Zákon č. 161/2013 Z. z. Zákon o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii.
Návrh zákona bol vypracovaný v súlade s navrhovaným Plánom Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2012.
Účelom návrhu zákona je zabezpečiť transpozíciu Rámcového rozhodnutia Rady 2009/829/SVV z 23. októbra 2009 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutia o opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie. Uvedené rámcové rozhodnutie stanovuje postupy odovzdávania a kontroly dohľadu do začatia súdneho konania nad osobou, voči ktorej sa vedie trestné stíhanie v niektorom z členských štátov, do iného členského štátu, v ktorom má dotknutá osoba pobyt. Hlavným zámerom je využívanie opatrení nezahŕňajúcich pozbavenie osobnej slobody v podobe povinností a obmedzení uložených dotknutej osobe, ktorá je stíhaná spravidla pre menej závažné trestné činy, ktorých kontrolu plnenia možno efektívne realizovať v štáte pobytu tejto osoby, čím sa zároveň posilňuje jej právo na slobodu a prezumpciu neviny v európskom priestore spravodlivosti bez vnútorných hraníc. Ak by sa však dotknutá osoba nedostavila pred príslušný súd toho členského štátu, v ktorom sa proti nej vedie trestné stíhanie, je možné ju na tento účel vyžiadať na základe európskeho zatýkacieho rozkazu.
V súvislosti s vyššie uvedeným účelom návrh zákona stanovuje postup orgánov Slovenskej republiky pri odovzdávaní výkonu rozhodnutia o opatreniach dohľadu medzi členskými štátmi Európskej únie, pričom vymedzuje základnú kategóriu trestných činov, v súvislosti s ktorými možno odovzdávať dohľad nad špecifikovanými povinnosťami a obmedzeniami vo vzťahu k dotknutej osobe. Návrh zákona na jednej strane definuje podmienky odovzdania výkonu dohľadu nad dotknutou osobou počas trestného stíhania do iného členského štátu vrátane právomocí tuzemského súdu prijímať vo veci následné rozhodnutia a na druhej strane stanovuje postup slovenských súdov pri uznaní a výkone dohľadu v Slovenskej republike spolu s možnými dôvodmi odmietnutia takéhoto postupu. Návrh zákona taktiež obsahuje ustanovenia o informačnej povinnosti zúčastnených justičných orgánov, vymedzuje prípady vzájomnej konzultácie a výmeny informácií a definuje pre justičné orgány jazykový režim, spôsob styku a zasielania relevantných písomností vrátane štandardných formulárov využívaných pri postupe podľa tohto zákona. Úprava vzťahu návrhu zákona k ustanoveniam Trestného poriadku je predmetom poslednej novely tohto právneho predpisu, ktorá sa v súčasnosti taktiež nachádza v legislatívnom procese. Vzhľadom na uvedenú súvislosť je dátum účinnosti návrhu zákona zosúladený s dátumom účinnosti predmetnej novely Trestného poriadku.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi, ako aj s právom Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu nutnosti zabezpečovať preklady určených písomností do úradného jazyka vykonávajúceho štátu, ktorých úhrada však bude realizovaná v rámci schváleného limitu výdavkov dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok. Návrh zákona nebude mať žiadne sociálne vplyvy a rovnako ani vplyvy na životné prostredie, podnikateľské prostredie, či informatizáciu spoločnosti.
Nakoľko ide o vykonanie právne záväzného aktu Európskej únie, v súlade s čl. 12 ods. 3 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky sa predbežné pripomienkové konanie nevykonalo. Materiál tiež nebol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je upravená v práve Európskej únie
- primárnom
Čl. 82 ods. 1 písm. a) a d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie
- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)
1. legislatívne akty
2. nelegislatívne akty
- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)
Rámcové rozhodnutie Rady 2009/829/SVV z 23. októbra 2009 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutia o opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie
b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
Do 1. decembra 2012
b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
Do 31. augusta 2012
c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Bezpredmetné
d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
Bezpredmetné
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti - úplný
6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Doložka
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii
Termín začatia a ukončenia PPK: -
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy vyplýva z povinnosti príslušných súdov zabezpečovať preklad osvedčenia do jazyka vykonávajúceho štátu podľa § 7 ods. 8 návrhu zákona. V súčasnosti však nie je možné kvantifikovať výšku nákladov vynaložených na preklady týchto písomností, pretože sa nedá vopred odhadnúť počet prípadov odovzdávania výkonu rozhodnutí o opatreniach dohľadu do cudziny. Výdavky príslušných súdov vynaložené na preklady týchto písomností budú zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok.
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov

§ 1 §
V ustanovení § 1 sa vymedzuje predmet navrhovanej právnej úpravy, ktorá vyplýva z požiadavky v plnom rozsahu transponovať Rámcové rozhodnutie Rady 2009/829/SVV z 23. októbra 2009 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutia o opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie (ďalej len „rámcové rozhodnutie“). Cieľom návrhu zákona je vymedziť podmienky a stanoviť postup príslušných súdov Slovenskej republiky pri odovzdávaní výkonu dohľadu nad dotknutou osobou počas trestného stíhania do iného členského štátu, ako aj pri uznávaní a výkone dohľadu uloženého osobe justičným orgánom iného členského štátu vrátane kontroly dodržiavania opatrení dohľadu v Slovenskej republike.

§ 2 §
Ustanovenie § 2 definuje základné pojmy najčastejšie používané v celkom texte návrhu zákona. Na účel uľahčenia vzájomnej komunikácie medzi členskými štátmi EÚ pri povinnom používaní štandardných formulárov pri vykonávaní tohto zákona predkladateľ komplexne neprispôsobuje terminológiu rámcového rozhodnutia pojmom zavedeným v súčasných trestnoprávnych kódexoch, ale zotrváva pri niektorých kľúčových pojmoch vymedzených v tomto rámcovom rozhodnutí, akými sú napríklad pojmy „opatrenia dohľadu“, „rozhodnutie o opatreniach dohľadu“, „dotknutá osoba“, „obvyklý pobyt“ a iné, ktoré sú však jednoznačne definované v tomto ustanovení.

§ 3 §
Ustanovenie § 3 vymedzuje opatrenia dohľadu, ktorých kontrola dodržiavania môže byť predmetom odovzdávania medzi Slovenskou republikou a inými členskými štátmi EÚ. Vplývajúc z požiadaviek rámcového rozhodnutia sú opatrenia dohľadu rozdelené do dvoch kategórií v závislosti od toho, či je vykonávajúci členský štát povinných vykonávať kontrolu nad ich dodržiavaním, alebo to závisí od jeho vyhlásenia o záujme kontrolovať aj iné než povinne stanovené opatrenia dohľadu. Vzhľadom na nutnosť používania jednotných formulárov pri žiadostiach o prevzatie kontroly dodržiavania medzi členskými štátmi EÚ, nie sú pre účel čo najjednoduchšieho a najplynulejšieho vykonávania tohto zákona jednotlivé opatrenia dohľadu svojou formuláciou stotožnené s povinnosťami alebo obmedzeniami, ktoré môže súd uložiť obvinenému pri nahradení väzby dohľadom podľa § 82 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, hoci sa až na jednu výnimku obsahovo prekrývajú. Opatrenie dohľadu podľa § 3 ods. 1 písm. a) síce nemá svoj ekvivalent v príslušných ustanoveniach Trestného poriadku, ale nakoľko sú povinnosti a obmedzenia podľa § 82 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku …

§ 4 §
Ustanovenie § 4 stanovuje podmienky, za ktorých možno rozhodnutie o opatreniach dohľadu vydané justičným orgánom iného členského štátu uznať a vykonať na území Slovenskej republiky. Podmienkami na takýto postup sú trestnosť činu, pre ktorý možno vydať opatrenie dohľadu, aj na území Slovenskej republiky, ak sa nejedná o také kategórie trestných činov, pri ktorých sa obojstranná trestnosť na základe požiadavky rámcového rozhodnutia neskúma, obvyklý pobyt dotknutej osoby je na území Slovenskej republiky a uložené opatrenie dohľadu buď spadá do skupiny povinne stanovených opatrení (§ 3 ods. 1), alebo sa jedná o opatrenia dohľadu podľa § 3 ods. 2 písm. a) alebo písm. b). Oznámením Slovenskej republiky budú pri vykonávaní tretej časti tohto zákona vylúčené opatrenia dohľadu podľa § 3 ods. 2 písm. c) až e) z dôvodu, že by kontrola ich dodržiavania nebola kompatibilná s postupmi zaužívanými v Slovenskej republike, príp. by bola problematická, alebo povinnosti alebo obmedzenia, ktoré z nich vyplývajú, možno v Slovenskej republike uložiť len odsudzujúcim rozsudkom, alebo …

§ 5 §
V ustanovení § 5 sa spresňuje postup súdu pri overovaní informácií podľa § 3 a 4 návrhu zákona, pričom súd vychádza buď z obsahu zaslaných písomností alebo z dodatočne získaných informácií, príp. z vlastných zistení.

§ 6 §
Ustanovenie § 6 stanovuje príslušnosť súdu pre konanie, v ktorom Slovenská republika ako štátu pôvodu žiada o prevzatie výkonu rozhodnutia o opatreniach dohľadu do iného členského štátu. Súdom príslušným na takýto postup je súd alebo sudca pre prípravné konanie, ktorý v zmysle relevantných ustanovení Trestného poriadku rozhoduje o väzbe dotknutej osoby.

§ 7 §
Ustanovenie § 7 vymedzuje podmienky postupu príslušného súdu pre odovzdanie kontroly dodržiavania opatrení dohľadu vyplývajúcich z jeho rozhodnutia do iného členského štátu. V zmysle požiadavky rámcového rozhodnutia je základnou podmienkou oboznámenie dotknutej osoby s uloženými opatreniami dohľadu, jej obvyklý pobyt vo vykonávajúcom štáte, ako aj jej súhlas s odovzdaním kontroly dodržiavania opatrení dohľadu do tohto štátu. Na žiadosť dotknutej osoby možno kontrolu dodržiavania opatrení dohľadu odovzdať aj do iného členského štátu EÚ, než je členský štát jej pobytu, ak s tým justičný orgán tohto členského štátu súhlasí. Súčasťou tohto postupu je poučenie osoby príslušným súdom o jej povinnosti dostaviť sa na základe predvolania na súd v súvislosti s jej trestným konaním, ako aj jej povinnosti dodržiavať opatrenia dohľadu vo vykonávajúcom štáte vrátane možných dôsledkov porušenia týchto povinností. Odovzdanie výkonu rozhodnutia o opatreniach dohľadu do vykonávajúceho štátu sa realizuje prostredníctvom osvedčenia, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1 návrhu zákona, pričom súd pri tomto postupe stotožňuje povinnosti alebo obmedzenia uložené …

§ 8 §
Ustanovenie § 8 vymedzuje právomoc príslušného súdu Slovenskej republiky vo vzťahu ku kontrole dodržiavania opatrení dohľadu uložených dotknutej osobe, ktorá mu patrí až do momentu, kým justičný orgán vykonávajúceho štátu príslušné rozhodnutie slovenského súdu neuzná a túto skutočnosť mu neoznámi. Toto ustanovenie ďalej špecifikuje, za akých okolností môže príslušný súd vziať osvedčenie späť, ako aj prípady, kedy sa mu vracia právomoc v súvislosti s vykonávaním kontroly dodržiavania opatrení dohľadu, ktorá už prešla na justičný orgán vykonávajúceho štátu.

§ 9 §
Predmetné ustanovenie stanovuje, že príslušný súd Slovenskej republiky je aj po odovzdaní kontroly dodržiavania opatrení dohľadu do vykonávajúceho štátu oprávnený prijímať vo veci následné rozhodnutia, ktoré spočívajú najmä v preskúmaní alebo zrušení uložených opatrení dohľadu alebo v ich zmene na iné opatrenia dohľadu, ak si to vyžadujú okolnosti prípadu na základe informácií od justičného orgánu vykonávajúceho štátu, a v krajnom prípade aj vo vydaní európskeho zatýkacie rozkazu podľa osobitného predpisu, ak dotknutá osoba vážne porušila uložené opatrenia dohľadu, príp. nerešpektuje výzvu dostaviť sa na základe predvolania na príslušný súd.

§ 10 §
Vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu môže príslušný súd v zmysle tohto ustanovenia požiadať justičný orgán vykonávajúceho štátu o predĺženie obdobia, počas ktorého je možné kontrolovať dodržiavanie opatrení dohľadu vo vykonávajúcom štáte nad rámec obdobia uvedeného v zaslanom osvedčení, a to predovšetkým z dôvodu prechádzania vrátenia právomoci v tejto veci do Slovenskej republiky podľa § 8 ods. 3 písm. d) návrhu zákona.

§ 11 §
V zmysle relevantných požiadaviek rámcového rozhodnutia toto ustanovenie určuje povinnosť príslušného súdu oznamovať justičnému orgánu vykonávajúceho štátu jednotlivé skutočnosti, ktoré môžu nastať pri vykonávaní tohto zákona v konkrétnom prípade, a to buď na základe vlastnej iniciatívy alebo na základe žiadosti tohto justičného orgánu. Z vlastnej iniciatívy je súd povinný predovšetkým informovať justičný orgán vykonávajúceho štátu o prijatí následných opatrení podľa § 9 návrhu zákona, ako aj o skutočnosti, že proti rozhodnutiu o opatrení dohľadu vydaného týmto súdom v rámci trestného konania bol podaný opravný prostriedok (ak je táto skutočnosť známa už pri postupe podľa § 7 návrhu zákona, vyznačuje sa priamo v osvedčení).

§ 12 §
Ustanovenie § 12 určuje príslušnosť súdu pre konanie podľa tretej časti zákona, v ktorom Slovenská republika vystupuje v pozícii vykonávajúceho štátu, ktorý má prevziať kontrolu dodržiavania opatrení dohľadu uložených dotknutej osobe v inom členskom štáte EÚ. Príslušný súd je určený podľa miesta obvyklého pobytu dotknutej osoby, pričom tento súd rozhoduje aj o všetkých ďalších otázkach súvisiacich s uznaním a výkonom cudzozemského rozhodnutia o opatreniach dohľadu. Toto ustanovenie ďalej stanovuje povinnosť súdu zasielať Ministerstvu spravodlivosti SR na vedomie kópie všetkých relevantných písomností týkajúcich sa jednotlivých prípadov prevzatia dohľadu. Ak sa relevantné písomnosti zo zahraničia doručia súdu, ktorý nie je príslušný, bezodkladne sa musia postúpiť príslušnému súdu určenému podľa miesta obvyklého pobytu osoby. V prípade, že vôbec nie sú splnené podmienky určujúce právomoc slovenského súdu na uznanie a výkon rozhodnutia o opatreniach dohľadu vydaného justičným orgánom štátu pôvodu, súd, ktorý prijal zaslané písomnosti, ich vráti tomuto orgánu bez vybavenia s uvedením dôvodu pre takýto postup.

§ 13 §
V ustanovení § 13 sa definuje spôsob rozhodovania súdu pri uznávaní a výkone rozhodnutia o opatreniach dohľadu vydaného justičným orgánom štátu pôvodu. Nakoľko predmetom uznania je rozhodnutie prijaté v priebehu trestného stíhania v inom členskom štáte EÚ stanovujúce opatrenia dohľadu, ktorých kontrola dodržiavania sa má vykonávať na území Slovenskej republiky, príslušný súd o ňom rozhoduje uznesením. V zmysle relevantných požiadaviek príslušný súd takéto rozhodnutie vydá do 20 pracovných dní od doručenia relevantných písomností, ak nie je nutné zabezpečiť dodatočné informácie. V prípade, že je proti uzneseniu o uznaní a výkone rozhodnutia o opatreniach dohľadu podaná sťažnosť, súd o nej musím rozhodnúť do 20 pracovných dní od jej podania. Akékoľvek nedodržanie lehôt stanovených v tomto ustanovení je súd povinný oznámiť justičnému orgánu štátu pôvodu vrátane dôvodov pre ich nedodržanie a zároveň určiť novú lehotu, v rámci ktorej prijme rozhodnutie vo veci.

§ 14 §
V zmysle požiadaviek rámcového rozhodnutia sa v ustanovení § 14 taxatívne vymedzujú dôvody, pri ktorých môže príslušný súd odmietnuť uznať a vykonať rozhodnutie o opatreniach dohľadu. V prípadoch podľa § 14 ods. 1 písm. a) až c) súd musí vec konzultovať s justičným orgánom štátu pôvodu, aby sa zamedzilo neodôvodnenému odmietnutiu uznania a výkonu rozhodnutia o opatreniach dohľadu. Špecifickú situáciu predstavuje prípad, ak by pri porušení opatrení dohľadu nebolo možné dotknutú osobu vydať na základe európskeho zatýkacieho rozkazu do členského štátu pôvodu na základe kritérií stanovených v zákone č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze. Za takých okolností je ďalší postup súdu podmienený informovaním justičného orgánu štátu pôvodu a jeho následným rozhodnutím a oznámením stanoviska v určenej lehote.

§ 15 §
Ustanovenie § 15 vymedzuje postup príslušného súdu pri uznávaní a výkone rozhodnutia o opatreniach dohľadu v Slovenskej republike vrátane reakcií na prijatie následných rozhodnutí podľa § 15 ods. 3 písm. a) a b) justičným orgánom štátu pôvodu, pričom v prípade vydania európskeho zatýkacieho rozkazu v súlade s § 15 ods. 3 písm. c) sa postupuje podľa § 19 návrhu zákona. Vzhľadom na ustanovenie § 27, ktorým sa stanovuje podporný charakter Trestného poriadku pri vykonávaní tohto zákona, bude výkon rozhodnutia o opatreniach dohľadu spočívajúci v kontrole dodržiavania opatrení dohľadu vykonávať súdom určený probačný a mediačný úradník. Ustanovenie § 15 ďalej stanovuje možnosti postupu, ak sú opatrenia dohľadu uložené dotknutej osobe v štáte pôvodu nezlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Akékoľvek porušenie opatrení dohľadu dotknutou osobou sa vždy oznamuje prostredníctvom štandardného formulára uvedeného v prílohe č. 2 návrhu zákona justičnému orgánu štátu pôvodu, ktorý tak môže flexibilne reagovať na vzniknutú situáciu podľa konkrétnych okolností prípadu, a to najmä prijatím niektorého následných rozhodnutí …

§ 16 §
V ustanovení § 16 sa určujú postupy medzi príslušným súdom a justičným orgánom štátu pôvodu v súvislosti s dĺžkou obdobia kontroly dodržiavania opatrení dohľadu v Slovenskej republike, ako aj k možnostiach jeho predĺženia. Zároveň sa stanovuje možnosť súdu ukončiť kontrolu dodržiavania opatrení dohľadu na území Slovenskej republiky, ak justičný orgán štátu pôvodu nereaguje na oznámenia súdu o porušení opatrení dohľadu dotknutou osobou, a to ani po dodatočnej výzve súdu na prijatie následného rozhodnutia.

§ 17 §
V zmysle požiadaviek rámcového rozhodnutia ustanovenie § 17 vymedzuje prípady, v ktorých súd musí povinne informovať justičný orgán štátu pôvodu o jednotlivých skutočnostiach týkajúcich sa kontroly dodržiavania opatrení dohľadu uložených dotknutej osobe na území Slovenskej republiky, či už vo vzťahu k uznávaciemu konaniu alebo samotnému výkonu uznaného rozhodnutia o opatreniach dohľadu.

§ 18 §
Ustanovenie § 18 vymedzuje rozsah právomoci justičného orgánu štátu pôvodu vo vzťahu ku kontrole dodržiavania ním uložených opatrení dohľadu, ako aj prípady, ktoré môžu nastať až po uznaní rozhodnutia o opatrení dohľadu slovenským súdom alebo počas výkonu takého rozhodnutia na území Slovenskej republiky, kedy sa justičnému orgánu štátu pôvodu táto právomoc vracia späť.

§ 19 §
Predmetné ustanovenie upravuje situáciu, keď justičný orgán štátu pôvodu prijme následné rozhodnutie podľa § 15 ods. 3 písm. c) návrhu zákona, ktorým vydá na dotknutú osobu európsky zatýkací rozkaz v prípade závažného porušenia uložených opatrení dohľadu, ktorých dodržiavanie sa kontroluje na území Slovenskej republiky. V takom prípade je ďalší postup vo veci upravený relevantnými ustanoveniam zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze.

§ 20 §
Ustanovenie § 20 upravuje prípady vzájomných konzultácií a výmeny informácií medzi justičnými orgánmi štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu, ktoré zhŕňajú jednak štádium prípravy písomností, ktorých prostredníctvom sa má požiadať o prevzatie kontroly dodržiavania opatrení dohľadu v inom členskom štáte, ako aj skutočností, ktoré majú priamy vplyv na výkon kontroly dodržiavania uložených opatrení dohľadu, osobitne tiež za účelom predchádzania vráteniu právomoci kontrolovať dodržiavanie opatrení dohľadu do štátu pôvodu podľa § 8 ods. 3 alebo 18 ods. 2. Súčasťou tohto ustanovenia je aj povinnosť príslušných justičných orgánov vymieňať si všetky užitočné informácie týkajúce sa totožnosti a miesta pobytu osoby, ako aj informácie z registrov trestov na základe ustanovení § 17a a 17b zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony alebo čl. 13 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach (oznámenie č. 550/1992 Zb.).

§ 21 §
V ustanovení § 21 sa upravuje možnosť vykonať výsluch dotknutej osoby formou telefonickej konferencie alebo videokonferencie predovšetkým v súvislosti s prijímaním následných rozhodnutí justičným orgánom štátom pôvodu podľa § 9 alebo § 15 ods. 3.

§ 22 §
Ustanovenie § 22 určuje spôsob styku justičných orgánov štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu, ktorý je v zásade priamy. Na účely zistenia príslušných justičných orgánov v iných členských štátoch EÚ môže príslušný súd využiť kontaktné body Európskej justičnej siete, resp. súčinnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 26. Zároveň sa ustanovujú postupy a ostatné kritériá pre zasielanie a prijímanie rozhodnutí o opatreniach dohľadu a osvedčení. V zmysle relevantnej požiadavky rámcového rozhodnutia uvedené ustanovenie umožňuje žiadať, resp. na žiadosť justičného orgánu vykonávajúceho štátu zasielať originály rozhodnutia o opatreniach dohľadu a osvedčenia.

§ 23 §
Predmetným ustanovením sa upravuje jazykový režim vo vzťahu k zasielaným osvedčeniam. Vyhlásenia členských štátov EÚ vo vzťahu k jazykovému režimu osvedčení sú súčasťou notifikácií členských štátov oznámených Radou Európskej únie. Zároveň sa vymedzuje jazykový režim pre osvedčenia adresované slovenským orgánom na účely postupu podľa tohto zákona. Ustanovenie § 23 tiež upravuje osobitný jazykový režim vo vzťahu k tým členským štátom EÚ, u ktorých je použitie jazykov pri vzájomnom styku orgánov v konaní podľa tohto zákona upravené na základe vzájomnosti vyhlásenej ministerstvom v Zbierke zákonov. Ide o obdobný postup, ako predpokladá § 2 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze. Predmetné ustanovenie ďalej stanovuje, že preklad samotného rozhodnutia o opatreniach dohľadu a ostatných písomnosti pre účely konania o uznaní a výkone rozhodnutia sa nevyžaduje, pričom justičné orgány komunikujú v svojich úradných jazykov. Preklad týchto písomností si v prípade potreby zabezpečuje daný justičný orgán na vlastné náklady.

§ 24 §
V súlade s rámcovým rozhodnutím sa ustanovuje sa, že náklady, ktoré vznikli slovenskému orgánu v konaní podľa tohto zákona, znáša štát a uhradí orgán, ktorému vznikli.

§ 25 §
Z dôvodu jednoznačnosti sa ustanovuje, že na preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia vydaného príslušným súdom v konaní podľa tohto zákona je oprávnený len príslušný orgán Slovenskej republiky.

§ 26 §
Upravuje sa povinnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky poskytovať na žiadosť slovenských súdov alebo justičných orgánov iného členského štátu súčinnosť v postupe podľa tohto zákona. Súčinnosť ministerstva sa predpokladá najmä v prípadoch zisťovania príslušnosti relevantných justičných orgánov členských štátov EÚ.

§ 27 §
Upravuje sa vzťah navrhovanej právnej úpravy a všeobecného procesného predpisu, t. j. Trestného poriadku, ktorý sa bude používať podporne na riešenie otázok súvisiacich s konaním o uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu.

§ 28 §
Predmetným ustanovení sa zavádza odkaz na transpozičnú prílohu, ktoré je uvedená v prílohe č. 3 návrhu zákona.

§ 29 §
Navrhuje sa, aby navrhovaná právna úprava nadobudla účinnosť dňa 1. júla 2013 v spojitosti s relevantnými zmenami upravenými v novele Trestného poriadku, ktorá je súbežne s týmto návrhom predkladaná do legislatívneho procesu.

prílohe č. 1
Prílohou č. 1 návrhu zákona je Osvedčenie vo forme štandardného formulára používaného jednotne medzi členskými štátmi EÚ v súvislosti s odovzdávaním kontroly dodržiavania opatrení dohľadu. Jeho obsahom sú informácie, ktoré justičný orgán štátu pôvodu zasiela justičnému orgánu vykonávajúceho štátu za účelom uznania a výkonu rozhodnutia o opatreniach dohľadu na jeho území.

prílohe č. 2
Prílohou č. 2 návrhu zákona je Tlačivo vo forme štandardného formulára, ktorým justičný orgán vykonávajúceho štátu informuje justičný orgán štátu pôvodu o skutočnosti, že dotknutá osoba porušila uložené opatrenia dohľadu, ktorých kontrola dodržiavania bola prevzatá vykonávajúcim štátom.

prílohe č. 3
V transpozičnej prílohe sa uvádza zoznam preberaných právnych aktov Európskej únie. V tomto prípade ide o Rámcové rozhodnutie Rady 2009/829/SVV z 23. októbra 2009 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutia o opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 294, 11. 11. 2009). V Bratislave, 20. februára 2013 Robert Fico, v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Tomáš Borec, v.r. minister spravodlivosti Slovenskej republiky

čl. V
(zákon č. 161/2013 Z. z.)

čl. V bod 1 §
Navrhuje sa vypustenie definície pojmu „obvyklý pobyt“, ktorý bol doposiaľ v zmysle § 2 písm. g) definovaný ako trvalý pobyt alebo prechodný pobyt. Takáto definícia je nevhodná z dôvodov, ktoré bližšie uvádzame pri odôvodnení k čl. III, pričom príslušné súdy by obvyklý pobyt mali určovať spôsobom, ktorý špecifikujeme v odôvodnení k čl. III, s dôrazom na osobné, rodinné a sociálne väzby dotknutej osoby. Uvedené má relevanciu aj vo vzťahu k skutočnosti, že hoci je pojem obvyklý pobyt jednotne používaný v navrhovanej právnej úprave, nemusí byť obsahovo totožný pri jednotlivých vnútroštátnych zákonoch. V tomto smere je preto potrebné, aby príslušný orgán skúmal naplnenie pojmových znakov obvyklého pobytu jednotlivo, resp. osobitne pre každý prípad, a to vo svetle cieľa, resp. účelu príslušného právneho aktu Európskej únie.

čl. V bod 2 §
Navrhuje sa, aby miestna príslušnosť okresných súdov ako vykonávajúcich justičných orgánov v prípade konania o uznaní a výkone rozhodnutia o opatreniach dohľadu bola determinovaná na základe kritéria trvalého pobytu, resp. posledného trvalého pobytu dotknutej osoby. Ide tak o jednoznačné odlíšenie účelu pojmu „obvyklý pobyt“, ktorý slúži len na posúdenie dôvodnosti uznania a výkonu rozhodnutia justičného orgánu iného členského štátu o opatreniach dohľadu.

čl. V bod 3 a 4 §
V nadväznosti na navrhovanú zmenu právnej úpravy, ktorá sa týka určitých procesných otázok je nevyhnutné, aby bolo doplnené prechodné ustanovenie, ktoré upravuje vzťah novej právnej úpravy k doterajšej právnej úprave. V zmysle navrhovaného prechodného ustanovenia sa konania, ktoré boli začaté pred navrhovanou účinnosťou návrhu zákona (t. j. 1. január 2020) dokončia podľa predchádzajúcej právnej úpravy – t. j. právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2019.