zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Návrh zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.
Predkladaný návrh zákona je súčasťou prebiehajúcej reformy súdnictva, v rámci ktorej sa vytvárajú legislatívne a organizačné predpoklady pre efektívny výkon súdnictva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ukazuje sa, že na dosiahnutie jedného z ústredných cieľov reformy súdnictva, ktorým je zrýchlenie a zefektívnenie súdneho konania a rozhodovania je potrebné okrem legislatívnych zmien v oblasti procesných predpisov, vykonať aj legislatívne úpravy týkajúce sa samotnej organizácie súdov a ich správy. Týmto návrhom zákona sa zároveň završuje celý okruh ústavnoprávnych a zákonných zmien v súdnictva za posledné štyri roky.
Základný rámec právnej úpravy pre oblasť súdnictva je daný čl. 141 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, kde sú upravené principiálne otázky týkajúce sa organizácie výkonu súdnictva, postavenia sudcov a celkovo výkonu súdnej moci na území Slovenskej republiky. Podrobnejšia právna úprava, bližšie rozvíjajúca ústavou zakotvené princípy výkonu súdnictva, je obsiahnutá v niekoľkých zákonoch a iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.
Problematika, ktorá je predmetom predkladaného návrhu zákona o súdoch je v súčasnosti upravená primárne v dvoch zákonoch, ktorými sú zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch a zákon SNR č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov. Uvedené zákony, ktoré boli prijaté ešte v čase existencie česko-slovenskej federácie, pôvodne komplexne upravovali celú problematiku týkajúcu sa výkonu súdnictva. Je nepochybné, že v čase svojho prijatie išlo o právne normy mimoriadneho významu, avšak spoločensko-politické zmeny, ktoré nastali v súvislosti s prijatím Ústavy Slovenskej republiky a so vznikom samostatnej Slovenskej republiky a taktiež požiadavky praxe si vyžiadali legislatívne zmeny, často zásadného významu a rozsahu. Prijímaním nových právnych predpisov sa niektoré otázky upravené v citovaných zákonoch vyčlenili a upravili osobitných zákonoch. Prvým z nich bol zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z.z., ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prijatie tohto zákona znamenalo vyčlenenie právnej úpravy sídel a obvodov súdov do samostatnej právneho predpisu. Tento zákon je v súčasnosti už nahradený zákonom č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Prijatím sudcovského kódexu, t.j. zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa z týchto zákonov čiastočne prevzala a následne komplexne upravila problematika postavenia sudcov a prísediacich a podmienok výkonu ich funkcie. Okrem prijatia uvedených samostatných zákonov boli vykonané a i naďalej sú vykonávané početné novelizácie, účelom ktorých je reagovať a odstraňovať existujúce nedostatky v oblasti organizácie a správy súdov.
Napriek pomerne početným novelizáciám je súčasná právna úprava organizácie a správy súdnictva v mnohých smeroch prekonaná a často nevyhovujúca. Niektoré otázky sú upravené vo vyššie citovaných zákonoch upravené duplicitne, niektoré sú upravené príliš rámcovo a zasluhujú si podrobnejšiu zákonnú úpravu. V platnej právnej úprave naďalej absentuje zákonný rámec vnútornej organizácie súdov, ktorý sa v súčasnosti čiastočne odvíja od úpravy nachádzajúcej sa v Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy (vyhláška MS SR č. 66/1992 Zb.), prípadne v interných predpisoch. Rovnako zákonná právny úprava rozdelenia práce na súde je nepostačujúca a vyžaduje si najmä podrobne ustanoviť, a to hlavne zákonným spôsobom, pravidlá pre tvorbu rozvrhu práce, prostredníctvom ktorého sa napĺňa ústavou garantované právo na prejednania a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov.
Na základe uvedeného je teda možné konštatovať, že problematika organizácie a správy si vyžaduje prijatie novej komplexnej právnej úpravy, ktorou by sa vykonali nevyhnutné systémové zmeny v organizácii a správe súdov v záujme celkového zefektívnenia výkonu súdnictva.
Cieľom predkladateľa je teda predložiť do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorý bude komplexne riešiť problematiku organizácie a správy súdov a s tým súvisiacich parciálnych otázok v záujme vytvárania čo najlepších podmienok pre výkon súdnej moci.
Vo všeobecnosti možno hlavné ciele predkladanej právnej úpravy formulovať nasledovne:
nanovo upraviť organizáciu výkonu súdnictva a jeho kontrolu (najmä rozvrh práce, organizácia práce, zavedenie nového inštitútu – vnútornej revízie),
nanovo upraviť organizáciu ekonomickej a administratívnej správy súdnictva a jej kontrolu (najmä tvorba rozpočtu, správa majetku, materiálne zabezpečenie súdov a pod.)
oddeliť výkon súdenia od výkonu správy súdov (predseda súdu a riaditeľ správy súdu)
Uvedené ciele predpokladajú realizáciu čiastkových opatrení, ktoré musia byť v predkladanej právnej úprave zakomponované a zohľadnené, ide najmä o:
profesionalizáciu výkonu správy súdov na jednotlivých stupňoch súdov (riaditeľ správy súdu),
koncentrácia vybraných činností v rámci správy súdov na krajských súdoch, ak ich možno efektívnejšie vykonávať z niekoľkých centier,
decentralizácia niektorých činností, ktoré možno efektívnejšie vykonávať decentralizovane,
zníženie počtu funkcionárov súdu,
vymedzenie kompetencií orgánov riadenia a správy súdov, s presným vymedzením zodpovednostných vzťahov,
novú úpravu postavenie predsedov súdov,
zavedenie inštitútu vnútornej revízie,
stanovenie zákonného rámca pre tvorbu rozpočtu súdov,
rozšírenie sudcovských rád aj na okresné súdy, posilnenia kompetencií orgánov sudcovskej samosprávy,
prepracovanie systému sťažností a zavedenie osobitnej kategórie podnetov,
Navrhuje sa preto prijatie nového zákona, v ktorom by sa sústredila právna úprava vzťahujúca sa na organizáciu a správu súdov a do ktorého by sa prevzali praxou osvedčené ustanovenia zo zákona č. 335/1991 Zb. a zo zákona SNR č. 80/1992 Zb., ktoré by sa touto navrhovanou právnou úpravou nahradili v celom rozsahu.
Prijatie niektorých systémových opatrení v rámci navrhovanej právnej úpravy nového zákona o súdoch si vyžiada zmenu a doplnenie dotknutých ustanovení zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 166/2003 Z.z. o ochrane o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). V súvislosti so systémovými zmenami v oblasti správneho súdnictva sa navrhuje zmena a doplnenie niektorých súvisiacich zákonov.
Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Dopad na štátny rozpočet je vyčíslený v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republiky viazaná.
Doložka zlučiteľnosti
návrhu zákona
s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie
Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky
Názov návrhu zákona: zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communataire, odporúčané v Partnerstve pre vstup, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu, nepatrí medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004, ale predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,
nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5,24
Problematika právneho predpisu:
nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev
nie je upravená v práve Európskej únie
Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie:
Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je posudzovanie súladu návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie bezpredmetné.
Gestor (spolupracujúce rezorty):
bezpredmetné
Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:
bez účasti expertov
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov
a vplyvov na zamestnanosť
Návrh zákona zakladá nároky na štátny rozpočet v nasledovnom rozsahu
Zaradenie súdnych úradníkov na súdoch ako štátnych zamestnancov do 7. platovej triedy:
Počet štátnozamestnaneckých miest ............................ 600 súdnych úradníkov
Súčasné zaradenie v plat. triede T6 ................................. 12 720 Sk/mes.
Navrhované zaradenie v plat. triede T7 ......................... 14 410 Sk/mes.
_______________________________________________________________________________
Rozdiel ................................................................................... + 1 690 Sk/mes.
Výpočet:
600 súdnych úradníkov + 1690 Sk x 12 mes. = 12 168 000 Sk
Doplnenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v § 69 ods. 1 o písmeno e), ktoré znie:
predsedovi kategórie krajského súdu v sumu 1 000 Sk mesačne a predsedovi grémia okresného súdu vo výške 800 Sk mesačne.
Navrhované priznanie funkčných príplatkov za vyššiu sudcovskú funkciu nebude mať dopad na štátny rozpočet, nakoľko bude financované z úspory zníženia súdnych funkcionárov (podpredsedov súdov) v zmysle ustanovení návrhu zákona.
Súčasný stav
podpredsedovia krajských súdov s funkčným príplatkom 3 600 Sk/mes.:
22 podpredsedov KS x 3600 Sk x 12 mes. = 950 400 Sk/rok
podpredsedovia okresných súdov s funkčným príplatkom 3000 Sk/mes.:
67 podpredsedov OS x 3000 Sk x 12 mes. = 2 412 000 Sk/rok
____________________________________________________________________
Spolu podpredsedovia OS + KS ...................... 3 362 400 Sk/rok
Funkčné príplatky podpredsedov, ktoré v zmysle návrhu zákona zostávajú v platnosti:
44 podpredsedov OS x 3000 Sk x 12 mes. = 1 584 000 Sk/rok
8 podpredsedov KS x 3 600 Sk x 12 mes. = 345 600 Sk/rok
____________________________________________________________________
Spolu .............................................................. 1 929 600 Sk/rok
Úspora zo zníženia počtu podpredsedov OS a KS:
Súčasné funkčné príplatky podpredsedov OS + KS = 3 362 400 Sk/rok
Zotrvávajúce funkčné príplatky podpreds. OS + KS = - 1 929 600 Sk/rok
____________________________________________________________________
Zostáva na prerozdelenie ......................................... = 1 432 800 Sk/rok
Návrh v zmysle ustanovenia návrhu zákona:
predsedovia kolégia krajského súdu .................. 3 x 8 KS = 24 osôb
24 preds. kolégia KS x 1000 Sk x 12 mes. = 288 000 Sk/rok
predsedovia grémia okresného súdu ................ 100 osôb
100 predsedov grémií OS x 800 Sk x 12 mes. = 960 000 Sk/rok
____________________________________________________________________
Spolu funkčné príplatky OS + KS .............................. 1 248 000 Sk/rok
Rekapitulácia:
Zostalo na prerozdelenie .......................................... 1 432 800 Sk/rok
Potreba na nové funkčné príplatky .......................... 1 248 000 Sk/rok
____________________________________________________________________
Zostáva .......................................................................... 184 800 Sk/rok
na vytvorenie ďalších kolégií a grémií na súdoch SR.
Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.
Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.
Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu pracovníkov.

čl. I

čl. I § 1 §
Ústava Slovenskej republiky v druhom oddiely siedmej hlavy upravuje základné princípy a zásady organizácie a výkonu súdnej moci v Slovenskej republike. Predkladaný návrh zákona o súdoch nadväzuje a podrobne rozvíja základy ústavnej koncepcie súdnictva a obsahuje ustanovenia o právomoci súdov, hlavných zásadách činnosti súdov, sústave súdov, pôsobnosti súdov, organizácii súdov, riadení a správe súdov, o sudcovskej samospráve a o účasti súdov zapojených na rozpočet Ministerstva spravodlivosti SR na tvorbe rozpočtu pre súdy. V odseku 2 sa vymedzuje predmet úpravy negatívnym spôsobom, a to tak, že sídla a obvody upravuje osobitný zákon.

čl. I § 2 §
Rešpektujúc znenie Ústavy Slovenskej republiky vymedzuje okruh otázok tvoriacich výkon súdnictva, t.j. okruh oprávnení, ktoré zveruje zákon súdom ako orgánom verejnej moci, na rozdiel od iných orgánov verejnej moci. V súlade s Návrhom opatrení na zdokonalenie správneho súdnictva zostane rozhodovanie o správnych veciach zachované v sústave všeobecných súdov v rámci správneho súdnictva, keďže stav nie je taký, aby odôvodňoval efektívny výkon správneho súdnictva v samostatnej sústave správnych súdov. Návrh zákona v 2 ods. 2 predpokladá, že súdy budú vykonávať aj inú činnosť súvisiacu s ich právomocou, teda činnosť, ktorá nemá povahu rozhodovaciu, napríklad vedenie obchodného registra, súdnu úschovu podľa § 352 Občianskeho súdneho poriadku a pod.

čl. I § 3 a 4 §
Základné zásady činnosti súdov, tak ako sú vymedzené v predkladanom návrhu zákona o súdoch, sú koncipované v súlade s ústavným poriadkom Slovenskej republiky a adekvátnym spôsobom zaisťujú ochranu práv účastníkov konania a potrebné princípy, z ktorých musí fungujúce nezávislé súdnictvo vychádzať. V návrhu sa čiastočne preberajú zásady obsiahnuté v doterajšej právnej úprave, ktoré sa v prípade potreby modifikujú tak, aby zodpovedali zneniu procesných predpisov a zároveň sa dopĺňajú o zásady v doteraz platnej právnej úprave neupravené. Právna úprava sa obmedzuje na všeobecné vyjadrenie zásad, pričom sa predpokladá ich konkretizácia v osobitných, najmä v právnych predpisoch procesnej povahy. Ustanovenie § je dokazujúcim ustanovením, podľa ktorého bezpečnosť objektov súdu a nerušný priebeh súdneho konania zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže podľa osobitného zákona.

čl. I § 5 §
Vychádzajúc z s čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sústavu súdov tvorí Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy; podľa ods. 2 citovaného článku podrobnejšiu úpravu sústavy súdov upravuje zákon, a teda v § 2 sa navrhuje, aby okrem Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sústavu súdov tvorili, tak ako tomu bol doteraz, okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy. Uvedené súdy teda tvoria sústavu všeobecného súdnictva. V súlade s „Návrhom optimalizácie súdnej sústavy“ je cieľom prekladateľa vytvorenie jednotnej trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva (dvojstupňovej v rámci správneho súdnictva), v rámci ktorej veci patriace do vecnej príslušnosti súdov budú vybavovať všeobecné súdy prvého stupňa, veci, v ktorých je podaný riadny opravný prostriedok budú vybavovať všeobecné súdy druhého stupňa a veci, v ktorých je podaný mimoriadny opravný prostriedok a zjednocujúcu rozhodovaciu činnosť bude vybavovať najvyšší súd. Zo sústavy súdov sa, v porovnaní z doterajšou právnou úpravou, navrhuje vypustenie poľných súdov, t.j. vyšších poľných súdy a nižších poľných súdov, pôsobnosť ktorých do …

čl. I § 6 §
V § 6 sa ustanovuje všeobecná zásada, podľa ktorej súdnictvo v prvom stupni vykonávajú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach okresné súdy. Výnimku z aplikácie tejto zásady môže ustanoviť jedine zákon, ktorý môže zveriť prvostupňovú agendu aj do pôsobnosti súdov vyššieho stupňa. Odlišná situácia je v rámci správneho súdnictva, v rámci ktorého v správnych veciach bude konať a rozhodovať v prvom stupni krajský súd. Podľa odseku 2 na okresných súdoch zostane len agenda vo vybraných volebných veciach (konanie vo veciach zoznamov voličov a zoznamov oprávnených osôb na hlasovanie v referende a konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávneho kraja).

čl. I § 7 §
Krajské súdy v rámci v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach budú konať a rozhodovať v prvom rade ako súdy druhého stupňa; iba výnimočne budú konať a rozhodovať v týchto veciach ako súdy prvého stupňa. Odlišná situácia je v prípade správneho súdnictva. Krajské súdy budú konať a rozhodovať v správnom súdnictve zásadne ako súdy prvého stupňa. Osobitný zákon môže ustanoviť, že v prvom stupni bude konať a rozhodovať iný súd. Vzhľadom na to, že okresné súdy v správnom súdnictve nebudú konať (okrem vecí uvedených v § 6 ods. 2 ), prejdú na krajské súdy všetky správne veci, v ktorých doposiaľ konali okresné súdy (napr. preskúmavanie rozhodnutí o priestupkoch, preskúmavanie rozhodnutí územnej samosprávy podľa zákona o obecnom zriadení). K tomu sú potrebné niektoré novely zákonov (k tomu pozri Čl. VI až IX návrhu zákona). V odseku 3 sa krajským súdom zveruje právomoc konať a rozhodovať vo veciach s konečnou platnosťou ako súdu jedinej inštancie, ak to ustanovuje zákon. Pôjde napr. o niektoré veci …

čl. I § 8 §
Deklaruje sa postavenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako vrcholného súdneho orgánu v oblasti všeobecného súdnictva Najvyšší súd sa charakterizuje ako najvyšší súdny orgán všeobecného súdnictva a v rámci neho aj správneho súdnictva (v zahraničí je správne súdnictvo spravidla zastrešené samostatnými najvyššími súdmi). Táto jeho pozícia bude naplňovaná najmä jeho samotnou rozhodovacou činnosťou, ktorou sa okrem iného má zaistiť jednotnosť a zákonnosť v rozhodovaní ostatných súdov. Hlavným poslaním najvyššieho súdu je zabezpečovať zákonnosť a jednotnosť rozhodovania všetkých súdov. Návrh vychádza z toho, že najvyšší súd bude plniť túto funkciu predovšetkým typickými súdnymi prostriedkami, t.j. rozhodovaním v konkrétnej veci v rozsahu pôsobnosti uvedenej v odseku 1. Jediným tzv. neprocesným prostriedkom zjednocovania rozhodovacej činnosti súdov je vydávanie stanovísk k výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Za týmto účelom je najvyšší súd oprávnený vykonávať prieskum rozhodovacej činnosti súdov nižšieho stupňa v právoplatne skončených veciach, čiže sledovanie rozhodovacej činnosti ostatných súdov (ale aj senátov najvyššieho súdu) môže byť a bude impulzom pre túto …

čl. I § 9 §
Špeciálny súd je organickou súčasťou sústavy súdov Slovenskej republiky a bol do nej zaradený zákonom č. 458/2003 Z.z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 267/2004 Z.z. ako špecializovaný orgán na trestné stíhanie korupcie a organizovaného zločinu. V § 9 sa vymedzuje pôsobnosť Špeciálneho súdu, ktorý bude rozhodovať výlučne v trestných veciach uvedených v Trestnom zákone, prípadne ďalších veciach, ak tak ustanoví osobitný zákon. Pôjde najmä o otázky úzko súvisiace z trestným konaním a odhaľovaním trestnej činnosti ako napríklad rozhodovanie o použití informačno-technických prostriedkov podľa osobitného zákona. V odseku 2 sa definuje postavenie Špeciálneho súdu ako súdu prvého stupňa vo veciach patriacich do jeho pôsobnosti podľa vzoru krajského súdu, z čoho vyplýva, že o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu bude rozhodovať najvyšší súd.

čl. I § 10 §
V sústave súdov Slovenskej republiky majú už tradičné postavenie vojenské súdy, ktoré uskutočňujú súdne konanie vo veciach vymedzených právnymi predpismi trestného práva procesného týkajúcich sa trestných činov najmä vojakov, príslušníkov ozbrojených zborov, vo výnimočných prípadoch i civilných osôb. V § 10 sa ustanovuje pôsobnosť vojenských súdov. Podobne ako Špeciálny súd, i vojenské súdy budú rozhodovať výlučne v trestných veciach, prípadne aj v niektorých veciach súvisiacich s trestným konaním, resp. s odhaľovaním trestnej činnosti. Napriek svojmu osobitnému postaveniu patria vojenské súdy, podobne ako Špeciálny súd, do sústavy všeobecných súdov. Vojenský obvodový súd je súdom prvej inštancie; o riadnych opravných prostriedkoch proti jeho rozhodnutiam bude rozhodovať Vyšší vojenský súd, ktorý vo výnimočných prípadoch bude rozhodovať aj ako súd prvého stupňa. O riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Vyššieho vojenského súdu bude rozhodovať najvyšší súd. Ustanovenie odseku 5 sa preberá zo súčasného znenia zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch, pričom je čiastočne prispôsobené zneniu textu Ústavy Slovenskej republiky a umožňuje realizáciu záväzku …

čl. I § 11 §
Ústava Slovenskej republiky v čl. 141 ods. 1 stanovuje že „v Slovenskej republike súdnictvo vykonávajú nezávislé a nestranné súdy.“ Odsek 1 nadväzuje na ústavou zakotvený princíp, pričom ho ďalej rozvíja v tom smere, že na súde zabezpečujú výkon súdnictva vo všeobecnosti a primárne sudcovia, ktorý sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou a zákonom. Výnimku zo zásady, že na súde konajú a rozhodujú výlučne sudcovia predvída samotná Ústavy Slovenskej republiky v čl. 142 ods. 2, keď umožňuje aby sa na rozhodovaní podieľali aj prísediaci sudcovia z radov občanov a zamestnanci súdu poverení sudcom. V súlade s citovaným článkom Ústavy Slovenskej republiky sa ustanovuje zásada senátneho rozhodovania, ktorá môže byť prelomená v prospech samosudcovského rozhodovania; zákon zároveň zohľadňuje, že niektoré otázky prislúcha rozhodnúť predsedovi senátu. Návrh zákona obe tieto možnosti zohľadňuj. Aj naďalej zachováva pri rozhodovaní súdov, avšak len v trestnoprávnych veciach, prítomný laický prvok v podobe prísediacich ako aj možnosť konania …

čl. I § 12 §
Plénum súdu predstavuje jeden zo základný prvkov v organizácii súdu, prostredníctvom ktorého sa realizuje riadenie a správa vybraných vnútorných vecí súdu priamo sudcami príslušného súdu. Plénum je v podstate kolektívnym orgánom s rozhodovacou a inou právomocou vo veciach výkonu súdnictva. Plénum nemá postavenie orgánu správy súdu, ale je nevyhnutným článkom v rámci riadenia a správy súdu a je zároveň výrazom nezávislosti a určitej vnútornej autonómie súdu, keďže volí orgány sudcovskej samosprávy a v určitých prípadoch plní ich funkciu (k tomu pozri vysvetlivky k § 45 návrhu zákona). V odsekoch 1 až 3 sa ustanovuje zloženie pléna súdu, jeho uznášaniaschopnosť a spôsob prijímania rozhodnutí pléna a taktiež základný rámec jeho pôsobnosti..

čl. I § 13 §
Doterajšia právna úprava súdneho oddelenia obsiahnutá v Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy (vyhláška MS SR č. 66/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) sa javí pre potreby praxe ako nevyhovujúca, pričom je nevyhnutné, aby fungovanie oddelenia malo zákonný rámec. Podľa navrhovaného znenia už sudca (senát) nebude súčasťou súdneho oddelenia, inak povedané súdne oddelenie sa bude vytvárať pre potreby sudcu alebo senátu a predstavuje v podstate obslužný aparát, ktorý má umožniť sudcovi (senátu) sústrediť svoju činnosť na samotný výkon súdenia a zbavuje sudcu (senát) nutnosti vykonávať činnosti nesúvisiace so samotným rozhodovaním; tieto bude obstarávať oddelenie pre sudcu (senát). Pôjde najmä o činnosti administratívneho charakteru. V § 13 sa upravuje postavenie súdneho oddelenia, jeho zloženie, spôsob organizácie práce v súdnom oddelení. Navrhuje sa, aby sa súdne oddelenie vytváralo obligatórne pre sudcu (senát) a fakultatívne pre vyššieho súdneho úradníka povereného konaní a rozhodovaním; či sa súdne oddelenie vytvorí aj pre súdneho úradníka bude vyplývať z rozvrhu práce. Okrem súdnych oddelení sa predpokladá …

čl. I § 14 §
Upravuje sa zloženie senátu okresného súdu. Ponecháva sa prítomný laický prvok. Funkciu predsedu senátu môže vykonávať jedine sudca (§ 15 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

čl. I § 15 §
Zavádza sa nový inštitút v rámci organizácie okresného súdu, ktorým je grémium okresného súdu. Základnou úlohou grémia okresného súdu je spolupodieľať sa na zabezpečovaní potrebnej odbornej úrovne sudcov tvoriacich toto grémium s prihliadnutím na ich prevažujúci obsah rozhodovacej činnosti. Zaradenie sudcu do grémium však nepredurčuje špecializáciu tohto sudcu, len zohľadňuje už spomínanú podstatnú časť jeho rozhodovacej činnosti, ktorá je základným kritériom zaradenie sudcu do príslušného grémia. Grémium možno čiastočne ponímať ako určitú obdobu kolégia krajského súdu. Grémium okresného súdu ani predsedu grémia nie je orgánom riadenia a správy. Ustanovenie § 17 upravuje zriaďovanie grémií, pričom obligatórne sa zriaďuje občianske a trestné kolégium, ďalšie kolégia sa zriaďujú fakultatívne, za predpokladu, že budú mať požadovaný minimálny počet členov. Ak na súde nie je dostatočný počet sudcov s preväzujúcim obsahom rozhodovacej činnosti určitého druhu pre vytvorenie grémia, funkciu grémia plnia títo sudcovia bez vytvorenia grémia; funkciu predsedu grémia vykonáva predseda súdu. Ďalej sa upravuje pôsobnosť grémií a pôsobnosť predsedu grémia. Ustanovenie do funkcie …

čl. I § 16 §
Upravuje sa zloženie senátov krajského súdu; senáty krajského súdu sú zložené výlučne zo sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. V odseku 2 sa zohľadňuje pomerne častý jav na súdoch vyššieho stupňa kedy sa v senáte nachádzajú viacerí sudcovia, ktorý sú z hľadiska kariérneho postu predsedami senátu.

čl. I § 17 §
Obdobnú funkciu ako grémia na okresnom súde plnia na krajskom súde kolégiá. Vzhľadom na to, že krajský súd je primárne súdom odvolacím je nevyhnuté aby, bola posilnená jeho funkcia v rámci zjednocovacieho konania, ktorú bude krajský súd realizovať najmä prostredníctvom jednotlivých kolégií. Na krajskom súde sa budú zriaďovať obligatórne uvedené štyri kolégiá; kreovanie ďalších nie je vylúčené.

čl. I § 18 §
Najvyšší súd bude i naďalej rozhodovať v zásade v senátoch, s výnimku niektorých vecí, o ktorých môže rozhodnúť predseda senátu, ak tak ustanoví niektorý z procesných kódexov. V odseku 2 sa ustanovuje zloženie senátov najvyššieho súdu, ktoré sú v zásade trojčlenné; ak najvyšší súd rozhoduje v inštančnom postupe proti rozhodnutiam iného senátu najvyššieho súdu skladajú sa z piatich sudcov. Uvedené zloženie senátov môže byť osobitným zákonom (napr. procesným kódexom) modifikované v prospech vyššieho, avšak vždy nepárneho počtu sudcov.

čl. I § 19 §
Sudcovia najvyššieho súdu v súčasnosti nemajú k dispozícii žiadnych odborných pracovníkov na vykonávanie takých činností, ako je zadovažovanie podkladov k rozhodnutiu vo veci, skutkový a právny rozbor prejednávaných vecí, vyhľadávanie odbornej literatúry a judikatúry, zisťovanie a vyhľadávanie odborných konzultantov, písanie konceptov právnych riešení veci a pod. Ide o vysoko odbornú a všestrannú činnosť v rôznych právnych odboroch zahŕňajúcich nielen právne, ale aj ekonomické, sociálne, medicínske či rôzne technické súvislosti. Preto je žiadúce do funkcie asistentov sudcov menovať odborníkov s dlhšou právnou praxou, ktorí budú zárukou vysoko erudovaného odborného servisu pre rozhodovanie najvyššieho súdu a sudcov. Vzhľadom na to sa javí dôvodné ich postavenie špeciálne upraviť v zákone o súdoch. Asistent sudcu najvyššieho súdu bude mať postavenie štátneho zamestnanca vykonávajúceho štátnu službu, a to v dočasnej štátnej službe na základe výberového konania.

čl. I § 20 §
Vymedzuje sa pôsobnosť pléna najvyššieho súdu, spôsob jeho zvolávania, rokovania a rozhodovania, verejnosť rokovaní pléna najvyššieho súdu a niektoré parciálne otázky týkajúce sa zjednocovacej činnosti najvyššieho súdu. Vzhľadom na závažnosť otázok, ktoré bude plénum prejednávať a na ich možný dopad na chod súdnictva je nevyhnutné, aby sa rokovania pléna najvyššieho súdu mohli zúčastňovať aj iné zložky verejnej moci, čo je zohľadnené v odseku 5.

čl. I § 21 §
Kolégium najvyššieho súdu je kolektívnym orgánom z rozhodovacou a inou právomocou, pričom plní obdobné úlohy ako kolégium krajského súdu, či grémium okresného súdu, teda zabezpečuje potrebnú odbornú úroveň sudcov, ktorý sú jeho súčasťou. Na rozdiel od kolégia krajského súd je kolégiu najvyššieho súdu zverené právomoc prijímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, čo vyplýva z jednej zo základných úloh najvyššieho súdu, ktorou je zabezpečovania jednotného používania a jednotného výkladu zákonov. Vnútorná organizácia kolégia a organizácia jeho činnosti je obdobná ako u kolégia krajského súdu.

čl. I § 22 §
V § 24 sa upravujú základné princípy realizácie zjednocovacej činnosti najvyššieho súdu, ktorá sa uskutočňuje v dvoch formách, a to zverejňovaním súdnych rozhodnutí zásadného významu (nie len rozhodnutí najvyššieho súdu) a prijímaním zásadných stanovísk k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Uvedenú zjednocovaciu činnosť uskutočňuje na najvyššom súde plénum a kolégium. Vzhľadom na význam tejto činnosti je nevyhnutné upraviť zásady spolupráce pléna alebo kolégia najvyššieho súdu s inými orgánmi verejnej moci, prípadne iným odbornými ustanovizňami tak ako je to navrhované v odseku 2. Vzhľadom na význam a prípadný dosah zjednocovacej činnosti najvyššieho súdu sa umožňuje, aby sa na rokovaní pléna alebo kolégia, ktoré rozhoduje o prijatí stanoviska obligatórne zúčastňovali zástupcovia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a ministerstva. Účasť iných subjektov je podľa odseku 3 fakultatívna.

čl. I § 23 §
Upravuje sa vydávanie Zbierky stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Zároveň sa v písm. a) a b) špecifikuje jej obsah. Zbierku stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky bude najvyšší súd zverejňovať na internete, čo umožní zvyšovanie právneho vedomia ako odbornej, tak i laickej verejnosti. Z dôvodu materiálno-technického zabezpečenia tejto povinnosti vyplývajúcej pre najvyšší súd, sa v Čl. IX navrhuje oddialenie účinnosti tohto ustanovenia.

čl. I § 24 §
Ide o splnomocňujúce ustanovenie, na základe ktorého plénum najvyššieho súdu prijíma uvedené interné normy, pričom rokovací poriadok sa, vzhľadom na svoj význam, vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

čl. I § 25 a 26 §
Špeciálny súd bude rozhodovať v trojčlenných senátoch, ak osobitný zákon neustanoví, že vo vecí predseda senátu. Senáty špeciálneho súdu sa budú skladať výlučne zo sudcov, teda laický prvok sa neuplatňuje. Vzhľadom na to, že jedinou agendou Špeciálneho súdu bude agenda trestná, kolégiá sa na Špeciálnom súde nebudú zriaďovať; ich pôsobnosť bude vykonávať plénum Špeciálneho súdu.

čl. I § 27 až 31 §
Šiesta hlava zakotvuje, ako to už z názvu vyplýva, postavenie a organizáciu vojenských súdov ako súčasti všeobecného súdov. V § 10 ods. 2 sa upravuje postavenie vojenského obvodového súdu ako prvostupňového článku sústavy vojenských súdov. Pri jeho rozhodovaní sa bude uplatňovať zásada samosudcovského rozhodovania v kombinácii so senátnym rozhodovaním. Senáty vojenského obvodového súdu budú podobne ako na okresných súdoch pozostávať zo sudcu, ktorý bude predsedom senátu a dvoch prísediacich. Podobne ako na krajskom súde i na Vyššom vojenskom súde sa bude uplatňovať primárne zásada senátneho rozhodovania. Senáty vyššieho vojenského súdu sa skladajú výlučne zo sudcov tohto súdu; prísediaci na tomto súde nebudú pôsobiť. Pre vojenské obvodové súdy ako aj pre Vyšší vojenský súd platí primerane poznámka k § 26. Vzhľadom na to, že podľa návrhu zákona sa do budúcna už nepočíta zo zriaďovaním poľných súdov je potrebné, aby ich funkciu počas vojnového stavu alebo vojny plnili vojenské súdy. Tieto však môžu efektívne fungovať len za predpokladu, že ich počty sudcov …

čl. I § 32 §
Na rozdiel od platnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 80/1992 Zb. sa doteraz používaný pojem „štátna správa súdov“ nahrádza pojmom „riadenia a správa súdov“, ktorý zodpovedá zneniu Ústavy Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 3). Riadenie súdov je možné charakterizovať ako súbor práv a povinností zverený orgánom riadenia správy súdov, resp. súhrn činností vykonávaných týmito orgánmi, ktoré bezprostredne súvisia s výkonom rozhodovacieho procesu súdu (sudcu) a ktoré sú realizované za účelom skvalitnenia tohto procesu, najmä z hľadiska odbornosti, profesionality, včasnosti rozhodovania a efektivity konania. Na strane druhej, správu súdu je možné vymedziť ako súhrn činností vykonávaných príslušnými subjektami (orgánmi riadenia a správy súdov), ktorých účelom je vytvorenie čo najvhodnejších najmä materiálnych podmienok pre vlastný výkon súdenia (rozhodovacej činnosti súdov, sudcov), t.j. zabezpečiť potrebný „servis“ pre samotnú rozhodovaciu činnosť súdov a sudcov. Jednou zo základných podmienok pre naplnenie ústavného princípu sudcovskej nezávislosti súdnej moci je dôsledné oddelenie výkonu riadenia a správy súdov od rozhodovacej činnosti súdov (sudcov). Absolútne oddelenie týchto dvoch …

čl. I § 33 §
Definujú sa orgány riadenia a správy súdov, ktorými sú predsedovi a podpredsedovia súdov, orgány sudcovskej samosprávy (sudcovské rady) a súdna rada. Spôsob a rozsah v akom sa podieľajú tieto orgány na riadení a práve súdov určuje zákon.

čl. I § 34 §
Definujú sa orgány správy súdov, ktorými je vo všeobecnosti ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť súdov. Riaditeľ správy súdu je taktiež orgánom správy súdu (doterajší vedúci súdnych správ postavenie štátneho orgánu nemali), ktorý bude vykonávať podstatnú časť ekonomicko-administratívnej agendy, ktorú doteraz vykonával predseda súdu, a to v mene súdu. Niektoré otázky majúce charakter ekonomicko-administratívny však naďalej zostávajú v pôsobnosti predsedov súdov, ktorý sú primárne zodpovedný za chod toho ktorého súdu.

čl. I § 35 §
Ustanovuje sa pôsobnosť predsedu súdu v oblasti riadenia súdu a v oblasti správy súdu, kde táto pôsobnosť je rozdelená medzi predsedu súdu a riaditeľa správy súdu. Pôsobnosť predsedu súdu v oblasti riadenia a správy súdu je potrebné vnímať nielen ako súhrn určitých oprávnení, ale zároveň aj ako zákonom dané povinnosti, s nesplnením ktorých je spojený vznik právnej zodpovednosti, právnym dôsledkom ktorej môže byť i zánik funkcie predsedu súdu. Predseda je štatutárnym orgánom súdu, pokiaľ tento zákon nezveruje toto postavenie v oblasti správy súdu inému subjektu – riaditeľovi správy súdu. Rozsah, v akom sa predseda súdu podieľa na výkone súdnictva sa určí v rozvrhu práce, a teda predseda súdu v konečnom dôsledku nemusí počas výkonu tejto funkcie pojednávať. Ak predseda súdu vykonáva súdnictvo, tak buď ako predseda senátu alebo sudca, t.j. člen senátu alebo samosudca.

čl. I § 36 §
Upravuje spôsob ustanovenia sudcu do funkcie predsedu súdu. Predsedu súdu bude menovať do funkcie minister spravodlivosti SR, a to na základe výsledkov výberového konania z troch najúspešnejších kandidátov. Funkčné obdobie predsedu súdu bude päť ročné a do funkcie ho bude možne vymenovať len v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach.

čl. I § 37 §
V § 37 je upravený zákonný rámec pre výberové konanie na funkciu predsedu súdu, jeho priebeh a účel. Samotné výberové konanie vyhlasuje minister spôsobom a v lehotách tak, aby bol zabezpečená rovnaká možnosť pre prípadných záujemcov uchádzať sa o túto funkciu a v neposlednom rade tak, aby bola zachovaná funkčnosť súdov. O funkciu predsedu súdu sa môže uchádzať nielen sudca príslušného súdu, ale aj sudca súdu rovnakého alebo vyššieho stupňa. Uvedené riešenie predpokladá v prípade vymenovania do funkcie predsedu súdu rozhodnutie Sudcovskej rady dočasnom pridelení sudcu na výkon funkcie predsedu súdu na súde nižšieho stupňa (k tomu pozri Čl. II návrhu zákona). V odsekoch 5 až 7 sa ustanovuje spôsob kreovania päťčlennej výberovej komisie a jej predsedu, uznášaniaschopnosť a spôsob rozhodovania. Cieľom zákonodarcu je, aby vo výberovej komisii boli zastúpené všetky zložky súdnictva, ako sudcov, tak i predstaviteľov správy súdov, pri zachovaní väčšiny z radov sudcov, čo podľa názoru zákonodarcu je dostatočnou zárukou a vyjadrením patričnej miery samosprávy v oblasti …

čl. I § 38 §
Ustanovujú sa spôsoby zániku funkcie predsedu súdu. Základným a štandardným spôsobom zániku tejto funkcie je uplynutie jeho päťročného funkčného obdobia. Funkcia predsedu súdu však môže zaniknúť aj z dôvodov uvedených ods. 1 písm. a) až e), a to ešte pred uplynutím jeho funkčného obdobia. V odsekoch 2 až 6 sa bližšie špecifikuje proces predchádzajúci zániku funkcie predsedu súdu v závislosti od toho ktorého dôvodu zániku tejto funkcie. V odseku 7 sa upravuje zabezpečenie realizácie úloh zverených predsedovi súdu, a to v situácii, ak funkcia predsedu zanikla, nový predseda súdu sa ešte neujal funkcie a podpredseda súdu nie je ustanovený, prípadne nie je vymenovaný.

čl. I § 39 až 41 §
Upravuje sa postavenie podpredsedu súdu, rozsah a spôsob akým zastupuje predsedu súdu. V návrhu zákona sa upúšťa od kreovania funkcie podpredsedu súdu na všetkých okresných súdoch rovnako aj od viacerých postov podpredsedov súdov na jednom súde, následne sa upravuje aj spôsob zastupovania predsedu súdu, ak funkcia podpredsedu súdu nie je obsadená alebo zriadená. V § 41 sa odkazuje na použitie ustanovení o zániku funkcie predsedu súdu aj na zánik funkcie podpredsedu súdu. Rozširuje sa právomoc predsedu súdu navrhnúť ministrovi odvolanie podpredsedu súdu. Výkon funkcie podpredsedu súdu, ako aj predsedu súdu sa bude zohľadňovať pri hodnotení sudcu (k tomu pozri Čl. II návrhu zákona).

čl. I § 42 §
V súlade so zakotvením postavenia predsedu a podpredsedu súdu ako súdnych funkcionárov, sa definujú ich povinnosti. Doplnenie povinností súdnych funkcionárov zabezpečia vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči nim, ak sa spreneveria výkonu svojej funkcie. Predseda a podpredseda súdu pri výkone svojej funkcie musí konať tak, aby neohrozil dôveru súdnictva, napr. nesmie zvýhodňovať alebo znevýhodňovať sudcu pre jeho postoje a názory sudcu alebo člena sudcovskej rady, ak podáva návrh na začatie disciplinárneho konania sudcu, zistiť potrebné skutočnosti a zabezpečiť vykonanie potrebných dôkazov a musí sa zdržať verejného vyslovovania názoru o veciach, ktoré sú prejednávané na súde, ktorý spravuje.

čl. I § 43 §
Ustanovenie do funkcie zánik funkcie predsedu Najvyššieho súdu a podpredsedu Najvyššieho súdu vyplýva z časti priamo z čl. 145 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ako aj zo zákona č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, preto úprava ustanovenie do funkcie v tomto zákone nie je z dôvodu prípadnej duplicity potrebná. Na predsedu najvyššieho súdu sa vzťahujú ustanovenia o pôsobnosti predsedu súdu a o povinnostiach predsedu a podpredsedu súdu.

čl. I § 44 §
Pri vymenúvaní a odvolávaní predsedu a podpredsedu vojenských súdov sa uplatňuje špecifický postup, na ktorom sa podieľa aj minister obrany. Na predsedu a podpredsedu vojenských súdov sa vzťahujú ustanovenia o pôsobnosti predsedu súdu, o postavení podpredsedu súdu a o povinnostiach predsedu a podpredsedu súdu.

čl. I § 45 §
V zmysle čl. 143 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v rozsahu ustanovenom zákonom sa na riadení a správe súdov podieľajú aj orgány sudcovskej samosprávy, ktorými sú podľa navrhovaného odseku 1 sudcovské rady. Navrhuje sa, aby sa sudcovské rady zriaďovali na všetkých súdoch, teda na rozdiel od platnej právnej úpravy nielen na krajských súdoch, Špeciálnom súde, najvyššom súde a Vyššom vojenskom súde, ale aj na okresných súdoch. Na tzv. „malých“ okresných súdoch s počtom sudcom menším ako 15 sa sudcovské rady nebudú zriaďovať a ich funkciu bude plniť plénum tohto „malého“ súdu; uvedené platí aj pre vojenské obvodové súdy. Ustanovuje sa minimálny a maximálny počet členov sudcovskej rady. Členov sudcovskej rady bude voliť plénum príslušného súdu, ktoré zároveň určí počet členov sudcovskej rady. Ďalej sa upravuje spôsob kreovania orgánov sudcovskej rady, zvolávanie a rokovanie sudcovskej rady, spôsob hlasovania v sudcovskej rade, pôsobnosť sudcovskej rady, zverejňovanie informácií o činnosti sudcovskej rady a prijímanie vnútroorganizačných právnych aktov sudcovskej rady.

čl. I § 46 §
Ustanovuje sa funkčné obdobie sudcovských rád v trvaní 5 rokov a spôsoby zániku členstva v sudcovskej rade.

čl. I § 47 §
V nadväznosti na § 48 sa upravuje spôsob dopĺňania členov sudcovskej rady do počtu určeného plénom pri voľbe členov sudcovskej rady a taktiež podmienky, za ktorých môže plénum pre tento prípad rozhodnúť o znížení počtu členov sudcovskej rady.

čl. I § 48 §
Upravuje zloženie a pôsobnosť kolégia predsedov sudcovských rád, ako určitej nadstavby k orgánom sudcovskej samosprávy, úlohou ktorej je rozhodovať o otázkach presahujúcich svojim významom územnú pôsobnosť jednotlivých sudcovských rad.

čl. I § 49 §
Vymedzujú sa základné nástroje uplatňované predsedom súdu pri riadení súdu.

čl. I § 50 §
Definuje sa rozvrh práce ako jeden z nástrojov riadenia súdov, prostredníctvo, ktorého sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok. V odseku 2 sa stanovujú obsahové náležitosti rozvrhu práce. Zároveň sa upravuje zásada publicity rozvrhu práce.

čl. I § 51 §
V odseku 1 sa upravuje všeobecný princíp podľa, ktorého sa uskutočňuje prideľovanie vecí jednotlivým senátom, samosudcom súdnym úradníkom a notárom ako súdnym komisárom. Veci sa teda prideľujú za týchto kumulatívne splnených podmienok: náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí, t.j. „generátorom“ V odsekoch 4 až 7 sa upravujú modifikácie uvedeného spôsobu prideľovania vecí došlých na súd.

čl. I § 52 §
Toto ustanovenie upravuje proces tvorby rozvrhu práce a určuje subjekty, ktoré sa na ňom podieľajú. Subjektom zodpovedným nielen za samotné vytvorenie, ale aj vytvorenie funkčného rozvrhu práce, je predseda príslušného súdu. Pri tvorbe rozvrhu práce je povinný postupovať v súčinnosti s vymenovanými orgánmi riadenia a správy súdov. V záujme zabezpečenie a potrebnej miery pružnosti a, zohľadňujúc mieru zodpovednosti predsedu súdu pri tvorbe rozvrhu práce je aj to, že návrhmi vznesenými subjektami podieľajúcimi sa na tvorbe rozvrhu práce nie je predseda súdu viazaný, čo ho však nezbavuje povinnosti uviesť tieto odlišné stanoviská pri vydaní rozvrhu práce. Ak si predseda súdu neplní zákonom určené povinnosti, má takéto jeho konaní alebo nekonanie za následok vznik disciplinárnej zodpovednosti a môže viesť až k jeho dovolaniu z funkcie predsedu súdu. Pre prípad, že rozvrh práce nie je vydaný v lehotách ustanovených zákonom, resp. nie je vydaný vôbec, použije sa postup uvedený v odseku 6.

čl. I § 53 §
V záujme zabezpečenie efektívneho výkonu súdnictva sa upravuje dohľadová právomoc predsedu súdu, výkon ktorej má smerovať k zabezpečeniu dodržiavania zásad sudcovskej etiky, dôstojnosti a plynulosti súdneho konania. Nová, navrhovaná právna úprava dohľadu predsedu súdu vychádza a nadväzuje na platné znenie zákona č. 80/1992 Zb. pričom bližšie špecifikuje a konkretizuje oprávnenia predsedu súdu v rámci výkonu dohľadu. Dohľadovú právomoc predsedu súdu je potrebné vnímať zároveň aj ako jeho povinnosť, keďže za výkon súdnictva na súde zodpovedá predseda súdu. Nástroje, prostredníctvom ktorých predseda súdu vykonáva dohľad a ktoré sú určené na dosiahnutie riadneho chodu súdu pri výkone súdnictva, sú uvedené v ods. 1 písm. a) až g). Ak pri výkone dohľadu predseda údu zistí prípadné nedostatky je nevyhnutné, aby tieto zistenia prerokoval s dotknutým sudcom a v prípade, ak je to potrebné uložil opatrenie – návrh na začatie disciplinárneho konania nevynímajúc –, ktoré by viedli k náprave. Predseda súdu podáva v odôvodnených prípadoch ministerstvu podnety na uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov.

čl. I § 54 a 55 §
Vnútorná revízia predstavuje osobitný inštitút v rámci riadenia súdov. Je relatívne novým prvkom, ktorý súčasná platná právna úprava nepozná. Základnou úlohou vnútornej revízie je odhaliť slabé miesta v vo vybavení a činnosti súdov. Má preveriť úroveň organizačnej, riadiacej a kontrolnej činnosti súdu, pričom nesmie zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov. Inak povedané, vnútorná revízia sa zameriava na všetky otázky činnosti súdu s výnimkou rozhodovacej činnosti súdu. V odseku 1 sa definujú základné úlohy a ciel vnútornej revízie. Garantuje nezávislosť súdnictva pri výkone vnútornej revízie. Vymedzuje vzťah medzi vnútornou revíziou a vnútorným auditom podľa zákona č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že na výkon vnútornej revízie sa nepoužije uvedený zákon, resp. ciele vnútornej revízie a vnútorného auditu sú odlišné a teda tieto dva inštitúty nie je možné stotožňovať.

čl. I § 56 §
Definujú sa základné práva a povinnosti členov oddelenia revízie pri výkone samotnej revízie.

čl. I § 57 §
Upravuje sa výkon revízie na okresnom súde a zloženie oddelenia vnútornej revízie, ktoré ju na okresnom súde vykonáva.

čl. I § 58 §
Upravuje sa výkon revízie na krajskom súde a zloženie oddelenia vnútornej revízie, ktoré ju na krajskom súde vykonáva.

čl. I § 59 §
Upravuje sa základný rámec výkonu revízie na najvyššom súde.

čl. I § 60 §
Upravujú sa jednotlivé spôsoby zániku funkcie vizitátora.

čl. I § 61 §
Výsledkom revízie je správa, ktorá v písomnej forme popisuje zistený stav na preverovanom súde, ktorá ako taká sa zasiela vymedzenému okruhu subjektov a je podkladom pre realizáciu potrebných opatrení vedúcich k náprave prípadných nedostatkov zistených pri výkone revízie.

čl. I § 62 §
Upravuje jeden z právnych mechanizmov oprávňujúci fyzické osoby a právnické osoby domáhať sa ochrany svojho ústavou garantovaného práva, a to práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je sťažnosť na postup súdu. Zároveň sa vymedzuje predmet sťažnosti, ktorým môžu byť len prieťahy v konaní alebo porušovanie zásad dôstojnosti súdneho konania vymedzeným okruhom súdnych osôb. Aktívne legitimovaným na podanie sťažnosti je účastník konania v občianskom súdnom konaní a strana v trestnom konaní, ktorých totožnosť s prihliadnutím na § 58 odsek 2 musí byť zrejmá. Podanie sťažnosti sťažovateľom nesmie byť zámienkou pre vyvodzovanie akýchkoľvek negatívnych dôsledkov, či represie voči jeho osobe, s výnimkou administratívnoprávneho alebo trestnoprávneho postihu, ak sa svojou sťažnosťou dopustí priestupku alebo trestného činu. V odseku 4 sa zvýrazňuje povinnosť príslušných orgánov riadenia a správy posudzovať podania došlé na súd v prvom rade podľa ich obsahu, a to z dôvodu, že podanie ktoré síce nie je sťažnosťou, môže byť podnetom, ktorým sa v konečnom dôsledku môže poukazovať na závažné …

čl. I § 63 §
Ustanovenie vymedzuje, ktorému z jednotlivých orgánov riadenia a správy súdov patrí vybavovanie sťažností. Navrhovanou úpravou je zakotvené, že sťažnosti v zásade vybavuje predseda príslušného súdu.

čl. I § 64 §
Stanovuje sa účel vybavovania sťažností, ktorým je odstránenie prípadných prieťahov v konaní. Pre naplnenie toho účelu zveruje návrh zákona orgánu, ktorý sťažnosť vybavuje určité oprávnenie umožňujúce zistiť skutočný stav veci (najmä na základe súdneho spisu, ale aj prípadných výpovedí dotknutých osôb) ako aj povinnosť vyvodiť dôsledky voči zodpovedným osobám, ktoré majú zabezpečiť nápravu zistených nedostatkov – podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania nevynímajúc.

čl. I § 65 §
Špecifiká činnosti súdov vyžadujú aby lehota na vybavenie sťažnosti bolo stanovená v takom rozsahu, aby zabezpečovala právo sťažovateľa na včasné vybavenie sťažnosti, ale súčasne tiež orgánu umožnila sústrediť všetky potrebné podklady pre jej vybavenie bez toho, aby týmto šetrením boli spôsobené prieťahy súdneho konania. Z týchto dôvodov sa upúšťa od doterajšej právnej úpravy, ktorá stanovovala lehotu na vybavenie sťažnosti v trvaní dvoch mesiacov, pričom umožňovala je j predĺženie bez špecifikácie dĺžky trvania tohto predĺženia. Navrhované znenie § 67 ustanovuje v odseku 1 všeobecnú 30 dňovú lehotu na vybavenie sťažnosti. Zároveň zohľadňuje aj prípadné komplikácie, ktoré môžu pri vybavovaní sťažnosti nastať a umožňuje jej predĺženie, avšak na rozdiel od doterajšej právnej úpravy stanovuje maximálnu dĺžku trvania lehoty (3 mesiace), v rámci ktorej musí byť sťažnosť vybavená. Z uvedeného teda vyplýva, že lehotu na vybavenie sťažnosti možno predĺžiť maximálne o 2 mesiace. Uvedené riešenie má odstrániť existujúci stav, kedy niektoré sťažnosti sú vybavované aj polroka, čo je do budúcna neúnosné.

čl. I § 66 §
Účel vybavovania sťažnosti je naplnený až v momente, keď sťažovateľ je informovaný o spôsobe jej vybavenia ako aj o opatreniach prijatých za účelom odstránenia zistených prieťahov v konaní, prípadne vyvodenia osobnej zodpovednosti voči konkrétnemu sudcovi. Zároveň sa ustanovujú výnimky, keď nie je potrebné sťažovateľa písomne upovedomiť o vybavení sťažnosti.

čl. I § 67 §
Upravuje sa možnosť preskúmania postupu a výsledku pri vybavovaní sťažnosti a to formou prešetrenia vybavenia sťažnosti. Určujú sa aj orgány príslušné na prešetrenie sťažnosti. Pri prešetrovaní podnetov postupuje príslušný orgán primerane podľa ustanovení tohto zákona o vybavovaní sťažností. Ak sa v rámci prešetrenia sťažnosti zistí, že sťažnosť nebola vybavená ako odôvodnená, hoci tak vybavená byť mala, tak orgán prešetrujúci vybavenie sťažnosti je povinný podať voči konkrétnemu predsedovi súdu návrh na začatie disciplinárneho konania. Prešetrenia vybavenia sťažnosti sa spoplatňuje podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

čl. I § 68 §
Ustanovuje sa subsidiárne použitie zákona č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach na vybavovanie sťažnosti a prešetrovanie vybavenia sťažností

čl. I § 69 §
Podnety popri sťažnostiach predstavujú ďalší z nástrojov uplatňovaných pri riadení súdnictva. Na rozdiel od sťažností, predmet podnetu je koncipovaný ďaleko širšie; pri sťažnostiach ich predmetom môžu byť len prieťahy v konaní (teda týka sa len výkonu súdnictva). Podnety sa môžu týkať aj výkonu správy sú a podnet môže uplatniť každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá má znalosť o určitých nedostatkoch v činnosti súdu, resp. v správaní súdnych osôb. V odsekoch 2 až 4 sa upravuje okruh orgánov oprávnených vybavovať podnety. Podobne ako sťažnosť i podnet musí byť vybavený v zákonom stanovenej lehote.

čl. I § 70 §
Ustanovuje sa základná zásada rešpektovaná vo všetkých právnych procesoch, podľa ktorej sa každé podanie posudzuje podľa svojho obsahu a nie formálneho označenia.

čl. I § 71 §
Ustanovenie vymedzuje jednotlivé kompetencie ministerstva pri správe súdov v členení podľa jednotlivých oblastiach správy súdov v súlade s § 35. S prihliadnutím na špecifické postavenie vojenských súdov sa ich správu vykonáva primárne ministerstvo obrany a čiastočne aj ministerstvo. Pôsobnosť ministerstva sa rozširuje a precizuje v oblasti informatiky a informačných systémov, pri ktorej doteraz absentovala adekvátna právna úprava.

čl. I § 72 §
Upravuje sa dohľadová právomoc ministerstva. Výkone tejto právomoci ministerstva spočíva v sledovaní práce súdov, kde výkon správy ministerstva je limitovaný tým, že nesmie zasahovať do nezávislého výkonu súdnictva. Ministerstvo preto môže pri výkone svojej dohľadovej právomoci sledovať a hodnotiť postup súdov v konkrétnych veciach len z toho hľadiska, či nedochádza k zbytočným prieťahom v konaní a z hľadiska dodržiavania zásad dôstojnosti konania (sťažnosti) a nevhodného správania súdnych osôb (podnety). Spôsobom vybavovania právoplatne skončených vecí a môže zaoberať len z hľadiska získaných poznatkov o nejednotnosti súdneho rozhodovania v dôsledku čoho môže dávať podnety najvyššiemu súdu na zaujatie stanoviska k zjednoteniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Pre efektívnu realizáciu vyššie uvedených čiastkových oprávnení sa ministerstvu dáva možnosť vyžiadať si konkrétny spis.

čl. I § 73 §
Nad rámec doterajšej platnej právnej úpravy sa vymedzuje pôsobnosť orgánov riadenia a správy súdov v oblasti informatiky a informačných systémov. Účelom tohto ustanovenia je upraviť kreovanie osobitných organizačných útvarov ministerstva na úrovni krajských súdov, ktoré by spravovali chod informačných systémov v rámci obvodu krajského súdu, t.j. aj na okresných súdov a zabezpečovali by tak bezpečnú a bezporuchovú prevádzku informačnej siete v dnešnej dobe nevyhnutnej súčasti práce sudcov pri výkon súdnictva. Navrhuje sa, aby oddelenia informatiky na krajských súdoch (v súlade s odsekom 4 aj na ostatných súdoch) boli v podstate detašovanými pracoviskami ministerstva. Uvedené riešenie, resp. centralizovaná správa informačných systémov je nevyhnutná najmä vzhľadom na povahu a charakter, ale i z dôvodov efektívnosti a bezpečnosti, ktorými sa vyznačuje oblasti informatiky.

čl. I § 74 §
V odseku 1 sa vymedzujú kompetencie predsedu súdu v rámci správy súdu, ktoré vykonáva každý predseda súdu bez ohľadu na to, či ide o súd vyššieho alebo nižšieho stupňa. V nasledujúcich odsekoch sa precizujú kompetencie jednotlivých predsedov súdov. Špecifické postavenie má predseda najvyššieho súdu, ktorý vykonáva aj niektoré kompetencie, ktoré inak prislúchajú ministerstvu.

čl. I § 75 §
Ide o splnomocňovacie ustanovenie, na základe ktorého každý predseda súdu vydá organizačný poriadok, ktorým sa ustanovia podrobnosti pri organizácie pri správe súdu.

čl. I § 76 §
Definuje sa postavenie riaditeľa správu súdov ako štátneho zamestnanca, na ktorého sa aplikuje zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a určuje sa jeho osobný úrad, ktorým je príslušný súd.

čl. I § 77 §
Oprávnenie konať v mene súdu je vo všeobecnosti dané predsedovi súdu, t.j. štatutárnym orgánom súdu je jeho predseda. Ak sa má naplniť jeden zo základných cieľov tohto návrhu zákon, ktorým je odbremenenie predsedu súdu od úkonov nespadajúcich do výkonu súdnictva, je nevyhnutné, aby riaditeľ správy súdov ako orgán riadenia a správy súdov vykonával svoju pôsobnosť taktiež v mene súdu. Z uvedeného teda vyplýva, že oprávnenie konať v mene súdu je priamo zo zákona rozdelené medzi predsedu súdu a riaditeľa správy súdu. Základným kritériom pre určenie pôsobnosti riaditeľa správy súdu je vecná hľadisko, podľa ktorého riaditeľ správy súdu koná v mene súdu len, ak ide o úkony súvisiace s riadením a organizáciou ekonomického a administratívneho chodu súdu. Pôsobnosť riaditeľa správy súdu určuje primárne zákon. V záujme zabezpečenia hospodárneho a efektívneho chodu súdu vo vymedzených oblastiach je možné pôsobnosť riaditeľa správy súdu rozšíriť, a to prenesením niektorých kompetencií z predsedu súdu a riaditeľa ak o tom rozhodne predseda súdu.

čl. I § 78 §
V odseku 1 sa vymedzujú jednotlivé kompetencie, ktorú vykonáva riaditeľ každého súdu bez rozdielu. V nasledujúcich odsekoch sa precizujú kompetencie riaditeľov správ jednotlivých súdov.

čl. I § 79 §
V § 79 sa vyvára zákonný rámec pre spracúvanie údajov v rámci Centrálneho informačného systém a stanovujú sa základné zásady pre spracúvanie údajov uvedených v odseku 1. Podrobnosti o vymedzenom okruhu otázok upraví vyhláška ministerstva.

čl. I § 80 §
Stanovuje účel použitia osobných údajov a okruh subjektov oprávnených na ich využívanie. Primárne sú nimi ministerstvo a súdy. Sekundárne aj iné orgány verejnej moci ak tak ustanoví osobitný zákona

čl. I § 81 §
Upravujú sa špecifiká spracúvania osobných údajov nachádzajúcich sa v centrálnom informačnom systéme.

čl. I § 82 §
V súvislosti s plnením úloh ktoré ministerstvu vyplývajú z tohto alebo osobitných zákonov, dochádza k vytváraniu automatizovaných informačných systémov. Navrhované znenie § 83 rieši rámcovo oprávnenia vyplývajúce z vytvorenia týchto systémov, ich vlastníctvo a správu.

čl. I § 83 až 88 §
V reakcii na požiadavky praxe je potrebné aspoň rámcovo, ale hlavne zákonným spôsobom upraviť problematiku tvorby rozpočtu súdov. Práve zákonná úprava má byť garanciou zvýšenia participácie reprezentantov súdnej moci na tvorbe rozpočtu súdov ako jedného z najdôležitejších nástrojov vplývajúcich chod súdnictva. Tento postup je nevyhnutný z hľadiska stanovenia všeobecných potrieb súdnictva a určenia priorít týchto potrieb i nevyhnutnej selekcie nepodstatných požiadaviek. Zámerom zákonodarcu je aspoň v hrubých rysoch, ale s presne vymedzenými väzbami upraviť samotný proces tvorby rozpočtu súdov. Navrhovaná právna úprava vychádza z nového spôsobu rozpočtovania rezortu, a to z tzv. programového rozpočtu. Rozpočet súdov je základným nástrojom, podľa ktorého sa riadi finančné hospodárenie súdov. Samotný rozpočet je súčasťou rozpočtovej kapitoly ministerstva. S finančnými prostriedkami určenými tomu ktorému súdu hospodári tento súd samostatne, čo však nevylučuje metodické riadenie zo strany ministerstva, skôr naopak, koordinácia týchto činností je zo strany ministerstva spravodlivosti ako správcu rozpočtovej kapitoly nevyhnutná. Vymedzuje základný vzťah medzi súdmi a ministerstvom, resp. vojenskými súdmi a ministerstvom obrany …

čl. I § 89 §
Ide o výkladové ustanovenie, zohľadňujúce rekodifikáciu trestného práva procesného.

čl. I § 90 §
Podľa zákona č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok úlohy justičnej pokladnice plní Krajský súd v Bratislave. § 85 návrhu zákona konkretizuje príslušné ustanovenia citovaného zákona v tom zmysle, že určuje osobitný organizačný útvar určený na plnenie úloh justičnej pokladnice v rámci Krajského súdu v Bratislave – Oddelenie justičnej pokladnice.

čl. I § 91 §
Navrhuje sa výslovne upraviť riešenie situácie, keď by Špeciálny súd nebol vytvorený (bolo by neúspešné výberové konanie) alebo také prípady, keď Špeciálny súd nemôže vykonávať svoju právomoc (pôjde najmä o prípad keď budú všetci sudcovia tohto súdu vylúčení). Ustanovuje sa, že v tomto prípade vykonáva právomoc Špeciálneho súdu Krajský súd v Banskej Bystrici.

čl. I § 92 §
Ide o splnomocňovacie ustanovenie na základe ktorého ministerstvo vyhláškou vydá jednak správny a kancelársky poriadok pre okresné súdy, krajské súdy a Špeciálny súd ako aj ďalšie vyhlášky na vykonanie ustanovení zákona v rozsahu podľa odseku 2.

čl. I § 93 až 96 §
V rámci prechodných ustanovení je nevyhnutné vyriešiť otázku ďalšieho zotrvania už vymenovaných predsedov súdov a podpredsedov súdov (okrem predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu), najmä s prihliadnutím na to, že návrh zákona zavádza nový systém kreovania funkcie predsedu súdu. Uvedené sa vzťahuje aj na predsedov kolégií. Návrh zákona sa v § 95 vysporiadala s existenciou už zvolených sudcovských rád na krajských súdoch a rieši obdobie do zvolenia nových sudcovských rád podľa toho zákona. Taktiež sa tu upravuje prvá voľba predsedov grémií okresných súdov a predsedov kolégií krajských súdov..

čl. I § 97 až 99 §
Vzhľadom na to, že zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch sa ako celok zrušuje a problematika justičných čakateľov sa nezaradila do návrhu zákona o súdoch , uvedené legislatívno-technické riešenie presúva v podstate výlučne statusové otázky súvisiace s postavením justičných čakateľov do návrhu zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. I § 100 §
Ustanovenie obsahuje návrh na zrušenie zákona č 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov. Obsah týchto právnych predpisov je z podstatnej časti nahradený úpravou navrhnutou v tomto zákone.

čl. II

čl. II bod 1
Navrhovaná zmena vyplýva zo zavedenia inštitútu dočasného pridelenia na výkon funkcie predsedu súdu podľa bodu 2.

čl. II bod 2
Navrhované ustanovenie vychádza z nevyhnutnosti upraviť postup pre prípad, že za predsedu súdu nižšieho stupňa bude vymenovaný sudca súdu vyššieho stupňa, čo si bude vyžadovať uplatnenie navrhovaného inštitútu dočasného pridelenia sudcu na výkon funkcie predsedu súdu.

čl. II bod 3 až 5
Zavedenie grémií na okresných súdoch si vyžaduje doplnenie právnej úpravy o spôsob voľby predsedu grémia a zániku jeho funkcie.

čl. II bod 6
Stanovuje sa pravidlo, že výkon určených funkcií na súde, okrem samotnej funkcie sudcu, sa bude zohľadňovať pri hodnotení sudcu.

čl. II bod 7
Presúva sa pôsobnosť zo sudcovských rád na kolégium predsedov sudcovských rád.

čl. II bod 8
V praxi často dochádza k prípadom, keď sudca odmietne dať predsedovi súdu súhlas na zbavenie mlčanlivosti najmä v prípadoch, keď orgány činné v trestnom konaní preverujú trestné oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Navrhovaná zmena má zjednodušiť túto procedúru zbavovania mlčanlivosti.

čl. II bod 9
Upravuje sa funkčný príplatok podpredsedu súdu v čase, keď zastupuje predsedu súdu; uvedené platí aj pre sudcu, ktorý zastupuje predsedu, ak podpredseda nie je ustanovený.

čl. II bod 10
Zriaďovanie grémií na okresných súdoch a kolégií na krajských súdoch si vyžaduje aj zmeny v oblasti funkčných príplatkov za riadenie v prípade predsedov týchto grémií alebo kolégií.

čl. II bod 11
Dopĺňa sa okruh subjektov aktívne legitimovaných podať návrh na začatie disciplinárneho konania.

čl. II bod 12
Navrhuje sa predĺženie subjektívnej lehoty na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi. Súčasná dvojmesačná lehota nestačí na objektívne zistenie skutkového stavu a prešetrenie podnetov, nakoľko vo väčšine prípadov je potrebné vyžiadať si spisy súdov viacerých stupňov a vyjadrenia viacerých dotknutých osôb, resp. v niektorých prípadoch „počkať“ na rozhodnutie napr. o podanom mimoriadnom dovolaní alebo vznesenej námietke zaujatosti.

čl. III

čl. III bod 1 a 2
Legislatívno-technická zmena vyplývajúca z doplnenia zákona o nový § 4a.

čl. III bod 3
Zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov obsahoval v ustanoveniach § 13 ods. 3 a § 20 ods. 2 určenie vecnej a miestnej príslušnosti súdov na rozhodovania o použití informačno-technických prostriedkov mimo trestného konania. Vzhľadom na to, že sa táto právna úprava pre svoju prílišnú špecifickosť a znenie § 9 návrhu zákona v predkladanom zákone nepremietla a vzhľadom na to, že sa zákon č. 335/1991 Zb. ruší ako celok, je nevyhnutné túto problematiku zakomponovať do osobitného zákona, ktorým je zákon č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). Uvedenou legislatívno-technickou zmenou sa takto právna úprava „odpočúvania“ mimo trestného konania stáva komplexnou.

čl. IV

čl. IV bod 1
Dopĺňa sa právna úprava o prese vymedzenie vzťahov nadriadenosti a podriadenosti v rámci štátnej služby súdnych úradníkov ako štátnych zamestnancov tak, že predstaveným, a teda nadriadeným vo vzťahu k súdnym úradníkom bude predseda súdu alebo ním poverený sudca.

čl. IV bod 2
Uvedená zmena nadväzuje na zmenu zákona o Justičnej akadémii, v zmysle ktorej riaditeľ Justičnej akadémie vymenúva minister alebo vedúci úradu na návrh ministra. Takéto riešenie predpokladá zmenu § 30 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. IV bod 3
Súdni úradníci pôsobiaci na súdoch, s výnimkou najvyššieho súdu, budú sa zaradzujú do 7. platovej triedy.

čl. V
Návrh zákona vychádza zo zásady, že správne súdnictvo je vykonávané krajskými súdmi. Pokiaľ osobitné zákony ustanovujú vecnú príslušnosť okresných súdov na preskúmavanie rozhodnutí orgánov verejnej správy, je potrebná ich zmena už ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona o súdoch. Uvedená zmena Občianskeho súdneho poriadku presúva agendu preskúmavania rozhodnutí a postupov o priestupkoch a v prípadoch, keď to ustanovuje zákon z okresných súdov na krajské súdy. V pôsobnosti okresných súdov zostane po tejto zmene v správnom súdnictve len agenda vo vybraných volebných veciach.

čl. VI

čl. VI bod 1
Legislatívno-technická zmena v dôsledku nového znenia § 93 ods. 2 (pozri bod 2).

čl. VI bod 2
V Notárskom poriadku je zakotvená úprava preskúmavania opravných prostriedkov proti rozhodnutiam disciplinárnej komisie okresnými súdmi. Okrem zmeny formy súdneho prieskumu na konanie o žalobe, navrhovaná úprava súčasne znamená vylúčenie vecnej príslušnosti okresného súdu. Pôsobnosť rozhodovať o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho rozhodnutia vydaného disciplinárnou komisiou sa presúva z okresných súdov na prezídium Notárskej komory Slovenskej republiky.

čl. VI bod 3
Upravuje sa možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na súde v rámci správneho súdnictva, a to formou žaloby proti rozhodnutiu prezídia komory, ktorým mu bola uložená sankcia.

čl. VII
Zákon o obecnom zriadení upravuje vecnú príslušnosť okresných súdov na preskúmavanie rozhodnutí starostov pri výkone samosprávy, pričom nadbytočne upravuje aj niektoré procesné postupy súdu, ktoré sú upravené Občianskym súdnym poriadkom. Vychádzajúc z koncepcie krajských súdov ako súdov vykonávajúcich správne súdnictvo navrhuje sa vykonanie zmeny zákona o obecnom zriadení.

čl. VIII
Postavenie krajského súdu ako základného článku správneho súdnictva sa vyžaduje presun agendy z ostatných súdov a jej koncentráciu na krajských súdov. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje aj zmena zákona o vojenskej službe.

čl. IX
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť dňa 1. januára 2005 s výnimkou § 23 ods. 2 (k tomu pozri vysvetlivky k § 23). Bratislava, 19. august 2004 Mikuláš Dzurinda, v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Daniel Lipšic, v.r. podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky

čl. XIII (Zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zák

čl. XIII bod 1 a 2 §
Horná hranica pokút, ktoré môže uložiť Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky správcovi, sa zaokrúhľuje na celé desiatky eur smerom nadol (viď odôvodnenie k bodu 1 doložky finančných vplyvov).

čl. I

čl. I bod 1 (§7 ods. 1) §
Ustanovuje sa povinnosť správcu kanceláriu riadne označiť a zabezpečiť jej primerané technické vybavenie a minimálnu výmeru, pričom podrobnosti ustanoví vykonávací predpis.

čl. I bod 2 a 3 (§ 7 ods. 2 až 4, § 8 ods. 1) §
V reštrukturalizačnom konaní a ak súd ustanovuje v konkurze správcu na základe návrhu veriteľov, bude správca môcť byť ustanovený do funkcie z väčšieho územného obvodu a to z obvodu odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd, ak má v tomto obvode zriadenú kanceláriu. S tým súvisí aj úprava ustanovení týkajúcich sa doručovania písomností správcovi a správcovského spisu.

čl. I bod 4 (§ 9) §
Časová špecifikácia práce, ktorú správca vyhotovoval najmä za účelom preukázania ďalšieho vzdelávania pre potreby ministerstva sa nahrádza praktickejším spisovým prehľadom.

čl. I bod 5 (§17 ods. 3) §
Upravuje sa dátum, ku ktorému ministerstvo vyhodnocuje riadne vykonanie ďalšieho vzdelávania na 31. január párneho kalendárneho roka z dôvodu, že doterajší termín vyhodnocovania pripadal na obdobie sviatkov.

čl. I bod 6 a 8 (§ 20 ods. 2) §
Zoznam správcov sa rozčlení na oddiel reštrukturalizačných správcov, oddiel konkurzných správcov pre právnické osoby a oddiel konkurzných správcov pre fyzické osoby. Pre náhodný výber správcov budú platiť nové pravidlá. V konkurznom konaní voči právnickej osobe sa náhodný výber uskutoční iba zo správcov, ktorí sú zaradení do oddielu konkurzných správcov pre právnické osoby. V konkurznom konaní voči fyzickej osobe a v konaní o oddlžení sa náhodný výber uskutoční iba zo správcov, ktorí sú zaradení do oddielu konkurzných správcov pre fyzické osoby. Správcovi zapísanému iba do oddielu konkurzných správcov pre právnické osoby náhodný generátor nepridelí konkurz fyzickej osoby. Správcovi zapísanému iba do oddielu reštrukturalizačných správcov náhodný generátor nepridelí konkurz. Znamená to, že správcovia s a budú môcť špecializovať a vykonávať iba tú agendu, ktorej sa chcú venovať.

čl. I bod 7 (§20 ods. 7) §
Správca sa bude pri výkone svojej činnosti preukazovať preukazom na požiadanie osôb, ktoré správcovi poskytujú súčinnosť, čím sa odstránia niektoré praktické problémy. Vzor preukazu upraví vykonávací predpis.

čl. I bod 9 (§ 21 ods. 2) §
Správca, ktorému bola uložená sankcia vyčiarknutia zo zoznamu správcov, nebude môcť byť počas nasledujúcich dvoch rokov zapísaný do zoznamu správcov.

čl. I bod 10 až 12 (§ 24) §
Technické ustanovenia súvisiace so zápisom do zoznamu správcov a s členením zoznamu na tri oddiely. Správca si môže vybrať, do ktorého oddielu si želá byť zapísaný, môže byť zapísaný aj do všetkých troch. Oddiel, do ktorého žiada byť zapísaný uvedie v žiadosti o zápis do zoznamu správcov (odsek 2 a 3) alebo v samostatnej žiadosti (odsek 7), ak žiada vykonať zmenu zapísaných údajov v zozname správcov.

čl. I bod 13 a 14 (§25 a 26) §
Ustanovenia riešia praktickú situáciu, ak súd odvolá správcu zo zdravotných dôvodov a správca nepožiada o pozastavenie výkonu správcovskej činnosti.

čl. I bod 15 a 16 (§ 26 ods. 1 písm. i) a j), § 26 ods. 2 písm. g) a h)) §
Dopĺňajú sa nové dôvody vyčiarknutia správcu zo zoznamu správcov. Ministerstvo vyčiarkne správcu zo zoznamu správcov, ak v lehote 15 dní od doručenia písomnej výzvy neuhradil ročný poplatok. Ministerstvo vyčiarkne správcu zo zoznamu správcov, ak opakovane v priebehu 6 mesiacov zistí, že podateľňa kancelárie správcu nie je otvorená v súlade s týmto zákonom. Doplnenie nového dôvodu vyčiarknutia zo zoznamu pre nezaplatenie poplatku súvisí so zistenou nízkou disciplínou správcov pri plnení poplatkovej povinnosti.

čl. I bod 17 (§26 ods. 4 až 6) §
Ide o vyčiarknutie správcu z oddielu zoznamu správcov, ak je zapísaný vo viacerých oddieloch. Ustanovenie odseku 6 má za cieľ zabrániť, aby sa správca vyhol zodpovednosti za správny delikt vyčiarknutím zo zoznamu.

čl. I bod 18 až 20 (§ 36) §
Zvyšuje sa maximálna sadzba pokuty. V ustanovených lehotách postačí správne konanie začať, nie je potrebné v tejto lehote sankciu aj uložiť. Objektívna lehota sa predlžuje na 5 rokov.

čl. I bod 21 (§ 36a) §
Zavádza sa zodpovednosť za priestupok. Priestupku sa dopustí ten, kto sa neoprávnene vydáva za správcu.

čl. I bod 22 (§ 38) §
Spresňuje sa znenie splnomocňovacieho ustanovenia.

čl. I bod 23 (§ 46 a 47) §
Prechodné ustanovenia. Správcovi zapísanému do zoznamu správcov pred účinnosťou tohto zákona ministerstvo vydá preukaz, ak o to písomne požiada a k žiadosti pripojí fotografiu požadovaných rozmerov. Správcov zapísaných do zoznamu správcov pred účinnosťou tohto zákona ministerstvo bez zbytočného odkladu zapíše do všetkých oddielov zoznamu správcov. Na zápis nie je potrebné podávať osobitnú žiadosť. Na žiadosť však ministerstvo vyčiarkne správcu z toho oddielu zoznamu správcov, ktorý uvedie v písomnej žiadosti.

čl. LXXV

čl. LXXV bod 1 §
Zavádza sa odkaz na poznámku pod čiarou za účelom upresnenia údajov požadovaných na zabezpečenie odpisu registra trestov.

čl. LXXV bod 2 §
Vypúšťa sa povinnosť právnických osôb dokladovať výpis z obchodného registra.

čl. LXXV bod 3 §
Navrhované doplnenie ustanovuje postup ministerstva pri zabezpečení odpisu registra trestov.

čl. IX
(zákon č. 8/2005 Z. z.)

čl. IX bod 1 §
V súvislosti so zavedením preventívnych konaní je nutná úprava aj vo vzťahu k správcom, ktorí majú vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii vykonávať funkciu správcu v súlade s ustanoveniami zákona o riešení hroziaceho úpadku, pričom v súlade s cieľmi smernice sa v tomto prípade zavádza nová skupina správcov (tzv. špeciálnych správcov) vzhľadom na nevyhnutnú potrebu zohľadnenia ich odbornosti, skúseností, vedomostí a zručností.

čl. IX bod 2 §
S cieľom postupného minimalizovania administratívnej záťaže podnikateľov sa navrhuje vypustenie niektorých obmedzujúcich povinností, ktoré sa už aj s ohľadom na zabehnutý spôsob vedenia kancelárii správcami nejavia ako nevyhnutné, ako je napr. aj vypustenie povinnosti preukazovania minimálnej výmery podlahovej plochy kancelárie správcu. Naďalej však platí, že správca je povinný mať kanceláriu zriadenú riadne, čo zahŕňa aj dostatočné priestorové možnosti kancelárie zohľadňujúc množstvo agendy správcu alebo nahliadanie do spisov oprávnenými osobami.

čl. IX bod 3 §
Ide o zosúladenie právnej úpravy s ustanoveniami zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov.

čl. IX bod 4 až 7 §
Ustanovovanie správcov do konaní podľa sídla kancelárie ostáva v podstate nezmenené, zmena nastáva len v prípade ustanovovania správcov v konaniach, ktorých sa v zmysle návrhu zákona vyžaduje realizácia náhodného výberu z oddielu špeciálnych správcov, ktorí môžu mať zriadenú kanceláriu kdekoľvek na území Slovenskej republiky s územnou platnosťou pre celú Slovenskú republiku.

čl. IX bod 8 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu nevyhnutnú z dôvodu zosúladenia aktuálnej právnej úpravy s navrhovanou právnou úpravou riešenia hroziaceho úpadku.

čl. IX bod 9 §
Vzhľadom navrhovanú právnu úpravu riešenia hroziaceho úpadku, ako aj vzhľadom požiadavky aplikačnej praxe vznikla potreba pre doplnenie minimálneho limitu poistného plnenia.

čl. IX bod 10 §
Navrhuje sa sprecizovanie súčasnej právnej úpravy realizácie opakovanej správcovskej skúšky. Opakovanú správcovskú skúšku podľa návrhu zákona budú môcť vykonať tí uchádzači, ktorí boli pri (prvej) správcovskej skúške realizovanej do jedného roka od riadneho ukončenia odbornej prípravy neúspešní, pričom títo neúspešní uchádzači môžu opakovanú správcovskú skúšku vykonať najneskôr do jedného roka od uplynutia zákonom ustanovenej lehoty na absolvovanie (prvej) správcovskej skúšky, t. j. najneskôr do dvoch rokov od riadneho ukončenia odbornej prípravy. Uvedené tak znamená, že ak uchádzač v období jedného roka od riadneho ukončenia odbornej prípravy neuspel na (prvej) správcovskej skúške, môže v nasledujúcom období vykonať opakovanú správcovskú skúšku bez toho, aby musel tento uchádzač absolvovať odbornú prípravu, ak opakovanú skúšku vykoná najneskôr do dvoch rokov od riadneho ukončenia odbornej prípravy. Opakovanú správcovskú skúšku môže vykonať takýto uchádzač len raz a v prípade ak je neúspešný aj na opakovanej správcovskej skúške, musí opätovne absolvovať odbornú prípravu, keďže je zrejmé, že ak uchádzač dvakrát nevyhovie na správcovskej skúške, existuje tu dôvodný …

čl. IX bod 11 §
Zavedením nového oddielu špeciálnych správcov vznikla potreba zadefinovania nadštandardných požiadaviek, ktoré musí uchádzač o zápis do oddielu špeciálnych správcov splniť. Nakoľko špeciálna správcovská činnosť (s ohľadom na osobitosť špeciálnych subjektov) vyžaduje preukázanie vyšších odborných predpokladov, je potrebné tieto odborné predpoklady preveriť, preto jednou z podmienok zápisu do zoznamu špeciálnych správcov je úspešné vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky. Preverovať špeciálne znalosti uchádzačov by mala špeciálna komisia, ktorá by mala byť zložená z členov, ktorí by vzhľadom na ich výber a menovanie mali byť zárukou nezávislého a spravodlivého výberu osoby, ktorá spĺňa všetky zákonné a najmä odborné predpoklady pre výkon správcovskej činnosti v špecifických konaniach. Uvedené sa má dosiahnuť taktiež zverejnením zvukového záznamu o výbere uchádzačov a to na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky minimálne počas 180 dní. Vykonávací predpis ustanoví podrobnosti o zložení a rokovaní špeciálnej komisie, spôsobe hodnotenia uchádzačov, rozhodovaní komisie a o účasti na jej zasadnutiach. V daných súvislostiach je totiž potrebné prihliadať aj na to, že určité insolvenčné …

čl. IX bod 12 §
Na účely riadne, rýchleho a efektívneho realizovania špeciálnej správcovskej skúšky sa explicitne zakotvuje pravidlo, že v tomto prípade je poverenou osobou Justičná akadémia Slovenskej republiky.

čl. IX bod 13 §
Potreba zmeny právnej úpravy ohľadom zavedenia nového systému delenia zoznamu správcov bola vyvolaná jednak potrebami aplikačnej praxe, keď v prípade tzv. veľkých konkurzných konaní (konaní s veľkým počtom veriteľov, s veľkým počtom zamestnancov, či s veľkým objemom majetku atď.), reštrukturalizačných konaní, alebo konkurzných konaní zvláštnych subjektov (napr. finančných inštitúcií) bolo mnohokrát ťažké (prostredníctvom náhodného výberu) vygenerovať správcu, ktorý by svojimi odbornými znalosťami, skúsenosťami a praxou bol schopný (a ochotný) vykonať konkurz takýchto neštandardných subjektov. Nemenej dôležitým impulzom pre zapracovanie zmien v zozname správcov bola potreba transpozície smernice, ktorá zakotvuje požiadavku, aby sa pri ustanovovaní správcu pre konkrétny prípad venovala náležitá pozornosť skúsenostiam a odborným znalostiam správcu a špecifikám jednotlivých prípadov. Navrhované delenie zoznamu je preto koncipované tak, aby odzrkadľovalo jednak potrebu delenia správcov vertikálne, teda podľa druhu dlžníka, na oddiel správcov pre fyzické osoby, oddiel správcov pre právnické osoby a oddiel správcov pre špeciálne subjekty, a jednak potrebu delenia správcov horizontálne, teda podľa požadovaných odborných znalostí správcu pri výkone špecifických …

čl. IX bod 14 §
Podľa doterajšej právnej úpravy sa správca mohol kedykoľvek rozhodnúť o zmene zápisu medzi oddielmi v zozname správcov a svoje rozhodnutie jednoducho oznámiť ministerstvu, ktoré následne vykonalo zmenu v zápise do oddielov. Uvedená možnosť však bola zo strany správcov častokrát zneužívaná a preto sa pristúpilo k takej právnej regulácii, podľa ktorej správca stále môže rozhodovať o tom, v ktorom oddiele chce byť zapísaný, no v prípade jeho vyčiarknutia z niektorého oddielu nemôže byť do neho zapísaný v zákonom ustanovenom období, resp. o zmenu zápisu medzi oddielmi v zozname správcov môže správca požiadať len raz ročne, pričom túto zmenu ministerstvo spravodlivosti vyznačí do 1. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Oddiel správcov pre fyzické osoby a oddiel správcov pre právnické osoby sa vedie, tak ako doposiaľ, podľa obvodov krajských súdov v ktorých sídli príslušný konkurzný súd. Pokiaľ však ide o oddiel špeciálnych správcov, tento oddiel sa vedie s územnou platnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. To znamená, že špeciálny správca môže mať zriadenú kanceláriu …

čl. IX bod 15 až 20 §
Precizuje sa právna úprava údajov zapisovaných do zoznamu správcov najmä v súvislosti s potrebou ich evidencie pre účely identifikácie osôb zapísaných v zozname správcov a prepojenia s údajmi so Sociálnou poisťovňou a údajov, ktoré nie sú verejne prístupné. Súčasne sa jedná o legislatívno-technické úpravy súvisiace s špecializáciou správcov.

čl. IX bod 21 §
Ustanovovanie správcu do konaní na základe náhodného výberu ostáva v podstate nezmenené, avšak upravuje sa náhodný výber správcov v prípade konaní voči tzv. špeciálnym, alebo osobitným subjektom, ktoré zákon definuje. Za špeciálne subjekty možno označiť dlžníkov, ktorí si svojím osobitným predmetom činnosti (finančné inštitúcie), svojou veľkosťou (posudzovanou výškou obratu alebo výškou majetku) alebo spôsobom riešenia úpadku (reštrukturalizáciou alebo preventívnou reštrukturalizáciou) vyžadujú špeciálnu „správu“, teda zaobchádzanie, na ktoré sú potrebné špeciálne odborné znalosti a prax, pričom tieto predpoklady musia spĺňať práve správcovia zapísaný do oddielu špeciálnych správcov.

čl. IX bod 22 §
Predpoklady, ktoré musí fyzická osoba splniť, aby mohla byť zapísaná do zoznamu správcov sa rozširujú o podmienku preukázania odbornej praxe a podmienku zápisu len v prípade, že správca nebol v posledných piatich rokoch zo zoznamu vyčiarknutý v súlade so navrhovanými zmenami.

čl. IX bod 23 §
Navrhuje sa miernejšie vymedzenie dôveryhodnosti fyzickej osoby, ktorá žiada o zápis do zoznamu správcov vzhľadom na vyčiarknutie právnickej osoby, ktorej boli súčasťou.

čl. IX bod 24 §
Vzhľadom na postavenie správcu a jeho povinnosti pri výkone správcovskej činnosti a s prihliadnutím na nevyhnutnú potrebu jeho odbornej spôsobilosti, ktorú preukazuje osvedčením o vykonaní správcovskej skúšky (a dosiahnutím potrebného vzdelania), sa navrhuje, aby sa odborná spôsobilosť fyzickej osoby pre zápis do zoznamu správcov preukazovala úspešným zložením správcovskej skúšky (po absolvovaní odbornej prípravy), ktorú však žiadateľ musí úspešne vykonať najneskôr dva roky pred tým, ako podá žiadosť o zápis do zoznamu správcov. Nie je žiadúce, aby fyzická osoba, ktorá žiada o zápis do zoznamu správcov, spĺňala predpoklad odbornej spôsobilosti na základe úspešného zloženia správcovskej skúšky vykonanej pred viac ako dvoma rokmi pred podaním žiadosti o zápis do zoznamu správcov. Základným účelom tejto právnej úpravy je zabezpečiť, aby žiadateľom o zápis do zoznamu správcov bola taká fyzická osoba, ktorá má odborné vedomosti zodpovedajúce aktuálnej právnej úprave.

čl. IX bod 25 §
Aplikačná prax ukázala, že odborná príprava uchádzačov o výkon správcovskej skúšky, ktorú sú všetci uchádzači povinní absolvovať pred pripustením k správcovskej skúške, nedokáže v plnej miere nahradiť výkon odbornej praxe po ukončení vysokoškolského štúdia. Tento nedostatok má potom bezpochyby značný vplyv na odbornú úroveň výkonu správcovskej činnosti. Preto sa pri správcoch, rovnako ako pri iných právnických profesiách, zakotvila povinnosť vykonania minimálnej odbornej praxe v oblasti práva alebo ekonómie. Nakoľko je zrejmá nevyhnutnosť, že pred výkonom odbornej praxe je potrebné mať ukončené vzdelanie, za odbornú prax sa môže považovať až tá odborná prax uchádzača, ktorú začal vykonávať po ukončení právnického alebo ekonomického vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. Vykonávaná odborná prax nemusí byť nepretržitá a preukazuje sa pracovnou zmluvou alebo iným hodnoverným dokumentom, z ktorého je zrejmý aj obsah náplne pracovnej činnosti uchádzača.

čl. IX bod 26 až 28 §
Vzhľadom na úpravu a vypustenie dôvodov pre vyčiarknutie správcov zo zoznamu správcov sa upravujú aj predpoklady pre zápis do zoznamu správcov. Súčasne dochádza k legislatívno-technickým úpravám.

čl. IX bod 29 §
S ohľadom na zavedenie nového oddielu špeciálnych správcov je nevyhnutné zakotvenie predpokladov na zápis uchádzačov o zápis do tohto oddielu zoznamu správcov.

čl. IX bod 30 až 32 §
V súvislosti so sprecizovaním údajov zapisovaných do zoznamu správcov sa upravuje aj právna úprava náležitosti žiadosti o zápis do zoznamu správcov. Súčasne sa navrhuje predĺženie lehoty na zápis do zoznamu správcov z dôvodu nevyhnutnej potreby skúmania podmienok a predpokladov jednotlivých žiadateľov na zápis do zoznamu správcov. V praxi sa vyskytujú prípady, kedy je skutkový stav zložitejší, napr. ak je potrebné preskúmavať, či žiadateľ s ohľadom na jeho dosiahnuté vzdelanie spĺňa podmienku odbornej spôsobilosti, najmä pokiaľ ide o ekonomické vzdelanie žiadateľa. Napríklad v prípade, ak nie je možné z označenia študijného odboru, resp. predmetu vzdelávania žiadateľa jednoznačne vyhodnotiť, či spĺňa predpoklad odbornej spôsobilosti, ministerstvo písomne žiada o vyjadrenie Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, resp. vysokú školu, ktorá vzdelanie poskytla, či toto vzdelanie je možné považovať za ekonomické vzdelanie na účely výkonu správcovskej činnosti. To platí aj v prípadoch, kedy doručí žiadosť o zápis do zoznamu právnická osoba a súčasne fyzická osoba, ktorá je spoločníkom tejto právnickej osoby. V …

čl. IX bod 33 až 36 §
V súvislosti so zapracovanými zmenami ako aj vzhľadom na aplikačnú prax sa upravujú aj dôvody vyčiarknutia zo zoznamu správcov pre nesplnenie predpokladov na zápis do zoznamu správcov. Precizuje sa dôvod vyčiarknutia správcu zo zoznamu správcov pre nezaplatenie ročného poplatku správcu. S ohľadom na vzdelanie a postavenie správcu ako osoby zapísanej v zozname správcov ministerstva je dôvodné očakávať, že správcovia uhradia poplatok za vedenie v zozname správcov včas, keďže o povinnosti platiť poplatok majú bezpochyby vedomosť. V nadväznosti na to sa navrhuje, že ak nebude poplatok v lehote jeho splatnosti zaplatený, ministerstvo začne správne konanie o vyčiarknutí správcu zo zoznamu správcov a tak upustí sa od zasielania výzvy (v období po lehote splatnosti) na zaplatenie poplatku, avšak v rámci správneho konania má správca naďalej možnosť poplatok dodatočne zaplatiť (do odoslania rozhodnutia).

čl. IX bod 37 až 49 §
V súčasnosti sa výkon dohľadu ministerstvom vykonáva vo veľkej miere prešetrovaním písomných podnetov doručovaných ministerstvu, avšak súčasná právna úprava sa sústreďuje na výkon dohľadu v kancelárii správcu a neupravuje podrobnosti týkajúce sa dohľadu vykonávaného na ministerstve na základe doručených písomných podnetov. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje rozlíšiť tieto spôsoby výkonu dohľadu ministerstva nad činnosťou správcu na dohľad v kancelárii a dohľad na ministerstve. Na účely sprehľadnenia sa navrhuje rozdelenie piatej časti (Dohľad a sankcie) na štyri hlavy: Prvá hlava obsahuje ustanovenia vymedzujúce najmä predmet a rozsah ministerstvom vykonávaného dohľadu. V Druhej hlave sa v súvislosti s touto zmenou legislatívno-technicky upravujú dotknuté ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy výlučne týkajúce sa výkonu dohľadu v kancelárii. Zároveň sa v rámci druhej hlavy navrhuje predĺžiť správcom lehotu na vyjadrenie k protokolu z troch na sedem dní od doručenia odpisu protokolu, keďže lehota troch dní je pomerne krátka na účely ochrany práv dotknutého správcu. Tretia hlava podrobne upravuje postup pri prešetrovaní podnetov doručených ministerstvu. V …

čl. IX bod 50 §
Upravuje sa splnomocňovacie ustanovenie vo vzťahu k špeciálnej správcovskej skúške a špeciálnej komisii.

čl. IX bod 51 §
Osobitne sa upravujú prechodné ustanovenia vo vzťahu k právnej úprave účinnej od 1. mája 2022 a právnej úprave účinnej od 17. júla 2022. Vo vzťahu k právnej úprave účinnej od 1. mája 2022 (špeciálna správcovská skúška a zápis do oddielu špeciálnych správcov) je potrebné uviesť, že vzhľadom na zmenu oddielov správcov je nutné upraviť prechodné ustanovenia aj vo vzťahu k správcom, ktorí sú zapísaní do oddielu reštrukturalizačných správcov. Platí, že správcovia zapísaný v oddiele reštrukturalizačných správcov sa od 1. mája 2022 budú považovať za správcov zapísaných v oddiele špeciálnych správcov a to na prechodné obdobie do 31. augusta 2022. V tomto období musia preukázať splnenie podmienky vykonania špeciálnej správcovskej skúšky a požiadať o zápis do oddielu špeciálnych správcov. Pokiaľ títo správcovia nesplnia zákonom ustanovené podmienky, budú z oddielu špeciálnych správcov vyčiarknutí. Pokiaľ je takýto správca zapísaný v inom oddiele, ostáva v tomto inom oddiele zapísaný naďalej, nie je vyčiarknutý zo zoznamu správcov. Pokiaľ však takýto správca nie je zapísaný v …

čl. IX bod 52
Dopĺňa transpozičné ustanovenie a príloha k zákonu, nakoľko sa týmto zákonom čiastočne preberajú právne záväzné akty Európskej únie.

čl. III
(zákon č. 8/2005 Z. z.)

čl. III bod 1 (§ 3 ods. 8) §
Ide o zjednodušenie legislatívneho textu.

čl. III bod 2 (§ 7 ods. 4) §
Ide o spresnenie legislatívneho textu vo vzťahu k vedeniu kancelárie správcom, ktorý je zapísaný v oddiele špeciálnych správcov.

čl. III bod 3 až 6 (§ 16 ods. 2, § 16a ods. 2, 3, 4 a 6) §
Navrhuje sa zmena počtu náhradníkov a výberu náhradníkov do špeciálnej komisie, a to vzhľadom na aktuálne poznatky z aplikačnej praxe. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje, aby minister mal oprávnenie menovať náhradníkov (v počte, v ktorom uzná za vhodný) z osôb, ktoré boli nominované na členov špeciálnej komisie. Súčasne má navrhovaná právna úprava docieliť stav, kedy náhradníkom konkrétneho člena špeciálnej komisie mohla byť len osoba pochádzajúca z rovnakej odbornej skupiny. Súčasne sa navrhuje zjednodušenie postupu pri určení času a potreby realizovania špeciálnej správcovskej skúšky pričom sa ponecháva na uvážení ministerstva, či kedy špeciálnu skúšku vykoná.

čl. III bod 7 (§ 17 ods. 2) §
Navrhuje sa odbremeniť správcov od spracovania rozsiahlych podaní (vecná a časová špecifikácia úkonov) a znížiť administratívnu záťaž štátu, pričom samotné preukazovanie tejto podmienky je problematické.

čl. III bod 8
Legislatívno-technická úprava.

čl. III bod 9 (§ 24 ods. 2) §
Jedným z predpokladov zápisu fyzickej osoby do zoznamu správcov je odborná prax vykonávaná v oblasti alebo práva v trvaní aspoň troch rokov, ak bola vykonávaná po ukončení právnického alebo ekonomického vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. V dokumentoch, ktoré sú súčasťou žiadosti však nie sú uvedené doklady preukazujúce odbornú prax. Účelom predkladanej zmeny je odstránenie aplikačných nejasností.

čl. III bod 10 (§ 25 ods. 9) §
Pokiaľ správca ako fyzická/právnická osoba požiada o vyčiarknutie zo zoznamu správcov a bude mu vyhovené nie je dôvodné pripúšťať možnosť podania opravného prostriedku, keďže s návrhu vyhovuje. Vylúčenie možnosti podania rozkladu ako opravného prostriedku odstráni nadbytočný úkon, ktorým sa správca mohol vzdať práva podať rozklad, a skráti lehotu na zmenu zápisu v zozname.

čl. III bod 11 (§ 26 ods. 4) §
Ide o zosúladenie právnej úpravy vykonávania zápisov zozname, pričom vypustené ustanovenie bolo v rozpore s § 20, čo v praxi spôsobovalo značné aplikačné problémy.

čl. III bod 12 (§ 26 ods. 5) §
Vypustenie obsolentnej časti ustanovenia. Právna úprava sankcií správcov je komplexne upravená v § 35.