Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o (377/2016 Z. z.)

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2016 a vecne vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktoré tým napĺňa.
Účelom návrhu zákona je riešenie úpadku fyzických osôb, ktorý predstavuje v Slovenskej republike významný ekonomicko - sociálny problém.
V právnom poriadku Slovenskej republiky bol inštitút oddlženia fyzickej osoby zavedený od roku 2006 zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“). Počet osôb, ktoré podali návrh na oddlženie za celé obdobie účinnosti právnej úpravy nedosiahol pôvodne očakávané úrovne, ktoré by boli porovnateľné s okolitými krajinami. Príčin tohto stavu je niekoľko a najvýznamnejšia z nich je zrejme zvolenie hybridného oddlženia s kombináciou prvkov likvidácie majetkovej podstaty dlžníka a splátkového kalendára.
Zahraničné právne úpravy spravidla predpokladajú riešenie úpadku fyzických osôb v dvoch režimoch
likvidácia majetkovej podstaty dlžníka a rýchle oddlženie (označovaný ako „Fresh Start“, t.j. FS),
reštrukturalizácia záväzkov dlžníka podľa splátkového kalendára (označovaný ako „No Fresh Start“, t.j. NFS).
Navrhuje sa, aby právna úprava obsahovala obe z možností.
Koncepcia FS predstavuje typovú alternatívu pre dlžníkov, ktorí majú málo majetku a aj nízke príjmy, pritom hodnota ich záväzkov spravidla významne presahuje hodnotu ich majetku. Naproti tomu, koncepcia NFS predstavuje alternatívu najmä pre dlžníkov, ktorí majú ešte dostatok majetku, určité príjmy, ale tento majetok je spravidla zaťažený zabezpečovacími právami tretích osôb, pričom svoje záväzky nie sú schopní plniť včas alebo riadne. Riešenie oddlženia splátkovým kalendárom je alternatívou pre dlžníkov, ktorí svoj úpadok zachytili ešte včas.
Súčasná právna úprava oddlženia je postavená najmä na koncepcii FS a teda každému oddlženiu fyzickej osoby musí predchádzať (úplná) likvidácia jeho majetkovej podstaty. Túto likvidáciu potom nasleduje ešte trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého dlžník v prospech veriteľov odvádza časť svojich príjmov (prvok NFS). Tá okolnosť, že dlžník nemôže dosiahnuť oddlženie inak ako za cenu speňaženia celej jeho majetkovej podstaty je nedostatkom právnej úpravy, keďže každá osoba, od ktorej sa zároveň požaduje odovzdanie celého majetku a aj vynaloženie primeraného úsilia na získanie zamestnania, prípadne na začatie podnikania, potrebuje mať zabezpečené aspoň minimálne životné podmienky (bývanie, pracovné nástroje) na to, aby to bolo od nej možné požadovať spravodlivo. To platí o to viac, že výťažnosť zo speňaženia majetkovej podstaty dlžníka pre veriteľov v tzv. režime tzv. „fire sale“ býva spravidla nízka a veľká časť pohľadávok veriteľov zostane neuspokojená. V návrhu zákona sa preto navrhuje zavedenie a oddelenie oboch konceptov – NFS aj FS. Pri oboch navrhovaných spôsoboch riešenia úpadku sa zavádzajú opatrenia proti zneužívaniu oddlženia. V prípade oddlženia NFS pôjde o test zneužitia spočívajúci v poskytnutí minimálnej miery uspokojenia veriteľov v percentuálnom vyjadrení podľa výšky ich pohľadávok (určenie kvóty) a taktiež nemožnosť uchádzať sa o oddlženie NFS, ak miera uspokojenia veriteľov nebude značne vyššia ako by veritelia dosiahli v konkurze.
Súčasná právna úprava sa môže javiť oproti zahraničným právnym úpravám ako prodlžnícka. Ide však len o prvý dojem, keďže podľa súčasnej právnej úpravy skúšobné obdobie môže začať až po zrušení konkurzu, pričom obdobie, počas ktorého konkurz bude prebiehať nie je možné predpokladať vzhľadom na možné spory, ktorými sa ustaľuje majetková podstata alebo priorita, či výška pohľadávok jednotlivých veriteľov. V priemere nie je možno predpokladať, že konkurz bude ukončený skôr ako za jeden rok. Návrh zákona tieto nedostatky eliminuje tým, že oddlženie bude dlžníkovi poskytnuté v podstate ihneď (reálne niekoľko týždňov, maximálne mesiacov) pri oboch navrhovaných spôsoboch riešenia oddlženia.
Predpokladom na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa súčasnej právnej úpravy je obligatórne zloženie preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu v sume 663,88 eur. Zaplatenie tohto preddavku nemožno odpustiť a pre množstvo dlžníkov, na ktorých majetok je vedená exekúcia môže zloženie tejto sumy predstavovať neprekonateľnú prekážku pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu za účelom následného oddlženia. Návrh zákona obsahuje opatrenia na to, aby aj nemajetní dlžníci vedeli vstúpiť do procesu oddlženia. Zostane síce zachovaná povinnosť zloženia preddavku, avšak tento preddavok bude niektorým dlžníkom poskytnutý vo forme pôžičky.
Oddlženie podľa súčasnej právnej úpravy obsahuje pre rozhodovanie súdu ohľadom sumy, ktorú musí dlžník počas skúšobného obdobia poskytovať veriteľom pomerne otvorenú dispozíciu (až „70% čistých príjmov dlžníka“). Priamo tiež nestanovuje, čo možno za takéto čisté príjmy považovať a ani výslovne nerieši ani otázku ako postupovať, ak dôjde k zásadnej zmene príjmov dlžníka počas skúšobného obdobia. Môže ísť pritom o celkovú zmenu (napr. zvýšenie platu) alebo o mimoriadny príjem. Návrh zákona problémy predchádzajúcej právnej úpravy rieši, pričom v koncepte FS úplne, keďže podstatou dlženia týmto spôsobom je „dobrovoľné odovzdanie“ celého majetku dlžníka v prospech veriteľov za cenu nemožnosti postihovania budúcich príjmov dlžníka. Pri koncepte NFS sa zase jednoznačne stanovuje, že súd určí dlžníkovi len kvótu, ktorá je relevantná pre uspokojenie pohľadávok veriteľov a táto kvóta je počas obdobia, počas, ktorého má dlžník plniť splátkový kalendár relatívne stabilná.
Súčasná právna úprava oddlženia výslovne nepredpokladá existenciu osobitného práva „vykúpiť“ majetok podliehajúci konkurzu alebo vo vzťahu k nemu uplatniť nejaké osobitné právo. Návrh zákona upravuje možnosť pre niektoré osoby možnosť prioritne „vykúpiť“ majetok podliehajúci konkurzu za cenu určenú na základe znaleckého posudku alebo za cenu dosiahnutú pri speňažení.
Súčasná právna úprava do procesu riešenia úpadku fyzickej osoby vťahuje bezvýnimočne záložných veriteľov a núti ich vyhlásiť predčasnú splatnosť všetkých úverov. Návrh zákona v zásade ponecháva zabezpečené pohľadávky „bokom“ a umožní uplatniť inštitúty dohôd medzi záložným veriteľom a dlžníkom. Záložní veritelia sa do riešenia úpadku dlžníka nevťahujú do rozsahu, v ktorom je ich pohľadávka krytý predmetom zabezpečovacieho práva
Oddlženiu (účinku nevymáhateľnosti) budú podliehať v zásade všetky pohľadávky veriteľov, ktoré si prihlásili do konania, alebo ktoré si do konania prihlásiť mohli s výnimkami vyváženými pomerovaním s inými záujmami (napr. výnimka pre pohľadávku dieťaťa na výživné )
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, nálezmi ústavného súdu, zákonmi, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Analýza vplyvov návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť, na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie, podnikateľské prostredie a sociálne prostredie je vyhodnotená v doložke vplyvov.

Čl. I

bod 1
(§3 ods. 2) Upravuje sa definícia úpadku z dôvodu platobnej neschopnosti. Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Tu ide o doterajšiu úpravu. Naproti tomu sa navrhuje upraviť definíciu úpadku pre fyzické osoby, ktorá by mala reflektovať osobitosti fyzických osôb ohľadom platobnej schopnosti, keďže lehota 30 dní, počas ktorej dlžník - fyzická osoba nie je schopný plniť peňažné záväzky je spravidla veľmi krátka a nútila by osoby, ktoré sa prechodne ocitli v stave platobnej neschopnosti riešiť svoju situáciu spôsobom podľa tohto zákona. Príčiny prechodnej platobnej neschopnosti môžu však spočívať napr. v tom, že fyzickej osobe vypadol očakávaný príjem v dôsledku prechodného zhoršenia zdravotného stavu, či z dôvodu, že jej odberateľ mešká s úhradou významnej pohľadávky (faktúry). Fyzická osoba je preto platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Nie je dôvod trvať na pluralite veriteľov, najmä …

bod 2
(§3 ods. 3) Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením pravidiel podľa § 155a, § 159a a § 159b.

bod 3
(§ 11 ods. 1) Upravuje sa aktívna procesná legitimácia na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona (druhá časť). Dlžník – fyzická osoba môže sám na svoj majetok navrhnúť vyhlásiť konkurz len podľa štvrtej časti zákona. Veriteľ však bude vedieť podľa tejto časti zákona iniciovať konkurzné konanie aj na majetok fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom.

bod 4
(§16 ods. 4) Upravujú sa následky konkurencie návrhov na vyhlásenie konkurzu na majetok fyzickej osoby – podnikateľa podľa druhej a štvrtej časti zákona.

bod 5
(§ 83 ods. 1) Doplnenie § 83 ods. 1 o nové písmeno j) sa navrhuje z dôvodu, aby zákon jednoznačne ustanovil, že pre správcu je záväzný pokyn príslušného orgánu, ktorý si od neho správca vyžiada podľa už existujúceho ustanovenia § 88 ods. 2 zákona. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii už aj v doterajšom § 88 ods. 2 ustanovuje, že ak náklady na prevádzkovanie úpadcovho podniku presiahnu výnosy z jeho prevádzkovania, tak správca o tejto skutočnosti bezodkladne informuje príslušný orgán a vyžiada si od neho pokyn, či a v akom rozsahu má pokračovať v prevádzkovaní podniku. Doterajšia zákonná úprava však jednoznačne nestanovuje, že takýto pokyn je pre správcu záväzný, čo rieši navrhnutým doplnením § 83 ods. 1 o nové písmeno j), ak je úpadcom slovenská finančná inštitúcia podľa § 176 ods. 1 zákona.

bod 6
(§104) Z dôvody podstatnej súvislosti s úpravou inštitútu oddlženia fyzických sa upravujú právne následky smrti úpadcu počas konkurzu. Keďže je na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, je zjavné, že ide o prípad predlženého dedičstva. Likvidáciu dedičstva v dedičskom konaní netreba však nariaďovať, keďže konkurz je vo svojej podstate už konaním o likvidácii predlženého dedičstva. Z tohto dôvodu v dedičskom konaní treba vyčkať do skončenia konkurzu.

bod 7
(§ 106) Legislatívno-technická úprava spojená so zavedením novej právnej úpravy oddlženia fyzických osôb vo štvrtej časti zákona.

bod 8 a 9
(§107a) Legislatívno-technická úprava spojená so zavedením novej právnej úpravy oddlženia fyzických osôb vo štvrtej časti zákona.

bod 10
(§109) Legislatívno-technická úprava spojená so zavedením novej právnej úpravy oddlženia fyzických osôb vo štvrtej časti zákona.

bod 11
(§ 110) Z dôvodu zabezpečenia transparentnosti procesu reštrukturalizácie sa upravuje, že prílohu reštrukturalizačného posudku tvorí zmluva, ktorá upravuje odmeňovanie správcu za vypracovanie reštrukturalizačného posudku. Odmeňovanie správcu podľa doterajšej úpravy je spravidla pokryté rúškom tajomstva, aj keď následkom toho môže byť odčerpanie významných majetkových hodnôt dlžníka.

bod 12
(§116 ods. 4) Navrhuje sa, aby si správcu v reštrukturalizácii nevyberal sám dlžník, ale aby bol ustanovený náhodným výberom. Ustanovený správca má voči dlžníkovi nárok na odmenu, ktorej výšku ustanoví vykonávací predpis.

bod 13
(§ 120 ods. 2) Podnety aplikačnej praxe signalizujú, že „starý dlh“ a „nový dlh“ dlžníka nie je úplne jasne rozlíšiteľný. Na rozdiel od konkurzu, kde vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka má za následok splatnosť všetkých záväzkov dlžníka, pri reštrukturalizácii jej povolením takýto následok nenastáva. To vedie aplikačnú prax k (síce nie častým, ale aj tak významným) nesprávnym záverom, že do reštrukturalizácie sa so svojimi pohľadávkami majú prihlasovať len takí veritelia, ktorí v čase povolenia reštrukturalizácie majú pohľadávky splatné a tie ktoré nie sú splatné sa do reštrukturalizácie majú prihlasovať ako pohľadávky, ktorých vznik je viazaný na podmienku (t.j. ako podmienené). Splatnosť pohľadávky však nie je podmienka vzniku pohľadávky a teda správny postup pre rozlíšenie „starého“ a „nového dlhu“ (v reštrukturalizácii prezentovaného inštitútom prednostnej pohľadávky) sú výlučne skutkové okolnosti vzniku pohľadávky. Preto vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie (§ 488 Občianskeho zákonníka) bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia (t.j. splatnosť) a vznikom …

bod 14 a 15
(§ 131) S ohľadom na náhodný výber správcu sa upravuje postup súdu v prípade smrti, či zániku správcu a taktiež prípady, kedy správcovi bráni vo výkone funkcie zákonná prekážka. Upravujú sa taktiež následky omeškania dlžníka s úhradou paušálnej odmeny správcu alebo náhrady nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.

bod 16
(§ 134 ods. 1) Navrhuje sa, aby reštrukturalizačný plán poskytoval nezabezpečeným veriteľom oproti riešeniu úpadku resp. hroziaceho úpadku dlžníka konkurzom nielen mierne, ale podstatne vyššie uspokojenie ich pohľadávok.

bod 17
(§148 ods. 4) Legislatívno-technická úprava spojená so zavedením náhodného výberu správcu.

bod 18 až 22
Upravujú sa nové dôvody pre zamietnutie plánu súdom a to jednak nevyhnutnosť dlžníka zaviazať sa, že nezabezpečených veriteľov uspokojí aspoň do výšky 50% a taktiež takéto uspokojenie poskytnúť najviac do piatich rokov. Nižšiu miera uspokojenia alebo dlhší čas na uspokojenie nezabezpečeného veriteľa môže dlžník presadiť len so súhlasom dotknutého veriteľa. Takéto pravidlo bude jednoznačné a predvídateľné už pri tvorbe reštrukturalizačného plánu a nebude udržiavať ani dlžníka a ani veriteľov v právnej neistote ohľadom budúcich príjmov, či zisku dlžníka. Z tohto pravidla potom vyplýva aj legislatívno-technická úprava ustanovení § 152 a § 154, ako aj upravenie pravidiel podľa§ 155a.

bod 23
(§166) Úvodné ustanovenia Ustanovenie stanovuje predpoklady, za splnenia ktorých môže dlžník – fyzická osoba vstúpiť do procesu oddlženia (právny záujem). Úprava oddlženia je prístupná pre fyzické osoby a to bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú záväzky z podnikateľskej činnosti. Dlžník si môže vybrať pre oddlženie jednu z alternatív – splátkový kalendár alebo konkurz. Za účelom predchádzania zneužívaniu inštitútu dlžník môže do procesu oddlženia vstúpiť len raz za 10 rokov. Je preto na dlžníkovi, aby si veľmi efektívne zvážil, kedy túto šancu využije. Významným predpokladom na možnosť uchádzať sa o oddlženie je platobný neschopnosť dlžníka. Tá sa predpokladá. Ide však o domnienku vyvrátiteľnú. Vyvrátená môže byť na začiatku konania samotným súdom ( „ex ante“ kontrola), alebo v rámci skúmania poctivého zámeru dlžníka na základe žaloby dotknutého veriteľa („ex post“ kontrola). Súd pri vyhlásení konkurzu bude vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti podrobovať prieskumu v zásade len v takých prípadoch, v ktorých by si napr. v civilnom sporovom konaní nemohol osvojiť …

bod 24 až 27
Upravujú sa splnomocňovacie ustanovenia v súvislosti s úpravou oddlženia fyzických osôb a úpravami v reštrukturalizácii.

bod 28
Prechodné ustanovenia v zásade vychádzajú z toho, že konania o oddlžení začaté podľa predchádzajúcej právnej úpravy sa podľa nej aj dokončia s niektorými výnimkami. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovaná právna úprava je postavená na kratších lehotách pre oddlženie, v odseku 5 sa upravuje osobitne priebeh skúšobného obdobia pre konania o oddlžení podľa predchádzajúcej právnej úpravy.

čl. II
Cieľom novelizácie zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov je vytvoriť legislatívne predpoklady pre poskytovanie právnej pomoci fyzickým osobám v konaniach o oddlžení za podmienok ustanovených cit. zákonom Centrom právnej pomoci.

čl. III
S prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. marca 2017, čo zároveň zabezpečuje dostatočnú legisvakančnú lehotu, a to aj s prihliadnutím na prechodné ustanovenia obsiahnuté v čl. I. V Bratislave, 21. septembra 2016 Robert Fico, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Lucia Žitňanská, v. r. podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky