Zákon, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (398/2022 Z. z.)

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál a predstavuje revíziu reformy súdnej mapy schválenej parlamentom, a to zákonom č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona nadväzuje na výstupy interného auditu pripravenosti rezortu spravodlivosti na implementáciu parlamentom schválenej reformy súdnej mapy a odborných diskusií prebiehajúcich nie len v rámci rezortu spravodlivosti.
Ministerstvo spravodlivosti vykonalo v nadväznosti na schválenú reformu súdnej mapy sériu intenzívnych odborných diskusií so všetkými aktérmi zapojenými do procesu jej implementácie, a to s predsedami dotknutých súdov vrátane poverených predsedov správnych súdov, predsedami najvyšších súdov, správou súdov, stavovskými organizáciami sudcov, Súdnou radou Slovenskej republiky, Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, Ministerstvom financií Slovenskej republiky a odborným tímom Úradu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a odolnosti.
Zistenia interného auditu a výsledky diskusií, ktoré sú východiskom pre predkladateľ pre formovanie obsahu predkladaného návrhu zákona, možno zhrnúť nasledovne:
aktuálna personálna situácia na zriaďovaných správnych súdov aj jej očakávaný vývoj k pôvodnému termínu implementácie reformy súdnej mapy (1. január 2023) nevytvára predpoklad pre bezproblémový začiatok činnosti správnych súdov, pretože má dôjsťk presunu takmer 10000 „živých“ súdnych spisov v agende správneho súdnictva z krajských súdov na správne súdy, ktoré k 1. januáru 2023 nebudú disponovať aspoň minimálnym potrebným počtom sudcov pre zvládnutie tejto záťaže, berúc pritom do úvahy aj spustenie nového nápadu vecí,
organizačno-technické zabezpečenie zriadenia štyroch bratislavských mestských súdov si vyžaduje, vzhľadom na pomernú komplikovanosť parlamentom schváleného riešenia usporiadania prvostupňových súdov v hlavnom meste Bratislava, dlhšie obdobie pre riadnu implementáciu; situáciu komplikuje aj pilotná účasť rezortu spravodlivosti pri zavádzaní nového ekonomického informačného systému v gescii rezortu financií,
schválená právna úprava so sebou prináša isté riziká spojené s procedúrou tvorby rozvrhov práce súdov dotknutých reformou súdnej mapy, ktorú sú dôsledkom absencie jednoznačnej zákonnej úpravy, ako aj riziká spojené s prekladaním sudcov pri zmenách v sústave súdov; oba tieto aspekty môžu negatívne ovplyvňovať posudzovanie otázok spojených s inštitútom zákonného sudcu,
vzhľadom na to, že reforma súdnej mapy predstavuje jeden logický celok, ktorého jednotlivé prvky sú navzájom podmienené, nefunkčnosť niektorého z jej prvkov môže negatívne ovplyvniť implementáciu zvyšných prvokov; je dôležité túto skutočnosť mať na pamäti a vnímať reformu súdnej mapy ako jeden celok pri koncipovaní návrhov na jej revíziu,
je dôležité, aby reforma súdnej mapy bola implementované v relatívne stabilnom justičnom prostredí, čomu súčasný stav v úplnosti nezodpovedá.
Vyššie uvedené východiská vedú predkladateľa k tomu, že je potrebné v prvom rade vytvoriť dostatočný časový rámec pre implementáciu reformy súdnej mapy. Tomu zodpovedá základný cieľ predkladaného návrhu zákona, ktorým je posun termínu účinnosti reformy súdnej mapy z 1. januára 2023 na 1. júna 2023. Okrem toho návrhom zákona sa vykonávajú korekcie schválenej právnej úpravy, ktoré sa zameriavajú na vytvorenie lepších predpokladov pre funkčnosť súdov dotknutých reformou súdnej mapy z hľadiska ich personálneho obsadenia (najmä vo vzťahu k správnym súdom), a súčasne sa navrhujú úpravy, ktorými sa koriguje nedostatočná úprava spojená napríklad s procedúrou tvorby prvých rozvrhov prác, ktorými sa budú zohľadňovať implikácie spojené so samotnou reformou.
Predkladateľ má za to, že opatrenia navrhované v predkladanej právnej úprave sú dostatočnou zárukou pre úspešnú implementáciu reformy súdnej mapy k termínu 1. júna 2023. Bez ich schválenia reálne hrozí, že súdna sústava nebude adekvátne pripravená zvládnuť dopady reformy súdnej mapy, čo sa negatívne ovplyvní ústavné práva účastníkov konania, najmä právo na súdnu ochranu a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Treba si uvedomiť, že justícia, tak ako akékoľvek iná zložka štátnej moci, plní službu občanom našej krajiny. Občania majú legitímne očakávania, že štát je spôsobilý poskytovať očakávané služby na takej úrovni, ktorá umožňuje reálnu ochranu práv a vymáhanie plnenia právnych povinností. Je preto úlohou štátu robiť všetko preto, aby právomoci štátnych orgánov boli vykonávané efektívne. Tomu je nepochybne podriadená aj reforma súdnej mapy, pretože jej cieľom je poskytnúť kvalitnejšie služby v oblasti súdnej ochrany efektívnejším využitím ľudského potenciálu súdnictva aj optimálnym nastavením sústavy súdov a dôslednej špecializácie súdov a sudcov. Ako každá systémová reforma, tak aj reforma súdnej mapy, prináša efekty v dlhšom časovom horizonte. Je prirodzené, že v rámci nábehovej fázy nie je možné vylúčiť dočasné komplikácie rôzneho charakteru. Je však legitímne, aby potenciál ich vzniku bolo minimalizovaný. A presne tomu cieľu je podriadený predkladaný návrh zákona. Predkladateľ pri koncipovaní návrhu zákona rešpektuje východiská reformy súdnej mapy a jej ciele, ktoré sa v konečnom dôsledku stali súčasťou Plánu obnovy a odolnosti. Dáva však reforme súdnej mapy reálnejšie kontúry pre jej úspešnú implementáciu.
Z hľadiska vymedzenia konkrétnych zámerov predkladaného návrhu zákona, tieto možno zhrnúť nasledovne:
posun termínu implementácie reformy súdnej mapy z 1. januára 2023 na 1. júna 2023,
doplnenie, prípadne precizovanie úpravy tvorby prvých rozvrhov prác, resp. ich zmien do momentu implementácie súdnej mapy,
regulácia presunu sudcu z pracoviska do sídla a naopak je možný len s jeho súhlasom, bez jeho súhlasu len na základe rozhodnutia súdnej rady,
obnovenie inštitútu dočasného pridelenia sudcu v znení účinnom do 31. decembra 2021,
zjednodušenie procedúry obsadzovania prvých miest sudcov správnych súdov,
zavedenie pravidla, že súdne spisy krajských súdov v agende správneho súdnictva sa nepresúvajú na správne súdy, ak sa k 28. februáru 2023 nedosiahne obsadenosť správnych súdov aspoň na úrovni 50% celkového počtu sudcov toho-ktorého správneho súdu
zjednodušenie procedúry pre výber predsedov senátov správnych súdov (tzv. „dočasní predsedovia“)
oprava niektorých zjavných nesprávnosti v pôvodne schválených zákonoch reprezentujúcich reformu súdnej mapy.
Na dosiahnutie uvedených zámerov je potrebné vykonať novelizácie zákonov, ktorými bola schválená reforma súdnej mapy, a to zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Okrem toho je potrebné novelizovať aj súvisiace zákony, najmä tie, do ktorých boli doplnené prechodné ustanovenia zohľadňujúce reformu súdnej mapy – v tomto prípade ide skôr o legislatívno-technické úpravy vyvolané zámerom odložiť o päť mesiacov implementáciu reformy súdnej mapy.
Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. decembra 2022. Je dôležité, aby riešenia, ktoré návrh zákona prináša nadobudli účinnosť čo najskôr a predstihli pôvodný termín implementácie reformy súdnej mapy, ktorým je 1. január 2023.
Návrh zákona predpokladá aktualizáciu vyhlášok Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vydaných v mesiaci september 2022 na vykonanie zákonnej úpravy reformy súdnej mapy. Návrhy týchto vykonávacích predpisov sú súčasťou predkladaného návrhu zákona a budú predmetom samostatného legislatívneho procesu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona sám o sebe nebude mať vplyvy rozpočet verejnej správy. Avšak pre úspešnú implementáciu reformy súdnej mapy je potrebné vynaložiť rozpočtové prostriedky kvantifikované v príslušnej analýze, čo predpokladá aj pôvodne schválená reforma súdnej mapy. V tejto súvislosti predkladateľ poukazuje aj na politické súvzťažnosti reformy súdnej mapy, kde boli vytýčené očakávané prínosy reformy súdnej mapy. Ich naplnenie sa nezaobíde bez počiatočnej investície, či už v oblasti mzdových výdavkov, tak aj bežných a kapitálových výdavkov. Návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu, na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Návrh zákona je na rokovanie vlády Slovenskej republiky predkladaný v režime § 27 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a preto nebol predmetom pripomienkového konania ani rokovania poradných orgánov vlády Slovenskej republiky. Spolu s návrhom zákona sa predkladá vláde Slovenskej republiky aj návrh na skrátené legislatívne konanie, pretože pre dosiahnutie cieľa sledovaného právnou úpravou, niet inej možnosti ako schváliť návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala a schválila 19. októbra 2022.

čl. I
(zákon č. 150/2022 Z. z.) V záujme riadneho zabezpečenia personálnych a organizačno-technických príprav sa javí ako nevyhnutné vytvorenie dodatočného časového priestoru na implementáciu reformy súdnej mapy v trvaní piatich mesiacov. Dochádza preto k posunu účinnosti dotknutých novelizačných článkov zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov. Týmto sa fakticky posúva termín implementácie reformy súdnej mapy o päť mesiacov. Vzhľadom na podstatu tejto zmeny zákona je dôležité, aby účinnosť tejto zmeny predchádzala pôvodnému dátumu účinnosti novelizovaného zákona. Preto predkladaný návrh musí mať skoršiu účinnosť ako je dátum 1. januára 2023.

čl. II
(Trestný poriadok) V nadväznosti na posun termínu implementácie reformy súdnej mapy dochádza k nevyhnutným zmenám prechodného ustanovenia upravujúceho dokončenie začatých a právoplatne neskončených trestných konaní k momentu účinnosti implementácie reformy súdnej mapy. Pre zákonnú úpravu reformy súdnej mapy je charakteristické, že ju reprezentuje séria prechodný ustanovení naprieč zákonmi upravujúcich konanie pred súdmi. Ide o prechodné ustanovenia k zmenám právnej úpravy účinným od 1. januára 2023. Pri posune termínu implementácie reformy súdnej mapy je potrebné posunúť účinnosť pôvodnej zákonnej úpravy, ale je potrebné vykonať aj zmenu s tým súvisiacich prechodných ustanovení osobitných predpisov, ktoré referujú na termín implementácie reformy súdnej mapy.

čl. III
(Civilný sporový poriadok) V nadväznosti na posun termínu implementácie reformy súdnej mapy dochádza k nevyhnutným zmenám prechodného ustanovenia upravujúceho dokončenie začatých a právoplatne neskončených konaní k momentu účinnosti implementácie reformy súdnej mapy. Nakoľko prechodné ustanovenie má predstavovať právny základ pre plynulý prechod existujúcich právnych vzťahov na novú právnu úpravu, navrhovanými zmenami sa zabezpečuje táto plynulosť. K tomu pozri tiež odôvodnenie k čl. II.

čl. IV
(Civilný mimosporový poriadok) V nadväznosti na posun termínu implementácie reformy súdnej mapy dochádza k nevyhnutným zmenám prechodného ustanovenia upravujúceho dokončenie začatých a právoplatne neskončených konaní k momentu účinnosti implementácie reformy súdnej mapy. Nakoľko prechodné ustanovenie má predstavovať právny základ pre plynulý prechod existujúcich právnych vzťahov na novú právnu úpravu, navrhovanými zmenami sa zabezpečuje táto plynulosť. K tomu pozri tiež odôvodnenie k čl. II.

čl. V
(Správny súdny poriadok) Zmena dikcie prechodného ustanovenia Správneho súdneho poriadku reflektuje zmenu zákona o zriadení správnych súdov, kde sa mení pravidlo o prechode výkonu súdnictva medzi krajskými súdmi a správnymi súdmi tak, že k tomuto prechodu nemusí dôjsť. Preto je potrebné, aby prechodné ustanovenie pôvodne zavedené zákonom č. 150/2022 Z. z. bolo zmenené tak, aby túto skutočnosť zohľadnilo. Okrem toho treba mať na pamäti, že § 493b pokrýva aj presun agendy medzi okresnými súdmi a správnymi súdmi v rámci správneho súdnictva (agenda podľa § 12 Správneho súdneho poriadku). A teda pre presun agendy medzi okresným súdom a správnym súdom platí prechodné ustanovenie v časti pred bodkočiarkou, pretože niet osobitného predpisu, ktorý by ustanovil prechod agendy. Pre vzťah krajských súdov a správnych súdov ohľadom prechodu agendy platí časť vety za bodkočiarkou prípade, ak sa aplikuje § 3 ods. 2 zákona o správnych súdoch, alebo časť vety pred bodkočiarkou, ak sa neaplikuje § 3 ods. 2 zákona o správnych súdoch. K tomu …

čl. VI
(zákon č. 385/2000 Z. z.)

čl. VI bod 1 a 2
Navrhovaná zmena § 12 má za cieľ obnoviť inštitút dočasného pridelenia sudcu na účely zabezpečovania riadneho chodu súdnictva, a to podľa právneho stavu účinného do 31. decembra 2022. S účinnosťou do 1. januára 2021 došlo k modifikácii dočasného pridelenia sudcu tak, že sa obmedzilo len na účely prehlbovania kvalifikácie alebo zvyšovania kvalifikácie na výkon súčasnej alebo budúcej funkcie, pričom počas dočasného pridelenia sa nevykonáva funkcia sudcu; sudca teda nesúdi. Po novom sa pri dočasnom pridelení navrhuje, aby počas dočasného pridelenia sudca aj vykonával súdnictvo, t.j. súdil na súde, na ktorý je dočasne pridelený. Z dikcie odseku 1 je zrejmé, že účelom, na ktorý sa dočasné pridelenie využíva je zabezpečenie riadneho výkonu súdnictva. Ide teda o situáciu, kedy na dotknutom súde jeho personálne kapacity nepostačujú na vybavovanie súdnej agendy bez toho, aby nevznikali prieťahy v konaní z dôvodu napríklad dočasnej preťaženosti súdu. Využitie dočasného pridelenia sudcu na zabezpečovanie riadneho výkonu súdnictva však bude prichádzať do úvahy až vtedy, ak ostatné zákonodarcom …

čl. VII
(zákon č. 153/2001 Z. z.) V rámci reformy súdnej mapy sa na úrovni zákona upravili aj sídla a obvody prokuratúr. Faktom je, že pôvodne schválené znenie zákona nie je korektné, pretože nie úplne presne upravuje obvody okresných prokuratúr. Na tento účel sa navrhuje vykonanie opravy, ktorou sa okres Stropkov presúva z obvodu Okresnej prokuratúry Bardejov do obvodu Okresnej prokuratúry Svidník (body 1 a 4), okres Hlohovec sa presúva z obvodu Okresnej prokuratúry Piešťany do obvodu Okresnej prokuratúry Trnava (body 3 a 5) a okres Kysucké Nové Mesto sa presúva z obvodu Okresnej prokuratúry Čadca do obvodu Okresnej prokuratúry Žilina (body 2 a 6).

čl. VIII
(zákon č. 371/2004 Z. z.)

čl. VIII bod 1 (§ 18l ods. 7)
Doplnenie nového odseku 7 má za cieľ po vzore napríklad § 18m ods. 5 doplniť chýbajúce ustanovenie upravujúce tvorbu zmeny rozvrhu práce v súvislosti so zlúčením okresných súdov. Nateraz je táto problematika sanovaná vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 118/2005 Z. z. o náležitostiach rozvrhu práce v znení neskorších predpisov a zákonodarca sa spolieha na dosiahnutie účelu zákonnej úpravy výkladom všeobecnej úpravy tvorby rozvrhu práce (§ 52 zákona o súdoch). Vzhľadom na význam rozvrhu práce pre určovanie zákonného sudcu je však dôležité, aby pravidlá jeho tvorby alebo zmien boli v prípade zlučovania okresných súdov výslovne upravené na úrovni zákona, čím sa dosiahne jednoznačný postup nespoliehajúc sa len na logický výklad všeobecnej právnej úpravy. Preto sa dopĺňa pravidlo, ktorého podstata spočíva v tom, že predseda nástupnického okresného súdu bude musieť prerokovať zmenu rozvrhu práce okresného súdu so sudcami a sudcovskou radou aj zanikajúceho súdu a aj nástupníckeho súdu. Týmto sa dosiahne stav, ktorý plne rešpektuje zásadu participatívnej tvorby rozvrhu práce za …

čl. VIII bod 2 (§ 18m ods. 5)
Navrhuje sa precizovať doterajšiu úpravu tvorby a vydávania prvého rozvrhu práce Mestského súdu Košice, a to jednak s ohľadom na posun účinnosti reformy súdnej mapy, kde sa navrhujú nové termíny pre prejednanie návrhu prvého rozvrhu práce a jeho vydanie, a kde sa súčasne do procesu tvorby rozvrhu práce výslovne zahŕňajú aj sudcovské rady zanikajúcich okresných súdov. K tomu pozri tiež odôvodnenie k § 18l ods. 7 (bod 3).

čl. VIII bod 3 (§ 18n ods. 11)
Navrhuje sa precizovať doterajšiu úpravu tvorby a vydávania prvého rozvrhu práce bratislavských mestských súdov, a to jednak s ohľadom na posun účinnosti reformy súdnej mapy, kde sa navrhujú nové termíny pre prejednanie návrhu prvého rozvrhu práce a jeho vydanie, a kde sa súčasne do procesu tvorby rozvrhu práce výslovne zahŕňajú aj sudcovské rady zanikajúcich okresných súdov. K tomu pozri tiež odôvodnenie k § 18l ods. 7 (bod 3).

čl. VIII bod 4 a 5
V nadväznosti na posun termínu implementácie reformy súdnej mapy dochádza k nevyhnutným zmenám prechodných ustanovení upravujúcich dokončenie začatých a právoplatne neskončených konaní k momentu účinnosti implementácie reformy súdnej mapy. Nakoľko prechodné ustanovenia majú predstavovať právny základ pre plynulý prechod existujúcich právnych vzťahov na novú právnu úpravu, navrhovanými zmenami sa zabezpečuje táto plynulosť. K tomu pozri tiež odôvodnenie k čl. II.

čl. IX
(zákon č. 757/2004 Z. z.)

čl. IX bod 1 (§ 50 ods. 5)
Doplnenie právnej úpravy má za cieľ reguláciu presúvania sudcu medzi sídlom a pracoviskom okresného súdu. Berúc do úvahy medzinárodné štandardy určujúce pre nezávislosť súdnictva sa javí ako účelné preventívne doplniť do zákonnej úpravy právo sudcu vysloviť svoj názor k jeho prípadnému presunu zo sídla súdu na pracovisko alebo naopak z pracoviska do sídla. Pretože materiálne môže byť takýto presun vnímaný ako faktické preloženie sudcu, je dôležité podriadiť takýto prípadný presun súhlasu sudcu. Na dosiahnutie vyššie uvedeného zámeru je potrebné v platnom znení zákona o súdoch ustanoviť, že určenie miesta výkonu funkcie sudcu sa v prípade okresného súdu, ktorý má zriadené pracovisko, sa určí v rozvrhu práce. To, že ide o náležitosť rozvrhu práce vytvára súčasne priestor preto, aby sa k určeniu miesta výkonu funkcie sudcu vyjadrili ako sudcovia, tak aj sudcovská rada v rámci postupu tvorby rozvrhu práce. Z uvedeného dôvodu sa preto vkladá nový odsek 5, ktorý rozširuje obsahové náležitosti rozvrhu práce. Cieľom dopĺňanej právnej úpravy je rozptýliť akékoľvek …

čl. IX bod 2 (§ 51b ods. 4)
Normuje sa pravidlo, podľa ktorého ku zmene miesta výkonu funkcie sudcu z pracoviska do sídla súdu (a naopak) bude možné len so súhlasom dotknutého sudcu. Výnimku z tohto pravidla upravuje druhá veta, podľa ktorej, ak súhlas sudcu nebol daný, predseda súdu sa môže obrátiť na Súdnu radu Slovenskej republiky, aby nahradil neudelený súhlas dotknutého sudcu. Úprava v § 51b ods. 4 poskytuje sudcovi, ktorý nesúhlasí so zmenou miesta výkonu jeho funkcie medzi sídelným súdom a pracoviskom (alebo naopak), ochranu tým, že takáto zmena musí byť prerokovaná v súdnej rade. Súdna rada zhodnotí dôvodnosť zmeny a či nie je možno dosiahnuť účel zmeny aj iným spôsobom ako preložením dotknutého sudcu. Rozvrh môže byť v tejto časti prijatý až na základe súhlasu súdnej rady.

čl. IX bod 3 (§ 101f)
Prechodné ustanovenie je reakciou na úpravu v § 50 ods. 5 a § 51b ods. 4. V prechodnom ustanovení sa fixuje počiatočný stav určenia miesta výkonu funkcie sudcu na okresných súdoch, ktoré majú zriadené pracovisko. Tento stav sa preto zohľadní v prvom rozvrhu práce. Zmena miesta výkonu funkcie sudcu sa už následne bude realizovať v intenciách § 51b ods. 4 v spojitosti s § 50 ods. 5, a teda pre zmenu tohto stavu sa bude vyžadovať súhlas sudcu.

čl. X
(zákon č. 7/2005 Z. z.) V nadväznosti na posun termínu implementácie reformy súdnej mapy dochádza k nevyhnutným zmenám prechodného ustanovenia upravujúceho dokončenie začatých a právoplatne neskončených konaní k momentu účinnosti implementácie reformy súdnej mapy. Nakoľko prechodné ustanovenie má predstavovať právny základ pre plynulý prechod existujúcich právnych vzťahov na novú právnu úpravu, navrhovanými zmenami sa zabezpečuje táto plynulosť. K tomu pozri tiež odôvodnenie k čl. II.

čl. XI
(zákon č. 314/2018 Z. z.) V súčasnosti platí od roku 2021 trojročný cyklus obmeny zloženia všetkých senátov ústavného súdu. Podľa prechodného ustanovenia v § 250a ods. 1 zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky sa má preobsadenie senátov Ústavného súdu Slovenskej republiky prvýkrát aplikovať v rozvrhu práce na rok 2023. S ohľadom na situáciu preťaženosti senátov ústavného súdu po jeho ostatnom zdĺhavom personálnom preobsadení, ale aj v súvislosti s historicky neporovnateľným (extrémne vysokým) nápadom vecí v aktuálnom období sa nejaví ako adekvátne vykonať preobsadenie senátov ústavného súdu od budúceho roka 2023, pretože by sa momentálna kapacitná situácia a stav vybavenosti agendy ústavného súdu zhoršili za hranicu únosnosti. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje, aby sa prvé preobsadenie senátov vykonalo až v rozvrhu práce na rok 2024 namiesto pôvodne zamýšľaného rozvrhu práce na rok 2023.

čl. XII
(zákon č. 151/2022 Z. z.)

čl. XII bod 1 (§ 3 ods. 1)
V nadväznosti na posun termínu implementácie reformy súdnej mapy dochádza k posunu začatia činnosti správnych súdov a s tým spojeného prechodu výkonu súdnictva z krajských súdov na správne súdy. Zároveň dochádza k posunu najskoršej možnej účinnosti preloženia sudcu na voľné miesto sudcu na správnom súde alebo vymenovania do funkcie sudcu správneho súdu. K tomu pozri tiež odôvodnenie k čl. II.

čl. XII bod 2 (§ 3 ods. 3)
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novým § 5 ods. 1. Pravidlo v doterajšom § 3 ods. 3 sa neguje § 5 ods. 1. Je preto potrebné pri úprave pravidla výslovne konštatovať existenciu výnimky. K dôvodom zavedenia výnimky pozri odôvodnenie k § 5. Okrem toho sa v dotknutom ustanovení zohľadňuje posun termínu implementácie reformy súdnej mapy.

čl. XII bod 3 (§ 3 ods. 4)
Doterajšia právna úprava zriaďovania správnych súdov je vystavaná na pravidle, že z krajských súdov prechádza na správne súdy aj existujúca súdna agenda. Logickým následkom tohto pravidla je presun štátnozamestnaneckých a obdobných miest spolu s agendou na inštitúciu preberajúcu agendu. Ide o štandardnú právnu úpravu spojenú s presunom pôsobnosti medzi dvoma orgánmi štátu. Pretože v § 3 ods. 3 v spojitosti s dopĺňaným § 4 ods. 1 sa zavádza výnimka z presunu agendy medzi krajskými súdmi a správnymi súdmi, je potrebné existenciu tejto výnimky zohľadňovať aj v nadväzujúcom ustanovení o prechode zamestnancov spolu s agendu. Bude platiť pravidlo, že k presunu zamestnancov dochádza len vtedy, ak dochádza k presunu agendy. To, či dochádza k presunu agendy alebo nie, bude zrejmé podľa § 4 ods. 1 k 1. marcu 2023. Okrem toho sa v dotknutom ustanovení zohľadňuje posun termínu implementácie reformy súdnej mapy.

čl. XII bod 4 (§ 3 ods. 6)
Dochádza k predĺženiu možnosti sudcu ktoréhokoľvek súdu prihlásiť sa do výberového konania na funkciu predsedu správneho súdu do 31. mája 2023.

čl. XII bod 5 (§ 3 ods. 8)
Ako vyplýva zo všeobecnej časti dôvodovej správy, jedným z cieľov predkladaného návrhu je vytvoriť legislatívne predpoklady preto, aby sa k začatiu činnosti správnych súdov dosiahlo také personálne obsadenie správnych súdov, ktoré je aspoň minimálnou zárukou pre zvládnutie dokončenia agendy prevzatej z krajských súdov, ako aj nového nápadu v správnom súdnictve. Tento cieľ možno dosiahnuť aj tým spôsobom, že sa upraví procedúra výberu prvých sudcov správnych súdov, a to jednak tak, že sa otvorí väčšej množine potencionálnych záujemcov o funkciu sudcu na správnom súde, a na strane druhej sa odbúrajú tie časti výberového procesu, ktoré nie sú nevyhnutné a zároveň sú časovo náročné. V rámci nového znenia odseku 8 sa preto navrhuje nanovo upraviť obsadzovania prvých miest sudcov správnych súdov preložením. Preloženie sa uplatňuje v prípade sudcov, pretože preložiť možno len sudcu; „nesudca“ sa na súd prideľuje. A teda odsek 8 upravuje procedúru obsadzovania miest sudcov správnych súdov sudcami iných súdov. Uplatňovať sa budú nasledovné pravidlá: Sudcovia správnych kolégií sa tak …

čl. XII bod 6 (§ 3 ods. 9)
V dotknutom ustanovení sa zohľadňuje posun termínu implementácie reformy súdnej mapy. V tomto prípade sa preto predlžuje špecifický režim fungovania výberového konania na voľné miesto sudcu správneho súdu. Aplikácia tohto osobitného režimu bola pôvodne naviazaná na termín do 31. decembra 2022. Po novom treba platnosť tohto režimu predĺžiť do 31. mája 2023.

čl. XII bod 7 (§ 3 ods. 10)
Doplnenie § 3 ods. 10 sleduje vytvorenie podmienok pre riadne fungovanie správnych súdov od momentu začatia ich činnosti, a to z hľadiska riadenia a organizácie práce v senátoch. Novelizačný bod rieši otázku predsedov senátov správnych súdov, a to v dvoch významoch. V prvom prípade sa do zákona vkladá výkladové pravidlo, ktorým sa výslovne potvrdzuje zachovanie funkcie predsedu senátu u sudcu krajského súdu, ktorý sa stane sudcom správneho súdu. Tento záver síce plynie aj z platnej úpravy v § 15 zákona o sudcoch a prísediacich, pretože niet zákonného dôvodu pre zánik funkcie predsedu senátu pri preložení medzi dvoma súdmi rovnakého stupňa, ale javí sa ako účelné potvrdiť toto pravidlo aj výslovnou úpravou. Funkcia predsedu senátu je dôležitá pre zabezpečenie riadneho konania a rozhodovania v senátnych veciach. Predseda senátu riadi a organizuje prácu senátu. Berúc do úvahy fakt, že k momentu začatia činnosti správnych súdov sa napriek pravidlu zavádzanému v predchádzajúcej vete nemusí byť na správnom súde dostatok predsedov senátov na to, …

čl. XII bod 8 (§ 3 ods. 11)
Vzhľadom na posun termínu implementácie reformy súdnej mapy sa primerane mení obdobie, v ktorom zákonom určení zamestnanci krajských súdov majú nárok na náhradu zvýšených výdavkov spojených s prechodom zákonom určených právnych vzťahov.

čl. XII bod 9 (§ 3 ods. 12)
Doplnenie nového odseku 12 má za cieľ po vzore napr. § 18m ods. 5 zákona č. 371/2004 Z. z. doplniť chýbajúce ustanovenie upravujúce tvorbu prvého rozvrhu práce správnych súdov. Nateraz je táto problematika sanovaná vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 118/2005 Z. z. o náležitostiach rozvrhu práce v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na význam rozvrhu práce pre určovanie zákonného sudcu je dôležité, aby pravidlá jeho tvorby boli v prípade zriadenia správnych súdov výslovne upravené na úrovni zákona. Preto sa dopĺňa pravidlo, ktorého podstata spočíva v tom, že predseda správneho súdu bude musieť prerokovať návrh prvého rozvrhu práce správneho súdu so sudcami, o ktorých preložení alebo pridelení bolo súdnou radou rozhodnuté do konca apríla 2023. Tu si treba uvedomiť, že všeobecné pravidla pre tvorbu rozvrhu práce vyžadujú prerokovanie návrhu so sudcami súdu a so sudcovskou radou súdu. V prípade správnych súdov nebude v čase vydávania prvého rozvrhu práce existovať sudcovská rada. Preto sa navrhuje výslovné vylúčenie požiadavky na prerokovanie návrhu prvého …

čl. XII bod 10 (§ 4)
§ 4 V odseku 1 sa navrhuje osobitné ustanovenie, ktoré je určujúce pre riadne začatie činnosti správnych súdov. Aktuálny stav obsadenosti správnych súdov sudcami je nedostatočný. V spojení s právnou úpravou prechodu výkonu súdnictva z krajských súdov na správne súdy ho možno označiť za rizikový, pretože nízky počet sudcov správnych súdov v spojení s presunom agendy (niekoľko tisícok spisov) môže byť dôvodom pre spomalenie vybavovania agendy správneho súdnictva a tým pre ohrozenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Aj keď je snahou predkladateľa zjednodušiť procedúru výberu sudcov správnych súdov, čo sa rieši v rámci zmien najmä § 3 ods. 8 a novým § 4, nie je to absolútna záruka preto, že ku dňu začatia činnosti správnych súdov bude dostatok sudcov. Pre prípad, že by ani tento pokus neviedol k požadovanému stavu aspoň minimálnej obsadenosti správnych súdov, predkladateľ navrhuje samoregulačný mechanizmus, ktorý umožní vyhodnotiť k 1. marcu 2023 stav celkovej obsadenosti správnych súdov. Ak obsadenosť bude naďalej nízka (menej ako …

bod 11 (čl. XIII)
S ohľadom na odklad termínu implementácie reformy súdnej mapy je potrebné odložiť aj účinnosť novelizovaného zákona, a to k1. júnu 2023.

čl. XIII
(Účinnosť) Dátum účinnosti návrhu zákona sa navrhuje 1. decembra 2022, čo zohľadňuje jednak predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, ako aj nevyhnutnosť toho, aby zákon nadobudol účinnosť pre pôvodným termínom implementácie reformy súdnej mapy (1. január 2023). V Bratislave, 19. október 2022 Eduard Heger, v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Viliam Karas, v.r. minister spravodlivosti Slovenskej republiky