zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Návrh zákona o Justičnej akadémii sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.
Vytvorenie Justičnej akadémie je jedným z významných bodov, ktoré Európska komisia uvádza v pravidelných správach (Regularly Report) týkajúcich sa plnenia politických kritérií pre vstup Slovenskej republiky do EÚ. S cieľom napomôcť realizácii vytvorenia takejto inštitúcie Európska komisia uvoľnila finančné prostriedky cestou programu Phare, ktoré budú doplnené rozpočtovými prostriedkami zo štátneho rozpočtu na rok 2004.
Účelom navrhovanej právnej úpravy je zriadenie Justičnej akadémie ako vzdelávacej inštitúcie s celoštátnou pôsobnosťou, zabezpečujúcej vzdelávanie sudcov, prokurátorov, justičných čakateľov, právnych čakateľov prokuratúry, vyšších súdnych úradníkov, súdnych tajomníkov ako aj ďalších osôb po dohode s profesnými právnickými združeniami alebo inými vzdelávacími inštitúciami za úhradu nákladov.
V navrhovanej právnej úprave sa vytvárajú predpoklady zabezpečenia širšieho rozsahu nezávislosti súdnej moci zakotvením zodpovednosti súdnej moci za vzdelávanie sudcov, prokurátorov a iných príslušníkov justičného aparátu.
Predkladaný návrh zákona zakladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a zvýšené nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie tak, ako je to uvedené v Doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Zvýšenie nárokov z rozpočtov vyšších územných celkov a obcí návrh nezakladá.
Stanovisko Ministerstva financií SR k návrhu zákona bolo nasledovné:
Finančné nároky súvisiace s realizáciou predloženého návrhu žiadajú zabezpečiť v rámci schváleného rozpočtu kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR na rok 2004.
O prerozdelení rezervy 5,1 miliardy Sk určenej na rezortné priority rozhodne vláda SR. Minister financií SR vykoná jej rozpis až na základe schválených záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu SR na rok 2004.
Ďalšie úpravy, ktoré vyplynuli z pracovných rokovaní s Ministertsvom financií SR sú premietnuté v doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republiky viazaná.
Doložka finančných, ekonomických
a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť
1. Návrh zákona zakladá uvedené zvýšenie nárokov na štátny rozpočet.
Požadované boli tieto rozpočtové prostriedky vo výške 163,8 mil. Sk, z toho na kategórie:
610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV na 50 osôb .................10,0 mil. Sk,
620 – Poistné a príspevky zamest. do poisťovní a NÚP ................... 3,8 mil. Sk,
630 – Tovary a ďalšie služby ..................................................... 50,0 mil. Sk,
700 – Kapitálové výdavky .................................................................. 100,0 mil. Sk.
Na základe pracovných rokovaní vedenia Ministerstva spravodlivosti SR s vedením Ministerstva financií SR bolo potrebné aj v tejto veci znížiť požadované nároky, a preto Sekcia medzinárodného práva a európskej integrácie na Ministerstve spravodlivosti SR k horeuvedenému návrhu rozpočtových prostriedkov na zriadenie Justičnej akadémie Slovenska aktualizovala rozsah potrieb Justičnej akadémie .
Upravený „ minimalistický „návrh:
610- 1,3 mil. SK
620- 0,576 mil. SK
630- 0,50 mil. SK
700- 10,0 mil. SK
Celkom 12, 376 mil. SK
Navrhované finančné prostriedky budú doplnené o sumu 5,5 mil. SK z fondu zahraničnej pomoci PHARE, ktoré sú určené na zabezpečenie metodických a didaktických pomôcok, počítačovej učebne, video projektorov, flip-charterov a iných zariadení pre lektorské prezentácie, prípadne administratívne vybavenie akadémie.
Na základe východísk štátneho rozpočtu na rok 2004, ktoré nám predložilo Ministerstvo financií SR, rozpočtové prostriedky na zriadenie Justičnej akadémie nemáme zatiaľ v rozpočte roka 2004 zabezpečené.
Poznamenávame však, že v štátnom rozpočte na rok 2004 bola Ministerstvom financií SR ponechaná rezerva vo výške 5,1 mld. Sk, ktoré podpredseda vlády a minister financií SR bude jednotlivým kapitolám rozdeľovať cca v mesiaci september 2003 pre rok 2004. Minister spravodlivosti SR zaradil Justičnú akadémiu s výškou 12,3 mil. Sk na rok 2004 medzi rezortné priority a pri uvedenom prerozdeľovaní bude tieto výdavky požadovať.
2. Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.
3. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.
4. Návrh zákona priaznivo ovplyvní zamestnanosť, pretože navrhovaným zákonom sa vytvoria nové pracovné miesta pre účely fungovania Justičnej akadémie.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
Navrhovateľ zákona : vláda Slovenskej republiky
Názov návrhu zákona : zákon o Justičnej akadémii
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :
návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communataire, odporúčané v Partnerstve pre vstup, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu, medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky, patrí medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003 na mesiac september,
nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5 č. 24
Problematika návrhu právneho predpisu :
nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,
nie je upravená v práve Európskej únie,
Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :
Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je posudzovanie súladu návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie bezpredmetné.
Gestor (spolupracujúce rezorty) :
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :
Pri vypracúvaní návrhu zákona nebola účasť experta .

čl. I

čl. I § 1 a 2 §
Predmetom úpravy je zriadenie Justičnej akadémie (ďalej len „akadémia“) zabezpečujúcej vzdelávanie sudcov, prokurátorov, justičných čakateľov, právnych čakateľov prokuratúry, vyšších súdnych úradníkov, súdnych tajomníkov, ako aj ďalších osôb po dohode s profesnými právnickými združeniami alebo inými vzdelávacími inštitúciami za úhradu nákladov. Akadémia ako právnická osoba, ktorá je rozpočtovou organizáciou Ministerstva spravodlivosti bude sídliť v Trnave. Platná právna úprava obsahuje viacero ustanovení ohľadne povinnosti vzdelávania sudcov, ktoré však nie sú komplexne a systematicky začlenené do jedného právneho predpisu. Zriadením Justičnej akadémie sa sprehľadní celý systém a spôsob vzdelávania nielen sudcov a prokurátorov, ale aj ďalšieho odborného aparátu.

čl. I § 3 §
Akadémia ako vzdelávacia inštitúcia s celoštátnou pôsobnosťou bude skvalitňovať rozhodovaciu a ďalšiu činnosť súdov, zvyšovať odbornú úroveň sudcov a iných príslušníkov justičného aparátu. Právo na zabezpečenie podmienok systematického a bezplatného vzdelávania po celý čas výkonu funkcie sudcu je zakotvené v ustanovení § 35 ods. 1 zákona č. 385/ 2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle § 19 ods. 4 a § 53 ods. 1 písm. g) zákona č. 312/2001 Z. z . o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bude akadémia zabezpečovať vzdelávacie procesy justičným čakateľom potrebné pre výkon funkcie sudcu počas ich prípravnej štátnej služby až do ich vymenovania za sudcu. Akadémia bude oprávnená, pokiaľ pôjde o spoločné témy vzdelávania, zabezpečovať, organizovať a vykonávať spoločné vzdelávanie sudcov a prokurátorov, justičných čakateľov a právnych čakateľov prokuratúry, ako aj spoločné vzdelávanie so zástupcami iných právnických povolaní alebo vzdelávacích slovenských inštitúcií. Justičná akadémia bude taktiež v …

čl. I § 4 §
V § 4 je všeobecne upravená štruktúra orgánov akadémie, pričom zákon dáva akadémii možnosť vytvoriť si štatútom aj také orgány, ktoré zákon výslovne nepredpokladá. Riaditeľ si bude môcť napríklad vytvoriť jednu, alebo viac komisií poradného charakteru na prerokovanie určitej témy, otázky alebo skupiny otázok súvisiacich so vzdelávaním poslucháčov akadémie alebo s predmetom výskumu vykonávanom akadémiou. Činnostiam akadémie a jej orgánov bude slúžiť aj kancelária akadémie v rozsahu upravenom štatútom. Na štatút je taktiež prenechaný spôsob členenia akadémie na jednotlivé úseky vzdelávania a výchovy a technické úseky akadémie za ktorých činnosť budú zodpovedať vedúci úsekov.

čl. I § 5 §
Riaditeľ, jeho zástupca, členovia rady musia spĺňať podmienky bezúhonnosti podľa tohto zákona. Svoju bezúhonnosť v zmysle zákonného vymedzenia budú členovia vedenia akadémie preukazovať odpisom z registra trestov. Nebudú sa považovať za bezúhonných ani v prípade, ak im bol trestný čin v súlade s trestným poriadkom zahladený, tzn. napriek zahladeniu ich trestného činu nebudú spĺňať predpoklady na vymenovanie za člena vedenia akadémie. Obdobná konštrukcia bezúhonnosti bola použitá aj v posledných novelách sudcovských zákonov a zákonov upravujúcich právnické povolania.

čl. I § 6 a 7 §
Definuje postavenie rady a vymedzuje sa jej výlučná pôsobnosť. Rade patria oprávnenia rozhodovať o najdôležitejších otázkach fungovania akadémie. Členstvo v rade a účasť na jej zasadnutiach bude čestnou funkciou bez nároku na odmenu. Člen Súdnej rady a minister spravodlivosti nesmú byť členmi rady. Podrobnosti o rozsahu pôsobnosti rady upraví štatút. Spôsob kreovania rady je navrhnutý tak, aby v nej mali zastúpenie sudcovia, prokurátori, ale aj zástupcovia ostatných právnických povolaní. Vzhľadom na to, že podľa platného zákona 185 /2002 Z. z. Súdna rada určuje obsahovú náplň vzdelávania sudcov, navrhujeme aby 12 členov rady ministrovi navrhovala Súdna rada. Ďalších 8 členov rady bude navrhovať generálny prokurátor, pretože akadémia bude zabezpečovať aj vzdelávanie prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry. Z uvedeného dôvodu je vhodné, aby aj generálny prokurátor mal možnosť ovplyvniť výber členov rady. 4 členov akadémie budú navrhovať dekani právnických fakúlt Slovenskej republiky. Minister potom vymenuje šesť členov rady z kandidátov navrhnutých súdnou radou, štyroch členov rady z kandidátov navrhnutých generálnym prokurátorom a …

čl. I § 8 a 9 §
Riaditeľ akadémie bude jej štatutárnym orgánom. Vzhľadom na to, že akadémia bude zabezpečovať predovšetkým vzdelávanie a odbornú prípravu sudcov a odborného aparátu súdu, navrhuje sa, aby riaditeľom bol sudca alebo prokurátor ktorý vzhľadom na svoje odborné a praktické znalosti bude poznať uvedenú problematiku, bude mať vedomosti o fungovaní súdnej správy, o účinnom výkone sudcovskej profesie a schopnosti potrebné pre výkon úloh súvisiacich s plánovaním, organizáciou a akademickým riadením. Zákon ustanovuje základné podmienky, ktoré musí uchádzač o funkciu riaditeľa spĺňať. Podrobnosti o výberovom konaní na funkciu riaditeľa upraví rada. V prípade neprítomnosti, alebo na základe poverenia bude riaditeľa zastupovať zástupca riaditeľa, ktorý bude osoba, ktorá spĺňa podmienku vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, dosiahnutého štúdiom v Slovenskej republike alebo má uznaný diplom o vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou školou. V zákone je taktiež upravený spôsob zániku funkcie riaditeľa a jeho zástupcu. Minister, ktorý menuje riaditeľa a riaditeľ, ktorý menuje svojho zástupcu na návrh rady ich môže odvolať z dôvodov uvedených v odseku …

čl. I § 10 §
Členovia vedenia akadémie, ktorí sú z radov sudcov budú odmeňovaní podľa zákona 385/2000 Z. z. a tí členovia akadémie, ktorí sú z radov prokurátorov budú odmeňovaní podľa zákona 154/2001 Z. z. teda budú platení tak ako boli v čase keď odchádzali z výkonu funkcie sudcu, alebo prokurátora. Čo sa týka osobitného príplatku riaditeľovi, zástupcovi riaditeľa zákon odkazuje na tie ustanovenia príslušných zákonov, ktoré upravujú ich základný plat. Osobitný príplatok sa potom vypočíta percentuálne zo základného platu sudcu alebo prokurátora.

čl. I § 11 §
Pedagogický zbor akadémie bude zložený zo stálych členov a externých vyučujúcich. Stálym členom pedagogického zboru môže byť len sudca, ktorý bude vykonávať stáž na akadémii alebo prokurátor, ktorý bude do svojej funkcie dočasne pridelený generálnym prokurátorom Slovenskej republiky. Tí členovia pedagogického zboru, ktorí budú pôsobiť ako externí vyučujúci budú pôsobiť na základe zmlúv o vykonaní pedagogickej činnosti uzavretých s akadémiou na základe Zákonníka práce. Externí lektori, ktorí nebudú z radov sudcov sú nevyhnutní na vyučovanie takých predmetov ako je etika, psychológia. Budú zdokonaľovať komunikačné schopnosti poslucháčov, zaoberať sa novou právnou problematikou, s ktorou sudcovia dosiaľ nemajú skúsenosti, napr. internetová kriminalita, spočiatku aj právo EU, a pod.

čl. I § 12 až 14 §
Doterajšia platná právna úprava jednoznačne nerieši spôsob vykonania odbornej justičnej skúšky justičného čakateľa. Priebeh odbornej justičnej skúšky doteraz upravovala Inštrukcia Ministerstva spravodlivosti SR , ktorá je len interným právnym aktom a preto sa navrhuje začleniť predkladanú úpravu priamo do zákona, aby sa tento nedostatok doplnil a zároveň zabezpečila vyššia právna istota. Priebeh odbornej justičnej skúšky je upravený obdobne ako pri prokurátorských skúškach. Keďže vzdelávanie prokurátorov bude zabezpečovať Justičná akadémia a vzhľadom na postavenie sudcov a prokurátorov je vhodné , aby spĺňali rovnaké odbornostné podmienky, prokurátorská skúška sa ruší a právny čakateľ prokuratúry tak ako justičný čakateľ bude vykonávať iba jednu odbornú justičnú skúšku. V prípade, že by vyšší súdny úradník požiadal o vykonanie skúšky podľa zákona č. .../2003 o vyšších súdnych úradníkoch, vykoná skúšku podľa tohto zákona.

čl. I § 15 §
Podrobnejšia úprava o orgánoch akadémie, o organizácii a činnosti kancelárie rady, priebehu vzdelávania v nej, postavení pedagogického zboru, poslucháčov je prenechaná na štatút akadémie, ktorý schvaľuje rada akadémie.

čl. I § 16 §
Upravuje spôsob kreácie prvej rady. Navrhujeme, aby členov prvej rady vymenoval minister podľa § 6 ods. 1 najneskôr do 60 dní od účinnosti tohto zákona. Súdna rada, generálny prokurátor a dekani právnických fakúlt musia navrhnúť ministrovi kandidátov na vymenovanie za člena rady najneskôr do 30 dní od účinnosti tohto zákona. Prvé zasadnutie rady zvolá minister tak, aby sa konalo do 30 dní od uplynutia lehoty na jej vymenovanie. Zásady výberového konania na funkciu riaditeľa, zástupcu riaditeľa a štatút akadémie vypracuje rada do 30 dní od prvého zasadnutia a predloží ich ministrovi spravodlivosti a generálnemu prokurátorovi. Rada vyhlási do 30 dní od schválenia zásad výberového konania výberové konanie na funkciu riaditeľa a minister ho vymenuje do funkcie do 30 dní od oznámenia výsledku výberového konania predsedom výberovej komisie.

čl. I § 17 §
Toto ustanovenie rieši prípad, keď justiční čakatelia, ktorí spĺňajú podmienky na vykonanie odbornej justičnej skúšky a právni čakatelia prokuratúry, ktorí spĺňajú podmienky na vykonanie prokurátorskej skúšky nemusia opätovne absolvovať vzdelávací proces podľa tohto zákona. Uznávajú sa odborné justičné skúšky a prokurátorské skúšky vykonané podľa doterajších predpisov.

čl. I §18 §
Vzhľadom na časové rozpätie, ktoré je potrebné na kreovanie všetkých orgánov akadémie, vytvorenie štatútu a na zabezpečenie prípravy na činnosť akadémie, upravili sme lehotu pre začatie samotného vzdelávania najneskôr do 1. júna 2004.

čl. II

čl. II bod 1
Vzhľadom na to, že Súdna rada ako ústavný orgán je podľa ústavy orgánom ochrany ústavnosti rozširujú sa jej kompetencie aj na vymenovanie určeného počtu členov Rady justičnej akadémie.

čl. II bod 2
Vzhľadom na obsahovú náplň činnosti Justičnej akadémie a skutočnosti, že Súdna rada Slovenskej republiky bude mať v justičnej akadémii paritné zastúpenie, ustanovenie o tom, že Súdna rada po dohode s ministrom spravodlivosti určuje obsahovú náplň vzdelávania sudcov stráca svoje opodstatnenie a preto ho navrhujeme zrušiť.

čl. III

čl. III bod 1
Vznikom Justičnej akadémie, ako vzdelávacej inštitúcie sudcov, nie je potrebná súčinnosť iných orgánov pri vzdelávaní sudcov a preto navrhujeme zmeniť toto ustanovenie.

čl. III bod 2 a 3
Vzhľadom na narastanie úloh sudcov nespojených bezprostredne s výkonom rozhodovacej činnosti ( prieskumy rozhodovacej činnosti pre účely skúmania účinnosti právnych predpisov a ich využitie v legislatívnej činnosti, analýzy obehu spisov pre súdny manažment, metodické pomôcky pre aplikáciu práva EU, pripomienkovanie návrhu zákonov, a aj v záujme zachovania platovej úrovne po odňatí práva na 14. plat v roku 2003, 2004 a pozastavení valorizácie, navrhuje sa trvalé ponechanie možnosti priznania odmien sudcom za vykonanie úloh nad rozsah povinností vyplývajúcich mu z § 30, a to na návrh sudcovskej rady. Sudcovská rada bude môcť ustanoviť kritériá pre priznávanie odmien a tiež ich navrhovať. Tým sa mimoriadne odmeňovanie stane transparentným a kontrolovateľným. Aj obmedzenie výšky jednorázovej odmeny umožní lepšiu kontrolu zásluhovosti.

čl. IV

čl. IV bod 1
Pracovnoprávne vzťahy justičných čakateľov sú upravené zákonom o štátnej službe. Tento zákon predpokladá, že v rámci prípravnej štátnej služby absolvujú odborné vzdelávanie, pričom prípravná štátna služba sa končí vykonaním kvalifikačnej skúšky. Vzhľadom na špecifické postavenie justičných čakateľov, ktorí by mali v rámci prípravnej štátnej služby získať na súde potrebné vedomosti nevyhnutné na výkon funkcie sudcu sa navrhuje, aby ich odborné vzdelávanie zabezpečila Justičná akadémia a vykonaním odbornej justičnej skúšky justičný čakateľ preukáže, že má dostatočné vedomosti, že je odborne a osobne pripravený na to, aby mohol zastávať funkciu sudcu a z toho dôvodu sa navrhuje aby bola táto skúška považovaná za vykonanie kvalifikačnej skúšky.

čl. IV bod 2
Terajšie znenie § 63 je obsiahnuté v čl. I, § 12 návrhu .Preto navrhujeme doterajšie znenie § 63 nahradiť textom, ktorý vymedzuje postavenie justičného čakateľa po vykonaní odbornej justičnej skúšky tak, aby v tejto otázke nevznikli rozpory. Tiež sa navrhuje umožniť justičnému čakateľovi, ktorý už úspešne vykonal odbornú justičnú skúšku, konať a rozhodovať v tých istých veciach ako vyššiemu súdnemu úradníkovi, čo je odôvodnené úspešným vykonaním justičnej skúšky, a teda možnosťou vykonávať aj funkciu sudcu.

čl. V
V navrhovanej právnej úprave vzdelávanie prokurátorov bude zabezpečovať Justičná akadémia Slovenska a preto je potrebné vypustiť 5 diel zo zákona. Nakoľko vzhľadom na postavenie sudcov a prokurátorov je vhodné , aby spĺňali rovnaké odbornostné podmienky, prokurátorská skúška sa ruší a právny čakateľ prokuratúry tak ako justičný čakateľ bude vykonávať iba jednu odbornú justičnú skúšku. Čo sa týka bodu 5 , teda § 115 dôvodom navrhovanej právnej úpravy je ustanoviť aspoň možnosť zachovať platové pomery prokurátorov na úrovni rokov 2002 a 2003. Považujeme za potrebné zdôrazniť, že účelom zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry pred jeho účelovou novelizáciou zákonom č. 669 /2002 Z. z. o platových pomeroch prokurátorov v roku 2003 a o zmene zákona č. 154/2001 Z. z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľoch prokuratúry bolo priznať prokurátorom nárok na 14. plat a odňať im právo na priznanie akejkoľvek odmeny s výnimkou odmeny pri dosiahnutí 50. roku veku. Ak by nebola schválená navrhovaná právna …

čl. VI
Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a potrebnú dĺžku legisvakancie sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2004 v tých ustanoveniach, ktoré sa týkajú kreovania orgánov a zabezpečenia činnosti akadémie, Keďže 1. júna 2004 sa predpokladá začatie samotného vzdelávacieho procesu, na túto skutočnosť nadväzuje účinnosť článku ll. bod 2 a článkov lll až V. Bratislava 20. augusta 2003. Mikuláš D z u r i n d a, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Daniel Lipšic, v. r. podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky

čl. I

čl. I bod 1 §
Vzhľadom na to, že Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a rozhodla, že Krajský súd v Trnave bude naďalej pôsobiť a z toho dôvodu sa neuvolnia priestory tohto súdu, tak ako bolo predkladané pri schvaľovaní zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 757/2004 Z. z., predkladateľ navrhuje, aby sídlo Justičnej akadémie bolo presunuté do priestorov zrušeného Okresného súdu v Pezinku.

čl. I bod 2 §
Akadémia ako vzdelávacia inštitúcia s celoštátnou pôsobnosťou skvalitňuje rozhodovaciu a ďalšiu činnosť súdov, zvyšuje odbornú úroveň sudcov a iných príslušníkov justičného aparátu. Doterajšie znenie § 3 zákona predkladateľ dopĺňa o novú pôsobnosť akadémie v rámci ktorej zabezpečuje databázu súdnych prípadov v podobe súdnych spisov z oblasti trestného, správneho, pracovného, rodinného, obchodného a občianskeho práva a databázu psychologických testov pre výberové konanie na obsadenie voľného miesta sudcu.

čl. I bod 3 §
V prípade neprítomnosti, alebo na základe poverenia, riaditeľa zastupuje zástupca riaditeľa, ktorý musí spĺňať podmienky vymenovania za riaditeľa a vykonávať povolanie sudcu alebo prokurátora najmenej 10 rokov. Doterajšie znenie zákona neupravuje dĺžku funkčného obdobia zástupcu riaditeľa Justičnej akadémie, a preto predkladateľ navrhuje spresniť ustanovenie § 8 ods. 4. Funkčné obdobie zástupcu riaditeľa predkladateľ navrhuje na obdobie troch rokov.

čl. I bod 4 §
Zmena tohto ustanovenia má spresňujúci charakter a reaguje na praktickú aplikáciu zákona.

čl. I bod 5 §
V navrhovanom znení § 10a sa upravujú hmotné výhody riaditeľa akadémie. Umožňuje sa riaditeľovi akadémie, ako štatutárnemu orgánu akadémie, používať služobné motorové vozidlo a služobný mobilný telefón. Stanovenie limitu na používanie mobilného telefónu sa prenecháva na štatút akadémie, ktorý schvaľuje rada akadémie.

čl. I bod 6 §
Zmena tohto ustanovenia reaguje na zmeny v bode 5, v ktorom sa upravujú hmotné výhody riaditeľa a zároveň sa legislatívno-technicky upravuje znenie ustanovenia odstránením slov „kancelárie rady“.

čl. I

čl. I bod 1 §
V pripravovanej novele sa navrhuje úprava písmena d), nakoľko vykonanie odbornej justičnej skúšky vyššími súdnymi úradníkmi nie je cieľom ich odborného vzdelávania, ale len zákonnou možnosťou. Z uvedeného dôvodu by Justičná akadémia nemala byť povinná odborne pripravovať ich na skúšku a už vôbec nie vzdelávať na výkon funkcie sudcu, nakoľko vyšší súdny úradník nebol vymenovaný do štátnej služby za účelom stať sa sudcom. Vyšší súdny úradník je štátny zamestnanec, ktorý je prijatý na určité miesto, kde by si mal plniť svoje povinnosti a závisí len na jeho rozhodnutí, či vykoná odbornú justičnú skúšku, alebo nie. Len účelom prípravnej služby justičných čakateľov je pripraviť ich na výkon funkcie sudcu. Navrhovaná úprava tak napomôže skvalitniť vzdelávací proces Justičnej akadémie, ktorý bude možné rozčleniť na prípravné vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie pre každú cieľovú skupinu uvedenú v ustanovení § 3 odsek 1 písm. a) až c) zvlášť.

čl. I bod 2 §
Ustanovenie § 3 odsek 4 bolo doplnené aj o povinnosť vytvoriť, spravovať a ochraňovať jednotnú databázu prípadov a spisov potrebných na vykonanie písomnej časti justičnej skúšky, nakoľko táto doposiaľ len nepriamo vyplývala z ustanovenia § 12 odsek 5 zákona a nemala tak jednoznačný právny základ. Bez takejto databázy by sa nemohla písomná časť odbornej justičnej skúšky vykonať. Naopak upúšťa sa od povinnosti vytvorenia jednotnej databázy psychologických testov na výberové konanie na obsadenie voľného miesta z toho dôvodu, že táto povinnosť priamo nesúvisí s cieľmi a vymedzením právomoci Justičnej akadémie v zákone. Zabezpečovanie a vykonávanie psychologických testov je potrebné realizovať v súlade s platnými právnymi predpismi a v súčinnosti so Slovenskou komorou psychológov.

čl. I bod 3 §
Precizuje sa znenie ustanovenia, a to v nadväznosti na úpravu predchádzajúceho bodu.

čl. I bod 4 §
Navrhuje sa doplniť ďalšie činnosti, ktoré bude Justičná akadémia vykonávať v rámci hlavnej činnosti, z ktorých príjmy budú príjmami štátneho rozpočtu. Doplnenie tohto ustanovenia reaguje na požiadavky aplikačnej praxe, nakoľko Justičná akadémia zabezpečuje predmetné služby aj v súčasnosti. Uvedené činnosti budú zahŕňať najmä prenajímanie priestorov v tých obdobiach, kedy jej kapacity neslúžia k zabezpečovaniu vzdelávacej činnosti, ubytovacie, stravovacie a vzdelávacie služby aj pre iné cieľové skupiny. Tieto činnosti však nesmú ohroziť kvalitu, rozsah a dostupnosť ostatných činností, pre ktoré bola zriadená.

čl. I bod 5 §
Navrhuje sa zmeniť ustanovenie tak, aby mal minister spravodlivosti možnosť vymenovať piatich členov rady, na ktorých vymenovanie ho oprávňuje zákon, bez obmedzenia, že musí ísť až o dvoch sudcov.

čl. I bod 6 §
Ide o formulačné spresnenie znenia v nadväznosti na zákonnú úpravu postavenia prokurátorov.

čl. I bod 7 §
Spresňuje sa znenie z dôvodu zosúladenia so zákonom č. 385/2000 Z. z. a č. 154/2001 Z. z. Podľa predmetných zákonov sú totiž uvedené dôvody odvolania dôvodmi zániku funkcie sudcu, resp. prokurátora.

čl. I bod 8 §
Právna úprava sa dopĺňa o možnosť odvolať člena rady ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý bol ním vymenovaný aj z iného závažného dôvodu. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky ako čelný predstaviteľ Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a člen vlády Slovenskej republiky je zodpovedný ako v rovine faktickej, tak i v rovine politickej za chod celého rezortu spravodlivosti, Justičnú akadémiu nevynímajúc, a preto je nevyhnutné, aby mal určitú zákonom regulovanú možnosť rozhodovať o osobe člena rady Justičnej akadémie. Jedným zo zákonných vyjadrení tohto postavenia ministra spravodlivosti Slovenskej republiky má byť podľa predloženého návrhu aj oprávnenie odvolať člena rady, aj v prípade konania, ktoré síce nie je porušením zákonom uložených povinností, ale je spôsobilé vyvolať alebo vyvoláva pochybnosti o osobnostných, či morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon funkcie člena rady. Analogicky sa obdobná právna úprava navrhuje aj vo vzťahu k Súdnej rade Slovenskej republiky.

čl. I bod 9 §
Právna úprava sa dopĺňa o mechanizmus odvolávania člena rady, ktorého menoval minister spravodlivosti na návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky, a to tak, že na odvolanie tohto člena bude potrebný súhlas alebo návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

čl. I bod 10 §
Navrhovaná právna úprava reaguje na požiadavky aplikačnej praxe. Ustanovenia sa dopĺňa o úpravu voľby predsedu rady, ako aj prípravu a schvaľovanie študijného plánu. Súčasne sa navrhuje upraviť pôsobnosť rady schváliť si svoj systém rokovania obdobným spôsobom ako má Súdna rada, ktorá má oprávnenie schvaľovať si svoj rokovací poriadok ustanovený priamo v zákone.

čl. I bod 11 §
Zákonná úprava sa dopĺňa o úpravu pôsobnosti predsedu rady, ktorá doteraz v právnej úprave absentovala.

čl. I bod 12 §
Upravuje sa dĺžka funkčného obdobia riaditeľa akadémie z troch na päť rokov, a to najmä z dôvodu zabezpečenia dlhodobej koncepcie vzdelávania sudcov, prokurátorov a súdnych úradníkov , pričom sa vychádza z dĺžky funkčného obdobia predsedov súdov. Právna úprava reaguje na praktickú požiadavku riešenia navrhovania úspešných uchádzačov na vymenovania za riaditeľa. Je zbytočné určovať prvých piatich úspešných kandidátov (v praxi je počet uchádzačov nižší), najmä ak minister vymenuje len prvého v poradí.

čl. I bod 13 §
Upravuje sa dĺžka funkčného obdobia zástupcu riaditeľa akadémie najmä z dôvodu potreby zabezpečenia dlhodobej koncepcie vzdelávania sudcov, prokurátorov a súdnych úradníkov.

čl. I bod 14 §
Platí primerane zdôvodnenie uvedené k bodu 6.

čl. I bod 15 §
Platí primerane zdôvodnenie uvedené k bodu 7.

čl. I bod 16 §
Právna úprava sa dopĺňa o možnosť odvolať riaditeľa ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý ním bol vymenovaný na návrh rady aj z iného závažného dôvodu, avšak vždy len so súhlasom rady. V navrhovanom odseku 8 sa upravuje spôsob odvolávania zástupcu riaditeľa. Podľa platnej právnej úpravy zástupcu riaditeľa menuje riaditeľ (ostáva zachované), pričom na odvolanie zástupcu je potrebné rozhodnutie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky. Ak zástupcu riaditeľa menuje priamo riaditeľ, nie je dôvod, aby ho odvolával minister spravodlivosti.

čl. I bod 17 §
Právna úprava pôsobnosti riaditeľa sa spresňuje s prihliadnutím na požiadavky aplikačnej praxe, ako aj v nadväznosti na súvisiace zmeny navrhované predkladanou novelou zákona.

čl. I bod 18 §
V záujme naplnenia rovnakého práva vyjadrovať sa k prerokúvaným veciam, ktoré sa týkajú tak sudcov ako aj prokurátorov, navrhujeme, aby aj zástupca riaditeľa mal právo zúčastňovať sa na zasadnutiach rady.

čl. I bod 19
V rámci úpravy pedagogického zboru sa upúšťa od doterajšieho delenia členov tohto zboru na stálych a externých vyučujúcich a zavádza sa ich členenie na vedúcich katedier a externých členov, pričom vedúcimi katedier búdu môcť byť aj iné osoby ako sudcovia a prokurátori.

čl. I bod 20 §
Navrhuje sa doplniť obsahovú skladbu predmetov, z ktorých má na ústnej skúške justičný čakateľ a právny čakateľ prokuratúry preukázať vedomosti, vzhľadom na to, že aj podľa navrhovaného znenia § 3 ods. 4 vyplýva, že rodinné právo je jedným z právnych odvetví, z ktorých vytvára jednotná databáza prípadov v podobe súdnych spisov. Uvedené platí aj pre právo európskej únie a právo európskych spoločenstiev.

čl. I bod 21 §
Navrhuje sa vypustiť z dôvodu, že uvedený odsek nekorešponduje s predchádzajúcim odsekom 4 (skúška 2x do roka). Vzhľadom na rôzne časové rozpätie prijímania justičných čakateľov a VSÚ sa nie je možné platné termíny dodržať.

čl. I bod 22 §
Dopĺňa sa ustanovenie, ktoré upravuje, kto môže byť vymenovaný za člena skúšobnej komisie, nakoľko doteraz v právnej úprave absentuje.

čl. I bod 23 a 24 §
Postavenie vyššieho súdneho úradníka sa od postavenia justičného čakateľ líši v tom, že justičný čakateľ má v náplni práce prípravu na budúce sudcovské povolanie, pričom vyšší súdny úradník má primárne v náplni práce plnenie úloh uložených zákonom. Preto úprava poskytovania služobného voľna s náhradou platu v trvaní štyroch týždňov nie je v prípade vyššieho súdneho úradníka vyššie uvedených dôvodov namieste. Právna úprava v navrhovanom § 14 ods. 6 umožňuje poskytnúť vyššiemu súdnemu úradníkovi služobné voľno s náhradou platu na vykonanie samotnej justičnej skúšky, resp. opravnej skúšky, a to v trvaní dvoch týždňov. Taktiež sa dopĺňa právna úprava o dôsledky neúspešného vykonania opravnej justičnej skúšky; v tomto prípade nezanikne funkcia vyššieho súdneho úradníka, ale zanikne mu právo opätovne sa uchádzať o vykonanie justičnej skúšky.

čl. I bod 25 §
S prihliadnutím na navrhované zmeny v predkladanej novele, ako aj na požiadavky aplikačnej praxe sa spresňuje ustanovenie o obsahu štatútu akadémie.

čl. I bod 26 §
Prechodné ustanovenia upravujú dopady novej právnej úpravy kreovania funkcie členov rady, riaditeľa, zástupcu riaditeľa, ako aj členov a náhradníkov skúšobných komisií na trvanie týchto funkcií. Zároveň upravuje zánik funkcie stálych členov pedagogického zboru a vznik funkcie vedúcich katedier.

čl. X
(zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) Všeobecne Zmenu zákona o Justičnej akadémii je potrebné vnímať v dvoch rovinách: jednak z hľadiska zaradenia asistentov prokurátorov do systému vzdelávania, ktoré zabezpečuje Justičná akadémia a jednak z hľadiska vytvorenia zákonných predpokladov pre vykonanie odbornej justičnej skúšky (ďalej len „justičná skúška“) asistentom prokurátora (toto právo mu bude priznávať zákon o prokurátoroch).

čl. X bod 1 až 4 §
Navrhovanými zmenami sa zaraďujú asistenti prokurátorov do systému vzdelávania, ktoré zabezpečuje Justičná akadémia. Rovnako ako v prípade vyšších súdnych úradníkov, aj v prípade asistentov prokurátorov sa bude vykonávať špecifická forma vzdelávania, ktoré bude zamerané na vykonanie justičnej skúšky.

čl. X bod 5 §
Podľa doterajšej právnej úpravy mohli úlohy pedagogického zboru Justičnej akadémia vykonávať právni čakatelia prokuratúry a vyšší súdny úradníci. Navrhuje sa, aby tieto úlohy mohli vykonávať po zrušení právnych čakateľov aj asistenti prokurátorov (analogicky ako vyšší súdny úradníci).

čl. X bod 6 až 15 §
Podľa zákona o prokurátoroch bude mať asistent prokurátora právo po splnení zákonom ustanovených podmienok vykonať justičnú skúšku. V nadväznosti na to sa navrhuje vykonať súvisiace zmeny v právnej úprave postupu vykonania justičnej skúšky. Návrh na vykonanie odbornej justičnej skúšky bude v prípade asistenta prokurátora podávať Justičnej akadémii priamo generálny prokurátor. Cieľom justičnej skúšky v prípade asistenta prokurátora bude overiť, asistent prokurátora potrebné vedomosti a je dostatočne pripravený na to, aby mohol zastávať funkciu prokurátora. Asistent prokurátora bude mať právo na poskytnutie služobného voľna s náhradou platu na účely prípravy a vykonania justičnej skúšky za rovnakých podmienok ako vyšší súdny úradník. Výsledok justičnej skúšky bude v prípade asistenta prokurátora oznamovaný priamo generálnemu prokurátorovi. Pri vykonaní opravnej skúšky budú pre asistenta prokurátora platiť rovnaké pravidlá ako v prípade vyššieho súdneho úradníka. Upúšťa sa však od doterajšej úpravy kedy neúspešné vykonanie opravnej skúšky právnym čakateľom prokuratúry malo z následok skončenie jeho služobného pomeru. Ak právny čakateľ prokuratúry nebude úspešný ani pri ďalšej opravnej …

čl. X bod 16 §
S prihliadnutím na doteraz vykonané zmeny v právnej úprave sa stávajú pôvodné prechodné ustanovenia v § 17 bezpredmetnými a preto sa navrhuje ich vypustenie.

čl. I
(zákon č. 548/2003 Z. z.)

čl. I bod 1 a 2 §
Doterajšie primárne cieľové skupiny vzdelávania sa navrhuje formálno-právne rozšíriť aj o asistentov sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. S prihliadnutím na poslanie asistenta a výslovne zákonom deklarované „rovnaké práva a povinnosti ako vyšší súdny úradník“ (§ 19 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sa preto navrhuje, aby mal vyslovene upravené právo (a súčasne aj povinnosť) vzdelávať sa v Justičnej akadémii.

čl. I bod 3 §
Justičná akadémia Slovenskej republiky dlhodobo hospodári so znížením rozpočtom v kategórii 630 Tovary a služby, čo spôsobuje jej nízku vyťaženosť. Z uvedeného dôvodu je preto namieste hľadať iné východiská a možnosti zvýšenia využitia jej kapacít rozšírením poskytovania služieb na vzdelávanie doplnkových cieľových skupín z hľadiska ich dlhodobého záujmu. Jedná sa o tie právnické a odborné profesie nad ktorými vykonáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky dohľad (notári, súdny exekútori, znalci, tlmočníci, prekladatelia, správcovia, mediátori, perspektívne rozhodcovia). Súčasne sa navrhuje, vzhľadom na predpokladané rozšírenie vzdelávania Justičnou akadémiou mimo všeobecné súdy a prokuratúru rozšíriť okruh osôb, ktoré by sa mohli zúčastňovať vzdelávania vykonávaného Justičnou akadémiou o niektoré pozície alebo funkcie na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky a na prokuratúre. Ide najmä o legislatívne a personálne odbory a im na roveň postavené útvary, kde majú štátni zamestnanci vysokoškolské právnické vzdelanie a tiež sa potrebujú pre ďalšie zvyšovanie kvality svojej práce vzdelávať. Cieľové skupiny vzdelávania novela navrhuje rozšíriť na dobrovoľnej báze v rámci hlavnej vzdelávacej činnosti, ktorá …

čl. I bod 4 §
Navrhuje sa obnoviť právnu úpravu súvisiacu s obnovením inštitútu justičného čakateľa a právneho čakateľa prokuratúry. Navrhovaná právna úprava zodpovedá zneniu zákona účinného pred 1. májom 2014, t.j. pred prijatím zákona č. 33/2011 Z. z., ako aj zákona č. 220/2011 Z. z.

čl. I bod 5 až 7 §
V nadväznosti na doteraz vykonané zmeny v systéme výberových konaní v rámci justície sa navrhuje sprehľadniť doterajšiu právnu úpravu vytvárania databáz súdnych spisov (prípadov) potrebných pre výberové konanie na funkciu sudcu a pre vykonanie odbornej justičnej skúšky. Dôležitým momentom novej právnej úpravy je povinnosť Justičnej akadémie tieto databázy vytvárať aj v elektronickej podobe.

čl. I bod 8 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu použitého vnútorného odkazu vykonávanú z dôvodu prečíslovania odsekov v § 3.

čl. I bod 9 a 10 §
Pre efektivitu výkonu akadémie je nepostačujúci výkon riadiacej činnosti len v rozsahu piatich rokov. Je neakceptovateľná zákonná prekážka časového obmedzenia výkonu funkcie riaditeľa a zástupcu riaditeľa akadémie (najviac dve funkčné obdobia za sebou), ktorým sa vylučuje z výkonu riadiacej činnosti aj sudca/prokurátor, ktorý dlhodobo na požadovanej kvalitatívnej úrovni, ako riaditeľ, zabezpečil účinnou manažérskou činnosťou efektívny výkon a plnenie cieľov akadémie. Zjednocuje sa preto zákonná úprava trvania výkonu funkcie riaditeľa, t.j. opakovane po uplynutí stanoveného obdobia, ktoré zabezpečuje obligatórne hodnotenie činnosti riaditeľa, ak sa opätovne uchádza o výkon riadiacej funkcie v novom výberovom konaní. Z dôvodov uvedených vyššie sa súčasne navrhuje, aby aj členovia rady akadémie, ktorí rozhodujú o najdôležitejších otázkach fungovania akadémie nemali zákonné obmedzenie výkonu svojej funkcie, tak ako riaditeľ akadémie a jeho zástupca.

čl. I bod 11 až 15 §
Navrhuje sa obnoviť právnu úpravu súvisiacu s obnovením inštitútu justičného čakateľa a právneho čakateľa prokuratúry. Navrhovaná právna úprava zodpovedá zneniu zákona účinného pred 1. májom 2014, t.j. pred prijatím zákona č. 33/2011 Z. z., ako aj zákona č. 220/2011 Z. z.

čl. I bod 16 §
Upravujú sa podmienky použitia skoršej a neskoršej právnej úpravy pre vykonanie ďalšej opravnej skúšky. Vyšší súdni úradníci alebo asistenti prokurátora, ktorí sa prihlásili na ďalšiu opravnú skúšku do nadobudnutia účinnosti tohto zákona budú mať možnosť ju vykonať podľa doterajších predpisov.

čl. LV
Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Člen orgánu akadémie poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým oprávnená osoba získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 4.

čl. II
(zákon č. 548/2003 Z. z.) Doterajšie znenie zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v prípade neúspechu justičného čakateľa na opravnej odbornej justičnej skúške má za následok odvolanie justičného čakateľa z funkcie. Vzhľadom na zmenu konceptu štátnej služby justičného čakateľa a berúc do úvahy fakt, že skutočnosť spočívajúca v neúspešnom vykonaní opravnej justičnej skúšky má spôsobovať skončenie dočasnej štátnej služby, navrhuje sa prepracovať § 14 ods. 4 tak, aby toto ustanovenie v prípade justičných čakateľov neobsahovalo zmienku o odvolávaní z funkcie. Namiesto toho sa len odkazuje na postup podľa osobitného predpisu, ktorým bude § 149k ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch a prísediacich. Citované ustanovenie upravuje neúspešné vykonania opakovanej odbornej justičnej skúšky ako dôvod skončenia dočasnej štátnej služby justičného čakateľa.

čl. VI
(zákon č. 548/2003 Z. z.) Vzhľadom na potrebu zabezpečenia realizovanie špeciálnej správcovskej skúšky prostredníctvom Justičnej akadémie Slovenskej republiky dochádza k explicitnému vyjadreniu skutočnosti, že na tento účel sa Justičná akadémia Slovenskej republiky považuje za poverenú právnickú osobu podľa zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. III (Zákon č. 548/2003 Z. z.)
Navrhuje sa novelizácia zákona o justičnej akadémii v súvislosti s doplnením právnikov Centra právnej pomoci medzi prijímateľov vzdelávania Justičnou akadémiou.

čl. I
(zákon č. 548/2003 Z. z.)

čl. I bod 1 a 2 (§ 2 ods. 2 a § 3) §
Aktuálne účinné znenie zákona o Justičnej akadémii upravuje celoživotné vzdelávanie (ktoré sa okrem sudcov a prokurátorov poskytuje aj vyšším súdnym úradníkom a asistentom a naopak, neposkytuje sa právnym čakateľom prokuratúry) a ďalej „prípravné vzdelávanie zamerané na osvojenie si praktických zručností potrebných na výkon funkcie sudcu“ (§ 3 ods. 2), „vzdelávanie právneho čakateľa prokuratúry na výkon funkcie prokurátora počas prípravnej praxe“ [§ 3 ods. 3 písm. a)] a „odbornú prípravu vyššieho súdneho úradníka, asistenta sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, asistenta sudcu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, asistenta prokurátora a poradcu sudcu ústavného súdu Slovenskej republiky zameranú na vykonanie justičnej skúšky“ [§ 3 ods. 3 písm. b)]. Uvedené je potrebné zjednotiť. Návrhom sa zjednocuje prípravné vzdelávanie a spolu s celoživotným vzdelávaním typy vzdelávacích aktivít dopĺňa o vzdelávanie prostredníctvom zahraničných odborných stáží. S ohľadom na rozsah vykonávaných zmien sa navrhuje nanovo naformulovať celý § 3, ktorý upravuje predmet činnosti akadémie. V nadväznosti na výsledky pripomienkového konania sa do predmetu činnosti zaraďuje aj jazykové …

čl. I bod 3 (§ 3a) §
V nadväznosti na zmeny v § 3 sa navrhuje v novom ustanovení § 3a upraviť cieľové skupiny jednotlivých vzdelávacích aktivít. Týmto sa vhodným spôsobom vzdelávacie aktivity sprehľadnia a aktualizuje sa okruh subjektov, ktorým sa poskytujú (v tejto súvislosti napríklad aktuálne znenie zákona o justičnej akadémii nezahŕňa tzv. „justičných stážistov“ napriek tomu, že ich stáž má byť prípravou na výberové konanie na funkciu sudcu). Tiež je vhodne upravená následnosť, teda pravidlá, komu sa vzdelávanie poskytuje prioritne a komu subsidiárne vtedy, ak to neohrozí kvalitu a dostupnosť vzdelávania pre prioritné cieľové skupiny. Návrh zákona v § 3a ods. 3 rozlišuje dve cieľové skupiny vzdelávania prostredníctvom Justičnej akadémie. Okrem toho sa preberá do návrhu zákona pôvodný § 3 ods. 2, ktorý umožňuje, aby Justičná akadémia zabezpečovala vzdelávacie aktivity aj pre osoby nespadajúce do rámca primárnej a sekundárnej cieľovej skupiny. Tento typ aktivity sa však môže realizovať len v tom rozsahu, ktorý neohrozuje kvalitu a dostupnosť vzdelávania pre cieľové skupiny podľa § 3a ods. …

čl. I bod 4 (§ 6 ods. 1) §
Navrhuje sa rozšírenie rady Justičnej akadémie Slovenskej republiky (ďalej len „rada“) o zástupcov navrhnutých právnickými fakultami verejných vysokých škôl a stavovských organizácií advokátov, notárov a súdnych exekútorov (Slovenská advokátska komora, Notárska komora Slovenskej republiky, Slovenská komora exekútorov). Rozšírenie rady je nutné z dôvodu previazanosti právnického vzdelávania a justičného vzdelávania a tiež z dôvodu priestupnosti medzi jednotlivými právnickými povolaniami (najmä sudca-prokurátor-advokát-notár), ktorú umožňuje vzájomné „uznávanie“ odbornej justičnej skúšky, advokátskej skúšky, notárskej skúšky, resp. inej právnej skúšky [porovnaj § 5 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 6 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov]. Zloženie rady musí odrážať potrebu efektívnejšieho vzdelávania sudcov, prokurátorov a najmä vyšších súdnych úradníkov a právnych čakateľov prokuratúry zástupcami rôznych právnických profesií a musí odrážať aj nadväznosť …

čl. I bod 5 (§ 6 ods. 9) §
Ide o terminologické spresnenie doterajšej právnej úpravy vo väzbe na § 11 ods. 1.

čl. I bod 6 [§ 7 písm. b)] §
Navrhuje sa otvorenie výberového konania na funkciu riaditeľa a zástupcu riaditeľa aj o ďalšie osoby, t.j. nie len sudcov a prokurátorov, vrátane vytvorenia výberovej komisie. Zvýšenie transparentnosti výberového procesu zabezpečí vnútorný predpis akadémie „Zásady výberového konania na funkciu riaditeľa a zástupcu riaditeľa Justičnej akadémie Slovenskej republiky“, na procese tvorby ktorého sa bude podieľať aj ministerstvo. Tu treba zdôrazniť, že ministerstvo spravodlivosti sa podieľa týmto spôsobom aj na schvaľovaní obdobných dokumentov, napríklad podľa § 4 ods. 2 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov na schvaľovaní zásad výberového konania na ustanovenie do vyššej sudcovskej funkcie, zásad povoľovania práce v domácom prostredí a obsahovej náplň vzdelávania sudcov a prípravného vzdelávania kandidátov na funkciu sudcu.

čl. I bod 7 [§ 7 písm. f)] §
Dopĺňa sa nová pôsobnosť rady Justičnej akadémie spočívajúca v schvaľovaní koncepcie vzdelávania akadémie zameranú na metodológiu vzdelávania sledujúc moderné trendy vzdelávania zamerané na odborné znalosti a zručnosti všetkých vzdelávaných cieľových skupín.

čl. I bod 8 (§ 8 ods. 1) §
Vzhľadom na rozšírenie počtu zástupcov riaditeľa Justičnej akadémie sa navrhuje explicitne upraviť spôsob zastupovania riaditeľa, a teda riaditeľ určí jedného zo zástupcov, ktorý ho bude zastupovať počas jeho neprítomnosti. S ohľadom na otvorenie funkcie riaditeľa aj pre osoby, ktoré nie sú sudcami alebo prokurátormi sa do návrhu zákona zavádza aj inštitút nezlučiteľnosti funkcií. Ide o štandardné vyjadrenie nezlučiteľnosti funkcií, napríklad po vzore ústavnej úpravy (sudcovia), či (všeobecného) zákona o štátnej službe.

čl. I bod 9 (§ 8 ods. 2) §
Navrhované ustanovenie zakotvuje, že výber kandidátov na funkciu riaditeľa bude uskutočňovať výberová komisia zložená z piatich členov, pričom sa aprobuje doterajšia prax zakotvením jednoznačného a výslovného zákonného rámca (viď Zásady výberového konania na funkciu riaditeľa a zástupcu riaditeľa Justičnej akadémie Slovenskej republiky prijaté na základe § 7 písm. b) zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Zloženie výberovej komisie bude zahŕňať členov rady a členov výberovej komisie vymenovaných ministrom spravodlivosti z databázy kandidátov na členov výberovej komisie na funkciu predsedu súdu § 37 ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vzhľadom na to, že na výbere a menovaní sa podieľajú oba subjekty súčasne. Ďalej sa zabezpečí transparentnosť výberu riaditeľa tým, že sa navrhuje doplniť znenie § 8 ods.2, ktoré ustanovuje povinnosť riaditeľovi predložiť životopis s údajmi preukazujúcimi splnenie podmienok na výkon funkcie riaditeľa.

čl. I bod 10 (§ 8 ods. 3 až 5) §
Navrhuje sa otvorenie výberového konania na funkciu riaditeľa aj z prostredia mimo justície a ďalších záujemcov, ktorí sú uznávanými osobnosťami v oblasti vzdelávania. Navrhuje sa tiež zvýšenie požiadaviek a kvalifikačných kritérií na túto funkciu. Doterajšie 20-ročné skúsenosti s fungovaním akadémie vedú k nutnosti otvorenia výberového konania na funkciu riaditeľa vzhľadom na doterajší nízky, resp. žiadny záujem o túto funkciu z radov sudcov a prokurátorov (v poslednom výberovom konaní bol iba jediný kandidát). Funkcia riaditeľa akadémie je naviac prevažne výkonná a administratívna pre najvyšší orgán akadémie, ktorým je Rada (§ 6 ods. 1 zákona) a tiež podporná pre ministerstvo, resp. súdnu radu (§ 3 ods. 6 zákona). Napríklad v Českej republike zákon obdobne nevyžaduje pre funkciu riaditeľa akadémie aj súčasne funkciu sudcu a prokurátora (porov. § 130 zákona č. 6/2002 Sb. o soudech, soudcích, přísedících a státní správě soudů a o změně některých dalších zákonů ). Aplikačná prax v spojení s predmetom činnosti akadémie podľa § 3 ods. 4 zákona („akadémia …

čl. I bod 11 (§10 ods. 3 a 4) §
Nakoľko sa navrhuje rozšírenie možnosti výkonu funkcie riaditeľa akadémie a zástupcu riaditeľa akadémie aj z radov ďalších odborníkov, najmä z akademického a vedeckého prostredia (právnických fakúlt), je nutné upraviť spôsob odmeňovania týchto osôb. Na tento účel sa navrhuje doplniť zákonnú úpravu o odmenu.

čl. I bod 12 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu číslovania vnútorného odkazu v nadväznosti za zavedenie nových odkazov v bode 11.

čl. I bod 13 až 16 (§ 12, § 13 a § 14) §
Navrhovanými zmenami dotknutých ustanovení sa navrhuje precizovať a zjednotiť doterajšiu úpravu odbornej justičnej skúšky. Od prijatia zákona o Justičnej akadémii bolo vykonaných niekoľko novelizácií týchto ustanovení za súčasného rozširovania okruhu osôb, ktoré majú právo vykonať odbornú justičnú skúšku. Všetky tieto zmeny vo výsledku viedli k zneprehľadneniu právnej úpravy. Preto sa navrhuje precizovať cieľ skúšky (či je cieľom overiť pripravenosť na funkciu sudcu, aj keď sa uchádzač z prostredia justície nestáva automaticky sudcom, ale ako justičný stážista sa má ďalej pripravovať na výberové konanie na funkciu sudcu, zjednotiť opravné termíny a zjednotiť používanú terminológiu. Okrem toho pre jednoduchšie plnenie úloh spojených s vykonávaním justičných skúšok sa tiež navrhuje predĺženie funkčného obdobia členov skúšobných komisií z troch rokov na päť rokov.

čl. I bod 17 (§ 15a) §
V záujme posilnenia spolupráce Justičnej akadémie a ministerstva spravodlivosti na jednej strane a akademickej obce sa v návrhu upravuje spolupráca s právnickými fakultami verejných vysokých škôl. Táto spolupráca má podľa návrhu dve formy, a to (i) spolupráca podľa § 15a ods. 1 a 2 a (ii) poskytovanie finančného príspevku podľa § 15a ods. 3. Spolupráca právnických fakúlt verejných vysokých škôl s akadémiou a s ministerstvom sa navrhuje upraviť po ich vzájomnej dohode za účelom napĺňania predmetu činnosti akadémie a to najmä konzultáciami, návrhmi, realizáciou obsahu pripravovaných vzdelávacích kurzov a aktivít, podľa potrieb a zadania akadémie. V odsekoch 3 až 8 sa upravuje finančný príspevok, ktorý bude môcť poskytovať ministerstvo spravodlivosti vereným vysokým školám pre potreby ich právnických fakúlt. Poskytnutie finančného príspevku verejným vysokým školám podľa tohto zákona nemá mať negatívny vplyv na potreby súdov a výkon súdnej moci z hľadiska rozpočtového hospodárenia. Účel finančného príspevku je uvedený v odseku 3, pričom akcentuje potreby justície. Tu treba zdôrazniť, že účel finančného …

čl. I bod 18 (§ 17b) §
Vzhľadom na navrhovanú úpravu zákona o rozšírenie rady o nových členov, je potrebné upraviť aj prechodné ustanovenia tak, aby navrhovaná právna úprava zabezpečila dostatočný časový priestor na zvolenie týchto členov Súdnou radou Slovenskej republiky a na vymenovanie ďalších členov ministrom spravodlivosti. Súčasne sa do prechodných ustanovení dopĺňa úprava, ktorá reaguje na nové znenie § 13 ods. 1, ktorým sa mení funkčné obdobie členov skúšobných komisií a ich náhradníkov. Podstata prechodného ustanovenia v tomto prípade potvrdzuje stav, že doterajšie funkčné obdobie, ktoré je kratšie, sa zmenou právnej úpravy nepredlžuje, a teda doterajší predsedovia, členovia a náhradníci skúšobných komisií dokončujú svoje doterajšie – kratšie – funkčné obdobie.