zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá do pripomienkového konania návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2021-2024, ako aj Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace september až december 2020. Návrh zákona je zároveň implementačným opatrením komponentu č. 15 Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
Návrh zákona predstavuje súčasť širšieho celku, ktorým je reforma súdnej mapy. Reforma súdnej mapy je zameraná na nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov a krajských súdov, zriadenie dvoch mestských súdov, ako aj zriadenie správnych súdov.
Východiská reformy súdnej mapy – okresné súdy
Reforma súdnej mapy je jedným z nástrojov pre dosiahnutie efektívne fungujúcej justície, pretože vytvára vhodné podmienky pre špecializáciu sudcov, ako na úrovni okresných súdov, tak aj na úrovni krajských súdov.
Dôvera obyvateľov v súdnictvo je na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ dlhodobo na nízkej úrovni. Prispieva k tomu aj verejnosťou vnímaná miera korupcie, ktorú potvrdzujú aj postupné odhalenia orgánov činných v trestnom konaní. Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala zmeniť Slovensko na „skutočne právny štát“ schopný zaistiť rovnosť pred zákonom a ochranu práv. Dôležitou súčasťou konkrétnej snahy splniť tento ciel je reforma súdnej mapy.
(Zdroj: Európska komisia (Eurobarometer FL 483), graf autorov)
Cieľom reformy súdnej mapy je zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva, jeho výkon a kvalitu, a zároveň zabezpečiť pre sudcov a zamestnancov súdov lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie.
Zmeny v súdnej mape znamenajú v podstate návrat k stavu do roku 1996. Vláda Vladimíra Mečiara s účinnosťou od roku 1997 počet súdov takmer zdvojnásobila. Rozdrobené a malé súdy sú menej efektívne a menej odolné k miestnym väzbám, zároveň obmedzujú možnosť špecializácie sudcov, ktorá je jedným z predpokladov pre efektívne fungujúce súdnictvo.
Jedným zo základných cieľov novej súdnej mapy je špecializácia súdov a sudcov. Špecializácia sa predpokladá pre trestnú, civilnú, rodinnú a obchodnú agendu na všeobecných súdoch a pre správnu agendu v samostatnom správnom súdnictve. Súčasná sieť 54 okresných súdov neumožňuje splniť podmienku, aby boli na súde vyťažení aspoň traja špecializovaní sudcovia, ktorá je nevyhnutná na fungovanie náhodného prideľovania spisov. Na malých súdoch sa sudca musí venovať viacerým oblastiam, čo ho môže dostať aj do znevýhodneného postavenia voči úzko špecializovaným advokátom a účastníkom konania. Obdobne to platí pre vyťaženosť senátov ôsmich krajských súdov. Nová súdna mapa zohľadňuje aj dlhodobý trend poklesu vecí prichádzajúcich na súdy.
Nové súdne obvody sú navyše navrhované aj na základe prirodzených spádových a kultúrnych regiónov a identít. Od novej súdnej mapy možno očakávať nielen zrýchlenie súdneho konania a funkčný mechanizmus náhodného výberu sudcov, ale aj zlepšenie kvality súdnych rozhodnutí. Medzi najdôležitejšie výsledky, ktoré reorganizácia súdov na Slovensku prinesie, patrí:
Primeraná dostupnosť – nová súdna mapa prihliada aj na primeranú fyzickú dostupnosť súdu pre chudobnejšie skupiny obyvateľstva. Vzhľadom na postupujúcu elektronizáciu súdnej agendu a zriedkavosť ústnych pojednávaní je dostupnosť rýchleho a kvalitného rozhodnutia dôležitejšia ako fyzická blízkosť budovy súdu.
Rýchlejšie konania – špecializácia sudcov umožní rýchlejšie skončenie zložitejších vecí. Súdy nemajú problém vybaviť v reálnom čase došlý počet jednoduchších a rutinných vecí. Skutočným problémom sú zložitejšie veci, ktorých vybavenie trvá neprimerane dlhší čas. Občania a podnikatelia to vnímajú ako nízku vymožiteľnosť práva.
Kvalita rozhodnutí – s rýchlosťou súvisí vyššia kvalita rozhodnutí na základe špecializácie sudcov a zamestnancov a ich cieleného vzdelávania. Špecializovaný sudca sa ľahšie orientuje vo svojej oblasti, čo okrem rýchlosti predpokladá aj kvalitnejšie rozhodnutie.
Transparentnosť – na súdoch budú pôsobiť štyri skupiny rovnomerne zaťažených sudcov (trestných, civilných, obchodných a rodinných). Osobitná bude sústava správneho súdnictva. Dnes na súdoch pôsobí veľa sudcov s rôznymi agendami v rôznych pomeroch, čo sťažuje procesy porovnávania. V spojení s elektronickým súdnym manažmentom budú mať lepší prehľad občania, riadiace orgány súdnictva, bude jednoduchšie zistiť a riešiť problémy. Transparentnosť prispeje k zvýšeniu dôveryhodnosti súdnictva.
Efektívnosť – špecializovaní sudcovia na menšom počte súdov vo svojich agendách zabezpečia efektívne vybavenie vecí. Nová súdna mapa umožní aj naozaj náhodné prideľovanie prípadov. Menší počet budov a postupne aj sudcov bez ujmy na právach občanov povedie postupne k úspore prostriedkov na súdnictvo.
Vývoj súdnej mapy na Slovensku a jej súčasný stav
Do konca roku 1996 súdna mapa kopírovala vtedajšie administratívne členenie Slovenska na 36 okresov a jej úprava bola v zákone Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov). Sústavu súdov tvoril Najvyšší súd Slovenskej republiky, štyri krajské súdy (Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Banskej Bystrici, Krajský súd v Košiciach a Mestský súd v Bratislave) a 42 okresných súdov (9 bratislavských a košických súdov a 33 ostatných súdov). Agenda obchodného registra bola pridelená trom okresným súdom: Okresný súd Bratislava I, Okresný súd Banská Bystrica a Okresný súd Košice 1.
Významná zmena súdnej mapy prebehla za druhej vlády Vladimíra Mečiara v októbri 1996, v nadväznosti na zmenu administratívneho členenia Slovenska v júli toho istého roku. V roku 1996 bolo vytvorených 79 administratívnych okresov. Išlo o zásadný zvrat v dovtedajšej tendencii počet okresov postupne znižovať (od roku 1949 z 97 do roku 1996 na 36). Z praktických dôvodov nebolo možné v roku 1997 zriadiť aj 79 okresných súdov, pretože 24 z nich by vo svojom obvode nemalo dosť prípadov na to, aby vôbec mohli existovať (na niektorých súdoch pôsobili reálne 2-3 sudcovia). Už len dlhšie trvajúca práceneschopnosť jedného sudcu spôsobila ochromenie fakticky 1/3 súdu. Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z. ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola zriadená sieť 8 odvolacích súdov (krajské súdy) a 55 obvodov prvostupňových okresných súdov (8 bratislavských a košických súdov a 47 ostatných súdov). V rámci kauzálnej príslušnosti bola agenda registrových súdov pridelená ôsmim okresným súdom v sídle kraja, agenda pre konkurz a vyrovnanie trom krajským súdom (Bratislava, Banská Bystrica a v Košice).
Okrem Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pôsobil ešte aj vojenské obvodové súdy (zriadené v roku 1993) s tromi obvodmi so sídlami v Bratislave, v Banskej Bystrici a v Prešove a odvolacím Vyšším vojenským súdom v Trenčíne.
Čiastočne zvrátiť tento nepriaznivý stav mala zmena súdnej mapy za druhej vlády Mikuláša Dzurindu s účinnosťou od 1. januára 2005 (zákon č. 371/2004 Z. z o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov). Počet obvodov okresných súdov bol z 55 znížený na 45 a z 8 okresných súdov v sídle kraja sa stali kauzálne príslušné na veci obchodného registra, konkurzu a reštrukturalizácie. Zrušené boli okresné súdy v Malackách, v Pezinku, v Piešťanoch, v Skalici, v Bánovciach nad Bebravou, v Novom Meste nad Váhom, v Partizánskom, v Šali, v Revúcej a v Námestove.
V roku 2003 bol zriadený spolu s Úradom špeciálnej prokuratúry v Pezinku Špeciálny súd na odhaľovanie, vyšetrovanie a trestné stíhanie korupcie, organizovaného zločinu a trestných činov ústavných činiteľov.
Nesystémovým krokom za prvej vlády Roberta Fica bolo opätovné zriadenie 9 z 10 zrušených súdov (okrem súdu v Šali) s účinnosťou od 1. januára 2008 (zákon č. 511/2007 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov) a počet okresných súdov sa zvýšil na 54. Počet 8 odvolacích súdov sa nemenil.
Na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS 17/08 bol Špeciálny súd v roku 2009 zrušený a vzápätí nahradený Špecializovaným trestným súdom so sídlom v Pezinku, a to zákonom č. 291/2009 Z. z. o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Poslednou výraznejšou zmenou v sústave súdov a súdnej mapy bolo zrušenie vojenských obvodových súdov a Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne v roku 2009 (zákon č. 59/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
(Mapa 1: Súčasná súdna mapa)
Návrh novej súdnej mapy
V roku 2020 bol do legislatívneho procesu predložený návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (LP/2020/587), ktorý všetky vyššie uvedené ciele reformy súdnej mapy zahrnul do jedného komplexného materiálu s rôznymi implementačnými fázami. Na základe výsledkov pripomienkového konania a na základe diskusií, ktoré viedol rezort spravodlivosti so zainteresovanými aktérmi, berúc do úvahy organizačné, materiálne a personálne možnosti realizácie reformy súdnej mapy, sa javí ako účelné, aby schvaľovanie a realizácia reformy súdnej mapy boli rozdelené do samostatných blokov. Rozdelenie pôvodného návrhu zákona do viacerých samostatných zákonov jednak umožňuje realizovať zámery reformy súdnej mapy samostatne, resp. vo väčšej miere nezávisle na sebe, a na strane druhej umožňuje jednoduchším spôsobom reagovať na priebeh legislatívneho procesu a ďalšie odborne a politické diskusie, ktoré nepochybne budú sprevádzať celý legislatívny proces.
Preto predkladateľ spracoval niekoľko samostatných návrhov zákonov, ktoré predstavujú čiastkové opatrenia pre realizáciu reformy súdnej mapy. Do legislatívneho procesu tak budú priebežne predkladané návrhy zákonov, ktoré budú zamerané na (i) zriadenie mestských súdov v Bratislava a v Košiciach, (ii) nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov, (iii) nové usporiadanie sídiel a obvodov odvolacích súdov a (iv) na zriadenie správnych súdov.
Návrhy zákonov týkajúce sa zriadenia mestských súdov môžu byť predmetom schvaľovania bez ohľadu na osud zvyšných návrhov zákonov. Reforma súdnej mapy týkajúca sa sídiel a obvodov okresných súdov nadväzuje na zriadenie mestských súdov (t.j. predpokladá ich existenciu), ale súčasne je oddelená od zámeru reformovať sídla a obvody krajských súdov, a preto je zasadená do právneho stavu predpokladajúceho existenciu ôsmich krajských súdov, čo umožňuje jej schválenie bez ohľadu na schválenie alebo neschválenie reformného zámeru ohľadom nového usporiadania krajských súdov. Návrh zákona zaoberajúci sa reformou sídiel a obvodov krajských súdov napokon nadväzuje na zriadenie mestských súdov a nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov. Reforma súdne mapy zameraná na oblasť správneho súdnictva je nadstavbou vo vzťahu k reforme súdnej mapy v časti týkajúcej sa krajských súdov, preto návrh zákona pojednávajúci o zriadení správnych súdov je posledným návrhom v rámci reformy súdnej mapy.
Účelom predkladaného návrhu zákona je nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov. Počet okresných súdov sa redukuje zo súčasných 54 na 30 okresných súdov vrátane dvoch mestských súdov.
Súdnu mapu všeobecných súdov v občianskoprávnej agende, trestnoprávnej agende a rodinnej agende sa navrhuje rozdeliť do tridsiatich obvodov prvostupňových súdov (vrátane dvoch mestských súdov v Bratislave a v Košiciach) a ôsmich obvodov odvolacích súdov:
(Mapa 2: Nová súdna mapa)
Zlúčené obvody okresných súdov budú dostatočne veľké na to, aby v nich boli splnené kritériá minimálnej veľkosti súdneho obvodu, a to pri optimálnom minimálnom počte troch špecializovaných sudcov vo všetkých hlavných agendách. Uvedené sa v terajšej súdnej sústave nedá zabezpečiť v každom súdnom obvode samostatne. Zväčšenie obvodov okresných súdov zabezpečí väčší priestor (väčšia množina sudcov) na realizáciu kritéria náhodného výberu sudcu z optimálneho počtu sudcov.
Špecifikom predkladaného návrhu zákona v porovnaní s verziou predloženou do legislatívneho procesu v roku 2020 je aj to, že v prípade štyroch okresných súdov sa výslovne v návrhu zákona upravujú ich pracoviská mimo ich sídla.
Ďalej návrh zákona nanovo nastavuje kauzálnu príslušnosť pre obchodnoprávne spory, čo zahŕňa sústredenie tejto agendy na osem okresných súdov v sídle krajských súdov z doterajších 54 okresných súdov.
V súlade so zámermi schválenými v rokoch 2018 a 2021 vládou Slovenskej republiky v materiáloch o opatreniach na zlepšenie fungovania obchodného registra sa tiež navrhuje koncentrácia agendy obchodného registra na jediný okresný súd, ktorým bude Okresný súd Žilina.
Poslednou systémovou zmenou je odčlenenie agend správneho súdnictva z okresných súdov a jej presun na krajské súdy. Zavŕši sa tak dlhodobá snaha o to, aby prvostupňovými súdmi v agende správneho súdnictva boli primárne krajské súdy.
Z hľadiska legislatívno-technického spracovania návrhu zákona je tento rozdelený do ôsmich novelizačných článkov. Pre úpravu nových sídiel a obvodov okresných súdov je nosnou úpravou novelizácia v čl. VI, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Vo zvyšku sa vykonáva novelizácia súvisiacich zákonov procesnej povahy upravujúcich kauzálnu príslušnosť súdov.
Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2023. K tomuto dátumu dôjde k zániku určených okresných súdov formou ich zlúčenia s nástupnickými okresnými súdmi. Delená účinnosť zákona od 1. marca 2022 sa navrhuje v prípade ustanovenia týkajúceho sa kreovania funkcie predsedu súdu, ktorého zánik sa plánu k 1. januáru 2023.
Návrh zákona bol vypracovaný participatívnym spôsobom, a to na podklade odborných diskusií, ktoré prebiehajú od roku 2017. Podrobné informácie o priebehu tohto procesu vrátane analytických materiálov, prehľadu vykonaných pracovných stretnutí, či iných podkladov sú dostupné na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.)
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

čl. I
(Trestný poriadok) Právna úprava v čl. I predpokladá existenciu pracovísk okresných súdov mimo ich sídla v rámci ich obvodu. Tieto pracoviská budú zahŕňať aj pojednávacie miestnosti. V nadväznosti na to sa navrhuje v Trestnom poriadku výslovne ukotviť pravidlo, ktoré umožní v trestnom konaní využívať tieto pracoviská súdov na vykonanie hlavného pojednávaní mimo sídla dotknutých súdov. Preto sa rozširuje právna úprava umožňujúca vykonanie hlavného pojednávania mimo sídla súdu, a to za predpokladu, že je to vhodné a účelné z hľadiska plynulosti priebehu trestného konania. Právna úprava obsahuje určitú mieru pružnosti, a to práve použitím kritérií ako vhodnosť a účelnosť. Bude na úvahe predsedu senátu (resp. samosudcu) určiť podľa potreby, či v konkrétnom prípade sa hlavné pojednávanie vykoná v pojednávacej miestnosti pracoviska súdu napríklad z dôvodu blízkosti ústavu na výkon väzby, v ktorom sa nachádza obžalovaný.

čl. II
(Civilný sporový poriadok)

čl. II bod 1 (§ 22a)
Ako už vyplýva z odôvodnenia k čl. I, jedným z prvkov reformy súdnej mapy je aj koncentrácia obchodnoprávnej agendy na tri, resp. štyri okresné súdy. V novom znení § 22 sa vymedzuje kauzálna príslušnosť pre obchodnoprávnu agendu. V tomto prípade ide o štandardnú sporovú agendu v obchodných veciach, ktorá sa na okresných súdoch zapisuje do súdneho registra Cb. Podľa doterajšej právnej úpravy túto agendu vybavovalo všetkých 54 okresných súdov. Počty vecí v tejto sporovej agende na mnohých menších okresných súdoch naplno nevyťažia ani jedného (obchodného) sudcu. Ani v rámci navrhovaných 30 obvodov platných pre civilnú, rodinnú a trestnú agendu by na obchodnej agende nebola splnená podmienka minimálne troch špecializovaných sudcov potrebných na správne fungovanie správneho úseku a náhodného prideľovania spisov. Na účely špecializácie sudcov obchodnej agendy sa navrhuje v odseku 1 zriadiť osem obvodov obchodných prvostupňových súdov, ktorými budú okresné súdy v sídle krajských súdov. Dôležitým momentom v tejto súvislosti je navrhované prechodné ustanovenie, z ktorého vyplýva, že obchodnoprávne spory …

čl. II bod 2 (§ 23)
Nové znenie § 23 upravujúceho kauzálnu príslušnosť okresných súdov v pracovnoprávnych sporoch reflektuje nové nastavenie súdnej mapy vo vzťahu k okresným súdom. Podstata právnej úpravy preto nahrádza doterajšie kauzálne príslušné okresné súdy, ktorých zrušenie sa navrhuje, inými okresnými súdmi. V písmenách a) a h) sa zakladá kauzálna príslušnosť mestských súdov v obvodoch Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Košiciach, čím sa nahrádzajú doterajšie kauzálne príslušné súdy (Okresný súd Bratislava III a Okresný súd Košice II). V písmene b) sa zakladá kauzálna príslušnosť Okresného súdu Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave namiesto zrušovaného Okresného súdu Piešťany. Tu treba uviesť, že Okresný súd Piešťany zaniká zlúčením s Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom, ktorý je však súčasťou obvodu Krajského súdu v Trenčíne, a teda nemožno aplikovať prístup, ktorým by došlo k nahradeniu doterajšieho súdu jeho nástupníckym súdom, pretože nástupnícky súd sa nachádza úplne v inom kraji. Logickou voľbou je preto aj s ohľadom na centrálnu pozíciu mesta Trnava v …

čl. II bod 3 a 4 (§ 30 ods. 1 a 2)
Doterajšie znenie § 30 ods. 1 upravovalo kauzálnu príslušnosť Okresného súdu Malacky v spory určenia neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy na práce alebo rámcovej dohody podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrhom zákona dochádza k zrušeniu Okresného súdu Malacky, preto je potrebné sa vysporiadať s otázkou určenia nového kauzálne príslušného súdu pre túto agendu. Ako najideálnejšie riešenie sa javí zveriť túto agendu Okresnému súdu Trnava, čo zohľadňuje aj tú skutočnosť, že podľa vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 615) má byť kauzálne príslušným na súdny prieskum určených rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie Krajský súd v Trnave. Dôjde tým k skoncentrovaniu agendy verejného obstarávania v jednom meste. Druhou možnosťou bolo presunúť kauzálnu príslušnosť na …

čl. II bod 5 (§ 173 ods. 1)
Obdobná úprava, ktorá sa zavádza do Trestného poriadku (pozri zmenu § 248 v čl. I), sa navrhuje aj v prípade Civilného sporového poriadku. Cieľom zmeny § 173 ods. 1 je rozšíriť možnosti súdu v civilnom sporovom konaní pre uskutočnenie pojednávania mimo sídla súdu, a to v pojednávacej miestnosti jeho pracoviska zriadeného mimo sídla súdu v obvode tohto súdu. Toto doplnenie právnej úpravy umožní priblíženie súdu účastníkovi konania, ktorého bydlisko (sídlo, či miesto podnikania) je určujúce pre založenie miestnej príslušnosti súdu. Táto právna úprava sa bude môcť aplikovať aj v civilnom mimosporovom konaní, a to na základe podporného použitia všeobecnej časti Civilného sporového poriadku aj v mimosporových konaniach. Preto túto úpravu nie je nutné osobitne normovať v Civilnom mimosporovom poriadku.

čl. II bod 6 (§ 417c)
Cieľom prechodného ustanovenie je potvrdiť koncepciu prechodu výkonu súdnictva medzi zanikajúcimi a nástupníckymi súdmi, ktorá je ovládaná týmito pravidlami: Vo všeobecnosti sa bude uplatňovať prvé pravidlo, podľa ktorého výkon súdnictva bude prechádzať zo zanikajúcich súdov na nástupnícke súdy. Prechod výkonu súdnictva je v tomto prípade upravený v prechodných ustanoveniach čl. VI. V prípade, ak dochádza k presunu kauzálnej príslušnosti medzi súdmi, ktoré nezanikajú, bude sa uplatňovať druhé pravidlo, podľa ktorého „staré“ veci dokončí doterajší súd, pričom nový nápad sa už smeruje na nový súd. Dokončenie „starých“ vecí na pôvodných súdoch je upravené v prechodných ustanoveniach procesných predpisov, v tomto prípade v prechodnom ustanovení § 471b. Kombinácia oboch pravidiel sa premieta do navrhovaného prechodného ustanovenia. Pričom platí, že doterajšie konania sa dokončia na doterajších súdoch. Toto pravidlo však platí len v rozsahu, v akom neustanovuje predpis o sídlach a obvodoch súdov inak. Týmto predpisom je návrh zákona v čl. VI.

čl. III
(Civilný mimosporový poriadok)

čl. III bod 1
V súlade so zámermi schválenými vládou Slovenskej republiky v materiáloch „Návrh opatrení na zlepšenie fungovania obchodného registra“ (uznesenie č. 167/2018) a „Návrh opatrení k efektívnemu fungovaniu obchodného registra“ (uznesenie vlády č. 427/2021) sa navrhuje koncentrácia agendy obchodného registra na jediný okresný súd, ktorým bude Okresný súd Žilina, pričom agenda bude sústredená na pracovisku uvedeného súdu, ktoré bude meste Považská Bystrica (v budove zrušovaného Okresného súdu Považská Bystrica). V súčasnosti je príslušnosť na vedenie obchodného registra zverená ôsmim registrovým súdom (§ 279 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku), čo zodpovedá dlhodobému právnemu stavu v rámci organizácie registrových súdov. Táto partikularita prináša viacero odlišností v postupoch jednotlivých súdov, čo pre zapísané osoby predstavuje právnu neistotu a nevyhnutnosť ich nastavovania sa na (špecifickú) rozhodovaciu činnosť viacerých súdov. Zlepšenie predvídateľnosti v postupe pri registrácii údajov umožní opatrenie spočívajúce v znížení počtu registrových súdov. Predkladateľ považuje za najvhodnejšie riešenie to, ktoré je založené na centralizácii registračných konaní na jednom registrovom súde. Zriadením centralizovaného registrového súdu by …

čl. III bod 2
Vzhľadom na to, že v Slovenskej republike bude pôsobiť len jeden registrový súd, je právna úprava miestnej príslušnosti registrového súdu podľa sídla dotknutej právnickej osoby bezpredmetná a navrhuje sa jej vypustenie.

čl. IV
(Správny súdny poriadok)

čl. IV bod 1 (§ 12)
Rekodifikácia civilného procesu obmedzila vecnú príslušnosť okresných súdov v správnom súdnictve iba na rozhodovanie v niektorých volebných veciach, a to v konaní vo veciach zoznamov voličov na voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a na hlasovanie v referende, ako aj na konanie o registráciu kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí a pre voľby do orgánov samosprávneho kraja. Rekodifikácia tak nadviazala na trend nastolený v rokoch 2004 a 2005, kedy došlo k výraznému presunu agendy správneho súdnictva v prvom stupni na krajské súdy. Zavŕšením tohto procesu predstavuje predkladaný návrh, ktorý definitívne ruší postavenie okresných súdov ako prvostupňových súdov správneho súdnictva, čím sa potvrdzuje postavenie krajských súdov ako primárnych prvostupňových súdov správneho súdnictva. Správne súdnictvo bude v prvom stupni v osobitných a výnimočných prípadoch vykonávať aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, napríklad vo volebných veciach, resp. vo veciach týkajúcich sa politických práv. Avšak vo všetkých ostatných otázkach bude prvostupňová agenda správneho súdnictva sústredená na krajských súdoch.

čl. IV bod 2 (§ 14)
Vypustenie § 14 nadväzuje na vypustenie § 12. Tým, že okresné súdy prestávajú byť súdmi správneho súdnictva, stráca § 14 svoje opodstatnenie a je potrebné ho vypustiť.

čl. IV bod 3 (§ 19 ods. 1)
Aj v tomto prípade ide o zmenu vyvolanú tým, že okresné súdy prestávajú byť súdmi správneho súdnictva. Z tohto dôvodu sa v § 19 ods. 1, ktorý upravuje pojem správnych súdov na účely Správneho súdneho poriadku, navrhuje vypustenie zmienky o okresných súdoch.

čl. IV bod 4 (§ 23 ods. 2)
Doplnenie § 23 ods. 2 súvisí so zrušením postavenia okresných súdov ako súdov správneho súdnictva. Doplnenie právnej úpravy samosudcovského rozhodovania na zriaďovaných správnych súdov reflektuje doterajšiu samosudcovskú správnu agendu okresných súdov. A teda vo veciach správneho súdnictva, o ktorých na okresnom súde konal a rozhodoval samosudca, bude aj na krajskom súde konať a rozhodovať samosudca. Uvedené platí o to viac, že táto agenda sa svojou povahou nehodí na senátne rozhodovanie, a to aj s ohľadom na potrebu okamžitého rozhodnutia v pomerne krátkych lehotách.

čl. IV bod 5 (§ 24)
Vypustenie § 24 nadväzuje na vypustenie § 12. Tým, že okresné súdy prestávajú byť súdmi správneho súdnictva, stráca § 24 svoje opodstatnenie a je potrebné ho vypustiť.

čl. IV bod 6 [§ 49 ods. 2 písm. a)]
Vzhľadom na presun volebnej agendy z okresných súdov na správne súdy je potrebné vykonať aktualizáciu znenia § 49 ods. 2 písm. a) tak, aby v agende volebného súdnictva, ktorá prechádza z okresných súdov na správne súdy naďalej nebolo potrebné zastúpenia advokátom. Vecná podstata ustanovenia sa nemení a zachováva sa doterajšia výnimka z povinného zastúpenia pre konanie vo veciach stáleho zoznamu voličov a zoznamu voličov

čl. IV bod 7 a 8 (§ 85 ods. 3 a 4)
Ustanovenie § 85 upravuje prikázanie veci v rámci správneho súdnictva. Berúc do úvahy fakt, že okresné súdy prestávajú byť správnymi súdmi, navrhuje sa vykonať aktualizáciu aj inštitútu prikázania veci, pretože prikázanie veci okresnému súdu v rámci správneho súdnictva prestáva byť aktuálnym.

čl. IV bod 9 (§ 264 ods. 2, § 293 ods. 2 a § 303 ods. 2)
Zmeny v § 264 ods. 2, § 293 ods. 2 a § 303 ods. 2 sa vykonávajú v súvislosti so zrušením postavenia okresných súdov ako súdov správneho súdnictva. V osobitných konaniach upravených v cit. ustanoveniach sa preto okresné súdy nahrádzajú správnymi súdmi, ktoré preberajú ich agendu. Pod pojmom správny súd treba v nadväznosti na § 10, § 11 a § 19 rozumieť krajské súdy.

čl. IV bod 10 (§ 439 ods. 4)
Zmena právnej úpravy postavenia okresných súdov ako správnych súdov a prenesenie ich doterajšej agendy na krajské súd prináša so sebou aj potrebu vysporiadania sa s otázkou prípustnosti kasačnej sťažnosti vo veciach volebného súdnictva pôvodne patriacich do pôsobnosti okresných súdov. Podľa všeobecnej právnej úpravy v § 439 ods. 1 je kasačná sťažnosť prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Z citovaného ustanovenia plynú dva dôležité poznatky. Prvým je ten, že kasačná sťažnosť je prípustná len proti rozhodnutiu krajského súdu, čo vylučuje jej podanie v prípade rozhodnutia okresného súdu. Druhým poznatkom je to, že samotný Správny súdny poriadok pripúšťa odchýlnu právnu úpravu, t.j. umožňuje vylúčiť prípustnosť kasačnej sťažnosti, čo robí v § 439 ods. 2 a 3. Vo väzbe na uvedené možno dovodiť, že kasačná sťažnosť proti rozhodnutiam vo veciach podľa § 12, v ktorých rozhoduje okresný súd, nie je prípustná, pretože nejde o rozhodnutia krajského súdu. Vzhľadom na povahu konaní podľa § 12, ktorá vyžaduje rýchle …

čl. IV bod 11 (§ 493a)
Cieľom navrhovaného prechodného ustanovenia je dosiahnuť taký stav, aby okresné súdy dokončili prípadné konania začaté pred dňom účinnosti predkladanej právnej úpravy (1. január 2023), na ktoré sú vecne príslušné podľa § 12 Správneho súdneho poriadku. Ide o konania vo volebných veciach, pre ktoré je charakteristická pomerne krátka lehota na rozhodovanie, v rámci ktorej nie je účelné, aby došlo k zmene súdu, ktorý v tejto veci má rozhodnúť. Opačný prístup by mohol viesť k tomu, že by konanie v týchto veciach nebolo zavŕšené meritórnym rozhodnutím v zákonom ustanovenej lehote. A teda, začaté konania dokončia okresné súdy ako správne súdy, a to aj po účinnosti zákona.

čl. V
(zákon č. 530/2003 Z. z.)

čl. V bod 1
Zmeny vykonávané v zákone o obchodnom registri reagujú na zámer koncentrovať agendu obchodného registra na jediný okresný súd. V tejto súvislosti je potrebné vypustenie tých ustanovení zákona o obchodnom registri, ktoré upravovali pravidlá pre určovanie miestnej príslušnosti viacerých registrových súdov. Tieto ustanovenia sú po novom bezpredmetné. Doterajšie znenie § 4 sa redukuje z pôvodných šiestich odsekov na jedno ustanovenie (pôvodný odsek 1), ktoré vo svojej podstate je odkazovacou právnou normou. Zákonom, ktorý upravuje registrový súd je Civilný mimosporový poriadok.

čl. V bod 2 a 3
Z dotknutých ustanovení sa vypúšťa slovo „príslušný“, ktoré malo svoje opodstatnenie v situácii, keď agenda obchodného registra bola sústredená na viac registrových súdov. Pretože po novom bude pôsobiť len jeden registrový súd, sú je nutné zmeniť tie ustanovenia, ktoré indikovali príslušnosť viacerých registrových súdov.

čl. VI
(zákon č. 371/2004 Z. z.)

čl. VI bod 1
§ 2 Ustanovenie § 2 upravuje nové sídla a obvody okresných súdov. Na účely špecializácie sudcov na občianskoprávnu, rodinnoprávnu a trestnoprávnu agendu sa navrhujeme znížiť počet súčasných 54 obvodov okresných súdov na 30 súdnych obvodov. Znamená to aj, že na Slovensku bude namiesto doterajších 54 okresných súdov pôsobiť 30 okresných súdov. Formálno-právne sa 18 súdov zrušuje formou ich zlúčenia s inými okresnými súdmi (tzv. nástupnícke súdy). V prípade ôsmich okresných súdov so sídlom v mestách Bratislava a Košice dochádza k ich nahradeniu dvoma mestskými súdmi.) V prípade 17 okresných súdov sú tieto naďalej zachované, pričom sa však menia ich obvody. V celkovo 11 prípadoch zostávajú sídla a obvody okresných súdov bez zmeny. Z dôvodu účelnosti sa navrhuje v prípade štyroch okresných súdoch výslovne v zákone upraviť ich pracovisko mimo ich sídla. Tu treba uviesť, že pracovisko sa nevytvára s vlastným obvodom v rámci obvodu príslušného okresného súdu. Existencia pracovísk sa predpokladá na účely vybavovania konkrétnej agendy pre celý obvod príslušného …

čl. VI bod 2
Odsek 1 Navrhovaný odsek 1 je prechodným ustanovením, ktoré rieši usporiadanie vzťahov medzi zanikajúcimi okresnými súdmi a nástupnickými okresnými súdmi. Z predchádzajúceho textu je zrejmé, že v rámci novej súdnej mapy bude na Slovensku pôsobiť 30 okresných súdov, pričom časť okresných súdov zanikne buď ich zlúčením s iným okresným súdom alebo ich zlúčením do podoby nového nástupnického súdu (týka sa okresných súdov v mestách Bratislava a Košice, ktoré budú nahradené mestskými súdmi). Navrhovaný odsek 1 rieši právne nástupníctvo medzi „zostávajúcimi“ okresnými súdmi a zanikajúcimi okresnými súdmi. Právne nástupníctvo je univerzálneho charakteru a týka sa ako výkonu súdnictva (presun uzavretých aj živých spisov), tak aj personálu (sudcovia, administratíva), majetku, či práv a povinností zo všetkých existujúcich právnych vzťahov. To znamená, že konania začaté pred termínom začatia vykonávania činnosti okresných súdov podľa novej súdnej mapy, dokončí nástupnícky okresný súd. Sudcovia a zamestnanci zanikajúcich okresných súdov budú od 1. januára 2023 sudcami a zamestnancami nástupníckych okresných súdov. Správa majetku štátu, ktorú vykonávajú zanikajúce …

čl. VII
(účinnosť) Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, predpokladaný čas potrebný pre implementáciu nového nastavenia sídiel a obvodov okresných súdov sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2023. K tomuto dátumu zaniknú určené okresné súdy formou ich zlúčenia s nástupnickými okresnými súdmi. Jediným ustanovením, ktoré nadobudne účinnosť skôr ako zvyšok zákona je navrhovaný § 18l ods. 4 v čl. VI, pretože tam zavádzané pravidlo vyvolá cielený efekt len vtedy, ak nadobudne účinnosť skôr ako zvyšok zákona.

čl. I
(zákon č. 150/2022 Z. z.) V záujme riadneho zabezpečenia personálnych a organizačno-technických príprav sa javí ako nevyhnutné vytvorenie dodatočného časového priestoru na implementáciu reformy súdnej mapy v trvaní piatich mesiacov. Dochádza preto k posunu účinnosti dotknutých novelizačných článkov zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov. Týmto sa fakticky posúva termín implementácie reformy súdnej mapy o päť mesiacov. Vzhľadom na podstatu tejto zmeny zákona je dôležité, aby účinnosť tejto zmeny predchádzala pôvodnému dátumu účinnosti novelizovaného zákona. Preto predkladaný návrh musí mať skoršiu účinnosť ako je dátum 1. januára 2023.