Zákon č. 111/2022 Z. z. Zákon o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021. Predloženým návrhom zákona dochádza k transpozícii Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (ďalej len ,,smernica“) do právneho poriadku Slovenskej republiky.
V súlade so základnými cieľmi smernice sa navrhuje nová právna úprava riešenia situácie podnikateľa, ktorému hrozí úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti, v preventívnom konaní, ktoré predstavuje účinný nástroj na včasné riešenie situácie dlžníka tak, aby mohol pokračovať vo svojej činnosti a zachovať svoju životaschopnosť, a najmä predísť úpadku a následnému konkurzu. Preventívnym konaním sa rozumie verejná preventívna reštrukturalizácia alebo neverejná preventívna reštrukturalizácia. Základným cieľom návrhu zákona je preto poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní, čím by sa súčasne malo zabrániť strate pracovných miest a strate know-how, mala by sa maximalizovať celková hodnota pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze, ako aj zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov. Na dosiahnutie tohto účelu sa upravuje aj inštitút tzv. dočasnej ochrany, ktorý reálne poskytuje časový priestor pre účinnú reštrukturalizáciu a dosiahnutie cieľa, ktorý je verejnou preventívnou reštrukturalizáciou sledovaný, pričom súčasne dochádza k zrušeniu dočasnej ochrany upravenej zákonom č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Riešenie hroziaceho úpadku prostredníctvom preventívneho konania sa umožňuje len v prípade dlžníka, ktorý je právnickou osobou, a z preventívnej reštrukturalizácie sú vylúčené subjekty, ktorých riešenie úpadku nie je možné konaniami podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“). Okrem uvedeného návrh zákona upravuje aj tzv. nástroje včasného varovania, ktoré majú slúžiť k včasnému upozorneniu podnikateľa, že je nutné prijatie potrebných a vhodných opatrení smerujúcich k odvráteniu hroziaceho úpadku alebo úpadku.
Nová právna úprava rieši aj požiadavku zvýšených požiadaviek na odbornosť a nezávislosť správcov tým, že zavádza špeciálnu správcovskú skúšku pre správcov, ktorí budú môcť byť ustanovení do obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní, pričom títo správcovia budú vykonávať funkciu aj v tzv. preventívnych konaniach. Transparentný a nezávislý výber odborníkov pre vykonávanie tejto špecifickej správcovskej činnosti má byť zabezpečený prostredníctvom špeciálnej komisie, ktorej členov z radov odborníkov má menovať minister spravodlivosti, ktorá bude mať ustanovené postupy činnosti a výberu týchto správcov tak, aby bol zabezpečený výber len tých uchádzačov, ktorí svojimi odbornými vedomosťami, zručnosťami, skúsenosťami a zodpovedným prístupom boli garanciou odborného, nezávislého a zákonného výkonu funkcie v obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní a aj v preventívnych konaniach. K transparentnosti výberu tzv. špeciálnych správcov má prispieť aj zverejnenie zvukového záznamu z tejto špeciálnej správcovskej skúšky. Práve v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou týkajúcou sa výkonu správcovskej činnosti tzv. špeciálnym správcom dochádza k potrebným zmenám v zákone č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a rovnako k zmenám v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (zmena spôsobu výpočtu a úhrady ročného poplatku správcu, vrátane jeho zvýšenia, zavedenie nového správneho poplatku za vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky), pričom súčasne dochádza aj k zmenám v niektorých z týchto predpisov, ktorých potreba zavedenia vyplynula z aplikačnej praxe.
V súlade so základnými cieľmi smernice a navrhovanou právnou úpravou dochádza aj k úprave zákona č. 7/2005 Z. z., Obchodného zákonníka (zmena právnej úpravy spoločnosti v kríze a iné zmeny), zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, pričom navrhovaná právna úprava reflektuje aj na vzniknuté aplikačné problémy.
V súvislosti s návrhom zákona dochádza aj k zmene reštrukturalizácie podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. v tom zmysle, že táto bude určená len na riešenie úpadku dlžníka a vyníma sa z procesov riešenia hroziaceho úpadku. Opätovne sa do konkurznej legislatívy vracia povinnosť pre dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť, pričom sa upravuje aj domnienka platobnej schopnosti a zjednodušujú sa pravidlá pre možnosť veriteľa iniciovať konkurzné konanie v prípadoch, kedy možno predpokladať úpadok dlžníka, vo vzťahu k veriteľom sa explicitne zakotvuje pravidlo priority a pari passu, virtualizuje sa zoznam veriteľov a zjednodušujú sa procesy súvisiace s prihlasovaním pohľadávok. V súlade s požiadavkami smernice s cieľom odstrániť prekážky na ďalšie podnikanie sa výslovne zavádza možnosť dlžníka, ktorý bol oddlžený, pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti alebo získať živnosť. Súčasne dochádza k potrebným zmenám pri úprave súdnych poplatkov v týchto konaniach. Je potrebné uviesť, že akékoľvek iné návrhy, oznámenia alebo žiadosti adresované súdu v preventívnom konaní sú oslobodené od úhrady súdneho poplatku, pokiaľ nie sú spoplatnené v súvislosti s iným konaním.
V neposlednom rade je potrebné uviesť, že návrhom zákona dochádza v súlade s požiadavkami smernice na špecializáciu súdnych orgánov aj k zavedeniu kauzálnej príslušnosti súdov v prípadoch obzvlášť náročných konkurzných, reštrukturalizačných a preventívnych konaní. Určenie kauzálnej príslušnosti súdov vychádza z analýz a odporúčaní subjektu vybraného Európskou komisiou v rámci Programu pre podporu štrukturálnych reforiem, ktoré vychádzali z počtu reštrukturalizácií a konkurzov v období rokov 2011 až 2020 a z počtu dlžníkov v členení podľa veľkosti podniku, a to podľa jednotlivých konkurzných súdov. Na základe uvedených analýz vyššie uvedený subjekt odporúčal upraviť kauzálnu príslušnosť „špecializovaných“ súdov, ktoré by sa mali venovať tejto špecifickej agende. Podľa týchto analýz v závislosti od rozdelenia okresov na základe geografického rozloženia a priradenia váh dôležitosti skúmaných atribútov (počet konaní otvorených viac ako 5 rokov, počet sudcov, stabilita súdov, počet vyšších súdnych úradníkov, percentuálny podiel podnikov v kraji, vzdialenosť z okresných miest) mali najvyššie skóre práve vybrané okresné súdy, ktoré sa navrhujú ako kauzálne príslušné pre tieto konania.
Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa navrhuje od 1. mája 2022 vo vzťahu k ustanoveniam, ktoré sú nevyhnutne potrebné na to, aby bolo možné v dostatočnom časovom predstihu zabezpečiť naplnenie oddielu špeciálnych správcov v zozname správcov, a aby bolo možné následne týchto správcov ustanoviť do funkcie v príslušných konaniach. Účinnosť čl. I, čl. II, čl. III, čl. IV, čl. V bodov 1 až 3, 5 a 6, čl. VII, čl. VIII a čl. IX bodov 1 až 10, 15 až 28, 30 až 49, § 51 v bode 51 a bod 52 sa navrhuje od 17. júla 2022, a to vzhľadom transpozičnú lehotu a vzhľadom na dostatočnú legisvakačnú dobu.
Návrh zákona predpokladá pozitívny a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívne a negatívne sociálne vplyvy a pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nezakladá vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Doložka vybraných vplyvov
Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Vláda Slovenskej republiky
Charakter predkladaného materiálu
☐
Materiál nelegislatívnej povahy
☒
Materiál legislatívnej povahy
☒
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019)
Termín začiatku a ukončenia PPK
Júl – august 2021
Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie
September 2021
Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
Definovanie problému
Členské štáty Európskej únie sa podujali spoločne zaviesť všeobecné rámce procesov zameraných na riešenie podnikov v ťažkostiach, ktoré by mali predovšetkým umožniť dlžníkom (podnikateľom) účinne reštrukturalizovať v počiatočnom štádiu a zabrániť tak úpadku, a to Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (ďalej len ,,smernica“).
V právnom poriadku Slovenskej republiky bolo možné riešiť hroziaci úpadok len reštrukturalizáciou podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“), pričom právna úprava reštrukturalizácie nezodpovedala ustanoveniam smernice, ktoré vyžadovali upraviť pomerne jasné a striktné pravidlá týkajúce sa riešenia hroziaceho úpadku podnikateľských subjektov, vrátane pravidiel tzv. prerušenia jednotlivých konaní. V tejto súvislosti sa preto navrhuje nová právna úprava riešenia hroziaceho úpadku v samostatnom právnom predpise a bezprostredne s tým súvisiace zmeny v zákone č. 7/2005 Z. z. Rovnako tak právna úprava obsiahnutá v zákone č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2005 Z. z.“) nezodpovedala požiadavkám smernice na zvýšenie odbornosti a nezávislosti správcov. Okrem uvedeného v oblasti právnej úpravy výkonu dohľadu nad činnosťou správcov Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky boli identifikované viaceré aplikačné problémy, ktoré súčasne navrhovaná právna úprava rieši, najmä nedostatočná právna úprava dohľadu prešetrovaním písomných podnetov.
Pri riešení problematiky transpozície smernice súčasne vyplynula potreba riešenia súvisiacich otázok v Obchodnom zákonníku (definícia spoločnosti v kríze), v zákone Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 zb.“) týkajúcich sa súdnych poplatkov za vedenie preventívneho konania a za vedenie konkurzného konania a v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 145/1995 Z. z.“) týkajúce sa ročných správnych poplatkov správcov a zavedenia nového správneho poplatku za vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky a zákone č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s odporúčaniami sa taktiež zavádza kauzálna príslušnosť súdov, ktoré majú riešiť obzvlášť náročné prípady konkurzných a reštrukturalizačných konaní, v Civilnom sporovom poriadku, pričom určenie kauzálnej príslušnosti súdov v prípade preventívnych konaní je obsiahnuté v čl. I návrhu zákona.
Ciele a výsledný stav
V súlade so základnými cieľmi smernice sa navrhuje nová právna úprava riešenia situácie podnikateľa, ktorému hrozí úpadok, v preventívnom konaní, ktorým sa rozumie verejná preventívna reštrukturalizácia alebo neverejná preventívna reštrukturalizácia. Základným cieľom návrhu zákona je preto poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní, čím by sa súčasne malo zabrániť strate pracovných miest a strate know-how, mala by sa maximalizovať celková hodnota pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze, ako aj zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov. Na dosiahnutie tohto účelu sa navrhuje upraviť aj inštitút tzv. dočasnej ochrany, ktorý reálne poskytuje časový priestor pre účinnú reštrukturalizáciu a dosiahnutie cieľa, ktorý je verejnou preventívnou reštrukturalizáciou sledovaný. Súčasne dochádza k zrušeniu dočasnej ochrany upravenej zákonom č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Riešenie hroziaceho úpadku prostredníctvom preventívneho konania sa umožňuje len v prípade dlžníka, ktorý je právnickou osobou, a z preventívnej reštrukturalizácie sú vylúčené subjekty, ktorých riešenie úpadku nie je možné konaniami podľa zákona č. 7/2005 Z. z. Okrem uvedeného návrh zákona upravuje aj tzv. nástroje včasného varovania, ktoré majú slúžiť k včasnému upozorneniu podnikateľa, že je nutné prijatie potrebných a vhodných opatrení smerujúcich k odvráteniu hroziaceho úpadku alebo úpadku.
V súlade so základnými cieľmi smernice a v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou riešenia hroziaceho úpadku jedným z preventívnych konaní dochádza aj k úprave zákona č. 7/2005 Z. z., Obchodného zákonníka a zákona č. 71/1992 Zb. V tejto súvislosti dochádza k zmene reštrukturalizácie podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. v tom zmysle, že táto bude určená len na riešenie úpadku dlžníka a vyníma sa z procesov riešenia hroziaceho úpadku. Opätovne sa do konkurznej legislatívy vracia povinnosť pre dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť, pričom sa zavádza nová domnienka platobnej schopnosti dlžníka, a zjednodušujú sa pravidlá pre možnosť veriteľa iniciovať konkurzné konanie v prípadoch, kedy možno predpokladať úpadok dlžníka, vo vzťahu k veriteľom sa explicitne zakotvuje pravidlo priority a pari passu, virtualizuje sa zoznam veriteľov a zjednodušujú sa procesy súvisiace s prihlasovaním pohľadávok. V súlade s požiadavkami smernice s cieľom odstrániť prekážky na ďalšie podnikanie sa výslovne zavádza možnosť dlžníka, ktorý bol oddlžený, pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti alebo získať živnosť. Súčasne dochádza k potrebným zmenám pri úprave súdnych poplatkov. Je potrebné uviesť, že akékoľvek iné návrhy, oznámenia alebo žiadosti adresované súdu v preventívnom konaní sú oslobodené od úhrady súdneho poplatku, pokiaľ nie sú spoplatnené v súvislosti s iným konaním.
Nová právna úprava v zákone č. 8/2005 Z. z. rieši zvýšené požiadavky na odbornosť a nezávislosti správcov tým, že zavádza špeciálnu správcovskú skúšku pre správcov, ktorí budú môcť byť ustanovení do obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní, pričom títo správcovia budú vykonávať funkciu aj v tzv. preventívnych konaniach. Transparentný a nezávislý výber odborníkov pre vykonávanie tejto špecifickej správcovskej činnosti má byť zabezpečený prostredníctvom špeciálnej komisie, ktorej členov z radov odborníkov má menovať minister spravodlivosti, a ktorá bude mať ustanovené postupy činnosti a výberu týchto správcov tak, aby bol zabezpečený výber len tých uchádzačov, ktorí svojimi odbornými vedomosťami, zručnosťami, skúsenosťami a zodpovedným prístupom boli garanciou odborného, nezávislého a zákonného výkonu funkcie v obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaniach, a aj v preventívnych konaniach. K transparentnosti výberu tzv. špeciálnych správcov má prispieť aj zverejnenie zvukového záznamu z tejto špeciálnej správcovskej skúšky. Práve v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou týkajúcou sa výkonu správcovskej činnosti tzv. špeciálnym správcom dochádza k potrebným zmenám v zákone č. 8/2005 Z. z., zákone č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a rovnako k zmenám v zákone č. 145/1995 Z. z., pričom súčasne dochádza aj k zmenám v niektorých z týchto predpisov, ktorých potreba zavedenia vyplynula z aplikačnej praxe.
V súlade s odporúčaniami a znením smernice sa taktiež zavádza kauzálna príslušnosť súdov, ktoré majú riešiť obzvlášť náročné prípady konkurzných a reštrukturalizačných konaní, v Civilnom sporovom poriadku, pričom určenie kauzálnej príslušnosti súdov v prípade preventívnych konaní je obsiahnuté v čl. I návrhu zákona.
Dotknuté subjekty
Právnické osoby, fyzické osoby, správcovia, štát
Alternatívne riešenia
Vzhľadom na rozsiahlosť a náročnosť úprav v dotknutej oblasti Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) iniciovalo získanie podpory na úrovni Európskej komisie. Na základe uvedeného Slovenská republika v rámci Programu pre podporu štrukturálnych reforiem z Generálneho riaditeľstva pre podporu štrukturálnych reforiem Európskej komisie získala rozsiahlu podporu na analýzu prijatia zmien v oblasti preventívnej reštrukturalizácie, prostriedkov zvýšenia efektívnosti insolvenčného konania vo všeobecnosti, ako i pre včasné nástroje varovania pre podnikateľov. Na základe tejto podpory Európska komisia vybrala subjekt PWC Slovensko, ktorý realizoval uvedené činnosti, vrátane vykonávania konzultácií so Slovenskou bankovou asociáciou, súdmi a správcami za súčinnosti ministerstva, pričom návrh zákona je výsledkom tejto činnosti.
Na základe odporúčaní, ktoré boli predostreté vybraným subjektom, ktorý posudzoval vhodnosť novelizácie zákona č. 7/2005 Z. z. v časti reštrukturalizácie tak, aby táto zodpovedala požiadavkám smernice alebo alternatívne prijatie nového právneho predpisu upravujúceho osobitne riešenie hroziaceho úpadku, bolo vyhovené odporúčaniu k prijatiu osobitného „nového“ právneho predpisu z dôvodu, že pri prijatí tohto nového právneho predpisu sa komplexne upraví riešenie hroziaceho úpadku v súlade s požiadavkami smernice, čo je považované za najvhodnejšie riešenie danej problematiky. Právna úprava reštrukturalizácie v zákone č. 7/2005 Z. z. má byť podľa odporúčaní určená pre riešenie výlučne úpadku.
Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
☒ Áno
☐ Nie
Návrh vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov v súvislosti s novou právnou úpravou konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii a konania o neverejnej preventívnej reštrukturalizácii.
Návrh vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 643/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia, ktorej úprava je nutná v súvislosti s novou právnou úpravou platobnej neschopnosti a domnienky platobnej schopnosti dlžníka alternatívne vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. .../2022 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o medzere krytia a spôsobe určenia platobnej neschopnosti, predlženia, hroziaceho úpadku a hroziacej platobnej neschopnosti
Návrh vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej úprava je nevyhnutná v súvislosti s elektronizáciou prihlasovania pohľadávok a podania návrhov a ostatnými navrhovanými zmenami v návrhu zákona.
Návrh vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 666/2005 Z. z. o Kancelárskom poriadku pre správcov, ktorej úprava je nevyhnutná v súvislosti so zmenou aktuálnej právnej úpravy.
Návrh vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. .../2022 o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá má upraviť
a) podrobnosti o určení najlepšieho alternatívneho scenára,
b) prílohy návrhu a podrobnosti o ich obsahových náležitostiach,
c) podrobnosti o zozname veriteľov a jeho obsahových náležitostiach,
d) podrobnosti o náležitostiach verejného plánu, jeho prílohách,
e) podrobnosti o odmene správcu a náhrade výdavkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom funkcie,
f) podrobnosti o informatívnej schôdzi a schvaľovacej schôdzi,
g) podrobnosti o činnosti veriteľského výboru.
Návrh vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o špeciálnej správcovskej skúške a špeciálnej komisii, ktorá má upraviť podrobnosti o špeciálnej správcovskej skúške a špeciálnej komisii alternatívne novelizácia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 291/2005 Z. z. o vzdelávacom poriadku správcov v oblasti konkurzu a reštrukturalizácie.
Transpozícia práva EÚ
Navrhovaná právna úprava prekračuje minimálne požiadavky transpozície smernice tým, že dochádza k transpozícii ustanovení smernice, ktorých transpozícia je pre členský štát dobrovoľná.
Preskúmanie účelnosti
K preskúmaniu účinnosti a účelnosti návrhu zákona bude dochádzať každoročne v súvislosti so zberom údajov o reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaniach k 31. decembru príslušného kalendárneho roka.
V rámci preskúmania účelnosti sa bude preskúmavať najmä počet reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a ich ukončenie, priemerná dĺžka jednotlivých konaní, výsledok uvedených konaní podľa spôsobu ukončenia, veľkosť dlžníkov, ktorí sú právnickými osobami, v rámci oddlženia rozdelenie konaní podľa dlžníka, t. j. či ide o fyzickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.
Vybrané vplyvy materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho
vplyvu
☒
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
Mechanizmus znižovania byrokracie
a nákladov sa uplatňuje:
☒
Áno
☐
Nie
Sociálne vplyvy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Poznámky
Návrh zákona predpokladá vplyvy na rozpočet, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy a vplyvy na informatizáciu, pričom vplyvy sú zhodnotené v jednotlivých analýzach k doložke vplyvov. Je potrebné uviesť, že vzhľadom na to, že ide o novú právnu úpravu, ako aj vzhľadom na absenciu niektorých údajov nebolo možné vyčísliť všetky vplyvy na rozpočet, na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy jednoznačným spôsobom na obdobie nasledujúcich štyroch rokov, nakoľko na tieto vplyvy má dopad aj množstvo rôznorodých skutočností, ktoré nie je možné odhadnúť, napr. správanie sa podnikateľských subjektov a aj správcov vzhľadom na novú právnu úpravu, využitie preventívnych konaní, uplatňovanie práva podať námietku zaujatosti a pod. Aj napriek tomu bolo vykonané vyčíslenie vplyvov aspoň v rozsahu, ktorý bol možný (aj s prípadnými odhadmi).
Kontakt na spracovateľa
JUDr. Alena Hambáleková
Sekcia legislatívy občianskeho a obchodného práva
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Tel.: 02/ 888 91 117
Mail: [email protected]
Zdroje
Informačné systémy Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 144/2021
(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)
☐ Súhlasné
☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
☒ Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
K doložke vybraných vplyvov
Komisia žiada predkladateľa o doplnenie bodu 9. Doložky vybraných vplyvov a vyznačenie, či sa uplatňuje mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov.
K dotknutým subjektom, ktoré ovplyvní schválenie predloženého materiálu patria okrem iného „fyzické osoby“. Zároveň predkladateľ uvádza, že základným cieľom návrhu zákona je poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka, čím by sa súčasne malo „zabrániť strate pracovných miest“. Ďalej návrh zákona definuje viaceré reštrukturalizačné opatrenia, medzi inými aj „reštrukturalizácia ľudských zdrojov podniku, najmä prepustenie zamestnancov, prijatie nových zamestnancov alebo úprava pracovnoprávnych vzťahov najmä pracovného času, pracovnej náplne, druhu práce“. Zároveň návrh počíta aj s výberom „odborníkov pre vykonávanie správcovskej činnosti“.
Na základe vyššie uvádzaného sa Komisia domnieva, že predložený materiál zakladá sociálne vplyvy, ktoré je potrebné označiť v bode 9. Doložky vybraných vplyvov a vypracovať separátnu Analýzu sociálnych vplyvov.
Vyhodnotenie:
Doložka vybraných vplyvov bola upravená v súlade s pripomienkami Komisie.
K vplyvom na rozpočet verejnej správy
V doložke vybraných vplyvov je označený pozitívny aj negatívny, rozpočtovo nezabezpečený vplyv na rozpočet verejnej správy. V analýze vplyvov je v tabuľke č. 1 kvantifikovaný negatívny vplyv v sume 79 340 eur na rok 2022 (príprava nových elektronických formulárov a úprav IT systémov), ktorý nie je zabezpečený v rozpočte Ministerstva spravodlivosti SR.
Všetky negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy vyplývajúce z návrhu žiada Komisia zabezpečiť v jednotlivých rokoch v rámci schválených limitov dotknutých subjektov verejnej správy bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet a v tomto zmysle prepracovať doložku a analýzu vplyvov na rozpočet
Vyhodnotenie:
Pripomienka bola akceptovaná aj na základe rozporových konaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, pričom došlo k dopracovaniu analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy aj na základe požiadavky Ministerstva financií Slovenskej republiky.
K vplyvom na podnikateľské prostredie
Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.1.2 pri opatrení (opise regulácie) č. 1 použiť na kvantifikáciu modelový príklad.
Odôvodnenie: Náklady na podnikateľské prostredie je možné kvantifikovať na základe modelového príkladu napr. na 100 € výťažku zo speňaženého majetku.
Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.1.2 pri opatrení č. 3 a opatrení č. 4 použiť na kvantifikáciu modelový príklad.
Odôvodnenie: Náklady na podnikateľské prostredie je možné kvantifikovať na základe modelového príkladu na 1 podnikateľský subjekt.
Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.1.2 pri opatrení č. 6 a č. 7 objasniť spôsob výpočtu.
Odôvodnenie: Predkladateľ v časti pre doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov popísal len to, ako kvantifikoval počet dotknutých subjektov, ale nepopísal spôsob výpočtu nákladov.
Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.1.1 a 3.1.2 identifikovať a kvantifikovať všetky administratívne vplyvy, ktoré návrh zákona ukladá. V prípade, ak nie je možné kvantifikovať vplyvy jednoznačne, Komisia žiada predkladateľa použiť modelový príklad.
Odôvodnenie: Predkladateľ v rámci vplyvov na podnikateľské prostredie nezahrnul niektoré administratívne náklady, ako napr.:
Informatívna povinnosť dlžníka voči veriteľom pri využití služieb poradcu a pri každej zmene poradcu, ako aj o jeho odmene;
Návrh dlžníka o využitie verejnej preventívnej reštrukturalizácie;
Podanie žiadosti o predĺženie dočasnej ochrany;
Informačná povinnosť správcu pri zisťovaní dôvodov pre zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácií;
Povinnosť správcu preskúmať zodpovednosť štatutárneho orgánu, úkonov dlžníka, ktoré mohli spôsobiť úpadok dlžníka;
Poskytovanie súčinnosti dlžníka správcovi pri výkone činnosti vo verejnej preventívnej reštrukturalizácií
a ďalšie.
Vyhodnotenie:
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bola doplnená v súlade s pripomienkami Komisie.
K sociálnym vplyvom
Je potrebné vypracovať separátnu Analýzu sociálnych vplyvov a komisia predovšetkým odporúča zhodnotiť vplyvy na hospodárenie domácnosti dotknutých fyzických osôb v bode 4.1 - vplyvy na zamestnanosť a na trh práce v bode 4.4 - prípadne aj v bode 4.2 – vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám.
Vyhodnotenie:
Analýzy sociálnych vplyvov bola dopracovaná v súlade s pripomienkami Komisie.
K vplyvom na informatizáciu spoločnosti
V bode 6.1. pri novej elektronickej službe ks_340610 je nutné uviesť presný názov tak, ako je uvedený/zapísaný v MetaIS.
Vyhodnotenie:
Analýza vplyvov na informatizáciou spoločnosti bola opravená v súlade s pripomienkou Komisie a následne aj v súlade s uplatnenými pripomienkami v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje
nesúhlasné stanovisko
s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.
Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.
Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.
Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. 144_2/2021 (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)
☐ Súhlasné
☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
☒ Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
K doložke vybraných vplyvov
V časti 2. „Definovanie problému“ doložky vybraných vplyvov je v predposlednej vete nesprávny slovosled. Správne má byť uvedené “.... týkajúce sa ročných správnych poplatkov správcov.“
Vyhodnotenie:
Doložka vybraných vplyvov bola upravená v súlade s pripomienkou Komisie.
K vplyvom na rozpočet verejnej správy
V rámci MPK MF SR uplatnilo nasledovnú zásadnú pripomienku „Všetky negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy vyplývajúce z návrhu žiadame zabezpečiť v jednotlivých rokoch v rámci schválených limitov dotknutých subjektov verejnej správy bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet a v tomto zmysle prepracovať doložku a analýzu vplyvov na rozpočet. Predmetné konštatovanie je potrebné uviesť v časti 2.1.1. analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy.“ Analýza vplyvov je prepracovaná tak, že vplyv na kapitolu MS SR je rozpočtovo krytý a po MPK bol doplnený vplyv na kapitolu MF SR, ktorý je v analýze uvádzaný ako krytý, čo Komisia berie na vedomie. Konštatovanie, ktoré MF SR žiadalo uviesť v časti 2.1.1. analýzy vplyvov však uvedené nie je.
V nadväznosti na tvrdenie z doložky vybraných vplyvov z časti 10. Poznámky, že „vzhľadom na to, že ide o novú právnu úpravu, ako aj vzhľadom na absenciu niektorých údajov, nebolo možné vyčísliť všetky vplyvy na rozpočet“, Komisia naďalej zásadne žiada v analýze vplyvov v časti 2.1.1. uviesť konštatovanie, že „Všetky negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy vyplývajúce z návrhu žiada Komisia zabezpečiť v jednotlivých rokoch v rámci schválených limitov dotknutých subjektov verejnej správy bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet“.
Vyhodnotenie:
Požadované konštatovanie bolo doplnené v časti 2.1.1. analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy.
Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Biznis vrstva
A – nová služba
B – zmena služby
Kód koncovej služby
Názov koncovej služby
Úroveň elektronizácie
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?
A
ks_340609
Podávanie návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie s možnosťou podania návrhu na poskytnutie dočasnej ochrany
4
A
ks_340610
Návrh dlžníka na potvrdenie plánu súdom - nahradenie súhlasu skupiny rozhodnutím súdu
4
A
ks_ 340611
Návrh dlžníka na potvrdenie plánu súdom
4
B
ks_ 339296
Podávanie návrhu na predĺženie dočasnej ochrany
4
B
ks_339049
Podávanie žiadosti o ukončenie dočasnej ochrany podnikateľa
4
B
sluzba_egov_7850
Podávanie návrhu na vyhlásenie konkurzu
4
B
ks_339278
Podávanie návrhu na vyhlásenie malého konkurzu
4
B
ks_186518
Podávanie návrhu na povolenie reštrukturalizácie
4
B
ks_186519
Podávanie návrhu na oddlženie
4
Aplikačná a technologická vrstva
A – nový systém
B – zmena systému
Kód systému
Názov systému
Vo vládnom cloude – áno / nie
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?
B
isvs_8257
Register správcov
Nie
B
isvs_239
Internetové služby rezortu spravodlivosti (IS RS)
Áno
B
isvs_255
Informačný systém súdov – Súdny manažment
Nie
B
isvs_5840
Informačný systém registra úpadcov
Nie
B
isvs_9771
Informačný systém Obchodného vestníka
Nie
B
isvs_7714
Integrovaný systém Finančnej správy - správa daní (ISFS-SD)
Nie
Financovanie procesu informatizácie
Rezortná úroveň
Nadrezortná úroveň
A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
X
Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie
Elektronické konanie
6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?
☒
Áno
☐
Nie
Preventívne konania – konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii a konanie o neverejnej preventívnej reštrukturalizácii
Riešenie hroziaceho úpadku právnickej osoby verejnou preventívnou reštrukturalizáciou alebo neverejnou preventívnou reštrukturalizáciou. Riešenie úpadku právnickej osoby, ktorý nastal počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie.
6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?
☒
Áno
☐
Nie
V rámci konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii bude z pohľadu užívateľa zabezpečené vo väčšej miere konanie v elektronickej podobe. Podanie návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie, podanie žiadosti o predĺženie dočasnej ochrany či žiadosti o jej ukončenie bude možné podať prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. V prípade podania kvalifikovaného podnetu z hľadiska zabezpečenia čo najširšieho prístupu všetkých veriteľov a možných subjektov sa výslovne neupravuje forma tohto podnetu, čo však nevylučuje jeho podanie v elektronickej podobe.
☐
Áno
☒
Nie
V rámci konania o neverejnej preventívnej reštrukturalizácii, už zo samotného účelu neverejnej preventívnej reštrukturalizácie, toto konanie je koncipované ako interné konanie, do ktorého vstupuje súd v minimálnej miere.
6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?
☒
Áno
☐
Nie
Zásada „jedenkrát a dosť“
6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?
☒
Áno
☐
Nie
V konaní o verejnej preventívnej reštrukturalizácii - koncept plánu a prílohy:
- zoznam veriteľov,
- zoznam majetku so stanovením hodnôt,
- zoznam ručiteľov a iných garantov,
- zoznam spriaznených osôb,
- zoznam úkonov so spriaznenými osobami za
posledné tri roky,
- zoznam zamestnancov,
- analýza hroziaceho úpadku,
- analýza najlepšieho záujmu veriteľov,
- analýzy pravidla relatívnej priority,
- analýzy životaschopnosti.
Súd poskytne dlžníkovi dočasnú ochranu v rozhodnutí o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie na obdobie troch mesiacov, ak s jej poskytnutím vyjadria súhlas veritelia.
V prípade návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie s dočasnou ochranou dlžník prikladá aj
- priebežná účtovná závierka k rozhodnému dňu nie staršia ako 60 dní a
- súhlas veriteľov nie starší ako 30 dní pred
podaním návrhu.
O predĺženie dočasnej ochrany je možné požiadať len so súhlasom veriteľského výboru.
6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?
☐
Áno
☒
Nie
6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?
☐
Áno
☒
Nie
V prípade navrhovaného procesu, ide o aktuálne údaje o stave a o životaschopnosti podniku, ktoré právnická osoba vypracováva ku konkrétnemu dátumu, a ktoré nie sú vedené v iných evidenciách.
6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?
☐
Áno
☒
Nie
Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci
6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?
☒
Áno
☐
Nie
Zoznam správcov sa upravuje o oddiel špeciálnych správcov pre špecifické konkurzné a reštrukturalizačné konanie a pre konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii.
6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?
☒
Áno
☐
Nie
Čerpanie zverejnených údajov v Obchodnom vestníku.
6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?
☐
Áno
☒
Nie
6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov?
☐
Áno
☒
Nie
Referenčné údaje
6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z .z. o e-Governmente?
☐
Áno
☒
Nie
6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente?
Bezpredmetné.
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2021
2022
2023
2024
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom:
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
131 766
0
0
v tom:
MS SR/0EK0C - IT financované zo ŠR – MS SR
0
79 340
0
0
MF SR/0EK0D - IT financované zo ŠR – MF SR
0
52 426
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
131 766
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
131 766
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
131 766
0
0
v tom:
MS SR/0EK0C - IT financované zo ŠR – MS SR
0
79 340
0
0
MF SR/0EK0D - IT financované zo ŠR – MF SR
0
52 426
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Finančné prostriedky v súvislosti so zabezpečením zmien vyplývajúcich z návrhu zákona a vytvorením nových formulárov budú zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly MS SR.
Finančné prostriedky na úpravu informačného systému Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (kapitola MF SR – organizácia FR SR) budú zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly MF SR.
Všetky negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy vyplývajúce z návrhu zákona žiada Stála pracovná komisia Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov zabezpečiť v jednotlivých rokoch v rámci schválených limitov dotknutých subjektov verejnej správy bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona zavádza novú právnu úpravu riešenia situácie podnikateľa, ktorému hrozí úpadok, v preventívnom konaní, ktorým sa rozumie verejná preventívna reštrukturalizácia alebo neverejná preventívna reštrukturalizácia. Základným cieľom návrhu zákona je preto poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní, čím by sa súčasne malo zabrániť strate pracovných miest a strate know-how, mala by sa maximalizovať celková hodnota pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze, ako aj zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov. Na dosiahnutie tohto účelu sa navrhuje upraviť aj inštitút tzv. dočasnej ochrany, ktorý reálne poskytuje časový priestor pre účinnú reštrukturalizáciu a dosiahnutie cieľa, ktorý je verejnou preventívnou reštrukturalizáciou sledovaný. Návrhom zákona súčasne dochádza k zrušeniu dočasnej ochrany upravenej zákonom č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Riešenie hroziaceho úpadku prostredníctvom preventívneho konania sa umožňuje len v prípade dlžníka, ktorý je právnickou osobou. Z preventívnej reštrukturalizácie sú vylúčené subjekty, ktorých riešenie úpadku nie je možné konaniami podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“).
Okrem uvedeného, návrh zákona upravuje aj tzv. nástroje včasného varovania, ktoré majú slúžiť k včasnému upozorneniu podnikateľa, že je nutné prijatie potrebných a vhodných opatrení smerujúcich k odvráteniu hroziaceho úpadku alebo úpadku.
Väčšinu úkonov v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie a neverejnej preventívnej reštrukturalizácie bude realizovať dlžník elektronickou formou. Podanie návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie, podanie žiadosti o predĺženie dočasnej ochrany alebo žiadosti o jej ukončenie, podanie návrhu na potvrdenie verejného plánu (prípadne aj podanie návrhu na potvrdenie verejného plánu spolu s návrhom na nahradenie súhlasu skupiny rozhodnutím súdu) bude možné podať prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. V prípade tzv. kvalifikovaného podnetu sa neupravuje jeho forma. Podľa návrhu zákona sa údaje o dlžníkovi a informácia o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácii a o jej skončení, o poskytnutí alebo predĺžení dočasnej ochrany, ako aj o jej zániku, vrátane zákonom ustanovených dokumentov, ako je zoznam veriteľov, súhlas veriteľov s poskytnutím dočasnej ochrany, budú zverejňovať v Obchodnom vestníku.
V súlade so základnými cieľmi smernice a v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou riešenia hroziaceho úpadku jedným z preventívnych konaní dochádza aj k úprave zákona č. 7/2005 Z. z., Obchodného zákonníka a zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti dochádza aj k zmene reštrukturalizácie podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. v tom zmysle, že táto bude určená len na riešenie úpadku dlžníka a vyníma sa z procesov riešenia hroziaceho úpadku. Opätovne sa do konkurznej legislatívy vracia povinnosť pre dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť a zjednodušujú sa pravidlá pre možnosť veriteľa iniciovať konkurzné konanie v prípadoch, kedy možno predpokladať úpadok dlžníka, vo vzťahu k veriteľom sa upravuje povinnosť uhrádzať ich nároky pomerne (nemôže dochádzať k zvýhodňovaniu akéhokoľvek veriteľa), virtualizuje sa zoznam veriteľov a zjednodušujú sa procesy súvisiace s prihlasovaním pohľadávok. V súlade s požiadavkami smernice s cieľom odstrániť prekážky na ďalšie podnikanie sa výslovne zavádza možnosť dlžníka, ktorý bol oddlžený, pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti alebo získať živnosť. Súčasne dochádza k potrebným zmenám pri úprave súdnych poplatkov. Je potrebné uviesť, že akékoľvek iné návrhy, oznámenia alebo žiadosti adresované súdu v preventívnom konaní sú oslobodené od úhrady súdneho poplatku, pokiaľ nie sú spoplatnené v súvislosti s iným konaním.
Nová právna úprava v zákone č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2005 Z. z.“) rieši zvýšené požiadavky na odbornosť a nezávislosti správcov tým, že zavádza špeciálnu správcovskú skúšku pre správcov, ktorí budú môcť byť ustanovení do obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní, pričom títo správcovia budú vykonávať funkciu aj v tzv. preventívnych konaniach. Transparentný a nezávislý výber odborníkov pre vykonávanie tejto špecifickej správcovskej činnosti má byť zabezpečený prostredníctvom špeciálnej komisie, ktorej členov z radov odborníkov má menovať minister spravodlivosti. K transparentnosti výberu tzv. špeciálnych správcov má prispieť aj zverejnenie zvukového záznamu z tejto špeciálnej správcovskej skúšky. Práve v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou týkajúcou sa výkonu správcovskej činnosti tzv. špeciálnym správcom dochádza k potrebným zmenám v zákone č. 8/2005 Z. z. a rovnako k zmenám v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (zmena spôsobu výpočtu a úhrady ročného poplatku správcu, vrátane jeho zvýšenia, zavedenie poplatku za vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky), pričom vo väčšine dotknutých predpisov súčasne dochádza aj k zmenám, ktorých potreba zavedenia vyplynula z aplikačnej praxe.
V súlade s odporúčaniami a znením smernice sa taktiež zavádza kauzálna príslušnosť súdov, ktoré majú riešiť obzvlášť náročné prípady konkurzných a reštrukturalizačných konaní, v Civilnom sporovom poriadku, pričom určenie kauzálnej príslušnosti súdov v prípade preventívnych konaní je obsiahnuté v čl. I návrhu zákona.
Návrh bude implementovať Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
x kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Objem aktivít
Odhadované objemy
2021
2022
2023
2024
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Predmetný návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet kapitoly Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v súvislosti so zabezpečením zmien a vytvorením nových formulárov, ktoré majú byť používané v konaní o verejnej preventívnej reštrukturalizácii a v konaní neverejnej preventívnej reštrukturalizácii, ako aj v konaniach podľa zákona č. 7/2005 Z. z. (konkurz, malý konkurz, reštrukturalizácia oddlženie).
Za týmto účelom sa vytvárajú nové interaktívne elektronické formuláre návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie, návrhu na potvrdenie plánu súdom, návrhu na potvrdenie plánu súdom s návrhom na nahradenie súhlasu skupiny rozhodnutím súdu a návrhu na potvrdenie plánu súdom alebo sa menia už existujúce interaktívne elektronické formuláre, ktoré štruktúrou vychádzajú z existujúcich formulárov pre dočasnú ochranu, prípadne ide o zmeny v návrhoch na vyhlásenie konkurzu, vyhlásenie malého konkurzu alebo povolenie reštrukturalizácie. V súvislosti so zavedením novej právnej úpravy dochádza však aj k viacerým dopadom na informačné systémy v správe Ministerstva spravodlivosti SR, najmä z dôvodu zabezpečenia zverejňovania potrebných informácií, zberu nevyhnutných údajov v súlade s ustanoveniami smernice, vytvorením nového oddielu v zozname správcov, z dôvodu spracovania podaní a preberania údajov z nich v informačnom systéme súdov (Súdnom manažmente), ako aj z dôvodu potrebného nasadenia jednotlivých zmien v jednotlivých informačných systémoch v správe Ministerstva spravodlivosti SR, čo má vplyv na Informačný systém súdov – Súdny manažment (isvs_255), Informačný systém registra úpadcov (isvs_5840), na Internetové služby rezortu spravodlivosti (IS RS) – isvs_239, na register správcov (isvs_8257) a na Informačný systém Obchodného vestníka (isvs 9771).
Celkový negatívny dopad na rozpočet verejnej správy je podľa analýzy dodávateľov vo výške 66 116 eur bez DPH, to je 79 340 eur s DPH. Počet človekodní bol vyčíslený na celkovú hodnotu 157,5.
Finančný vplyv návrhu zákona na rozpočet kapitoly Ministerstva financií SR bol vyčíslený vo výške 52 426 eur, ktorý súvisí s úpravami informačného systému Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (ISFS-SD). V ISFS-SD je potrebné zapracovať funkcionalitu spracovania elektronického formulára prihlášky v konkurze, reštrukturalizácii a oddĺžení prostredníctvom na to určeného formulára zverejneného v informačnom systéme registra úpadcov. Prácnosť úpravy ISFS-SD bola vyčíslená na 68 človekodní.
Predmetný návrh zákona bude mať aj pozitívny vplyv na rozpočet kapitoly Všeobecná pokladničná správa v oblasti príjmov, nakoľko dochádza k:
a) zmene súdneho poplatku za konkurzné konanie tak, že súdny poplatok bude predstavovať 1 % z každého výťažku zo speňaženia majetku zapísaného do súpisu majetku vo všeobecnej podstate najviac 33 193,50 eur a 05 % z výťažku v oddelenej podstate najviac 33 193,50 eur,
b) zmene súdneho poplatku za podanie námietky zaujatosti v insolvenčnom konaní a preventívnom konaní s účinnosťou od 17. júla 2022, ktorá sa navrhuje vo výške 500 eur,
c) zvýšeniu správneho poplatku (ročný poplatok správcu – fyzickej osoby za každý, aj neskončený rok trvania zápisu v zozname správcov) zo 165,50 eur na 200 eur s účinnosťou od 17. júla 2022,
d) zvýšeniu správneho poplatku (ročný poplatok správcu – fyzickej osoby za každý, aj neskončený rok trvania zápisu v zozname správcov) zo 165,50 eur na 400 eur s účinnosťou od 17. júla 2022,
e) zavedenie nového správneho poplatku za vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky vo výške 5 000 eur.
Ide však o príjmy, ktoré nie je možné vopred presne kvantifikovať, preto nie je v tabuľkovej časti uvedená žiadna suma. Rovnako, ako je možné očakávať navýšenie príjmov, je možné očakávať aj čiastočné zníženie príjmov. V zmysle uvedeného uvádzame nižšie, tam kde je to možné, bližšie informácie k odhadovanému zvýšenia príjmov.
a) Zmenu súdneho poplatku za konkurzné konanie nie je možné vyčísliť a to ani odhadom, nakoľko jej určenie závisí od množstva rôznorodých faktorov (nápad vecí, dosiahnutie výťažku, spôsob ukončenia konkurzu, počty zrušených konkurzov, činnosť správcu atď.), ktoré nie sú Ministerstvu spravodlivosti SR známe, resp. údaje potrebné pre vyčíslenie nie sú dostupné.
b) súdny poplatok za podanie námietky zaujatosti v insolvenčnom konaní a preventívnom konaní s účinnosťou od 17. júla 2022 bude predstavovať sumu vo výške 500 eur. Celkový dopad na rozpočet na nasledujúce roky nie je možné vyčísliť ani odhadom z dostupných informácií a údajov, ktorými Ministerstvo spravodlivosti SR disponuje.
c) Zvýšenie správneho poplatku (ročný poplatok správcu – fyzickej osoby za každý, aj neskončený rok trvania zápisu v zozname správcov) na 200 eur s účinnosťou od 17. júla 2022, pri aktuálnom počte správcov – fyzických osôb 740 predstavuje príjem do štátneho rozpočtu vo výške 148 000 eur ročne.
d) Zvýšenie správneho poplatku (ročný poplatok správcu – právnickej osoby za každý, aj neskončený rok trvania zápisu v zozname správcov) na 400 eur s účinnosťou od 17. júla 2022, pri aktuálnom počte správcov – právnických osôb 109 predstavuje príjem do štátneho rozpočtu vo výške 43 600 eur ročne.
e) Zavedenie nového správneho poplatku za vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky nie je možné vyčísliť ani odhadom, nakoľko nie je možné odhadnúť záujem o jej vykonanie.
Vo vzťahu k vyčísleniu príjmov do štátneho rozpočtu v dôsledku zvýšenia ročného poplatku správcov je nutné uviesť, že tento výpočet je vykonaný len na základe aktuálnych údajov a aktuálneho počtu správcov v zozname správcov. V súčasnosti nie je reálne možné odhadnúť počty správcov v zozname správcov na najbližšie štyri roky a to vzhľadom na novú právnu úpravu, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobí pokles správcov v zozname správcov vzhľadom na striktnejšiu právnu úpravu, pri čom súčasne nie je možné odhadnúť, v akom rozsahu sa na druhej strane rozšíri okruh správcov o tzv. špeciálnych správcov.
Tabuľka č. 3
Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2021
2022
2023
2024
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 4
Ministerstvo spravodlivosti SR
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2021
2022
2023
2024
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
79 340
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 - 711
79 340
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
79 340
0
0
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 4
Ministerstvo financií SR
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2021
2022
2023
2024
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
52 426
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 - 718
52 426
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
52 426
0
0
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 5
Zamestnanosť
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2021
2022
2023
2024
Počet zamestnancov celkom
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
z toho vplyv na ŠR
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
Analýza sociálnych vplyvov
Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť
(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 až 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)
4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?
Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).
a)
4.1.1 Pozitívny vplyv
b)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Cieľom predkladaného návrhu zákona je riešenie situácie podnikateľa (právnickej osoby), ktorému hrozí úpadok, v preventívnom konaní a tým mu poskytnúť priestor na preventívnu reštrukturalizáciu, v rámci ktorej je možné využiť viaceré „reštrukturalizačné opatrenia“, ktoré sú vhodné, potrebné a majú viesť k odstráneniu hrozby úpadku alebo úpadku. Medzi tieto opatrenia sa zaraďuje aj reštrukturalizácia ľudských zdrojov podniku, ako vznik alebo skončenie pracovnoprávneho vzťahu, zmena pracovných podmienok alebo podmienok zamestnávania. Okrem uvedeného návrh zákona predpokladá v rámci preventívneho konania účasť poradcu a správcu, ktorý by mal byť zapísaný v novozriaďovanom oddiele zoznamu správcov – oddiel špeciálnych správcov, a ktorý má vykonávať funkciu aj v obzvlášť náročných konkurzných a reštrukturalizačných konaniach. Súčasne sa v súlade s požiadavkami práva EÚ umožňuje fyzickým osobám, ktoré boli oddlžené, prevádzkovať živnosť.
Všetky reštrukturalizačné opatrenia, vrátane úpravy účasti poradcu a tzv. špeciálneho správcu, ako aj úpravy možnosti prevádzkovania živnosti po oddlžení sú opatreniami, ktoré sú spôsobilé zvýšiť príjem domácností. V prípade reštrukturalizácie ľudských zdrojov v rámci preventívneho konania totiž môže dôjsť k „pozitívnej reštrukturalizácii“ ľudských zdrojov, kedy môže dôjsť k zachovaniu alebo otvoreniu nových pracovných miest v rámci podniku alebo v rámci reštrukturalizácie majetku dlžníka a teda aj možnosti zachovania existujúceho príjmu domácnosti zamestnanca takéhoto podniku (prípadne jeho zvýšeniu) alebo možnosti získania zamestnania. Vo vzťahu k účasti poradcu a správcu zapísaného v zozname správcov v oddiele špeciálnych správcov je potrebné uviesť, že v tomto prípade môže dôjsť k zvýšeniu príjmov tých poradcov alebo správcov, ktorí budú vykonávať svoju funkciu v rámci preventívneho konania alebo v obzvlášť náročných konkurzných a reštrukturalizačných konaniach, čo však závisí od výberu a splnenia tak kvalifikačných a iných predpokladov na výkon tej ktorej funkcie. Vo vzťahu k úprave možnosti prevádzkovania živnosti po oddlžení sa predpokladá zvýšenie príjmu domácnosti fyzickej osoby, ktorá bola oddlžená a začne prevádzkovať živnosť.
c)
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Všetky domácnosti, ktorých člen/členovia sú zamestnancami právnickej osoby – dlžníka, ktorý využije možnosť realizácie preventívneho konania podľa návrhu zákona, ak sa v rámci preventívneho konania dospeje k záveru, že súčasťou verejného alebo neverejného plánu bude vykonaná reštrukturalizácia ľudských zdrojov alebo prijaté iné reštrukturalizačné opatrenie, ktoré pozitívne ovplyvní príjem týchto domácností; všetky domácnosti, ktorých člen/členovia splnia zákonné a iné predpoklady pre výkon funkcie poradcu alebo správcu zapísaného v zozname správcov v oddiele špeciálnych správcov a túto funkciu budú vykonávať v príslušných konaniach; všetky domácnosti, ktorých člen/členovia budú oddlžení a následne začnú prevádzkovať živnosť (úspešne).
d)
Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
e)
priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Nie je možné kvantifikovať.
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
f)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
Nie je možné kvantifikovať vzhľadom na to, že takáto kvantifikácia závisí od množstva rôznych a rôznorodých skutočností a faktorov, ktoré v súčasnosti nie sú známe.
g)
4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia
(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)
h)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Cieľom predkladaného návrhu zákona je riešenie situácie podnikateľa (právnickej osoby), ktorému hrozí úpadok, v preventívnom konaní a tým mu poskytnúť priestor na preventívnu reštrukturalizáciu, v rámci ktorej je možné využiť viaceré „reštrukturalizačné opatrenia“, ktoré sú vhodné, potrebné a majú viesť k odstráneniu hrozby úpadku alebo úpadku. Medzi tieto opatrenia sa zaraďuje aj reštrukturalizácia ľudských zdrojov podniku, ako vznik alebo skončenie pracovnoprávneho vzťahu, zmena pracovných podmienok alebo podmienok zamestnávania. Súčasne sa v súlade s požiadavkami práva EÚ umožňuje fyzickým osobám, ktoré boli oddlžené, prevádzkovať živnosť.
Všetky reštrukturalizačné opatrenia, ako aj úpravy možnosti prevádzkovania živnosti po oddlžení sú opatreniami, ktoré sú spôsobilé zvýšiť príjem domácností. V prípade reštrukturalizácie ľudských zdrojov v rámci preventívneho konania totiž môže dôjsť k „pozitívnej reštrukturalizácii“ ľudských zdrojov, kedy môže dôjsť k zachovaniu alebo otvoreniu nových pracovných miest v rámci podniku alebo v rámci reštrukturalizácie majetku dlžníka a teda aj možnosti zachovania existujúceho príjmu domácnosti zamestnanca takéhoto podniku (prípadne jeho zvýšeniu) alebo možnosti získania zamestnania. Vo vzťahu k úprave možnosti prevádzkovania živnosti po oddlžení sa predpokladá zvýšenie príjmu domácnosti fyzickej osoby, ktorá bola oddlžená a začne prevádzkovať živnosť.
i)
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Všetky domácnosti v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, ktorých člen/členovia sú zamestnancami právnickej osoby – dlžníka, ktorý využije možnosť realizácie preventívneho konania podľa návrhu zákona, ak sa v rámci preventívneho konania dospeje k záveru, že súčasťou verejného alebo neverejného plánu bude vykonaná reštrukturalizácia ľudských zdrojov alebo prijaté iné reštrukturalizačné opatrenie, ktoré pozitívne ovplyvní príjem týchto domácností; všetky domácnosti, ktorých člen/členovia splnia zákonné a iné predpoklady pre výkon funkcie poradcu alebo správcu zapísaného v zozname správcov v oddiele špeciálnych správcov a túto funkciu budú vykonávať v dotknutých konanich; všetky domácnosti, ktorých člen/členovia budú oddlžení a následne začnú prevádzkovať živnosť (úspešne).
j)
Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
k)
priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Nie je možné kvantifikovať.
l)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
Nie je možné kvantifikovať vzhľadom na to, že takáto kvantifikácia závisí od množstva rôznych a rôznorodých skutočností a faktorov, ktoré v súčasnosti nie sú známe.
a)
4.1.2 Negatívny vplyv
b)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Cieľom predkladaného návrhu zákona je riešenie situácie podnikateľa (právnickej osoby), ktorému hrozí úpadok, v preventívnom konaní a tým mu poskytnúť priestor na preventívnu reštrukturalizáciu, v rámci ktorej je možné využiť viaceré „reštrukturalizačné opatrenia“, ktoré sú vhodné, potrebné a majú viesť k odstráneniu hrozby úpadku alebo úpadku. Medzi tieto opatrenia sa zaraďuje aj reštrukturalizácia ľudských zdrojov podniku, ako vznik alebo skončenie pracovnoprávneho vzťahu, zmena pracovných podmienok alebo podmienok zamestnávania. V rámci reštrukturalizácie ľudských zdrojov v rámci preventívneho konania totiž môže dôjsť k „negatívnej reštrukturalizácii“ ľudských zdrojov, kedy môže dôjsť k prepusteniu zamestnancov alebo inej úprave pracovnoprávnych podmienok, ktoré sú spôsobilé znížiť príjem domácnosti, ak dôjde napr. k strate pracovného miesta v dôsledku preventívnej reštrukturalizácie alebo k zníženiu príjmu zamestnanca takejto právnickej osoby.
c)
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Všetky domácnosti, ktorých člen/členovia sú zamestnancami právnickej osoby – dlžníka, ktorý využije možnosť realizácie preventívneho konania podľa návrhu zákona, ak sa v rámci preventívneho konania dospeje k záveru, že súčasťou verejného alebo neverejného plánu bude vykonaná reštrukturalizácia ľudských zdrojov alebo prijaté iné reštrukturalizačné opatrenie, ktoré negatívne ovplyvní príjem týchto domácností.
d)
Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
e)
priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Nie je možné kvantifikovať.
f)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
Nie je možné kvantifikovať vzhľadom na to, že takáto kvantifikácia závisí od množstva rôznych a rôznorodých skutočností a faktorov, ktoré v súčasnosti nie sú známe.
g)
4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia
(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)
h)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Cieľom predkladaného návrhu zákona je riešenie situácie podnikateľa (právnickej osoby), ktorému hrozí úpadok, v preventívnom konaní a tým mu poskytnúť priestor na preventívnu reštrukturalizáciu, v rámci ktorej je možné využiť viaceré „reštrukturalizačné opatrenia“, ktoré sú vhodné, potrebné a majú viesť k odstráneniu hrozby úpadku alebo úpadku. Medzi tieto opatrenia sa zaraďuje aj reštrukturalizácia ľudských zdrojov podniku, ako vznik alebo skončenie pracovnoprávneho vzťahu, zmena pracovných podmienok alebo podmienok zamestnávania. V rámci reštrukturalizácie ľudských zdrojov v rámci preventívneho konania totiž môže dôjsť k „negatívnej reštrukturalizácii“ ľudských zdrojov, kedy môže dôjsť k prepusteniu zamestnancov alebo inej úprave pracovnoprávnych podmienok, ktoré sú spôsobilé znížiť príjem domácnosti, ak dôjde napr. k strate pracovného miesta v dôsledku preventívnej reštrukturalizácie alebo k zníženiu príjmu zamestnanca takejto právnickej osoby.
i)
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Všetky domácnosti v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, ktorých člen/členovia sú zamestnancami právnickej osoby – dlžníka, ktorý využije možnosť realizácie preventívneho konania podľa návrhu zákona, ak sa v rámci preventívneho konania dospeje k záveru, že súčasťou verejného alebo neverejného plánu bude vykonaná reštrukturalizácia ľudských zdrojov alebo prijaté iné reštrukturalizačné opatrenie, ktoré negatívne ovplyvní príjem týchto domácností.
j)
Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
k)
priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Nie je možné kvantifikovať.
l)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
Nie je možné kvantifikovať vzhľadom na to, že takáto kvantifikácia závisí od množstva rôznych a rôznorodých skutočností a faktorov, ktoré v súčasnosti nie sú známe.
4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.
Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?
Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
a)
Rozumie sa najmä na prístup k:
sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
doprave,
ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
informáciám,
k iným právam (napr. politickým).
Predkladaný návrh zákona môže mať všeobecný pozitívny ako aj negatívny vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám všeobecne, nakoľko predpokladá tak zvýšenie príjmov domácnosti ako aj zníženie (v závislosti od prijatia, obsahu a rozsahu konkrétnych reštrukturalizačných opatrení v rámci preventívneho konania).
Okrem uvedeného sa predpokladá pozitívny vplyv aj na trh práce, nakoľko navrhovaná právna úprava môže umožniť zachovanie alebo vznik nových pracovných miesť, vznik nových samostatne zárobkovo činných osôb, prípade výkon funkcie poradcu alebo správcu (špeciálneho) v rámci preventívneho konania.
b)
Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
c)
Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:
domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,
deti (0 – 17),
mladí ľudia (18 – 25 rokov),
starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,
ľudia so zdravotným postihnutím,
marginalizované rómske komunity
domácnosti s 3 a viac deťmi,
jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia
Navrhovaná právna úprava môže mať pozitívny, avšak aj negatívny vplyv na zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, najmä v súvislosti s prijatím konkrétnych reštrukturalizačných opatrení v rámci preventívneho konania, ak toto konanie bude podnikateľom (právnickou osobou) využité – ide o návrhové konanie (dobrovoľné). Okrem uvedeného sa predpokladá aj pozitívny vplyv v súvislosti s možnosťou prevádzkovať živnosť u osôb, ktoré boli oddlžené.
4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.
Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.
a)
4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
b)
Predkladaný návrh zákona plne rešpektuje princíp rovnakého zaobchádzania.
c)
4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.
d)
Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:
Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy v posudzovanej oblasti.
e)
Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:
Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy v posudzovanej oblasti.
f)
Má návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.
Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy v posudzovanej oblasti.
g)
Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.
V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:
podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti
podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,
zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,
podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,
boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,
podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,
rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.
Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy v posudzovanej oblasti.
4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.
V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.
a)
Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
b)
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.
Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy v posudzovanej oblasti.
c)
Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu
d)
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.
Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy v posudzovanej oblasti.
e)
Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?
f)
Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.
Navrhovaná právna úprava práve môže ovplyvniť dopyt po práci v súvislosti s pozitívnymi vplyvmi reštrukturalizačných opatrení, v súvislosti s výkonom funkcie poradcu a správcu v preventívnom konaní, prípadne v obzvlášť náročných konkurzných a reštrukturalizačných konaniach, a rovnako tak aj v súvislosti s možnosťou prevádzkovať živnosť oddlženej osoby.
g)
Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?
h)
Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).
Navrhovaná právna úprava bude mať dosah na fungovanie trhu práce (pozitívny a čiastočne aj negatívny vplyv, avšak v menšom rozsahu). Základným cieľom návrhu zákona je realizácia preventívnej reštrukturalizácie podniku (právnickej osoby), ktorá je v hroziacom úpadku a tým predísť hroziacemu úpadku alebo dokonca úpadku a teda aj výraznej strate pracovných miest. V rámci reštrukturalizácie môže dôjsť k takým reštrukturalizačným opatreniam v oblasti ľudských zdrojov, ktoré v prípade väčších zamestnávateľov môžu ovplyvniť fungovanie trhu práce, dopyt po práci, ovplyvniť úroveň miezd, prípadne aj pozitívne vplývať na nezamestnanosť. Uvedené však závisí od rôznych rôznorodých faktorov a skutočností, ktoré nie je možné aktuálne zosumarizovať, pričom tieto dopady primárne závisia od rozhodnutia podnikateľa využiť inštitút preventívneho konania (ide o dobrovoľné konanie) a od následného priebehu preventívneho konania ako aj od rozsahu a obsahu prijatých reštrukturalizačných opatrení. Trh práce môže byť ovplyvnený aj vznikom funkcie poradcu a správcu zapísaného v oddiele špeciálnych správcov, ako aj zavedením možnosti vykonávať živnosť po oddlžení, a to len pozitívne.
i)
Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?
j)
Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.
Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy v posudzovanej oblasti.
k)
Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?
l)
Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.
Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy v posudzovanej oblasti.
Doložka zlučiteľnosti
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.
Navrhovateľ zákona: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
2.
Názov návrhu zákona: Zákon o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3.
Predmet návrhu zákona je – nie je upravený v práve Európskej únie:
v primárnom práve,
Čl. 49 až 51, čl. 53, čl. 63, čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. ES C 202, 7.6.2016) v platnom znení.
b) v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora),
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení,
(gestor: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019), gestor Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
(gestor: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky).
c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety),
bezpredmetné.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,
17. júla 2022 podľa čl. 34 ods. 2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019)
17. júla 2024 – súlad s čl. 28 písm. a), b) a c)
17. júla 2026 – súlad s čl. 28 písm. d)
b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy,
- bezpredmetné
c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav,
- bezpredmetné.
5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
a) úplne.

čl. I
§ 1 Návrhom zákona dochádza k transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (ďalej len ,,smernica“) do právneho poriadku Slovenskej republiky. V súvislosti s transpozíciou smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky sa zavádzajú niektoré nástroje na riešenie hroziaceho úpadku, ktorý nastal v dôsledku hroziacej platobnej neschopnosti dlžníka, ktorý je právnickou osobou. Vymedzenie hroziaceho úpadku, ako aj hroziacej platobnej neschopnosti dlžníka a domnienky jeho platobnej schopnosti, vrátane hmotnoprávnej úpravy povinností dlžníka v situácii hroziaceho úpadku je predmetom zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“) a príslušných vykonávacích predpisov. V podmienkach Slovenskej republiky ide o úplne novú právnu oblasť, keďže doteraz síce právne predpisy sporadicky hroziaci úpadok …

čl. I § 38 §
Upravuje sa tzv. nové financovanie reštrukturalizačných opatrení, ktoré môže byť zahrnuté vo verejnom pláne, pričom toto nové financovanie na rozdiel od krízového financovania, ktoré sa poskytuje len na účely dočasnej ochrany, nie je časovo ani účelovo viazané, avšak musí by obsiahnuté vo verejnom pláne a musí slúžiť na naplnenie účelu verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Novému financovaniu sa poskytuje ochrana, nakoľko pre uspokojenie nárokov z nového financovania platí pravidlo uplatňujúce sa pri poskytnutí nového úveru podľa § 141 zákona č. 7/2005 Z. z., v zmysle ktorého v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka sa poskytnuté nové financovanie v nezabezpečenom rozsahu bude uspokojovať prednostne pred inými nezabezpečenými pohľadávkami. § 39 Vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii je správca nositeľom povinností zmocnenca („agent’s duties“) najmä voči súdu. Správca preskúma a posúdi verejný plán za účelom informovania všetkých účastníkov schvaľovacej schôdze na schvaľovacej schôdzi. Správca pri posúdení verejného plánu prihliada jednak na dôvody zamietnutia návrhu na potvrdenie verejného plánu, a jednak na dôvody nahradenia súhlasu skupiny rozhodnutím …

čl. I prílohe
Tabuľkou zhody sa vykazuje prebratie príslušných právne záväzných aktov Európskej únie.

čl. II
(Obchodný zákonník)

čl. II bod 1 a 2
V súvislosti s prijatím novej právnej úpravy týkajúcej sa riešenia hroziaceho úpadku je potrebné upraviť ponímanie spoločnosti v kríze a v hroziacom úpadku v rámci právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, pričom osobitne sa vymedzuje pravidlo, že zrušená spoločnosť až do jej vstupu do likvidácie má rovnaké povinnosti, ako spoločnosť v kríze, avšak takéhoto dlžníka nemožno považovať za dlžníka, ktorý by mal byť v hroziacom úpadku.

čl. II bod 3
Ustanovenie sa vypúšťa vzhľadom na jeho nadbytočnosť, nakoľko sa návrhom zákona upravujú povinnosti súvisiace s hroziacim úpadkom priamo v zákone č. 7/2005 Z. z.

čl. II bod 4
Ustanovenie odseku 1 je potrebné upraviť s ohľadom na situácie, kedy osobitný predpis kladie ďalšie obmedzenia, prípadne vylúči zlúčenie, splynutie a rozdelenie spoločností (pôjde najmä o právne úpravy vzťahujúce sa na špecifické subjekty). S ohľadom na primerané použitie uvedené v ustanovení § 69aa Obchodného zákonníka, je navrhované ustanovenie potrebné vnímať aj v tom smere, že dopadá rovnako aj na cezhraničný charakter týchto premien spoločností, t.j. osobitné predpisy môžu obmedziť, resp. vylúčiť aj tieto cezhraničné procesy.

čl. II bod 5
Spresňuje sa obsah prílohy k návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra v nadväznosti na § 75j ods. 2.

čl. II bod 6
Doplnením druhej vety sa pozitívne vymedzuje právny nástupca pri prevzatí imania jediným spoločníkom. Ide o doplnenie vyvolané aplikačnou praxou.

čl. II bod 7 až 9
Účinky prevodu väčšinového obchodného podielu boli doposiaľ viazané až na zápis nadobúdateľa ako nového spoločníka spoločnosti do obchodného registra, t. j. zápis mal konštitutívny účinok (na rozdiel od prevodu menšinového obchodného podielu). Pôvodným cieľom viazania účinkov prevod väčšinového obchodného podielu bolo zamedzenie daňovým podvodom. Tento dôvod sa v intenciách ďalších legislatívnych úprav (napr. prísna regulácia fúzií spoločností) postupne začal javiť ako nadbytočný. Navrhovaná zmena spočíva v nastavení účinkov voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú až s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však skôr, ako valné zhromaždenie vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu, ak podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy sa súhlas valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu vyžaduje. Úprava § 117 súčasne reflektuje navrhované zmeny týkajúce sa povinností a účinkov pri prevode väčšinového obchodného podielu.

čl. III
(Civilný sporový poriadok) Na základe analýz a odporúčaní subjektu vybraného Európskou komisiou v rámci Programu pre podporu štrukturálnych reforiem z Generálneho riaditeľstva pre podporu štrukturálnych reforiem Európskej komisie na analýzu prijatia zmien v oblasti preventívnej reštrukturalizácie, prostriedkov zvýšenia efektívnosti insolvenčného konania vo všeobecnosti, ako i pre včasné nástroje varovania pre podnikateľov, sa navrhuje úprava osobitnej kauzálnej príslušnosti súdov vo veciach, v ktorých má vykonávať funkciu správca zapísaný v oddiele špeciálnych správcov zoznamu správcov. Odporúčania a analýzy vychádzali z analýz počtu reštrukturalizácií a konkurzov v období rokov 2011 až 2020 a z počtu dlžníkov v členení podľa veľkosti podniku, a to podľa jednotlivých konkurzných súdov. Na základe uvedených analýz vyššie uvedený subjekt odporúčal upraviť kauzálnu príslušnosť „špecializovaných“ súdov, ktoré by sa mali venovať tejto špecifickej agende tak, aby bolo zabezpečené skvalitnenie konania a jeho skrátenie. Podľa týchto analýz v závislosti od rozdelenia okresov na základe geografického rozloženia a priradenia váh dôležitosti skúmaným atribútom (počet konaní otvorených viac ako 5 rokov, počet …

čl. IV
(zákon č. 71/1992 Zb.)

čl. IV bod 1
Vzhľadom na postavenie správcu v konkurznom konaní sa spresňuje subjekt, ktorý vykonáva poplatkové úkony, nakoľko poplatníkom je dlžník v konkurznom konaní.

čl. IV bod 2
V súvislosti s novou právnou úpravou týkajúcou sa riešenia hroziaceho úpadku dlžníka je potrebné sa vysporiadať aj s poplatkovými povinnosťami, ktoré by vznikli v súvislosti s podávaním návrhov, žiadostí a oznámení súdu v preventívnom konaní vedenom podľa zákona o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhuje sa oslobodenie poplatníka v preventívnom konaní od súdneho poplatku, nakoľko ide o konanie, ktoré je všeobecne prospešné a na jeho riešení je verejný záujem. Zníženie nákladov na konania v rámci riešenia hroziaceho úpadku a úpadku je súčasne aj cieľom transpozície smernice, preto nie je vhodné ukladať nové poplatkové povinnosti v preventívnom konaní.

čl. IV bod 3
Navrhuje sa, aby poplatkové povinnosti za konkurzné konanie, ktoré neboli splnené, zanikli zrušením konkurzu. V dôsledku zrušenia konkurzu spravidla už nie je majetok, z ktorého by mal byť súdny poplatok uhradený alebo vymožený. Ak konkurz skončil rozvrhom výťažku, tak nároky na úhradu poplatkov boli jeho súčasťou.

čl. IV bod 4
Navrhuje sa upraviť osobitné ustanovenia o platení súdnych poplatkov v konkurznom konaní, pričom sa správcovi ukladá povinnosť v prípade vzniku poplatkovej povinnosti súvisiacej s dosiahnutím výťažku zo speňaženia majetku vyžiadať si od príslušného súdu zúčtovacie údaje potrebné pre zaplatenie súdneho poplatku. Ak by však nastali okolnosti, ktoré by bránili splneniu poplatkovej povinnosti včas, správca je povinný ich oznámi bezodkladne súdu. Týmto postupom sa má zefektívniť plnenie poplatkových povinnosti v konkurznom konaní.

čl. IV bod 5
Navrhujú sa prechodné ustanovenia súvisiace s vyberaním súdnych poplatkov podľa novej právnej úpravy.

čl. IV bod 6
V sadzobníku súdnych poplatkov sa navrhuje úprava súdnych poplatkov súvisiacich s konkurzným konaním, vrátane ustanovenia maximálneho súdneho poplatku za konkurzné konanie. Súdny poplatok má čiastočne kompenzovať administratívne náklady štátu súvisiace s vedením konkurzného konania a má byť uhradený ako pohľadávka dotknutej podstaty bezprostredne po dosiahnutí výťažku.

čl. V
(zákon č. 145 /1995 Z. z.)

čl. V bod 1
Navrhuje sa medzi osoby oslobodené od správnych poplatkov zahrnúť aj správcu a likvidátora, ktoré v súčasnej právnej úprave oslobodenia od správnych poplatkov absentovali, čo v aplikačnej praxi spôsobovalo značné problém najmä pri poskytovaní súčinnosti týmto osobám na základe osobitných predpisov.

čl. V bod 2
Navrhujú sa prechodné ustanovenia súvisiace s novou právnou úpravou ročných poplatkov správcov. V zmysle navrhovanej úpravy tak správca, ktorý bol zapísaný do zoznamu správcov k 1. januáru 2022, uhradí pomernú časť ročného poplatku vo výške ustanovenej zákonom do prijatia novej právnej úpravy, a to za obdobie do 16. júla 2022. Ročný poplatok správcu podľa právnych predpisov účinných od 17. júla 2022 bude v zásade prvýkrát splatný až 31. júla 2023.

čl. V bod 3 a 6
Pre zjednodušenie výpočtov a úhrady ročných poplatkov správcov sa navrhuje zaviesť ročný poplatok za trvanie zápisu v zozname správcov, ktorý bude stanovený pevnou sumou, t. j. bez nutnosti výpočtu alikvotnej časti, bez ohľadu na dátum a trvanie zápisu v zozname správcov, alebo dátum pozastavenia výkonu činnosti. Povinnosť zaplatiť tento poplatok vznikne vždy k 1. júlu kalendárneho roka a bude splatný do 31. júla kalendárneho roka, v ktorom sa má uhradiť, pričom povinnosť zaplatiť poplatok v plnej výške vzniká každému správcovi, ktorý bol v zozname správcov zapísaný hoci len jediný deň. Ročný poplatok má platiť každý správca za seba ako jeden subjekt, pričom platiť tento ročný poplatok budú tak fyzické osoby (vrátane správcov-fyzických osôb s pozastaveným výkonom činnosti ) ako aj právnické osoby. Súčasne sa navrhuje zvýšiť ročný poplatok správcu-fyzickej osoby na 200 €, a to vzhľadom na to, že zvýšenie ročného poplatku je vzhľadom na súčasnú situáciu pri výkone funkcie správcu adekvátne. Ročný poplatok správcu-právnickej osoby sa navrhuje určiť v …

čl. V bod 4
V súvislosti so vznikom oddielu špeciálnych správcov, ktorí majú vykonávať funkciu v reštrukturalizačných konaniach, vo veľkých konkurzných konaniach a vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii, sa navrhuje zavedenie nového správneho poplatku za vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky. Predmetná špeciálna správcovská skúška má predovšetkým zabezpečiť transparentný a efektívny výber tých uchádzačov, ktorí majú predpoklady pre riadny výkon funkcie v týchto špecifických konaniach, v ktorých sa predpokladá účasť najmä dlžníkom s veľkým objemom majetku. Vzhľadom na uvedené sa predpokladá dôraz na výber osôb, ktoré majú zastávať túto funkciu tak, aby bol dosiahnutý účel jednotlivých konaní rýchlo, kvalitne a efektívne a bez prípadných pochybností o zákonnosti alebo správnosti konania.

čl. V bod 5
Ide o legislatívno-technickú úpravu poznámky pod čiarou.

čl. VI
(zákon č. 548/2003 Z. z.) Vzhľadom na potrebu zabezpečenia realizovanie špeciálnej správcovskej skúšky prostredníctvom Justičnej akadémie Slovenskej republiky dochádza k explicitnému vyjadreniu skutočnosti, že na tento účel sa Justičná akadémia Slovenskej republiky považuje za poverenú právnickú osobu podľa zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. VII
(zákon č. 530/2003 Z. z.)

čl. VII bod 1
Úprava nadväzujúca na vypustenie príslušnej právne úpravy z Obchodného zákonníka.

čl. VII bod 2
Ide o doplnenie dôvodu na výmaz spoločnosti z obchodného registra v súvislosti s ukončením konkurzných konaní vedených podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. V súčasnom znení absentuje ustanovenie súvisiace s ukončením takýchto konkurzných konaní.

čl. VII
(zákon č. 7/2005 Z. z.)

čl. VII bod 1, 5 a 6
Dochádza k zmene právnej úpravy týkajúcej sa hroziaceho úpadku v zmysle, že zákon definuje hroziaci úpadok a súčasne sa zavádzajú, resp. sa upravujú a dopĺňajú povinnosti súvisiace s hroziacim úpadkom dlžníka. Riešenie hroziaceho úpadku v dôsledku hroziacej platobnej neschopnosti je predmetnom zákona o riešení hroziaceho úpadku. Jedna z náročných úloh pre právnu teóriu je zadefinovanie hroziaceho úpadku. Náročnosť spočíva najmä v tom, že väčšina čiastkových predpokladov spočíva v ekonomických základoch, pričom niektoré z nich nemusia byť viditeľné ani tretími osobami a dokonca ani samotným podnikateľom. V právnej praxi sa ustálilo niekoľko modelov predikovania úpadku, pričom najznámejší z nich je zrejme „Altmanovo Z-score“. Poňatie niektorého z týchto modelov do právnej úpravy pevne však nie je adekvátne, keďže aj keď predikujú hroziaci úpadok s vysokou pravdepodobnosťou, nie sú použiteľné všeobecne t. j. pre všetky typy hospodárskej činnosti. Pojem hroziaceho úpadku teda nie je definovaný exaktne. Právna úprava sa upína k vymedzeniu hroziaceho úpadku z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti. Tým sa rozumie stav, …

čl. VII bod 2
Upravuje sa definícia platobnej neschopnosti. Navrhuje sa úprava lehoty omeškania s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov dlžníka z pôvodných 30 dní na 90 dní po lehote splatnosti. Doterajšia lehota 30 dní sa javí ako veľmi prísna, avšak na druhej strane doteraz pre platobnú neschopnosť nemal dlžník povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Tiež je potrebné prihliadnuť na to, že definícia platobnej neschopnosti naprieč členskými štátmi EÚ je rozdielna. Niektoré štáty takúto lehotu ustanovenú nemajú (porovnaj napr. § 17 nemeckého insolvenčného zákona) a ponechávajú jej vymedzenie na súdnu prax, iné štátny (napr. česká republika pracuje legislatívne s lehotou 3 mesiace (porovnaj § 3 ods. 2 písm. b) Insolvenčního zákona). Ide prirodzene o problematiku veľmi komplexnú, keďže už samotné slovo „schopný“ si vyžaduje typicky významnú interpretáciu v súdnej praxi a v procesnej rovine rozkladanie dôkazného bremena medzi veriteľa a dlžníka.

čl. VII bod 3
Upravuje sa domnienka platobnej schopnosti dlžníka - právnickej osoby vzhľadom na jej finančný majetok a splatné peňažné záväzky. Dlžník teda môže preukázať schopnosť plniť svoje splatné peňažné záväzky tým, že preukáže dostatočnú výšku svojho finančného majetku (v zmysle vykonávacieho predpisu ide v zásade o disponibilné finančné prostriedky) alebo že v období 60 dní, od kedy nastal úpadok dlžníka, tento finančný majetok získa a bude schopný uhradiť svoje splatné peňažné záväzky. Ide o tzv. medzeru krytia, ktorá vlastne predstavuje negatívnu podmienku platobnej neschopnosti. Podrobnosti o určení medzery krytia ustanoví vykonávací predpis.

čl. VII bod 4
U dlžníka vzniká hierarchická štruktúra vzájomných vzťahov medzi jednotlivými veriteľmi vo vzťahu k majetkovej podstate dlžníka v okamihu jeho úpadku. To znamená, že ešte pred tým, ako bol súdom zistený vyhlásením konkurzu (konkurzná podstata). Existencia takýchto kvázi zmluvných vzťahov veriteľov vzťahov zamedzuje voľnej úvahe dlžníka o uspokojovaní pohľadávok veriteľov. Koniec koncov svojvôli sa zamedzuje formulovaním niektorých skutkových podstát trestných činov (napr. zvýhodňovanie veriteľa). Insolvenčná úprava by však v ohľade možnosti plnenia niektorých nárokov samotným dlžníkom mala byť precízna a mala by reflektovať existenciu pravidiel (absolútnej) priority a pravidla pari passu ako dvoch pravidiel, ktoré ovládajú existenciu hierarchickej štruktúry dlžníka. Pravidlo pari passu (t. j. pomerného uspokojenia veriteľov; resp. horizontálne pravidlo) je pravidlom, ktoré sa presadzuje pri uspokojovaní nezabezpečeného dlhu. Pravidlo absolútnej priority (vertikálne pravidlo) ovláda uspokojenie veriteľov ohľadom zabezpečeného dlhu. Ak je dlžník v úpadku, je opodstatnené presadzovať, aby dlžník plnil svoj dlh tak, ako by bol úpadok dlžníka už zistený súdom a konkurz na jeho majetok vyhlásený a to …

čl. VII bod 7
Ide o legislatívno-technickú úpravu nevyhnutnú vzhľadom na navrhované zmeny.

čl. VII bod 8
Povinnosť dlžníka, ktorý je právnickou osobou, podať návrh na vyhlásenie konkurzu sa viaže na jeho platobnú neschopnosť. Uvedená zmena je vyvolaná aj novým ponímaním hroziaceho úpadku. Platobná neschopnosť je typickým dôvodom insolvencie a postihuje širšie spektrum dlžníkov ako predlženie. Túto právnu úpravu je potrebné vnímať spoločne s úpravou definície platobnej neschopnosti, v rámci ktorej sa predĺžuje lehota omeškania s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov z 30 na 90 dní po lehote splatnosti. Táto právna úprava reálne kopíruje právny stav, kedy sa spoločnosť už nachádza v úpadku (insolvencii) a teda už v tomto stave je dlžník povinný riešiť svoju situáciu reálneho úpadku formou konkurzného konania. Z tohto dôvodu nie je vhodné ponechávať riešenie situácie úpadku dlžníka z dôvodu platobnej neschopnosti len na veriteľov, nakoľko už sám dlžník musí v takejto situácii niesť zodpovednosť za svoje „podnikanie“. Takáto úprava súčasne reflektuje na aktuálny stav, kedy v dôsledku práve platobnej neschopnosti dlžníkov, ktorí svoju situáciu neriešia, dochádza v neúmernom rozsahu k vzniku sekundárnej …

čl. VII bod 9
Navrhuje sa explicitne vyjadriť a teda doplniť vo všeobecnom predpise o konkurznom konaní aj osobitnými predpismi upravený predpokladaný úpadok dlžníka na účely zabezpečenia komplexnosti právnej úpravy insolvencie dlžníka a na účely zabezpečenia právnej istoty. Niet dôvod trvať na transakčných prekážkach podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu veriteľom, ak sa z právnej úpravy ponúka domnienka úpadku.

čl. VII bod 10
V nadväznosti na zrušenie dočasnej ochrany dlžníka podľa zákona 421/2020 Z. z. sa upravuje aj dotknuté ustanovenie, pričom sa navrhuje, aby aj v prípade, ak štatutárny orgán nesplní svoju povinnosť do 15 dní od skončenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie bez potvrdenia verejného plánu súdom zverejniť v Obchodnom vestníku vyhlásenie, že nie je v úpadku, sa na účely uplatnenia zodpovednosti za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu uplatnil predpoklad, že návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas.

čl. VII bod 11 až 13
Navrhuje sa zmena formy podania návrhu na vyhlásenie konkurzu elektronickou formou tak, že návrh na vyhlásenie konkurzu sa bude môcť podať na súd elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky príslušného súdu, pričom obligatórnou náležitosťou tohto návrhu je jeho autorizácia podľa ustanovení zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Iná forma podania návrhu na vyhlásenie konkurzu (osobne, poštou) sa nepripúšťa. Nesplnenie týchto formálnych náležitostí návrhu má za následok, že súd na nesprávne podaný alebo dlžníkom neautorizovaný návrh na vyhlásenie konkurzu nebude prihliadať. V súvislosti s uvedenou zmenou sa vypúšťa povinnosť podania návrhu v dvoch rovnopisoch spolu s prílohami. Súčasne sa zjednodušujú náležitosti veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu v prípade, ak úpadok možno predpokladať na základe oznámenia zverejneného v Obchodnom vestníku.

čl. VII bod 14 a 15
Dopĺňajú sa pravidlá pre súbeh konkurzného konania a konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii a upravujú sa podmienky prerušenia a zastavenia prebiehajúceho konkurzného konania v súvislosti so začatým konaním o verejnej preventívnej reštrukturalizácii. Súčasne sa upravujú sa účinky konkurzného konania počas jeho prerušenia v dôsledku súbehu s prebiehajúcim konaním o verejnej preventívnej reštrukturalizácii tak, že tieto účinky počas prerušenia konkurzného konania nepôsobia.

čl. VII bod 16
Dotknuté ustanovenie je potrebné zosúladiť s čl. 5 a s čl. 39 nariadenia (EÚ) č. 2015/848, týkajúce sa súdneho preskúmania rozhodnutia o začatí hlavného a vedľajšieho insolvenčného konania na základe medzinárodnej právomoci.

čl. VII bod 17
Explicitne sa vyjadruje oprávnenie predbežného správcu na paušálnu náhradu výdavkov, pričom sa upravujú pravidlá pre rozhodovanie o odmene a výdavkoch predbežného správcu alebo o paušálnej odmene predbežného správcu tak, aby predbežný správca mal prístup k svojej odmene včas. Vzhľadom na uvedené sa upravujú pravidlá pre rozhodovanie súdu o odmene a výdavkoch predbežného správcu, prípadne o paušálnej náhrade výdavkov, pričom za zákonom ustanovených podmienok (ak predbežný správca doručí súdu návrh na určenie odmeny a jeho výdavkov alebo paušálnej náhrady výdavkov v lehote na podanie záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka) je súd o tejto odmene alebo výdavkoch, prípadne paušálnych výdavkoch predbežného správcu, povinný rozhodnúť v uznesení, ktorým zastavuje konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo vyhlasuje konkurz. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, súd rozhodne o odmene a výdavkoch alebo paušálnych výdavkoch predbežného správcu samostatným rozhodnutím a to do 30 dní od zastavenia konkurzného konania alebo vyhlásenia konkurzu. Táto právna úprava má zamedziť aktuálnej aplikačnej praxi, keď súdy o odmene a …

čl. VII bod 18
V súvislosti so zmenou a zjednodušením prihlasovania pohľadávok sa vypúšťa povinnosť súdu poučiť veriteľov v uznesení o vyhlásení konkurzu o následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Uvedené poučenia zbytočne zahlcujú typové informácie o vyhlásení konkurzu.

čl. VII bod 19
Na účely zrýchlenia a zefektívnenia procesu sa navrhuje zmena konceptu vstupu do konkurzného konania nadobúdateľom pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, ako aj potvrdenia nadobudnutia pohľadávky. Právna úprava reaguje na problémy, ktoré vznikli v aplikačnej praxi v súvislosti so zmenou účastníkov konkurzného konania v dôsledku prevodu alebo prechodu pohľadávky. Zavádza sa povinnosť oznámiť správcovi prevod alebo prechod pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka konkurzného konania. Túto povinnosť má veriteľ pohľadávky, ktorá mu zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, ktorej sa prevod alebo prechod týka, pričom rovnakú povinnosť má aj nadobúdateľ takejto pohľadávky. Túto povinnosť môže splniť ktorýkoľvek z nich. Obligatórnou prílohou tohto oznámenia musia byť listiny osvedčujúce dôvod vstupu nadobúdateľa pohľadávky do konkurzného konania, ako aj označenie pôvodne prihlásenej pohľadávky podľa údajov zo zoznamu pohľadávok v registri úpadcov. Ak nie sú splnené predpoklady pre vstup do konania nadobúdateľa na základe oznámenia nadobúdateľa alebo pôvodného veriteľa, správca nevyznačí zmenu v zozname pohľadávok, ale je povinný predložiť toto oznámenie spolu s …

čl. VII bod 20 a 21
Z dôvodu novej úpravy týkajúcej sa zoznamu pohľadávok, kedy tento zoznam zostavuje správca v registri úpadcov, je na uvedenú skutočnosť naviazaný aj moment zániku pôvodného veriteľa pohľadávky a moment vzniku nového nadobúdateľa pohľadávky, a to zápisom do tohto registra. S tým je spojená aj povinnosť správcu upraviť v zmysle uvedených skutočností zoznam pohľadávok v registri úpadcov.

čl. VII bod 22
Na účely zabezpečenia transparentného procesu a zrýchlenia a zefektívnenia prihlasovania pohľadávok sa navrhuje nová forma a spôsob prihlásenia pohľadávky veriteľom v konkurze. Prihláška sa musí u správcu v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu (základná prihlasovacia lehota), avšak výlučne prostredníctvom na to určeného formulára elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky príslušného správcu, pričom obligatórnou náležitosťou tohto návrhu je jeho autorizácia podľa ustanovení zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Iná forma podania návrhu (osobne, poštou) sa nepripúšťa. V prípade zahraničného veriteľa sa prihláška podá podľa podmienok uvedených v čl. 55 nariadenia Rady 2015/848.

čl. VII bod 23
Navrhuje sa zmena úpravy zverejnenia zápisu pohľadávok do zoznamu pohľadávok, ktoré boli doručené správcovi po základnej prihlasovacej pohľadávky, a to tak, že namiesto Obchodného vestníka budú správcom zverejnené v registri úpadcov, spolu s uvedením okolnosti, že prihláška bola podaná po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty.

čl. VII bod 24 až 30
Vzhľadom na zavedenie elektronického prihlasovania pohľadávok je potrebná úprava dotknutých ustanovení, keďže zoznam pohľadávok bude tvorený správcom v registri úpadcov a správca je súčasne povinný vykonať zápis zmien v zozname pohľadávok v registri úpadcov bezodkladne. Súčasne sa správca odbremeňuje od povinnosti doručovať súdu rovnopis zoznamu pohľadávok a stačí len oznámenie o tom, že pohľadávky boli zapísané v zozname pohľadávok v registri úpadcov.

čl. VII bod 31
Úpravou sa umožňuje, aby veriteľský výbor bol na schôdzi veriteľov volený každým prítomným veriteľom zistenej pohľadávky bez ohľadu na to, či ide zabezpečeného alebo nezabezpečeného veriteľa.

čl. VII bod 32
Navrhuje sa posunúť termín konania prvej schôdze veriteľov tak, aby veritelia mali vhodný časový priestor oboznámiť sa s prípadným popretím ich pohľadávok a súd mal dostatočný priestor rozhodnúť prípadne o priznaní hlasovacích práv.

čl. VII bod 33 až 36
S rozvojom moderných informačných technológii sa správcovi so súhlasom súdu alebo veriteľského výboru umožňuje konanie a vedenie schôdze veriteľov aj prostredníctvom videokonferencie či inými prostriedkami komunikačnej technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie obrazovo-zvukového záznamu, ktorý sa následne stáva súčasťou správcovského spisu a ktorý je v tomto spise prístupný za úhradu vecných nákladov.

čl. VII bod 37
Pre zrýchlenie a zefektívnenie procesu sa zavádza možnosť súdu rozhodnúť o námietke, ktorú veriteľ vzniesol pre rozpor prijatého uznesenia so zákonom priamo bezprostredne na schôdzi veriteľov uskutočnenej prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie. V tomto prípade sa rozhodnutie o námietke nevyhotovuje písomne.

čl. VII bod 38
Na účely zefektívnenia konkurzného konania sa navrhuje zaviesť tzv. dočasný veriteľský výbor. Ide o dočasný orgán veriteľov, ktorý môže na základe vlastného uváženia zriadiť súd. Dočasný veriteľský výbor sa zriaďuje vždy pred konaním prvej schôdze veriteľov, pričom funkciu veriteľského výboru vykonáva až do konania prvej schôdze veriteľov. Veriteľský výbor sa môže skladať z troch alebo z piatich veriteľov určených súdom, pričom ho majú tvoriť najmä tzv. relevantní veritelia V záujme zachovania rovnosti, zabezpečení a nezabezpečení veritelia by mali mať primerané zastúpenie v dočasnom veriteľskom výbore. V prípade, že zanikne funkcia člena dočasného veriteľského výboru, pôsobnosť dočasného veriteľského výboru trvá naďalej a ak je to potrebné, môže súd člena dočasného veriteľského výboru kedykoľvek odvolať, vymeniť alebo doplniť. Osobitne sa upravujú členovia dočasného veriteľského výboru v prípade, ak pred vyhlásením konkurzu prebiehala reštrukturalizácia, kedy funkciu členov dočasného veriteľského výboru vykonávajú veritelia, ktorí boli členmi veriteľského výboru v reštrukturalizácii.

čl. VII bod 39 až 41
Navrhuje sa, aby zvolenie členov veriteľského výboru bolo umožnené zo všetkých veriteľov bez ohľadu na to, či ide zabezpečeného alebo nezabezpečeného veriteľa.

čl. VII bod 42
Posilňuje sa dohľad súdu nad činnosťou správcu tým, že súd bude môcť uložiť správcovi vykonanie potrebných opatrení na odstránenie nedostatkov (tzv. uznesením v rámci vedenia konania). V prípade nesplnenia povinnosti uloženej súdom vykonať potrebné opatrenia na odstránenie nedostatkov bude možný postup voči správcovi ako pri závažnom porušení povinností správcu.

čl. VII bod 43
V súvislosti s aplikačnými problémami sa navrhuje riešenie vzniku objektívnej právnej skutočnosti tak, že v prípade, ak správca zomrie, súd bez zbytočného odkladu zomretého odvolá a ustanoví náhodným výberom nového správcu. Pokiaľ zomretý správca vykonával funkciu vo viacerých konkurzných konaniach, súd musí v tomto prípade postupovať koordinovane a v zásade vo všetkých takýchto konaniach má zabezpečiť ustanovenie toho istého správcu (t. j. správcu, ktorý bol náhodným výberom určený prvý krát).

čl. VII bod 44
Ide o úpravu súvisiacu so zmenou povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti.

čl. VII bod 45
Ustanovenie reaguje na požiadavky Smernice na zbieranie a monitorovanie údajov s cieľom zhromažďovania spoľahlivých a porovnateľných údajov o priebehu reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní. Na účely naplnenia tejto požiadavky je správca povinný do 30 dní po uplynutí 5 rokov od vyhlásenia konkurzu a následne v pravidelných intervaloch zasielať správu o priemerných mesačných nákladoch na správu a speňažovanie majetku úpadcu, priemerných mesačných príjmoch zo správy majetku podliehajúceho konkurzu, ako aj označiť majetok, ktorý nebol ešte speňažený a opis okolností, ktoré bránia jeho speňaženiu.

čl. VII bod 46
Správca je povinný postupovať pri speňažovaní majetku ohrozeného skazou s odbornou starostlivosťou a netýka sa to len prvého ustanoveného správcu. Najmä z dôvodu, že aj pred prvou schôdzou veriteľov môže byť ustanovený dočasný veriteľský výbor, môže byť majetok podliehajúci konkurzu speňažený so súhlasom príslušného orgánu aj pred jej konaním.

čl. VII bod 47
Jednoznačnosť v právnych vzťahoch, ktoré pri nadobúdaní majetkových hodnôt podliehajúcich konkurzu prechádzajú na kupujúceho, je jeden z kľúčových faktorov pri dosahovaní vyššie výťažku v prospech veriteľov. Navrhuje sa preto posilniť právnu istotu kupujúceho v tomto ohľade. Aké záväzky prechádzajú na kupujúceho sa typicky vyjadrí v zmluve s kupujúcim.

čl. VII bod 48
Správca je povinný majetok speňažovať s odbornou starostlivosťou v súlade s pokynmi príslušného orgánu. Transakčné náklady súvisiace s organizáciou dražby môžu spôsobiť, že určitý majetok je nespeňažiteľný. Dostupnosť viacerých možností speňažovania by mala priniesť flexibilitu pre správcu a príslušný orgán a tiež dosiahnutie vyššieho výťažku.

čl. VII bod 49
Vzhľadom na možnú kumuláciu prioritne uspokojovaných pohľadávok sa ustanovuje jednoznačné pravidlo priority nového úveru pred ostatnými nezabezpečenými pohľadávkami. Zároveň sa upravuje priorita uspokojovania pohľadávky z nového úveru, ak niet odlišnej dohody, na ktorú sa však prihliada len v prípade, že je uložená v zbierke listín dlžníka.

čl. VII bod 50
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou § 12.

čl. VII bod 51, 52 a 54
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu riešenia hrozby úpadku prostredníctvom osobitného zákona o riešení hroziaceho úpadku, pričom reštrukturalizácia podľa zákona č. 7/2005 bude možná len v prípade úpadku dlžníka.

čl. VII bod 53
V nadväznosti na konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii podľa zákona o riešení hroziaceho úpadku sa ustanovuje, že správca môže odporučiť reštrukturalizáciu dlžníka podľa zákona č. 7/2005 Z. z. len vtedy, ak sa verejná preventívna reštrukturalizácia skončila inak ako potvrdením plánu, až po uplynutí dvoch rokov.

čl. VII bod 55
Navrhuje sa dvojročné obdobie, kedy dlžníkovi, ktorý vstúpil do verejnej preventívnej reštrukturalizácie podľa zákona o riešení hroziacom úpadku, v ktorom nedošlo k potvrdeniu plánu v tomto konaní, nie je umožnené domáhať sa povolenia reštrukturalizácie podľa zákona č. 7/2005 Z. z.

čl. VII bod 56
V súlade s požiadavkami smernice sa rovnako ako v konkurznom konaní zavádza výlučne možnosť elektronického podania návrhu na vyhlásenie reštrukturalizácie, ktorý musí byť autorizovaný navrhovateľom, inak sa na návrh nebude prihliadať.

čl. VII bod 57 až 60
V súlade s požiadavkami smernice sa zavádza možnosť podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie prostredníctvom a rovnako tak sa zavádza možnosť elektronického podania prihlášky pohľadávok veriteľov obdobne ako v konkurznom konaní. Výnimka platí len v prípade zahraničných veriteľov, pričom hmotnoprávna lehota na doručenie prihlášky správcovi je 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Súčasne sa upravuje povinnosť správcu priebežne zapisovať prihlásené pohľadávky do zoznamu veriteľov v registri úpadcov.

čl. VII bod 61 až 63
Rovnako ako v konkurznom konaní, aj v reštrukturalizačnom konaní sa upravuje možnosť konania schôdze veriteľov elektronickými prostriedkami prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej techniky. V súvislosti s uvedeným sa upravujú aj základné podmienky pre konanie schôdze veriteľov, pričom z takto realizovanej schôdze veriteľov sa vyhotovuje obrazovo-zvukový záznam, ktorý je súčasťou správcovského spisu.

čl. VII bod 64 až 66
Na účely transparentnosti procesu a zachovania odbornosti a právnej istoty sa navrhuje, aby v prípade zastavenia reštrukturalizácie a následného začatia konkurzného konania v konkurznom konaní pokračoval vo funkcii rovnaký správca, ktorý vykonával funkciu v reštrukturalizácii. Uvedené zabezpečí rýchlosť a efektívnosť procesu, nakoľko tento správca má k dispozícii všetky potrebné informácie a údaje a pozná konkrétny prípad, ktorý v insolvenčnom konaní rieši.

čl. VII bod 67
Na účely spresnenia zákonného ustanovenia sa explicitne vyjadruje, že nedotknuteľnosťou pohľadávky sú chránené pracovnoprávne nároky zamestnancov dlžníka ako ich zamestnávateľa. V opačnej situácii prípadné pracovnoprávne nároky zamestnávateľa voči dlžníkovi, ako jeho zamestnancovi, nemajú spadať pod takúto ochranu.

čl. VII bod 68 a 69
Na účely spresnenia zákonného ustanovenia sa explicitne určuje nepostihnuteľná hodnota obydlia a zároveň sa ohľadom speňažovania spoluvlastníckeho podielu obydlia dlžníka dopĺňa, že výška nepostihnuteľnej hodnoty obydlia sa neznižuje pomerne podľa spoluvlastníckeho podielu dlžníka, keďže jej výška je pevne stanovená nariadením vlády Slovenskej republiky v zmysle § 166d ods. 4. Nejde o substantívnu zmenu, ale o odstránenie výkladových nejasností z právnej praxe. Dlžník má právo na nepostihnuteľnú hodnotu obydlia v celom rozsahu (celkom) aj v prípade, ak sa uplatní k spoluvlastníckemu podielu.

čl. VII bod 70 a 71
V súlade s požiadavkami smernice sa explicitne vyjadruje možnosť dlžníka, ktorý bol oddlžený, pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti alebo získať živnosť podľa ustanovení osobitného zákona. Je potrebné zdôrazniť, že smernica výslovne požaduje, aby po právoplatnosti konania o oddlžení neboli kladené prekážky na ďalšie podnikanie. Nakoľko je v Slovenskej republike vyhlásenie konkurzu/splátkového kalendára v tom istom rozhodnutí ako vyhlásenie oddlženia, nie je vymedzená časová diskvalifikácia od vyhlásenia konkurzu do oddlženia zmysluplná. Z uvedeného sa javí ako najvhodnejšie riešenie pre zosúladenie právnej úpravy so smernicou nediskvalifikovať dlžníkov z dôvodu oddlženia vôbec, pokiaľ ide o prevádzkovanie živnosti podľa osobitného predpisu.

čl. VII bod 72
Možnosť domáhať sa nepoctivého zámeru dlžníka sa rozširuje aj na právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu v zakladateľskej pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorej predmetom podnikania je konsolidácia pohľadávok verejného sektora. Toto doplnenie sa javí ako potrebné z dôvodu, že podľa osobitného predpisu upravujúceho nakladanie s pohľadávkami štátu môže byť na takýto subjekt pohľadávka postúpená a je adekvátne, aby teda aj právo domáhať sa zrušenia oddlženia mal takýto subjekt.

čl. VII bod 73
Aj v rámci oddlženia sa upravuje postup ustanovenia nového správcu v prípade, ak ustanovený správca umrie. Aj v tomto prípade sa uplatní postup tak, ako v konkurze, t. j. súd bez zbytočného odkladu správcu odvolá a ustanoví náhodným výberom nového správcu (rozhodne o tom jedným rozhodnutím, ktoré zverejní).

čl. VII bod 74 a 75
Ide o legislatívno-technickú úpravu nevyhnutnú vzhľadom na navrhovanú právnu úpravu hroziaceho úpadku.

čl. VII bod 76
Upravuje sa nadväznosť na konania podľa zákona o riešení hroziaceho úpadku, kedy sa predpokladá pokračovanie v konaniach podľa zákona č. 7/2005 Z. z. s tým istým zákonným sudcom, ktorý vo veci konal a rozhodoval podľa ustanovení zákona o riešení hroziaceho úpadku. K boru 77 Vzhľadom na navrhované zmeny sa dopĺňa, resp. upravujú sa splnomocňovacie ustanovenia zákona.

čl. VII bod 78
Upravujú sa prechodné ustanovenia vo vzťahu k doterajšej úprave. V zásade sa doteraz začaté konania dokončia podľa doterajších predpisov, avšak v odsekoch 2 až 6 sú ustanovené špecifické výnimky.

čl. VII bod 79
V prílohe sa dopĺňa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie vzhľadom na transpozíciu smernice.

čl. IX
(zákon č. 8/2005 Z. z.)

čl. IX bod 1
V súvislosti so zavedením preventívnych konaní je nutná úprava aj vo vzťahu k správcom, ktorí majú vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii vykonávať funkciu správcu v súlade s ustanoveniami zákona o riešení hroziaceho úpadku, pričom v súlade s cieľmi smernice sa v tomto prípade zavádza nová skupina správcov (tzv. špeciálnych správcov) vzhľadom na nevyhnutnú potrebu zohľadnenia ich odbornosti, skúseností, vedomostí a zručností.

čl. IX bod 2
S cieľom postupného minimalizovania administratívnej záťaže podnikateľov sa navrhuje vypustenie niektorých obmedzujúcich povinností, ktoré sa už aj s ohľadom na zabehnutý spôsob vedenia kancelárii správcami nejavia ako nevyhnutné, ako je napr. aj vypustenie povinnosti preukazovania minimálnej výmery podlahovej plochy kancelárie správcu. Naďalej však platí, že správca je povinný mať kanceláriu zriadenú riadne, čo zahŕňa aj dostatočné priestorové možnosti kancelárie zohľadňujúc množstvo agendy správcu alebo nahliadanie do spisov oprávnenými osobami.

čl. IX bod 3
Ide o zosúladenie právnej úpravy s ustanoveniami zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov.

čl. IX bod 4 až 7
Ustanovovanie správcov do konaní podľa sídla kancelárie ostáva v podstate nezmenené, zmena nastáva len v prípade ustanovovania správcov v konaniach, ktorých sa v zmysle návrhu zákona vyžaduje realizácia náhodného výberu z oddielu špeciálnych správcov, ktorí môžu mať zriadenú kanceláriu kdekoľvek na území Slovenskej republiky s územnou platnosťou pre celú Slovenskú republiku.

čl. IX bod 8
Ide o legislatívno-technickú úpravu nevyhnutnú z dôvodu zosúladenia aktuálnej právnej úpravy s navrhovanou právnou úpravou riešenia hroziaceho úpadku.

čl. IX bod 9
Vzhľadom navrhovanú právnu úpravu riešenia hroziaceho úpadku, ako aj vzhľadom požiadavky aplikačnej praxe vznikla potreba pre doplnenie minimálneho limitu poistného plnenia.

čl. IX bod 10
Navrhuje sa sprecizovanie súčasnej právnej úpravy realizácie opakovanej správcovskej skúšky. Opakovanú správcovskú skúšku podľa návrhu zákona budú môcť vykonať tí uchádzači, ktorí boli pri (prvej) správcovskej skúške realizovanej do jedného roka od riadneho ukončenia odbornej prípravy neúspešní, pričom títo neúspešní uchádzači môžu opakovanú správcovskú skúšku vykonať najneskôr do jedného roka od uplynutia zákonom ustanovenej lehoty na absolvovanie (prvej) správcovskej skúšky, t. j. najneskôr do dvoch rokov od riadneho ukončenia odbornej prípravy. Uvedené tak znamená, že ak uchádzač v období jedného roka od riadneho ukončenia odbornej prípravy neuspel na (prvej) správcovskej skúške, môže v nasledujúcom období vykonať opakovanú správcovskú skúšku bez toho, aby musel tento uchádzač absolvovať odbornú prípravu, ak opakovanú skúšku vykoná najneskôr do dvoch rokov od riadneho ukončenia odbornej prípravy. Opakovanú správcovskú skúšku môže vykonať takýto uchádzač len raz a v prípade ak je neúspešný aj na opakovanej správcovskej skúške, musí opätovne absolvovať odbornú prípravu, keďže je zrejmé, že ak uchádzač dvakrát nevyhovie na správcovskej skúške, existuje tu dôvodný …

čl. IX bod 11
Zavedením nového oddielu špeciálnych správcov vznikla potreba zadefinovania nadštandardných požiadaviek, ktoré musí uchádzač o zápis do oddielu špeciálnych správcov splniť. Nakoľko špeciálna správcovská činnosť (s ohľadom na osobitosť špeciálnych subjektov) vyžaduje preukázanie vyšších odborných predpokladov, je potrebné tieto odborné predpoklady preveriť, preto jednou z podmienok zápisu do zoznamu špeciálnych správcov je úspešné vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky. Preverovať špeciálne znalosti uchádzačov by mala špeciálna komisia, ktorá by mala byť zložená z členov, ktorí by vzhľadom na ich výber a menovanie mali byť zárukou nezávislého a spravodlivého výberu osoby, ktorá spĺňa všetky zákonné a najmä odborné predpoklady pre výkon správcovskej činnosti v špecifických konaniach. Uvedené sa má dosiahnuť taktiež zverejnením zvukového záznamu o výbere uchádzačov a to na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky minimálne počas 180 dní. Vykonávací predpis ustanoví podrobnosti o zložení a rokovaní špeciálnej komisie, spôsobe hodnotenia uchádzačov, rozhodovaní komisie a o účasti na jej zasadnutiach. V daných súvislostiach je totiž potrebné prihliadať aj na to, že určité insolvenčné …

čl. IX bod 12
Na účely riadne, rýchleho a efektívneho realizovania špeciálnej správcovskej skúšky sa explicitne zakotvuje pravidlo, že v tomto prípade je poverenou osobou Justičná akadémia Slovenskej republiky.

čl. IX bod 13
Potreba zmeny právnej úpravy ohľadom zavedenia nového systému delenia zoznamu správcov bola vyvolaná jednak potrebami aplikačnej praxe, keď v prípade tzv. veľkých konkurzných konaní (konaní s veľkým počtom veriteľov, s veľkým počtom zamestnancov, či s veľkým objemom majetku atď.), reštrukturalizačných konaní, alebo konkurzných konaní zvláštnych subjektov (napr. finančných inštitúcií) bolo mnohokrát ťažké (prostredníctvom náhodného výberu) vygenerovať správcu, ktorý by svojimi odbornými znalosťami, skúsenosťami a praxou bol schopný (a ochotný) vykonať konkurz takýchto neštandardných subjektov. Nemenej dôležitým impulzom pre zapracovanie zmien v zozname správcov bola potreba transpozície smernice, ktorá zakotvuje požiadavku, aby sa pri ustanovovaní správcu pre konkrétny prípad venovala náležitá pozornosť skúsenostiam a odborným znalostiam správcu a špecifikám jednotlivých prípadov. Navrhované delenie zoznamu je preto koncipované tak, aby odzrkadľovalo jednak potrebu delenia správcov vertikálne, teda podľa druhu dlžníka, na oddiel správcov pre fyzické osoby, oddiel správcov pre právnické osoby a oddiel správcov pre špeciálne subjekty, a jednak potrebu delenia správcov horizontálne, teda podľa požadovaných odborných znalostí správcu pri výkone špecifických …

čl. IX bod 14
Podľa doterajšej právnej úpravy sa správca mohol kedykoľvek rozhodnúť o zmene zápisu medzi oddielmi v zozname správcov a svoje rozhodnutie jednoducho oznámiť ministerstvu, ktoré následne vykonalo zmenu v zápise do oddielov. Uvedená možnosť však bola zo strany správcov častokrát zneužívaná a preto sa pristúpilo k takej právnej regulácii, podľa ktorej správca stále môže rozhodovať o tom, v ktorom oddiele chce byť zapísaný, no v prípade jeho vyčiarknutia z niektorého oddielu nemôže byť do neho zapísaný v zákonom ustanovenom období, resp. o zmenu zápisu medzi oddielmi v zozname správcov môže správca požiadať len raz ročne, pričom túto zmenu ministerstvo spravodlivosti vyznačí do 1. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Oddiel správcov pre fyzické osoby a oddiel správcov pre právnické osoby sa vedie, tak ako doposiaľ, podľa obvodov krajských súdov v ktorých sídli príslušný konkurzný súd. Pokiaľ však ide o oddiel špeciálnych správcov, tento oddiel sa vedie s územnou platnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. To znamená, že špeciálny správca môže mať zriadenú kanceláriu …

čl. IX bod 15 až 20
Precizuje sa právna úprava údajov zapisovaných do zoznamu správcov najmä v súvislosti s potrebou ich evidencie pre účely identifikácie osôb zapísaných v zozname správcov a prepojenia s údajmi so Sociálnou poisťovňou a údajov, ktoré nie sú verejne prístupné. Súčasne sa jedná o legislatívno-technické úpravy súvisiace s špecializáciou správcov.

čl. IX bod 21
Ustanovovanie správcu do konaní na základe náhodného výberu ostáva v podstate nezmenené, avšak upravuje sa náhodný výber správcov v prípade konaní voči tzv. špeciálnym, alebo osobitným subjektom, ktoré zákon definuje. Za špeciálne subjekty možno označiť dlžníkov, ktorí si svojím osobitným predmetom činnosti (finančné inštitúcie), svojou veľkosťou (posudzovanou výškou obratu alebo výškou majetku) alebo spôsobom riešenia úpadku (reštrukturalizáciou alebo preventívnou reštrukturalizáciou) vyžadujú špeciálnu „správu“, teda zaobchádzanie, na ktoré sú potrebné špeciálne odborné znalosti a prax, pričom tieto predpoklady musia spĺňať práve správcovia zapísaný do oddielu špeciálnych správcov.

čl. IX bod 22
Predpoklady, ktoré musí fyzická osoba splniť, aby mohla byť zapísaná do zoznamu správcov sa rozširujú o podmienku preukázania odbornej praxe a podmienku zápisu len v prípade, že správca nebol v posledných piatich rokoch zo zoznamu vyčiarknutý v súlade so navrhovanými zmenami.

čl. IX bod 23
Navrhuje sa miernejšie vymedzenie dôveryhodnosti fyzickej osoby, ktorá žiada o zápis do zoznamu správcov vzhľadom na vyčiarknutie právnickej osoby, ktorej boli súčasťou.

čl. IX bod 24
Vzhľadom na postavenie správcu a jeho povinnosti pri výkone správcovskej činnosti a s prihliadnutím na nevyhnutnú potrebu jeho odbornej spôsobilosti, ktorú preukazuje osvedčením o vykonaní správcovskej skúšky (a dosiahnutím potrebného vzdelania), sa navrhuje, aby sa odborná spôsobilosť fyzickej osoby pre zápis do zoznamu správcov preukazovala úspešným zložením správcovskej skúšky (po absolvovaní odbornej prípravy), ktorú však žiadateľ musí úspešne vykonať najneskôr dva roky pred tým, ako podá žiadosť o zápis do zoznamu správcov. Nie je žiadúce, aby fyzická osoba, ktorá žiada o zápis do zoznamu správcov, spĺňala predpoklad odbornej spôsobilosti na základe úspešného zloženia správcovskej skúšky vykonanej pred viac ako dvoma rokmi pred podaním žiadosti o zápis do zoznamu správcov. Základným účelom tejto právnej úpravy je zabezpečiť, aby žiadateľom o zápis do zoznamu správcov bola taká fyzická osoba, ktorá má odborné vedomosti zodpovedajúce aktuálnej právnej úprave.

čl. IX bod 25
Aplikačná prax ukázala, že odborná príprava uchádzačov o výkon správcovskej skúšky, ktorú sú všetci uchádzači povinní absolvovať pred pripustením k správcovskej skúške, nedokáže v plnej miere nahradiť výkon odbornej praxe po ukončení vysokoškolského štúdia. Tento nedostatok má potom bezpochyby značný vplyv na odbornú úroveň výkonu správcovskej činnosti. Preto sa pri správcoch, rovnako ako pri iných právnických profesiách, zakotvila povinnosť vykonania minimálnej odbornej praxe v oblasti práva alebo ekonómie. Nakoľko je zrejmá nevyhnutnosť, že pred výkonom odbornej praxe je potrebné mať ukončené vzdelanie, za odbornú prax sa môže považovať až tá odborná prax uchádzača, ktorú začal vykonávať po ukončení právnického alebo ekonomického vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. Vykonávaná odborná prax nemusí byť nepretržitá a preukazuje sa pracovnou zmluvou alebo iným hodnoverným dokumentom, z ktorého je zrejmý aj obsah náplne pracovnej činnosti uchádzača.

čl. IX bod 26 až 28
Vzhľadom na úpravu a vypustenie dôvodov pre vyčiarknutie správcov zo zoznamu správcov sa upravujú aj predpoklady pre zápis do zoznamu správcov. Súčasne dochádza k legislatívno-technickým úpravám.

čl. IX bod 29
S ohľadom na zavedenie nového oddielu špeciálnych správcov je nevyhnutné zakotvenie predpokladov na zápis uchádzačov o zápis do tohto oddielu zoznamu správcov.

čl. IX bod 30 až 32
V súvislosti so sprecizovaním údajov zapisovaných do zoznamu správcov sa upravuje aj právna úprava náležitosti žiadosti o zápis do zoznamu správcov. Súčasne sa navrhuje predĺženie lehoty na zápis do zoznamu správcov z dôvodu nevyhnutnej potreby skúmania podmienok a predpokladov jednotlivých žiadateľov na zápis do zoznamu správcov. V praxi sa vyskytujú prípady, kedy je skutkový stav zložitejší, napr. ak je potrebné preskúmavať, či žiadateľ s ohľadom na jeho dosiahnuté vzdelanie spĺňa podmienku odbornej spôsobilosti, najmä pokiaľ ide o ekonomické vzdelanie žiadateľa. Napríklad v prípade, ak nie je možné z označenia študijného odboru, resp. predmetu vzdelávania žiadateľa jednoznačne vyhodnotiť, či spĺňa predpoklad odbornej spôsobilosti, ministerstvo písomne žiada o vyjadrenie Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, resp. vysokú školu, ktorá vzdelanie poskytla, či toto vzdelanie je možné považovať za ekonomické vzdelanie na účely výkonu správcovskej činnosti. To platí aj v prípadoch, kedy doručí žiadosť o zápis do zoznamu právnická osoba a súčasne fyzická osoba, ktorá je spoločníkom tejto právnickej osoby. V …

čl. IX bod 33 až 36
V súvislosti so zapracovanými zmenami ako aj vzhľadom na aplikačnú prax sa upravujú aj dôvody vyčiarknutia zo zoznamu správcov pre nesplnenie predpokladov na zápis do zoznamu správcov. Precizuje sa dôvod vyčiarknutia správcu zo zoznamu správcov pre nezaplatenie ročného poplatku správcu. S ohľadom na vzdelanie a postavenie správcu ako osoby zapísanej v zozname správcov ministerstva je dôvodné očakávať, že správcovia uhradia poplatok za vedenie v zozname správcov včas, keďže o povinnosti platiť poplatok majú bezpochyby vedomosť. V nadväznosti na to sa navrhuje, že ak nebude poplatok v lehote jeho splatnosti zaplatený, ministerstvo začne správne konanie o vyčiarknutí správcu zo zoznamu správcov a tak upustí sa od zasielania výzvy (v období po lehote splatnosti) na zaplatenie poplatku, avšak v rámci správneho konania má správca naďalej možnosť poplatok dodatočne zaplatiť (do odoslania rozhodnutia).

čl. IX bod 37 až 49
V súčasnosti sa výkon dohľadu ministerstvom vykonáva vo veľkej miere prešetrovaním písomných podnetov doručovaných ministerstvu, avšak súčasná právna úprava sa sústreďuje na výkon dohľadu v kancelárii správcu a neupravuje podrobnosti týkajúce sa dohľadu vykonávaného na ministerstve na základe doručených písomných podnetov. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje rozlíšiť tieto spôsoby výkonu dohľadu ministerstva nad činnosťou správcu na dohľad v kancelárii a dohľad na ministerstve. Na účely sprehľadnenia sa navrhuje rozdelenie piatej časti (Dohľad a sankcie) na štyri hlavy: Prvá hlava obsahuje ustanovenia vymedzujúce najmä predmet a rozsah ministerstvom vykonávaného dohľadu. V Druhej hlave sa v súvislosti s touto zmenou legislatívno-technicky upravujú dotknuté ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy výlučne týkajúce sa výkonu dohľadu v kancelárii. Zároveň sa v rámci druhej hlavy navrhuje predĺžiť správcom lehotu na vyjadrenie k protokolu z troch na sedem dní od doručenia odpisu protokolu, keďže lehota troch dní je pomerne krátka na účely ochrany práv dotknutého správcu. Tretia hlava podrobne upravuje postup pri prešetrovaní podnetov doručených ministerstvu. V …

čl. IX bod 50
Upravuje sa splnomocňovacie ustanovenie vo vzťahu k špeciálnej správcovskej skúške a špeciálnej komisii.

čl. IX bod 51
Osobitne sa upravujú prechodné ustanovenia vo vzťahu k právnej úprave účinnej od 1. mája 2022 a právnej úprave účinnej od 17. júla 2022. Vo vzťahu k právnej úprave účinnej od 1. mája 2022 (špeciálna správcovská skúška a zápis do oddielu špeciálnych správcov) je potrebné uviesť, že vzhľadom na zmenu oddielov správcov je nutné upraviť prechodné ustanovenia aj vo vzťahu k správcom, ktorí sú zapísaní do oddielu reštrukturalizačných správcov. Platí, že správcovia zapísaný v oddiele reštrukturalizačných správcov sa od 1. mája 2022 budú považovať za správcov zapísaných v oddiele špeciálnych správcov a to na prechodné obdobie do 31. augusta 2022. V tomto období musia preukázať splnenie podmienky vykonania špeciálnej správcovskej skúšky a požiadať o zápis do oddielu špeciálnych správcov. Pokiaľ títo správcovia nesplnia zákonom ustanovené podmienky, budú z oddielu špeciálnych správcov vyčiarknutí. Pokiaľ je takýto správca zapísaný v inom oddiele, ostáva v tomto inom oddiele zapísaný naďalej, nie je vyčiarknutý zo zoznamu správcov. Pokiaľ však takýto správca nie je zapísaný v …

čl. IX bod 52
Dopĺňa transpozičné ustanovenie a príloha k zákonu, nakoľko sa týmto zákonom čiastočne preberajú právne záväzné akty Európskej únie.

čl. X
(Účinnosť) Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa navrhuje od 1. mája 2022 vo vzťahu k ustanoveniam, ktoré sú nevyhnutne potrebné na to, aby bolo možné v dostatočnom časovom predstihu zabezpečiť naplnenie oddielu špeciálnych správcov v zozname správcov, a aby bolo možné následne týchto správcov ustanoviť do funkcie v príslušných konaniach. Účinnosť čl. I, čl. II, čl. III, čl. IV, čl. V bodov 1 až 3, 5 a 6, čl. VII, čl. VIII a čl. IX bodov 1 až 10, 15 až 28, 30 až 49, § 51 v bode 51 a bod 52 sa navrhuje od 17. júla 2022, a to vzhľadom transpozičnú lehotu a vzhľadom na dostatočnú legisvakačnú dobu. V Bratislave, 14. decembra 2021 Eduard Heger v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Mária Kolíková v. r. ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

čl. XXXIII
(Zákon o riešení hroziaceho úpadku) Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

čl. IV
(zákon č. 111/2022 Z. z.)

čl. IV bod 1 (§ 7 ods. 3) §
Rovnako ako v prípade právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, aj tu je vzhľadom na funkcionalitu insolvenčného registra jednoznačne identifikovať špecifické úkony, resp. úkon, pre ktorý je určený osobitný „konkrétny“ elektronický formulár špecializovaného portálu..

čl. IV bod 2 (§ 46 ods. 1) §
Navrhuje sa zosúladenie právnej úpravy nezverejňovania plánu s právnou úpravou obsiahnutou v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.