Zákon č. 495/2009 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako iniciatívny materiál.
Ciele navrhovanej právnej úpravy sú:
zjednotiť poskytovanie bezplatnej právnej pomoci zo súčasného dualistického režimu na strane jednej podľa predpisov o bezplatnej právnej pomoci a na strane druhej podľa Občianskeho súdneho poriadku pod jednotný režim zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“)
odstrániť niektoré aplikačné problémy pri poskytovaní bezplatnej právnej pomoci, ktoré sa vyskytli v praxi Centra právnej pomoci (ďalej len „centrum“),
odstrániť tvrdosti pri poskytovaní bezplatnej právnej pomoci,
regulovať niektoré postupy súdov, ktoré spôsobovali výrazné neprimeranosti pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia.
Bez ďalšieho sa za oprávnenú osobu bude považovať osoba, ktorej súd podľa Občianskeho súdneho poriadku (§ 30) priznal bezplatné právne zastupovanie. V takom prípade centrum už nepreskúmava, či takáto osoba spĺňa podmienky a kritéria podľa zákona č. 327/2005 Z. z. a rovnako ani neodníma jej súdom priznaný status. Iba súd môže takejto osobe odňať právo na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Sudca musí mať individuálnu možnosť posúdiť pomery účastníka nielen vo vzťahu k jeho finančnému príjmu.
Prax centra potvrdzuje, že dochádza k necitlivému nepriznaniu bezplatnej právnej pomoci v praxi, ak žiadateľ pre pár eur už nespĺňa kritéria materiálnej núdze. Náležitou správnou úvahou centra môže byť priznaná právna pomoc aj v takýchto prípadoch. Centrum bude predstavovať komplexnejšiu inštitúciu pre poskytovanie právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.
Navrhovaná právna úprava má za cieľ reagovať aj na neprimeranosti pri rozhodovaní o trovách konania.
Osobitnou kapitolou je v praxi priznávanie cestovných náhrad. Napríklad v spore o pár eur „vyskočí“ náhrada cestovných výdavkov právneho zástupcu cestujúceho „na opačný koniec republiky“ osobným motorovým vozidlom napríklad na tri pojednávania aj na cca 20.000 Sk (náhrada pohonných hmôt a náhrada za amortizáciu). A to je len náhrada cestovného. Osobitne takéto vysoké výdavky rezonujú pri sporoch s nižšou hodnotou sporu o pár sto korún.
Zámerom predkladateľa nie je zaviesť komplexnú paušálnu náhradu trov konania, pretože tá by síce zjednodušila prácu súdom, ale mohla by byť na druhej strane necitlivá, napríklad pri nízkom počte úkonov právnej pomoci. Cieľom je „vychytať“ mechanizmy, ktoré umožňujú náhradu neprimeraných výdavkov účastníka konania za jeho zastupovanie advokátom, keď napríklad zjavne favorizuje hodnota právnej veci nad jej právnou zložitosťou.
Neprimerané postupy boli zaznamenané vo veciach súdnictva, v ktorých výška plnenia závisela od výšky znaleckého posudku. Je spravodlivé, aby sa náhrada trov konania priznala v závislosti od dosiahnutého úspechu v konaní a nie od výšky sumy uvedenej v žalobe (§ 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Známku neprimeranosti nesú aj tie postupy, v ktorých ide o zastupovanie viacerých účastníkov jedným advokátom, kedy právna úprava priznáva pri spoločnom úkone odmenu, ako keby išlo o toľko úkonov, koľko účastníkov zastupuje advokát len znížených o 20 %. Spoločný úkon musí mať svoje primerané ocenenie a navrhuje sa 30%-tné navýšenie bez ohľadu na počet účastníkov. Týmto nie je dotknutá odmena advokáta voči svojim klientom. Rieši sa len náhrada trov tak, aby bola primeraná.
Jedným z problémov je náhrada trov ustanoveného advokáta za zastupovanie
Podnety z aplikačnej praxe avizujú neefektívnosť niektorých úkonov právnej pomoci, za ktoré sa priznáva náhrada trov konania. Doterajší mechanizmus sa javí ako nie celkom správny. Podrobnosti budú upravené v osobitnom predpise - vyhláške, ktorú vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Precizujú sa niektoré ustanovenia pre zvýšenie efektívnosti občianskeho súdneho konania.
Vo veciach domáceho násilia sa predlžuje obeti lehota na podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia počas víkendov a sviatkov. Najmä cez víkendy je pre obeť ťažšie zorientovať sa, získať prípadne právnu pomoc a podať návrh na súd.
Navrhovaná úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na zamestnanosť, ani na tvorbu pracovných miest.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskych spoločenstiev.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3. Problematika návrhu právneho predpisu :
a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,
b) nie je upravená v práve Európskej únie,
c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
a) identifikácia záväzkov vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii: bezpredmetné,
b) identifikácia prechodných období vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii: bezpredmetné,
c) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca: bezpredmetné,
d) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení: bezpredmetné,
e) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia: bezpredmetné.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie : bezpredmetné
6. Gestor (spolupracujúce rezorty) : bezpredmetné.

čl. I - Občiansky súdny poriadok

čl. I bod 1 (§ 30)
Porovnaj tiež dôvodovú správu k článku II (bod 2 čl. II - § 4 písm. e)). Účastník nemusí spĺňať podmienku kritéria stavu materiálnej núdze a pritom je nereálne, aby si zabezpečil (zaplatil) advokáta. Sudca musí mať individuálnu možnosť posúdiť pomery účastníka nielen vo vzťahu k finančnému príjmu, ale aj vzhľadom na zložitosť právnej veci a jej naliehavosť v prípade osoby v slabšom sociálnom postavení. Zákon nemôže byť natoľko kazuistický, že by postihol všetky rozmanitosti spoločenských vzťahov a súdu sa musí zákonite ponechať priestor na doplnenie zákona pre prípady, s ktorými zákon nepočíta. Nepochybne pôjde o rýchlejší spôsob získania bezplatnej právnej pomoci, než v režime administratívneho preskúmavania podmienok materiálnej núdze. Pokiaľ ide o odňatie bezplatnej právnej pomoci, sudca rovnako flexibilne po zistení, že bezplatné právne zastupovanie neslúži na ochranu práv účastníka, odníme priznanie bezplatného právneho zastúpenia. V prípade, že sa stane právoplatným uznesenie o úplnom odňatí oslobodenia od súdnych poplatkov, takéto uznesenie sa zo zákona považuje za uznesenie o odňatí priznania …

čl. I bod 2 (§ 35 ods. 1 písm. f))
Aplikácia ustanovenia sa rozširuje na všetky spôsoby nadobudnutia vlastníctva a teda aj na prípady vydržania. Zmena reaguje aj na prípady porušenia zákona pri vydaní osvedčenia notára o vydržaní.

čl. I bod 3 (§ 35 ods. 2 písm. j)
Na vybranom prehľade právnych aktov Európskej únie možno vidieť záujem Európskej únie na ochrane spotrebiteľa. Prokurátor ako priateľ súdu môže pretavovať do súdneho procesu všetky dôležité aspekty ochrany spotrebiteľa v rovine in abstracto a najúčinnejšie to bude v súdnych sporoch na základe tzv. hromadných žalôb alebo žalôb združení na ochranu spotrebiteľov podľa §3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. Predkladateľ v tomto smere odporúča do pozornosti link Komisie na posudzovanie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na niektoré takého žaloby http://www.justice.gov.sk/wfn.aspx?pg=h4c&htm=h4/komis_zal.htm. 1) Océano Grupo Editorial SA - C-240/98 http://curia.europa.eu/jurisp/cgi-bin/form.pl?lang=en&Submit=Rechercher&alldocs=alldocs&docj=docj&docop=docop&docor=docor&docjo=docjo&numaff=C-240/98&datefs=&datefe=&nomusuel=&domaine=&mots=&resmax=100 - smernica 93/13/EHS - oprávnenie (povinnosť) vnútroštátneho súdu zhodnotiť z úradnej povinnosti nekalosť podmienky v spotrebiteľskej zmluve za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia; 2) Elisa María Mostaza Claro - C 168/05 http://curia.europa.eu/jurisp/cgi-bin/form.pl?lang=sk&lango=en&Submit=Rechercher&alldocs=alldocs&docjo=docjo&docop=docop&docor=docor&docj=docj&docrequire=&numaff=C-168/05&datefs=&datefe=&nomusuel=&domaine=&mots=&resmax=100 - smernica 93/13/EHS - povinnosť vnútroštátneho súdu skúmať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v konaní o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, hoc spotrebiteľ nekalosť rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní nenamietal; 3) Cofidis - C 473/00 http://curia.europa.eu/jurisp/cgi-bin/form.pl?lang=sk&lango=en&Submit=Rechercher&alldocs=alldocs&docjo=docjo&docop=docop&docor=docor&docj=docj&docrequire=&numaff=C-473/00&datefs=&datefe=&nomusuel=&domaine=&mots=&resmax=100 -smernica …

čl. I bod 4 (§ 44a)
Inštitút sporovej poznámky sa v praxi osvedčil a výraznou mierou nahradil predbežné opatrenie o zákaze nakladať s nehnuteľnosťou. Výhodou je zápis poznámky už na druhý deň po podaní žiadosti a v spojení s ustanovením § 159a vznikol účinný prostriedok aj proti obštrukciám spojeným s účelovými prevodmi nehnuteľností v priebehu súdneho konania. V praxi sa vynorili otázky, či má inštitút sporovej poznámky dopadať aj na mimoriadne opravné prostriedky. Nie je dôvod na to, aby sa z režimu ochranného inštitútu poznámky spornosti vyňali mimoriadne opravné prostriedky, a preto sa z preventívnych dôvodov expressis verbis do ustanovenia § 44a dopĺňa inštitút poznámky spornosti. Ide len o informatívnu poznámku, ktorá nebráni zapisovaniu vecných práv, ale plní tú najdôležitejšiu funkciu, akú kataster nehnuteľností má plniť a to informovať všetky tretie osoby o prebiehajúcich konaniach.

čl. I bod 5 (§ 75 ods. 5)
Bez toho, aby došlo k ukráteniu práv obete domáceho násilia, sa navrhuje úprava, ktorá odstráni problémy vzniknuté v aplikačnej praxi. Pre obeť je dôležité, že podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo zákona dochádza k predĺženiu ochranného režimu na základe rozhodnutia policajta podľa § 27a ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z.. v znení zákona č. 491/2008 Z. z.

čl. I bod 6 (§ 75 ods. 6)
Vypúšťa sa obsolentné ustanovenie. Podľa § 221 odsek 3 odvolací súd zruší uznesenie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, len ak konanie zastavuje.

čl. I bod 7 (§ 75 ods. 6)
Explicitne sa upravuje, že predbežné opatrenia súdy môžu nariadiť nielen bez výsluchu ale aj bez nariadenia pojednávania a to s cieľom odstrániť pochybnosti o tejto otázke. Súd by ani dobre nemohol v uložených lehotách zvládnuť pojednávanie. Naviac pri rozhodovaní o predbežnom opatrení sa nedokazuje, ale vychádza sa len z osvedčenia práva a z osvedčenia ohrozenia práva.

čl. I bod 8 (§ 75b)
V praxi sa vyskytli pochybnosti o tom, či vo veciach domáceho násilia má súd povinnosť pojednávať. Navrhovaná dikcia tieto pochybnosti odstraňuje. Navrhovaná dikcia explicitne umožňuje súdu podľa obsahu spisového materiálu zvoliť postup bez pojednávania alebo s pojednávaním. Ak súd nariadi pojednávanie, osobitné podmienky sú upravené v ďalších odsekoch. Rovnako je len na rozhodnutí sudcu, či využije možnosť kontumačného rozhodnutia pre nedostavenie sa účastníka.

čl. I bod 9 (§ 77 ods. 4)
Legislatívnotechnická zmena vnútorného odkazu súvisiaca s prečíslovaním odsekov v § 75.

čl. I bod 10 (§ 94 ods. 4)
Napriek tomu, že súdy vydávajú množstvo rozhodnutí, podľa ktorých sa má plniť z rozpočtových prostriedkov súdu či už účastníkom konania, svedkom, znalcom z rôznych právnych dôvodov (spravidla náhrada trov konania, znalečné, tlmočné a pod.), zákon nerieši explicitne otázku riadneho opravného konania v záujme súdu. Ide pritom o rozpočtové prostriedky, ktoré nemusia byť zanedbateľné. Napríklad vo veci ochrany osobnosti, súd ustanovil advokáta obidvom účastníkom konania (navrhovateľovi aj odporcovi) a priznal na účet každému z advokátov po štvrť milióna korún. Až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia sa spravidla na základe podnetu učtárne súdu vyvolávajú mimoriadne opravné konania. Vo veciach, ktoré možno začať aj bez návrhu, je možné urobiť záver, že štát podľa § 94 ods. 1 je účastníkom konania („V konaní, ktoré možno začať i bez návrhu, sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať.). Navrhovaná právna úprava takto určí postup vo všetkých veciach. V zmysle splnomocňovacieho ustanovenia upraveného v § 374 ods. 1 bude podrobný postup súdu (najmä …

čl. I bod 11 (§ 105 ods. 5)
V praxi môže nastať situácia, že vec napadne na iný súd rovnakého stupňa, než na súd, ktorý je určený podľa osobitného predpisu (napríklad na konanie vo veciach vrátenia maloletého dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané, je podľa zákona č. 371/2004 Z. z. príslušný Okresný súd Bratislava I). Podľa navrhovaného ustanovenia sa zhojí nepríslušnosť takéhoto súdu. Podľa článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je dôležité, že rozhodne súd spravodlivo a včas. Pri zhojení miestnej nepríslušnosti nepôjde už o vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3). Dôležité je, aby rozhodol súd rovnakého stupňa; inak by išlo o vecnú nepríslušnosť.

čl. I bod 12, 13 a 21 (§ 140 ods. 3 a 4 a § 175x)
Reaguje sa na úpravu náhrady odmeny notára a jeho výdavkov, v prípade, ak dedič zoberie návrh späť. De lege lata tieto výdavky znáša štát a dedič nenesie žiadne následky, aj keď sám inicioval dedičské konanie a následne bolo z dôvodu späťvzatia návrhu konanie zastavené. Ide o posilnenie zodpovednosti dediča, ktorý vyvolá konanie o znovuobjavenom majetku. Z dôvodu rešpektovania systematiky zákona sa úprava obsiahnutá v platnom § 175x ods. 3 presúva do ustanovenia § 140 ods. 4.

čl. I bod 14 (§ 146 ods. 1 písm. d)
Explicitne sa upravuje otázka náhrady trov konania v správnom súdnictve, ak sa konanie začalo na návrh prokurátora (porov. § 250t ods. 2 a 8). Prokurátor reprezentuje verejný záujem, záujem celej spoločnosti a v podstate aj účastníkov, ktorí sú v súdnom konaní. Bolo by nelogické, aby pri takomto verejnom záujme platil trovy prokurátor. Z dôvodu rovnosti nebude platiť trovy ani neúspešný účastník.

čl. I bod 15 (§ 149 ods. 2)
Porovnaj dôvodovú správu k článku II bod 14 (§ 15). Jedinou úlohou súdu bude rozhodnúť o trovách konania a trovy priznať priamo advokátovi, ak bol určený centrom vrátane situácie, ak o bezplatnej právnej pomoci rozhodol súd. Súd už nebude hradiť zo svojich prostriedkov advokáta. Ak bude účastníkovi určený advokát na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z., pri odmene a náhrade trov sa bude postupovať podľa § 15 tohto zákona a § 14a až § 14e vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ide o zjednotenie bezplatného právneho zastupovania vo vzťahu k režimu odmeňovania.

čl. I bod 16 (§ 159a)
Ustanovenie § 159a sa prospešne osvedčilo v aplikačnej praxi, pretože na druhý deň po začatí súdneho konania môže mať účastník vyznačenú poznámku v katastri nehnuteľností, a tak zabezpečenú právnu istotu pred osobami, ktoré by mohli argumentovať dobrou vierou, že nevedeli o spornosti veci. Uvedený inštitút vo veľkom rozsahu nahradil inštitút predbežného opatrenia o zákaze nakladania s nehnuteľnosťou. V súvislosti s novelizáciou katastrálneho zákona sa pôvodne uvažovalo, že účinky vkladu nastanú ku dňu podania návrhu na vklad. Táto právna úprava v legislatívnom procese neprešla a z dôvodu právnej istoty je potrebné chrániť účastníkov občianskoprávnych vzťahov nie ku dňu povolenia vkladu, ale ku dňu podania návrhu na vklad. Nemôžu totiž v čase podania návrhu na vklad vedieť, či do rozhodnutia o povolenie vkladu (niekedy ide aj o lehotu 30 dní) nenastane zápis poznámky spornosti podľa § 44a. Predkladateľ odporúča do pozornosti iné prípady, kedy je viazaná rozsudkom aj osoba, ktorá nebola účastníkom konania, napríklad § 131 ods. 5 Obchodného zákonníka, § 54 …

čl. I bod 17 (§ 174 ods. 2)
Obdobne ako pri nedoručení platobného rozkazu (§ 173 ods. 2 druhá veta) aj pri podaní odporu len niektorým z účastníkov sa zruší platobný rozkaz vo vzťahu k dotknutým účastníkom. Nie je dôvod na to, aby sa zrušoval platobný rozkaz aj voči tým, ktorí sú v samostatnom spoločenstve a odpor nepodali.

čl. I bod 18 (§ 174b ods. 1)
Je vhodné najmä v prípadoch, ak sudca zváži dlhšiu ako 15-dňovú lehotu na plnenie, aby explicitne bola vyjadrená 15-dňová lehota na podanie odporu. Je dôležité, aby bola zaužívaná rovnaká lehota na podanie odporu.

čl. I bod 19 (§ 174b ods.2)
Odstraňujú sa pochybnosti, či možno vydať rozkaz aj na plnenie v budúcnosti zročných dávok a či je možné rozhodnúť aj o plnení v splátkach. Ak sa rozhodne rozkazom na plnenie aj o už splatnom dlhu, súd uloží plniť splatný dlh v lehote, ktorú určí na strane jednej a na strane druhej v budúcnosti zročné dávky alebo splátky, uloží zaplatiť niektorým zo štandardných výrokov, ktoré sa použijú pri rozsudku, napríklad výrok rozkazu na plnenie pri manželskom výživnom by mohol znieť: Odporcovi sa ukladá I. platiť navrhovateľke manželské výživné mesačne 100 eur vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky počnúc 1. januárom 2009 a II. dlžné výživné za obdobie 1. januára 2009 do 30.6.2009 vo výške 600 eur zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia rozkazu na plnenie, alebo III. podať odpor s odôvodnením vo veci samej na tomto súde v lehote 15 dní od doručenia rozkazu na plnenie. IV. Odporca je povinný do 15 dní odo dňa doručenia rozkazu na …

čl. I bod 20 (§ 175u ods. 2)
Dopĺňa sa úprava, podľa ktorej pri speňažovaní majetku súdny komisár koná za účastníkov konania vo vlastnom mene. O každom speňažovaní majetku súdny komisár bude informovať účastníkov konania a bude prihliadať na ich výhodnejšie návrhy na speňažovanie majetku.

čl. I bod 22 (§ 231 ods. 1)
Ide o odstránenie duplicitnej úpravy vo vzťahu k ustanoveniu § 228 ods. 2.

čl. I bod 23 (§ 250ja ods. 2)
Ide o zjednotenie režimu nariadenia pojednávania podľa štvrtej časti OSP (§ 214), kedy ide rovnako o občianskoprávne veci.

čl. I bod 24 a 25 (§ 273c)
Predkladateľ zastáva názor, že nie je dôvod na to, aby postup podľa ustanovenia § 273c subsumoval výlučne predbežné opatrenia nariadené podľa § 75a a že pri nariadení predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) by sa malo postupovať podľa ustanovenia § 272 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (teda k odňatiu dieťaťa by súd pristúpil až po márnej výzve toho, komu bola predbežným opatrením uložená povinnosť). Navrhovaná zmena upravuje jednotný režim pre výkon predbežného opatrenia nariadeného podľa § 75a a podľa § 76 ods. 1 písm. b).

čl. I bod 26 (§ 374a)
Navrhovaná právna úprava má za cieľ reagovať na neprimeranosti pri rozhodovaní o trovách konania. Predkladateľ pre zvýraznenie problému dáva do pozornosti, ako môže v praxi vyzerať odôvodnenie výroku o trovách: Výňatok zo súdneho rozhodnutia: Trovy konania predstavujú z úkonu právnej pomoci za určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru: - úkon dňa 23.1.2001 prevzatie a príprava zastúpenia podľa ust. § 16 ods. 1 písm. a vyhl. 240/1990 Zb. - úkon a= 200 Sk / ust. § 13 ods. 5 vyhl. 240/1990 Zb./,režijný paušál á=100.- Sk - písomné podanie - vyjadrenie k návrhu 24.1.2001 podľa ust. §16 ods. 1 písm. c vyhl. 240/1990 Zb. úkon á=200 Sk/ podľa § 13 ods. 5 vyhl. 240/1990 Zb./, režijný paušál á=100.- Sk - písomné podanie na súd dňa 15.2.2001 podľa § 16 ods. 1 písm. c vyhl. 240/1990 Zb. úkon á=200 Sk (podľa § 13 ods. 5 vyhl. 240/1990 Zb.), režijný paušál á=100.- Sk - pojednávanie 12.4.2002 / § 16 ods. 1 písm. d vyhl. 163/2002 …

čl. II
zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

čl. II bod 1 a 5 (§ 3 ods. 4, § 5a)
Podávanie žalôb združeniami na ochranu spotrebiteľov sa ukázalo ako veľmi efektívne riešenie odstránenia neprimeraností zo zmluvných podmienok v spotrebiteľských vzťahoch. Napríklad operátori už nenechajú totálne prepadnúť kredit. Príslušnú zmenu obchodných podmienok prijali po podaní žaloby združením na ochranu spotrebiteľa. Obdobne na webovej stránke Komisie na posudzovanie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách (porov. link http://www.justice.gov.sk/wfn.aspx?pg=h4c&htm=h4/komis_zal.htm) je možné monitorovať ďalšie žaloby o plošnom zásahu proti neprimeranostiam v zmluvách. Ukazuje sa ale problém s financovaním právneho zastúpenia. Keďže ide o ochranu širokých más obyvateľstva a nejde o zárobkovú činnosť zo strany združení na ochranu spotrebiteľov, navrhuje sa využiť inštitút Centra právnej pomoci aj pre združenia na ochranu spotrebiteľov.

čl. II bod 2 (§ 4 písmeno e))
Takýto účastník nemusí spĺňať podmienku kritéria stavu materiálnej núdze a pritom je nereálne, aby si zabezpečil (zaplatil) advokáta. Sudca musí mať individuálnu možnosť posúdiť pomery účastníka nielen vo vzťahu k finančnému príjmu, ale aj vzhľadom na iné okolnosti sociálne slabšie postavenej osoby. Ak súd rozhodne o priznaní bezplatnej právnej pomoci účastníkovi podľa § 30 Občianskeho súdneho poriadku, centrum už nebude posudzovať, či takáto osoba spĺňa kritériá podľa zákona č. 327/2005 Z. z. a poskytne mu zákonom určený servis. Rovnako centrum nemôže ani odňať status bezplatnej právnej pomoci priznaný procesným kódexom. Iba súd môže rozhodnúť o odňatí súdom priznanej bezplatnej právnej pomoci. Po technickej stránke sudca právoplatné rozhodnutie zasiela centru a centrum k tomuto rozhodnutiu pristupuje tak, ako keby samo vydalo rozhodnutie o priznaní nároku na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Ak súd rozhodne o odňatí priznania bezplatnej právnej pomoci, alebo vydá uznesenie o úplnom odňatí oslobodenia od súdnych poplatkov, nastáva stav, ako keby došlo k zrušeniu priznanej bezplatnej právnej pomoci. Po …

čl. II bod 3 a 4 (§ 4 písmeno i) a § 4 ods. 2)
V platnom znení zákona č. 327/2005 Z. z. je použitá iná definícia spoločne posudzovaných osôb v porovnaní s definíciou obsiahnutou v zákone č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Preto sa navrhuje zjednotiť dikciu v zákone č. 327/2005 Z. z. so zákonom č. 601/2003 Z. z.

čl. II bod 6 (§ 6 ods. 2)
Fyzická osoba musí spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci nielen podmienku stavu materiálnej núdze, ale aj podmienku uvedenú v § 6 ods. 1 písm. b) t.j. že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu.

čl. II bod 7 (§ 6 ods. 3)
Navrhovaná právna úprava umožní najmä v krajných prípadoch poskytnúť bezplatnú právnu pomoc a tak sa môže predísť rôznym sklamaniam osôb v materiálnej núdzi zo zistenia, že nespĺňajú podmienky napr. len pre pár korún. Ide o fakultatívne ustanovenie.

čl. II bod 8 (§ 9a)
Najmä združenia na ochranu spotrebiteľov sa začínajú aktivizovať a predkladateľ monitoruje už podania prvých hromadných žalôb (porov. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Združenia na ochranu spotrebiteľa môžu dokonca zastupovať účastníka v súdnom konaní (porov. bod 46 - § 25 ods. 3 zákona č. 397/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a môžu sa zúčastniť konania aj ako vedľajší účastník (§ 93 Občianskeho súdneho poriadku). Ak ide o iné právnické osoby, pôjde napríklad o prípady porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Navrhované informovanie (upovedomenie) má význam aj pri podaní žaloby podľa § 9a zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred …

čl. II bod 9 (§ 10 ods. 7)
Nie je daný dôvod na to, aby fyzická osoba nemohla opätovne podať žiadosť o poskytnutie právnej pomoci a to aj skôr ako po uplynutí šiestich mesiacov od vydania rozhodnutia, ktorým sa nepriznala právna pomoc, ak medzičasom dôvod na nepriznanie právnej pomoci odpadol skôr.

čl. II bod 10 (§ 10 ods. 8)
Navrhuje sa doplniť nový odsek 8, ktorým sa priznáva centru oprávnenie rozhodnúť o tom, že odmietne poskytnúť právnu pomoc a to v prípade ak: - v dôsledku nesúčinnosti oprávnenej osoby, bolo oprávnenej osobe rozhodnutím centra odňaté poskytovanie právnej pomoci, alebo - oprávnená osoba bezdôvodne zavinila zastavenie konania. Táto situácia nebola dosiaľ v zákone č. 327/2005 Z. z. explicitne riešená.

čl. II bod 11 (§ 12 ods. 2)
Ustanovenie § 12 ods. 2 sa neuplatní, ak oprávnená osoba preukáže nečinnosť advokáta. V praxi centra boli zaznamenané prípady nečinnosti advokáta, na ktoré platný zákon nereaguje.

čl. II bod 12 (§ 14 ods. 1 písm.b)
V predkladanom návrhu novely zákona č. 327/2005 Z. z. sa v ustanovení § 6 ods. 3 navrhuje, aby centrum mohlo priznať nárok na právnu pomoc aj v prípadoch, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Centrum má v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 povinnosť prehodnocovať príjmovú a majetkovú situáciu osoby (teda podmienku stavu materiálnej núdze), ktorej bol nárok na poskytovanie právnej pomoci priznaný a to každých šesť mesiacov. Ak by ale pri prehodnocovaní centrum zistilo prekročenie zákonom ustanovenej hranice materiálnej núdze, bolo by povinné nárok odňať podľa § 14 ods. 1 písm. b), a to aj napriek tomu, že bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci v prípade, ak to je primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci - t.j. aplikovalo by sa navrhované ustanovenie § 6 ods. 3 zákona. V takomto prípade by mohli nastať situácie, že sa príjem žiadateľa od priznania nároku nezmenil, ale v rámci prehodnocovania by mu bol nárok na právnu pomoc odňatý, pretože striktne nesplnil …

čl. II bod 13 (§ 14 ods. 3)
Režim odňatia poskytovania bezplatnej právnej pomoci účastníkovi, ktorému súd priznal nárok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, je riešený v navrhovanom § 30 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (porovnaj článok II návrhu zákona). Centrum môže dať súdu podnet na odňatie poskytovania bezplatnej právnej pomoci. Porovnaj dôvodovú správu k § 4 písmeno e) (bod 2 čl. II).

čl. II bod 14 (§ 15)
Advokát bude aktívne legitimovanou osobou aj na vedenie súdnej exekúcie na vymoženie náhrady trov právneho zastúpenia, ktorá bola účastníkovi priznaná súdom. Ide o zjednodušenie „financovania“ ustanoveného advokáta osobe v materiálnej núdzi. Súd priznáva aj takémuto advokátovi nárok na odmenu v tom istom režime, ako keby nebol ustanovený. Limitujúce ustanovenia pre odmenu advokáta upravené vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. (§ 14a až 14e) sa použijú iba v prípade finančného vysporiadania advokáta zo strany centra, napr. ak jeho klient bol neúspešný. Určitou poistkou pre advokáta bude navrhovaný odsek 2 in fine a to práve pre prípad mimoriadnych okolností, ako je napríklad zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, alebo ak advokát neuspel ani v konkurznom konaní. Štát teda bude garantovať náhradu trov právneho zastúpenia advokátovi, ale až po márnom vyčerpaní všetkých právnych prostriedkov. Na centrum pritom prechádza nárok advokáta v rozsahu, v akom plnilo advokátovi náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

čl. II bod 15 (§ 24b ods. 5)
Ak žiadateľ o azyl po podaní opravného prostriedku bol vyhostený z územia Slovenskej republiky, Centrum je oprávnené vziať podaný opravný prostriedok späť. Podľa platnej právnej úpravy Centrum musí zo zákona konať v azylových veciach bez ohľadu na „zrejmú bezúspešnosť“ (ako aj zásadu hospodárnosti) konania. Súdne konanie o opravnom prostriedku a ďalšie zastupovanie stratí význam a stane sa bezpredmetné.

čl. II bod 16 (§ 25 ods. 2)
Ak zástupcu ustanoví súd podľa Občianskeho súdneho poriadku, ustanovenia zákona č. 327/2005 Z. z. o zastupovaní na základe plnomocenstva sa nepoužijú. Ak súd ustanoví za zástupcu centrum, centrum už nebude určovať advokáta.

čl. II bod 17 (§ 25a)
Intertemporálne ustanovenie upravuje režim pôsobenia navrhovanej úpravy a úpravy účinnej do 1. januára 2010.

čl. III (zákon Národnej rady Slovenskej rady č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbor
Zmena súvisí aj so zmenou v článku I bode 5 (§ 75 ods. 5). Po prijatí novely č. 491/2008 Z. z. sa v praxi vyskytli otázniky ohľadne plynutia lehoty zakotvenej v § 27a ods. 8. Navrhovaná dikcia explicitne ustanovuje, že „počas soboty, nedele a sviatku sa plynutie tejto lehoty prerušuje. Plynutie lehoty pokračuje najbližší nasledujúci pracovný deň.“

čl. IV - Účinnosť
Navrhuje sa účinnosť zákona. Bratislava, 19. august 2009 Robert Fico, v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Viera Petríková, v.r. podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky