zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní

1. Doterajšia legislatívna úprava
Po prechode Slovenskej republiky na trhovú ekonomiku po roku 1989 nastala potreba legislatívne upraviť pravidlá pri vynakladaní verejných (štátnych, obecných) finančných prostriedkov pri zabezpečovaní potrieb zo strany subjektov zapojených na štátny, resp. obecný rozpočet.
Pravidlá verejného obstarávania sú v Slovenskej republike uplatňované od roku 1994, kedy nadobudol účinnosť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác.
Pri tvorbe tohto zákona sa vychádzalo z modelového zákona Komisie pre obchodné právo pri OSN (UNCITRAL). S vedomím ťažkostí pri uplatňovaní novej právnej úpravy hospodárenia s verejnými prostriedkami a naviac v období prechodu na trhovú ekonomiku sa zvolila čo najjednoduchšia forma zákona s dôrazom na základné princípy verejného obstarávania, a aby sa dosiahla tzv. „najlepšia hodnota peňazí” (best value for money), čo je možné najmä vytvorením konkurenčného, súťažného prostredia so stanovením rovnakých pravidiel a podmienok pre všetkých účastníkov. Zákon o verejnom obstarávaní zabezpečoval uplatňovanie základných princípov verejného obstarávania, ako transparentnosť procesu verejného obstarávania, nediskriminácia a zabezpečenie rovnakých podmienok uchádzačov a efektívnosť pri vynakladaní verejných prostriedkov.
Od roku 1998 sa začali práce na novom zákone o verejnom obstarávaní, pričom ako východisko boli vzaté smernice Európskych spoločenstiev upravujúce oblasť verejného obstarávania. Dôvodom pre vypracovanie nového zákona o verejnom obstarávaní bola potreba aproximácie práva Slovenskej republiky s právom Európskych spoločenstiev. Prijatie zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo 14. septembra 1999 predstavovalo významný posun v uplatňovaní pravidiel verejného obstarávania v súlade so smernicami Európskych spoločenstiev pre túto oblasť. Pravidlá a postupy verejného obstarávania začali uplatňovať štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, štátne účelové fondy, obce a nimi zriadené organizácie, právnické osoby zriadené zákonom ako verejnoprávne inštitúcie, zdravotné poisťovne a právnické osoby, na ktoré má štát alebo obec rozhodujúci vplyv a ktoré podnikajú v oblastiach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií.
Na základe tohto zákona bol zriadený 1. januára 2000 Úrad pre verejné obstarávanie s kompetenciami pre riadenie politiky verejného obstarávania a koncesného obstarávania, pre výkon dohľadu nad verejným obstarávaním, vrátane riešenia námietok proti postupu obstarávateľa, výkon dohľadu nad koncesným obstarávaním, vydávanie Vestníka verejného obstarávania, vedenie zoznamu podnikateľov a pre prípravu odborne spôsobilých osôb na verejné obstarávanie.
V roku 2001 bol prijatý zákon č. 557/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vecným dôvodom pre prijatie tejto právnej normy bolo podriadiť modifikovaným pravidlám aj väčšinu plnení, ktoré boli dovtedy vyňaté z verejného obstarávania, išlo o tzv. podprahové obstarávanie (obstarávanie predmetov „nízkych hodnôt“, príp. o tzv. small value contracts – zákazky nízkych hodnôt). Prvoradým cieľom tejto právnej úpravy bolo, okrem iného, prispieť aj k naplneniu cieľov Národného programu boja proti korupcii.
V januári 2003 nadobudol účinnosť zákon č. 530/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 557/2001 Z. z. Účelom tohto zákona bolo ďalšie doplnenie, resp. zmena ustanovení vyplývajúca zo smerníc Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania. Upravila sa definícia obstarávateľa tak, že sa stanovili základné znaky, ktoré tieto organizácie a podniky musia spĺňať, upravila sa aj definícia uchádzača a záujemcu, ktorí boli pôvodne definovaní cez pojem podnikateľa podľa Obchodného zákonníka, čo bolo vnímané ako diskriminácia voči účastníkom verejného obstarávania z iných krajín. Zaviedli sa zrýchlené postupy verejného obstarávania v užšej súťaži a rokovacom konaní so zverejnením, ktoré obstarávateľ môže použiť v osobitných prípadoch, ak sa nachádza v časovej tiesni.
Ďalším legislatívnym míľnikom v oblasti reglementácie pravidiel verejného obstarávania bol zákon č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004 a ktorý nahradil predchádzajúci zákon o verejnom obstarávaní. Do tohto zákona boli riadne transponované všetky vtedy platné smernice ES upravujúce oblasť verejného obstarávania. Aproximácia práva Slovenskej republiky s právom Európskych spoločenstiev bola jednou z podmienok vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a prispela k úspešnému začleneniu do ďalších európskych a svetových hospodárskych štruktúr.
Prijatie zákona o verejnom obstarávaní, v porovnaní s predchádzajúcimi právnymi úpravami, umožnilo obstarávateľom postupovať pri výbere zmluvného partnera formou spoločného obstarávania, upresnila sa definícia obstarávateľa, súčasne sa upresnilo stanovenie predpokladanej ceny predmetu obstarávania, podmienky účasti uchádzačov a záujemcov, najmä preukazovanie ich finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti.
Odlišným spôsobom vyhlasujú verejné obstarávanie obstarávatelia z klasického sektora a obstarávatelia z vybraných odvetví, ktorým sa zároveň vytvárajú väčšie možnosti výberu postupov verejného obstarávania, ako je vedenie vlastných kvalifikačných systémov spôsobilých právnických alebo fyzických osôb, s ktorými môžu podľa potreby uzavrieť zmluvu efektívnym spôsobom. Obsah a vzory jednotlivých oznámení upravuje Vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 575/2003 Z. z. o obsahu a vzoroch oznámení používaných vo verejnom obstarávaní.
Do zákona o verejnom obstarávaní sa premietli postupy pri uzavieraní koncesných zmlúv vzhľadom na to, že na ich uzavieranie sa používajú rovnaké postupy verejného obstarávania, ako pri zmluvách na uskutočnenie stavebných prác a postupy uplatňované pre verejnú bytovú výstavbu.
Najvýznamnejšou zmenou oproti predchádzajúcej právnej úprave bolo vytvorenie nového spôsobu riešenia revíznych postupov v procese verejného obstarávania, kde sa zaviedol nový inštitút vybavovania žiadosti o nápravu obstarávateľom, ktorý predchádza konaniu úradu, t. j. konaniu o námietkach alebo výkonu kontroly. Rozhodovanie o námietkach sa uskutočňuje v trojčlenných alebo päťčlenných komisiách za účasti aj externých členov.
2. Súčasná legislatívna úprava
Pravidlá verejného obstarávania sú v súčasnosti komplexne reglementované v zákone č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon nadobudol účinnosť 01. 02. 2006 a jeho kreovanie vyplynulo z potreby transponovania smerníc pre oblasť verejného obstarávania, konkrétne smernice 2004/18/ES o koordinácii postupov pri zadávaní verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (tzv. klasický sektor) a smernice 2004/17/ES o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (tzv. vybrané odvetvia), ktoré Európsky parlament a Rada schválili 31. 03 2004. Súčasne platný a účinný zákon o verejnom obstarávaní bol predmetom mnohých novelizácií, pričom najzásadnejšie zmeny priniesli jeho novelizácie, ktoré boli predmetom zákona č. 28/2013 Z. z. a zákona č. 95/2013 Z. z.
3.Dôvody pre novú legislatívu
Oblasť verejného obstarávania je jednou z najsledovanejších oblastí, ktorá spolu s ďalšími pravidlami pre voľný pohyb tovarov, služieb, pracovných síl a kapitálu vytvára prostredie pre konkurenciu v rámci spoločného vnútorného trhu a spolu s nimi je zárukou vyrovnaného a udržateľného rastu, vyššej zamestnanosti a sociálnej starostlivosti, vyššej životnej úrovne a kvality života, ako aj ekonomickej a sociálnej súdržnosti.
Dňa 15. januára 2014 boli v Európskom parlamente schválené návrhy nových smerníc upravujúcich oblasť verejného obstarávania, a síce Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní – tzv. „Klasická smernica“ (ďalej tiež ako „smernica 2014/24“), Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb – tzv. „Sektorová smernica“ (ďalej tiež ako „smernica 2014/25“) a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ o udeľovaní koncesií (ďalej tiež ako „smernica 2014/23“). Prvé dve menované smernice zrušujú a nahrádzajú doterajšie smernice č. 2004/17/ES a 2004/18/ES a tretia menovaná je úplne novou samostatnou právnou úpravou. Všetky tri smernice nadobudli účinnosť 20. dňom od ich zverejnenia, t. j. 18. apríla 2014 a od tohto dátumu začala členským štátom plynúť 24-mesačná transpozičná lehota (36 mesiacov pre Centrálne obstarávanie a 54 mesiacov pre zavedenie povinnej elektronizácie).
Nové smernice v podstate vychádzajú zo zásad a princípov založených ich predchodcami, pričom ich hlavnými cieľmi sú zefektívnenie a urýchlenie procesov verejného obstarávania prostredníctvom povinnej elektronizácie, väčšia flexibilita a zníženie administratívnej záťaže, uľahčenie prístupu malým a stredným podnikom na trh, podpora využívania verejného obstarávania ako kľúčového nástroja na plnenie cieľov environmentálnej a sociálnej politiky a taktiež zavedenie väčšej právnej istoty pri aplikácii jednotlivých inštitútov.
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je upravená v práve Európskej únie
- primárnom
Zmluva o Európskej únii, čl. 53 ods. 1, čl. 62 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)
1. legislatívne akty
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243)
2. nelegislatívne akty
- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)
Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 1) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007 (Ú. v. EÚ L 335, 20. 12. 2007) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 94, 28. 3. 2014).
Smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania pravidiel Spoločenstva pre postupy verejného obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií (Ú. v. ES L 76, 23. 3. 1992) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007 (Ú. v. EÚ L 335, 20. 12. 2007) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 94, 28. 3. 2014).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20. 8. 2009) v znení nariadenia Komisie (ES) č. 1177/2009 z 30. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 314, 1. 12. 2009), nariadenia Komisie (EÚ) č. 1251/2011 z 30. novembra 2011 (Ú. v. EÚ L 319, 2. 12. 2011), smernice Rady 2013/16/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 158, 10. 6. 2013) a nariadenia Komisie (EÚ) č. 1336/2013 z 13. decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 335, 14. 12. 2013).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2195/2002 z 5. novembra 2002 o spoločnom slovníku obstarávania (CPV) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 5) v znení nariadenia Komisie (ES) č. 2151/2003 zo 16. decembra 2003 (Ú. v. EÚ L 329, 17.12.2003), nariadenia Komisie (ES) č. 213/2008 z 28. novembra 2007 (Ú. v. EÚ L 74, 15.3.2008) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 596/2009 z 18. júna 2009 (Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006).
b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
napríklad C-615/10, C-348/10, C-94/12, C-327/12, C-19/13, C-161/13, C-470/13,
C- 538/13, C-549/13, C-568/13, C-601/13, C-278/14
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii
a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 v platnom znení - 21. 12. 2009 Smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992 v platnom znení - 21. 12. 2009
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES v platnom znení - 21. 8. 2011 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 - 18. 4. 2016 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 - 18. 4. 2016 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ - 18. 4. 2016
b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
31.10.2015
c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Proti Slovenskej republike nie je začaté konanie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 v platnom znení, smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992 v platnom znení a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES v platnom znení sú v plnom rozsahu prebraté zákonom č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti - úplný
6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
Úrad pre verejné obstarávanie
Doložka
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Termín začatia a ukončenia PPK:
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Návrh zákona nevykazuje vplyvy na rozpočet verejnej správy, nedochádza ním k zvýšeniu regulačného zaťaženia podnikateľského prostredia (opatrenia s vplyvom na podnikateľské prostredie boli zavedené poslednými novelizáciami zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom tieto opatrenia premieta aj navrhovaná úprava).
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov

Čl. I

§ 1 §
Predmetné ustanovenie vymedzuje pôsobnosť zákona o verejnom obstarávaní, ktorý sa vzťahuje na zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, zadávanie koncesií na stavebné práce a služby a na súťaž návrhov. Smernice Európskej únie o verejnom obstarávaní vyžadujú, aby bolo zadávanie zákaziek realizované v súlade so zásadami Zmluvy o fungovaní Európskej únie, najmä so zásadami voľného pohybu tovaru, slobody usadiť sa a slobody poskytovania služby, ako aj s princípmi, ktoré z týchto slobôd vyplývajú, t. j. v súlade s princípom rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie, vzájomného uznávania, proporcionality a transparentnosti. Ustanovenie reflektuje konečnú množinu exempcií, ktoré umožňujú smernice Európskej únie o verejnom obstarávaní, pri ktorých nie je povinnosť aplikovať postupy a pravidlá verejného obstarávania. V ustanovení je riešená výnimka týkajúca sa ochrany základných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky. Ide o krajné bezpečnostné záujmy, pri ktorých je zadávanie zákazky alebo koncesie postupmi verejného obstarávania, vrátane postupov, ktoré sa týkajú zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti, vylúčené z dôvodu, …

§ 2 §
Predmetné ustanovenie objasňuje základnú terminológiu zákona o verejnom obstarávaní. Verejným obstarávaním sa rozumejú pravidlá a postupy, ktoré predpisuje zákon v súvislosti s uzatváraním zmlúv povinnými subjektami. Definícia hospodárskeho subjektu predstavuje najširšie vyjadrenie potenciálneho dodávateľa tovarov, poskytovateľa služieb alebo realizátora stavebných prác. Hospodársky subjekt, ktorý má záujem o účasť vo verejnom obstarávaní je záujemcom, ktorý sa predložením ponuky stáva uchádzačom. Predmetná terminológia nadväzuje na jednotlivé etapy procesu verejného obstarávania. Koncesionár je hospodársky subjekt, s ktorým bola uzavretá koncesná zmluva. Definícia stavby vychádza z definície upravenej smernicami pre oblasť verejného obstarávania a je rozdielna od definície stavby podľa stavebného zákona slúžiacej účelom stavebného konania. Na účely zákona o verejnom obstarávaní ide v podstate o stavbu v zmysle investičného zabezpečenia stavebno-inžinierskych prác. Ďalším inštitútom zákona o verejnom obstarávaní je rámcová dohoda. Ide o druh zmluvy, ktorá vymedzuje len určitý rámec plnenia na rozdiel od zmluvy, ktorá obsahuje všetky kontraktačné podmienky súvisiace s predmetom zákazky a tvorí konečnú úpravu vzájomných vzťahov zmluvných strán. Ustanovenie …

§ 3 §
Návrh zákona kategorizuje zákazky, ktoré zadáva verejný obstarávateľ a zákazky zadávané obstarávateľom, ktoré sú zadávané v procese verejného obstarávania a súčasne určuje vzťahy medzi nimi. Zákazka na účely tohto zákona je zákazka, ktorá sa uskutočňuje na základe písomnej zmluvy s plnením vyjadriteľným v peniazoch uzavretá s jedným alebo viacerými uchádzačmi a verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi a ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác, poskytnutie služieb alebo dodanie tovarov. V súlade s právom Európskej únie pre oblasť verejného obstarávania sa definujú zákazky na uskutočnenie stavebných prác, zákazky na dodanie tovaru a zákazky na poskytnutie služieb. Ďalším elementárnym členením zákaziek je delenie zákaziek na zákazky civilné a zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti.

§ 4 §
Ďalším základným inštitútom verejného obstarávania je koncesia. Koncesia je zákazkou rovnakého typu ako zákazka na uskutočnenie stavebných prác alebo zákazka na poskytnutie služieb, avšak protiplnením za plnenie dodávateľa je určité právo, ktoré môže byť spojené s finančným plnením. Nevyhnutým rozlišovacím znakom koncesie je existencia prenosu prevádzkového rizika na koncesionára, t.j. koncesionár pri svojej činnosti nesie riziko vystavenia sa podmienkam trhu. Príkladom koncesie môže byť napr. výstavba diaľnice, ktorú prevádzkuje koncesionár počas určitého časového obdobia, kedy výnosy z používania diaľnice platia jednotliví užívatelia diaľnice, avšak prípadné straty z nevyužívania tejto diaľnice nesie koncesionár, nie verejný obstarávateľ, t.j. koncesionár nesie riziko, že sa mu nevrátia investície vynaložené a náklady vzniknuté pri prevádzkovaní diaľnice. Uplatňovanie osobitných pravidiel upravujúcich udeľovanie koncesií by nebolo odôvodnené, ak by verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ oslobodil koncesionára od akejkoľvek prípadnej straty tým, že by mu zaručil minimálny príjem rovnaký alebo vyšší ako vynaložené investície a náklady, ktoré tento hospodársky subjekt musí vynaložiť v súvislosti s plnením zmluvy. V takomto …

§ 5 §
V súlade s právom Európskej únie sa navrhuje stanovenie finančných limitov pre tovary, služby a stavebné práce v závislosti od predpokladanej hodnoty zákazky a typu verejného obstarávateľa, ktorý je povinný uplatňovať postupy pre nadlimitné zákazky a s nimi súvisiace povinnosti. Hodnota finančného limitu je vyjadrená v eurách bez DPH. Európska komisia si i naďalej vyhradzuje právo meniť výšku finančných limitov, pričom zmena sa bude uskutočňovať na základe jej právnych aktov. Preto je vhodné, aby sa limit nadlimitnej zákazky na úrovni Slovenskej republiky ustanovoval všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Úrad pre verejné obstarávanie. Vykonávací predpis umožní pružne reagovať na predmetné právne akty Európskej únie. V návrhu ustanovenia sa verejnému obstarávateľovi stanovujú, v závislosti od výšky predpokladanej hodnoty zákazky, tri postupy, a to konkrétne pre nadlimitné zákazky, podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou, pričom obstarávateľovi sa stanovuje povinný postup pre nadlimitné zákazky, ktoré sa týkajú tzv. vybraných činností.

§ 6 §
Dôvodom navrhovanej úpravy je zabezpečenie určenia správnej predpokladanej hodnoty. Predpokladaná hodnota zákazky sa určuje ako cena bez dane z pridanej hodnoty v plánovacej etape procesu verejného obstarávania, pričom predpokladaná hodnota zákazky musí byť založená na predošlých skúsenostiach verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa alebo na údajoch získaných prieskumom trhu v čase pred samotným odoslaním oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenia použitého ako výzva na súťaž alebo v čase začatia postupu zadávania zákazky, ak sa publikácia oznámenia nevyžaduje. Pri určovaní predpokladanej hodnoty zákazky vychádza verejný obstarávateľ a obstarávateľ predovšetkým z vlastných skúseností a zmlúv, ktorých plnenie bolo vykonané v predchádzajúcom období. V súvislosti s určovaním predpokladanej hodnoty zákazky je vhodné, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ vykonával prieskum trhu všetkými dostupnými prostriedkami až do zaslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenia použitého ako výzva na súťaž na zverejnenie a sledoval aj iné skutočnosti ovplyvňujúce určenie predpokladanej hodnoty zákazky, ako napr. vývoj na komoditnom trhu alebo informácie z katalógov internetu a pod. Uvedené …

§ 7 §
V súlade s legislatívou Európskej únie sa ustanovujú jednotlivé kategórie verejného obstarávateľa. Zadávanie verejných zákaziek orgánmi členských štátov alebo v ich mene musí byť v súlade so zásadami Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä so zásadami voľného pohybu tovaru, slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, ako aj so zásadami, ktoré z nich vyplývajú, ako sú rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia, vzájomné uznávanie, proporcionalita a transparentnosť. Ustanovením sa vymedzuje okruh subjektov, tzv. klasický sektor–verejný obstarávateľ, na ktoré sa vzťahuje povinné uplatňovanie zákona. Zákon o verejnom obstarávaní je povinný aplikovať každý subjekt, ktorý používa verejné financie alebo podlieha kontrole alebo riadeniu iného verejného obstarávateľa. Definícia zahŕňa štátne, regionálne a miestne organizácie a ďalšie organizácie v pôsobnosti verejného práva. Ide o také vymedzenie pojmu, ktorý zahŕňa všetkých verejných obstarávateľov z verejného sektora (klasického sektora, ako ho určuje Smernica 2014/24/EÚ - sekundárne právo EÚ pre oblasť verejného obstarávania). Do kategórie verejných obstarávateľov uvedených pod písmenom a) patria napríklad Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, …

§ 8 §
Navrhovaným znením sa zakladá povinnosť aplikovať postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní aj osobám, ktoré za štandardných okolností nie sú povinné aplikovať postupy verejného obstarávania. Predmetným ustanovením sa zakotvuje pravidlo prenesenia povinnosti aplikovať postupy verejného obstarávania, pričom legislatívna úprava priznáva „dotovaným subjektom“ rozličný status v závislosti od percentuálnej miery výšky poskytnutých finančných prostriedkov.

§ 9 §
I naďalej je potrebné, aby sa zachovali pravidlá obstarávania, ktoré vykonávajú subjekty pôsobiace v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb, keďže vnútroštátne orgány v rámci Európskej únie môžu aj naďalej ovplyvňovať konanie takýchto subjektov vrátane účasti na ich kapitáli a zastúpenia v ich správnych, riadiacich alebo dozorných orgánoch. Ďalším dôvodom na pokračovanie s reguláciou obstarávania v týchto odvetviach je uzatvorená povaha trhov, na ktorých subjekty v týchto odvetviach pôsobia, zapríčinená existenciou osobitných alebo výlučných práv, ktoré udeľujú členské štáty a ktoré sa týkajú zásobovania sietí, poskytovania prístupu do sietí alebo prevádzkovania sietí na účely poskytovania príslušných služieb. Ustanovením sa definuje okruh obstarávateľov pôsobiacich v oblasti vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb, ktorí sú povinní aplikovať zákon pri splnení podmienok uvedených v tomto ustanovení. Týmto ustanovením sa jednoznačne a vyčerpávajúco vymedzuje skupina obstarávateľov, tzv. vybrané odvetvia, tak ako to rozpracováva právo Európskej únie, ktoré rozlišuje verejných obstarávateľov v klasickom sektore a obstarávateľov z vybraných odvetví. Na rozdiel od …

§ 10 §
Predmetné pravidlo expressis verbis zakotvuje povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa pri zadávaní zákaziek (koncesií, súťaži návrhov) postupovať podľa pravidiel, ktoré zakotvuje zákon o verejnom obstarávaní. Povinnosť postupovať pri zadávaní zákaziek (koncesií, súťaži návrhov) vyplýva aj pre subjekt, ktorý zákon o verejnom obstarávaní vymedzuje v § 8. Ide o subjekt, ktorý nie je verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom alebo môže ísť o obstarávateľa, ktorému finančné prostriedky poskytol verejný obstarávateľ. Takáto osoba je povinná taktiež realizovať postup podľa zákona. Verejné obstarávania sa musí realizovať v súlade so zásadami Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ide najmä o zásadu voľného pohybu tovaru, slobodu usadiť sa a slobodu poskytovať služby, ako aj s princípmi, ktoré z nich vyplývajú, ako sú rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia, vzájomné uznávanie, proporcionalita a transparentnosť. Predmetné princípy sledujú primárny cieľ, aby sa verejné obstarávanie otváralo hospodárskej súťaži, aby túto rozvíjalo a chránilo. Tieto zásady (princípy) majú zabezpečiť voľnú a efektívnu súťaž dodávateľov o zákazky, ktoré sú financované z verejných zdrojov, t. j. prvotný …

§ 11 §
Definuje sa konečný užívateľ výhod na účely zákona o verejnom obstarávaní. Definícia pojmu konečný užívateľ výhod má svoj pôvod v zákone č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu“), avšak vzhľadom na možné legislatívne a vecné problémy, ktoré by spôsobil odkaz na definíciu v inom zákone než zákone o verejnom obstarávaní, sa navrhuje zaviesť samostatná definícia konečného užívateľa výhod na účely verejného obstarávania. Osobitne je zadefinovaný konečný užívateľ výhod pri právnickej osobe, pri fyzickej osobe a zároveň aj pri združení majetku.

§ 12 §
Ustanovuje sa povinnosť verejného obstarávateľ a obstarávateľa, t. j. verejného obstarávateľa a obstarávateľa v jurisdikcii právneho poriadku Slovenskej republiky, aby vyhotovil referenciu, potvrdzujúcu dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby prostredníctvom informačného systému Evidencia referencií.

§ 13 a 14 §
Navrhovanými ustanoveniami sa umožňuje využitie elektronického trhoviska aj pri nadlimitných zákazkách.

§ 15 §
Zákon definuje množinu subjektov, ktoré môžu pôsobiť ako centrálna obstarávacia organizácia a vykonávať nepretržitú centralizovanú činnosť vo verejnom obstarávaní s cieľom dosiahnuť úspory z rozsahu, vrátane využitia nižších cien a transakčných nákladov a s cieľom zlepšiť a profesionalizovať riadenie a vedenie postupov verejného obstarávania. Nákupy je možné sústrediť pod centralizované obstarávanie buď podľa počtu zúčastnených verejných obstarávateľov, alebo podľa objemu a hodnoty v čase. Spájanie a centralizácia obstarávania by sa však mali dôkladne vyhodnocovať ako aj monitorovať, nakoľko nadmerná koncentrácia kúpnej sily nemusí priaznivo pôsobiť na hospodársku súťaž. Zákazky obrovského rozsahu takisto môžu vyvolávať snahu o nekalosúťažné praktiky a tajné dohody hospodárskych subjektov, ktorých cieľom je narušiť hospodársku súťaž. Nemožno zabúdať na to, že vo verejnom obstarávaní je potrebné vytvárať podmienky pre prístup na trh pre malých a stredných podnikateľov vzhľadom na ich potenciál v oblasti tvorby pracovných miest, rastu a inovácie. Centrálne obstarávacie organizácie pracujú dvomi základnými postupmi. Vykonávajú centrálne verejné obstarávanie ako veľkoobchodníci, t.j. nakupujú, skladujú a opätovne …

§ 16 §
Uplatňovanie ustanovení týkajúcich sa centrálnych obstarávacích organizácií (s výnimkou centralizovaného verejného obstarávania, ktoré vykonáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pre verejných obstarávateľov podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní) by v žiadnom prípade nemalo brániť uplatňovať postupy príležitostného spoločného obstarávania, t. j. menej inštitucionalizovaného a systematického spoločného obstarávania alebo zavedenej praxe obrátiť sa na poskytovateľov služieb, ktorí pripravujú a riadia postupy obstarávania v mene a na účet verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa a na základe jeho pokynov. Spoločné obstarávanie môže mať mnoho rôznych foriem, počnúc koordinovaným obstarávaním, cez prípravu spoločných technických špecifikácií pre zákazku na uskutočnenie stavebných prác, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, ktoré obstarajú viacerí verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia, z ktorých každý vykonáva samostatný postup obstarávania, až po situácie, keď dotknutí verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia uskutočňujú spoločne jeden postup obstarávania tak, že konajú spoločne alebo poveria jedného verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa riadením postupu obstarávania v mene všetkých verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov. Ak niekoľko verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov …

§ 17 §
Spoločné zadávanie verejných zákaziek verejnými obstarávateľmi z rôznych členských štátov Európskej únie v minulosti narážalo na právne problémy týkajúce sa konfliktov medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi. S cieľom umožniť získať maximálny úžitok z potenciálu vnútorného trhu z hľadiska úspor z rozsahu a rozdelenia rizík a prínosov, a to nielen pre inovačné projekty s väčšou mierou rizika, než je miera rizika primeraná pre jedného verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, sa ustanovujú podmienky pre vykonávanie cezhraničného obstarávania. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia by však nemali využívať možnosti na cezhraničné spoločné obstarávanie na účely obchádzania povinných pravidiel verejného práva, ktoré sa na nich vzťahujú v členskom štáte, v ktorom sa nachádzajú alebo sídlia.

§ 18 §
Zákon ustanovuje podmienky, za ktorých si úprava zákazky počas jej plnenia vyžaduje nový postup verejného obstarávania, so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Nový postup obstarávania je potrebný, ak sa v pôvodnej zákazke uskutočnia závažné zmeny, najmä pokiaľ ide o rozsah a obsah vzájomných práv a povinností zmluvných strán. Takéto zmeny poukazujú na zámer zmluvných strán opätovne dohodnúť základné podmienky zákazky. Platí to najmä v prípade, ak by zmenené podmienky mali vplyv na výsledok postupu, keby boli súčasťou pôvodného postupu zadávania zákazky alebo koncesie. Úpravy zmluvy počas jej trvania, ktorých dôsledkom je malá zmena hodnoty zákazky alebo koncesie do určenej hodnoty, sú dovolené bez toho, aby bolo potrebné vykonať nový postup verejného obstarávania. Úpravy zákazky nad povolený finančný limit je možné realizovať bez toho, aby bolo potrebné vykonať nový postup verejného obstarávania, iba pokiaľ sú splnené explicitne uvedené dôvody. Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia môžu čeliť situáciám, v ktorých sú potrebné doplňujúce stavebné práce, tovar alebo služby; v takých prípadoch …

§ 19 §
Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia môžu v praxi čeliť okolnostiam, ktoré si vyžadujú predčasné ukončenie záväzkov, ktoré boli uzatvorené podľa zákona, a to i mimo dôvodov, ktoré vyplývajú z právnej úpravy podľa obchodnoprávnej úpravy. Môže ísť o situáciu, keď je potrebné od zmluvy odstúpiť, aby sa dosiahol súlad s povinnosťami podľa práva Európskej únie v oblasti verejného obstarávania. Zákon preto stanovuje tieto osobitné dôvody, kedy je možné od zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy uzavretej podľa pravidiel a postupov verejného obstarávania odstúpiť. Uvedené je vhodné najmä v prípadoch, keď pri spolufinancovaných projektoch z verejných rozpočtov EÚ došlo k porušeniu zákona a ukončenie zmluvného záväzku môže minimalizovať škody alebo ich hrozbu spôsobenú verejným rozpočtom či už verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Navrhovanou úpravou sa poskytuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi oprávnenie odstúpiť aj od zmluvy uzavretej s uchádzačom, ktorý nemal v čase uzavretia zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody v registri konečných užívateľov výhod zapísaných konečných užívateľov výhod alebo ak bolo právoplatne rozhodnuté o …

§ 20 §
Elektronické informačné a komunikačné prostriedky značne zjednodušujú proces verejného obstarávania, pričom zvyšujú efektívnosť a transparentnosť tohto procesu. Elektronická komunikácia vo veľkej miere rozširuje možnosti účasti hospodárskych subjektov na postupoch obstarávania na celom vnútornom trhu EÚ. Po uplynutí prechodného obdobia 30 mesiacov sa má dosiahnuť úplná elektronická komunikácia, t. j. komunikácia elektronickými prostriedkami vo všetkých fázach postupu verejného obstarávania, vrátane zasielania, resp. predkladania žiadostí o účasť a najmä zasielania, resp. predkladania ponúk. Z povinného používania elektronických prostriedkov komunikácie nevyplýva povinnosť, aby sa vykonávalo elektronické spracovanie, ani povinnosť elektronického vyhodnotenia či automatického spracovania ponúk, ak však verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ sú schopní predmetné realizovať prostredníctvom elektronických prostriedkov, nič nebráni, aby túto formu komunikácie a výmeny informácií realizovali. Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia by s výnimkou určitých špecifických situácií mali využívať elektronické prostriedky komunikácie, ktoré sú nediskriminačné, všeobecne dostupné a interoperabilné s produktmi IKT, ktoré sa bežne používajú, a neobmedzujú prístup hospodárskych subjektov k postupu verejného obstarávania. Využívanie takýchto prostriedkov komunikácie by malo náležite …

§ 21 §
Zákon o verejnom obstarávaní ustanovuje pravidlá ohľadne počítania lehôt. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pri stanovení lehoty na predkladanie ponúk a lehoty na predloženie žiadosti o účasť musí zohľadniť zložitosť predmetu zákazky a čas potrebný na vypracovanie ponúk. Poskytnutie dostatočného časového priestoru pre prípravu ponuky alebo žiadosti o účasť je predpokladom čestnej hospodárskej súťaže, nakoľko sa vytvára priestor, aby hospodárske subjekty nekonali pri príprave ponúk alebo žiadostí o účasť pod značným časovým stresom a zároveň, aby ich ponuky predstavovali to najlepšie, čo je možné z ich strany ponúknuť na uspokojenie potrieb verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Zároveň sa upravuje inštitút ohliadky miesta dodania. Stanovujú sa pravidlá, podľa ktorých sú verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinní primerane predĺžiť lehotu na predkladanie ponúk alebo žiadostí o účasť. Za podstatnú zmenu dokumentov potrebných na vypracovanie ponuky je považované najmä rozšírenie alebo zúženie podmienok účasti, zmena rozsahu zadanej zákazky alebo zásadná zmena termínu plnenia. Zároveň sa stanovuje použitie štátneho jazyka ako jazyka pre komunikáciu vo verejnom obstarávaní, …

§ 22 §
Predmetná úprava stanovuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi povinnosť zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách, ktoré boli poskytnuté zo strany hospodárskych subjektov. Predmetnú povinnosť by mal verejný obstarávateľ a obstarávateľ stanoviť pre osoby, ktoré v jeho mene a na jeho účet realizujú verejné obstarávanie.

§ 23 §
Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí zabrániť konfliktu záujmov s cieľom zabrániť narušeniam postupov verejného obstarávania, jeho transparentnosti a férovosti. Jeho činnosť má zahŕňať postupy na identifikáciu konfliktov záujmov, predchádzanie týmto konfliktom a ich nápravu. Za týmto účelom legislatíva poskytuje definíciu pojmov „konflikt záujmov“, „zainteresovaná osoba“.

§ 24 §
V súlade s princípom transparentnosti verejného obstarávania je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinný zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania.

§ 25 §
Právna úprava zakotvuje inštitút prípravných trhových konzultácií a predbežného zapojenia hospodárskych subjektov. Podstatným elementom prípravných trhových konzultácií je povinnosť nenarušenia hospodárskej súťaže a neporušenia princípu nediskriminácie a princípu transparentnosti. Uvedené spočíva v povinnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa prijať v súvislosti s prípravnými trhovými konzultáciami a predbežným zapojením hospodárskych subjektov do prípravy verejného obstarávania primerané opatrenia pre ochranu hospodárskej súťaže a predmetných princípov, čo môže spočívať napr. vo zverejnení záznamu o realizácii prípravných trhových konzultácií. V praxi pôjde napr. o také situácie, keď sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pri obstarávaní sofistikovaného predmetu zákazky obráti na nezávislých odborníkov alebo pracovné skupiny, ktoré sa podieľajú na tvorbe noriem v určitej oblasti špecializácie a požiada ich o pomoc pri definovaní požiadaviek na predmet zákazky tak, aby odrážali najnovšie poznatky z určitého vedného odvetvia alebo oblasti. Týmto postupom nie je možné uskutočňovať účelové marenie hospodárskej súťaže alebo neprimerané selektovanie určitých hospodárskych subjektov alebo ich výrobkov, resp. výkonov, ale mali by sa podporovať inovatívne nákupy a …

§ 26 §
Ustanovenie legislatívne zakotvuje druhy oznámení používaných vo verejnom obstarávaní pre nadlimitné zákazky (ďalej len „oznámenia“). Aj naďalej ostáva zachovaná koncepcia osobitného uverejňovania oznámení na národnej úrovni vo Vestníku verejného obstarávania (ďalej len „vestník“) vedeného Úradom pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“) a na európskej úrovni v Úradnom vestníku Európskej únie (ďalej len „európsky vestník“) vedenom Úradom pre úradné publikácie Európskej únie (ďalej len „publikačný úrad“). Oznámenia sa zasielajú zásadne elektronickými prostriedkami vo formáte štandardných formulárov. Obsah oznámení používaných vo verejnom obstarávaní a ich vzory (štandardné formuláre) pri nadlimitných postupoch ustanovuje právny akt Európskej únie, pričom tieto vzory sú rovnaké pre všetky členské štáty Európskej únie. Vzory formulárov sú dostupné na http://simap.europa.eu/. Oznámenia sa uverejňujú v plnom znení v úradnom jazyku EÚ, ktorý si zvolí verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ. Zhrnutie dôležitých aspektov oznámenia sa uverejňuje aj v ostatných jazykoch EÚ. Legislatíva zachováva možnosť publikácie predbežného oznámenia (ak ide o verejného obstarávateľa) a pravidelného informatívneho oznámenia (ak ide o obstarávateľa), len v …

§ 27 §
Ustanovenie v nadväznosti na § 26 zakotvuje spôsob zasielania oznámení používaných vo verejnom obstarávaní pre nadlimitné zákazky v závislosti od dostupnosti služby eSender pre jednotlivé typy formulárov. Oznámenia sa aj naďalej vypĺňajú a zasielajú výlučne v elektronickej forme, pričom konkrétny postup upravia pokyny zverejnené na webovom sídle publikačného úradu a úradu. Za odoslanie oznámení, ako aj obsah je vždy zodpovedný sám verejný obstarávateľ a obstarávateľ a z tohto titulu je na ňom dôkazné bremeno preukazovania dátumu a času odoslania. Legislatíva ďalej priorizuje zverejňovanie oznámení v európskom vestníku a preto platí, že akákoľvek iná publikácia oznámenia môže nastať až po tej v európskom vestníku. Výnimkou je prípad, pokiaľ verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi nebude do 48 hodín od potvrdenia prijatia zaslaného oznámenia z európskeho vestníka doručená aj notifikácia o jeho plánovanom uverejnení. V takom prípade postačí verejným obstarávateľom a obstarávateľom počkať 48 hodín a oznámenie môže byť zverejnené na národnej úrovni bez ohľadu na to, či sa tak stalo aj na tej …

§ 28 §
Ide o nové ustanovenie, ktoré nebolo obsiahnuté v predošlej legislatíve a jeho cieľom je podpora rozdeľovania zákaziek alebo koncesií na menšie časti, čím sa vytvára možnosť väčšieho prístupu malých a stredných podnikov k verejným zákazkám. Verejným obstarávateľom a obstarávateľom sa tak explicitne vytvára legislatívny priestor na delenie zákaziek, pričom využitie tejto možnosti musí priamo vyplývať už z oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania oznámení použitých ako výzva na účasť, kde zároveň musí byť uvedená aj veľkosť jednotlivých častí a ich predmet. Taktiež je dôležité aj uvedenie skutočnosti, či ponuky je možné predložiť len na jednu časť alebo aj na viaceré, resp. všetky časti. Aplikáciu rozdeľovania zákaziek verejnými obstarávateľmi má podporiť aj zavedenie povinnosti pre verejných obstarávateľov odôvodňovať nerozdelenie zákazky (neplatí pre koncesiu) buď v samotnom oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v správe o zákazke. Z dôvodu zaistenia spoľahlivosti dodávok alebo zamedzenia možným narušeniam pravidiel hospodárskej súťaže verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia majú možnosť obmedziť počet častí, ktoré možno zadať jednému uchádzačovi. …

§ 29 §
Ustanovenie taxatívnym spôsobom uvádza výpočet postupov vo verejnom obstarávaní pre zadávanie nadlimitných zákaziek. Oproti predchádzajúcej legislatívnej úprave dochádza k rozšíreniu výpočtu o nový postup, ktorým je inovatívne partnerstvo.

§ 30 a 31 §
Rôznorodosť režimov vo verejnom obstarávaní vyplývajúca z rozdielnych postavení jednotlivých subjektov (verejný obstarávateľ, obstarávateľ, osoba podľa § 8 zákona), pováh plnenia (tovar, služba, stavebná práca) osobitnej oblasti plnenia (zákazky na činnosti vo vybraných odvetviach, zákazky na úseku obrany a bezpečnosti, koncesie a napokon plnenia vyňaté z pôsobnosti legislatívy verejného obstarávania) a v neposlednom rade aj hodnôt plnenia, umožňuje širokú škálu možných kombinácií. V prípade výskytu prvkov spadajúcich pod rôzne režimy je preto potrebné stanoviť jednotné pravidlá určujúce postup, ktorý bude konkrétny verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ aplikovať. Cieľom ustanovení je uviesť výpočet možných situácií, ktoré môžu nastať v praxi a pomôcť tak pri aplikácii zákona.

§ 32 §
Ustanovenie legislatívne zakotvuje taxatívny výpočet základných statusových požiadaviek na hospodárske subjekty, ktoré sa zúčastňujú verejného obstarávania. V súlade so zásadami určovania podmienok účasti pri nadlimitných zákazkách je povinné stanovenie podmienok účasti osobného postavenia pre verejných obstarávateľov a dobrovoľné pre obstarávateľov. V rámci podmienok účasti navrhovaná úprava explicitne, aj pomocou odkazov poukazuje na závažné porušovanie povinností na úseku environmentálneho, sociálneho a pracovného práva, za ktoré bola orgánom aplikácie práva uložená sankcia. V súvislosti s účasťou na dohodách obmedzujúcich hospodársku súťaž vo verejnom obstarávaní, v obchodnej verejnej súťaž alebo inej obdobnej súťaži, zákonná úprava predpokladá, že v takých prípadoch bude ukladaný zákaz účasti vo verejnom obstarávaní priamo v rozhodnutí týkajúceho sa porušenia pravidiel hospodárskej súťaže. Okrem toho, osobitnú podmienku účasti tvorí nedopustenie sa závažného porušenia profesijných povinností, pod ktorým možno rozumieť, napr. závažné porušenie stavovských predpisov pri výkone slobodných povolaní. Profesijnou povinnosťou podnikateľov je aj náležité, poctivé a odborné vykonávanie činností, aby nedochádzalo k dodávaniu nekvalitných tovarov, stavebných prác a služieb z …

§ 33 §
Koncepcia podmienok účasti týkajúcich sa finančného a ekonomického postavenia zostáva nezmenená oproti predchádzajúcej úprave, výpočet podmienok uvádzaných v zákone je naďalej založený na demonštratívnom základe. Taktiež ostáva zachovaná možnosť pre záujemcov alebo uchádzačov preukazovať splnenie podmienok účasti prostredníctvom ekvivalentného dokladu, pokiaľ z objektívnych dôvodov nie sú schopní predložiť doklad vyžadovaný verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom a zároveň právna úprava počíta aj s možnosťou využitia zdrojov tretích osôb za predpokladu, že dotknutý uchádzač alebo záujemca predloží písomný zmluvný záväzok, z ktorého vyplýva, že pri plnení zmluvy alebo koncesnej zmluvy bude môcť reálne disponovať zdrojmi tejto osoby. Tretia osoba musí zároveň spĺňať vymedzené podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia a nesmú u nej existovať niektoré dôvody na vylúčenie. Nóvum však v tomto smere predstavuje zavedenie spoločnej zodpovednosti, na základe čoho bude môcť verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžadovať, aby tretia osoba, ktorá sa zaviazala poskytnúť svoje spoločne zodpovedala za plnenie zmluvy alebo koncesnej zmluvy s úspešným uchádzačom, s ktorým bola uzavretá zmluva. Účelom navrhovanej …

§ 34 §
Podmienky účasti týkajúce sa technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti ostávajú v zásade nezmenené oproti predchádzajúcej normatívnej úprave, v súlade s transpozíciou smerníc sa však zavádza jedna nová podmienka, ktorou je uvedenie údajov o riadení dodávateľského reťazca a systému sledovania (tzv. tracking system). Naďalej zákonný výpočet podmienok účasti je pre verejných obstarávateľov taxatívny a nie je ho možné ho rozširovať. Na druhej strane, obstarávateľ v súlade so zásadami určovania podmienok je oprávnený určiť aj iné podmienky účasti týkajúce sa technickej alebo odbornej spôsobilosti. Tak, ako pri preukazovaní splnenia podmienok účasti týkajúcich sa finančného a ekonomického postavenia, aj v tomto prípade legislatíva ponúka uchádzačom alebo záujemcom možnosť využiť kapacity tretích osôb, za predpokladu predloženia písomnej zmluvy, v ktorej sa táto osoba zaviaže predmetné kapacity poskytnúť k dispozícii na plnenie zmluvy alebo koncesnej zmluvy. Na naplnenie účelu tejto normatívnej úpravy (predovšetkým na zabránenie jej účelovému obchádzaniu) musí osoba, ktorej kapacity majú byť použité pri plnení zároveň preukázať splnenie rovnakých podmienok účasti ako uchádzač …

§ 35 a 36 §
Navrhované ustanovenia zavádzajú pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov možnosť vyžadovať vo verejnom obstarávaní od uchádzačov a záujemcov predloženie dokladov potvrdzujúcich splnenie zavedených noriem kvality (napr. certifikát ISO 9001), do ktorých môžu spadať aj požiadavky dostupnosti osôb so zdravotným postihnutím alebo požiadavky environmentálneho manažérstva (napr. ISO 14001). V oboch prípadoch platí možnosť odkazovať na systémy manažérstva vyplývajúce z európskych alebo medzinárodných noriem a zároveň platí aj povinnosť uznávať rovnocenné doklady vydávané príslušnými orgánmi v jednotlivých členských štátoch EÚ. Z dôvodu zabezpečenia rovnakého prístupu k zákazkám pre všetky hospodárske subjekty, a teda zamedzeniu možnej diskriminácii, legislatíva pamätá aj na situácie, kedy dotknutý uchádzač alebo záujemca z objektívnych dôvodov nemal možnosť v stanovenej lehote vyžadovaný certifikát získať. V takom prípade je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ povinný akceptovať aj iné dôkazy predložené uchádzačom alebo záujemcom, z ktorých jednoznačným spôsobom vyplýva splnenie tých istých požiadaviek, ako vyžadujú dotknuté normy, resp. certifikačné orgány na udelenie certifikátu. Dôkazné bremeno preukazovania objektívnej nemožnosti získať vyžadovaný certifikát, ako aj …

§ 37 §
Navrhovanou úpravou sa zakotvuje možnosť, aby hospodárske subjekty mohli na účely verejného obstarávania spájať svoje schopnosti a kapacity prostredníctvom spoločného predkladania ponuky, čo má význam tak pri zložitých predmetoch zákazky alebo koncesie, ako aj pre otváranie trhu verejných zákaziek (koncesií) pre malé a stredné podniky, ktoré by samostatne neboli schopné predmet zákazky zrealizovať. Z dôvodu zamedzenia zbytočnej administratívnej záťaži pre hospodárske subjekty, možnej diskriminácii a nerovnakému zaobchádzaniu, nie je možné od hospodárskych subjektov na účely vyhotovovania a predkladania ponuky vyžadovať vytvorenie určitej právnej formy. To je možné vyžadovať až od skupiny, ktorá je úspešným uchádzačom a to za účelom zabezpečenia predovšetkým právnych záruk na riadne plnenie zmluvy. Ďalej sa ustanovuje pravidlo, že každý subjekt tvoriaci skupinu predkladá doklady, ktorými preukazuje splnenie podmienok účasti osobného postavenia osobitne (t. j. každý člen predkladá všetky doklady sám za seba), pričom oprávnenie dodávať tovar, poskytovať službu alebo uskutočňovať stavebné práce preukazujú členovia len za svoju časť plnenia, ktorú majú realizovať. Dôkazy o ekonomickom a …

§ 38 §
Legislatívna úprava v tomto ustanovení zakotvuje spoločné pravidlá určovania podmienok účasti. Čo sa týka výberu konkrétnych podmienok platí, že verejní obstarávatelia sú v každom prípade povinní určiť podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia (a to aj keď ide o zadávanie zákazky na tzv. odvetvové činnosti podľa § 9). Stanovenie podmienok účasti ekonomického a finančného postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti závisí naopak od ich vôle. Kým podmienky účasti týkajúce sa finančného a ekonomického postavenia sú v zákone uvedené demonštratívnym spôsobom, pre technickú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť platí taxatívny výpočet. Pre obstarávateľov v tomto smere platí voľnejší režim, určenie a výber konkrétnych podmienok účasti závisí výlučne od ich rozhodnutia (pokiaľ stanovia podmienky účasti podľa § 32 až 36 nesmú sa od týchto pravidiel odchýliť). Stanovené podmienky účasti musia byť zrejmé už z oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, resp. oznámenia použitého ako výzva na súťaž. Predmetné oznámenia musia taktiež obsahovať aj podmienku vyplývajúcu z novozavádzaného dôvodu vylúčenia, ktorým je dôvodné podozrenie …

§ 39 §
Európska legislatíva za účelom zníženia administratívnej záťaže zavádza inštitút jednotného európskeho dokumentu, ako štandardizovaného elektronického formulára slúžiaceho ako predbežný doklad na preukázanie splnenia podmienok účasti. Vzor tohto formulára ustanoví Európska komisia vo vykonávacom predpise. Z hľadiska povahy ide o čestné vyhlásenie, v ktorom predkladajúci subjekt deklaruje, že u neho neexistujú vymedzené dôvody na vylúčenie, spĺňa kritériá pre obmedzenie počtu záujemcov (platí pre užšiu súťaž, rokovacie konania, súťažný dialóg, inovatívne partnerstvo) a zároveň, že k uvedeným skutočnostiam na požiadanie verejného obstarávateľova alebo obstarávateľa poskytne relevantné doklady. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže počas postupu zadávania zákazky požiadať o predloženie dokladov ktoréhokoľvek uchádzača a záujemcu, pričom vo vzťahu k uchádzačovi, s ktorým má byť uzavretá zmluva to platí ako povinnosť. Jednotný európsky dokument poskytuje priestor aj na uvedenie ďalších informácií podľa požiadaviek verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ako aj informácií o orgánoch, ktoré vydávajú príslušné doklady. Jednotný európsky dokument je možné aplikovať aj na prípady, keď uchádzač alebo záujemca preukazuje splnenie podmienok účasti týkajúcich …

§ 40 §
Navrhované ustanovenie zakotvuje zásady vyhodnocovania podmienok účasti, pričom primárne platí, že sa tak musí diať v súlade s vopred určenými pravidlami, čím dochádza k naplneniu princípov transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Pre verejného obstarávateľa (v zákazkách v oblasti obrany a bezpečnosti aj pre obstarávateľa) platí povinnosť postupovať podľa znenia podmienok uvedených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení o koncesii. Zároveň platí, že znenie podmienok účasti uvedených v súťažných podkladoch (koncesnej dokumentácii) musí byť totožné s tým, ktoré je obsiahnuté v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania (oznámení o koncesii). Obstarávateľ je taktiež povinný držať sa pravidiel, ktoré vopred určil a od všetkých záujemcov musí vyžadovať rovnaké požiadavky. Legislatíva ďalej upravuje inštitúty vysvetľovania a doplňovania dokladov. V prípade pochybností, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nevie z predložených dokladov posúdiť splnenie podmienok účasti alebo nevie posúdiť platnosť týchto dokladov, je povinný písomne požiadať uchádzača alebo záujemcu o vysvetlenie alebo predloženie doplňujúcich dokladov k dokladom už obsiahnutým v ponuke alebo v …

§ 41 §
Účelom navrhovaného ustanovenia je vytvoriť právny rámec pre vzťahy so subdodávateľmi. V prvom rade legislatíva ponúka verejným obstarávateľom možnosť od uchádzača vyžadovať, aby už v ponuke uviedol podiel zákazky, ktorý má v úmysle zadať subdodávateľom, vymenoval navrhovaných subdodávateľov a taktiež môže vzniesť požiadavku, aby navrhovaný subdodávateľ spĺňal podmienky účasti osobného postavenia a preukázal to náležitými dokladmi. V prípade nenaplnenia druhej požiadavky, je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ povinný písomne požiadať o nahradenie dotknutého subdodávateľa. Zároveň sa však zavádza povinnosť zakotvenia zmluvnej podmienky, na základe ktorej je úspešný uchádzač najneskôr ku dňu uzavretia zmluvy povinný uviesť všetky relevantné údaje o subdodávateľoch a následne oznamovať aj akúkoľvek zmenu týchto údajov. Návrh zmluvy má okrem toho obsahovať aj pravidlá pre zmenu subdodávateľa a oznamovanie zmien údajov o nich. Legislatíva má zároveň za cieľ riešiť aj problematiku nevyplácania odmien subdodávateľom transponovaním možnosti zmluvného zakotvenia inštitútu priamych platieb. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ si na základe toho môže v zmluve alebo rámcovej dohode vyhradiť, že vykoná úhradu …

§ 42 §
Ustanovenie rieši obsahové náležitosti súťažných podkladov, z ktorých sa osobitne venuje predovšetkým opisu predmetu zákazky. Z hľadiska technických požiadaviek sa kladie dôraz na zohľadnenie dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím a zabezpečenie prístupu pre všetkých uchádzačov alebo záujemcov, a teda aj čestnej hospodárskej súťaže. Predmet zákazky je potrebné opísať na základe technických požiadaviek, ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi harmonizovanými s právom Európskej Únie, a to buď odkazom na slovenské technické normy, európske technické osvedčenia, spoločné technické špecifikácie, medzinárodné normy a iné referenčné systémy zavedené európskymi úradmi pre normalizáciu, alebo pomocou výkonnostných a funkčných požiadaviek, resp. ich kombináciou. Technické požiadavky vypracované verejným obstarávateľom a obstarávateľom musia umožňovať, aby bolo verejné obstarávanie liberalizované a otvorené ekvivalentným riešeniam. Z tohto dôvodu sa v zásade zakazuje odvolávať sa na konkrétneho výrobcu, výrobný postup, obchodné označenie, patent, typ, krajinu, oblasť alebo miesto pôvodu alebo výroby. Popri tom sa verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi zakazuje zamietnuť ponuku uchádzača z dôvodu, že výrobky, služby …

§ 43 §
Ustanovením dochádza k reglementácií povinnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa zabezpečiť bezplatný, neobmedzený, úplný a priamy prístup prostredníctvom elektronických prostriedkov v podstate k akejkoľvek dokumentácií viažucej sa k procesu verejného obstarávania. Zákonná úprava pritom vyžaduje zabezpečenie tejto publikačnej povinnosti prostredníctvom profilu zriadeného verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom. Zákonná úprava zároveň exaktne vymedzuje povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa zverejniť súťažné podklady, informatívny dokument alebo súťažné podmienky vo svojom profile v deň uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenia použitého ako výzva na súťaž, oznámenia o vyhlásení súťaže návrhov alebo oznámenia o koncesii v európskom vestníku. Výnimku z tejto zverejňovacej povinnosti zakladajú dôvody upravené v § 20 ods. 5, v rámci ktorých sú predvídané situácie, kedy verejný obstarávateľ a obstarávateľ nie je povinný zabezpečiť komunikáciu vo verejnom obstarávaní prostredníctvom elektronických prostriedkov. Ďalšou výnimkou z aplikácie zverejňovacej povinnosti podľa tohto ustanovenia je ochrana dôverných informácií, ktoré verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ sprístupňuje v priebehu verejného obstarávania.

§ 44 a 45 §
Určovanie kritérií na vyhodnotenie ponúk primárne vychádza z požiadavky, aby stanovené kritéria súviseli s predmetom zákazky a zároveň boli koncipované v súlade so zásadami transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania, čím sa má zabezpečiť vyhodnocovanie ponúk v podmienkach efektívnej a čestnej hospodárskej súťaže. Základným cieľom takto stanovených kritérií na vyhodnotenie ponúk je výber ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Nová úprava umožňuje výber ekonomicky najvýhodnejšej ponuky dosiahnuť prostredníctvom prístupu založeného na najlepšom pomere ceny a kvality, čo by malo vždy zahŕňať prvok ceny alebo nákladov. Navrhovaná úprava taktiež umožňuje hodnotenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky len na základe cenovej alebo nákladovej efektívnosti. V intenciách novej právnej úpravy by nemal byť výber ekonomicky najvýhodnejšej ponuky založený výlučne na tzv. nenákladových kritériách. Kvalitatívne kritériá na vyhodnotenie ponúk by preto mali byť sprevádzané nákladovým kritériom, ktorým by mohla byť cena alebo prístup založený na nákladovej efektívnosti, ako je napríklad prístup spočívajúci v určení nákladov na životný cyklus. Za účelom posúdenia najlepšieho pomeru ceny a kvality je podľa novej úpravy …

§ 46 §
Účelom vyžadovania zábezpeky v procese zadávania zákazky je vynútiť viazanosť ponúk počas celej doby viazanosti ponúk. Ustanovenie taxatívne vymedzuje spôsob zloženia zábezpeky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ nemá možnosť vylúčiť použitie niektorého zo spôsobov zloženia zábezpeky upravenej v tomto ustanovení, a teda musí akýkoľvek zo spôsobov jej predloženia prijať. Navrhovaná úprava taktiež presne vymedzuje dôvody prepadnutia zábezpeky v prospech verejného obstarávateľa a obstarávateľa a dôvody uvoľnenia a vrátenia zábezpeky uchádzačovi.

§ 47 §
Navrhovaná úprava umožňuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi v procese verejného obstarávania povoliť predloženie variantných riešení. Využitie tohto inštitútu v procese verejného obstarávania umožňuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi akceptovať vo vzťahu k požadovanému tovaru, službe alebo stavebnej práci aj také riešenie, ktoré nemusí byť v súlade so všetkými požiadavkami vymedzenými pre primárne obstarávaný predmet zákazky, napr. v rámci trhu môže existovať inovatívnejšie riešenie realizácie konkrétneho predmetu zákazku v porovnaní s riešením vymedzeným verejným obstarávateľom resp. obstarávateľom. Zmyslom a účelom tohto inštitútu z pohľadu jeho účinkov na samotný trh je teda nielen zintenzívnenie hospodárskej súťaže ale taktiež stimulácia inovácie tovarov, služieb a stavebných prác poskytovaných na trhu. V kontexte doterajších praktických skúseností s aplikáciou tohto inštitútu je však potrebné uviesť, že v podmienkach právneho poriadku SR je inštitút variantných riešení v pozícií „obsolentného inštitútu“, nakoľko jeho doterajšie praktické využívanie vo verejnom obstarávaní je len sporadické. Slovenská republika patrí medzi členské štáty EÚ s najnižšou mierou využívania tohto inštitútu. Ak verejný obstarávateľ má …

§ 48 §
Navrhovaným ustanovením sa upravuje komunikačná platforma na strane jednej medzi záujemcom alebo uchádzačom a na strane druhej, verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, ktorej účelom je, aby verejný obstarávateľ (obstarávateľ) na základe dopytu záujemcu alebo uchádzača poskytol informácie potrebné na skoncipovanie žiadosti o účasť, ponuky alebo návrhu. Aplikáciou tohto inštitútu teda nemôže dochádzať k doplneniu nových požiadaviek alebo podmienok potrebných pre skoncipovanie ponuky alebo žiadosti o účasť. Navrhované ustanovenie taktiež reflektuje požiadavku nových smerníc a síce zabezpečiť k relevantným informáciám pre postup zadávania zákazky bezplatný, neobmedzený, úplný a priamy prístup prostredníctvom elektronických prostriedkov, konkrétne sa upravuje povinnosť bezodkladne zverejniť vysvetľujúce informácie v profile. Zároveň zostáva zachovaná úprava reglementujúca povinnosť oznamovať vysvetľujúce informácie všetkým záujemcom a to najneskôr šesť dní pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk alebo lehoty na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti a to za predpokladu, že o vysvetlenie sa požiada dostatočne vopred. V prípade použitia zrýchleného postupu je táto lehota štyri dni.

§ 49 §
Navrhovaným ustanovením sa upravujú pravidlá pre predkladanie ponúk. Základným pravidlom pre predloženie ponuky je jej predloženie v lehote na predkladanie ponúk. Lehota na predkladanie ponúk nemá charakter procesnej lehoty, ale je svojou povahou hmotnoprávna, t. j. ponuku je potrebné najneskôr v posledný deň lehoty doručiť do dispozičnej sféry verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Navrhovaná úprava predvída dve základne formy predloženia ponuky a to elektronicky alebo doručením, či už osobne, prostredníctvom pošty alebo iného doručovateľa. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že v rámci navrhovanej úpravy sa počíta s odkladom plne elektronickej komunikácie vo verejnom obstarávaní, ktorá zahŕňa aj predkladanie ponúk do 01. apríla 2017. Po uplynutí tohto prechodného obdobia bude možné ponuky vo verejnom obstarávaní predkladať výlučne elektronicky, okrem zákon explicitne stanovených výnimkách z použitia elektronickej komunikácie. Ponuka predložená po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk sa nevyhodnocuje, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ sa s obsahom takejto ponuky neoboznamuje, t. j. v prípade ponuky predloženej elektronicky ponuku nesprístupňuje a v prípade ponuky …

§ 50 §
Navrhovanou úpravou sa verejným obstarávateľom a obstarávateľom umožňuje požadovať elektronické katalógy v postupoch zadávania zákaziek, v ktorých sa požaduje používanie elektronických prostriedkov komunikácie. Elektronické katalógy predstavujú formát predkladania ponúk spôsobom, ktorý je spoločný pre všetky subjekty predkladajúce ponuku a ktorý umožňuje elektronické spracovanie. Príkladom môžu byť ponuky predložené vo forme tabuľkového procesora. Používanie elektronických katalógov v procese verejného obstarávania môže mať vplyv na zvýšenie hospodárskej súťaže a zefektívnenie verejného obstarávania, najmä pokiaľ ide o úsporu času a finančných prostriedkov. Elektronický katalóg je teda špecifická forma ponuky alebo špecifická súčasť ponuky, ktorú záujemca zostavuje na základe požiadaviek verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa na predmet zákazky. Používanie elektronických katalógov na predkladanie ponúk teda neumožňuje záujemcom predkladať svoje všeobecné katalógy, ktoré nie sú prispôsobené konkrétnym požiadavkám na predmet zákazky.

§ 51 §
Navrhovaná úprava reglementuje základné pravidlá, týkajúce sa komisie na vyhodnotenie ponúk, a to predovšetkým jej zriadenie, zloženie, podmienky členstva v tejto komisii a niektoré procedurálne pravidlá komisie a procedurálne úkony členov komisie. Komisia na vyhodnotenie ponúk predstavuje kolektívny orgán zriadený verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom na účely vyhodnotenia ponúk, t. j. procesnej fázy verejného obstarávania, v rámci ktorej sa najmä vyhodnocujú požiadavky na predmet zákazky (koncesie), hodnotia sa podrobnosti ponuky na účely posúdenia, či ponuka nevykazuje znaky mimoriadne nízkej ponuky a v neposlednom rade sa v tejto fáze ponuky hodnotia na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk. Vyhodnotenie ponúk teda predstavuje nosné procesné štádium postupu zadávania zákazky, v dôsledku čoho má zásadný význam, aby členovia komisie na vyhodnotenie ponúk disponovali náležitou odbornou zdatnosťou. Navrhovaná úprava stanovuje dôvody pre ktoré nemožno osoby vymenovať za člena komisie na vyhodnotenie ponúk. V kontexte novej právnej úpravy reglementujúcej konflikt záujmov je potrebné zdôrazniť, že člen hodnotiacej komisie predstavuje tzv. zainteresovanú osobu, t. j. osobu, ktorá môže …

§ 52 §
Predmetné ustanovenie zachováva doterajší dvojstupňový model otvárania ponúk reflektujúci dvojobálkové ponuky. Taktiež sa zohľadňuje výnimka z dvojobálkového modelu a zavádzajú sa pravidlá pre otváranie ponúk v týchto prípadoch.

§ 53 §
Navrhovaným ustanovením sa upravuje procesné štádium vyhodnocovania ponúk v rámci ktorého sú predmetom hodnotenia požiadavky na predmet zákazky a návrhy na plnenie kritérií. Ide teda o procesné štádium verejného obstarávania v rámci ktorého sa vyhodnocujú informácie, ktoré sú súčasťou časti ponuky označenej ako „ostatné“ a taktiež časti ponuky označenej ako „kritéria“. Požiadavky na predmet zákazky verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vymedzuje predovšetkým v rámci opisu predmetu zákazky a to stanovením konkrétnych kvalitatívnych, kvantitatívnych, technických a iných požiadaviek, ktoré sa týkajú obstarávaného predmetu zákazky. Úlohou komisie na vyhodnotenie ponúk je primárne preskúmanie, či ponuka obsahuje požadované informácie preukazujúce splnenie stanovených požiadaviek na predmet zákazky. V rámci hodnotenia stanovených požiadaviek na predmet zákazky musí byť komisia na vyhodnotenie ponúk vzhľadom na vyžadovanú odbornú zdatnosť a praktické skúsenosti jej členov schopná proaktívne overovať správnosť informácií a dôkazov poskytnutých uchádzačmi na účely preukázania splnenia podmienok účasti. Ak komisia na vyhodnotenie ponúk v procese hodnotenia splnenia požiadaviek na predmet zákazky identifikuje nejasnosti alebo nezrovnalosti v informáciách …

§ 54 §
Navrhovanou úpravou sa reglementuje možnosť využitia elektronickej aukcie v procese verejného obstarávania. Elektronická aukcia je opakujúci sa proces využívajúci elektronické prostriedky, používa sa po úplnom úvodnom vyhodnotení ponúk. V každej etape elektronickej aukcie musí byť zabezpečené rovnaké zaobchádzanie s uchádzačmi a aukcia musí byť vedená v súlade s princípom nediskriminácie a transparentnosti. Elektronická aukcia sa používa na účely automatického vyhodnotenia ponúk elektronickými prostriedkami, bez akéhokoľvek zásahu alebo posudzovania verejným obstarávateľom a obstarávateľom. Elektronickú aukciu je vhodné a možné použiť predovšetkým pre tie predmety obstarávania, ktorých charakteristiky a hodnoty je možné vyjadriť číselne alebo percentuálne, čiže možno ich presne kvantifikovať. Nekvantifikovateľné parametre nesmú byť predmetom elektronickej aukcie (z dôvodu princípov na ktorých je založená – automatizované porovnávanie cien alebo vyčísliteľných návrhov), z čoho vyplýva, že určité zákazky na stavebné práce alebo služby vyžadujúce intelektuálne plnenie, resp. ktorých predmetom je plnenie duševného charakteru nebudú súťažené prostredníctvom elektronickej aukcie. Pôjde predovšetkým napr. o právne služby, analytické služby, vedeckú a výskumnú činnosť, služby architektov …

§ 55 §
Navrhovaná úprava reglementuje postup verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa chronologicky po zostavení výsledného poradia uchádzačov na základe vyhodnotenia návrhov na plnenie kritérií alebo na základe výsledku elektronickej aukcie. V prípade ak uchádzači resp. niektorí s uchádzačov, ktorí sa v rámci výsledného poradia umiestnili na prvom až treťom mieste nepredložil doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti z dôvodu predloženia jednotného európskeho dokumentu, je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ povinný u takéhoto uchádzača vyhodnotiť splnenie podmienok účasti. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v tejto situácii vylúči jedného z uchádzačov je povinný vyhodnotiť splnenie podmienok účasti u ďalšieho uchádzača v poradí, ak tento „kooptovaný“ uchádzač nepredložil doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti. V rámci navrhovanej úpravy sa stanovuje povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa písomne oznámiť všetkým uchádzačom, ktorých ponuky sa vyhodnocovali a súčasne zverejniť v profile výsledok vyhodnotenia ponúk, vrátane poradia uchádzačov. Ak po realizácií tohto úkonu nie sú uplatnené revízne postupy ide v podstate o posledný procesný úkon verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa pred uzavretím zmluvy. Prípustným …

§ 56 §
Navrhovaná úprava reglementuje pravidlá pre uzavretie zmluvy v procese verejného obstarávania. Základným pravidlom je, aby uzavretá zmluva bola v súlade so súťažnými podkladmi alebo koncesnou dokumentáciou a ponukou predloženou úspešným uchádzačom resp. uchádzačmi. Navrhovaná úprava taktiež v súlade so smernicou 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác upravuje tzv. odkladné lehoty pre uzavretie zmluvy, ktorých účelom je predovšetkým vytvoriť uchádzačom časový priestor pre využitie revíznych nástrojov, t. j. žiadosti o nápravu alebo námietok a zamedziť uzavretiu zmluvy pokiaľ boli uplatnené tieto revízne nástroje. V rámci navrhovanej úpravy je taktiež zachované pravidlo umožňujúce uzavrieť zmluvu s uchádzačom, ktorý sa umiestnil ako druhý v poradí, ak úspešný uchádzač neposkytol súčinnosť potrebnú pre uzavretie zmluvy alebo odmietol uzavrieť zmluvu, resp. pravidlo umožňujúce uzavrieť zmluvu s uchádzačom, ktorý sa umiestnil ako tretí v poradí, ak uchádzač, ktorý sa umiestnil ako druhý v poradí neposkytol súčinnosť …

§ 57 §
Navrhované ustanovenie upravuje pravidlá zrušenia použitého verejného obstarávania, v rámci ktorých sú upravené obligatórne a fakultatívne dôvody zrušenia verejného obstarávania. Navrhovaná úprava taktiež predvída eventualitu zrušenia časti postup zadávania zákazky, ak je zákazka v rámci jedného postupu zadávania rozdelená na časti. V rámci navrhovanej úpravy je reglementované pravidlo, ktoré umožňuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi zrušiť verejné obstarávanie aj v prípade, ak sa v priebehu postupu verejného obstarávania vyskytli dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemožno od verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa požadovať, aby vo verejnom obstarávaní pokračoval. Ide najmä o prípady, keď verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v priebehu verejného obstarávania identifikuje porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré má alebo by mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, čím sa v podstate umožňuje vykonanie autoremedúry. Taktiež by mohlo ísť napr. o situácie narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z prípravných trhových konzultácií, kde by neodstrániteľným spôsobom mohlo dôjsť k zvýhodneniu určitého uchádzača. Taktiež môže ísť o prípad, kedy by verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ …

§ 58 až 61 §
Účelom navrhovanej zmeny je úprava ustanovení o dynamickom nákupnom systéme vo väzbe na navrhované zmeny a úpravy tohto spôsobu verejného obstarávania na nové pravidlá v oblasti elektronickej komunikácie. Vzhľadom na zmeny v celkovom nastavení dynamických nákupných systémov je potrebné nastaviť dynamické nákupné systémy na primerané použitie pravidiel užšej súťaže a nadväzne na to vylúčiť aplikáciu tých ustanovení zákona, ktoré majú inú, osobitnú úpravu v paragrafoch upravujúcich dynamické nákupné systémy. Zmeny posunú dynamický nákupný systém k pravidlám zavádzaným novou európskou smernicou. Ustanovenie predstavuje zmeny v úprave dynamických nákupných systémov. Dôvodom je snaha o prehľadnejšie popísanie procesu DNS, so zapracovaním inštitútov elektronickej komunikácie. Navrhovanými ustanoveniami sa upravujú pravidlá pre dynamický nákupný systém, ktorý predstavuje plne elektronický procesný postup na obstarávanie tovaru, stavebných prác alebo služieb bežne dostupných na trhu. Hlavným posunom oproti platnej úprave je presnejšie popísanie procesu a tým aj jeho sfunkčnenie, ako aj upustenie od postupu verejnej súťaže a príklon k postupu, ktorý sa najviac blíži užšej súťaži. Navrhovanými zmenami …

§ 62 a 63 §
Navrhovanou úpravou sa zavádzajú oznamovacie povinnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa voči Európskej komisii, pričom poskytovanie určitých informácií Európskej komisii je naviazané na konkrétnu skutočnosť, t. j. tieto informácie sa poskytujú Európskej komisii bez dožiadania zo strany Európskej komisie napr. informácia o vylúčení mimoriadne nízkej ponuky, alebo informácie týkajúce sa zmeny doby platnosti dynamického nákupného systému. Navrhovaná úprava ďalej vymedzuje, ktoré informácie poskytuje verejný obstarávateľ a obstarávateľ Európskej komisii na jej žiadosť. Navrhované ustanovenie ďalej upravuje informačné povinnosti verejného obstarávateľa, obstarávateľa a kontrolných orgánov voči úradu.

§ 64 §
Navrhované ustanovenie zavádza povinnosť zverejňovať na profile v systematickom členení v podstate celý životný cyklus zákazky, až po informáciu o skutočne poskytnutých plneniach. Na zamedzenie duplicity, niektoré informácie zverejňuje úrad, resp. je ich možné zverejniť odkazom na už zverejnenú informáciu v registri zmlúv. Rozširujú sa možnosti zverejňovania dokumentov a informácií na profile, keď sa navrhuje umožniť zverejňovanie aj spôsobom, ktorý zverejní odkaz na dokumenty a informácie na inom webovom sídle. Všetky podmienky zverejnenia a prístupu k nim musia byť dodržané aj pri takomto zverejnení.

§ 65 §
Uverejnením predbežného oznámenia sa ustanovuje pre verejného obstarávateľa možnosť oznámiť svoj zámer uskutočniť plánované verejné obstarávanie. Ustanovením sa upravuje vyhlasovanie verejného obstarávania pre nadlimitné zákazky, pre ktoré sa oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie (Office Journale) a aj vo Vestníku verejného obstarávania. Navrhovaný odsek 3 predstavuje doplnenie, nadväzujúce na funkcionalitu elektronického trhoviska, ktorej prostredníctvom bude možné využiť elektronické trhovisko v nadlimitnom obstarávaní.

§ 66 §
Postup verejnej súťaže sa vyhlasuje pre neobmedzený počet hospodárskych subjektov. Vo verejnej súťaži sa ustanovujú minimálne lehoty na predkladanie ponúk, a je ich potrebné dodržiavať z hľadiska princípu transparentnosti. Ustanovením minimálnych lehôt sa sleduje vytvorenie predpokladov pre kvalitné spracovanie ponúk. Uverejnením predbežného oznámenia je verejný obstarávateľ oprávnený skrátiť lehotu na predkladanie ponúk súčasne sa upravujú ďalšie predpoklady pre ďalšie skrátenie tejto lehoty. Ide o prípady, keď verejný obstarávateľ vyžaduje predkladanie ponúk elektronickými prostriedkami. Zároveň sa ustanovuje možnosť z dôvodu naliehavej situácie, ktorú je verejný obstarávateľ povinný riadne odôvodniť, stanoviť minimálne 15- dňovú lehotu na predkladanie ponúk. Za naliehavú situáciu je možné považovať akékoľvek okolnosti nezávislé od vôle verejného obstarávateľa spôsobujúce takú časovú tieseň, že objektívne nie je možné stihnúť 35-dňovú lehotu. Existenciu naliehavej situácie je v súlade s princípom transparentnosti potrebné preukázať. Ustanovujú sa lehoty na predkladanie ponúk v prípadoch, kedy verejný obstarávateľ neumožňuje úplný, neobmedzený a priamy prístup k súťažným podkladom. Vzhľadom na to, že vo verejnej súťaži sú …

§ 67 až 69 §
Užšia súťaž sa vyhlasuje pre neobmedzený počet hospodárskych subjektov. Verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predkladanie základných ponúk, a to najmenej na päť. Užšia súťaž je postup, ktorý má dve fázy. V prvej fáze užšej súťaže sa predkladajú doklady, ktorými sa preukazuje splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní. Tieto sa vyhodnocujú na základe vopred stanovených pravidiel. Až po ich vyhodnotení nasleduje druhá fáza užšej súťaže, keď sa posiela vybratým záujemcom výzva na predloženie ponúk. V oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v užšej súťaži sa určí lehotu na predkladanie žiadostí o účasť, pravidlá na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti v užšej súťaži a obmedzenie počtu záujemcov, ak sa uplatňuje Je to podstatný rozdiel oproti verejnej súťaži, kde sa v rámci ponuky preukazuje aj splnenie podmienok účasti. V tejto súvislosti sa ustanovuje aj minimálna lehota na predloženie žiadostí o účasť. Pri použití užšej súťaže sa verejnému obstarávateľovi umožňuje použiť tzv. skrátenú lehotu na predloženie žiadosti o účasť, ak sa nachádza …

§ 70 až § 73 §
Upravuje sa použitie rokovacieho konania so zverejnením ustanovením podmienok, za ktorých sa môže použiť. Je postačujúce, ak je splnená aspoň jedna z podmienok reagujúcich na situácie, ktoré môžu vzniknúť pri zabezpečovaní jednotlivých predmetov zákazky. Z hľadiska právnej istoty v aplikačnej praxi navrhovaná právna úprava definuje pojem neregulárnej alebo inak neprijateľnej ponuky. Rokovacie konanie so zverejnením sa vyhlasuje pre neobmedzený počet hospodárskych subjektov. Verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predkladanie základných ponúk, a to najmenej na troch. Spôsob ich výberu musí byť vopred uverejnený v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Rokovacie konanie so zverejnením je postup, ktorý sa rovnako ako užšia súťaž uskutočňuje vo dvoch fázach. Verejný obstarávateľ je povinný určiť lehotu na predkladanie žiadostí o účasť v rokovacom konaní so zverejnením, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní. Ak sa zadáva zákazka na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác alebo na poskytnutie služby v naliehavej situácii nespôsobenej verejným obstarávateľom, je ustanovená minimálna lehota na predkladanie žiadostí o …

§ 74 až § 77 §
Súťažný dialóg môže verejný obstarávateľ použiť len v prípade, ak je splnená aspoň jedna z ustanovených podmienok. Pri použití súťažného dialógu sa ponuky vyhodnocujú na základe najlepšieho pomeru ceny a kvality. Súťažný dialóg sa vyhlasuje pre neobmedzený počet hospodárskych subjektov, pričom verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na účasť na dialógu, najmenej však na troch. Aj pri súťažnom dialógu je stanovená minimálna 30-dňová lehota na predkladanie žiadostí o účasť. Ustanovuje sa povinnosť uvádzať plánovaný časový rámec súťažného dialógu, buď v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v informatívnom dokumente. Verejný obstarávateľ môže vyzvať na účasť na dialógu len tých záujemcov, ktorí splnili podmienky účasti. Upravuje sa obsah výzvy na účasť na dialógu a priebeh rokovaní v rámci dialógu. Dialóg sa môže uskutočniť v niekoľkých po sebe nasledujúcich etapách, pričom sa prerokovávajú všetky hľadiská projektu s cieľom znižovať počet navrhovaných riešení. V dialógu sa pokračuje dovtedy, pokým sa nenájde riešenie alebo verejným obstarávateľom stanovený počet riešení, ktoré spĺňajú jeho …

§78 až 80 §
Inovatívne partnerstvo predstavuje nový špecifický postup verejného obstarávania. Jeho použitie je naviazané na existenciu potreby vyvinúť inovačný výrobok, službu alebo inovačné stavebné práce a potreby kúpiť takéhoto výrobku, služby alebo stavebných prác. To znamená, že daný predmet zákazky ešte neexistuje na trhu, avšak verejný obstarávateľ/obstarávateľ môže použitím inovatívneho partnerstva svoje potreby uspokojiť. Inovatívne partnerstvo by malo vychádzať z procesných pravidiel, ktoré sa uplatňujú pri rokovacom konaní so zverejnením. Inovatívne partnerstvo sa vyhlasuje pre neobmedzený počet hospodárskych subjektov. Verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predkladanie základných ponúk, a to najmenej na troch. Spôsob ich výberu musí byť vopred uverejnený v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Verejný obstarávateľ však nesmie obmedzením počtu záujemcov v rámci tohto postupu narušiť skutočnú hospodársku súťaž tým, že znemožní ostatným vhodným záujemcom pôsobiacim na trhu požiadať o účasť/predložiť základnú ponuku. Takéto obmedzenie neprispieva k zachovaniu základných princípov verejného obstarávania, akými sú transparentnosť, nediskriminácia a rovnaké zaobchádzanie. Verejní obstarávateľ použije pri výbere záujemcov najmä kritériá …

§ 81 a 82 §
Priame rokovacie konanie je možné použiť, ak je splnená aspoň jedna z ustanovených podmienok. Napríklad pôjde o situáciu, keď v predchádzajúcej verejnej súťaži alebo užšej súťaži neboli predložené žiadne ponuky alebo žiadne vhodné ponuky ani žiadne žiadosti o účasť ani žiadne vhodné žiadosti o účasť za predpokladu, že pôvodné podmienky zákazky sa podstatne nezmenili. Ďalším príkladom sú podmienky, keď z objektívneho hľadiska existuje len jeden hospodársky subjekt, ktorý môže túto zákazku realizovať. To je napríklad prípad umeleckých diel, keď osoba umelca štandardne určuje jedinečný charakter a hodnotu samotného umeleckého predmetu. Výlučnosť môže vyplývať aj z iných dôvodov, ale využitie priameho rokovacieho konania, keď situáciu výlučnosti nevytvoril samotný verejný obstarávateľ so zreteľom na budúci postup obstarávania, môžu odôvodniť len situácie objektívnej výlučnosti. Ďalšou podmienkou použitia priameho rokovacieho konania je zadávanie zákazky z dôvodu mimoriadnej udalosti. Je však potrebné preukázať, že verejný obstarávateľ sa dostal do mimoriadnej situácie nie vlastným zavinením, a túto mimoriadnu situáciu nebolo objektívne možné vopred predpokladať, pričom je …

§ 83 §
Navrhované ustanovenie upravuje podmienky uzatvárania rámcových dohôd a následného zadávania zákaziek na základe rámcovej dohody. Rámcovú dohodu možno okrem výnimočných prípadov odôvodnených predmetom zákazky uzatvárať najviac na štyri roky. Rámcová dohoda predstavuje uzavretú kontraktačnú platformu, čo vyjadruje predovšetkým požiadavka, že na základe rámcovej dohody môže zadávať zákazku len verejný obstarávateľ resp. verejní obstarávatelia, ktorí boli jasne a určito identifikovaný v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Navrhovaná úprava bližšie precizuje pravidlá zadávania zákaziek na základe rámcovej dohody v závislosti od toho, či bola rámcová dohoda uzavretá s jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi, taktiež v závislosti od toho, či sa v postupe verejného obstarávania vedúceho k uzavretiu rámcovej dohody predkladali elektronické katalógy.

§ 84 §
Ustanovuje sa povinnosť obstarávateľa postupovať pri zadávaní nadlimitnej zákazky primárne podľa tretej hlavy druhej časti zákona o verejnom obstarávaní a subsidiárne podľa hlavy druhej (zadávanie nadlimitných zákaziek verejným obstarávateľom) zákona o verejnom obstarávaní, ak nie je v tretej hlave ustanovené inak. Zároveň sa aplikujú ustanovenia prvej hlavy druhej časti zákona (spoločné ustanovenia).

§ 85 §
Ustanovujú sa špecifické výnimky. Pri obstarávateľoch pôsobiacich v odvetví pitnej vody môže ísť aj o iné činnosti týkajúce sa vody, ako napr. projekty využívania vodnej energie, zavlažovania, odvodňovania pôdy alebo likvidácie a čistenia odpadových vôd. Obstarávatelia uplatňujú postupy obstarávania pri všetkých svojich činnostiach týkajúcich sa vody nezávisle od toho, na ktorú časť „vodného cyklu“ sa vzťahujú. Pravidlá obstarávania navrhnuté pre dodávku výrobkov však nie sú vhodné na nákup vody, keďže je potrebné, aby sa voda obstarávala zo zdrojov v blízkosti oblasti, v ktorej sa použije. Postupy podľa zákona by mohli spôsobovať prekážky aj pri nákupoch energií a palív na výrobu energií v energetickom sektore, preto nie je vhodná aplikácia zákona o verejnom obstarávaní. Podniky by sa mali považovať za prepojené, ak medzi obstarávateľom a príslušným podnikom existuje priamy alebo nepriamy dominantný vplyv alebo ak sú obaja pod dominantným vplyvom iného podniku; v tejto súvislosti by súkromná účasť ako taká nemala byť relevantná. Overenie skutočnosti, či je podnik prepojený k danému …

§ 86 §
Rozhodnutím Rady 94/800/ES (15) sa schválila najmä Dohoda Svetovej obchodnej organizácie o vládnom obstarávaní (ďalej len „GPA“). Zámerom GPA je vytvoriť multilaterálny rámec vyvážených práv a povinností týkajúcich sa verejných zákaziek s cieľom dosiahnuť liberalizáciu a expanziu svetového obchodu. V prípade zákaziek, na ktoré sa vzťahujú prílohy 3, 4 a 5 a všeobecné poznámky k dodatku č. I Európskej únie ku GPA, ako aj iné relevantné medzinárodné dohody, ktorými je Európska únia viazaná, by obstarávatelia mali splniť povinnosti vyplývajúce z týchto dohôd uplatňovaním tejto smernice na hospodárske subjekty tretích krajín, ktoré sú signatármi týchto dohôd. Navrhované ustanovenie je možné uplatniť pri zadávaní zákaziek na tovar obstarávateľom. V súlade so smernicou EÚ je umožnené obstarávateľom vylúčiť tie ponuky, ktoré zahŕňajú viac ako 50 % výrobkov pôvodom z tretích krajín, s ktorými Európska únia neuzavrela dvojstranné alebo viacstranné dohody zabezpečujúce porovnateľný a účinný prístup pre dodávateľov z Európskej únie na trhy týchto štátov. Ďalej sa uvádzajú podmienky uprednostňovania ekvivalentných ponúk na tovar …

§ 87 §
Prostredníctvom pravidelného informatívneho oznámenia obstarávateľ môže uverejňovať informácie o pripravovaných postupoch zadávania zákazky a o predmetoch zákaziek. Navrhované ustanovenie upravuje vyhlasovanie verejného obstarávania prostredníctvom oznámenia použitého ako výzva na súťaž pre nadlimitné zákazky, ktoré sa prioritne uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie a následne aj vo vestníku. Ustanovením sa uvádzajú oznámenia, ktoré môže obstarávateľ použiť ako výzvu na súťaž. Okrem oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania je to aj pravidelné informatívne oznámenie s výzvou na súťaž a oznámenie o existencii kvalifikačného systému. Zákon povoľuje určité výnimky ohľadom uverejňovania oznámenia o výsledku verejného obstarávania, keď závisí od rozhodnutia obstarávateľa, či súhlasí s uverejnením tohto oznámenia alebo pre zákazky na výskumné a vývojové služby, keď obstarávateľ môže obmedziť informácie určené na zverejnenie. Oznámenia sa zasielajú na štatistické účely a Komisia stanoví pravidlá zostavovania štatistických správ na základe týchto oznámení.

§ 88 §
Ustanovením sa stanovuje obsah pravidelného informatívneho oznámenia s výzvou na súťaž, ak toto oznámenie obstarávateľ použije ako výzvu na súťaž. Pri pravidelnom informatívnom oznámení s výzvou na súťaž obstarávateľ uvedie, či zmluvu uzavrie na základe výsledku užšej súťaže alebo rokovacieho konania so zverejnením. Súčasne uvádza v oznámení aj ďalšie informácie, ustanovené zákonom. Pravidelné informatívne oznámenie s výzvou na súťaž sa uverejňuje najneskôr 12 mesiacov pred odoslaním výzvy, ktorou obstarávateľ požiada záujemcov, aby opätovne potvrdili svoj záujem, súčasne sa ustanovením určuje aj minimálny obsah tejto výzvy. Ďalej pokračuje obstarávateľ spôsobom podľa zvoleného postupu zadávania zákazky. Po zverejnení pravidelného informatívneho oznámenia s výzvou na súťaž nie je potrebné zverejňovať oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

§ 89 a 90 §
Navrhovaným ustanovením v súlade so smernicou EÚ pre obstarávateľov sa umožňuje v záujme rešpektovania ich postavenia ako podnikateľských subjektov efektívnym spôsobom uzavierať zmluvy. Na tento účel sa zavádza aj kvalifikačný systém, ktorý sa musí viesť na základe objektívnych kritérií a pravidiel. Tento môžu obstarávatelia viesť na rôznych úrovniach a stupňoch. Ak sa obstarávateľ rozhodne zriadiť kvalifikačný systém, má povinnosť zverejniť túto skutočnosť prostredníctvom uverejnenia oznámenia o existencii kvalifikačného systému. Takisto sa stanovujú podmienky pre obsah a ďalšie oznamovanie o existencii kvalifikačného systému v závislosti od dĺžky trvania systému. Kvalifikačný systém musí fungovať podľa objektívnych pravidiel a kritérií, ktoré sa podľa výberu obstarávateľa môžu týkať schopností záujemcov alebo druhu stavebných prác, tovaru alebo služieb, na ktoré sa daný systém vzťahuje. Na účely kvalifikácie môžu obstarávatelia robiť svoje vlastné testy na vyhodnotenie charakteristík príslušných stavebných prác, tovaru alebo služieb, najmä pokiaľ ide o ich kompatibilitu a bezpečnosť. Princíp vytvorenia a vedenia kvalifikačného systému je založený na hodnotení stanovených kvalifikačných predpokladov na základe …

§ 91 §
Predmetné ustanovenie zakotvuje pravidlá regulujúce verejnú súťaž, ktoré sú obdobné ako pravidlá platné pre postup verejného obstarávateľa. Navrhovaným ustanovením sa určujú minimálne lehoty na predkladanie ponúk vo verejnej súťaži, ktoré vychádzajú zo smernice EÚ, a je ich potrebné dodržiavať z hľadiska princípu transparentnosti. Určením minimálnych lehôt sa sleduje vytvorenie predpokladov pre kvalitné spracovanie ponúk zo strany uchádzačov. Zároveň sa ustanovením stanovuje lehota na predkladanie ponúk.

§ 92 a 93 §
V užšej súťaži môže obstarávateľ obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky. Z hľadiska zabezpečenia konkurencie pri predkladaní ponúk však musí obstarávateľ prihliadať na zabezpečenie efektívnej hospodárskej súťaže. Pri určení kritérií na obmedzenie počtu uchádzačov by mal obstarávateľ vychádzať predovšetkým z objektívnej potreby znížiť počet uchádzačov na úroveň, ktorá je opodstatnená potrebou vyvážiť charakter predmetu zákazky so zdrojmi potrebnými na jeho uskutočnenie. Navrhovaným ustanovením sa ukladá obstarávateľovi povinnosť v pravidelnom informatívnom oznámení s výzvou na súťaž, alebo v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania určiť lehotu na predkladanie žiadostí o účasť a podmienky účasti, ak si ich obstarávateľ stanovil. Ponuku môže predložiť len taký záujemca, ktorého obstarávateľ vyzval na predloženie ponuky.

§ 94 a 95 §
Použite rokovacieho konania so zverejnením nie je na rozdiel od verejného obstarávateľa naviazané na splnenie podmienok na jeho použitie.

§ 96 §
Aj obstarávateľom sa ustanovuje možnosť použitia súťažného dialógu, pričom tak ako aj u verejného obstarávateľom je jeho cieľom nájsť a definovať najvhodnejší spôsob na uspokojenie potrieb obstarávateľa. Ako kritérium na vyhodnotenie ponúk sa použije najlepší pomer ceny a kvality. Súťažný dialóg sa vyhlasuje pre neobmedzený počet hospodárskych subjektov, pričom obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na účasť na dialógu. Stanovuje sa lehota na predloženie žiadostí o účasť, ktorá v žiadnom prípade nesmie byť kratšia ako 15 dní. Uplatňujú sa rovnaké procesné pravidlá ako v súťažnom dialógu pre verejného obstarávateľa. Aj obstarávateľ môže požiadať úspešného uchádzača o vysvetlenie, upresnenie alebo optimalizáciu jeho konečnej ponuky. Taktiež sa upravuje možnosť rokovať s úspešným uchádzačom o potvrdení finančných záväzkov alebo iných podmienok uvedených v ponuke finalizovaním zmluvy. Využitie týchto možností však nesmie mať za následok rozpor s pravidlami spravodlivej hospodárskej súťaže, a to najmä menením základných aspektov ponuky alebo obstarávania, vrátane potrieb a požiadaviek uvedených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo informatívnom …

§ 97 §
Inovatívne partnerstvo sa vyhlasuje pre neobmedzený počet hospodárskych subjektov. Obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predkladanie ponúk. Spôsob ich výberu musí byť vopred uverejnený v oznámení použitom ako výzva na súťaž. Obstarávateľ však nesmie obmedzením počtu záujemcov v rámci tohto postupu narušiť skutočnú hospodársku súťaž tým, že znemožní ostatným vhodným záujemcom pôsobiacim na trhu požiadať o účasť/predložiť základnú ponuku. Stanovuje sa lehota na predloženie žiadostí o účasť, ktorá v žiadnom prípade nesmie byť kratšia ako 15 dní. Uplatňujú sa rovnaké procesné pravidlá ako v inovatívnom partnerstve pre verejného obstarávateľa.

§ 98 §
Navrhované ustanovenie taxatívne ustanovuje pre obstarávateľa podmienky na použitie priameho rokovacieho konania. Priame rokovacie konanie je možné použiť, ak je splnená aspoň jedna z ustanovených podmienok. Ako prvú podmienku aplikácie tohto postupu zadávania zákazky navrhovaná právna úprava uvádza situáciu, keď obstarávateľovi v predchádzajúcom postupe, ktorý bol vyhlásený prostredníctvom oznámenia použitého ako výzva na súťaž, počas stanovenej lehoty na predkladanie ponúk, nebola doručená žiadna ponuka, alebo všetky doručené ponuky nespĺňajú charakteristiky predmetu zákazky stanovené obstarávateľom. Analogicky sa bude postupovať, ak obstarávateľ neobdržal žiadnu žiadosť o účasť. Súčasne je ale nevyhnutné zachovať pôvodné podmienky zadávania zákazky, ktoré boli pôvodne stanovené. Obstarávatelia môžu použiť tento postup aj vtedy, ak zadávaná zákazka je určená výlučne na výskumné, experimentálne, študijné alebo vývojové účely, a nie na zabezpečenie zisku alebo na krytie nákladov vynaložených na výskum a vývoj. Okolnosťou oprávňujúcou obstarávateľa použiť priameho rokovacieho konania je aj existencia výhradných práv, ktoré umožňujú zadávať zákazku len určitému uchádzačovi. Takýto postup je však možný len v prípadoch, aj …

§ 99 §
Ustanovením sa upravuje použitie rámcovej dohody. Obstarávateľ môže rámcovú dohodu uzavrieť s jedným alebo viacerými uchádzačmi. Ak obstarávateľ uzavrie rámcovú dohodu postupmi podľa zákona, zákazky sa zadávajú na základe podmienok, ktoré boli stanovené rámcovou dohodou. Ak obstarávateľ uzavrel rámcovú dohodu s viacerými uchádzačmi, špecifické zmluvy sa uzatvárajú v súlade s podmienkami rámcovej dohody. Obstarávateľ pri definovaní podmienok rámcovej dohody stanoví postup uzavierania zmlúv a zároveň spôsob výberu zmluvného partnera z účastníkov rámcovej dohody.

§ 100 až 107 §
Navrhované ustanovenia upravujú postup verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa pri udeľovaní koncesií, ktorých predpokladaná hodnota presahuje zákonom stanovený limit. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií zakotvuje pravidlá, ktorými sa upravuje základný rámec pre udeľovanie koncesií. Koncesie predstavujú v tejto súvislosti významné nástroje dlhodobého štrukturálneho rozvoja infraštruktúry a strategických služieb, čím prispievajú k rozvoju hospodárskej súťaže, umožňujú využívať odbornosť súkromného sektora a pomáhajú dosahovať efektívnosť a inovácie. Navrhovaná úprava umožňuje uzatvárať koncesné zmluvy, ktoré predstavujú špecifické zmluvné vzťahy medzi verejnými a súkromnými subjektami, ktorých cieľom je zabezpečenie určitých potrieb vo verejnom záujme, a to najmä v podobe PPP projektov (z ang. Public Private Partnership). V rámci týchto zmluvných vzťahov sa súkromný subjekt zaväzuje k výkonu konkrétnych činností, za čo získava určité práva. Napríklad súkromný subjekt na svoje náklady vybuduje diaľnicu a získa právo vyberať poplatky alebo mýto za používanie diaľnic na určité časové obdobie. Koncesné zmluvy zároveň môžu, ale nevyhnutne nemusia, zahŕňať prevod vlastníctva …

§ 108 §
Navrhovaná úprava zavádza úpravu postupov pri podlimitných zákazkách. Východiskom tejto úpravy je delenie zákaziek z hľadiska ich predmetu na bežné tovary, služby a práce a iné zákazky. Zachováva sa inštitút tzv. vyhradených zákaziek, ako ďalšieho zo sociálnych aspektov verejného obstarávania. Cieľom je vyhradiť realizáciu zákazky pre subjekty zamestnávajúce, resp. združujúce marginalizované skupiny a vytvoriť tak súťaž len medzi nimi, čo znamená požiadavku, aby znevýhodnené skupiny aj skutočne predmet zákazky plnili. Podľa novej úpravy sa okrem chránených dielní a chránených pracovísk uchádzačom môže stať aj subjekt plniaci úlohy v rámci programov podpory znevýhodnených osôb za predpokladu, že na realizácii zákazky sa bude podieľať aspoň 30% zamestnancov patriacich do tejto skupiny.

§ 109 až 112 §
Tovary, služby a práce, ktoré sú bežne dostupné na trhu, by mali byť obstarávané s využitím elektronického trhoviska. Elektronické trhovisko predstavuje informačný systém, ktorého správcom je ministerstvo vnútra a ktorý funguje spôsobom ako bežne známe systémy, určené na elektronický nákup. Princípom elektronického trhoviska je najmä to, že je bezplatne prístupné všetkým dodávateľom, ktorí o registráciu na ňom prejavia záujem a bude permanentne generovať ponuku, a teda aj ceny bežných tovarov, služieb a prác. Podmienky realizácie obchodov na trhovisku budú upravené rovnako pre všetky druhovo rovnaké prípady, a to prostredníctvom obchodných podmienok. Obchodné podmienky zároveň pre druhovo rovnaké obchody budú upravovať opakovane použiteľné základné náležitosti zmlúv, ktoré budú na elektronickom trhovisku uzatvárané. Realizácia obstarávania bude založená na princípe predbežnej akceptácie najvýhodnejšej ponuky, s následným umožnením registrovaným dodávateľom predložiť konkurenčnú, výhodnejšiu ponuku. Obdobným spôsobom bude verejný obstarávateľ postupovať aj vtedy, ak ani jedna z ponúk nevyhovuje jeho potrebám a zverejní na elektronickom trhovisku svoj dopyt.

§ 113 až 116 §
Navrhované ustanovenia majú za cieľ upraviť postup pre zadávanie podlimitných zákaziek týkajúcich sa tovarov, služieb a stavebných prác, ktoré nie sú bežne dostupné na trhu. V prvom rade sa ustanovuje použitie základných ustanovení zákona a subsidiárna aplikácia všeobecných ustanovení zadávania nadlimitných zákaziek verejným obstarávateľom s doplnením ustanovení, ktoré sú vylúčené. Vo vzťahu k vestníku je verejný obstarávateľ povinný zasielať výzvu na predkladanie ponúk, oznámenie o použití priameho rokovacieho konania, informáciu o výsledku a napokon oznámenie o uzavretí dodatku k zmluve alebo rámcovej dohode. Zákon zároveň ďalej osobitne upravuje aj lehoty, v ktorých sa majú tieto notifikačné úkony zasielať. Okrem vestníka ich úrad uverejňuje aj v profile, v ktorom sa rovnako ako pri nadlimitných zákazkách uverejňujú aj výstupy z výkonu dohľadu viažuceho sa na toto verejné obstarávanie. Pri určení predpokladanej hodnoty zákazky potreba odchylnej úpravy vyplynula z toho, že verejné obstarávanie sa v tomto vyhlasuje prostredníctvom výzvy na predkladanie ponúk zasielanej do vestníka. V ostatnom sa určovanie predpokladanej hodnoty zákazky riadi …

§ 117 §
Cieľom ustanovenia je inštitucionalizovane upraviť zadávanie zákaziek s najnižšími hodnotami (pozn. postup v zmysle § 9 ods. 9 predchádzajúcej úpravy) tak, aby v praxi nevznikali interpretačné problémy. Zákonná úprava osobitne zdôrazňuje efektívne vynakladanie verejných prostriedkov s poukazom na vyvážený pomer medzi kvalitou a cenou. Z dôvodu snahy o čo najnižšie administratívne zaťaženie pri dodržaní aspoň základnej transparentnosti a kontrolovateľnosti, legislatíva vyžaduje požiadavku zverejňovania súhrnných správ v profile za zákazky s hodnotou nižšou ako 5 000 eur a päť ročná archivačná povinnosť dokladov a dokumentov vzťahujúcich sa na tieto zákazky. Naopak, okrem prípadov vyžadovaných osobitnou právnou úpravou, nie je potrebné uzatvárať zmluvy v písomnej forme.

§ 118 §
V súlade so základnými princípmi verejného obstarávania berúc do úvahy výkladové oznámenie Komisie Európskej únie sa zakotvujú základné povinnosti pre prípad zadávania tzv. podlimitných koncesií, ktorými sú koncesie s predpokladanou hodnotou nižšou ako ustanovený finančný limit. Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečiť, aby aj v prípade podlimitných koncesií boli dodržané základné princípy verejného obstarávania, vrátane adekvátnej publikačnej povinnosti.

§ 119 až 125 §
Inštitút súťaže návrhov predstavuje osobitný postup verejného obstarávania, ktorý umožňuje vyhlasovateľovi – verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi získať návrhy v rámci samostatného postupu alebo v rámci postupu vedúceho k uzavretiu zmluvy, najmä v prípadoch náročných činností, akými sú spracovanie napríklad územnoplánovacích dokumentácií alebo architektonických návrhov, ktoré majú charakter duševnej činnosti a môžu byť spojené s výhradnými právami. Navrhovaným postupom pri súťaži návrhov sa dosahuje súlad s právom Európskych únie. Postupy uvedené v týchto ustanoveniach sú záväzné pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa od finančných limitov stanovených vo vykonávacom právnom predpise, nakoľko limit sa môže meniť vykonávacím nariadením Európskej komisie. Navrhované ustanovenia rozlišujú medzi súťažou návrhov (výsledkom nie je uzavretá zmluva), ktorá je samostatným postupom a medzi súťažou návrhov, ktorá je súčasťou postupu, ktorý vedie k zadávaniu zákazky na služby, teda k uzavretiu zmluvy na poskytnutie služby. Ak ide o súčasť postupu vedúceho k uzavretiu zmluvy na poskytnutie služby, pri určovaní predpokladanej hodnoty sa vychádza z celkovej sumy cien a odmien, ktoré budú …

§ 126 až 139 §
Predmetná úprava predstavuje transpozíciu právnej úpravy, ktorá je priamo determinovaná smernicou 2009/81/ES. Právna úprava rešpektuje skutočnosť, že národná bezpečnosť zostáva vo výlučnej zodpovednosti každého členského štátu. Je však potrebné zohľadniť, že postupné vytváranie európskeho trhu s obrannými zariadeniami je nevyhnutné z hľadiska posilňovania európskej priemyselnej a technologickej základne obrany a z hľadiska rozvoja vojenských spôsobilostí potrebných na realizáciu európskej bezpečnostnej a obrannej politiky. Členské štáty sa zhodujú na potrebe posilňovať, rozvíjať a udržiavať európsku technologickú a priemyselnú základňu obrany, ktorá je zameraná na spôsobilosť, kvalifikovaný prístup a konkurencieschopnosť, čo smeruje ku skutočnému európskemu trhu s obrannými zariadeniami a rovnakým podmienkam na európskej aj celosvetovej úrovni. Transpozíciou právnej úpravy sa prispieva aj k rozvoju diverzifikácie európskej dodávateľskej základne v oblasti obrany, najmä presadzovaním účasti malých a stredných podnikov a netradičných dodávateľov v európskej technologickej a priemyselnej základni obrany, posilňovaním priemyselnej spolupráce a podporovaním hospodárnych a pohotových dodávateľov na nižšej úrovni. Nosná časť novej právnej úpravy je obsiahnutá v novej piatej časti …

§ 140 až 150 §
Navrhovaná úprava v rámci reglementácie správy vo verejnom obstarávaní zachováva doterajšiu úpravu, v rámci ktorej je Úrad pre verejné obstarávanie ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie. Navrhovaná úprava ďalej podrobne vymedzujú orgány úradu, spôsob ich kreovania, základný rozsah ich kompetencií a niektoré základné pravidlá ich činnosti. V rámci navrhovanej úpravy sa taktiež vymedzuje rozsah pôsobnosti úradu, pričom sa bližšie precizuje pôsobnosť úradu, ktorá sa týka vedenia Vestníka.

§ 151 §
Navrhovaná úprava rieši problematiku certifikácie systémov na uskutočnenie elektronickej aukcie, ktorej účelom je zabezpečiť, aby sa v procese verejného obstarávania používali výlučne systémy na uskutočnenie elektronickej aukcie, ktoré sú súladné s požiadavkami zákona.

§ 152 až 158 §
Navrhovaná úprava zoznamu hospodárskych subjektov koncepčne vychádza z doterajšej úpravy zoznamu podnikateľov, čo znamená, že základným účelom navrhovanej úpravy je umožniť hospodárskym subjektom zapísaným v tomto zozname administratívne jednoduchšie preukazovanie splnenia vymedzených podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia a to prostredníctvom zápisu do tohto zoznamu. Zoznam hospodárskych subjektov je verejne prístupný zoznam, vedený na webovej stránke úradu obsahujúci identifikačné údaje zapísaného subjektu, zoznam dokladov, ktorými zapísaný subjekt preukázal splnenie podmienok účasti potrebných pre zápis a zoznam osôb oprávnených konať za zapísaný subjekt a spôsob ich konania. Navrhovanou úpravou sa ďalej vymedzuje, že údaje zapísané v tomto zozname nie je potrebné v postupoch verejného obstarávania overovať. Zároveň však navrhovaná úprava umožňuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi vyžadovať od subjektu zapísaného v zozname podnikateľov doklady preukazujúce absenciu daňových nedoplatkov a absenciu nedoplatkov do poistných fondov. Navrhovaná úprava ďalej vymedzuje pravidlá pre zápis do zoznamu hospodárskych subjektov, zmenu údajov a vyčiarknutie z tohto zoznamu.

§ 159 až 162 §
Register konečných užívateľov výhod, ktorý vedie úrad, obsahuje údaje týkajúce sa konečných užívateľov výhod, teda fyzických osôb, ktoré skutočne (nielen formálne) vlastnia fyzické a právnické osoby participujúce na verejnom obstarávaní. Register konečných užívateľov výhod sa zverejňuje na webovom sídle úradu a je verejne prístupný. Z registra je možné okrem identifikácie konečného užívateľa výhod zároveň zistiť, či koneční užívatelia výhod sú alebo nie sú verejnými funkcionármi v zmysle ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. Na základe uvedených údajov má úrad pri výkone dohľadu nad zadávaním zákazky nástroj na posúdenie konfliktu záujmov verejného funkcionára. Podkladom pre zápis konečných užívateľov výhod do registra konečných užívateľov výhod je okrem samotnej žiadosti o zápis do registra konečných užívateľov výhod aj doklad o oprávnení dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce alebo poskytovať službu, čestné vyhlásenie, že konečný užívateľ výhod spĺňa vybrané podmienky týkajúce sa jeho bezúhonnosti a zároveň aj čestné …

§ 163 až 165 §
Revízne postupy vo verejnom obstarávaní sa v súlade so súčasnou právnou úpravou členia na revízne postupy, ktoré sú riešené bez ingerencie úradu (žiadosť o nápravu) a revízne postupy predstavujúce dohľad nad verejným obstarávaním vykonávaný samotným úradom. Povinnosť podať žiadosť o nápravu verejnému obstarávateľovi, obstarávateľovi alebo osobe podľa § 8 zostáva zachovaná, ak ňou žiadateľ napáda zámer uzavrieť zmluvu alebo koncesnú zmluvu v prípadoch, keď verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pokladá zákazku za takú, pri ktorej zadávaní nie je povinný uverejniť oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž, oznámenie o koncesii alebo oznámenie o vyhlásení súťaže návrhov. Rovnako je povinnosť podať žiadosť o nápravu zachovaná v prípadoch, keď ňou žiadateľ napáda podmienky stanovené verejným obstarávateľom, obstarávateľom alebo osobou podľa § 8 v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž, v oznámení o koncesii a v oznámení o vyhlásení súťaže návrhov, vo výzve na predkladanie ponúk, ktorá sa pri podlimitnej zákazke zverejňuje vo vestníku, …

§ 166 §
Navrhovanou úpravou sa redukuje rozsah oznamovacích povinností verejných obstarávateľov, obstarávateľov a osôb podľa § 8 voči úradu. Oznamovacie povinnosti nadväzujú na tzv. dvojobálkový systém predkladania ponúk, podľa ktorého sa ponuky predkladajú tak, aby obsahovali osobitne oddelenú a uzavretú časť týkajúcu sa návrhu na plnenie kritérií na vyhodnotenie ponúk, označenú slovom „Kritériá“ a osobitne oddelenú a uzavretú ostatnú časť ponuky, označenú slovom „Ostatné“. Cieľom navrhovanej úpravy je vymedziť oznamovacie povinnosti len na tie situácie, ktoré majú pre úrad význam z hľadiska začatia konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok. Pred otváraním častí ponúk, označených slovom „Kritériá“, verejný obstarávateľ, obstarávateľ a osoba podľa § 8 pošlú úradu buď informáciu o tom, že nebol vylúčený žiaden z uchádzačov, záujemcov alebo účastníkov, alebo informáciu o tom, že všetkým uchádzačom, záujemcom a účastníkom, ktorí boli do tohto štádia procesu verejného obstarávania vylúčení, bolo doručené oznámenie o ich vylúčení. V tomto prípade verejný obstarávateľ, obstarávateľ a osoba podľa § 8 v oznámení posielanom úradu uvedú …

§ 167 §
Navrhované ustanovenie definuje dohľad, ktorý vykonáva úrad nad verejným obstarávaním a vymedzuje činnosti uskutočňované úradom pri výkone dohľadu. Ide najmä o ex ante posúdenie dokumentov vo verejnom obstarávaní z pohľadu ich súladu so zákonom o verejnom obstarávaní, preskúmanie úkonov kontrolovaného v procese verejného obstarávania, rozhodovanie o správnych deliktoch vo verejnom obstarávaní a ďalšie činnosti vykonávané úradom štvrtej hlavy šiestej časti zákona o verejnom obstarávaní, ako je podávanie návrhov na určenie neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy, rámcovej dohody alebo ich dodatku súdom.

§ 168 §
Ex ante posúdením sa nahrádza doterajší inštitút ex ante kontroly s tým rozdielom, že o vykonanie ex ante posúdenia môže úrad požiadať nielen verejný obstarávateľ, ale aj obstarávateľ a osoba podľa § 8. Cieľom je preventívne predchádzať nedostatkom v dokumentoch spracúvaných verejnými obstarávateľmi, obstarávateľmi a osobami, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky z fondov Európskej únie, pred vyhlásením, resp. začatím procesu verejného obstarávania, ktoré zakladajú porušenia zákona o verejnom obstarávaní. Predmetom ex ante posúdenia teda budú najmä oznámenia, prostredníctvom ktorých sa vyhlasujú, resp. začínajú verejné obstarávania, súťažné podklady a výzvy na predkladanie ponúk. Predmetom ex ante posúdenia nie sú technické požiadavky obsiahnuté v opise predmetu zákazky (technické špecifikácie, výkonnostné a funkčné požiadavky a charakteristiky a odborné požiadavky predmetu zákazky). V záujme zvýšenia preventívneho a edukatívneho pôsobenia sa navrhuje, aby úrad zverejňoval oznámenie o súlade, ako aj oznámenie o nesúlade dokumentov, ktoré boli predmetom ex ante posúdenia, na svojom webovom sídle.

§ 169 §
Konaním o preskúmanie úkonov kontrolovaného sa zavádza jednotný systém výkonu preskúmavacej činnosti úradu. V súčasnom období úrad rozhoduje o námietkach vo verejnom obstarávaní a vykonáva kontrolu postupu verejného obstarávania, pričom každé z týchto konaní podlieha iným procesným pravidlám. V rámci zjednodušenia administratívnych postupov na strane úradu, ako aj verejných obstarávateľov, obstarávateľov a osôb podľa § 8, sa navrhuje ustanoviť jednotný systém preskúmania postupov verejného obstarávania, ktorý úrad vykonáva na základe námietok, na základe podnetov oprávnených osôb a z vlastného podnetu. S cieľom predchádzať zisteniam porušení zákona o verejnom obstarávaní pri verejných obstarávaniach projektov financovaných z fondov Európskej únie až po ukončení verejného obstarávania a po uzavretí zmluvy, ktorá je jeho výsledkom, sa ustanovuje povinnosť verejných obstarávateľov, obstarávateľov a osôb podľa § 8 podať úradu podnet na výkon kontroly ním zadávanej zákazky, ak ide o nadlimitnú zákazku.

§ 170 §
Ustanovenie komplexne upravuje podrobnosti o podávaní námietok v procesoch verejného obstarávania. Okruh subjektov oprávnených na podanie námietok zostáva nezmenený, rovnako aj lehoty na ich podanie. Namietať naďalej možno ktorýkoľvek úkon kontrolovaného (napr. aj zrušenie verejného obstarávania). Námietky možno podať pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred zadaním zákazky na základe rámcovej dohody alebo pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva, pričom musia byť doručené úradu a kontrolovanému v zákonom ustanovených lehotách. Výnimkou sú námietky podávané orgánom štátnej správy, ktorý osvedčí právny záujem v danej veci týkajúce sa verejného obstarávania, v ktorom boli kontrolovanému poskytnuté finančné prostriedky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb z Európskej únie. Pri týchto námietkach postačuje, ak boli predmetným orgánom štátnej správy doručené úradu a kontrolovanému pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred zadaním zákazky na základe rámcovej dohody alebo pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva. V záujme zníženia administratívnej záťaže sa navrhuje znížiť počet …

§ 171 §
Vzhľadom na existenciu tzv. dvojobálkového systému predkladania ponúk, konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok zostáva koncentrované do dvoch základných konaní, a to konanie, v ktorom úrad rozhodne o námietkach doručených pred otváraním častí ponúk, označených ako „Kritériá“, a konanie uskutočnené na základe námietok doručených po otváraní častí ponúk, označených ako „Kritériá“. Rozhodujúcim pre určenie času začatia konania o preskúmanie na základe námietok je dátum doručenia písomnej informácie podľa § 166 úradu kontrolovaným. Vzhľadom k tomu, že prvé z uvedených konaní začína až po predložení ponúk a vyhodnotení častí ponúk, označených ako „Ostatné“, pričom v tomto konaní sa rozhoduje aj o námietkach smerujúcim proti podmienkam uvedeným v oznámení, prostredníctvom ktorého sa vyhlasuje verejné obstarávanie, vo výzve na predkladanie ponúk a v súťažných podkladoch, navrhuje sa, aby úrad mohol začať konanie o námietkach aj skôr, ako po doručení informácie podľa § 166. Pri skoršom začatí konania totiž bude možné zabezpečiť odstránenie diskriminačných a nezákonných podmienok uvedených v týchto dokumentoch ešte …

§ 172 §
Navrhovaným ustanovením sa upravujú pravidlá výpočtu kaucie, ktorej zloženie na účet úradu je nevyhnutným predpokladom meritórneho rozhodovania o námietkach. Okrem toho sa s cieľom eliminovať prípady zastavenia konania o námietkach z dôvodu oneskoreného pripísania kaucie na účet úradu predlžuje lehota na jej pripísanie, pričom sa navrhuje, aby koniec tejto lehoty pripadol na najbližší nasledujúci pracovný deň. Pri podaní námietok pred otváraním častí ponúk, označených ako „Kritériá“, sa kaucia určuje podľa príslušného percentuálneho podielu predpokladanej hodnoty zákazky v závislosti od jej typu a finančného limitu, pričom maximálne výšky kaucií zostávajú zachované. Pri podaní námietok po otváraní častí ponúk, označených ako „Kritériá“, je kaucia jedno percento z ponukovej ceny daného uchádzača, pričom sa znižuje maximálna výška tejto kaucie zo súčasných 300 000 eur na 150 000 eur. Maximálne výšky kaucií sa pre prípady námietok smerujúcich proti vylúčeniu uchádzača po otváraní častí ponúk označených ako „Kritériá“ znižujú, pričom sa zosúlaďujú s maximálnymi výškami kaucií platnými pre námietky podávané pred otváraním častí ponúk označených …

§ 173 §
Ustanovenie upravuje procesný priebeh konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po začatí tohto konania. Podľa aktuálnej právnej úpravy ak kontrolovaný nedoručí úradu kompletnú dokumentáciu do piatich pracovných dní odo dňa doručenia výzvy úradu, úrad rozhodnutím preruší konanie a nariadi kontrolovanému doručiť absentujúcu dokumentáciu v dodatočnej lehote, pričom následkom nesplnenia tejto povinnosti je nariadenie úradu zrušiť použitý postup zadávania zákazky. S cieľom znížiť počet prípadov, kedy úrad nariadi zrušiť verejné obstarávanie z dôvodu nedoručenia kompletnej dokumentácie úradu ani v dodatočne na to určenej lehote, sa navrhuje, aby úrad v takýchto prípadoch prioritne prikročil k uloženiu poriadkovej pokuty. Súčasne sa tým kontrolovanému poskytne ďalšia dodatočná lehota (lehota na úhradu poriadkovej pokuty), do uplynutia ktorej môže doplniť chýbajúcu časť dokumentácie. Navrhovanou úpravou sa okrem toho úradu vracia možnosť vydať predbežné opatrenie, ktorým pozastaví konanie kontrolovaného, a ktorým tiež môže určiť, že počas jeho trvania lehoty neplynú. Predbežné opatrenie má význam najmä v prípadoch, keď úrad začne konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok …

§ 174 §
Navrhovaným ustanovením sa upravuje okruh dôvodov, pri naplnení ktorých úrad zastaví konanie bez vydania meritórneho rozhodnutia. Ide najmä o prípady procesných nedostatkov na strane navrhovateľa (napr. námietky neboli podané oprávnenou osobou, neboli doručené v zákonom ustanovenej forme alebo lehote, neboli doručené kontrolovanému, žiadosť o nápravu nebola doručená kontrolovanému v ustanovenej lehote). K zastaveniu konania tiež dôjde v situácii, keď kontrolovaný zrušil použitý postup zadávania zákazky, alebo súťaž návrhov alebo ak úrad v tom istom postupe zadávania zákazky alebo v tej istej súťaži návrhov už vydal rozhodnutie, ktorým nariadil zrušiť tento postup alebo súťaž návrhov. Aby sa však zabezpečilo účinné preskúmanie úkonu kontrolovaného, ktorým tento zrušil verejné obstarávanie, navrhuje sa v zákone výslovne ustanoviť, že k zastaveniu konania nedôjde, ak námietky smerujú proti tomuto úkonu. Povinnosť zabezpečiť účinné preskúmanie zrušenia použitého postupu zadávania zákazky na základe námietok vyplýva zo smerníc Európskej únie upravujúcich revízne postupy vo verejnom obstarávaní a príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Vzhľadom k tomu, že jedným z …

§ 175 a 176 §
Predmetné ustanovenie vymedzuje typy rozhodnutí, ktoré úrad vydáva ako výsledok konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného, ako aj niektoré špecifické obsahové náležitosti týchto rozhodnutí. Úrad môže v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného odstrániť protiprávny stav alebo zrušiť použitý postup zadávania zákazky, postup zadávania časti zákazky alebo súťaž návrhov, a to za podmienky, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. K uvedenému úrad pristúpi len v konaní pred uzavretím zmluvy. Ak úrad v konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného na základe námietok nezistí porušenie tohto zákona, na ktoré poukazuje navrhovateľ v podaných námietkach a ktoré by mohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania, námietky sa zamietnu ako neopodstatnené. Okrem toho je úrad oprávnený nariadiť odstránenie protiprávneho stavu, ak v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok zistí porušenie tohto zákona, ktoré nemohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania. Ak dôjde k zisteniu porušenia tohto zákona, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, …

§ 177 až 180 §
Navrhovaným ustanovením sa významne rozširuje možnosť podať odvolanie, o ktorom rozhoduje rada úradu ako kolektívny orgán. Zatiaľ čo v súčasnosti je možné podať odvolanie len proti rozhodnutiam úradu o námietkach, navrhuje sa rozšíriť možnosť domáhať sa zmeny rozhodnutia úradu v odvolacom konaní aj v prípade rozhodnutí, ktoré úrad vydá v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného z vlastného podnetu úradu alebo z podnetu oprávnených osôb. Tiež sa navrhuje možnosť podať odvolanie rade úradu aj v prípade rozhodnutí, ktorými úrad nariadil zrušiť verejné obstarávanie z dôvodu nedoručenia kompletnej dokumentácie úradu. Súčasne sa rozširuje okruh subjektov oprávnených podať odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, a to z účastníkov konania o preskúmanie na všetkých úradu známych uchádzačov, záujemcov a účastníkov, ak úrad z dôvodu zistenia, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, nariadil odstrániť protiprávny stav alebo zrušiť použitý postup zadávania zákazky. Návrh na určenie neplatnosti …

§ 181 §
Zachovaný zostáva inštitút podania návrhu oprávnenej osoby na určenie neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, ktorý môže uplatniť uchádzač, záujemca, účastník alebo osoba, ktorá mohla mať záujem o získanie konkrétnej nadlimitnej zákazky alebo nadlimitnej koncesie.

§ 182 §
Navrhované ustanovenie taxatívne vymedzuje porušenia zákona, za ktoré úrad obligatórne ukladá sankcie. Sankcie za správny delikt sa ukladajú buď verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi alebo hospodárskym subjektom, resp. účastníkom procesu verejného obstarávania. Sankcie ukladané verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi majú povahu peňažnej pokuty. Sankcie ukladané hospodárskym subjektom resp. účastníkom procesu verejného obstarávania majú buď povahu peňažnej sankcie, zákazu účasti vo verejnom obstarávaní alebo ich kombinácie. Úrad rozhoduje o ukladaní sankcií za správne delikty v správnom konaní, ktorého postup upravuje správny poriadok. Ustanovením je stanovená aj subjektívna a objektívna lehota na začatie správneho konania.

§ 183 §
Navrhované ustanovenie upravuje register osôb so zákazom účasti a nadväzuje na úpravu správnych deliktov, v rámci ktorej úrad ukladá za vymedzené správne delikty sankcie v podobe zákazu účasti vo verejnom obstarávaní. Účelom registra je jednoduchšia orientácia pre úrad ale aj pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov, pokiaľ ide o osoby, ktoré majú tento zákaz uložený.

§ 184 §
Navrhované ustanovenie zavádza osobitný inštitút, ktorý sa uplatňuje vo vzťahu k obstarávateľovi. V rámci tejto úpravy sa zohľadňuje, že v rámci relevantného trhu vymedzeného konkrétnym geografickým územím môžu byť niektoré odvetvové činnosti vystavené hospodárskej súťaži vystavené takej intenzite, že ďalšia regulácia pravidlami verejného obstarávania nie je potrebná. Navrhovaným ustanovením sa upravuje základný procesný rámec pre iniciovanie konanie pred Európskou komisiou o ustanovenie výnimky z používania pravidiel verejného obstarávania.

§ 185 §
Navrhovanou úpravou sa zavádzajú ustanovenia reglementujúce vzťah všeobecného predpisu o správnom konaní k normatívnej úprave tohto zákona.

§ 186 a 187 §
Úprava splnomocňovacích a prechodných ustanovení.

§ 188 §
Úprava zoznamu preberaných právnych aktov Európskej únie.

§ 189 §
Úprava derogačných ustanovení. Čl. II

bod 1
Zavádza sa sankcia za porušenie zákazu uloženého podľa § 38h.

bod 2
Navrhovaným znením sa transformuje súčasná právna úprava vo forme zákonnej povinnosti vylúčiť z procesu verejného obstarávania podnikateľa podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, ktorý sa dopustil dohody obmedzujúcej súťaž, na uloženie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní rozhodnutím úradu. Uvedená zmena zvyšuje právnu istotu podnikateľov, ktorým bude takéto rozhodnutie adresované, ako aj verejných obstarávateľov a obstarávateľov, keďže bude jednoznačné, v akej dobe a na akých podnikateľov sa zákaz vzťahuje a nebude to na posúdení verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Navrhovaná právna úprava je bežná v krajinách Európskej únie a podobný model sa uplatňuje v Českej republike. Úrad bude mať povinnosť uložiť zákaz účasti na verejnom obstarávaní vždy, keď ukladá pokutu za tzv. bid rigging, t.j kolúziu v tendroch, a teda nebude mať diskrečnú právomoc na posúdenie, kedy zákaz uložiť a kedy nie. Výnimkou z uloženia zákazu je uplatnenie programu zhovievavosti, kedy podnikateľovi, ktorému na základe uplatnenia tohto programu nebola uložená pokuta alebo mu bola pokuta znížená, sa zákaz účasti …

bod 3
Vzhľadom na to, že prichádza k zmene kompetencie je potrebné upraviť právomoc úradu tak, aby zákaz účasti na verejnom obstarávaní mohol uložiť za konanie pred účinnosťou zákona len vtedy, ak by sa takýto zákaz uplatňoval ex lege podľa predpisov účinných v čase spáchania správneho deliktu. Čl. III Zmena vyvolaná potrebou zjednotenia terminológie s navrhovanou legislatívnou úpravou. Čl. IV Úprava účinnosti zákona. V Bratislave, 26. augusta 2015 Robert Fico v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Zita Táborská v. r. predsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie

Čl. I

bod 1 §
Do verejného obstarávania sa zavádza nový základný pojem: „slovenský výrobok“, ktorý pri potravinách a poľnohospodárskych produktoch odkazuje na definície, ktoré sú uvedené vo vyhláške Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 163/2014 Z. z. o podmienkach používania dobrovoľného označovania poľnohospodárskych produktov a potravín na účely informovania spotrebiteľa. Pri ostatných výrobkoch je definícia slovenského výrobku analogická s definíciou slovenskej potraviny.

bod 2 §
Do verejného obstarávania sa zavádza nový základný pojem: „konečný vlastník“, ktorým sa rozumie vlastník fyzická osoba alebo vlastník právnická osoba, ktorá nie je vlastnená žiadnou fyzickou alebo právnickou osobou.

bod 3 §
Princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov nebude musieť verejný obstarávateľ a obstarávateľ dodržať v prípadoch ustanovených zákonom. Ide napríklad o uprednostnenie uchádzačov s pôvodom na území Slovenskej republiky.

bod 4 §
Zavádza sa nová podmienka účasti – pôvod uchádzača alebo záujemcu na území Slovenskej republiky, ktorú verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu, ale nemusia vyžadovať. Táto podmienka je definovaná tak, že uchádzač alebo záujemca je občanom Slovenskej republiky alebo právnickou osobou, ktorej konečnými vlastníkmi sú výlučne alebo prevažne občania Slovenskej republiky alebo právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky.

bod 5 §
Verejný obstarávateľ bude v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uvádzať aj podmienku pôvodu uchádzača alebo záujemcu na území Slovenskej republiky, ak ju uplatňuje.

bod 6 §
Podmienky účasti, ktoré môže určiť obstarávateľ, sa budú môcť týkať aj pôvodu na území Slovenskej republiky.

bod 7 §
Verejný obstarávateľ a obstarávateľ budú môcť v súťažných podkladoch alebo v koncesnej dokumentácii vyžadovať, aby navrhovaný subdodávateľ spĺňal podmienky účasti týkajúce sa aj pôvodu na území Slovenskej republiky.

bod 8 §
Verejný obstarávateľ a obstarávateľ budú vypracovávať opis predmetu zákazky v súťažných podkladoch, ak ide o obstaranie tovaru, aj tak, že uvedú či požadujú, aby bol tovar alebo jeho časť slovenským výrobkom.

bod 9 §
Verejný obstarávateľ a obstarávateľ budú vypracovávať opis predmetu zákazky v súťažných podkladoch, ak ide o obstaranie poľnohospodárskeho produktu alebo potraviny, aj tak, že uvedú či požadujú, aby bol poľnohospodársky produkt alebo potravina alebo ich časť slovenským výrobkom vyrobeným v konkrétnom okrese alebo kraji Slovenskej republiky.

bod 10 §
Technické požiadavky sa budú môcť odvolávať pri tovaroch na Slovenskú republiku a pri poľnohospodárskych produktoch a potravinách na Slovenskú republiku, kraj alebo okres v Slovenskej republike, ako na oblasť alebo miesto pôvodu alebo výroby, čo doteraz nebolo možné.

bod 11 §
V rámci kritérií na vyhodnotenie ponúk na základe „najlepšieho pomeru ceny a kvality“ (§ 44 ods. 3 písm. a) bude možné ponuky hodnotiť aj na základe pôvodu uchádzača alebo záujemcu na území Slovenskej republiky, ak ide o obstaranie tovaru aj na základe skutočnosti či ide o slovenský výrobok a ak ide o obstaranie poľnohospodárskeho produktu alebo potraviny aj na základe skutočnosti či ide o slovenský výrobok vyrobený v konkrétnom okrese alebo kraji Slovenskej republiky.

bod 12 §
Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ budú môcť vyhradiť právo účasti na verejnom obstarávaní pri podlimitných zákazkách len pre uchádzačov alebo záujemcov s pôvodom na území Slovenskej republiky.

bod 13 §
Vyššie uvedené zmeny sa budú aplikovať na verejné obstarávania začaté po 31. decembri 2017. Čl. II Navrhuje sa účinnosť zákona dňa 1. januára 2018.

čl. XVIII (zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní)

čl. XVIII bod 1 §
Navrhuje sa, aby sa zákon o verejnom obstarávaní nevzťahoval na podlimitnú zákazku a zákazku s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb pre verejného obstarávateľa, ktorých dodávateľom je registrovaný sociálny podnik, fyzická osoba so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, alebo ktoré sú dodávané chránenou dielňou, alebo v rámci programov chránených pracovných miest, ak aspoň 30 % zamestnancov, vykonávajúcich prácu v chránených dielňach alebo v rámci programov chránených pracovných miest tvoria osoby so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnené osoby. Ide o nepriamu formu podpory registrovaným sociálnym podnikom.

čl. XVIII bod 2 §
Navrhuje sa doplniť § 1 ods. 12 o ustanovenie, podľa ktorého sa zákon o verejnom obstarávaní nevzťahuje na zákazku s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác pre verejného obstarávateľa., ktorých dodávateľom je registrovaný sociálny podnik, fyzická osoba so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, alebo ktoré sú dodávané chránenou dielňou alebo v rámci programov chránených pracovných miest.

čl. XVIII bod 3 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. XVIII bod 4 a 7 §
Navrhuje sa definovať sociálne hľadisko vo verejnom obstarávaní. V tejto súvislosti sa zároveň navrhuje upraviť terminológiu používanú v zákone.

čl. XVIII bod 5 §
Navrhuje sa zaviesť povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa, ktorý v kalendárnom roku, v ktorom začal alebo realizoval najmenej desať verejných obstarávaní (okrem zákaziek s nízkou hodnotou) najmenej v 6 % z týchto verejných obstarávaní použiť sociálne hľadisko v opise predmetu zákazky, ako osobitnú podmienku plnenia zmluvy alebo ako kritérium na vyhodnotenie ponúk. Dôvodom zavedenia tejto povinnosti sú jednak odporúčania Európskej komisie, ktorá očakáva, že sa vo väčšej miery začne vo verejnom obstarávaní na Slovensku používať ako kritérium ekonomicky najvýhodnejšia ponuka, t. j. že zohľadnené budú aj iné kritériá, ako cena; a jednak potreba rozšíriť na Slovensku používanie sociálneho hľadiska ako takého.

čl. XVIII bod 6 §
Navrhuje sa vložiť do zákona o verejnom obstarávaní nový § 36a – Vyhradené zákazky. Navrhuje sa upraviť tzv. vyhradené zákazky vo verejnom obstarávaní. Tieto zákazky majú kapacitu prispieť ku zvýšeniu odbytu tovarov a služieb produkovaných integračnými sociálnymi podnikmi čo môže výrazne prispieť ku stabilite a udržateľnosti týchto sociálnych podnikov. Napriek tomu, že európska ako i národná legislatíva v oblasti verejného obstarávania model vyhradených zákaziek umožňuje už dlhé obdobie, tento je v našom prostredí stále využívaný len marginálne. Dôvodom je slabá informovanosť o možnosti ako i nie jednoznačná definícia podniku, ktorý môže byť dodávateľom vyhradenej zákazky. Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnom podnikaní prináša jednoznačnú definíciu znakov, ktoré musí podnik uchádzajúci sa o vyhradenú zákazku vykazovať, čím autori zákona predpokladajú zvýšený záujem verejných obstarávateľov tento typ verejného obstarávania realizovať.

čl. XVIII bod 8 a 9 §
Navrhuje sa nanovo špecifikovať subjekty, pre ktoré môže byť vyhradené právo účasti vo verejnom obstarávaní v prípade podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou.

čl. CLIX
Navrhovaná úprava ruší povinnosť prikladať k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania výpis z listu vlastníctva. Zároveň sa ponecháva povinnosť priložiť k návrhu výpis z pozemkovej knihy, alebo inej obdobnej evidencie, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva

čl. II
Nadväzne na registráciu v IS EFA sa navrhuje ustanoviť povinnosť poskytovania údajov zo zoznamu hospodárskych subjektov pre správcu systému, ktorý bude na základe týchto údajov vytvárať jednotlivé osobné profily.

čl. V
Účelom zmeny zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je uľahčiť situáciu pri obstarávaní tovarov a služieb, prípadne stavebných prác počas mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu na účely ochrany života a zdravia, a to tým spôsobom, že ak sú zároveň splnené podmienky – pri inej zákazke ako tej s nízkou hodnotu – pre priame rokovacie konanie [§ 81 písm. c) alebo § 115 ods. 1 písm. c)], tak sa nebude vyžadovať ako podmienka pre uzatvorenie zmluvy, rámcovej dohody a koncesnej zmluvy zápis v registri partnerov verejného sektora.

čl. I
Navrhovaná právna úprava približuje národnú právnu úpravu obstarávania služieb v oblasti výskumu a vývoja dotovanými subjektami so smernicou č. 2014/24/EÚ v platnom znení. Neaplikovanie zákona sa v súlade s predmetnou smernicou týka aj subjektov, ktorým na zákazku na služby vo výskume a vývoji poskytol verejný obstarávateľ viac ako polovicu finančných prostriedkov. Čiastočne sa tak odbúrava prísnejšie stanovenie podmienok v tejto oblasti na národnej úrovni oproti európskej regulácii. Rozdiel v regulácii je osobitne vypuklý v prípadoch, kedy obstarávanie sa má realizovať v rámci výskumno-vývojových projektov, ktoré boli vyhodnotené ako vysoko kvalitné v rámci komunitárnych nástrojov podpory Európskej únie, a zároveň majú byť realizované aj v národných podmienkach. V týchto prípadoch dochádza k dualite, kedy hodnotenie na európskej úrovni zohľadňuje vyňatie týchto situácií z pôsobnosti predmetnej smernice, zatiaľ čo na národnej úrovni obstarávanie podlieha postupom podľa zákona.

čl. IV
V zákone č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa vypúšťa povinnosť pri nadlimitných zákazkách na dodanie motorových vozidiel kategórie M1, M2, M3, N1, N2 a N3 zohľadniť energetické a environmentálne vplyvy prevádzky vozidiel počas ich životnosti, ktorú nahrádza povinnosťou dodržať pri uvedených kategóriách vozidiel minimálny percentuálny podiel ekologických vozidiel podľa 4 ods. 1 návrhu zákona. V druhom novelizačnom bode ide o legislatívno-technickú úprava vzhľadom na vypustenie § 45.

čl. XIII
(zákon č. 343/2015 Z. z.) Cieľom navrhovanej zmeny je zohľadniť pri vymedzení kauzálnej príslušnosti prechod výkonu súdnictva z Krajského súdu v Trnave na nástupnícky Správny súd v Bratislave. S ohľadom na čl. 1 § 3 ods. 3 nie je potrebné v novelizovanom zákone riešiť otázku prechodných ustanovení vo vzťahu k prebiehajúcim konaniam, pretože z dôvodu prechodu výkonu súdnictva podľa navrhovaného § 3 ods. 3 dokončí rozbehnuté konania začaté na Krajskom súde v Trnave jeho nástupnícky súd, ktorým je Správny súd v Bratislave.

čl. I

čl. I bod 1 (§ 10 ods. 4) §
Platná právna úprava § 10 ods. 4, ktorá nadobudne účinnosť 31. marca 2022, sleduje precíznejšiu reguláciu možnosti obmedzenia prístupu záujemcov, uchádzačov a skupiny dodávateľov, ako aj subdodávateľov alebo iných osôb z tretích krajín do verejného obstarávania v podmienkach Slovenskej republiky. Uvedené obmedzenie prístupu k verejnému obstarávaniu sa bude týkať subjektov so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom EÚ (tretí štát), a ktorý zároveň nie je zmluvnou stranou GPA alebo obdobnej medzinárodnej zmluvy. Navrhované ustanovenie zároveň umožňuje nielen paušálne obmedziť účasť vymenovaných subjektov z tretích krajín, ale taktiež umožňuje, aby verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vopred paušálne neobmedzoval účasť subjektov z tretích štátov vo verejnom obstarávaní, ale zaoberal sa ich ponukou, ktorá môže byť kvalitnejšia/inovatívnejšia ako ponuky od uchádzačov zo SR alebo EÚ a následne zvážil, či takúto ponuku z tretej krajiny vylúči alebo nie, pričom môže zohľadniť napr. bezpečnostné, hospodárske alebo ekonomické záujmy SR. Navrhované doplnenie zavádza mechanizmus, kedy verejný obstarávateľ a obstarávateľ budú povinný takéto obmedzenie účasti použiť, …

čl. I bod 2 (§ 11 ods. 1) §
Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v bode 1.

čl. I bod 3 (§ 11 ods. 2) §
Účinné znenie § 11 ods. 2 umožňuje použitie výnimky z povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora vo vzťahu k určitým typom zmlúv, ak sú uzatvárané za núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie, pričom vyžaduje splnenie podmienok podľa § 81 písm. c) alebo § 115 ods. 1 písm. c). Takto ustanovený odkaz na konkrétne dôvody použitia priamych rokovacích konaní zakladá výkladový problém vo vzťahu k priamemu rokovaciemu konaniu obstarávateľa, resp. priamemu rokovaciemu konaniu pri obranných zákazkách, ktoré majú rovnaké podmienky použitia, avšak sú upravené v iných ustanoveniach. Inak povedané, formálne ich dnešné znenie neumožňuje využiť, materiálne však áno. Z tohto dôvodu sa navrhuje odkaz na konkrétne ustanovenia zákona nahradiť slovným vyjadrením, že musia byť splnené podmienky pre priame rokovacie konanie z konkrétnych dôvodov (mimoriadna situácia, resp. kríza).

čl. I bod 4 a 5 (§ 40 a 41) §
Ustanovenia § 40 ods. 5 písm. e) a § 41 ods. 2 sú premietnutím úpravy § 10 ods. 4 do procesov hodnotenia ponúk a vylučovania uchádzačov, resp. nahradzovania navrhovaných subjektov (či už preukazujúcich splnenie podmienky účasti, alebo subdodávateľov). Nadväzne na navrhovanú úpravu § 10 ods. 4 sa aj v týchto ustanoveniach, z rovnakých dôvodov, navrhuje doplniť nový mechanizmus.

čl. I bod 6 (§ 186) §
Doplnenie splnomocňovacieho ustanovenia vo väzbe na zmeny navrhnuté v bodoch 1, 4 a 5.

čl. XIII
(zákon o verejnom obstarávaní)

čl. XIII bod 1 (§ 11 ods. 1 šiesty bod) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu. V zákone č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje v šiestom bode § 11 ods. 1 písm. c) z definície konečného užívateľa výhod vypustenie špeciálneho prokurátora.

čl. V (zákon č. 343/2015 Z. z.)

čl. V bod 1, 2 a 4 §
Z dôvodu prechodu kompetencií z Úradu vlády Slovenskej republiky na Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku v oblasti správy elektronickej platformy pre verejné obstarávanie a zabezpečovania centralizovanej činnosti vo verejnom obstarávaní sa navrhujú v celom zákone súvisiace legislatívno-technické úpravy.

čl. V bod 3 §
V rámci prechodných ustanovení sa štandardne navrhuje prechod správy elektronickej platformy z Úradu vlády Slovenskej republiky do správy Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku. K dátumu nadobudnutia účinnosti návrhu zákona Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku má plniť všetky povinnosti správcu informačnej technológie verejnej správy podľa osobitného predpisu. V súvislosti s prechodom správy majú prejsť k 1. januáru 2025 práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich ich správu a prevádzku, ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov z Úradu vlády Slovenskej republiky na Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku. Rovnako tak má dôjsť k prechodu majetku štátu. Podrobnosti o prechode správy elektronickej platformy, o prechode práv a povinností a o prechode správy majetku štátu sa majú upraviť dohodami medzi dotknutými orgánmi.

čl. II
S prihliadnutím na čl. I návrhu zákona § 35 sa navrhuje doplniť platobnú agentúru medzi subjekty oprávnené podať návrh podľa § 169 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z.

čl. IV
Cieľom tejto zmeny je pomôcť športovým organizáciám pri plnení ich základných úloh a pri napĺňaní verejného záujmu v športe podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento cieľ sa navrhuje dosiahnuť úpravou resp. zahrnutím podlimitnej zákazky, ktorej predmetom je dodanie, výskum alebo vývoj špecifického športového vybavenia, ktorého tvar, zloženie alebo iné vlastnosti nie je možné rovnocenne nahradiť substitučným výrobkom, a ktoré slúži na výkon športovej činnosti, do výnimky z pôsobnosti zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tak aby takéto športové vybavenie nemuselo byť v rámci podlimitnej zákazky nakupované podľa striktných pravidiel vyššie uvedeného zákona, nakoľko je často vyvíjané na mieru konkrétneho športovca s cieľom poskytnúť mu najvyššiu kvalitu, komfort a konkurenčnú výhodu oproti iným športovcom zo zahraničia.

čl. I
Cieľom je zjednodušenie verejného obstarávania vo vzťahu k vysokoškolským učebniciam, skriptám a ďalším výstupom publikačnej činnosti zaevidovaným v centrálnom registri evidencie publikačnej činnosti. V kontexte § 3 ods. 9 a prílohy č. 10 vyhlášky č. 397/2020 Z. z. o centrálnom registri evidencie publikačnej činnosti a centrálnom registri evidencie umeleckej činnosti sa rozlišuje medzi vysokoškolskou učebnicou a skriptom, preto sú v texte uvedené samostatne. Centrálny register evidencie publikačnej činnosti je upravený v § 26c zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a do tohto registra zaznamenávajú údaje o výstupoch publikačnej činnosti a ohlasoch na výstupy publikačnej činnosti zamestnancov vysokých škôl, zamestnancov verejných výskumných inštitúcií a študentov študijného programu tretieho stupňa. Podľa § 26c ods. 1 poslednej vety zákona č. 172/2005 z. z. sa do evidencie v centrálnom registri evidencie publikačnej činnosti …

čl. I

čl. I bod 1 (§ 1 ods. 14) §
Zavádza sa výslovná povinnosť verejného obstarávateľa zabezpečiť dodržiavanie princípov proporcionality, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie aj v prípade, ak je predpokladaná hodnota zákazky nižšia ako 50 000 eur v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok.

čl. I bod 2 (§ 6 ods. 18) §
Navrhuje sa obmedziť maximálny rozdiel medzi predpokladanou hodnotou zákazky a cenou uzatvorenej zmluvy na 20 %. Účelom je predísť nadhodnocovaniu zmluvných cien po ukončení súťaže alebo pri rokovaniach s uchádzačmi. Opatrenie má zabrániť neprimeranému navyšovaniu verejných výdavkov a zabezpečiť, aby predpokladaná hodnota bola stanovená objektívne a zodpovedala skutočným trhovým podmienkam a nemohlo dochádzať k znevýhodňovaniu ostatných uchádzačov.

čl. I bod 3 (§ 10 ods. 10) §
Znižuje sa limit z 50 000 eur na 1 000 eur pre uplatňovanie povinnosti uverejniť súhrnnú správu o zmluvách uzavretých na základe výnimiek z uplatňovania zákona o verejnom obstarávaní. Cieľom je rozšíriť počet zákaziek, pri ktorých sa vyžaduje základná miera transparentnosti, a odstrániť priestor na obchádzanie zákona prostredníctvom opakovaných zákaziek pod pôvodným limitom.

čl. I bod 4 (§ 18 ods. 5) §
Sprísňujú sa pravidlá pre zmeny zmlúv dodatkami, a to znížením celkovej prípustnej hodnoty všetkých zmien na 30 %, pričom uvedené platí na všetky zmeny spoločne, nie na každú zmenu samostatne. Obdobná právna úprava platí v Českej republike.

čl. I bod 5 (§ 21 ods. 6) §
Upravuje sa povinnosť pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa pri určení podmienky účasti podľa § 34 ods.1 písm. m) prvého bodu stanoviť lehotu v dĺžke minimálne štvornásobku minimálnej lehoty, ak ide o vzorky tovaru, ktorý nie je v totožnej podobe dodávaný aj iným odberateľom. Ide o prípady, kedy by sa z objektívnych príčin - kvôli krátkosti času neboli schopné iné subjekty zapojiť do verejného obstarávania, čo sa v praxi môže zneužívať v prospech vopred vybraného uchádzača.

čl. I bod 6 (§ 58 ods. 5) §
Zavádza sa limit 500 000 eur ako maximálna predpokladaná hodnota zákazky, ktorú možno zadávať v rámci dynamického nákupného systému. Cieľom je zabrániť využívaniu tohto flexibilného nástroja na zadávanie vysokohodnotových zákaziek s nižším stupňom transparentnosti a obmedzenou možnosťou obrany hospodárskych subjektov pred diskrimináciou.

čl. I bod 7 (§ 61 ods. 3) §
Rozširuje sa povinnosť verejného obstarávateľa zverejniť výzvu a súvisiace dokumenty v deň ich odoslania záujemcom. Posilňuje sa tým verejná kontrola a informovanosť verejnosti a je to zároveň obrana proti zneužívaniu dynamických nákupných systémov.

čl. I bod 8 (§ 108 ods. 1) §
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na novelizačný bod 9.

čl. I bod 9 (§ 108 ods. 2) §
Vypustením prvej a druhej vety sa eliminuje postup verejného obstarávateľa pri zadaní podlimitnej zákazky, kedy postačovalo vyzvať na predloženie ponuky aspoň tri hospodárske subjekty bez zverejnenia výzvy a tiež bez následného zverejnenia dokumentov z procesu zadávania zákazky.

čl. I bod 10 (§ 110 ods. 1) §
Zavádza sa povinnosť uverejniť výzvu pri podlimitných zákazkách pre neobmedzený okruh hospodárskych subjektov. Cieľom je zvýšiť verejnú kontrolu a transparentnosť a pôsobiť preventívne voči porušovaniu zákona.

čl. I bod 11 (§ 110 ods. 2 písm. b)) §
Doplnenie povinnosti pripojiť návrh zmluvy alebo rámcovej dohody zvyšuje právnu istotu hospodárskych subjektov a eliminuje priestor na neskoršie účelové zmeny podmienok, ktoré by mohli ovplyvniť rovnosť súťaže a zároveň zvyšuje transparentnosť a verejnú kontrolu.

čl. I bod 12 (§ 110 ods. 2 písm. l)) §
Vypustením slov o verejnom otváraní ponúk bude verejný obstarávateľ vo výzve na otváranie ponúk povinný vždy, bez ohľadu na verejnosť otvárania ponúk, uviesť vo výzve na predkladanie ponúk dátum a čas ich otvorenia. Rovnako sa tým odstraňuje zo zákona mätúci pojem verejného otvárania ponúk, ktorého obsah nie je jasný, pretože ani v nadlimitných zákazkách nie je otváranie ponúk „verejné“ len vo vzťahu k uchádzačom.

čl. I bod 13 (§ 110 ods. 11 až 13) §
K odseku 10: Zavádza sa povinnosť zaslať Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“) oznámenie o zmene zmluvy na zverejnenie do 14 dní od jej vykonania, čím sa posilňuje verejná kontrola nad dodatkami a zmenami zmluvných podmienok. Ide o inštitút, ktorý už bol v minulosti súčasťou zákona. K odseku 11: Umožňuje sa, aby niektoré informácie boli vo výzve uvedené odkazom na už zverejnené dokumenty, čo znižuje administratívnu záťaž, no zachováva plnú transparentnosť. K odseku 12: Upravuje sa komplexný postup verejného obstarávateľa pri podlimitných zákazkách, aby bol konzistentný s postupmi zákona pre nadlimitné zákazky. Ide o precizovanie podmienok účasti, vyhodnocovania ponúk, otvárania ponúk, postupu po vyhodnotení aj uzatvárania zmluvy. Cieľom je odstrániť aplikačné nejasnosti a zvýšiť kvalitu a kontrolu procesov.

čl. I bod 14 (§ 169 ods. 1 písm. b)) §
Rozširuje sa právomoc úradu vykonávať kontrolu aj na základe vlastného podnetu. Opatrenie posilňuje účinnosť dohľadu a umožňuje pružnejšie reagovať na zistené nedostatky bez potreby externého podania.

čl. I bod 15 (§ 170 ods. 4) §
Navrhuje sa predĺžiť lehotu na podanie námietok podľa § 170 ods. 4 písm. a) a b) z desiatich dní na dvadsať dní, avšak s podmienkou, že námietky musia byť podané najneskôr päť dní pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk. Pri námietkach podľa § 170 ods. 4 písm. c) až g) ostáva lehota desať dní zachovaná.

čl. I bod 16 (§ 170 ods. 7 písm. b)) §
Znižuje sa hranica, odkedy je možné podať námietky pri zadávaní podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác, a to z 1 500 000 eur na 500 000 eur.

čl. I bod 17 (§ 182 ods. 2 písm. a)) §
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na novelizačný bod 2.

čl. I
V ustanovení § 1 ods. 13, ktoré definuje výnimky z pôsobnosti zákona vzťahujúcej sa na podlimitné zákazky, sa dopĺňa nové písmeno, ktoré explicitne vyníma nákup licencií k systémom umelej inteligencie z povinnosti postupovať podľa častí zákona o verejnom obstarávaní upravujúcich režim podlimitnej zákazky.