný v § 16 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z.. Avšak v ustanovení § 6 ods. 1 písm. s) má účet iný význam ako v § 16 ods. 2. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je aby sa predišlo možným zámenám. Z toho dôvodu sa jednoznačne definuje, že ide o bankový účet.

čl. I bod 4 (§ 6 ods. 4 písm. t)) §
Legislatívna úprava zabezpečí rovnaké podmienky činnosti pri sprístupňovaní informácii pre všetky subjekty s udeleným povolením na vykonávanie verejného zdravotného poistenia pri výkone činností vo verejnom záujme, pri ktorých sa hospodári s verejnými prostriedkami. Navrhovaná zmena stransparentní činnosť zdravotných poisťovní a umožní sprístupnenie informácií o hospodárení s verejnými prostriedkami širokej verejnosti, čo je v súlade s účelom zákona. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 5 (§ 6 ods. 19) §
Legislatívna úprava zabezpečí rovnaké podmienky činnosti pre všetky zdravotné poisťovne pri obstarávaní zákaziek z výdavkov na prevádzkové činnosti, a zároveň odstráni nejednoznačnosť výkladu zákona o verejnom obstarávaní pri obstarávaní tovarov služieb.

čl. I bod 6 (§ 6a ods. 2) §
Za účelom sprehľadnenia evidencie výdavkov zdravotnej poisťovne sa zavádza nová definícia výdavkov na prevádzkové činnosti, ktorými budú výdavky ustanovené v súčasnosti ako výdavky, ak nie sú explicitne uvedené v § 6a ods. 3. Rovnako tak samotný vzorec na výpočet prevádzkových výdavkov, ktorý predpokladá miernejší rast absolútnej sumy hranice prevádzkových výdavkov oproti rastu príjmov je správne navrhnutý; odráža skutočnosť existencie určitej časti fixných výdavkov na prevádzku (v stálej výške), ktoré sú závislé od počtu poistencov zdravotnej poisťovne a od výšky príjmu. Je však potrebné inak definovať samotné prevádzkové výdavky, aby nebolo možné uhrádzanie výdavkov, priamo nesúvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti mimo rozsah definície prevádzkových výdavkov. Uvedené je možné docieliť tzv. negatívnou definíciou prevádzkových výdavkov, t. j. neurčiť čo je ich súčasťou, ale určiť, čo ich súčasťou nie je.

čl. I bod 7 (§ 7 ods. 9 písm. e)) §
Z Programového vyhlásenia vlády SR vyplýva, že ambíciou vlády je sfunkčnenie systému DRG, t. j. klasifikačného systému diagnosticko-terapeutických skupín. Zámerom vlády je presun kompetencií z ÚDZS na Ministerstvo zdravotníctva SR. V tejto súvislosti je potrebné odkazy smerujúce na ustanovenia a pôsobnosť ÚDZS v existujúcom znení zmeniť.

čl. I bod 8 (§ 8 ods. 1) §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zavedenie § 8aa o finančnom zúčtovaní.

čl. I bod 9 (§ 8 ods. 3) §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zavedenie § 8aa o finančnom zúčtovaní.

čl. I bod 10 (§ 8 ods. 17) §
Súčasná právna úprava umožňuje poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zasielať finančné zúčtovanie aj na dátovom nosiči (napr.: USB, CD, disketa). Je teda rizikom, že údaje na takýchto nosičoch nie sú riadne zabezpečené z pohľadu kybernetickej bezpečnosti, čoho dôsledkom môže byť únik osobných údajov a citlivých informácií. Z toho dôvodu sa zavádza úprava, na základe ktorej bude možné zasielať finančné zúčtovanie len prostredníctvom elektronickej podateľne zdravotnej poisťovne alebo internetového portálu. Samozrejmosťou ostáva, že poskytovateľ je povinný vykonávať túto činnosť v súlade so štandardmi zdravotníckej informatiky.

čl. I bod 11 (§ 8aa) §
Dopĺňa sa úprava spôsobu vykazovania poskytnutej zdravotnej starostlivosti tak, že podrobnosti upravuje priamo zákon a rozsah zúčtovacej dávky určí Národné centrum zdravotníckych informácií (ďalej len „NCZI“) v spolupráci so zdravotnými poisťovňami na webovom sídle. Doposiaľ bolo vykazovanie zdravotnej starostlivosti v časti zúčtovacích dávok v kompetencii ÚDZS, pričom jednotlivé dávky boli vydávané vo forme metodického usmernenia, ktoré nie je všeobecne právne záväzné. Na takej forme sa musela zdravotná poisťovňa dohodnúť priamo v zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Aj s ohľadom na GDPR a zásadu transparentnosti spracovania údajov je nevyhnutné uvedené zmeniť a túto povinnosť zdravotnej poisťovne vrátane kategórií spracúvaných údajov upraviť priamo v zákone a v podzákonnom predpise. Z toho dôvodu sa dopĺňa spôsob vykazovania poskytnutej zdravotnej starostlivosti tak, že podrobnosti upravuje priamo zákon a zároveň rozsah zúčtovacej dávky určuje NCZI v spolupráci so zdravotnými poisťovňami na webovom sídle. Prioritu bude mať pritom naďalej doručovanie zúčtovacej dávky a účtovných dokladov (faktúry) zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, tak ako doposiaľ. Do zákona …

čl. I bod 12 (§ 8c ods. 2 písm. b)) §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na presun kompetencií DRG na Ministerstvo zdravotníctva SR.

čl. I bod 13 (§ 11 ods. 1) §
Navrhuje sa zefektívniť výmena informácií medzi zdravotnými poisťovňami a ústrednými orgánmi štátnej správy v celom sektore zdravotníctva tak, aby boli údaje zasielané len v elektronickej podobe.

čl. I bod 14 (§ 11 ods. 1 písm. d)) §
Navrhuje sa skrátiť lehotu na predkladanie údajov od zdravotných poisťovní pre účely tvorby podkladov pre rozpočet verejnej správy v oblasti verejného zdravotného poistenia a zároveň sa navrhuje zefektívniť výmenu informácií medzi zdravotnými poisťovňami a ústrednými orgánmi štátnej správy v celom sektore zdravotníctva tak, aby boli údaje zasielané len v elektronickej podobe.

čl. I bod 15 (§ 11 ods. 12) §
Rozpočet je schválený vždy v predchádzajúcom roku, a preto nie je dôvod zverejňovať štruktúru výdavkov až 15. februára nasledujúceho roku. Zdravotné poisťovne musia mať dostatok časového priestoru na tvorbu vlastného obchodno-finančného plánu v danej štruktúre. Vzhľadom na to, že obchodno-finančný je predkladaný do 31. marca kalendárneho roka, navrhuje sa posun dátumu zverejňovania štruktúry. Ministerstvo zdravotníctva takúto štruktúru zverejní na svojom webe, o čom následne informuje zdravotné poisťovne.

čl. I bod 16 (§ 15 ods. 1 písm. a)) §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmeny v nariadení vlády SR č. 296/2010 Z. z. a zmene špecializačného odboru zo stomatológie na zubné lekárstvo.

čl. I bod 17 (§ 15 ods. ods. 1 písm. e)) §
Podľa § 15 ods. 1 písm. e) je zdravotná poisťovňa povinná pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a v priebehu platnosti zmluvného vzťahu s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti účelne, efektívne a hospodárne vynakladať finančné prostriedky z verejného zdravotného poistenia. Vzhľadom na to, že v rámci tvorby rozpočtu sa vyžaduje aj presné členenie a štruktúra výdavkov navrhuje sa doplniť, že takto majú zdravotné poisťovne postupovať v súlade so schváleným rozpočtom.

čl. I bod 18 (§ 15 ods. 1 písm. r)) §
Navrhuje sa zefektívniť výmenu informácií medzi zdravotnými poisťovňami a ústrednými orgánmi štátnej správy v celom sektore zdravotníctva a zasielanie údajov iba v elektronickej podobe.

čl. I bod 19 (§ 15 ods. 5) §
Vzhľadom k možným negatívnym výkyvom makroekonomického prostredia a nutnosti mať k dispozícii dostatočné rezervné zdroje na krytie týchto nepredvídateľných výkyvov prostredia a následného krytia strát zdravotnej poisťovne sa zvyšuje miera povinnej tvorby rezervného fondu na 30 %. Zároveň sa explicitne určuje povinnosť použitia rezervného fondu iba na krytie strát, pričom na rozdiel od všeobecnej právnej úpravy v Obchodnom zákonníku sa táto povinnosť vzťahuje na použitie Rezervného fondu v plnom rozsahu, a teda aj ak bol vytvorený nad rámec jeho povinnej tvorby.

čl. I bod 20 (§ 15 ods. 6) §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na doplnenie písmen v § 16 ods. 2.

čl. I bod 21 (§ 15 ods. 8) §
Vykonávacím predpisom sa navrhuje ustanoviť presná štruktúra výdavkov na zdravotnú starostlivosť a v súlade so zásadnými smermi a prioritami štátnej zdravotnej politiky určenými Ministerstvom zdravotníctva SR sa chce stanoviť aj priorita vyjadrená v percente každému typu zdravotnej starostlivosti.

čl. I bod 22 (§ 16 ods. 2) §
Ak sú osobné údaje spracúvané podľa osobitného zákona, prevádzkovateľ pri ich poskytovaní, prenášaní alebo zverejnení postupuje výlučne v súlade s ustanoveniami osobitného zákona, t. j. predmetné spracovateľské operácie je oprávnený vykonať výlučne vtedy, ak osobitný zákon také spracúvanie pripúšťa a upravuje jeho podmienky. V súlade s uvedeným sa dopĺňajú do účtu poistenca parametre, ktoré majú byť súčasťou účtu poistenca. Navrhuje sa rozšírenie údajov obsiahnutých v účte poistenca, ktorý vedie príslušná zdravotná poisťovňa. Po novom má účet poistenca obsahovať aj údaj o uhradenej cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a údaj o pozvaní poistenca na populačný skríning. Zároveň sa ustanovuje zdravotnej poisťovni povinnosť tieto údaje poskytovať Národnému centru zdravotníckych informácií.

čl. I bod 23 (§ 16 ods. 3) §
Existujúce znenie § 25 ods. 1 písm. b) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti umožňuje poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti sprístupniť údaje zo zdravotnej dokumentácie blízkej osobe nežijúcej blízkej osoby. Oprávnené osoby tak majú zákonné právo nahliadať do zdravotnej dokumentácie, a to v celom rozsahu. Zdravotná poisťovňa však nemá povinnosť sprístupniť údaje z účtu poistenca (tzv. výpis z účtu poistenca), a možnosť vydania výpisu z účtu poistenca v súčasnosti nie je legislatívne upravená. Smrťou poistenca poistný vzťah medzi poistencom a zdravotnou poisťovňou zaniká a legislatíva tak neupravuje okruh osôb, ktoré majú nárok na dokumentáciu po smrti osoby, ktorá bola poistencom tej-ktorej zdravotnej poisťovne. Z toho dôvodu sa zavádza povinnosť zdravotnej poisťovni poskytnúť blízkej osobe výpis z účtu poistenca. Slovo „písomne“ znamená v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Poistenec môže o výpis žiadať aj inou formou, napr. elektronicky v jeho zabezpečenej zóne elektronickej pobočky. Uvedená zmena podporí znižovanie nadbytočnej administratívnej záťaže. Zároveň sa navrhuje jasne uviesť, že zdravotná poisťovňa je …

čl. I bod 24 (§ 16 ods. 5) §
Legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na doplnenie písmen v § 16.

čl. I bod 25 (§ 18 ods. 1 písm. b)) §
V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 písm. l) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“) je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný viesť zdravotnú dokumentáciu podľa osobitného predpisu, ktorým sú ustanovenia § 19 až 21 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nakoľko ÚDZS vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti výlučne zo zdravotnej dokumentácie pacienta vedenej poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a v prípade, že ÚDZS zistí pri výkone dohľadu aj nedostatky vo vedení zdravotnej dokumentácie, nakoľko ju posudzuje, je na mieste, aby za zistené porušenia pri výkone dohľadu bol ÚDZS aj orgánom oprávneným v danej veci konať voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (uložiť pokutu). Uvedené oprávnenie voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti konať vo veci uloženia pokuty za porušenie povinnosti podľa …

čl. I bod 26 (§ 18 ods. 1 písm. a)) §
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa dopĺňa kompetencia vydávania platobných výmerov súvisiaca s navrhovaným znením § 77ab.

čl. I bod 27 (§ 20 ods. 1 písm. e)) §
Dopĺňa sa adresa trvalého pobytu, adresa prechodného pobytu a adresa bydliska pre účely prideľovania kódov zdravotníckych pracovníkov, keďže kódy prideľuje pobočka úradu, ktorá je miestne príslušná na základe trvalého alebo prechodného pobytu zdravotníckeho pracovníka.

čl. I bod 28 (§ 20 ods. 1 písm. m)) §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na presun DRG kompetencií z ÚDZS na MZSR.

čl. I bod 29 (§ 20 ods. 1 písm. r)) §
Úprava sa navrhuje za účelom aktualizácie registrov vedených príslušnými inštitúciami. Ide najmä o platné kódy zdravotníckych pracovníkov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zariadení sociálnej pomoci.

čl. I bod 30 až 31 (§ 20 ods. 2 písm. n), §20b až 20ca) §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na presun DRG kompetencií z ÚDZS na MZSR.

čl. I bod 32 (§ 23 ods. 3) §
Vzhľadom na to, že sa vyskytli aplikačné problémy v súvislosti s uplatňovaním zákona č. 581/2004 Z. z. pri dojednaní pracovných podmienok s predsedom úradu alebo so zástupcom predsedu (ak funkciu predseda ÚDZS nevykonáva podľa § 23 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z.) navrhuje sa úprava zákona ako úpravu lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave Zákonníka práce. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. predsedu ÚDZS vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra zdravotníctva. Dňom, ktorý bol určený za deň nástupu do funkcie predsedu ÚDZS, mu vzniká pracovný pomer k úradu, ak v čase vymenovania nebol zamestnancom úradu (ako predpoklad uzatvorenia pracovnej zmluvy podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce). Podľa § 7 ods. 3 Zákonníka práce so zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila, čo je v praxi ťažko aplikovateľné. …

čl. I bod 33 (§ 25 ods. 2) §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu mzdy predsedu úradu a jeho zástupcu priamo v zákone.

čl. I bod 34 (§ 28 ods. 6) §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na presun DRG kompetencií z ÚDZS na MZSR.

čl. I bod 35 (§ 43 ods. 3) §
Zo súčasnej legislatívnej úpravy vyplýva, že osoba oprávnená na výkon dohľadu nie je povinná v prípade úmrtia dotknutej osoby (t. j. osoby, ktorej práva a právom chránené záujmy mali byť porušené) vykonať dohľad na mieste. Osobe oprávnenej na výkon dohľadu tak môžu pri výkone dohľadu na diaľku uniknúť skutočnosti, ktoré by boli v prípade výkonu dohľadu na mieste zjavné. Na základe uvedeného sa zavádza úradu povinnosť získavať informácie z originálu zdravotnej dokumentácie. Úrad je taktiež povinný zistiť skutočný stav personálneho zabezpečenia a funkčnosť zariadenia, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti. Z aplikačnej praxe vyplýva, že osoba oprávnená na výkon dohľadu nevykonala výkon dohľadu na mieste, v dôsledku čoho jej uniklo, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nezriaďoval jednotku intenzívnej starostlivosti, a teda zdravotná starostlivosť principiálne nemohla byť poskytnutá správne vzhľadom na potreby dotknutej osoby, ktorej zdravotný stav si takúto starostlivosť vyžadoval. Ďalším príkladom je zlyhanie dohliadaného subjektu umožniť použitie, resp. funkčnosť privolávacieho zariadenia v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, následkom …

čl. I bod 36 (§ 43 ods. 7) §
Z aplikačnej praxe vyplýva, že pri posudzovaní správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti, vykonáva takéto posudzovanie osoba oprávnená na výkon dohľadu, ktorá nie je odborne spôsobilá v daných pracovných činnostiach tak, ako je to ustanovené v súčasnom znení zákona. Inými slovami, prizvaná osoba vykonáva dohľad v odbore, ktorý nie je tejto osobe príbuzný. Príčinou tohto problému je pravdepodobne doterajší legislatívny text § 43 ods. 7, ktorý je aplikovateľný len na dohľad na mieste. Z tohto dôvodu je táto časť vety odstránená, aby bolo zrejmé, že odborná spôsobilosť v daných pracovných činnostiach je nevyhnutnosťou v každom prípade – či sa jedná o výkon dohľadu na mieste, alebo dohľadu na diaľku.

čl. I bod 37 (§ 43 ods. 10) §
Vypracovanie znaleckých posudkov, buď na žiadosť oprávnenej osoby, alebo v trestnom konaní, je časovo zdĺhavé a nezriedka presahuje obdobie jedného kalendárneho roka. Limitovanie možnosti podania podnetu na jeden rok by mohlo byť upretím možnosti poškodených resp. ich pozostalých, aby na základe výsledkov znaleckého dokazovania mohol byť vykonaný nový dohľad. Z toho dôvodu sa predlžuje lehota podania podnetu na nový výkon dohľadu na dva roky od ukončenia predchádzajúceho dohľadu v tej istej veci.

čl. I bod 38 (§ 43 ods. 11 až 13) §
Z konkrétnych skúseností pri vykonávaní dohľadu na podnet oprávnenej osoby vyplýva štandard, že „prvý“ dohľad skončí s negatívnym výsledkom, teda konštatovaním, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne. Tento dohľad – rovnako štandardne – vykonáva pobočka úradu v regióne, v ktorom má sídlo dohliadaný subjekt (poskytovateľ zdravotnej starostlivosti). Po vznesení relevantných námietok proti „prvému“ dohľadu a začatí nového dohľadu, keď dohľad vykonáva iná než „miestne príslušná“ pobočka úradu, sa konštatujú na základe rovnakých podkladov (zdravotnej dokumentácie) početné a závažné pochybenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Z dôvodu zachovania objektivity, ako aj v záujme teórie zdania objektivity sa navrhuje vylúčenie miestne príslušnej pobočky úradu z vykonávania dohľadu. Postavenie konzultanta –tzv. prizvanej osoby úradu je dosiaľ právne neukotvené, hoci práve stanovisko konzultantov má väčšinou významný vplyv na záver dohľadu. Navrhovanou úpravou sa tak zlegitimizuje, resp. z roviny interných predpisov úradu prenesie priamo do zákona (právne klarifikuje) tak samotný „inštitút“ konzultanta, ako aj jeho postavenie na úrovni znalca v prípade úmrtia osoby. Zároveň sa v …

čl. I bod 39 (§ 43a) §
Z doterajšej praxe úradu pri výkone dohľadu v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti a verejného zdravotného poistenia vyplýva potreba vymedzenia právneho postavenia osoby, ktorá podáva na úrad podnet na vykonanie dohľadu a upravenia vzťahu medzi úradom a touto osobou. Podľa súčasného znenia právnej úpravy, ak sa osoba domnieva, že sa jej neposkytla zdravotná starostlivosť správne, má právo písomne požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nápravu, pričom ak poskytovateľ žiadosti nevyhovie alebo neinformuje žiadateľa o spôsobe vybavenia žiadosti najneskôr do 30 dní od podania žiadosti žiadateľom, osoba má právo požiadať úrad o vykonanie dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti (§ 17 zákona č. 576/2004 Z. z.). Súčasná právna úprava nepriznáva iné práva osobe, ktorá sa domnieva, že jej nebola správne poskytnutá zdravotná starostlivosť, ani osobe, ktorá sa domnieva, že boli porušené jej práva alebo právnom chránené záujmy pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia, ani neupravuje postavenie tejto osoby, jej zákonného zástupcu alebo blízkych osôb pri dohľade. Navrhovaná úprava vymedzuje okruh osôb a ich blízkych osôb, …

čl. I bod 40 (§ 45 ods. 2 písm. c)) §
Navrhovaná právna úprava rozpoznáva dva druhy protokolov. Tento bod ustanovuje predbežný protokol, na základe ktorého sa musí úrad dostatočne vysporiadať s námietkami poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Taktiež sa navrhuje predĺžiť lehota na vyjadrenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti k protokolu prostredníctvom takzvaných námietok.

čl. I bod 41 (§ 45 ods. 2 písm. e)) §
Podobne ako pri predbežnom protokole, osoba oprávnená na výkon dohľadu je povinná vyhotoviť záverečný protokol. To platí len v prípade ak dohliadaný subjekt vysloví námietky k predbežnému protokolu.

čl. I bod 42 (§ 46 ods. 1 písm. d)) §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zavedenie predbežného protokolu a záverečného protokolu.

čl. I bod 43 (§ 46 ods. 1 písm. f) až g) §
Upravujú sa povinnosti dohliadaného subjektu spojené s výkonom dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, tak aby poskytovateľ informoval svojich zamestnancov o vykonanom dohľade nad zdravotnou starostlivosťou (najmä o konkrétnych porušeniach ustanovení právnych predpisov), a tak aby mal poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zákonnú povinnosť prijať opatrenia, ktoré mu uloží úrad.

čl. I bod 44 (§ 46 ods. 2) §
V písmene a) sa spresňuje terminológia (nie žiadosť, ale podnet). Doterajšie písmeno b) umožňuje dohliadanému subjektu počas dohľadu a najneskôr v čase oboznámenia sa s protokolom vyjadriť sa k zisteniam. V navrhovanom písmene b) sa spresňuje právo dohliadaného subjektu podať písomné vyjadrenie k podnetu (pred vypracovaním protokolu). V novom písmene c) sa definuje právo dohliadaného subjektu podať písomné námietky proti predbežnému protokolu tak, aby nadväzovalo s povinnosťami osoby oprávnenej na výkon dohľadu a s realitou. Nové písmeno d) mení povinnosť dohliadaného subjektu (zúčastniť sa prerokovania námietok) na právo dohliadaného subjektu (zúčastniť sa prerokovania námietok, resp. oboznámenia z preverenia opodstatnenosti písomných námietok).

čl. I bod 45 (§ 46a) §
V procese výkonu dohľadu si úrad zabezpečuje zdravotnú dokumentáciu aj od tretích osôb, ktoré nie sú dohliadanými subjektmi. Povinnosť tretích osôb, ktoré disponujú potrebnými listinami alebo inými dôkazmi o poskytnutej zdravotnej starostlivosti, nie je v zákone nikde uložená. Odmietnutím poskytnutia potrebných informácií zo strany tretích osôb môže prispieť k zmareniu výkonu dohľadu, preto sa navrhujú uzákoniť súčinnosť tretích osôb.

čl. I bod 46 (§ 47) §
Proces výkonu dohľadu úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nie je z pohľadu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vnímaný ako spravodlivý najmä z dôvodu súčasného znenia § 47 ods. 4 podľa ktorého je „dohľad skončený v deň prerokovania písomných námietok dohliadaného subjektu proti protokolu.“ V súčasnosti platí, že protokol je záverečným dokumentom dohľadu a dohliadaný subjekt má právo podať písomné námietky a zúčastniť sa prerokovania písomných námietok, avšak tieto námietky už nemenia obsah a záver protokolu. Z toho vyplýva, že písomné námietky a prerokovanie písomných námietok je právne irelevantné. Dohliadaný subjekt by mal mať právo vyjadriť sa k podkladom pre vypracovanie protokolu resp. k záverom odborných konzultantov, mal by mať právo požiadať o vypočutie k zisteniam dohliadajúcej osoby/tímu dohliadajúceho subjektu s ich zapracovaním do protokolu pred vypracovaním protokolu. Z toho dôvodu sa navrhuje zaviesť dva druhy protokolov a dohliadanému subjektu je priznané právo vyjadriť sa k výkonu dohľadu zhodnoteného v predbežnom protokole prostredníctvom písomných pripomienok, ktoré sú vo forme námietok zakomponované v …

čl. I bod 47 a 49 (poznámka 71a, § 50 ods. 2 a ods. 5) §
Z aplikačnej praxe vyplýva, že ÚDZS postupuje výsledky svojej dohľadovej činnosti na Ministerstvo zdravotníctva s nasledujúcim záverom: „Počas výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou boli u dohliadaného subjektu v dohliadanom období ako vedľajší nález zistené aj iné nedostatky, ktoré spočívali vo vedení zdravotnej dokumentácie pacienta“, pričom z protokolu úradu ani z tejto záverečnej vety v prevažnej väčšine nie je vôbec zrejmé, o aké porušenie zákonnej povinnosti presne ide, nakoľko úrad odôvodní postúpenie všeobecnou formuláciou „zdravotná dokumentácia pacienta nebola vedená v dostatočnom rozsahu“, „v dekurzoch v chorobopise zápisy lekárov neinformujú v adekvátnom rozsahu o aktuálnom zdravotnom stave pacienta“, prípadne „v zdravotnej dokumentácii je nesúlad medzi lekárskym a sesterským záznamom“, bez uvedenia právneho predpisu, ktorý mal byť týmto konaním porušený a bez akýchkoľvek ďalších detailných informácií. Takto v praxi dochádza k situácii, kedy ÚDZS síce využije svoju kompetenciu podľa § 50 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z., no v konečnom dôsledku na preukázanie domnienky ÚDZS o možnom porušení zákona MZSR musí vykonať …

čl. I bod 50 (§ 50 ods. 12) §
Súčasný právny rámec neupravuje výšku sankcie v prípade opakovaného porušenia zdravotnej starostlivosti tým istým poskytovateľom. Navrhovaná úprava tak umožňuje ÚDZS v takýchto prípadoch uložiť vyššiu pokutu, pričom úrad berie do úvahy závažnosť zistených nedostatkov (napríklad v prípade úmrtia).

čl. I bod 51 (§ 61 ods. 6 písm. c)) §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie písmena v § 20 ods. 2.

čl. I bod 52 (§ 64 ods. 2) §
Aktuálna výška pokút pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je podstatne nižšia než bol pôvodný zámer zákonodarcu v roku 2007. Zákon č. 530/2007 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach ustanovil pokutu do výšky 1 milióna Sk (súčasne 33 193 EUR) ak išlo o fyzickú osobu, a 5 miliónov Sk (165 969 EUR), ak išlo o právnickú osobu. Navrhované znenie zavádza priblíženie sa k pôvodnému zámeru, a to z dôvodu preventívneho účinku, ako aj samotného sankčného mechanizmu, ktorý tak odrazí sociálnoekonomický vývoj v spoločnosti.

čl. I bod 53 (§ 64 ods. 7) §
V nadväznosti na zavedenie povinnosti tretích osôb poskytnúť súčinnosť úradu sa zavádza inštitút pokuty za nesplnenie tejto povinnosti.

čl. I bod 54 (§ 64 ods. 9) §
Za predpokladu, že výkon prvého dohľadu trvá 9 – 14 mesiacov, resp. dlhšie a následné konanie (t. j. nový dohľad v tej istej veci) trvá približne rovnaký čas, lehota na uloženie sankcie vyprší už len samotným vykonaním dohľadu. Súčasné nastavenie lehôt poskytuje vysoký predpoklad pre nemožnosť uložiť sankcie dohliadanému subjektu. Vzhľadom na skúsenosti z aplikačnej praxe sa preto navrhuje predĺženie lehoty na uloženie pokuty.

čl. I bod 55 (§ 65 ods. 3) §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu lehoty na uloženie pokút.

čl. I bod 56 (67a, 67b, 67c a 67d) §
V súvislosti s rozpočtovaním výdavkov podľa typov zdravotnej starostlivosti (bod 21) ako aj presunom kompetencií súvisiacich so systémom DRG (bod 1) sa upravuje postavenie MZSR ako vykonávateľa štátnej správy v týchto oblastiach. Z daného vyplýva, že kompetencie centra pre klasifikačný poskytovateľov, osvedčovanie zhody a odborná spôsobilosť pre klasifikačný systém spadajú do kompetencií MZSR. Znenie platných ustanovení sa len presúva do kompetencií MZSR.

čl. I bod 57 (Poznámka pod čiarou v § 76 ods. 3 písm. k)) §
Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

čl. I bod 58 (§ 76 ods. 5 písm. a)) §
Prax ukazuje, že pre plnenie úloh samosprávneho kraja na úseku preneseného výkonu štátnej správy je nevyhnutná spolupráca samosprávnych krajov so zdravotnými poisťovňami, ktorá už nemôže byť založená len na dobrovoľnosti spolupráce. Ako príklad uvádzame kompetenciu samosprávneho kraja podľa § 46 ods. 1 písm. l) pri určovaní zdravotných obvodov, kedy pri súčasnom nedostatku lekárov (všeobecní, pediatri, zubári) nie je plnenie tejto kompetencie bez aktívnej spolupráce zdravotných poisťovní reálne možné. Samosprávne kraje disponujú len informáciou o počte pridelených ulíc. Táto informácia je však už dnes nedostatočná. Z dôvodu správneho a efektívneho výkonu tejto povinnosti, a z dôvodu rovnomerného a spravodlivého zaťaženia všetkých poskytovateľov sú nevyhnutné ďalšie informácie, napr. počet kapitovaných, resp. počty mesačne ošetrených pacientov. Takisto je nevyhnutná spolupráca pri preverovaní porušenia § 12 ods. 2 písm. a) (odmietnutie pacienta z dôvodu neúnosného pracovného zaťaženia), kedy jedine v spolupráci so zdravotnými poisťovňami vie samosprávny kraj efektívne preveriť skutkový stav.

čl. I bod 59 (§ 76 ods. 9) §
Dopĺňa sa možnosť pre zdravotné poisťovne informovať o svojej činnosti a na základe odôvodnenej žiadosti aj zasielať rôzne typy informácií štatistického, analytického alebo vedecko-výskumného charakteru, ktoré pochádzajú z činnosti zdravotnej poisťovne tretím osobám, čím by sa súčasne neporušila povinnosť mlčanlivosti. Takáto úprava dnes absentuje, pritom je ale bežný štandard, že sa napríklad na tlačových správach verejne informácie prezentujú.

čl. I bod 60 (§ 77ab) §
V súvislosti s už zrealizovanou zmenou, týkajúcou sa predpisovania pohľadávok zdravotnej poisťovne sa ustanovuje a formalizuje popis procesu predpisovania pohľadávok platiteľov poistného voči zdravotnej poisťovni.

čl. I bod 61 (§ 86zd - prechodné ustanovenia) §
Odsek 1 ustanovuje prechodné ustanovenie k zasielaniu údajov do Národného centra zdravotníckych informácii súvisiacich s úpravou informácií v účte poistenca. Odsek 2 ustanovuje prechodné ustanovenie k povinnosti využiť rezervný fond len na krytie strát. Prostriedky, ktoré boli tvorené v rezervnom fonde do účinnosti tohto zákona je možné použiť na účely podľa doterajších predpisov len do konca roka 2021. Odsek 3 ustanovuje prechodné ustanovenie k úprave v navrhovanom znení § 6a ods. 2. Odseky 4 a 5 ustanovujú prechodné ustanovenie, týkajúce sa presunu kompetencií súvisiacich so systémom DRG na Ministerstvo zdravotníctva z ÚDZS. Odsek 6 ustanovuje použiť zákon účinný v súčasnosti na začaté dohľady vzhľadom na navrhované výrazné zmeny v dohľade.

čl. III

čl. III bod 1
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s potrebou zasielania údajov podľa štandardov zdravotníckej informatiky.

čl. III bod 2
Ustanovuje sa povinnosť pre zdravotnú poisťovňu poskytnúť po potvrdení prihlášky údaje o vzniku poistného vzťahu poistenca medzi zdravotnou poisťovňou a poistencom Národnému centru zdravotníckych informácii.

čl. III bod 3
Precizuje sa lehota na poskytovanie údajov zdravotnou poisťovňou do Centrálneho registra poistencov SR a do Národného registra prijímateľov zdravotnej starostlivosti tak, že zdravotná poisťovňa bude poskytovať údaje dva krát mesačne s cieľom skrátenia lehoty a zabezpečenia správnych údajov.

čl. III bod 4 a 5
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 2.

čl. III bod 6
Navrhuje sa rozšíriť výnimka z mlčanlivosti o prípad, kedy sám poistenec, platiteľ poistného alebo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má záujem na zverejnení údajov o ňom. Navrhuje sa, aby bola v zákone výslovne upravená možnosť poistenca, platiteľa alebo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti udeliť súhlas na zverejnenie informácií v konkrétnom rozsahu na vopred určený účel tak, aby tak bolo zrejmé, že nejde o porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť, ak sú údaje zverejnené so súhlasom týchto dotknutých osôb.

čl. XXIV (Zákon č. 581/2004 Z. z.)

čl. XXIV bod 1 (§ 20 ods. 1) §
V nadväznosti na zavedenie informačného systému ePrehliadky Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bude zasielať informáciu o úmrtí príslušnej matrike, Štatistickému úradu SR a Národnému centru zdravotníckych informácií elektronicky.

čl. XXIV bod 2 a 3 (§ 47b ods. 3 a 4) §
Zavedením informačného systému ePrehliadky dôjde k elektronizácii systému prehliadok mŕtvych tiel a prehliadajúci lekár už nebude vypĺňať písomne tlačivo List o prehliadke mŕtveho tela a štatistické hlásenie o úmrtí, ale informácie o prehliadke mŕtveho tela zadá priamo do informačného systému ePrehliadky. V dôsledku uvedeného už prehliadajúci lekár nebude Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou odovzdávať predmetné tlačivo.

čl. XXIV bod 4 a 5 §
Legislatívno technická úprava vnútorných odkazov

čl. III
V zákone č. 581/2004 Z.z.

čl. III § 15a §
Medzi povinnosti poisťovní patrí financovanie Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (ďalej len “inštitút”). Hlavným zdrojom príjmu inštitútu je príspevok zo zdravotných poisťovní. Táto väzba na prostriedky VZP plynie z verejných úloh inštitútu zabezpečiť kvalitu a nestrannosť pri hodnotení zdravotných technológií, čo má priniesť väčšiu istotu a následnú úsporu pri ich následnom hradení. Zriadenie inštitútu spadá do kategórie hodnotového opatrenia policy change, a preto by rozpočet VZP pre rok 2022 mal byť navýšený o výšku príspevku na fungovanie inštitútu. Inštitút nasleduje precedens ÚDZS a Národného centra zdravotníckych informácií. Je tak vytvorený priestor pre väčšiu nezávislosť. Možné iné alternatívy, ako financovanie z kapitoly ministerstva zdravotníctva, prípadne vlastná položka v rozpočte by do budúcna vytvárala neistotu, alebo závislosť. Výška príspevku je nastavená na objem práce inštitútu, konkrétne 30 intervencií v kategorizácii ročne a ďalšie témy.

čl. III § 86zh §
Prechodné ustanovenia stanovujú výšku príspevku na rok 2022, v ktorom má inštitút v pláne fungovať s 16 zamestnancami. Na schválenie prvého rozpočtu nie je potrebné schválenie členov dozornej rady, pričom detailný rozpočet je vysvetlený v dokumente analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy schválený ministerstvom financií.

čl. IV

čl. IV bod 1 §
Cieľom zmeny § 1 ods. 3 je zabezpečenie financovania materských škôl zriadených vysokými školami alebo ústrednými orgánmi štátnej správy. Vzhľadom na zriaďovateľa nejde o „typickú“ súkromnú materskú školu. Zároveň týmto materským školám má byť poskytovaný len „príspevok na výchovu a vzdelávanie“, aj to len vo vzťahu k povinnému predprimárnemu vzdelávaniu. Preto je potrebné odlíšiť financovanie materských škôl zriadených vysokými školami a ústrednými orgánmi štátnej správy od financovania súkromných materských škôl. Na dosiahnutie tohto cieľa uvedení zriaďovatelia nemôže byť na účely zákona č. 597/2003 Z. z. vnímaní ako „iné právnické osoby“.

čl. IV bod 2 a 5 §
Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na terminologické zmeny v § 13 zákona č. 245/2008 Z. z. v rámci novelizačného článku I.

čl. IV bod 3 §
Technická úprava § 3 ods. 2 v nadväznosti na doplnenie možnosti o ďalších zriaďovateľov, ktorý budú môcť poskytovať povinné predprimárne vzdelávanie a nadväznosť na financovanie, keďže je potrebné poskytovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie upraviť aj vo vzťahu k rozpočtovej kapitole, z ktorej sa bude tento príspevok poskytovať.

čl. IV bod 4
V novelizačnom článku I sa doplnením nového písmena do § 2 zákona č. 245/2008 Z. z. zavádza pojem „účastník výchovy a vzdelávania“ pre doterajších „žiakov“ nad 27 rokov. V nadväznosti na tento nový pojem je potrebné upraviť aj normatívne financovanie na tieto osoby. Prvým krokom je právna fikcia na účely zákona č. 597/2003 Z. z. tak, aby bol na tieto osoby aplikovateľný § 4. Následne normatívne financovanie týchto osôb bude upravené v rámci novely nariadenia vlády č. 630/2008 Z. z.

čl. IV bod 6
Úprava súvisí so skutočnosťou, že nepredvídateľnosť nákladov nemusí byť spojená výlučne s ich špecifickým charakterom. Preto sa tieto náklady rozdeľujú na dve skupiny: tie, ktoré majú špecifický charakter, a tie, ktoré nemožno predvídať.

čl. IV bod 7
Vzhľadom na to, že cieľom zriaďovania materských škôl vysokými školami, resp. ústrednými orgánmi štátne správy má byť rozšírenie kapacít povinného predprimárneho vzdelávania, aj ich financovanie zo štátneho rozpočtu má byť zamerané práve na túto činnosť. Preto sa navrhuje poskytovanie finančných prostriedkov pre týchto zriaďovateľov obmedziť len na „príspevok na výchovu a vzdelávanie“, aj to len vo vzťahu k povinnému predprimárnemu vzdelávaniu.

čl. IV bod 8
Zmena sankcie vo vzťahu k neoprávnenému použitiu finančných prostriedkov získaných na základe zákona č. 597/2003 Z. z.

čl. IV bod 9
Na účely príspevku na výchovu a vzdelávanie pre registrované zariadenie sa jednoznačne upravuje, že zriaďovateľ má poskytovať ministerstvu školstva nielen samotný počet detí.

čl. IV bod 10
Prechodne sa upravuje financovanie účastníkov výchovy a vzdelávanie, ako novovytvorenej skupiny osôb tak, aby sa nový mechanizmus nevzťahoval na tých, ktorí začali štúdium podľa doterajších predpisov. Rovnako sa na prechodné obdobie zachováva aj financovanie zariadení poradenstva a prevencie, keďže k transformácii existujúcich dochádza až od 1. januára 2023.

čl. IV bod 11 a 12
Legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na zmenu terminológie a s cieľom zjednotenia pojmov.

čl. IV

čl. IV bod 1 a 2 §
(K § 18 ods. 1 nové písmeno aj) a § 23 ods. 1 nové písmeno be)) Navrhovaná úprava ukladá poskytovateľom lekárenskej starostlivosti a veľkodistribútorom liekov povinnosť mlčanlivosti o všetkých informáciách, ktoré vyplývajú zo zmluvy o podmienkach úhrady lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny a predstavujú obchodné tajomstvo alebo dôvernú informáciu. Zmluvy o podmienkach úhrady obsahujú dôverné informácie, ktorých zverejnenie alebo sprístupnenie tretím osobám by mohlo mať významne negatívny dopad na držiteľov registrácie liekov a výrobcov zdravotníckych pomôcok a potravín a výkon ich podnikateľskej činnosti v iných štátoch. Nezabezpečením riadnej ochrany týchto dôverných informácií môže dôjsť k neochote držiteľov registrácii liekov a výrobcov zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín pristúpiť k negociácii a uzatvoreniu zmlúv o podmienkach úhrady, ktoré sú významným nástrojom znižovania nákladov vynakladaných najmä na lieky a zabezpečeniu dostupnosti najmä inovatívnych liekov a špeciálnych zdravotníckych materiálov pre slovenských pacientov.

čl. II
Zmeny v prerozdeľovacom mechanizme sa premietajú do osobitného zákona č. 581/2004 Z. z. do účtu poistenca a do ustanovení, podľa ktorých si údaje medzi sebou vymieňajú zdravotné poisťovne pri prepoistení poistenca. Zavádza sa explicitne povinnosť pre zdravotné poisťovne zbierať údaje o poistencoch, ktorí sú osobami so zdravotným postihnutím.

čl. XVIX
(Zákon o zdravotných poisťovniach) Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

čl. III (zákon č. 581/2004 Z. z.)
Cieľom návrhu je návrat k takej právnej úprave, ktorá bola dlhoročnou zaužívanou súčasťou zákona pred účinnosťou zákona č. 540/2021 Z. z., a teda návrat k štandardnejšiemu spôsobu ustanovovania predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou do funkcie a jeho odvolávania z funkcie výkonnou mocou, ktorej je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou súčasťou. Týmto návrhom sa tiež opätovne dopĺňajú medzi dôvody na odvolanie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vládou aj ďalšie závažné dôvody, ktorými je najmä konanie, ktoré vyvoláva alebo je spôsobilé vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie, pričom vymenované dôvody neznamenajú, že nie je možné odvolať predsedu aj z iných ako vymenovaných dôvodov v prípadoch, ak by činnosť predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bola v rozpore s činnosťou a poslaním Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako takého, ako aj s cieľmi zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení …

čl. XI
(Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) V roku 2023 rástli výdavky na zdravotnú starostlivosť významne nad rámec očakávania vzhľadom na mimoriadne zvyšovanie platov ako aj dofinancovanie v roku 2023. V roku 2022 bol novelizovaný zákon č. 581/2004 Z. z. (zákonom č. 518/2022 Z. z.) a navrhnuté príspevky na činnosť Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR, Národného centra zdravotníckych informácií a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou boli nastavené na očakávané príjmy verejného zdravotného poistenia o 1 mld. eur nižšie. Navrhuje sa zníženie výšky percentuálnej sadzby príspevkov na činnosť Operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby, Národného centra zdravotníckych informácií a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, keďže príjmy sú výrazne vyššie, a v záujme šetrenia prostriedkov verejného zdravotného poistenia, je tento krok nevyhnutný.

čl. IV
Zákon č. 581/2004 Z. z. upravuje údaje, ktoré vedú zdravotné poisťovne o poistencoch, a to vrátane údajov o príjmoch platiteľov poistného. Uvedené údaje sú potrebné pre posúdenie nároku na adresnú energopomoc, ktorú kompetenčne zastrešuje ministerstvo. Úprava nadväzuje na úpravu zákona č. Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov