zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 715/2003 z 16. júla 2003 bola ministerstvu spravodlivosti uložená úloha predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh právnych predpisov, ktoré je potrebné novelizovať v súvislosti so schválenou optimalizáciou súdnej sústavy. Na základe uvedeného uznesenia Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Optimalizácie súdnej sústavy je súčasťou prebiehajúcej reformy súdnictva, v rámci ktorej sa vytvárajú legislatívne a organizačné podmienky pre efektívny výkon súdnictva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Štruktúra súdnej sústavy je jedným z faktorov, ktorý podmieňuje funkčnosť súdnictva. Efektívnym modelom súdnej sústavy v podmienkach konkrétneho štátu je taká súdna sústava, ktorá je schopná zabezpečiť plnú funkčnosť súdnictva v reálnych podmienkach, t. j. súdnu sústavu, ktorá vytvára dobré podmienky pre výkon súdnictva v prospech občanov a súčasne je zo strany štátu financovateľná v dostatočnej miere.
Cieľom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky je vytvorenie trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva, t. j. súdnej sústavy v rámci ktorej:
veci patriace do vecnej príslušnosti súdov budú vybavovať všeobecné súdy prvého stupňa,
veci, v ktorých je podaný riadny opravný prostriedok budú vybavovať všeobecné súdy druhého stupňa,
veci, v ktorých je podaný mimoriadny opravný prostriedok a zjednocujúcu rozhodovaciu činnosť bude vybavovať Najvyšší súd SR.
V rámci trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva budú súčasne na prvom stupni vytvorené prvostupňové všeobecné súdy s osobitnou pôsobnosťou. Tieto súdy budú okrem vybavovania vecí, ktoré budú v pôsobnosti všetkých súdov daného stupňa vybavovať špecializovanú agendu.
Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, dopad na štátny rozpočet je vyčíslený v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
Navrhovateľ zákona : vláda Slovenskej republiky
Názov návrhu zákona : zákon o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :
návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communataire, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu, , medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003, ale predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,
nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5, 24
Problematika návrhu právneho predpisu :
nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,
nie je upravená v práve Európskej únie,
Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :
Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je posudzovanie súladu návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie bezpredmetné.
Gestor (spolupracujúce rezorty) :
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :
Pri vypracúvaní návrhu zákona nebola účasť experta.
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov
a vplyvov na zamestnanosť
Návrh zákona zakladá nároky na verejné financie v nasledovnom rozsahu
Kvantifikácia realizácie optimalizácie súdnej sústavy
Návrh zákona je súčasťou prebiehajúcej reformy súdnictva, v rámci ktorej sa vytvárajú legislatívne a organizačné podmienky pre efektívny výkon súdnictva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Štruktúra súdnej sústavy je jedným z faktorov, ktorý podmieňuje funkčnosť súdnictva. Efektívnym modelom súdnej sústavy v našich podmienkach je taká súdna sústava, ktorá je schopná zabezpečiť plnú funkčnosť súdnictva, t.j. súdnu sústavu, ktorá vytvára dobré predpoklady pre výkon súdnictva v prospech občanov a súčasne je zo strany štátu financovateľná v dostatočnej miere.
Navrhovaným zlúčením súdov vzniknú obvodné súdy s vyšším počtom sudcov, ktorí sa budú môcť špecializovať na jednotlivé druhy súdnych agend v rámci všeobecného súdnictva. Súčasne sa vytvárajú súdy, ktoré budú špecializované na jednotlivé špeciálne agendy (konkurzná agenda, zmenkové a šekové súdy, súd s celoslovenskou pôsobnosťou s agendou priemyselnej ochrany, súdy s agendou burzových obchodov a súdy s azylovou agendou).
Predložený návrh zákona je postavený na využití doterajších finančných zdrojov.
Z hľadiska stanovenia finančnej náročnosti realizácie dopadu tohto návrhu zákona sa použili údaje schváleného rozpočtu na rok 2003 pre civilnú časť kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR.
Základná dispozícia pre stanovenie týchto údajov bola :
prechod výkonu súdnictva z Krajského súdu v Trnave na Vyšší súd Nitra
a z Krajského súdu v Trenčíne na Vyšší súd Žilina,
Okresného súdu Malacky na Obvodný súd Bratislava IV,
Okresného súdu Pezinok na Obvodný súd Bratislava III,
Okresného súdu Piešťany na Obvodný súd Trnava,
Okresného súdu Senica na Obvodný súd Skalica,
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Obvodný súd Trenčín,
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Obvodný súd Trenčín,
Okresného súdu Partizánske na Obvodný súd Topoľčany,
Okresného súdu Šaľa na Obvodný súd Galanta,
Okresného súdu Námestovo na Obvodný súd Dolný Kubín,
Okresného súdu Ružomberok na Obvodný súd Liptovský Mikuláš,
Okresného súdu Kežmarok na Obvodný súd Poprad,
Okresného súdu Svidník na Obvodný súd Bardejov,
Okresný súd Revúca na Obvodný súd Rožňava.
Ku dňu účinnosti tohto návrhu zákona prechádza výkon súdnictva, práva a povinnosti, vrátane práv a povinností z pracovno-právnych vzťahov, rozpočtového hospodárenia a majetku štátu formou delimitačných protokolov na uvedené vyššie a obvodné súdy.
Ekonomický dopad realizácie tohto návrhu zákona je potrebné stanoviť v týchto kategóriách :
1. Bežné výdavky
Delimitované rozpočtové prostriedky z krajských a okresných súdov budú použité na zabezpečenie miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní pre sudcov, zamestnancov štátnej a verejnej služby, vrátane odvodov poistného, príspevkov zamestnávateľa do poisťovní a Národného úradu práce.
Výdavky v kategórii Tovary a ďalšie služby sa súčasne použijú na úhradu materiálno-technického zabezpečenia a prevádzkových nákladov vyššieho, príp. obvodného súdu vzhľadom na nárast personálneho obsadenia týchto súdov, ako aj potreby výkonu súdnej moci.
Zamestnancom v štátnej a verejnej službe, ktorí neprejdú na uvedené vyššie a obvodné súdy, sa vyplatí odstupné, príp. odchodné v súlade s platnými predpismi. Výška tohto odstupného (príp. odchodného) bude závislá od termínu účinnosti navrhovaného zákona.
Medzi ďalšie bežné výdavky je potrebné zahrnúť aj :
udržiavanie opustených súdnych budov (stráženie, temperovanie) vo výške 7,2 mil. Sk,
presťahovanie zrušených krajských a okresných súdov vo výške 2,6 mil. Sk.
2. Kapitálové výdavky
Ťažisko finančného zabezpečenia realizácie tohto návrhu zákona je vo vytvorení optimálnych priestorových a materiálových podmienok.
Pre zabezpečenie tohto cieľa je potrebné :
rok 2004
v tis. Sk
a) Projektová príprava realizácie stavebných prác
- prechod Krajského súdu v Trnave na Vyšší súd do Nitry 6,000
prechod Okresného súdu Malacky
na Okresný súd Bratislava IV 4,500
- prechod Okresného súdu Námestovo
na Okresný súd Dolný Kubín 2,500
- prechod Okresného súdu Svidník na Okresný súd Bardejov 2,500
- prechod Okresného súdu Senica na Okresný súd Skalica 2,500
S P O L U : 18,000
V rozpočte Ministerstva spravodlivosti SR na rok 2004 je na optimalizáciu súdnej sústavy rozpočtovaný objem 25 mil. Sk Zostatok finančných prostriedkov bude použitý na realizáciu stavebných prác v rámci optimalizácie súdnej sústavy.
b) Realizácia stavebných úprav - priame dopady vyvolané optimalizáciou
súdnej sústavy 2005 – 2006 – 2007
- prechod Krajského súdu v Trnave na Krajský súd Nitra 25,0 25,0
- prechod Okresného súdu Malacky
na Okresný súd Bratislava IV 14,0 13,5
- prechod Okresného súdu Námestovo
na Okresný súd Dolný Kubín 5,0 4,5
- prechod Okresného súdu Svidník
na Okresný súd Bardejov 5,0 4,5
- prechod Okresného súdu Senica na Okresný súd Skalica 20,0 30,0 10,0
S P O L U : 69,0 77,5 10,0
Sumárne na tieto účely je potrebné zabezpečiť v rozpočte kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR 156 mil. Sk.
Časové rozlíšenie týchto objemov kapitálových výdavkov je nasledovné :
2005 ......................... 69,0 mil. Sk
2006 ........................ 77,5 mil. Sk
2007 ........................ 10,0 mil. Sk
Uvedené objemy kapitálových výdavkov v rokoch 2005, 2006 a 2007 si bude rezort uplatňovať v návrhoch rozpočtu pre roky 2005, 2006. a 2007.
V priebehu roku 2005 v súvislosti s optimalizáciou súdnej sústavy dôjde k zníženiu počtu spravovaných budov v civilnej časti rezortu. Ide o následovné justičné objekty, ktoré budú v súlade so zákonom číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov ponúknuté štátnym rozpočtovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám, ktorým by tento majetok mohol účelne slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu ich činnosti alebo v súvislosti s nimi :
A. Prebytočný nehnuteľný majetok
1.) Okresný súd Bánovce nad Bebravou
2.) Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
3.) Okresný súd Partizánske
4.) Okresný súd Svidník
5.)Okresný súd Senica
6.) Okresný súd Piešťany
B. Ukončenie nájomných zmlúv nebytových priestorov
1.) Okresný súd Šaľa
2.) Okresný súd Námestovo
3.) Okresný súd Revúca
V prípade neúspešného ponukového konania je rezort povinný vykonať osobitné ponukové konanie v súlade s cit. zákonom, t.j. predaj budov.
Znížením množstva spravovaných budov rezort predpokladá úsporu prevádzkových nákladov na horeuvedených súdoch cca 14,7 mil Sk ročne. V prípade predaja objektov získané finančné prostriedky bude rezort uplatňovať v súlade s platnými predpismi na úseku rozpočtového hospodárenia.
Rezort bude pri svojich požiadavkách v návrhu rozpočtu na rok 2006 prihliadať na tieto úspory.
Realizácia návrhu zákona nebude mať negatívny dopad na životné prostredie a z hľadiska zamestnanosti dôjde k zníženiu stavu zamestnancov na súdoch v Slovenskej republike.
Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.
Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.
Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu pracovníkov.

čl. I

čl. I § 1 §
Účelom zákona je určiť sídla a obvody všetkých súdov Slovenskej republiky a vytvoriť tak jednotný a prehľadný právny predpis, ktorý v jednotlivých ustanoveniach presne vymedzí územné obvody súdov. V súvislosti s vytváraním súdov so špeciálnou agendou (napr. zmenkové a šekové súdy, konkurzné súdy, súdy s azylovou agendou) je tiež nevyhnutné určiť ich pôsobnosť a ustanoviť špeciálnu miestnu príslušnosť v rámci konania na prvom a druhom stupni.

čl. I § 2 §
Vytváranie trojstupňovej sústavy súdnictva sa najvýznamnejšie dotkne prvostupňových súdov. Na prvostupňové súdy prejde nová agenda. To vyžaduje, aby na jednotlivých prvostupňových súdoch bol dostatočný počet sudcov a odborných zamestnancov súdov schopných novú agendu zvládnuť. Potreba sudcov na jednotlivých prvostupňových súdoch nie je daná len pomerom nápadu vecí k počtu sudcov na každom jednotlivom prvostupňovom súde, ale aj požiadavkou na nevyhnutnú mieru špecializácie jednotlivých sudcov, čo je v súčasnosti podmienka kompetentného rozhodovania sudcov. Presun agendy na prvostupňové súdy si preto vyžiadal vytvorenie prvostupňových súdov s takým počtom sudcov a odborných zamestnancov súdu, ktorý umožní zvládnutie nápadu vecí a súčasne nevyhnutnú mieru špecializácie sudcov. Ich vytvorenie bolo možné realizovať zásadne dvoma spôsobmi: doplnenie existujúcich súdov novými sudcovskými miestami zvýšením celkového počtu sudcov a zvýšením počtu odborných zamestnancov súdov, zlúčením niektorých súdov a prerozdelením existujúcich sudcovských miest na zostávajúce súdy. Plošným zvýšením počtu sudcov na všetkých v súčasnosti existujúcich prvostupňových súdoch by sa však iba prehĺbila, už dnes existujúca, nerovnováha medzi jednotlivými súdmi, …

čl. I § 3 §
Nerovnováha medzi jednotlivými súdmi, pokiaľ ide nápad vecí a o zaťaženosť jednotlivých sudcov existuje v súčasnosti aj na úrovni krajských súdov. Presun prvostupňovej agendy z krajských súdov na súdy prvého stupňa (obvodné súdy) v budúcnosti zmenší nápad vecí na krajských súdoch. Prevádzkovanie krajských súdov s malým nápadom vecí pri požiadavke nevyhnutnej miery špecializácie sudcov je rovnako ako v prípade prvostupňových súdov neefektívnym riešením. Ministerstvo spravodlivosti preto navrhuje zlúčenie dvoch krajských súdov, ktoré majú už dnes v porovnaní s ostatnými krajskými súdmi najmenší nápad vecí a z ostatných krajských súdov vytvoriť 6 vyšších súdov. Aj na úrovni súdov druhého stupňa potom budú existovať súdy s porovnateľným nápadom vecí (pri zohľadnení špecifík dnešných krajských súdov v Bratislave, Košiciach a Banskej Bystrici, ktoré sú v súčasnosti konkurznými súdmi).

čl. I § 4 §
V súlade s čl. 143 Ústavy Slovenskej republiky sa zachováva sa doterajšie postavenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V zmysle uvedeného článku tvoria sústavu súdov Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy, pričom pôsobnosť, organizáciu a konanie pred nimi ustanoví zákon. Najvyšší súd Slovenskej republiky bude aj naďalej sídliť v Bratislave a jeho územný obvod bude tvoriť celé územie Slovenskej republiky. Vzhľadom na presun agendy z krajských súdov na súdy okresné však dôjde k vytvoreniu modelu, v rámci ktorého bude Najvyšší súd SR vybavovať veci, v ktorých je podaný mimoriadny opravný prostriedok a zjednocujúcu rozhodovaciu činnosť.

čl. I § 5 §
Zefektívnenie boja proti korupcii a organizovanému zločinu vyžaduje špecializáciu a koordináciu práce všetkých orgánov činných v trestnom konaní. Z tohto dôvodu sa navrhuje zriadiť Špeciálny súd so sídlom v Bratislave s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, ktorý bude príslušný na konanie a rozhodovanie o trestných veciach. Právomoci Špeciálneho súdu, a teda zároveň aj Úradu špeciálnej prokuratúry, by mali podliehať všetky osoby podozrivé zo spáchania a) trestných činov korupcie podľa § 160 až 162 Trestného zákona, teda - trestných činov prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 až 160c Trestného zákona, - trestných činov podplácania podľa § 161 až 161c Trestného zákona, - trestných činov nepriamej korupcie podľa § 162 Trestného zákona, b) trestných činov založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a Trestného zákona, c) obzvlášť závažných trestných činov 1. spáchaných v spojení s organizovanou skupinou pôsobiacou vo viacerých štátoch, teda - trestného činu porušovania predpisov o nakladaní s kontrolovaným tovarom a technológiami …

čl. I § 6 §
Reformy v rámci optimalizácie súdnej sústavy sa čiastočne dotýkajú aj vojenských súdov. Zmenou počtu krajských súdov a presunom agendy dôjde k zníženiu počtu agendy na Vojenskom obvodovom súde v Bratislave. Aj naďalej sa však zachováva doterajšia štruktúra vojenských súdov, ktorá pozostáva z vyššieho vojenského súdu a troch vojenských obvodových súdov. Vojenské obvodové súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa pokiaľ trestný poriadok neustanovuje inak a vyšší vojenský súd rozhoduje ako súd druhého stupňa. S takouto sústavou vojenských súdov sa uvažuje aj v rámci rekodifikácie trestného práva.

čl. I § 7 §
Doterajší systém registrových súdov sa osvedčil, preto zostáva v navrhovanej štruktúre súdoch zachovaný ich rovnaký počet a sídlo. Z hľadiska výšky agendy, ktoré sa vybavuje na registrových súdoch je aj naďalej opodstatnené zachovať doterajšiu štruktúru. Na rozdiel od platného právneho stavu, keď obchodný register viedol okresný súd v sídle krajského súdu, nezostane však vzhľadom na zlúčenie niektorých krajských súdov táto štruktúra zachovaná. Preto bolo v rámci návrhu zákona potrebné jednoznačne vyriešiť aj otázku, kto bude odvolacím súdom pre rozhodovanie súdov obvodných. Zároveň v súvislosti s novým zákonom o registrácii údajov v obchodnom registri sa väčšia časť agendy sústredí u vyšších súdnych úradníkov a sudcovia sa budú môcť venovať skutkovo zložitejším veciam.

čl. I § 8 §
V súvislosti so zámerom presunu agendy z druhostupňových súdov na súdy prvého stupňa sa navrhuje, aby v vo veciach konkurzov a vyrovnania rozhodovali obvodné súdy ako súdy prvého stupňa. Podľa platnej právnej úpravy rozhodujú v týchto veciach krajské súdy ako súdy prvostupňové. V nadväznosti na zmenu vecnej príslušnosti sa v príslušných ustanoveniach mení aj občiansky súdny poriadok v rámci čl. II. Vo veciach konkurzov a vyrovnania bude na prvom stupni rozhodovať 6 obvodných súdov v sídle kraja a na druhom stupni 3 vyššie súdy. Ako odvolacie súdy budú pôsobiť Vyššie súdy v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach, ktoré podľa platného stavu rozhodujú v rámci prvého stupňa.

čl. I § 9 §
Uvedeným návrhom sa sleduje vytvorenie špecializovaných súdov, ktoré budú mať dostatočnú odbornú kapacitu, na rozhodovanie v agende, ktorá je náročná a špecifická. V súčasnosti nie je vysoký počet týchto sporov, ale v budúcnosti sa predpokladá jeho zvyšovanie. V súčasnosti o sporoch týkajúcich sa zmeniek a šekov rozhodujú krajské súdy ako súdy prvého stupňa, v súlade so zámerom presuny agendy na prvostupňové súdy sa navrhuje, aby na spory zo zmeniek a šekov boli príslušné tri obvodové súdy. Odvolacím súdom v týchto prípadoch budú vyššie súdy v Nitre, Prešove a Žiline. navrhované riešenie tak nadväzuje aj na vytvorenie troch odvolacích konkurzných súdov v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach.

čl. I § 10 §
Slovenská republika sa podpísaním Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie zaviazala rešpektovať celý rad medzinárodnoprávnych dokumentov, ktoré tvoria prílohu Dohody. Jedným z mimoriadne dôležitých medzinárodnoprávnych dokumentov v tejto oblasti je i Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva publikovaná oznámením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 152/2000 Z. z. o uzavretí Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „Dohoda TRIPS“) . Prijatím Dohody TRIPS v rámci WTO vznikol pre Slovenskú republiku záväzok harmonizovať svoje právne predpisy v oblasti komerčného uplatnenia a využitia predmetov duševného vlastníctva. Dohoda TRIPS určuje minimálny štandard ochrany predmetom práv priemyselného vlastníctva jednak pre štádium ich zápisu, resp. registrácie, jednak pre štádium ich ďalšej ochrany prostredníctvom ochrany na hraniciach pred napodobňovanými a falšovanými výrobkami a ochrany súdnej, vzťahujúce sa vo všeobecnosti na prípady porušovania práv k predmetom práv priemyselného vlastníctva. Základnou koncepciou predkladaného materiálu je to, že sa presadzuje princíp optimálnej koncentrácie súdnej agendy (rovnako ako v prípade registrových alebo konkurzných súdov na Slovensku) týkajúcej sa …

čl. I § 11 §
Obdobne ako pri predchádzajúcich špeciálnych súdoch, aj súd s burzovou agendou bude mať špecifickú a náročnú agendu, ktorá je v nadväznosti na Burzu cenných papierov koncentrovaná predovšetkým v Bratislave. z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby bol prvostupňovým súdom v týchto veciach Obvodný súd Bratislava V. a odvolacím súdom Vyšší súd Bratislava.

čl. I § 12 §
Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným v azylovom konaní sa v novele Občianskeho súdneho poriadku zverilo do vecnej príslušnosti krajských súdov. Vzhľadom na špecifický charakter azylovej problematiky a v súlade s požiadavkou rýchlosti a hospodárnosti konania sa navrhuje koncentrácia azylovej agendy na dva krajské súdy v Slovenskej republike s vymedzenou územnou pôsobnosťou. Pri výbere súdov z hľadiska ich sídla sa prihliadalo i na možnosti disponovania vlastnými zdrojmi informácií o krajinách pôvodu žiadateľov o azyl a ďalších skutočnostiach dôležitých pre rozhodovanie.

čl. I § 13 až 17 §
V rámci prechodných ustanovení je nevyhnutné vyriešiť usporiadanie vzťahov medzi zlučovanými súdmi, ktoré sa týkajú predovšetkým prechodu doterajšej agendy, majetku a práv a povinností, pracovnoprávnych a obdobných pracovných vzťahov. V súvislosti s zmenou počtu druhostupňových súdov bolo potrebné vyriešiť zároveň otázku príslušnosti druhostupňových súdov vo veciach odvolaní, ktoré boli podané napr. na okresnom súde v Senici, ktorý patrí podľa platného stavu do územného obvodu Krajského súdu v Trnave a ktoré ešte neboli zaslané nadriadenému súdu na rozhodnutie o odvolaní. Po nadobudnutí účinnosti zákona sa druhostupňovým súdom pre Obvodný súd v Senici stane Vyšší súd Bratislava. V rámci § 15 sa rieši postavenie prísediacich, ktorí boli zvolení do funkcie podľa štvrtej časti zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov. Keďže prísediacich volia obecné zastupiteľstvá v obvode príslušného súdu z kandidátov z radov občanov, ktorí majú trvalý pobyt alebo pracujú v obvode súdu, bolo nevyhnutné v súvislosti so zlučovaním …

čl. I § 18 §
Generálnou novelizačnou klauzulou sa zavádza jednotné označenie súdov vo všetkých právnych predpisov.

čl. I § 19 §
Zrušuje sa doterajšia právna úprava.

čl. II

čl. II bod 1
Ide iba o legislatívno – technickú zmenu súvisiacu so zmenou terminológie v rámci sústavy súdov.

čl. II bod 2 až 4
V nadväznosti na presun agendy z druhostupňových na prvostupňové súdy bolo potrebné zmeniť ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

čl. III
Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a potrebnú legislvakančnú lehotu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. septembra 2004 s výnimkou niektorých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť 1. marca 2005. Presun agendy z druhostupňových na prvostupňové súdy je potrebné spraviť postupne, aby sa jednotlivé súdy mali možnosť dostatočne pripraviť, preto je nevyhnutné aby bol vytvorený časový priestor na uvedenú zmenu. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby ustanovenia týkajúce sa konkurzných súdov, zmenkových a šekových súdov a súdov s agendou burzových obchodov nadobudli účinnosť až 01.03.2005. V súvislosti s postupným presunom agendy z krajských na okresné súdy sa v rámci návrhu zákona navrhlo, aby agenda konkurzov a vyrovnaní prešla na obvodné súdy s účinnosťou od 01.003.2005. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné zachovať na prechodné obdobie doterajší právny stav. Účinnosť paragrafu 18 je však obmedzená a od 01.03.2005 sa nepoužije. Bratislava 14. januára 2004 Mikuláš Dzurinda, v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Daniel Lipšic, v.r. podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky

čl. I

čl. I bod 1 až 11 §
Účelom týchto ustanovení je začleniť zriaďované okresné súdy (pozri všeobecnú časť dôvodovej správy) do sústavy súdov Slovenskej republiky. V nadväznosti na to, je potrebné upraviť obvody už existujúcich okresných súdov, ako aj zriaďovaných súdov. Do sústavy súdov Slovenskej republiky sa teda dopĺňajú: Okresný súd Malacky so sídlom v meste Malacky s obvodom zahŕňajúcim územný obvod okresu Malacky (v súčasnosti v obvode Okresného súdu Bratislava IV) Okresný súd Pezinok so sídlom v meste Pezinok s obvodom zahŕňajúcim územný obvod okresu Pezinok (v súčasnosti v obvode Okresného súdu Bratislava III) a okresu Senec (v súčasnosti v obvode Okresného súdu Bratislava II) Okresný súd Piešťany so sídlom v meste Piešťany s obvodom zahŕňajúcim územný obvod okresu Piešťany a okresu Hlohovec ( oba v súčasnosti v obvode Okresného súdu Trnava). Okresný súd Skalica so sídlom v meste Skalica s obvodom zahŕňajúcim územný obvod okresu Skalica (v súčasnosti v obvode Okresného súdu Senica). Okresný súd Bánovce nad Bebravou so sídlom v meste Bánovce nad Bebravou …

čl. I bod 12 a 13 §
Uvedené ustanovenia majú za cieľ upraviť presun okresu Revúca z obvodu Okresného súdu Rimavská Sobota do obvodu Okresného súdu Rožňava. K presunu okresu Revúca do obvodu Okresného súdu Rožňava dochádza z dôvodu zabezpečenia väčšej dostupnosti, resp. prístupu k spravodlivosti pre obyvateľov okresu Revúca.

čl. I bod 14 až 17 §
Predmetné ustanovenia majú za cieľ upraviť v nadväznosti na zaradenie zriaďovaných súdov do sústavy súdov Slovenskej republiky obvody krajských súdov, resp. zaradiť tieto zriadené súdy do obvodu príslušného krajského súdu. Pre názornosť sa uvádza tabuľka poukazujúca na zaradenie nových okresných súdov, resp. územných obvodov dotknutých okresov do obvodov krajských súdov: okres novozriaďovaný okresný súd pôvodný krajský súd nový krajský súd Malacky OS Malacky KS Bratislava KS Bratislava Pezinok OS Pezinok KS Bratislava KS Bratislava Senec Skalica OS Skalica KS Trnava KS Trnava Piešťany OS Piešťany KS Trnava KS Trnava Hlohovec Bánovce nad Bebravou OS Bánovce nad Bebravou KS Trenčíne KS Trenčín Partizánske KS Nitra KS Trenčín Nové Mesto nad Váhom OS Nové Mesto nad Váhom KS Trenčín KS Trenčín Myjava KS Trnava KS Trenčín Námestovo OS Námestovo KS Žilina KS Žilina

čl. I bod 18 §
Navrhuje sa nová právna úprava odvolacích súdoch v konkurznom konaní a vyrovnacom konaní (vyrovnacím konaním sa má namysli v tomto prípade reštrukturalizačné konanie podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Pri súčasnom nápade opravných prostriedkov v predmetnej agende sa javí osem odvolacích súdov ako nadbytočných. Z pohľadu početnosti nápadu v odvolacej agendy možno očakávať podobný trend aj do budúcnosti, a to aj po prípadnej novele zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na strane druhej tu je aj dôvod odborný – malá až nulová skúsenosť piatich krajských odvolacích súdov s konkurznou agendou, ďalej takmer nulová možnosť zjednocovania judikatúry v tejto agende. Z hľadiska riadiaceho, administratívneho a technického, musia byť na ôsmych krajských odvolacích súdoch vybudované administratívno-technické a personálne podmienky pre rozhodovanie predmetných odvolaní (teda minimálne dva senáty musia byť určené na predmetný nápad), …

čl. I bod 19 §
V rámci prechodných ustanovení k zmenám účinným od 1. januára 2008 sa rieši hneď niekoľko zásadných okruhov otázok, ktoré je potrebné vyriešiť pre zabezpečenie riadneho chodu zriaďovaných súdov, či už v oblasti výkonu súdnictva alebo správy súdov, a to hneď od prvých dní ich existencie.

čl. I § 18a (výkladové ustanovenie) §
Ide o účelovú definíciu, ktorá sa vzťahuje len na ustanovenia účinné od 1. januára 2008, a teda len na účely zriadenia nových okresných súdov a samotná podstata tejto definície spočíva legislatívno-technickom riešení pomenúvania pôvodných súdov a novozriaďovaných súdov. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať v kontexte novelizačných bodov 1 až 17, a teda platí, že: Nadobúdajúci súd Odovzdávajúci/-e súd/-y) OS Malacky OS Bratislava IV OS Pezinok OS Bratislava II OS Bratislava III OS Piešťany OS Trnava OS Skalica OS Senica OS Bánovce nad Bebravou OS Trenčín OS Topoľčany OS Nové Mesto nad Váhom OS Trenčín OS Námestovo OS Dolný Kubín

čl. I § 18b (prechod výkonu súdnictva vo všeobecnosti) §
Toto ustanovenie rieši prechod výkonu súdnictva z odovzdávajúceho súdu na nadobúdajúci súd, a to pre tzv. všeobecnú agendu.

čl. I § 18b ods. 1 §
Ustanovuje sa všeobecná zásada upravujúca prechod výkonu súdnictva medzi z odovzdávajúceho súdu na nadobúdajúci súd. Určujúcim kritériom pre posúdenie, či dochádza k prechodu výkonu súdnictva je miestna príslušnosť nadobúdajúceho súdu. Prechod výkonu súdnictva sa týka všetkých, právoplatne neskončených, vecí. Prechod výkonu súdnictva sa v zmysle odseku 2 nebude dotýkať právoplatne skončených vecí, kde tento mechanizmus nie je žiaduci. Vychádzajúc zo všeobecnej časti dôvodovej správy, je zrejmé, že prechod výkonu súdnictva sa nemôže týkať vecí, ktoré napadli na súdy do 31. decembra 1996, keďže v tom čase dotknuté okresné súdy ešte neexistovali. Preto sa v § 18b ods. 1 navrhuje, aby sa prechod výkonu súdnictva netýkal vecí, ktoré došli na súd po 31. decembri 1996.

čl. I § 18b ods. 2 §
Zavádza sa výnimka z uplatňovania zásady uvedenej v odseku 1. Uvedené sa týka tých vecí, v ktorých bolo podané odvolanie. Podľa navrhovanej právnej konštrukcie, ak bude do nadobudnutia účinnosti tohto zákona podaný riadny opravných prostriedok vo veci, v ktorej by inak malo s účinnosťou tohto zákona dôjsť k prechodu výkonu súdnictva, vec nebude predmetom prechodu výkonu súdnictva v zmysle zásady ustanovenej v odseku 1. Konanie dokončí po rozhodnutí odvolacieho súdu súd prvého stupňa príslušný podľa doterajších predpisov. Uvedené platí ako pre veci občianskoprávnej povahy, tak aj pre trestnoprávne veci. V druhej vete sa vyjadruje požiadavka na to, aby sa prechod výkonu súdnictva netýkal právoplatne skončených vecí.

čl. I § 18b ods. 3 §
Navrhovaná výnimka sa týka výlučne trestnoprávnych vecí, kde sa navrhuje vyňať z prechodu výkonu súdnictva všetky tie trestnoprávne veci, v ktorých bolo začaté hlavné pojednávanie. Ak by došlo k prechodu výkonu súdnictva aj v týchto veciach, je vysoko pravdepodobné, že dôjde aj k zmene v zložení senátu, čo v zmysle § 277 ods. 5 posledná veta Tr. por. má za následok nutnosť vykonať hlavné pojednávanie znova (spoliehať sa na prípadný súhlas obžalovaného s pokračovaním hlavného pojednávania napriek zmene v zložení senátu nie je namieste).

čl. I § 18b ods. 4 §
Navrhované ustanovenie reaguje na požiadavku vyjadrenú v novelizačných bodoch 12 a 13, kde sa upravuje presun územného obvodu okresu Revúca z obvodu Okresného súd Rimavská Sobota do obvodu Okresného súdu Rožňava. Navrhuje sa, aby z titulu zmeny obvodu dvoch okresných súdov, ak súčasne nevzniká nový súd, nedochádzalo k prechodu výkonu súdnictva. To znamená, že veci, ktoré napadnú na Okresný súd Rimavská Sobota a majú súvis s okresom Revúca (napr. bydlisko odporcu je v okrese Revúca) dokončí okresný súd Rimavská Sobota. Vychádzajúc z platného znenia zákona č. 371/2004 Z. z., v § 6 sa upravujú sídla a obvody vojenských súdov. Obvod vojenského obvodového súdu v Banskej Bystrici tvoria obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Žiline. Okres Revúca v súčasnosti patrí do obvodu Okresného súdu Rimavská Sobota, ktorý ako taký patrí do obvodu Krajského súdu v Banskej Bystrici. Z uvedeného teda vyplýva aj pôsobnosť vojenských obvodových súdov vo vzťahu k okresu Revúca. Vzhľadom na to, že v predloženom …

čl. I § 18c (prechod výkonu súdnictva v rámci špecializovanej agendy) §
V nadväznosti na presun niektorých okresov (v súvislosti so zriadením nových súdov ako aj v prípade presunu okresu Revúca bez súčasného zriadenia okresného súdu; k tomu pozri prechádzajúce časti dôvodovej správy) z obvodu jedného krajského súdu do obvodu iného krajského súdu je potrebné vysporiadať sa aj z otázkami príslušnosti súdov so špecializovanou agendou, u ktorých je ich príslušnosť určovaná obvodom krajského súdu. Ide o tieto agendy, resp. špecializované súdy: okresné súdy v sídle krajského súdu na účely trestného konania registrové súdy konkurzné a vyrovnacie súdy zmenkové a šekové súdy súd s priemyselnoprávnej ochrany Pre utvorenie si komplexnej predstavy o dopadoch zriadenia nových súdov na príslušnosť súdov so špecializovanou agendou sa uvádza nasledovný prehľad: Dopady zriadenia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou mení sa okresný súd v sídle krajského súdu na účely trestného konania; Okresný súd Nitra → Okresný súd Trenčín (k tomu pozri § 7 zákona č. 371/2004 Z. z., resp. právomoc takéhoto okresného súdu v zmysle Trestného poriadku), pre podnikateľov …

čl. I § 18d (prísediaci) §
Predmetné ustanovenie rieši otázku prísediacich sudcov z radov občanov (ďalej len „prísediaci“) a ich prechodu z odovzdávajúcich súdov na nadobúdajúce súdy. Kritériom pre posúdenie tejto otázky je trvalý pobyt prísediaceho; návrh zákona zohľadňuje dikciu zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného teda vyplýva, že prísediaci odovzdávajúceho súdu, ktorý majú trvalé bydlisko v obvode nadobúdajúceho súdu sa ku dňu účinnosti predloženého zákona stanú prísediacimi príslušného nadobúdajúceho súdu. Návrh zákona zohľadňuje dikciu § 139 ods. 1 písm. e) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého jedným z predpokladov na voľbu funkcie prísediaceho je súhlas s voľbou k určitému súdu. Z uvedeného dôvodu je podmienkou na to, aby nastal predpokladaný účinok spočívajúci v tom, že prísediaci sa stane prísediacim nadobúdajúceho súdu jeho súhlas. Pre vylúčenie prípadných sporov o to, v akej forme sa tento súhlas má …

čl. I § 18e (rozvrh práce) §
Z podhľadu riadneho a efektívneho fungovania súdu je kľúčovým dokumentom rozvrh práce súdu. Vzhľadom na to, že v čase vzniku nových okresných súdov nebudú tieto súdy disponovať rozvrhom práce, navrhuje sa riešiť tento stav formou dočasného a primeraného použitia rozvrhu práce odovzdávajúceho súdu, a to do času vydania riadneho rozvrhu práce nadobúdajúceho súdu predsedom tohto súdu alebo sudcom povereným riadením nadobúdajúceho súdu. V otázke prideľovania vecí samosudcom a senátom je potrebné uviesť, že využite náhodného prideľovania vecí samosudcom a senátom predpokladá existenciu rozvrhu práce v štandardnej podobe. Do vytvorenia rozvrhu práce sa preto navrhuje, aby sa veci prideľovali spôsobom, ktorý predvída samotný zákon o súdoch v súvislosti nemožnosťou prideľovať veci pomocou programových prostriedkov schválených ministerstvom.

čl. I § 18f §
Prechodné ustanovenia reagujú na navrhované zmeny v obvodoch odvolacích súdov vo veciach podľa § 8 (konkurz a vyrovnanie). Navrhuje sa, aby už začaté odvolacie konania dokončili súdy príslušné podľa doterajších predpisov. Uvedené riešenie sa v tomto prípade javí ako účelné, najmä z dôvodov praktických, ako aj organizačných.

čl. II
Vzhľadom na doteraz vykonané zmeny v zákone č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov sa navrhuje v súlade s § 43 ods. 2 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky splnomocniť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na vyhlásenie úplného znenia predmetného zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

čl. VI
Slovenská republika ratifikovala Haagsky dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ozn. č. 119/2001 Z. z. – ďalej len „dohovor“) dňa 24. 10. 2000, pričom tento dohovor sa stal na území Slovenskej republiky účinný dňom 1. 2. 2001. Dohovor upravuje veľmi špecifickú oblasť, ktorou je okamžitý návrat neoprávnene premiestneného alebo zadržiavaného dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu. Dohovor ako taký sa nesnaží riešiť problém rozhodovania o tom, kto má opatrovnícke práva k dieťaťu, avšak predstavuje postoj, že každý spor vo veci starostlivosti o maloletých má riešiť príslušný orgán štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt predtým, ako bolo premiestnené. Práve orgán tohto štátu považujú zmluvné strany dohovoru za „najbližší“ k dieťaťu a k jeho rodičom a teda najlepšie schopný čo najobjektívnejšie posúdiť okolnosti na strane všetkých účastníkov konania a tak rozhodnúť vo veci samej. Hoci dohovor obsahuje niekoľko ustanovení, ktoré sú priamo aplikovateľné, v otázkach postupu a konania vytvára iba určitý rámec a detailnú úpravu ponecháva na vnútroštátne právne …

čl. XII (zákon č. 371/2004 Z. z.)

čl. XII bod 1 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením vojenských súdov ako súčasti sústavy súdov v Slovenskej republike.

čl. XII bod 2 a 3 §
Procesná úprava trestného práva rozlišuje tzv. súdy so sídlom v sídle krajského súdu na účely trestného konania (§ 16 Trestného poriadku). Týmto súdom je zverená pôsobnosť pre konanie o určených trestných činoch, ako aj pôsobnosť pre špecifické úkony trestného konania, najmä prípravného konania. Koncept postavenia týchto súdov v sídle krajského súdu zostáva na účely konania vo veciach vojenského súdnictva zachovaný s tým, že navrhovaná právna úprava nahrádza doterajšie vojenské obvodové súdy určenými okresnými súdmi, na ktoré prechádza výkon súdnictva z vojenských obvodových súdov. V tejto súvislosti je základnom právnej úpravy korelácia medzi Trestným poriadkom a predmetným zákonom. Primárnou právnou úpravou je Trestný poriadok, ktorý predpokladá, že osobitný zákon zverí ustanoveným okresným súdom v sídle krajského súdu výkon agendy zrušených vojenských súdov v prvom stupni, a zákonom ustanovenému krajskému súdu v druhom stupni. Zákonom, ktorý realizuje odkazovaciu právnu normu Trestného poriadku je zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, ktorý v navrhovanom § 7 ods. 1 …

čl. XII bod 4 §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vloženie novej poznámky pod čiarou k odkazu 1 pred doterajšiu poznámku pod čiarou k odkazu 1 (bod 38 legislatívno-technických pokynov).

čl. XII bod 5 §
Navrhované prechodné ustanovenia predstavujú základnú právnu úpravu z hľadiska plynulosti a zákonnosti zlučovania zanikajúcich súdov a všeobecných súdov. Kľúčovým ustanovením je definovanie prechodu výkonu súdnictva – oprávnenie (povinnosť) konať a rozhodovať v právoplatne neskončených veciach prechádza na určené okresné súdy a krajský súd. Rovnako sa navrhuje prechod práv a povinností štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov (pracovnoprávneho charakteru) zo zanikajúcich vojenských súdov na určené všeobecné súdy. Navrhuje sa uplatniť analogickú právnu konštrukciu generálnej sukcesie, aká bola použitá v roku 2005 v súvislosti so zánikom niektorých okresných súdov. Táto sukcesia sa však nebude vzťahovať na majetkovo-právne vzťahy, kde sa predpokladá uplatnenie príslušných inštitútov zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

čl. III
Navrhovanou novelizáciou zákona č. 371/2004 Z. z. sa navrhuje na konanie vo veciach určenia neplatnosti zmluvy alebo rámcovej dohody podľa navrhovaného § 148a vecne príslušný súd v Malackách pre celé územie Slovenskej republiky. Dôvodom je nevyhnutnosť koncentrácie týchto konaní.

čl. IV
(novela zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov)

čl. IV § 14c §
Zavádza sa osobitná miestna príslušnosť správnych súdov, ktoré budú podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku rozhodovať o odvolaniach proti rozhodnutiam centra vydaným v konaní o poskytnutí právnej pomoci. Snahou je zabezpečiť jednotnú judikatúru vo sfére rozhodovania o nárokoch o priznanie právnej pomoci. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o rozhodovanie o základnom ľudskom práve, javí sa ako potrebné založiť príslušnosť troch krajských súdov. Vzhľadom na organizačnú štruktúru centra a jeho územnú pôsobnosť sa navrhujú ako súdy s osobitnou agendou Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Banskej Bystrici a Krajský súd v Košiciach.

čl. V (zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a

čl. V bod 1 (§ 14a) §
Vzhľadom na požiadavky, ktoré vyvstali z aplikačnej praxe a doterajšie skúsenosti, navrhuje sa vykonať zmenu v § 14a – súdy s agendou starostlivosti o maloletých. Na konanie vo veciach vrátenia maloletého dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané, bude príslušný: -Okresný súd Bratislava I pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave, Krajského súdu v Nitre. -Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline, Krajského súdu v Trenčíne. -Okresný súd Košice I pre obvody Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove.

čl. V bod 2 (§ 14c) §
Upravuje sa príslušnosť Okresného súdu Bratislava III v špecifických veciach s cudzím prvkom. Podľa čl. 15 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a o uznávaní rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práva a povinností súd členského štátu, ktorý má právomoc vo veci samej, ak sa domnieva, že súd iného členského štátu, vo vzťahu ku ktorému má dieťa osobitnú väzbu, je vo vhodnejšej situácii na prejednanie veci alebo jej špecifickej časti, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa, môže: a) prerušiť konanie vo veci alebo jej časti a vyzvať účastníkov, aby podali svoj návrh na súd tohto iného členského štátu; alebo b) požiadať súd iného členského štátu, aby prevzal právomoc. Obe uvedené situácie vyžadujú, aby sa v druhom členskom štáte dal identifikovať súd, ktorý bude miestne príslušný na konanie, resp. posúdenie (rozhodnutie), že právomoc preberá. Nariadenie umožňuje, aby týmto spôsobom bol oslovený súd štátu, ktorého občanom je dieťa, ktorý je miestom obvyklého pobytu jedného z rodičov, alebo …

čl. V bod 3 (§ 18j) §
Intertemporálne ustanovenie vo vzťahu k zmene vykonanej v § 14a.

čl. VI (zákon o sídlach a obvodoch súdov SR)
V nadväznosti na zavedenie osobitného konania podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (čl. II) – konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení, sa navrhuje aby na konania v týchto veciach neboli príslušné súdy podľa všeobecnej miestnej príslušnosti, ale iba krajské súdy v Bratislave a v Košiciach. Cieľom je vyššia miera špecializácie sudcov pôsobiacich už na týchto súdoch a prejednávajúcich príbuznú problematiku – opravné prostriedky proti rozhodnutiam v azylových veciach.

čl. II
(Zákon č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov) V súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky je potrebné zabezpečiť, aby kvalitná právna úprava rozhodcovského konania bola podporená predvídateľnou a kvalitnou rozhodovacou praxou súdov. Za týmto účelom navrhujeme založiť za účelom špecializácie súdov vo vysoko komplexnej oblasti nespotrebiteľskej arbitráže tzv. kauzálnu príslušnosť troch prvostupňových súdov. Tento inštitút prispeje spolu s novelizovanou právnou úpravou k vytvoreniu predvídateľnej a modernej judikatúry, ktorá je kľúčovou podmienkou pre aplikačnú prax a rozvoj mimosúdneho riešenia sporov.

čl. III (Zákon o sídlach a obvodoch súdov)
§ 14f Na konanie vo veciach ochranného opatrenia v občianskych veciach nariadeného v inom členskom štáte Európskej únie bude príslušný Okresný súd Bratislava III, pričom jeho obvodom bude celé územie Slovenskej republiky. Z uvedenej dikcie vyplýva, že sa zavádza súd s tzv. kauzálnou príslušnosťou vo veciach ochranných opatrení v občianskych veciach pre celé územie Slovenska. Vzhľadom na očakávaný (nízky) nápad zákonodarca zvolil prístup ustanoviť pre tieto veci len jeden súd pre celé územie SR. Pokiaľ by však prax ukázala, že nápad bude ďaleko vyšší, bude možné toto rozhodnutie prehodnotiť a zveriť uvedené veci viacerým súdom.

čl. III
Nové ustanovenie 14e do zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky určuje iba jeden súd, ktorý bude rozhodovať v prípade vzniku jadrovej škody. Ide o Okresný súd Nitra, ktorého obvodom bude celé územie Slovenskej republiky. Súd na rozhodovanie o opravných prostriedkoch je určený Krajský súd v Nitre. Ide o vhodné ustanovenie vyplývajúce síce z čl. XXI ods. 4 Protokolu z 1997, ale fixácia jedného súdu je v prospech právnej istoty poškodených. Na druhej strane je potrebné zamedziť tzv. „court shoppingu“, špekuláciám s príslušnosťou súdov v záujme potenciálneho iného (nejednotného) rozhodnutia. Ustanovenie ako aj samotné určenie súdu vychádza aj z pripravovaného samostatného správneho súdneho poriadku kde podľa navrhovaného § 15 na konanie o správnej žalobe vo veciach ochrany práv z hospodárskej súťaže a vo veciach jadrových udalostí, je jediný príslušný Krajský súd v Bratislave; jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky.

čl. IV
(novela zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov)

čl. IV bod 1 §
Navrhuje sa rozšírenie okruhu okresných súdov v sídle krajského súdu na účely trestného konania pre obvod Krajského súdu v Bratislave a určenie územných obvodov pre tieto okresné súdy v sídle krajského súdu. Jednotlivé okresné súdy pokrývajú k nim prináležiaci územný obvod okresu a v prípade Okresného súdu Bratislava I aj územný obvod okresu Senec, územný obvod okresu Pezinok a územný obvod okresu Malacky. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť rovnomerné zaťaženie týchto okresných súdov v sídle krajského súdu na účely trestného konania, zvýšiť efektívnosť práce na týchto súdoch, nakoľko dôjde k zníženiu nápadov na Okresnom súde Bratislava I a vo všeobecnosti urýchliť priebeh trestných konaní.

čl. IV bod 2 §
Navrhuje sa rozšírenie okruhu okresných súdov v sídle krajského súdu na účely trestného konania pre obvod Krajského súdu v Košiciach a určenie územných obvodov pre tieto okresné súdy v sídle krajského súdu, a to: - Okresný súd Košice I pokrýva územný obvod okresu Košice I, územný obvod okresu Košice III, územný obvod okresu Košice-okolie, územný obvod okresu Rožňava, územný obvod okresu Spišská Nová Ves, územný obvod okresu Gelnica a územný obvod okresu Levoča, - Okresný súd Košice II pokrýva územný obvod okresu Košice II, územný obvod okresu Košice IV, územný obvod okresu Michalovce a územný obvod okresu Sobrance a územný obvod okresu Trebišov. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť rovnomerné zaťaženie týchto okresných súdov v sídle krajského súdu na účely trestného konania, zvýšiť efektívnosť práce na týchto súdoch, nakoľko dôjde k zníženiu nápadov na Okresnom súde Košice I a vo všeobecnosti urýchliť priebeh trestných konaní.

čl. VI
(zákon č. 371/2004 Z. z.)

čl. VI bod 1 §
§ 2 Ustanovenie § 2 upravuje nové sídla a obvody okresných súdov. Na účely špecializácie sudcov na občianskoprávnu, rodinnoprávnu a trestnoprávnu agendu sa navrhujeme znížiť počet súčasných 54 obvodov okresných súdov na 30 súdnych obvodov. Znamená to aj, že na Slovensku bude namiesto doterajších 54 okresných súdov pôsobiť 30 okresných súdov. Formálno-právne sa 18 súdov zrušuje formou ich zlúčenia s inými okresnými súdmi (tzv. nástupnícke súdy). V prípade ôsmich okresných súdov so sídlom v mestách Bratislava a Košice dochádza k ich nahradeniu dvoma mestskými súdmi.) V prípade 17 okresných súdov sú tieto naďalej zachované, pričom sa však menia ich obvody. V celkovo 11 prípadoch zostávajú sídla a obvody okresných súdov bez zmeny. Z dôvodu účelnosti sa navrhuje v prípade štyroch okresných súdoch výslovne v zákone upraviť ich pracovisko mimo ich sídla. Tu treba uviesť, že pracovisko sa nevytvára s vlastným obvodom v rámci obvodu príslušného okresného súdu. Existencia pracovísk sa predpokladá na účely vybavovania konkrétnej agendy pre celý obvod príslušného …

čl. VI bod 2 §
Odsek 1 Navrhovaný odsek 1 je prechodným ustanovením, ktoré rieši usporiadanie vzťahov medzi zanikajúcimi okresnými súdmi a nástupnickými okresnými súdmi. Z predchádzajúceho textu je zrejmé, že v rámci novej súdnej mapy bude na Slovensku pôsobiť 30 okresných súdov, pričom časť okresných súdov zanikne buď ich zlúčením s iným okresným súdom alebo ich zlúčením do podoby nového nástupnického súdu (týka sa okresných súdov v mestách Bratislava a Košice, ktoré budú nahradené mestskými súdmi). Navrhovaný odsek 1 rieši právne nástupníctvo medzi „zostávajúcimi“ okresnými súdmi a zanikajúcimi okresnými súdmi. Právne nástupníctvo je univerzálneho charakteru a týka sa ako výkonu súdnictva (presun uzavretých aj živých spisov), tak aj personálu (sudcovia, administratíva), majetku, či práv a povinností zo všetkých existujúcich právnych vzťahov. To znamená, že konania začaté pred termínom začatia vykonávania činnosti okresných súdov podľa novej súdnej mapy, dokončí nástupnícky okresný súd. Sudcovia a zamestnanci zanikajúcich okresných súdov budú od 1. januára 2023 sudcami a zamestnancami nástupníckych okresných súdov. Správa majetku štátu, ktorú vykonávajú zanikajúce …

čl. X
(zákon č. 371/2004 Z. z.) Navrhované ustanovenie upravuje sídla a obvody zriaďovaných správnych súdov so sídlami v Banskej Bystrici, v Bratislave a v Košiciach. V súčasnosti plnia funkciu správnych súdov najmä krajské súdy, teda súdy všeobecného súdnictva. Sídla a obvody správnych súdov tak kopírujú sídla a obvody krajských súdov (mapa 1). (Mapa 1: Súčasné usporiadanie sídiel a obvod krajských súdov, ktoré sú zároveň správnymi súdmi) Po zvážení kritérií efektivity fungovania súdu s ohľadom na potrebnú mieru jeho špecializácie s prihliadnutím na dostupnosť sa navrhuje, aby na Slovensku pôsobili tri prvostupňové správne súdy (mapa 2). Obvody týchto súdov sa navrhuje naviazať na obvody administratívno-správnych krajov ustanovených zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky. Účelom správneho súdnictva je najmä súdny prieskum rozhodnutí, opatrení alebo iných postupov či zásahov orgánov verejnej správy, ktoré sú spravidla konštituované tak, že zohľadňujú územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky. Preto sa javí ako logické, aby obdobným spôsobom bolo …

čl. VIII
(zákon č. 371/2004 Z. z.)

čl. VIII bod 1 (§ 18l ods. 7) §
Doplnenie nového odseku 7 má za cieľ po vzore napríklad § 18m ods. 5 doplniť chýbajúce ustanovenie upravujúce tvorbu zmeny rozvrhu práce v súvislosti so zlúčením okresných súdov. Nateraz je táto problematika sanovaná vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 118/2005 Z. z. o náležitostiach rozvrhu práce v znení neskorších predpisov a zákonodarca sa spolieha na dosiahnutie účelu zákonnej úpravy výkladom všeobecnej úpravy tvorby rozvrhu práce (§ 52 zákona o súdoch). Vzhľadom na význam rozvrhu práce pre určovanie zákonného sudcu je však dôležité, aby pravidlá jeho tvorby alebo zmien boli v prípade zlučovania okresných súdov výslovne upravené na úrovni zákona, čím sa dosiahne jednoznačný postup nespoliehajúc sa len na logický výklad všeobecnej právnej úpravy. Preto sa dopĺňa pravidlo, ktorého podstata spočíva v tom, že predseda nástupnického okresného súdu bude musieť prerokovať zmenu rozvrhu práce okresného súdu so sudcami a sudcovskou radou aj zanikajúceho súdu a aj nástupníckeho súdu. Týmto sa dosiahne stav, ktorý plne rešpektuje zásadu participatívnej tvorby rozvrhu práce za …

čl. VIII bod 2 (§ 18m ods. 5) §
Navrhuje sa precizovať doterajšiu úpravu tvorby a vydávania prvého rozvrhu práce Mestského súdu Košice, a to jednak s ohľadom na posun účinnosti reformy súdnej mapy, kde sa navrhujú nové termíny pre prejednanie návrhu prvého rozvrhu práce a jeho vydanie, a kde sa súčasne do procesu tvorby rozvrhu práce výslovne zahŕňajú aj sudcovské rady zanikajúcich okresných súdov. K tomu pozri tiež odôvodnenie k § 18l ods. 7 (bod 3).

čl. VIII bod 3 (§ 18n ods. 11) §
Navrhuje sa precizovať doterajšiu úpravu tvorby a vydávania prvého rozvrhu práce bratislavských mestských súdov, a to jednak s ohľadom na posun účinnosti reformy súdnej mapy, kde sa navrhujú nové termíny pre prejednanie návrhu prvého rozvrhu práce a jeho vydanie, a kde sa súčasne do procesu tvorby rozvrhu práce výslovne zahŕňajú aj sudcovské rady zanikajúcich okresných súdov. K tomu pozri tiež odôvodnenie k § 18l ods. 7 (bod 3).

čl. VIII bod 4 a 5 §
V nadväznosti na posun termínu implementácie reformy súdnej mapy dochádza k nevyhnutným zmenám prechodných ustanovení upravujúcich dokončenie začatých a právoplatne neskončených konaní k momentu účinnosti implementácie reformy súdnej mapy. Nakoľko prechodné ustanovenia majú predstavovať právny základ pre plynulý prechod existujúcich právnych vzťahov na novú právnu úpravu, navrhovanými zmenami sa zabezpečuje táto plynulosť. K tomu pozri tiež odôvodnenie k čl. II.