Zákon č. 247/2024 Z. z. Zákon o príspevkoch poskytovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Vláda Slovenskej republiky predkladá návrh zákona o príspevkoch poskytovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) v nadväznosti na nové nariadenia Európskej únie, ktoré upravujú novú Spoločnú poľnohospodársku politiku Európskej únie (ďalej len „poľnohospodárska politika“), a to s ohľadom na projektové intervencie v záujme rozvoja vidieka na roky 2023 – 2027.
Pre oblasť poľnohospodárskej politiky sa v roku 2023 začalo nové programové obdobie, ktorým dochádza k zmene viacerých pravidiel implementácie Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (ďalej len „poľnohospodársky fond“) a Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (ďalej len „záručný fond“), ktoré sú upravené v nových nariadeniach Európskej únie, predovšetkým v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021) v platnom znení [ďalej len „nariadenie (EÚ) 2021/2115“] a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116 z 2. decembra 2021 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021) v platnom znení [ďalej len „nariadenie (EÚ) 2021/2116“], ktoré sú účinné od 7. decembra 2021. V rámci slovenského právneho poriadku je potrebné na tieto zmeny reagovať a nastaviť relevantné riadiace, implementačné a kontrolné mechanizmy v podmienkach Slovenskej republiky.
Cieľom návrhu zákona je vytvoriť vnútroštátny právny základ nadväzujúci na príslušné nariadenia Európskej únie, ktoré upravujú novú poľnohospodársku politiku, a to s ohľadom na projektové intervencie v záujme rozvoja vidieka na roky 2023 – 2027. Návrh zákona ustanovuje postavenie a pôsobnosť jednotlivých orgánov štátnej správy v procese využívania finančných prostriedkov na projektové intervencie v záujme rozvoja vidieka na roky 2023 – 2027 z poľnohospodárskeho fondu. Návrh zákona okrem ustanovenia úloh jednotlivým subjektom zapojeným do implementácie ustanovuje základné princípy a procesy riadenia a kontroly poskytovania finančných prostriedkov vo forme nenávratnej finančnej pomoci (príspevok) a finančných prostriedkov vo forme návratnej finančnej pomoci alebo vo forme návratnej finančnej pomoci a nenávratnej finančnej pomoci (príspevok na finančný nástroj) na projektové intervencie v rámci Strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023 - 2027 (ďalej len „strategický plán“), ako aj poskytovania technickej pomoci z poľnohospodárskeho fondu (ďalej len „technická pomoc“). Návrh zákona tiež obsahuje procesné ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na rozhodovanie o žiadosti o poskytnutie príspevku. Rovnako sa navrhuje aj úprava pre príspevok na finančný nástroj. Návrh zákona upravuje aj proces vysporiadania finančných vzťahov a konflikt záujmov.
Pri tvorbe návrhu zákona sa vychádzalo predovšetkým z doterajšej praxe, a teda z pravidiel a postupov, ktoré boli pre poskytovanie projektových podpôr v rámci Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky 2014 – 2022 ustanovené v zákone č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych investičných a štrukturálnych fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 292/2014 Z. z.“). Návrh zákona zásadne nemá za cieľ vytvárať nové procesy a postupy, ale na základe aplikačnej praxe a skúseností precizovať doterajšie procesy a postupy a upraviť to, čo v praxi pri poskytovaní príspevkov na projektové podpory spôsobovalo nejasnosti a komplikácie. Tento prístup sa zvolil aj preto, že nie je žiaduce, aby Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo pôdohospodárstva“) alebo Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej len „platobná agentúra“) zaťažovali žiadateľov a prijímateľov „niečím novým a nepoznaným“. Pre úplnosť je potrebné dodať, že myšlienka samostatného zákona pre projektové intervencie v rámci strategického plánu bola konzultovaná aj s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, ktoré s týmto prístupom súhlasilo.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právom Európskej únie.
Návrh zákona bude mať pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na limit verejných výdavkov, vplyv na informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie, vplyv na služby verejnej správy pre občana a ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Doložka zlučiteľnosti
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona o príspevkoch poskytovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
v primárnom práve
Čl. 4, čl. 38 až 44, čl. 107 až 109, čl. 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016).
v sekundárnom práve
nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 1), gestor: Úrad vlády Slovenskej republiky,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013) v platnom znení, gestor: Úrad vlády Slovenskej republiky,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016), gestor: Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021) v platnom znení, gestor: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018) v platnom znení; gestor: Ministerstvo financií Slovenskej republiky,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021) v platnom znení, gestor: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116 z 2. decembra 2021 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021) v platnom znení, gestor: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky,
vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/128 z 21. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116 vzhľadom na platobné agentúry a ostatné orgány, finančné riadenie, schvaľovanie účtov, kontroly, zábezpeky a transparentnosť (Ú. v. EÚ L 20, 31.1.2022) v platnom znení, gestor: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky,
delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2024/205 z 18. decembra 2023, ktorým sa do nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116 dopĺňajú osobitné ustanovenia o oznamovaní nezrovnalostí týkajúcich sa Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a ktorým sa zrušuje delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1971 (Ú. v. EÚ L, 2024/205, 29.2.2024), gestor: nebol určený,
vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2024/206 z 18. decembra 2023, ktorým sa stanovuje frekvencia a formát oznamovania nezrovnalostí podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116 týkajúcich sa Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1975 (Ú. v. EÚ L, 2024/206, 29.2.2024), gestor: nebol určený.
nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) lehota na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitná lehota účinnosti jeho ustanovení:
Predloženým návrhom zákona o príspevkoch poskytovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nepreberá právny akt Európskej únie.
b) informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie:
Proti Slovenskej republike nebolo začaté žiadne z uvedených konaní.
c) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav:
Predloženým návrhom zákona o príspevkoch poskytovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nepreberá právny akt Európskej únie.
5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
Úplne.
Doložka vybraných vplyvov
Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona o príspevkoch poskytovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Vláda Slovenskej republiky
Charakter predkladaného materiálu
☐
Materiál nelegislatívnej povahy
☒
Materiál legislatívnej povahy
☒
Transpozícia/ implementácia práva EÚ
V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:
Implementované predpisy:
1. Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 1).
2. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013) v platnom znení.
3. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018) v platnom znení.
4. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021) v platnom znení.
5. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021) v platnom znení.
6. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116 z 2. decembra 2021 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021) v platnom znení.
7. Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/128 z 21. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116 vzhľadom na platobné agentúry a ostatné orgány, finančné riadenie, schvaľovanie účtov, kontroly, zábezpeky a transparentnosť (Ú. v. EÚ L 20, 31.1.2022) v platnom znení.
8. Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2024/205 z 18. decembra 2023, ktorým sa do nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116 dopĺňajú osobitné ustanovenia o oznamovaní nezrovnalostí týkajúcich sa Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a ktorým sa zrušuje delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1971 (Ú. v. EÚ L, 2024/205, 29.2.2024).
9. Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2024/206 z 18. decembra 2023, ktorým sa stanovuje frekvencia a formát oznamovania nezrovnalostí podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116 týkajúcich sa Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1975 (Ú. v. EÚ L, 2024/206, 29.2.2024).
Termín začiatku a ukončenia PPK
29. november 2023 – 8. december 2023
Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie
január 2024
Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
apríl 2024
Definovanie problému
Pre oblasť Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie sa v roku 2023 začalo nové programové obdobie, ktorým dochádza k zmene viacerých pravidiel implementácie Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, ktoré sú upravené v nových nariadeniach Európskej únie účinných od 7. decembra 2021. V rámci slovenského právneho poriadku je potrebné na tieto zmeny reagovať a nastaviť relevantné riadiace, implementačné a kontrolné mechanizmy v podmienkach Slovenskej republiky.
Ciele a výsledný stav
Cieľom predkladaného návrhu zákona je nastaviť právne prostredie pre implementáciu nariadení Európskej únie pre nové programové obdobie Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie na roky 2023 - 2027 v podmienkach Slovenskej republiky, a to s ohľadom na projektové intervencie v záujme rozvoja vidieka. Návrh zákona ustanovuje postavenie a právomoci jednotlivých orgánov verejnej správy v procese využívania finančných prostriedkov na projektové intervencie v záujme rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Predkladaný návrh zákona okrem ustanovenia úloh jednotlivých subjektov zapojených do implementácie ustanovuje základné princípy a procesy riadenia a kontroly poskytovania príspevku, vrátane návratnej formy pomoci a technickej pomoci, a obsahuje tiež procesné ustanovenia pri rozhodovaní o žiadosti o poskytnutie príspevku. Návrh zákona upravuje aj proces vysporiadania finančných vzťahov v prípade, ak je prijímateľ povinný vrátiť príspevok alebo jeho časť. Návrh zákona taktiež upravuje konflikt záujmov v procese poskytovania príspevku na projektové intervencie v záujme rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka.
Dotknuté subjekty
Subjekty zapojené do implementácie Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka.
Žiadatelia a prijímatelia príspevku z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka.
Alternatívne riešenia
Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?
Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.
Absencia právneho predpisu by znamenala nemožnosť poskytovania nenávratného finančného príspevku pre prijímateľov a príspevku na finančný nástroj pre konečných prijímateľov z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v programovom období 2023 - 2027, čo by viedlo k nečerpaniu finančných prostriedkov alokovaných pre Slovensko z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v programovom období 2023 - 2027 vrátane národného spolufinancovania a následne k nesplneniu cieľov zameraných na zlepšenie udržateľného rozvoja pôdohospodárstva a vidieka na Slovensku určených v Strategickom pláne spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023 – 2027, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila dňa 10.2.2022, a následne Európska komisia dňa 24.11.2022.
Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
☐ Áno
☒ Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
Transpozícia/implementácia práva EÚ
Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.
☐ Áno ☒ Nie
Preskúmanie účelnosti
Účelnosť bude preskúmaná priebežne po nadobudnutí účinnosti na základe súboru ukazovateľov zahŕňajúcich počet prijímateľov a celkovú sumu podporených projektov, najmä v kontexte dvojročného preskúmania výkonnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie v zmysle výkonnostného rámca ustanoveného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021) v platnom znení.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.
*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.
Vybrané vplyvy materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho
vplyvu
☐
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu
☐
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***
☐
Áno
☐
Nie
Vplyvy na limit verejných výdavkov
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
Mechanizmus znižovania byrokracie
a nákladov sa uplatňuje:
☐
Áno
☒
Nie
Sociálne vplyvy
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
☐
Áno
☒
Nie
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Poznámky
Návrh predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, keďže sa predkladá aj s cieľom podporiť podnikanie v poľnohospodárstve prostredníctvom projektov zameraných na ich rozvoj.
Za negatívny vplyv na podnikateľské subjekty v spojitosti s predkladaným návrhom zákona možno považovať novú reguláciu „vykonávanie finančných nástrojov“, ktorá mení administratívne náklady podnikateľských subjektov ako konečných prijímateľov. Regulácia - uzavretie zmluvy na poskytnutie príspevku na finančný nástroj – spadá pod výnimku z mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.
Pre 4. programové obdobie Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie (2023-2027) bol vypracovaný Strategický plán spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023 – 2027, ktorý pokrýva nielen intervencie v záujme rozvoja vidieka, ale aj priame platby a trhové podpory (s niektorými výnimkami, napríklad v rámci trhovo orientovaných výdavkov okrem školských programov). Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie bude naďalej založená na dvoch fondoch, t. j. priame platby spolu so sektorovými intervenciami budú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (I. pilier Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie ) a intervencie na rozvoj vidieka budú financované z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (II. pilier Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie). V rámci Strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie sa predpokladá podpora v celkovom objeme 4 306 913 828 eur, z toho zo zdrojov EÚ vo výške 3 398 602 578 eur a zo zdrojov ŠR v objeme 908 311 250 eur. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky má uvedené finančné prostriedky zabezpečené v rozpočte kapitoly na celé 4. programové obdobie na roky 2023 – 2027. Návrh zákona sa týka (projektových) intervencií v záujme rozvoja vidieka, takže vplyv na rozpočet verejnej správy už bol riešený v rámci Strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023 – 2027 (LP/2022/2 Strategický plán Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023-2027 – návrh).
Predkladaným návrhom sa nepredpokladá žiadny vplyv na informatizáciu spoločnosti podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, pretože sa nevytvárajú ani nemenia konkrétne služby, informačné systémy a neukladajú sa ani nové povinnosti.
Predkladaným návrhom na nepredpokladajú vplyvy na služby verejnej správy pre občana, sociálne vplyvy, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Kontakt na spracovateľa
Mgr. Ingrid Kociánová, [email protected]
Poverená vykonávaním funkcie riaditeľky odboru Riadiaceho orgánu Programu rozvoja vidieka, sekcia rozvoja vidieka a priamych platieb
JUDr. Milan Sejna [email protected]
Oddelenie projektových podpôr Programu rozvoja vidieka, odbor Riadiaceho orgánu Programu rozvoja vidieka, sekcia rozvoja vidieka a priamych platieb
Zdroje
Podklady pre prípravu návrhu zákona vypracovali zamestnanci Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v spolupráci so zamestnancami Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Na prípravu zákona bola zriadená pracovná skupina pozostávajúca zo zástupcov relevantných organizačných útvarov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ako aj relevantných útvarov Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktorí majú v súčasnosti v gescii implementáciu aktuálneho Programu rozvoja vidieka SR 2014 – 2022. Neformálna komunikácia prebiehala aj s ministerstvami, ktoré sa podieľajú sa na implementácii európskych štrukturálnych a investičných fondov v programovom období 2014 – 2020.
Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 275/2023
(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)
☐ Súhlasné
☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
☒ Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
K doložke vybraných vplyvov
Komisia odporúča predkladateľovi dopracovať bod 5 Alternatívne riešenia.
Odôvodnenie: Bod 5 je v zmysle JM povinným údajom, predkladateľ má uviesť minimálne nulový variant t. j. stav, ak by sa návrh zmien predkladaných v návrhu zákona nerealizoval.
Vyhodnotenie: bod 5 Alternatívne riešenia: dopracované a doplnené.
K vplyvom na podnikateľské prostredie
Komisia žiada predkladateľa o vyznačenie aj negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie v doložke vybraných vplyvov. (Vyznačenie mechanizmu sa však ponechá ako „nie“)
Odôvodnenie: Predkladateľ sám vyčísluje negatívny vplyv v súvislosti s uzavretím zmluvy na poskytnutie príspevku na finančný nástroj
Vyhodnotenie: vyznačený negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie:
Komisia žiada predkladateľa, aby v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie presunul reguláciu uvedenú v časti 3.1 do časti 3.4.
Odôvodnenie: Regulácia - uzavretie zmluvy na poskytnutie príspevku na finančný nástroj – spadá pod výnimku z mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov a teda je potrebné, aby bola uvedená len v časti 3.4. Iné vplyvy na podnikateľské prostredie
Kvantifikácie aj kvalitatívny popis je preto potrebné presunúť z časti 3.1 do časti 3.4. analýzy.
Vyhodnotenie: predmetný kvalitatívny aj kvantitatívny popis presunutý do časti 3.4 analýzy.
K vplyvom na informatizáciu spoločnosti
Komisia nesúhlasí s tvrdením predkladateľa, že predmetný návrh zákona nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti. V §43 návrhu zákona je spomínaný Informačný a monitorovací systém, kde nie je jasné, ako a kedy bol alebo bude vybudovaný. Keďže ale ide o návrh nového zákona, Komisia má za to, že tento systém nie je zatiaľ upravený/spomenutý v inej právnej norme a preto predstavuje pri tomto materiály vplyv na informatizáciu spoločnosti. Z uvedeného dôvodu je nutné vyznačiť pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a vypracovať analýzu vplyvov.
Vyhodnotenie: Predkladateľ nemôže akceptovať pripomienku. V § 43 návrhu zákona je spomínaný informačný systém a monitorovací systém, ktorým je tzv. AGIS PRV, ktorého správcom a prevádzkovateľom je Pôdohospodárska platobná agentúra. Tento systém už bol upravený/spomenutý v inej právnej norme, a síce v § 49 ods. 5 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na základe uvedeného má tak predkladateľ za to, že nie je potrebné vyznačiť pozitívny vplyv na informatizáciu a vypracovať analýzu vplyvov.
K vplyvom na životné prostredie
Vzhľadom na to, že sú v Doložke vybraných vplyvov vyznačené a popísané pozitívne vplyvy na životné prostredie, Komisia žiada vypracovať súvisiacu analýzu vplyvov.
Pokiaľ sú pri prekladanom materiály identifikované pozitívne alebo negatívne vplyvy, tak je podľa Jednotnej metodiky nevyhnutné vypracovať aj príslušnú analýzu. Komisia si je vedomá, že v súčasnosti niektoré vplyvy nie je možné kvantifikovať, je však potrebné ich v Analýze vplyvov na životné prostredie vecne popísať a uviesť v akej fáze a akým spôsobom budú vplyvy v neskoršej fáze kvantifikované.
Vyhodnotenie: V zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov“) je Strategický plán spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023 – 2027 strategickým dokumentom s celoštátnym dosahom. Strategický plán spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023 – 2027 bol predmetom riadneho procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorý bol ukončený vydaným odporúčacím stanoviskom MŽP SR č. 2225/2023-11.1.1/pb, 2638/2023 zo dňa 16. 01. 2023. Všetky oprávnené činnosti podporované Strategickým plánom spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023 – 2027 musia byť v súlade s ostatnými strategickými dokumentmi podľa zákona o posudzovaní vplyvov (napríklad územné plány), ktoré rovnako ako Strategický plán spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023 – 2027 podliehajú konaniam podľa zákona o posudzovaní vplyvov, vrátane a činností uvedených v prílohe č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov. Vzhľadom na uvedené, a vzhľadom na pripomienku Komisie dospel predkladateľ k záveru, že samotný zákon nebude mať vplyv na životné prostredie; tento vplyv bude mať Strategický plán spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023 – 2027. Samotný zákon je normou ktorá upravuje podmienky a postupy pri poskytovaní príspevkov a príspevkov na finančný nástroj z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v rámci (projektových) intervencií v záujme rozvoja vidieka, preto mení v bode 9 vplyvy na životné prostredie na žiadne.
Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)
☐ Súhlasné
☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
☐ Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
Názov materiálu: Návrh zákona o príspevkoch poskytovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Predkladateľ: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
3.1 Náklady regulácie
3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov, náklady goldplatingu na podnikateľské prostredie.
Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na webovom sídle MH SR, (ďalej len „Kalkulačka nákladov“):
TYP NÁKLADOV
Zvýšenie nákladov v € na PP
Zníženie nákladov v € na PP
A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality
B. Iné poplatky
C. Sankcie a pokuty
D. Nepriame finančné náklady
E. Administratívne náklady
Spolu = A+B+C+D+E
Harmonizácia práva EÚ
Zvýšenie nákladov v € na PP
Zníženie nákladov v € na PP
F. Úplná harmonizácia práva EÚ (okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)
G. Goldplating
VÝPOČET PRAVIDLA 1in 2out:
IN
OUT
H. Náklady okrem výnimiek = B+D+E-F
3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov
Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):
P.č.
Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP a dôvod ponechania nákladov na PP, ktoré sú goldplatingom)
Číslo normy (zákona, vyhlášky a pod.)
Lokalizácia (§, ods., čl.,...)
Pôvod regulácie: SK/EÚ úplná harm./
Goldplating
Účinnosť regulácie
Kategória dotk. subjektov
Počet
dotk. subjektov spolu
Vplyv na 1 podnik. v €
Vplyv na kateg. dotk. subjekt. v €
Druh vplyvu In (zvyšuje náklady) /
Out (znižuje náklady)
/ Nemení sa
1in
2out celkom
Goldplating celkom
3.1.3 Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov
Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak sú dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Sankcie, D. Nepriame finančné náklady, E. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.
3.1.4 Odôvodnenie goldplatingu podľa bodu 4 časti III jednotnej metodiky a ďalšie doplňujúce informácie
Požadované informácie uveďte osobitne ku každému identifikovanému goldplatingu (ku každej hodnotenej regulácii s goldplatingom osobitne).
Uveďte odôvodnenie goldplatingu z hľadiska jeho nespochybniteľnej nevyhnutnosti. Odôvodnenie doložte dôkladným hodnotením prínosov a nákladov. Uveďte zvážené alternatívne riešenia.
Zároveň uveďte konkrétne informácie súvisiace s kategóriou goldplatingu podľa jednotnej metodiky, najmä: na aké subjekty sa nad rámec navrhuje rozšíriť pôsobnosť smernice a z akého dôvodu; aké požiadavky sa navyšujú a na aké subjekty nad rámec minimálnych požiadaviek smernice; aká menej prísnejšia výnimka alebo úprava vyplývajúca zo smernice nebola využitá a prečo; z akého dôvodu sa navrhujú prísnejšie sankčné režimy; z akého dôvodu sa navrhuje skoršia transpozícia; z akého dôvodu sa ponechávajú v platnosti už existujúce prísnejšie vnútroštátne požiadavky.
Využitie goldplatingu pri transpozícii alebo implementácii legislatívy EÚ je v zásade nežiadúce, keďže takýto postup môže viesť k zníženiu konkurencieschopnosti domácich podnikov v porovnaní s podnikmi z krajín, kde právne predpisy nie sú natoľko prísne. Využitie goldplatingu predkladateľom je preto prípustné iba vo výnimočných prípadoch, riadne odôvodnených a vysvetlených v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie z hľadiska jeho nevyhnutnosti, spoločenského významu, nákladov, prekonzultovaných s dotknutými podnikateľmi a posúdených Komisiou.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním
Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.
Predbežná informácia bola zverejnená v právnom informačnom systéme Slov-Lex dňa 19. 09. 2023:
https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/PI/2023/276
Podklad pre konzultácie bol zverejnený na stránke MPRV SR dňa 27. 09. 2023: https://www.mpsr.sk/aktualne/podklad-pre-konzultacie/18917/
Do prípravy právneho predpisu sa nezapojil žiadny subjekt.
Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.
Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.
Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.
3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu
Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?
Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?
Strategický plán spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023-2027 (ďalej len „strategický plán“) cieli na vyššiu podporu produkcie ovocia a zeleniny a produktov živočíšnej výroby, udržateľného hospodárenia, podporu malých a mladých poľnohospodárov, zvýšená podpora ide aj do oblastí so znevýhodnenými prírodnými podmienkami. Slovensko má jednu z najvyšších koncentrácií veľkých poľnohospodárskych podnikov v rámci Európskej únie. Priemerná veľkosť poľnohospodárskeho podniku je 80,7 ha a priemerná veľkosť poľnohospodárskeho podniku podporeného z prostriedkov Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie je 101 ha, čo je 5 násobne viac ako priemer Európskej únie. Generačná obnova je nevyhnutná pre zachovanie poľnohospodárskej výroby. Vekový priemer pracovníkov v poľnohospodárstve je vyšší ako v ostatných odvetviach hospodárstva.
V II. pilieri Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie budú projekty pre tieto skupiny poľnohospodárov zvýhodnené bodovo alebo vyššou intenzitou pomoci (nižšou mierou spolufinancovania žiadateľa).
Projektové intervencie v záujme rozvoja vidieka v rámci strategického plánu pre uvedené skupiny poľnohospodárov budú napríklad produktívne investície v poľnohospodárskych podnikoch – mladý poľnohospodár, investície do biohospodárstva, získavanie a udržanie mladých poľnohospodárov.
Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?
Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie sa aplikuje vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Členské štáty Európskej únie sa riadia rovnakým legislatívnym rámcom Európskej únie a majú možnosť prispôsobiť si strategický plán vlastným vnútorným podmienkam. V súčasnosti nie je možné vyhodnotiť vplyvy intervencií v záujme rozvoja vidieka spolufinancovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka na konkurencieschopnosť Slovenska v rámci Európskej únie.
Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?
Jedným zo základných cieľov Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie je podpora investícií do potravinárstva, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a do rozvoja vidieka. Predpokladaná celková finančná alokácia z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka vo forme projektových intervencií v rámci strategického plánu predstavuje viac ako 626 mil. eur.
Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?
Medzi cieľmi Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie je zaradený prierezový cieľ s alokáciou 30 mil. eur: Modernizácia sektora prostredníctvom podpory a spoločného využívania poznatkov, inovácií a digitalizácie v pôdohospodárstve a vo vidieckych oblastiach. V rámci tohto cieľa bude podporená aj modernizácia AKIS (Agricultural Knowledge and Innovation System – Poľnohospodársky vedomostný a inovačný systém). AKIS tvorí hlavný pilier výmeny poznatkov v sektore poľnohospodárstva a spracovania výrobkov a lesného hospodárstva. Dôraz bude kladený na lepšie zapojenie vzdelávacích a výskumných inštitúcií a vyššiu kvalitu poskytovaného vzdelávania a poradenstva.
AKIS je prierezový cieľ a preto každá z intervencií by mala k jeho napĺňaniu prispievať. Špecificky a veľmi exaktne však bude podporovať vytváranie Inovatívnych partnerstiev (tzv. EIP), vzdelávacích projektov a poradenstva, t. j.: OS EIP - 14 mil. EUR; prenos inovácií a poznatkov vo forme vzdelávania - 10 mil. EUR; prenos inovácií a poznatkov formou poradenstva - 4 mil. EUR; AKIS (digitálna platforma - v rámci technickej pomoci) - 2 mil. EUR.
Z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka sa v rámci strategického plánu spolufinancuje osem typov intervencií v záujme rozvoja vidieka a technická pomoc, ktorou sa podporujú akcie potrebné na efektívnu správu a implementáciu podpory v súvislosti so strategickým plánom. Intervencia Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v záujme rozvoja vidieka „Výmena vedomostí a šírenie informácií“ je implementovaná cez prenos inovácií a poznatkov formou vzdelávania a taktiež prenos inovácií a poznatkov formou poradenstva.
Ak bol identifikovaný goldplating, prispieva k zníženiu konkurencieschopnosti a produktivity? Akým spôsobom?
Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?
Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie vytvára v rámci možností spoločných podmienok Európskej únie čo najlepšie podmienky pre rozvoj poľnohospodárstva, potravinárstva, lesníctva a vidieka na Slovensku. Na tento účel bola vypracovaná analýza SWOT a na jej základe identifikácia potrieb, ktoré predstavovali vstup do prípravy strategického plánu. Na základe uvedeného sa určili aj projektové intervencie v záujme rozvoja vidieka.
Konkurencieschopnosť:
Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:
x zvyšuje ☐ nemení ☐ znižuje
Produktivita:
Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?
Posúdenie efektivity projektových intervencií v záujme rozvoja vidieka je možné na základe ex-post analýz vybraného zámeru, kde predmetom hodnotenia sú vplyvy (efekty) realizovaných projektov a efektivita a účinnosť vynaložených nákladov. Je ale predpoklad, že efektom projektových intervencií na podnikovej úrovni je vybudovanie alebo obnova kapitálu, zvýšenie produktivity alebo zamestnanosti.
Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:
x zvyšuje ☐ nemení ☐ znižuje
3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie
Ak má materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či už pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:
vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sú sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;
regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;
iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.,
Cieľom predkladaného návrhu zákona je nastaviť právne prostredie pre implementáciu príslušných nariadení Európskej únie pre programové obdobie Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie na roky 2023 - 2027 v podmienkach Slovenskej republiky, a to s ohľadom na projektové intervencie v záujme rozvoja vidieka.
Prijímateľov finančnej podpory možno rozdeliť na:
A. Prijímateľov zo súkromného sektora
Medzi prijímateľov zo súkromného sektora patria subjekty, ktoré nespadajú pod definíciu subjektov verejnej správy podľa § 3 zákona č. 523/2004 Z. z., t. j.:
1. fyzické osoby a
2. právnické osoby.
B. Prijímateľov z verejnej správy
subjekty ústrednej správy:
štátne rozpočtové organizácie,
štátne príspevkové organizácie,
iné subjekty, ktoré sú zapísané v registri organizácií vedených Štatistickým úradom SR podľa § 19 až 21 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov;
subjekty územnej samosprávy:
obce.
Predkladaný materiál vytvára novú reguláciu „vykonávanie finančných nástrojov“, ktorá mení administratívne náklady podnikateľských subjektov ako konečných prijímateľov. Predmetný návrh zákona nevytvára zmeny v priamych finančných nákladoch a v nepriamych finančných nákladoch a v ostatných administratívnych úkonoch (a s tým súvisiacich nákladoch) v porovnaní s procesom poskytovania projektových podpôr podľa v súčasnosti platného zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, keďže sa predkladá aj s cieľom podporiť podnikanie v poľnohospodárstve prostredníctvom projektov zameraných na ich rozvoj. Podpora investícií a ďalších rozvojových aktivít a podpora spolupráce v oblasti výmeny vedomostí a šírenia informácií umožní prijímateľom zvýšiť konkurencieschopnosť na trhu a tým stimulovať rozvoj podnikateľských aktivít, ktoré majú pozitívne ekonomické, sociálne a environmentálne vplyvy na poľnohospodárstvo aj na vidiek.
Kvantifikácie aj kvalitatívny popis negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie v súvislosti s uzavretím zmluvy na poskytnutie príspevku na finančný nástroj je nasledovný:
Regulácia - uzavretie zmluvy na poskytnutie príspevku na finančný nástroj – spadá pod výnimku z mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.
Finančným nástrojom je mechanizmus podľa osobitného predpisu, prostredníctvom ktorého sa poskytujú finančné prostriedky konečným prijímateľom; finančné prostriedky poskytované pri vykonávaní finančného nástroja sú návratnou formou príspevku alebo kombináciou návratnej a nenávratnej formy príspevku, pričom ak sa kombinuje návratná a nenávratná forma podpory v jednej operácii finančného nástroja v rámci jednej zmluvy o financovaní, mechanizmus jej poskytovania sa riadi pravidlami poskytovania návratnej formy príspevku. Poskytovateľ príspevku na finančný nástroj poskytuje príspevok na finančný nástroj prijímateľovi príspevku na finančný nástroj na základe zmluvy o financovaní podľa § 27. Prijímateľ príspevku na finančný nástroj môže finančného sprostredkovateľa poveriť vykonávaním svojich úloh pri vykonávaní finančného nástroja na základe zmluvy s finančným sprostredkovateľom podľa § 28.
Opis regulácie „Uzavretie zmluvy za účelom poskytnutia príspevku na finančný nástroj“:
Predkladaný zákon v § 27 zavádza povinnosť uzavrieť zmluvu o financovaní medzi poskytovateľom príspevku na finančný nástroj a prijímateľom príspevku na finančný nástroj. Predkladaný zákon v § 28 zavádza možnosť uzavrieť zmluvu s finančným sprostredkovateľom medzi prijímateľom príspevku na finančný nástroj a finančným sprostredkovateľom. Prijímateľ príspevku alebo finančný sprostredkovateľ poskytuje finančné prostriedky z finančného nástroja konečnému prijímateľovi prostredníctvom osobitnej zmluvy (napríklad zmluva o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka). S príspevkom pre finančné nástroje sa počíta pri intervencii 73.04 Produktívne investície v poľnohospodárskych podnikoch a pri intervencii 73.05 Produktívne investície v poľnohospodárskych podnikoch – mladý poľnohospodár. V zmysle strategického plánu je súčasný odhad konečných prijímateľov 1980 na intervenciu 73.04 a 420 na intervenciu 73.05. Spolu je to 2400 odhadovaných konečných prijímateľov príspevkov na finančný nástroj.
Časová náročnosť uzatvárania zmlúv medzi prijímateľom príspevku na finančné nástroje/ finančným sprostredkovateľom a konečným prijímateľom príspevku na finančný nástroj je odhadovaná na 120 minút jednorazovo. Časová náročnosť je odhadom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky na základe praxe a predkladatelia sa inšpirovali aj kalkulačkou nákladov podnikateľského prostredia, kde je uvedená možnosť „Vypracovanie dokumentu, správy, potvrdenia, dokladu, zmluvy“ v malom rozsahu 120 minút, v štandardnom rozsahu 360 minút. V prípade tejto predmetnej regulácie podnikateľ zmluvu nevypracováva, ale ju uzatvára.
Zvýšenie nákladov participujúceho podnikateľského subjektu je pri jednorazovej frekvencii plnenia povinnosti o 6 eur. Vplyv na kategóriu dotknutých subjektov je 13 223 eur.
Budúce sankcie alebo pokuty, ako dôsledok porušenia právne záväzných ustanovení v súčasnosti nie je možné kvantifikovať.
Ak poskytovateľ príspevku na finančné nástroje zistí porušenie povinnosti zo strany prijímateľa príspevku na finančné nástroje, vyzve ho na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a štátneho rozpočtu na spolufinancovanie alebo ich časti. Ak prijímateľ príspevku na finančné nástroje uvedené prostriedky nevráti, v zmysle § 26 poskytovateľ príspevku na finančné nástroje vysporiadava finančné vzťahy podľa § 34 až 38 zákona. Vysporiadanie finančných vzťahov voči konečnému prijímateľovi sa spravuje zmluvou (napríklad zmluvou o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka).
Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek opatrenia vymáhania ustanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch, v súlade s čl. 31 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2022/128, započítavajú sa všetky ešte neuhradené dlhy prijímateľa príspevku na finančný nástroj, ktoré sa stanovili v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, voči akýmkoľvek budúcim platbám v prospech daného prijímateľa príspevku na finančný nástroj.
iné vplyvy podľa písm. a) až c), ktoré sú goldplatingom.
Dôvodová správa

čl. I

čl. I § 1 §
Predmetom návrhu zákona je právna úprava v oblasti systému riadenia a kontroly a poskytovania príspevku a príspevku na finančný nástroj s dôrazom na vytváranie podmienok pre efektívnu, účinnú a transparentnú koordináciu, riadenie, implementáciu a kontrolu projektových intervencií financovaných z poľnohospodárskeho fondu prostredníctvom ustanovení o postavení a právomoci, právach a povinnostiach subjektov zúčastňujúcich sa tohto procesu. Ide predovšetkým o ustanovenie postavenia a právomocí orgánov štátnej správy zapojených do poskytovania príspevku a príspevku na finančný nástroj a ochrany finančných záujmov a práv a povinností žiadateľov, prijímateľov a užívateľov pri poskytovaní príspevku a príspevku na finančný nástroj. Návrh zákona obsahuje procesné ustanovenia o rozhodovaní o žiadosti o poskytnutie príspevku (ďalej len „žiadosť“), ako aj úpravu právnych a finančných vzťahov pri poskytovaní príspevku a príspevku na finančný nástroj. Návrh zákona sa vzťahuje na právne vzťahy, ktorých financovanie je realizované z viacročného finančného rámca Európskej únie na roky 2021 – 2027. V predchádzajúcom programovom období (2014 – 2022) bolo na národnej úrovni poskytovanie finančných príspevkov …

čl. I § 2 §
Ustanovujú sa všeobecné princípy, ktorými sa riadi poskytovanie príspevku a príspevku na finančný nástroj, ktoré vychádzajú zo základných princípov a účelu, na ktorý sú finančné prostriedky z poľnohospodárskeho fondu a štátneho rozpočtu poskytované. Pri poskytovaní príspevku a príspevku na finančný nástroj platia aj ďalšie princípy, resp. zásady, ktoré nie sú priamo vymenované v ustanovení § 2, pretože vyplývajú z priamo uplatniteľných právnych aktov Európskej únie a nie je ich tak v nadväznosti na zásadu prednosti práva Európskej únie potrebné prenášať do právnych predpisov Slovenskej republiky - napríklad všeobecné zásady podľa hlavy III kapitoly II nariadenia (EÚ) 2021/2115.

čl. I § 3 §
V rámci vymedzenia základných pojmov sa vymedzujú používané pojmy. Príspevok je určený na financovanie typov intervencií v záujme rozvoja vidieka (čl. 69 nariadenia (EÚ) 2021/2115), konkrétne tých intervencií, ktoré nie sú zaradené do integrovaného administratívneho a kontrolného systému (čl. 65 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) 2021/2116). Ide tak o intervencie podľa čl. 73 až 78 nariadenia (EÚ) 2021/2115 s výnimkou investícií do zalesňovania, zakladania agrolesníckeho systému a líniových vegetačných prvkov podľa čl. 73 ods. 4 písm. c) bodu i) nariadenia (EÚ) 2021/2115, ktorých podpora sa poskytuje podľa zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 280/2017 Z. z.“). Zákon rozlišuje medzi pojmom príspevok a pojmom príspevok na finančný nástroj. Príspevkom na finančný nástroj sa rozumie tzv. …

čl. I § 4 §
Vymedzuje sa postavenie a pôsobnosť riadiaceho orgánu strategického plánu (ďalej len „riadiaci orgán“), ktorým je ministerstvo pôdohospodárstva pri poskytovaní príspevku a príspevku na finančný nástroj. Ministerstvo pôdohospodárstva pri poskytovaní príspevku plní úlohy riadiaceho orgánu, je orgánom finančného riadenia, ako aj poskytovateľom príspevku na finančný nástroj. Ďalej plní úlohy riadiaceho orgánu pre technickú pomoc a je poskytovateľom príspevku na technickú pomoc. Nakoľko ministerstvo pôdohospodárstva je riadiacim orgánom, niektoré jeho právomoci pre celú oblasť strategického plánu, a teda aj pre projektové intervencie, vyplývajú zo zákona č. 280/2017 Z. z., napríklad to, že zriaďuje monitorovací výbor a národnú sieť spoločnej poľnohospodárskej politiky, udeľuje a odníma akreditáciu platobnej agentúre, určuje certifikačný orgán. Základné úlohy riadiaceho orgánu sú ustanovené v čl. 123 nariadenia (EÚ) 2021/2115, pričom podľa čl. 123 ods. 4 riadiaci orgán môže plnením svojich úloh poveriť sprostredkovateľský orgán. Rozsah právomocí, ktorým riadiaci orgán môže poveriť sprostredkovateľský orgán, nie je obmedzený. Na základe § 4 je riadiacim orgánom ministerstvo pôdohospodárstva (ako celok v širšom …

čl. I § 5 §
Vymedzuje sa postavenie a právomoc platobnej agentúry. Základné úlohy platobnej agentúry sú ustanovené v čl. 9 nariadenia (EÚ) 2021/2116. Priamo z predmetného ustanovenia vyplýva platobnej agentúre jej postavenie platobnej jednotky, t. j. platobná agentúra realizuje poskytnutie príspevku. Platobná agentúra zodpovedá za riadenie a kontrolu výdavkov na projektové intervencie strategického plánu. Svoje úlohy môže delegovať na sprostredkovateľský orgán, ktorý si určí, s predchádzajúcim súhlasom riadiaceho orgánu, avšak takéto delegovanie sa nemôže týkať vykonávania platieb, ani úkonov týkajúcich sa finančnej úpravy a rozhodovania v súvislosti s vysporiadaním finančných vzťahov.

čl. I § 6 §
Úrad vlády Slovenskej republiky je orgánom zabezpečujúcim a koordinujúcim ochranu finančných záujmov Európskej únie podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a zároveň je orgánom, ktorý podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov vykonáva kontrolu na účely ochrany finančných záujmov Európskej únie vrátane kontroly procesu poskytovania a využívania finančných prostriedkov Európskej únie. Orgán zabezpečujúci ochranu finančných záujmov Európskej únie spolupracuje s Európskym úradom pre boj proti podvodom s cieľom zabezpečiť ochranu finančných záujmov Európskej únie v Slovenskej republike a je taktiež koordinačným útvarom pre boj proti podvodom a orgánom, ktorý zhromažďuje údaje o nezrovnalostiach od relevantných subjektov verejnej správy. V súlade s čl. 50 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2021/2116 orgán zabezpečujúci ochranu finančných záujmov Európskej únie plní oznamovaciu povinnosť o nezrovnalostiach voči Európskej komisii. Na základe Národnej stratégie ochrany finančných záujmov Európskej únie v Slovenskej republike …

čl. I § 7 §
Návrh zákona vymedzuje zakotvenie sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom alebo platobnou agentúrou. Podľa čl. 123 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2021/2115 môže riadiaci orgán v relevantných prípadoch delegovať svoje úlohy na sprostredkovateľské orgány. Podľa čl. 9 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/2116 je platobná agentúra zodpovedná za riadenie a kontrolu výdavkov z poľnohospodárskeho fondu, pričom s výnimkou vykonávania platieb môže delegovať plnenie týchto úloh. V prípade delegovania svojich úloh na sprostredkovateľské orgány, riadiaci orgán alebo platobná agentúra v plnej miere zodpovedajú za účinnosť a správnosť riadenia a plnenia úloh delegovaných na sprostredkovateľské orgány a sú povinní zabezpečiť, aby boli zavedené náležité ustanovenia s cieľom umožniť sprostredkovateľskému orgánu získať všetky údaje a informácie potrebné na vykonávanie týchto delegovaných úloh. Sprostredkovateľské orgány za riadne a včasné plnenie delegovaných úloh zodpovedajú riadiacemu orgánu alebo platobnej agentúre. Sprostredkovateľský orgán má povinnosť plniť úlohy, ktoré sú vymedzené v písomnej zmluve (inominátna zmluva podľa Obchodného zákonníka) s riadiacim orgánom alebo s platobnou agentúrou, čo vo vzťahu k tretím …

čl. I § 8 §
Implementáciu stratégií miestneho rozvoja budú vykonávať miestne akčné skupiny. Miestne akčné skupiny ako partnerstvá spájajúce subjekty verejných a súkromných miestnych spoločensko-hospodárskych záujmov budú participovať na prideľovaní príspevkov na realizáciu projektov v zmysle povinností a úloh vyplývajúcich z nariadenia (EÚ) 2021/1060. Miestnou akčnou skupinou môže byť len právnická osoba, ktorá má formu občianskeho združenia podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, zahŕňajúca subjekty zo súkromného, občianskeho a verejného sektora, a ktorej bola schválená stratégia miestneho rozvoja a udelený štatút miestnej akčnej skupiny podľa zákona v programovom období na roky 2023 – 2027. Vylučuje sa, aby partnerstvo, ktorému bola schválená stratégia miestneho rozvoja vedeného komunitou a udelený štatút miestnej akčnej skupiny v programovom období na roky 2014 – 2022 podľa zákona č. 292/2014 Z. z., automaticky získalo postavenie miestnej akčnej skupiny pre programové obdobie 2023 – 2027. Miestna akčná skupina musí byť zároveň takým zoskupením, v ktorom na úrovni rozhodovania nemajú ani jej orgány verejnej moci, ani …

čl. I § 9 §
Príspevok sa poskytuje na základe inominátnej zmluvy uzavretej podľa Obchodného zákonníka. Zmluvu o príspevku je možné uzavrieť výlučne v prípade, ak bola žiadosť žiadateľa schválená v konaní o žiadosti o poskytnutí príspevku podľa § 13 až 18. Nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o schválení žiadosti o poskytnutí príspevku je zákonným predpokladom (v zmysle § 19 ods. 4 však nie je jediným) na vznik povinnosti platobnej agentúry zaslať žiadateľovi návrh zmluvy o príspevku. Právny nárok, t. j. právo domáhať sa príspevku, vzniká nadobudnutím účinnosti zmluvy o príspevku a po splnení všetkých podmienok obsiahnutých v zmluve o príspevku. Vznikom právneho nároku nie je garantované reálne uhradenie zazmluvnenej výšky príspevku, pretože takéto uhradenie je viazané na splnenie podmienok dohodnutých v zmluve o príspevku. V prípade príspevku na technickú pomoc, ak žiadateľ a poskytovateľ príspevku na technickú pomoc je tá istá osoba, zmluva o príspevku sa neuzatvára. Zmluva sa rovnako neuzatvára v prípade poskytovania príspevku na projektovú intervenciu podľa čl. 76 nariadenia (EÚ) 2021/2115, t. j. …

čl. I § 10 §
Výzva na predkladanie žiadosti predstavuje podnet a základný metodický podklad s vopred ustanovenými podmienkami a pravidlami, na základe ktorého žiadateľ vypracúva a predkladá svoju žiadosť. Vyhlásená výzva je záväzná ako pre platobnú agentúru, tak aj pre žiadateľa. Upravuje sa spôsob a miesto na podanie žiadosti. Žiadosť sa podáva na základe vyhlásenej výzvy, ktorú zásadne vypracuje a vyhlási platobná agentúra na svojom webovom sídle. Na vypracovaní výzvy sa podieľa aj riadiaci orgán, konkrétne na kritériách pre výber projektov (pričom kritéria výberu konzultuje s monitorovacím výborom). Informácia o zverejnení výzvy môže byť šírená aj inými masovo komunikačnými prostriedkami za účelom zabezpečenia čo najširšej informovanosti o vyhlásenej výzve, avšak záväzné znenie výzvy je len také, ktoré je vyhlásené zákonom ustanoveným spôsobom, t. j. prostredníctvom webového sídla platobnej agentúry. Ustanovuje sa, že výzva musí byť pred jej vyhlásením schválená zo strany riadiaceho orgánu. Žiadna žiadosť podaná na základe výzvy vyhlásenej platobnou agentúrou bez predchádzajúceho súhlasu riadiaceho orgánu by nebola spojená s financovaním z poľnohospodárskeho …

čl. I § 11 §
Výzva na predkladanie projektových zámerov je inštitútom, ktorý platobná agentúra môže využiť s ohľadom na charakter podporovaných projektov, časové možnosti, ako aj administratívnu náročnosť vypracúvania žiadostí. Projektové zámery majú potenciál prispieť k efektívnejšiemu výberu žiadostí v niektorých prípadoch a zároveň umožnia žiadateľom na základe záverov uvedených v hodnotiacej správe zvážiť následné zapojenie sa do výzvy predložením žiadosti. Posudzovanie projektových zámerov by malo byť zjednodušené do najväčšej možnej miery. Pokiaľ ide o obsahové náležitosti výzvy na predkladanie projektových zámerov, primerane sa aplikujú ustanovenia pojednávajúce o obsahových náležitostiach výzvy na predkladanie žiadostí. Obsah výzvy na predkladanie projektových zámerov by mal byť čo najjednoduchší a zacielený na účel, pre ktorý platobná agentúra pristúpila k využitiu tohto inštitútu. Projektovým zámerom žiadateľ navrhuje základné charakteristiky projektu, ktorý pripravuje a plánuje realizovať. Výsledkom hodnotenia projektového zámeru je hodnotiaca správa, ktorá môže byť pozitívna alebo negatívna, v závislosti od toho, či projektový zámer spĺňa podmienky určené vo výzve na predkladanie projektových zámerov alebo nie. Hodnotiaca správa by …

čl. I § 12 §
Výzva na predkladanie obsahových námetov je možnosťou, ktorú riadiaci orgán môže využiť s ohľadom na charakter podporovaných projektov, časové možnosti platobnej agentúry, ako aj administratívnu náročnosť vypracúvania žiadostí. Na rozdiel od projektových zámerov, príslušným na vyhlasovanie výzvy na predkladanie obsahových námetov, a hodnotenie obsahových námetov, je riadiaci orgán, nie platobná agentúra. Obsahové náležitosti výzvy na predkladanie obsahových námetov, ako aj možnosti jej zmeny alebo zrušenia, sa primerane riadia § 10. Výsledkom hodnotenia obsahového námetu je vydanie oznámenia o schválení obsahového námetu alebo oznámenia o neschválení obsahového námetu. V následne vyhlásenej výzve podľa § 10 je platobná agentúra oprávnená určiť ako podmienku poskytnutia príspevku predloženie oznámenia o schválení obsahového námetu. To znamená, že na rozdiel od projektového zámeru, samotná účasť žiadateľa v rámci výzvy na predkladanie obsahových námetov nebude postačujúca na splnenie podmienky určenej platobnou agentúrou v následne vyhlásenej výzve podľa § 10 bez ohľadu na druh vydania oznámenia o obsahovom námete. Do výzvy sa bude môcť zapojiť len ten, kto …

čl. I § 13 §
Žiadosť podáva žiadateľ na základe vyhlásenej výzvy. Konanie o žiadosti je návrhovým konaním, ktoré začína doručením žiadosti platobnej agentúre na základe vyhlásenej výzvy. Cieľom konania je schváliť najkvalitnejšie projekty, ktoré budú prispievať k naplneniu cieľov strategického plánu, a to do výšky disponibilnej finančnej alokácie danej výzvy. Nevyhnutnou podmienkou pre dosiahnutie tohto cieľa je vykonanie overenia, či podaná žiadosť bola podaná riadne, včas a vo forme určenej platobnou agentúrou, a či spĺňa všetky podmienky poskytnutia príspevku tak, ako boli určené vo výzve. Overovanie splnenia podmienok poskytnutia príspevku je priebežné, bez určenia špecifických okamihov, ku ktorým by muselo byť vykonané. Ustanovuje sa tzv. klarifikácia – oznámenie na odstránenie pochybností. Dôvodom oznámenia na odstránenie pochybností môžu byť pochybnosti platobnej agentúry týkajúce sa splnenia podmienok predloženia žiadosti, t. j. predloženia žiadosti riadne, včas alebo v určenej forme. Druhým dôvodom môžu byť pochybnosti týkajúce sa splnenia podmienok poskytnutia príspevku, ktoré neumožňujú posúdiť, či žiadateľ podmienky poskytnutia príspevku určené výzvou splnil alebo nie. V oboch týchto …

čl. I § 14 §
Konanie o žiadosti sa môže skončiť aj vydaním procesného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o zastavení konania. Platobná agentúra pristúpi k ukončeniu konania o žiadosti týmto spôsobom v prípade, ak sa v konaní o žiadosti vyskytne prekážka, ktorá nie je odstrániteľná, a z tohto dôvodu nie je možné, aby sa konanie o poskytnutí príspevku skončilo vydaním meritórneho rozhodnutia o schválení alebo o neschválení žiadosti. V odseku 1 sa ustanovujú obligatórne dôvody, pre ktoré platobná agentúra konanie zastaví, a to bez zbytočného odkladu, ak niektorý z týchto dôvodov nastane. Platobná agentúra konanie o žiadosti povinne zastaví, ak žiadateľ vezme svoju žiadosť späť, pričom tak musí urobiť písomne a do času vydania rozhodnutia. Konanie o žiadosti je návrhové konanie, a preto ak žiadateľ vyjadrí vôľu, aby sa o jeho žiadosti nekonalo, platobná agentúra o jeho žiadosti konať nebude. Platobná agentúra konanie o žiadosti povinne zastaví aj vtedy, ak sa dozvie že žiadateľ (fyzická osoba) zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, resp. žiadateľ (právnická …

čl. I § 15 §
Platobnej agentúre sa ustanovuje možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie o neschválení žiadosti, ak sú kumulatívne splnené podmienky podľa odseku 1. Tieto podmienky sú ustanovené taxatívne. Konanie podľa tohto ustanovenia je fakultatívnym konaním, ktoré umožňuje platobnej agentúre zmeniť svoje predchádzajúce rozhodnutie o neschválení žiadosti o poskytnutie príspevku vydané len z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov určených na vyčerpanie vo výzve. Konanie podľa tohto ustanovenia je nenávrhovým konaním, tzn. platobná agentúra toto konanie môže začať iba z vlastného podnetu. O začatí tohto konania informuje platobná agentúra písomne žiadateľa. Možnosť využitia tzv. zásobníka projektov musí byť uvedená v konkrétnej výzve. Aj v takomto prípade je ponechané na uvážení platobnej agentúry, či chce pristúpiť k využitiu tzv. zásobníka projektov alebo vyhlási novú výzvu. Aj keď sú kumulatívne splnené všetky podmienky na zmenu rozhodnutia podľa odseku 1, platobná agentúra nebude môcť pristúpiť k využitiu tzv. zásobníka projektov, ak podľa výzvy od posledného možného dňa na podanie žiadosti do vyslovenia súhlasu riadiaceho orgánu s využitím tzv. zásobníka projektov …

čl. I § 16 §
Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom proti neprávoplatným rozhodnutiam vydaným v konaní o žiadosti, proti ktorým je odvolanie prípustné, má odkladný účinok a na konanie o žiadosti a odvolacie konanie sa vzťahuje zásada jednotnosti konania. Ustanovuje sa, že na podanie odvolania je oprávnený len žiadateľ, prípadne jeho zástupca za podmienok podľa § 9 ods. 7. Odvolanie sa podáva písomne platobnej agentúre. Zákonná lehota na podanie odvolania je desať pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Zároveň sa však v súvislosti s lehotou na podanie odvolania ustanovuje výnimka, ktorá súvisí s poučením o opravnom prostriedku ako obsahovej náležitosti rozhodnutia podľa § 13 ods. 12. Ak rozhodnutie obsahuje nesprávne poučenie alebo poučenie neobsahuje vôbec, lehota na podanie odvolania sa považuje za zachovanú, ak žiadateľ podá odvolanie do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje. Lehota na podanie odvolania zároveň determinuje možnosť rozšírenia dôvodov podaného odvolania, ako aj jeho rozsah. Ustanovuje sa možnosť späťvzatia odvolania. Žiadateľ môže podané odvolanie vziať späť písomným …

čl. I § 17 §
O odvolaní koná a rozhoduje platobná agentúra v prípade, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie (tzv. autoremedúra). Takéto rozhodnutie má povahu prvostupňového rozhodnutia a je možné sa proti nemu odvolať. Ak platobná agentúra ako prvostupňový orgán odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, predkladá ho na konanie a rozhodnutie odvolaciemu orgánu, ktorým je generálny riaditeľ platobnej agentúry. Obligatórne sa ustanovuje povinnosť zriadiť osobitnú komisiu, ktorá odvolaním napadnuté rozhodnutie preskúmava a ktorá odvolaciemu orgánu predkladá návrh na rozhodnutie, ktorým ale odvolací orgán nie je viazaný. Osobitná komisia má postavenie poradného orgánu odvolacieho orgánu, ktoré v zásade zodpovedá postaveniu rozkladovej komisie, aké má táto podľa § 61 ods. 2 správneho poriadku v konaniach vedených podľa správneho poriadku. Odvolací orgán preskúmava odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, nie len jeho výrokovú časť, ale aj odôvodnenie. Odvolací orgán preskúmava nie len zákonnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia, ale aj jeho správnosť. Odvolací orgán odvolanie zamietne a napadnuté rozhodnutie potvrdí, ak nezistí žiadne pochybenia platobnej agentúry pri konaní o …

čl. I § 18 §
Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorý smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu vydanému v konaní o žiadosti o poskytnutie príspevku. Slúži na nápravu tak nezákonných, ako aj nesprávnych právoplatných rozhodnutí vydaných v konaní o žiadosti. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je podmienené povinnosťou uplatnenia odvolania. Znamená to, že aj keby žiadateľ nepodal proti rozhodnutiu odvolanie, resp. ním podané odvolanie by bolo platobnou agentúrou odmietnuté podľa § 16 ods. 8, je možné toto rozhodnutie preskúmať mimo odvolacieho konania. Mimoriadnym opravným prostriedkom nie je možné preskúmať rozhodnutie odvolacieho orgánu o odvolaní podľa § 17 ods. 3 alebo ods. 4 alebo rozhodnutia odvolacieho orgánu o zastavení konania. Nevylučuje sa ale možnosť preskúmať mimo odvolacieho konania rozhodnutie platobnej agentúry o odvolaní, ktorým odvolaniu v plnom rozsahu vyhovela (rozhodnutie vydané v rámci tzv. autoremedúry). Preskúmanie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa realizuje v dvoch fázach. Ak preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania iniciuje žiadateľ písomne u platobnej agentúry, v prvej fáze sa vyhodnocuje …

čl. I § 19 §
Príspevok sa poskytuje na základe inominátnej zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Možno poukázať aj na odôvodnenie k § 9. Zmluva o príspevku nadobúda platnosť dňom jej podpísania všetkými zmluvnými stranami. V súlade s § 5a zákona o slobode informácií je táto zmluva povinne zverejňovanou zmluvou; zverejňuje sa v Centrálnom registri zmlúv. V spojení s § 47a Občianskeho zákonníka zmluva o príspevku nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia. Nadobudnutím účinnosti zmluvy o príspevku sa žiadateľ označuje ako prijímateľ. Zmluva o príspevku obsahuje práva a povinnosti zmluvných strán pri poskytnutí príspevku, pri realizácii projektu a počas udržateľnosti projektu. Obsahom zmluvy o príspevku je tak komplex práv a povinností zmluvných strán, ktoré sú povinné plniť a dodržiavať počas celej platnosti a účinnosti zmluvy a ktoré sú spojené s implementáciou projektu. Riadne a včasné plnenie všetkých povinností zo strany prijímateľa vytvára predpoklad pre splnenie podmienok, s ktorými je spájaný vznik právneho nároku prijímateľa na poskytnutie príspevku, čomu zodpovedá …

čl. I § 20 §
Ustanovujú sa osobitné procesné ustanovenia pre poskytovanie príspevku na projekty technickej pomoci. Technická pomoc je podľa čl. 125 nariadenia (EÚ) 2021/2115 určená na podporu akcií, ktoré sú potrebné na efektívnu správu a implementáciu podpory v súvislosti so strategickým plánom, ako aj aktivity na zriadenie a prevádzku národnej siete spoločnej poľnohospodárskej politiky podľa čl. 126 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/2115. Technická pomoc je potrebná na podporu prípravy, riadenia, implementácie, monitorovania, hodnotenia, informovanosti a kontroly vo vzťahu k strategickému plánu. Ide predovšetkým o práce spojené s vypracovaním postupov a materiálov potrebných pre proces administratívy od podania žiadosti až po vyhodnotenie jednotlivých operácií. Tieto práce budú vykonávané formou odborných štúdií, zberu a analýz dát, vypracovania informačných materiálov a ďalších akcií spojených s osvetou a šírením informácií. Aktivity sa budú týkať tiež oblastí monitorovania a hodnotenia vrátane nadobudnutia informačných systémov. V súlade s čl. 125 nariadenia (EÚ) 2021/2115 nebudú z technickej pomoci financované náklady certifikačných orgánov. Poskytovateľom príspevku na technickú pomoc je ministerstvo pôdohospodárstva, …

čl. I § 21 §
Ustanovujú sa základné právomoci miestnej akčnej skupiny pri implementácii stratégie miestneho rozvoja LEADER. Miestna akčná skupina, ktorej konaním podľa tohto zákona bola schválená stratégia miestneho rozvoja a udelený štatút miestnej akčnej skupiny, je oprávnená plniť úlohy platobnej agentúry podľa § 10 a § 13 ods. 1 až 6, ako aj úlohy zverené jej čl. 33 nariadenia (EÚ) 2021/1060. Konkretizácia úloh miestnej akčnej skupiny bude vymedzená v písomnej zmluve s riadiacim orgánom (prípadne napríklad v zmluve s platobnou agentúrou v prípade delegovania právomoci riadiaceho orgánu na platobnú agentúru). Miestna akčná skupina bude oprávnená v rámci implementácie stratégie miestneho rozvoja LEADER vypracovať a vyhlasovať výzvu na predkladanie žiadostí zverejnením na svojom webovom sídle s predchádzajúcim schválením zo strany platobnej agentúry a bude oprávnená konať o žiadostiach o poskytnutie príspevku do vydania rozhodnutia. Rozhodnutia o žiadostiach o poskytnutie príspevku v rámci implementácie stratégie miestneho rozvoja LEADER vydáva platobná agentúra, ktorá taktiež v súlade s čl. 9 nariadenia (EÚ) 2021/2116 vypláca príspevok. Pre projekty …

čl. I § 22 §
Ustanovuje sa, ktoré ustanovenia sa nevzťahujú na implementáciu finančných nástrojov a poskytovanie príspevku na finančný nástroj, keďže sú relevantné len pre poskytovanie príspevku nenávratnou formou. Na konanie a postupy pri poskytovaní príspevku na finančný nástroj sa nevzťahuje správny poriadok okrem postupu podľa § 35 ods. 3 alebo ods. 4 alebo § 36 ods. 2. Príspevok na finančný nástroj môže byť poskytnutý len za splnenia pravidiel v oblasti štátnej pomoci alebo minimálnej pomoci, pričom tieto pravidlá musia byť splnené na každej úrovni implementačnej štruktúry finančného nástroja. Z povahy finančných nástrojov a spôsobu ich vykonávania vyplýva, že k poskytnutiu štátnej pomoci alebo minimálnej pomoci môže prísť na úrovni prijímateľa, na úrovni finančného sprostredkovateľa a aj na úrovni konečného prijímateľa. Všetky orgány, ktoré vykonávajú finančné nástroje, sú teda povinné zabezpečiť, aby boli uplatňované pravidlá v oblasti štátnej pomoci alebo minimálnej pomoci a aby neprišlo k jej nedovolenému poskytnutiu.

čl. I § 23 §
Ustanovujú sa jednotlivé možnosti a spôsoby, pre ktoré sa môže riadiaci orgán rozhodnúť pri poskytovaní príspevku na finančný nástroj. Finančné nástroje na úrovni Európskej únie sa spravujú osobitnými, odlišnými pravidlami a nie sú predmetom úpravy tohto zákona. Zákon umožňuje v odseku 2 poskytnúť príspevok na finančný nástroj priamo do kapitálu právnickej osoby, ktorá vykonáva finančné nástroje, a tým jej zabezpečiť dodatočný kapitál na vykonávanie týchto nástrojov, alebo tento príspevok na finančný nástroj poskytnúť právnickej osobe na osobitný účet alebo do samostatného bloku financovania v podobe fondu v rámci existujúcich alebo novovytvorených štruktúr tejto osoby. Prijímateľ príspevku na finančný nástroj môže byť vybraný postupom podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 343/2015 Z. z.“) alebo aj priamo, ak sú splnené podmienky vyplývajúce z osobitných predpisov. V prípade priameho výberu môže ísť o výnimku zo zákona č. 343/2015 Z. z. alebo o výnimku ustanovenú v …

čl. I § 24 §
Ustanovujú sa základné pravidlá pri poskytnutí príspevku na finančný nástroj a pri vykonávaní finančného nástroja. Prijímateľ príspevku na finančný nástroj pri vykonávaní finančných nástrojov žiada o poskytnutie príspevku na finančný nástroj na základe žiadostí o platbu predkladaných poskytovateľovi príspevku na finančný nástroj. Tieto žiadosti o platbu podáva až po nadobudnutí účinnosti zmluvy o financovaní podľa § 27. Prijímateľ príspevku na finančný nástroj môže vykonávať finančný nástroj priamo. V takomto prípade nevyužíva finančného sprostredkovateľa, ale priamo uzatvára zmluvu s konečným prijímateľom. V prípade, ak je do implementačnej štruktúry finančných nástrojov zapojený aj finančný sprostredkovateľ ako medzistupeň medzi prijímateľom príspevku na finančný nástroj a konečným prijímateľom, prijímateľ príspevku na finančný nástroj najprv uzatvára zmluvu s finančným sprostredkovateľom podľa § 28, ktorý následne poskytuje finančné prostriedky konečnému prijímateľovi. V prípade záruk prijímateľ príspevku na finančný nástroj neposkytuje finančné prostriedky finančnému sprostredkovateľovi, ale viaže ich na základe zmluvy s finančným sprostredkovateľom podľa § 28 na osobitnom účte ako záruku, ktorá sa realizuje v prípade …

čl. I § 25 §
Zavádzajú sa základné pravidlá návratnosti na všetkých úrovniach implementačnej štruktúry finančných nástrojov. Zakladá sa povinnosť prijímateľa príspevku na finančný nástroj využívať príspevok, ktorý mu bol poskytnutý poskytovateľom príspevku na finančný nástroj na ciele strategického plánu, a to až do konca obdobia ustanoveného v čl. 62 nariadenia (EÚ) 2021/1060, ktorý sa vzťahuje na finančné nástroje v rámci strategického plánu v zmysle čl. 80 nariadenia (EÚ) 2021/2115. Ustanovuje sa povinnosť pre finančného sprostredkovateľa využívať príspevok na finančný nástroj v súlade s cieľmi strategického plánu a so zmluvou s finančným sprostredkovateľom, a to až do skončenia obdobia, ktoré je ustanovené buď ukončením tohto finančného nástroja alebo iným momentom, ktorý je určený v zmluve s finančným sprostredkovateľom, napríklad prvým vrátením finančných prostriedkov alebo dosiahnutím cieľov strategického plánu. Po skončení tohto obdobia ustanoveného v odseku 2 musí v súlade s odsekom 3 vrátiť finančný sprostredkovateľ tieto prostriedky prijímateľovi príspevku na finančný nástroj. Týmto sa ponecháva možnosť dohodnúť v zmluve s finančným sprostredkovateľom osobitné podmienky pre …

čl. I § 26 §
Ustanovujú sa pravidlá vrátenia príspevku na finančný nástroj v prípade finančnej úpravy. Vysporiadanie finančných vzťahov sa vykoná na úrovni prijímateľa príspevku na finančný nástroj podľa všeobecných ustanovení o vysporiadaní v § 35 až 37 alebo § 38 za podmienok a spôsobom uvedeným v zmluve o financovaní podľa § 27. Vysporiadanie finančných vzťahov medzi prijímateľom príspevku na finančný nástroj a finančným sprostredkovateľom alebo prijímateľom príspevku na finančný nástroj a konečným prijímateľom sa vykoná za podmienok a spôsobom upraveným v zmluve s finančným sprostredkovateľom, resp. v zmluve s konečným prijímateľom. Ustanovuje sa, že poskytovateľ príspevku na finančný nástroj nemá právo domáhať sa vrátenia príspevku na finančný nástroj alebo jeho časti, ak suma príspevku na finančný nástroj, ktorú má prijímateľ príspevku na finančný nástroj vrátiť, nepresiahne 250 eur. Dôvodom na neuplatňovanie a nevymáhanie týchto súm je skutočnosť, že predpokladané náklady na vymáhanie presiahnu sumu, ktorá je predmetom vymáhania. Pri sume 250 eur sa posudzuje len suma prostriedkov z poľnohospodárskeho fondu a príslušného spolufinancovania …

čl. I § 27 §
Ustanovuje sa vymedzenie zmluvy o financovaní medzi poskytovateľom príspevku na finančný nástroj a prijímateľom príspevku na finančný nástroj, jej obsah, ako aj skutočnosť, že sa jedná o inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ustanovuje sa aj okamih vzniku právneho nároku na poskytnutie príspevku na finančný nástroj. Odsek 4 ustanovuje obsahové náležitosti zmluvy o financovaní, medzi ktorými sú zahrnuté aj obsahové požiadavky v súlade s požiadavkami obsiahnutými v nariadení (EÚ) 2021/2115 a nariadení (EÚ) 2021/1060.

čl. I § 28 §
Prijímateľ príspevku na finančný nástroj môže vykonávanie finančných nástrojov delegovať na finančného sprostredkovateľa. Finančný sprostredkovateľ je orgánom vykonávajúcim finančné nástroje, s ktorým uzavrel prijímateľ príspevku na finančný nástroj písomnú zmluvu s finančným sprostredkovateľom. § 28 ustanovuje, že zmluva s finančným sprostredkovateľom upravuje vzťah medzi prijímateľom príspevku na finančný nástroj a finančným sprostredkovateľom, ako aj skutočnosť, že sa jedná o inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. V prípade záruk prijímateľ príspevku na finančný nástroj neposkytuje finančné prostriedky finančnému sprostredkovateľovi, ale viaže ich na základe zmluvy s finančným sprostredkovateľom na osobitnom účte ako záruku, ktorá sa realizuje v prípade zlyhania úverov, ktoré záruka kryje. Odsek 4 ustanovuje obsahové náležitosti zmluvy s finančným sprostredkovateľom, medzi ktorými sú zahrnuté aj obsahové požiadavky v súlade s požiadavkami obsiahnutými v nariadení (EÚ) 2021/2115 a nariadení (EÚ) 2021/1060.

čl. I § 29 §
Prijímateľ počas realizácie projektu žiada o poskytnutie príspevku, resp. jeho jednotlivých častí na základe žiadostí o platbu predkladaných platobnej agentúre. Podmienky podávania žiadostí o platbu (napríklad maximálny počet, lehoty, v ktorých sa majú podávať, resp. lehota na podanie poslednej (záverečnej) žiadosti o platbu) budú vymedzené v zmluve o príspevku, resp. v rozhodnutí podľa § 9 ods. 2. S predložením žiadosti o platbu je spojený výkon administratívnej kontroly, resp. finančnej kontroly na mieste zo strany platobnej agentúry, ktorých cieľom je zabezpečenie splnenia zákonnosti, správnosti a oprávnenosti predložených nárokovaných finančných prostriedkov/deklarovaných výdavkov a ostatných skutočností uvedených v žiadosti o platbu vrátane podpornej dokumentácie a ich súladu s legislatívou Európskej únie a Slovenskej republiky a zmluvou o príspevku. V prípade vzniku dôvodu na vrátenie príspevku alebo jeho časti (napríklad z dôvodov porušení všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky alebo legislatívy Európskej únie zo strany prijímateľa) sa uplatňujú pravidlá a postupy pri vysporiadaní finančných vzťahov v súlade so zmluvou o príspevku, resp. rozhodnutím podľa …

čl. I § 30 §
Ustanovuje sa povinnosť pre platobnú agentúru viesť časť svojho účtovníctva, ktorá sa týka úloh spojených s poskytovaním príspevku a vysporiadaním súvisiacich finančných vzťahov, prostredníctvom Informačného systému účtovníctva fondov Európskej únie. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Ide o účtovanie prostredníctvom jednotného programového vybavenia. Uchovávanie účtovnej dokumentácie pre platobnú agentúru sa ustanovuje v nadväznosti na zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a čl. 34 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2022/128 z 21. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116 vzhľadom na platobné agentúry a ostatné orgány, finančné riadenie, schvaľovanie účtov, kontroly, zábezpeky a transparentnosť (Ú. v. EÚ L 20, 31.1.2022) v platnom znení. Povinnosti platobnej agentúry týkajúce sa účtovníctva sa primerane vzťahujú aj na poskytovateľa príspevku na finančný nástroj.

čl. I § 31 §
Ustanovuje sa povinnosť pre prijímateľa, orgán vykonávajúci finančný nástroj a konečného prijímateľa, ktorí sú účtovnou jednotkou podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, účtovať vo vzťahu k jednotlivým projektom o skutočnostiach týkajúcich sa projektu. Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva môže vytvoriť analytické účty podľa projektov alebo môže v rámci účtovníctva vedeného v technickej forme podľa technických a procesných podmienok aplikácie účtovného systému vykonávať bez vytvorenia analytických účtov záznamy podľa jednotlivých projektov v analytickej evidencii ako súčasť účtovných zápisov na účtoch v hlavnej knihe. Pre prijímateľa, orgán vykonávajúci finančný nástroj a konečného prijímateľa, ktorí nie sú účtovnou jednotkou podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, napríklad pre fyzické osoby, ktoré uplatňujú výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, sa ustanovuje povinnosť viesť evidenciu v účtovných knihách používaných v jednoduchom účtovníctve. Táto evidencia sa vedie na účely preukazovania …

čl. I § 32 §
Ustanovujú sa základné princípy ochrany finančných záujmov Európskej únie, ktoré sú povinné dodržiavať všetky subjekty zapojené do riadenia, poskytovania a kontroly poskytovaných príspevkov a príspevkov na finančné nástroje. Súčasťou ochrany finančných záujmov Európskej únie sú najmä prijímanie preventívnych opatrení na predchádzanie vzniku nezrovnalostí, odhaľovanie a vyšetrovanie nezrovnalostí, prijímanie nápravných opatrení a ukladanie sankcií. Nápravnými opatreniami sa rozumejú opatrenia vedúce k odstráneniu nezrovnalosti a k predchádzaniu vzniku obdobných nezrovnalostí v budúcnosti. Ustanovuje sa, že subjekty zapojené do poskytovania príspevku a príspevku na finančný nástroj a do implementácie projektu vrátane výkonu dohľadu a kontroly, majú všeobecnú prevenčnú povinnosť, t. j. sú povinné počínať si pri plnení svojich úloh a výkone svojich práv a povinností tak, aby predchádzali vzniku nezrovnalostí, a ak k ich vzniku dôjde, aby bezodkladne prijali nápravné opatrenia. Nezrovnalosťou sa rozumie nezrovnalosť tak, ako ju vymedzuje čl. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) 2021/2116. Vo vzťahu k príspevkom má na vznik nezrovnalostí okrem porušenia legislatívy Európskej únie priamy vplyv aj porušenie …

čl. I § 33 §
Ustanovuje sa kompetencia platobnej agentúry, resp. poskytovateľa príspevku na finančný nástroj vykonať podľa čl. 57 nariadenia (EÚ) 2021/2116 finančnú úpravu. Finančné úpravy predstavujú jednu z foriem sankcie za vzniknutú nezrovnalosť a na národnej úrovni znamenajú zrušenie príspevku alebo jeho časti alebo zrušenie pomoci alebo jej časti. Finančná úprava sa vysporiada voči prijímateľom a prijímateľom príspevku na finančný nástroj podľa § 34 až 37 alebo § 38 v závislosti od typu porušenia, resp. od vôle uzatvoriť dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia sa zvolí postup vysporiadania finančnej úpravy. Voči platobnej agentúre a poskytovateľovi príspevku na finančný nástroj sa finančná úprava vysporiada viazaním rozpočtových prostriedkov podľa § 18 zákona č. 523/2004 Z. z. alebo vrátením príspevku alebo príspevku na finančný nástroj alebo ich časti.

čl. I § 34 §
V § 34 ods. 1 sa ustanovuje prevenčná povinnosť prijímateľa predchádzať vzniku nezrovnalostiam. Ak k nezrovnalosti na strane prijímateľa dôjde, mal by prijať nápravné opatrenie, ktorým je oznámenie tejto skutočnosti platobnej agentúre a následne z vlastnej iniciatívy vrátiť poskytnutý príspevok alebo jeho časť. Inak ho platobná agentúra vyzve žiadosťou o vysporiadanie finančných vzťahov na vrátenie príspevku alebo jeho časti. Základným podkladom pre zaslanie žiadosti o vysporiadanie finančných vzťahov je vydanie správy o zistenej nezrovnalosti. V žiadosti o vysporiadanie finančných vzťahov zároveň platobná agentúra určí lehotu na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti. Ak v platobnou agentúrou určenej lehote prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť a zároveň nie sú splnené zákonné podmienky na postup podľa § 35 alebo § 36, na započítanie podľa § 37, ani nedôjde k uzavretiu dohody o odklade plnenia, resp. dohode o splátkach podľa § 38, platobná agentúra postupuje podľa zákona č. 523/2004 Z. z., t. j. platobná agentúra rozhoduje o porušení finančnej disciplíny a o …

čl. I § 35 §
Ustanovuje sa postup vysporiadania finančných vzťahov v prípade porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania pri nadlimitných a podlimitných zákazkách, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na jeho výsledok. Ak platobná agentúra v rámci vlastnej činnosti zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré mali alebo by mohli mať vplyv na jeho výsledok, spolu s vystavením správy o nezrovnalosti vyzve prijímateľa prostredníctvom žiadosti o vysporiadanie finančných vzťahov na vrátenie príspevku alebo jeho časti, ktorá sa týka predmetu zákazky. Suma, ktorú platobná agentúra určí na vrátenie, bude vyplývať z typu porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ku ktorému prislúcha percentuálna sankcia za daný typ porušenia a ktorá bude vychádzať z rozhodnutia Komisie zo 14. mája 2019, ktorým sa stanovujú usmernenia o určovaní finančných opráv, ktoré je potrebné uplatňovať na výdavky financované Úniou pri nedodržaní platných pravidiel verejného obstarávania (C(2019) 3452 final) (ďalej len „rozhodnutie Komisie C(2019) 3452“). Porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania môže platobná agentúra zistiť aj na základe podnetu iného …

čl. I § 36 §
Ustanovuje sa postup vysporiadania finančných vzťahov v prípade porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania pri zákazkách s nízkou hodnotou podľa § 117 zákona č. 343/2015 Z. z., ktoré mali alebo mohli mať vplyv na jeho výsledok. Ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vysporiadanie, nepodáva sa podnet na Úrad pre verejné obstarávanie, platobná agentúra rozhodne o uložení povinnosti vrátiť príspevok alebo jeho časť v sume uvedenej v žiadosti o vysporiadanie. Ustanovuje sa, že na konanie o uložení povinnosti vrátiť poskytnutý príspevok alebo jeho časť vzťahujúcu sa na predmet zákazky, sa vzťahuje správny poriadok.

čl. I § 37 §
Navrhuje sa možnosť vysporiadať finančné vzťahy aj vykonaním započítania, pričom sa navrhuje dôsledné rozlišovanie jednostranného započítania zo strany platobnej agentúry a dohody o započítaní medzi platobnou agentúrou a prijímateľom. Na strane prijímateľa vzniká pohľadávka z príspevku, keď v rámci platne a účinne uzatvorenej zmluvy žiada o poskytnutie príspevku prostredníctvom žiadosti o platbu, v ktorej uvedie deklarované oprávnené výdavky a zároveň dôjde k schváleniu týchto oprávnených výdavkov zo strany platobnej agentúry. Navrhuje sa, aby bolo možné započítanie pohľadávky z príspevku alebo jeho časti s pohľadávkou prijímateľa na poskytnutie príspevku alebo jeho časti na základe vzájomnej písomnej dohody. Jednostranné započítanie sa v tomto prípade zásadne vylučuje, okrem prípadu, ak o to sám prijímateľ požiada. Navrhovaným režimom sa sleduje najmä ochrana prijímateľa, pretože pohľadávka z príspevku ešte nie je pohľadávkou štátu z právoplatného rozhodnutia štátneho orgánu alebo súdu. Obdobný postup sa navrhuje pri započítaní pohľadávky z príspevku s pohľadávkou prijímateľa na poskytnutie finančných prostriedkov alebo ich časti podľa zákona č. 292/2014 Z. z. …

čl. I § 38 §
Ustanovuje sa možnosť pre prijímateľa uzavrieť s platobnou agentúrou dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia, a to na účely umožnenia vrátenia príspevku alebo jeho časti prijímateľom, ktorý chce príspevok alebo jeho časť vrátiť v prípade, ak mu bude umožnený splátkový kalendár alebo odklad vrátenia. Dohoda o splátkach a dohoda o odklade plnenia musia mať písomnú formu, inak sú neplatné. Ustanovuje sa, že platobná agentúra nesmie s prijímateľom uzavrieť dohodu o splátkach na dobu dlhšiu ako tri roky. Taktiež sa ustanovuje, že platobná agentúra môže s prijímateľom uzavrieť dohodu o odklade platenia najviac na obdobie jedného roka. Navrhovanými lehotami tak dochádza k zosúladeniu úpravy týchto dohôd so zákonom č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 374/2014 Z. z.“); zároveň z hľadiska doterajšej praxe sú tieto lehoty postačujúce. Ustanovujú sa podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby bolo možné pristúpiť k uzavretiu dohody o splátkach. …

čl. I § 39 §
V odseku 1 sa precizuje, že platobná agentúra je správcom pohľadávky z príspevku a správcom pohľadávky z rozhodnutia, ktorá sa týka príspevku. Poskytovateľ príspevku na finančný nástroj je správcom pohľadávky z príspevku na finančný nástroj a správcom pohľadávky z rozhodnutia, ktorá sa týka príspevku na finančný nástroj. Ustanovujú sa povinnosti správcu pohľadávky viesť osobitnú evidenciu všetkých pohľadávok, ktoré má v správe, a ďalšie povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona č. 374/2014 Z. z., t. j. napríklad uplatňovať pohľadávku štátu riadne a včas, oznamovať prijímateľovi, že eviduje voči nemu splatnú pohľadávku štátu a upozorniť ho na následky neuhradenia pohľadávky štátu, uplatňovať právo na zaplatenie pohľadávky štátu na súde, podať návrh na nútené vymáhanie pohľadávky štátu alebo uskutočniť výkon rozhodnutia podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, prihlásiť pohľadávku štátu do príslušného konania, ak bol na majetok prijímateľa vyhlásený konkurz, povolená reštrukturalizácia a ďalšie. V súvislosti so špecifickou evidenciou a vykazovaním pohľadávok voči Európskej komisii sa ustanovuje, že pohľadávky z príspevku a pohľadávky …

čl. I § 40 §
Ustanovujú sa pravidlá pre posudzovanie konfliktu záujmov v rámci celého procesu (príprava výzvy, rozhodovanie v konaní, príprava a realizácia projektu alebo projektového zámeru) poskytovania a použitia príspevku a poskytovania príspevku na finančný nástroj. Definovanie konfliktu záujmov vychádza z čl. 61 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018) v platnom znení [ďalej len „nariadenie (EÚ, Euratom) 2018/1046“], ktoré sa vzťahuje na všeobecný rozpočet Únie a z oznámenia Komisie Usmernenie týkajúce sa predchádzania a riešenia konfliktu záujmov v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách (2021/C 121/01) (Ú. v. EÚ C 121, 9.4.2021) (ďalej len „oznámenie Komisie 2021/C 121/01“). Čl. 61 nariadenia (EÚ, Euratom) …

čl. I § 41 §
Predmetným ustanovením sa upravuje, kto, v akom rozsahu a na aký účel spracováva osobné údaje dotknutých subjektov. Pre účely tohto zákona, t. j. poskytovania príspevkov a príspevkov na finančný nástroj, plnenia povinností kontroly riadenia, monitorovania a hodnotenia najmä podľa hlavy VI a VII nariadenia (EÚ) 2021/2115, sa vymedzuje rozsah spracovávaných údajov. Navrhované znenie je v súlade s pravidlami ustanovenými v čl. 6 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016) v platnom znení (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2016/679“). Predmetné ustanovenie kreuje právny základ zákonnej povinnosti podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2016/679 a nadväzuje na všeobecnú klauzulu spracúvania osobných údajov v čl. 151 nariadenia (EÚ) 2021/2115. Odseky 2, 5 a 6 ustanovujú špecifiká pre spracúvanie osobných údajov pre riadiaci orgán, platobnú agentúru, …

čl. I § 42 §
Z dôvodu zvýšenia transparentnosti procesu poskytovania príspevku a príspevku na finančný nástroj a zvýšenia priestoru pre verejnú kontrolu sa ustanovuje povinnosť zverejňovať informácie. Predmetná povinnosť súvisí priamo s čl. 98 nariadenia (EÚ) 2021/2116, ktorý ustanovuje rozsah zverejňovaných informácií. Povinnosť zverejňovania týchto informácií je ustanovená platobnej agentúre a poskytovateľovi príspevku na finančný nástroj. Miestom zverejnenia týchto informácií je ich webové sídlo.

čl. I § 43 §
Ustanovuje sa povinnosť pre platobnú agentúru viesť informačný systém pre účely efektívneho a transparentného riadenia, kontrolu a monitorovanie poskytovania príspevkov pre tzv. projektové intervencie v rámci strategického plánu z poľnohospodárskeho fondu. Správcom a prevádzkovateľom tohto systému je platobná agentúra. Ustanovujú sa povinnosti platobnej agentúry ako správcu a prevádzkovateľa informačného systému, ako aj zodpovednosť pre vybrané subjekty za to, že údaje evidované v informačnom systéme sú aktuálne, úplné, presné a pravdivé.

čl. II
S prihliadnutím na čl. I návrhu zákona § 35 sa navrhuje doplniť platobnú agentúru medzi subjekty oprávnené podať návrh podľa § 169 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z.

čl. III

čl. III bod 1
Navrhuje sa rozšírenie pojmu priame podpory. Medzi priame podpory sa na základe aplikačnej praxe navrhuje zaradiť prechodnú vnútroštátnu pomoc podľa čl. 147 nariadenia (EÚ) 2021/2115.

čl. III bod 2
V súvislosti s evidovaním správy o zistenej nezrovnalosti na základe doručených uznesení alebo upovedomení o začatí trestného stíhania v praxi vyvstávajú problémy s nemožnosťou identifikácie subjektu alebo konkretizácie skutku alebo porušenia, ktorého sa mal subjekt dopustiť, nakoľko uvedený popis alebo informácia sa v uzneseniach alebo upovedomeniach neuvádza; takisto ich orgán činný v trestnom konaní nie vždy poskytuje. Za účelom zabezpečenia získania dostatočných informácií pre správne a korektné evidovanie správy o zistenej nezrovnalosti sa navrhuje doplnenie odseku 5.

čl. III bod 3 až 5
Navrhuje sa precizovať doterajšie ustanovenia o možnosti platobnej agentúry pozastaviť vyplácanie priamych podpôr alebo príspevku podľa zákona č. 292/2014 Z. z. v prípadoch existencie nezrovnalosti na strane prijímateľa. Zachováva sa doterajší maximálny limit pozastavenia a doba, po ktorú je pozastavenie vyplácania možné. V novelizačných bodoch 4 a 5 sa navrhujú úpravy s ohľadom na navrhované zmeny v novelizačnom bode 3.

čl. IV
Dátum nadobudnutia účinnosti sa s ohľadom na potrebu zabezpečiť včasné a riadne poskytovanie príspevku a príspevku na finančný nástroj navrhuje (aj s prihliadnutím na výnimku podľa § 19 ods. 6 písm. b) zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 133/2023 Z. z.) na 1. októbra 2024. Bratislava, 22. máj 2024 Robert Fico, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Richard Takáč, v. r. minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

čl. II
Vzhľadom na navrhované znenie § 13 ods. 9 sa navrhuje úprava § 32 ods. 11 zákona č. 247/2024 Z. z., ktorý pojednáva o pozastavení vyplatenia príspevku do výšky dvojnásobku sumy uvedenej v správe o nezrovnalosti podľa zákona č. 280/2017 Z. z. Navrhované znenie § 13 ods. 9 zákona č. 280/2017 Z. z. pojednáva o jedennásobku sumy uvedenej v správe o zistenej nezrovnalosti. Z gramatického výkladu navrhované ustanovenie nie je rozporné s § 32 ods. 11 zákona č. 247/2024 Z. z., aby sa však predišlo možným praktickým komplikáciám, navrhujeme zosúladiť textové znenie oboch zákonných ustanovení, t. j. upraviť znenie § 32 ods. 11 zákona č. 247/2024 Z. z. vypustením slov „do dvojnásobku“ v prvej vete a slova „dvojnásobku“ v druhej vete. Uvedeným sa sleduje prepojenie záručného fondu a poľnohospodárskeho fondu (2014-2022 a 2023-2027) pokiaľ ide o preventívny nástroj na ochranu finančných záujmov Európskej únie, tzn. blokácia súm zo záručného fondu a poľnohospodárskeho fondu na rovnakej úrovni (v rovnakej výške).