zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.
Cieľom predkladaného návrhu je odstrániť problémy doterajšieho stavu poskytovania právneho poradenstva, zabezpečiť reálny prístup k Ústavou Slovenskej republiky deklarovaným právam občanov a harmonizovať právo SR s právom Európskeho spoločenstva.
Z iniciatívy Ministerstva spravodlivosti SR (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti), ktoré v auguste roku 1999 uzavrelo zmluvu so Slovenskou advokátskou komorou, sa začalo poskytovanie právnej pomoci formou bezplatného právneho poradenstva v oblasti občianskeho, rodinného a pracovného práva. Na základe tejto zmluvy poskytujú advokáti bezplatné poradenstvo prevažne v sídlach jednotlivých krajských súdov. Výnimku tvorí hlavné mesto Slovenskej republiky, kde poradenstvo poskytuje pracovník ministerstva spravodlivosti. V Bratislave sa na základe zmluvy ministerstva spravodlivosti s Právnickou fakultou Univerzity Komenského na tejto právnej pomoci od roku 2000 podieľajú pod vedením ministerstva aj študenti práva. Tento druh právneho poradenstva je určený pre sociálne znevýhodnených ľudí. Pri žiadosti o právnu radu však neexistuje mechanizmus, ktorým by sa posudzovala sociálna situácia žiadateľov o právnu radu. Je preto možné, že túto možnosť bezplatného právneho poradenstva využívajú aj obyvatelia, ktorí na to nie sú skutočne odkázaní. Okrem toho takéto zavedenie bezplatného právneho poradenstva bolo len jedným z prvých krokov, ktorý vedie k potrebe vytvorenia celého systému právnej pomoci. Stále totiž ide iba o prvotné poskytovanie právnej pomoci vo forme právneho poradenstva, ktoré v sebe nezahŕňa spisovanie podaní na súdy ani zastupovanie klienta pred súdom. Ďalšou významnou skutočnosťou je, že existencia týchto právnych poradní nemá oporu v žiadnom právnom predpise, keďže ide len o zmluvu medzi ministerstvom spravodlivosti a Slovenskou advokátskou komorou. Tento spôsob poskytovania právnej pomoci sa síce stretol s priaznivým ohlasom širokej verejnosti, zároveň však v tejto súvislosti treba súhlasiť s konštatovaním Slovenskej advokátskej komory, že táto forma a rozsah poskytovania bezplatnej právnej pomoci nie je systémovým riešením, lebo v konečnom dôsledku nerieši právnu pomoc fyzickým osobám, ktoré ju potrebujú pri spisovaní podaní na súdy i iné orgány. O tom svedčia mnohé reakcie tých, ktorí po danom právnom usmernení zistili, že ich problém je treba riešiť prostredníctvom súdu, účinná pomoc im však v tomto smere nemohla byť v bezplatnej právnej poradni poskytnutá.
Poskytovanie právnej pomoci tak, ako je navrhnuté v tomto návrhu zákona predstavuje zlepšenie minimálnej právnej ochrany, ktorú zakotvuje Ústava Slovenskej republiky. Návrh zákona komplexne upravuje poskytovanie právnej pomoci oprávneným osobám. Táto právna pomoc bude poskytovaná pred, počas i po skončení súdneho konania, teda nebude obmedzená len na poskytovanie právneho poradenstva tak ako to bolo doteraz. Ustanovujú sa kritériá, podľa ktorých sa bude posudzovať oprávnenosť žiadateľov o právnu pomoc, aby sa predišlo jej zneužívaniu neoprávnenými osobami. Návrh zákona kladie základy inštitucionálneho zabezpečenia posudzovania žiadostí a samotného poskytovania právnej pomoci, zakotvuje postup pri žiadaní o poskytnutie právnej pomoci, rozhodovanie o jej poskytnutí a možnosť jeho preskúmania súdom. Zároveň upravuje inštitúty predbežnej konzultácie a predbežného poskytnutia právnej pomoci.
Ďalším dôvodom potreby novej právnej úpravy je povinnosť transpozície smernice Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (ďalej len „smernica“), a teda harmonizácie s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie.

§ 1 a 2 §
Účelom zákona je vytvoriť komplexný systém poskytovania právnej pomoci určitému okruhu osôb v určitom vopred vymedzenom okruhu vecí. Ide o fyzické osoby, ktoré si v dôsledku svojej finančnej a majetkovej situácie nemôžu dovoliť právne služby komerčného charakteru na riadne ústavou SR garantované uplatnenie alebo ochranu svojich práv. Predmetom úpravy zákona sú podmienky vzniku nároku na poskytnutie takéhoto druhu právnej pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na poskytnutie právnej pomoci, jednak vo vnútroštátnych sporoch a jednak v cezhraničných sporoch, a rámec inštitucionálneho a finančného zabezpečenia právnej pomoci.

§ 3 §
V § 3 je vymedzená vecná a osobná pôsobnosť zákona. Vo vnútroštátnych sporoch sa zákon vzťahuje na občianskoprávne, pracovnoprávne a rodinnoprávne vzťahy. V prípade cezhraničných sporov je vecná pôsobnosť rozšírená aj na obchodnoprávne veci, čo vyplýva zo záväzku SR riadne transponovať predmetnú smernicu. Pri vytváraní a následnom fungovaní systému poskytovania právnej pomoci podľa tohto zákona ide o špecifický druh poskytovania právnej pomoci pre tých, ktorí si ju vzhľadom na svoju finančnú a majetkovú situáciu nemôžu dovoliť a tento druh právnej pomoci teda nebude v žiadnom smere konkurovať komerčnému poskytovaniu právnych služieb podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. Právna pomoc vo vnútroštátnych sporoch bude poskytovaná všetkým fyzickým osobám a v cezhraničných sporoch fyzickým osobám, ktoré majú bydlisko alebo obvyklý pobyt na území EÚ (okrem Dánska).

§ 4 §
Zákon vo svojom texte používa určité pojmy, ktoré sú definované v § 4. Právnou pomocou sa rozumie poskytovanie právnych služieb zahŕňajúcich právne poradenstvo, právnu pomoc v mimosúdnych konaniach, spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní vrátane konania o opravných prostriedkoch a výkonu rozhodnutia, teda komplexné právne služby prispôsobené potrebám každého jednotlivého prípadu. Cezhraničným sporom je taký spor, v ktorom žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci má trvalý alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a súd, ktorý vo veci koná (ďalej len „príslušný súd“), má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie alebo ide o rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v inom členskom štáte Európskej. Druhým prípadom je spor, v ktorom strana sporu žiadajúca o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona má bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte Európskej únie a príslušný súd je v Slovenskej republike alebo ide o rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v Slovenskej republike. Členským štátom sa rozumie každý členský štát EÚ okrem Dánska, pričom sa …

§ 5 §
Zriaďuje sa Centrum právnej pomoci (ďalej len „centrum“), ktoré bude mať formu štátnej rozpočtovej organizácie podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Sídlom centra je Bratislava. Centrum poskytuje právnu pomoc prostredníctvom svojich zamestnancov alebo advokátov. Štatút ustanoví podrobnosti o organizácii centra. Z hľadiska organizačnej štruktúry sa centrum bude členiť na vnútorné organizačné jednotky – kancelárie. Centrum právnej pomoci so sídlom v Bratislave bude plniť dvojakú úlohu: jednak bude centrálou pre organizačné jednotky a jednak bude samo poskytovať a zabezpečovať poskytovanie právnej pomoci pre spádovú oblasť bratislavského kraja. Na okresnej úrovni by mohli v závislosti na počte vybavovanej agendy postupne začať fungovať spoločné kancelárie centier právnej pomoci pre niekoľko okresov (pre dva, tri a pod.). V centre budú pracovať právnici, ktorí budú poskytovať právne poradenstvo a rozhodovať o nároku na poskytnutie právnej pomoci. Ďalších zamestnancov centra bude tvoriť administratívny aparát, personalisti a informatici. V centrách právnej pomoci budú pracovať zamestnanci …

§ 6 až 8 §
Právo na poskytnutie právnej pomoci vzniká za súčasného splnenia troch podmienok. Žiadateľ sa nachádza v stave materiálnej núdze definovanej týmto zákonom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej zákonom, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Napriek stanoveniu určitých podmienok, poskytovanie právnej pomoci tak, ako sa navrhuje v zákone, predstavuje zlepšenie minimálnej právnej ochrany, ktorú zakotvuje Ústava Slovenskej republiky. Štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti. Keďže by bolo však neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t.j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (t.j. systémom "každému a vo všetkom"), pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde …

§ 9 §
Záujemcovia o poskytnutie právnej pomoci sa budú môcť obrátiť na pracovníka centra právnej pomoci alebo na advokáta zapísaného v zozname vedenom na tento účel Slovenskou advokátskou komorou, ktorý im poskytne prvotnú konzultáciu v rozsahu nevyhnutnom na účely odseku 2, najviac však jednej hodiny. Účel predbežnej konzultácie má tri základné ciele. Po prvé je to vysvetlenie podmienok na vznik nároku na poskytnutie právnej pomoci - v prípadoch, keď nie je osobám zrejmé, za akých podmienok majú nárok na poskytnutie právnej pomoci. V tomto štádiu však nebude úlohou zamestnanca centra posúdiť samotné podmienky žiadateľa. Jeho cieľom bude iba vysvetliť všeobecné podmienky, prípadne v zrejmých prípadoch nezáväzne odporučiť podanie žiadosti. Po druhé je to oboznámenie sa s prípadom a poskytnutie právnej rady - v prípadoch, keď je možné vec vyriešiť jednoduchým podaním právnej rady bez potreby ďalšieho štúdia materiálov, či výkonu ďalších úkonov (napr. sa niekto príde informovať, či má právo odísť zo zamestnania v skúšobnej dobe). A nakoniec je to pomoc pri …

§ 10 §
Na zjednodušenie prístupu k právnej pomoci je najúčelnejším riešením zavedenie formuláru žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, ktorý by obsahoval položky zhodujúce sa s údajmi nutnými na posúdenie predmetnej žiadosti centrom. Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci sa podáva na stanovenom tlačive v kancelárii centra príslušnej podľa trvalého alebo prechodného pobytu žiadateľa. Formulár žiadosti bude obsahovať základné identifikačné údaje o žiadateľovi (meno, priezvisko, rodné číslo, trvalé alebo prechodné bydlisko) ako aj o spoločne posudzovaných osobách. Ďalšia časť formuláru bude zameraná na zistenie príjmových a majetkových pomerov žiadateľa, a to sériou jednoduchých otázok týkajúcich sa príjmov a majetku vo vlastníctve žiadateľa. Žiadosť bude obsahovať i čestné vyhlásenie žiadateľa o pravdivosti a úplnosti údajov v nej uvedených spolu s poučením o možných následkoch uvedenia nepravdivých alebo neúplných údajov. K žiadosti sa budú prikladať základné dokumenty preukazujúce príjmovú a majetkovú situáciu žiadateľa. Predkladateľ považuje za vhodné, aby sa počet vyžadovaných dokladov obmedzil na minimum. Avšak vzhľadom na základný cieľ reformy, ktorým je zabezpečenie prístupu k …

§ 11 §
Vzhľadom na nebezpečenstvo zmeškania, v niektorých prípadoch bude možné na žiadosť zrýchlene rozhodnúť o predbežnom poskytnutí právnej pomoci ešte pred preskúmaním toho, či žiadateľ má skutočne nárok na právnu pomoc. Žiadateľ bude zároveň poučený o tom, že aj keď mu bude v nevyhnutnom rozsahu právna pomoc poskytnutá bezplatne, môžu mu byť dodatočne vyúčtované trovy vo výške určenej vo vyhláške o odmenách a náhradách advokátov, ak sa pri preskúmaní jeho finančnej a majetkovej situácie preukáže, že nesplnil podmienky na poskytnutie právnej pomoci bezplatne. Právoplatné negatívne rozhodnutie centra je preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku. Ak žiadateľ predtým využije inštitút predbežnej konzultácie, zamestnanec centra alebo advokát ho t upozorní na možnosť požiadať o predbežné poskytnutie právnej pomoci, ak zistí, že v konkrétnom prípade hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty.

§ 12 §
Po priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci centrum oprávnenú osobu vyzve na uzavretie dohody o poskytovaní právnej pomoci buď priamo s centrom alebo s určeným advokátom (v závislosti od okolností konkrétneho prípadu, či pôjde o konanie pred súdom alebo nie), udelenie plnomocenstva centru alebo určenému advokátovi na zastupovanie v konaní alebo na jednotlivé úkony, ktoré je v rámci poskytovania právnej pomoci nutné vykonať. Ak oprávnená osoba nesúhlasí s určením konkrétneho advokáta centrom, nemá právny nárok na výmenu advokáta.

§ 13 §
Riadne fungovanie a účinnosť systému poskytovania právnej pomoci si vyžaduje aj zakotvenie určitých minimálnych povinností oprávnenej osoby. Po priznaní nároku, pri poskytovaní právnej pomoci je povinná v záujme riadneho a včasného vyriešenia svojej právnej veci poskytovať centru alebo určenému advokátovi všetku potrebnú súčinnosť a spoluprácu. Na predídenie zneužívania systému osobami, ktoré na to nie sú odkázané je ustanovená povinnosť uviesť v žiadosti a pri predbežnej konzultácii úplné a pravdivé údaje a povinnosť oznamovať centru písomne do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich pre trvanie nároku na poskytovanie právnej pomoci. Centrum môže oprávnenú osobu kedykoľvek vyzvať na preukázanie týchto skutočností a oprávnená osoba je povinná centru do ôsmich dní, príp. v inej dlhšej lehote určenej centrom, vyhovieť. V prípade, že oprávnená osoba tak neurobí, centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, pričom na tento následok musí centrum vo výzve oprávnenú osobu upozorniť. Ustanovenie § 13 má za cieľ predísť, prípadne obmedziť na minimum možnosti zneužívania systému právnej pomoci osobami, ktoré si …

§ 14 §
Zákon vymenúva určité prípady, ktoré odôvodňujú odňatie poskytovania právnej pomoci. V týchto prípadoch centrum vydá rozhodnutie o odňatí poskytovania právnej pomoci.. Rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku.

§ 15 §
Ak oprávnená osoba spĺňa podmienky na priznanie náhrady trov konania, neprizná sa táto náhrada jej, ale určenému advokátovi. Ak náhrada trov konania priznaná advokátovi bola vyššia než náklady na právnu pomoc poskytnutú oprávnenej osobe, vráti advokát centru vyplatené náklady na právnu pomoc. V prípade vyhraného sporu sa takto štátu vrátia náklady vynaložené na poskytovanie právnej pomoci v konkrétnom prípade. V prípade neúspechu v spore, tieto trovy znáša oprávnená osoba.

§ 16 §
Pri úprave poskytovania právnej pomoci v cezhraničných sporoch predkladateľ vychádzal zo smernice Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch s cieľom splniť povinnosti Slovenskej republiky vyplývajúce z jej členstva v Európskej únii. Dňom rozhodujúcim pre určenie, či má spor charakter cezhraničného sporu je deň podania žiadosti.

§ 17 §
Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci, ak je príslušným súdom, teda vecne, miestne a funkčne príslušným, súd Slovenskej republiky za súčasného splnenia podmienok ustanovených zákonom. Podľa odseku 2 sa právna pomoc podľa tohto zákona poskytuje aj v tom prípade, ak žiadateľ o jej poskytnutie požaduje uznanie alebo výkon rozhodnutia, ktoré bolo vydané v konaní v inom členskom štáte, v rámci ktorého jej bola poskytnutá právna pomoc ustanovená právom tohto členského štátu.

§ 18 §
Žiadosť sa podáva na štandardnom formulári. Vzhľadom na to, že príprava formulára sa uskutočnila na nadnárodnej úrovni, na pôde pracovnej skupiny Európskej komisie, z legislatívneho hľadiska nie je potrebné vypracovanie samostatného návrhu formulára, ale vykoná sa následné prijatie vykonávacieho predpisu k zákonu, ktorý bude obsahovať vzor uvedeného formulára. Žiadosť môže byť centru podaná buď priamo osobou žiadajúcou o právnu pomoc alebo prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu, t. j. toho orgánu, ktorý je právom tohto členského štátu určený na prijímanie žiadostí a ich postupovanie príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sídli príslušný súd. Funkciu prijímajúceho orgánu podľa článku 14 odsek 1 smernice plní centrum. O žiadosti rozhodne centrum (vždy ide o príslušný orgán štátu, v ktorom sídli príslušný súd) v lehote do 60 dní od jej doručenia alebo postúpenia a postupuje sa tak isto ako pri žiadostiach o poskytnutie právnej pomoci vo vnútroštátnych sporoch. V rozhodnutí centrum určí advokáta na zastupovanie zahraničnej oprávnenej osoby pred súdom, ak je to na ochranu …

§ 19 §
Právna pomoc poskytovaná zahraničnej oprávnenej osobe bude spočívať okrem všetkých opatrení, ktoré zahŕňa poskytovanie právnej pomoci vo vnútroštátnych sporoch aj v opatreniach vymenovaných v § 19 návrhu zákona.

§ 20 §
Ak bola zahraničnej oprávnenej osobe poskytnutá právna pomoc na základe neúplných alebo nepravdivých údajov, ktoré uviedla, alebo ak sa jej príjmová a majetková situácia podstatne zlepšila, centrum rozhodne, že je povinná celkom alebo sčasti náklady, ktoré boli za ňu na doposiaľ poskytnutú právnu pomoc vynaložené. Náhradu nákladov je možné dohodnúť aj v splátkach. Centrum takto nerozhodne, ak náklady na právnu pomoc zahraničnej oprávnenej osobe, ktoré už boli vynaložené centrom, boli alebo majú byť uhradené z náhrady trov konania priznanej podľa § 21. Ak by to tak nebolo, došlo by k dvojitej úhrade nákladov právnej pomoci centru, resp. advokátovi. O tejto povinnosti môže centrum rozhodnúť najneskôr do troch rokov od právoplatnosti posledného rozhodnutia v tomto cezhraničnom spore, vrátane rozhodnutia v konaní opravnom prostriedku alebo konaní o výkone rozhodnutia. Právoplatnosťou tohto rozhodnutia zaniká nárok zahraničnej oprávnenej osoby na poskytovanie právnej pomoci.

§ 21 §
Ak by mala byť zahraničnej oprávnenej osobe, ktorej bola poskytnutá právna pomoc, priznaná náhrada nákladov konania, je spravodlivé požadovať, aby táto náhrada nebola priznaná jej, ale advokátovi, keďže táto osoba v skutočnosti žiadne náklady, ktoré by jej mali byť nahradené, nevynaložila. Ak náhrada trov konania priznaná advokátovi bola vyššia než náklady na právnu pomoc poskytnutú zahraničnej oprávnenej osobe, vráti advokát centru vyplatené náklady na právnu pomoc. Obdobná úprava j obsiahnutá vo vnútroštátnych sporoch. Ak súd zaviazal zahraničnú oprávnenú osobu na náhradu trov konania, tieto trovy nie sú hradené štátom v rámci poskytovania právnej pomoci, ale znáša ich zahraničná oprávnená osoba. Takáto úprava je identická s úpravou poskytovania právnej pomoci vo vnútroštátnych veciach.

§ 22 §
Právnu pomoc tuzemským oprávneným osobám, ktoré sú definované v § 4 písm. f) bude na základe žiadosti poskytovať najmä príslušný orgán iného členského štátu. Pri príprave a postupovaní týchto žiadostí bude potrebnú súčinnosť poskytovať centrum.

§ 23 §
Právna pomoc v cezhraničnom spore bude v tomto prípade spočívať jednak v prijímaní žiadostí o právnu pomoc, ktoré majú byť postúpené do iného členského štátu a v pomoci žiadateľovi v tom, aby táto žiadosť mala všetky náležitosti stanovené právom tohto členského štátu a jednak v poskytovaní právnych rád, a to najmä za účelom mimosúdneho vyriešenia právneho sporu. Právnu pomoc v tomto rozsahu bude zabezpečovať centrum, ktoré je postupujúcim orgánom podľa článku 14 odsek 1 smernice.

§ 24 §
Centrum bude rozhodovať aj o náhrade nákladov na poskytnutú právnu pomoc v prípadoch, kedy príslušný orgán iného členského štátu žiadosť zamietne alebo rozhodne, že príjemca právnej pomoci je povinný túto pomoc celkom alebo sčasti nahradiť. V súlade s článkom 3 odsek 5 smernice tak môže tento orgán urobiť vtedy, ak sa finančná situácia príjemcu právnej pomoci podstatne zlepšila alebo ak bolo rozhodnutie o poskytnutí právnej pomoci prijaté na základe nepresných alebo nesprávnych údajov, ktoré uviedol príjemca právnej pomoci.

§ 25 §
Na konanie podľa tohto zákona sa subsidiárne vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

§ 26 §
Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci sa bude vo vnútroštátnych ako aj v cezhraničných prípadoch podávať na stanovených formulároch, ktorých vzory vydá ministerstvo spravodlivosti. Takto sa proces žiadania a následného posúdenia žiadostí uľahčí a sprehľadní tak pre žiadateľov ako aj pre zamestnancov centra. Žiadosti v cezhraničných prípadoch do iného členského štátu bude centrum postupovať podľa vzoru pre postúpenie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore, ktorý bol vypracovaný na európskej úrovni.

§ 27 §
Predmetným návrhom zákona sa transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky Smernica Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch. V súlade s legislatívnymi pravidlami je preto potrebné túto skutočnosť vyjadriť v návrhu zákona.

čl. II
Článok II obsahuje doplnenie zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v súvislosti so zabezpečením poskytovania právnej pomoci prostredníctvom advokátov.

čl. III
Vzhľadom na fakt, že ide o komplexnú reformu, na dĺžku legislatívneho procesu a personálnu a finančnú náročnosť reformy je navrhovaným dátumom účinnosti nového zákona 1. január 2006. Bratislava 20. apríl 2005 Mikuláš Dzurinda, v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Daniel Lipšic, v.r. podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky

čl. XIV
(Zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.) Ustanovenie § 9 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi upravuje inštitút tzv. predbežnej konzultácie, ktorá má slúžiť na vysvetlenie podmienok na uplatnenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, oboznámenie sa s prípadom a poskytnutie základnej právnej rady, prípadne na pomoc pri vypĺňaní žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Podľa § 9 ods. 4 je poplatok za poskytnutie predbežnej konzultácie 150 Sk, čo by po prepočte na menu euro bolo 4,97 €. Vzhľadom na to, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky chce byť prístupné sociálne slabším občanom, ktorí sa na Centrum právnej pomoci obracajú, rozhodlo sa uvedený poplatok znížiť po zaokrúhlení na čiastku 4,5 €. Schodok v …

čl. V

čl. V bod 1 až 7 [§ 1, § 3 ods. 1 a 3, § 4 písm. c) a e), § 5 ods. 5, § 24a až § §
So zámerom zabezpečiť transpozíciu procedurálnej smernice vznikla potreba rozšíriť doterajšiu vecnú pôsobnosť zákona o právnej pomoci aj na poskytovanie právnej pomoci v tzv. azylových veciach. V týchto veciach ide o prelínanie odvetví správneho práva (verejné právo) s občianskym právom procesným (súkromné právo). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv fyzických osôb a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom príslušný (správny) orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Navrhovaná zmena dopadá len na jednu z dvoch procesných foriem správneho súdnictva, a to rozhodovanie podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku – rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov. V tomto prípade pôjde o rozhodovanie krajského súdu o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu ministerstva vnútra. Poskytovanie právnej pomoci centrom však …

čl. V bod 8 a 9 (§ 27 a príloha) §
Príloha zákona o právnej pomoci sa dopĺňa o transpozičný odkaz na procedurálnu smernicu.

čl. II
zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

čl. II bod 1 a 5 (§ 3 ods. 4, § 5a) §
Podávanie žalôb združeniami na ochranu spotrebiteľov sa ukázalo ako veľmi efektívne riešenie odstránenia neprimeraností zo zmluvných podmienok v spotrebiteľských vzťahoch. Napríklad operátori už nenechajú totálne prepadnúť kredit. Príslušnú zmenu obchodných podmienok prijali po podaní žaloby združením na ochranu spotrebiteľa. Obdobne na webovej stránke Komisie na posudzovanie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách (porov. link http://www.justice.gov.sk/wfn.aspx?pg=h4c&htm=h4/komis_zal.htm) je možné monitorovať ďalšie žaloby o plošnom zásahu proti neprimeranostiam v zmluvách. Ukazuje sa ale problém s financovaním právneho zastúpenia. Keďže ide o ochranu širokých más obyvateľstva a nejde o zárobkovú činnosť zo strany združení na ochranu spotrebiteľov, navrhuje sa využiť inštitút Centra právnej pomoci aj pre združenia na ochranu spotrebiteľov.

čl. II bod 2 (§ 4 písmeno e)) §
Takýto účastník nemusí spĺňať podmienku kritéria stavu materiálnej núdze a pritom je nereálne, aby si zabezpečil (zaplatil) advokáta. Sudca musí mať individuálnu možnosť posúdiť pomery účastníka nielen vo vzťahu k finančnému príjmu, ale aj vzhľadom na iné okolnosti sociálne slabšie postavenej osoby. Ak súd rozhodne o priznaní bezplatnej právnej pomoci účastníkovi podľa § 30 Občianskeho súdneho poriadku, centrum už nebude posudzovať, či takáto osoba spĺňa kritériá podľa zákona č. 327/2005 Z. z. a poskytne mu zákonom určený servis. Rovnako centrum nemôže ani odňať status bezplatnej právnej pomoci priznaný procesným kódexom. Iba súd môže rozhodnúť o odňatí súdom priznanej bezplatnej právnej pomoci. Po technickej stránke sudca právoplatné rozhodnutie zasiela centru a centrum k tomuto rozhodnutiu pristupuje tak, ako keby samo vydalo rozhodnutie o priznaní nároku na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Ak súd rozhodne o odňatí priznania bezplatnej právnej pomoci, alebo vydá uznesenie o úplnom odňatí oslobodenia od súdnych poplatkov, nastáva stav, ako keby došlo k zrušeniu priznanej bezplatnej právnej pomoci. Po …

čl. II bod 3 a 4 (§ 4 písmeno i) a § 4 ods. 2) §
V platnom znení zákona č. 327/2005 Z. z. je použitá iná definícia spoločne posudzovaných osôb v porovnaní s definíciou obsiahnutou v zákone č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Preto sa navrhuje zjednotiť dikciu v zákone č. 327/2005 Z. z. so zákonom č. 601/2003 Z. z.

čl. II bod 6 (§ 6 ods. 2) §
Fyzická osoba musí spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci nielen podmienku stavu materiálnej núdze, ale aj podmienku uvedenú v § 6 ods. 1 písm. b) t.j. že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu.

čl. II bod 7 (§ 6 ods. 3) §
Navrhovaná právna úprava umožní najmä v krajných prípadoch poskytnúť bezplatnú právnu pomoc a tak sa môže predísť rôznym sklamaniam osôb v materiálnej núdzi zo zistenia, že nespĺňajú podmienky napr. len pre pár korún. Ide o fakultatívne ustanovenie.

čl. II bod 8 (§ 9a) §
Najmä združenia na ochranu spotrebiteľov sa začínajú aktivizovať a predkladateľ monitoruje už podania prvých hromadných žalôb (porov. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Združenia na ochranu spotrebiteľa môžu dokonca zastupovať účastníka v súdnom konaní (porov. bod 46 - § 25 ods. 3 zákona č. 397/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a môžu sa zúčastniť konania aj ako vedľajší účastník (§ 93 Občianskeho súdneho poriadku). Ak ide o iné právnické osoby, pôjde napríklad o prípady porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Navrhované informovanie (upovedomenie) má význam aj pri podaní žaloby podľa § 9a zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred …

čl. II bod 9 (§ 10 ods. 7) §
Nie je daný dôvod na to, aby fyzická osoba nemohla opätovne podať žiadosť o poskytnutie právnej pomoci a to aj skôr ako po uplynutí šiestich mesiacov od vydania rozhodnutia, ktorým sa nepriznala právna pomoc, ak medzičasom dôvod na nepriznanie právnej pomoci odpadol skôr.

čl. II bod 10 (§ 10 ods. 8) §
Navrhuje sa doplniť nový odsek 8, ktorým sa priznáva centru oprávnenie rozhodnúť o tom, že odmietne poskytnúť právnu pomoc a to v prípade ak: - v dôsledku nesúčinnosti oprávnenej osoby, bolo oprávnenej osobe rozhodnutím centra odňaté poskytovanie právnej pomoci, alebo - oprávnená osoba bezdôvodne zavinila zastavenie konania. Táto situácia nebola dosiaľ v zákone č. 327/2005 Z. z. explicitne riešená.

čl. II bod 11 (§ 12 ods. 2) §
Ustanovenie § 12 ods. 2 sa neuplatní, ak oprávnená osoba preukáže nečinnosť advokáta. V praxi centra boli zaznamenané prípady nečinnosti advokáta, na ktoré platný zákon nereaguje.

čl. II bod 12 (§ 14 ods. 1 písm.b) §
V predkladanom návrhu novely zákona č. 327/2005 Z. z. sa v ustanovení § 6 ods. 3 navrhuje, aby centrum mohlo priznať nárok na právnu pomoc aj v prípadoch, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Centrum má v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 povinnosť prehodnocovať príjmovú a majetkovú situáciu osoby (teda podmienku stavu materiálnej núdze), ktorej bol nárok na poskytovanie právnej pomoci priznaný a to každých šesť mesiacov. Ak by ale pri prehodnocovaní centrum zistilo prekročenie zákonom ustanovenej hranice materiálnej núdze, bolo by povinné nárok odňať podľa § 14 ods. 1 písm. b), a to aj napriek tomu, že bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci v prípade, ak to je primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci - t.j. aplikovalo by sa navrhované ustanovenie § 6 ods. 3 zákona. V takomto prípade by mohli nastať situácie, že sa príjem žiadateľa od priznania nároku nezmenil, ale v rámci prehodnocovania by mu bol nárok na právnu pomoc odňatý, pretože striktne nesplnil …

čl. II bod 13 (§ 14 ods. 3) §
Režim odňatia poskytovania bezplatnej právnej pomoci účastníkovi, ktorému súd priznal nárok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, je riešený v navrhovanom § 30 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (porovnaj článok II návrhu zákona). Centrum môže dať súdu podnet na odňatie poskytovania bezplatnej právnej pomoci. Porovnaj dôvodovú správu k § 4 písmeno e) (bod 2 čl. II).

čl. II bod 14 (§ 15) §
Advokát bude aktívne legitimovanou osobou aj na vedenie súdnej exekúcie na vymoženie náhrady trov právneho zastúpenia, ktorá bola účastníkovi priznaná súdom. Ide o zjednodušenie „financovania“ ustanoveného advokáta osobe v materiálnej núdzi. Súd priznáva aj takémuto advokátovi nárok na odmenu v tom istom režime, ako keby nebol ustanovený. Limitujúce ustanovenia pre odmenu advokáta upravené vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. (§ 14a až 14e) sa použijú iba v prípade finančného vysporiadania advokáta zo strany centra, napr. ak jeho klient bol neúspešný. Určitou poistkou pre advokáta bude navrhovaný odsek 2 in fine a to práve pre prípad mimoriadnych okolností, ako je napríklad zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, alebo ak advokát neuspel ani v konkurznom konaní. Štát teda bude garantovať náhradu trov právneho zastúpenia advokátovi, ale až po márnom vyčerpaní všetkých právnych prostriedkov. Na centrum pritom prechádza nárok advokáta v rozsahu, v akom plnilo advokátovi náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

čl. II bod 15 (§ 24b ods. 5) §
Ak žiadateľ o azyl po podaní opravného prostriedku bol vyhostený z územia Slovenskej republiky, Centrum je oprávnené vziať podaný opravný prostriedok späť. Podľa platnej právnej úpravy Centrum musí zo zákona konať v azylových veciach bez ohľadu na „zrejmú bezúspešnosť“ (ako aj zásadu hospodárnosti) konania. Súdne konanie o opravnom prostriedku a ďalšie zastupovanie stratí význam a stane sa bezpredmetné.

čl. II bod 16 (§ 25 ods. 2) §
Ak zástupcu ustanoví súd podľa Občianskeho súdneho poriadku, ustanovenia zákona č. 327/2005 Z. z. o zastupovaní na základe plnomocenstva sa nepoužijú. Ak súd ustanoví za zástupcu centrum, centrum už nebude určovať advokáta.

čl. II bod 17 (§ 25a) §
Intertemporálne ustanovenie upravuje režim pôsobenia navrhovanej úpravy a úpravy účinnej do 1. januára 2010.

čl. I
(novela zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov)

čl. I bod 1 (§ 1) §
V súvislosti s implementáciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, sa dopĺňa ustanovenie § 1. Uvedená zmena je daná rozšírením pôsobnosti zákona na poskytovanie právnej pomoci osobám v konaní o administratívnom vyhostení. Súčasne sa zvýrazňuje účel navrhovanej právnej úpravy, ktorá má podstatným spôsobom prispieť k predchádzaniu sporov. Navrhovaná dikcia jasne poukazuje na úmysel, poskytovanie právnej pomoci vnímať aj ako výrazný príspevok k prevencii právnych sporov. Súčasne sa vykonáva legislatívno-technická úprava, ktorou sa zavádza nová poznámka pod čiarou k odkazu 1.

čl. I bod 2 (§ 3) §
V odseku 1 sa precizuje rozsah pôsobnosti zákona. Pôjde o poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. V porovnaní s doterajšou úpravou sa teda pôsobnosť rozširuje o konanie o administratívnom vyhostení, konania v správnom súdnictve a o konania pred Ústavným súdom. Zúžený rozsah bude v cezhraničných sporoch, kedy sa právna pomoc bude poskytovať len v občianskoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach a v obchodnoprávnych veciach, teda okrem konaní pred súdom v správnom súdnictve a pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. V novo navrhovanom odseku 2 sa zavádza právna úprava, ktorá reaguje na povinnosť členského štátu vyplývajúcu z implementácie smernice 2008/115/ES spočívajúcu v poskytnutí právnej pomoci v konaní o administratívnom vyhostení. Právna pomoc v týchto veciach sa za zákonom ustanovených podmienok bude poskytovať fyzickým osobám podľa ustanovenia § 24c. V …

čl. I bod 3 (§ 4 ods. 1 písmeno a)) §
Predkladateľ rozširuje definíciu právnej pomoci poskytovanej oprávnenej osobe o možnosť sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie (ďalej viď odôvodnenie k bodom 8 a 13).

čl. I bod 4 (§ 4 ods. 1 písmeno b) prvý bod) §
Pojem „trvalý pobyt alebo prechodný pobyt“ sa nahrádza pojmom „obvyklý pobyt“, pričom sa reaguje na vyprecizovanie implementácie Smernice Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch. Pre prípady poskytovanie právnej pomoci s cudzím prvkom je rozhodným kritériom obvyklý pobyt. Ide o pobyt, kde sa osoba obvykle väčšinu roka reálne zdržiava bez ohľadu na úmysel sa tam zdržiavať. Nadväzovanie na „trvalý“ a „prechodný“ pobyt by bolo nesprávne, pretože ide o kategórie správneho práva, ktoré nemusia zodpovedať obvyklému pobytu. Obvyklý pobyt je už v súčasnosti bežnou právnou kategóriou aj v právnom poriadku SR (napr. zákon. č. 97/1963 Zb.).

čl. I bod 5 (§ 4 ods. 1 písmeno d)) §
V súvislosti s implementáciou smernice sa rozširuje definícia pojmov o nové konanie a to o administratívnom vyhostení konanie podľa osobitného predpisu, pričom sa v poznámke pod čiarou odkazuje na zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov. V súvislosti s týmto novo zavedeným konaním sa zavádza aj nový § 24c, ktorý upravuje podmienky a proces poskytnutia právnej pomoci centrom v tomto konaní.

čl. I bod 6 (§ 4 ods. 1 písmeno f)) §
Zavádza sa definícia oprávnenej osoby, ktorou sa bude rozumieť fyzická osoba, ktorej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci právoplatným rozhodnutím centra, po preukázaní splnenia podmienok podľa zákona č. 327/2005 Z. z.

čl. I bod 7 (§ 4 ods. 1 písmeno i)) §
Predkladateľ navrhovanou právnou úpravou subsidiárne rozširuje definíciu materiálnej núdze o prípady, kedy fyzická osoba poberá dávky v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, pričom sa odkazuje na zákon č. 599/2003 Z. z. o hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Súčasne sa rozširuje definícia materiálnej núdze aj s ohľadom na novo ustanovenú výšku násobku sumy životného minima, ktorá sa stane hranicou pre posudzovanie nároku na právnu pomoc.

čl. I bod 8 (§ 5 ods. 1) §
V súlade s rozšírením foriem poskytovania právnej pomoci sa ustanovenie odseku 1 dopĺňa o možnosť poskytovať právnu pomoc aj určenými mediátormi. Podmienky sprostredkovania mediácie centrom sú ustanovené v nadväzujúcich ustanoveniach navrhovanej právnej úpravy.

čl. I bod 9 (§ 5 ods. 2) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novelizačným bodom 2 (§ 3 ods. 3).

čl. I bod 10 (§ 5 ods. 5) §
Navrhuje sa nové znenie odseku 5, ktoré výslovne ustanoví, že na čele centra je riaditeľ, ktorého na funkčné obdobie 3 rokov vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Cieľom navrhovanej úpravy je precizovať právnu úpravu centra a jeho postavenia.

čl. I bod 11 (§ 5 ods. 6 a 7) §
Ustanovenie § 5 sa navrhuje doplniť odsekmi 6 a 7, ktoré pre centrum k bližšie špecifikovanému termínu zakotvujú povinnosť vypracúvať a na webovom sídle zverejňovať výročnú správu centra za predchádzajúci rok a koncepciu činnosti centra na obdobie nasledujúcich dvoch rokov. Zároveň sa bližšie ustanovujú obsahové náležitosti výročnej správy a výslovne sa zakotvuje, že koncepcia je východiskovým programovým dokumentom centra, ktorý minister predkladá na schválenie vláde Slovenskej republiky. V novom odseku 7 sa ustanovuje, že centrum zabezpečuje primeranú a rovnomernú dostupnosť svojich služieb na celom území Slovenskej republiky spravidla prostredníctvom kancelárií centra. Právna úprava predpokladá, že centrum bude pri zabezpečovaní siete právnej pomoci spolupracovať a svoju činnosť bude náležite koordinovať so štátnymi orgánmi (najmä so súdmi, orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže), obcami, vyššími územnými celkami a podobne. Centrum by v tejto sfére malo byť koordinátorom relevantných aktivít a subjektom, ktorý bude formami spolupráce zabezpečovať efektívne poskytovanie právnej pomoci.

čl. I bod 12 (§ 5a) §
§ 5 a V novom znení ustanovenia § 5a sa zavádza nový orgán - Rada Centra právnej pomoci, ktorý bude vo svojej podstate pôsobiť ako konzultačný orgán riaditeľa a ktorý sa podieľa na činnosti centra. Ustanovujú sa podmienky členstva v tomto orgáne, jeho právomoci a organizácia. Ustanovuje sa, že funkcia člena rady je čestná funkcia. Účelom vzniku rady je poskytovať konzultačnú pomoc a podporu riaditeľovi centra. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby sa rada vyjadrovala k výročnej správe centra predloženej riaditeľom, ku koncepcii činnosti centra predloženej riaditeľom a k uvoľneniu peňažných prostriedkov na účely podľa § 5b ods. 6. Rada bude zasadať minimálne 2x ročne a zvolávanie a vedenie jej zasadnutí bude prislúchať riaditeľovi centra. Súčasne sa ustanovuje možnosť, aby si centrum podrobnosti o činnosti a organizácii rady upravilo vo svojom štatúte.

čl. I bod 13 (§ 5b až § 5d) §
§ 5b Zavádza sa možnosť centra rozhodnúť o forme poskytnutia právnej pomoci, a to aj s ohľadom na to, že sa rozširujú možnosti pomoci o ustanovenie advokáta alebo výber mediátora. Centrum bude pri rozhodovaní o forme pomoci prihliadať na okolnosti jednotlivých prípadov, ako aj na to, aby bola ochrana práv osôb účelná. Prioritne bude centrum zabezpečovať poskytovanie právnej pomoci advokátmi, ktorí budú zapísaní podľa svojho odborného zamerania v zoznamoch vedených Slovenskou advokátskou komorou. V tomto zmysle sa primerane mení dikcia zákona o advokácii v novelizačnom článku III. Pre prípady, ktoré neznesú odklad, kde by mohlo dôjsť k bezprostrednému zásahu do práv oprávnenej osoby alebo zahraničnej oprávnenej osoby alebo kde sa bude javiť, že pre osobitné pomery na strane oprávnenej/zahraničnej oprávnenej osoby by bolo zastupovanie centrom najvhodnejšou formou, oprávnenú osobu/rovnako tak zahraničnú oprávnenú osobu bude môcť v konaní pred súdom zastupovať centrum, samozrejme okrem prípadov kde je zastúpenie advokátom obligatórne. Novo zavedené ustanovenie v § 5b ods. 4 umožní centru zvoliť …

čl. I bod 14 (§ 6) §
Zmena nadpisu pod paragrafom v súvislosti s navrhovanými koncepčnými zmenami.

čl. I bod 15 (§ 6 ods. 1) §
Vzhľadom na zavedenie režimu poskytovania právnej pomoci s finančnou účasťou je potrebné rozlíšiť dva možné prípady poskytovania právnej pomoci, v tomto prípade bez finančnej spoluúčasti.

čl. I bod 16 (§ 6 ods. 1 písm. a)) §
V súlade s koncepčnou zmenou sa navrhuje nové znenie písmena a). Ak teda pôjde o osobu v stave materiálnej núdze, ktorej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, vznikne jej pri splnení ďalších podmienok nárok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej spoluúčasti.

čl. I bod 17 (poznámka pod čiarou k odkazu 5)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 18 (§ 6 ods. 2) §
Pre navrhované zmeny viď odôvodnenie k bodu 15.

čl. I bod 19 (§ 6 ods. 3) §
Odsek 3 sa vypúšťa z dôvodu, že predmetnú právnu úpravu je potrebné primerane rozšíriť aj na režim podľa § 6a, a teda navrhuje sa vložiť nový § 6b, ktorý komplexne upraví možnosti centra pri zmierňovaní tvrdosti zákona.

čl. I bod 20 (§ 6a a 6b) §
§ 6a Z dôvodu rozšírenia cieľovej skupiny osôb, ktorým môže centrum poskytnúť právnu pomoc, sa zavádza participačný model financovania právnej pomoci. V prípade, že príjmy žiadateľa budú vyššie ako 1,4 - násobok sumy životného minima, ale nebudú presahovať 1,6 -násobok sumy životného minima, rozhodne centrum o poskytnutí právnej pomoci, forme poskytnutia právnej pomoci a zaviaže oprávnenú osobu podieľať sa na financovaní právnej pomoci sumou zodpovedajúcou 20% nákladov na právnu pomoc. Výslovne sa ustanovuje, že uvedená výnimka sa vzťahuje len na podmienku posúdenia materiálnej núdze, a teda na posúdenie zvyšných podmienok pre nárok na poskytnutie právnej pomoci zostáva nedotknuté. Zároveň sa ustanovuje, že aj na režim podľa § 6a sa primerane použije ustanovenie § 6 ods. 2. Výška hradenej sumy bude závislá od formy poskytovania právnej pomoci v každom jednotlivom prípade. V prípade poskytovania právnej pomoci formou zastupovania v konaní pred súdom prvého a vyššieho stupňa prostredníctvom určeného advokáta, alebo pracovníka centra určí centrum výšku spoluúčasti podľa § 14a a 14b …

čl. I bod 21 (§ 7 ods. 2 písm. d)) §
Legislatívno-technická a vecná úprava. V súvislosti so zrušením zákona o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností sa navrhuje nové znenie, podľa ktorého sa pri posudzovaní osoby budú brať do úvahy ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov po odpočítaní dane z príjmu.

čl. I bod 22 (poznámka pod čiarou k odkazom 10, 11, 12 a 14)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 23 (§ 7 ods. 3 písm. f)) §
Štipendium v doktorandskom študijnom programe v dennej forme štúdia značne presahuje sumu materiálnej núdze, preto sa zaraďuje do zoznamu príjmov, ktoré sa považujú za príjem podľa tohto zákona. Z poznatkov aplikačnej praxe vyplynulo, že na rozdiel od iných štipendií by malo byť doktorandské štipendium na účely tohto zákona posudzované odlišne. Ostatné druhy štipendií tým nie sú dotknuté.

čl. I bod 24 (§ 7 ods. 4) §
Návrh vychádza z aplikačnej praxe. Prehodnocovanie príjmov každých 6 mesiacov bolo neefektívne a predstavovalo v praxi zbytočnú a nadmernú administratívnu záťaž centra. Zákon pritom obsahuje povinnosť oprávnenej osoby oznámiť zmenu príjmovej situácie centru do 8 dní pod hrozbou sankcie odňatia poskytovania právnej pomoci.

čl. I bod 25 (§ 10 ods. 1) §
Navrhovaná právna úprava má za cieľ dosiahnuť, aby sa počet vyžadovaných dokladov obmedzil na minimum. Nakoľko sa zavádza povinnosť štátnych orgánov, obcí, notárov a iných právnických a fyzických osôb disponujúcich informáciami o príjmovej a majetkovej situácii žiadateľa poskytovať centru súčinnosť, predpokladá sa vytvorenie mechanizmov, ktoré operatívne zabezpečia pre centrum potrebné informácie. Tým bude možné obmedziť počet dokladov vyžadovaných od žiadateľa.

čl. I bod 26 (§ 10 ods. 5) §
Odstránenie dvojkoľajnosti v systéme prístupu k právnej pomoci v občianskom súdnom konaní znamená, že centrum bude jediným orgánom, ktorý môže žiadateľovi ustanoviť advokáta na zastupovanie. Odpadá teda možnosť, aby sa neúspešný žiadateľ obrátil so žiadosťou o ustanovenie advokáta na súd, ktorý mal možnosť rozhodnúť o ustanovení advokáta aj žiadateľovi, ktorý nespĺňal podmienky centra. Keďže právo na právnu pomoc patrí medzi základné práva, zavádza sa možnosť preskúmať neprávoplatné rozhodnutie centra o poskytnutí právnej pomoci súdom. Zároveň sa odstráni nepriaznivý stav, kedy jediným opravným prostriedkom voči rozhodnutiu centra bolo súdne preskúmanie právoplatného rozhodnutia, ktoré vyžaduje povinné zastúpenie advokátom. Miestne príslušný na rozhodnutie o opravnom prostriedku bude niektorý z troch navrhovaných krajských súdov, čo bude mať za následok efektívne rozhodovanie na základe rýchlo ustálenej judikatúry. Centrum bude povinné o tomto náležite poučiť v odôvodnení svojho rozhodnutia.

čl. I bod 27 (§ 10 ods. 6) §
Navrhuje sa vypustiť odsek 6, pretože v ňom obsiahnutá právna úprava sa presúva do ustanovenia nového § 5b, ktorý bude komplexne upravovať formy poskytovania právnej pomoci.

čl. I bod 28 (§ 10 ods. 7) §
Zavádza sa prísnejšia právna úprava vo vzťahu k možnosti centra odňať poskytovanie právnej pomoci. Osobitne sa vymedzuje, že centrum bude oprávnené poskytovanie právnej pomoci odňať aj v prípade, ak bol nárok priznaný aj na základe nepravdivých alebo neúplných údajov.

čl. I bod 29 (§ 11a) §
Navrhovateľ považuje mediáciu za kľúčový inštitút riešenia právnych sporov. Vytvára sa priestor pre centrum sprostredkovať oprávnenej osobe riešenie jej právneho sporu prostredníctvom mediácie. Centrum bude oprávnené určiť za mediátora aj zamestnanca centra, pokiaľ je zapísaný v zozname mediátorov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Tomuto zamestnancovi odmena za vykonanie mediácie nepatrí. Uvedené však nemá vplyv na povinnosť oprávnenej osoby podľa § 6a uhradiť centru spoluúčasť. O odmene bude rozhodovať centrum. Zavádza sa úprava, podľa ktorej bude mediátor povinný informovať centrum bez zbytočného odkladu a to písomne centrum o skončení mediácie. Na žiadosť centra bude mediátor povinný bez zbytočného odkladu centrum informovať aj o aktuálnom stave a priebehu mediácie. Zavádza sa povinnosť centra vyzvať oprávnenú osobu na uzavretie dohody o začatí mediácie s určeným mediátorom.

čl. I bod 30 (§ 12) §
Po priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci centrum oprávnenú osobu vyzve na uzavretie dohody o poskytovaní právnej pomoci buď priamo s centrom alebo s určeným advokátom v závislosti od formy poskytovanie právnej pomoci a na udelenie plnomocenstva centru alebo určenému advokátovi na zastupovanie v konaní alebo na jednotlivé úkony, ktoré je v rámci poskytovania právnej pomoci nutné vykonať. Súčasťou dohody bude aj súhlas oprávnenej osoby s poskytovaním informácií centru. Pokiaľ ide o výber advokáta, predpokladá sa, že centrum prioritne vyhovie návrhu oprávnenej osoby a ustanoví advokáta, ktorého si sama zvolí. To však neplatí v prípade, že centrum bude mať dôvodné pochybnosti o kvalite advokáta, jeho orientácii v oblasti, do ktorej prípad spadá. Zavádza sa generálne poňatá povinnosť advokáta bez zbytočného odkladu informovať centrum o výsledku konania, najmä o podaní opravného a mimoriadneho opravného prostriedku. Advokát bude súčasne povinný vždy informovať centrum o skončení zastupovania, pričom na žiadosť centra bude tiež povinný informovať o aktuálnom stave konania. Navrhované znenie má teda …

čl. I bod 31 (§ 13 ods. 2) §
Zavádza sa povinnosť oprávnenej osoby poskytovať súčinnosť aj centrom určenému mediátorovi.

čl. I bod 32 (§ 13 ods. 3) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 33 (§ 14 ods. 1 písm. a)) §
Zavádza sa nový dôvod odňatia poskytovania právnej pomoci, ktorý spočíva v skutočnosti, že oprávnená osoba neposkytne súčinnosť aj mediátorovi určenému centrom.

čl. I bod 34 (§ 14 ods. 1) §
Vkladá sa nové znenie písmen b) a c), ktorého cieľom je spresniť dôvody odňatia poskytovania právnej pomoci.

čl. I bod 35 (§ 14 ods. 2) §
Odňatie poskytovania právnej pomoci je zásahom do základného práva oprávnenej osoby, zavádza sa možnosť preskúmať neprávoplatné rozhodnutie centra súdom. Zároveň sa odstráni nepriaznivý stav, kedy jediným opravným prostriedkom voči rozhodnutiu centra bolo súdne preskúmanie právoplatného rozhodnutia, ktoré vyžaduje povinné zastúpenie advokátom.

čl. I bod 36 (§ 14 ods. 3) §
S ohľadom na zrušenie možnosti súdu ustanoviť za zástupcu centrum alebo advokáta sa navrhuje vypustenie odseku 3, ktorý sa navrhovanou zmenou stane obsolentným.

čl. I bod 37 (§ 14a) §
Navrhuje sa právna úprava, kedy oprávnená osoba bude mať povinnosť vrátiť centru v plnej výške náklady vynaložené na trovy právneho zastúpenia, rovnako tak aj náklady súvisiace so zabezpečením dokladov podľa § 5c písm. a) a b). Takáto situácia nastane, ak fyzická osoba, ktorá žiadala o poskytnutie právnej pomoci zatajila informácie, na základe ktorých by bolo neposkytnutie právnej pomoci.

čl. I bod 38 (§ 15) §
Navrhovaná právna úprava má za cieľ jednoznačne upraviť režim návratnosti vynaložených finančných prostriedkov pri poskytovaní právnej pomoci. V súlade s režimom Občianskeho súdneho poriadku sa ustanovuje, že ak súd prizná oprávnenej osobe náhradu trov konania, nebude môcť oprávnená osoba v rozsahu pohľadávky na náhrade trov právneho zastúpenia s pohľadávkou nakladať. Advokát bude oprávnený túto pohľadávku vymáhať na vlastný účet v mene oprávnenej osoby a až okamihom jej úspešného vymoženia sa pohľadávka bude považovať za postúpenú na advokáta; to nebude platiť vo výške, v ktorej advokátovi oprávnená osoba zaplatila finančnú účasť podľa § 6a ods. 4. V prípade úspechu pritom advokátovi patrí plná tarifná odmena podľa ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Odsek 2 reaguje na situáciu, kedy súd účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia vôbec neprizná. Navrhovaná právna úprava ustanovuje, že ak si advokát uplatnil riadne a včas právo na trovy právneho zastúpenia, patrí mu, napriek tomu, že súd trovy vôbec nepriznal, odmena podľa zníženej tarify (§ 14a a 14b vyhlášky …

čl. I bod 39 (§ 17 ods. 1 písm. b)) §
Rozširuje sa možnosť fyzickej osoby podať žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore aj prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.

čl. I bod 40 (§ 17 ods. 3) §
Navrhuje sa výnimka z poskytovania právnej pomoci v prípade, ak o uznanie alebo výkon cudzieho rozhodnutia o výživnom alebo o výkon rozhodnutia slovenského súdu o výživnom požiadala fyzická osoba mladšia ako 21 rokov prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (bližšie viď odôvodnenie k bodu 45).

čl. I bod 41 (§ 18 ods. 4) §
Na rozdiel od platného právneho stavu sa navrhuje, aby proti neprávoplatnému rozhodnutiu o žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore bol prípustný opravný prostriedok podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Uvedená zmena reaguje na potrebu reflektovania skutočnosti, že centrum aj v tomto prípade rozhoduje o základnom ľudskom práve. Preto sa navrhuje, aby proti takémuto rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie, o ktorom rozhodne príslušný súd. Ide teda o zabezpečenie garancie prístupu súdu, pokiaľ ide o otázku preskúmania správnosti a zákonnosti rozhodnutia vydaného centrom. Zároveň sa odstráni nepriaznivý stav, kedy jediným opravným prostriedkom voči rozhodnutiu centra bolo súdne preskúmanie právoplatného rozhodnutia, ktoré vyžaduje povinné zastúpenie advokátom.

čl. I bod 42 (§ 18 ods. 5) §
Zavádza sa právna úprava, podľa ktorej centrum v rozhodnutí, ktorým prizná nárok na poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore, zároveň určí formu poskytnutia právnej pomoci. Zmena vecne súvisí s rozšírením foriem poskytovania právnej pomoci centrom.

čl. I bod 43 (§ 19) §
Zavádza sa úpravu, ktorá rieši poskytnutie právnej pomoci v cezhraničných sporoch podľa § 17 týkajúcich sa vyživovacej povinnosti fyzickej osoby mladšej ako 21 rokov, ktorá je žiadateľom o právnu pomoc podľa tohto zákona, vrátane určovania rodičovstva, s ktorým je konanie o určenie výživného spojené. Nové ustanovenie zavádza úpravu, podľa ktorej sa právna pomoc poskytne len v prípade, ak žiadateľovi nemôže poskytnúť právnu pomoc Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže alebo ak žiadateľ nemôže konať pred súdom bez právnej pomoci. Nebude sa pritom skúmať splnenie podmienok podľa § 17 ods. 1 písm. c) až e). Vylúčenie poskytnutia právnej pomoci centrom je v tomto prípade legitímne, pretože ochrana práv takejto osoby bude zaručená právnou pomocou zo strany Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Nariadenie č. 4/2009 umožňuje členskému štátu „vyhnúť“ sa poskytovaniu právnej pomoci (čl. 44 ods. 3), ak „konanie v tomto členskom štáte umožňuje účastníkom konať bez potreby právnej pomoci a ústredný orgán poskytuje potrebné služby bezplatne“. Ak jedna …

čl. I bod 44 (§ 20 ods. 2) §
Navrhuje sa, aby proti rozhodnutiu aj proti neprávoplatnému rozhodnutiu centra o rozhodnutí nahradiť centru náklady spojené s poskytnutím právnej pomoci zahraničnou oprávnenou osobou bol prípustný opravný prostriedok v podobe odvolania, o ktorom rozhodne príslušný súd. Zároveň sa odstráni nepriaznivý stav, kedy jediným opravným prostriedkom voči rozhodnutiu centra bolo súdne preskúmanie právoplatného rozhodnutia, ktoré vyžaduje povinné zastúpenie advokátom.

čl. I bod 45 (§ 21) §
Navrhuje sa, aby na režim poskytovania právnej pomoci v cezhraničných sporoch primerane dopadali všetky relevantné ustanovenia týkajúce sa režimu poskytovania právnej pomoci vo vnútroštátnych sporoch. Pôjde napríklad o režim finančné účasti na poskytovaní právnej pomoci, ďalej režim návratnosti vynaložených finančných prostriedkov a pod. Pritom bude platiť pravidlo, že relevantné ustanovenia sa však použijú len vtedy, ak zákon nebude v § 16 až 20 ustanovovať inak.

čl. I bod 46 (§ 23 ods. 1 písm. d)) §
Upresňuje sa dikcia písmena d) odkazom na ustanovenie § 5b, ktoré bližšie vymedzuje formy poskytovania právnej pomoci centrom pre prípady poskytnutie právnej pomoci tuzemskej oprávnenej osobe v cezhraničnom spore.

čl. I bod 47 (§ 23 ods. 2) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 48 (§ 23 ods. 3) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 49 (§ 24a písm. d)) §
Navrhuje sa zaviesť nová podmienka poskytnutia právnej pomoci pre prípad azylovej veci, ktorá spočíva v posudzovaní stavu materiálnej núdze žiadateľa.

čl. I bod 50 (§ 24b ods. 1) §
Navrhuje sa legislatívno-technická úprava, pričom sa súčasne ustanovuje, že ministerstvo vnútra bezodkladne doručí žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci centru.

čl. I bod 51 (§ 24b ods. 4) §
Zavádza sa povinnosť centra skúmať aj stav materiálnej núdze žiadateľa, okrem prípadu, že fyzická osoba mala bezprostredne pred vydaním rozhodnutia podľa § 24a písm. c) na území Slovenskej republiky povolený pobyt.

čl. I bod 52 (§ 24b ods. 8) §
Výslovne sa ustanovuje, že ak centrum poskytlo právnu pomoc v azylovej veci po splnení podmienok ustanovených v ustanovení § 24a, nárok na právnu pomoc trvá aj po zrušení rozhodnutia podľa § 24a písm. c). Z uvedeného je zrejmé, že ak bude zrušené rozhodnutie, nebude to mať za následok zánik nároku na právnu pomoc v azylovom konaní a teda žiadateľovi o azyl bude právna pomoc poskytovaná aj v ďalšom administratívno-právnom konaní vedeným pred správnym orgánom.

čl. I bod 53 (§ 24c) §
Zavádza sa nová právna úprava, ktorá reaguje na potrebu implementáciu smernice ktorá Právna pomoc v konaní o administratívnom vyhostení Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín. Ustanovujú sa podmienky poskytnutia právnej pomoci v konaní o administratívnom vyhostení, ktoré musí osoba splniť kumulatívne. Osoba musí byť cudzincom krajiny, musí požiadať o poskytnutie právnej pomoci, nemá zástupcu na konanie, v ktorom žiada o poskytnutie právnej pomoci, nachádza sa v materiálnej núdzi a existuje rozhodnutie Úradu hraničnej a cudzineckej polície o administratívnom vyhostení takejto osoby. Nasledujúce ustanovenia upravujú podmienky a náležitosti žiadosti. Zároveň sa ustanovuje povinnosť štátnych orgánov komunikovať so žiadateľom v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu táto osoba rozumie. Ďalej sa ustanovuje, že centrum vykoná neodkladné úkony právnej pomoci a to aj pre prípad, že žiadosť nie je úplná, najmä podá opravný prostriedok proti rozhodnutiu podľa odseku 1 písm. e). Ak však žiadateľ žiadosť …

čl. I bod 54 (§ 24d) §
Ustanovuje sa primerané použitie právnej úpravy poskytovania právnej pomoci aj na konania upravené v ustanoveniach § 24a až 24c.

čl. I bod 55 (§ 25) §
Navrhuje sa nové znenie § 25. Upravuje sa subsidiárne použitie správneho poriadku na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a s tým súvisiacich nárokov, napr. podľa § 5d ods. 2, § 6a ods. 3. Zavádza sa povinnosť štátnych orgánov, obcí, notárov, rovnako aj právnických a fyzických osôb, ktoré vedú evidenciu osôb a majetku, oznámiť centru na jeho písomnú žiadosť bezodplatne všetky údaje potrebné na účely rozhodovania podľa tohto zákona. Zavádza sa generálna povinnosť súčinnosti, ktorej zmyslom je naplnenie cieľa právnej úpravy a to zabezpečenie plnohodnotných informácií na účely rozhodovania o poskytovaní právnej pomoci. Uvedené ustanovenie má vecný súvis aj s povinnosťou centra pri posudzovaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa možností zadovážiť údaje a podklady, ktoré majú menované osoby k dispozícii. Povinnosť poskytnúť centru potrebné údaje, listiny a iné veci na účely rozhodovania centra sa zavádza aj pre iné právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré takýmito údajmi disponujú. Centrum je povinné riadne zabezpečiť ochranu údajov, listín a iných vecí …

čl. I bod 56 (§ 25b) §
Prechodné ustanovenie rieši v súvislosti so zriadením rady centra povinnosť predsedu Slovenskej advokátskej komory, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR a verejného ochranca práv navrhnúť ministrovi spravodlivosti členov rady a to v lehote najneskôr do 28. februára 2012. V odseku 2 sa upravuje režim postupovania centra pre prípad, ak bolo podľa doterajších procesných predpisov ustanovené za zástupcu v konaní pred súdom, pričom pri prehodnocovaní nároku na poskytnutie právnej pomoci sa bude postupovať podľa predpisov účinných od 1. januára 2012. Pri prehodnocovaní bude centrum postupovať podľa ustanovenia § 7 ods. 4 navrhovanej právnej úpravy, pričom lehota 12 mesiacov sa bude počítať od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd ustanovil centrum za zástupcu. Konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa predpisov účinných od 1. januára 2012.

čl. I bod 57 (§ 26 písm. e)) §
V súvislosti s rozšírením pôsobnosti zákona aj na poskytovanie právnej pomoci v konaní o administratívnom vyhostení sa ustanovuje, že všeobecne záväzný právny predpis ministerstva upraví aj vzor žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v konaní o administratívnom vyhostení podľa § 24c ods. 2.

čl. I bod 58 (§ 27) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s prijatím Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

čl. I bod 59 (Príloha)
Z rovnakého dôvodu, aký je uvedený v odôvodnení k bodu 42, sa z nadpisu prílohy zákona vypúšťa slovné spojenie označujúce Európske spoločenstvá. Vzhľadom na implementáciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, sa táto dopĺňa do nasledujúceho bodu prílohy v požadovanom znení (vrátane označenia vydania v Úradnom vestníku Európskej únie).

čl. VIII
(splnomocňovacie ustanovenie na vyhlásenie úplné znenie zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej v znení neskorších predpisov) Vzhľadom na rozsah a povahu navrhovaným zmien a doplnení uskutočnených v čl. I. sa predseda Národnej rady Slovenskej republiky splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásil úplné znenie zákona č. 327/2005 Z. z.

čl. XIV (zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi)

čl. XIV bod 1 a 2 §
Umožňuje sa, aby mohla byť právna pomoc prostredníctvom Centra právnej pomoci poskytovaná aj oznamovateľovi protispoločenskej činnosti a osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu. Týmto sa má prispieť ku komplexnosti úpravy ochrany oznamovateľa protispoločenskej činnosti.

čl. XIV bod 3 §
Navrhuje sa osobitná úprava poskytovania právnej pomoci súvisiacej s oznamovaním protispoločenskej činnosti, ktorá bude spočívať v tom, že právnu pomoc budú môcť oznamovatelia využiť bez ohľadu na materiálnu núdzu a finančnú spoluúčasť žiadateľov o právnu pomoc.

čl. XIV bod 4 §
Ide o doplnenie splnomocňovacieho ustanovenia pre Ministerstvo spravodlivosti SR na vydanie vzoru žiadosti o poskytnutie právnej pomoci súvisiacej s oznamovaním protispoločenskej činnosti.

čl. IV (zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi)

čl. IV bod 1 až 16 §
V záujme transpozície prepracovanej procedurálnej smernice sa v zákone č. 327/2005 Z. z. výslovne upravuje režim poskytovania právnej pomoci v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny a v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu. Právna pomoc v uvedených konaniach regulovaných substantívne zákonom č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa bude poskytovať v procesne obdobnom režime, ako je tomu pri konaní o administratívnom vyhostení. Tejto skutočnosti sa legislatívne prispôsobuje aj technika novelizácie zákona č. 327/2005 Z. z. parciálne obsiahnutá v jednotlivých novelizačných bodoch. V súlade s explicitným upravením poskytovania právnej pomoci v konaní o zaistení sa substantívnejšie zasahuje v zásade iba do dikcie § 24c ods. 2, ktorá musí reflektovať procesný režim spojený s podaním žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. V § 26 písm. e) sa vypúšťajú nadbytočné slová, v dôsledku čoho sa deklaruje, že pre všetky konania regulované v režime žiadosti podľa § 24c ods. 2 …

čl. IV bod 17 a 18
V súvislosti s transpozíciou právnych aktov Európskej únie sa dopĺňa transpozičná príloha zákona s tým, že pokiaľ ide o transpozíciu prepracovanej prijímacej smernice, túto nie je potrebné osobitne transponovať, keďže dikcia zákona č. 327/2005 Z. z. je plne konformná so záväzkami plynúcimi z predmetnej smernice.

čl. II
Cieľom novelizácie zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov je vytvoriť legislatívne predpoklady pre poskytovanie právnej pomoci fyzickým osobám v konaniach o oddlžení za podmienok ustanovených cit. zákonom Centrom právnej pomoci.

čl. X (Zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi)

čl. X bod 1 a 2 (§ 24h) §
Navrhuje sa precizovať už súčasnú právnu úpravu za účelom zamedzenia špekuláciám s osobným bankrotom a to tak, že každý dlžník musí v zásade osobne navštíviť CPP, aby sa nestávalo, že určité osoby by mali ambíciu „obchádzať“ určité skupiny dlžníkov a sľubovať im (často za odplatu), že za nich osobný bankrot „vybavia“.

čl. X bod 3 (§ 24i) §
Pre odstránenie aplikačných nejasností sa navrhuje výslovne ukotviť dohodu o splátkach uzatváranú centrom na ustanovenia všeobecného súkromného práva, aj keď je zrejmé, že aj v súčasnosti je potrebné sa k takému výkladu prikloniť použitím ustanovenia § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

čl. II

čl. II bod 1 a 2 §
(§ 24g ods. 3 a 4) Predmetné ustanovenia predstavujú transpozíciu čl. 20 smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení, nakoľko sa i v zmysle návrhu zákona rozširuje ochrana o osoby, ktoré poskytovateľovi poskytli pomoc a iné osoby, ktoré boli postihnuté v súvislosti s oznámením.

čl. I ( Zákon č. 327/2005 Z. z.)

čl. I bod 1 (§ 2) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, nakoľko predmetom úpravy je okrem iného konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci tak, ako vyplýva z ostatných ustanovení zákona.

čl. I bod 2 (§ 3 ods. 1) §
Navrhovaná právna úprava precizuje pôsobnosť zákona vo vzťahu k pôsobnosti centra, ktorého „pôsobnosť“ je daná pôsobnosťou zákona, t. j. centrum nemá právomoc konať a rozhodnúť o nároku na poskytnutie alebo neposkytnutie právnej pomoci v inom rozsahu, ako ustanovuje zákon. Uvedené je zrejmé aj z aktuálnej právnej úpravy, avšak vzhľadom na výkladové aplikačné problémy je potrebné túto problematiku jednoznačnejším spôsobom vymedziť a upraviť. Inak povedané centrum je príslušné na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci len v zákonom ustanovenom rozsahu a v ostatných veciach (napr. v trestných veciach) nemá právomoc a príslušnosť konať a rozhodnúť o nároku na poskytnutie právnej pomoci.

čl. I bod 3 (§ 3 ods.1 písm. d) §
Navrhovaná právna úprava odstraňuje nesúlad v právnej úprave poskytovania právnej pomoci v súvislosti s oznamovaním protispoločenskej činnosti, ktorý vznikol novelizáciou zákona č. 327/2005 Z. z. zákonom č. 189/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 4 [§ 4 ods. 1 písm. c)] §
Vzhľadom na aktuálnu situáciu využívania inštitútu dočasného útočiska a zapojenia centra do pomoci odídencom, je potrebné túto skutočnosť premietnuť aj do zákona. Upraví sa možnosť cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska získať právnu pomoc poskytovanú centrom, ktorú centrum aktuálne realizuje vo forme pomoci s registráciou na dočasné útočisko vo veľkokapacitných centrách. Ďalej, rovnako ako pri žiadateľoch o azyl, sa zavádza možnosť pre odídencov získať právnu pomoc v prípade zrušenia dočasného útočiska pri podaní správnej žaloby proti rozhodnutiu o zrušení dočasného útočiska.

čl. I bod 5 [§ 4 ods. 1 písm. f) a g)] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu spojenú so zavedením legislatívnej skratka v § 3 ods. 1.

čl. I bod 6 [§ 4 ods. 1 písm. i)] §
Navrhuje sa zvýšenie hranice materiálnej núdze fyzickej osoby na účely posudzovania materiálnej núdze ako podmienky poskytnutia právnej pomoci podľa zákona, a to v prípade poskytnutia právnej pomoci bez finančnej účasti aj s finančnou účasťou. Táto zmena vychádza z potreby reagovať na aktuálnu ekonomickú situáciu a zvýšené životné náklady nízkopríjmových obyvateľov spôsobené vysokou infláciou a vysokým nárastom cien energií a potravín. Zvyšuje sa koeficient pre definovanie materiálnej núdze, a to z 1,6 násobku sumy životného minima na 2,1 násobok sumy životného minima. Zohľadňuje sa rozdiel medzi zvyšovaním životného minima a minimálnej mzdy. V roku 2005 bol pomer 1,4 násobku sumy životného minima (1,4 x 157,01 = 219,81 eur) a minimálnej mzdy (229,04 eur) na hodnote 95,97 %, v roku 2012 (zavedenie 1,6 násobku sumy životného minima) bol tento pomer 95,15% (1,6 x 194, 58 = 311, 33 eur; minimálna mzda bola v roku 2012 v sume 327,20 eur), v roku 2022 bol tento pomer už 58,06% (1,6 x 234,42 eur = …

čl. I bod 7 (Poznámka pod čiarou k odkazu 1e)
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou zákonnej úpravy, na ktorú sa odkazuje v poznámke pod čiarou.

čl. I bod 8 (§ 4 ods. 2) §
Ide o presun úpravy započítateľných príjmov ako súčasti posudzovania podmienky materiálnej núdze do systematicky správneho ustanovenia - § 7.

čl. I bod 9 a 10 (§ 5 ods. 1) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovenia a súčasne o precizovanie právnej úpravy vo vzťahu k pôsobnosti centra, ktoré je oprávnené konať a rozhodnúť výlučne v konaní o nároku na poskytnutie právnej pomoci v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

čl. I bod 11 (§ 5 ods. 5) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s doplnením ustanovenia § 5aa.

čl. I bod 12 [§ 5 ods. 5 písm. a)] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá má zaviesť legislatívnu skratku „žiadateľa“, nakoľko táto bola z dôvodu úpravy ustanovenia § 4 odstránená.

čl. I bod 13 [§ 5a ods. 2] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vypustením legislatívnej skratky „(ďalej len „minister“)“ v § 5; preto je potrebné túto legislatívnu skratku opätovne zaviesť.

čl. I bod 14 [§ 5aa) až 5ac)] §
Zavádza sa právna úprava týkajúca sa postavenia riaditeľa centra, podmienok pre ustanovenie do tejto funkcie a dôvodov pre zánik funkcie, vrátane úpravy zákonných dôvodov obligatórneho a fakultatívneho odvolania riaditeľa centra. Zavádza sa taktiež právna úprava týkajúca sa postavenia právnika centra v súvislosti s navrhovanou zmenou zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii, ako aj bezúhonnosti (či už riaditeľa alebo právnika centra).

čl. I bod 15, 29, 43, 49 a 65 §
Ide o legislatívno-technické a štylistické úpravy.

čl. I bod 16 (§ 5b ods. 6) §
Ide o sprecizovanie právnej úpravy vo vzťahu k oprávneným osobám.

čl. I bod 17 (§ 5b ods. 7) §
Navrhuje sa možnosť advokáta podať v odôvodnených prípadoch žiadosť o preddavok na odmenu za právne zastupovanie. Z aktuálnej právnej úpravy možnosť advokáta žiadať o preddavok nevyplýva, preto z dôvodu zvýšenia atraktivity zastupovania advokátmi sa zavádza možnosť riaditeľa rozhodnúť v prípade hodného osobitného zreteľa (ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti), na základe odôvodnenej žiadosti advokáta, o úhrade preddavku na odmenu za právne zastupovanie určenému advokátovi a to po predchádzajúcom stanovisku rady; preddavok na odmenu za právne zastupovanie určenému advokátovi nebude môcť byť vyšší ako 50% paušálnej odmeny za právne zastupovanie. Pokiaľ však pôjde o poskytovanie právnej pomoci s finančnou účasťou, preddavok sa neposkytuje.

čl. I bod 18 (§ 5d ods. 2) §
Navrhovaná právna úprava precizuje procesné postupy centra na účely zefektívnenia rozhodovacej činnosti a odstraňuje duplicitnú právnu úpravu.

čl. I bod 19 [§ 6 ods. 1 písm. a)] §
Navrhovaná úprava má za cieľ priblížiť právnu pomoc ľuďom, ktorí sa svojím príjmom blížia k hranici minimálnej mzdy, pričom sa zvyšuje koeficient pre definovanie materiálnej núdze v prípade konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti. Uvedená právna úprava zároveň odzrkadľuje súčasnú inflačnú úroveň ako aj ekonomickú aktivitu v regiónoch rozširujúc dostupnosť služieb centra s prihliadnutím na rozpočtové možnosti v maximálnej možnej miere. V súčasnosti platné koeficienty, ktoré určujú hranicu materiálnej núdze pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci centrom, už nestačia na zahrnutie ľudí, ktorí sa pre svoje nízke príjmy nachádzajú v materiálnej núdzi. Životné minimum platné od 1.7.2024 je v sume 273,99 eur pre jednu fyzickú osobu, 1,4 násobok sumy životného minima predstavuje sumu 383,59 eur pre jednu fyzickú osobu a 1,6 násobok sumy životného minima predstavuje 438,38 eur je jednu fyzickú osobu. Podľa dát Štatistického úradu a EU SILC 2023 je hranica príjmovej chudoby v domácnosti jednej dospelej fyzickej osoby 461eur mesačne (5528 eur/rok). Minimálna …

čl. I bod 20 [§ 6 ods. 1 písm. c) a § 17 ods. 1 písm. e)] §
Navrhovaná právna úprava vychádza z potreby definovania minimálnej hodnoty sporu, ktorá bola založená výškou minimálnej mzdy, ktorej rast paradoxne vytváral umelú prekážku v dostupnosti nároku na právnu pomoc, čím sa súčasne obmedzoval prístup k spravodlivosti. Podmienka nároku na právnu pomoc – stav materiálnej núdze – sa posudzuje ako násobok sumy životného minima, avšak pri raste minimálnej mzdy sa oprávnené osoby mohli dostať do situácie, kedy hodnota sporu musela byť minimálne vo výške minimálnej mzdy, aj v situácii, kedy ich príjem na účely nároku na priznanie právnej pomoci, určený ako násobok sumy životného minima, je oveľa nižší. Posudzovanie hodnoty sporu prostredníctvom inštitútu násobku sumy životného minima predstavuje spravodlivejší a miernejší limit, ktorý sa zároveň bude automaticky prispôsobovať socio-ekonomickej situácii najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, ktorým je tento typ pomoci určený.

čl. I bod 21 a 22 (§ 6a ods. 1 a 4) §
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je priblíženie právnej pomoci ľuďom, ktorí sa svojím príjmom blížia k hranici minimálnej mzdy. V súčasnosti platné koeficienty, ktoré určujú hranicu materiálnej núdze pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci centrom už nestačia na zahrnutie ľudí, ktorí sa pre svoje nízke príjmy nachádzajú v materiálnej núdzi. Preto je potrebné zvýšiť koeficient násobku sumy životného minima, ktorý určuje hornú hranicu pre priznanie nároku na právnu pomoc s finančnou účasťou. Zvyšuje sa koeficient pre definovanie materiálnej núdze pre poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou, a to z 1,6 násobku sumy životného minima na 2,1 násobok sumy životného minima. Zohľadňuje sa rozdiel medzi zvyšovaním životného minima a minimálnej mzdy. V roku 2005 bol pomer 1,4 násobku sumy životného minima (1,4 x 157,01 = 219,81 eur) a minimálnej mzdy (229,04 eur) na hodnote 95,97 %, v roku 2012 (zavedenie 1,6 násobku sumy životného minima) bol tento pomer 95,15% (1,6 x 194, 58 = 311, 33 eur; minimálna mzda bola v …

čl. I bod 23 a 24 (§ 6b ods. 2 až 4) §
Navrhovaná úprava precizuje využitie nástroja tzv. osobitného zreteľa pri posudzovaní nároku na poskytnutie právnej pomoci s cieľom umožniť čo najväčšiu dostupnosť prístupu ku spravodlivosti za splnenia jasne definovaných kritérií, čím sa má vylúčiť nejednoznačná právna úprava posudzovania kritérií v jednotlivých prípadoch s nasledovnými aplikačnými problémami. V súčasnosti právna úprava bližšie nešpecifikuje, akým spôsobom má centrum postupovať pri priznávaní nároku na právnu pomoc v prípade, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci a tento postup je upravený interným predpisom centra, ktorý zároveň upravuje hranice materiálnej núdze. Podľa v súčasnosti platných postupov môže centrum priznať právnu pomoc v takýchto prípadoch až do výšky 3-násobku 1,4 násobku sumy životného minima, čo predstavuje sumu 1.150,77 eur (1,4 x 273,99 eur = 383,59 eur x 3). Po novom sa upravuje hranica materiálnej núdze v zákone na maximálne 4,7 násobok sumy životného minima, čo by pri v súčasnosti platnej sume životného minima pre jednu fyzickú osobu (273,99 eur) predstavovalo sumu 1.287,75 eur. Zároveň, pre uplatnenie …

čl. I bod 25 (§ 7) §
Navrhovaná právna úprava má za cieľ precizovať definíciu príjmu ako jedného zo základných nástrojov pre posudzovanie nároku na poskytnutie právnej pomoci a rozšírenie tohto okruhu aj na iné finančné plnenia, s ktorými sa centrum pravidelne a opakovane stretáva, a tým odstrániť prípadné nejasnosti a vacuum legis pri vyhodnocovaní predmetných plnení. Z okruhu príjmov, ktoré sa nepovažujú za príjem podľa zákona č. 327/2005 Z. z. predkladateľ vyňal materské, a to z dôvodu, že popri poberaní materského môže žena- matka pracovať napr. s pôvodným zamestnávateľom uzavrie novú zmluvu na inú pracovnú pozíciu, resp. dohodu o vykonaní práce. Keďže súčasné nastavenie pracovných podmienok u zamestnávateľov umožňuje prácu z domu, podmienka celodennej riadnej starostlivosti je splnená. Ďalšou možnosťou je podnikanie prostredníctvom živnostenského oprávnenia. V tomto prípade dochádza k nerovnomernému postaveniu voči ostatným žiadateľom, kedy nezapočítanie materského zvýhodňuje žiadateľku pri posudzovaní stavu materiálnej núdze. Z aplikačnej praxe centra vyplynula nevyhnutnosť vysporiadať sa u žiadateľov o poskytnutie právnej pomoci, resp. oprávnených osôb s peňažnými plneniami od …

čl. I bod 26 (§ 8) §
Navrhovaná právna úprava v novom odseku 2 zohľadňuje aplikačné problémy z doterajšej praxe v prípadoch šikanóznych podaní, podaní, kde sa sleduje zneužitie práva, alebo situácií, kde by priznanie právnej pomoci bolo v rozpore s dobrými mravmi, a má za cieľ smerovať právnu pomoc tým, ktorí ju skutočne potrebujú.

čl. I bod 27 [§ 9 ods. 2 písm. b)] §
Precizuje sa obsah predbežnej konzultácie. Vzhľadom na jej charakter (poskytnutie základnej právnej rady) nie je na predbežnej konzultácii priestor na vypracúvanie rôznych podaní a iných listín (zmlúv), avšak tieto služby aj naďalej budú poskytovať iné subjekty ochrany práva (advokáti, notári).

čl. I bod 28 (§ 9 ods. 4) §
Zvyšuje sa suma poplatku za predbežnú konzultáciu zo sumy 4,50 eur na sumu 6 eur. Pôjde však len o zvýšenie v hodnote 1,50 eur/predbežná konzultácia, pričom centrum získa aj možnosť poplatok odpustiť. Za rok 2023 poskytlo centrum 3.825 predbežných konzultácií podliehajúcich spoplatneniu poplatkom 4,50 eur, čo predstavovalo výber 17.212,50 eur. V prípade zvýšenia poplatku o 1,50 eur by bol predpokladaný výber 22.950 eur, teda celkové zvýšenie by bolo v hodnote 5.737,50 eur. Uvedený správny poplatok je príjmom Ministerstva financií – Všeobecnej pokladničnej správy. Je potrebné zdôrazniť, že výška poplatku za konzultáciu nebola navýšená od roku 2006, preto aj minimálne navýšenie vzhľadom na aktuálnu ekonomickú situáciu a výšku inflácie je navýšenie v navrhovanom rozsahu primerané. Súčasne sa navrhuje aj zavedenie možnosti odpustenia poplatku najmä v prípade, ak v rámci predbežnej konzultácie bola potrebná len pomoc pri vypĺňaní žiadosti o poskytnutie právnej pomoci alebo vysvetlenia podmienok na uplatnenie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Zavádza sa možnosť centra rozhodnúť o odpustení poplatku aj …

čl. I bod 30 (§ 10 ods. 6) §
Zavádza sa obligatórna náležitosť rozhodnutia, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, ktoré musí okrem náležitostí podľa osobitného predpisu obsahovať aj poučenie, že nárok na poskytnutie právnej pomoci trvá najneskôr do právoplatného skončenia konania vo veci, v ktorej bol nárok na poskytnutie právnej pomoci priznaný, ak centrum nerozhodne inak. V konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku alebo ústavnej sťažnosti vrátane nadväzujúcich konaní musí byť podaná nová žiadosť o poskytnutie právnej pomoci. Uvedená poučovacia povinnosť je dôležitá pre oprávnenú osobu, aby nezmeškala lehoty na podanie mimoriadneho opravného prostriedku alebo ústavnej sťažnosti a včas podala novú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci.

čl. I bod 31 (§ 10 ods. 8 až 10) §
Navrhovaná právna úprava odstraňuje vacuum legis, kde doteraz nebol legislatívne doriešený problém rozsahu poskytovania právnej pomoci, respektíve moment ukončenia poskytovania právnej pomoci. Nárok na poskytnutie právnej pomoci tak vo všeobecnosti trvá do času, kým nie je vec, v ktorej bol priznaný nárok, ukončená právoplatným rozhodnutím súdu (bez ohľadu na výsledok konania), pričom aj v tomto prípade môže centrum rozhodnúť inak, t. j. o inej dĺžke trvania poskytnutého nároku na právnu pomoc. Pokiaľ ide o mimoriadne opravné prostriedky, prípadne ústavnú sťažnosť, vyžaduje sa nové konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci, t. j. aj v prípadoch, ak bola právna pomoc priznaná vo veci, ktorá bola skončená (právoplatne), nárok sa na následné uplatnenie akýchkoľvek mimoriadnych opravných prostriedkov, vrátane ústavnej sťažnosti a iných súvisiacich konaní a vecí sa nevzťahuje a o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci je potrebné rozhodnúť v rámci novej žiadosti, o tejto skutočnosti bude žiadateľ poučený. Rovnako sa upravuje aj situácia v prípade úmrtia oprávnenej osoby. Okrem uvedeného je …

čl. I bod 32 (§ 11 ods. 2) §
Uvedená úprava má za cieľ odstrániť možnosť zneužívania bezplatnej právnej pomoci osobami, ktoré nemajú záujem resp. nespĺňajú podmienky na bezplatnú právnu pomoc, avšak cez inštitút predbežného poskytnutia právnej pomoci (neraz aj opakovane) a následného späťvzatia žiadosti resp. neposkytnutia ďalšej súčinnosti znemožnia centru preskúmať materiálnu núdzu žiadateľa. De facto je im teda poskytnutá právna pomoc v konaní, za ktorú nie sú povinní uhradiť náklady štátu, hoci už v čase podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci zreteľne nespĺňali podmienky na nárok na poskytnutie právnej pomoci, pričom je takého konanie častokrát účelové.

čl. I bod 33 (§ 12 ods. 1) §
Navrhované ustanovenie skracuje predošlú lehotu troch mesiacov [pôvodný text ustanovenia § 14 ods. 1 písm. c)] na 30 dní, a to z dôvodu motivácie oprávnených osôb čo najskôr kontaktovať určenú osobu (právnika centra, advokáta, mediátora), pričom lehotu 30 dní možno vzhľadom na potrebu (akútnu) poskytnutia právnej pomoci, naviac bezplatnej, považovať za primeranú. Zmeškanie tejto lehoty je však možné odpustiť, o čom rozhodne centrum. Zároveň sa slovo „vyzve“ zamieňa slovom „poučí“, čo môže prispieť k zníženiu administratívnej záťaže (poučenie môže byť súčasťou rozhodnutia o priznaní nároku).

čl. I bod 34 (§ 12 ods. 4) §
Ide o precizovanie ustanovenia, keďže v tomto prípade sa upravuje postup pri úhrade odmeny za právne zastupovanie.

čl. I bod 35 [§ 14 ods. 1 písm. a)] §
Predmetné ustanovenie precizuje situácie nesúčinnosti oprávnenej osoby, ktorej je poskytovaná právna pomoc, a to najmä v prípadoch, v ktorých koná na základe svojvôle v rozpore s odporúčaným postupom prezentovaným a odporúčaným či už právnikom centra, advokátom alebo mediátorom, prípadne bez ich súhlasu, čím dochádza alebo môže dôjsť k prieťahom v konaní alebo realizuje iné obštrukčné úkony v rozpore s posúdením právneho stavu určeným právnikom centra, advokátom alebo mediátorom na základe náležitej odbornej starostlivosti, alebo odmieta právnu pomoc poskytovanú určeným právnikom centra, advokátom alebo mediátorom bez relevantných dôvodov.

čl. I bod 36 [§ 14 ods. 1 písm. c)] §
Ide o nadväzujúcu právnu úpravu vo vzťahu ku skráteniu lehoty ustanovenej na uzatvorenie dohody s určeným advokátom alebo centrom, prípadne s mediátorom, a na udelenie plnomocenstva, kedy je centrum oprávnené rozhodnúť o odňatí poskytovania právnej pomoci, pokiaľ neexistujú zákonom ustanovené liberačné dôvody.

čl. I bod 37 [§ 14 ods. 1 písm. e)] §
Cieľom právnej úpravy je zvýšenie zodpovednosti oprávnených osôb k oznamovaniu dôležitých skutočností centru relevantných pre trvanie nároku na poskytovanie právnej pomoci alebo dôležitých vzhľadom ku konkrétnej právnej veci.

čl. I bod 38 [§ 14 ods. 1 písm. f) a g)] §
Účelom navrhovanej právnej úpravy je zvýšenie zodpovednosti oprávnených osôb vo vzťahu k úhrade finančnej spoluúčasti spôsobom, ktorý umožní centru mať prehľad o jednotlivých záväzkoch oprávnenej osoby, stave konania, a zároveň centru umožní v prípade neplnenia povinností oprávnenej osoby odňať nárok na poskytovanie právnej pomoci. Súčasne sa navrhuje doplnenie chýbajúcej úpravy, ktorá umožní centru ukončiť konanie v prípade, že ďalšie poskytovanie právnej pomoci už nemá význam, napr. v prípadoch, že oprávnená osoba žiada zastaviť konanie a poskytovanie právnej pomoci alebo sa vzhľadom na skutkové okolnosti stala predmetná vec bezúspešnou.

čl. I bod 39 (§ 14 ods. 2) §
Účelom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečenie právnej istoty pre určeného advokáta. Ak by bolo možné priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe proti rozhodnutiu centra o odňatí poskytovania právnej pomoci, advokát, ktorý bol pôvodne centrom určený a neskôr bolo rozhodnuté o odňatí poskytovania právnej pomoci, by musel znovu pokračovať v poskytovaní právnej pomoci žiadateľovi až do právoplatného rozhodnutia súdu v danej veci. To by spôsobovalo právnu neistotu a množstvo aplikačných problémov. Cieľom navrhovanej úpravy je tejto situácii predísť. V prípade právoplatného skončenia právneho zastúpenia si určený advokát môže voči centru uplatniť odmenu za právne zastúpenie. Ak súd správnej žalobe vyhovie, centrum opätovne rozhodne o nároku žiadateľa na poskytnutie právnej pomoci.

čl. I bod 40 (§ 14a) §
Ustanovenie špecifikuje a upresňuje procesný postup pri neposkytnutí relevantných informácií oprávnenou osobou pre potreby rozhodovacích procesov centra, precizuje rozsah a podmienky, za ktorých si centrum môže nárokovať vrátenie účelne vynaložených nákladov v prípadoch, že žiadateľ alebo oprávnená osoba neposkytla požadovanú súčinnosť alebo účelovo neposkytla informácie kľúčové pre posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci.

čl. I bod 41 (§ 15) §
Navrhované automatické postúpenie pohľadávky advokátovi zjednoduší a zefektívni proces nárokovania náhrady trov konania advokátom. Navrhovaná právna úprava zjednodušuje a zefektívňuje proces nárokovania náhrady trov konania advokátom so zavedením lehôt zamedzujúcim podávanie vyúčtovaní náhrady trov konania s častokrát viac ako ročným oneskorením od právoplatného skončenia veci v súdnom konaní. Skutočnosťami rozhodujúcimi na uplatnenie nároku na odmenu za právne zastupovanie v zmysle § 15 ods. 4) sú najmä: v prípade, ak oprávnenej osobe nebola priznaná náhrada trov konania, právoplatnosť rozhodnutia v ktorom bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania; právoplatnosť rozhodnutia o odňatí nároku na poskytnutie právnej pomoci; právoplatnosť rozhodnutia o zastavení konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci, v prípade, ak bola oprávnenej osobe predbežne poskytnutá právna pomoc; právoplatnosť rozhodnutia o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, v prípade, ak bola oprávnenej osobe predbežne poskytnutá právna pomoc; v prípade, ak oprávnenej osobe bola priznaná náhrada trov konania, deň preukazujúci nevymožiteľnosť pohľadávky podľa § 15 ods. 1 od osoby, ktorej bola …

čl. I bod 42 (§ 17 ods. 1) §
Z dôvodu zmeny znenie ustanovenia § 8 je potrebné upraviť vnútorný odkaz, ktorý sa týka len posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu centrom.

čl. I bod 44, 45 a 46 [§ 24a písm. c)] §
Vzhľadom na zmeny právnej úpravy v konaní o azyle je tieto potrebné premietnuť aj do tohto zákona. Aj v súvislosti s uvedeným dochádza k potrebným zmenám. Okrem uvedeného sa navrhuje doplnenie ustanovení v súvislosti s právnou pomocou odídencom a využívaním inštitútu dočasného útočiska. Podľa navrhovanej úpravy sa zosúladí nárok na poskytnutie právnej pomoci odídencov s nárokom, ktorý v súčasnosti majú žiadatelia o azyl. Z dôvodu nevyužívania dočasného útočiska táto úprava v minulosti absentovala.

čl. I bod 47 a 48 [§ 24a písm. e) a § 24a ods. 2 a 3] §
Ide o spresnenie dôvodov, kedy môže centrum rozhodnúť o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci pre bezúspešnosť v azylovej veci. Pôjde o situácie, kedy uplynula lehota na podanie opravného prostriedku alebo žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť výlučne ekonomickými dôvodmi, alebo ide o opakovanú žiadosť a nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. V takýchto prípadoch je účelné nepriznať nárok na poskytnutie právnej pomoci pre bezúspešnosť, čo musí centrum odôvodniť. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci je možné podať správnu žalobu v zákonom ustanovenej lehote. Prístup k pomoci v azylovom konaní sa poskytuje maloletým deťom bez sprievodu, ktoré sa zdržiavajú na území Slovenska a podajú žiadosť o azyl prostredníctvom určeného opatrovníka alebo poručníka. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o osobitne zraniteľné osoby, ktoré sú maloleté, nachádzajú sa v odlišnom kultúrnom a jazykovom prostredí bez zákonných zástupcov a s ohľadom na konzultácie s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny bude umožnené – na rozdiel od plnoletých žiadateľov o azyl, aby maloleté …

čl. I bod 50 a 51 (§ 24b ods. 1 a 4) §
Ak bude žiadateľom maloleté dieťa bez sprievodu, žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci sa má podávať v centre. Centrum rozhodne o takej žiadosti bez zbytočného odkladu. Pri maloletých žiadateľoch o azyl nie je účelné skúmať podmienku materiálnej núdze, keďže v drvivej väčšine prípadov majú tieto osoby pred vstupom do azylového konania udelený tolerovaný pobyt na základe toho, že boli ako maloleté osoby nájdené na území Slovenskej republiky bez sprievodu a umiestnené do príslušného zariadenia starostlivosti o deti a rodiny.

čl. I bod 52 a 53 (§ 24b ods. 6 a 8) §
Vypúšťa sa možnosť späťvzatia opravného prostriedku centrom v prípade, ak je žiadateľ vyhostený, keďže daný postup v konaní môže byť v rozpore so skutočnou vôľou oprávnenej osoby. Súčasne dochádza k sprecizovaniu právnej úpravy, kedy sa explicitne uvádza, že právna pomoc centra v azylovej veci trvá aj v prípade, ak je rozhodnutie podľa § 24a písm. c) zrušené.

čl. I bod 54 a 55 [§ 24c ods. 1 písm. f) a § 24c ods. 2] §
Dopĺňa sa možnosť neposkytnutia právnej pomoci centrom v konaní o administratívnom vyhostení pre zrejmú bezúspešnosť, ktorá sa uplatní najmä v prípade, ak žiadateľ požiada centrum o poskytnutie právnej pomoci v tomto konaní po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty na podanie opravného prostriedku. Centrum skúma, či nejde o zrejmú bezúspešnosť aj v iných prípadoch pri rozhodovaní o žiadostiach o poskytnutie právnej pomoci tak, ako to upravuje § 6 ods. 1 písm. b), a preto bolo potrebné doplniť tento dôvod aj do podmienok, ktoré musí splniť fyzická osoba pri posudzovaní nároku na poskytnutie právnej pomoci v konaní o administratívnom vyhostení. Vzhľadom na to, že v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny a v konaní o zaistení žiadateľa o azyl ide o pozbavenie osobnej slobody, možnosť neposkytnúť právnu pomoc centrom pre zrejmú bezúspešnosť nebude možné uplatniť na tieto typy konaní.

čl. I bod 56 (§ 24c ods. 8) §
Dopĺňa sa možnosť centra zastaviť konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o azyl, ak bol tento prepustený zo zaistenia ešte pred rozhodnutím centra o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci. V prípade, ak dôjde k takémuto prepusteniu, uplynie aj právny dôvod na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci centrom, a preto je potrebné upraviť možnosť zastavenia konania v tomto prípade.

čl. I bod 57 (§ 24h ods. 1) §
Menia sa podmienky poskytnutia právnej pomoci v konaní o oddlžení v súvislosti so zavedením správneho poplatku za žiadosti o poskytnutie právne pomoci v konaní o oddlžení.

čl. I bod 58 (§ 24h ods. 3) §
Zavádza sa spoplatnenie predbežnej konzultácie aj vo veciach oddlženia, ktoré boli doteraz, na rozdiel od predbežnej konzultácie v centre v tzv. civilných veciach, bezplatné. Rovnako ako v ostatných veciach bude predbežná konzultácia spoplatnená vo výške 6 eur (v súčasnosti 4,50 eur). Za rok 2023 poskytlo centrum 3.825 predbežných konzultácií podliehajúcich spoplatneniu poplatkom 4,50 eur, čo predstavovalo výber 17.212,50 eur. V prípade zvýšenia poplatku o 1,50 eur by bol predpokladaný výber 22.950 eur, teda celkové zvýšenie by bolo v hodnote 5.737,50 eur. V prípade oddlženia bolo roku 2023 poskytnutých 24.554 konzultácií, čo by pri zavedení poplatku 6 eur mohlo predstavovať výber 147.324 eur. Pre porovnanie v roku 2022 bolo poskytnutých 24.009 predbežných konzultácií, čo by v prípade spoplatnenia všetkých konzultácií v sume 6 eur mohlo predstavovať príjem až do výšky 144.054 eur. V prípade žiadosti o poskytnutie právnej pomoci vo veci oddlženia sa neskúma podmienka materiálnej núdze, ktorá sa skúma u žiadateľov o poskytnutie právnej pomoci v tzv. civilných veciach, t. …

čl. I bod 59 a 60 (§ 24h ods. 5, 6 a 7) §
Účelom úpravy je odstránenie ustanovenia o určení advokáta z dôvodu obsoletnosti tejto právnej normy bez reálneho využitia. Daná právna úprava bola zavedená s cieľom upraviť situáciu, kedy by centrum nestíhalo spracúvať žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení a podávať návrhy na súd v prípade oddlženia konkurzom. Takáto situácia nikdy nenastala a v súčasnosti nie je ani technicky možné ustanoviť dlžníkovi advokáta na konanie vo veci oddlženia konkurzom, keďže návrhy na súd sú podávané cez Register úpadcov, na základe čoho dôjde aj k uhradeniu preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu, ku ktorému má prístup len centrum. Zároveň sa odstraňuje možnosť uhradiť odmenu advokátovi centrom pri konaní o oddlžení vo forme konkurzu, čo nadväzuje na úpravu v odseku 5.

čl. I bod 61 (§ 24i) §
Upravujú sa ustanovenia týkajúce sa splácania preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu v konaní o oddlžení. Preddavok je dlžník povinný vrátiť centru do dvoch rokov od jeho poskytnutia. Cieľom novej úpravy je odbremeniť centrum a preniesť bremeno zodpovednosti na dlžníka. Táto úprava bude pozitívne vplývať aj na finančnú disciplínu dlžníkov, ktorí si budú musieť nastaviť svoje finančné hospodárenie tak, aby vedeli splatiť poskytnutý preddavok na úhradu paušálnej odmeny správcu v konaní o oddlžení v kratšom časovom období a to v lehote dvoch rokov od jeho poskytnutia. Nové ustanovenie má za cieľ aj nastavenie zreteľných procesných postupov pri vymáhaní pohľadávky centra z titulu zmluvy o pôžičke špecifikujúc jej charakter a zároveň upravujúc nároky z titulu príslušenstva. Ďalej sa upravuje vracanie preplatkov tak, že z dôvodu administratívnej záťaže a celkových nákladov na vrátenie peňažných plnení, sa budú vracať preplatky dlžníka len v sume prevyšujúcej hodnotu 5 eur.

čl. I bod 62 (§ 24j) §
Zavádza sa právna úprava k novému informačnému systému centra, ktorý bude zavedený s nadobudnutím účinnosti návrhu zákona. Informačný systém centra bude agendový systém, ktorý zefektívni prácu v centre jej elektronizovaním, zavedie prístup pre externých spolupracovníkov (advokátov a mediátorov) za účelom vyúčtovania odmeny a tiež sa zavedie externý portál pre prístup klientov centra k informáciám o svojej žiadosti a pre sledovanie splácania pôžičky v prípade oddlženia.

čl. I bod 63 (§ 25 ods. 1 a 2) §
Účelom odseku 1 je precizovanie postavenia zákona a Správneho poriadku s výslovným uvedením vzájomného vzťahu a postavenia legislatívnych noriem. Navrhované znenie odseku 2 umožňuje zriadenie efektívnejšej komunikácie a poskytovania súčinnosti medzi orgánmi verejnej moci, a to aj vzhľadom k dôraznejšiemu využívaniu elektronickej komunikácie a elektronických databáz príslušných orgánov verejnej moci, čo by malo priamo viesť k nižšej administratívnej záťaži a rýchlejšiemu rozhodovaniu v procesoch Centra. Centrum od orgánov verejnej moci vyžaduje údaje, ktoré sa týkajú posúdenia nároku na poskytnutie právnej pomoci žiadateľom, pričom mnohé z týchto informácií je možné získať elektronicky na základe poskytnutého prístupu. Predpokladom pre poskytnutie prístupu k týmto systémom je právny základ upravený v právnom predpise, čo sa precizovaním existujúcej právnej úpravy sleduje.

čl. I bod 64 (§ 25d) §
Na účely právnej istoty sa navrhujú aj prechodné ustanovenie. Vo vzťahu ku konaniam vedeným centrom sa jednoznačným spôsobom ustanovuje, že všetky konania, ktoré boli začaté a neboli právoplatne ukončené do nadobudnutia tohto zákona sa ukončia podľa doterajších predpisov.

čl. I bod 66 (celý text zákona)
Zavádza sa pojem zmluva o pôžičke (v celom texte zákona) ako pojem, ktorý je z hľadiska právnej terminológie správnejší, a to aj s ohľadom na terminológiu zaužívanú v Občianskom zákonníku (§ 657 a nasl.).

čl. XIII (zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi)

čl. XIII bod 1 až 6 a 15 § 4 písm. c) 3. bod a 4. bod, § 7 ods. 3 pís. al) a am) §
Uvedené sa navrhuje vzhľadom na zákon o medzinárodnej ochrane (čl. I). Navrhované body reflektujú na novú terminológiu používanú v tomto zákone „žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany“, „žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany“, „cudzinec s udelenou doplnkovou ochranou“ a „konanie o odovzdaní cudzinca do zodpovedného štátu“ a na potrebu aktualizovať tie poznámky pod čiarou k jednotlivým odkazom, ktoré obsahujú odkaz na súčasnú právnu úpravu (zákon o azyle).

čl. XIII bod 7 a 10 (§ 24a ods. 1 a ods. 3 písm. b)) §
Navrhovaná zmena súvisí so zákonom o medzinárodnej ochrane (čl. I). Nové znenie predmetného ustanovenia reaguje na novú terminológiu pri jednotlivých rozhodnutiach vydaných v konaní o medzinárodnej ochrane, dopĺňa medzi rozhodnutia v ktorých má fyzická osoba právo na poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci aj rozhodnutie o odovzdaní žiadateľa do zodpovedného štátu, rozhodnutie o odovzdaní žiadateľa do štátu relokácie, rozhodnutie o obmedzení slobody pohybu, rozhodnutie o úhrade výdavkov v azylovom zariadení a rozhodnutie o odňatí vreckového. Zvoleným zástupcom podľa odseku 1 písm. b) a ods. 3) sa rozumie advokát alebo iná osoba, ktorú si účastník konania zvolí.

čl. XIII bod 8 (poznámka pod čiarou 19a)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. XIII bod 9 § 24a ods. 2 písm. c) §
Navrhuje sa nanovo upraviť predmetné ustanovenie z dôvodu novej terminológie v zákone o medzinárodnej ochrane (čl. I), napr. „následná žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany“, „zamietnutie žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany ako neopodstatnenej, „odňatie doplnkovej ochrany“.

čl. XIII bod 11 (§ 24b ods. 1 prvá veta) §
Upravuje sa možnosť podať „Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci“ na ministerstve vnútra. Na základe navrhovanej úpravy tak bude môcť cudzinec urobiť až po oznámení rozhodnutia podľa § 24a ods. 1 písm. c).

čl. XIII bod 12 (§ 24b ods. 2) §
V súvislosti s doplnením rozhodnutí vydaných ministerstvom vnútra podľa § 24a ods. 1 písm. c) trinásteho až pätnásteho bodu a policajným útvarom podľa § 24a ods. 1 písm. c) trinásteho bodu, v ktorých sa bude poskytovať bezplatná právna pomoc, sa navrhuje doplniť predmetné ustanovenie, nakoľko pri týchto druhoch rozhodnutí sa nepoužíva pojem azylový spis.

čl. XIII bod 13 § 24c ods.1 písm. e) §
Uvedená zmena sa vykonáva v nadväznosti na nové znenie § 24a ods. 1, ktoré v písmene f) používa už len všeobecný odkaz na policajný útvar bez bližšej špecifikácie, o aký útvar ide.

čl. XIII bod 14 (§ 24c ods. 4) §
Obdobne ako je to už v súčasnosti upravené pri azylových veciach, navrhuje sa aj pri právnej pomoci v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny a v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany doplniť, že plnomocenstvo udelené Centru právnej pomoci sa bude vzťahovať aj na advokáta, ak ho Centrum právnej pomoci určí na zastupovanie.

čl. XIII bod 16 (príloha)
Príloha sa dopĺňa smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1346 zo 14. mája 2024, ktorou sa stanovujú normy pre príjem žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L, 2024/1346, 22.5.2024), ktorá sa návrhom zákona preberá do zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.