Zákon č. 11/2019 Z. z. Zákon o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá návrh zákona o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia. Týmto návrhom sa transponuje Smernica Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii. Zákon upravuje tiež postup riešenia prípadných sporov so štátmi, s ktorými Slovenská republika uzavrela zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, pokiaľ ide o ich výklad a uplatňovanie. Návrh zákona ďalej upravuje postup riešenia sporov Slovenskej republiky so zmluvnými štátmi Dohovoru č. 90/436/EHS o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov v platnom znení, pokiaľ tieto spory vyplývajú z jeho výkladu a uplatňovania.
Návrhom zákona sa ustanovujú pravidlá riešenia sporov, ktorých zámerom je najmä zamedzenie dvojitého zdanenia a zachovanie s tým súvisiacich práv dotknutých daňových subjektov.
Cieľom návrhu zákona je potreba zlepšenia existujúcich pravidiel riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia a vytvorenie spravodlivého a efektívneho daňového systému, ktorý zvyšuje právnu istotu.
Návrh zákona sa zameriava na daňové subjekty, najmä na podniky a spoločnosti ako hlavné zainteresované strany, ktorých sa situácie zdanenia dotýkajú. Transponovaná smernica, a teda aj návrh zákona, vychádza z platných pravidiel arbitrážneho procesu, avšak rozširuje sa jeho pôsobnosť aj na oblasti, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahuje a pridáva vykonávacie prvky zamerané na riešenie hlavných zistených nedostatkov v súvislosti s vykonávaním a účinnosťou pravidiel riešenia sporov.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona predpokladá pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Účinnosť zákona sa navrhuje 1. júla 2019.
Doložka vybraných vplyvov
Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
Charakter predkladaného materiálu
☐
Materiál nelegislatívnej povahy
☒
Materiál legislatívnej povahy
☒
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
Smernica Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii
Termín začiatku a ukončenia PPK
23. apríl – 7. máj 2018
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
15. máj – 4. jún 2018
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
august 2018
Definovanie problému
Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje.
Jedným z najväčších problémov, ktorým daňové subjekty pôsobiace cezhranične v súčasnosti čelia, je dvojité zdanenie. Pravidlá riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia už existujú. Ide o postupy vzájomnej dohody, ktoré sa predpokladajú v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia ako aj v Dohovore č. 90/436/EHS o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou zisku združených podnikov v znení zmien a doplnení (ďalej len „dohovor“).
Existujúce pravidlá riešenia sporov však nie vždy vedú k uspokojivému riešeniu dvojitého zdanenia. Preto je potrebné ich zlepšiť, najmä pokiaľ ide o prístup daňových subjektov k nim, oblasť, ktorú zastrešujú, ich včasnosť a nezvratnosť.
Tradičné metódy riešenia sporov o zamedzení dvojitého zdanenia už nie celkom zodpovedajú zložitosti a rizikám súčasného globálneho daňového prostredia.
Ciele a výsledný stav
Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).
Hlavným cieľom návrhu zákona o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia je zvýšenie účinnosti a efektívnosti pravidiel riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia.
Účinné pravidlá riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia celkovo zlepšia podnikateľské prostredie v EÚ, resp. mimo neho a podporí investície, rast a zamestnanosť. Predložený návrh zákona taktiež povedie k väčšej istote a predvídateľnosti pre daňové subjekty, a tým poskytne stabilnejší a istejší základ pre obchodovanie a prijímanie investičných rozhodnutí.
Na základe efektívnejšieho riešenia sporov dôjde k účinnému zamedzeniu dvojitého zdanenia, zvýši sa tiež úroveň dodržiavania medzinárodných záväzkov zo strany členských, resp. zmluvných štátov a znížia sa ich administratívne náklady. Zároveň sa posilní celková dôvera verejnosti, občanov a daňových subjektov v spravodlivosť a spoľahlivosť daňových systémov.
Dotknuté subjekty
Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky, finančná správa, daňové subjekty.
Alternatívne riešenia
Aké alternatívne riešenia boli posudzované?
Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.
- Alternatívne riešenia neboli posudzované.
- Návrhom zákona sa transponuje Smernica Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii.
Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
☐ Áno
☒ Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
Transpozícia práva EÚ
Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.
Smernica Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii sa netransponuje nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.
Nedošlo k rozšíreniu pôsobnosti smernice na subjekty nad rámec minimálnych požiadaviek smernice.
Nedošlo k navýšeniu požiadaviek smernice.
Nedošlo k nevyužitiu možnosti výnimky, ktorá by udržala požiadavky na minime.
Nedošlo k zachovaniu existujúcich národných štandardov, ktoré sú vyššie ako minimálne požiadavky EÚ.
Nedošlo k skoršej transpozícii.
Preskúmanie účelnosti**
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☐
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
☐
Áno
☒
Nie
☐
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
Sociálne vplyvy
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Poznámky
V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.
Zefektívnením riešenia sporov dôjde k účinnému zamedzeniu dvojitého zdanenia, zvýši sa úroveň dodržiavania medzinárodných záväzkov zo strany členských alebo zmluvných štátov, znížia sa administratívne náklady, posilní sa celková dôvera verejnosti, občanov a daňových subjektov v spravodlivosť a spoľahlivosť daňových systémov.
Kontakt na spracovateľa
Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov
MF SR
[email protected] tel. 59583472
[email protected] tel. 59583474
Zdroje
Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.
- Návrhom zákona sa transponuje Smernica Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii.
Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania
Návrh zákona bol predložený na predbežné pripomienkové konanie. Komisia zaujala k návrhu zákona súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie.
K doložke vybraných vplyvov
V predloženej doložke vybraných vplyvov je potrebné uviesť aj povinné informácie, „5. Alternatívne riešenia“, „12. Zdroje“, a to v súlade s obsahovými požiadavkami doložky vybraných vplyvov upravenými v časti II. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.
Vyhodnotenie:
Doplnené
K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy
V Analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy Komisia odporúča opraviť číselnú chybu na strane č. 6 v tabuľke č. 5 – Zamestnanosť: Z rok 2019 je potrebné číslo „1 174“ opraviť na číslo „587“ v riadkoch „Priemerný mzdový výdavok (v eurách)“ a „z toho vplyv na ŠR“.
Vyhodnotenie:
Nejde o číselnú chybu, nakoľko ide o Priemerný mzdový výdavok (1 174 je suma na jedného zamestnanca na jeden mesiac)
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2018
2019
2020
2021
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
51 981
103 961
103 961
v tom: kapitola MF SR /
program 074 – Tvorba metodiky, riadenie, kontrola, vládny audit a vnútorný audit
0
51 981
103 961
103 961
z toho:
- vplyv na ŠR
0
51 981
103 961
103 961
Rozpočtové prostriedky
0
51 981
103 961
103 961
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
4
4
4
- vplyv na ŠR
0
4
4
4
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
28 176
56 352
56 352
- vplyv na ŠR
0
28 176
56 352
56 352
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: kapitola MF SR /
program 074 – Tvorba metodiky, riadenie, kontrola, vládny audit a vnútorný audit
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
51 981
103 961
103 961
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Prijatie návrhu zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy na roky 2019 až 2021. Uvedené finančné prostriedky v súčasnosti nie sú zabezpečené v rámci limitu výdavkov kapitoly MF SR a z uvedeného dôvodu si tieto prostriedky kapitola bude uplatňovať v rámci prípravy rozpočtu verejnej správy na roky 2019 až 2021.
Z predloženého návrhu zákona možno predpokladať aj pozitívny vplyv, ak v spore Slovenská republika uspeje a dosiahne, že právo zdaniť príjem bude mať Slovenská republika.
Zároveň je možné predpokladať ďalší negatívny vplyv, ak v spore Slovenská republika neuspeje a právo na zdanenie príjmu bude mať druhý členský štát alebo v prípade vzniku povinnosti uhradiť trovy konania o zamedzení dvojitého zdanenia, resp. náklady spojené s účasťou na konaní podľa tretej časti návrhu zákona. Uvedený negatívny vplyv nie je možné v súčasnosti vyčísliť.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Hlavným cieľom návrhu zákona je potreba zlepšenia existujúcich pravidiel riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia, ktorej účelom je najmä vytvoriť spravodlivý a efektívny daňový systém, ktorý zvyšuje právnu istotu.
Návrhom zákona o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia sa transponuje Smernica Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii.
Návrh zákona ustanovuje aj základné pravidlá riešenia sporov medzi Slovenskou republikou a štátom, s ktorým Slovenská republika uzavrela zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ak tieto spory vyplývajú z výkladu a uplatňovania zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
Návrh zákona sa týka aj postupu riešenia sporov medzi Slovenskou republikou a zmluvným štátom, ak tieto spory vyplývajú z výkladu a uplatňovania Dohovoru č. 90/436/EHS o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou zisku združených podnikov v planom znení.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
X iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Objem aktivít
Odhadované objemy
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Tabuľka č. 3
Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
r
r + 1
r + 2
r + 3
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 4
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2018
2019
2020
2021
Bežné výdavky (600)
0
51 981
103 961
103 961
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
28 176
56 352
56 352
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
9 848
19 696
19 696
Tovary a služby (630)2
0
13 064
26 128
26 128
Bežné transfery (640)2
0
893
1 785
1 785
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
51 981
103 961
103 961
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 5
Zamestnanosť
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2018
2019
2020
2021
Počet zamestnancov celkom
0
4
4
4
z toho vplyv na ŠR
0
4
4
4
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
1 174
1 174
1 174
8. trieda + 200 eur osobný príplatok
z toho vplyv na ŠR
0
1 174
1 174
1 174
8. trieda + 200 eur osobný príplatok
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
38 024
76 048
76 048
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
28 176
56 352
56 352
z toho vplyv na ŠR
0
28 176
56 352
56 352
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
9 848
19 696
19 696
z toho vplyv na ŠR
0
9 848
19 696
19 696
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
☐
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
☐
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
☒
na všetky kategórie podnikov
3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Návrh zákona o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia sa bude vzťahovať na fyzické a právnické osoby, ktorých zdanenie je priamo ovplyvnené spornou otázkou.
S prihliadnutím na to, že nie je možné vopred stanoviť počet subjektov, ktoré sa rozhodnú riešiť možný spor týkajúci sa dvojitého zdanenia, nie je možné vopred stanoviť ani počet subjektov, ktorí uplatnia postup podľa návrhu predloženého zákona.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Ministerstvo hospodárstva SR k predloženému návrhu zákona oslovilo subjekty, ktorých sa predmetný návrh zákona týka.
Do konzultácií sa neprihlásili žiadne subjekty a neboli predložené žiadne pripomienky.
Ministerstvo Hospodárstva SR dňa 11.12.2017 oznámilo, že žiaden z oslovených podnikateľských subjektov neprejavil záujem zapojiť sa do konzultácií a na základe uvedeného rozhodlo, že k predmetnému materiálu nie je potrebné vykonať konzultácie.
3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Priame finančné náklady môžu vzniknúť dotknutému daňovému subjektu, ak sa preukáže, že nedošlo k oprávneniu uplatnenia jeho nároku podľa návrhu zákona.
Priame finančné náklady môžu vzniknúť dotknutému daňovému subjektu, ak bude mať povinnosť uhradiť vzniknuté trovy konania podľa druhej časti návrhu zákona alebo náklady, ktoré mu môžu vzniknúť v zmysle tretej časti návrhu zákona.
Finančné náklady nie je možné vopred vyčísliť.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Predkladaným návrhom nedochádza k vzniku nepriamych nákladov zo strany podnikateľov.
Predkladaný návrh nezvyšuje náklady súvisiace so zamestnávaním.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
V prípade, že sa dotknutý daňový subjekt rozhodne riešiť spornú otázku postupom podľa návrhu zákona, je povinný podať Ministerstvu financií SR a tiež aj príslušnému orgánu členského alebo zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka, žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia podľa niektorej časti návrhu zákona, čo mu prinesie určitú administratívnu záťaž, ktorú však nie je možné vopred vyčísliť.
Z druhej časti návrhu zákona vyplýva menšia administratívna záťaž pre fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nie sú tzv. veľkým podnikom a nie sú súčasťou veľkej skupiny. Tieto osoby môžu podávať svoje podania len Ministerstvu financií SR, t. j. nie sú povinné podať tieto podania aj príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
0
0
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
0
0
Celkové náklady regulácie
0
0
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb. Navrhovaná zmena nebude mať za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov. Nebude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne.
Navrhovaná zmena nebude mať vplyv na obchodné bariéry, nebude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií.
Navrhovaná zmena neovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov a neovplyvní prístup k financiám.
Z druhej časti návrhu zákona vyplýva menšia administratívna záťaž pre fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nie sú tzv. veľkým podnikom a nie sú súčasťou veľkej skupiny. Tieto osoby môžu podávať svoje podania len Ministerstvu financií SR, t. j. nie sú povinné podať tieto podania aj príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.
3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Návrh nemá vplyv na inovácie, resp. investície.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
Navrhovateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
Názov návrhu zákona:
Návrh zákona o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia.
Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
v primárnom práve (Zmluva o fungovaní Európskej únie - čl. 110 až 112 a 115, Dohovor o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov v platnom znení),
v sekundárnom práve (Smernica Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 265, 14.10.2017), gestor: MF SR,
v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie vo vzťahu k európskej únii:
rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 489/13, Ronny Verest a Gaby Gerards proti Belgische Staat [2014], Výrok rozhodnutia: Článok 63 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, o akú ide v konaní vo veci samej, ktorá môže pri uplatnení výhrady progresívnosti nachádzajúcej sa v dohode o zamedzení dvojitého zdanenia viesť k zvýšenej sadzbe dane z príjmu iba z dôvodu, že metóda určenia príjmov z nehnuteľností vedie k tomu, že tieto príjmy pochádzajúce z neprenajatých nehnuteľností nachádzajúcich sa v inom členskom štáte sú ohodnotené vyššou sumou než príjmy z takýchto nehnuteľností nachádzajúcich sa v prvom členskom štáte. Vnútroštátny súd musí overiť, či má právna úprava, ktorá je sporná v konaní vo veci samej, takýto účinok,
rozsudok Súdneho dvora vo veci C 303/12, Guido Imfeld, Nathalie Garcet proti État belge, [2013], Výrok rozhodnutia: Článok 49 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu daňovej právnej úpravy členského štátu, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá znemožňuje manželskému páru s bydliskom v tomto štáte a s príjmom pochádzajúcim tak z tohto štátu, ako aj z iného členského štátu, aby si uplatnil konkrétnu daňovú výhodu z dôvodu spôsobov jej uplatnenia, hoci by daný manželský pár na túto výhodu mal nárok, ak by ten z manželov, koho príjmy sú vyššie, nepoberal celý svoj príjem v inom členskom štáte,
rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 168/11, Manfred Beker a Christa Beker proti Finanzamt Heilbronn, [2013], Výrok rozhodnutia: Článok 63 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, na základe ktorej v režime, ktorého cieľom je zamedziť dvojitému zdaneniu v prípade, že osoby s neobmedzenou daňovou povinnosťou zaplatia zo zahraničných príjmov v štáte ich pôvodu daň porovnateľnú s daňou z príjmu vyberanou uvedeným členským štátom, sa započítanie uvedenej zahraničnej dane na sumu dane z príjmu v tomto členskom štáte uskutoční tak, že sa suma dlžnej dane na základe zdaniteľných príjmov v tom istom členskom štáte vrátane zahraničných príjmov vynásobí pomerom uvedených zahraničných príjmov k celkovým príjmom, pričom celkové príjmy nezohľadňujú osobitné výdavky a mimoriadne náklady, akými sú výdavky súvisiace s osobným životom alebo výdavky súvisiace s osobnou či rodinnou situáciou.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
Lehota na prebratie smernice Rady (EÚ) 2017/1852 bola určená do 30. 6. 2019.
Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“ alebo začatý postup Európskej komisie, alebo konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení.
Smernica Rady (EÚ) 2017/1852 bola prebratá do zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, do zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov a do zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
Úplne.

§ 1 §
Predmetom zákona sú pravidlá riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia. Spory týkajúce sa zdanenia môžu vzniknúť medzi Slovenskou republikou a iným členským štátom, resp. viacerými členskými štátmi, ak tieto spory vyplývajú z výkladu a uplatňovania zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorú majú medzi sebou uzavretú. Pravidlá riešenia takýchto sporov upravuje druhá časť zákona (konanie o zamedzení dvojitého zdanenia), ktorá je transpozíciou Smernice Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii. Tretia časť zákona ustanovuje základné pravidlá riešenia sporov, ktoré môžu vzniknúť medzi Slovenskou republikou a štátom (zmluvným štátom), resp. viacerými štátmi (zmluvnými štátmi), s ktorými má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a spor nastal v súvislosti s jej výkladom a uplatňovaním. Tretia časť zákona teda upravuje podmienky konania o zamedzení dvojitého zdanenia na základe zmluvy. Predmetom štvrtej časti zákona sú pravidlá riešenia sporov, ktoré môžu vzniknúť medzi Slovenskou republikou a zmluvným štátom, resp. zmluvnými štátmi Dohovoru o pristúpení Českej …

§ 2 §
Ustanovenie upravuje definície jednotlivých pojmov používaných v zákone, akými sú dvojité zdanenie, zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, dotknutý daňový subjekt, sporná otázka podľa jednotlivých častí zákona, príslušný orgán Slovenskej republiky, príslušný orgán členského štátu, príslušný orgán zmluvného štátu a komisia pre riešenie sporov. Pojem sporná otázka sa diferencuje podľa jednotlivých častí zákona. Spornou otázkou v zmysle druhej časti tohto zákona je skutočnosť smerujúca k vzniku dvojitého zdanenia, v zmysle tretej časti tohto zákona je to skutočnosť smerujúca k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a v zmysle štvrtej časti tohto zákona je to skutočnosť, ktorá je v rozpore so zásadami dohovoru. Tieto zásady sú ustanovené v článku 4 dohovoru. Vychádzajúc zo spoločných ustanovení zákona, pokiaľ niektoré pojmy nie sú definované v tomto zákone, použije sa daňový poriadok alebo sa pri jednotlivých pojmoch priamo odkazuje na osobitné zákony.

§ 3 §
Ustanovenie upravuje podmienky začatia konania o zamedzení dvojitého zdanenia, t. j. konania medzi Slovenskou republikou a členským štátom alebo členskými štátmi, medzi ktorými vznikol spor vyplývajúci z výkladu a uplatňovania dotknutej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. V prípade existencie sporu, ktorého predmetom je sporná otázka podľa druhej časti, môže dotknutý daňový subjekt podať žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia, a to bez ohľadu na to, či uplatnil opravné prostriedky podľa daňového poriadku. Podaním takejto žiadosti začína konanie o zamedzení dvojitého zdanenia. Žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia môže dotknutý daňový subjekt podať do troch rokov od doručenia prvého oznámenia, ktorý vedie k spornej otázke, t. j. k takej skutočnosti, ktorá smeruje k dvojitému zdaneniu. Uvedeným úkonom môže byť napr. protokol z daňovej kontroly alebo právoplatné rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní, no v určitých prípadoch to môže byť napr. aj výzva na podanie daňového priznania, avšak vždy je potrebné prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Dotknutý daňový subjekt podáva žiadosť o zamedzenie dvojitého …

§ 4 §
Ustanovenie upravuje pravidlá postupu riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou, pokiaľ bola žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia prijatá ministerstvom financií a zároveň aj príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka rozhodol o prijatí žiadosti. Ustanovenie určuje tiež lehoty na vyriešenie spornej otázky vzájomnou dohodou. Ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa teda môžu dohodnúť na vyriešení spornej otázky na základe vzájomnej dohody. Základnou lehotou na vyriešenie spornej otázky vzájomnou dohodou sú dva roky od doručenia rozhodnutia o prijatí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, a ktorý doručil dotknutému daňovému subjektu toto rozhodnutie ako posledný. Túto lehotu možno predĺžiť najviac o jeden rok, pokiaľ svoju žiadosť o predĺženie lehoty ministerstvo financií dostatočne odôvodní (napr. zložitosť spornej otázky) a predloží ju príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Žiadosť o predĺženie môže byť podaná aj ministerstvu financií príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka …

§ 5 §
Ustanovenie zavádza možnosť podania žiadosti o zriadenie poradnej komisie dotknutým daňovým subjektom. Ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, zriadia poradnú komisiu, ak dotknutý daňový subjekt podá žiadosť o zriadenie poradnej komisie, a ak je naplnená aj druhá podmienka, ktorou je to, že 1. žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia podaná dotknutým daňovým subjektom bola podľa § 3 ods. 5 odmietnutá, avšak nebola odmietnutá príslušnými orgánmi všetkých dotknutých členských štátov, pretože ak by bola odmietnutá ministerstvom financií a aj príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, poradná komisia sa nezriadi vôbec alebo 2. sa nepodarilo dospieť k vzájomnej dohode v lehote podľa § 4. Žiadosť o zriadenie poradnej komisie nie je možné podať vôbec: - ak prebieha odvolacie konanie voči rozhodnutiu o odmietnutí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia, - v lehote na podanie odvolania voči rozhodnutiu o odmietnutí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia, - ak súd zrušil rozhodnutie o odmietnutí žiadosti o zamedzenie dvojitého …

§ 6 §
Na účel vytvorenia zoznamu nezávislých osôb, ktorý vedie, aktualizuje a zverejňuje Európska komisia, je ministerstvo financií povinné oznámiť Európskej komisii informácie o troch osobách, ktoré spĺňajú všetky požiadavky na to, aby mohli byť nezávislými osobami, pričom ministerstvo financií môže označiť, ktorú z nich možno vymenovať za predsedu poradnej komisie. Ministerstvo financií taktiež musí priebežne informovať Európsku komisiu o akýchkoľvek zmenách, týkajúcich sa tých nezávislých osôb, ktoré už nominovalo do zoznamu nezávislých osôb (napr. zmena priezviska, trvalého bydliska, atď.). Ministerstvo financií je povinné požiadať Európsku komisiu o vyčiarknutie nezávislej osoby, ktorú nominovalo, zo zoznamu nezávislých osôb, pokiaľ prestala spĺňať podmienky na to, aby bola nezávislou osobou a zároveň nominovať inú nezávislú osobu, ktorá tieto podmienky spĺňa. Pri získavaní informácií o tejto osobe postupuje ministerstvo financií primerane podľa ustanovenia § 26 daňového poriadku (poskytovanie údajov správcovi dane). Ak má ministerstvo financií pochybnosť tom, či nezávislá osoba, ktorá bola nominovaná do zoznamu iným členským štátom, spĺňa podmienky dané zákonom na to, aby bola …

§ 7 §
Ustanovenie upravuje zloženie poradnej komisie a spôsob vymenovania jednotlivých členov poradnej komisie. Poradnú komisiu tvorí predseda poradnej komisie, jeden zástupca za ministerstvo financií a jeden zástupca za príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, a jedna nezávislá osoba, ktorú vyberie ministerstvo financií a jedna nezávislá osoba, ktorú vyberie príslušný orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Ak sa na tom ministerstvo financií a príslušný orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, dohodnú, môžu byť v poradnej komisii dvaja zástupcovia za ministerstvo financií a dvaja zástupcovia za príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Tak isto sa môžu dohodnúť, že ministerstvo financií aj príslušný orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka vyberú zo zoznamu nezávislých osôb dve nezávislé osoby, ktoré budú súčasťou poradnej komisie. Ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka sa vopred dohodnú na tom, ako vymenujú nezávislé osoby a ich náhradníkov, t. j. určia si pravidlá vymenovania …

§ 8 §
Uvedené ustanovenie upravuje konanie na súde, v ktorom môže súd ustanoviť nezávislú osobu a náhradníka zo zoznamu nezávislých osôb, ak ju nevymenovalo ministerstvo financií. Toto konanie začína len na návrh dotknutého daňového subjektu, ktorý môže byť podaný, ak ministerstvo financií nevymenovalo nezávislú osobu a náhradníka podľa § 7 ods. 2. Návrh musí byť podaný v lehote 30 dní od uplynutia lehoty na zriadenie poradnej komisie uvedenej v § 5 ods. 3 druhej vete, inak ho súd zamietne. Ak súd nezamietne návrh z dôvodu jeho podania po lehote, doručí tento návrh ministerstvu financií. Ak ministerstvo financií nepreukáže v lehote 30 dní od doručenia návrhu, že vymenovalo nezávislú osobu a náhradníka, súd ustanoví nezávislú osobu a náhradníka, a to vyžrebovaním zo zoznamu nezávislých osôb zverejneného Európskou komisiou. Súd však nemôže ustanoviť nezávislú osobu, ktorú do zoznamu nezávislých osôb nominoval príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Uznesenie o ustanovení nezávislej osoby a náhradníka je súd povinný bezodkladne doručiť dotknutému daňovému …

§ 9 §
Ministerstvo financií a príslušný orgán dotknutého členského štátu sa môžu dohodnúť na alternatívnom riešení sporov prostredníctvom komisie pre alternatívne riešenie sporov. Táto komisia sa líši od poradnej komisie najmä tým, že na vyriešenie spornej otázky môže použiť aj akýkoľvek iný postup riešenia sporov než ako je ten, ktorý uplatňuje poradná komisia, t. j. môže použiť alternatívu k postupu riešenia sporu na základe nezávislého stanoviska. Medzi druhy postupov alternatívneho riešenia sporov patrí napr. zmierenie, mediácia, expertíza, rozhodcovské konanie alebo akékoľvek iné postupy alebo techniky riešenia sporov, ktorých cieľom je vyriešiť danú spornú otázku. V prípade dohody ministerstva financií s príslušným orgánom konkrétneho členského štátu sa komisia pre alternatívne riešenie sporov môže zriadiť aj vo forme stálej komisie, ktorá bude permanentne zriadená na riešenie prípadných ďalších sporných otázok. Napríklad, ak sa ministerstvo financií a orgán, ktorý je určený Českou republikou, dohodnú vopred na zriadení stálej komisie pre alternatívne riešenie sporov. Táto komisia bude riešiť spory, ktoré medzi nimi vznikli resp. môžu vzniknúť, …

§ 10 §
V § 10 sa uvádzajú jednotlivé náležitosti organizačného poriadku komisie pre riešenie sporov, ktorý zostavuje ministerstvo financií s príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, na každý vzniknutý spor a podpisuje ho poverený zamestnanec ministerstva financií a poverený zamestnanec príslušného orgánu dotknutého členského štátu. Ministerstvo financií, v lehote na zriadenie poradnej komisie, t. j. do 120 dní od doručenia žiadosti o zriadenie poradnej komisie, musí dotknutému daňovému subjektu doručiť kompletný organizačný poriadok komisie pre riešenie sporov, oznámiť mu dátum, do ktorého bude prijaté jej stanovisko k riešeniu spornej otázky a oznámiť mu názov dotknutých osobitných predpisov, ktorých sa sporná otázka týka, t. j. právne predpisy, na základe ktorých došlo resp. malo dôjsť k dvojitému zdaneniu v Slovenskej republike ako aj názov právneho predpisu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka a názov dotknutej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Základnými náležitosťami organizačného poriadku komisie pre riešenie sporov sú - opis a charakteristika spornej otázky, - výkladové pravidlá pre právne …

§ 11 §
Dotknutý daňový subjekt môže poskytnúť potrebné informácie komisii pre riešenie sporov, len ak s tým súhlasí ministerstvo financií. Ak o potrebné informácie požiada komisia pre riešenie sporov, dotknutý daňový subjekt je povinný jej tieto informácie poskytnúť. Ministerstvo financií môže odmietnuť poskytnúť informácie komisii na riešenie sporov len, ak nie je možné získať tieto informácie alebo, ak by ich získanie bolo v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, alebo ak by došlo k porušeniu obchodného tajomstva, profesijného tajomstva, práv priemyselného vlastníctva alebo iného duševného vlastníctva, alebo, ak by došlo k zverejneniu obchodného postupu, alebo informácií, ktorých zverejnenie by odporovalo verejnému poriadku, alebo ak by došlo k vyzradeniu utajovanej skutočnosti. Dotknutý daňový subjekt alebo jeho zástupca majú povinnosť na žiadosť komisie pre riešenie sporov dostaviť sa na jej rokovanie. Toto ustanovenie upravuje aj možnosť zastupovania v spore pred komisiou pre riešenie sporov, pričom dotknutý daňový subjekt alebo jeho zástupca sa môžu zúčastniť rokovania komisie pre riešenie sporov na svoju žiadosť a so …

§ 12 §
Komisia pre riešenie sporov musí najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa jej zriadenia vydať písomné stanovisko. Táto lehota sa môže predĺžiť najviac o tri mesiace a o predĺžení tejto lehoty musí komisia pre riešenie sporov informovať aj dotknutý daňový subjekt. Odôvodneným prípadom na predĺženie lehoty môže byť napríklad mimoriadna zložitosť spornej otázky alebo osobitná povaha spornej otázky, pre ktorú o nej nemožno rozhodnúť v základnej lehote. Stanovisko musí vychádzať z ustanovení dotknutej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, z dotknutých osobitných predpisov, ktorým je napr. zákon o dani z príjmov a dotknutého právneho predpisu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Na prijatie stanoviska komisie pre riešenie sporov je potrebný súhlas väčšiny všetkých členov. Ak by sa niektorý z členov komisie pre riešenie sporov nezúčastnil hlasovania, môže sa rozhodnúť bez neho. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu komisie pre riešenie sporov. Predseda komisie pre riešenie sporov oznámi stanovisko komisie pre riešenie sporov ministerstvu financií a príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa …

§ 13 §
Po oznámení stanoviska komisie pre riešenie sporov ministerstvu financií a príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, môžu dohodnúť na riešení spornej otázky v lehote do šiestich mesiacov od tohto oznámenia. V tejto lehote sa môžu dohodnúť na vyriešení spornej otázky aj odchylne od stanoviska, ktoré im dala komisia pre riešenie sporov. Ak však v tejto lehote nedospejú k dohode o riešení spornej otázky musia spornú otázku vyriešiť podľa stanoviska komisie pre riešenie sporov. Ministerstvo financií je následne povinné bezodkladne vydať rozhodnutie o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré doručí dotknutému daňovému subjektu do 30 dní od jeho vydania. Ak by dotknutému daňovému subjektu, ktorý je rezidentom v zmysle zákona o dani z príjmu, nebolo toto rozhodnutie doručené v uvedenej lehote, môže podať žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa Správneho súdneho poriadku na príslušný správny súd. Rozhodnutie vychádza z dohody ministerstva financií s príslušným orgánom členského …

§ 14 §
Ustanovenie upravuje konanie o vyslovenie nedostatku nezávislosti na príslušnom súde. Navrhovateľom je ministerstvo financií, ktoré môže podať návrh na vyslovenie nedostatku nezávislosti ktorejkoľvek nezávislej osoby, ktorá bola členom poradnej komisie podľa § 7 ods. 1 písm. c), a u ktorej nastali počas 12 mesiacov nasledujúcich po oznámení stanoviska poradnej komisie podľa § 12, dôvody na namietanie jej vymenovania podľa § 7 ods. 4. Odporcom je nezávislá osoba, ktorej nezávislosť je v konaní namietaná. Ministerstvo financií musí návrh na vyslovenie nedostatku nezávislosti nezávislej osoby podať v lehote 30 dní odo dňa, kedy sa dozvedelo o dôvodoch na namietanie vymenovania nezávislej osoby podľa § 7 ods. 4, najneskôr však do 12 mesiacov nasledujúcich po oznámení stanoviska poradnej komisie podľa § 12, inak ho súd zamietne. Súd rozhodne o návrhu vyslovenie nedostatku nezávislosti nezávislej osoby bez nariadenia pojednávania. Pokiaľ ministerstvo financií preukáže, že u nezávislej osoby skutočne nastali dôvody na namietanie jej vymenovania podľa § 7 ods. 4, súd vysloví nedostatok nezávislosti. V …

§ 15 §
Ministerstvo financií sa môže s príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka dohodnúť, že svoje rozhodnutia o zamedzení dvojitého zdanenia vydané podľa § 13 zverejnia v úplnom znení, avšak len v tom prípade, ak s tým súhlasí aj dotknutý daňový subjekt. Ak s takýmto zverejnením ministerstvo financií alebo príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, alebo dotknutý daňový subjekt nesúhlasia, zverejní sa len jeho abstrakt. Abstrakt obsahuje opis spornej otázky, dátum vydania rozhodnutia o zamedzení dvojitého zdanenia, príslušné zdaňovacie obdobie, právny základ, odvetvie, v ktorom pôsobí dotknutý daňový subjekt, stručný opis konečného výsledku, t. j. ako sa sporná otázka vyriešila a druh postupu riešenia spornej otázky, t. j. postup smerujúci k prijatiu nezávislého stanoviska alebo niektorý z druhov postupu alternatívneho riešenia sporov (mediácia, expertíza, atď.). Ministerstvo financií zašle dotknutému daňovému subjektu abstrakt ešte pred jeho zverejnením. Dotknutý daňový subjekt môže do 60 dní po tomto doručení požiadať ministerstvo financií, aby sa v abstrakte nezverejnili také informácie, …

§ 16 §
Uvedené ustanovenie zavádza možnosť podávania niektorých podaní len ministerstvu financií. Dotknutý daňový subjekt teda nemusí niektoré podania podávať každému zainteresovanému príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, ale stačí, ak ich podá len ministerstvu financií. Táto možnosť sa vzťahuje na fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nie sú tzv. veľkým podnikom a nie sú súčasťou veľkej skupiny podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS. Týmito podaniami sú žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia, odpoveď na žiadosť o dodatočné informácie podľa § 3 ods. 4 a § 4 ods. 3, späťvzatie žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia podľa § 3 ods. 10 a žiadosť o zriadenie poradnej komisie. Uvedené podania môže dotknutý daňový subjekt podať len ministerstvu financií, len vtedy ak je rezidentom podľa § 2 písm. d) …

§ 17 §
Počas konania o zamedzení dvojitého zdanenia môžu vzniknúť trovy konania, ktoré sa delia rovným dielom medzi ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, pokiaľ sa nedohodnú na inom spôsobe rozdelenia trov konania o zamedzení dvojitého zdanenia alebo, ak nejde o situáciu, keď sa dohodnú, že všetky vzniknuté trovy konania o zamedzení dvojitého zdanenia znáša dotknutý daňový subjekt. Trovami konania o zamedzení dvojitého zdanenia sú: - výdavky poskytované v súvislosti s výkonom funkcie nezávislej osoby alebo s plnením iných povinností spojených s touto funkciou, v rozsahu a vo výške ustanovenej napr. zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, - paušálna náhrada nezávislej osoby za výkon funkcie v sume 500 eur za jeden deň rokovania komisie pre riešenie sporov. Ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, neznášajú náklady, ktoré vzniknú dotknutému daňovému subjektu. Ak dotknutý daňový subjekt vezme svoju žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia späť podľa § …

§ 18 §
Tretia časť tohto zákona upravuje konanie o zamedzení dvojitého zdanenia na základe zmluvy. Toto konanie začína len na základe žiadosti dotknutého daňového subjektu, ktorý je v zmysle zákona o dani z príjmov rezidentom. Žiadosť musí byť podaná v lehote troch rokov od doručenia prvého oznámenia o úkone, ktorý vedie k spornej otázke, a to bez ohľadu na to, či dotknutý daňový subjekt uplatňuje opravné prostriedky, ak príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia neupravuje inak. Uvedeným úkonom môže byť napr. protokol z daňovej kontroly alebo právoplatné rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní, v určitých prípadoch to môže byť napr. aj výzva na podanie daňového priznania, avšak vždy je potrebné prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu.

§ 19 §
Z dôvodu jednotnosti pravidiel riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia, sa aj na priebeh konania o zamedzení dvojitého zdanenia na základe zmluvy, t. j. na konanie začaté v zmysle článku 25, ktorý je súčasťou zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, primerane uplatňuje rovnaký postup ako na konanie o zamedzení dvojitého zdanenia podľa druhej časti zákona.

§ 20 §
V § 20 je upravený postup ministerstva financií a príslušného orgánu zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka, pokiaľ začnú riešiť spornú otázku vzájomnou dohodou. Ak dôjde k vzájomnej dohode o vyriešení spornej otázky, ministerstvo financií ihneď oznámi dotknutému daňovému subjektu jej výsledok a vykoná všetky potrebné úkony, ktoré z takejto dohody pre neho vyplývajú. Ak k uvedenej dohode nedôjde ministerstvo financií taktiež bezodkladne oznámi túto skutočnosť dotknutému daňovému subjektu. Na zamedzenie dvojitého zdanenia vzájomnou dohodou nemá dotknutý daňový subjekt právny nárok. Základným rozdielom medzi pravidlami riešenia sporov podľa druhej časti, t. j. podľa transponovanej smernice, podľa ktorej, ak príslušné orgány nedosiahnu vzájomnú dohodu, ktorou by vyriešili spornú otázku, môže túto spornú otázku vyriešiť komisia pre riešenie sporov, a pravidlami riešenia sporov podľa tretej časti, je to, že podľa tretej časti sa príslušné orgány dotknutých zmluvných štátov nemusia dohodnúť o zamedzení dvojitého zdanenia a môže vzniknúť situácia, že dvojité zdanenie bude pretrvávať. Samozrejme, ak príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia …

§ 21 §
Ustanovenie § 21 vyplýva zo záverov projektu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a skupiny G20, ktorý bol zameraný na zamedzenie erózií základu dane a umelého presúvania ziskov (BEPS). Akčný bod č. 14 tohto projektu bol venovaný efektívnemu riešeniu medzinárodných daňových sporov, ako aj predchádzaniu takýmto sporom. V rámci záverečnej správy k akčnému bodu č. 14 v roku 2015 boli prijaté minimálne štandardy, medzi ktoré patrí aj zahrnutie tretieho odseku článku 25 Modelovej zmluvy OECD o zamedzení dvojitého zdanenia do jednotlivých, už aj existujúcich, bilaterálnych daňových zmlúv. K úprave týchto zmlúv, v súlade so závermi projektu BEPS, dochádza prostredníctvom multilaterálneho nástroja, ku ktorému pristúpila aj Slovenská republika, ako aj mnoho ďalších jurisdikcií. V prípade niektorých zmluvných partnerov však k zosúladeniu s minimálnym štandardom nedôjde automaticky, napr. ak príslušný zmluvný partner nepristúpil k multilaterálnemu nástroju a rozhodol sa pre bilaterálne rokovania o úprave zmlúv, prípadne pre vnútroštátnu úpravu v jednotlivých oblastiach. Účelom § 21 je umožniť ministerstvu financií postup v …

§ 22 §
Ak sa kompetentné orgány nedohodnú inak, ministerstvo financií, príslušný orgán zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka a dotknutý daňový subjekt, ktorý podal žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia na základe zmluvy, znášajú náklady spojené s ich vlastnou účasťou na tomto konaní, vrátane preukázaných cestovných výdavkov a nákladov spojených s prípravou a prezentáciou ich stanovísk.

§ 23 §
Štvrtá časť tohto zákona upravuje konanie o zamedzení dvojitého zdanenia na základe dohovoru. Toto konanie začína na žiadosť dotknutého daňového subjektu, ktorá musí byť podaná v lehote troch rokov od doručenia prvého oznámenia o úkone, ktorý vedie k spornej otázke, a to bez ohľadu na to, či dotknutý daňový subjekt uplatňuje opravné prostriedky. Ak sa sporná otázka týka aj iného zmluvného štátu, dotknutý daňový subjekt doručí žiadosť podľa prvej vety aj príslušnému orgán zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Uvedeným úkonom môže byť napr. protokol z daňovej kontroly alebo právoplatné rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní, v určitých prípadoch to môže byť napr. aj výzva na podanie daňového priznania, avšak vždy je potrebné prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu.

§ 24 §
Z dôvodu jednotnosti pravidiel riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia, sa aj na priebeh konania o zamedzení dvojitého zdanenia podľa dohovoru, primerane uplatňuje rovnaký postup ako na konanie o zamedzení dvojitého zdanenia podľa druhej časti zákona.

§ 25 §
Ustanovenie upravuje základné pravidlá riešenia spornej otázky podľa dohovoru, ktoré sú ustanovené v článku 7 dohovoru. Článok 7 dohovoru: „Ak dotknuté príslušné orgány nedospejú k dohode, ktorá zamedzí dvojitému zdaneniu a na ktorú sa odvoláva článok 6, do dvoch rokov odo dňa, keď bola vec prvýkrát predložená jednému z príslušných orgánov v súlade s článkom 6 ods. 1, zriadia poradnú komisiu poverenú vydať svoje stanovisko o zamedzení dvojitého zdanenia v tomto prípade. Podniky môžu na svoju ochranu využiť opravné prostriedky, ktoré majú k dispozícii podľa vnútroštátnych právnych predpisov dotknutých zmluvných štátov; ak však bola vec podaná na súd alebo tribunál, lehota dvoch rokov uvedená v prvom pododseku sa počíta od dátumu vynesenia rozsudku konečným odvolacím súdom. Predloženie veci poradnej komisii nebráni zmluvnému štátu, aby vo vzťahu k tej istej záležitosti začal alebo naďalej viedol súdne konania alebo správne konania o sankciách. Ak vnútroštátne právne predpisy zmluvného štátu príslušným orgánom tohto štátu nepovoľujú, aby sa odchýlili od rozhodnutí ich súdnych orgánov, …

§ 26 §
Na postup podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia daňového poriadku.

§ 27 §
Konanie podľa tohto zákona môže začať aj v tom prípade, ak rozhodnutie o vyrubení dane, ktoré viedlo k spornej otázke nadobudlo právoplatnosť. Ak dotknutý daňový subjekt podá odvolanie proti rozhodnutiu vydanému vo vyrubovacom konaní vo veci spornej otázky, lehota na rozhodnutie o žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia podľa § 3 ods. 5 a lehota na vyriešenie spornej otázky vzájomnou dohodou podľa § 4 ods. 2 začnú plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení dane.

§ 28 §
Počas konania podľa tohto zákona je ministerstvo financií oprávnené požadovať od Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) alebo od konkrétneho správcu dane informácie, ktoré potrebuje na vyriešenie spornej otázky. Finančné riaditeľstvo alebo správca dane poskytne tieto informácie ministerstvu financií bezodkladne od doručenia žiadosti ministerstva financií, resp. bezodkladne po ich získaní.

§ 29 §
Pokiaľ dotknutý daňový subjekt podá žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia podľa druhej časti tohto zákona, jej doručením ministerstvu financií sa konanie o tej istej spornej otázke vedené podľa tretej alebo štvrtej časti tohto zákona končí.

§ 30 §
Na ustanovenie členov poradnej komisie súdom podľa § 8 a na konanie o vyslovenie nedostatku nezávislosti nezávislej osoby na príslušnom súde podľa § 14 je príslušný Okresný súd Bratislava II. V týchto konaniach koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ktorý rozhoduje aj o prípadnom zastavení konania. Sudca v konaniach koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka, pričom proti tomuto rozhodnutiu sudcu už nie je prípustný opravný prostriedok. Na konanie o návrhu na ustanovenie členov poradnej komisie a na konanie o návrhu na vyslovenie nedostatku nezávislosti sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

§ 31 §
Pokiaľ konanie podľa tohto zákona už začalo, nie je to prekážkou na to, aby vo veci spornej otázky začalo alebo prebiehalo iné konanie, napr. trestné, súdne alebo správne, resp. daňové konanie. Ministerstvo financií môže prerušiť konanie vedené podľa tohto zákona, pokiaľ sa vo veci spornej otázky začalo súdne konanie a toto konanie sa vedie súbežne s konaním podľa tohto zákona. Konanie podľa tohto zákona možno prerušiť od dátumu prijatia žiadosti podanej podľa tohto zákona až do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci. O tomto prerušení ministerstvo financií bezodkladne informuje príslušný orgán členského štátu alebo príslušný orgán zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka a dotknutý daňový subjekt. Ministerstvo financií musí prerušiť konanie podľa tohto zákona, ak sa v súvislosti s upraveným príjmom alebo majetkom začalo trestné konanie, v ktorom by mohol byť dotknutý daňový subjekt odsúdený za spáchanie daňového trestného činu a toto konanie sa vedie súbežne s konaním podľa tohto zákona. Ministerstvo financií preruší konanie podľa tohto zákona od …

§ 32 §
Ministerstvo financií je povinné doručiť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie podľa § 4 ods. 4, rozhodnutie o zamedzení dvojitého zdanenia podľa § 13 a schválenú dohodu podľa tretej časti alebo štvrtej časti tohto zákona aj finančnému riaditeľstvu a príslušnému správcovi dane. Všetky uvedené rozhodnutia a schválené dohody sú záväzné pre dotknutý daňový subjekt, ministerstvo financií, finančné riaditeľstvo a príslušného správcu dane, a to bez ohľadu na lehotu na zánik práva vyrubiť daň a lehotu na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok, ktoré sú ustanovené v daňovom poriadku (§ 69 a 85). Dotknutý daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie, a to bez ohľadu na lehotu na zánik práva vyrubiť daň a lehotu na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok (§ 69 a 85 daňového poriadku), pokiaľ to vyplýva zo schválenej dohody podľa tretej alebo štvrtej časti tohto zákona, t. j. ak dochádza k zmene jeho daňovej povinnosti v Slovenskej republike. Dodatočné daňové priznanie musí dotknutý daňový subjekt podať najneskôr do jedného roka …

§ 33 §
Ak konanie o spornej otázke podľa tohto zákona skončí spôsobom uvedeným v tomto zákone, dotknutý daňový subjekt už nemôže vo veci tej istej spornej otázky podať ďalšie žiadosti podľa tohto zákona.

§ 34 §
Ak príslušný orgán členského štátu začne konanie o zamedzení dvojitého zdanenia alebo príslušný orgán zmluvného štátu začne konanie o zamedzení dvojitého zdanenia na základe zmluvy alebo konanie o zamedzení dvojitého zdanenia na základe dohovoru a informuje o tom ministerstvo financií, ministerstvo financií postupuje v týchto konaniach primerane podľa ustanovení tohto zákona.

§ 35 §
Tento zákon (ustanovenia druhej časti tohto zákona) sa použije na konania začaté na základe žiadostí o zamedzenie dvojitého zdanenia podaných po 30. júni 2019 za zdaňovacie obdobie začínajúce po 31. decembri 2017, ak sa ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, nedohodnú inak. Ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa teda môžu dohodnúť, že ustanovenia druhej časti tohto zákona použijú aj na konania začaté na základe takých žiadostí o zamedzenie dvojitého zdanenia, ktoré budú podané pred uvedeným dátumom a za akékoľvek zdaňovacie obdobia. Tento zákon (ustanovenia tretej a štvrtej časti tohto zákona) sa použije na konania začaté na základe žiadostí o zamedzenie dvojitého zdanenia na základe zmluvy a žiadostí o zamedzenie dvojitého zdanenia na základe dohovoru podaných po 30. júni 2019.

§ 36 §
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe. Uvedeným právne záväzným akom je Smernica Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii.

§ 37 §
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. júla 2019. Schválené vládou SR dňa 26. septembra 2018. Peter Pellegrini, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Peter Kažimír, v. r. podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky