Zákon č. 345/2018 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Návrh novely zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) bol do legislatívneho procesu predložený na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018.
Cieľom navrhovanej úpravy je zefektívnenie, zjednodušenie postupov verejného obstarávania pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ako i pre hospodárske subjekty. Návrhom novely zákona o verejnom obstarávaní sa taktiež sleduje odstránenie niektorých problémov aplikačnej praxe. V kontexte uvedeného sa zavádza koncepčná zmena delenia zákaziek, v rámci ktorej sa ustanovuje nový druh zákaziek, na ktoré sa do určitého finančného limitu zákon o verejnom obstarávaní nebude vzťahovať.
V rámci zjednodušenia postupov jednotlivých druhov zákaziek došlo k vyprecizovaniu postupu zadávania zákaziek s nízkou hodnotou a taktiež sa zavádza nové zjednodušené paragrafové znenie postupu pre zadávanie podlimitných zákaziek. Navrhuje sa možnosť fakultatívneho zriadenia komisie na vyhodnocovanie ponúk, umožnenie predloženia aj „jednoduchého“ čestného vyhlásenia na účely predbežného nahradenia dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti.
Navrhovanou právnou úpravou sa ďalej „zjemňuje“ prílišná tvrdosť súčasnej úpravy uzatvárania dodatkov na úroveň európskych smerníc - Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94; 28.3.2014) v platnom znení, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94; 28.3.2014) v platnom znení, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94; 28.3.2014) v platnom znení, spočívajúca v možnosti opakovanej zmeny zmluvy a uvoľnenia pravidla „de minimis“ pri zadávaní podlimitných zákaziek.
Ďalej sa zavádza nové znenie právnej úpravy pri dynamickom nákupnom systéme (ďalej len „DNS“). V tejto súvislosti nastáva rozšírenie výnimky na odkladnú lehotu pri uzatváraní zmluvy na zmluvy uzavreté v rámci DNS, ako aj rozšírenie dôvodov na podanie určovacej žaloby na zadávanie zákazky v rámci DNS. V súvislosti s podávaním určovacej žaloby sa navrhuje zníženie výšky súdneho poplatku.
Novelou zákona o verejnom obstarávaní dochádza aj k zmenám v obsahových náležitostiach evidencie referencií, k upresneniu postupu vyhotovovania referencií a k vypusteniu ustanovenia o výslednej hodnotiacej známke.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je aj zníženie náročnosti jednotlivých inštitútov, prípadne ich vypustenie. Za týmto účelom dochádza k úprave dôvodov na vrátenie zábezpeky, k vypusteniu percentuálnej kvantifikácie mimoriadne nízkej ponuky, či k návrhu na obmedzenie lehoty viazanosti ponúk. Zároveň sa úplne vypúšťa koncept dvojobálkového predkladania ponúk, ktorý sa v praxi verejného obstarávania neosvedčil a ktorý spôsoboval predovšetkým zvýšenú administratívnu záťaž pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov a zbytočné predlžovanie procesu verejného obstarávania. V súvislosti s vypustením dvojobálkového konceptu predkladania ponúk sa v predkladanom návrhu zákona taktiež reviduje procesná úprava revíznych postupov, ktorá bola previazaná s dvojobálkovým predkladaním ponúk.
V rámci koncepčných zmien predložená novela upravuje podmienky používania elektronického trhoviska, a síce vypúšťa z elektronického trhoviska stavebné práce, resp. znemožňuje zadávať zákazky na uskutočnenie stavebných prác prostredníctvom elektronického trhoviska.
Navrhovaná právna úprava si v neposlednom rade kladie za cieľ zefektívniť a zjednodušiť revízne postupy. Za týmto účelom došlo k zredukovaniu obsahových náležitosti žiadosti o nápravu, ako aj k úprave lehoty na podanie žiadosti o nápravu. Ďalej sa navrhuje úprava výšky a výpočtu kaucie a zavedenie koncentračnej zásady v konaní o námietkach.
Čo sa týka úpravy sankčného mechanizmu pri porušení ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, pripravovanou novelou nastáva zjednodušenie právnej úpravy správnych deliktov podľa § 182 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Nová právna úprava zároveň prináša možnosť uznať spáchaný správny delikt, čo bude mať za následok rozhodovanie úradu v tzv. skrátenom konaní a uloženie zníženej sankcie.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu SR, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Predložený návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy a služby verejnej správy pre občana. Predložený návrh zákona vytvára predpoklady pre možný vplyv na verejné financie, ktorý môže byť pozitívny ale aj negatívny a to v závislosti od okolností, ktoré nie je možné predikovať. V rámci predloženého materiálu je možné exaktne určiť dopad v nadväznosti na opatrenia súvisiace s elektronizáciou verejného obstarávania, ktoré sú bližšie kvantifikované v tabuľke „Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu“.
Predložený návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila návrh zákona 22. augusta 2018.

čl. I

čl. I bod 1
Navrhuje sa doplniť výnimku podľa § 1 ods. 12 písm. c) zákona a vyňať z jeho pôsobnosti podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou, ktoré slúžia na zabezpečenie logistickej podpory zahraničných ozbrojených síl prítomných na území Slovenskej republiky. Verejný obstarávateľ na úseku obrany zabezpečuje logistickú podporu zahraničných vojsk spravidla na základe medzinárodných záväzkov, ktoré ho zaväzujú na obstaranie potrebného materiálneho vybavenia v primeranom časovom horizonte. Cieľom navrhovanej úpravy je poskytnúť verejným obstarávateľom flexibilitu pri plnení predmetných záväzkov.

čl. I bod 2
Výnimka uvedená v § 1 ods. 12 písm. l) zákona sa navrhuje aktualizovať a zovšeobecniť tak, že sa bude vzťahovať na zabezpečenie predsedníctva v akejkoľvek medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení, ktorých je Slovenská republika členom. Príprava každého predsedníctva v medzinárodnej organizácii sa vyznačuje vysokou organizačnou a časovou náročnosťou, ako aj potrebou zabezpečiť dôstojnú prezentáciu Slovenskej republiky, často aj v ad-hoc prípadoch. To ovplyvňuje schopnosť verejného obstarávateľa plánovať zadávanie zákaziek podľa zákona, čo potvrdzujú aj skúsenosti so zabezpečovaním takýchto predsedníctiev v iných krajinách EÚ. Súčasne sa vzhľadom na navrhované znenie § 108 ods. 1 navrhujú vypustiť odkazy na § 109 a 110.

čl. I bod 3
Navrhuje sa upraviť výnimku uvedenú v § 1 ods. 12 písm. q) zákona tak, aby ju mohli uplatňovať všetci verejní obstarávatelia. Vytvoria sa tým podmienky pre širšiu spoluprácu medzi subjektmi územnej samosprávy, ako aj pre zapojenie vysokých škôl alebo verejných výskumných inštitúcií. Navrhovaná úprava taktiež reviduje výnimku upravenú v § 1 ods. 12 písm. s), nakoľko nie všetky lesnícke služby v pestovateľskej činnosti a ťažbovej činnosti, ktoré sa realizujú sú uvedené priamo v programe starostlivosti o lesy, ale niektoré z nich vyplývajú priamo zo zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, resp. súvisia s hospodárením v lesoch.

čl. I bod 4
Predmetným novelizačným bodom sa navrhuje doplnenie doterajšieho katalógu výnimiek uplatniteľných pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou. Zabezpečovanie služieb pravidelnej leteckej prepravy prostredníctvom verejného obstarávania je v praxi vnímané ako problematické, a to z dôvodu neustálej premenlivosti cien vyplývajúcej z rôznych trhových faktorov nesúvisiacich s verejným obstarávaním a skutočnosti, že častokrát nie je možné predvídať potrebu zabezpečenia konkrétnej služby tak, aby bolo možné jednoznačne špecifikovať predmet zákazky (destinácia, čas prepravy, mená cestujúcich a pod.) v dostatočnom časovom predstihu potrebnom pre realizáciu verejného obstarávania. Navyše je možné poukázať na to, že relevantný trh pre konkrétnu zákazku je určovaný aktuálnou ponukou prepravcov pôsobiacich na letisku (letiskách), na ktorých sa má vykonať nástup na prepravu (t. j. na letiskách, ktoré verejnému obstarávateľovi vyhovujú napr. z hľadiska vzdialenosti). Vzhľadom na danú obmedzenosť reálneho konkurenčného prostredia, ktoré zákazky s hodnotami nedosahujúcimi výšku finančných limitov nadlimitných zákaziek v zásade nie sú spôsobilé ovplyvniť, navrhuje sa, aby zmluvy uzatvárané priamo s leteckým dopravcami (t. j. nie …

čl. I bod 5
Navrhuje sa zaviesť výnimka spod pôsobnosti zákona pre zákazky, ktorých predpokladaná hodnota je nižšia ako 5 000 eur v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok. Uvedeným sa sleduje zefektívnenie a spružnenie nákupov pri zákazkách, ktoré z pohľadu ich hodnoty nie je proporčné regulovať pravidlami verejného obstarávania.

čl. I bod 6
V súlade s európskymi smernicami (2014/24/EÚ v platnom znení, 2014/25/EÚ v platnom znení) sa navrhuje upraviť definíciu rámcovej dohody. Rámcová dohoda predstavuje pomerne flexibilný nástroj na obstarávanie bežných tovarov, služieb alebo stavebných prác prevažne prevádzkového charakteru (napr. kancelárske potreby, papier, deratizačné alebo dezinsekčné služby, opravárske práce). Ide o opakované plnenia, ktorých množstvá nie sú celkom presne známe. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje ustanoviť pravidlo, podľa ktorého rámcová dohoda nemusí upravovať množstvo predmetu zákazky, ktorý sa na jej základe plánuje obstarať, ak toto množstvo reálne nie je možné vopred určiť. Ak je však možné predpokladané množstvo určiť aspoň rámcovo, je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinný toto množstvo uviesť v rámcovej dohode, aby tak potenciálnym uchádzačom a záujemcom poskytol čo možno najviac informácií, ktoré sú potrebné na vypracovanie relevantnej ponuky. Okrem toho naďalej platí, že aj pri rámcových dohodách sú verejní obstarávatelia a obstarávatelia povinní určiť predpokladanú hodnotu zákazky a zahrnúť do nej maximálnu predpokladanú hodnotu všetkých zmlúv plánovaných počas trvania rámcovej …

čl. I bod 7 a 8
V rámci úpravy finančných limitov pre podlimitné civilné zákazky sa navrhuje jednotne upraviť finančné limity bez ohľadu na skutočnosť, či predmet obstarávania spĺňa definičné znaky bežnej dostupnosti, čím sa má odstrániť dichotómia úpravy finančných limitov pre bežne a nie bežne dostupné tovary a služby. Taktiež sa navrhuje zvýšiť hornú hranicu finančných limitov pre zákazky s nízkou hodnotou, pričom pri zákazkách na dodanie tovaru, ktorým sú potraviny bude hraničiť s dolnou hranicou finančných limitov pre nadlimitné zákazky. Zákon tak pri obstarávaní potravín nebude zakotvovať „kategóriu“ podlimitných zákaziek. V súvislosti s uvedeným je pritom potrebné zdôrazniť, že pojem potraviny je potrebné chápať ako celok, t. j. kumulatívne bude v sebe zahŕňať všetky druhy potravín.

čl. I bod 9
V § 6 ods. 1 sa v prvom rade navrhuje zdôrazniť, že inštitút predpokladanej hodnoty primárne slúži na určenie „správneho“ postupu verejného obstarávania v závislosti od výšky finančných limitov určenej zákonom, resp. jeho vykonávacím predpisom. Súčasne sa navrhuje upresniť, že predpokladanú hodnotu možno určiť aj na základe prípravných trhových konzultácií. Tým má dôjsť k rozlíšeniu pojmov prieskum trhu a prípravná konzultácia, nakoľko nemožno každé vykonanie prieskumu trhu súčasne považovať aj za prípravnú trhovú konzultáciou. To platí v zásade len, ak v rámci komunikácie s hospodárskym subjektom, ktorej primárnym cieľom síce je ustanovenie predpokladanej hodnoty zákazky alebo koncesie dochádza zároveň aj k výmene podrobných informácií napr. o predmete zákazky alebo súťažných podmienkach a následne zo strany verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa dôjde k ich upresneniu alebo zmene. Naopak, prieskum trhu, ktorým dochádza k vyžiadaniu cenníkov, resp. cenových ponúk výlučne za účelom určenia predpokladanej hodnoty v zásade nie je prípravnou trhovou konzultáciou, nakoľko uvedené informácie by nemali byť považované za radu v zmysle …

čl. I bod 10
Jedným z cieľov novelizácie zákona o verejnom obstarávaní je revidovať právnu úpravu pre takzvané dotované subjekty. Zohľadňuje sa vyňatie tých subjektov spod pôsobnosti zákona, ktoré nákup tovarov, služieb a stavebných prác financujú z väčšej časti z vlastných zdrojov a taktiež dochádza k úprave výšky hranice finančných limitov určujúcich povinnosť postupovať prostredníctvom postupov zadávania podlimitných zákaziek alebo zákaziek s nízkou hodnotou. Ustanovenie predmetných prahových hodnôt vychádza z predpokladu, aby úprava povinností pre dotované subjekty bola menej prísna ako tá, ktorá sa uplatňuje na verejných obstarávateľov. Zároveň sa v odseku 2 navrhuje taktiež ustanoviť, že s výnimkou prípadu, ak pôjde o zákazku na uskutočnenie stavebných prác alebo zákazku na poskytnutie služby, ktorá súvisí s týmito stavebnými prácami, ktorej predpokladaná hodnota je vyššia ako finančný podľa § 5 ods. 2 zákona, a na ktorú verejný obstarávateľ poskytne viac ako 50% finančných prostriedkov sa za subjekt povinný postupovať podľa zákona nebude považovať osoba zapísaná v zozname podľa § 6 zákona č. 40/2015 Z. z. …

čl. I bod 11
Navrhovanou úpravou sa zdôrazňuje, že verejní obstarávatelia a obstarávatelia nesmú v súvislosti so zabezpečovaním plnenia povinností vyplývajúcich z osobitných predpisov (napr. správa a údržba majetku, vedenie a správa elektronických komunikačné systémy alebo evidencie a pod.) opomínať aj dodržiavanie pravidiel verejného obstarávania. Na základe toho sú povinní riadne viesť proces verejného obstarávania, aby nedochádzalo k umelému vytvárania stavu akejsi časovej tiesne, ktorá má legitimizovať použitie nesúťažných postupov. V praxi sa totiž vyskytujú situácie, v ktorých verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia majú snahu uzavrieť dodatok k zmluve, prípadne použiť priame rokovacie konanie alebo výnimku z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní za podmienok, keď z rôznych subjektívnych dôvodov na ich strane nedokázali uvedené obstarať prostredníctvom otvoreného súťažného postupu, ktorý predtým vyhlásili. Bezpochyby sem možno zaradiť prípady mnohonásobného predlžovania procesu verejného obstarávania zo strany verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa v dôsledku opakovaného predlžovania lehoty na predkladanie ponúk alebo návrhov z titulu opakovaných zmien súťažných podkladov alebo prípady opakovaného zrušenia verejného obstarávania na základe závažných nedostatkov opisu …

čl. I bod 12 a 13
Cieľom zmeny je upresniť, že postupy zadávania nadlimitných zákaziek ustanovených pre obstarávateľa použije verejný obstarávateľ vykonávajúci činnosti podľa § 9 ods. 3 až 9 len v prípadoch, pokiaľ ide o nadlimitnú zákazku súvisiacu s výkonom takýchto činností. Obdobne sa uvedené uplatní aj v prípade koncesií.

čl. I bod 14
Za účelom zvýšenia transparentnosti prostredníctvom sprehľadnenia používania zákonných výnimiek sa navrhuje zaviesť povinnosť štvrťročného uverejňovania súhrnných správ o zmluvách s hodnotou vyššou ako 1 000 eur, ktoré vecne spadajú pod katalóg zákonných výnimiek podľa § 1. Uvedená povinnosť sa však nebude vzťahovať na prípady, ak to vylučujú osobitné predpisy (ak ide napríklad o osobné údaje nad rámec § 64 alebo utajované skutočnosti a pod.) alebo ak ide o podlimitné zákazky alebo vybrané zákazky zadávané zastupiteľskými úradmi SR v zahraničí, pracovnoprávne zmluvy, zmluvy uzatvárane v pôsobnosti Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, zmluvy týkajúce sa prevozu alebo uskladnenia vojenského materiálu, zbraní alebo streliva uzavierané v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky, akciových spoločností v jeho zakladateľskej pôsobnosti a rozpočtových organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti a napokon na zákazky alebo súťaže návrhov určené na iné účely ako vykonávanie činností uvedených v § 9 ods. 3 až 9 zákona, za predpokladu, že nejde o verejného obstarávateľa. Posledný menovaný prípad tak znamená, že navrhovaná povinnosť …

čl. I bod 15
Navrhuje sa upraviť obsahové náležitosti referencií tak, aby korešpondovali s náležitosťami potvrdení o dodaní tovaru, poskytnutí služieb alebo uskutočnení stavebných prác [§ 34 ods. 1 písm. a) a b) zákona o verejnom obstarávaní]. Tým je možné dosiahnuť využiteľnosť referencií na účely vyhodnocovania technickej alebo odbornej spôsobilosti (§ 34 ZVO), ale aj na účely osobného postavenia, konkrétne v prípade referencií s negatívnym (neuspokojivým) hodnotením na prípadné vyhodnotenie závažného porušenia profesijných povinností [§ 32 ods. 1 písm. h) ZVO], ktoré je však potrebné skúmať ad hoc v každom jednotlivom prípade. Zároveň sa navrhuje doplniť obsahové náležitosti referencie aj o označenie verejného obstarávania (vo Vestníku verejného obstarávania alebo v EKS), aby bolo možné overiť, ak je to potrebné, plnenie (v súťažných podkladoch a pod.), či je napr. rovnakého alebo obdobného charakteru ako obstarávaná zákazka. Zároveň sa v rámci obsahových náležitostí referencie navrhuje hodnotenie kvality plnenia podľa ustanovených kritérií a určovanie výslednej hodnotiacej známky nahradiť výlučne slovným hodnotením poskytnutého plnenia. Navrhuje sa upraviť povinnosť …

čl. I bod 16 a 17
Bežná dostupnosť znamená, že v zásade by malo ísť o tovary alebo činnosti, ktoré sú vyrábané alebo dodávané neadresne, a teda bez ohľadu na to, kto je alebo bude ich objednávateľom. Stavebná práca sa naopak takmer vždy vyznačuje potrebou určitej individualizácie, a to napr. vo vzťahu k nehnuteľnosti alebo k stavebníkovi. Uvedené si tak vyžaduje, aby bolo umožnené vysvetľovanie súťažných podmienok, prípadne fyzická obhliadka alebo vysvetľovanie ponúk, čo však anonymita a automatickosť kontraktačného procesu, na ktorých je založené elektronické trhovisko neumožňujú. Taktiež pokiaľ má byť kladený dôraz na kvalitatívny aspekt, je ďalej žiadúce, aby bolo možné ustanoviť a vyhodnotiť podmienky účasti a umožniť vyhodnocovanie ponúk aj na základe iných kritérií ako je najnižšia cena, a to aj neaukčným spôsobom. Z uvedených dôvodov sa preto navrhuje zo zákona vypustiť možnosť zadávať stavebné práce cez elektronické trhovisko.

čl. I bod 18
Navrhuje sa vzájomne prepojiť informačné systémy elektronického trhoviska a evidencie referencií tak, aby elektronické trhovisko umožňovalo vyhotoviť a odoslať na uverejnenie aj referenciu v zmysle § 12.

čl. I bod 19
Legislatívno-technická úprava, ktorej cieľom je zosúladenie terminológie so zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).

čl. I bod 20
Návrh úpravy spojený s vypustením zadávania zákaziek na stavebné práce cez elektronické trhovisko.

čl. I bod 21
V súlade so znením smerníc 2014/24/EÚ v platnom znení a 2014/25/EÚ v platnom znení sa navrhuje upresniť, že je možné nadobúdať tovary, služby alebo stavebné práce prostredníctvom centralizovanej činnosti podľa § 15 ods. 1 písm. b) nielen prostredníctvom zákaziek zadaných na základe dynamického nákupného systému alebo rámcovej dohody.

čl. I bod 22
Vypúšťa sa povinnosť využívať centralizované činnosti vo verejnom obstarávaní poskytované Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky v súčinnosti s Ministerstvom financií Slovenskej republiky pri nadlimitných zákazkách, ktorých predmet určí vykonávací predpis Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vzhľadom na obsolentnosť ustanovenia, nakoľko vykonávací predpis nebol doteraz vydaný.

čl. I bod 23
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením § 15 ods. 4.

čl. I bod 24
V súvislosti so zmenami zmlúv „de minimis“ sa navrhuje, aby sa obmedzenie nemožnosti prekročenia finančného limitu naďalej uplatňovalo len pri nadlimitných zákazkách a nadlimitných koncesiách. V ostatných prípadoch bude maximálna prípustná hodnota všetkých zmien limitovaná len pravidlom 10%, resp. 15%. Znamená to napríklad, že maximálna hodnota zmien nadlimitnej zákazky na stavebnej práce bude naďalej obmedzovaná aj nemožnosťou prekročenia finančného limitu pre nadlimitné zákazky (t. j. 5 548 000 eur), kým hodnota zmien podlimitnej zákazky na stavebné práce bude obmedzovaná len 15% hodnotami pôvodnej zmluvy bez ohľadu na to, či je vyššia ako 180 000 eur alebo nie.

čl. I bod 25
Pri zmenách zmlúv z dôvodov podľa § 18 ods. 1 písm. b) alebo c) sa navrhuje odstrániť prísnejšiu transpozíciu smerníc 2014/23/EÚ v platnom znení a 2014/24/EÚ v platnom znení. Cieľom je umožniť, aby pri opakovaných zmenách zmluvy vykonávaných z uvedených dôvodov mohla hodnota každej zmeny dosiahnuť 50% hodnoty pôvodného plnenia. Zároveň sa v súlade so smernicami navrhuje upresniť, že na rozdiel od dôvodu zmeny zmluvy podľa § 18 ods. 3, obmedzenie hodnoty zmeny zmluvy sa vzťahuje len na navýšenie hodnoty pôvodného plnenia.

čl. I bod 26
Legislatívno-technická úprava, ktorej cieľom je zosúladenie terminológie so zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).

čl. I bod 27
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zosúladením vnútorných odkazov.

čl. I bod 28
Navrhuje sa predĺžiť lehotu pre povinnú archiváciu dokumentácie z verejného obstarávania zo súčasných 5 rokov na 10 rokov a to z dôvodu potreby poskytnúť pre kontrolné orgány vrátane orgánov činných v trestnom konaní dostatočný časový priestor pre výkon kontrolných činností resp. vyšetrovania.

čl. I bod 29
Z dôvodov uvedených v predchádzajúcom bode sa taktiež navrhuje predĺženie archivácie u obstarávateľa v prípade odôvodnenia použitia výnimky z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní.

čl. I bod 30
Za účelom riadneho preverenia opodstatnenosti podnetov na preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy alebo medializovaných informácií je potrebné vychádzať z dokumentácie z príslušného verejného obstarávania. Podľa súčasného znenia zákona je potrebné na vyžiadanie originálu dokumentácie začať konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného, pričom pokiaľ sa skutočnosti uvádzané v podnete ukážu ako neopodstatnené, je potrebné takéto konanie zastaviť. Z dôvodu zníženia administratívy a dosiahnutia časových úspor sa preto navrhuje, aby v uvedených prípadoch mohol úrad ešte pred začatím konania požiadať verejného obstarávateľa, obstarávateľa a osobu podľa § 8 o predloženie kópie kompletnej dokumentácie. Ak sa podnet alebo informácie následne ukážu ako zjavne neopodstatnené, úrad v danom prípade konanie o preskúmanie úkonov nezačne a nebude žiadať ani o predloženie originálu dokumentácie.

čl. I bod 31
Navrhuje sa odstrániť terminologická chyba súčasného znenia zákona.

čl. I bod 32
Navrhuje sa nahradiť možnosť uviesť odôvodnenie nerozdelenia zákazky v správe o zákazke možnosťou jeho uvedenia v súťažných podkladoch. Tým sa v každom prípade umožní, aby odôvodnenie mohlo byť predmetom kontroly vo fáze pred vyhlásením verejného obstarávania, čo je relevantné predovšetkým pri zákazkách financovaných z fondov EÚ. Prípadné nedostatočné odôvodnenie tak bude môcť byť doplnené ešte pred vyhlásením súťaže, resp. verejný obstarávateľ bude mať ešte priestor na úpravu dokumentácie a rozdelenie zákazky na časti (v prípade, ak výsledok ex-ante kontroly alebo ex-ante posúdenia pred vyhlásením verejného obstarávania neuznal odôvodnenie nerozdelenia zákazky na časti).

čl. I bod 33
Vzhľadom na to, že v súvislosti s preukazovaním technickej alebo odbornej spôsobilosti nebolo využívanie mechanizmov spoločnej zodpovednosti aplikačnou praxou prijaté a zároveň nejde o inštitút vyplývajúci z niektorej zo smerníc EÚ, navrhuje sa ustanovenie § 34 ods. 4 zo zákona vypustiť.

čl. I bod 34
V súlade s článkami 62 ods. 1 smernice 2014/24/EÚ v platnom znení a 81 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ v platnom znení sa navrhuje upresniť, že v súvislosti s preukazovaním splnenia požiadaviek technických noriem manažérstva kvality možno vyžadovať iba certifikáty vydávané na základe systémov, ktoré boli certifikované akreditovanou osobou v zmysle zák. č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“. Zároveň bude platiť povinnosť uznať rovnocenný certifikát systému manažérstva kvality vydaný príslušným orgánom iného členského štátu EÚ.

čl. I bod 35 a 36
V nadväznosti na to, že vzhľadom na obmedzený počet znakov nie je vždy možné uverejniť kompletné znenie podmienok účasti v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, navrhuje sa, aby postačilo ich uvedenie v súťažných podkladoch alebo v informatívnom dokumente, a to za predpokladu, že tieto dokumenty sú zverejnené v ten istý deň ako predmetné oznámenie.

čl. I bod 37
Z dôvodu znižovania administratívnej záťaže v procese verejného obstarávania sa navrhuje vypustenie povinnosti odôvodňovať primeranosť každej podmienky účasti, ktorú verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ ustanovil, nakoľko predmetná povinnosť nevyplýva zo smerníc Európskej únie pre oblasť verejného obstarávania. Naďalej však platí, že všetky podmienky účasti, ktoré verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ určia na preukázanie splnenia finančného a ekonomického postavenia a technickej alebo odbornej spôsobilosti, ako aj ich minimálna požadovaná úroveň, musia súvisieť s predmetom zákazky a musia byť primerané. Pri pochybnostiach o primeranosti ustanovených podmienok účasti musia byť preto verejný obstarávateľ a obstarávateľ schopní ich primeranosť zdôvodniť a preukázať v revíznych postupoch (žiadosť o nápravu, námietky, výkon kontroly).

čl. I bod 38
Vzhľadom na to, že záujemca alebo uchádzač nemusí byť nevyhnutne právnická osoba, navrhuje sa v § 38 ods. 13 slovné spojenie „právnických osôb“ nahradiť obsahovo širším a presnejším spojením „hospodárskych subjektov“.

čl. I bod 39
V nadväznosti na to, že podmienky účasti, vrátane ich vysvetľovania, môžu byť uvedené vo viacerých dokumentoch navrhuje sa upresniť, že nesmú odporovať obsahu oznámenia, na základe ktorého bolo verejného obstarávanie vyhlásené. Znamená to napríklad, že v situácií, keď verejný obstarávateľ uvedie podmienky účasti v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v obmedzenej miere z dôvodu limitácie obsahom opisného formulára a súčasne ich úplné znenie uvedie v súťažných podkladoch zverejnených podľa § 43 ods. 2 zákona, nesmie ísť o vecný rozpor obsahov oboch dokumentov, ale len o ich upresnenie.

čl. I bod 40 a 42
Pri preukazovaní splnenia podmienky účasti podľa § 34 ods. 1 písm. c) alebo g) zákona o verejnom obstarávaní bez využitia technických a odborných kapacít inej osoby sa navrhuje ustanoviť, že ak technik, technické orgány alebo osoba deklarovaná zo strany záujemcu alebo uchádzača ako osoba určená na plnenie zmluvy alebo osoba deklarovaná ako riadiaci zamestnanec nespĺňa ustanovenú podmienku účasti, tak v takom prípade nedochádza okamžite k vylúčeniu uchádzača alebo záujemcu, ale verejný obstarávateľ je povinný vyzvať uchádzača alebo záujemcu, aby túto osobu alebo orgán nahradil subjektom spĺňajúcim túto podmienku účasti. K vylúčeniu uchádzača alebo záujemcu dochádza až v prípade, ak nedôjde z jeho strany k nahradeniu takým subjektom, ktorý ustanovenú podmienku účasti spĺňa. Identická právna úprava sa momentálne vzťahuje napríklad na preukazovanie podmienok účasti prostredníctvom tretích osôb.

čl. I bod 41 a 43
Cieľom navrhovanej zmeny je zmierniť tvrdosť súčasnej úpravy a ustanoviť, že ide o dôvod na vylúčenie uchádzača alebo záujemcu len vtedy, ak dané informácie alebo doklady majú vplyv na vyhodnotenie podmienok účasti. Znamená to, že ak uchádzač alebo záujemca ustanovené podmienky účasti spĺňa aj bez dokladu, resp. bez informácie, ktorá sa ukázala ako nepravdivá alebo pozmenená tak, že nezodpovedá skutočnosti, nebude z tohto dôvodu vylúčený z verejného obstarávania. Súčasne sa v súlade s dikciou čl. 57 ods. 6 smernice 2014/24/EÚ v platnom znení navrhuje, aby v danom prípade bolo možné využiť samoočisťovací mechanizmus.

čl. I bod 44
Obsah ustanovenia § 40 ods. 15 zákona sa navrhuje presunúť do navrhovaného ustanovenia § 40 ods. 5 zákona.

čl. I bod 45
Navrhuje sa, aby časti súťažných podkladov, informatívneho dokumentu, súťažných podmienok alebo koncesnej dokumentácie, ktoré je potrebné za účelom vypracovania ponuky alebo návrhu upravovať (napr. vypĺňať textové polia jednotlivých položiek vo výkaze výmer) boli uverejňovane v profile v editovateľnej podobe. Cieľom úpravy je uľahčiť prípravu ponúk alebo návrhov.

čl. I bod 46
V súvislosti s úpravou inštitútu zábezpeky sa navrhuje upresniť, aby v prípade, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžaduje zábezpeku, určil lehotu viazanosti ponúk, ktorá nepresiahne 12 mesiacov, pričom túto lehotu nemožno predĺžiť. Zábezpeka predstavuje pre hospodárske subjekty (obzvlášť malé a stredné podniky) finančnú záťaž, pričom za uvedené obdobie môže nastať taká zmena trhových podmienok (napr. zmena cien komodít, zmena výšky miezd, realokácia pracovnej sily a pod.), že uchádzač nebude môcť dodržať podmienky svojej ponuky. Za účelom vyváženia vzťahov medzi verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom a uchádzačom sa preto navrhuje, aby po uplynutí uvedeného obdobia neboli ponuky ďalej viazané zábezpekou. Znamená to, že po uplynutí lehoty viazanosti ponúk nastáva dôvod na vrátenie zábezpeky uchádzačom, pričom tí sú v tejto súvislosti oprávnení rozhodnúť sa, či budú v predmetnom postupe ďalej pokračovať alebo nie. Z pohľadu verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa uplynutie lehoty viazanosti ponúk automaticky nezakladá osobitný dôvod na zrušenie použitého postupu zadávania zákazky, a teda v postupe je možné ďalej pokračovať, prípadne je …

čl. I bod 47
V praxi sa vyskytujú prípady, keď sa v tom istom verejnom obstarávaní objavia ponuky obsahujúce rovnaké chyby, formulácie, prípadne iné znaky, ktoré sa javia ako indície protisúťažného správania. V rámci prešetrovania možného protisúťažného konania sa následne zistí, že podklady pre uchádzačov pripravoval ten istý externý subjekt. Navrhuje sa preto zavedenie povinnosti uviesť údaje o takomto subjekte v ponuke.

čl. I bod 48 a 49
Úprava predkladania a otvárania ponúk súvisiaca so zrušením dvojobálkového systému.

čl. I bod 50
V súvislosti s vyhodnocovaním ponúk sa navrhuje zdôrazniť, že verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia sú povinní mať na zreteli povinnosť dodržiavania minimálnych mzdových nárokov zo strany úspešného uchádzača. Preto by predovšetkým v zákazkách, v ktorých pracovný faktor tvorí podstatnú časť plnenia a nákladov mali mať verejní obstarávatelia a obstarávatelia vedomosť o tom, aká je minimálna hodnota pracovnej zložky, ktorou bude garantované dodržiavanie povinností vyplývajúcich z pracovného práva, vrátane plnenia prináležiacich daňových a odvodových povinností za dotknutých zamestnancov. Tieto skutočnosti by následne mali verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia zohľadňovať pri vyhodnocovaní, či v konkrétnom prípade nemôže ísť o mimoriadne nízku ponuku a prípadne tomu prispôsobiť aj proces vysvetľovania ponúk.

čl. I bod 51
Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa navrhuje upraviť zákonom predpokladaná situácia, kedy pôjde o mimoriadne nízku ponuku.

čl. I bod 52
V rámci navrhovanej úpravy sa precizujú pravidlá pri uplatnení reverzného postupu vo verejnej súťaži, ktorý v § 66 ods. 7 zákona upresňuje, že ak verejný obstarávateľ nepoužije elektronickú aukciu, môže sa rozhodnúť, že najprv uskutoční vyhodnotenie ponúk na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk a potom pristúpi k vyhodnoteniu ostatných častí ponúk Obdobne to platí aj pre prípad zadávania podlimitných zákaziek bez využitia elektronického trhoviska.

čl. I bod 53
Cieľom navrhovanej úpravy je zosúladenie odkladných lehôt pre uzavretie zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy a výnimiek z ich uplatňovania s úpravou revíznych smerníc (smernica Rady 89/665/EHS o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác a smernica Rady 92/13/EHS o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania pravidiel Spoločenstva pre postupy verejného obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií). V kontexte úpravy revíznych smerníc sa pri využití prostriedkov elektronickej komunikácie skracuje odkladná lehota pre uzavretie zmluvy na 10 dní. Rovnako sa v nadväznosti na reglementáciu revíznych smerníc rozširuje katalóg výnimiek z uplatňovania odkladných lehôt, a to ak ide o uzavretie zmluvy verejným obstarávateľom na základe rámcovej dohody uzavretej s viacerými subjektmi a taktiež ak ide o uzavretie zmluvy v rámci dynamického nákupného systému.

čl. I bod 54 až 56
V rámci úpravy súčinnosti na uzavretie zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy sa navrhuje pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa možnosť vyžadovať na účely zabezpečenia riadneho plnenia zmluvných povinností preukázanie splnenia osobitných zmluvných požiadaviek. V takom prípade navrhovaná úprava vyžaduje, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ ustanovil pre úspešného uchádzača alebo uchádzačov primeranú lehotu na poskytnutie tejto súčinnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že v rámci využitia tohto nového inštitútu verejný obstarávateľ a obstarávateľ v podstate hodnotí splnenie osobitnej zmluvnej podmienky, navrhovaná úprava vytvára priestor, aby úspešných uchádzač mohol účinne využiť revízne prostriedky, ak verejný obstarávateľ dospeje k záveru, že mu pri preukazovaní osobitnej zmluvnej podmienky nebola poskytnutá riadna súčinnosť.

čl. I bod 57 a 58
Navrhovanou úpravou sa sleduje zosúladenie legislatívnej úpravy dynamického nákupného systému so smernicami (2014/24/EÚ v platnom znení, 2014/25/EÚ v platnom znení) upravujúcimi oblasť verejného obstarávania. Navrhované paragrafové znenie sleduje logiku samotného procesu zriadenia a následného používania dynamického nákupného systému. V súvislosti s dynamickým nákupným systémom komunikácia medzi verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom a hospodárskymi subjektami, záujemcami alebo uchádzačmi musí prebiehať výhradne elektronicky. Pôjde najmä o sprístupnenie dokumentov potrebných na predloženie žiadosti o účasť, súťažných podkladov, predkladanie žiadosti o účasť, predkladanie ponúk, vysvetľovanie žiadostí o účasť alebo ponúk. Oproti súčasnej úprave sa navrhuje upustiť od možnosti uzatvárania rámcových dohôd prostredníctvom dynamického nákupného systému. Rámcová dohoda je nástroj, ktorým na určité časové obdobie dochádza k faktickému uzatvoreniu súťažného prostredia, čo je v priamom protiklade s princípom fungovania dynamického systému, ako prostriedku na opakované zadávanie zákaziek, ktorý je neustále otvorený pristúpeniu nových hospodárskych subjektov. Navrhovaná úprava ďalej vymedzuje procesný postup, akým je možné zriadiť, predĺžiť resp. oznámiť ukončenie dynamického nákupného systému a jednotlivé náležitosti samotných …

čl. I bod 59 a 60
Za účelom zníženia administratívnej záťaže sa navrhuje zverejňovať suma skutočne uhradeného plnenia len po skončení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody a taktiež sa navrhuje odstrániť povinnosť osobitného zverejňovania zoznamu subdodávateľov, nakoľko údaje o subdodávateľoch sú v zmysle § 41 ods. 3 zákona povinnou zmluvnou náležitosťou.

čl. I bod 61
V nadväznosti na predĺženie doby uchovávania dokumentácie z procesu verejného obstarávania z 5 na 10 rokov sa rovnako navrhuje predlžiť z 5 na 10 rokov dobu, počas ktorej majú byť v profile zverejnené dokumenty.

čl. I bod 62
Navrhuje sa upresniť postup pri použití tzv. reverznej verejnej súťaže.

čl. I bod 63
Úprava nadväzujúca na zrušenie dvojobálkového systému.

čl. I bod 64
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zosúladením vnútorných odkazov.

čl. I bod 65
Legislatívno-technická úprava, ktorej cieľom je zosúladenie terminológie so zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).

čl. I bod 66
Navrhuje sa doplnenie pravidiel pre prípady uzavretia čiastkovej zákazky na základe rámcovej dohody, ak plnenie v zmysle čiastkovej zákazky má presiahnuť platnosť rámcovej dohody. Uvedeným sa zákonne vyjadrí možnosť predpokladaná v bode 62 preambuly smernice č. 2014/24/EÚ v platnom znení.

čl. I bod 67
Obdobne ako pri úprave zákaziek sa navrhuje uviesť, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný ustanovené podmienky účasti uviesť v oznámení, ktorým sa vyhlasuje zadávanie koncesie alebo koncesnej dokumentácii, ak bola zverejnená podľa § 43 ods. 2 zákona.

čl. I bod 68 až 71
Úprava súvisiaca s vypustením možnosti zadávania stavebných prác prostredníctvom elektronického trhoviska. Taktiež sa navrhuje, aby prostredníctvom elektronického trhoviska nebolo možné zadávať podlimitné zákazky na služby, ktorých predmetom je intelektuálne plnenie, a to z dôvodu, že obdobne ako stavebné práce, aj tento typ zákazky nie je vhodný pre anonymný a automatizovaný kontraktačný proces, ktorý navyše na vyhodnotenie ponúk neumožňuje ustanoviť iné kritérium ako je najnižšia cena. V tomto prípade pre získanie plnenia v požadovanej kvalite je naopak žiadúce, aby napríklad mohla byť hodnotená spôsobilosť uchádzača z hľadiska jeho predchádzajúcich skúseností, kvalifikácie odborných zamestnancov a pod. Taktiež môže byť žiadúce, aby súťažné podmienky mohli byť predmetom vysvetľovania. Za uvedenú službu možno považovať predovšetkým takú, ktorej podstatou je plnenie duševného charakteru, resp. duševná tvorivá činnosť, ako je tomu pri konzultačných, architektonických, inžinierskych službách alebo službách v oblasti informačných a komunikačných technológií, ktorých výsledok je vytvorenie počítačového programu.

čl. I bod 72
Navrhovaná úprava súvisí so zjednotením úpravy predĺženia doby uchovávania kompletnej dokumentácie z procesu verejného obstarávania, ktorá sa predlžuje z 5 na 10 rokov.

čl. I bod 73 až 76
Cieľom navrhovanej úpravy je sprehľadniť postup zadávania podlimitných zákaziek bez využitia trhoviska tak, že namiesto odkazu na druhú časť zákona, následný výpočet ustanovení, ktoré sa nepoužijú a zavedenie niektorých osobitných ustanovení, dôjde k podrobnejšiemu opisu práv a povinností verejného obstarávateľa a uchádzačov alebo záujemcov. Navrhuje sa pritom čo najlepšie zohľadniť časovú a logickú následnosť krokov v danom postupe. Preto sa navrhuje právna úprava upraviť v nasledovnej postupnosti – postup a možnosti verejného obstarávateľa pred vyhlásením verejného obstarávania (§ 112), zverejnenie výzvy na predkladanie ponúk a súťažných podkladov a ich vysvetľovanie (§ 113), predkladanie ponúk, vyhodnocovanie ponúk a uzatvorenie zmluvy (§ 114), uzatvorenie rámcovej dohody a použitie dynamického nákupného systému (§ 114a), priame rokovacie konanie ako osobitný postup (§ 115) a oznamovacie povinnosti po uzavretí zmluvy, resp. po jej zmene spolu s uverejňovaním informácií v profile (§ 116). Oproti súčasnej úprave v návrhu dochádza napríklad k systematickému presunu úpravy výšky zábezpeky pre podlimitné zákazky z § 46 zákona do § 112, …

čl. I bod 77
Vo väzbe na podnety z aplikačnej praxe sa navrhuje upresniť právnu úpravu zadávania zákaziek s nízkou hodnotou. V odseku 1 sa upravuje základná idea zadávania týchto zákaziek a jej previazanie so základnými princípmi verejného obstarávania. Verejný obstarávateľ je obdobne ako aj pri iných druhoch zákaziek v každom prípade povinný postupovať tak, aby dochádzalo k účelnému a hospodárnemu vynakladaniu finančných prostriedkov. To neznamená vynucovanie hľadania výlučne najnižšej ceny, ale snahu o to, aby sa za vynaložené náklady a úsilie dosiahol prinajmenšom primeraný a podľa možností čo najlepší výsledok, a to s ohľadom na kvalitu plnenia, reálne potreby verejného obstarávateľa, sociálne alebo environmentálne hľadiská a pod... Inak povedané, nemalo by dochádzať ku kúpe, resp. objednávaniu služieb a stavebných prác, ktoré sa bezdôvodne vymykajú rámcu bežných trhových podmienok v danom čase, a teda sú napr. neprimerane predražené, alebo ide o zastarané technické riešenie, prípadne naopak, ide o riešenie, ktoré je v danom prípade „zbytočne prehnané“. Vzhľadom na to, že cieľom pravidiel pri zákazkách …

čl. I bod 78
Navrhuje sa odstrániť terminologická chyba súčasného znenia zákona.

čl. I bod 79
Cieľom navrhovaného ustanovenia je umožniť uskutočnenie viacetapovej súťaže návrhov, v ktorej na základe kritérií uvedených v súťažných podmienkach dochádza k znižovaniu počtu návrhov, a to najmenej na tri. Porota za uvedeným účelom môže pred každou nasledujúcou etapou spresniť požiadavky na rozsah, obsah alebo formu návrhu a určiť primeranú lehotu na predloženie dopracovaných návrhov. Súčasne je vyhlasovateľ povinný túto skutočnosť oznámiť vybraným účastníkom bezodkladne po uskutočnení výberu.“

čl. I bod 80
Navrhuje sa upresniť, že cenu možno udeliť nielen za návrh umiestnený na prvom mieste (víťazný návrh), ale aj za návrhy, ktoré sa umiestnili na vopred určených ďalších miestach. Súčasne sa navrhuje vytvoriť legislatívny predpoklad aj pre možnosť odmeniť aj niektorý z návrhov, ktorému nebola udelená cena, ale ktorému ju navrhne udeliť porota pre jeho kvalitatívny prínos.

čl. I bod 81
Navrhuje sa ustanoviť, že na zrušenie zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti sa použije postup podľa § 57.

čl. I bod 82
Navrhovanou úpravou sa sleduje vyprecizovanie postupu zadávania zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti, ktorých hodnota nedosahuje spodnú hranicu finančného limitu ustanoveného pre podlimitné zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti. Pričom sa navrhuje uplatniť rovnaké pravidlá ako je navrhované v rámci úpravy pre civilné zákazky s nízkou hodnotou.

čl. I bod 83
Z vyššie uvedených dôvodov sa navrhuje predĺžiť archivačnú dobu pre uchovávanie dokladov a dokumentov aj pri zákazkách v oblasti obrany a bezpečnosti.

čl. I bod 84
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zosúladením vnútorných odkazov.

čl. I bod 85
Navrhuje sa upresniť postup pri podpisovaní rozhodnutí rady.

čl. I bod 86 a 87
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zosúladením vnútorných odkazov.

čl. I bod 88 a 89
Legislatívno-technická úprava, ktorej cieľom je zosúladenie terminológie so zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).

čl. I bod 90
Ide o opravu chybného odkazu, ktorý je uvedený v súčasnom znení zákona.

čl. I bod 91
Navrhovaným znením sa vymedzuje obdobie, v ktorom je hospodársky subjekt zapísaný v zozname hospodárskych subjektov oprávnený požiadať o predĺženie platnosti zápisu v zozname hospodárskych subjektov.

čl. I bod 92
Navrhovanou úpravou sa sleduje zjednodušenie (zostručnenie) náležitostí žiadosti o nápravu a tým aj predchádzanie zbytočnému predlžovaniu revíznych postupov, ak náležitosť podľa písm. d) – označenie porušenia postupu podľa odseku 1 – nie je v žiadosti o nápravu obsiahnutá. V takom prípade sa totiž podľa platného právneho stavu uplatňuje výzva na odstránenie nedostatkov žiadosti o nápravu. Navrhovanou úpravou sa tiež upravuje lehota na doručenie žiadosti o nápravu verejnému obstarávateľovi, obstarávateľovi a osobe podľa § 8. V súčasnosti totiž platí 10-dňová lehota – od prevzatia dokumentov (súťažných podkladov a iných dokumentov). Táto je často príliš krátka (napr. pri zákazkách na stavebné práce) a moment prevzatia navyše mnohokrát nie je možné určiť, nakoľko súťažné podklady a iné dokumenty sa zverejňujú v profile, a teda moment ich prevzatia konkrétnym hospodárskym subjektom nie je známy. Navrhuje sa preto zjednodušiť spôsob ustanovenia lehoty na doručenie žiadosti o nápravu, ktorá bude určená konkrétnym termínom v závislosti od lehoty na predkladania ponúk, nie od momentu prevzatia dokumentov konkrétnym …

čl. I bod 93
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravy v § 164.

čl. I bod 94
Vzhľadom na vypustenie povinného predkladania ponúk rozdelených na časť „Ostatné“ a časť „Kritériá“ nie je potrebné, aby verejní obstarávatelia, obstarávatelia a osoby podľa § 8 posielali úradu informácie o vyhodnotení jednotlivých častí ponúk, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že od doručenia tejto informácie sa už neodvíja začatie konania o námietkach, ktoré sa bude začínať dňom doručenia námietok. Znižuje sa tým administratívna záťaž verejných obstarávateľov, obstarávateľov a osôb podľa § 8 spojená s povinnosťou vypracovať a odoslať úradu predmetné oznámenia.

čl. I bod 95
Navrhovanou úpravou sa precizuje povinnosť osôb vykonávajúcich dohľad nad verejným obstarávaním zachovávať mlčanlivosť. Od predmetnej povinnosti môže tieto osoby oslobodiť predseda úradu za podmienok ustanovených týmto zákonom, pričom toto oslobodenie sa nevzťahuje na utajované skutočnosti a na skutočnosti chránené podľa osobitných predpisov, medzi ktoré patrí napr. zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne ustanovenie tohto zákona upravujúce daňové tajomstvo.

čl. I bod 96
Úrad pre verejné obstarávanie v rámci výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním v zmysle § 167 a nasl. zákona o verejnom obstarávaní posudzuje dodržiavanie princípov transparentnosti a rovnakého zaobchádzania vo verejnom obstarávaní a zároveň posudzuje rôzne situácie prípadných konfliktov záujmov osôb zainteresovaných vo verejnom obstarávaní. Podľa § 23 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní konflikt záujmov zahŕňa najmä situáciu, ak zainteresovaná osoba, ktorá môže ovplyvniť výsledok alebo priebeh verejného obstarávania, má priamy alebo nepriamy finančný záujem, ekonomický záujem alebo iný osobný záujem, ktorý možno považovať za ohrozenie jej nestrannosti a nezávislosti v súvislosti s verejným obstarávaním. Konflikt záujmov a s tým súvisiace rôzne machinácie vo verejnom obstarávaní považuje za jeden z hlavných problémov verejného obstarávania v Slovenskej republike aj Európska komisia (napr. dokument „Správa o krajine za rok 2016 – Slovensko“ z 26. 2. 2016). Európska komisia zároveň opakovane konštatuje, cit. „kontrolné mechanizmy a mechanizmy transparentnosti pri verejnom obstarávaní nie sú plne funkčné“ (dokument „Správa o krajine za rok 2017 – …

čl. I bod 97
Navrhuje sa upraviť zverejňovanie oznámenia o ex ante posúdení dokumentov (posúdení pred vyhlásením verejného obstarávania), ktoré majú byť použité vo verejnom obstarávaní, bezodkladne po vydaní tohto oznámenia. Súčasná právna úprava ustanovuje, že predmetné oznámenie sa zverejňuje do 30 dní odo dňa uzavretia zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, ktorá je výsledkom verejného obstarávania. Skrátenie tohto časového úseku sa navrhuje z dôvodu, že zverejnené oznámenie úradu o ex ante posúdení môže slúžiť aj ako pomôcka, resp. vzor najaktuálnejších príkladov dobrej praxe odporúčanej úradom alebo, naopak, nesprávnej praxe, ktorej sa je potrebné vyvarovať, pre všetkých verejných obstarávateľov, obstarávateľov a osoby podľa § 8, čím sa súčasne významne rozšíri preventívne pôsobenie tohto oznámenia s cieľom predchádzať nedostatkom v dokumentoch používaných vo verejnom obstarávaní.

čl. I bod 98 a 99
Dopĺňa sa povinnosť úradu začať konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného (vykonať kontrolu postupu zadávania zákazky) aj na základe podnetu riadiaceho orgánu, ktorý je určený na realizáciu operačného programu. Upravujú sa tiež podmienky, za ktorých je kontrolovaný povinný podať úradu podnet na výkon kontroly ním zadávanej zákazky pred uzatvorením zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody. Uvedená povinnosť sa tak bude vzťahovať na všetky nadlimitné zákazky na uskutočnenie stavebných prác a všetky nadlimitné koncesie, ktoré sú čo i len z časti financované z prostriedkov Európskej únie, ako aj na postupy zadávania nadlimitnej zákazky na dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, ktoré sú čo i len z časti financované z prostriedkov Európskej únie, avšak len za predpokladu, že predpokladaná hodnota zákazky na dodanie tovaru alebo na poskytnutie služby je rovnaká alebo vyššia ako 600 000 Eur. Uvedené znamená, že napr. pri zákazke na poskytnutie služby uvedenej v prílohe č. 1 k zákonu (Sociálne služby a iné osobitné služby) financovanej čo i len z časti …

čl. I bod 100
Upravuje sa terminológia v nadväznosti na úpravy v § 164.

čl. I bod 101
V nadväznosti na doplnenie nového odseku 8 v ustanovení v § 170, ktorým sa komplexne upravuje podoba, v ktorej je možné doručiť námietky, sa vypúšťa úprava podoby na doručenie námietok, ktorá bola doteraz obsiahnutá v odseku 4.

čl. I bod 102
Navrhuje sa vypustenie povinnosti predkladať prílohy námietok, ktoré nie sú pre samotné konanie o námietkach nevyhnutne potrebné. Výsledok vybavenia žiadosti o nápravu, resp. samotná žiadosť o nápravu (ak ju kontrolovaný nevybavil v zákonnej lehote) je obsiahnutá v dokumentácii, ktorú predkladá kontrolovaný úradu podľa § 173. Zároveň uvedeným dochádza k zjednoteniu danej úpravy s ostatnými „sporovými“ revíznymi postupmi – žiadosťou o nápravu a odvolaním, pri ktorých takýto doklad nie je vyžadovaný.

čl. I bod 103
Prečíslovanie odsekov vzhľadom na vypustenie doterajšieho odseku 6, ktorý upravoval povinnosť navrhovateľa predkladať úradu prílohy námietok.

čl. I bod 104
Navrhovanou úpravou sa ustanovuje finančná hodnota zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti, pri ktorej nie je možné podať námietky proti postupu kontrolovaného pri zadávaní takejto zákazky.

čl. I bod 105
V súvislosti s nástupom povinnej elektronickej komunikácie v procesoch verejného obstarávania sa upravuje aj „forma“ podávania námietok, a to odlišne pre námietky, ktoré sa doručujú kontrolovanému a odlišne pre námietky doručované úradu. Predmetná odlišnosť spočíva v tom, že námietky môžu byť i naďalej úradu vždy doručované v listinnej podobe. Námietky doručované kontrolovanému však budú môcť byť doručované v listinnej podobe len vtedy, ak sa verejné obstarávanie, ktorého sa námietky týkajú, nerealizuje funkcionalitou informačného systému. Uvedená úprava má za cieľ odbúrať administratívnu záťaž a náklady na strane kontrolovaných subjektov spojené s povinnosťou zabezpečiť prijímanie listinných zásielok a zjednodušiť im tak administráciu procesu verejného obstarávania. Rovnako, ako aj pri žiadosti o nápravu, sa aj v súvislosti s elektronickou „formou“ podávania námietok podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov výslovne ustanovuje, že námietky podané takouto „formou“ sa považujú za doručené ich vložením …

čl. I bod 106
Uvedená úprava nadväzuje na vypustenie tzv. „dvojobálkového“ predkladania ponúk, v nadväznosti na čo dôjde k značnému zjednodušeniu úpravy začatia konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, ako aj k úprave účastníkov tohto konania. Podľa navrhovanej právnej úpravy bude konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok začínať už dňom doručenia námietok úradu. Osobitne sa upravuje okamih začatia konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe iného podnetu, ako sú námietky (konanie o kontrole). V zásade platí, že toto konanie sa začína dňom doručenia oznámenia úradu o začatí tohto konania kontrolovanému. Výnimku z tohto pravidla však bude predstavovať konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe tzv. povinného podnetu (t. j. prípady, kedy je kontrolovaný povinný podať úradu podnet na výkon kontroly ním zadávanej zákazky pred uzatvorením zmluvy). Predmetné konanie totiž bude začínať už doručením tohto podnetu úradu, a teda úrad v týchto prípadoch nebude povinný oznamovať začatie konania kontrolovanému. Zároveň sa upravuje lehota na zverejnenie informácie o začatí konania o preskúmanie …

čl. I bod 107
Navrhovaná zmena nadväzuje na zmenu začatia „námietkového konania“ – začína doručením námietok, úrad už nebude vyzývať kontrolovaného na doručenie dokumentácie a vyjadrenia k námietkam. Zjednocuje sa lehota na doručenie dokumentácie pre všetky konania (sedem dní – v aktuálnom zákone o verejnom obstarávaní je päť pracovných dní). Súčasne sa ustanovuje, že v prípade konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe tzv. povinného podnetu (t. j. prípady, kedy je kontrolovaný povinný podať úradu podnet na výkon kontroly ním zadávanej zákazky pred uzatvorením zmluvy) je kontrolovaný povinný doručiť úradu spolu s podnetom na výkon kontroly aj kompletnú dokumentáciu z použitého postupu zadávania zákazky v origináli. Úrad teda nebude musieť vyzývať kontrolovaného na doručenie dokumentácie po začatí konania, čím sa umožní rýchlejší a efektívnejší výkon kontroly. Naďalej však platí, že pokiaľ kontrolovaný túto svoju povinnosť nesplní, a teda nedoručí úradu spolu s podnetom aj kompletnú dokumentáciu, úrad bude musieť výkon kontroly prerušiť a nariadiť kontrolovanému predložiť kompletnú dokumentáciu, resp. jej chýbajúcu časť, čím sa …

čl. I bod 108
Úprava dôvodu na zastavenie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok nadväzuje na úpravu (vypustenie) príloh námietok podľa § 170 ods. 6, na základe čoho by k zastaveniu konania došlo len v prípade absentujúcich náležitostí námietok podľa § 170 ods. 5.Úprava zastavenia konania v prípadoch, pri ktorých podľa zákona nie je možné podať námietky, nadväzuje na prečíslovanie odsekov v § 170.

čl. I bod 109
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravy v § 164.

čl. I bod 110
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravy v § 170.

čl. I bod 111
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zosúladením vnútorných odkazov vzhľadom na úpravu § 171.

čl. I bod 112
Navrhovaná úprava reaguje na aplikačnú prax. Úrad totiž v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok rozhoduje o námietkach, ktoré podal uchádzač, resp. záujemca vo verejnom obstarávaní pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody (ďalej len „zmluvy“). Úrad námietky zamietne, ak nezistí porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré navrhovateľ napadol vo svojich námietkach a ktoré mohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania, inak nariadi odstrániť protiprávny stav, ku ktorému došlo v procese vereného obstarávania. Nariadenie odstránenia protiprávneho stavu v rozhodnutí úradu spočíva napr. v nariadení odstrániť diskriminačné podmienky a požiadavky uvedené v súťažných podkladoch, v naradení zrušiť rozhodnutie o vylúčení uchádzača, resp. záujemcu a znovu vyhodnotiť splnenie podmienok účasti, prípadne v nariadení znovu vyhodnotiť ponuky uchádzačov a pod. Proti rozhodnutiu úradu je možné podať odvolanie, o ktorom rozhoduje rada úradu a následne možno podať žalobu, o ktorej rozhoduje súd. Zatiaľ čo však o námietkach, ako aj o odvolaní, rozhoduje úrad, resp. rada úradu pred uzavretím zmluvy, rozhodnutie súdu o žalobe …

čl. I bod 113
Upravuje sa lehota na rozhodnutie úradu v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného. Ak ide o konanie, ktoré sa začína doručením námietok úradu alebo o konanie, ktoré sa začína doručením oznámenia úradu o začatí konania kontrolovanému, je táto lehota 30-dňová a plynie odo dňa doručenia kompletnej dokumentácie v origináli úradu. Ak ide o konanie na základe tzv. povinného podnetu kontrolovaného na výkon kontroly ním zadávanej zákazky pred uzatvorením zmluvy, je táto lehota 45-dňová, avšak plynie už od momentu doručenia podnetu na výkon kontroly úradu. Vzhľadom na chýbajúcu explicitnú právnu úpravu lehoty na rozhodnutie v prípade spoločného konania sa navrhuje výslovne upraviť, že táto lehota začína plynúť od doručenia kompletnej dokumentácie ku všetkým spojeným konaniam v origináli úradu. Môže ísť napr. o prípady, keď je úradu doručených v rovnakom alebo obdobnom čase viacero námietok proti postupu kontrolovaného v tom istom verejnom obstarávaní. Tiež môže ísť o spojenie „námietkového konania“ a konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe iného podnetu („kontrolórske konanie“), a …

čl. I bod 114
Ak úrad v záujme efektívnosti spojí viaceré konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného týkajúce sa toho istého verejného obstarávania (napr. konanie o námietkach proti podmienkam uvedených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania s konaním o námietkach proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch alebo konania o vylúčení viacerých uchádzačov alebo konanie o námietkach s konaním o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe iného podnetu ako námietky), úrad vydá jedno rozhodnutie, v ktorých rozhodne o všetkých námietkach, príp. aj o všetkých skutočnostiach, ktoré zistil v rámci tzv. kontroly („kontrolórske konanie“, t. j. o skutočnostiach nad rámec námietok zistených v rámci toho istého verejného obstarávania).

čl. I bod 115
Legislatívno-technická úprava, ktorej cieľom je zosúladenie terminológie so zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).

čl. I bod 116
Navrhovaná úprava súvisí so zavedením inštitútu zníženia pokuty ukladanej za správny delikt vo verejnom obstarávaní. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie, ktorým úrad pristúpi k uloženiu pokuty zníženej o 50 %, bude vydané na základe priznania porušenia zákona verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, proti tomuto rozhodnutiu nebude možné podať odvolanie.

čl. I bod 117
Rovnako ako v prípade prvostupňového návrhového konania sa taktiež v odvolacom konaní upravuje koncentračná zásada, ktorá vyžaduje predkladať dôkazy v lehote na podanie odvolania.

čl. I bod 118
Ustanovuje sa výška kaucie pri podaní odvolania proti rozhodnutiu úradu vo veci konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe iného podnetu ako sú námietky (tzv. konanie o kontrole) pri zákazke s nízkou hodnotou. Výška kaucie bude v týchto prípadoch rovnaká ako pri podlimitnej zákazke.

čl. I bod 119
Navrhovaná úprava súvisí s vypustením ustanovenia § 170 ods. 6.

čl. I bod 120
Upravuje sa koncentračná zásada v odvolacom konaní, ktorá predpokladá, že rada je viazaná obsahom podaného odvolania. Rada teda nie je povinná vyhľadávať odvolacie dôvody namiesto odvolateľa. Súčasne sa však v súlade so zásadou hospodárnosti konania ustanovuje, že, ak bolo odvolaním napadnuté rozhodnutie vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu alebo v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia, rada je povinná zistené nedostatky v rozhodnutí napraviť v odvolacom konaní. V navrhovanej úprave sa taktiež precizuje koncentračná zásada pre prípad ak rada nariadi ústne pojednávanie, v takom prípade môžu účastníci konania predkladať dôkazy a vyjadrenia vo veci do skončenia ústneho pojednávania.

čl. I bod 121 až 123
V nadväznosti na rozšírenie katalógu výnimiek z uplatňovania odkladných lehôt v prípade uzavretia zmluvy verejným obstarávateľom na základe rámcovej dohody uzavretej s viacerými subjektmi a taktiež pri uzavretí zmluvy v rámci dynamického nákupného systému sa rozširuje výpočet dôvodov neplatnosti zmluvy. Uvedené má v súlade s ustanoveniami smerníc 89/665/EHS, a 92/13/EHS slúžiť ako ekvivalentný prostriedok nápravy pre subjekty dotknuté postupom verejného obstarávateľa.

čl. I bod 124
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zosúladením vnútorných odkazov vzhľadom na úpravu § 181.

čl. I bod 125 až 128
V nadväznosti na navrhované zrušenie tzv. dvojobálkového systému a tým vyvolanú zmenu úpravy konania o námietkach nie je potrebné ani plnenie oznamovacích povinností v zmysle súčasného znenia § 166, ktorý sa na základe vyššie uvedeného vypúšťa. Z tohto dôvodu odpadá v zákone aj potreba zotrvania správnych deliktov súvisiacich s neplnením predmetných povinností. V rámci úpravy správnych deliktov, pri ktorých je ustanovená sankcia rozpätím, došlo k úprave katalógu týchto správnych deliktov. Filozoficky je nový koncept postavený na tom, že správne delikty, ktoré sa týkajú priamo priebehu zadávania zákazky alebo koncesie, sú zastrešené všeobecnou skutkovou podstatou, ktorej súčasťou je materiálny znak vyjadrený vplyvom porušenia pravidiel verejného obstarávania na výsledok verejného obstarávania. Úprava ostatných správnych deliktov sa prevažne vzťahuje na porušenia povinností, ktoré priamo nesúvisia s priebehom zadávania zákazky alebo koncesie, pričom v prípade týchto správnych deliktov nie je znakom ich skutkovej podstaty vplyv na výsledok verejného obstarávania (napr. porušenie archivačnej povinnosti, porušenie povinnosti vystaviť referenciu). V rámci navrhovanej právnej úpravy došlo taktiež …

čl. I bod 129 až 131
V nadväznosti na novokoncipovanú povinnosť pre uchádzačov identifikovať v ponuke externé subjekty, ktoré uchádzač pri vypracovaní ponuky využil, sa zavádza pre prípad porušenia tejto povinnosti nová skutková podstata správneho deliktu. Ďalej sa navrhovanou právnou úpravou umožňuje vyvodenie deliktuálnej a priestupkovej zodpovednosti voči zainteresovanej osobe, ktorá neoznámi svoj konflikt záujmov (napr. vo vzťahu k uchádzačovi) verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi. Zainteresovanou osobou podľa § 23 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní je zamestnanec (verejného) obstarávateľa, ktorý sa podieľa na príprave alebo realizácii verejného obstarávania alebo iná osoba, ktorá poskytuje (verejnému) obstarávateľovi podpornú činnosť vo verejnom obstarávaní a ktorá sa podieľa na príprave alebo realizácii verejného obstarávania alebo osoba s rozhodovacími právomocami (verejného) obstarávateľa, ktorá môže ovplyvniť výsledok verejného obstarávania bez toho, aby sa nevyhnutne podieľala na jeho príprave alebo realizácii. V súvislosti s konfliktom záujmov zákon o verejnom obstarávaní doposiaľ sankcionoval len (verejného) obstarávateľa za porušenie povinnosti podľa § 23 ods. 5, teda ak (verejný) obstarávateľ zistil konflikt záujmov zainteresovanej osoby a …

čl. I bod 132
Navrhovaná úprava reaguje na aplikačnú prax. Úrad totiž v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok rozhoduje o námietkach, ktoré podal uchádzač, resp. záujemca vo verejnom obstarávaní pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody (ďalej len „zmluvy“). Úrad námietky zamietne, ak nezistí porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré navrhovateľ napadol vo svojich námietkach a ktoré mohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania, inak nariadi odstrániť protiprávny stav, ku ktorému došlo v procese vereného obstarávania. Nariadenie odstránenia protiprávneho stavu v rozhodnutí úradu spočíva napr. v nariadení odstrániť diskriminačné podmienky a požiadavky uvedené v súťažných podkladoch, v naradení zrušiť rozhodnutie o vylúčení uchádzača, resp. záujemcu a znovu vyhodnotiť splnenie podmienok účasti, prípadne v nariadení znovu vyhodnotiť ponuky uchádzačov a pod. Proti rozhodnutiu úradu je možné podať odvolanie, o ktorom rozhoduje rada úradu a následne možno podať žalobu, o ktorej rozhoduje súd. Zatiaľ čo však o námietkach, ako aj o odvolaní, rozhoduje úrad, resp. rada úradu pred uzavretím zmluvy, rozhodnutie súdu o žalobe …

čl. I bod 133
Úprava prechodných ustanovení. V prípade zmeny zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy uskutočňovanej podľa § 18 zákona o verejnom obstarávaní absencia osobitných prechodných ustanovení znamená, že po nadobudnutí účinnosti tohto zákona verejní obstarávatelia a obstarávatelia pri akejkoľvek zmene postupujú podľa novozavedených pravidiel, a to napríklad bez ohľadu na to, či pôvodná zmluva, rámcová dohoda alebo koncesná zmluva bola výsledkom verejného obstarávania vyhláseného alebo preukázateľne začatého pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona alebo nie.

čl. I bod 134
Úprava zrušovacích ustanovení.

čl. I bod 135
Ustanovuje sa, že stravovanie zamestnancov prostredníctvom stravných poukážok emitovaných osobou, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, nespadá do kategórie hotelových a reštauračných služieb podľa prílohy č. 1 k zákonu „Sociálne a iné osobitné služby.“

čl. II
Vzhľadom na to, že súčasnú výšku súdnych poplatkov možno považovať za neprimerane vysokú, čo podporuje aj skutočnosť, že doposiaľ nedošlo k podaniu žiadnej takejto žaloby, navrhuje sa upraviť ich výšku.

čl. III
Úrad pre verejné obstarávanie v rámci výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním v zmysle § 167 a nasl. zákona o verejnom obstarávaní posudzuje dodržiavanie princípov transparentnosti a rovnakého zaobchádzania vo verejnom obstarávaní a zároveň posudzuje rôzne situácie prípadných konfliktov záujmov osôb zainteresovaných vo verejnom obstarávaní. Podľa § 23 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní konflikt záujmov zahŕňa najmä situáciu, ak zainteresovaná osoba, ktorá môže ovplyvniť výsledok alebo priebeh verejného obstarávania, má priamy alebo nepriamy finančný záujem, ekonomický záujem alebo iný osobný záujem, ktorý možno považovať za ohrozenie jej nestrannosti a nezávislosti v súvislosti s verejným obstarávaním. Konflikt záujmov a s tým súvisiace rôzne machinácie vo verejnom obstarávaní považuje za jeden z hlavných problémov verejného obstarávania v Slovenskej republike aj Európska komisia (napr. dokument „Správa o krajine za rok 2016 – Slovensko“ z 26. 2. 2016). Európska komisia zároveň opakovane konštatuje, cit. „kontrolné mechanizmy a mechanizmy transparentnosti pri verejnom obstarávaní nie sú plne funkčné“ (dokument „Správa o krajine za rok 2017 – …

čl. IV
Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečiť poskytovanie súčinnosti zo strany zdravotných poisťovní v súvislosti s rozhodovaním úradu o vyčiarknutí zo zoznamu hospodárskych subjektov. Neexistencia nedoplatkov na zdravotnom poistení je podmienkou účasti vo verejnom obstarávaní, pričom uvedená skutočnosť sa preukazuje aj pri zápise do zoznamu hospodárskych subjektov. Úrad jej aktuálnosť preveruje, pričom zo strany zdravotných poisťovní sa stretáva s odmietnutím poskytnutia požadovaných informácií z titulu, že nie je oprávneným subjektom.

čl. V
Úprava účinnosti zákona. V Bratislave, 22. augusta 2018 Peter Pellegrini predseda vlády Slovenskej republiky Miroslav Hlivák predseda Úradu pre verejné obstarávanie