zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii

Obsahom predloženého návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je nová právna úprava úpadku, ktorá zohľadňuje osobitosti slovenského právneho, ekonomického a podnikateľského prostredia a rieši problematické otázky v tejto oblasti. Zásady a princípy pre vypracovanie tohto návrhu zákona vychádzajú z legislatívnemu zámeru zákona o úpadku, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 714 zo dňa 16. júla 2003.
Súčasná slovenská legislatíva upravujúca usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku je značne nevyhovujúca. Stav nespokojnosti s existujúcimi koncepčnými riešeniami, štruktúrou, zrozumiteľnosťou a koherentnosťou súčasnej legislatívy vyvolal potrebu jej novej úpravy. Novelizácia doterajšieho zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov by vzhľadom na zmenu v celkovej koncepcii insolvenčného systému nebola vhodnou metódou novej právnej úpravy. Predkladateľ preto pristúpil k vypracovaniu a predloženiu nového samostatného zákona o konkurze a reštrukturalizácií.
Jednotlivé jurisdikcie sveta je možné podľa vplyvu legislatívy na systém riešenia úpadku rozdeliť do viacerých kategórií, od výrazne pro-dlžníckych až po výrazne pro- veriteľské právne úpravy. Napriek tomu, že samotné rozdelenie insolvenčných systémov na pro-veriteľské a pro-dlžnícke je v mnohých ohľadoch rozporuplné a ťažko rozlíšiteľné (napr. mnohé opatrenia, ktoré sa na prvý pohľad javia byť na prospech veriteľa, sú v skutočnosti na prospech dlžníka), základný pro-veriteľský smer sa javí ako žiadúci pre podporu optimálneho rozvoja podnikateľského prostredia. Pro-veriteľský smer umožňuje veriteľom účinne sa chrániť pred dôsledkami úpadku dlžníka a potláča zásahy zákona do komerčného postavneia strán pred úpadkom na rozumnú mieru. Predvídateľnosťou a zvýšenou mierou právnej istoty stimuluje obeh kapitálu a zlacňuje cenu peňazí.
Tento smer je v súčasnosti reprezentovaný najmä Veľkou Britániou a krajinami, ktoré do istej miery vychádzali z anglo-saských právnych konceptov, Nemeckom, Holandskom, Švédskom a Japonskom. Na opačnej strane stoja krajiny stanovujúce pro-dlžnícky orientované systémy franko-hispánskeho smeru, najmä Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Grécko, Belgicko a väčšina latinsko- amerických krajín. Tretia veľká skupina krajín sa sformovala okolo zlatej strednej cesty, napr. USA, či Rakúsko. Z uvedeného hrubého náčrtu vyplýva, že klasické rozdelenie právnych systémov na tzv. „anglo-americké“ a „civilistické“ je z hľadiska insolvenčných systémov irelevantné.
Práve rakúska úprava je veľmi podobná súčasnej slovenskej úprave, ktorá sa v praxi zjavne neosvedčila. Postavenie veriteľov v prípade úpadku dlžníka je v Slovenskej republike veľmi slabé. Berúc do úvahy samotnú dĺžku konkurzného konania (3- 7 rokov), vymáhanie pohľadávok prostredníctvom konkurzu je značne neefektívne. Rozsah uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov je veľmi obmedzený, zabezpečeným veriteľom sa málokedy podarilo cez konkurz uspokojiť viac než 5 až 10% zo svojej pohľadávky voči úpadcovi. Aktívna účasť veriteľov v priebehu konkurzu a počet reálnych prípadov úspešného vyrovnania sú zanedbateľné. Z uvedených dôvodov zvyčajne veritelia pristupovali ku konkurzu najmä za účelom oficiálneho odpísania nevymožiteľných pohľadávok.
Navrhovaná právna úprava riešenia insolvencie sa pridŕža pro-veriteľsky orientovaného smeru, aj keď, samozrejme, dlžník neostáva bez akejkoľvek ochrany. Zároveň sa ustanovuje možnosť vykonania reštrukturalizácie. Reforma sa snaží stimulovať podnikateľov, aby siahli po reštrukturalizácií ako preferovanej forme riešenia situácie podniku v ťažkostiach, a to najmä odstránením niektorých koncepčných obmedzení, ktoré boli doteraz uplatňované pri úprave vyrovnania.
Medzi ciele novej právnej úpravy patrí zamedzenie straty hodnoty majetku úpadcu v období bezprostredne pred začatím konania a počas konania; zabezpečenie zrýchlenia konania a prijatie opatrení, ktoré stimulujú dotknuté strany urýchlene konať a v konaní postupovať pro-aktívne; naznačenie východísk pre neformálne reštrukturalizácie, ktoré by predstavovali alternatívy formálneho konania pred súdom; zvýšenie štandardov zodpovednosti všetkých strán zúčastnených v konaní, najmä však správcov; zabezpečenie konzistencie cieľov reformy konkurzného práva s právom zabezpečenia záväzkov a koherentnosti celej právnej úpravy; odstránenie alebo prinajmenšom zúženie priestoru pre korupciu a odstránenie doterajšej absencie medzinárodného práva súkromného a procesného v oblasti konkurzu.
Účelom návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácií je umožniť kolektívne uspokojenie veriteľov dlžníka, ktorý je v úpadku, a to speňažením jeho majetku alebo vyriešením jeho majetkových pomerov iným spôsobom prijateľným pre veriteľov, v každom prípade však tak, aby bola miera uspokojenia veriteľov pokiaľ možno čo najväčšia.
Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet. Prijatie návrhu nebude mať ekonomický vplyv, environmentálny vplyv. Môže mať vplyv na zamestnanosť, ktorý nie je možné odhadnúť.
Návrh zákona je potrebné prerokovať v Rade hospodárskej a sociálnej dohody.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná ako aj s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
Navrhovateľ zákona : vláda Slovenskej republiky
Názov návrhu zákona : zákon o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :
návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu. Problematika je obsiahnutá ako krátkodobá priorita v rámci ekonomických kritérií v Partnerstve pre vstup a taktiež v Národnom programe pre prijatie acquis communataire. Materiál sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004,
nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5 ani č. 24.
Problematika návrhu zákona :
je upravená v práve Európskych spoločenstiev:
- v Nariadení Rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní
- v Smernici č. 98/26/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19.mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných zúčtovacích systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov, uvedená smernica je primárne transponovaná v zákone č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- v Smernici č. 2001/17/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovacích spoločností
- v Smernici č. 2001/24/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových ústavov,
- v Smernici č. 2002/47/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách.
Uvedené smernice sa dotýkajú problematiky navrhovaného zákona iba okrajovo, vo väčšej miere by už mali byť transponované do právnych predpisov v oblasti finančného a bankového práva. Dané oblasti nie sú vo vecnej gescií predkladateľa. V súvislosti s návrhom zákona o konkurze a reštrukturalizácií sa preto predkladateľ zaoberal iba ich časťami týkajúcimi sa konkurznej problematiky.
b)
c)
d) nie je upravená v práve Európskej únie
Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :
Upravovaná problematika je v úplnom súlade s právom Európskych spoločenstiev.
Gestor (spolupracujúce rezorty) :
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
Národná banka Slovenska
Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :
Bez účasti expertov.
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov
a vplyvov na zamestnanosť
Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.
Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.
Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.
Návrh zákona môže ovplyvniť zamestnanosť, je problematické odhadnúť, či priaznivo alebo nepriaznivo. V prípade úspešnej reštrukturalizácie dlžníka je možné, že si vyžiada zvýšenie počtu pracovníkov.

§ 1 §
Účel zákona Účelom návrhu zákona je usporiadať majetkové pomery dlžníka v prípade jeho úpadku a to formou reštrukturalizácie jeho podniku alebo generálnou exekúciou jeho majetku. Spoločným znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je uspokojenie veriteľov dlžníka v čo najvyššej miere a podľa možností v čo najkratšom čase. Rozdeľujúcim znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je hľadisko zachovania podniku dlžníka. V prípade reštrukturalizácie je zachovanie podniku dlžníka základným predpokladom úspechu reštrukturalizácie. Naproti tomu v konkurze spravidla pôjde o rýchle ukončenie prevádzkovania podniku dlžníka a následný rozpredaj majetku dlžníka za účelom kolektívneho uspokojenia veriteľov dlžníka. I keď konkurz – tak ako je upravený návrhom zákona – predpokladá rýchlu likvidáciu podniku dlžníka, ponúka aj riešenie na zachovanie tohto podniku, avšak len v prípadoch, ak to prinesie pre veriteľov vyššiu mieru ich uspokojenia ako v prípade konkurzu s čisto likvidačným charakterom.

§ 2 §
Vylúčenie použitia zákona S pôsobnosti zákona je vylúčený štát ako aj štátne rozpočtové organizácie, štátne fondy, NBS, Garančný fond investícii a fond ochrany vkladov. Z pôsobnosti zákona sú vylúčené tiež všetky tie právnické prípadne aj fyzické osoby, za ktorej všetky záväzky ručí alebo inak zodpovedá štát. Ak štát poskytne generálnu záruku za všetky záväzky určitej osoby, nie je dôvod, aby sa jej majetkové pomery riešili konkurzom prípadne reštrukturalizáciou, nakoľko veritelia tejto osoby sa môžu – ak dlžník neplní riadne a včas – domáhať splnenia svojich záväzkov priamo od štátu a nie je potrebné ich uspokojovať kolektívne, resp. prostredníctvom plánu.

§ 3 §
Úpadok Všeobecne sa definujú pojmy platobná neschopnosť a predĺženie. V prípade platobnej neschopnosti sa tento pojem definuje v súlade s doterajšiu právnou úpravou. Čiastočná úprava nastala len v presnejšom vymedzení počtu veriteľov, ktorý je jedným z predpokladov preto, aby sa majetkové pomery dlžníka riešili inak ako bežnou exekúciou. Čo sa týka predlženia, doterajšia právna úprava tento pojem používala, avšak bližšie tento pojem nedefinovala. Návrh zákona definuje predĺženie ako stav kedy splatné záväzky dlžníka presahujú majetok dlžníka. Aby nedochádzalo k pochybnostiam ako zistiť hodnotu záväzkov a majetku na účely posúdenia predĺženia, návrh zákona presne vymedzuje spôsob tohto zisťovania a to, čisto ich účtovnou hodnotou. Nakoľko predlženie a jeho účtovné vyjadrenie je možné zistiť len pri osobách, ktoré majú povinnosť viesť účtovníctvo, zákon obmedzuje posudzovanie úpadku dlžníka vo vzťahu k jeho predlženiu len na osoby, ktoré účtujú podľa zákona o účtovníctve.

§ 4 §
Povinnosť predchádzania úpadku Všeobecne sa upravuje povinnosť predchádzať úpadku. V odseku 2 sa presnejšie vymedzuje povinnosť dlžníka účtujúce podľa osobitného predpisu – spravidla podnikateľa – starostlivo sledovať vývoj svojej finančnej situácie ako aj pohyb svojho majetku a záväzkov tak, aby mohol včas prijať opatrenia, či už na predídenie úpadku, navrhnutia neformálnej reštrukturalizácie alebo včasného podania návrhu na formálnu reštrukturalizáciu – a ak nie sú dané možnosti ani na jedno z týchto riešení – aby mohol riadne a včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu tak, ako mu to ukladá zákon. Najúčinnejším spôsobom riešenia úpadku – tak, aby podnik dlžníka zostal zachovaný, aby akcionári dlžníka neprišli o svoje vklady do imania dlžníka a aby veritelia boli uspokojený v čo najvyššej miere spravidla úplne – je neformálna reštrukturalizácia. Ide o riešenie, ktoré nestresuje podnik formálnym postupom ani negatívnou publicitou – ale naopak – v prípade úspešnej neformálnej reštrukturalizácie prezentuje podnik ako podnik, ktorému veritelia dôverujú. Nakoľko neformálna reštrukturalizácia je neformálny spôsob riešenia problémov …

§ 5 §
Všeobecne sa deklaruje povinnosť súdu, správcu, veriteľských orgánov postupovať pri riešení úpadku dlžníka tak, aby dosiahli pre veriteľov čo najvyššiu mieru ich uspokojenie. Zároveň sa všeobecne upravuje povinnosť dlžníka poskytovať pri riešení svojho úpadku všetku súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo požadovať.

§ 6 §
Vyslovuje sa zásada rovnosti jednotlivých veriteľov.

§ 7 §
Konanie s odbornou starostlivosťou Definuje sa pojem odborná starostlivosť nakoľko návrh zákona tento pojem používa často. Cieľom vymedzenia tohto pojmu je ponúknuť základné pravidlo ako tento pojem v spojení s jednotlivými ustanoveniami návrhu zákona vykladať.

§ 8 §
Zabezpečovacie právo Vymedzuje sa pojem zabezpečovacie právo. I keď ide o pojem bežný, aby v budúcnosti nedochádzalo k zamieňaniu tohto pojmu napr. s ručením, presne sa určuje, ktoré zabezpečovacie prostriedky sa zabezpečovacím právom rozumejú. Rovnako sa vymedzuje pojem zabezpečená pohľadávka z rovnakého dôvodu, t.j. aby napr. nedošlo k stotožneniu pohľadávky zabezpečenej ručením a pohľadávky zabezpečenej záložným právom.

§ 9 §
Spriaznená osoba Definuje sa pojem spriaznená osoba. Význam definovania tohto pojmu je v tom, aby pri posudzovaní určitých úkonov bolo možné rozlišovať úkony urobené s osobami, ktoré nemajú žiaden vzťah k veci, a osobami, pri ktorých z dôvodu definovaných väzieb, možno predpokladať – a teda i prezumovať – zainteresovanosť vo vzťahu k posudzovanej veci.

§ 10 §
Bežné právne úkony Definujú sa bežné právne úkony. Nakoľko prvé účinky spojené s reštrukturalizáciou ako aj konkurzom sú spojené už so začatím konania a jedným z týchto účinkov je povinnosť dlžníka obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony, návrh zákona ma za cieľ ponúknuť základné posudzovanie tohto pojmu. V prvých dvoch odsekoch sa tieto pojmy definujú všeobecne; v odseku 3 sa negatívne vymedzuje čo sa za bežný právny úkon nepovažuje – ide však len o vymedzenie príkladmé a teda nie úplné.

§ 11 §
Návrh na vyhlásenie konkurzu Podanie návrh na vyhlásenie konkurzu je prvým krokom k zahájeniu prísne formálneho spôsobu likvidácie dlžníka, ktorý je v úpadku, s cieľom dosiahnuť pre jeho veriteľov čo najvyššiu možnú mieru ich uspokojenia. Aktívne legitimovaný na podanie návrhu je dlžník, resp. osoba konajúca menom dlžníka, ako aj veriteľ, voči ktorému je dlžník 30 dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku, za predpokladu že možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka. Návrh zákona príkladmo upravuje, kedy je nepochybné predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka a to v prípade judikovaných pohľadávok. I keď aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je aj veriteľ, návrh na vyhlásenie konkurzu by mal v prvom rade podať dlžník. Dlžník má najlepšie informácie o svojej finančnej situácii, resp. o stave svojho majetku a záväzkov ako aj budúcom vývoji jeho postavenia na trhu – a preto by mal vedieť najlepšie zhodnotiť kedy je potrebné začať formálne konkurzné konanie tak, aby veritelia mohli byť uspokojený v čo najvyššej miere. …

§ 12 §
Náležitosti návrhu Upravujú sa náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu. Okrem náležitosti podľa Občianskeho súdneho poriadku sa v návrhu musia vždy uviesť skutočnosti, ktoré oprávňujú navrhovateľa podať návrh, t.j. ktoré mu zakladajú aktívnu legitimáciu. V prípade veriteľského návrhu podstatnou náležitosťou návrhu okrem označenia pohľadávky – ktorá mu zakladá aktívnu legitimáciu – je aj označenie skutočností, ktoré odôvodňujú platobnú neschopnosť dlžníka. Všetky skutočnosti uvedené v návrhu musia byť doložené listinami, ktoré ich osvedčujú; pri pohľadávke veriteľa musia tieto listiny pohľadávku preukazovať. Za takéto listiny zákon označuje písomné uznanie pohľadávky alebo exekučný titul. K návrhu dlžníka je tiež potrebné pripojiť aj zoznam záväzkov a zoznam majetku (podrobnosti týchto zoznamov bude upravovať vykonávací predpis, ktorý vydá MS SR) ako aj zoznam spriaznených osôb. Zmysel prikladania zoznamu spriaznených osôb je v tom, aby správca neskôr v prípade vyhlásenia konkurzu mal uľahčenú úlohu pri posudzovaní tých právny úkonov, ktoré dlžník urobil so svojimi spriaznenými osobami (t.j. aby im mohol odporovať). Ak čo i len jedna s …

§ 13 §
Preddavok Upravuje sa povinnosť navrhovateľa zložiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. Túto povinnosť za určitých podmienok nemá likvidátor. Odmenu a výdavky predbežného správcu v tom prípade hradia štatutárne orgány dlžníka.

§ 14 §
Začatie konkurzného konania Nakoľko už zo samotným začatím konkurzného konania sú spojené prvé účinky, je potrebné viazať začatie konkurzného konania nie na podanie návrhu ale na vydanie uznesenia súdu o začatí konkurzného konania potom, čo súd preskúmal formálne náležitosti návrhu a zistil, že sú všetky zákonom ustanovené predpoklady splnené. Význam formálneho začatia konkurzného konania je najmä v prípade veriteľského návrhu, kedy súd ma už z návrhu za preukázané, že veriteľ má voči dlžníkovi pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a že listiny pripojené k návrhu veriteľa osvedčujú platobnú neschopnosť dlžníka. Po začatí konkurzného konania je dlžník povinný obmedziť výkon svojej činnosti len na bežné právne úkony. Ak dlžník túto povinnosť nedodrží, t.j. urobí právny úkony iný ako bežný právny úkon, správca môže takémuto právnemu úkonu bez ďalšieho v konkurze odporovať. Sankcia prípadnej odporovateľnosti právnym úkonom prichádza do úvahy len ak súd vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Ak súd zastaví konkurzné konanie pre osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka, právne úkony, ktoré dlžníka …

§ 15 §
Späťvzatie návrhu Právo disponovať konaním je jedným zo základných práv účastníka konania a umožňuje sa aj navrhovateľovi v konkurznom konaní, obmedzené je však časovo do vyhlásenia konkurzu. Vzhľadom na to, že navrhovateľov môže byť viac napr. aj z dôvodu pristúpenia do konania, bude potrebné získať pri späťvzatí návrhu aj ich súhlas.

§ 16 §
Prerušenie konania Vzhľadom na to, že prioritou je zachovanie a reštrukturalizácia dlžníka, súd preruší konkurzné konanie, ak sú splnené podmienky na začatie reštrukturalizačného konania. V prípade, že reštrukturalizačné konanie súd nepovolí, odpadne prekážka, pre ktorú bolo konkurzné konanie prerušené. Účinky povolenia reštrukturalizácie sa prejavia v povinnosti súdu zastaviť konkurzné konanie. Druhým prípadom prerušenia konkurzného konania je, ak dlžník preukáže, že poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku. Ak na základe tohto posudku a za splnenia ostatných podmienok reštrukturalizáciu dlžníka súd povolí, zároveň podľa odseku 1 konkurzné konanie zastaví, inak v prerušenom konaní po 30 dňoch pokračuje. Na opätovný pokus dlžníka o prerušenie konkurzného konania z dôvodu poverenia správcu vypracovať reštrukturalizačný posudok súd už neprihliada.

§ 17 §
Zastavenie konkurzného konania pre zaplatenie pohľadávky Súd zastaví konkurzné konanie, ak dlžník v čase do vyhlásenia konkurzu preukáže, že splatné pohľadávky svojich veriteľov zaplatil.

§ 18 §
Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu dlžníka Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník, rozumie sa tým, že je v úpadku, čo podloží zoznamom svojho majetku a zoznamom svojich záväzkov, prípadne poslednou účtovnou závierkou a správou audítora podľa § 17. Súd následne v lehote piatich dní vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V prípade, že súd má pochybnosti o majetnosti dlžníka, v dôsledku čoho by musel zastaviť konkurzné konanie, ustanoví mu predbežného správcu.

§ 19 §
Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu veriteľa Ak začatie konkurzného konania navrhuje veriteľ, súd zašle rovnopis návrhu aj s prílohami dlžníkovi, bez možnosti náhradného doručenia. Dlžník môže osvedčiť v lehote 10 dní svoju platobnú schopnosť. Ak v tejto lehote dlžník dostatočne neosvedčí svoju platobnú schopnosť, môže mu súd určiť dodatočnú 10-dňovú lehotu na predloženie ďalších dôkazov. Ak sa na základe týchto dôkazov osvedčí platobná schopnosť dlžníka, súd konkurzné konanie uznesením zastaví. Toto uznesenie sa doručuje všetkým účastníkom konkurzného konania a zverejňuje sa v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú obmedzenia dlžníka účinkami začatia konkurzného konania. Proti tomuto uzneseniu o zastavení konania sa môže odvolať len veriteľ, ktorý je účastníkom konkurzného konania. Toto odvolanie nemá odkladný účinok. Odvolací súd môže potvrdiť rozhodnutie o zastavení konania alebo vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka. Ak dlžník neosvedčí svoju platobnú schopnosť, prípadne nedoplní relevantnými dôkazmi svoju platobnú schopnosť ani v dodatočnej lehote, súd do piatich dní vyhlási konkurz alebo ustanoví predbežného správcu, ak má …

§ 20 §
Zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku Ak predbežný správca ustanovený súdom na zistenie majetnosti dlžníka informuje súd, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konania, súd konanie uznesením zastaví pre nedostatok majetku. Uznesenie sa doručí všetkým účastníkom konania a zverejní v Obchodnom vestníku. Na rozdiel od uznesenia o zastavení konkurzného konania z dôvodu osvedčenia dlžníkovej platobnej neschopnosti, odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania pre nedostatok majetku môže podať i veriteľ dlžníka, ktorý nemusí byť účastníkom konkurzného konania. Obmedzenia vyplývajúce z účinkov začatia konkurzného konania zanikajú až právoplatnosťou uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. Dlžník, zapísaný v obchodnom registri, bude po oznámení zastavenia konania pre nedostatok majetku príslušnému súdu vymazaný z obchodného registra. Ak do tridsiatich dní súd nezistí nemajetnosť dlžníka, vyhlási konkurz.

§ 21 §
Predbežný správca Predbežný správca je povinný aj podľa pokynov súdu zistiť majetnosť dlžníka pre účely ďalšieho postupu v konkurznom konaní. Vychádza pritom nielen z hodnoty majetku dlžníka, ale aj z hodnoty majetku, o ktorý sa zmenšil majetok dlžníka takými právnymi úkonmi, ktoré sú s veľkou pravdepodobnosťou odporovateľnými právnymi úkonmi a ktoré ukracujú veriteľov dlžníka. Ustanovenia o oprávneniach správcu pri zisťovaní majetku v konkurze sa vzťahujú aj na činnosť predbežného správcu, pričom dlžník je povinný poskytnúť mu potrebnú súčinnosť. Odsek 3 upravuje nárok predbežného správcu na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov, ktoré sa uhrádzajú z preddavku, ktorý bol zložený na účet súdu pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Zákon rieši aj prípady, keď nárok na odmenu a náhradu výdavkov správcu bude prevyšovať sumu preddavku a keď nebude postačovať, môže byť uplatnená v konkurze ako pohľadávka proti podstate.

§ 22 §
Uznesenie o vyhlásení konkurzu Súd pri vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu zároveň ustanoví správcu. Ak už bol ustanovený predbežný správca, ustanoví túto osobu za správcu. Veritelia môžu správcu na prvej schôdzi veriteľov vymeniť, na ďalšej schôdzi už len zo zákonom stanovených dôvodov. Uznesenie o vyhlásení konkurzu sa doručuje účastníkom konkurzného konania a správcovi a zverejňuje sa v Obchodnom vestníku. Odvolanie môže podať len dlžník, ak nebol navrhovateľom. Toto odvolanie nemá odkladný účinok Na rozhodnutie o odvolaní má súd 30-dňovú lehotu a rozhoduje podľa stavu v čase rozhodovania súdu prvého stupňa.

§ 23 §
Začatie konkurzu Vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka začína konkurz. Okamih začatia konkurzného konania je spojený so zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Týmto okamihom začína v konkurznom konaní nová fáza označovaná v zákone tiež ako konkurz. Od tohto okamihu sa dlžník stáva úpadcom a v zákone je ďalej označovaný ako úpadca.

§ 24 §
Účastníci konkurzného konania Vymedzujú sa účastníci konkurzného konania. Účastníkmi konkurzného konania do vyhlásenia konkurzu je vždy dlžník a veriteľ, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu, ak ho nepodal dlžník a veritelia, ktorí preukázali, že sú podľa tohto zákona oprávnení podať návrh na vyhlásenie konkurzu a ktorí teda na základe rozhodnutia súdu pristúpili do konania. Po vyhlásení konkurzu sa rozširuje okruh účastníkov konkurzného konania, na všetkých veriteľov, ktorí riadne podali prihlášku svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Osoby, ktorých práv a povinností sa konkurzné konanie dotýka ako napríklad záložca, ktorý nie je totožný s osobou úpadcu, majú obmedzené postavenie účastníka konkurzného konania.

§ 25 §
Vstup do konania Zákon rozlišuje vstup do konania osoby, ktorá nie je účastníkom konkurzného konania a na ktorú veriteľ dlžníka svoju pohľadávku alebo jej časť previedol alebo na ktorého pohľadávka, uplatňovaná v konkurze, prešla. Nejde o zámenu účastníkov, keď jedna osoba z konania vystupuje a na jeho miesto nastupuje iná osoba. Postavenie účastníka konkurzného konania zaniká, ak na nového nadobúdateľa alebo na viac nadobúdateľov prešli alebo boli prevedené všetky pohľadávky pôvodného účastníka konania. Súd rozhoduje v 10 dňovej lehote po predložení všetkých zákonom požadovaných dokumentov.

§ 26 §
Potvrdenie nadobudnutia pohľadávky Ide o prípad prechodu alebo prevodu pohľadávky alebo jej časti na inú osobu, ktorá už účastníkom konkurzného konania je. Nejde o zmenu účastníka konania, keď po začatí konania nastane skutočnosť prevodu alebo prechodu pohľadávky, keď nadobúdateľ vstupuje do konania na miesto doterajšieho účastníka konania. Súd rozhoduje v 10 dňovej lehote po predložení všetkých zákonom požadovaných dokumentov.

§ 27 §
Zánik postavenia účastníka Postavenie účastníka v konkurznom konaní zaniká zánikom celej ním uplatňovanej pohľadávky, prechodom takejto pohľadávky na inú osobu alebo prevodom pohľadávky. Ak dôjde k zániku, prechodu alebo prevodu časti pohľadávky, zaniká jeho právo uplatňovať si práva spojené s touto pohľadávkou v pôvodnom rozsahu.

§ 28 §
Prihlasovanie pohľadávok Na rozdiel od platnej úpravy upúšťa od mechanizmu preskúmavania pohľadávok na prieskumnom pojednávaní. Aj z toho dôvodu zákon stanovuje lehotu na prihlásenie pohľadávok veriteľov. Veritelia si po vyhlásení konkurzu do 45 dní prihlasujú svoje pohľadávky. Predbežne si podávajú prihlášky aj veritelia, ktorí na základe zabezpečovacích inštitútov a garančných inštitúcií budú povinné plniť záväzky za úpadcu. Oddelene sa uspokojujú veritelia, ktorých pohľadávky sú zabezpečené zabezpečovacím právom. Na rozdiel od platnej právnej úpravy sa pohľadávky neprihlasujú len na súde, ale paralelne aj u správcu. Účelom je odbremenenie súdov od administratívnych úloh spojených s prihlasovaním pohľadávok na súde.

§ 29 §
Náležitosti prihlášky Veritelia si budú prihlasovať svoje pohľadávky vyplnením zákonom požadovaných údajov na predpísaných tlačivách schválených ministerstvom spravodlivosti, čo by malo prispieť k rýchlejšiemu preskúmavaniu prihlásených pohľadávok a zamedzí sa tým aj predlžovaniu konania upozorňovaním na doplnenie nedostatkov prihlášok. Správca ani súd už nebudú povinní upozorňovať na nedostatky prihlášky. V odsekoch 2 až 10 sú podrobné obsahové náležitosti prihlášok.

§ 30 §
Zoznam pohľadávok Správca je povinný priebežne zostavovať zoznam prihlásených pohľadávok tak, aby vyhotovil konečný zoznam pohľadávok do 40 dní od vyhlásenia konkurzu, pričom túto lehotu môže súd predĺžiť vo výnimočných prípadoch predĺžiť. Úpadca na výzvu správcu poskytne v určenej lehote vyjadrenie k zoznamu pohľadávok. Správca zabezpečí zverejnenie informácie, kde a kedy možno do zoznamu nahliadať.

§ 31 §
Popretie a zistenie pohľadávky Po dôkladnom preskúmaní pohľadávok správcom, s prihliadnutím na vyjadrenie úpadcu je správca povinný spornú pohľadávku poprieť do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok tak, že uvedie dôvod a rozsah popretia do zoznamu pohľadávok. Správca môže popretú pohľadávku písomne uznať v určenej lehote a takáto pohľadávka sa považuje za zistenú, čo taktiež zapíše do zoznamu pohľadávok. Na rozdiel od platnej úpravy môže podľa navrhovaného zákona popierať pohľadávky len správca. Každý veriteľ má však prístup do správcovho spisu a môže sa obracať na správcu s podnetmi na popretie aj správcom nepopretých pohľadávok. Ak však podá podnet na popretie pohľadávky oddelený veriteľ, aby poprel zabezpečenú pohľadávku iného oddeleného veriteľa, správca je povinný zabezpečenú pohľadávku poprieť. Spôsob vybavenia podnetu zapíše správca do zoznamu pohľadávok a písomne o vybavení podnetu informuje veriteľa. Právo obracať sa na správcu s podnetmi na zapretie pohľadávky má aj úpadca. Veriteľ popretej pohľadávky sa môže obrátiť v 90 dňovej lehote od vyhlásenia konkurzu na …

§ 32 §
Zodpovednosť veriteľa za správnosť prihlášky Zákon na rozdiel od platnej úpravy sa zavádza osobitná zodpovednosť veriteľov za správnosť podanej prihlášky v prípadoch, ak ide o zjavne neodôvodnenú prihlášku, čo zákon podrobne upravuje. Veriteľ sa však zbaví zodpovednosti ak preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Súd uloží na návrh správcu veriteľovi pokutu, ktorá je príjmom dotknutej podstaty.

§ 33 §
Veriteľské orgány Veriteľskými orgánmi sú schôdze veriteľov a veriteľský výbor, ktorý volia nezabezpečení veritelia.

§ 34 §
Pokiaľ ide o schôdzu veriteľov, zákon rozlišuje medzi tzv. prvou schôdzou a ďalšími schôdzami. Účelom prvej schôdze je voľba veriteľského výboru a na rozdiel od reštrukturalizácie je v konkurze predmetom prvej schôdze aj tzv. "potvrdenie" správcu v jeho funkcii zo strany veriteľov, prípadne jeho výmena. Prvú schôdzu zvoláva správca uverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku do 30 dní od vyhlásenia konkurzu tak, aby sa konala najskôr na 61. deň a najneskôr 65. deň od vyhlásenia konkurzu, v tomto čase už budú pohľadávky zistené, prípadne popreté. Zákon upravuje, kto môže žiadať o zvolanie ďalšej schôdze a čo všetko musí byť v žiadosti vymedzené a ako a uhrádzajú trovy zvolania a konania schôdze veriteľov. Rieši sa aj prípad, ak správca napriek svojej povinnosti nezvolal schôdzu veriteľov, v takomto prípade ju zvolá súd.

§ 35 §
Schôdza veriteľov Na schôdzi veriteľov majú právo hlasovať a zúčastniť sa veritelia, ktorých pohľadávky sú v čase konania schôdze zistené a veritelia s podmienenými pohľadávkami, ktorí si uplatňujú pohľadávku za veriteľov úpadcu, v rozsahu, v ktorej si takýto veritelia neuplatňujú svoje pohľadávky. Na schôdzi veriteľov sa na základe povolenia prípadne žiadosti predsedajúceho zúčastňuje aj úpadca, prípadne jeho štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, ktorí sú povinní odpovedať na položené otázky. Predmet schôdze sa môže týkať len záležitosti uvedenej v oznámení o zvolaní schôdze veriteľov, prípadne aj o inej záležitosti, ale len so súhlasom všetkých veriteľov oprávnených na schôdzi hlasovať. Zápisnica obsahuje informácie o priebehu schôdze, ako aj znenia prijatých uznesení a zapisujú sa do nej aj odôvodnené námietky veriteľov o rozpore uznesenia so spoločným záujmom veriteľov. Zápisnica s takýmito odôvodnenými námietkami bude dôležitá ako podklad pre prípadné zrušenie uznesenia schôdze, ak súd rozhodne, že uznesenie je v rozpore so spoločným záujmom veriteľov. Súd rozhodujúci o spornej otázke môže do rozhodnutia …

§ 36 §
Hlasovanie schôdze veriteľov o výmene správcu Účelom tohto ustanovenia je umožniť veriteľom rozhodnúť o tom, kto bude správcom. Uvedené bude obzvlášť dôležité v prípadoch, ak veritelia nebudú spokojní so správcom ustanoveným súdom v uznesení o vyhlásení konkurzu. V takom prípade môžu hneď na prvej schôdzi odvolať súdom ustanoveného správcu a zvoliť vlastného správcu. Ak nebude zvolený nový správca, neprihliada sa na ani na hlasovanie o odvolaní doterajšieho správcu. Okamih potvrdenia ustanoveného správcu alebo zvolenia nového správca veriteľmi je dôležitý najmä pre oprávnenie správcu speňažovať majetok patriaci do podstát, pretože speňažovať môže správca len po tom, ako mali veritelia na prvej schôdzi možnosť na jeho výmenu. Vymeniť správcu na ďalšej schôdzi veriteľov je možné len v zákone uvedených dôvodov, pričom súd je oprávnený odmietnuť odvolanie správcu.

§ 37 §
Veriteľský výbor Veriteľský výbor môže mať troch alebo piatich členov a je kreovaný voľbou na prvej schôdzi veriteľov alebo na následných schôdzach veriteľov. Zákon upravuje postup pri odvolávaní a voľbe členov veriteľského výboru, pričom špecifické subjekty sú zo zákona členmi veriteľského výboru, ak je úpadcom banka alebo obchodník s cennými papiermi. Veritelia majú na každú jednu slovenskú korunu jeden hlas a predsedajúci postupne navrhuje za kandidátov do veriteľského výboru veriteľov s najvyšším počtom hlasov o ktorých veritelia hlasujú. Na schválenie kandidáta je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných nezabezpečených veriteľov. V prípade, ak už nemožno predložiť návrh na ďalšieho člena veriteľského výboru a neboli nadpolovičnou väčšinou schválení traja kandidáti, členmi sa stanú tí členovia, ktorí bez ohľadu na potrebné kvórum, získali pri hlasovaní najvyšší počet hlasov. Veriteľský výbor predovšetkým vykonáva dohľad nad činnosťou správcu a spolupracuje s ním pri predaji majetku úpadcu. Naopak, správca by mal byť povinný aktívne plniť voči veriteľskému výboru informačné povinnosti a poskytovať mu vysvetlenia v otázkach …

§ 38 §
Zasadnutie veriteľského výboru Upravuje sa čas prvého zasadnutia veriteľského výboru, ďalšie zasadnutia zvoláva člen veriteľského výboru alebo správca podľa potreby. Člen veriteľského výboru môže byť zastúpený osobou, ktorej udelí písomne plnomocenstvo. Vo veriteľskom výbore má každý člen jeden hlas, len v prípade rovnosti hlasov sa prihliada na výšku ich nezabezpečených pohľadávok. Hlasovať možno aj bez účasti na zasadnutí veriteľského výboru, a to písomnou formou. Správca je oprávnený zúčastňovať sa zasadnutí veriteľského výboru a na žiadosť výboru aj povinný. Povinnosť zúčastniť sa na zasadnutí na požiadanie veriteľského výboru majú okrem správcu aj úpadca, prípadne zákonný zástupca úpadcu, štatutárny orgán úpadcu alebo člen jeho štatutárneho orgánu. Upravuje sa obsah zápisnice o priebehu zasadnutia a spôsob jej zverejnenia.

§ 39 §
Súd ako veriteľský výbor Súd vykonáva dočasne pôsobnosť veriteľského výboru v troch situáciách, keď prvá schôdza nie je uznášaniaschopná a preto ani nemohla zvoliť veriteľský výbor, ďalej keď prvá schôdza veriteľov síce uznášaniaschopná je, ale nepodarilo sa zvoliť veriteľský výbor, a nakoniec, ak sa počas konkurzu zníži počet členov veriteľského výboru pod hranicu vyžadovanú zákonom. Súd prestáva vykonávať v tomto prípade pôsobnosť veriteľského výboru, ak bude veriteľský výbor doplnený o taký počet členov veriteľského výboru, aby bol splnený minimálny počet členov veriteľského výboru, ktorý vyžaduje zákon.

§ 40 §
Správca Na osobu správcu kladie samostatný zákon o správcoch osobitné požiadavky. Prioritnou zostáva vôľa veriteľov na správcovi, na ktorom sa spôsobom upraveným v tomto zákone dohodnú. Súd, ak mu zákon neukladá ustanovenie správcu na základe návrhu schôdze veriteľov, vyberá správcu pomocou technických prostriedkov umožňujúcich náhodný výber.

§ 41 §
Dohľad súdu Upravuje sa dohľad súdu nad správcom.

§ 42 §
Odvolanie a výmena správcu Súd môže aj bez návrhu odvolať správcu, ak sú na to závažné dôvody, pričom vždy vypočuje členov veriteľského výboru a minimálne troch najväčších oddelených veriteľov. Súd má povinnosť správcu odvolať, ak závažne porušuje svoje povinnosti, alebo výkonu funkcie bráni zákonná prekážka. Ak súd odvolá správcu mimo schôdze veriteľov, zvolá bezodkladne túto schôdzu, aby schválila nového správcu. Ak sa tak nestane, súd vyberie náhodným výberom pomocou technických prostriedkov nového správcu a ustanoví ho do funkcie.

§ 43 §
Odmena správcu Všeobecne sa upravuje nárok správcu na odmenu. Podrobnosti o odmene správcu upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá MS SR.

§ 44 §
Jedným z najdôležitejších účinkov vyhlásenia konkurzu je to, že právo disponovať s majetkom úpadcu prechádza v plnom rozsahu na správcu. Uvedený účinok je typickým pre konkurzné konanie, na rozdiel od reštrukturalizácie, kedy je úpadca aj naďalej oprávnený disponovať so svojím majetkom, ale pod dohľadom súdu.

§ 45 §
Vypovedanie alebo odstúpenie od zmluvy V odseku 1 až 3 zákon upravuje režim odstupovania od vzájomných zmlúv, ktoré ešte neboli splnené úpadcom alebo druhou zmluvnou stranou alebo boli splnené len čiastočne. V odseku 4 sa upravujú zmluvy dlhodobejšieho charakteru, ktoré môže správca vypovedať v zákonom určených lehotách, keďže rôzne zákony upravujú iba minimálnu dĺžku trvania výpovedných lehôt a umožňujú stranám, aby si ich zmluvne predĺžili. Keďže pracovnoprávne vzťahy úpadcu rieši v iných ustanoveniach, zákon ustanovuje, že sa nepoužije úprava tohto odseku. Nároky, ktoré vznikli poskytnutím plnenia počas konkurzu si veritelia uplatňujú ako nároky proti podstate. Iné nároky si veritelia môžu v konkurze uplatniť len prihláškou.

§ 46 §
Splatnosť záväzkov Pohľadávky a záväzky úpadcu sa v konkurze považujú za splatné. Splatnosť pohľadávok podliehajúcich konkurzu umožňuje správcovi ihneď pristúpiť k ich vymáhaniu, čo má pozitívny účinok na rýchlosť konkurzného konania.

§ 47 §
Súdne a iné konania Okruh prerušených i neprerušených konaní v dôsledku vyhlásenia konkurzu zostáva zachovaný podľa doterajšej platnej úpravy.

§ 48 §
Výkon rozhodnutia a exekúcia V súlade s platnou právnou úpravou počas konkurzného konania nemožno viesť ani začať exekúciu na majetok úpadcu. Výťažok získaný v týchto konaniach, ktorý nebol vydaný oprávnenému, sa stáva súčasťou príslušnej podstaty, pričom oddelenému veriteľovi sa vyplatí suma zodpovedajúca jeho zabezpečenej pohľadávke už v tomto štádiu konkurzného konania.

§ 49 §
Zákon vstupuje do exekučného konania, ktoré je v štádiu pred schválením príklepu nehnuteľnosti vydražiteľovi a upravuje ďalší postup a následky schválenia, prípadne neschváleniu príklepu. Táto úprava je zhodná s doteraz platným znením.

§ 50 §
Zabezpečovacie práva Dispozičné práva úpadcu sú obmedzené aj účinkom vyhlásenia konkurzu, ktorým je nemožnosť nadobudnúť zabezpečovacie právo na majetok úpadcu. Výnimkou je len už zriadené záložné právo na majetok, ktorý nadobudne záložca v budúcnosti. Zákon vylučuje, aby zálohom mohol byť výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Postavenie veriteľa, ktorý má svoju pohľadávku zabezpečenú zabezpečovacím prevodom práva má v konkurze postavenie oddeleného veriteľa ako záložný veriteľ. Záložný veriteľ nemôže začať výkon záložného práva spôsobom určeným v zmluve prípadne v osobitných zákonoch, oddelený veriteľ sa uspokojuje iba spôsobom určeným v tomto zákone.

§ 51 §
Dobrovoľné dražby Upravuje sa účinok na dobrovoľné dražby ktoré prebiehali v čase vyhlásenia konkurzu.

§ 52 §
Zánik jednostranných právnych úkonov Rovnako ako podľa doterajšej právnej úpravy zanikajú úpadcove príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry s tým, že týmto osobám zákon ukladá vykonať ešte úkony, ktoré neznesú odklad, bez ktorých by mohol úpadca utrpieť ujmu. Úpadcove návrhy na uzavretie zmluvy vyhlásením konkurzu zanikajú a návrhy na uzavretie zmluvy s úpadcom môže prijať za dlžníka len správca.

§ 53 §
Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov Úprava zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov zostáva oproti doterajšiemu zneniu zachovaná, rieši sa aj prípad dohody manželov o rozšírení a zúžení zákonného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a prípad uzavretia manželstva s úpadcom počas konkurzu.

§ 54 §
Započítanie pohľadávok Započítanie je na rozdiel od platnej právnej úpravy možné, až na výnimky uvedené v odsekoch 1 a 2.

§ 55 §
Postúpenie pohľadávok V konkurze sa neuplatňuje zákaz postúpenia pohľadávky, ak by to odporovalo dohode s dlžníkom, ktorým môže byť úpadca ale aj veriteľ úpadcu.

§ 56 §
Pracovnoprávne vzťahy V pracovnoprávnych vzťahoch koná za úpadcu správca, pričom zákon rozširuje okruh výpovedných dôvodov aj na prípad vyhlásenia konkurzu.

§ 57 §
Odporovanie Všeobecne Navrhovaná právna úprava popri sprecizovaní existujúcej úpravy týkajúcej sa možnosti odporovať právnym úkonom ukracujúcim veriteľa zavádza aj dve nové skutkové podstaty odporovateľnosti. Ide o tzv. "zvýhodňujúce právne úkony" a "právne úkony za nižšiu protihodnotu pre prípad úpadku". Tak ako doposiaľ, spoločným znakom všetkých skutkových podstát odporovateľnosti je neúčinnosť napadnutého právneho úkonu voči konkurzným veriteľom. Osobou oprávnenou uplatňovať odporovanie právneho úkonu voči povinnej osobe je správca alebo veriteľ. To, že inak odporovateľný právny úkon je uskutočnený na základe vykonateľného rozsudku neznamená, že daný úkon nemôže byť napadnutý ako odporovateľný právny úkon, ak sú inak splnené predpoklady odporovateľnosti. Právo odporovať právnemu úkonu podľa tohto zákona je možné iba v stanovenej šesťmesačnej lehote od vyhlásenia konkurzu. Základným predpokladom na úspešné uplatnenie odporovateľného právneho úkonu je skutočnosť, že daný právny úkon sa uskutočnil v istej relevantnej dobe. V zákone sa táto doba počíta spätne od začatia konkurzného konania. Jej dĺžka závisí od jednotlivých skutkových podstát a od toho, či ide o právny …

§ 58 §
Odporovanie právnym úkonom bez primeraného protiplnenia Príkladmi právnych úkonov bez primeraného plnenia sú také transakcie ako napríklad darovanie, bezodplatný prevod alebo prevod, ak hodnota protiplnenia je podstatne nižšia než hodnota plnenia dlžníka alebo prevzatie ručiteľského záväzku dlžníkom bez adekvátnej protihodnoty od osoby, za ktorej záväzky dlžník ručí.

§ 59 §
Odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu Cieľom tohto paragrafu je zabrániť zvýhodneniu postavenia jedného veriteľa voči iným veriteľom v čase, keď dlžník už je objektívne v úpadku, ale takýto úpadok nebol ešte formálne deklarovaný. Typickým príkladom takéhoto zvýhodnenia je zriadenie záložného práva dlžníkom v prospech veriteľa v čase, keď dlžník už bol v úpadku. Inými slovami, takáto nová skutková podstata by mala (okrem iného) nahradiť existujúce pravidlo zákazu zriadenia práva na oddelené uspokojenie v dobe dvoch mesiacov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Toto dvojmesačné pravidlo má totiž vo svojej podstate rovnaký cieľ (t.j. zabrániť zvýhodňovaniu niektorých veriteľov v čase tesne pred konkurzom, keď sa predpokladá dlžníkov úpadok), ale kvôli svojmu absolútnemu účinku má negatívny dopad na veriteľov, ktorí by v dobrej viere tesne pred konkurzom úverom zabezpečeným na majetok dlžníka chceli financovať dlžníka práve v záujme jeho záchrany.

§ 60 §
Odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu Na rozdiel od dvoch vyššie navrhovaných skutkových podstát, môže oprávnená osoba pri odporovateľných právnych úkonov "ukrátenia veriteľa" odporovať takýmto úkonom bez ohľadu na to, či bol dlžník v čase uskutočnenia danej transakcie v úpadku (alebo sa v dôsledku transakcie dostal do úpadku). Účelom tohto typu odporovateľnosti je chrániť veriteľov pred akýmikoľvek úkonmi dlžníka, ktoré objektívne "ukracujú" jeho veriteľov, a to aj v mimoúpadkových situáciách dlžníka.

§ 61 §
Odporovanie právnemu úkonu urobenému po zrušení konkurzu Na čas po zrušení konkurzu do opätovného vyhlásenia konkurzu v lehote šiestich mesiacov sa vzťahuje sprísnená ochrana veriteľov ohľadne právnych úkonov dlžníka, ktorými ukracuje svojich veriteľov. V tomto prípade sa nedokazuje vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť, zvýhodniť niektorého veriteľa.

§ 62 §
Uplatnenie odporovacieho práva Špecifikuje sa, proti komu možno odporovať právnemu úkonu. V odseku 2 sa upravuje okruh osôb, ktoré neboli v právnom vzťahu priamo s úpadcom, ale o okolnostiach odporovateľnosti tohto predchádzajúceho úkonu vedeli, prípadne majetok alebo právo k cudziemu majetku nadobudli bezplatne, alebo sú spriaznenými osobami s úpadcom, alebo osobou, ktorá ušlý majetok úpadcu nadobudla. Všetky predchádzajúce právne úkony musia byť neúčinné, aby sa mohlo úspešne odporovať voči takýmto tretím osobám. Odsek 3 upravuje situáciu ak ušlý majetok sa prechodom práv nachádza u dedičov alebo univerzálnych právnych nástupcov osoby proti ktorej možno odporovať právnemu úkonu.

§ 63 §
Následky neúčinných právnych úkonov Zákon podrobne špecifikuje účinky úspešného uplatnia niektorých z troch vyššieuvedených skutkových podstát v závislosti od povahy konkrétneho napadnutého právneho úkonu a v závislosti od osoby voči ktorej sa takáto neúčinnosť uplatňuje. Možnosť uplatniť "neúčinnosť úkonov" existuje vo vzťahu k akejkoľvek osobe (bez ohľadu na to, či ide o osobu, s ktorou dlžník priamo uzatvoril relevantnú transakciu). Avšak toto pravidlo sa neaplikuje vo vzťahu ku tretej osobe, ktorá získala "úžitok" z pôvodného napadnutého úkonu dobromyselné, pričom pri spriaznených osobách sa predpokladá, že nie sú dobromyslené. Uvedené by malo umožniť v prípade kolobehu "úžitku" z odporovaného právneho úkonu medzi spriaznenými osobami postihnutie ktorúkoľvek osoby z tohto reťazca. Následné ustanovenia rozlišujú medzi následkami uplatnenia odporovania právneho úkonu proti pôvodnej povinnej osobe a proti tretej osobe. Ak bola pôvodná povinná osoba zrušená s likvidáciu, zákon predpokladá možnosť uplatniť "neúčinnosť úkonov" aj voči osobám, ktoré prijali likvidačný zostatok z takto zrušenej spoločnosti, a to v rozsahu takto prijatého úžitku.

§ 64 §
Vrátenie vzájomného plnenia Upravuje sa vrátenie vzájomných plnení medzi účastníkmi neúčinných právnych úkonov.

§ 65 §
Vydanie obohatenia z podstaty Účelom tohto paragrafu je vymedziť osud nárokov pôvodnej povinnej osoby alebo inej osoby voči dlžníkovi a ich vzájomné nároky potom, ak splnili nároky vyplývajúce z odporovateľného právneho úkonu.

§ 66 §
Náhrada škody na majetku Ak ide o osobu voči ktorej právnemu úkonu ktorým sa zriadilo právo k cudziemu majetku nemožno odporovať, ten kto toto právo zriadil, je povinný poskytnúť do príslušnej podstaty náhradu škody, ktorá tým na majetku vznikla.

§ 67 §
Majetok podliehajúci konkurzu Vymedzuje sa majetok podliehajúci konkurzu. Ide o jednak o majetok dlžníka ako aj majetok tretích osôb, ktorý zabezpečuje záväzky dlžníka.

§ 68 §
Vymedzuje sa všeobecná podstata. Z majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu sa uspokojujú nezabezpečené pohľadávky veriteľov.

§ 69 a 70 §
Oddelená podstata oddeleného veriteľa Vymedzuje sa oddelená podstata. Majetok, ku ktorému sa viaže zabezpečovacie právo, tvorí v konkurze oddelenú podstatu, z ktorej sa uspokojuje pohľadávka zabezpečená týmto zabezpečovacím právom. Podľa platného zákona všetok majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu. Nový zákon prijal čiastočne odlišnú koncepciu, na základe ktorej sa majetok podliehajúci konkurzu zaraďuje buď do všeobecnej podstaty alebo do oddelenej podstaty. Navyše podľa nového zákona bude v danom konkurze toľko oddelených podstát, koľko bude zabezpečených pohľadávok; inými slovami, pre každú zabezpečenú pohľadávku sa vytvorí samostatná oddelená podstata. Na vysvetlenie vyššie uvedeného uvádzame nasledovný príklad. Do konkurzu sú prihlásené pohľadávky X, Y, Z a W. Majetok podliehajúci konkurzu je nasledovný: 1) osobný automobil v hodnote 200, 2) nákladný automobil v hodnote 300, a 3) pozemok v hodnote 400 a 4) inventár v hodnote 100. Inými slovami, celková hodnota majetku, ktorý podlieha konkurzu, je 1000. Pohľadávka X je zabezpečená záložným právom, ktoré sa vzťahuje tak na osobné auto, ako aj na nákladné …

§ 71 §
Oddelená podstata pri zabezpečovacom práve vzťahujúcom sa na podnik V prípade, ak sa záložné právo na zabezpečenie konkurznej pohľadávky vzťahuje na podnik ako celok, takýto založený podnik tvorí osobitný typ oddelenej podstaty. V takom prípade sa veriteľ takto zabezpečenej pohľadávky (ak spĺňa predpoklady uvedené v zákone) môže domáhať od správcu aby pri speňažovaní predal tento podnik ako celok (namiesto tohto aby predával jednotlivé aktíva patriace do takéhoto podniku). Podrobná úprava práv a povinností správcu pri predaji podniku tvoriaceho oddelenú podstatu je uvedená v časti speňažovanie.

§ 72 §
Majetok nepodliehajúci konkurzu Majetkom nepodliehajúcim konkurzu je majetok, ktorý nie je postihnuteľný výkonom rozhodnutia ani exekúciou a majetok, ktorý je vo vlastníctve štátu a ktorý nemôže byť vo vlastníctve inej právnickej alebo fyzickej osoby.

§ 73 §
Zisťovanie majetku Na rozdiel od platnej úpravy, zákon precizuje oprávnenia správcu v súvislosti zo zistením a zabezpečením majetku patriaceho do podstát ako aj povinnosti dlžníka a iných osôb s tým súvisiace. Podkladom pre zisťovanie majetku podliehajúceho konkurzu je zoznam majetku a záväzkov, ktoré zostavil, prípadne doplnil úpadca ako aj vlastné šetrenie správcom za súčinnosti tretích osôb vrátane členov veriteľského výboru.

§ 74 §
Súčinnosť úpadcu Zákon ukladá povinnosť úpadcovi spolupracovať so správcom, pričom sankciou môže byť pokuta uložená súdom, prípadne súd môže nariadiť predvedenie úpadcu, prípadne osôb konajúcich za úpadcu. Ak ani na výzvu súdu úpadca nereaguje, môže mu súd uložiť pokutu až do výšky 10 miliónov slovenských korún, prípadne percentuálne určenú sumu z výšky obratu úpadcu.

§ 75 §
Súčinnosť tretích osôb V záujme zabezpečenia dosiahnutia účelu konkurzného konania upravuje zákon súčinnosť iných osôb a podmienky poskytovania takejto súčinnosti.

§ 76 §
Súpis majetku podstát Majetok podliehajúci konkurzu zapíše správca do súpisu, ktorý sa zverejňuje v Obchodnom vestníku. Zaradenie daného majetku do súpisu podstát treba chápať aj v súvislosti s možnosťou správcu takýto majetok speňažovať (ak sú splnené iné podmienky uvedené v tomto zákone). Zákon ďalej uvádza povinnosti, ktoré je správca povinný splniť v súvislosti so súpisom majetku podstát, ako napríklad povinnosť neustále tento súpis dopĺňať, aktualizovať a v súpise zaraďovať jednotlivý majetok do tej podstaty, do ktorej patrí.

§ 77 §
Náležitosti súpisu Zákon precizuje úpravu obsahové náležitosti súpisu majetku podstát. Majetok by mal byť v súpise evidovaný tak, aby bolo nepochybné o aký majetok ide, a to v tej podstate, do ktorej patrí. Dôležitou náležitosťou každého súpisu je uvedenie hodnoty majetku do súpisu zaradeného, a to zvlášť pre každú jednotlivú položku (uvedené je dôležité pre výpočet pomernej čiastky kúpnej ceny v prípadoch, ak správca predá jednou zmluvou viacero položiek majetku). Zákon určuje požiadavky na základe ktorých správca určí hodnotu dotknutého majetku, pričom správca môže majetok opätovne oceniť ak počas konkurzu zistí, že cena majetku nezodpovedá stavu v súpise, ihneď o tom informuje príslušného veriteľa, prípadne veriteľský výbor. Zákon predpokladá, že podrobnosti ohľadom obsahových a formálnych náležitostí súpisov môže upraviť ministerstvo vykonávajúcim predpisom.

§ 78 §
Vylučovacia žaloba V prípade, ak sú pochybnosti o tom, či daný majetok patrí alebo nepatrí do podstaty, správca by mal v zásade takýto majetok do súpisu zaradiť s tým, že v súpise uvedie poznámku vysvetľujúcu dôvod takejto pochybnosti a uvedie aj osobu, v prospech ktorej tento zápis svedčí. Následne zákon upravuje mechanizmus a postup, na základe ktorého sa dotknuté osoby môžu domáhať vylúčenia takéhoto majetku zo súpisu podstaty. V snahe ochrany osoby, ktorej majetok môže byť vylúčený z podstaty, správca má najprv povinnosť vyzvať ju, aby sa v 30 dňovej lehote vyjadrila k zápisu majetku do súpisu a predložila dôkazy, pre ktoré má byť majetok vylúčený. Ak správca dôvody a dôkazy neuzná, táto osoba má právo obrátiť sa v ďalšej 30 dňovej lehote na súd. Po tejto lehote je možné domáhať sa vylúčenia majetku z podstaty, len ak majetok nesprávnym postupom nezapísal správca s poznámkou alebo zapísal poznámku v prospech inej osoby, a to až do rozvrhu výťažku.

§ 79 §
Majetok tretích osôb zabezpečujúci záväzky úpadcu Predmetom tohto ustanovenia je úprava postupu správcu v prípadoch, keď je do súpisu zaradená vec tretej osoby, na ktorej je zriadené právo na oddelené uspokojenie (napr. záložné právo) zabezpečujúce uspokojenie konkurznej pohľadávky. Keďže pre tretiu osobu by mohlo byť výhodnejšie uspokojiť pohľadávku úpadcu než speňaženie jej majetku v konkurze, zákon ukladá správcovi, aby túto osobu vyzval v 30 dňovej lehote na splnenie zabezpečenej pohľadávky.

§ 80 §
Majetok tretích osôb nadobudnutý na základe odporovateľných právnych úkonov V záujme ochrany majetku tretích osôb, ktorým správca mieni odporovať, na to, aby takýto majetok mohol byť zaradený do súpisu, je potrebné buď uznanie odporovateľnosti touto treťou osobou alebo rozhodnutie súdu o neúčinnosti odporovaného právneho úkonu.

§ 81 §
Vylúčenie majetku zo súpisu Zákon upravuje postup správcu v súvislosti s vylúčením majetku zo súpisu. a situácie, v ktorých môže správca takýto majetok vylúčiť. Zákon takisto upravuje práva jednotlivých konkurzných veriteľov za splnenia podmienok ustanovených v zákone domáhať sa, aby správca vylučovaný majetok previedol do ich vlastníctva a následky takéhoto prevodu na ich konkurzné pohľadávky.

§ 82 §
Príslušný orgán Zákon ustanovuje, ktorá osoba, súd, prípadne orgán veriteľov je oprávnený ukladať správcovi pokyny a odporúčania pri jeho postupe v zákonom stanovených situáciách. Pri kvalifikovaných predajoch zo všeobecnej podstaty je príslušným orgánom veriteľský výbor.

§ 83 §
Oprávnenia príslušného orgánu Zákon taxatívne vymedzuje situácie, ktoré oprávňujú príslušný orgán ukladať správcovi záväzný pokyn, prípadne postup pri úkonoch, ktorý vyžadujú záväzný pokyn príslušného orgánu navrhne správca, ku ktorému sa vyžaduje súhlas príslušného orgánu. Čo sa týka odporúčaní príslušného orgánu, tieto môže správca odmietnuť, ale príslušný orgán má právo sa obrátiť na súd, aby vydal uznesením pokyn správcovi, ako má postupovať. Aj pokyny príslušného orgánu môže správca odmietnuť, ak by boli v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutých veriteľov alebo základnými pravidlami speňažovania. V takomto prípade najprv vyzve príslušný orgán o zmenu pokynu a ak príslušný orgán tak neučiní, obráti sa správca na súd.

§ 84 §
Žiadosť správcu o uloženie pokynu Ak príslušný orgán neuloží správcovi záväzný postup ako postupovať v taxatívne uvedených prípadoch, správca navrhne spôsob speňaženia, zdôvodní ho, odhadne očakávaný výsledok tohto spôsobu speňaženia v porovnaní s inými spôsobmi speňaženia, prípadne navrhne alternatívne spôsoby speňaženia a požiada príslušný orgán o vydanie pokynu. Bez takéhoto pokynu nemôže správca urobiť žiaden právny úkon. Ak je príslušný orgán pasívny a môžu tým byť poškodené oprávnené záujmy dotknutých veriteľov, čo bude v konečnom dôsledku väčšina prípadov, správca sa obráti na súd.

§ 85 §
Informovanie príslušného orgánu Správcovi zákon ukladá povinnosť informovať príslušný orgán o plánovaných úkonoch speňažovania a predkladať správy o postupe speňažovania. Intervaly na podávanie informácií určuje tento kompetentný orgán. Osobitný postup existuje v prípade speňažovania majetku oddelenej podstaty. Konkurz bude mať totiž na práva oddelených veriteľov taký účinok, že oddelený veriteľ nebude ďalej oprávnený vykonávať svoje práva. Ich výkon bude v kompetencii správcu. Keďže veriteľ v dôsledku vyhlásenia konkurzu stratí možnosť individuálne vykonať svoje právo, zákon ustanovuje mechanizmus ochrany takéhoto veriteľa (povinnosť správcu priamo oznamovať veriteľovi zamýšľaný predaj, možnosť veriteľa požadovať v stanovenej lehote alternatívny spôsob predaja (v porovnaní s tým, čo navrhuje správca), ak bude výťažok takéhoto predaja vyšší než výťažok zo spôsobu predaja navrhovaného správcom podstaty a pod.).

§ 86 §
Účelom správy majetku je zachovanie hodnoty majetku tak, aby mohol byť čo najlepšie speňažený. V zásade je však potrebné pripustiť, že z dôvodov istej "zotrvačnosti" bude podnik úpadcu de facto prevádzkovaný, avšak len v medziach oprávnenia správcu pri správe majetku (nedá sa totiž predpokladať že okamihom vyhlásenia konkurzu "vypne správca všetky vypínače" s následkom okamžitého zastavenia akejkoľvek výrobnej činnosti inak spadajúcej "pod prevádzku podniku"). Inými slovami, okrem výnimočných prípadov, tento druh "zotrvačnej správy" je obmedzený len na potreby speňaženia majetku a prevádzka v tomto "zotrvačnom" režime nemôže byť stotožnená s bežným výkonom podnikateľskej činnosti. Správca má teda povinnosť využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane uplatnenia odporovacieho práva. Po prvej schôdzi veriteľov, na ktorej mohli veritelia vymeniť súdom ustanoveného správcu, sa rozširujú oprávnenia správcu aj na ďalšie právne úkony, ktoré nezmenšia majetok podliehajúci konkurzu. Nevylučuje sa ani možnosť prenechania majetku do nájmu za prísne stanovených podmienok s jednomesačnou výpovednou lehotou, prípadne pokračovanie v podnikateľskej činnosti úpadcu, ak sa tým …

§ 87 §
Pohľadávky proti podstate V súvislosti so správou majetku správcom po vyhlásení konkurzu vznikajú prirodzene nevyhnutné výdavky a tým aj ďalšie pohľadávky veriteľov. V ďalšom štádiu konkurzu vznikajú výdavky vynaložením prostriedkov na speňaženie majetku, výdavky na odmenu správcovi, dane, clá a platby na poistné sociálneho zabezpečenia a pod. Tieto pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate a nesmú presiahnuť 10% z hodnoty výťažku určeného na uspokojenie nezabezpečených veriteľov alebo oddeleného veriteľa. Pre dôsledné plnenie týchto povinností zákon zavádza mechanizmus, na základe ktorého môže byť správca zodpovedný za to, ak počas konkurzu neodôvodnene naakumuloval pohľadávky proti podstate presahujúce zákonom stanovený limit. Ide o osobitný typ zodpovednosti správcu. V záujme zabránenia neodvodného a netransparentného "akumulovania" pohľadávok proti podstate na úkor konkurzných veriteľov zákon stanovuje limit na celkovú výšku pohľadávok proti všeobecnej podstate ako aj limit na celkovú výšku pohľadávok proti oddelenej podstate. Správca zodpovedá konkurzným veriteľom za prekročenie tohto limitu, ibaže preukáže že všetky náklady boli vynaložené účelne, hospodárne a v nevyhnutnej miere. Ustanovujú sa …

§ 88 §
Prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu Prevádzkovanie podniku je osobitným spôsobom správy majetku podliehajúceho konkurzu. Pokiaľ ide o otázku zachovania prevádzky podniku (tak ako je riešená v platnom zákone), v novej právnej úprave nie je prioritou "zachovanie prevádzky", ale naopak čo najrýchlejší predaj majetku podstaty a oddelených podstát s čo najvyšším výťažkom predaja. Povinnosti správcu sú preto naformulované tak, aby odzrkadli tento posun v prioritách. Opačné riešenie (t.j. snaha a zachovanie prevádzky podniku za každú cenu) by bolo v ostrom protiklade so všeobecne likvidačným charakterom konkurzu ako takého. Ak totiž bude v konkrétnom prípade existovať záujem na zachovaní prevádzky podniku, uvedené sa bude môcť riešiť prostredníctvom "neformálnej" alebo "formálnej" reštrukturalizácie. Ak však reštrukturalizácia nebola úspešná (alebo ak sa neuskutočnila vôbec pre nezáujem strán o takéto riešenie), nie je žiaden dôvod, aby sa v konkurze "prednostne" zachovávala prevádzka podniku. Výnimkou bude prípad, ak predajom podniku ako celku dosiahne správca podstatne vyšší výnos ako by dosiahol iným spôsobom predaja. V tejto súvislosti by …

§ 89 §
Upravuje sa zákaz uzatvárania zmlúv so spriaznenými osobami. Prelomiť tento zákaz môže len kompetentný orgán.

§ 90 §
Upravujú sa archivačné povinnosti správcu. ide o ustanovenie prebraté z doterajšej úpravy.

§ 91 a 92 §
Speňažovanie Pri speňažovaní majetku podstaty je správca viazaný podrobnými pravidlami ohľadom jeho postupu pri speňažovaní (pozri ustanovenia o oprávneniach kompetentného orgánu). V zásade však platí, že správca musí vždy predať aktíva v záujme čo najväčšieho výťažku z ich predaja (bez ohľadu na konkrétnu formu predaja – či prostredníctvom dražby, verejnej obchodnej súťaže alebo priamym predajom). Zákon by takisto nemal uprednostňovať predaj podniku ako celku alebo iné predajné metódy (predaj "časti podniku" a podobne). Vždy bude totiž závisieť od daných okolností a od konkrétneho rozhodnutia správcu, ktoré však správca musí uskutočniť vždy v záujme maximalizovania výnosu pre veriteľov. Niektoré špecifické úkony správcu pri speňažovaní však podliehajú schváleniu veriteľským výborom alebo dotknutým oddeleným veriteľom (pozri nasledovný paragraf). Základné pravidlo pri speňažovaní majetku podstaty je, že správca ustanovený pri vyhlásení konkurzu v zásade nemôže tento majetok speňažovať (s výnimkou niektorých úkonov uvedených v zákone). Pokiaľ však ide o prevádzku podniku, tento správca je naopak povinný bez zbytočného odkladu vyhodnotiť dôvody pre prevádzku podniku, …

§ 93 §
Vecné práva k majetku pri jeho odplatnom prevode Upravuje sa vzťah predkupných práv v konkurze, pričom zákon ochraňuje len zákonné predkupné práva a predkupné práva zriadené ako vecné právo. Záložné práva oddelených veriteľov zanikajú speňažením zálohu s výnimkou prípadov uvedených v zákone. Keďže zavedením legislatívnej skratky pojmu prednostné zabezpečovacie právo (§ 69) je takýmto právom len právo veriteľa, ktorý si uplatňuje v konkurze svoju pohľadávku voči úpadcovi, pričom tým istým predmetom záložného práva môžu byť zabezpečené pohľadávky veriteľov, ktorých dlžníkom nie je úpadca, ale napr. záložca, ktorý nie je v konkurze, zákon rozlišuje záložné práva ktoré zanikajú a ktoré nezanikajú. Vzhľadom na to, že zákon poskytuje ochranu práv tretích osôb, ktorých správca vyzýva v 30 dňovej lehote na predloženie dôkazov na vylúčenie majetku zo súpisu a možnosťou v ďalšej 30 dňovej lehote obrátiť sa aj na súd, cieľom úpravy v odseku 3 je zvýšiť záujem osôb o kúpu majetku podliehajúceho konkurzu, a odstrániť pochybnosti ohľadne vlastníctva týchto vecí, čo sa …

§ 94 §
Uspokojenie oddelených veriteľov Upravuje sa postup uspokojenia oddelených veriteľov z výťažku speňaženia oddelenej podstaty po odpočítaní pohľadávok proti tejto podstate. Ak tento výťažok nepostačuje, uspokojí sa v zostávajúcej časti ako nezabezpečená pohľadávka. Časový okamih speňažovania majetku tvoriaceho oddelenú podstatu, príprava rozvrhu výťažku a možnosti uplatnenia námietok bližšie upravuje § 97 (Uspokojenie oddeleného veriteľa).

§ 95 §
Nezabezpečení veritelia Nezabezpečení veritelia sa uspokojujú z výťažku speňaženia všeobecnej podstaty po odpočítaní pohľadávok proti tejto podstate. Ak tento výťažok nepostačuje, uspokoja sa nezabezpečené pohľadávky pomerným spôsobom. Časový okamih speňažovania majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, príprava čiastkového rozvrhu výťažku a možnosti uplatnenia námietok bližšie upravuje § 98 (Čiastkový rozvrh pre nezabezpečených veriteľov).

§ 96 §
Všeobecné náležitosti rozvrhu Zákon stanovuje náležitosti rozvrhu výťažku zo speňaženia príslušných podstát.

§ 97 §
Uspokojenie oddeleného veriteľa Správca bude povinný vydať oddelenému veriteľovi výťažok z predaja daného majetku ihneď po jeho predaji. Z výťažku predaja sa však prednostne uhradia pohľadávky proti tejto oddelenej podstate. Každému oddelenému veriteľovi správca predkladá pri každom podstatnejšom speňažení oddelenej podstaty rozvrh. Oddelený veriteľ môže tento rozvrh schváliť a správca mu vyplatí sumu zodpovedajúcu výške jeho zabezpečenej pohľadávky, alebo si uplatní voči rozvrhu odôvodnené námietky, ktoré buď správca uzná alebo v opačnom prípade sa veriteľ môže obrátiť na súd. Pri pasivite veriteľa v súvislosti so schvaľovaním rozvrhu nahrádza jeho vôľu súd.

§ 98 §
Čiastkový rozvrh pre nezabezpečených veriteľov Z hľadiska efektívnosti a rýchlosti celého konania a ochrany záujmov veriteľov je nevyhnutné zachovať možnosť vydávania "čiastkových rozvrhov", ba čo viac, tieto podporovať tak ekonomicky (viazaním uvoľnenia odmeny správcu, resp. jej časti na rozvrh v prospech veriteľov), ako aj zákonne stanovením povinnosti distribuovať získané peňažné prostriedky bez zbytočného odkladu po tom, ako nastane situácia umožňujúca realizovať čiastkový rozvrh. Vzhľadom k tomu, že zoznam veriteľov by mal byť známy a konečný v relatívne skorej fáze konkurzu, takáto situácia nastane vždy, ak dôjde k speňaženiu významnejšej časti všeobecnej podstaty. Po čiastočnom speňažení správca podstaty vypracuje čiastkový rozvrh, zverejní ho a doručí členom veriteľského výboru. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy však čiastkový rozvrh nebude podliehať schváleniu súdom, ale veriteľským výborom. Iba ak bude veriteľský výbor nečinný, po uplynutí zákonných lehôt, predloží správca čiastkový rozvrh na schválenie súdu. V prípade vznesenia námietok veriteľského výboru bude mať správca podstaty možnosť vyhovieť námietkam a korigovať čiastkový rozvrh. V prípade nesúhlasu …

§ 99 §
Uspokojenie popretých a podmienených pohľadávok Zákon upravuje mechanizmus pri vydávaní výťažku veriteľom popretých a podmienených pohľadávok.

§ 100 §
Vylúčenie niektorých pohľadávok z uspokojenia Uvedené ustanovenie je v zásade zhodné s platnou právnou úpravou.

§ 101 §
Konečný rozvrh pre nezabezpečených veriteľov Konečný rozvrh sa vyhotovuje po úplnom speňažení majetku zapísaného do súpisu a ukončení všetkých sporov vyvolaných konkurzom. Na schvaľovanie konečného rozvrhu sa primerane použijú ustanovenia o schvaľovaní čiastkového rozvrhu pre nezabezpečených veriteľov.

§ 102 až 105 §
Zrušenie konkurzu V tomto ustanovení sa rozlišuje prípad, keď súd zruší konkurz aj bez podania návrhu a prípady zrušenia konkurzu na návrh oprávnených osôb. V súlade s doterajšou úpravou, zrušením konkurzu zanikajú účinky, vyhlásenia konkurzu. Jednotliví veritelia majú možnosť na základe zoznamu pohľadávok viesť po zrušení konkurzu voči úpadcovi exekúciu alebo nútený výkon rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak (zákon ustanovuje inak napr. v súvislosti s oddlžením úpadcu).

§ 106 §
Malý konkurz Účelom malých konkurzov je predovšetkým zrýchlenie a zefektívnenie konkurzného konania v situáciách, keď to dané okolnosti prípadu umožňujú (to znamená ide o tzv. malých úpadcov). Zákon vymedzuje kritériá, kedy daný konkurz spĺňa kritériá na to, aby bol považovaný za malý konkurz. O tom, že konkurz je malý, môže rozhodnúť súd priamo v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo kedykoľvek v priebehu konkurzného konania.

§ 107 §
Obsah malého konkurzu Predmetom tohto paragrafu je vymedzenie odchýlok, ktoré odlišujú malý konkurz od riadneho konkurzu. V prvom rade sa môžu upraviť jednotlivé lehoty stanovené týmto zákonom odlišne ako sú uvedené v zákone. V malom konkurze sa takisto predpokladá, že namiesto konštituovania veriteľského výboru bude záujmy veriteľov zastupovať len jedna nimi zvolená osoba. Podľa daných okolností môže súd v malom konkurze prijať aj iné opatrenia, ktoré sa mu budú javiť ako účelné v záujme čo najrýchlejšieho a najúspornejšieho vedenia konkurzného konania.

§ 108 §
Poverenie správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku Upravuje sa, kto je oprávnený poveriť správcu vypracovaním posudku a kto môže posudok vypracovať. Poveriť správcu môže aj veriteľ alebo skupina veriteľov, ale len za predpokladu, že sa tak dohodli s dlžníkom. § 109 Príprava posudku Upravuje sa postup pri príprave posudku ako aj zodpovednosť správcu za vypracovanie posudku. Vymedzujú sa tiež podmienky, za ktorých môže správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučiť.

§ 110 §
Náležitosti posudku Reštrukturalizačného posudok je výsledkom dôkladného posúdenia situácie dlžníka odborníkom s vyjadrením záveru, či dlžník spĺňa predpoklady na povolenie reštrukturalizácie. Hlavným cieľom povinnosti navrhovateľa zabezpečiť v súvislosti s jeho návrhom na reštrukturalizáciu vyhotovenie reštrukturalizačného plánu je predovšetkým odbremeniť súd od rozhodovania vo veciach ekonomickej povahy. Podľa novej právnej úpravy by úloha súdu mala byť podstatne uľahčená, nakoľko ekonomický aspekt rozhodnutia bude pre súd záväzne vyplývať z odborného posudku RS. Naopak, súd nemôže povoliť reštrukturalizáciu, ak návrh neobsahuje priaznivý odborný posudok o úspešnosti reštrukturalizácie.

§ 111 a 112 §
Ustanovenie všeobecným spôsobom vymedzuje osoby oprávnené podať návrh na povolenie reštrukturalizácie. Zákon upravuje aj základne náležitosti návrhu Podľa existujúcej úpravy vyrovnania je dlžník povinný v návrhu na vyrovnanie uviesť, aj aké vyrovnanie ponúka. Uvedené je v praxi len ťažko realizovateľné, lebo stanovuje vysoké nároky na dlžníka hneď na začiatku konania. Treba si totiž uvedomiť, že vypracovanie plánu ponúkaného riešenia je jednou z najťažších a technicky najnáročnejších úkonov v procese reštrukturalizácie. Navyše, nová právna úprava bude chápať koncepciu sanácie dlžníka v oveľa širšom zábere ako len samotné vyrovnanie (v reštrukturalizácii sa môže dohodnúť v podstate akékoľvek riešenie – ako napríklad odloženie splatnosti pohľadávok, odpustenie veriteľmi časti ich pohľadávok, "kapitalizácia" pohľadávok, čiastočná likvidácia aktív dlžníka, založenie novej spoločnosti, ktorá prevezme podnik dlžníka a ktorá bude postupne splácať reštrukturalizované pohľadávky). Keďže vypracovanie takýchto riešení je vo svojej podstate technicky veľmi náročné, pôjde o ďalší dôvod na to, aby sa spracovanie návrhu reštrukturalizačného plánu (ďalej len "RP" alebo "plán") odložilo až do fázy po …

§ 113 §
Začatie reštrukturalizačného konania Ak návrh spĺňa všetky náležitosti pri jeho podaní, súd do 15 dní vydá rozhodnutie o začatí reštrukturalizačného konania a vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Týmto okamihom začína konkurzné konania a vznikajú účinky reštrukturalizačného konania, ktoré trvajú až do zastavenia reštrukturalizačného konania, resp. skončenia reštrukturalizácie.

§ 114 §
Účinky začatia reštrukturalizačného konania V záujem dosiahnutia účelu reštrukturalizácie a ochrany práv veriteľov je správca, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok povinný dohliadať nad tým, ako dlžník disponuje so svojím majetkom v období po podaní návrhu a do povolenia reštrukturalizácie. Správca teda plní dve základné úlohy, ktorými sú jednak zistenie dlžníkovho majetku a jednak jeho zabezpečenie a zhodnotenie prostredníctvom schvaľovania úkonov dlžníka mimo bežnej obchodnej činnosti. Začatie reštrukturalizácie má ďalej účinky voči právam veriteľov. Uvedené je nevyhnutným predpokladom na zabezpečenie účelu reštrukturalizácie, ktorým je pri zachovaní maximálneho uspokojenia veriteľov aj zachovanie prevádzky podniku úpadcu alebo jeho časti, čo by bolo veľmi obtiažne, ak by jednotlivý veritelia mohli individuálne uplatňovať svoje práva alebo ukončiť obchodné zmluvy, ktoré môžu byť kritické pre chod podniku.

§ 115 §
Späťvzatie návrhu Ustanovenie sa týka dispozičného práva navrhovateľa vziať späť svoj návrh.

§ 116 §
Povolenie reštrukturalizácie Súd je povinný do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania alebo od predloženia posledného posudku reštrukturalizáciu buď povoliť, alebo zastaviť. V prípade ak uplynulo viac ako 60 dní odo dňa vypracovania posudku na základe , ktorého ide povoliť reštrukturalizáciu, súd je povinný vypočuť si správcu. V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, potvrdí ako reštrukturalizačného správcu osobu, ktorá vypracovala odborný posudok ohľadom uskutočniteľnosti reštrukturalizácie. Úpadca bude aj naďalej oprávnený prevádzkovať podnik (čo je nepochybne z pohľadu dlžníka jednou z najväčších výhod reštrukturalizácie v porovnaní s konkurzom), avšak obmedzenie na jeho strane pri prevádzkovaní podniku vyplývajúce už z účinkov návrhu zostávajú zachované. Súd môže tieto obmedzenia v uznesení o povolení reštrukturalizácie rozšíriť. Súd určí taktiež rozsah ďalších právnych úkonov, ktoré budú podliehať súhlasu správcu. Súd rozhoduje uznesením o zastavení reštrukturalizácie, proti ktorému je odvolanie prípustné. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia (či už z dôvodu márneho uplynutia lehoty na odvolanie alebo v dôsledku rozhodnutia odvolacieho …

§ 117 §
Návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu Súd zastaví konanie o povolenie reštrukturalizácie uznesením, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku, ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu.

§ 118 §
Povolením reštrukturalizácie začína reštrukturalizácia. Rovnako ako v konkurznom konaní, povolením reštrukturalizácie začína nová fáza reštrukturalizačného konania. Povolením reštrukturalizácie nie sú dotknuté účinky začatia reštrukturalizácie; zákon však dopĺňa tieto účinky tak, že exekučné konania, ktoré boli začatím reštrukturalizácie prerušené sa zastavujú.

§ 119 §
Účastníci reštrukturalizačného konania Upravuje sa okruh účastníkov reštrukturalizačného konania obdobne ako v konkurznom konaní. Na rozdiel od konkurzného konania však budú účastníkmi konania za zákonom stanovených podmienok aj spoločníci, akcionári alebo členovia dlžníka.

§ 120 §
Upravuje sa, ktoré pohľadávky je treba uplatniť prihláškou, a ktoré pohľadávky možno uplatňovať počas reštrukturalizácie bežným spôsobom priamo od dlžníka.

§ 121 až 125 §
Spôsob prihlasovania pohľadávok, je rovnaké ako v konkurze s drobnými odlišnosťami. Lehota na prihlasovanie pohľadávok je oproti konkurz o 15 dní kratšia. Rovnako náležitosti zoznamu pohľadávok sú rovnaké ako v konkurze. Takisto popieranie pohľadávok zodpovedá popieraniu pohľadávok v konkurze. Odlišné je však to, že žaloba na určenie pohľadávok sa podáva proti dlžníkovi a nie správcovi. Pri zodpovednosti veriteľa za prihlásenie pohľadávky je od konkurzu odlišné to, že nárok zo zodpovednosti za nesprávne prihlásenie pohľadávky uplatňuje dlžník s tým, že pokuta je jeho príjmom.

§ 126 §
Schôdza veriteľov Účelom schôdze veriteľov je voľba veriteľského výboru, ktorý má v reštrukturalizácii veľmi silné právomoci. Z toho dôvodu je žiadúce, aby sa výbor konštituoval čo najskôr po povolení reštrukturalizácie. Zásadne sa na schôdzi môže zúčastniť a hlasovať na nej len ten veriteľ, ktorého pohľadávke je zistená. Zvolať schôdzu môže za podmienok uvedených v zákone má správca , ktorý jej aj predsedá.

§ 127 a 128 §
Zákon upravuje postup pri voľbe členov veriteľského výboru. Veriteľský výbor má v reštrukturalizácii veľmi výrazné právomoci. Návrhy na jednotlivých členov predkladá správca, z tých veriteľov, ktorí sú oprávnení na schôdzi hlasovať a majú najväčší počet hlasov. V prípade, ak nebude veriteľský výbor riadne ustanovený alebo funkčný (napríklad v dôsledku pasivity veriteľov), správca podá návrh na vyhlásenie konkurzu. V prípade, že reštrukturalizáciu súd povolil na základe návrhu veriteľa, členom veriteľského výboru musí byť aj tento veriteľ. Paragraf upravuje aj otázky súvisiace zo zánikom členstva vo veriteľskom výbore.

§ 129 §
Správca je povinný v reštrukturalizácii vykonávať dohľad nad podnikaním dlžníka. Na zabezpečenie plnenia týchto úloh zákon priznáva správcovi rovnaké oprávnenia ako má správca podstaty voči úpadcovi pri zisťovaní a zabezpečovaní majetku podstát. Počas reštrukturalizácie je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, čo mimo iného zahŕňa aj povinnosť neustále vyhodnocovať reálnosť dosiahnutia účelu reštrukturalizácie a ako aj všetkých informácií, ktoré môžu byť v tomto smere relevantné. Ak teda správca zistí, že účel reštrukturalizácie nemožno splniť alebo napríklad že posudok bol vyhotovený na základe nesprávnych informácií, je povinný v zdujeme ochrany práv veriteľov podať návrh na zastavenie reštrukturalizácie a vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu.

§ 130 §
Právne úkony dlžníka V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré po povolení reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu. Rozsah právnych úkonov bude môcť veriteľský výbor rozšíriť svojim uznesením. Úpadca bude aj naďalej oprávnený prevádzkovať podnik (čo je nepochybne z pohľadu dlžníka jednou z najväčších výhod reštrukturalizácie v porovnaní s konkurzom), avšak obmedzenie na jeho strane pri prevádzkovaní podniku vyplývajúce už z účinkov návrhu zostávajú zachované.

§ 131 §
Dohľad súdu Súd je v reštrukturalizácii povinný dohliadať nad riadnym chodom reštrukturalizácie a rozhodovať ohľadom sporných záujmov dotknutých účastníkov. Ak súd zistí, že nie sú splnené predpoklady na pokračovanie v reštrukturalizácii je povinný reštrukturalizačné konanie zastaviť.

§ 132 §
Reštrukturalizačný plán Reštrukturalizačný plán (RP) je vyvrcholením a naplnením spoločného úsilia účastníkov reštrukturalizácie. Príprava a schvaľovanie RP je to, čo podstatne odlišuje reštrukturalizáciu od konkurzu. Je to dokument, ktorého cieľom je vyriešiť úpadok dlžníka inak ako nezvrátiteľnou likvidáciou vyplývajúcou z konkurzného konania. Je prejavom tzv. "rescue culture" ktorá sa vo väčšom alebo menšom rozsahu uplatňuje v moderných zákonoch upravujúcich úpadok.

§ 133 §
Upravuje sa kto je oprávnený plán vypracovať a následne ho predložiť príslušným orgánom na schválenie.

§ 134 §
Predkladateľ plánu je povinný vypracovať RP tak, aby zabezpečoval najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov do uplynutia zákonom stanovenej lehoty od povolenia reštrukturalizácie. Napriek tomu, že RP bude primárne vypracovaný dlžníkom, zákon zabezpečuje, aby bol tento pripravovaný v úzkej spolupráci s veriteľmi (angažovanie veriteľov je predovšetkým prostredníctvom veriteľského výboru). Rozsah angažovanosti veriteľov na príprave RP je určujúcim kritériom pre následné schválenie navrhovaného plánu.

§ 135 a 136 §
Pokiaľ ide o formu RP, tento bude obsahovať "opisnú časť" a "záväznú časť". Prvá bude opisovať danú situáciu, už uskutočnené kroky na jej riešenie, ako aj kroky, ktoré bude treba uskutočniť v záujme realizácie RP. Inými slovami, pôjde o "vysvetľujúci manuál", ktorý všeobecným spôsobom vysvetľuje stav, ktorý existuje a stav, ktorý sa má dosiahnuť. Druhá časť bude v právnom jazyku komplexne upravovať hmotnoprávne vzťahy medzi zúčastnenými osobami tak, ako budú účinné v prípade schválenia plánu. Pôjde o akúsi "superzmluvu", ktorá bude v prípade jej schválenia novým spôsobom regulovať vzťahy medzi úpadcom a jeho veriteľmi (prípadne ďalšími osobami). Okrem iného bude mať aj taký účinok, že za presne stanovených podmienok bude právne zaväzovať aj tých účastníkov, ktorý nehlasovali za jej prijatie. Okrem toho môže reštrukturalizačný plán obsahovať niektoré ďalšie náležitosti - napríklad dôsledky, ktoré nastanú v prípade porušenia plánu, špecifikáciu "úverového limitu", ustanovenia o dozornej správe a podobne.

§ 137 až 142 §
Na účely hlasovania o RP musia byť veritelia zaradení do jednotlivých skupín, pričom bude musieť minimálne existovať skupina zabezpečených veriteľov a skupina nezabezpečených veriteľov. Veritelia s rovnakými právami a súčasne s rovnakým ekonomickým záujmom môžu byť ďalej zoskupení do rovnakých skupín. To znamená, že namiesto jednej skupiny pozostávajúcej zo všetkých zabezpečených veriteľov (t.j. veriteľov s rovnakými právami) budú napríklad existovať dve skupiny. Jednou z nich by bola skupina zabezpečených veriteľov, ktorých zabezpečené pohľadávky vznikli na základe financovania dlžníka (napríklad banky), druhou skupinou by bola skupina zabezpečených veriteľov, ktorých zabezpečené pohľadávky vznikli z bežného obchodného styku dlžníka (napríklad prepravcovia tovaru majúci zákonné zádržné právo alebo záložní veritelia nefinančných pohľadávok). Rovnako skupina nezabezpečených veriteľov by sa mohla rozštiepiť podľa podobných kritérií napríklad na skupinu nezabezpečených veriteľov – banky a skupinu nezabezpečených veriteľov, ktorých pohľadávky nepresiahnu istý limit (tzv. malí veritelia). Kritéria pre určenie všetkých skupín musia byť presne stanovené v RP, pričom zákon predpokladá aj mechanizmus ochrany veriteľa namietajúceho zaradenie do nesprávnej …

§ 143 §
Lehota na predloženie plánu Upravuje sa lehota dokedy je predkladateľ plánu povinný predložiť návrh plánu na schválenie veriteľskému výboru.

§ 144 §
Schválenie plánu veriteľským výborom Po vypracovaní plánu predkladateľom musí predkladateľ zabezpečiť, aby bol plán odsúhlasený veriteľským výborom . Ak veriteľský výbor schváli plán, oznámenie o vypracovaní a odsúhlasení plánu sa zverejní. Spolu s oznámením sa zverejní aj spôsob akým sa každý záujemca bude môcť zoznámiť s obsahom RP. Súčasne so zverejnením RP zvolá správca schôdzu na prediskutovanie a hlasovanie o RP ("schvaľovacia schôdza"), pričom takáto schôdza sa musí uskutočniť do zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia RP. V prípade, že úpadca nepredloží v zákonom stanovenej lehote návrh RP, veriteľský výbor požiada súd o vyhlásenie konkurzu. Ak veriteľský výbor neschváli návrh RP alebo ak RP zamietne, súd na návrh zastaví reštrukturalizáciu a taktiež vyhlási konkurz.

§ 145 §
Zmena plánu na návrh účastníka plánu Zákon taktiež povoľuje zmenu plánu na návrh účastníka plánu, ktoré sa týkajú buď opravy nezrozumiteľných alebo nesprávnych pojmov, chyby v písaní a počítaní, bez zmeny obsahu navrhovaného plánu alebo napríklad zmien v zaradení jednotlivých pohľadávok do príslušnej skupiny.

§ 146 a 147 §
Schvaľovacia schôdza Správca zvolá schôdzu tak, aby sa uskutočnila do zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia RP. Schvaľovacia schôdza je rozdelená na dve časti. Najprv predsedajúci otvorí rozpravu v ktorej predkľadateľ plánu odpovie na všetky žiadosti, ktoré boli zapísané do zoznamu žiadostí a bezprostredne po nej bude nasledovať hlasovanie. Okrem hlasovania priamo na schvalovacej schôdzi bude existovať aj možnosť písomného hlasovania. Takisto nie je vylúčená kombinácia obidvoch spôsobov (čo bude reálne napríklad v prípadoch konkurzov s tisíckami veriteľov).

§ 148 §
Väčšina potrebná na prijatie plánu Každá skupina (pozri § "Skupiny") hlasuje o schválení RP samostatne. S výnimkou podľa nasledujúceho paragrafu so schválením RP musia potom súhlasiť všetky skupiny. Zákon rozlišuje podľa toho či ide o skupinu zabezpečených veriteľov alebo nezabezpečených veriteľov čo sa považuje za súhlas skupiny.

§ 149 a 150 §
Listina prítomných a zápisnica zo schvaľovacej schôdze Zákon detailne špecifikuje náležitosti dokumentov ktoré je potrebné vyhotoviť v súvislosti s každou schvaľovacou schôdzou.

§ 151 až 153 §
Potvrdenie plánu súdom Plán podáva predkladateľ na súde, ktorý povolil reštrukturalizáciu v zákonom stanovenej lehote od skončenia schvaľovacej schôdze. Rozhodnutie o potvrdení predloženého plánu súdom prijatého na schvaľovacej schôdzi obsahuje zároveň rozhodnutie o skončení reštrukturalizácie. Proti týmto uzneseniam nie je prípustný opravný prostriedok. Ochrana veriteľov však bude zabezpečená napríklad prostredníctvom možnosti podania žaloby v dôsledku porušenia princípu "rovnakého zaobchádzania alebo žaloby v dôsledku zaradenia do nesprávnej skupiny Okamihom zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu nastávajú účinky zamýšľané v "záväznej časti" schváleného RP (k tomu pozri paragraf "účinky súdom potvrdeného plánu"). Týmto okamihom takisto zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konaniae (to znamená obmedzenia na strane dlžníka a jeho veriteľov). Ak však na základe RP bude ustanovený dozorujúci správca, budú naďalej existovať obmedzenia vyplývajúce z oprávnení takéhoto dozorujúceho správcu Zákon upravuje aj osobitné ustanovenia zabraňujúce obštrukčným konaniam, podľa ktorých sa súhlas nesúhlasiacej skupiny nahradí rozhodnutím súdu, ak sú splnené isté podmienky. Podmienky sú nastavené tak, že pri ich splnení sa predpokladá, že postavenie účastníkov …

§ 154 §
Zamietnutie plánu Súd by mal hodnotiť RP len z formálneho hľadiska, nie z hľadiska jeho ekonomickej uskutočniteľnosti. Zákon vymedzuje dôvody na základe ktorých by mal súd zamietnuť potvrdenie RP. Jedným z nich je napríklad kolúzne konanie medzi zúčastnenými stranami pri príprave RP. Ochrana veriteľov však bude zabezpečená prostredníctvom možnosti podania žaloby v dôsledku porušenia princípu "rovnakého zaobchádzania" alebo žaloby v dôsledku zaradenia do nesprávnej skupiny. Po právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí potvrdenia RP vydá súd rozhodnutie o zastavení reštrukturalizácie a o vyhlásení konkurzu.

§ 155 §
Účinky súdom potvrdeného plánu Z hľadiska hmotného práva je hlavným účinkom potvrdeného reštrukturalizačného plánu to, že nadobudnutím účinnosti RP sa jeho ustanovenia stanú záväznými pre všetkých účastníkom plánu. Ako už bolo uvedené vyššie, RP je koncepčne konštruovaný ako „superzmluva“, ktorá obsahuje právne úkony každej dotknutej strany nevyhnutné na dosiahnutie účelu RP, pričom takéto právne úkony sa budú považovať za urobené vo forme, ktorú pre ne právne predpisy inak vyžadujú. To znamená, že ak napríklad právne predpisy vyžadujú na účinné uzatvorenie zakladateľskej zmluvy akciovej spoločnosti právny úkon vo forme notárskej zápisnice, na osobu viazanú RP sa bude na základe potvrdeného RP pozerať, ako keby takýto právny úkon v danej forme vykonala, a to bez ohľadu na to, že zákon inak vyžaduje osobitnú formu alebo postup pri takomto právnom úkone.

§ 156 §
Skončenie reštrukturalizácie Zákon viaže zánik hmotnoprávnych účinkov na zverejnenie uznesenia o skončení reštrukturalizácie v príslušnom registri.

§ 157 §
Ochrana s plánom nesúhlasiacich účastníkov plánu Zákon obsahuje ustanovenia ohľadom ochrany práv tých účastníkov plánu, ktorí tvrdia, že schválený RP porušil princíp "rovnakého zaobchádzania" s právami veriteľov a akcionárov zaradených do rovnakej skupiny. V takomto prípade sa môže dotknutý účastník plánu domáhať na súde určenia, že ustanovenia „záväznej časti“ RP sú voči nemu neúčinné. Uvedené však bude platiť len pre veriteľov alebo akcionárov, ktorí do zápisnice z RP Schôdze namietali porušenie tohoto princípu. Zákon obsahuje prepadnú lehotu pre podanie takejto žaloby na súde. Do okamihu rozhodnutia súdu, ktorý rozhodne o žalobe veriteľa alebo akcionára bude potvrdený RP rovnako záväzný aj pre takéhoto dotknutého účastníka plánu . V prípade rozhodnutia súdu o porušení princípu "rovnakého zaobchádzania" RP prestane byť vo vzťahu k nim účinný. To znamená, že veriteľ sa môže napríklad domáhať sa výkonu svojho práva, prípadne podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak sú splnené ďalšie podmienky. Účinky RP voči ostatným veriteľom však zostanú zachované. Okrem vyššieuvedenej ochrany zákon ďalej obsahuje …

§ 158 §
Plnenie na popretú pohľadávku Podľa platnej právnej úpravy vyrovnania je dlžník povinný zložiť do súdnej úschovy peňažnú čiastku, ktorá na základe prijatého vyrovnania pripadá na popretú pohľadávku, a to do 15 dní po schválení vyrovnania veriteľmi. V praxi môže byť zabezpečenie tejto povinnosti obtiažne. Preto nový zákon riešiť túto problematiku iným spôsobom. Dlžník už nebude povinný skladať príslušnú sumu do súdnej úschovy v zákonom ustanovenej lehote. Naopak, poskytnutie plnenia veriteľovi na základe RP bude závisieť od toho, či sa v "incidenčnom konaní" preukáže, že pohľadávka veriteľa (alebo jej časť) bola popretá správcom oprávnene alebo neoprávnene. Po skončení reštrukturalizácie sa na dlžníka hľadí ako na každého iného "fungujúceho" podnikateľa, ale v rozsahu práv a povinností z RP (a eventuálne s obmedzeniami vyplývajúcimi z dozorujúcej správy, ak bola zavedená v RP). Uvedené sa náležite aplikuje aj na vzťah dlžníka k jeho veriteľom, takže po skončení reštrukturalizácie už nebude voči nim chránený v rozsahu a spôsobom, aký mu počas doby reštrukturalizácie poskytoval zákon. …

§ 159 až 161 §
S prípadným omeškaním dlžníka ohľadom plnenia RP alebo vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby bude súvisieť otázka tzv. "reštitúcie" pôvodného nároku veriteľa. Uvedené by malo fungovať tak, že v prípade omeškania na strane dlžníka s plnením jeho záväzku podľa RP zákon upravuje lehotu na plnenie v ktorej bude dlžník a preberajúca spoločnosť povinný spoločne a nerozdielne splniť pohľadávku. Ide o pôvodnú lehotu splatnosti pohľadávky najskôr však do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o neúčinnosti plánu. Ak dlžník ani následne nesplní, stratí vo vzťahu ku takémuto veriteľovi výhody poskytnuté voči veriteľovi na základe RP. Uvedené bude relevantné, ak sa napríklad v RP dohodlo odloženie splatnosti a čiastočné odpustenie pohľadávok zo strany veriteľa dlžníkovi. V takom prípade sa pri omeškaní "reštituuje" veriteľovi pohľadávka vo svojej pôvodnej výške. Takýto princíp však nebude platiť absolútne. Výnimka sa bude týkať situácie, ak súčasťou RP nebude v porovnaní s predchádzajúcim príkladom len jednoduchá reštrukturalizácia existujúcich pohľadávok, ale aj vznik, zmena alebo zánik práv …

§ 162 až 165 §
Súčasťou RP môže byť ustanovenie tzv. dozorného správcu. Úlohou takéhoto správcu bude monitorovať správanie dlžníka a plnenie RP v dobe po skončení reštrukturalizácie vo vzťahu ku špecifikovaným záväzkom z RP. Ak tak bude uvedené v RP, dozorný správca môže byť navyše oprávnený udeľovať súhlas s niektorými v RP špecifikovanými úkonmi dlžníka. Jednotlivé obmedzenia budú zverejnené. V rámci monitoringu je správca povinný v pravidelných intervaloch informovať veriteľov (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru) o úspešnosti/neúspešnosti plnenia schváleného plánu. V prípade, ak zistí porušenie plnenia RP alebo skutočnosti nasvedčujúce tomu, že uskutočnenie RP nie je reálne, bude povinný oznámiť danú skutočnosť veriteľom (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru) a súdu. Dozornú správu bude vykonávať dozorný správca, tak ako to bolo určené v záväznej časti plánu, ktorý je zapísaný do záznamu správcov a s výkonom tejto funkcie súhlasí,. Funkcia dozorujúceho správcu (a tým aj účinky na právne úkony dlžníka s tým spojené) bude ukončená po splnení plánu alebo (ii) vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka alebo osobou, ktorá …

§ 166 §
Upravuje sa možnosť oddlženia dlžníka, ktorý je fyzickou osobou. Právo na oddlženie ma každý dlžník, pri ktorom konkurzné konanie skončilo konečným rozvrhom.

§ 167 §
Upravujú sa náležitosti návrhu a ako aj rozhodovanie súdu o tomto návrhu.

§ 168 §
Upravuje sa skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný odvádzať správcovi časť svojho príjmu na uspokojenie svojich pohľadávok.

§ 169 §
Upravuje sa zásada, že pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

§ 170 §
Upravuje sa pôsobnosť správcu schvaľovať právne úkony správcu.

§ 171 §
Upravuje sa účinky úspešného skončenia skúšobného obdobia a rozhodovanie súdu o oddlžení dlžníka.

§ 172 §
Odkazuje sa na Nariadenie Rady ES č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní.

§ 173 až 175 §
Upravuje sa uznávanie cudzích úpadkových konaní. Upravuje sa tiež právomoc slovenského súdu, ktorá je daná vždy, ak má dlžník na území SR majetok.

§ 176 až 195 §
Osobitne sa upravuje, kto je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na finančnú inštitúciu. Finančné inštitúcie sa tiež vyňaté z možnosti ich reštrukturalizácie podľa tohto zákona. Úlohu reštrukturalizácie pri týchto osobách plní nútená správa. Osobitne sa tiež upravuje cezhraničný úpadok týchto inštitúcii podľa jednotlivých smerníc EU. § 180 zavádza do slovenského právneho poriadku pojem záverečného vyrovnania ziskov a strát (close-out netting) a pojem zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát (close-out netting agreement). Tento koncept, používaný v obchodných vzťahoch (predovšetkým, v derivátových obchodoch), ktorých jednou zo zmluvných strán sú domáce alebo zahraničné banky alebo iné regulované subjekty, v prípade ukončenia alebo zrušenia určitého typu obchodov v dôsledku výskytu určitej, vopred dohodnutej, okolnosti (napríklad podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jednu zo zmluvných strán zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát), zahŕňa odhad (vychádzajúci napr. z kotácií získaných od iných účastníkov príslušného trhu) hodnoty obchodu, nahrádzajúceho ukončený alebo zrušený obchod a pripočítanie alebo odpočítanie (teda vyrovnanie) výsledných trhových hodnôt. Tento koncept …

§ 196 až 203 §
Upravuje sa podporné použitie Občianskeho súdneho poriadku v konaniach upravených týmto zákonom. Zároveň sa upravujú odlišnosti vo vzťahu k OSP.

§ 205 §
Splnomocňuje sa MS SR na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov.

§ 206 §
Upravujú sa prechodné ustanovenia v zákone. Konania začaté podľa doterajších predpisov sa dokončia podľa doterajších predpisov.

čl. II až IV
Ide o úpravu vyvolanú potrebou upraviť cezhraničnú reštrukturalizáciu finančných inštitúcii.

čl. V
Navrhuje sa účinnosť zákona. Bratislava, 19.augusta 2004 Mikuláš Dzurinda, v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Daniel Lipšic, v.r. podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky

čl. II

čl. II bod 1 (§ 246c ods. 2) §
Doplnenie Občianskeho súdneho poriadku je potrebné z dôvodu zabezpečenia transpozície čl. 10 ods. 2 procedurálnej smernice.

čl. II bod 2 (§ 250a) §
Navrhuje sa aktualizácia Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na znenie zákona o azyle.

čl. XII
(Zákon č. 7/2005 Z. z. konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 353/2005 Z. z., zákona č. 520/2005 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z. a zákona č. 270/2008 Z. z.)

čl. XII bod 1 a 2 §
Predmetné zmeny sa navrhujú vzhľadom na prechod na menu euro v Slovenskej republike.

čl. XII bod 3 a 4 §
Prepočet hornej hranice pokuty vyjadrenej v platnom znení zákona v slovenskej mene na menu euro sa navrhuje vykonať neutrálne podľa generálneho zákona vzhľadom na to, že uložená pokuta môže byť aj príjmom všeobecnej podstaty.

čl. XII bod 5 a 6 §
Predmetné zmeny sa navrhujú vzhľadom na prechod na menu euro v Slovenskej republike.

čl. XII bod 7 a 8 §
Pri prvej podmienke pre uznanie konkurzu za malý, ktorou je výška majetku, sa suma zaokrúhľuje na celé tisícky eur smerom nadol. Pri podmienke výšky obratu sa suma zaokrúhľuje na celé tisícky eur smerom nahor a zvyšuje sa o tisíc euro. V záujme právnej istoty je vhodné, aby išlo o ľahko zapamätateľné sumy. Oproti doterajšej úprave sa týmto rozširuje okruh prípadov, kedy bude možné uznať konkurz za malý s účelom zjednodušenia a zrýchlenia konkurzného konania (praktické rozdiely, ktoré pri uvedených prepočtoch nastanú bude možné počítať v tisícoch slovenských korún, čo vzhľadom na hraničné sumy, o ktoré sa v danom prípade jedná (5 000 000 Sk a 10 000 000 Sk) je možné posúdiť ako akceptovateľnú odchýlku).

čl. XII bod 9 až 11 §
Predmetné zmeny sa navrhujú vzhľadom na prechod na menu euro v Slovenskej republike.

čl. IX
Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. IX bod 1 a 2 (§ 46 ods. 1, 2 a 3) §
Cieľom navrhnutých úprav § 46 ods. 1 (ktorý pôvodne tvoril jediný odsek v § 46) a doplnenia § 46 o nový odsek 2 je zmiernenie a preklenutie negatívnych dôsledkov terajšej právnej úpravy konkurzného konania (v zákone č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorá (na rozdiel od niektorých výnimiek v predchádzajúcej právnej úprave podľa zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) nedomyslene a neopodstatnene zakotvuje splatnosť všetkých pohľadávok všetkých úpadcov už od vyhlásenia konkurzu (vrátane všetkých pohľadávok finančných inštitúcií a tiež vrátane osobitných pohľadávok spojených so záväzkom podriadenosti, tzv. podriadených pohľadávok). Napríklad pri pohľadávkach úpadcu spojených so záväzkom podriadenosti pohľadávky (podriadených pohľadávkach) ide o neopodstatnenú anomáliu v porovnaní s inými krajinami, keďže tieto podriadené pohľadávky plnia funkciu vlastných zdrojov financovania (teda majú porovnateľnú funkciu ako vklady do základného imania). Zákon o bankách (zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) a nadväzné opatrenie NBS č. 4/2007 vyhlásené pod č. 121/2007 Z. z. (viď § 5 a § …

čl. IX bod 3, 4 a 5 (§ 88 ods. 1 a § 92 ods. 3 a 6) §
Úpravou § 88 ods. 1 sa precizujú ustanovenia o prevádzkovaní úpadcovho podniku po vyhlásení konkurzu (vrátane podniku finančnej inštitúcie v úpadku) tak, že konkurzný správca môže po vyhlásení konkurzu pokračovať v prevádzkovaní úpadcovho podniku, ak možno odôvodnene predpokladať, že podstatne vyšší efekt z konkurzu (výťažok zo speňaženia majetku patriaceho k podniku) sa získa právnymi úkonmi počas prevádzkovania úpadcovho podniku, ako keby sa postupovalo inými spôsobmi. Úpravami § 92 ods. 3 a 6 sa precizujú ustanovenia o spôsobe speňažovania majetku patriaceho k úpadcovmu podniku (vrátane podniku finančnej inštitúcie v úpadku) tak, že podnik, časť podniku alebo podstatnú časť majetku patriaceho k podniku úpadcu, na ktorého prevádzkovanie sa vyžaduje povolenie alebo licencia podľa osobitného predpisu (vrátane finančnej inštitúcie), môže správca previesť alebo prenajať na účely ďalšieho prevádzkovania len na subjekt, ktorý má príslušné povolenie alebo licenciu. Navrhnutými úpravami ustanovení § 88 ods. 1 a § 92 ods. 3 a 6 sa vytvárajú predpoklady na efektívnejší postup ako podľa doterajšej úpravy pre prípad, …

čl. IX bod 6 a 7 (§ 195) §
Zavádza sa označenie oddielu, ktorý je úpravou pre spoločné ustanovenia pre konkurz slovenských finančných inštitúcií. Doplnením § 195 o nový odsek 1 sa vytvárajú predpoklady na to, aby do kľúčových krokov pri prípadných konkurzoch na slovenské finančné inštitúcie bol zainteresovaný aj orgán dohľadu nad príslušnou finančnou inštitúciou. Doplnením § 195 o nový odsek 2 sa spresňujú osobitné postupy pre konkurz na slovenské finančné inštitúcie postupoch pri konkurze na slovenské finančné inštitúcie a vytvárajú sa predpoklady na efektívnejší postup ako podľa doterajšej úpravy pre prípad, keby došlo ku konkurzu na majetok podniku finančnej inštitúcie tak, aby zdravé časti (zdravé časti podniku alebo zdravé súbory majetku) finančnej inštitúcie v úpadku mohli získať iné finančné inštitúcie rovnakého druhu (napríklad banky), čo je v konečnom dôsledku v záujme zachovania stability finančného systému a rovnako v záujme eventuálne dotknutých klientov finančných inštitúcií. Legislatívno-technické doplnenie označenia a nadpisu tretieho oddielu nad § 195 prispieva k sprehľadneniu ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii (zákona č. 7/2005 Z. …

čl. XV
Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na navrhovaný zákon o platobných službách.

čl. XV bod 4 a 5
Aktualizuje sa poznámka pod čiarou v súvislosti s návrhom zákona o platobných službách.

čl. V (zákon č. 7/2005 Z. z.)

čl. V bod 1 §
Majetok vylúčený zo súpisu podstát podľa § 81 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je postihovaný prepadnutím, resp. zhabaním podľa § 59 ods. 1 a § 83 ods. 4 Trestného zákona. Nakoľko účinky zhabania (prepadnutia) nastávajú až po zrušení konkurzu (k tomu pozri dikciu „ktorý patrí ... po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie“ v Trestnom zákone) a k vylúčeniu majetku zo súpisu podstát dochádza počas konkurzu, je potrebné vyriešiť otázku nakladania s týmto majetkom od momentu jeho vylúčenia zo súpisu podstát až do momentu zrušenia konkurzu, kedy nastanú účinky zhabania (prepadnutia) majetku. Podľa platnej právnej úpravy platí, že vylúčením majetku zo súpisu podstát tento majetok prestáva podliehať konkurzu, čím sa negujú účinky vyplývajúce z § 44 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii – právo nakladať s majetkom vylúčeným zo súpisu podstát prechádza späť na úpadcu. Táto právna konštrukcia však v súvislosti s konkurzom vyhláseným podľa navrhovaného znenia § 107a nie je žiaduca, keďže vytvára možnosť pre úpadcu …

čl. V bod 2 §
V ustanovení sa upravuje previazanosť trestu prepadnutia majetku alebo ochranného opatrenia zhabania majetku v nadväznosti na konkurzné konanie. V takomto prípade súd rozhodne o vyhlásení konkurzu ex offo bez ďalšieho a to uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. V takto začatom konaní sa správca nevyberá náhodným výberom, ani o osobe správcu nerozhodujú veritelia, ale právo vybrať osobu správcu zákon dáva orgánu štátnej správy príslušnému podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona č. 325/2007 Z. z. spravovať majetok, ktorý prejde do vlastníctva štátu (ďalej len „dočasný správca“). V takomto konaní ďalej právo popierať prihlásené pohľadávky má len správca a dočasný správca (veritelia takéto právo nemajú). Pokiaľ ide o príslušný orgán, jeho pôsobnosť nevykonávajú veritelia, ale dočasný správca alebo ním určená osoba, t.j. takéto konanie sa bude vždy viesť pod dohľadom a ingerenciou štátu. Na druhej strane veritelia majú právo byť uspokojení pred štátom, t.j. nárok štátu z prepadnutia majetku, zhabania …

čl. IV
Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na transpozíciu novely smernice SFD.

čl. IV bod 1 až 5 §
Podľa súčasného znenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je sporné, či zabezpečený veriteľ má právo hlasovať na schvaľovacej schôdzi o prijatí alebo neprijatí reštrukturalizačného plánu, pokiaľ jeho pohľadávka je popretá čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia, napriek tomu, že je nesporná čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Navrhované znenie odstraňuje uvedenú pochybnosť, pričom umožní hlasovať zabezpečenému veriteľovi aj v prípade, že jeho zabezpečená pohľadávka je popretá, čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia, pokiaľ je zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, t.j. čo do základu pohľadávky. V tejto súvislosti sa navrhuje, aby zabezpečený veriteľ v prípade, že jeho zabezpečovacie právo, resp. poradie zabezpečovacieho práva je popreté čiastočne, mal v rámci skupiny pre zabezpečovacie práva hlasy v rozsahu v akom jeho zabezpečenie nie je popreté. Uvedené riešenie obmedzí priestor prípadom, aby bol prijatý plán, ktorý poškodzuje práva a oprávnené záujmy zabezpečeného veriteľa …

čl. IV bod 6 až 8 §
Navrhovanou úpravou dochádza k prebratiu čl. 1 ods. 10 smernice 2009/44/ES.

čl. IV bod 9 a 10 §
Legislatívno-technická zmena vzhľadom k tomu, že právo Európskych spoločenstiev sa na základe Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, recipovalo do práva Európskej únie.

čl. IV bod 11
Úpravou sa dopĺňa transpozičná príloha o smernicu 2009/44/ES.

čl. I (Zákon č. 7/2005 Z. z.)

čl. I bod 1 §
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie obce a vyššieho územného celku ako samostatné právnické osoby sú subjekty plne alebo väčšinovo napojené na rozpočet zriaďovateľa (rozpočtové organizácie hospodária len s prostriedkami obce a vyššieho územného celku a ich rozpočet je súčasťou rozpočtu obce a vyššieho územného celku; príspevkové organizácie hospodária s príspevkom poskytnutým z rozpočtu zriaďovateľa, ktorý musí pokrývať viac ako 50% ich výrobných nákladov), pričom nie sú subjektmi vlastníckych práv - nemajú vlastný majetok a spravujú len majetok vo vlastníctve obce a vyššieho územného celku. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto typy organizácií zabezpečujú plnenie samosprávnych resp. verejnoprospešných funkcií samospráv (rovnako ako štátne rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie zabezpečujú plnenie základných verejných funkcií štátu alebo verejnoprospešné činnosti, teda sú v obdobnom postavení) sa rozširuje okruh subjektov, u ktorých sa vylučuje použitie zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

čl. I bod 2 §
Ide o spresnenie. Doterajšie znenie nebolo správne nakoľko návrh na povolenie reštrukturalizácie môže dlžník alebo veriteľ podať aj v prípade hroziaceho úpadku, tj. v čase keď dlžník ešte nie je v úpadku.

čl. I bod 3 §
Ide o spresnenie v tom smere, že pre platobnú neschopnosť sa vyžaduje neschopnosť dlžníka plniť 30 dní po lehote splatnosti peňažný záväzok viac ako jedného veriteľa, tj. dvoch veriteľov prípadne viac veriteľov.

čl. I bod 4 §
Spresňuje sa definícia predĺženia spôsobom obvyklým v zahraničných právnych úpravách napr. v nemeckej právnej úprave, resp. v českej právnej úprave. Predĺženie sa navrhuje definovať ako stav, keď suma všetkých záväzkov dlžníka presiahne hodnotu jeho majetku. Pri stanovení sumy záväzkov a hodnoty majetku sa navrhuje vychádzať z účtovníctva, pričom sa bude prihliadať aj na prípadnú ďalšiu správu majetku, prípadne na ďalšie prevádzkovanie podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku resp. prevádzkovaní podniku pokračovať. Znamená to, že pri stanovení predĺženia sa nebude vychádzať len zo samotnej hodnoty aktuálneho majetku dlžníka, avšak v prípade, že dlžník je objektívne schopný pokračovať v prevádzkovaní svojho podniku, tj. možno odôvodnene predpokladať, že dlžník bude schopný v budúcnosti dosahovať kladné hospodárske výsledky, pri stanovení predĺženia sa prihliadne aj na budúce hospodárske výsledky dosiahnuté v súvislosti s budúcou prevádzkou podniku. V záujme umožniť podnikateľom aby sa financovali aj z finančných prostriedkov akcionára prípadne spriaznených osôb iným spôsobom ako len …

čl. I bod 5 §
Ustanovenie sa dopĺňa tak, aby za spriaznenú osobu fyzickej osoby bola považovaná aj právnická osoba, v ktorej má blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť. Podľa teraz platnej právnej úpravy pod spriaznenú osobu fyzickej osoby nepatrí napr. právnická osoba s účasťou manžela (manželky) dlžníka.

čl. I bod 6 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Spresňuje sa, že návrh na vyhlásenie konkurzu likvidátor podáva v mene dlžníka nie vo svojom vlastnom mene.

čl. I bod 7 §
Ide o úpravu v nadväznosti na upravenú úpravu predĺženia ako aj otvorenie veriteľských návrhov. Pôvodná právna úprava ukladala povinnosť dlžníkovi podať návrh na vyhlásenie konkurzu, tak z dôvodu predĺženia, ako aj z dôvodu platobnej neschopnosti. Navrhovaná právna úprava pre prípad platobnej neschopnosti dlžníka ponecháva moment iniciovania konkurzného konania z dôvodu platobnej neschopnosti iba výlučne na rozhodnutí zúčastnených strán, tj. buď dlžníka alebo veriteľa, pričom dlžníka z dôvodu platobnej neschopnosti prechodného charakteru nenúti iniciovať konkurzné konanie, pokiaľ veritelia takýto stav akceptujú, tj. sami sa nerozhodnú iniciovať konkurzné konanie.

čl. I bod 8 §
Novým spôsobom sa definuje oprávnenie veriteľa iniciovať konkurzné konanie. Navrhuje sa aby veriteľ bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch nesporných peňažných záväzkov aspoň dvoch svojich veriteľov a bol aspoň jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Ako vyplýva z uvedeného, oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu môže veriteľovi založiť iba nesporný peňažný záväzok.

čl. I bod 9 §
Upravuje sa zodpovednosť štatutárov za porušenie povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Zodpovednosť sa navrhuje objektivizovať výškou dlžníkovho zapísaného základného imania, tj. v prípade, že dlžník sa stane predĺženým a štatutár nepodá včas návrh na vyhlásenie konkurzu, bude povinný doplatiť do konkurznej podstaty sumu rovnajúcu sa zapísanému základnému imaniu dlžníka. Uvedený model zodpovednosti štatutárov sleduje princíp zachovania základného kapitálu, kde už predpisy obchodného práva ako aj príslušné smernice EU sú budované na princípe aby štatutári robili všetky opatrenia tak, aby došlo k zachovaniu základného kapitálu, ktorý je evidovaný v príslušných registroch, spravidla v obchodnom registri. V prípade, že zachovanie základného kapitálu nie je objektívne možné, tj. dlžník sa stane predĺžený, zákon automaticky nezakladá zodpovednosť štatutára, avšak len vyžaduje aby v ustanovenej lehote urobil príslušné opatrenia, tj. buď sa pokúsil o neformálnu reštrukturalizáciu alebo o formálnu reštrukturalizáciu alebo aby podal návrh na vyhlásenie konkurzu. V prípade, že štatutár tieto opatrenia včas urobí, zodpovednosť mu nevznikne. Pôvodná konštrukcia zodpovednosti napriek tomu, …

čl. I bod 10 §
Zjednodušujú sa formálne náležitosti pri návrhoch podávaných orgánmi verejnej moci. V týchto prípadoch sa navrhuje aby sa nevyžadovalo úradné osvedčenie podpisu navrhovateľa. Spresňuje sa, že každý navrhovateľ je povinný podať návrh v dvoch rovnopisoch, bez ohľadu, či ide o dlžníka, veriteľa, likvidátora, prípadne inú oprávnenú osobu.

čl. I bod 11 (§ 12 ods. 2) §
Upravujú sa náležitosti veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť dlžníka a uvádza sa explicitný výpočet, akým spôsobom môže veriteľ svoju pohľadávku v návrhu doložiť.

čl. I bod 12 (§13 ods. 1) §
Ide o legislatívno-technické spresnenie.

čl. I bod 13 (§ 13 ods. 2) §
Ide o legislatívno-technické spresnenie.

čl. I bod 14 a 15 (§ 14 ods. 1 a 2) §
Upravuje sa vyzývacia povinnosť pre súd v prípade, že návrh nespĺňa všetky podstatné náležitosti. Podľa doterajšej úpravy súd navrhovateľa nevyzýval na odstránenie nedostatkov, ale návrh rovno odmietol. Podľa novej právnej úpravy súd obdobne ako podľa OSP bude navrhovateľa vyzývať na odstránenie nedostatkov. Vyzvať navrhovateľa na odstránenie nedostatkov má praktický význam, pričom samotný priebeh procesu to spravidla skôr urýchli ako skomplikuje.

čl. I bod 16 §
Ide o procesno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou predpisov obchodného práva.

čl. I bod 17 (§ 14 ods. 6) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 18 §
V súvislosti s otvorením veriteľských návrhov sa navrhuje poskytnúť dlžníkovi väčší časový priestor aby sa pokúsil riešiť svoj úpadok reštrukturalizáciou a to už v čase keď prebieha samotné konkurzné konanie, avšak ešte nedošlo k vyhláseniu konkurzu. V tomto smere sa navrhuje aby sa lehota počas ktorej sa preruší konkurzné konanie z dôvodu, že dlžníkom poverený správca pripravuje reštrukturalizačný posudok predĺžila z 30 dní na 60 dní.

čl. I bod 19 (§ 19) §
V nadväznosti na spriechodnenie veriteľských návrhov sa novým spôsobom upravuje proces vyhlásenia konkurzu na základe veriteľského návrhu nasledovným spôsobom: V písmene a, bod.1 sa upravuje okrem iného obsah výzvy, ktorú bude súd doručovať dlžníkovi do vlastných rúk, hneď v úvode konkurzného konania. Obsahom výzvy, je vyžiadanie si všetkých relevantných informácií, ktoré sú nevyhnutné na posúdenie platobnej neschopnosti alebo platobnej schopnosti dlžníka, tj. súd vyzve dlžníka aby mu ku dňu začatia konkurzného konania predložil na jednej strane zoznam všetkých jeho splatných záväzkov 30 dní po lehote splatnosti a na druhej strane, prehľad finančného majetku dlžníka, tj. stav bankových účtov, pokladne a kvázy peňazí na ceste, tj. prehľad pohľadávok pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania. V písmene a, bod. 2 sa upravuje, že súd hneď v úvode konkurzného kania je povinný určiť termín pojednávania, ako aj okruh účastníkov, ktorých musí predvolať a to dlžníka; prípadných veriteľov o termíne pojednávania súd …

čl. I bod 20 až 24 (§ 21 ods. 3) §
V súvislosti s otvorením veriteľských návrhov ako aj novým spôsobom úpravy zodpovednosti štatutárov za oneskorené podanie návrhov na vyhlásenie konkurzu sa upravujú lehoty v ktorých je predbežný správca povinný zistiť majetnosť alebo nemajetnosť dlžníka resp. hodnoty, z ktorých má predbežný správca vychádzať pri posúdení majetnosti, či nemajetnosti dlžníka. Najmä v prípade veriteľských návrhov možno očakávať, že súčinnosť zo strany dlžníka bude problematická, pričom objektívne zistenie majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka si v týchto prípadoch bude vyžadovať dlhší časový priestor. Pre tieto prípady sa navrhuje, aby súd mohol predĺžiť lehotu predbežnému správcovi na podanie záverečnej správy o majetnosti a nemajetnosti dlžníka. Z pohľadu novej úpravy zodpovednosti štatutárov za oneskorené podanie návrhu, sa navrhuje aby predbežný správca pri stanovení majetnosti dlžníka vychádzal aj z prípadnej pohľadávky voči štatutárom z titulu zodpovednosti, ktorú možno v prípadnom konkurze voči nim vymáhať v prospech všeobecnej podstaty.

čl. I bod 25 (§ 22 ods. 1) §
Navrhuje sa skrátiť rozsah poučenia v uznesení o vyhlásení konkurzu v tom smere, aby sa neuvádzali úplné citácie všetkých ustanovení ale aby postačovalo odkázať na príslušné ustanovenia zákonov.

čl. I bod 26 §
Ide o procesno-technickú úpravu.

čl. I bod 27 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, v nadväznosti na úpravu v bode 18, konkrétne viď. §19 ods.2

čl. I bod 28 až 31 §
Navrhuje sa aby obligatórnou náležitosťou návrhu na procesnú zmenu veriteľa v konaní, bol odkaz na príslušné položky zo zoznamu pohľadávok pod ktorými je pohľadávka zapísaná v zozname pohľadávok, tj. aby sa v návrhu na procesnú zámenu veriteľov vždy uviedlo aj číslo pohľadávky vedenej v zozname pohľadávok. Uvedené má za cieľ zjednodušiť proces rozhodovania o procesnej zámene veriteľov. V bode 29 a 31 ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 32 (§ 27) §
Ide o procesno-technickú úpravu. Upravujú sa konkrétne momenty, kedy veriteľovi zaniká postavenie účastníka konkurzného konania, ako aj procesný postup v prípade, že ohľadom zániku postavenia účastníka sú pochybnosti. Upravuje sa tiež povinnosť veriteľa, bezodkladne písomne informovať správcu o každej skutočnosti, ktorá môže zakladať zánik jeho účastníctva. Prípadné vážne úmyselné porušenie tejto povinnosti zo strany veriteľa môže založiť aj prípadnú trestnoprávnu povinnosť z pohľadu marenia konkurzného konania.

čl. I bod 33 (§ 28 až 32) §
Návrh zákona novým spôsobom upravuje spôsob prihlasovania, preskúmania, popierania a zistenia prihlásených pohľadávok, pričom oproti teraz platnej právnej úprave má za cieľ: Zjednodušiť veriteľom spôsob prihlasovania pohľadávok Umožniť veriteľom prihlásiť pohľadávku aj po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty, tj. v zásade počas celého konkurzného konania. Umožniť veriteľom popierať pohľadávky iných veriteľov. Návrh zákona zakladá pravidlo, že každá pohľadávka, ktorá nie je výslovne definovaná ako pohľadávka proti podstate, musí byť v konkurze uplatnená prihláškou a to bez ohľadu na moment, kedy takáto pohľadávka vznikla, tj. či pred vyhlásením konkurzu alebo počas konkurzu. Lehota na prihlásenie Návrh zákona ponecháva v platnosti základnú lehotu na prihlásenie pohľadávok 45 dní od vyhlásenia konkurzu, avšak umožňuje veriteľom prihlásiť svoje pohľadávky aj po uplynutí tejto lehoty. Veriteľ, ktorý však prihlási svoju pohľadávku po základnej prihlasovacej lehote, stráca akúkoľvek možnosť ovplyvňovať priebeh konkurzu, nakoľko s oneskorene prihlásenou pohľadávkou nebudú spojené hlasovacie práva. Po základnej prihlasovacej lehote už bude možné pohľadávku vždy prihlásiť iba ako nezabezpečenú pohľadávku. Možnosť prihlásiť …

čl. I bod 34 §
Ide o procesno-technickú úpravu. Termín konania prvej schôdze veriteľov sa navrhuje posunúť tak, aby veritelia mali vhodný časový priestor oboznámiť sa s prípadným popretím ich pohľadávok, resp. ich zistením, najmä s ohľadom na skutočnosť či majú alebo nemajú hlasovacie práva.

čl. I bod 35 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na kompetenciu súdu rozhodovať o priznaní hlasovacieho práva v prípade, že pohľadávka veriteľa bola popretá iným veriteľom. Vo všeobecnosti právo hlasovať na schôdzi veriteľov majú iba veritelia pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Ak však pohľadávka veriteľa bola popretá iba iným veriteľom/nie správcom v takom prípade súd rozhodne či tomuto veriteľovi prizná alebo neprizná hlasovacie právo. Ak mu hlasovacie právo prizná veriteľ napriek tomu, že jeho pohľadávka je popretá, čo do právneho dôvodu alebo vymáhateľnosti, bude mať oprávnenie hlasovať na schôdzi veriteľov.

čl. I bod 36 §
Ide o zásadnú zmenu oproti doterajšej právnej úprave. Podľa teraz platného právneho stavu, právo hlasovať na schôdzi veriteľov a tým ovplyvňovať priebeh konkurzu majú veritelia, ktorí sú spriaznení, resp. v minulosti boli spriaznení s úpadcom, vrátane akcionárov ako aj členov predstavenstva. Tieto osoby však z pravidla nesú zodpovednosť za úpadok dlžníka. Okrem toho v chovaní týchto veriteľov sa spravidla neprejavuje záujem na legitímnom cieli dosiahnuť pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok, ale záujem zachovať status quo v právnych vzťahoch tak ako boli založené tieto právne vzťahy pred vyhlásením konkurzu, vrátane nespochybňovania akýchkoľvek úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, z ktorých z pravidla profitovali. Vzhľadom na tieto skutočnosti obdobne ako je tomu aj v zahraničných právnych úpravách sa navrhuje týmto veriteľom odňať hlasovacie právo. K vymedzeniu okruhu týchto osôb viď. znenie bodu 64.

čl. I bod 37 až 39 §
Návrh zákona dopĺňa právo veriteľov rozhodnúť o výmene správcov a to kedykoľvek počas konkurzu, ak sa na tom uznesie kvalifikovaná väčšina a to ¾ väčšina hlasov všetkých veriteľov.

čl. I bod 40 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 41 §
Ide o procesno-technickú úpravu. Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže sa navrhuje aby správca pravidelne informoval veriteľský výbor v trojmesačných intervaloch. V prípade, že veriteľský výbor má potrebu byť informovaný v kratších intervaloch môže tým zaviazať správcu svojim uznesením.

čl. I bod 42 §
Ide o zjednodušenie procesu pre veriteľov z pohľadu náležitostí, ktoré sa vyžadujú na prípadné plnomocenstvo pri zastupovaní veriteľa vo veriteľskom výbore. V prípade, že správca nemá pochybnosť o autenticite plnomocenstva, nie je dôvod vyžadovať aby veriteľ osvedčil svoj podpis na plnomocenstve. V prípade, že správca bude mať pochybnosti, vždy je oprávnený v zmysle kancelárskeho poriadku vyžadovať overenie podpisu veriteľa.

čl. I bod 43 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 44 §
V súvislosti s konaniami, ktoré sa v dôsledku vyhlásenia konkurzu neprerušujú, navrhuje sa upraviť plynutie lehoty na podanie opravného prostriedku tak, aby správca bol reálne schopný posúdiť všetky prípadné ešte neprávoplatné rozhodnutia a podať voči nim prípadný opravný prostriedok.

čl. I bod 45 §
Ide o legislatívno-technické spresnenie.

čl. I bod 46 §
Ide o spresnenie ako posudzovať predmet zabezpečenia resp. rozsah oddelenej podstaty v prípade meniaceho sa predmetu zabezpečenia v dôsledku prevádzky podniku. Typicky ak sú predmetom zabezpečenia pohľadávky prípadne tovarové zásoby a pod. rozsah oddelenej podstaty sa určí ku dňu ukončenia prevádzky.

čl. I bod 47 §
Ide o úpravu v spojení s novou úpravou zodpovednosti štatutárov za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.

čl. I bod 48 §
Ide o procesno-technickú úpravu. Teraz platná 6 mesačná prekluzívna lehota v ktorej musia byť uplatnené všetky odporovacie žaloby, je v niektorých prípadoch objektívne krátka najmä ak dôjde k výmene správcu alebo ide o zložitý konkurz s vysokým počtom veriteľov a veľkým rozsahom konkurznej podstaty. V týchto prípadoch správca z objektívnych dôvodov nie je vždy schopný v 6 mesačnej lehote zistiť a posúdiť všetky potencionálne odporovateľné právne úkony a podať voči ním odporovacie žaloby. Z týchto dôvodov sa navrhuje prekluzívna lehota na uplatnenie odporovacieho práva predĺžiť zo 6 mesiacov na 1 rok.

čl. I bod 49 §
V prípade, že pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, navrhuje sa aby spätné lehoty v ktorých možno postihovať právne úkony z pohľadu ich odporovateľnosti sa počítala nie od začatia konkurzného konania, ale už od začatia reštrukturalizačného konania.

čl. I bod 50 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 51 §
Ide o zjednodušenie postupu akým spôsobom vymáhať pohľadávku voči štatutárom z titulu ich zodpovednosti za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. O zodpovednosti ako aj záväzku štatutára zaplatiť v prospech podstaty určenú sumu rozhodne konkurzný súd v rámci konkurzného konania na návrh správcu a to uznesením proti ktorému je prípustné odvolanie. V záujme spriechodniť vyvodzovanie zodpovednosti ako aj ustálenie zodpovednosti je v rámci tohto konania tiež upravené obrátené dôkazné bremeno, kde úlohou vyviniť sa zo zodpovednosti má štatutárny orgán.

čl. I bod 52 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 53 §
Ide o procesno-technickú úpravu, kvalifikovane zostaviť prvý súpis majetku možno objektívne až po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty tj. v čase, keď sú už ustálené všetky zabezpečovacie práva, ktoré ovplyvňujú rozčlenenie konkurznej podstaty na všeobecnú podstatu a príslušné oddelené podstaty.

čl. I bod 54 a 55 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 56 (§ 78) §
Podľa teraz platnej právnej úpravy v prípade, že správca konkurznej podstaty zapísal sporný majetok do súpisu, vyzval tretiu osobu, aby mu predložila dôkazy a listiny vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. Následne, ak takéto listiny a dôkazy správca konkurznej podstaty neuznal, bol povinný vyzvať tretiu osobu, aby voči nemu podala žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu. Novelou sa navrhuje zvýšiť právna istota tretích osôb a to v tom smere, aby na podanie žaloby vyzýval tretiu osobu súd namiesto správcu konkurznej podstaty. Lehota na podanie žaloby zostala zachovaná, vrátane následkov jej zmeškania. Ide o lehotu hmotnoprávnu, t.j. žaloba musí byť v tejto lehote doručená príslušnému súdu, inak právo zanikne a súd takúto žalobu zamietne ako oneskorenú. V záujme odstránenia právnej neistoty a rôznych legislatívnych výkladov, sa navrhuje určiť len jednu prekluzívnu lehotu, v ktorej musí byť uplatnené právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. Podľa novely sa vyžaduje, aby žaloba o vylúčenie majetku zo súpisu bola podaná najneskôr do 30 dní od doručenia …

čl. I bod 57 §
Návrh zákona upresňuje akým spôsobom postupovať v prípade, že pohľadávka veriteľa je zabezpečená majetkom inej osoby ako úpadcu tj. tretej osoby. Podľa teraz platnej právnej úpravy správca vyzýva tretiu osobu aby uhradila do príslušnej oddelenej podstaty sumu rovnajúcu sa pohľadávke zabezpečeného veriteľa bez ohľadu na skutočnosť aká bola hodnota samotného zabezpečenia. V tomto smere návrh zákona upravuje plnenie tretej osoby do výšky všeobecnej hodnoty majetku, ktorú určí správca s odbornou starostlivosťou. Návrh zákona ďalej výslovne rieši následky keď tretia osoba splní výzvu správcu. Dôsledkom splnenia je zánik zabezpečovacieho práva viažúceho sa k majetku tretej osoby.

čl. I bod 58 (§ 87) až 60 §
Novým spôsobom sa definuje okruh pohľadávok proti podstate, ktoré predstavujú náklady konkurzu, ktoré znášajú všetci veritelia. Rozhodujúcim kritériom pre určenie, či ide o pohľadávku proti podstate nie je moment vzniku tejto pohľadávky ale charakter tejto pohľadávky. Aby šlo o pohľadávku proti podstate, pohľadávka musí spĺňať všetky definičné znaky uvedené v § 87 ods. 2, resp. ods. 4. Pre prípad, že výťažok zo speňaženej konkurznej podstaty nebude postačovať ani na úhradu všetkých pohľadávok voči podstate, upravuje sa poradie v ktorom sa majú tieto pohľadávky proti podstate uspokojiť. Návrh zákona ďalej upravuje miesto, kde sa pohľadávky proti podstate uplatňujú a to u správcu ako aj postup pri riešení spornosti právneho dôvodu alebo výšky pohľadávky proti podstate v rámci incidenčného konania. Návrh zákona tiež upravuje zodpovednosť správcu veriteľom prípade iným osobám za škodu, ktorú im spôsobí nehospodárne alebo neúčelne vynaloženými nákladmi na správu alebo speňažovanie majetku, alebo na prevádzkovanie podniku.

čl. I bod 61 a 62 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vymedzením nového okruhu pohľadávok proti podstate.

čl. I bod 63 §
Ide o úpravu v súvislosti s novým spôsobom riešenia, uplatňovania nárokov zabezpečeného veriteľa, ktorý nie je obligačným veriteľom úpadcu, viď. bod 33, §28 ods.7.

čl. I bod 64 §
Z teraz platného prelomenia zásady nemo plus iuris sa vylučuje prípad, pokiaľ nadobúdateľ nebol dobromyseľný, tj. prípad ak vedel alebo musel vedieť, že úpadca nie je vlastníkom veci.

čl. I bod 65 až 66 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v spojení s novou úpravou pohľadávok proti podstate.

čl. I bod 67 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v spojení s úpravou v bode 3. viď. legislatívnu skratku zavedenú v bode 3.

čl. I bod 68 §
Upravuje sa nová podriadená trieda veriteľov, ktorých uspokojenie sa podriaďuje uspokojeniu ostatných veriteľov. Do tejto triedy sa navrhujú zaradiť, veritelia, ktorí sú spriaznení s dlžníkom. Títo veritelia negatívnym spôsobom ovplyvňujú priebeh konkurzného konania a to na úkor ostatných veriteľov, ktorí nie sú spriaznení s dlžníkom. Súčasná úprava nevylučuje, v praxi je to dokonca bežné, že v konkurze ako významní veritelia vystupujú buď samotní štatutári, prípadne osoby priamo prepojené s akcionárom dlžníka alebo štatutárom dlžníka. Záujmom týchto osôb však nie je dosiahnuť, čo najvyššiu mieru uspokojenia veriteľov ale zachovať v právnych vzťahoch status quo, ktoré bolo založené pred vyhlásením konkurzu. Odhliadnuc od toho spriaznení veritelia, mali spravidla možnosť ovplyvňovať podnikanie dlžníka pred vyhlásením konkurzu, prípadne z tohto podnikania profitovať, pričom bežní veritelia takúto možnosť nemali. Nová trieda zohľadňuje aj túto skutočnosť. Nová trieda tzv. spriaznených veriteľov vychádza z konceptov, ktoré sú upravené v zahraničných právnych úpravách, či už v Nemeckej právnej úprave, príp. Anglosaských právnych úpravách. Okrem spriaznených veriteľov sa do …

čl. I bod 69 až 71 §
V §96 až 98 sa upravuje postup, pri zostavovaní rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty, resp. z oddelených podstát. Postup, pri zostavení a schválení každého rozvrhu, či už rozvrhu zo všeobecnej podstaty alebo rozvrhu z oddelenej podstaty je nasledovný: Rozvrhový proces začína tým, že správca zverejní v obchodnom vestníku zámer zostaviť rozvrh z príslušnej podstaty, návrh zákona ďalej ukladá správcovi zostaviť rozvrh vždy bez zbytočného odkladu po speňažení majetku príslušnej podstaty, s tým, že pokiaľ to povaha veci pripúšťa, zákon ukladá správcovi zostaviť aj čiastkový rozvrh výťažku. Viď. § 97 a 98 návrhu zákona. Pred samotným zostavením rozvrhu z príslušnej podstaty správca zostaví zoznam pohľadávok proti podstate, ktoré boli alebo majú byť uspokojené z výťažku zaradeného do podstaty, z ktorej sa rozvrh zostavuje, tj. správca zostaví zoznam pohľadávok proti podstate, ktoré boli, resp. majú byť uspokojené z výťažku zaradeného do tejto podstaty. V takto zostavenom zozname pohľadávok proti podstate je správca okrem iného povinný uviesť zákonné poradie pohľadávok proti podstate a …

čl. I bod 72 (§ 102 ods. 2) §
Upravuje sa procesný postup súdu v prípade, že sa v priebehu konkurzu zistí, že tu nie sú niektoré predpoklady pre vedenie konkurzu. Napr. sa neprihlási žiadny veriteľ, súd nemá právomoc na konanie, prípadne je tu iná neodstrániteľná podmienka konania.

čl. I bod 73 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 74 (§ 103 ods. 1) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 75 (§ 105) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu. V konkurze sa zostavuje zoznam pohľadávok, nie zoznam prihlášok.

čl. I bod 76 §
Navrhuje sa, aby obligatórnou náležitosťou posudku bolo tiež podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať ich odporovateľnosť. Následne v rámci schvaľovania reštrukturalizačného plánu bude na komerčnom rozhodnutí veriteľov, či plnenie podľa plánu je pre nich priaznivejšie ako v alternatívnom konkurze v rámci ktorého by bolo možné odporovať právnym úkonom.

čl. I bod 77 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 78 §
Ide o procesno-technickú úpravu.

čl. I bod 79 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 80 §
V prípade pracovnoprávnych nárokov sa zjednodušuje spôsob ich posudzovania pre potreby reštrukturalizácie v tom smere, že v prípade ak reštrukturalizačné konanie začalo v priebehu mesiaca, nebude sa vyžadovať aby mzda sa rozdeľovala ale celý nárok zamestnanca za dotknutý kalendárny mesiac sa bude považovať za prednostnú pohľadávku.

čl. I bod 81 §
Návrh zákona upravuje prihlasovanie pohľadávok obdobne ako v konkurze a to v navrhnutom zjednodušenom režime.

čl. I bod 82 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 83 §
Ide o procesno-technickú úpravu.

čl. I bod 84 až 86 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 87 §
Vypúšťa sa zodpovednosť veriteľa za nesprávnosť údajov uvedených v prihláške, táto zodpovednosť neriešila prípady, pre ktorá bola apriori určená, naopak postihovala spravidla dobromyseľných veriteľov.

čl. I bod 88 §
Ide o procesno-technickú úpravu.

čl. I bod 89 §
V súlade s návrhom obmedziť ovplyvňovanie konkurzného resp. reštrukturalizačného konania spriaznenými veriteľmi, navrhuje sa aby títo veritelia nemali vo veriteľských orgánoch hlasovacie právo obdobne ako v konkurze.

čl. I bod 90 §
Ide o zjednodušenie procesu pre veriteľov. Viď argumentáciu k bodu 40.

čl. I bod 91 §
Procesné ustanovenie.

čl. I bod 92 §
Navrhuje sa posilniť postavenie zabezpečeného veriteľa v tom smere aby mal reálnu možnosť zabezpečiť si stanovenie hodnoty svojho zabezpečenia znaleckým posudkom a tým získať všetky potrebné informácie tak, aby sa s odbornou starostlivosťou mohol rozhodnúť, či hlasovať alebo nehlasovať za prijatie plánu, resp. aby mal k dispozícii dôkazný prostriedok pre prípad rozhodovania súdu o nahradení jeho súhlasu v rámci skupiny. Návrh zákona ukladá dlžníkovi aby súčinnosť v súvislosti s vyhotovením znaleckého posudku poskytoval bezodkladne a bezodplatne. Prípadné porušenie tejto povinnosti dlžníkom môže byť dôvodom na zastavenie RK a vyhlásenie konkurzu z dôvodu porušovania povinnosti dlžníkom.

čl. I bod 93 §
Upravuje sa rozhodný dátum, ku ktorému sa porovnáva uspokojenie veriteľov z pohľadu konkurzu a z pohľadu reštrukturalizačného plánu, a to ku dňu začatia reštrukturalizačného konania, t.j. upraviť pre potreby reštrukturalizácie moment posudzovania miery uspokojenia veriteľov v konkurze oproti reštrukturalizácii ku dňu začatia reštrukturalizačného konania.

čl. I bod 94 §
Ide o spresnenie. Za preberajúcu osobu sa bude vždy považovať aj taká osoba, na ktorú bude v zmysle plánu prevedená podstatná časť majetku dlžníka.

čl. I bod 95 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s doplnením § 137 ods. 5

čl. I bod 96 §
Navrhuje sa posilniť postavenie zabezpečeného veriteľa v tom smere, že pre každú zabezpečenú pohľadávku, pri ktorej možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že majetok , ktorým je zabezpečená bude postačovať aspoň na jej čiastočné uspokojenie, sa v pláne vytvorí vždy samostatná skupina, tj. bez súhlasu zabezpečených veriteľov, týchto nebude možné zaradiť do tej istej skupiny. Navrhuje sa aby sa samostatná skupina vytvárala tiež pre podriadené pohľadávky, resp. kvázi podriadené pohľadávky. Poradie uspokojovania veriteľov na základe reštrukturalizačného plánu musí sledovať poradie ich uspokojovania v prípadnom konkurze. Z toho dôvodu je nevyhnutné vytvoriť pre podriadené resp. kvázi podriadené pohľadávky vždy samostatnú skupinu.

čl. I bod 97 §
Ide o legislatívno-technické spresnenie. V prípade, že uspokojenie zabezpečenej pohľadávky možno riešiť v rámci jednej skupiny, je zbytočné pohľadávku rozdeľovať do dvoch skupín.

čl. I bod 98 §
Ide o spresnenie v súvislosti s doplnením § 137 ods. 5.

čl. I bod 99 §
Navrhuje sa posilniť postavenie zabezpečených veriteľov v tom smere, že právo hlasovať o prijatí plánu majú aj zabezpečení veritelia, ktorých pohľadávky sú popreté čo do zabezpečenia alebo poradia zabezpečenia, ak sú ich pohľadávky zistené čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Tj. sú zistené resp. neboli popreté čo do ich právneho základu.

čl. I bod 100 §
Ide o úpravu v súvislosti s pravidlom vytvárať pre každého zabezpečeného veriteľa vždy samostatnú skupinu.

čl. I bod 101 §
Upravuje sa pravidlo, pokiaľ v skupine nehlasoval žiaden veriteľ, v takom prípade sa takáto skupina považuje zo zákona za súhlasiacu skupinu.

čl. I bod 102 §
Upravuje sa moment, ku ktorému sa posudzuje uspokojenie veriteľov predpokladané plánom s uspokojením veriteľov v prípadnom konkurze, tj. moment ku ktorému sa v rámci plánu simuluje uspokojenie veriteľov v prípadnom konkurze, je moment začatia reštrukturalizačného konania. K tomuto momentu sa robia tiež príslušné ocenenia majetku. Pri nahradení súhlasu skupiny súd vychádza apriori z údajov uvedených v reštrukturalizačnom pláne s tým, že dotknutý veriteľ môže preukázať opak, tj. že uspokojenie predpokladané plánom v rámci konkurzu nie je stanovené správne, napr. že v rámci konkurzu možno predpokladať iný / vyšší výťažok zo speňaženia, iné / nižšie náklady konkurzu, resp. iný / rýchlejší čas rozdeľovania výťažku veriteľov.

čl. I bod 103 §
Ide o upresnenie. Zabezpečenie pohľadávky treťou osobou môže zaniknúť alebo byť obmedzené iba výlučne v prípade, že s tým výslovne súhlasí veriteľ. Uvedené platí aj podľa teraz platnej právnej úpravy, s tým, že v tomto smere sa navrhuje dotknuté ustanovenie spresniť.

čl. I bod 104 §
Ide o procesno-technickú úpravu. V prípade osobného bankrotu je praktické, aby skúšobné obdobie administroval ten istý správca, ktorý administroval samotný konkurz, resp. vykonával funkciu v čase zrušenia konkurzu.

čl. I bod 105 až 108 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 109 §
Upresňuje sa pravidlo, podľa ktorého je odvolanie prípustné iba ak to ustanovuje tento zákon. V štádiu konania pred začatím konkurzného konania, resp. pred začatím reštrukturalizačného konania sa pripúšťa odvolanie vo všeobecnosti, tj. platí úprava OSP.

čl. I bod 110
Ide o usmernenie pre súdy, akým spôsobom formulovať výrok rozhodnutia. Návrh zákona vyžaduje aby súd vo výroku rozhodnutia vždy uviedol aj zákonný dôvod svojho rozhodnutia, čo vyplýva zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii, napr. že zastavuje konkurzné konanie pre nedostatok majetku, že zrušuje konkurz po splnení konečného rozvrhu, že zrušuje konkurz pretože zistil, že tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu, že zrušil konkurz pretože majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate a pod.

čl. I bod 111 a 112 §
Procesné ustanovenie.

čl. I bod 113 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 114 §
Upravujú sa lehoty.

čl. I bod 115 §
Ide o upresnenie v súvislosti s dlžníkmi, ktorí hospodária na poľnohospodárskej pôde. Pri týchto dlžníkoch je vylúčená aplikácia konkurzného práva v rozhodnom období, tj. v čase od 1. apríla do 30. septembra iba v časti konkurzu. Prípadná reštrukturalizácia takéhoto dlžníka v uvedenom období nie je vylúčená.

čl. I bod 116 §
Ustanovenie súvisiace s úpravou pohľadávok proti podstate (§ 87 ods. 2 písm. j)).

čl. I bod 117 §
Ide o prechodné ustanovenie v súvislosti s právnou úpravou vo vzťahu k EU.

čl. I bod 118 a 119 §
Technická zmena.

čl. VIII (zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a dopl

čl. VIII bod 1 (§ 3 ods. 1) §
V praxi nie je jednotne nahliadané na to, či zákonodarca použitím slov „rozumie sa tým“ pri návrhu samotného dlžníka na vyhlásenie konkurzu mienil vyjadriť, že ide o vyvrátiteľnú alebo nevyvrátiteľnú domnienku. Navrhovanou zmenou sa tieto aplikačné problémy odstraňujú a predkladateľ mieni použitím slov „predpokladá sa“ vyjadriť, že ide o domnienku vyvrátiteľnú. Predkladateľ sa domnieva, že tú okolnosť, že ide o vyvrátiteľnú domnienku, je možné dovodiť aj v súčasnosti s poukazom na § 102 ods. 2, ktorý vyjadruje, že súd aj bez návrhu rozhodne o zrušení konkurzu, ak zistí, že tu nie sú predpoklady na konkurz. „A simili“, pokiaľ ide o dokazovanie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie, či sú, alebo nie sú dané predpoklady na vyhlásenie konkurzu (rovnako ako zrušenie) sa uplatní vyšetrovacia zásada, nie prejednacia zásada (a to aj v konaniach iniciovaných veriteľom).

čl. VIII bod 2 (§ 3 ods. 2) §
V ustanovení sa výslovne vyjadrujú vyvrátiteľné domnienky platobnej neschopnosti dlžníka. Existencia vyvrátiteľných domnienok uľahčí procesnú situáciu navrhovateľa. Ak je na majetok dlžníka vedená exekúcia pre nesplnenie peňažnej pohľadávky, a ak zo súpisu majetku resp. vyhlásenia o majetku nemožno zistiť žiaden majetok postihnuteľný exekúciou, bude sa mať za to, že dlžník je platobne neschopný. Ďalšou domnienkou, ktorú z právnej úpravy je možné dovodiť už v súčasnosti, je domnienka platobnej neschopnosti pri nesplnení povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. a).

čl. VIII bod 3 (§ 4 ods. 1) §
Exemplifikatívne sa upravuje, že dôvodom hroziaceho úpadku dlžníka je kríza podľa predpisov obchodného práva.

čl. VIII bod 4 (§ 11 ods. 2) §
Podľa predpisov obchodného práva (§66 ods. 3 Obchodného zákonníka) sú vzťahy medzi členmi štatutárnych orgánov obchodnej spoločnosti a obchodnou spoločnosťou vzťahmi mandátnymi. V mandátnych zmluvách (zmluvách o výkone funkcie) sú medzi stranami spravidla dojednávané okrem podstatných aj rôzne vedľajšie zložky zmluvy. Jednou z dôležitých zložiek takejto zmluvy by malo byť dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti podať návrh včas. Tejto povinnosti nemôže člena štatutárneho orgánu zbaviť ani uznesenie najvyššieho orgánu spoločnosti. Ak takáto zmluvná pokuta nebola dojednaná, zavádza sa právna fikcia jej dojednania v rovnakej výške ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť t. j. 12 500 euro. Zavedením právnej fikcie dochádza k zasadeniu predchádzajúcej právnej úpravy, týkajúcej sa porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas do predvídateľného právneho rámca. Povinnosť osoby zaplatiť zmluvnú pokutu je viazaná na porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, bez ohľadu na skutočnosť, že dlžník, na ktorého majetok bol konkurz vyhlásený je len právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola …

čl. VIII bod 5 (§11 ods. 4) §
Ustanovenie je potrebné vypustiť vzhľadom na odlišnú konštrukciu následkov porušenia povinnosti včasného iniciovania konkurzného konania.

čl. VIII bod 6 a 7 (§ 12 ods. 2 písm. c) a d)) §
Legislatívno-technické zmeny v súvislosti s doplnením ustanovenia.

čl. VIII bod 8 (§ 12 ods. 2 písm. e)) §
Predkladateľ v praxi zaznamenal prípady, keď zamestnanci neboli v stave úpadku zamestnávateľa v stave iniciovať konkurzné konanie. Napriek tomu, že najväčšou prekážkou pre takýto ich postup sa môže javiť povinnosť zaplatiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, v skutočnosti je najväčšou prekážkou potreba „judikovanej pohľadávky“. Predkladateľ túto prekážku odstraňuje, pričom na doloženie pohľadávky bude postačovať vyhlásenie aspoň piatich zamestnancov dlžníka s úradne osvedčenými podpismi, ak zamestnancov bude zastupovať v konaní odborová organizácia.

čl. VIII bod 9 (§ 13 ods. 3) §
Zavádza sa výnimka z povinnosti platiť preddavok na odmenu a výdavky predbežného správcu v prípade zamestnaneckých návrhov. Odmenu a výdavky predbežného správcu budú buď pohľadávkou proti podstate, alebo ich bude platiť Sociálna poisťovňa. V iných prípadoch treba posudzovať výdavky a odmenu predbežného správcu obdobne ako trovy konania.

čl. VIII bod 10 (§ 14 ods. 5) §
Splynutie, zlúčenie a rozdelenie sú postupy, pri ktorých sa uskutočňujú zmeny súvisiace s imaním dlžníka. Imanie je pritom súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním (§6 ods. 2 Obchodného zákonníka). Keďže súčasťou obsahu pojmu „imanie“ je aj majetok dlžníka, aj v súčasnosti platí, že pre dlžníka v súvislosti so začatím konkurzného konania má platiť pravidlo „stand still“ a teda obmedzenie nakladania s majetkom dlžníka len na bežné právne úkony, medzi ktoré takéto dispozície nepatria. Za účelom odstránenia výkladových nejasností v týchto situáciách sa však ako opodstatnené javí, aby sa výslovne ustanovil zákaz rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a takéto rozhodnutie zapísať do obchodného registra.

čl. VIII bod 11 (§ 21 ods. 3) §
V súvislosti s možnosťou podávania zamestnaneckých návrhov aj bez zaplatenia preddavku na odmenu a výdavky predbežného správcu sa upravuje priorita tejto pohľadávky predbežného správcu.

čl. VIII bod 12 a 13 (§ 27) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. VIII bod 14 (§ 29) §
Jednou z kľúčových otázok, ktoré je potrebné riešiť v pomeroch vedenia konkurzného konania, je presadenie princípu absolútnej priority (Rule of Absolute Priority). Vlastnícke právo je právnym inštitútom zakladajúcim v zásade vždy absolútnu prioritu. Z tohto dôvodu vznikli v hmotnom práve inštitúty, ktoré túto absolútnu prioritu vlastníckeho práva využívajú -výhrada vlastníctva, finančný lízing. Spoločnou črtou v postavení veriteľov uplatňujúcich výhradu vlastníctva resp. lízingových prenajímateľov pri finančnom lízingu je to, že nejde o veriteľov, ktorým prináleží právo na oddelené uspokojenie (nejde o veriteľov zabezpečených), ale ide štandardne o veriteľov nezabezpečených, s právom vylučovacím. Predkladateľ má za to, že je dôvodné aj takýmto veriteľom poskytnúť možnosť prihlásiť sa do konkurzu rovnako, akoby si uplatňovali k veciam pod výhradou vlastníctva resp. prenajatým veciam zabezpečovacie právo. Takáto úprava rozšíri ich možnosti najmä v prípadoch, ak by vylúčenie a vydanie vecí pod výhradou vlastníctva resp. prenajatých bolo spojené s dodatočnými nákladmi.

čl. VIII bod 15 (§ 32) §
Navrhuje sa vypustenie ustanovenia vzhľadom na zavedenie samostatného ustanovenia o priznávaní hlasovacích práv.

čl. VIII bod 16 (§ 32a) §
Predkladateľ má za to, že prehľadnosť právnej úpravy vyžaduje zavedenie samostatného ustanovenia o priznávaní hlasovací práv. Z vecného hľadiska predkladateľ reaguje na rozhodnutie vo veci III. ÚS 333/2012-22 z 1. augusta 2012. Rozhodovanie súdu o priznávaní hlasovacích práv je svojou povahou obdobné ako rozhodovanie o predbežnom opatrení v „štandardnom občianskom súdnom konaní“. Konkurzný súd v zásade bez nariadenia pojednávania najmä na základe predložených listín (prejudiciálne) ustáli, či existuje predpoklad existencie práv popretého veriteľa. Rozhodovanie o priznaní hlasovacích práv prichádza do úvahy v troch prípadoch: 1. ide o pohľadávku, ktorá bola účinne popretá iným veriteľom, bez ohľadu na to, či bola zároveň popretá aj správcom. V tomto prípade sa odstraňuje doterajšia výkladová nejasnosť, či v prípade popretia pohľadávky aj veriteľom, aj správcom majú byť použité pravidlá o priznávaní hlasovacích práv. 2. prihlásená pohľadávka (už) bola priznaná rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého by inak bolo možné nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu. V starších konkurzných poriadkoch sa uplatňovalo pravidlo, že …

čl. VIII bod 17 (§ 45a) §
Upravujú sa podrobnejšie pravidlá pre vyporiadanie vzťahov s osobami uplatňujúcimi výhradu vlastníctva a lízingovými prenajímateľmi. Správca sa oprávňuje, aby takýmto osobám mohol po vyhlásení konkurzu (mimo rozvrh) plniť, ak takéto plnenie prinesie konkurznej podstate prospech. Esenciálnym predpokladom pre splnenie povinností správcom v týchto prípadoch je však okolnosť, že vec, ktorá bola úpadcovi odovzdaná pred vyhlásením konkurzu sa v konkurznej podstate ešte nachádza. Ak sa odovzdaná vec v konkurznej podstate nenachádza, konkurzná podstata sa na úkor takejto osoby neobohatila a nárok súvisiaci s odovzdaním veci úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, ktorá sa u úpadcu nenachádza, možno zväčša uplatniť len ako nezabezpečenú pohľadávku (na náhradu škody).

čl. VIII bod 18 (§ 47) §
Navrhuje sa, aby sa neprerušovalo konanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2 v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok osoby, voči ktorej sa zmluvná pokuta uplatňuje.

čl. VIII bod 19 (§ 56) §
Precizovanie povinnosti správcu podľa osobitného predpisu.

čl. VIII bod 20 (§56a) §
Navrhuje sa, aby po vyhlásení konkurzu zmluva o zlúčení, zmluva o splynutí alebo projekt rozdelenia úpadcu podliehala súhlasu správcu a návrh na zápis do obchodného registra bolo možné podať efektívne len po súhlase správcu.

čl. VIII bod 21 (§ 72) §
Dlžníci - fyzické osoby, ktorí usilujú dosiahnuť oddlženie, sa po vyhlásení konkurzu dostávajú často ešte do horšej situácie, v akej by boli, keby na ich majetok boli vedené exekučné konania. Navrhuje sa preto, aby „druhá tretina“ čistej mzdy podliehala konkurzu len v rozsahu a len vtedy, ak sa z konkurznej podstaty uhrádza výživné na maloleté deti.

čl. VIII bod 22 (§74a) §
Navrhuje v podstatnom rozsahu prevziať súčasnú koncepciu vyvodzovania zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu (pre predĺženie) včas. Zmluvná pokuta je vo svojej podstate paušalizovanou náhradou škody. Zodpovednosť za nepodanie návrhu včas vznikne len v prípadoch, v ktorých nebudú existovať dôvody vylučujúce zodpovednosť uvedené v odseku 2. V konaní bude síce existovať „obrátené dôkazné bremeno“ pokiaľ ide o skutočnosti vylučujúce zodpovednosť, žalobcu to však nezbaví povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie podstaty uplatňovaného nároku. Keďže nejde o konanie podľa ZKR v zmysle § 196, v tejto veci súd rozhodne rozsudkom, proti ktorému je prípustné odvolanie. Pri rozhodovaní sa výslovne vylučuje moderačné právo súdu. Právoplatný rozsudok, ktorým sa povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu právoplatne uložila, je rozhodnutím o vylúčení podľa predpisov obchodného práva.

čl. VIII bod 23 (§ 87) §
Upravuje sa priorita nároku predbežného správcu na odmenu a výdavky. Maximálny rozsah upravuje vykonávací predpis.

čl. VIII bod 24 (§ 95 ods. 3) §
Precizuje sa súčasná právna úprava spriaznených pohľadávok vymedzením obdobia spriaznenosti.

čl. VIII bod 25 (§ 95 ods. 4) §
Spriazneným veriteľom nemôže byť veriteľ, ktorý nevedel a pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol vedieť, že nadobúda spriaznenú pohľadávku. Ustanovenie tiež zavádza vyvrátiteľnú domnienku, že veriteľ pohľadávky z dlhopisu alebo iného finančného nástroja na základe obchodu na regulovanom trhu, mnohostrannom obchodnom systéme alebo obdobnom zahraničnom organizovanom trhu, o spriaznenosti pohľadávky nevedel.

čl. VIII bod 26 (§105) §
Upresňuje sa, aká listina je v skutočnosti exekučným titulom. Správne ide o výpis zo zoznamu pohľadávok (potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdnych spisov).

čl. VIII bod 27 a 28 (§109) §
Legislatívno-technické úpravy.

čl. VIII bod 29 (§ 109 ods. 3) §
Riadne vedenie účtovníctva by malo byť predpokladom na to, že správca odporučil reštrukturalizáciu dlžníka. Reštrukturalizácia by mala byť efektívne dostupná len pre dlžníkov, ktorí vedú riadne účtovníctvo.

čl. VIII bod 30 (§ 110 ods. 1) §
Navrhuje sa, aby reštrukturalizačný posudok obsahoval aj: - zistenie, kedy sa dlžník ocitol v stave oprávňujúcom ho riešiť situáciu reštrukturalizáciou, - podrobný opis navrhnutých a prijatých opatrení na prekonanie úpadku alebo hroziaceho úpadku pred začatím konania, - podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami, - označenie osôb, ktoré ručia za záväzky dlžníka, alebo svojim majetkom záväzky dlžníka zabezpečujú a opis tohto majetku. Podrobné vyjadrenie týchto skutočností v posudku bude slúžiť nielen súdu, ale najmä veriteľom, aby vedeli zvážiť ponúkanú mieru uspokojenia ich pohľadávok v reštrukturalizácii, oproti inej možnosti riešenia úpadku - konkurzu. Je potrebné poukázať na to, že rozsah majetku, ktorého sa týka reštrukturalizácia a konkurz sú zásadne odlišné, keďže v reštrukturalizácii sa nerieši napr. majetok, ktorý dlžníkovi „ušiel“ v dôsledku odporovateľných právnych úkonov.

čl. VIII bod 31 (§ 110 ods. 2) §
Ak správca vypracoval posudok, v ktorom odporučil reštrukturalizáciu, navrhuje sa, aby obsahoval aj vyjadrenie audítora alebo súdneho znalca, či (a do akej miery) posledná riadna individuálna účtovná závierka dlžníka, alebo mimoriadna individuálna účtovná závierka, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka, ktorá bude pripojená k návrhu na povolenie reštrukturalizácie, poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka. Táto okolnosť by mala predchádzať situáciám, kedy účinky začatia reštrukturalizácie sú dostupné aj pre takých dlžníkov, ktorí nevedú riadne účtovníctvo.

čl. VIII bod 32 (§ 114) §
Splynutie, zlúčenie a rozdelenie sú postupy, pri ktorých sa uskutočňujú zmeny súvisiace s imaním dlžníka. Imanie je pritom súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním (§6 ods. 2 Obchodného zákonníka). Keďže súčasťou obsahu pojmu „imanie“ je aj majetok dlžníka, aj v súčasnosti platí pre dlžníka v súvislosti so začatím reštrukturalizačného konania „stand still“ a teda obmedzenie nakladania s majetkom dlžníka len na bežné právne úkony, medzi ktoré takéto dispozície nepatria. Za účelom odstránenia výkladových nejasností v týchto situáciách sa však ako opodstatnené javí, aby sa výslovne ustanovil zákaz rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a takéto rozhodnutie zapísať do obchodného registra.

čl. VIII bod 33 (§ 116) §
Upresňuje sa obvod sídla kancelárie správcu, ktorý je oprávnený na vypracovanie posudku.

čl. VIII bod 34 (§ 120) §
V súčasnosti nie je v praxi jednotne vykladaná otázka právneho postavenia takých veriteľov, ktorí síce majú splatné pohľadávky voči dlžníkovi, avšak z dôvodu účinkov začatia reštrukturalizačného konania nemôžu efektívne vypovedať alebo odstúpiť od zmluvy. Ide najmä o lízingových prenajímateľov. Navrhuje sa, aby takíto veritelia svoje nároky mohli uplatniť v celom rozsahu a na predmet lízingu sa nahliadalo ako na ich zabezpečenie. V reštrukturalizácii by mali byť uspokojení minimálne v rozsahu, v ktorom ich pohľadávky kryje hodnota predmetu lízingu.

čl. VIII bod 35 (§ 124) §
Navrhuje sa, aby v prípade popretia pohľadávky správca oznámil túto skutočnosť popretému veriteľovi.

čl. VIII bod 36 (§ 125) §
Navrhuje sa zavedenie rozhodovania súdu o priznávaní hlasovacích práv v niektorých prípadoch aj v reštrukturalizácii. Po navrhovanom vzore v konkurze pôjde o veriteľov „judikovaných pohľadávok“ a veriteľov pohľadávok zabezpečených, ak zabezpečovacie právo je rozpoznateľné z verejného registra.

čl. VIII bod 37 až 42 §
Upresňujú sa pravidlá pre hlasovanie veriteľov.

čl. VIII bod 43 a 44 (§ 157) §
Navrhuje sa, aby veriteľ, ktorý môže byť poskytovateľom štátnej pomoci mohol uplatňovať neúčinnosť plánu voči nemu, aj keď nehlasoval proti prijatiu plánu a neuplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu.

čl. VIII bod 45 (§ 172a) §
Upresňuje sa pravidlo o uplatňovaní zmluvnej pokuty pre porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas.

čl. VIII bod 46 (§ 198 ods. 4) §
Vzhľadom na zmeny v ustanoveniach o priznávaní hlasovacích práv sa navrhuje vypustenie odkazu na konkrétne ustanovenia.

čl. VIII bod 47 §
Prechodné ustanovenia právnej úpravy.

čl. VI

čl. VI bod 1 §
Zodpovednosť za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas by sa mala uplatňovať popri spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti aj pri JSA.

čl. VI bod 2 §
Správca by nemal byť pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu viazaný nielen zmluvnými predkupnými právami, ale aj právom pridať sa k prevodu akcií, právom požadovať prevod akcií, právom požadovať nadobudnutie akcií, a to bez ohľadu na ich registráciu.

čl. XLIV
(zákon č. 7/2005 Z. z.)

čl. XLIV bod 1 až 3 §
Ide o legislatívno-technické úpravy v nadväznosti za zrušenie právnej úpravy ochranného opatrenia zhabanie majetku.

čl. XLIV bod 4 §
Výkon rozhodnutí súdov v trestnom konaní, ktoré postihujú celý majetok odsúdeného sa realizuje prostredníctvom konkurzného konania, pričom tento koncept bol zavedený zákonom č. 224/2010 Z. z. a zostáva zachovaný aj novou právnou úpravou, pričom v rámci zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa súčasne vykonávajú nevyhnutné zmeny pre riadny a efektívny výkon trestu prepadnutia majetku. Navrhuje sa výslovne vyjadriť pravidlo, ktoré je riešením takej situácie, kedy po vyhlásení konkurzu bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok dlžníka (úpadcu) nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate. Ak má dlžník dostatok majetku na uspokojenie veriteľov, javí sa ako adekvátne, aby z dôvodu obmedzenia účinkov trestu na iné osoby ich pohľadávky, ktoré sú povahou seniorné, voči (nútene likvidovanej) majetkovej podstate dlžníka mali absolútnu prioritu na uspokojenie. Ak však majetková podstata dlžníka nestačí ani na to, aby sa uhradili vôbec čo i len náklady kolektívneho konania zameraného na uspokojenie veriteľov, takéto konanie nemôže ďalej pokračovať, konkurz musí byť zrušený a majetok dlžníka, ktorý po skončení …

čl. XLIV bod 5 §
Predkladateľ má za to, že v aplikačnej praxi nebude výnimočnou situácia, kedy počas obdobia, kedy bolo voči právnickej osobe začaté trestné konanie a (kumulatívne) v tomto konaní boli uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia a ukončením tohto konania, bude na majetok dlžníka - právnickej osoby - vyhlásený konkurz. Vyhlásenie konkurzu neruší účinky opatrení, o ktorých bolo rozhodnuté v trestnom konaní. Príslušným orgánom pokiaľ ide o majetok, ktorých sa tieto opatrenia týkajú bude konkurzný súd. Vychádza sa z toho, že práve tento súd bude v stave najlepšie vyhodnotiť, či tento majetok je potrebné speňažiť a prípadný výťažok zo speňaženia takéhoto majetku do skončenia trestného konania od ostatných výťažkov osobitne uschovať, alebo nie. Pokiaľ ide o majetok, kde inak správca musí k jeho speňaženiu pristúpiť urýchlene, keďže ide o majetok bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením, musí správca veľmi efektívne (bezodkladne) požiadať o súhlas so speňažením takéhoto majetku toho, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia. Aj po speňažení takéhoto majetku …

čl. XII
(zákon č. 7/2005 Z. z.)

čl. XII bod 1 §
Navrhované doplnenie zákon o konkurze a reštrukturalizácii má za cieľ využiť systém odkrývania konečných užívateľov výhod aj v rámci konkurzu a reštrukturalizácie. Na tento účel sa rozširuje definičné vymedzenie spriaznenej osoby, ktorou bude aj ten veriteľ, ktorý si prihlasuje pohľadávku vo výške nad 1 milión eur voči dlžníkovi, ktorý je partnerom verejného sektora alebo ním bol v posledných piatich rokoch pred vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie. Právna úprava sa nevzťahuje na orgány verejnej správy podľa rozpočtových predpisov.

čl. XII bod 2 §
V zmysle navrhovaného prechodného ustanovenia sa nová práva úprava spriaznených osôb bude vzťahovať len konania začaté po účinnosti zákona.

čl. IX (Zákon o konkurze a reštrukturalizácii)

čl. IX bod 1 (§ 10a ods. 2) §
Ustanovenia o údajoch zverejňovaných v registri úpadcoch sa navrhuje upraviť a doplniť s ohľadom na nariadenie (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení, ktoré predpokladá prepojenie insolvenčných registrov. Systém prepojenia insolvenčných registrov bude predpokladať výmenu informácií v širšom rozsahu ako v súčasnosti.

čl. IX bod 2 (§ 11a) §
Navrhovaná právna úpravy precizuje súčasný právny stav a zjednodušuje možný postih protiprávneho konania štatutárnych orgánov obchodných spoločností, na majetok ktorých nie je vyhlásený konkurz, ale ktoré zaniknú napríklad na základe ex offo výmazov. Návrh právnej úpravy nadväzuje na súčasná právny stav (§ 11 ods. 2 posledná veta), ktorý potvrdzuje existenciu nároku na náhradu škody za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas. Navrhovanou právnou úpravou dochádza k štyrom základným zmenám: zjednocuje sa režim zodpovednosti za škodu pre prípad nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu včas v prípade, ak bol návrh na konkurz podaný a v prípade, ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný vôbec (napríklad v rámci ex offo výmazov), ustanovujú sa liberačné dôvody, ktoré doteraz neboli upravené, upravuje sa vyvrátiteľný predpoklad rozsahu náhrady škody. Povinná osoba má najlepšie možnosti preukázať, že ani včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu by neviedlo k lepšiemu uspokojeniu veriteľa. Dôkazné bremeno rozsahu spôsobenej škody preto nemôže zaťažovať veriteľa, ustanovuje sa pomerne krátka premlčacia doba, ktorá zároveň …

čl. IX bod 3 [§ 29 ods. 1 písm. a) a b)] §
Upresňujú sa základné náležitosti prihlášky, a to pokiaľ ide o veriteľa, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba [písmeno a)], ako aj úpadcu, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba [písmeno b)]. Je nevyhnutné, aby takéto údaje boli povinné, keďže bez nich nie je ľahké identifikovať konkrétneho veriteľa (prípadne úpadcu) a poskytovať mu služby, ako sú napr. prihlásenie sa do registra úpadcov.

čl. IX bod 4 (§ 32 ods.1) §
Ide o zosúladenie „soft law“ pravidla pre popieranie pohľadávok správcom s pravidlom už zavedeným v reštrukturalizácii.

čl. IX bod 5 [§ 32 ods. 7 písm. b)] §
Navrhuje sa, aby na účinnosť popretia veriteľom iného veriteľa bolo potrebné oproti doteraz relatívne nízkej kaucii (350 eur), zložiť reálny preddavok na trovy konania, ktorého výška sa odvíja od výšky popretej pohľadávky. Táto povinnosť zabezpečí, aby osoby, u ktorých je reálne riziko zneužitia (typicky zahraničné osoby s nejasným majetkovým substrátom alebo aj tuzemské právnické osoby bez reálneho majetkového krytia prípadných vyvolaných trov), právo popierať pohľadávky nezneužívali.

čl. IX bod 6 (§ 32 ods. 11 a 12) §
Pre podanie incidenčnej žaloby je potrebné zloženie preddavku na trovy konania rovnako ako pri popretí. Riziká neuhradenia trov sú aj na strane popretého veriteľa obdobné ako pri popierajúcom veriteľovi. Zároveň však v súlade s navrhovanou právnou úpravou platí, že preddavok je potrebné zložiť len v prípade, ak ide o popretie pohľadávky iba veriteľom, t. j. ak pohľadávku poprel aj správca, preddavok potrebné zložiť nebude. Trovy incidenčných konaní by sa mali určovať nie z „neurčitku“, ale z reálnej hodnoty sporu. Základom pre určenie výšky trov právneho zastúpenia by mala byť tarifná odmena advokáta podľa pravidiel pri zastupovaní v exekúcii.

čl. IX bod 7 (§ 32 ods. 19 až 21) §
Upravujú sa pravidlá pre určenie výšky „kaucie“ (preddavku) na trovy konania a taktiež sa jednoznačne vyjadruje, že povinnosť skladať kauciu nemajú subjekty verejnej správy, a to z dôvodu, že iné osoby nemajú vo vzťahu k nim kreditné riziko, resp. riziko platobnej neschopnosti. Základné pravidlo teda je, že ak má prebehnúť incidenčný spor, obe strany sa sporia so zloženými preddavkami na budúce trovy konania, výnimočne, ak by jednou zo strán bol subjekt bez spomínaného kreditného rizika, povinnosť zložiť preddavok by zaťažovala len stranu s takýmto rizikom.

čl. IX bod 8 (§ 74 ods. 6) §
Poskytovanie súčinnosti štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu úpadcu, prokuristom, atď. je kľúčové pre efektivitu riešenia úpadku dlžníka konkurzom. Tieto osoby majú povinnosť poskytovať súčinnosti a túto súčinnosť je možné vynucovať aj ukladaním pokút. Zahraničné právne úpravy v tejto súvislosti používajú aj nástroje typu civilnej väzby. Ako opodstatnené v našom právnom prostrední sa javí, aby nedostatok súčinnosti mohol byť sankcionovaný aj prípadnou diskvalifikáciou.

čl. IX bod 9 (§ 75 ods. 1) §
Navrhuje sa výslovne upraviť, že správca (predbežný správca) môže žiadať súdneho exekútora o lustráciu účtov dlžníka.

čl. IX bod 10 (§ 75 ods. 12) §
Súdny exekútor má za činnosť pri lustrácii účtov dlžníka právo na náhradu nákladov podľa podzákonného predpisu, ktorý upravuje odmeňovanie exekútorov.

čl. IX bod 11 [§ 87 ods. 2 písm. b)] §
V nadväznosti na zmenu vykonanú v bodoch 5 a 7 sa terminologicky upravuje znenie § 87 ods. 2 písm. b).

čl. IX bod 12 (§ 95 ods. 3) §
Navrhuje sa ustanoviť výnimku pre prípady spriaznenosti, ak ide o zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ktoré sú zabezpečené alebo inak kryté dohodami o výmene kolaterálu podľa osobitných predpisov.

čl. IX bod 13 (§ 104 ods. 1) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. IX bod 14 (§ 126 ods. 1) §
Navrhuje sa upraviť lehoty na konanie schôdze veriteľov tak, aby súd mal časový priestor na prípadné rozhodovanie o hlasovacích právach.

čl. IX bod 15 (§ 159b ods. 1) §
Ide o upresnenie otázok týkajúcich sa možnosti veriteľov uplatňovania nárokov prednostného práva na podiel na zisku.

čl. IX bod 16 (§ 166 ods. 5) §
Navrhuje sa, aby dlžník, ktorý je vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, nemohol podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára. Je zrejmé, že vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody dlžník nemá predpoklady na plnenie pozitívnej definície poctivého zámeru. Po výkone takéhoto trestu sa samozrejme pre neho možnosť podať návrh plne otvára.

čl. IX bod 17 (§ 166k) §
Navrhuje sa vyjasniť, že na preukazovanie zastúpenia postačuje rozhodnutie Centra právnej pomoci.

čl. IX bod 18 (§ 167 ods. 2 a § 168 ods. 2) §
Navrhuje sa, aby sa návrhy na osobný bankrot podávali len elektronicky, keďže táto možnosť je vyhradená len Centru právnej pomoci alebo advokátovi ním ustanovenému.

čl. IX bod 19 a 20 (§ 167o) §
Vyjasňuje sa právna úprava v súvislosti so speňažením nepostihnuteľnej hodnoty obydlia druhého z (bývalých) bezpodielových spoluvlastníkov. Takáto osoba, bez ohľadu na to, či na jej majetok bol vyhlásený konkurz, bude mať vo vzťahu k možnosti nakladať s nepostihnuteľnou hodnotou obydlia v zásade rovnaké postavenie ako dlžník.

čl. IX bod 21 (§ 167v ods. 1) §
Precizujú sa časové lehoty pre povinnosť správcu v Obchodnom vestníku oznámiť, že konkurz sa končí. Takéto oznámenie by správca nemal uskutočniť skôr, ako uplynie základná prihlasovacia lehota a ak niektorý z veriteľov uhradil zálohu na trovy šetrení podľa § 166i ods. 2, nie skôr, ako takéto šetrenia uskutočnil. V opačnom prípade by veriteľom odňal ich práva.

čl. IX bod 22 (§ 171c ods. 1 a 2) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. IX bod 23 (poznámka pod čiarou k odkazu 26)
Legislatívno-technická úprava.

čl. IX bod 24 (§ 172b) §
Nariadenie (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení (ďalej aj „nariadenie“) priamo upravuje osobitný inštitút prísľubu správcu miestnym veriteľom (t. j. veriteľom, ktorých pohľadávky voči dlžníkovi vznikli z prevádzky alebo v súvislosti s prevádzkou podniku, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka, ako aj orgán usadený v členskom štáte, v ktorom by sa mohlo začať vedľajšie insolvenčné konanie a ktorý je podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES povinný zaručiť výplatu neuspokojených nárokov zamestnancov vyplývajúcich z pracovnoprávnych zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov), že s nimi bude zaobchádzať, ako keby sa začalo vedľajšie insolvenčné konanie. Prísľub správcu je určený na uspokojenie pohľadávok miestnych veriteľov bez toho, aby sa začínalo vedľajšie insolvenčné konanie. Na účely takéhoto prísľubu miestnym veriteľom by majetok a práva nachádzajúce sa v členskom štáte, v ktorom má dlžník, proti ktorému sa začalo hlavné insolvenčné konanie, podnik, mali tvoriť podkategóriu konkurznej podstaty a pri ich rozdeľovaní alebo pri rozdeľovaní …

čl. IX bod 25 a 26 (§ 179 ods. 4 až 6) §
Legislatívno-technická zmena v súvislosti s úpravami pri inštitúte záverečného vyrovnania ziskov a strát.

čl. IX bod 27 a 28 (§ 180 ods. 1 a 5) §
Cieľom navrhovanej technickej zmeny je posilnenie právnej istoty a eliminovanie možného nesprávneho výkladu zákona. Novelou č. 117/2015 Z. z. bol okrem iného v súlade s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách rozšírený okruh osôb, ktoré môžu uzavrieť zmluvu o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Novela, podobne ako pôvodné znenie § 180, riešila túto otázku odkazom na § 151me Občianskeho zákonníka, ktorý v odseku 8 obsahuje zoznam osôb. Tento zoznam je však v Občianskom zákonníku uvedený pre účely aplikácie na zmluvu o záložnom práve na pohľadávky z účtu a úverové pohľadávky, a preto v úvodnej vete, ako aj v písmene g) bod 2 odkazuje na „záložné právo“. V aplikačnej praxi sa preto vyskytli otázky, či existencia záložného práva k pohľadávke z účtu, z inej formy vkladu alebo k pohľadávke z úveru nie je podmienkou pre aplikáciu § 180 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Takýto výklad by …

čl. IX bod 29 (§ 197 ods. 7) §
Navrhuje sa, aby súd v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi uviedol výrok o medzinárodnej právomoci súdu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „nariadenie“), teda, či ide o hlavné insolvenčné konanie, vedľajšie insolvenčné konanie alebo o územné insolvenčné konanie. Navrhované znenie priamo súvisí s aplikáciou nariadenia, ako aj s pripravovaným prepojením insolvenčných registrov, kde informácia o medzinárodnej právomoci súdu je jedným z povinných údajov, ktoré v rámci takéhoto systému budú dostupné. Zároveň sa navrhuje, aby bolo priamo v zákone ako obligatórna náležitosť uznesenia upravené uloženie povinností správcovi, ktoré mu vyplývajú z nariadenia, napríklad uloženie povinnosti správcovi, aby bez zbytočného odkladu informoval o vyhlásení konkurzu známych veriteľov dlžníka, ktorí majú trvalé bydlisko alebo registrované sídlo v iných členských štátoch Európskej únie ako v Slovenskej republike.

čl. IX bod 30 (§ 197 ods. 9 až 11) §
Predkladateľ v praxi zaznamenal viacero prípadov, ktoré sa s prihliadnutím na všetky okolnosti javili ako tzv. „forum shopping“. Navrhuje sa preto, aby sa príslušnosť súdu pri konkurzoch a reštrukturalizáciách určovala s navrhovaným retrospektívnym pravidlom. Navrhuje sa taktiež, aby náhradu škody pre porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas posudzoval konkurzný súd. Zároveň sa v odseku 11 navrhuje, aby v prípade, ak je stranou konania vyvolaného konkurzom alebo reštrukturalizáciou správca, alebo ide o konanie podľa § 74a ods. 2 alebo o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, sa zastúpenie advokátom nevyžadovalo.

čl. IX bod 31 (§ 199 ods. 1) §
Princíp zverejňovania uznesení a iných písomností súdu v Obchodnom vestníku sa uplatní aj pre písomnosti, ktoré sa budú zverejňovať podľa nariadenia (EÚ) v platnom znení.

čl. IX bod 32 (§ 199 ods. 8) §
Upravuje sa povinnosť správcu doručiť dlžníkovi rozhodnutie o vyhlásení konkurzu aj s vyznačenými doložkami.

čl. IX bod 33 (§ 206g a 206h) – Prechodné ustanovenia §
Navrhuje sa, aby doterajšie konania vrátane konaní vyvolaných alebo súvisiacich s konaniami podľa tohto zákona v zásade prebehli podľa doterajších pravidiel. Výnimkou je prípad možnej diskvalifikácie. Diskvalifikácia je možná len pri porušení povinnosti poskytovať súčinnosť po účinnosti tohto zákona.

čl. XV (Zákon č. 7/2005 Z. z. z o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a dopl

čl. XV bod 1 a 2 (§ 12 ods. 5 a 6, § 18 ods. 2) §
Cieľom predkladanej úpravy je nadviazať na navrhovaný § 75h Obchodného zákonníka a súčasne zjednodušiť predkladaciu povinnosť likvidátora ustanoveného zo zoznamu správcov pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurz. Likvidátor ustanovený zo zoznamu správcov má možnosť pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu iba odkázať na písomnosti uložené v zbierke listín alebo v registri účtovných závierok. Za jednotlivé úkony, ktoré spočívajú vo vyhotovení správy o majetnosti alebo nemajetnosti spoločnosti má likvidátor nárok na odmenu v rovnakej výške ako predbežný správca. Precizuje sa aj lehota, v ktorej je súd povinný vyhlásiť na majetok dlžníka konkurz alebo rozhodnúť o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. Ak súd na základe návrhu likvidátora ustanoveného zo zoznamu správcov vyhlási konkurz, do funkcie správcu ustanoví tohto likvidátora.

čl. XV bod 3 a 5 (§ 28 ods. 4, § 103 ods. 1) §
Precizuje sa, že neuplatnením zabezpečovacieho práva v základnej prihlasovacej lehote nastávajú len procesné dôsledky spočívajúce v tom, že v priebehu konkurzu zabezpečený veriteľ prichádza o možnosť uplatňovať procesné oprávnenia vyplývajúce zo zákona nositeľom zabezpečovacieho práva. Z hľadiska hmotného práva však môže záložný veriteľ prísť o záložné právo až v súvislosti s účinkami pravidla podľa § 93 ods. 2 ZKR. Z pohľadu evidencie majetkových práv je potom dôvodom na výmaz záložného práva zverejnený súpis a listina, ktorá preukazuje speňaženie zapísaného majetku. Vo vzťahu k zmene vykonávanej v § 103 ods. 1 ide o zmenu vyvolanú vyprecizovaním § 28 ods. 4.

čl. XV bod 4 (§ 47 ods. 4) §
Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť "pasívne" (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo “aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Správca má možnosť z vlastnej iniciatívy podať návrh na pokračovanie v konaní do prvej schôdze veriteľov, resp. do uplynutia lehoty určenej vo výzve súdu, ktorého konanie bolo prerušené. Lehotu by mal súd určiť s ohľadom na počty aktívnych, príp. pasívnych sporov úpadcu. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie …

čl. XV bod 6 a 7 (§ 177 ods. 2 a 4) §
Navrhuje sa úprava § 177 ods. 2 a 4 tak, aby v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok vybraných finančných inštitúcií (bánk či obchodníkov s cennými papiermi) dostala uznesenie o vyhlásení konkurzu aj Rada pre riešenie krízových situácií, čo je adekvátne na to, aby bola podrobne informovaná o vyhlásení konkurzu aj v prípadoch, keď samotný návrh na vyhlásenie konkurzu nepodala Rada pre riešenie krízových situácií, ale príslušný orgán dohľadu alebo nútený správca po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu dohľadu.

čl. XV bod 8 (§ 206j) §
Predmetným ustanovením sa riešia otázky intertemporality vo vzťahu k zmenám vykonaným predchádzajúcimi novelizačnými bodmi v tomto novelizačnom článku.

čl. X
(zákon č. 7/2005Z. z.)

čl. X bod 1 (§ 57 ods. 4) §
Výklad právnych noriem často trpí textualistickým zajatím, čo vedie pri aplikácii k situáciám, ktoré sa v audiovizuálnej tvorbe zvyknú podávať ako komické („Rozkaz znel jasne: muž s koženou brašnou nesmie prejsť!“). Medzi príklady takejto na textualistickom základe budovanej diskusie patrí aj diskusia o otázke, či: „Je štát s nárok na prepadnutie majetku veriteľom?“ Je pritom zrejmé, že veriteľom je každý (aj štát), kto má právo na plnenie (alebo inú činnosť) od iného. V prípade prepadnutia majetku je akurát špecifické, že vo všeobecnosti sa nedá hodnota „pohľadávky“ štátu zafixovať na konkrétnu hodnotu, keďže sa mení tak ako sa mení aj hodnota majetkových hodnôt, ktoré trest prepadnutia majetku postihuje. Ide však len o prípad, ktorému sa právna úprava inak nevyhýba. Podľa § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka pre platný vznik záložného práva napr. postačí, ak je hodnota zabezpečenej pohľadávky určiteľná. Taktiež okolnosť, či v ustanovení § 57 ods. 4 použité slová „prihlásenej“ diskvalifikujú štát s možnosti riešenia odporovateľnosti v konkurze, zvykne byť …

čl. X bod 2 (§ 58 ods. 2) §
Pri vyjadrení právnych noriem je na zdôraznenie určitého pravidla vhodné použiť právnu domnienku. Ustanovenie § 58 ods. 2 patrí medzi ustanovenia, kde je vhodné na zvýraznenie pravidla takúto (nevyvrátiteľnú) domnienku vyjadriť, hoci právna prax by k nej mala dospieť aj bez takéhoto vyjadrenia. Ak niekto spácha trestný čin, za ktorý mu môže byť uložený trest prepadnutia majetku, musí si byť vedomý, že týmto okamihom sa dostal do úpadku. Ide o hmotnoprávny následok. Okolnosť, či sa spáchanie trestného činu určitej osobe podarí preukázať, je otázka procesná. Od spáchania trestného činu je potrebné hľadieť na štát optikou veriteľa s minimálne s budúcou pohľadávkou na majetkovej podstate osoby, ktorej môže byť trest prepadnutia majetku uložený. Páchateľ (budúci odsúdený) môže mať tendenciu takýto nárok štátu ukracovať a to tak, že uskutočňuje úkony bez primeraného protiplnenia. Typicky pôjde o darovanie alebo predaj majetku za neštandardných podmienok (nemusí ísť len o nízku cenu ale aj o iné podmienky). Tretie osoby v skutočnosti len spravujú majetok páchateľa …

čl. X bod 3 (§ 58 ods. 3) §
Legislatívno-technické spresnenie s ohľadom na úpravu odseku 4.

čl. X bod 4 (§ 58 ods. 4) §
Upravuje sa plynutie spätnej lehoty pre odporovanie právnym úkonom bez primeraného protiplnenia za účelom ukrátenia nároku z prepadnutia majetku. V tomto prípade sa nejaví ako potrebné pre účely plynutia spätnej lehoty rozlišovať, či išlo o úkony v prospech spriaznenej osoby alebo nie. Z pohľadu páchateľa je pre tendenciu zvýšeného počtu úkonov smerujúcich k zbavovaniu sa majetku rozhodujúce práve obdobie pred odsúdením. Pre ochranu právneho styku by však nemalo byť dlhšie ako 5 rokov.

čl. X bod 5 (§ 59 ods. 3) §
Pozri k tomu odôvodnenie v bode 2.

čl. X bod 6 (§ 59 ods. 4) §
Legislatívno-technické spresnenie s ohľadom na úpravu odseku 4 a nových odsekov 5 a 6 (bod 7).

čl. X bod 7 (§ 59 ods. 5 a 6) §

čl. X odseku 5 pozri odôvodnenie k bodu 4. §
V odseku 6 sa výslovne sa upravuje, že na účely neúčinnosti právnych úkonov (odporovateľnosti) tak ako právne úkony dlžníka je potrebné posudzovať jeho kvalifikované opomenutia. Ide o situácie, kedy v obdobnom postavení určitá osoba, konajúca s bežnou starostlivosťou o svoje záujmy, pre obranu alebo uplatnenie svojich práv uskutočnila určitý úkon alebo niečo vykonala. Nekonanie dlžníka vedie, vo výsledku, k ukráteniu veriteľov.

čl. X bod 8 (§ 60 ods. 2) §
Jedným z kľúčových legislatívnych nástrojov, ktorý zákonodarca používa pri úprave neúčinnosti právnych úkonov (odporovateľnosti) sú prezumpcie. Prezumpcie v procesnom práve sa prejavujú ako prostriedok vedúci k rozkladaniu dôkazného bremena. Pôvodné pravidlo v § 60 ods. 2 je jedným s príkladov použitia takejto prezumpcie a teda rozloženia dôkazného bremena. Ak ide o úkon v prospech spriaznenej osoby dlžníka, ukracujúci úmysel dlžníka ako aj vedomosť protistrany o ňom sa predpokladá. Navrhované pravidlo má za účel uvedenú prezumpciu ešte rozšíriť aj na prípady, ak ide o zjavné mrhanie majetkom a to bez ohľadu na to, či druhá strana je spriaznenou osobou dlžníka. Právny styk pri nakladaní s majetkovými hodnotami má prebiehať v súlade s princípom nezávislého vzťahu (arm´slenght principle). Aj osobe, ktorá nie je spriaznená s dlžníkom (resp. túto spojitosť nie je možné vždy preukázať) musí byť podozrivá transakcia, pri ktorej dlžník mrhá s majetkom. „Mrhanie majetkom“ sa musí posúdiť s prihliadnutím na všetky okolnosti transakcie a na účely tohto ustanovenia nie je …

čl. X bod 9 (§ 60 ods. 3) §
Legislatívno-technické spresnenie s ohľadom na úpravu odseku 4.

čl. X bod 10 (§ 60 ods. 4) §
Pozri odôvodnenie k bodu 2.

čl. X bod 11 (§ § 62 ods. 7) §
Pozri odôvodnenie k bodu 1.

čl. X bod 12 (§ 107aa) §
Normy konkurzného práva niekedy priamo a niekedy nepriamo vyjadrujú, čo je súčasťou konkurznej podstaty. Konkurzná podstata sa vytvorí priamo zo zákona ako účinok vyhlásenia konkurzu a možno ju rozdeliť na bezprostrednú a potenciálnu konkurznú podstatu. Prináležitosť určitej majetkovej hodnoty do bezprostrednej konkurznej podstaty vedie správcu k poňatiu majetkovej hodnoty do súpisu bez zbytočného odkladu. Pri potenciálnej konkurznej podstate pred súpisom je potrebné uskutočniť nejaký úkon (majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzky úpadcu) alebo dokonca konanie (odporovateľnosť, ktorá nie je uznaná treťou osobou). Právna prax sa dlhodobo upína na konštrukciu vlastníckeho práva ako na predsudok, hoci je zrejmé, že formálne vlastníctvo môže slúžiť len ako závoj na zakrytie cudzej držby (detencie). V obchodnom práve je v súčasnosti takmer pravidlom vytváranie rôznych, často komplikovaných, štruktúr na zakrytie konečného užívateľa výhod. Z hľadiska boja proti praniu špinavých peňazí ako aj transparentnosti pri vzťahov medzi osobami súkromného práva a štátom existujú dôvody, pre ktoré sa začal odklon od bezbrehého presadzovania vlastníctva k inštitútom, ktoré majú …

čl. X bod 13 (§ 206k) §
Navrhovaným prechodným ustanovením sa rieši vzťah starej a novej právnej úpravy na už začaté a neskončené konania.

čl. IV
(zákon č. 7/2005 Z. z.)

čl. IV bod 1 (§ 11a ods. 2) §
Dočasná ochrana predstavuje pre dlžníka mimoinsolvenčný rámec, ktorý by mal napomôcť rokovaniu s (pre prevádzku podniku) dôležitými veriteľmi o prípadnom odpustení časti záväzkov resp. o úverovom financovaní. Iní veritelia by po skončení dočasnej ochrany mali dostať aspoň informáciu, či rokovania dospeli k nejakému riešeniu. Dlžník má povinnosť podľa osobitného predpisu, do určitého času po zániku dočasnej ochrany uložiť do svojej zbierky listín vyhlásenie, že nie je v úpadku. Ak sa tak nestane, na účel vyvodenia zodpovednosti sa predpokladá , že povinnosť podať návrh na konkurz nebola splnená včas.

čl. IV bod 2 (§ 19 ods. 4) §
Súd po tom, čo pri veriteľskom návrhu na vyhlásenie konkurzu zistí, že sú na vyhlásenie konkurzu predpoklady (okrem posúdenia dostatku majetku, na čo by inak ustanovil predbežného správcu), a sú tiež splnené predpoklady pre vyhlásenie malého konkurzu, súd rozhodne o vyhlásení malého konkurzu. Vyhláseniu malého konkurzu môže však veriteľ brániť tým, že zloží preddavok na náklady konkurzu, keďže by bolo nelogické najprv vyhlasovať malý konkurz, v ktorom do určenej lehoty má právo veriteľ o jeho konverziu (tzv. zmena malého konkurzu).

čl. IV bod 3 (§ 20 ods. 2 a 4) §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zavedením preddavku na úhradu nákladov malého konkurzu.

čl. IV bod 4 (§ 24 ods. 4) §
So vstupom do konania a nadobudnutím pohľadávky počas konania sa spája významná časť administratívy na konkurznom súde. Je dôvodné nájsť také riešenie, ktoré aspoň v prípadoch nakladania s pohľadávkami štátu, čo je v skutočnosti materiálne viac prevodom ich správy ako zmenou ich veriteľa, administratívnu záťaž zo súdu odoberie. Navrhuje sa preto, aby sa účastníkom konania stala poverená osoba podľa predpisu o pohľadávkach štátu priamo zo zákona a to v nadväznosti na okolnosť, že uzavrie zmluvu podľa osobitného predpisu. Poverená osoba podľa osobitného predpisu bude vykonávať v konaní práva súvisiace s prihlásenou pohľadávkou; postačí túto okolnosť oznámiť správcovi, ktorý vykoná príslušnú zmenu v zozname pohľadávok.

čl. IV bod 5 (§ 43 ods. 2) §
Napriek povinnosti správcov používať pri výkone činnosti programové a technické prostriedky schválené ministerstvom, táto povinnosť nie je dodržiavaná a údaje, ktoré majú byť verejnosti prístupné prostredníctvom registra úpadcov často prístupné nie sú. Navrhuje sa teda zvýrazniť, že ide o dôležitú úlohu správcu a nárok na odmenu mu môže vzniknúť najskôr vtedy, keď zabezpečí zverejnenie údajov vedených v tomto registri.

čl. IV bod 7 až 9 §
§ 106 Novo vystavaná konštrukcia malého konkurzu má za cieľ prispieť k zlepšeniu kľúčových parametrov týkajúcich sa likvidačných konaní, medzi ktoré patria najmä čas inkasa pohľadávky veriteľom (tzv. recovery time) a miera vymáhateľnosti pohľadávky (tzv. recovery rate). Inšpiráciu pre ustanovenia o malom konkurze sú ustanovenia o osobnom bankrote, pričom pôsobnosť správcu smeruje viac k administrátorovi konania, kde riešenie miery uspokojenia jednotlivých veriteľov, ako aj obsah majetkovej podstaty, je viac postavené na iniciatíve veriteľov. Všeobecná a v podstate neobmedzená povinnosť správcu riešiť z úradnej povinnosti rozsah majetkovej podstaty, ako aj „čo najspravodlivejšiu“ mieru uspokojenia pohľadávok veriteľov vedie často k absurdným výsledkom. S ohľadom dopad reálneho výsledku incidenčného sporu na mieru vymáhateľnosti pohľadávky veriteľa, zaznamená veriteľ negatívny efekt. Pri splnení predpokladov najmä podľa § 107aa sa konkurz bude viesť ako malý. Konkurzné konanie sa v zásade začína na návrh dlžníka, veriteľské návrhy však taktiež nie sú vylúčené. Návrh je potrebné podať prostredníctvom na to určeného formulára a platia naň primerane ustanovenia o …

čl. IV bod 6 a 10 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s rozdelením desiatej hlavy na dva oddiely.

čl. IV bod 11 (§ 119 ods. 4) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zavedením osobitných pravidiel pre účastníctvo poverenej osoby podľa osobitného predpisu aj v reštrukturalizačnom konaní.

čl. IV bod 12 (§166h ods. 1) §
Podľa ustanovení o malom konkurze sa spresňuje, že veriteľ môže aj pri konkurze fyzickej osoby podľa štvrtej časti uplatniť skutkové podstaty odporovateľnosti podľa insolvenčných predpisov.

čl. IV bod 13 (§ 166j ods. 1) §
Je v zásade procesne komplikované vytvoriť predpoklady pre riešenie „spoločného konkurzu manželov“. Prinajmenej by však právna úprava mala preferovať, pokiaľ je to čo i len trochu možné, aby manželia mali pre účely osobného bankrotu rovnakého správcu.

čl. IV bod 14 (§ 176 ods. 5) §
Rozširuje sa okruh subjektov pri úprave konkurzu finančných inštitúcií z dôvodu, že osobitné predpisy majú pre prípad, že by sa dostali do finančných problémov, osobitné postupy (napr. zákon č. 371/2014 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 90/2016 Z. z. v znení neskorších predpisov), pričom ide o zosúladenie právnych úprav.

čl. IV bod 15 (§ 204) §
V súvislosti s navrhovanými zmenami je potrebné doplnenie splnomocňujúcich ustanovení. Rozsah základných šetrení správcu by mal byť ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom ministerstva.

čl. IV bod 16 (§ 206k) §
Navrhujú sa prechodné ustanovenia. V zásade platí, že konania začaté pred účinnosťou zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Výnimkou z tohto pravidla je posudzovanie veriteľského návrhu v stave, kedy súd zvažuje ustanovenie predbežného správcu, ale (po účinnosti zákona) zistí, že sú tu predpoklady na malý konkurz a taktiež účastníctvo v konaní poverenej osoby.

čl. III

čl. III bod 1. a 2. §
Zmeny ZKR zavádzajú možnosť štátu podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok prevádzkovateľa prvku kritickej infraštruktúry ak je jeho prevádzkovanie ohrozené, pričom ohrozením sa chápe situácia, keď samotný prevádzkovateľ alebo osoba, ktorá má kontrolu nad prevádzkovateľom prvku KI vstúpila do likvidácie, začalo sa voči nej konkurzné konanie, alebo výkon zabezpečovacieho práva. Prevádzkovanie prvku KI je takisto ohrozené, ak vláda SR rozhodla o zrušení súhlasu so zmenou vlastníctva k prvku KI alebo súhlas so zmenou vlastníckej štruktúry prevádzkovateľa podľa ZKI (viď výklad vyššie) podmienila.

čl. VI – novela zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

čl. VI bod 1 a 3 [Poznámky pod čiarou k odkazom 33 a 33d]
V súvislosti so zmenami ustanovení zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré súvisia s vydávaním krytých dlhopisov, je potrebné aktualizovať poznámky pod čiarou k odkazom 33 a 33d.

čl. VI bod 2, 4 až 6 [§ 195a ods. 1, 7, 9 a 10] §
Z dôvodu plnej transpozície CBD je potrebné novelizovať príslušné ustanovenia v § 195a, ktoré upravujú postup zaobchádzania s oddelenou podstatou zabezpečených veriteľov, ktorými sú majitelia krytých dlhopisov, v rámci konkurzu banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov. Prvou zmenou je, že v súlade s čl. 4 CBD sa medzi zabezpečených veriteľov zaradia aj protistrany zo zabezpečovacích derivátov, ktorých účelom je riadenie a zmiernenie menového rizika alebo úrokového rizika spojeného s vydanými krytými dlhopismi a ktoré sú súčasťou krycieho súboru. Ďalšie úpravy súvisia s rozšírením okruhu základných aktív krycieho súboru, ktoré v prípade konkurzu banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, budú tvoriť oddelenú podstatu zabezpečených veriteľov. Oddelená podstata zabezpečených veriteľov sa tvorí samostatne za každý príslušný program krytých dlhopisov tak, aby nedošlo k miešaniu zabezpečených veriteľov z jednotlivých programov krytých dlhopisov.

čl. VI bod 7 [ôsmy bod prílohy]
Dopĺňa sa transpozičná príloha o smernicu CBD.

čl. I

čl. I bod 1 §
Keď sa v tomto roku schválil zákon č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, jeho súčasťou bola aj novela zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“), ktorou sa upravilo nové znenie ustanovenia § 28 ods. 2 tohto zákona. Hoci prvé tri vety § 28 ods. 2 zákona o konkurze upravujú postavenie veriteľa v konkurznom konaní, v štvrtej vete je nečakane použitý pojem „dlžník“ a celé ustanovenie tak pôsobí zmätočne. Ide o zjavnú nesprávnosť, ktorá zostala v legislatívnom procese nepovšimnutá a upozornili na ňu až adresáti právnej normy, ktorým v praxi spôsobuje vážne problémy pri uplatňovaní si ich pohľadávok. Z tohto dôvodu sa štvrtá veta v § 28 ods. 2 zákona o konkurze uvádza na pravú mieru tak, že pojem „dlžník“ sa nahrádza pojmom „veriteľ“. Z hľadiska vymožiteľnosti práva formou uplatnenia si nárokov veriteľa v …

čl. I bod 2 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí so zavedením nového odkazu 8ae v bode 1 tohto novelizačného článku.

čl. III
Zo zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa vypúšťa § 107c. Vypustením § 9b až 9e zo zákona o kritickej infraštruktúre predmetné ustanovenie stratilo opodstatnenie a stalo sa obsolentným.

čl. X
(zákon č. 7/2005 Z. z.) V nadväznosti na posun termínu implementácie reformy súdnej mapy dochádza k nevyhnutným zmenám prechodného ustanovenia upravujúceho dokončenie začatých a právoplatne neskončených konaní k momentu účinnosti implementácie reformy súdnej mapy. Nakoľko prechodné ustanovenie má predstavovať právny základ pre plynulý prechod existujúcich právnych vzťahov na novú právnu úpravu, navrhovanými zmenami sa zabezpečuje táto plynulosť. K tomu pozri tiež odôvodnenie k čl. II.

čl. XXI
(Zákon o konkurze a reštrukturalizácii)

čl. XXI bod 1 až 5 §
Legislatívno-technické zmeny v súvislosti s navrhovanými zmenami.

čl. IX
Novela zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

čl. IX bod 1 [§ 176 ods. 5] §
Po nadobudnutí účinnosti nariadenia MiCA sa medzi subjekty, ktoré musia mať povolenie od Národnej banky na výkon určitých činností, zaradia aj poskytovatelia služieb kryptoaktív a emitenti tokenov naviazaných na aktíva, ktorí nie sú bankou. Z tohto dôvodu je potrebné zaradiť ich medzi subjekty, na ktoré sa uplatňuje § 176 ods. 1 až 4 zákona č. 7/2005 Z. z.

čl. IX bod 2 [§ 192 ods. 1 až 3] §
Ide o dôslednú transpozíciu čl. 25 až 27 smernice 2001/24/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií (Ú. v. EÚ L 125, 5.5.2001; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 4) v platnom znení.

čl. I
(zákon č. 7/2005 Z. z.)

čl. I bod 1 [§ 3 ods. 4 písm. a)] §
Ide o spresnenie právnej úpravy. Momentom úpadku nastáva vo vzťahu majetkovej štruktúre dlžníka situácia, že na majetku (majetkových hodnotách) dlžníka sa presadia chránené majetkové záujmy veriteľov. Stav úpadku sa objektivizuje až neskôr a to súdnym rozhodnutím, ktoré ho môže deklarovať. Medzi úpadkom a jeho zistením tak vzniká medziobdobie, počas ktorého vo vzťahu k tretím osobám vystupuje dlžník (štatutárny orgán dlžníka) ako ten, kto je oprávnený nakladať s majetkom. Pravidlá pre nakladanie s majetkom však v tomto stave nie sú svojvoľné a ich porušenie je dokonca sankcionované normami trestného práva (zvýhodňovanie veriteľa). Pre dlžníka by tieto pravidlá mali znamenať „standstill“ t. j. dôvod, pre ktorý má obmedziť majetkové dispozície, keďže sa poľahky môže dopustiť zvýhodňovania veriteľa. S dôkazným bremenom zaťažujúcim dlžníka by však mali existovať dve výnimky, ktoré nemajú byť usporiadané kumulatívne, ale má ísť o konjunkciu. Prvá výnimka sa týka riešenia hroziaceho úpadku v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie. V rámci tohto osobitného procesu sú zavedené osobitné pravidlá pre standstill. Druhá …

čl. I bod 2 (§ 11 ods. 2) §
Ide o zovšeobecnenie právnej úpravy. V prípade porušenia povinnosti podania návrhu na vyhlásenie konkurzu bude platiť, že zmluvná pokuta bola dojednaná medzi zodpovednou osobou a právnickými osobami, akými sú nielen obchodné spoločnosti, ale napr. aj nadácie, či družstvá. Jedná sa o rozširujúci výpočet, ktorý pokryje všetky druhy právnických osôb na rozdiel od aktuálnej právnej úpravy, v ktorej sú taxatívne vymedzené určité druhy právnických osôb. Vzhľadom na rozširujúci výpočet, ktorým sa ruší taxatívny výpočet, je potrebné upraviť aj dokument, v ktorom by táto dohoda mohla byť vylúčená. Rovnako sa upravuje aj plynutie, resp. začiatok plynutia premlčacej doba na uplatnenie nároku zo zmluvnej pokuty, ktorá začína plynúť vyhlásením konkurzu a v prípade, ak ide o zmenu malého konkurzu, od momentu vyhlásenia konkurzu podľa § 106j. Ďalej je nevyhnutné obmedziť vznik nároku na zmluvnú pokutu, resp. upresniť jej uplatňovanie v prípade, ak existuje viacero skutkových podstát pre vznik nároku na zmluvnú pokutu. Platí, že nárok na zmluvnú pokutu možno uplatniť voči každej osobe …

čl. I bod 3, 9 a 13 (§ 12 ods. 1, § 25 ods. 1, § 32 ods. 2) §
V súvislosti s funkcionalitou insolvenčného registra sa upravujú jednotlivé elektronické formuláre špecializovaného portálu, ktoré sú priamo určené na realizáciu konkrétneho úkonu v konaní vedenom v insolvenčnom registri. Inak povedané, zákon konkretizuje spôsob podania a realizácie konkrétneho úkonu prostredníctvom priamo na to určeného elektronického formulára, ktorý sa podáva elektronicky prostredníctvom špecializovaného portálu. Každé takéto podanie musí byť súčasne autorizované. V prípade nesplnenia atribútu spôsobu a formy podania sa na takéto podanie nebude prihliadať.

čl. I bod 4 (§ 12 ods. 3) §
Odstraňuje sa povinnosť označovať druhého veriteľa vo veriteľskom návrhu v prípade, že došlo k zverejneniu oznámenia o platobnej neschopnosti (napr. zverejnenie upovedomenia o zastavení exekúcie) alebo platobnú neschopnosť možno odôvodnene predpokladať ak je dlžník viac ako 90 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Touto zmenou sa odstraňuje nadbytočná záťaž, ktorá podľa aktuálnej právnej úpravy vznikala veriteľovi. V prípade predpokladu úpadku totiž platí, že ide buď o dlhodobo exekvovaného dlžníka, ktorý je nemajetný, alebo ide o zrušenú spoločnosť a likvidácia nezačala.

čl. I bod 5 (§ 14 ods. 1) §
Aplikačná prax si vyžaduje explicitnú úpravu dotýkajúcu sa obmedzenia, resp. nemožnosti odmietnutia návrhu len z dôvodu takých nedostatkov príloh návrhu, ktoré samé o sebe nemajú vplyv na posúdenie zákonom ustanovených náležitostí nároku a ich absencia nespôsobuje nemožnosti posúdenia týchto náležitostí a rozhodnutia vo veci.

čl. I bod 6 (§ 19 ods. 4) §
V rámci právnej úpravy malého konkurzu bolo úmyslom zákonodarcu umožniť vyhlásiť malý konkurz aj v prípade veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu, čomu však podľa aktuálnej právnej úpravy bráni podmienka, že voči dlžníkovi nesmú pôsobiť účinky začatia konkurzného konania podľa § 106c ods. 1 písm. h), ktoré však v čase posudzovania návrhu budú pôsobiť stále, nakoľko konkurzné konanie musí byť v takomto prípade započaté podľa § 14. Z uvedeného dôvodu sa odstraňuje prekážka pre vyhlásenie malého konkurzu aj v prípade veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu.

čl. I bod 7 a 31 (§ 21 ods. 2, § 73 ods. 2) §
Vypustenie obsolentnej povinnosti úradne osvedčeného podpisu dlžníka, vzhľadom na skutočnosť, že zoznam majetku sa bude nahrávať elektronickou formou prostredníctvom na to určeného formulára do insolvenčného registra. Dlžník by teda v praxi musel nahrať údaje do insolvenčného registra, vytlačiť ich, dať ich úradne osvedčiť a takto overené údaje znova nahrať do insolvečného registra, čo by spôsobovalo nadbytočnú administratívnu záťaž.

čl. I bod 8 a 46 (§ 23 ods. 1, § 167a ods. 3, § 118 ods. 1) §
Explicitne sa upravuje okamih vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie. Právne účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie nastávajú deň po faktickom zverejnení uznesenia súdu v insolvenčnom registri, bez ohľadu na nadobudnutie právoplatnosti tohto rozhodnutia. Účelom je prechádzať výkladovým nezrovnalostiam o okamihu vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie.

čl. I bod 10, 12, 47, 75 a 77 (§ 28 ods. 2, § 29 ods. 8, § 121, § 167 ods. 2, § §
Precizuje sa spôsob doručovania prihlášok, ktoré sa majú doručovať výlučne elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára špecializovaného portálu do elektronickej schránky správcu. Rovnako tak sa vyžaduje autorizácia prihlášky. V prípade nedodržania spôsobu a formy podania prihlášky sa na ňu nebude prihliadať. Tu je potrebné zdôrazniť, že pre prihlášku bude určený konkrétny formulár „na to určený“, a teda tento úkon musí byť v príslušnom konaní realizovaný formou a spôsobom presne na to určeným. Právna úprava ďalej reflektuje potrebu zosúladenia režimu prihlasovania pohľadávok zahraničných veriteľov. Pokiaľ ide o veriteľa, ktorý nemá obvyklý pobyt, bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, je povinný si ustanoviť zástupcu na doručovanie s obvyklým pobytom, bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu oznámiť správcovi. Pokiaľ tento veriteľ povinnosť ustanoviť si zástupcu a oznámiť túto skutočnosť správcovi nesplní, doručovať sa mu bude výlučne zverejnením dokumentov v insolvenčnom registri. Túto povinnosť si môže splniť kedykoľvek počas konania.

čl. I bod 11 a 14 (§ 29 ods. 1, § 32 ods. 6, § 32 ods. 10) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 15 (§ 32 ods. 15) §
Navrhuje sa upraviť spôsob riešenia situácie, kedy veriteľovi popierajúcemu pohľadávku iného veriteľa zaniklo postavenie účastníka bez právneho nástupcu a teda v takomto prípade je potrebné jednoznačne určiť, aký dopad na proces má jeho popretie. Nakoľko popretie môžem mať významný vplyv pre ostatných veriteľov, zavádza sa procesný postup prerušenia konania na účel výzvy správcu, aby tento v 30 dňovej lehote podal návrh na pokračovanie v konaní, pričom pokračovať sa bude so správcom. Ak správca usúdi, že pokračovanie v konaní nie je dôvodné, tento návrh nepodá a súd v takomto prípade konanie zastaví, pričom na popretie sa nebude prihliadať.

čl. I bod 16 (§ 32 ods. 18) §
Je zrejmé, že za zistenú možno považovať len pohľadávku určenú v konaní o určení popretej pohľadávky, o ktorej je oprávnený rozhodnúť len súd. V súvislosti s uvedeným dochádza k spresneniu právne úpravy.

čl. I bod 17, 49 a 62 (§ 35 ods. 4, § 126 ods. 3, § 146 ods. 5) §
Navrhuje sa vypustiť duplicitnú právnu úpravu, nakoľko v prípade, ak sa vznik podmienenej pohľadávky stane nemožným, takémuto veriteľovi zaniká postavenie účastníka konania. Povinnosť podmieneného veriteľa túto skutočnosť oznámiť správcovi rovnako tak vyplýva u právnej úpravy zániku účastníctva (§ 27), pričom v prípade vzniku škody takýto veriteľ zodpovedá za škodu podľa všeobecnej právnej úpravy o zodpovednosti za škodu.

čl. I bod 18, 19, 26 a 51 (§ 35 ods. 6, § 35 ods. 8, § 38 ods. 6, § 128 ods. 6) §
Právna úprava umožňuje realizovať schôdzu veriteľov, ako aj zasadnutie veriteľského výboru (aj v reštrukturalizácii) prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie. Nakoľko v niektorých prípadoch môže byť obligatórne vyhotovovanie audiovizuálneho záznamu kontraproduktívne, navrhuje sa jeho vyhotovenie len v prípade, ak o to požiada niektorý z prítomných veriteľov oprávnených na schôdzi veriteľov hlasovať, resp. prítomných členov veriteľského výboru. V súvislosti s tým sa upravujú niektoré otázky s tým súvisiace, ako napr. podmienky pre vyhotovenie písomného rozhodnutia súdu o námietke.

čl. I bod 20 a 21 (§ 36 ods. 4, § 36 ods. 5) §
Právna úprava účinná od 17. júla 2022 upravila náhodný výber správcov v prípade konaní voči tzv. špeciálnym alebo osobitným subjektom, t. j. dlžníkov, ktorí svojím osobitným predmetom činnosti, veľkosťou alebo spôsobom riešenia úpadku vyžadujú špeciálnu „správu“, na ktoré sú potrebné špeciálne odborné znalosti a prax, pričom tieto predpoklady musia spĺňať správcovia zapísaní do oddielu špeciálnych správcov. V prípade týchto špeciálnych subjektov sa tak náhodným výberom ustanovuje správca, ktorý je zapísaný v zozname správcov v oddiele špeciálnych správcov. V konkurznom konaní však možno na rokovaní schôdze veriteľov hlasovať o výmene správcu, pričom aplikačná prax v niektorých prípadoch nesprávne aplikovala pravidlá pri výmene správcu na prvej schôdzi v týchto špecifických prípadoch. V súlade s účelom a cieľom právnej úpravy, ktorá zaviedla inštitút špeciálnych správcov sa tak potvrdzuje, že aj v prípade výmeny správcu na prvej schôdzi veriteľov je nutné pravidlá dotýkajúce sa ustanovenia špeciálnych správcov zachovať. Explicitne sa preto upravuje, že dôvodom pre odmietnutie návrhu schôdze veriteľov na výmenu správcu je aj …

čl. I bod 22, 24 a 27 (§ 37 ods. 1, § 38 ods. 1, § 39) §
V prvom rade je nutné v rámci právnej úpravy členstva vo veriteľskom výbore zohľadniť postoj samotného veriteľa, ktorý ma byť do tejto funkcie ustanovený, resp. je potrebné zohľadniť jeho súhlas s ustanovením do tejto funkcie, nakoľko ide o funkciou dobrovoľnú. Okrem uvedeného sa navrhuje v prípade, ak nie je zvolený dostatočný zákonný počet členov veriteľského výboru, aby funkciu veriteľského výboru vykonával prítomný veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať, ak samozrejme s ustanovením do takejto funkcie súhlasí, pričom tento veriteľ súčasne riadi činnosť veriteľského výboru. Ak nebol zvolený veriteľský výbor, o voľbe členov sa bude hlasovať na najbližšej schôdzi veriteľov, pričom v konaní sa pokračuje bez veriteľského výboru, ak súd nerozhodne inak. V takomto prípade je súd oprávnený určiť, že funkciu veriteľského výboru bude vykonávať, prípadne má oprávnenie určiť aj rozsah výkonu tejto funkcie. Správca je povinný oznámiť súdu, že veriteľský výbor nebol ustanovený a v takomto prípade postupuje v konaní s odbornou starostlivosťou tak, aby naplnil účel a cieľ samotného …

čl. I bod 23 (§ 37 ods. 5) §
Upravujú sa osobitné pravidlá pre doručovanie veriteľskému výboru, resp. sa explicitne uvádza, že ak sa doručuje veriteľskému výboru, nejde ani o správcu a ani súd. Ak sa má však doručovať správcovi alebo súdu, aj veriteľský výbor má komunikovať prostredníctvom insolvenčného registra.

čl. I bod 25 (§ 38 ods. 2) §
Ide o zosúladenie právnej úpravy pri hlasovaní v prípade rovnosti hlasov.

čl. I bod 28, 78 a 99 (§ 42 ods. 4, § 167l ods. 5) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 29 (§ 47 ods. 2) §
Ide o zosúladenie právnej úpravy, nakoľko konanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu je konaním vedeným proti majetku štatutárneho orgánu, alebo jeho členov.

čl. I bod 30 (§ 54 ods. 4) §
Z dôvodu ochrany konkurznej podstaty, je potrebné ochrániť spriaznené pohľadávky dlžníka pred ich započítaním s jeho záväzkami, aj keď oba vznikli pred vyhlásením konkurzu.

čl. I bod 32 (§ 74 ods. 5) §
Uznesenie o uložení pokuty za neposkytnutie požadovanej súčinnosti nie je súčasťou insolvenčného konania a vo svojej podstate nemá vplyv na účastníkov konania ani na konanie ako také, keďže sa ukladá sankcia tretiemu subjektu, a preto sa vylučuje doručovanie prostredníctvom insolvenčného registra. Pri doručovaní uznesenia sa má postupovať podľa ustanovení Civilného sporového poriadku.

čl. I bod 33 a 34 (§ 74 ods. 7 a § 75 ods. 4) §
Aplikačná prax vyžaduje zmenu prístupu pri plnení účtovných a daňových povinností úpadcu, ktoré majú vplyv na činnosť správcu. Úpadca je zodpovedný za riadne vedenie účtovníctva a plnenie si svojich účtovných a daňových povinností, z ktorých následne správca v insolvenčnom konaní vychádza. V prípade, ak si tieto povinnosti úpadca, resp. dlžník neplní, správca sa dostáva do situácie, kedy má vypracovávať návrh individuálnej účtovnej uzávierky, hlavnej knihy či daňového priznania na základe vlastného odhadu, nesprávnych alebo neúplných informácií, čo vedie nielen k predĺženiu procesu. Práve z uvedeného dôvodu sa navrhuje explicitne upraviť nielen povinnosť neporušovať povinnosti dotýkajúce sa vedenia účtovníctva pod sankciou vzniku fikcie zmluvnej pokuty, ale súčasne sa ukladá aj tretím subjektom, ktoré sú poverené viesť účtovníctvo úpadcu, aby predložili všetku dokumentáciu v tejto súvislosti, ktorú majú k dispozícii. Táto povinnosť síce vyplýva z už platného stavu, ale aplikačná prax si vyžaduje explicitné zavedenie tejto povinnosti. Je potrebné uviesť, že plnenie tejto povinnosti nič nemení na vzniknutých záväzkovo-právnych vzťahoch medzi touto …

čl. I bod 35 (§ 78 ods. 4) §
Navrhuje sa upraviť poriadkovú lehotu 30 dní na uloženie povinnosti podať žalobu a to na účely zaistenia rýchleho konania vo veci.

čl. I bod 36 (§ 78 ods. 10) §
Správca má povinnosť komunikovať prostredníctvom insolvenčného registra, avšak v tomto prípade, kedy oznamuje zápis majetku do súpisu príslušnej evidencii je potrebné toto oznámenie realizovať osobitne a preukázateľne – najmä elektronickou formou v súlade s pravidlami elektronického výkonu verejnej moci.

čl. I bod 37 a 38 (§ 102 ods. 5 a 6) §
Právna úprava ruší formalizovaný proces, pri ktorom je podľa aktuálnej právnej úpravy správca odvolávaný z funkcie vydaním uznesenia súdu. Správcovi tak zanikne funkcia priamo zo zákona zverejnením oznámenia o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu v insolvenčnom registri. Správcovi samozrejme povinnosti po zrušení konkurzu ostávajú zachované, vrátane jeho disciplinárnej zodpovednosti.

čl. I bod 39 a 44 (§ 106 ods. 3 a § 112 ods. 1) §
V prvom rade ide o upresnenie, že návrh na vyhlásenie malého konkurzu v podobe elektronického formulára sa podáva elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu. To rovnako platí aj pre návrh na povolenie reštrukturalizácie. Súčasne sa explicitne uvádza, že návrh nemožno vziať späť a to práve vzhľadom na proces malého konkurzu.

čl. I bod 40 [§ 106c ods. 1 písm. e)] §
Zmena reflektuje reštriktívne obmedzenie aktuálnej právnej úpravy, podľa ktorej porušenie povinností ustanovených v § 40 ods. 2 a ods. 4 Obchodného zákonníka viedlo k prekážke pri vyhlásení malého konkurzu. Práve z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby plnenie týchto povinností bolo skúmané v čase rozhodnutia súdu o návrhu na vyhlásenie malého konkurzu, nakoľko uvedený okamih je relevantný pre toto rozhodnutie.

čl. I bod 41 a 42 (§ 106c ods. 2 a 3) §
Na účely odstránenia prekážok v procese malého konkurzu, kedy absencia procesu odstránenia nedostatkov návrhu na vyhlásenie malého konkurzu v niektorých prípadoch znemožnila riešiť úpadok v malom konkurze, aj keď inak boli splnené podmienky, sa navrhuje upraviť proces odstránenia nedostatkov návrhu obdobne ako v konkurze. Súd teda v prípade zistenia nedostatkov vyzve navrhovateľa odstrániť nedostatky v lehote 10 dní. Ak nedostatky nebudú odstránené súd návrh odmietne, pričom voči tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie – toto uznesenie sa v insolvenčnom registri nezverejňuje.

čl. I bod 43 (§ 106k ods. 5) §
Právna úprava reflektuje rozdiely medzi malým konkurzom a konkurzom vyhláseným podľa prvej hlavy. Vylučuje sa aplikácia ustanovenia § 11 ods. 2 o fikcii dojednanej zmluvnej pokuty, nakoľko právna úprava zmluvných pokút je zvlášť upravená na účely malého konkurzu. Táto legislatívna úprava len potvrdzuje aktuálny stav a odstraňuje výkladové nezrovnalosti.

čl. I bod 45 [§ 116 ods. 2 písm. c)] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu a odstránenie duplicitnej právnej úpravy. Rozsah pôsobnosti (regionálnej) správcu je určený osobitným predpisom.

čl. I bod 48, 61 a 65 (§ 126 ods. 1, § 146 ods. 3, § 150 ods. 2) §
Aplikačná prax poukazuje na to, že obligatórna účasť súdu v konaní je prekážkou pre rýchlosť konania. Preto sa navrhuje vypustiť obligatórne zastúpenie „prítomnosti“ súdu, čo však nevylučuje túto prítomnosť či už z vlastnej iniciatívy súdu alebo z dôvodu podnetu zo strany účastníkov alebo na žiadosť správcu.

čl. I bod 50 (§ 128 ods. 3) §
Právna úprava prináša flexibilitu hlasovania, keďže sa veriteľ nebude musieť fyzicky zúčastniť hlasovania na zasadnutí veriteľského výboru. Zaslaním svojho hlasu sa hlasujúci veriteľ bude považovať za prítomného.

čl. I bod 52 až 54 (§ 131 ods. 2, 3 a 4) §
Právna úprava reaguje na tú skutočnosť, že konverzia reštrukturalizácie na konkurz nemá byť spôsobená v dôsledku porušenia povinností správcom. Dlžník nemá niesť zodpovednosť za porušenie povinností správcu, ktoré podľa aktuálnej právnej úpravy vedú ku konverzii reštrukturalizačného konania na konkurzné konanie, čím vo svojej podstate sankcionujú dlžníka resp. aj veriteľov, ktorý majú záujem na trvaní reštrukturalizácie. Porušenie povinností správcu v konaní má nevyhnutne viesť k jeho výmene a následne samozrejme k vyvodeniu disciplinárnej zodpovednosti. Z uvedeného dôvodu dochádza k príslušným legislatívnym zmenám. Ak teda správca porušuje svoje povinnosti, súd jedným uznesením správcu odvolá a ustanoví nového správcu náhodným výberom.

čl. I bod 55, 56, 58, 59, 67 (§ 133, § 134 ods. 3, § 143, § 144 ods. 1 a 2, 151 §
V reštrukturalizácii bude predkladateľom plánu výlučne dlžník (úpadca), ktorý má prirodzenú motiváciu ozdraviť svoju spoločnosť a z praktického hľadiska je práve dlžník ten, kto má tento plán vypracovať. V súvislosti s tým dochádza k potrebným legislatívnym zmenám. Uvedené nezbavuje správcu jeho povinností v rámci reštrukturalizácie, najmä spolupracovať pri vypracovaní plánu. Je potrebné uviesť, že v súvislosti so zavedením insolvenčného registra dochádza k úpravám aj v prípade predkladania plánu, ktorý sa bude predkladať prostredníctvom špecializovaného portálu, ktorú bude obsahovať funkcionalitu pre evidenciu, spracovanie a následne na predkladanie plánu tak veriteľom, ako aj súdu. Insolvenčný register má umožniť zachovanie znenia v jeho jednotlivých verziách, čím sa má zabezpečiť nielen efektívnosť pri jeho tvorbe a schvaľovaní, ale aj transparentnosť.

čl. I bod 57 (§ 137 ods. 4) §
Právna úprava reflektuje potrebu odstránenia pochybností o tom, že na spriaznené pohľadávky zabezpečené zabezpečovacím právom nie je možné toto zabezpečenie v reštrukturalizácii uplatňovať. Uvedené je možné podľa aktuálneho znenia vyvodiť iba výkladom a analógiou. Predkladaná právna úprava zvyšuje právnu istotu.

čl. I bod 60 [§ 146 ods. 2 písm. c)] §
V súvislosti s funkcionalitou insolvenčného registra pri evidovaní plánu už nie je potrebné, aby bol plán uložený na nahliadnutie v kancelárii správcu, nakoľko bude dostupný v insolvenčnom registri.

čl. I bod 63 (§ 146 ods. 7) §
Vzhľadom na spôsob evidencie a spracovávania plánu v insolvenčnom registri je potrebné explicitne upraviť pravidlá pre spracovanie zmien plánu a uloženie aktuálneho znenia plánu tak, aby bolo dostupné v dostatočnom časovom predstihu všetkým účastníkom.

čl. I bod 64 (§ 149) §
Vzhľadom na vylúčenie účasti súdu na schvaľovacej schôdzi, potvrdzovanie správnosti listiny prítomných potvrdzuje len správca.

čl. I bod 66 (§ 150 ods. 4) §
Na účely zrýchlenia konania sa navrhuje skrátiť lehota na spísanie zápisnice zo schvaľovacej schôdze.

čl. I bod 68 (§ 153) §
V súvislosti s funkcionalitou insolvenčného registra pri evidencii, spracovávaním a predkladaním plánu nie je potrebné, aby tento bol súčasťou rozhodnutia, nakoľko funkcionalita systému umožní súdu priamo odkázať na potvrdené znenie plánu. Potvrdený plán je dostupný účastníkom konania avšak nie je predmetom „všeobecného“ zverejnenia.

čl. I bod 69 (§ 154 ods. 3) §
Súd ustanoví, toho istého správcu, ktorý bol vybraný na účely reštrukturalizácie aj do nadchádzajúceho konkurzného konania z dôvodu znalosti jednotlivých informácií, ktoré vyplynuli z reštrukturalizačného konania. Navrhuje sa zosúladiť pravidlá pri konverzii konaní.

čl. I bod 70 (§ 158 ods. 2) §
Navrhuje sa uvoľniť plnenia zložené dlžníkom a preberajúcou osobou do úschovy na účely prípadného plnenia na popretú časť pohľadávky veriteľa, ak súdne konanie (o určenie popretých pohľadávok) prebieha aj po tom, ako došlo k splneniu reštrukturalizačného plánu a súčasne od skončenia reštrukturalizácie uplynulo viac ako päť rokov. Účelom úschovy v tomto prípade je totiž zvýšená ochrana veriteľa počas reštrukturalizácie a plnenia reštrukturalizačného plánu, avšak po skončení reštrukturalizácie a úspešnom splnení reštrukturalizačného plánu sa na takéhoto dlžníka hľadí ako na každého iného fungujúceho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu (prípadného dlžníka).

čl. I bod 71 (§ 159a ods. 2) §
Ukladá sa povinnosť súdu bezodkladne zverejniť rozhodnutie po nadobudnutí právoplatnosti, keďže zverejnenie rozhodnutia, ktorým sa určilo porušenie povinnosti podľa § 155 má účinky voči všetkým účastníkom plánu.

čl. I bod 72 (§ 160) §
Zabraňuje sa špekulatívnemu reťazeniu reštrukturalizácií. Pokiaľ by bola v aktuálnom právnom stave povolená reštrukturalizácia skôr, ako by bol plán z predchádzajúcej reštrukturalizácie riadne splnený, dochádzalo by tzv. dvojitému haircutu pohľadávok, čo má za dôsledok ukracovanie veriteľa, nakoľko dochádza k dvojitému resp. teoreticky nekonečnému znižovaniu hodnoty pohľadávok. Podľa navrhovanej právnej úpravy sa prechádzajúci reštrukturalizačný plán stáva neúčinným voči všetkým veriteľom, ktorých nároky z predošlého plánu neboli ešte splnené (samozrejme v rozsahu, v akom neboli splnené), čím sa odstraňuje tzv. dvojitý resp. teoreticky nekonečný haircut pohľadávok.

čl. I bod 73, 74 a 83 [§ 166a ods. 1 písm. d), § 166b ods. 1, § 167u ods. 2] §
V právnej úprave oddlženia boli zmenky zaradené do pohľadávok vylúčených s uspokojenia, nakoľko išlo o problematický inštitút a bolo nutné prihliadať na kauzálnu podstatu. Vzhľadom na závery ESĽP vo vzťahu k uvedenému sa navrhuje pohľadávky zo zmenky zaradiť medzi pohľadávky uspokojované v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Vo vzťahu k týmto pohľadávkam sa však vzhľadom a ich charakter považuje za nevyhnutné upraviť pravidlo k poradiu uspokojenia. Tieto pohľadávky sa uspokoja až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok.

čl. I bod 76 (§ 167j ods. 2) §
Navrhuje sa zavedenie lehoty na podanie žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu. Zavedením lehoty sa rieši situácia, kedy konanie v prípade nepodania žaloby nemohlo pokračovať.

čl. I bod 79 (§ 167n ods. 1) §
Poznatky z aplikačnej praxe poukazujú na problematické speňažovanie majetku v oddlžení, najmä v súvislosti s povinnosťou speňažovania nehnuteľností dražbou, s čím je spojené nielen neúmerne dlhé speňažovanie majetku, v mnohých prípadoch neúspešne, ale aj príliš vysoké náklady dražby. V mnohých prípadoch aj samotné speňaženie dražbou bolo neúčelné vzhľadom na náklady dražby. Z uvedených dôvodov sa navrhuje umožniť speňažovanie nehnuteľností (okrem obydlí) dražbou, avšak len za predpokladu, že o to veriteľ a súčasne uhradí preddavok na náklady dražby (ide o kumulatívne predpoklady). Ak nie sú splnené, nehnuteľnosti správca speňaží ako hnuteľnú vec.

čl. I bod 80 (§ 167q ods. 1) §
Navrhuje sa skrátiť lehotu pre vymoženie pohľadávok dlžníka zo šiestich mesiacov na jeden mesiac po zverejnení súpisu majetku, nakoľko lehota šiestich mesiacov vzhľadom na to, že správca v zásade tieto pohľadávky nevymáha na súde ani prostredníctvom exekútora (len vyzýva na plnenie), sa javí ako neúmerne dlhá.

čl. I bod 81 a 82 (§ 167r ods. 3 a 4) §
Z aplikačnej praxe vyplýva, že je potrebné rozšíriť okruh oprávnených osôb, ktoré si môžu uplatňovať právo vykúpiť majetok z konkurznej podstaty, a to o bývalého manžela (má slúžiť na ochranu bývalého manžela najmä v prípadoch, kedy nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a spoluvlastníka nehnuteľnosti (je vhodné umožniť spoluvlastníkovi nehnuteľnosti vykúpiť podiel druhého spoluvlastníka, čo môže mať pozitívny vplyv na hospodárenie so spoločnou vecou).

čl. I bod 84 až 86 (§ 180) §
Navrhovaná zmena má za cieľ zaviesť tzv. „safe harbour“ pre záverečné zúčtovanie ziskov a strát pri obchodovaní s energetickými komoditami a derivátmi. Táto zmena je v súlade s praxou v iných členských štátoch EÚ, ako sú najmä Česká republika, Rakúsko a Nemecko. Tento koncept poskytne právnu ochranu a istotu účastníkom trhu pri uzatváraní obchodov a vyrovnávaní finančných záväzkov. Súčasné znenie zákona priznáva účinky tohto inštitútu iba pri zmluvách, kde jednou zo strán sú finančné inštitúcie, čo nezahŕňa väčšinu slovenských energetických spoločností. Slovenské energetické spoločnosti sú preto znevýhodnené na spoločnom trhu, čelia vyšším transakčným nákladom a obmedzenému prístupu k trhu. Navrhovaná úprava rozšíri aplikáciu § 180 na osoby podnikajúce v energetike podľa osobitného zákona, čím sa zníži systémové riziko a náklady spojené s obchodovaním s energetickými komoditami. Uznanie „close-out netting“-u pre nefinančné spoločnosti zlepší ich konkurencieschopnosť, zníži kreditné riziko a zvýši právnu istotu a transparentnosť na trhu.

čl. I bod 87 (§ 180a ods. 5) §
Úprava nadväzuje na § 176 ods. 6, ktorým bolo, na účely uspokojovania veriteľov v konkurze bánk, modifikované uspokojovanie spriaznených pohľadávok a to v rovnakom poradí ako sa uspokojujú pohľadávky so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu (podriadené pohľadávky). Pre určenie poradia uspokojovania jednotlivých pohľadávok veriteľov v konkurze bánk teda nie je rozhodujúce, či ide o spriaznené pohľadávky. Ustanovenie § 176 ods. 6 sa však nevzťahuje na zmluvné pokuty. Tie majú byť naďalej uspokojované v poradí ako podriadené pohľadávky v súlade s § 95 ods. 3.

čl. I bod 88 (§ 197a ods. 1) §
Doručovanie písomností súdu a správcovi je budované v insolvenčnom registri na princípe určenia konkrétnych, na to určených elektronických formulárov, pre ktoré je určený konkrétny formulár. Ostatné podania sa doručujú prostredníctvom „všeobecného“ elektronického formulára špecializovaného portálu.

čl. I bod 89 a 90 (§ 197a ods. 3 a 4) §
Právna úprava reguluje aj doručovanie príloh podania, vzhľadom na úpravu doručovania na konkrétny úkon určeného elektronického formulára špecializovaného portálu (napr. návrh, prihláška) a úpravu tzv. „všeobecného“ elektronického formulára špecializovaného portálu je nevyhnutná aj úprava v tejto časti.

čl. I bod 91 až 95 (§ 203b ods. 2 a 3) §
Ide o legislatívno-technické úpravy, ktorú majú zosúladiť terminológiu. Okrem uvedeného je potrebné zosúladiť rozsah osobných údajov podnikateľov zverejňovaných v insolvenčnom registri. V rámci konania o oddlžení totiž nepostačuje len identifikácia podnikateľa, nakoľko vo väčšine prípadov je úpadcom osoba, ktorá už v postavení podnikateľa nie je a je nutné túto osobu jednoznačne identifikovať prostredníctvom dátumu narodenia. Táto osoba síce v konaní vystupuje ako fyzická osoba, avšak oddlženiu podliehajú aj záväzky z podnikateľskej činnosti (aj keď už osoba nepodniká, avšak ručila celým svojim majetkom).

čl. I bod 96 až 98 (§ 203b ods. 4, 5 a 10) §
V rámci zverejňovania informácií v insolvenčnom registri sa budú na účely transparentnosti zverejňovať údaje v čo najširšom rozsahu, pričom vzhľadom na spracovávanie štruktúrovaných údajov je vhodnejšie zverejňovanie obsahu podaní (ktoré sa spracovávajú), nie podaní ako takých. Pokiaľ však podanie obsahuje prílohu v podobe elektronického dokumentu, tento sa zverejní, avšak za zverejnený obsah nesie zodpovednosť subjekt, ktorý podanie realizoval - podal. Zverejňované nebudú dokumenty podľa § 167 ods. 2 písm. a) a § 168 ods. 2 písm. a) z dôvodu citlivosti predmetných údajov a možnému rozporu s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (ďalej len „GDPR“). Lehota 6 rokov zverejňovania predmetných údajov ustanovená v odseku 10 je reakciu na čl. 5 ods. 1 písm e) GDPR. Predmetná dĺžka zverejnenia je nastavená na 6 rokov, nakoľko sa jedná o dobu kedy má veriteľ dotknutý oddlžením právo domáhať sa zrušenia oddlženia z dôvodov nepoctivého zámeru dlžníka.

čl. I bod 100 (§ 206q) §
Upravujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. októbra 2025. Pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej lehoty, ktorá je určená na uplatnenie nároku zo zmluvnej pokuty, táto plynie podľa nových pravidiel účinných od 1. októbra 2025 len v konaniach, ktoré začali po účinnosti tohto zákona; v konaniach začatých a právoplatne neskončených do 30. septembra 2025, sa posudzuje podľa doterajších predpisov. Je potrebné upraviť doručovanie a účinky doručovania v konaniach, ktoré začali a právoplatne neskončili do 30. septembra 2025, nakoľko všetky údaje z týchto konaní budú premigrované do nového insolvenčného registra a aj v týchto konaniach sa pro futuro majú uplatňovať nové pravidlá doručovania podaní súdu a správcovi, vrátane zverejňovania a účinkov dokumentov súdu a správcu. Pokiaľ ide o účinky už realizovaných úkonov vo vedených konaniach, tieto ostávajú zachované. Pokiaľ ide o uvoľnenie plnení zložených do úschovy podľa § 158 ods. 1 v konaní, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. septembra 2025, toto sa uvoľní v prospech zložiteľa …