zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (zrušený)

Návrh zákona o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadväzuje na zmeny v organizácii štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, ktoré vstúpili do platnosti v roku 2004 v rámci plnenia programového vyhlásenia vlády a transformačných krokov v rezorte zdravotníctva. Návrh zákona zohľadňuje pripomienky Komisie Európskej únie v poslednej hodnotiacej správe pred vstupom do Európskej únie a pripomienky expertov z hľadiska úplnej transpozície právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Príprave zákona predchádzalo vypracovanie Koncepcie verejného zdravotníctva, ktorá bola predložená vláde Slovenskej republiky v marci 2004, a ktorá vychádzala z analýzy stavu riešenia problematiky verejného zdravotníctva vo svete a z potrieb Slovenska, ako aj z rozhodnutia č. 1786 Európskeho parlamentu a Rady Európy zo dňa 23. 9. 2002 o programe a činnostiach v oblasti verejného zdravia na roky 2003 – 2008 v rámci Európskej únie (zlepšiť informovanosť a vedomosti pre vývoj verejného zdravia, zvýšiť schopnosť rýchlejšieho reagovania proti ohrozeniu zdravia, vrátane bioterorizmu koordinovaným spôsobom, podporovať zdravie a predchádzať chorobám sledovaním a hodnotením determinantov zdravia).
Problematikou ochrany verejného zdravia v súčasnosti upravuje zákon NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Tento zákon bol niekoľkokrát novelizovaný vzhľadom na prudký rozvoj a zmeny v oblasti verejného zdravotníctva. Zákon č. 272/1994 Z.z. tvoril základnú bázu, z ktorej vychádza aj predkladaný návrh zákona o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide však skutočne len o základ, ktorý nám umožnil využiť všetky praktické vedomosti s výkonom verejného zdravotníctva v podmienkach Slovenskej republiky a vyhnúť sa tak chybám pri príprave nového návrhu zákona, ktorý bude prvým zákonom o verejnom zdravotníctve v podmienkach samostatnej Slovenskej republiky. Hlavný rozdiel medzi novo predkladaným návrhom zákona a zákonom NR SR č. 272/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov je v smerovaní a filozofii zákona, ktorý opúšťa zažitý systém verejného zdravotníctva vychádzajúci z modelu hygienicko-epidemiologickej starostlivosti, ktorý je plne orientovaný na výkon činností zameraných na ochranu verejného zdravia, represívnych činností, v tomto prípade reprezentovanej štátnym zdravotným dozorom.
Predkladaný návrh zákona o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov plne akcentuje najnovšie trendy vo výskume a výučbe verejného zdravotníctva a prenáša najnovšie poznatky a potreby do každodennej praxe práve prostredníctvom návrhu tohto zákona. Základnou charakteristickou črtou tohto zákona je jeho zameranie na zdravie a všetky jeho aspekty a nie na chorobu. Zákon sa zameriava na základné zložky verejného zdravotníctva, ktorými sú ochrana, podpora a rozvoj verejného zdravia.
Ochrana verejného zdravia je zachovaná prostredníctvom výkonu štátneho zdravotného dozoru, ale je obohatená aj o prvky podpory a rozvoja zdravia ako súčastí verejného zdravotníctva. Cieľom podpory a rozvoja zdravia je zvýšiť osobnú zodpovednosť každého občana i celej spoločnosti za zdravie ako jedného zo základných ukazovateľov rozvoja a prosperity každej rozvinutej spoločnosti. Návrh zákona sa snaží aktívne pristupovať k verejnému zdraviu, ako k javu, ktorý by nemal byť cieľom pri aplikovaní všetkých činností a funkcií verejného zdravotníctva v praxi, ale mal by byť každodennou súčasťou života každého jednotlivca i celej spoločnosti.
Dôležitou úlohou verejného zdravotníctva je taktiež vytvorenie systému, ktorý bude priamo ovplyvňovať všetky oblasti života spoločnosti, ktorých činnosti môžu pozitívne alebo negatívne ovplyvniť vývoj verejného zdravia. Tento systém práce povedie k väčšiemu zainteresovaniu celej spoločnosti ako i jej jednotlivých zložiek a súčastí k podpore a rozvoju verejného zdravia na všetkých úrovniach (lokálnej, regionálnej, národnej). Jedine takýmto spôsobom bude možné efektívne ovplyvňovať determinanty zdravia ako základné zložky zdravia a využívať všetky vynaložené zdroje (finančné, materiálne, ľudské). Výsledkom takéhoto postupu by mala byť efektívnejšia primárna prevencia a pozitívny rozvoj verejného zdravia aj prostredníctvom tvorby politiky zdravia na lokálnych a regionálnych úrovniach so zainteresovaním lokálnej a regionálnej samosprávy a zástupcov občanov a implementovanie problematiky zdravia do verejnej politiky (zdravá verejná politika).
Štátnu správu na úseku verejného zdravotníctva budú plniť orgány verejného zdravotníctva, ktorými budú Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) a krajské úrady verejného zdravotníctva.
Sieť krajských úradov verejného zdravotníctva sa mení z 36 úradov s právnou subjektivitou na osem krajských úradov verejného zdravotníctva zo sídlom v krajskom meste. S ohľadom na reštruktualizáciu štátnej správy a zmeny v počte krajských úradov verejného zdravotníctva je možné očakávať úspory vo výdavkoch na štátny rozpočet. Úsporu finančných prostriedkov prinesie aj zmena organizácie pracovísk krajských úradov verejného zdravotníctva, ktoré budú zriadené v obci mimo krajského mesta, pretože tieto nebudú obsahovať úseky hospodárskych a technických činností, ktoré bude mať krajský úrad verejného zdravotníctva, a tak sa náplň týchto pracovísk bude sústreďovať len na výkon odborných činností v ochrane, podpore a rozvoji zdravia. Takýto systém nám umožní zvýšiť flexibilitu pri zriaďovaní pracovísk krajských úradov verejného zdravotníctva, ich štruktúra a náplň činností pritom bude vychádzať plne s lokálnych potrieb, úrovne verejného zdravia a determinantov zdravia.
Prijatím zákona a jeho vykonávacích predpisov sa dosiahne kompatibilita s právom Európskej únie v oblasti verejného zdravotníctva. Zákon sa člení do samostatných častí z hľadiska riešenej problematiky. Vzhľadom na šírku problematiky je potrebné k zákonu vydať viacero vykonávacích všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom sa navrhuje vydať niektoré z nich formou aproximačných nariadení vlády. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Súčasťou materiálu sú aj návrhy vykonávacích všeobecne záväzných právnych predpisov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
a) identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z pohľadu Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä z Aktu o podmienkach pristúpenia a jeho príloh a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky: návrh právneho predpisu je uvedený v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005,
b) identifikácia záväzkov vyplývajúcich z návrhu gestorstva smerníc: Záväzky z gestorstva smerníc nemajú vzťah k návrhu zákona.
4. Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a Európskej únie:
a) v primárnom práve v čl. 153 Zmluvy o Európskej únii v amsterdamskom znení
b) v sekundárnom práve:
1. Smernica Rady 98/83/ES z 3.novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu.
2. Smernica Rady 76/160/EHS z 8.decembra 1975 o kvalite vody určenej na kúpanie.
3. Smernica Rady 96/29 EURATOM z 13. mája 1996, ktorou sa ustanovujú základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľov pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia.
4. Smernica Rady 90/641 EURATOM zo 4. decembra 1990 o zabezpečení ochrany externých pracovníkov vystavených riziku ionizujúceho žiarenia počas ich činností vykonávaných v kontrolovanom pásme.
5. Smernica Rady 97/43 EURATOM z 30. júna 1997 o ochrane zdravia jednotlivcov pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia vo vzťahu k lekárskej expozícií.
6. Smernica Rady 92/3 EURATOM z 3. februára 1992 o dozore a kontrole preprav rádioaktívneho odpadu medzi členskými krajinami vrátane preprav do a mimo Spoločenstva.
7. Smernica Rady 89/618 EURATOM z 27.novembra 1989 o informovaní verejnosti a prijatých opatreniach na ochranu zdravia v prípade radiačnej havárie
8. Smernica Rady 76/768/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii práva členských štátov v oblasti kozmetických výrobkov v znení smernice 76/661/EHS, 82/147/EHS, 82/368/EHS, 83/191/EHS, 83/341/EHS. 83/496/EHS, 83/574/EHS, 84/415/EHS, 85/391/EHS, 86/179/EHS, 86/199/EHS, 87/137/EHS, 88/233/EHS, 88/667/EHS, 89/174/EHS, 89/679/EHS, 90/121/EHS. 91/184/EHS, 92/8/EHS, 92/86/EHS, 93/35/EHS, 93/47/EHS, 94/32/ES, 95/34/ES, 96/41/ES, 97/1/ES, 97/18/ES, 97/45/ES, 98/16/ES, 98/62/ES, 2000/6/ES, 2000/11/ES a 2000/41/ES, 2002/34/ES, 2003/1/ES, 2003/15/ES, 2003/16/ES, 2003/80/ES, 2003/83/ES, 2004/87/ES, 2004/88/ES, 2004/93/ES, 2004/94/ES.
Smernica Rady 74/556/EHS zo 4. júna 1974, ktorou sa stanovujú podrobnosti o prechodných opatreniach týkajúcich sa činností, ktoré súvisia s obchodovaním a distribúciou toxických výrobkov, a činností, ktoré zahŕňajú odborné využitie takýchto výrobkov, vrátane činností sprostredkovateľov.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: Úplná zhoda
6. Gestor: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie: Pri príprave zákona sa experti nezúčastnili
.
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
Odhad dopadov na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov
Návrh zákona mení organizáciu štátnej správy vo verejnom zdravotníctve smerom k znižovaniu počtu jednotlivých pracovísk. Zákonom bude zriadených 8 krajských úradov verejného zdravotníctva s možnosťou že na výkon niektorých činností štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva môžu byť zriadené jeho pracoviská aj mimo krajského mesta. Predpokladá sa zriadenie pracovísk vo vybraných okresných mestách, v ktorých v súčasnosti existujú regionálne úrady verejného zdravotníctva. Zriadenie týchto pracovísk na báze súčasných regionálnych úradov verejného zdravotníctva umožní Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky využiť existujúcu infraštruktúru. S ohľadom na túto skutočnosť je možné predpokladať úsporu na mzdovom fonde vo výške 6 840 tis. a na odvodoch 2 380. tis., čo je spolu, po odrátaní nákladov spojených so zrušením cca 38 pracovných miest (1 700 tis.), 7 520 tis. v roku 2006. V ďalších rokoch sa predpokladá s úsporou na mzdovom fonde a na odvodoch 9 220 tis. ročne.
Odhad dopadov na obyvateľov a hospodárenie podnikateľskej sféry
Finančný dopad na obyvateľov sa neočakáva. Návrh zákona o verejnom zdravotníctve upravuje aj problematiku zdravia pri práci, ktorá obsahuje povinnosť zamestnávateľa uhradiť náklady na preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci. Nejde o zavedenie novej povinnosti pre zamestnávateľa, pretože takáto povinnosť bola zavedená zákonom NR SR č. 330/1996 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci § 8a ods. 1 písm. n), ktoré ukladá zamestnávateľovi zabezpečiť podľa miery ohrozenia zdravia a pre vybrané povolania pravidelné lekárske preventívne prehliadky a lekárske prehliadky ustanovené osobitnými predpismi. Osobitnými predpismi podľa odkazu v tomto zákone je aj zákon NR SR č. 272/1994 o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Právna úprava, ktorá sa nachádza v návrhu zákona o verejnom zdravotníctve nahrádza zákon č. 272/1994 a presne špecifikuje podmienky výkonu a frekvenciu preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci s ohľadom na špecifiká pracovného prostredia, zdravotné riziká, a to v akej kategórií sa daná práca nachádza (pozn. štyri kategórie z toho III. a IV. sú rizikové práce). V súčasnej dobe sa náklady na preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci pohybujú v rozmedzí od 1 500,-Sk až 2000,-Sk. Vo vybraných prípadoch, najmä keď sa práca nachádza v tretej a štvrtej kategórií však môže cena preventívnej prehliadky stúpnuť na 4000,-Sk až 5000,-Sk. Výšku nákladov na preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci je s ohľadom na variabilitu rizikových faktorov (hluk, vibrácie, nadmerná fyzická záťaž, zvýšená prašnosť, karcinogénne látky atď.) a typov prác takmer nemožné presne vypočítať a je pre každý typ pracoviska individuálna.
Odhad dopadov na zamestnanosť
Zmena organizácie štátnej správy vo verejnom zdravotníctve spôsobí, že dôjde k zníženiu asi 38 pracovných miest.
Odhad environmentálnych vplyvov
Prijatie návrhu zákona nebude mať dopad na životné prostredie.

čl. I

čl. I § 1 §
Vymedzuje sa predmet úpravy zákona. Predmet úpravy sa člení do ôsmich okruhov, ktoré zákon pokrýva z hľadiska vecnej problematiky. Oblasti, ktoré návrh zákona upravuje sú organizácia a výkon verejného zdravotníctva, podmienky ochrany verejného zdravia, základné charakteristiky determinantov zdravia, opatrenia orgánov verejného zdravotníctva pri mimoriadnych udalostiach, podmienky prevencie ochorení u ľudí, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri ochrane verejného zdravia, výkon štátneho zdravotného dozoru a ukladanie sankcií.

čl. I § 2 §
Do základných pojmov sú zaradené tie pojmy, ktoré sú dôležité pre správne vymedzenie problematiky upravenej zákonom a dotýkajú sa viacerých častí zákona. Oproti zákonu NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, návrh zákona o verejnom zdravotníctve zmenšuje a zjednodušuje počet uvádzaných definícií a zavádza niektoré nové pojmy. Medzi nové pojmy patrí verejné zdravotníctvo, verejné zdravie, determinanty zdravia, podpora zdravia, prevencia, hodnotenie dopadov na zdravie, epidemiologický dohľad, epidemiologicky závažná činnosť, systém rýchleho varovania pri ohrození verejného zdravia a prevádzkový poriadok. Najvýznamnejšie definície z hľadiska organizácie a výkonu verejného zdravotníctva a jeho smerovania a cieľov sú definície verejného zdravotníctva ako systému zameraného na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia a definícia verejného zdravia. Definícia verejného zdravia vymedzuje pojem verejné zdravie ako stav telesnej a duševnej pohody, ktorý je výsledkom vzťahov medzi ľudským organizmom a determinantami zdravia. Termín verejné zdravie sa nachádza už aj v platnej koncepcii verejného zdravotníctva a zavedenie tohto pojmu aj prostredníctvom legislatívneho …

čl. I § 3 až 6 §
Znenie týchto paragrafov určuje systém verejného zdravotníctva reprezentovaný v oblasti štátnej správy prostredníctvom orgánov verejného zdravotníctva. Ako orgány verejného zdravotníctva určujú Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a krajské úrady verejného zdravotníctva, ktoré majú možnosť zriaďovať pracoviská mimo sídla krajského úradu, ktorým je krajské mesto. Kompetencie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky sú smerované do oblasti metodického riadenia a kontroly verejného zdravotníctva v Slovenskej republike, kým výkon prvého stupňa štátnej správy zabezpečujú krajské úrady verejného zdravotníctva a výkon druhého stupňa štátnej správy vykonáva Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Orgánmi verejného zdravotníctva sú i Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Slovenská informačná služba. Veľmi významnou kompetenciou orgánov verejného zdravotníctva, ktorá je bezpodmienečne nutná pre plnenie úloh verejného zdravotníctva hlavne v podpore zdravia a pri tvorbe intersektorálnej politiky zdravia, je definovanie partnerov pre spoluprácu. Týmito sú pre orgány verejného zdravotníctva ústredné orgány štátnej správy, miestne orgány štátnej správy, …

čl. I § 7 §
Znenie § 7 upravuje problematiku výkonu verejného zdravotníctva orgánmi verejného zdravotníctva, ktoré sú konštituované mimo rezortu zdravotníctva. Súčasná právna úprava tejto problematiky sa nachádza v § 38, zákona NR SR č. 272/1994 o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Štátnu správu na úseku verejného zdravotníctva vykonávajú v pôsobnosti ministerstva obrany Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ministerstva vnútra Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií na úseku železničnej dopravy Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby Slovenská informačná služba, Národného bezpečnostného úradu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v spolupráci s Národným bezpečnostným úradom. Text § 38 obsahuje aj splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzných predpisov, ktoré ustanovia podrobnosti o organizácií a úlohách orgánov verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva. Tieto všeobecne záväzné právne predpisy by mali byť vydané po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky. Navrhovaná právna úprava, ktorá sa nachádza v § 7 presne špecifikuje úlohy …

čl. I § 8 §
Upravuje sa tu problematika zriaďovanie a činnosti národných referenčných centier. Tieto odborné, vysoko špecializované pracoviská, zriadené pre vybrané ochorenie (napr. AIDS, Hepatitída, Biologické zbrane a pod.) alebo determinant zdravia, už v súčasnosti de facto existujú, de iure však nie. Dnes existujúce národné referenčné centrá boli zriadené rozhodnutím ministra zdravotníctva v zmysle zákona č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti ako zriaďovateľ organizácií v odvetví zdravotníctva. S ohľadom na význam národných referenčných centier je potrebné ich vznik, postavenie, činnosť a zánik legislatívne upraviť. Národným referenčným centrom je špecializované pracovisko úradu verejného zdravotníctva, krajského úradu verejného zdravotníctva, vedeckej inštitúcie, pedagogickej inštitúcie alebo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktoré vykonáva špecializované činnosti pre niektoré ochorenie alebo pre niektorý determinant zdravia. Zriaďovateľom národných referenčných centier ostane ministerstvo. Národné referenčné centrum sa zriadi na základe žiadosti najdlhšie na dobu šesť rokov a financovať ho bude …

čl. I § 9 §
Znenie paragrafu upravuje problematiku osvedčení o odbornej spôsobilosti. Ustanovenie odsekov 4 a 5 taxatívne vypočítava okruh činností, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba, ktorej úrad verejného zdravotníctva alebo krajský úrad verejného zdravotníctva vydal na základe žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti po úspešnom vykonaní skúšky pred skúšobnou komisiou zriadenou úradom verejného zdravotníctva alebo krajským úradom verejného zdravotníctva alebo na základe predloženia dokladu o odbornej spôsobilosti vydaným príslušným úradom alebo orgánom členského štátu Európskej únie (v prípade štátneho občana iného členského štátu Európskej únie) osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Na vykonávanie kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie a na vykonávanie hodnotenia zdravotných rizík zo životného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie (okrem osvedčenia o správnej laboratórnej praxi) sa okrem skúšky pred skúšobnou komisiou vyžaduje aj ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore verejné zdravotníctvo a najmenej štvorročná odborná prax alebo ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v technickom, prírodovednom …

čl. I § 10 §
Rozhodovacia činnosť je proces vyhodnocovania zdraviu škodlivých faktorov výrobkov, strojov, zariadení, technologických a pracovných postupov. Návrh zákona ustanovuje, v ktorých prípadoch úrad verejného zdravotníctva alebo krajský úrad verejného zdravotníctva vydáva záväzné stanovisko z hľadiska možného negatívneho vplyvu na zdravie a v ktorých vydáva rozhodnutie ako konečný orgán. Špecifickou oblasťou, v ktorej vydáva rozhodnutia úrad je problematika kozmetických výrobkov. Paragraf taktiež upravuje aj lehoty, ktoré sú odlišné od lehôt stanovených zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

čl. I § 11 a 12 §
Zásadným predpokladom prevzatia a implementácie Smernice Rady 98/83/ES z 3.11.1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu je, aby upravenie požiadaviek na kvalitu pitnej vody, jej ochranu, monitorovanie bolo zakotvené v záväznom právnom predpise. Podobne akceptovanie požiadaviek Smernice Rady 76/160/EHS z 8.decembra 1975, ktorá rámcovo upravuje požiadavky na vodu na kúpanie si vyžaduje ich upravenie v záväznom právnom predpise. Plnením ustanovených povinností sa sleduje, aby boli vytvorené priaznivé podmienky na rekreáciu, posilňovanie zdravia ľudí a predchádzaniu ochoreniam. Predpokladom ochrany zdravia na kúpaliskách je zabezpečenie vyhovujúcej kvality vody, pretože nevhodné chemické a biologické vlastnosti vody môžu nepriaznivo ovplyvniť zdravie a zapríčiniť výskyt prenosných ochorení, alergických a toxických reakcií. Prijatím ustanovení zakotvených v § 11 zákona o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nadväzujúcou prípravou všeobecne záväzného vykonávacieho predpisu o požiadavkách na kvalitu vody na kúpanie a kúpaliská sa dosiahne zhoda legislatívy SR na úseku vody na kúpanie so Smernicou Rady 76/160/EHS týkajúcej sa kvality vody určenej na …

čl. I § 13 §
Navrhovanou právnou úpravou sa sleduje, aby budovy a ich vnútorné prostredie zodpovedali požiadavkám na zabezpečenie zdravých životných a pracovných podmienok a to v štádiu ich navrhovania, projektovania a výstavby, alebo v štádiu rekonštrukcie, údržby a užívania budovy. Dôraz sa kladie na používanie stavebných výrobkov a výrobkov určených na zariadenie stavieb vzhľadom na ochranu zdravia ľudí pred zdraviu škodlivými látkami, ktoré sa z použitých výrobkov môžu uvoľňovať. Požiadavky na tepelno–vlhkostnú mikroklímu, vykurovanie a vetranie musia byť v súlade s fyziologickými potrebami a momentálnymi pocitmi človeka, nesmú pre organizmus človeka predstavovať zbytočnú záťaž. Návrh ustanovuje základné požiadavky na osvetlenie vnútorného prostredia budov. Spôsoby zabezpečenia denného osvetlenia–preslnenia, presvetlenia a umelého osvetlenia. Aktuálna situácia vyžaduje riešiť problematiku vnútorného prostredia budov s nedostačujúcim denným osvetlením, alebo vnútorného prostredia budov bez denného osvetlenia. Preto návrh úpravy ustanovuje osobitné požiadavky na novonavrhované budovy, v ktorých sa trvalé dopĺňanie nedostačujúceho denného svetla svetlom zo zdrojov umelého osvetlenia nesmie zriaďovať. Splnomocňovacie ustanovenie je predpokladom prípravy všeobecne záväzného právneho predpisu, …

čl. I § 14 §
Zásady navrhovania foriem bývania nižšieho štandardu sú v súčasnosti upravené len v informatívnej prílohe STN 73 4301 Budovy na bývanie, ktorá rovnako ako ostatné STN nie je záväzná. Aktuálna sociálna situácia si vyžaduje budovanie bývania nižšieho štandardu, určené najmä na bývanie občanov v hmotnej núdzi alebo sociálne neprispôsobivých, pričom je z hľadiska ochrany verejného zdravia potrebné do platných právnych úprav zakotviť technické požiadavky, ktoré môžu ovplyvniť zdravie užívateľov. Nevyhnutné je najmä uprednostniť požiadavky na ochranu zdravia pred požiadavkami na komfort. Prijatím ustanovení zakotvených v zákone a nadväzujúcou prípravou vykonávacieho všeobecne záväzného právneho predpisu o najnižších hygienických požiadavkách na bývanie v bytoch nižšieho štandardu a ubytovacie zariadenia, bude zabezpečené splnenie uznesenia vlády SR č. 408 z 19.5.1999 k správe o plnení zámerov koncepcie štátnej bytovej politiky. Citovaným uznesením vlády bolo v bode B.2, uložené ministrovi zdravotníctva v nadväznosti na pripravovanú novelizáciu zákona NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov pripraviť všeobecne záväzný právny predpis …

čl. I § 15 §
Navrhovanou právnou úpravou sa sleduje, aby telovýchovné zariadenia (kryté budovy pre šport, nekryté športové ihriská a pieskoviská) zodpovedali požiadavkám na zabezpečenie zdravých životných podmienok už v štádiu ich umiestňovania, aby sa predchádzalo nepriaznivému ovplyvňovaniu prevádzok pri kolízii rôznych funkcií hlukom, prachom a pod. Telovýchovné zariadenia zaznamenali v posledných rokoch prudký rozvoj čo do druhov, ale i používaných prístrojov a telovýchovného náradia. Je preto potrebné, aby záväzná právna úprava riešila základné povinnosti prevádzkovateľov telovýchovných zariadení tak, aby sa tieto služby poskytovali v účelových priestoroch a za podmienok, ktoré umožnia ich správne prevádzkovanie a prevenciu vzniku poškodenia zdravia. Na zabezpečenie plnenia týchto povinností je nutné, aby ministerstvo vydalo všeobecne záväzný právny predpis, ktorý bude konkretizovať požiadavky na takýto typ zariadenia

čl. I § 16 §
Zákon NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v platnom znení zaviedol pojem „zariadenia starostlivosti o ľudské telo“. K takýmto zariadeniam patria kaderníctva, holičstvá, kozmetiky, manikúry, pedikúry, soláriá, masážne salóny a ďalšie zariadenia. Týmto návrhom zákona sa mení tento termín na zariadenia, pri prevádzke ktorých dochádza ku kontaktu s ľudských telom, ku ktorým však naďalej patria kaderníctva, holičstvá, kozmetiky, manikúry, pedikúry, soláriá, masážne salóny a ďalšie zariadenia, v ktorých sa poskytujú osobné služby obyvateľstvu, ktoré v posledných rokoch zaznamenali prudký rozvoj, čo do druhov i metód v nich poskytovaných služieb. Návrh zákona o verejnom zdravotníctve a stanovuje hlavné zásady ochrany zdravia v zariadeniach špecificky ošetrujúcich ľudské telo a s tým súvisiace povinnosti fyzických osôb podnikateľov a právnických osôb, ktoré takéto zariadenia prevádzkujú.

čl. I § 17 §
Návrh zákona v tomto ustanovení upravuje základné povinnosti pri posudzovaní a usmerňovaní environmentálneho hluku. Predmetom navrhovaných ustanovení je zistenie dlhodobého priemerného zaťaženia vonkajšieho prostredia environmentálnym hlukom, v ktorom sú ľudia vystavení tomuto hluku, a to najmä v obytných lokalitách, vo verejných parkoch alebo iných tichých oblastiach v aglomerácii, v tichých oblastiach v otvorenej krajine, v blízkosti škôl, nemocníc a iných na hluk citlivých budov a oblastí. Jednotný postup pri obmedzovaní, prevencii a znižovaní negatívnych účinkov environmentálneho hluku spočíva v posúdení úrovne hlukového zaťaženia prostredia vo vybratých lokalitách pomocou hlukového mapovania na základe jednotných metód merania a stanovenia hodnôt hlukových indikátorov, v sprístupnení informácií o environmentálnom hluku a jeho účinkoch verejnosti. V prijatí akčných plánov na základe výsledkov hlukového mapovania, ktorých cieľom bude prevencia a znižovanie environmentálneho hluku tam, kde je to potrebné a najmä tam, kde úroveň zaťaženia prostredia môže vyvolávať negatívne účinky na ľudské zdravie.

čl. I § 18 §
Problematika ochrany zdravia pred účinkami elektromagnetického poľa doposiaľ nebola upravená smernicami Európskej únie a preto je nutné vydať všeobecne záväzné právne predpisy pre túto oblasť. V najbližšom období možno očakávať vzhľadom na aktuálnosť problematiky, že bude vydaná aj smernica Európskej únie.

čl. I § 19 a 20 §
Návrh zákona upravuje oblasť zdravia pri práci z pohľadu špecifických faktorov práce a pracovného prostredia. Zákonná úprava sa zameriava hlavne na fyzikálne, chemické a biologické faktory, ktoré môžu spôsobiť poškodenie zdravia zamestnancov. Zákon neupravuje problematiku nebezpečenstva a ohrozenia zdravia, ktorá je upravená osobitným predpisom – zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov. Medzi faktory práce a pracovného prostredia patria hluk, vibrácie, chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, ionizujúce a neionizujúce žiarenie. Ustanovenie § 19 upravuje povinnosti zamestnávateľa. Okrem iného ukladá zamestnávateľovi povinnosť vykonávať diferencované hodnotenie zdravotných rizík, na základe ktorých je práca zaraďovaná do kategórií. Cieľom takéhoto diferencovaného hodnotenia je zabezpečiť opatrenia na ochranu zdravia všetkých zamestnancov, ktoré zohľadňujú výrobné a prevádzkové možnosti zamestnávateľa tam, kde preukázateľne existuje zdravotné riziko. Ďalšou povinnosťou zamestnávateľa je povinnosť zabezpečiť pre svojich zamestnancov lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci, ktoré sa vykonávajú pred nástupom do práce, v súvislosti s …

čl. I § 21 §
Návrh zákona upravuje práva a povinnosti fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb na úseku ochrany zdravia pred optickým žiarením, ako aj požiadavky na osvetlenie pri práci. Problematika ochrany zdravia pred účinkami elektromagnetického poľa a pred lasermi, ultrafialovým a infračerveným žiarením doposiaľ nebola upravená smernicami Európskej únie, preto sa vydajú všeobecne záväzné právne predpisy. Očakáva sa v najbližšom období, že bude vydaná aj smernica Európskej únie.

čl. I § 22 a 23 §
Do znenia tohto navrhovaného zákona sa premietajú požiadavky doposiaľ upravené len predpismi nižšej právnej sily. Ide najmä pracovnú fyzickú záťaž, psychickú záťaž a senzorickú záťaž pri práci, ale aj tepelnú a chladovú záťaž pri práci, ako jedny zo základných požiadaviek na mikroklímu v pracovnom prostredí.

čl. I § 24 §
V súčasnej dobe sú požiadavky na zabezpečenie ochrany verejného zdravia pred účinkami ionizujúceho žiarenia ustanovené v zákone NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Pôsobeniu ionizujúceho žiarenia sú vystavení všetci obyvatelia. Zdroje ionizujúceho žiarenia, cesty ožiarenia a úroveň ožiarenia sú však značne rôznorodé. Základný rámec pre zabezpečenie radiačnej ochrany v členských krajinách Európskej únie upravuje zmluva EURATOM a smernice Európskej komisie vydané na základe jednotlivých ustanovení tejto zmluvy. Návrh zákona o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súlade s kompetenciami Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pri uplatňovaní dotknutých článkov zohľadňuje tieto rámcové požiadavky a ustanovuje základný právny rámec na zabezpečenie radiačnej ochrany obyvateľov Slovenskej republiky. Systém zabezpečenia radiačnej ochrany vzhľadom na rôznorodosť a komplexnosť problematiky predpokladá, že okrem právneho rámca uvedeného v predloženom návrhu zákona budú smernice Európskej únie aproximované do nášho právneho systému aproximačnými nariadeniami vlády SR a ďalšie podrobnosti a požiadavky na zabezpečenie radiačnej ochrany budú upravovať vyhlášky …

čl. I § 25 §
§ 25 v odseku 1 ustanovuje, že činnosti uvedené v odsekoch 2 až 4 možno vykonávať len na základe povolenia vydaného úradom verejného zdravotníctva. O vydanie povolenia môže požiadať len fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba. V odsekoch 2 až 4 sú taxatívne vymedzené činnosti vedúce k ožiareniu, ktoré je možné vykonávať len na základe povolenia vydaného úradom verejného zdravotníctva. Aby bolo možné vydať povolenie na vykonávanie niektorej z činností podľa odsekov 2 až 4, žiadateľ musí splniť určité podmienky. Predovšetkým žiadateľ musí mať odborného zástupcu, t.j. osobu, ktorá spĺňa všetky podmienky podľa odseku 6. V prípade, že žiadateľom je fyzická osoba – podnikateľ a tento sám spĺňa požiadavky kladené na odborného zástupcu, je žiadateľ zároveň aj odborným zástupcom. Odborný zástupca musí byť spôsobilý na právne úkony v celom rozsahu, byť zdravotne spôsobilý, byť bezúhonný, mať požadovanú kvalifikáciu a odbornú prax, mať osvedčenie o odbornej spôsobilosti na činnosť, na ktorú žiada fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba vydať …

čl. I § 26 §
V odsekoch 1 a 2 sú vymedzené činnosti vedúce k ožiareniu, ktoré nepodliehajú povoľovaciemu konaniu ale stačí ich oznámiť Úradu verejného zdravotníctva. Oznámenie o plánovanom vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu musí byť doručené na úrad verejného zdravotníctva najneskôr posledný pracovný deň pred začatím plánovanej činnosti. Každú takto oznámenú činnosť Úrad verejného zdravotníctva zaeviduje a do 30 dní odo dňa oznámenia vydá subjektu, ktorý takúto činnosť oznámil, o zaevidovaní potvrdenie. Odseky 5 a 6 definujú údaje, ktoré je potrebné Úradu verejného zdravotníctva oznámiť. V odseku 7 sú vymedzené povinnosti fyzickej osoby – podnikateľa a právnickej osoby vykonávajúcej na základe oznámenia niektorú z činností podľa odseku 1. Na oznamovanie a evidenciu činností vedúcich k ožiareniu sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

čl. I § 27 §
Starostlivosť o deti a mladistvých sa musí uskutočňovať dodržiavaním a uplatňovaním zásad pri všetkých činnostiach pre deti a mladistvých. Z hľadiska prevencie vzniku a šírenia prenosných ochorení v kolektívnych zariadeniach sa uplatňujú postupy primárnej prevencie. Táto časť bola analogicky pokrytá v doterajšej právnej úprave. Smernice Európskej únie neupravujú túto problematiku. Odsek 3 vymedzuje povinnosti prevádzkovateľa výchovného alebo výchovno-vzdelávacieho zariadenia pre deti a mladistvých, pričom podrobnosti o požiadavkách na výchovné a výchovno-vzdelávacie zariadenia pre deti a mladistvých ustanoví vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

čl. I § 28 §
Zotavovacím pobytom je organizovaný pobyt pre najmenej 15 detí vo veku do 15 rokov na čas dlhší ako štyri dni. Organizátor takéhoto pobytu musí z hľadiska ochrany zdravia detí dodržať povinnosti uvedené v odseku 2. V odseku 3 sú upravené minimálne požiadavky na organizovaný pobyt, ktorý nie je zotavovacím podujatím, pričom tieto povinnosti sa nevzťahujú na podujatia organizované pre deti v rodinnom alebo obdobnom pomere. Podrobnosti o požiadavkách na zotavovacie podujatia a o požiadavkách na použitie epidemiologicky rizikových potravín na zotavovacích podujatiach ustanoví opäť vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

čl. I § 29 §
Upravuje sa problematika stravovacích služieb pre rôzne skupiny obyvateľstva. Zariadeniami spoločného stravovania sú zariadenia, ktoré poskytujú stravovacie služby spojené s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov a nápojov na pracoviskách, v školských zariadeniach, školách, zariadeniach sociálnych služieb, zdravotníckych zariadeniach, v prevádzkach verejného stravovania a na zotavovacích a iných hromadných podujatiach. Každý prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania je povinný dodržiavať povinnosti vymedzené v odseku 3. Stravovacie služby je možné poskytovať len v zariadeniach spĺňajúcich požiadavky na prevádzku, stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie a vnútorné členenie. Podrobná úprava týchto požiadaviek sa zveruje na úpravu vykonávaciemu predpisu, ktorý vydá Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

čl. I § 30 a 31 §
Upravuje sa definícia mimoriadnej udalosti a vymedzujú sa kompetencie a úlohy Úradu verejného zdravotníctva v prípade vzniku mimoriadnej udalosti. Pod mimoriadnou udalosťou sa chápe každé nepredvídané a nekontrolované ohrozenie verejného zdravia chemickými, fyzikálnymi, biologickými alebo inými faktormi. V odseku 3 sa vypočítavajú opatrenia vykonávané pri mimoriadnych udalostiach a v odseku 4 návrhy na opatrenia pri mimoriadnych udalostiach. § 31 upravuje problematiku mimoriadnej radiačnej udalosti. Mimoriadne radiačné udalosti sa delia podľa stupňa závažnosti na radiačnú udalosť, radiačnú nehodu a radiačnú haváriu.

čl. I § 32 a 33 §
Ustanovenie definuje všeobecné zásady prevencie ochorení. Ustanovenie špecifikuje činnosti Úradu verejného zdravotníctva a krajského úradu verejného zdravotníctva pri prevencii ochorení a iných porúch zdravia, výkon podpory zdravia a procesu hodnotenia dopadov na zdravie. Cieľom ustanovení je upriamiť pozornosť všetkých rezortov na zdravie ako na stav, ktorý ovplyvňujú svojou činnosťou. Ustanovenia § 33 obsahujú opatrenia na zabránenie vzniku a šíreniu prenosných ochorení vyskytujúcich sa u jednotlivcov alebo hromadne. Opatrenia vychádzajú z teoretických a praktických poznatkov o vlastnostiach šírenia prenosných ochorení. Špecifickou skupinou, na ktorú sa toto ustanovenie taktiež vzťahuje sú deti, ktoré sú umiestňované do predškolského zariadenia. Ustanovenie taktiež obsahuje problematiku epidemiologicky závažných činností. Epidemiologicky závažné činnosti sú také činnosti pri, ktorých hrozí riziko vzniku prenosného ochorenia, takýmito činnosťami sú napríklad činnosti v úpravniach vody a pri obsluhe vodovodných zariadení, v zariadeniach špecificky ošetrujúcich ľudské telo a pri výrobe kozmetických výrobkov a činnosti pri výrobe, manipulácii a uvádzaní do obehu potravín. Ustanovenie upravuje aj povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotníckych pracovníkov, …

čl. I § 34 §
§ 34 vymedzuje povinnosti fyzických osôb pri ochrane verejného zdravia. Každá fyzická osoba je povinná dodržiavať bezpečné pracovné postupy a schválené prevádzkové poriadky, oznámiť lekárovi okolnosti dôležité na predchádzanie šíreniu prenosných ochorení a ich zmenu vrátane informácií o svojom bacilonosičstve, spolupracovať s krajským úradom verejného zdravotníctva pri výkone protiepidemických opatrení v ohnisku nákazy, plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 33 ods. 5 tohto zákona, podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci, oznámiť nález rádioaktívnej látky. Na určité kategórie fyzických osôb sa vzťahujú ďalšie povinnosti, ktoré sú nad rámec povinností uvádzaných v odseku 1. Ide o fyzické osoby s prenosným ochorením vylučujúce choroboplodné zárodky a fyzické osoby vylučujúce choroboplodné zárodky bez príznakov prenosného ochorenia sú okrem opatrení podľa odseku 1 povinné zdržať sa činnosti, pri ktorej bacilonosičstvo ohrozuje verejné zdravie, informovať o svojom bacilonosičstve pri prijatí do zariadenia sociálnych služieb, oznamovať lekárovi údaje o zamestnaní a zmeny v týchto údajoch. V prípade, že ide o neplnoletú osobu mladšiu …

čl. I § 35 §
V § 35 sú vymedzené niektoré ďalšie povinnosti fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, ktoré neboli uvedené v štvrtej alebo v piatej časti zákona. Predovšetkým sa zakotvuje povinnosť týchto osôb spolupracovať s orgánmi verejného zdravotníctva pri plnení ich úloh vrátane výkonu štátneho zdravotného dozoru. V odseku 1 sú vymedzené aj ďalšie povinnosti, napr. povinnosť predkladať na posúdenie orgánom verejného zdravotníctva návrhy podľa § 10 ods. 3 až 6, povinnosť vypracovať a predložiť na schválenie krajskému úradu verejného zdravotníctva prevádzkový poriadok, povinnosť predávať a vydávať jedovaté látky a prípravky výhradne osobám starším ako 18 rokov, atď. Osobitne je vymedzený zákaz predávania a vydávania veľmi jedovatých látok a prípravkov fyzickým osobám s ohľadom na riziko poškodenia zdravia pri nakladaní s takýmito látkami a prípravkami. Zákon zároveň ustanovuje, že na výkon kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie nestačí len získať osvedčenie o odbornej spôsobilosti na túto činnosť a na jej …

čl. I § 36 §
Tento paragraf upravuje oprávnenia a povinnosti obcí v oblasti verejného zdravotníctva. Obec je oprávnená všeobecne záväzným nariadením alebo individuálnym rozhodnutím podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) nariaďovať na svojich územiach alebo v určitých častiach svojho územia opatrenia na ochranu zdravia. Vymedzujú sa však aj niektoré povinnosti obce uvedené v odseku 2. Návrh zákona o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov nezakladá zvýšené nároky na rozpočet obcí v porovnaní so súčasnou právnou úpravou. V súčasnosti platný zákon NR SR č. 272/1994 o ochrane zdravia v znení neskorších predpisov upravuje povinnosti obcí v § 13x a oprávnenia obcí v §10. Znenie § 10 a § 13x je plne identické s textom § 36 Návrhu zákona o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. I § 37 §
Ustanovenia § 37 obsahujú problematiku výkonu štátneho zdravotného dozoru. Podľa ustanovenia tohto paragrafu je štátny zdravotný dozor kontrola dodržiavania ustanovení tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a iných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich ochranu verejného zdravia úradom verejného zdravotníctva a krajskými úradmi verejného zdravotníctva. Na výkon štátneho zdravotného dozoru sa vo veciach neustanovených týmto zákonom primerane vzťahujú ustanovenia druhej časti a tretej časti zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov. Osoby vykonávajúce štátny zdravotný dozor sú oprávnené požadovať preukázanie totožnosti osôb vykonávajúcich činnosti, ktoré sú predmetom štátneho zdravotného dozoru, vstupovať do objektov, zariadení a prevádzok, na pozemky a do iných priestorov kontrolovaných subjektov, ak bezprostredne súvisia s predmetom štátneho zdravotného dozoru. Nevyhnutným oprávnením, bez ktorého by nebolo možné efektívne vykonávať štátny zdravotný dozor je oprávnenie odoberať vzorky v množstve a v rozsahu potrebnom na vyšetrenie. Za takto odobraté vzorky sa neposkytuje náhrada. Osoba vykonávajúca štátny …

čl. I § 38 a 39 §
Ôsma časť návrhu zákona ustanovuje skutkové podstaty priestupkov a iných správnych deliktov, ku ktorých naplneniu môže dôjsť. Skutkové podstaty priestupkov sú vymedzené v § 38 ods. 1. Priestupky prejednávajú a sankcie za ne ukladajú v rozsahu svojej pôsobnosti úrad verejného zdravotníctva a krajský úrad verejného zdravotníctva. Sankciou za priestupok je pokuta, ktorú je možné uložiť v rozmedzí od 1 000 Sk do 50 000 Sk. Na konanie o priestupkoch sa vzťahuje zákon o priestupkoch. Konštrukcia tejto časti zákona plne korešponduje s konštrukciou novely zákona o priestupkoch z dielne rezort vnútra, ktorý je súčasnosti v legislatívnom procese. Skutkové podstaty iných správnych deliktov sú vymedzené v § 39 ods. 1 až 9. Sankciou za iný správny delikt je pokuta, ktorú je možné uložiť v rozmedzí od 5 000 Sk do 1 milióna Sk. Na konanie a rozhodovanie o uložení pokuty za iný správny delikt sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Pre začiatok konania o uloženie pokuty je …

čl. I § 40 §
Zrušujú sa regionálne úrady v prílohe číslo 5, t. j. všetky tie, ktorých sídlo je mimo krajského mesta.

čl. I § 41 §
Odborná spôsobilosť pracovníkov verejného zdravotníctva je nutnou podmienkou kompetentného plnenia odborných činností a výkonu štátneho zdravotného dozoru.

čl. I § 42 §
Orgány verejného zdravotníctva v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb postupujú podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, t.j. podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), ak nie je v tomto zákone ustanovené inak.

čl. I § 43 §
Orgány verejného zdravotníctva disponujú informáciami, ktoré môžu mať zásadný význam pre predchádzanie vzniku, šíreniu a na obmedzenie výskytu prenosných ochorení, pri epidémiách a pri nebezpečenstve ich vzniku, pri haváriách a iných mimoriadnych udalostiach. Informácie sprístupňujú verejnosti podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, zároveň je upravená aj povinnosť zamestnancov úradu zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojho povolania.

čl. I § 44 §
Text § 44 obsahuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacích predpisov upravujúcich podrobnosti o jednotlivých oblastiach, v ktorých budú orgány verejného zdravotníctva vykonávať ochrana zdravia.

čl. I § 45 §
V prechodných ustanoveniach sa upravujú podrobnosti o prechode práv a povinností z právnych vzťahov v súvislosti so zrušením regionálnych úradov sídliacich mimo krajských miest a so vznikom novej organizácie orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva.

čl. I § 46 §
Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 7.

čl. I § 47 §
Vypočítavajú sa právne predpisy, ktoré sa zrušujú týmto zákonom.

čl. II
V nadväznosti na úpravu obsiahnutú v zákone o verejnom zdravotníctve je potrebné novelizovať zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Dochádza k vyňatiu činnosti - kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie ľudí z § 3 ods. 2, t.j. spomedzi činností ktoré nie sú živnosťou a k jej následnému zaradeniu medzi viazané živnosti. Rovnako je medzi viazané živnosti zaradená aj činnosť - hodnotenie zdravotných rizík zo životného prostredia.

čl. III
V článku II je upravená zmena subjektu oprávneného vyberať správne poplatky, ktorá súvisí so zmenou kompetencií v rámci rezortu zdravotníctva, právomoc vydávať povolenia, posudky a osvedčenia prešla z ministerstva na úrad. Zároveň sa do sadzobníka poplatkov zaraďujú poplatky za povolenia vydané Úradom verejného zdravotníctva v oblasti kozmetických výrobkov.

čl. IV
Účinnosť zákona sa ustanovuje na 1. januára 2006 okrem ustanovení upravujúcich oblasť hodnotenia dopadov na zdravie, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2010.

čl. IV prílohe č. 1
Príloha číslo 1 obsahuje Zoznam chemických látok na odborné využívanie ktorých sa nevzťahujú ustanovenia § 9 ods. 13 písm. a), c) a e) tohto zákona.

čl. IV prílohe č. 2
Príloha číslo 2 obsahuje Zoznam povinne hlásených prenosných ochorení, podozrení na ochorenia a nosičstiev choroboplodných mikroorganizmov. Uvedenie tohto zoznamu priamo v zákone je nutné, pretože pri prenosných ochoreniach

čl. IV prílohe č. 3
Príloha č. 3 uvádza vzor tlačiva pre individuálne hlásenie prenosnej choroby ošetrujúcimi lekármi, ktoré sa zasiela krajskému úradu verejného zdravotníctva.

čl. IV prílohe č. 4
Príloha číslo 4 uvádza vzor tlačiva pre individuálne hlásenie pracovníkmi mikrobiologických laboratórií.

čl. IV prílohe č. 5
Príloha číslo 5 uvádza vzor tlačiva pre hromadné hlásenie akútnych respiračných ochorení.

čl. IV prílohe č. 6
Príloha č. 6 obsahuje Zoznam zrušovaných regionálnych úradov verejného zdravotníctva.

čl. IV prílohe č. 7
Príloha č. 7 obsahuje zoznam právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktorých ustanovenia sa týmto zákonom transponujú do slovenského právneho poriadku. V Bratislave 17. augusta 2005 Mikuláš D z u r i n d a, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Rudolf Z a j a c, v. r. minister zdravotníctva Slovenskej republiky

čl. I

čl. I bod 1 §
Posielanie oznámení používaných vo verejnom obstarávaní na zverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie a vo Vestníku verejného obstarávania sa navrhuje len v elektronickej podobe, vo formátoch a postupmi, ktoré spĺňajú základné štandardy pre elektronizáciu služieb realizovaných verejnou správou na úrovni štruktúry XML dokumentov. Elektronické oznámenia zjednodušujú a zrýchľujú prípravu oznámení používaných vo verejnom obstarávaní, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ posiela na zverejnenie publikačnému úradu a úradu a rovnako zjednodušujú a zrýchľujú zverejňovanie týchto oznámení. Elektronické oznámenia tiež zabezpečujú presnosť a rýchlejší prenos údajov.

čl. I bod 2 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa navrhuje spresnenia dňa, kedy verejný obstarávateľ/obstarávateľ posiela úradu oznámenie používané vo verejnom obstarávaní pri zadávaní nadlimitných zákaziek.

čl. I bod 3 §
Navrhovaná úprava nadväzuje na navrhovanú úpravu posielania elektronických oznámení používaných vo verejnom obstarávaní pri zadávaní nadlimitných zákaziek. Úrad tieto oznámenia zverejní do šiestich dní odo dňa odoslania elektronického oznámenia publikačnému úradu.

čl. I bod 4 až 9 §
Vo vzťahu k navrhovaným úpravám v revíznych postupoch je potrebná aj úprava ustanovenia, ktoré sa týka uzavretia zmluvy alebo rámcovej dohody s úspešným uchádzačom alebo uchádzačmi. Pri námietkach proti inému úkonu verejného obstarávateľa a obstarávateľa odňatím odkladného účinku námietok jeho konanie v procese verejného obstarávania môže pokračovať.

čl. I bod 10 až 14 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s navrhovanou úpravou posielania elektronických oznámení používaných vo verejnom obstarávaní, terminologicky sa spresňuje spôsob posielania elektronických oznámení.

čl. I bod 15 §
Úpravou sa navrhuje aj posielanie elektronického oznámenia o začatí rokovacieho konania bez zverejnenia pre verejného obstarávateľa pri zadávaní nadlimitných a podlimitných zákaziek, súčasne sa rozširuje obsah tohto oznámenia.

čl. I bod 16 až 23 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s navrhovanou úpravou posielania elektronických oznámení používaných vo verejnom obstarávaní, terminologicky sa spresňuje spôsob posielania elektronických oznámení.

čl. I bod 24 §
Úpravou sa navrhuje aj posielanie elektronického oznámenia o začatí rokovacieho konania bez zverejnenia pre obstarávateľa.

čl. I bod 25 §
Navrhovaná úprava nadväzuje na navrhovanú úpravu posielania elektronických oznámení používaných vo verejnom obstarávaní pri zadávaní podlimitných zákaziek. Úrad tieto oznámenia zverejní do siedmich dní odo dňa odoslania elektronického oznámenia úradu.

čl. I bod 26 §
Úpravou sa navrhuje aj posielanie elektronickej informácie o uzavretí zmluvy pri zadávaní podprahovej zákazky verejným obstarávateľom.

čl. I bod 27 a 28 §
Navrhuje sa vydávanie Vestníka verejného obstarávania len v elektronickej podobe.

čl. I bod 29 až 34 §
Navrhuje sa upraviť ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní viažuce sa k revíznym postupom s cieľom zabrániť zneužívaniu inštitútu žiadosti o nápravu a námietok smerujúcich proti inému úkonu verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, a tým k neúmernému predlžovaniu procesu verejného obstarávania, čo spôsobuje zvyšovanie finančných a administratívnych nákladov verejného obstarávateľa a obstarávateľa nielen vo väzbe na samotné zabezpečovanie výkonu verejného obstarávania, ale smerujúcich aj k hospodárskym škodám. Účelom navrhovaných úprav je zrýchlenie a zefektívnenie riešenia revíznych postupov.

čl. I bod 35 a 36 §
Navrhuje sa zaviesť novú sumu kaucie pri podaní námietok proti inému úkonu kontrolovaného po predložení ponúk, čím sa sleduje zabránenie zneužívaniu tohto inštitútu.

čl. I bod 37 §
Navrhuje sa precizovanie procesnej prekážky „res judicata“.

čl. I bod 38 a 39 §
Navrhuje sa sprísnenie sankčného postihu ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ uzavrie zmluvu v rozpore s ustanovením § 45 zákona.

čl. I bod 40 §
V navrhovanom ustanovení sa rieši postup kontrolovaného a konanie úradu nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

čl. I

čl. I bod 1. §
Pretože sa ustanovuje špeciálna úprave návrhu na určenie neplatnosti pre koncesné zmluvy a ich dodatky, je potrebné vyňať ich z § 148.

čl. I bod 2. §
Navrhuje sa v zákone ustanoviť prekluzívnu hmotnoprávnu lehotu, po ktorej už nebude možné napadnúť koncesnú zmluvu alebo dodatok ku koncesnej zmluve návrhom na určenie jej neplatnosti súdom z akéhokoľvek dôvodu.

čl. I bod 3. §
Ustanovuje sa prechodné obdobie na určenie neplatnosti pre koncesné zmluvy a ich dodatky, ktoré boli uzatvorené pred účinnosťou tohto zákona.

čl. I
k bodu 1 V zmysle súčasného znenia Zákona o verejnom obstarávaní je Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „Úrad“) oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti zmluvy alebo rámcovej dohody do jedného roka od jej uzavretia. Uvedené oprávnenie Úradu sa javí ako nadbytočná možnosť orgánu verejnej moci zasahovať do súkromnoprávnych vzťahov. Ochrana subjektov verejného obstarávania je dostatočne zabezpečená oprávnením subjektov, ktoré majú záujem na výsledku verejného obstarávania, aby návrh na určenie neplatnosti zmluvy podali oni. Treba tiež uviesť, že Úrad doteraz využíva svoje oprávnenie podľa § 148 len minimálne. Navyše Úrad disponuje inými efektívnymi oprávneniami na zabezpečenie dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi, napríklad kontrola po uzavretí zmluvy a inštitút správnych deliktov. k bodu 2 Z dôvodu právnej istoty sa zavádza jednotná lehota, do kedy môže Úrad napadnúť uzavreté zmluvy, ktoré boli uzatvorené pred účinnosťou tejto novely.

čl. I

čl. I bod 1 až 4 §
Navrhujeme znížiť limity pri podlimitných zákazkách a pri podprahových zákazkách. Zároveň navrhujeme pri jednotlivých typoch zákaziek zjednotiť limity medzi zákazkami na dodanie tovaru a poskytnutie služieb a medzi zákazkami na uskutočnenie stavebných prác. Úprava ma za cieľ obmedziť možnosti obchádzania finančných limitov stanovených pre jednotlivé zákazky znížením ich predpokladaných hodnôt.

čl. I bod 5 §
Dopĺňa sa a spresňuje sa ustanovenie o tom, aké ďalšie právnické osoby majú byť podľa zákona verejnými obstarávateľmi. Nové ustanovenie jednak spresňuje terminológiu súčasného zákona, ale najmä dopĺňa povinnosť postupovať ako verejný obstarávateľ pre tie súčasti verejného sektora, ktoré síce pôsobia na trhu, ale vďaka dominantnému postaveniu nečelia tlaku konkurencie na efektívne vynakladanie finančných prostriedkov.

čl. I bod 6 §
V súčasnosti platný zákon o verejnom obstarávaní umožňoval osobám podľa § 7 používať postupy zadávania zákaziek s nižšími finančnými limitmi ako pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa. V praxi dochádzalo často k zneužívaniu tohto inštitútu spolufinancovania. Preto navrhujeme, aby tieto osoby postupovali podľa rovnakých kritérií ako verejný obstarávateľ a obstarávateľ, pričom výber postupu zadávania podľa § 4 bude určený výškou takto poskytnutých verejných prostriedkov.

čl. I bod 7 §
Navrhovanou zmenou sa obmedzia verejné obstarávania, kedy po ich skončení dochádzalo k neprehľadnému a častokrát enormnému zvyšovaniu ceny zákazky uzatváraním dodatkov ku zmluvám.

čl. I bod 8 §
Nové ustanovenie má za cieľ zvýšiť informovanosť Úradu pre verejné obstarávanie ale aj verejnosti o prebiehajúcich verejných obstarávaniach. V odseku 7 konkrétne vymenúvame zoznam údajov, ktoré sú verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinní zverejňovať.

čl. I bod 9 §
Cieľom úpravy je konkretizovať informácie, o ktorých je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinný zachovávať mlčanlivosť.

čl. I bod 10 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s navrhovanou úpravou inštitútu mimoriadne nízkej ponuky.

čl. I bod 11 §
V prípade nadlimitných zákaziek zavádzame povinné štvrťročné zasielanie oznámení o výsledkoch verejného obstarávania v rámci dynamického nákupného systému verejným obstarávateľom a obstarávateľom.

čl. I bod 12 §
Navrhujeme uverejňovať v úradných publikáciách aj výsledky verejného obstarávania v prípade zákaziek, ktorých predmetom sú neprioritné služby.

čl. I bod 13 a 28 §
Základným cieľom je zvýšenie transparentnosti prostredníctvom zjednotenia hodnotiacich kritérií pre prioritné a neprioritné služby. Navrhovanou úpravou dochádza k sprísneniu pravidiel pre neprioritné služby, ktoré sa budú od účinnosti novely spravovať pravidlami a postupmi ako prioritné služby, pričom jediným hodnotiacim kritériom budú ich finančné limity.

čl. I bod 14 §
Ustanovenie má zamedziť možnosti manipulovania verejného obstarávania stanovením takých podmienok, ktoré vopred zvýhodňujú niektorého z uchádzačov a bránia hospodárskej súťaži.

čl. I bod 15 a 16 §
Navrhovanou zmenou chceme odstrániť formálne nedostatky ako jediný dôvod vylúčenia uchádzačov z účasti vo verejnom obstarávaní. Zároveň stanovujeme dostatočne dlhú lehotu, v ktorej uchádzač môže vysvetliť, prípadne doplniť chýbajúce údaje.

čl. I bod 17 §
Zavádza sa možnosť verejnosti zúčastňovať sa na vyhodnocovaní ponúk vo verejnom obstarávaní s prihliadnutím na ochranu dôverných informácií.

čl. I bod 18 §
Pri navrhovanej zmene vychádzame z pôvodného znenia smernice 2004/18/EC, konkrétne článku 55, kde sa v správnom preklade uvádza inštitút „mimoriadne nízkej ponuky“ a nie „neobvykle nízkej ceny“. Na základe uvedeného sme zmenili § 42, ktorý spôsoboval v minulosti značné problémy práve s neodôvodneným vylučovaním ekonomicky výhodnejších ponúk. Pojem nízka ponuka nie je chápaný výhradne z pohľadu ceny, takže obstarávateľ pri vylúčení mimoriadne nízkej ponuky zváži širší pohľad na parametre ponuky. Zároveň priznávame komisii právo pozvať si uchádzača na osobnú konzultáciu za účelom vysvetlenia mimoriadne nízkej ponuky.

čl. I bod 19 §
Ponechávame možnosť účastníkovi preniesť bremeno zodpovednosti za mimoriadne nízku ponuku pod podmienkou vyplatenia ceny zákazky až po poskytnutí plnenia.

čl. I bod 20 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s navrhovanou úpravou inštitútu mimoriadne nízkej ponuky.

čl. I bod 21 §
Zavádzame povinnosť používať elektronickú aukciu pri zadávaní nadlimitných zákaziek okrem súťažného dialógu, rokovacieho konania bez zverejnenia a súťaže návrhov. Pri zadávaní nadlimitných zákaziek na služby alebo stavebné práce sa táto povinnosť vzťahuje iba na zákazky, pri ktorých možno presne určiť technické požiadavky týkajúce sa predmetu zákazky. Pre podlimitné zákazky je určená povinnosť používania elektronických aukcií až od 1. januára 2012. Pre podprahové zákazky a zákazky s nízkou hodnotou sa táto povinnosť navrhovanou právnou úpravou neukladá.

čl. I bod 22 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 23 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s navrhovanou prísnejšou úpravou zadávania zákaziek na neprioritné služby.

čl. I bod 24 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s navrhovanou úpravou inštitútu mimoriadne nízkej ponuky.

čl. I bod 25 §
S cieľom zvýšenia transparentnosti navrhuje rozšíriť okruh zasielaných informácií verejným obstarávateľom a obstarávateľom voči Úradu pre verejné obstarávanie aj o kópie uzavretých zmlúv, koncesných zmlúv, rámcových zmlúv a dodatkov k týmto zmluvám a zároveň im na to určujeme lehotu.

čl. I bod 26 §
Navrhovanou zmenou chceme obmedziť zneužívanie inštitútu užšej súťaže.

čl. I bod 27 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s nesprávnym pôvodným číslovaním odsekov.

čl. I bod 29 až 32 §
Navrhujeme sprísnenie pravidiel pri zadávaní podprahových zákaziek a určujeme rozsah povinne uvádzaných informácií pri ich výzvach. Za podstatné považujeme určenie konkrétnej minimálnej lehoty na vypracovanie ponúk. V súčasnosti nepovažujeme za potrebné zavádzať povinnosť používania elektronických aukcii pri podprahových zákazkách kvôli možnosti vzniku nežiaduceho nárazového dopytu voči dodávateľom softvérového vybavenia a príslušných služieb. Za zásadnú zmenu tiež považujeme zverejňovanie výziev v lehote do piatich dní odo dňa odoslania výzvy na predkladanie ponúk vo vestníku.

čl. I bod 33 §
Nepovažujeme za potrebné zavádzať povinnosť používať elektronickú akciu aj pri zákazkách s nízkou hodnotou. Navrhujeme verejnému obstarávateľovi povinnosť vypracúvať štvrťročnú súhrnnú správu o zrealizovaných zákazkách s nízkou hodnotou pre zákazky s cenami vyššími ako 1000 eur.

čl. I bod 34 §
Navrhujeme rozšíriť pôsobnosť Úradu pre verejné obstarávanie aj o vedenie evidencie a zverejňovanie zaslaných uzavretých zmlúv, koncesných zmlúv, rámcových zmlúv a dodatkov k týmto zmluvám od verejného obstarávateľa a obstarávateľa.

čl. I bod 35 §
Od 1. októbra 2011 sa navrhuje zavedenie povinnosti Úradu pre verejné obstarávanie sprístupňovať vestník aj v podobe štruktúrovaných dát, čím sa umožní jednotlivým záujemcom údaje z vestníka odoberať a prispôsobovať si na vlastné požiadavky.

čl. I bod 36 až 38 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s navrhovanou prísnejšou úpravou zadávania zákaziek na neprioritné služby.

čl. I bod 39 §
Do 31. marca 2010 bolo účinné a platné ustanovenie § 148, ktoré priznávalo Úradu pre verejné obstarávanie oprávnenie podať návrh na určenie neplatnosti zmluvy alebo rámcovej dohody uzavretej v rozpore so zákonom do jedného roka od jej uzavretia. Považujeme za nutné toto oprávnenie opätovne zaviesť do praxe a oproti pôvodnému zneniu priznávame oprávnenie podať návrh na určenie neplatnosti súdom aj prokurátorovi, pretože jeho pôsobnosť bola v oblasti verejného obstarávania v minulosti spochybňovaná. Okrem zmlúv bude možné takto prehodnotiť aj dodatky, ktoré boli v praxi často využívanou cestou na obchádzanie povinností vyplývajúcich zo zákona o verejnom obstarávaní.

čl. I bod 40 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s navrhovanou prísnejšou úpravou zadávania zákaziek na neprioritné služby.

čl. I bod 41 §
Úprava umožní súdu rozhodovať o neplatnosti zmluvy uzavretej v rozpore so zákonom aj pri podlimitných zákazkách.

čl. I bod 42 §
Navrhované prechodné ustanovenia riešia postupy zadávania zákaziek vyhlásené alebo preukázateľne začaté do nadobudnutia účinnosti navrhovaného zákona. Ďalej definuje legisvakanciu pre povinnosť používania elektronických akcií pri podlimitných zákazkách a pre sprístupňovanie vestníka v podobe štruktúrovaných údajov Úradom pre verejné obstarávanie.

čl. I bod 43 až 46 §
Navrhovanou úpravou sa dávajú do súladu finančné limity zmenené nariadením Komisie (ES) č. 1177/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES a 2004/18/ES, pokiaľ ide o uplatňovanie prahových hodnôt v oblasti postupov zadávania zákaziek, uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie L 314 z 1. decembra 2009, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2010.

čl. IV
Navrhuje sa zmena zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie súladu s čl. 9 smernice 2010/30/EÚ. Verejný obstarávateľ musí obstarávať energeticky významný výrobok vo vyššej triede energetickej účinnosti a to v každom prípade nadlimitnej zákazky, výnimky sa povoľujú len ak by preukázal že obstaranie energeticky významného výrobku v nižšej triede účinnosti by bolo v jeho prípade nákladovo efektívnejšie, alebo takéto obstaranie by pre neho nebolo ekonomicky uskutočniteľné, technicky vhodné, resp., že by sa takýmto obstaraním nedodržala dostatočná úroveň hospodárskej súťaže. Druhý a tretí novelizačný bod dopĺňa transpozičný odkaz na smernicu 2010/30/EÚ do prílohy č. 7 k zákonu č. 25/2006 Z. z. keďže prvý novelizačný bod zabezpečuje priamu transpozíciu tejto smernice a zmenu názvu prílohy v súvislosti s platnosťou Lisabonskej zmluvy.

čl. I

čl. I bod 1 a 2 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zrušením delenia podlimitných zákaziek.

čl. I bod 3 a 4 §
Navrhuje sa doplniť výnimky pre podlimitné zákazky v prípadoch, ak ide o oficiálnu rozvojovú alebo humanitnú pomoc alebo logistickú podporu ozbrojených síl Slovenskej republiky vyslaných na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky, keďže v mnohých prípadoch v praxi ide o dodanie v inom svetovom regióne a postup podľa tohto zákona spôsobuje zbytočné predraženie takto poskytovanej pomoci a míňa sa efektom. Rovnako sa navrhuje rozšírenie súčasnej výnimky pri podlimitných zákazkách o prípady, kedy je dodávateľom stredná odborná škola, najmä z dôvodu podpory viaczdrojového financovania stredoškolského odborného vzdelávania a získavania praxe prácou na zákazkách už počas praktického vyučovania v škole.

čl. I bod 5 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zrušením delenia podlimitných zákaziek.

čl. I bod 6 a 7 §
Finančné limity nadlimitnej zákazky sa z dôvodu flexibility v reakciách na zmeny na európskej úrovni navrhuje ustanoviť vykonávacím právnym predpisom. Zrušenie delenia podlimitných zákaziek súvisí so snahou jednak zjednotiť postup ich obstarávania pokiaľ ide o bežné tovary, práce a služby (elektronické trhovisko), ako aj zjednotiť postup pre obstarávanie iných tovarov, prác a služieb, a to na úroveň súčasnej úpravy podprahových zákaziek. Navrhovaná zmena má zjednotením postupu prispieť k jednoduchšej aplikácii, a to tak na strane adresátov práva, ako aj na strane kontrolných orgánov. Osobitný limit pre tovar, ktorým sú potraviny, sa navrhuje zaviesť z dôvodu špecifického charakteru tejto komodity a jej vplyvu na zdravia obyvateľov. Týmto spôsobom sa má umožniť verejným obstarávateľom pružnejšie reagovať na kvalitatívne potreby pri nákupe potravín.

čl. I bod 8 §
Predmetné doplnenie reaguje na prax, kedy nie vždy je možné a najmä účelné vyjadrovať predpokladanú hodnotu zákazky ako jedno číslo. Zmena má umožniť aj odlišné formy uvádzania. V nadväznosti na uvedenú zmenu sa navrhuje explicitne doplniť povinnosť v dokumentácii uchovávať podklady k jej zisteniu, aby najmä na účely kontroly bolo možné preveriť správnosť postupu jej zisťovania.

čl. I bod 9 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zavedením centrálneho obstarávania pre bežné tovary, služby a práce.

čl. I bod 10 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zrušením delenia podlimitných zákaziek.

čl. I bod 11 §
Na účely odstránenia nejasností s výkladom pojmu "obrat" sa navrhuje odkazom na poznámku pod čiarou ustanoviť, že ide o pojem s rovnakým obsahom, ako definuje "obrat" zákon o DPH.

čl. I bod 12 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zmenou v systéme zákazu dodatkov.

čl. I bod 13 a 14 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 15 §
Odsekom 8 sa navrhuje ustanoviť jednotné pravidlá pre komunikáciu medzi úradom a verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi (ďalej spolu aj "obstarávateľ"), ktorých cieľom na jednej strane je zabrániť duplicitnému plneniu povinností obstarávateľov, súvisiacich so zverejňovaním podľa tohto zákona a na druhej strane upraviť zodpovednosť za obsah zverejňovaných dokumentov obdobne, ako je upravená pri povinne zverejňovaných zmluvách podľa zákona č. 211/2000 Z. z. Odsek 9 ustanovuje všeobecné zásady, ktoré musí verejný obstarávateľ dodržať pri obstarávaní tovarov, služieb a prác, ktoré nemá týmto zákonom ustanovené formálne pravidlá.

čl. I bod 16 §
Predkladanie referencií z už realizovaných dodávok bolo upravené platným zákonom ako jedna z možných podmienok účasti, avšak z hľadiska formy, obsahu a zverejňovania neexistovala jednotná úprava. Navrhuje sa zaviesť povinnosť obstarávateľa vyhotovovať referencie zo zákona pri splnení zákonných podmienok, pričom sa zároveň ustanovuje obsah a forma týchto referencií a ich zverejňovanie v zozname podnikateľov. Takýmto spôsobom sa zabezpečí nielen verejná kontrola kvality poskytnutých plnení, ale prostredníctvom hodnotenia dodávateľov aj kvázi rating subjektov, obchodujúcich so štátom. Snahou je dosiahnuť aj to, aby všetky takto vystavené referencie boli v elektronickej podobe dostupné aj na účely ďalších obstarávaní. Pojem "bežná dostupnosť na trhu" sa používa aj v platnom zákone, pričom jeho definícia absentovala. Vzhľadom na to, že návrh zákona pracuje s týmto pojmom na viacerých miestach, bolo vhodné ustanoviť jeho legálnu definíciu. Definícia obsahuje všeobecnú časť (ods. 1), ktorá vychádza z bežného všeobecného chápania toho, čo sa bežným statkom rozumie. Cieľom definície je vyjadriť bežnú dostupnosť ako stav, kedy ide o také tovary, …

čl. I bod 17 §
Z dôvodu šetrenia výdavkov na obslužné činnosti pri verejnom obstarávaní, ako aj z dôvodu čo zjednotenia postupov sa navrhuje v nadlimitných zákazkách štátu ustanoviť povinné centrálne verejné obstarávanie bežných tovarov, služieb a prác. Dôvodom, prečo sa navrhuje toto obstarávanie realizovať prostredníctvom rezortu vnútra a financií je skutočnosť, že vzhľadom na veľkosť rezortu vnútra sa v ňom realizuje aj v súčasnosti najviac verejných obstarávaní a rezort financií má v kompetenčnom portfóliu rozpočtovú politiku a nakladanie s verejnými prostriedkami.

čl. I bod 18 §
Zákaz uzatvárania dodatkov sa preberá zo súčasnej právnej úpravy s tým, že sa neumožňuje zmluvne dohodnúť podmienky pre uzatváranie dodatkov o cene. Podľa navrhovanej právnej úpravy bude cenu alebo ekonomické podmienky plnenia možné meniť v prospech dodávateľa len v prípade, ak sa vyskytnú mimoriadne a nepredvídateľné okolnosti, ktorých existenciu musí konštatovať Rada úradu. Ide teda o dodatok, ktorý sa netýka úpravy plnenia a jeho rozsahu, ale len a výlučne ceny alebo ekonomických podmienok plnenia, pri zachovanom rozsahu plnenia. Rada úradu teda nebude rozhodovať o obsahu dodatku, len o tom, či sú alebo nie sú splnené podmienky na jeho uzatvorenie. Predmetná úprava nebráni zohľadňovať okolnosti, majúce vplyv na zmenu ceny aj v zmluve, avšak za predpokladu, že budú zohľadnené aj na účely vyhodnotenia ponúk - nebráni teda dohodnúť v zmluve napríklad úpravu DPH alebo aj úpravu zmeny ceny v nadväznosti na určitú skutočnosť. Vo všetkých týchto prípadoch totiž cena bude priamo v zmluve dohodnutá a nebude kvôli nej potrebné dodatok uzatvárať. …

čl. I bod 19 §
Na účely posilnenia elektronickej komunikácie a zjednodušenia priebehu revíznych postupov a predkladania dokumentácie úradu sa navrhuje ustanoviť povinnosť predkladať verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi dokumenty aj v elektronickej podobe. Pokiaľ ide o spôsob predkladania, navrhuje sa zosúladiť so spôsobom, platným pre zverejňovanie zmlúv v Centrálnom registri zmlúv.

čl. I bod 20 §
Navrhuje sa spresniť ustanovenie o prednosti slovenského prekladu dokumentov tak, aby v prípade rozdielov medzi cudzojazyčnou a slovenskou verziou mala prednosť slovenská verzia, preložená úradným prekladateľom.

čl. I bod 21 §
Na účely jednoduchšej orientácie verejného obstarávateľa a obstarávateľa sa navrhuje uložiť povinnosť identifikovať obchodné tajomstvo. Snahou je zlepšenie podmienok vo vzťahu k plneniu tejto povinnosti, pričom stále platí, že obchodným tajomstvom je len to, čo spĺňa definíciu podľa Obchodného zákonníka a nie čokoľvek, čo uchádzač označí. Spresňuje sa tiež pojem "dôvernej informácie", pričom jeho obsah sa zjednocuje s ustanovením zákona č. 211/2000 Z. z. o informáciách, ktoré sa v povinne zverejňovanej zmluve nezverejňujú. Zároveň sa navrhuje zjednotiť úpravu prípadov, kedy nie je povinnosť mlčanlivosti porušená.

čl. I bod 22 a 23 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zmenou zverejňovania na profile obstarávateľa.

čl. I bod 24 až 26 §
Navrhuje sa skrátiť lehoty na oznamovanie výsledkov verejného obstarávania, keďže súčasné lehoty sú neprimerane dlhé.

čl. I bod 27 §
Navrhovanou úpravou sa v súlade s predpismi o ochrane osobných údajov vymedzuje rozsah osobných údajov, ktoré sú obsahom oznámení a informácií podľa predmetného paragrafu.

čl. I bod 28 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zmenou zverejňovania na profile obstarávateľa.

čl. I bod 29 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zrušením rokovacieho konania bez zverejnenia.

čl. I bod 30 §
Navrhovanou zmenou sa má vyjadriť potreba súvislosti medzi oprávnením podnikať a predmetom zákazky alebo jej časti.

čl. I bod 31 §
Navrhované doplnenie podmienok účasti, týkajúcich sa osobného postavenia, súvisí so zavedením sankcie zákazu účasti na verejnom obstarávaní. V snahe obmedziť obchádzanie tohto zákazu rôznymi personálnymi a majetkovými zmenami, najmä v právnických osobách, sa navrhuje rozšíriť zákaz účasti aj na také osoby, s ktorými je osoba, ktorej bol zákaz uložený, "prepojená" spôsobom, ustanoveným v § 26 ods. 1 písm. g).

čl. I bod 32 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zavedením sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

čl. I bod 33 §
Navrhuje sa obmedziť sumu obratu, ktorý je možné vyžadovať na účely splnenia podmienky finančného a ekonomického postavenia, aby sa predišlo jej zneužívaniu. Pojem "obrat" bude zároveň vykladaný v súlade s jeho definíciou podľa § 4 ods. 9 zákona o DPH.

čl. I bod 34 §
Úprava ustanovení o preukazovaní splnenia podmienky účasti zdrojmi tretej osoby má za cieľ odstrániť formálny charakter tohto postupu a jeho potenciálne zneužívanie v praxi tým, že ak už sa podmienka preukazuje zdrojmi tretej osoby, ak dôjde k plneniu, uchádzač je povinný ho splniť sám alebo prostredníctvom tejto osoby. Takýmto spôsobom bude verejný obstarávateľ a obstarávateľ už vopred vedieť, kto bude plniť a bude môcť zodpovedne posúdiť ponuku uchádzača.

čl. I bod 35 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zavedením systému referencií. Zároveň sa navrhuje v prípade potvrdení o dodaní plnenia od iných subjektov, než verejný obstarávateľ a obstarávateľ doplniť čestné vyhlásenie dokladmi o zmluvnom vzťahu alebo plnení, aby sa týmto spôsobom podporila pravdivosť skutočností, uvedených v čestnom vyhlásení.

čl. I bod 36 §
Na účely podmienky účasti, ktorou je uvedenie podielu subdodávateľov na dodávke sa navrhuje doplniť aj možnosť požadovať ich identifikáciu. Ide o opatrenie nepriamo podporujúce subdodávateľov a nadväzujúce na ustanovenia umožňujúce obmedziť rozsah subdodávok.

čl. I bod 37 §
Úprava ustanovení o preukazovaní splnenia podmienky účasti zdrojmi tretej osoby má za cieľ odstrániť formálny charakter tohto postupu a jeho potenciálne zneužívanie v praxi tým, že ak už sa podmienka preukazuje zdrojmi tretej osoby, ak dôjde k plneniu, uchádzač je povinný ho splniť sám alebo prostredníctvom tejto osoby. Takýmto spôsobom bude verejný obstarávateľ a obstarávateľ už vopred vedieť, kto bude plniť a bude môcť zodpovedne posúdiť ponuku uchádzača.

čl. I bod 38 §
Predmetným ustanovením sa navrhuje ustanoviť povinnosť vyžadovať niektoré z podmienok účasti v konkrétnych prípadoch. Ide o povinnosť vyžadovať identifikáciu majoritných subdodávateľov a na účely zákazky nad 10 miliónov eur akceptovať len niektoré typy dokladov, ktoré sú z povahy veci preukaznejšie na účely zhodnotenia splnenia podmienky finančného a ekonomického postavenia. Rovnako sa v odôvodnených prípadoch umožňuje obmedziť rozsah subdodávky a požadovať umiestnenie prevádzkarne dodávateľa na území Slovenskej republiky. Pôjde jednak o prípady, kedy z povahy veci je nutné vyžadovať osobné plnenie vzhľadom na povahu zákazky, ako aj o prípady, kedy je najmä na účely kontroly a bezpečnosti potrebné, aby verejný obstarávateľ mal priamu možnosť napríklad výkonu kontroly dodávateľom poskytovaného plnenia aj vo fáze realizácie. Predmetné ustanovenie je však vždy potrebné aplikovať tak, aby nedošlo k rozporu s princípmi Európskej únie upravujúcimi voľný pohyb osôb, tovarov a služieb a slobodu usadiť sa v zmysle Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

čl. I bod 39 §
Odsek 8 umožňuje explicitne požadovať doklady, preukazujúce kvalitu a nezávadnosť potravín, a to v reakcii na problémy praxe, súvisiace s ich obstarávaním. Odsek 9 je legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zavedením identifikácie subdodávateľov. Odsek 10 ustanovuje nevyvrátiteľnú domnienku vo vzťahu k nediskriminačnej povahe podmienok účasti. Vychádza sa pritom z predpokladu, že ak sú podmienky súťaže také, že umožnia súťažiť dostatočnému okruhu subjektov, je možné úspešne prezumovať ich nediskriminačnú povahu. Odsek 11 má za cieľ zjednodušiť preukazovanie splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní tým, že predloženie originálov dokumentov sa vyžaduje až od víťaza.

čl. I bod 40 a 41 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zavedením systému referencií.

čl. I bod 42 §
Odsek 4 je legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zmenami v zozname podnikateľov. Odsek 5 spresňuje platnú povinnosť identifikácie "vlastníkov" obchodnej spoločnosti a zároveň ukladá povinnosť pri zákazke nad 10 miliónov eur túto "vlastnícku štruktúru" požadovať preukázať vo vzťahu k majoritným "vlastníkom" obchodných spoločností.

čl. I bod 43 a 44 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zmenou v úprave zoznamu podnikateľov. Tiež sa navrhuje ustanoviť, že doklady sa posudzujú podľa obsahu a nepreukazujú sa skutočnosti všeobecne známe. Dôvodom tohto doplnenia je snaha predísť účelovému vylučovaniu uchádzačov pre formálne nedostatky dokladov, nemajúce žiaden vplyv na ich obsah ani na schopnosť preukázať požadované skutočnosti.

čl. I bod 45 §
Predmetné ustanovenia obsahujú zmeny v dvoch oblastiach. Navrhuje sa doplniť povinnú súčasť súťažných podkladov, ktorou je návrh zmluvy. Táto zmena súvisí so zavedením povinnosti súčinnosti víťazného uchádzača uzavrieť zmluvu - cieľom je, aby uchádzač bolo obsahu zmluvy informovaný od začiatku. Tiež sa navrhuje vyžadovať splnenie podmienok účasti aj od subdodávateľov, keďže ide o subjekty, ktoré v časti realizujú samotnú zákazku a mali by teda spĺňať základné podmienky účasti v obstarávaní.

čl. I bod 46 až 49 §
Predmetné ustanovenia súvisia so zámerom posilniť princíp ekonomicky najvýhodnejšej ponuky pri vyhodnocovaní ponúk. Navrhuje sa v rámci kritéria efektívnosti nákladov posudzovať náklady životného cyklu a faktory výrobného procesu, ktoré predstavujú mnohokrát najobjektívnejší odhad skutočnej ceny plnenia, ktorú obstarávateľ za dodávku zaplatí. V súlade s platným právnym stavom sa explicitne ustanovuje možnosť použiť len kritérium ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, bez spojenia s kritériom najnižšej ceny. Zároveň sa umožňuje obstarávateľovi vyhradiť si, aby za každých okolností bol oprávnený uplatniť kritériá nákladov životného cyklu a faktorov výrobného procesu. Inými slovami, aby bol oprávnený vždy hodnotiť to, koľko reálne za celú životnosť plnenia zaplatí. Náklady životného cyklu predstavujú širší pohľad na náklady zákazky, pričom okrem nákladov vznikajúcich v súvislosti s výrobou a predajom zahŕňajú aj náklady vynaložené v predvýrobnej etape (náklady na výskum a vývoj, konštrukčné náklady a technologickú prípravu výroby), náklady spojené s likvidáciou následkov výroby a ďalšie náklady, ktoré sa nezahŕňajú do bežných operatívnych kalkulácií. Dominantný podiel na nákladoch životného cyklu majú prevádzkové …

čl. I bod 50 a 51 §
Úpravy vo veci zábezpeky smerujú jednak k jej zníženiu pri bežných zákazkách a naopak zvýšeniu pri zákazke nad 10 miliónov eur, čo má odrážať snahu o výber stabilných a kredibilných dodávateľov na zákazky nad 10 miliónov eur a zároveň otvoriť trh pri bežných zákazkách väčšiemu okruhu dodávateľov. Na druhej strane sa zavádza možnosť prepadnutia zábezpeky aj v prípadoch, kedy z dôvodov na strane víťazného uchádzača nedôjde k uzatvoreniu zmluvy.

čl. I bod 52 §
Predmetné ustanovenie nadväzuje na zmeny v námietkovom konaní a súvisí so zavedením dvojstupňového otvárania a vyhodnocovania ponúk. Na tento účel je nevyhnutné zaviesť povinnosť predkladať ponuku tak, aby bolo možné ju vyhodnocovať po častiach.

čl. I bod 53 až 55 §
Zmeny v úprave komisií na vyhodnotenie ponúk sú jednak zmenami, súvisiacimi so zákazkou nad 10 miliónov eur, kde sa navrhuje, aby počet členov komisie bol vyšší. Navrhuje sa tiež sprísniť podmienky na obsadenie komisie, a to vo vzťahu k podmienke nezaujatosti, ktorá sa definuje obdobne, ako v prípade orgánu aplikácie práva. Inštitút náhradníka slúži na zefektívnenie činnosti komisie.

čl. I bod 56 a 57 §
Navrhovanou zmenou sa v spojitosti so zmenami v námietkovom konaní má zabezpečiť to, aby nedošlo k "zbytočnému zverejneniu" návrhu na splnenie kritérií na vyhodnotenie ponúk a následne k zrušeniu súťaže v dôsledku úspešnej námietky. Preto sa navrhuje, aby boli ponuky otvárané a vyhodnocované v dvoch etapách. Najskôr sa otvoria a vyhodnotia všetky časti ponuky okrem návrhu na plnenie kritérií na vyhodnotenie ponuky - teda okrem tej časti ponuky, ktorá je samotným predmetom súťaže. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ teda postupom podľa zákona (najmä § 42) zistí, či sú splnené podmienky účasti, či má ponuky potrebné náležitosti, prípadne požiada o doplnenie a vysvetlenie a vykoná všetky úkony, vrátane vylúčenia uchádzačov, ktorých dôvodom sú iné okolnosti, ako samotná "cena", resp. samotné plnenie kritérií vyhodnotenia ponuky. Následne, ak budú podané námietky, prebehne prvé námietkové konanie a až po jeho skončení bude možné vyhodnocovať tú časť ponuky, ktorá obsahuje návrh na splnenie kritérií vyhodnotenia ponúk. V tejto druhej fáze dôjde k samotnému vyhodnoteniu ponúk a …

čl. I bod 58 §
S cieľom zefektívnenia postupov vo verejnom obstarávaní sa lehoty upravujú na hmotnoprávne. Táto zmena sa týka najmä revíznych postupov.

čl. I bod 59 §
Navrhuje sa doplniť definíciu mimoriadne nízkej ceny o demonštratívny výpočet prípadov, kedy vždy pôjde o mimoriadne nízku cenu. Ide o prípady, kedy je cena vo výraznom nepomere nielen k priemeru iných cien, ale zároveň aj k druhej najnižšej cene. Nepôjde teda o prípady plošného ponúkania nižších cien, ani o bežné odchýlky v rámci cenovej konkurencie, ale len o zjavné excesy. Zároveň sa ustanovuje vzťah k predpokladanej hodnote zákazky - inými slovami, ak ponuka nie je o 15% nižšia, než predpokladaná hodnota zákazky, nemôže ísť o mimoriadne nízku cenu.

čl. I bod 60 až 63 §
Body 59, 61 a 62 sú legislatívno-technickou úpravou, súvisiacou s odstránením chyby v platnom zákone. Bod 60 dopĺňa do podmienok vylúčenia ponuky podmienku vzťahu vysvetlenia k jeho náležitostiam podľa zákona. Inými slovami, vysvetlenie sa bude musieť posudzovať podľa obsahu a nie len podľa formy.

čl. I bod 64 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zavedením možnosti uzatvoriť zmluvu s druhým, resp. tretím uchádzačom v poradí.

čl. I bod 65 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zavedením certifikácie zariadení na elektronické aukcie.

čl. I bod 66 až 69 §
Predmetné ustanovenia obsahujú úpravu platnej regulácie elektronických aukcií. V ods. 3 sa navrhuje upraviť, že aukciu je obstarávateľ povinný použiť len vtedy, ak ide o bežne dostupné tovary, t. j. vylúčiť povinnosť používania elektronických aukcií pri iných tovaroch, službách a prácach, teda tam, kde to z povahy veci odporuje možnosti vyhodnotiť predložené ponuky takýmto spôsobom pri súčasnom dodržaní princípu hospodárnosti a efektívnosti. Následne sa umožňuje obstarávateľovi zrušiť aukciu, ak sa nezúčastní dostatočný počet súťažiteľov v spojení s povinnosťou obstarávateľa vždy umožniť predloženie nižšej ponuky - navrhuje sa zrušiť možnosť skončenia aukcie len uplynutím času a naopak sa zavádza povinnosť ponechať lehotu na predloženie nižšej ponuky.

čl. I bod 70 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zavedením možnosti uzatvoriť zmluvu s druhým, resp. tretím uchádzačom v poradí.

čl. I bod 71 a 72 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zmenami v námietkovom konaní. Koncentráciou námietkového konania a ustanovením fixnej lehoty na rozhodnutie o námietkach sa sleduje zrýchlenie verejného obstarávania, čomu korešponduje aj úprava lehoty na uzatvorenie zmluvy.

čl. I bod 73 §
V reakcii na problémy praxe sa navrhuje ustanoviť možnosť uzatvoriť zmluvu s druhým, resp. tretím uchádzačom v poradí, aby neposkytnutie súčinnosti víťazným uchádzačom nezmarilo účel verejného obstarávania. Toto ustanovenie korešponduje s povinnosťou obstarávateľa uzavrieť s víťazom zmluvu a vyvažuje povinnosti oboch strán.

čl. I bod 74 §
Na posilnenie súťažného princípu sa dopĺňa možnosť obstarávateľa zrušiť súťaž v prípade, ak boli predložené len dve ponuky. Zároveň sa ukladá povinnosť zdôvodniť nezrušenie súťaže, teda neuplatnenie tohto práva, ak je predložená len jedna ponuka.

čl. I bod 75 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zmenami v iných ustanoveniach.

čl. I bod 76 §
Profil obstarávateľa je zakotvený už v platnom zákone, avšak bez bližšej inštitucionalizácie a úpravy toho, ako sa zriaďuje a čo sa na ňom zverejňuje. navrhované ustanovenie zavádza povinnosť zverejňovať na profile v systematickom členení v podstate celý životný cyklus zákazky, až po informáciu o skutočne poskytnutých plneniach. Na zamedzenie duplicity niektoré informácie zverejňuje úrad, resp. je ich možné zverejniť odkazom na už zverejnenú informáciu v registri zmlúv.

čl. I bod 77 a 78 §
Osobitný režim na neprioritné služby vychádza z čl. 21 smernice 2004/18/ES a čl. 32 smernice 2004/17/ES. V oboch smerniciach je určená iba povinnosť pri týchto službách (v smernici 2004/18/ES sú uvedené v prílohe II B, v smernici 2004/17/ES sú uvedené v prílohe XVII B) použiť pri vypracovaní opisu predmetu zákazky všeobecné ustanovenia o technických špecifikáciách predmetu zákazky (§ 34 ZVO) a poslať oznámenia o výsledku verejného obstarávania po zadaní zákazky. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje niektoré z neprioritných služieb, pri ktorých kvalita ich poskytnutia vychádza z povahy veci z neobjektivizovateľných kritérií, spočívajúcich v skúsenostiach a kvalite práce dodávateľa, upraviť pod režim rokovacieho konania so zverejnením a ustanoviť výnimky z niektorých povinností a obmedzení, ktoré neumožňujú v týchto prípadoch kompetentný výber dodávateľa. Rovnako sa umožňuje vybrať dodávateľa zo všetkých uchádzačov, ktorí splnia podmienky účasti a limituje sa len cena plnenia, ktorú takto možno obstarať.

čl. I bod 79 a 80 §
Zmeny v prípadoch použitia priameho rokovacieho konania súvisia jednak so spresnením ustanovenia § 58 písm. e), na účely odstránenia nesprávnej aplikácie, a tiež vypúšťajú možnosť použitia tohto postupu pri dodávateľovi, ktorý končí podnikanie, keďže aj takýto dodávateľ sa môže zúčastniť bežnej súťaže.

čl. I bod 81 a 82 §
Predmetné ustanovenia súvisia so zrušením rokovacieho konania so zverejnením. Návrhom zákona je uložená povinnosť vopred zverejňovať aj postup priameho rokovacieho konania. Zároveň sa obmedzuje možnosť použitia tohto postupu pri obstarávaní "naviac prác", a to limitovaním ich objemu na 20% pôvodných prác.

čl. I bod 83 §
Rovnako, ako v § 41, sa aj pri súťažnom dialógu upravuje spôsob otvárania ponúk.

čl. I bod 84 a 85 §
Navrhuje sa spresniť, že s nižším počtom ako traja uchádzači je možné uzavrieť rámcovú dohodu nielen vtedy, ak nebolo predložených viac ponúk, ale aj vtedy, ak nebolo viac žiadostí o účasť, a to z dôvodu, odstránenia výkladových nejasností. Možnosť dlhšieho trvania rámcových dohôd sa navrhuje rozšíriť okrem oblasti obrany aj na oblasť verejného poriadku a bezpečnosti.

čl. I bod 86 až 89 §
Zmeny v úprave koncesie sledujú niekoľko cieľov. Navrhuje sa skrátiť lehotu na zaslanie oznámení o výsledku verejného obstarávania, keďže súčasná lehota je neprimerane dlhá. Navrhuje sa tiež na účely verejnej kontroly zverejňovať analýzy, ktorými sa verejný obstarávateľ a obstarávateľ riadil pri rozhodovaní o tom, že použitie koncesie je výhodnejšie, než iný súťažný postup. Obmedzuje sa tiež možnosť použitia tohto postupu pri obstarávaní "naviac prác", a to limitovaním ich objemu na 20% pôvodných prác.

čl. I bod 90 §
Na účely odstránenia nejasností s výkladom pojmu "obrat" sa navrhuje odkazom na poznámku pod čiarou ustanoviť, že ide o pojem s rovnakým obsahom, ako definuje "obrat" zákon o DPH.

čl. I bod 91 §
Navrhovanou úpravou sa umožňuje použitie osobitného postupu pri neprioritných službách aj obstarávateľovi.

čl. I bod 92 §
Vypúšťa sa možnosť použitia priameho rokovacieho konania pri dodávateľovi, ktorý končí podnikanie, keďže aj takýto dodávateľ sa môže zúčastniť bežnej súťaže.

čl. I bod 93
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zmenami v iných ustanoveniach.

čl. I bod 94 a 95 §
Predmetné ustanovenia predstavujú novú a zjednotenú úpravu postupov pri podlimitných zákazkách. Východiskom tejto úpravy je delenie zákazok z hľadiska ich predmetu na bežné tovary, služby a práce a iné zákazky. Tovary, služby a práce, ktoré sú bežne dostupné na trhu, by mali byť obstarávané s využitím elektronického trhoviska. Pôjde o informačný systém, ktorého správcom bude ministerstvo vnútra a ktorý bude fungovať spôsobom ako bežne známe systémy, určené na elektronický nákup. Princípom elektronického trhoviska bude najmä to, že bude bezplatne prístupné všetkým dodávateľom, ktorí o registráciu na ňom prejavia záujem a bude permanentne generovať ponuku a teda aj ceny bežných tovarov, služieb a prác. Podmienky realizácie obchodov na trhovisku budú upravené rovnako pre všetky druhovo rovnaké prípady, a to prostredníctvom obchodných podmienok. Obchodné podmienky zároveň pre druhovo rovnaké obchody budú upravovať opakovane použiteľné základné náležitosti zmlúv, ktoré budú na elektronickom trhovisku uzatvárané. Realizácia obstarávania bude založená na princípe predbežnej akceptácie najvýhodnejšej ponuky, s následným umožnením registrovaným dodávateľom predložiť konkurenčnú, výhodnejšiu ponuku. …

čl. I bod 96 a 97 §
Navrhuje sa skrátenie lehôt na oznamovanie výsledkov verejného obstarávania, keďže súčasné lehoty sú neprimerane dlhé.

čl. I bod 98 až 100 §
Zmeny v prípadoch použitia priameho rokovacieho konania súvisia jednak so spresnením ustanovenia § 108j ods. 1 písm. h), na účely odstránenia nesprávnej aplikácie, a tiež vypúšťajú možnosť použitia tohto postupu pri dodávateľovi, ktorý končí podnikanie, keďže aj takýto dodávateľ sa môže zúčastniť bežnej súťaže. Zároveň sa obmedzuje možnosť použitia tohto postupu pri obstarávaní "naviac prác", a to limitovaním ich objemu na 20% pôvodných prác.

čl. I bod 101 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zmenami v iných ustanoveniach.

čl. I bod 102 až 105 §
V spojení so zavedením odvolacieho konania v námietkovom konaní sa navrhuje zriadiť odvolací orgán, ktorým bude rada úradu. Zloženie rady úradu sa navrhuje jednak z osôb, ktoré menuje vláda a ktoré nie sú zamestnancami úradu a tiež zo štatutárov úradu a najvyššieho štátneho zamestnanca - teda kombinácia externého prvku a "najvyššieho vedenia" úradu. Dôvodom členstva vedúceho služobného úradu je aj to, že ako najvyšší štátny zamestnanec by mal riadiť aj organizačný útvar úradu, ktorý bude pripravovať podklady pre rozhodnutia rady a zabezpečovať jej činnosť. Členovia rady nesmú vykonávať činnosť na prvom stupni námietkového konania, čo má za cieľ zabezpečiť nezávislosť a nezaujatosť v jej rozhodovaní. Zloženie a výkon funkcie člena rady úradu je inšpirovaný už existujúcimi modelmi, napríklad modelom, uplatňovaným na Protimonopolnom úrade SR. Kompetencie rady úradu sú ustanovené primárne vo vzťahu k námietkovému konaniu na druhom stupni.

čl. I bod 106 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zavedením sankcie zákazu účasti v obstarávaní.

čl. I bod 107 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zrušením inštitútu odborne spôsobilej osoby.

čl. I bod 108 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zavedením inštitútov certifikácie a akreditácie.

čl. I bod 109 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zmenami v iných ustanoveniach.

čl. I bod 110 §
Predmetnými ustanoveniami sa ukladá povinnosť úradu zriadiť profily obstarávateľov, resp. vytvoriť technické možnosti na ich zriadenie a na zverejňovanie dokumentov a informácií na nich. Tým, že profil bude súčasťou vestníka a bude spojený aj s inými systémami úradu by sa malo zabezpečiť užívateľsky pohodlné plnenie zverejňovacích povinností obstarávateľov súčasne s povinnosťami informovať a predkladať dokumenty úradu. Smerom k podnikateľom bude úrad povinný prevádzkovať notifikačný systém, ktorý umožní každému záujemcovi byť priamo a ním zvoleným spôsobom notifikovaný o všetkom, čo sa na profile zverejní, teda najmä o všetkých vyhlásených súťažiach.

čl. I bod 111 až 113 §
Zavedením nového inštitútu akreditácie a certifikácie sa sleduje zabezpečenie profesionalizácie výkonu verejného obstarávania prostredníctvom akreditovaných osôb a sprehľadnenie a zosúladenie nástrojov, využívaných v tomto procese, najmä pokiaľ ide o nástroje na elektronické aukcie, a to všetko z pohľadu ich súladu so zákonom a zachovania bezpečnostných štandardov.

čl. I bod 114
Vzhľadom na skutočnosť, že inštitút odborne spôsobilej osoby, ako viazaná živnosť a štátom regulovaná činnosť v oblasti verejného obstarávania sa v praxi neosvedčil z pohľadu prínosu ku kvalite a zlepšeniu procesov verejného obstarávania, navrhuje sa zrušiť. Náhradou budú ustanovenia o certifikácii, ktoré sa budú týkať konkrétnych postupov, dokumentov a prostriedkov, používaných vo verejnom obstarávaní.

čl. I bod 115 až 125 §
Predmetné ustanovenia predstavujú zmenu v systéme fungovania zoznamu podnikateľov a v nadväznosti na to zmenu v spôsobe preukazovania podmienok účasti na verejnom obstarávaní. Zoznam podnikateľov, ktorý podľa platnej úpravy slúži ako možnosť preukazovania podmienky účasti, ktorou je osobné postavenie, bude pokiaľ ide o rozsah ponechaný v súčasnej úprave, pričom však podmienky osobného postavenia bude možné preukazovať výlučne cez zoznam podnikateľov a verejný obstarávateľ a obstarávateľ bude tieto doklady preverovať vo vzťahu k zápisu do zoznamu a nie ich vyžadovať v súťaži. Podľa navrhovanej právnej úpravy teda spôsob, akým podnikateľ tieto podmienky v obstarávaní preukazuje, bude jednotný, a to cez zoznam podnikateľov. Všetky doklady, preukazujúce splnenie podmienok, bude teda podnikateľ predkladať úradu, ktorý ich zapíše, resp. založí do zoznamu podnikateľov a v konkrétnej súťaži bude obstarávateľ komunikovať priamo s úradom a splnenie týchto podmienok posudzovať vo vzťahu k tomu, čo je zapísané v zozname podnikateľov. Vzhľadom na už platnú fikciu správnosti zapísaných údajov nebude podnikateľ vystavený potrebe túto preukazovať v každej …

čl. I bod 126 až 146 §
Oblasť námietkového konania je ďalšou z oblastí, ktorá v návrhu podlieha zásadným systémovým zmenám. Tieto zmeny možno rozdeliť do troch skupín - koncentrácia námietkového konania do konania s jedným rozhodnutím, zavedenie odvolacieho konania a podriadenie námietkového konania správnemu poriadku s dôrazom na kontradiktórnosť konania. Podľa platnej právnej úpravy bolo možné podať námietky proti postupu obstarávateľa celkovo v siedmych prípadoch, resp. v siedmych štádiách obstarávania, pričom o každej z námietok bolo potrebné konať, čo v extrémnych prípadoch paralyzovalo celý proces a v mnohých prípadoch ho neúmerne predĺžilo. Návrhom zákona sa nemení možnosť podávania žiadostí o nápravu a ani možnosť podávania námietok, avšak rozhodovanie o námietkach sa koncentruje do dvoch konaní - jedného pred vyhodnotením kritérií ponúk a druhé po tomto vyhodnotení. Úrad jedným rozhodnutím rozhodne o všetkých podaných námietkach a pri porušení zákona môže "vrátiť súťaž" do bodu, kedy došlo k najskoršiemu porušeniu, ktoré malo vplyv na výsledok súťaže. Rozhodnutím v prvom námietkovom konaní sa úrad vysporiada so všetkými námietkami, doručenými …

čl. I bod 147 §
Novým inštitútom je ex ante kontrola, ktorej cieľom je poskytnúť obstarávateľovi ešte pred začatím procesu obstarávania akúsi garanciu toho, že ním zvolený postup je správny. Podstatou tejto kontroly je výstup, ktorým úrad potvrdí, že zvolený postup a dokumenty sú správne. Nadväzne na to, ak sa obstarávateľ od takto potvrdeného postupu a dokumentov neodchýli, námietka proti nim nemôže byť úspešná. Rovnaký efekt sa navrhuje ustanoviť aj pokiaľ ide o námietky proti certifikovaným dokumentom, prostriedkom, postupom alebo činnostiam.

čl. I bod 148 a 149 §
Navrhované ustanovenia upravujú postup výkonu kontroly úradom, pričom sa upúšťa od inštitútu kontroly pred podpisom zmluvy. Vzhľadom na to, že táto kontrola mala zásadný význam najmä vo veciach čerpania prostriedkov z fondov EÚ, navrhuje sa v týchto veciach ponechať možnosť kedykoľvek do podpisu zmluvy podať námietku a úrad o tejto konkrétnej námietke bude konať tak, že nebude viazaný jej obsahom, teda môže preskúmať aj iné pochybenia, než sú namietané. zabezpečí sa zachovanie možnosti revízie súťaží v týchto prípadoch a zároveň efektívny spôsob odstraňovania nedostatkov. Navrhuje sa tiež odstrániť absenciu lehoty na ukončenie kontroly a ustanoviť 90 dňovú lehotu, v ktorej úrad musí protokol o kontrole vyhotoviť.

čl. I bod 150 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zrušením delenia podlimitných zákaziek.

čl. I bod 151 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zmenami v iných ustanoveniach.

čl. I bod 152 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zrušením delenia podlimitných zákaziek.

čl. I bod 153 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so rokovacieho konania bez zverejnenia.

čl. I bod 154 až 156 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zmenami v iných ustanoveniach.

čl. I bod 157 §
Vzhľadom na zavedenie nových povinností sa navrhuje ustanoviť pre prípad ich neplnenia sankcie. Dôležitosť plnenia predmetných povinností je daná tým, že na ich plnenie je naviazaný začiatok konania o námietkach.

čl. I bod 158
Navrhuje sa zvýšiť spodnú hranicu pokút s cieľom posilniť tak preventívny, ako aj represívny účinok tejto sankcie.

čl. I bod 159
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zmenami v iných ustanoveniach.

čl. I bod 160
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zrušením inštitútu odborne spôsobilej osoby.

čl. I bod 161
Navrhuje sa upraviť materiálna podmienka na uloženie tejto sankcie, a to v súlade s tým, čo sa vyžaduje pri náhrade škody - teda príčinná súvislosť medzi konaním a jeho následkom.

čl. I bod 162
Vzhľadom na zavedenie nových povinností sa navrhuje ustanoviť pre prípad ich neplnenia sankcie.

čl. I bod 163
Novým okruhom sankcií sú sankcie pre záujemcov, uchádzačov a dodávateľov. Tieto sa navrhuje zaviesť v podobe pokuty a zákazu účasti na verejnom obstarávaní, pričom zákaz účasti na verejnom obstarávaní bude možné uložiť za závažné porušenie zákona alebo za nekvalitné plnenie podľa zmluvy. V konaní o uložení sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní z dôvodu "negatívnych" referencií bude mať každý dodávateľ možnosť brániť sa aj proti samotnej správnosti referencie. Dôvodom zavedenia týchto sankcií je jednak potreba zabezpečiť vynútenie niektorých povinností aj touto formou a tiež snaha neumožniť účasť na obstarávaní tým podnikateľom, ktorí závažným spôsobom porušujú svoje povinnosti, s cieľom ovplyvniť súťaž vo svoj prospech s využitím nepravdivých dokladov a informácií.

čl. I bod 164
Navrhovaná zmena súvisí s koncentráciou námietkového konania. Ide o novú sankciu v prípadoch, kedy obstarávateľ nevykoná nápravu na základe žiadosti o nápravu a za rovnaké pochybenie je mu uložená sankcia.

čl. I bod 165
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zmenami v iných ustanoveniach.

čl. I bod 166
Zavedenie registra osôb so zákazom účasti na verejnom obstarávaní vyplýva zo zavedenia tohto typu sankcie. Účelom registra je jednoduchšia orientácia pre úrad ale aj pre obstarávateľov, pokiaľ ide o osoby, ktoré majú tento zákaz uložený.

čl. I bod 167
Úprava ustanovenia o konaní nadväzuje jednak na zmeny v iných ustanoveniach, ale aj na zavedenie subsidiarity správneho poriadku v konaní o námietkach podľa tohto zákona.

čl. I bod 168
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zmenami v iných ustanoveniach.

čl. I bod 169
V súvislosti so zavedením referencií a systému akreditácie a certifikácie sa navrhuje splnomocniť úrad na vydanie podzákonných predpisov, upravujúcich podrobnosti vo vzťahu k týmto novým inštitútom.

čl. I bod 170
Prechodné ustanovenia sa navrhujú z dôvodu vyriešenia kolízie medzi starým a novým právom, ako aj z dôvodu poskytnutia času na prípravu nových inštitútov do praxe, upravujúc postupy do doby ich zavedenia.

čl. I bod 171
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zrušením rokovacieho konania bez zverejnenia.

čl. I

čl. I bod 1 §
Doplnenie predmetného ustanovenia je motivované snahou odstrániť absenciu úpravy momentu doručenia v prípadoch komunikácie medzi verejným obstarávateľom a obstarávateľom a medzi súťažiacimi. Vzhľadom na povahu procesu obstarávania sa navrhuje subsidiárne použiť určovanie momentu doručenia podľa správneho poriadku.

čl. I bod 2 §
Navrhované doplnenie podmienok účasti, týkajúcich sa osobného postavenia, súvisí so zavedením sankcie zákazu účasti na verejnom obstarávaní. V snahe obmedziť obchádzanie tohto zákazu rôznymi personálnymi a majetkovými zmenami, najmä v právnických osobách, sa navrhuje rozšíriť zákaz účasti aj na také osoby, s ktorými je osoba, ktorej bol zákaz uložený, "prepojená" spôsobom, ustanoveným v § 26 ods. 1 písm. g).

čl. I bod 3 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zavedením sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

čl. I bod 4 §
Navrhovaná úprava má za cieľ zjednodušiť preukazovanie splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní tým, že predloženie originálov dokumentov sa vyžaduje až od víťaza. Dôvodom je snaha o odbremenenie uchádzačov od administratívnej záťaže, ako aj Úradu pri posudzovaní námietok vo vzťahu k podmienkam účasti, ktoré sa redukuje až na posudzovanie víťaza súťaže. Predmetná zmena nebráni tomu, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ po otvorení časti ponuky označenej ako "Ostatné" mohol požiadať uchádzača o predoženie koknkrétych dokladov, ktorými by sa preukázala pravdivosť tvrdení uvádzaných v čestnom vyhlásení. Tým, že po otvorení časti ponuky označenej ako "Ostatné" verejný obstarávateľ a obstarávateľ vykonáva vyhodnotenie ponuky vo vzťahu k predloženým dokumentom, je oprávnený podľa § 33 ods. 6 požiadať o vysvetlenie alebo doplnenie dokladov, a teda aj čestného vyhlásenia. Ak sa vyskytnú pochybnosti o jeho pravdivosti, vždy je oprávnený, už v tejto fáze, požiadať o predloženie dokladov, preukazujúcich splnenie podmienky účasti.

čl. I bod 5 a 6 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v možnosti podať žiadosť o nápravu.

čl. I bod 7 §
Úpravou sa zavádza možnosť prepadnutia zábezpeky aj v prípadoch, kedy z dôvodov na strane víťazného uchádzača nedôjde k uzatvoreniu zmluvy, resp. ak sa údaje v čestnom vyhlásení preukážu ako nepravdivé. Ide o prevenčné opatrenie, súvisiace so zjednodušením preukazovania splnenia podmienok účasti a uzatváraním zmluvy, ktoré má za cieľ redukovať prípadné špekulácie.

čl. I bod 8 a 9 §
Predmetné ustanovenie nadväzuje na zmeny v námietkovom konaní a súvisí so zavedením dvojstupňového otvárania a vyhodnocovania ponúk. Na tento účel je nevyhnutné zaviesť povinnosť predkladať ponuku tak, aby bolo možné ju vyhodnocovať po častiach. Navrhovanou zmenou sa v spojitosti so zmenami v námietkovom konaní má zabezpečiť to, aby nedošlo k "zbytočnému zverejneniu" návrhu na splnenie kritérií na vyhodnotenie ponúk a následne k zrušeniu súťaže v dôsledku úspešnej námietky. Preto sa navrhuje, aby boli ponuky otvárané a vyhodnocované v dvoch etapách. Najskôr sa otvoria a vyhodnotia všetky časti ponuky okrem návrhu na plnenie kritérií na vyhodnotenie ponuky - teda okrem tej časti ponuky, ktorá je samotným predmetom súťaže. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ teda postupom podľa zákona (najmä § 42) zistí, či sú splnené podmienky účasti, či má ponuky potrebné náležitosti, prípadne požiada o doplnenie a vysvetlenie a vykoná všetky úkony, vrátane vylúčenia uchádzačov, ktorých dôvodom sú iné okolnosti, ako samotná "cena", resp. samotné plnenie kritérií vyhodnotenia ponuky. Následne, ak budú podané …

čl. I bod 10 a 11 §
S cieľom zefektívnenia postupov vo verejnom obstarávaní sa lehoty upravujú na hmotnoprávne. Táto zmena sa týka najmä revíznych postupov.

čl. I bod 12 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v možnosti podať žiadosť o nápravu.

čl. I bod 13 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zavedením možnosti uzatvoriť zmluvu s druhým, resp. tretím uchádzačom v poradí.

čl. I bod 14 §
Legislatívno-technická úprava, ktorá odstraňuje chybu platného znenia, umožňujúcu nesprávny výklad, že pri elektronickej aukcii sa ponuky neotvárajú.

čl. I bod 15 a 16 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zavedením inštitútu čestného vyhlásenia podľa § 32 ods. 8 a so zavedením možnosti uzatvoriť zmluvu s druhým, resp. tretím uchádzačom v poradí. Ak sa podmienky účasti preukazujú čestným vyhlásením, vyhodnotenie splnenia týchto podmeinok predložením dokladov sa vykonáva len vo vzťahu k úspešnému uchádzačovi, a to v momente po vyhodnotení ponúk. Ak úspešný uchádzač nesplní podmienky účasti, dôjde k jeho vylúčeniu podľa § 33 a k preukazovaniu splnenia podmienok ďalšími v poradí.

čl. I bod 17 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v možnosti podať žiadosť o nápravu.

čl. I bod 18 a 19 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zmenami v námietkovom konaní. Koncentráciou námietkového konania a ustanovením fixnej lehoty na rozhodnutie o námietkach sa sleduje zrýchlenie verejného obstarávania, čomu korešponduje aj úprava lehoty na uzatvorenie zmluvy.

čl. I bod 20 §
V reakcii na problémy praxe sa navrhuje ustanoviť možnosť uzatvoriť zmluvu s druhým, resp. tretím uchádzačom v poradí, aby neposkytnutie súčinnosti víťazným uchádzačom nezmarilo účel verejného obstarávania. Toto ustanovenie korešponduje s povinnosťou obstarávateľa uzavrieť s víťazom zmluvu a vyvažuje povinnosti oboch strán.

čl. I bod 21 a 22 §
Rovnako, ako v § 41, sa aj pri súťažnom dialógu a pri podprahových zákazkách upravuje spôsob otvárania ponúk.

čl. I bod 23 až 25 §
Navrhuje sa zrušiť inštitút žiadosti o nápravu proti obmedzeniu okruhu uchádzačov, vylúčeniu uchádzačov a vyhodnoteniu ponúk. Ide o prípady, kedy prax potvrdila temer nulovú autoremedúru na základe žiadosti o nápravu, čo tento inštitút činí obsolétnym. Možnosť podať proti týmto úkonom námietku zostáva zachovaná.

čl. I bod 26 až 51 §
Oblasť námietkového konania je oblasťou, ktorá v návrhu podlieha zásadným systémovým zmenám. Tieto zmeny možno rozdeliť do dvoch skupín - koncentrácia námietkového konania do konania s jedným rozhodnutím a podriadenie námietkového konania správnemu poriadku s dôrazom na kontradiktórnosť konania. Podľa platnej právnej úpravy bolo možné podať námietky proti postupu obstarávateľa celkovo v siedmych prípadoch, resp. v siedmych štádiách obstarávania, pričom o každej z námietok bolo potrebné konať, čo v extrémnych prípadoch paralyzovalo celý proces a v mnohých prípadoch ho neúmerne predĺžilo. Návrhom zákona sa nemení možnosť podávania žiadostí o nápravu a ani možnosť podávania námietok, avšak rozhodovanie o námietkach sa koncentruje do dvoch konaní - jedného pred vyhodnotením kritérií ponúk a druhé po tomto vyhodnotení. Úrad jedným rozhodnutím rozhodne o všetkých podaných námietkach a pri porušení zákona môže "vrátiť súťaž" do bodu, kedy došlo k najskoršiemu porušeniu, ktoré malo vplyv na výsledok súťaže. Rozhodnutím v prvom námietkovom konaní sa úrad vysporiada so všetkými námietkami, doručenými pred otváraním časti ponuky označenej …

čl. I bod 52 a 53 §
Ustanovenia § 140 a 141 sa týkajú zmien v úprave námietkového konania. Upúšťa sa od zákazu podávania námietok proti priebehu elektronickej aukcie a v nadväznosti na zmeny v námietkovom konaní sa navrhuje upraviť spôsob vydávania rozhodnutia. Novým inštitútom je ex ante kontrola, ktorej cieľom je poskytnúť obstarávateľovi ešte pred začatím procesu obstarávania akúsi garanciu toho, že ním zvolený postup je správny. Podstatou tejto kontroly je výstup, ktorým úrad potvrdí, že zvolený postup a dokumenty sú správne. Nadväzne na to, ak sa obstarávateľ od takto potvrdeného postupu a dokumentov neodchýli, námietka proti nim nemôže byť úspešná.

čl. I bod 54 a 55 §
Navrhované ustanovenia upravujú postup výkonu kontroly úradom. Zámerom je zjednotiť kontrolu pred podpisom a kontrolu po podpise zmluvy pod jeden spôsob výkonu a nezlučovať kontrolu pred podpisom s námietkovým konaním. Vzhľadom na to, že kontrola pred podpisom mala zásadný význam najmä vo veciach čerpania prostriedkov z fondov EÚ, navrhuje sa v týchto veciach ponechať možnosť kedykoľvek do podpisu zmluvy podať námietku a úrad o tejto konkrétnej námietke bude konať tak, že nebude viazaný jej obsahom, teda môže preskúmať aj iné pochybenia, než sú namietané. Zabezpečí sa zachovanie možnosti revízie súťaží v týchto prípadoch a zároveň efektívny spôsob odstraňovania nedostatkov. Navrhuje sa tiež odstrániť absenciu lehoty na ukončenie kontroly a ustanoviť 90 dňovú lehotu, v ktorej úrad musí protokol o kontrole vyhotoviť.

čl. I bod 56 a 57 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zmenami v iných ustanoveniach.

čl. I bod 58 a 59 §
Vzhľadom na zavedenie nových povinností sa navrhuje ustanoviť pre prípad ich neplnenia sankcie. Dôležitosť plnenia predmetných povinností je daná tým, že na ich plnenie je naviazaný začiatok konania o námietkach.

čl. I bod 60 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zmenami v iných ustanoveniach.

čl. I bod 61 §
Novým okruhom sankcií sú sankcie pre záujemcov, uchádzačov a dodávateľov. Tieto sa navrhuje zaviesť v podobe pokuty a zákazu účasti na verejnom obstarávaní, pričom zákaz účasti na verejnom obstarávaní bude možné uložiť za závažné porušenie zákona. Dôvodom zavedenia týchto sankcií je jednak potreba zabezpečiť vynútenie niektorých povinností aj touto formou a tiež snaha neumožniť účasť na obstarávaní tým podnikateľom, ktorí závažným spôsobom porušujú svoje povinnosti, s cieľom ovplyvniť súťaž vo svoj prospech s využitím nepravdivých dokladov a informácií.

čl. I bod 62 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zmenami v iných ustanoveniach.

čl. I bod 63 §
Úprava ustanovenia o konaní nadväzuje jednak na zmeny v iných ustanoveniach, ale aj na zavedenie subsidiarity správneho poriadku v konaní o námietkach podľa tohto zákona.

čl. I bod 64 §
Prechodné ustanovenia sa navrhujú z dôvodu vyriešenia kolízie medzi starým a novým právom.

Čl. I

bod 1 §
Navrhuje sa, aby Úrad pre verejné obstarávanie po vyhlásení verejného obstarávania, ak predpokladaná hodnota zákazky predstavuje najmenej 100 000 eur, uskutočnil cenové porovnanie predmetu zákazky na dostupnom trhu a výsledky tohto porovnania zverejnil v centrálnom registri zmlúv a na svojej internetovej stránke.

bod 2 §
Navrhuje sa, aby pri zadávaní zákazky technické požiadavky a opis predmetu zákazky nemohli byť stanovené tak, aby v nich boli obsiahnuté také požiadavky, ktoré nemajú významný vplyv na naplnenie účelu zákazky. Čl. II Navrhuje sa účinnosť zákona k 1. aprílu 2015.

čl. I

čl. I bod 1 §
Navrhuje sa v rámci limitu podlimitnej zákazky vyňať z povinnosti použiť pravidlá a postupy vo verejnom obstarávaní ďalší druh služieb spočívajúci v právnom zastupovaní klienta v rozhodcovskom konaní, zmierovacom konaní, súdnom konaní, správnom konaní alebo v inom obdobnom konaní a právne poradenstvo pri príprave týchto konaní alebo ak existuje zjavný náznak a vysoká pravdepodobnosť, že vec, ktorej sa právne poradenstvo týka, sa stane predmetom takéhoto konania. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ v čl. 10 vyníma tento druh služieb úplne.

čl. I bod 2 §
Definuje sa konečný užívateľ výhod na účely zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“). Definícia pojmu konečný užívateľ výhod má svoj pôvod v zákone č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu“), avšak vzhľadom na možné legislatívne a vecné problémy, ktoré by spôsobil odkaz na definíciu v inom zákone než zákone o verejnom obstarávaní, sa navrhuje zaviesť samostatná definícia konečného užívateľa výhod pre účely verejného obstarávania. Osobitne je zadefinovaný konečný užívateľ výhod pri právnickej osobe, pri fyzickej osobe a zároveň aj pri združení majetku.

čl. I bod 3 až 9 §
Legislatívno-technické úpravy, súvisiace so zavedením inštitútu konečného užívateľa výhod podľa osobitného predpisu. Navrhovanou úpravou sa vypúšťa § 26a a s tým súvisiace ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní, ktoré vymedzujú ako podmienku účasti vo verejnom obstarávaní kritérium sídla právnickej osoby, bydliska fyzickej osoby a kvalifikovanú majetkovú účasť verejného funkcionára. Platná právna úprava je problematická z pohľadu smerníc Európskej únie v oblasti verejného obstarávania, ktoré taxatívne upravujú podmienky účasti vo verejnom obstarávaní a dôvody pre vylúčenie subjektu z verejného obstarávania. Doterajšia právna úprava nepokrývala problematiku subdodávateľov ani osôb podľa § 27 ods. 2 alebo § 28 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, keďže požiadavky § 26a a nasl. zákona o verejnom obstarávaní sa týkali iba uchádzačov vo verejnom obstarávaní. Predloženým návrhom zákona sa má zabezpečiť, aby zmluvy vo verejnom obstarávaní uzatvárali iba subjekty so známou vlastníckou štruktúrou až po úroveň fyzických osôb.

čl. I bod 10 §
Zavádza sa nová povinnosť pre uchádzačov, subdodávateľov vyšpecifikovaných § 45 ods. 10 a osoby, ktorých finančné zdroje uchádzač alebo uchádzači využili na preukázanie finančného a ekonomického postavenia a osoby, ktorých technické a odborné kapacity uchádzač alebo uchádzači využili na preukázanie technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, a to mať pred uzavretím zmluvy alebo rámcovej dohody zapísaných v registri konečných užívateľov výhod svojich konečných užívateľov výhod. Podstatou navrhovanej právnej úpravy je zákonná požiadavka, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie uzavrieť zmluvu vo verejnom obstarávaní s uchádzačom alebo uchádzačmi, ktorí nemajú v registri konečných užívateľov výhod vedenom Úradom pre verejné obstarávanie zapísaných svojich konečných užívateľov výhod, taktiež pokiaľ ich subdodávatelia podľa § 45 ods. 10 a zároveň osoby podľa § 27 ods. 2 a § 28 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní nemajú v registri konečných užívateľov výhod zapísaných konečných užívateľov výhod. Ak napriek nesplnenej povinnosti zapísať svojich konečných užívateľov výhod v registri konečných užívateľov výhod dôjde k uzavretiu zmluvy alebo rámcovej dohody, …

čl. I bod 11 §
Navrhuje sa ustanoviť možnosť uzatvoriť zmluvu s druhým, resp. tretím uchádzačom v poradí, aby nezapísanie konečných užívateľov výhod povinných subjektov do registra konečných užívateľov nezmarilo účel verejného obstarávania.

čl. I bod 12 §
Navrhovaným ustanovením sa zadefinováva subdodávateľ, na ktorého sa vzťahuje povinnosť zapísať do registra konečných užívateľov výhod. Táto povinnosť zápisu svojich konečných užívateľov výhod sa vzťahuje na subdodávateľa, ktorý sa má podieľať na dodaní plnenia v sume najmenej 30 % z hodnoty plnenia, uvedenej v ponuke uchádzača, ak ide o nadlimitnú zákazku, ktorej predpokladaná hodnota je najmenej 10 miliónov eur alebo v sume najmenej 50 % z hodnoty plnenia, uvedenej v ponuke uchádzača, ak ide o inú zákazku. Predmetné zadefinovanie subdodávateľa je kompatibilné so súčasnou platnou právnou úpravou v § 32 ods. 3 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní. Povinnosť zapísať svojich konečných užívateľov výhod subdodávateľa sa vzťahuje aj na ďalších subdodávateľov počas celého trvania zmluvy, ktorá je výsledkom postupu verejného obstarávania. Týmto ustanovením sa má na zreteli každá prípadná zmena subdodávateľa počas platnosti zmluvy. V prípade zmeny subdodávateľa je povinný každý ďalší subdodávateľ mať v registri konečných užívateľov výhod zapísaných svojich konečných užívateľov výhod.

čl. I bod 13 a 14 §
Legislatívno-technické úpravy, súvisiace so zmenami v iných ustanoveniach.

čl. I bod 15 §
Navrhuje sa vytvorenie registra konečných užívateľov výhod, ktorý bude viesť Úrad pre verejné obstarávanie a bude obsahovať údaje týkajúce sa konečných užívateľov výhod, teda fyzických osôb, ktoré skutočne (nielen formálne) vlastnia fyzické a právnické osoby participujúce na verejnom obstarávaní. Register konečných užívateľov výhod bude zverejnený na webovom sídle Úradu pre verejné obstarávanie a bude verejne prístupný. Z registra bude možné okrem identifikácie konečného užívateľa výhod zároveň zistiť, či koneční užívatelia výhod sú alebo nie sú verejnými funkcionármi v zmysle ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.. Na základe uvedených údajov bude mať Úrad pre verejné obstarávanie pri výkone dohľadu nad zadávaním zákazky nástroj na posúdenie konfliktu záujmov verejného funkcionára. Navrhuje sa, aby podkladom pre zápis konečných užívateľov výhod do registra konečných užívateľov výhod vedenom Úradom pre verejné obstarávanie bol okrem samotnej žiadosti o zápis do registra konečných užívateľov výhod aj doklad o oprávnení dodávať …

čl. I bod 16 §
Vzhľadom na zavedenie nových povinností sa navrhujú sankcie pre prípad ich neplnenia. Predmetným ustanovením sa navrhuje sankcionovať verejného obstarávateľa a obstarávateľa, ktorý uzavrie zmluvu alebo rámcovú dohodu s uchádzačom alebo uchádzačmi, a to napriek tomu, že povinné osoby podľa § 45 ods. 1 nemajú zapísaných svojich konečných užívateľov výhod. Cieľom je podnietiť verejného obstarávateľa a obstarávateľa, aby sa podieľal na zabezpečení funkčného mechanizmu, ktorý umožní získať zákazku z verejného obstarávania len tým úspešným uchádzačom, ktorí zapíšu svojich konečných užívateľov výhod do registra konečných užívateľov výhod.

čl. I bod 17 §
Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zmenami v iných ustanoveniach.

čl. I bod 18 §
Navrhuje sa zavedenie novej sankcie pre uchádzača, ak dôjde k uzavretiu zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody s verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom a nebude mať v registri konečných užívateľov výhod zapísaných svojich konečných užívateľov výhod alebo na účely zápisu konečných užívateľov výhod do registra konečných užívateľov výhod predloží údaje, informácie, doklady, dokumenty alebo čestné vyhlásenie, ktoré nie sú pravdivé alebo úplné. Cieľom navrhovanej úpravy je nabádať uchádzačov, s ktorými sa má uzavrieť zmluva alebo rámcová dohoda, aby zapisovali konečných užívateľov výhod do registra konečných užívateľov výhod, a tým sa zároveň podieľali na zabezpečení fungujúceho mechanizmu, ktorý umožní získať zákazku z verejného obstarávania len tým osobám, ktorí zverejnia v registri konečných užívateľov výhod svojich konečných užívateľov výhod.

čl. I bod 19 §
Navrhuje sa zaviesť nová sankcia vo forme uloženia pokuty pre subdodávateľa, osoby podľa § 27 ods. 2 alebo osoby podľa § 28 ods. 2, ak nesplní povinnosť mať v registri konečných užívateľov výhod zapísaných konečných užívateľov výhod alebo na účely zápisu konečných užívateľov výhod do registra konečných užívateľov výhod predloží údaje, informácie alebo čestné vyhlásenie, ktoré nie sú pravdivé alebo úplné. Zároveň sa navrhuje zaviesť nová sankcia vo forme uloženia pokuty pre fyzickú alebo právnickú osobu, ak nesplní povinnosť oznámiť zmenu údajov o konečných užívateľoch výhod do registra konečných užívateľov výhod s doložením požadovaných dokumentov v zákonom stanovenej lehote alebo ak nesplní na žiadosť predložiť úradu doklady a dokumenty preukazujúce pravdivosť a úplnosť údajov a informácií uvedených v čestných vyhláseniach podľa § 134b ods. 2 a doložiť požadované dokumenty v zákonom stanovenej lehote. Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečiť aktuálnosť údajov v registri konečných užívateľov výhod.

čl. I bod 20 §
Navrhuje sa, aby sa na vyčiarknutie z registra konečných užívateľov vzťahoval zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 22 §
Prechodné ustanovenia sa navrhujú z dôvodu vyriešenia kolízie medzi starou a novou právnou úpravou, ako aj z dôvodu poskytnutia času na prípravu nových inštitútov do praxe, upravujúc postupy do doby ich zavedenia.