Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4S/24/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200642 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200642.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej, v právnej veci žalobcu S.. S. D., N.., advokáta, Nám. sv. Egídia 93, Poprad, právne zast. Mgr. Pavlom Antošom, advokátom, Nám. sv. Egídia 93, Poprad proti žalovanému Centru právnej pomoci, Nám. slobody 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 3956/2015-PO-TŠ,R.z.28118/2015 zo dňa 30. apríla 2015, na základe žaloby jednohlasne takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. apríla 2015 č. 3956/2015-PO-TŠ R.z.28118/2015 v spojení v rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 24. februára 2015 č. 3956/2015-PO- BM R.z.: 12194/2015 podľa § 250j ods.2 písm. d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 70 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 841,31 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu č. 2626214333/1100 do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 15.6.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 3956/2015-PO-TŠ, R.z.28118/2015, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové správne rozhodnutie zo dňa 24. februára 2015 č. 3956/2015-PO-BM R.z.: 12194/2015, ktorým Centrum právnej pomoci žalobcovi ako právnemu zástupcovi po súdom ustanovenom právnom zástupcovi účastníčky konania sp. zn. 10C/136/2013 priznalo náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 568,36 EUR namiesto vyčíslených 5 126,54 EUR. Poukázal na to, že správne orgány použili § 25a zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi v znení zákona č. 8/2005 Z.z., ktorý je podľa nich intertemporálnym ustanovením regulujúcim vzťah medzi novou a starou právnou úpravou vzťahujúcou sa na vzťahy vzniknuté 31.12.2009, pričom podľa ich názoru bolo cieľom ponechať pôsobnosť pôvodnej právnej úpravy na právne vzťahy vzniknuté do účinnosti novely, ale len v otázke splnenia nároku na poskytnutie právnej pomoci. Iné otázky nové ustanovenie nerieši, preto sa treba riadiť princípmi procesného práva. Keďže rozhodovanie o trovách patrí do procesnej činnosti je vzhľadom na absenciu regulácie intertemporálnymi ustanoveniami potrebné aplikovať predpisy účinné v čase rozhodovania o trovách. Preto, hoci bol právny zástupca účastníčke ustanovený pred 31.12.2009 pri rozhodovaní o trovách v dobe po 1.1.2010, je potrebné postupovať podľa ustanovení predpisov účinných v čase rozhodovania, teda podľa § 14a a nasl. vyhlášky č. 655/2004 z.z. Poukázal na to, že jeho predchodca bol za právneho zástupcu ustanovený súdom podľa § 30 O.s.p. uznesením sp. zn. 10C/136/03 zo dňa 9.11.2005. Účastníčku zastupoval až do svojej smrti dňa 2.5.2013 a on prevzal pohľadávku voči Slovenskej republike na trovách konania. Vyčíslil trovy právneho zastúpenia vo výške 5 126,54 EUR. Žalovaný postupujúc podľa § 14a a nasl. vyhlášky v znení účinnom od 1.6.2009 priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia 568,36 EUR. Konštatoval, že prechodné ustanovenia boli do vyhlášky zakomponované až prijatím vyhlášky č. 209/2009 Z.z. s účinnosťou od 1.6.2009, podľa § 20a (prechodné ustanovenia účinné od 1.6.2009) ktorej za úkony právnych služieb vykonané pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky patrí advokátovi odmena podľa doterajších predpisov. Namietal, že napriek absencii prechodných ustanovení vyhlášky do 31.12.2008, nemohol žalovaný dôjsť k záveru, že pri trovách konania ide o procesné predpisy a pri absencii prechodných ustanovení sa aplikuje právo účinné v čase rozhodovania o trovách. Tento záver žalovaného vnáša do rozhodovania o trovách neprípustnú retroaktivitu. Aplikácia právnych predpisov žalovaným bola v rozpore s Ústavou SR. Poukázal na to, že žalovaný ako subjekt vznikol 1.1.2006 a až do 31.12.2005 o ustanovení advokátov a ich odmene rozhodoval súd podľa § 30, § 140 ods. 2 O.s.p. a druhej hlavy druhej časti vyhlášky. Žalovaný má rozhodovať podľa tretej hlavy druhej časti vyhlášky zavedenej od 1.1.2006, a preto za úkony vykonané pred účinnosťou tejto právnej úpravy nie je možné priznať náhradu trov podľa nej. Citoval § 149 ods. 2 O.s.p. v znení zákona č. 495/2009 Z.z. Ďalej poukázal na to, že od 1.6.2009 bola v tretej hlave druhej časti vyhlášky zmenená tarifná odmena za zastupovanie ustanoveným právnym zástupcom na paušálnu odmenu bez ohľadu na hodnotu veci v spore. S touto novelou boli prijaté aj prechodné ustanovenea § 20a, z ktorého vyplýva, že pri výpočte trov treba uplatňovať dovtedy platné predpisy, teda určiť trovy podľa tarify a nie podľa paušálu. V tejto veci bol právny zástupca ustanovený v decembri 2005, teda pred 1.6.2006, pred zmenou tretej hlavy druhej časti vyhlášky, preto je daná povinnosť žalovaného určiť trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky v znení do 31.5.2009, tzn. podľa tarify. Na priznanie odmeny je dôležitý dátum vykonania prvého úkonu, a to bolo pred 1.6.2006, preto nie je dôležitý dátum rozhodovania o trovách. Uzavrel, že postup žalovaného podľa tretej hlavy druhej časti vyhlášky znení platnom a účinnom od 1.6.2006 pri neexistencii intertemporálneho ustanovenia odporuje zákonu. Navrhol rozhodnutia správnych orgánov zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.12.2015 uviedol, že právna úprava platná a účinná do 31.12.2009 rozlišovala prípady ustanovenia advokáta súdom a centrom. Podľa úpravy účinnej do 31.12.2009 existovala tzv. dvojkoľajnosť aj v procese priznávania trov právneho zastúpenia účastníka konania. Ak súd ustanovil advokáta a aj rozhodoval o odmene do 31.12.2009 má postupovať podľa § 149 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom 31.12.2009. Poukázal na novelizáciu O.s.p. zákonom č. 495/2009 z.z., ktorou sa zmenil § 149 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupuje podľa osobitného predpisu s odkazom v poznámke 15 na § 15 zákona č. 327/2005 Z.z. a § 14a vyhlášky. Takto zákonodarca vylúčil dvojkoľajnosť pri odmeňovaní advokátov. Došlo tak k zmene mechanizmu rozhodovania o uplatnených nárokoch, t.j. určovania výšky odmeny a vyplácanie priznaných trov právneho zastúpenia. Ide o ustanovenie, ktoré centru dáva právomoc rozhodovať o trovách právneho zastúpenia ustanovených a určených advokátov. Zdôraznil, že pri absencii prechodných ustanovení v procesnej právnej úprave pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia v znení účinnom od 1.1.2010, ktoré by určovali režim odmeňovania súdom ustanovených advokátov pred 1.1.2010 je nutné vyhádzať zo zásad procesného práva, podľa ktorých sa aplikuje procesná norma platná a účinná v čase rozhodovania, to s poukazom na § 355 O.s.p.. Uvedené procesné normy teda platia rovnako pre advokátov ustanovených pred ale aj po 1.1.2010. Dňom 1.1.2010 súdy stratili právomoc rozhodovať o náhrade trov právneho zastúpenia a centrum je povinné rozhodovať bez ohľadu na moment ustanovenia advokáta. Žalovaný aplikoval normy platné a účinné v čase rozhodovania. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia je nárokom procesným, lebo vyplýva z noriem procesného práva, hoci je hmotnej povahy. Poukázal na to, že je správnym orgánom, ktorý vykonáva prenesený výkon štátnej správy, teda môže konať len to, čo mu zákon dovoľuje. Rozhodovanie o trovách právneho zastúpenia podľa druhej hlavy druhej časti vyhlášky by bolo nad rámec jemu zverených právomocí okrem prípadov uvedených v § 24e zákona č. 327/2009 Z.z. s ohľadom na § 15 zákona č. 327/2005 Z.z. Žalovaný postupoval podľa správnych procesnoprávnych a hmotnoprávnych predpisov. Záverom uviedol, že len § 24e zákona č. 327/2005 Z.z. zavádza centru výnimku, kedy môže rozhodovať o odmene podľa druhej časti druhej hlavy vyhlášky, a v tomto ustanovení sú upravené 4 podmienky, ktoré musia byť navyše splnené kumulatívne, inak sa postupuje podľa § 15 zákona. Navrhol žalobu zamietnuť a nepriznať účastníkom náhradu trov konania. Žalobca k tomu vyjadreniu len potvrdil správnosť argumentov uvedených v žalobe, podotkol, že ustanovenie § 355 O.s.p. nie je na daný právny stav použiteľný, rovnako ako ustanovenie § 24e, keďže toto ustanovenie neupravuje odmeny a náhrady advokátov, je uvedený v rubrike Právna pomoc v azylových veciach, systematickým výkladom možno dôjsť k záveru, že ustanovenie nie je aplikovateľné na rozhodovanie o trovách v tomto prípade. Zdôraznil, že každé prechodné ustanovenie vyhlášky č. 655/2004 z.z. je v súlade so zákazom retroaktivity, teda smeruje k tomu, aby nedochádzalo spätne k aplikácii novších právnych noriem. Žalovaný však odmietol aplikovať právne normy v súlade so zákazom retroaktivity, ktorý je ústavným princípom. Zmena procesného predpisu nadobudla účinnosť až dňa 1.1.2010, teda ustanovenému zástupcovi patrí odmena podľa hmotnoprávnych predpisov platných a účinných v čase vykonania úkonov, teda podľa § 9 až 14 vyhlášky č. 655/2004 z.z. Súd sa oboznámil so žalobou, vyjadrením žalovaného, vyjadrením žalobcu, s obsahom administratívneho spisu. Zo zistení vyplýva, že ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov štátnej správy, orgánom územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Druhá hlava piatej časti O.s.p. upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov, pričom z ustanovení § 247 ods. 1 až 3 vyplýva, že ide o preskúmanie právoplatných rozhodnutí. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Centrum právnej pomoci Bratislava (ďalej len centrum) rozhodnutím sp. zn. č. 3956/2015-PO-BM R.z.: 12194/2015 zo dňa 24. februára 2015 priznalo podľa § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a podľa druhej časti tretej hlavy a tretej časti vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb náhradu trov právneho zastúpenia advokátovi JUDr Jozefovi Beňovi, PhD. vo výške 568,36 Eur za zastupovanie oprávnenej osoby Marty Lehotskej v konaní pred súdom č.k. 10C/136/2003 v právnej veci o zaplatenie sumy 7 786,73 eur. V rozhodnutí centrum označilo uznesenie Okresného súdu Poprad, ktorým bol ustanovený právny zástupca oprávnenej osobe dňa 9.11.2005. Ďalej boli vymenované úkony právnej pomoci počnúc prevzatím a prípravou zastúpenia dňa 9.11.2005 končiac písomným podaním na súd dňa 1.2.2012. Konštatovalo úmrtie právneho zástupcu dňa 2.5.2013 a prevzatie tejto pohľadávky pôvodného právneho zástupcu dedičom JUDr. Jozefom Beňom. Okresný súd Poprad uznesením sp. zn. 10C/136/2003 zo dňa 17.7.2014 náhradu trov konania oprávnenej osobe nepriznal a zastavil konanie o náhrade trov právneho zastúpenia voči dedičovi a vec postúpil centru. Citovalo pasáž z tohto uznesenia okresného súdu. Konštatovalo, že mu bolo doručené podanie advokáta zo dňa 29.12.2014 k uplatneným úkonom právnej služby a ich vyúčtovanie v sume 5 126,54 eur. Ďalej centrum vytýčilo právny rámec poukázaním na § 14a až § 14c vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení od 1.6.2009 a § 15 až § 17 vyhlášky. Ďalej konštatovalo podklady pre rozhodnutie a v závere uviedlo, že vyúčtovanie trov právneho zastúpenia nie je v súlade s vyhláškou, lebo advokát nepostupoval v súlade s § 14a a nasl. vyhlášky. Odôvodnilo tiež nepriznanie náhrady za dva úkony právnej služby a následne vymenovalo úkony, za ktoré priznalo odmenu, režijný paušál a DPH 20%. V odvolaní proti tomuto rozhodnutiu žalobca namietal, že v rozhodnutí centrum cituje s vecou nesúvisiace súdne rozhodnutie, že centrum nesprávne právne posúdilo vec nesprávnou aplikáciou právneho predpisu, t.j. ustanovenia § 14a vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.6.2009, ktoré nemalo byť aplikované, lebo k ustanoveniu advokáta došlo pred účinnosťou novely a prechodné ustanovenie k novele vyhlášky v § 20a stanovujú, že za úkony právnych služieb vykonané pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky patrí advokátovi odmena podľa doterajších predpisov, z čoho usúdil, že nebolo možné použiť ustanovenia účinné od 1.6.2009. Centrum svojim rozhodnutím nastolilo pravú retroaktivitu, čo je neprípustný stav a konanie centra je v rozpore s čl. II. Ústavy. Na základe tohto odvolania žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím zo dňa 30.04.2015 č. 3956/2015-PO-TŠ,R.z.28118/2015, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie právneho zástupcu zamietol. Prvá časť odôvodnenia je totožná s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového orgánu. Následne žalovaný citoval dôvody odvolania žalobcu. Tiež opätovne poukázal na uznesenie Okresného súdu Poprad č.k. 10C/136/2003 zo dňa 17.7.2014, ktorým súd nepriznal náhradu trov konania oprávnenej osobe a zastavil konanie o náhrade trov právneho zastúpenia voči dedičovi - žalobcovi a postúpil vec centru, pričom žalovaný citoval z odôvodnenia tohto rozhodnutia. Následne citoval § 25a zákona č. 327/2005 Z.z., uviedol, že intertemporálne ustanovenia riešia vzťah medzi novou právnou úpravou a právnou úpravou vzťahujúcou sa na právne vzťahy vzniknuté pred 31.12.2009, cieľom čoho je ponechať pôsobnosť pôvodnej právnej úpravy na právne vzťahy vzniknuté do účinnosti novely, ale len v rozsahu otázky splnenia nároku na poskytnutie právnej pomoci, pretože iné otázky prechodné ustanovenie nerieši. Zdôraznil, že v procesnom práve sa aplikujú predpisy účinné v čase postupu centra, pokiaľ prechodné ustanovenie nerieši toto inak, a rozhodovanie o trovách patrí medzi procesnú činnosť. Vzhľadom na to, pri rozhodovaní o trovách až po 1.1.2010, napriek ustanoveniu právneho zástupcu pred 31.12.2009, sa postupuje podľa predpisov účinných v čase rozhodovania, teda podľa § 14a a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z., je rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v súlade so zákonom. Právny rámec v predmetnej veci tvoril zákon č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a vyhláška č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Rozhodujúcimi časovými medzníkmi vo predmetnej veci je ustanovenie právneho zástupcu oprávnenej osobe uznesením Okresného súdu Poprad č.k. 10C/136/03 zo dňa 9.11.2005 a ukončenie poskytovania právnych služieb ustanoveným advokátom dňa 2.5.2013 z dôvodu jeho úmrtia. Zákon č. 327/2005 Z.z. nadobudol účinnosť dňa 1.1.2006, teda až po ustanovení právneho zástupcu v konaní pred súdom. Tento zákon samostatne neupravuje otázku náhrad trov konania (právneho zastúpenia). Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška) v čase ustanovenia advokáta oprávnenej osobe dňa 9.11.2005 neupravovala osobitne náhradu odmeny advokátom pri poskytovaní služieb osobám v materiálnej núdzi, teda sa postupovalo podľa štandardných ustanovení o tarifnej odmene a o úkonoch právnej služby podľa § 10 a nasl., § 14. Spolu s nadobudnutím účinnosti zákona č. 327/2005 Z.z. nadobudla účinnosť novela vyhlášky, ktorou bola upravená samostatne v Tretej hlave tarifná odmena advokáta za zastupovanie osoby v materiálnej núdzi v občianskom súdnom konaní. Novelizujúca vyhláška č. 649/2005 Z.z. neobsahuje prechodné ustanovenia. Vyhláška však má samostatné „univerzálne“ prechodné ustanovenie, podľa § 20 vyhlášky za úkony právnych služieb vykonané pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky patrí advokátovi odmena podľa doterajších predpisov. Novelizujúca vyhláška č. 256/2006 Z.z., ktorá sa dotkla aj odmeňovania advokátov pri zastupovaní osôb v materiálnej núdzi a ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.6.2006, nemá samostatné prechodné ustanovenie Rovnako ani novelizujúca vyhláška č. 557/2008 Z.z., ktorá sa dotkla aj odmeňovania advokátov pri zastupovaní osôb v materiálnej núdzi a ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.1.2009. Pri ďalšej novelizácii vyhláškou č. 209/2009 Z.z. účinnou od 1.6.2009, pri ktorej došlo k zmene aj v odmeňovaní advokátov pri zastupovaní osôb v materiálnej núdzi, bolo prijaté aj prechodné ustanovenie, podľa § 20a Prechodné ustanovenie účinné od 1. júna 2009 za úkony právnych služieb vykonané pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky patrí advokátovi odmena podľa doterajších predpisov. Novely č. 232/2010 účinná od 1.6.2010 a č. 184/2013 účinná od 1.7.2013, ktoré sa však netýkali dotknutých ustanovení, obsahujú samostatné prechodné ustanovenia, podľa ktorých za právne úkony vykonané pred nadobudnutím ich účinnosti patrí odmena podľa dovtedy účinných predpisov. Z uvedenej právnej úpravy je evidentné, že použitie konkrétnych ustanovení upravujúcich tarifu odmeny advokáta pri zastupovaní osôb v materiálnej núdzi, reguluje vyhláška č. 655/2004 Z.z. Zmeny v odmeňovaní v týchto osobitných prípadoch v závislosti od zmien právnej úpravy opäť upravuje samotná vyhláška. Žalovaný v rozhodnutí aplikoval len § 14a vyhlášky. Podľa prehľadu odmenených úkonov právnej služby v odôvodnení rozhodnutí je zrejmé, že použil len jednu sadzbu tarifnej odmeny, a to tak za úkony vykonané v roku 2005, tak aj za úkony vykonané v roku 2012. V napadnutom rozhodnutí úplne absentuje vysvetlenie, ako sa žalovaný vyporiadal s prechodnými ustanoveniami, či už „univerzálnym“, alebo jednotlivými, vyhlášky. Pritom ide pre vec o zásadné normy, pretože tie preklenujú obdobie zmien v odmeňovaní úkonov, stanovujú príslušnú normu v závislosti od obdobia, v ktorom boli úkony právnej pomoci vykonané. Citácia a použitie § 25a zákona č. 327/2005 Z.z. žalovaným, ktorý upravuje konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci v období pred a po 31.12.2009, nie je pre podstatu veci dostačujúce. Podľa názoru súdu tak napadnuté rozhodnutie neobsahuje dostatok dôvodov, z ktorých by bolo zrejmé, akými úvahami sa žalovaný a aj prvostupňový správny orgán riadil pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia vzhľadom na existujúcu právnu úpravu. Rozhodnutie žalovaného, i správneho orgánu prvého stupňa, tak nespĺňa požiadavku náležitého odôvodnenia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Správne orgány sa nevysporiadali z vyššie uvedenými právnymi otázkami, preto po preskúmaní rozhodnutí žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe súd dospel k záveru, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto podľa § 250j ods. 2 písm. d), O.s.p. napadnuté rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je nevyhnutné vykonať právne posúdenie uvedených právnych noriem vo vzájomnej súvislosti a následne s primeraným vyjadrením právnych úvah, ktorými sa pri tom riadil, bude musieť žalovaný opätovne rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 70 EUR a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 841,31 EUR a uložil žalovanému podľa § 151 ods. 8 O.s.p. povinnosť nahradiť trovy konania žalobcovi a trovy právneho zastúpenia podľa § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi žalobcu. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia 29.5.2015, žaloba zo dňa 15.6.2015, vyjadrenie vo veci zo dňa 11.3.2016, účasť na pojednávaní dňa 7.4.2016, režijného paušálu za tieto štyri úkony, z náhrady cestovného a straty času pri ceste na pojednávanie dňa 7.4.2016 na trase Poprad - Prešov a späť. S použitím § 11 ods. 4, § 13a ods. 1, § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhlášky, výpočtového základu pre úkony za rok 2015 839 EUR a za rok 2016 858 EUR, sadzby tarifnej odmeny 1/6 za úkon v roku 2015 139,83 EUR a v roku 2016 143 EUR, 1/60 za polhodinu pri strate času v roku 2016 14,30 EUR, 1/100 výšky režijného paušálu v roku 2015 8,39 EUR a v roku 2016 8,58 EUR, s použitím náhrady za 1km cesty podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008 Z.z. vo výške 0,183 EUR/km, s použitím predložených dokladov o spotrebe pohonných hmôt (cena za liter 1,012 EUR, priemerná spotreba 0,086 l/km, 164 km trasa), sadzby DPH 20%, celkovo súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 841,31 EUR. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.