Zákon č. 185/2002 Z. z. Zákon o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

čl. II

čl. II bod 1 §
Bezúhonnosť člena súdnej rady sa posudzuje podľa takých istých princípov ako bezúhonnosť sudcu. Na prípadné zahladenie trestného činu sa neprihliada.

čl. II bod 2 §
Upravuje sa nezlučiteľnosť funkcie člena súdnej rady.

čl. II bod 3 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou v bode 4.

čl. II bod 4
Ustanovenie § 6 sa dopĺňa o úpravu navrhovania programu súdnej rady. Program spravidla navrhuje predseda súdnej rady. Člen súdnej rady má právo navrhnúť jeho zmenu alebo doplnenie. V prípade, že zmenu alebo doplnenie programu navrhnú najmenej traja členovia, súdna rada takýto bod programu prerokuje bez tohto, aby hlasovala o zaradení tohto bodu do programu.

čl. II bod 5
Touto úpravou sa zaviedla legislatívna skratka.

čl. II bod 6
V súlade s ústavnou požiadavkou na rovnosť podmienok prístupu k verejným funkciám sa obmedzuje hlasovacie právo člena súdnej rady v prípade, ak sa rozhodovanie dotýka jeho osoby. Spresňuje sa, že súdna rada rozhoduje verejným hlasovaním s výnimkou prípadov, keď rozhoduje o personálnych otázkach. Rozhodnutia o vymenovaní sudcu, o vymenovaní a odvolaní predsedu alebo podpredsedu najvyššieho súdu, pridelení alebo preložení sudcu sa dotýkajú chodu súdnictva, ktoré podlieha ministrovi spravodlivosti. Z tohto dôvodu sa ukladá predsedovi súdnej rady povinnosť informovať o týchto rozhodnutiach bezodkladne ministra spravodlivosti. Súčasne sa upravuje povinnosť zverejňovať všetky relevantné informácie o činnosti súdnej rady na internetových stránkach.

čl. II bod 7
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s bodom 8, v ktorom sa v § 7a ods. 1 navrhuje, aby zasadnutie súdnej rady, na ktorej sa uskutočňujú voľby kandidáta na predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo verejné.

čl. II bod 8
Prípady, kedy sa na prítomnosť ministra spravodlivosti na zasadnutí súdnej rady nevyžaduje jej súhlas sa rozširujú aj o prípady, kedy súdna rada bude na svojom zasadnutí prerokúvať návrhy koncepčných dokumentov dotýkajúcich sa súdnictva. Z dôvodu pôsobnosti ministra spravodlivosti je jeho účasť na tomto zasadnutí vhodná.

čl. II bod 9
V súlade s ústavnou požiadavkou na rovnosť podmienok prístupu k verejným funkciám sa upravuje rozhodovanie súdnej rady o návrhu na vymenovanie sudcu do funkcie predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Súdna rada prekladá na základe čl. 141a Ústavy SR prezidentovi návrh na vymenovanie predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu. Súdna rada svoju kompetenciu vykonáva na základe výsledkov volieb, ktoré sa konajú na verejnom zasadnutí súdnej rady. Zákon ďalej upravuje základný rámec organizácie volieb vrátane ich zverejnenia, ako aj práva kandidátov na túto funkciu. Súdna rada je povinná vytvoriť všetkým kandidátom rovnaké podmienky na ich prezentáciu ich osoby a predstavy o pôsobení vo funkcii predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho súdu SR. Technicko-organizačné podrobnosti o navrhovaní kandidátov, priebehu volieb a o spôsobe zverejnenia výsledkov voľby si upraví v rokovacom poriadku Súdna rada.

čl. II bod 10
Ustanovenie sa len legislatívno-technicky upravuje vzhľadom na zavedenie legislatívnej skratky v bode 5.

čl. II bod 11
Dôvody, pre ktoré je možné odvolať člena súdnej rady sa vypúšťajú. Ten subjekt, ktorý navrhol člena súdnej rady, ho môže odvolať, pričom sa nevyžaduje stanovenie dôvodov na jeho odvolanie.

čl. II bod 12
Spresňuje sa moment zániku člena súdnej rady, ak sa funkcia zaniká vzdaním sa. V tomto prípade dochádza k zániku funkcie člena súdnej rady uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov od doručenia písomného oznámenia vzdania sa funkcie člena súdnej rady predsedovi súdnej rady.

čl. II bod 13
Bezúhonnosť podľa tohto zákona budú preukazovať len tí členovia súdnej rady, ktorí budú ustanovení do funkcie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

čl. II

čl. II bod 1
Vzhľadom na to, že Súdna rada ako ústavný orgán je podľa ústavy orgánom ochrany ústavnosti rozširujú sa jej kompetencie aj na vymenovanie určeného počtu členov Rady justičnej akadémie.

čl. II bod 2
Vzhľadom na obsahovú náplň činnosti Justičnej akadémie a skutočnosti, že Súdna rada Slovenskej republiky bude mať v justičnej akadémii paritné zastúpenie, ustanovenie o tom, že Súdna rada po dohode s ministrom spravodlivosti určuje obsahovú náplň vzdelávania sudcov stráca svoje opodstatnenie a preto ho navrhujeme zrušiť.

čl. I

čl. I bod 1 a 2
Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v nahradení neaktuálneho odkazu.

čl. I bod 3 §
Účelom navrhovaného znenia je jeho precizovanie a odstránenie rozdielnej interpretácie platného znenia v aplikačnej praxi.

čl. I bod 4
Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v nahradení neaktuálneho odkazu.

čl. I bod 5 §
Ustanovenie sa navrhuje doplniť tak, aby v ňom bolo výslovne formulované, že kancelária súdnej rady plní úlohy spojené aj s odborným zabezpečením činnosti súdnej rady. Plnenie úloh spojených s odborným zabezpečením činnosti konkrétneho orgánu patrí medzi základné úlohy všetkých kancelárií.

čl. I bod 6
Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v nahradení neaktuálneho odkazu.

čl. I bod 7 §
Ide o formulačnú úpravu textu. Postavenie štátnych zamestnancov v štátnej službe upravuje v prvom rade zákon o štátnej službe, postavenie zamestnancov upravuje Zákonník práce. Len v podrobnostiach môže zákon o súdnej rade odkazovať na organizačný poriadok. Je tiež prirodzené, že vydaniu organizačného poriadku súdnej rady by malo predchádzať jeho schválenie samotnou súdnou radou.

čl. I bod 8
Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v nahradení neaktuálneho odkazu.

čl. I bod 9 §
Podľa pôvodnej právnej úpravy sa volebné komisie zriaďovali v obvodoch sudcovských rád, ktorými boli (pred prijatím zákona o súdoch v roku 2004) sudcovské rady najvyššieho súdu, krajských súdov, Špeciálneho súdu a Vyššieho vojenského súdu. Navrhovaná právna úprava na uvedenom fakte nič nemení. Mení sa len formulácia, keďže podľa platného znenia s prihliadnutím na § 45 ods. 1 zákona o súdoch by sa volebné komisie mali zriaďovať aj na okresných súdoch, čo z organizačných dôvodov a praktických dopadov nie je vhodné riešenie. Navrhuje sa teda výslovne upraviť zriaďovanie volebných komisií len pre najvyšší súd, Špeciálny súd, Vyšší vojenský súd a pre obvody jednotlivých krajských súdov. Na kreovaní volebnej komisie pre obvod krajského súdu sa však budú podieľať aj okresné súdy v obvode tohto krajského súdu (k tomu pozri bod 11 - nové znenie § 12 ods. 5).

čl. I bod 10 §
Ustanovuje sa nový mechanizmus kreovania hlavnej volebnej komisie v nadväznosti na ustanovenia zákona o súdoch, pričom sa zachováva doterajší počet členov volebnej komisie (11 členov), ako aj zásada, aby každý obvod krajského súdu mal svoje zastúpenie v hlavnej volebnej komisii. Na základe uvedeného teda možno konštatovať, že 1 zástupcu volí sudcovská rada najvyššieho súdu, 1 zástupcu volí sudcovská rada Špeciálneho súdu, 1 zástupcu volí sudcovská rada Vyššieho vojenského súdu, 1 zástupcu volí kolégium predsedov sudcovských rád (spolu osem členov). Podľa doterajšej právnej úpravy, jedného zástupcu volila sudcovská rada krajského súdu. Samotná sudcovská rada krajského súdu bola podľa pôvodnej právnej úpravy zákona č. 335/1991 Zb. volená zhromaždením sudcov krajského súdu, ktorým sa rozumeli všetci sudcovia krajského súdu a všetci sudcovia okresných súdov v obvode tohto krajského súdu. Podľa tohto pôvodného systému sa mohol členom hlavnej volebnej komisie stať ako sudca krajského súdu, tak aj sudca okresného súdu v sídle tohto kraja, za predpokladu, že bol zvolený do sudcovskej rady krajského súdu …

čl. I bod 11 §
Ide o formulačnú a spresňujúcu zmenu ustanovenia. Taktiež na existencii volebných komisií s pôsobnosťou pre obvody krajských súdov sa nič nemení. Navrhovaná zmena v § 17 ods. 2 a 3 vyplýva aj z dôvodu novej účelovej definície zhromaždenia sudcov.

čl. I bod 12 §
Ide taktiež o formulačné spresnenie. Volebné komisie sa zriaďujú pre obvody súdov, nie sudcovských rád, takže formulácia „podľa obvodov jednotlivých volebných komisií“ je na účely predmetného ustanovenia vhodnejšia. Aby nedošlo k pochybnostiam, v navrhovanom znení odseku 3 sa osobitne pre každý obvod volebnej komisie ustanovuje, kto má určiť miesto konania zhromaždenia sudcov, na ktorom má dôjsť najprv k voľbe členov volebnej komisie (§ 12 ods. 5) a potom aj k voľbe členov súdnej rady. Aj tu sa zachováva pôvodný princíp, že voľby sa konajú súčasne na 11 zhromaždeniach – pre najvyšší súd, Špeciálny súd, pre obvod Vyššieho vojenského súdu a po jednom zhromaždení v obvode každého krajského súdu.

čl. I bod 13 a 14 §
Zdôvodnenie je totožné s bodom 12. Ide o formulačné spresnenie. Volebné komisie sa zriaďujú pre obvody súdov, nie sudcovských rád, takže formulácia „obvodu príslušnej volebnej komisie“ je na účely predmetného ustanovenia vhodnejšia.

čl. I bod 14 §
Spresňuje sa text ustanovenia v tom, zmysle, že sa odkazuje na príslušné ustanovenie, v zmysle ktorého je jasne definované, predsedom ktorých sudcovských rád sa zasiela vyhotovenie zápisnice o priebehu a výsledkoch hlasovania.

čl. I bod 15 §
Ide o analogickú zmenu ako v prípade deviateho a desiateho novelizačného bodu.

čl. I bod 16 §
Návrh zákona zohľadňuje existenciu nového orgánu sudcovskej samosprávy podľa zákona o súdoch, ktorým je kolégium predsedov sudcovských rád, nielen v súvislosti s voľbou nových členov súdnej rady, ale aj v súvislosti s oprávnením navrhnúť odvolanie člena súdnej rady zvoleného sudcami. Návrh zákona ďalej spresňuje doterajšie znenie v tom zmysle, že odkazom na § 17 ods. 3 poukazuje na to, že navrhnúť odvolanie člena súdnej rady môžu len minimálne tri sudcovské rady zo sudcovských rád uvedených v § 17 ods. 3. Tri sudcovské rady okresných súdov teda nemôžu navrhnúť odvolanie člena súdnej rady; okresný súd tak môže urobiť jedine prostredníctvom kolégia predsedov sudcovských rád.

čl. I bod 17 a 19 §
Úpravou sa sleduje zosúladenie § 27a ods. 1 s § 27c ods. 5. V § 27 c ods. 5 je upravené, že návrh na vymenovanie predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu má súdna rada predložiť prezidentovi bez zbytočného odkladu, čo v § 27a ods. 1 chýba. Vzhľadom na to, že obsah ustanovenia § 27 c ods. 5 s voľbou predsedu alebo podpredsedu bezprostredne nesúvisí a táto problematika je duplicitne upravená v § 27a ods. 1, navrhuje sa presunúť povinnosť bezodkladne predložiť návrh prezidentovi do § 27a ods. 1 a následne vypustiť § 27c ods. 5 z dôvodu nadbytočnosti.

čl. I bod 18 §
Navrhuje sa vypustiť „zhromaždenie sudcov najvyššieho súdu“ zo zoznamu subjektov, ktoré sú oprávnené navrhovať kandidátov na predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu a nahradiť ho slovami “ plenum sudcov najvyššieho súdu”. Zhromaždenie sudcov bolo ako inštitút samosprávy upravené v zákone č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov. V súčasnosti účinný zákon o súdoch tento inštitút nepozná. Zhromaždenie sudcov zostáva podľa tohto návrhu novely zákona o súdnej rade už len ad hoc orgánom na účely voľby členov súdnej rady. V ustanovení § 27a ods. 2 nemá opodstatnenie. Z tohto dôvodu sa navrhuje táto právomoc zveriť plénu sudcov najvyššieho súdu. Sudcovia najvyššieho súdu majú právo navrhovať kandidátov na predsedu najvyššieho súdu súčasne aj prostredníctvom sudcovskej rady, alebo aj každý sudca najvyššieho súdu jednotlivo.

čl. I bod 20 §
Ustanovenie § 27d sa precizuje spôsobom, že sa neurčité pojmy „na ďalšom zasadnutí“, „ihneď“ a „bezprostredne nasledujúcej“ nahrádzajú konkrétnym časovým limitom, do uplynutia ktorého majú byť nové voľby vykonané a súčasne sa spresňuje ustanovenie, ktoré odkazuje na použitie ustanovení zákona pri novej voľbe. Do odseku 3 (pôvodný odsek 4) sa vkladá slovo „primerane“ preto, že pri novej voľbe sa nemôže v celom rozsahu postupovať podľa § 27a až § 27c. Napr. ak uplynie funkčné obdobie predsedovi súdnej rady, tak už nemá povinnosť (podľa § 27a ods. 3) vyhlásiť nové voľby. V navrhovanom ustanovení § 27e sa zjednocuje lehota, do ktorej má byť ďalšia voľba vykonaná, ako aj terminológia používaná v ustanoveniach zákona o voľbe predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu. Tiež sa ustanovuje, že ak ani v ďalšej voľbe nie je zvolený kandidát na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu, opakuje sa ďalšia voľba až dovtedy, kým dôjde k zvoleniu kandidáta. V § 27e ods. 3 sa navrhuje rovnako ako …

čl. I bod 21, 22 a 23
Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v nahradení neaktuálneho odkazu.

čl. I

čl. I bod 1
V súlade so všeobecne deklarovaným zámerom zvýšiť transparentnosť výkonu verejnej moci zo strany súdnej rady sa navrhuje rozšíriť zákonnú úpravu nezlučiteľnosti funkcie člena súdnej rady s funkciou predsedu súdu a podpredsedu súdu. S prihliadnutím na čl. 141a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa nebude táto podmienka vzťahovať na predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý je z titulu svojej funkcie súčasne aj predsedom súdnej rady. Účasť predsedov a podpredsedov súdov v súdnej rade, ktorí sa podieľajú z titulu svojej funkcie na správe súdov a sú odvolateľní ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, a teda výkonnou mocou zo svojich funkcií predsedov a podpredsedov súdov, vyvoláva dôvodné pochybnosti o zamedzení nežiaduceho vplyvu výkonnej moci do rozhodovania súdnej rady. Ústava Slovenskej republiky predpokladá, že zákonodarca upraví v zákone aj podrobnosti o vzťahoch súdnej rady k orgánom správy súdnictva. Vymedzenie nezlučiteľnosti funkcií predsedov a podpredsedov súdov s funkciou člena súdnej rady je práve v tomto rozsahu určenom ústavodarcom. Zákonodarca úpravou nezlučiteľnosti daných funkcií presne určil, aké je …

čl. I bod 2
Poznanie dôvodov rozhodnutia orgánov verejnom moci a správy je predpokladom predvídateľnosti práva a je základom právnej istoty v spoločnosti. Každé rozhodnutie orgánu verejnej moci, najmä ak sa dotýka práv a právom chránených záujmov dotknutej osoby, musí byť presvedčivé, aby prispievalo k predvídateľnosti práva a právnej istote v spoločnosti. Presvedčivosť rozhodnutia, ako jedna z podmienok legitimity rozhodnutia, je daná aj obsahom jeho odôvodnenia, z ktorého musí nespochybniteľným spôsobom ako v rovine skutkovej, tak aj v rovine právnej, vyplývať záver obsiahnutý vo výroku rozhodnutia. Na tento účel sa preto navrhuje, aby každé rozhodnutie súdnej rady obsahovalo odôvodnenie. Osobitnú pozornosť venuje právna úprava ochrane práv a právom chránených záujmov sudcov, o ktorých rozhoduje súdna rada. A to osobitne v tých prípadoch, kedy príslušný orgán rozhoduje o základných právach (napr. dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu, zastavenie vyplácania príplatku k náhrade príjmu a príplatku k nemocenskému). Pre odôvodnenia týchto rozhodnutí novela definuje špecifické náležitosti z hľadiska ich kvality pri splnení zákonnej požiadavky na presvedčivosť rozhodnutí.

čl. I bod 3
Právna úprava nadväzuje na zmenu navrhovanú v § 6 ods. 2 (bod 2). Nakoľko sa zavádza požiadavka na odôvodnenie rozhodnutí súdnej rady, pre úplnosť sa dopĺňa úprava zverejňovania uznesení súdnej rady tak, aby bolo jednoznačné a nespochybniteľné, že predmetom zverejňovania budú aj odôvodnenia týchto rozhodnutí.

čl. I bod 4
Aj vzhľadom na súčasnú prax pri vyhotovovaní zápisníc zo zasadnutí súdnej rady (sú dostupné na webovej stránke súdnej rady) považuje predkladateľ za nutné v záujme zabezpečenia informovanosti o obsahu a priebehu týchto zasadnutí výslovne súdnej rade uložiť povinnosť vyhotovovať zvukové záznamy zo všetkých zasadnutí a zákonom vymedziť obsah zápisníc o zasadnutí súdnej rady. Ide o analogickú úpravu ako v prípade zvukových vyhotovovania a zverejňovania záznamov zo schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky.

čl. I bod 5
V doterajšom znení tohto ustanovenia bola obsiahnutá právna úprava zverejňovania informácií o zasadnutiach súdnej rady, ako aj výstupov z nich. V nadväznosti na rozšírenie uznesení súdnej rady o povinnú náležitosť, ktorou je odôvodnenie (bod 2) a vyhotovovanie zvukových záznamov (bod 4) sa nová úprava musí premietnuť aj v tomto ustanovení; k tomu pozri odôvodnenie k bodom 2, 3 a 4. S prihliadnutím na rozsah navrhovaných zmien sa navrhuje nanovo preformulovať celé ustanovenie.

čl. I bod 6
Z dôvodu zvýšenia transparentnosti výkonu verejnej moci súdnou radou, ako aj v súlade s požiadavkou na zvýšenú kontrolu nad činnosťou súdnej rady (orgánov verejnej moci vo všeobecnosti) zo strany verejnosti sa navrhuje, aby všetky zasadnutia súdnej rady boli verejné. Účasť verejnosti zostane (z povahy veci) obmedzená v prípade hlasovania v niektorých personálnych otázkach – hlasovanie je však potrebné vnímať ako len časť zasadnutia súdnej rady, ktorá bezprostredne prechádza rozhodnutiu súdnej rady. Zásadne nemožno vzťahovať neverejný charakter hlasovania v určených otázkach na celý priebeh zasadnutia súdnej rady (k tomu pozri platné znenie § 6 ods. 8). Za stavu, keď zasadnutia súdnej rady budú vždy verejné, úprava účasti iných osôb na týchto zasadnutiach je už nadbytočná. Preto sa navrhuje vypustenie pôvodných odsekov 2 a 3 v § 7. Nakoľko však prerokúvanie otázok uvedených v § 4 ods. 1 písm. a), e) až g) a ods. 2 sa bezprostredne dotýka pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, resp. ministra spravodlivosti, navrhuje sa doplniť právnu úpravu …

čl. I bod 7 a 8 §
V nadväznosti na doplnenie inštitútu nezlučiteľnosti funkcie člena súdnej rady sa navrhuje v § 26 ods. 1 zaviesť aj mechanizmus, ktorý zaručí jeho vynútenie. Doterajšia právna úprava síce konštatovala, že funkcia člena súdnej rady nie je zlučiteľná s niektorou z verejných funkcií, ale zároveň absentovala úprava riešenia prípadného vzniku dôvodov nezlučiteľnosti výkonu funkcie člena súdnej rady. Pre takúto situáciu sa v novele navrhuje, aby v prípade neodstránenia dôvodov nezlučiteľnosti výkonu funkcie sudcu platilo všeobecné pravidlo, podľa ktorého pôjde o dôvod pre zánik funkcie člena súdnej rady [k tomu pozri napr. § 17 písm. f) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov]. Doplnenie nového odseku 3 v § 26 určuje moment, ku ktorému dôjde k zániku funkcie člena súdnej rady v prípade neodstránenia dôvodov nezlučiteľnosti výkonu funkcie podľa navrhovaného § 26 ods. 1 písm. f). Ak člen súdnej rady neodstráni tieto dôvody do 30 dní od ich vzniku (dôvod nezlučiteľnosti vzniká momentom …

čl. I bod 9 §
Precizuje sa doterajšia právna úprava odvolávania členov súdnej rady zvolených Národnou radou Slovenskej republiky a vymenovaných prezidentom Slovenskej republiky a vládou Slovenskej republiky.

čl. I bod 10 §
Nakoľko sa zavádza nezlučiteľnosť funkcie člena súdnej rady s funkciou predsedu súdu a podpredsedu súdu (okrem predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), navrhuje sa v rámci prechodného ustanovenia (nový § 30) uložiť výslovnú povinnosť a osobitnú lehotu na odstránenie dôvodov nezlučiteľnosti v týchto prípadoch. To znamená, že ak od účinnosti zákona do konca roka 2011 nedôjde k odstráneniu dôvodov nezlučiteľnosti, a teda nedôjde k uvedeniu aktuálneho stavu v súdnej rade do súladu s novou právnou úpravou, od 1. januára 2011 zanikne dotknutým členom súdnej rady funkcia člena súdnej rady priamo zo zákona.

čl. II

čl. II bod 1 §
Právomoc súdnej rady schvaľovať zásady podľa § 4 ods. 2 zákona o súdnej rade je zákonnou právomocou súdnej rady. K dnešnému dňu platné zásady výberových konaní nezodpovedajú platnému zneniu zákonnej úpravy výberových konaní, resp. čiastočne prekračujú rámec zákonnej úpravy, čím súdna rada de facto nahrádza činnosť, ktorá môže byť v právnom štátne zverená jedine zákonodarnému orgánu. Navrhuje sa preto vypustiť oprávnenie súdnej rady schvaľovať zásady výberových konaní a hodnotenia sudcov (ktoré neboli za takmer 10 rokov existencie zákona vôbec vydané), pričom ich pôvodne zamýšľaný obsah bude inkorporovaný do všeobecne záväzných právnych predpisov – zákona a vyhlášky vydané na jeho vykonanie.

čl. II bod 2 a 3 §
Základným cieľom navrhovanej úpravy je zákaz hlasovania per rolam. Predkladateľ má za to, že tento spôsob hlasovania nie je žiaduci. Naviac, v súčasnosti je tento spôsob hlasovania upravený len v rokovacom poriadku súdnej rady bez akejkoľvek zákonnej opory. Navrhované zákonné opatrenie posilňuje prvok transparentnosti a otvorenosti systému rozhodovania súdnej rady.

čl. II bod 4 §
Pokračujúc v napĺňaní požiadavky vyplývajúcej z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky otvoriť neprimerane uzatvorený súdny systém a zvýšiť transparentnosť rozhodovacej činnosti súdnej rady sa navrhuje zavedenie verejného hlasovania súdnej rady. Rovnako sa vytvára možnosť uplatňovať tzv. odlišné stanoviská k rozhodnutiam súdnej rady, pričom toto oprávnenie bude mať člen súdnej rady, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím súdnej rady. Odlišné stanovisko je súčasťou rozhodnutia súdnej rady a bude sa aj rovnakým spôsobom zverejňovať. Súdna rada nie je povinná odôvodňovať svoje rozhodnutia, čo najmä v personálnej oblasti spôsobuje neprehľadnosť a nepredvídateľnosť jej postupov a rozhodnutí. Nie je ničím neobvyklým, že súdna rada nenavrhne kandidáta na vymenovanie prezidentom SR za sudcu alebo nepreloží sudcu na súd vyššieho stupňa, hoci o inom úspešnom účastníkovi toho istého výberového konania (neraz s nižším poradím) rozhodne kladne – navrhne ho na vymenovanie, resp. ho preloží na súd vyššieho stupňa. Obdobného charakteru je na tom istom zasadnutí súdnej rady neakceptovanie výberového konania na súd vyššieho stupňa, ak chýbal jeden člen …

čl. II bod 5 §
Navrhovaná právna úprava, podobne ako v prípade iných ústavných orgánov, zavádza povinnosť súdnej rady zverejňovať materiály, o ktorých bude rokovať, resp. ktoré boli zaradené na rokovanie súdnej rady dodatočne. Navrhované zákonné opatrenie posilňuje prvok transparentnosti a otvorenosti systému rozhodovania súdnej rady.

čl. II bod 6 až 26 (všeobecne) §
Zavedenie volebných obvodov kopírujúcich obvody krajských súdov má za cieľ (aj) výraznejšie prepojiť činnosť najvyššieho (ústavného) orgánu súdnictva s jeho bezprostredným výkonom nielen na krajských súdoch, ale aj na súdoch prvého stupňa. Takmer 10 ročná prax činnosti súdnej rady ukázala, že špecifické potreby a podmienky konkrétnych súdov – najmä v personálnych otázkach – nie sú dostatočne zohľadňované, osobitne ak nepatrí do obvodu krajského súdu, ktorého sudca je členom súdnej rady. Len účasť člena súdnej rady v jednotlivých výberových komisiách nezabezpečila dostatočné prihliadanie na lokálnu problematiku. Je tiež žiaduce pripomenúť, že doteraz za člena súdnej rady nebol sudcami zvolený sudca súdu prvého stupňa. Viacero volebných obvodov dáva priestor aj na zvolenie sudcovských osobností, pre ktoré je poslaním výkon sudcovského povolania na základnom stupni súdnej sústavy.

čl. II bod 6 §
Vzhľadom na zavedenie regionálneho princípu volieb členov súdnej rady volených sudcami je potrebné upraviť ustanovenie o aktívnom volebnom práve. Aktuálna úprava priznáva toto právo všetkým sudcom, ktorí vykonávajú funkciu sudcu ku dňu volieb. Zavedením volebných obvodov je nevyhnutné aktívne volebné právo priznať len pre ten volebný obvod, v ktorom sudca vykonáva funkciu sudcu. Ide o logický a zákonitý prejav uplatňovania regionálneho princípu volieb. Za výkon funkcie sudcu treba považovať aj dočasné pridelenie, resp. dočasné pridelenie na výkon funkcie predsedu súdu – v zmysle navrhovanej právnej úpravy, dočasne pridelení sudcovia budú svoje aktívne volebné právo vykonávať tam, kde reálne vykonávajú funkciu sudcu (a teda nie na „materských“ súdoch); uvedené vyplýva z dikcie „vykonávajú funkciu sudcu“.

čl. II bod 7 §
Podľa aktuálnej právnej úpravy „zoznam sudcov obvodu príslušnej sudcovskej rady zabezpečí predseda sudcovskej rady“. To znamená, že každý súd má vlastný zoznam oprávnených voličov. S prihliadnutím na zavedenie volebných obvodov sa navrhuje zaviesť volebné zoznamy len pre jednotlivé volebné obvody, t.j. bude len osem zoznamov oprávnených voličov. Z praktických dôvodov sa navrhuje, aby predseda sudcovskej rady krajského súdu spolupracoval s predsedami sudcovských rád v príslušnom volebnom obvode. Použitím formulácie „sudcovské rady vo volebnom obvode“ sa zabezpečí účasť predsedov sudcovských rád Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Špecializovaného trestného súdu na tvorbe zoznamu voličov pre príslušný volebný obvod; k tomu pozri § 11a.

čl. II bod 8 §
V odseku 1 sa nanovo koncipuje pasívne volebné právo. Právna konštrukcia, rovnako ako v prípade aktívneho volebného práva, vychádza z regionálneho princípu. To znamená, že kandidovať možno len za ten volebný obvod, v ktorom sudca vykonáva svoju funkciu; pasívne volebné právo je vo vzťahu k dočasne prideleným sudcom (na výkon funkcie sudcu a na výkon funkcie predsedu súdu) koncipované rovnako - rozhodujúce je miesto výkonu funkcie sudcu, nie „materský“ súd. V odseku 2 sa nanovo upravuje okruh subjektov oprávnených podávať návrhy kandidátov na členov súdnej rady za jednotlivé obvody. Nová právna úprava pri navrhovaní kandidátov na členov súdnej rady zachováva princíp, že kandidátov navrhujú len samosprávne (stavovské) orgány sudcov alebo priamo sudcovia. Podľa doterajšej právnej úpravy kandidáta na členov súdnej rady volených sudcami môžu navrhovať sudcovská rada, stavovská organizácia sudcov a najmenej desať sudcov. Tento koncept bude zachovaný aj v novej úprave. Pri zavedení regionálneho princípu nie je mysliteľná situácia, kedy ktorákoľvek sudcovská rady by mohla navrhnúť kandidáta na člena …

čl. II bod 9 §
Ide o novú právnu úpravu. Podľa doterajšej právnej úpravy sa vytváral len jeden volebný obvod – územie Slovenskej republiky. Zavedením regionálneho princípu je nutné rozdeliť územie Slovenskej republiky na toľko obvodov, koľko je členov súdnej rady volených sudcami. Podľa čl. 141a ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky volia sudcovia osem členov súdnej rady. Preto sa navrhuje vytvorenie ôsmich volebných obvodov, a to na úrovni jednotlivých krajov. Podľa aktuálnej právnej úpravy jediným súdom, ktorý má garantovaného „svojho“ člena súdnej rady je Najvyšší súd Slovenskej republiky, nakoľko jeho predseda je z titulu tejto funkcie súčasne aj predsedom súdnej rady. Z uvedeného dôvodu sa preto nevytvára osobitný volebný obvod pre Najvyšší súd Slovenskej republiky na účely zvolenia vlastného kandidáta. Tým však nie je dotknuté aktívne volebné právo sudcov najvyššieho súdu (budú ho však vykonávať v rámci volebného obvodu Krajského súdu v Bratislave), a ani oprávnenie sudcovskej rady a sudcov najvyššieho súdu podávať návrhy na kandidátov na členov súdnej rady.

čl. II bod 10 §
Volebnými orgánmi podľa platnej právnej úpravy sú hlavná volebná komisia a volebné komisie. Volebné komisie sa podľa platnej právnej úpravy zriaďujú na najvyššom súde, Špecializovanom trestnom súde a na krajských súdoch. S prihliadnutím na koncept ôsmich volebných obvodov nová právna úprava ponecháva volebné komisie na krajských súdoch a bude teda platiť princíp, že volebná komisia sa vytvára len jedna v každom volebnom obvode.

čl. II bod 11 §
Vypúšťaná právna úprava bola účelovo zavedená zákonom č. 597/2008 Z. z. a v súčasnosti je bezpredmetná.

čl. II bod 12 §
Podľa aktuálnej úpravy „Ustanovujúce zasadnutie hlavnej volebnej komisie zvolá predseda súdnej rady najneskôr 30 dní pred dňom konania volieb.“. Z uvedeného textu možno vyvodiť povinnosť predsedu súdnej rady zvolať ustanovujúce zasadnutie hlavnej volebnej komisie. Niet však mechanizmu pre prípad, že predseda súdnej rady ustanovujúce zasadnutie hlavnej volebnej komisie nezvolá. Doplnenie právnej úpravy je práve tou poistkou, ktorá by mala reagovať na prípadné obštrukcie alebo hoci aj nezavinenú nečinnosť zo strany predsedu súdnej rady. Mechanizmus zvolania je nastavený tak, že ak ustanovujúce zasadnutie nezvolá predseda súdnej rady, zvolá ho najstarší člen hlavnej volebnej komisie.

čl. II bod 13 §
Vypúšťaná právna úprava bola účelovo zavedená zákonom č. 597/2008 Z. z. a v súčasnosti je bezpredmetná.

čl. II bod 14 §
Ako povinná náležitosť návrhu kandidáta na člena súdnej rady voleného sudcu sa zavádza označenie volebného obvodu, za ktorý ma sudca kandidovať. Tento údaj bude potrebný pri zostavovaní listiny kandidátov pre jednotlivé volebné obvody. Ak návrh nebude túto predpísanú náležitosť obsahovať, uplatní postup podľa § 14 ods. 1.

čl. II bod 15 a 16 §
Doterajšia právna úprava sa výslovne dopĺňa o požiadavku vyhotovovania listiny kandidátov pre jednotlivé volebné obvody. To znamená, že každý volebný obvod bude mať vlastnú listinu kandidátov navrhnutých predpísaným spôsobom.

čl. II bod 17 §
Riešia sa dve situácie. V prvej časti novelizačného bodu (nahradenie slov) sa zohľadňuje regionálny princíp volieb. Podľa doterajšej právnej úpravy formulácia „...počet členov súdnej rady, ktorí majú byť zvolení...“ bola formálnym vyjadrením existencie tzv. doplňujúcich volieb. To znamená, že buď sa vyhlási voľba všetkých členov súdnej rady (lebo im napr. všetkým končí funkčné obdobie súčasne) alebo sa vyhlási voľba nižšieho počtu členov súdnej rady (napr. dvoch, lebo dvaja doterajší dvaja z ôsmych členov sa vzdali členstva v súdnej rade). Po zavedení regionálneho princípu však bude platiť, že voľby sa vyhlasujú pre konkrétny volebný obvod, dva a viac volebných obvodov alebo pre všetky volebné obvody. To znamená, že sa neurčuje počet členov, ktorí majú byť zvolení, ale určia sa volebné obvody, v ktorých treba zvoliť (dovoliť) člena súdnej rady, a to preto, aby bol zachovaný vždy a za každých okolností regionálny princíp. Druhá zmena (pripájaná veta) je novou úpravou a nesúvisí s regionálnym princípom. Ide o zavedenie poistky, ktorá má riešiť …

čl. II bod 18 §
Dotknuté ustanovenie rieši miesto konania volieb a „neurčito“ aj deň a čas konania volieb. Podľa platnej úpravy sa voľby konajú na zhromaždeniach sudcov v obvodoch jednotlivých volebných komisiách [kde všade sa zriaďujú volebné komisie vyplýva z § 12 ods. 1 písm. b)] v ten istý deň a v tom istom čase. Navrhuje sa toto ustanovenie korigovať tak, aby sa požiadavka „v ten istý deň a v ten istý čas“ vzťahovala len na situácie, keď sa voľby týkajú viacerých volebných obvodov.

čl. II bod 19 §
Voľby členov súdnej rady sa uskutočňujú na zhromaždení sudcov, ktorého miesto konania určuje predseda sudcovskej rady príslušného súdu. Vzhľadom na zavedenie ôsmich volebných obvodov sa navrhuje zjednodušiť mechanizmus určovania miesta konania zhromaždenia sudcov, a to tak, že tento úkon bude vykonávať predseda sudcovskej rady krajského súdu (volebný obvod sa vytvára na úrovni kraja) pre celý volebný obvod.

čl. II bod 20 §
S prihliadnutím za zavedenie regionálneho princípu sa nanovo formuluje ustanovenie o zostavovaní výsledného poradia kandidátov pre jednotlivé volebné obvody. Konečné poradie kandidátov sa bude vyhotovovať zvlášť pre každý volebný obvod.

čl. II bod 21 §
Na účely bezproblémového zisťovania výsledkov volieb a ich vyhodnocovania sa navrhuje doplniť doteraz používané alternatívne kritérium pre určenia výsledného poradia v prípade rovnosti hlasov. Podľa platnej právnej úpravy sa na tento účel zohľadňuje dĺžka výkonu funkcie sudcu, pričom preferovaný je kandidát z dlhšou dobou výkonu funkcie sudcu. Ak by došlo k situácii, že dĺžka výkonu funkcie je rovnaká, navrhuje sa, aby sa výsledné poradie určilo žrebom.

čl. II bod 22 §
Ako jedna z náležitostí zápisnice o výsledku volieb sa dopĺňa údaj o volebnom obvode, v ktorom bol kandidát zvolený za člena súdnej rady. Zo zápisnice musí byť teda zrejmé, kto bol v ktorom obvode zvolený za člena súdnej rady. Súčasne sa vypúšťa posledná veta, ktorej úprava je v prípade ôsmich volebných obvodov bezpredmetná.

čl. II bod 23 §
Doterajšia právna úprava, v zmysle ktorej „Počet zvolených kandidátov sa rovná počtu neobsadených funkcií členov súdnej rady, ktorých majú zvoliť sudcovia“ obstála v prípade jediného volebného obvodu, ak sa súčasne volilo niekoľko členov súdnej rady. Podľa novej právnej úpravy, ak sa súčasne bude voliť niekoľko členov súdnej rady, bude to znamenať, že voľby sa uskutočňujú v toľkých volebných obvodoch, koľko je obsadzovaných „miest“ členov súdnej rady. Z uvedeného dôvodu sa vypúšťa prvá veta § 23 ods. 1. Zmena druhej vety zohľadňuje fakt, že v jednom volebnom obvode môže byť zvolený len jeden člen súdnej rady volený sudcami.

čl. II bod 24 §
Osvedčenie o zvolení za člena súdnej rady bude podľa navrhovanej úpravy obsahovať ďalšiu náležitosť, ktorou je údaj o volebnom obvode, v ktorom bude sudca zvolený.

čl. II bod 25 §
Podľa čl. 141a ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky ôsmich členov súdnej rady volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky. Zákonná právna úprava detailne popisuje proces voľby a odvolávania člena súdnej rady zvoleného sudcami. Podľa platnej právnej úpravy návrh na odvolanie člena súdnej rady zvoleného sudcami môžu podať najmenej tri sudcovské rady, tri kolégiá predsedov sudcovských rád alebo najmenej štvrtina sudcov oprávnených voliť. Navrhovanou úpravou dochádza k zúženiu okruhu subjektov oprávnených navrhnúť odvolanie člena súdnej rady. Oprávnenie navrhnúť odvolanie člena súdnej rady zvoleného sudcami budú mať sudcovské rady (ich nadpolovičná väčšina) a sudcovia (aspoň štvrtina oprávnených voliť) príslušného volebného obvodu, a to len vo vzťahu k členovi súdnej rady zvoleného za tento volebný obvod. Vzhľadom na to, že je v záujme predkladateľa zachovať z dôvodu stability výkonu funkcie člena súdnej rady zvoleného sudcami prísnejšie kritéria pre navrhnutie odvolania člena súdnej rady ako pre navrhnutie jeho kandidatúry na člena súdnej rady, vypúšťa sa ako subjekt oprávnený podať návrh na odvolanie člena …

čl. II bod 26 a 27 §
V súčasne platnom znení zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky absentuje možnosť, aby sa kandidátovi na sudcu, ktorý by mal pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch, uznávala notárska skúška. Základným cieľom tejto pripomienky je zrovnoprávniť odbornú notársku skúšku s odbornými profesijnými skúškami iných právnych odvetví, keďže pri výkone iných právnických povolaní je bežnou praxou uznávanie odbornej notárskej skúšky, ako rovnoprávnej s odbornými profesijnými skúškami iných právnych odvetví. Navrhované zákonné opatrenie posilňuje prvok transparentnosti a otvorenosti systému rozhodovania Súdnej rady SR.

čl. II bod 28 §
Vzhľadom na systémovú zmenu vo volebnom mechanizme sa navrhujú prechodné ustanovenia, ktorých účelom je zabezpečiť bezproblémovú aplikáciu novej právnej úpravy. Sudcom zvoleným za členov súdnej rady podľa doterajších predpisov zanikne funkčné obdobie jeho uplynutím v rovnaký čas, a teda v rovnaký čas budú vyhlásené nové voľby členov súdnej rady volených sudcami. K zániku členstva v súdnej rade doterajším členom zvoleným sudcami dôjde v júni r. 2012. S prihliadnutím na navrhovanú účinnosť novej zákonnej úpravy (1. január 2012) vzniká teda časový úsek približne polroka, počas ktorého môže dôjsť k zániku členstva v súdnej rade aj z iných dôvodov ako uplynutím funkčného obdobia (napr. vzdaním sa funkcie člena súdnej rady). Pre prípad, že sa tak stane do uskutočnenia riadnych volieb, prechodné ustanovenia upravujú vykonanie doplňujúcich volieb, pričom sa zohľadňuje faktický stav, podľa ktorého nie každý kraj má v súčasnosti zastúpenie v súdnej rade, resp. zastúpenie jednotlivých krajov nie je proporcionálne tak, ako to požaduje nová právna úprava. Zastúpenie jednotlivých regiónov je nasledovné: …

čl. VI
(zákon č. 185/2002 Z. z.) Novelizácia zákona o súdnej rade nadväzuje priamo na navrhované ústavné zmeny vo viacerých rovinách: zmeny a doplnenia týkajúce sa ústavných zmien zloženia zmeny a doplnenia týkajúce sa ústavných zmien v kreovaní funkcie predsedu súdnej rady. zmeny a doplnenia týkajúce a pôsobnosti súdnej rady.

čl. VI bod 1
Rozšírenie predmetu zákonnej úpravy nadväzuje na navrhovaný čl. 141a ods. 10, ktorý predpokladá zákonnú úpravu podrobností o spôsobe voľby a odvolania predsedu súdnej rady.

čl. VI bod 2
Návrh ústavných zmien nanovo upravuje zloženie súdnej rady. Výslovne sa navrhuje vymedziť možnosť vlády nominovať za člena súdnej rady ministra spravodlivosti, a to v intenciách navrhovaného čl. 141a ods. 5. Súčasne sa oddeľuje funkcia predsedu súdnej rady od funkcie predsedu Najvyššieho súdu, čo sa musí premietnuť aj na zákonnej úrovni.

čl. VI bod 3 §
§ 3a Navrhovaná zmena ústavy rozširuje pôsobnosť súdnej rady aj o pôsobnosť zabezpečovať úlohy verejnej kontroly súdnictva [navrhovaný čl. 141a ods. 5 písm. a) ústavy]. Podrobnosti o výkone tejto ústavnej pôsobnosti má ustanoviť zákon. Vzhľadom na prierezový charakter ústavnej pôsobnosti zabezpečovať úlohy verejnej kontroly súdnictva je potrebné vnímať pôsobnosť súdnej rady aj v kontexte ďalšej zákonnej pôsobnosti, ktorú ustanovujú osobitné zákony, a to najmä zákon o sudcoch a prísediacich a zákon o súdoch. Ústavná pôsobnosť súdnej rady zabezpečovať úlohy výkonu verejnej kontroly súdnictva má svoje zákonné vyjadrenie v § 3a a jej základným poslaním je formovanie ďalšieho smerovania súdnictva, a to na základe uplatňovania svojej pôsobnosti ako celku. Ustanovenie § 3a dáva súdnej rade ďalšie nástroje na realizáciu týchto cieľov. Nakoľko bude predseda súdnej rady subjektom oprávneným na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania, umožňuje sa, aby súdna rada svoju dohľadovú pôsobnosť mohla realizovať aj vo forme odporučenia predsedovi súdnej rady podať návrh na začatie disciplinárneho konania. Vzhľadom na to, …

čl. VI bod 4 §
Cieľom rozšírenia zákonnej pôsobnosti súdnej rady je v tomto prípade zohľadnenie dôsledkov výkonu ústavných právomocí a jej ďalších ústavných právomocí, ktoré bezprostredne ovplyvňujú postavenie sudcov, alebo ktoré majú za cieľ vytvárať, či zlepšovať podmienky pre výkon povolania sudcu. Túto pôsobnosť vykonáva súdna rada buď ako kolektívny rozhodovací orgán keď rozhoduje o tých najdôležitejších otázkach týkajúcich sa sudcovského stavu, alebo ju vykonáva smerom k iným zložkám štátnej moci formou realizácie práva zaujímať stanoviská k normatívnej alebo inej činnosti ďalších zložiek štátnej moci (rozpočet, legislatíva).

čl. VI bod 5 §
Zákonná pôsobnosť súdnej rady vydávať zásady sudcovskej etiky v zmysle navrhovaných ústavných zmien sa stáva ústavnou pôsobnosťou, a teda je potrebné jej vypustenie v zákone.

čl. VI bod 6 §
V intenciách navrhovaného čl. 141a ods. 1 prvá veta čl. 141a ods. 10 ústavy sa navrhuje doplnenie právnej úpravy týkajúce sa úpravy podrobností o voľbe a odvolávaní predsedu súdnej rady. Navrhovaný § 4a vychádza z analogickej úpravy podľa § 27a a nasl. zákona o súdnej rade. Podľa odseku 1 bude možné podať kvalifikovaný návrh na voľbu predsedu súdnej rady tak, že ho spoločne budú musieť podať aspoň traja členovia súdnej rady spoločne. Samotná voľba sa bude uskutočňovať formu tajného hlasovania. Pochopiteľne s kandidatúrou budem musieť kandidát preukázateľne súhlasiť. O priebehu voľby sa vyhotoví zápisnica, ktorej obsahového náležitosti demonštratívnym spôsobom vymedzuje odsek 2. Do právnej úprav sa súčasne vkladá inštitút opakovanej voľby, ktorá bude nadväzovať na situáciu, kedy žiaden z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov súdnej rady. Ak ani opakovaná voľba neprinesie želaný výsledok, uskutoční sa nová voľba, a to hneď na druhý deň po neúspešnej opakovanej voľbe. V § 4b ods. 1 sa navrhuje upraviť dôvody zániku funkcie …

čl. VI bod 7 §
Vzhľadom na celkové posilnenie pôsobnosti a s tým spojenej zodpovednosti súdnej rady sa navrhuje zvýšiť minimálnu periodicitu zasadnutí súdnej rady tak, aby zasadala aspoň raz mesačne.

čl. VI bod 8 §
Podľa doterajšej právnej úpravy nepatrila za výkon funkcie člena súdnej rady žiadna odmena. Vzhľadom na zmenu postavenia predsedu súdnej rady a zavedenie nezlučiteľnosti výkonu tejto funkcie s inou platenou funkciu vrátane funkcie sudcu, sa navrhuje, aby výkon funkcie predsedu súdnej rady bol honorovaný analogicky ako výkon funkcie poslanca. Ustanovenie súvisí s novelizáciou zákona č. 120/1993 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

čl. VI bod 10 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Pôvodné znenie § 25 upravovalo postup prezidenta a vlády spoločne. Nakoľko prezident podľa návrhu ústavných zmien stráca oprávnenie vymenúvať a odvolávať troch členov súdnej rady, je potrebné vypustiť súvisiacu zákonnú úpravu, čo v tomto prípade je vhodnejšie a prehľadnejšie vykonať prostredníctvom úplne nového znenia § 25.

čl. VI bod 11 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na ústavnú zmenu a zánik oprávnenia prezidenta menovať a odvolávať troch členov súdnej rady.

čl. VI bod 12 §
Znenie § 27h ods. 3 sa prispôsobuje novej kompetencii predsedu súdnej rady podávať návrh na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi.

čl. III
(zákon č. 185/2002 Z. z.)

čl. III bod 1 (§ 3 ods. 2) §
Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že bude presadzovať, aby „nominanti politických mocí (prezidenta, parlamentu a vlády) neboli sudcovia, a tým sa eliminovalo apriórne podozrievanie sudcov nominovaných do tejto pozície politickou mocou zo spriaznenosti s tou-ktorou politickou stranou“. Na tento záväzok nadväzuje doplnenie § 3 ods. 2 o požiadavku, aby parlament, prezident a vláda primárne nominovali za členov súdnej rady osoby, ktoré nie sú sudcami.

čl. III bod 2 [§ 3b písm. a)] §
Riadny výkon funkcie sa má týkať sudcov a nie Súdnej rady Slovenskej republiky. Právna úprava nie je v tomto smere úplne jednoznačná, preto sa navrhuje precizovať ju.

čl. III bod 3 [§ 3 písm. d)] §
Podľa platnej právnej úpravy je súdna rada spôsobilá iniciovať disciplinárne konanie tým, že môže schváliť návrh adresovaný na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania. Týmto podnetom síce predseda súdnej rady nie je formálno-právne viazaný, ale zakladá možnosť pre súdnu radu fakticky začať disciplinárne konanie. V čl. I sa realizuje legitímna požiadavka ustanoviť orgán zodpovedný za plynulý chod disciplinárnych senátov. Podľa návrhu ním má byť priamo súdna rada. V tomto kontexte je namieste prehodnotiť úpravu, podľa ktorej sa stretáva v rámci jedného orgánu pôsobnosť sudcu (kreovanie disciplinárnych senátov), orgánu dohľadu a čiastočne aj žalobcu (navrhnutie disciplinárneho stíhania). Za danej situácie sa ako logické riešenie javí to, ktoré odníme súdnej rade oprávnenie, ktorého výkon môže zakladať čo i len zdanie konfliktu záujmov v procese disciplinárneho stíhania sudcu. Preto sa navrhuje zrušiť oprávnenie súdnej rady podľa § 3b písm. d).

čl. III bod 4 [§ 4 ods. 1 písm. c)] §
Tak ako má súdna rada v súčasnosti zákonnú pôsobnosť vyjadrovať sa k právnym predpisom upravujúcim organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov, navrhuje sa, aby zároveň mohla dávať ministrovi spravodlivosti podnety na zmenu alebo doplnenie týchto právnych predpisov využívajúc pri tom poznatky získané pri výkone svojej pôsobnosti. V pôvodnom znení § 4 ods. 1 písm. c) bola upravená pôsobnosť súdnej rady schvaľovať organizačný poriadok Kancelárie Súdnej rady Slovenskej republiky. Vzhľadom na aktuálne znenie § 9 ods. 5 a tam vyjadrený zámer, t.j. aby organizačný poriadok vydával vedúci kancelárie súdnej rady je aktuálne znenie § 4 ods. 1 písm. c) bezpredmetné.

čl. III bod 5 (§ 4 ods. 2) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v zavedení legislatívnej skratky „minister spravodlivosti“.

čl. III bod 6 [§ 4 ods. 2 písm. a)] §
V nadväznosti na § 29a zavádzaný v čl. I sa navrhuje výslovne upraviť pôsobnosť súdnej rady schvaľovať zásady výberového konania na ustanovenie do vyššej sudcovskej funkcie. Ide o obnovenie právnej úpravy účinnej do 1. septembra 2014. Súdna rada bude túto pôsobnosť vykonávať po dohode s ministrom spravodlivosti.

čl. III bod 7 [§ 4 ods. 2 písm. c)] §
Vzhľadom na zmenu prípravného vzdelávania v čl. I (prestáva byť podmienkou účasti vo výberovom konaní a stáva sa povinnosťou kandidáta na funkciu sudcu) sa navrhuje upraviť pôsobnosť súdnej rady schvaľovať obsahovú náplň prípravného vzdelávania, a to po dohode s ministrom spravodlivosti.

čl. III bod 8 (§ 4a ods. 1) §
Uplatňovanie tajného hlasovania pri voľbe predsedu súdnej rady vyplýva z § 6 ods. 8 písm. a) piaty bod. Vzhľadom na duplicitnú právnu úpravu sa preto navrhuje vypustenie tretej vety v § 4a ods. 1.

čl. III bod 9 (§ 6 ods. 1) §
Pôvodný zámer doplnenia § 6 ods. 1 o druhú vetu bol zakázať tzv. hlasovanie per rollam. Aplikačná prax však ukazuje, že absolútny zákaz tejto formy hlasovania nie je namieste, keďže neumožňuje súdnej rade pružne a operatívne reagovať pri výkone svojej pôsobnosti. Preto sa navrhuje po vzore rokovacieho poriadku vlády Slovenskej republiky vytvoriť možnosť hlasovania týmto spôsobom. Tento spôsob hlasovania súdnej rady však nebude prípustný pri výkone jej ústavnej pôsobnosti, pri personálnych návrhoch podľa § 4 ods. 1 písm. h) a v prípadoch, kedy je potrebná predchádzajúca dohoda s ministrom spravodlivosti (§ 4 ods. 2). Vo všetkých ostatných prípadoch je táto forma hlasovania prípustná. Podrobnosti bude potrebné upraviť v rokovacom poriadku súdnej rady.

čl. III bod 10 (§ 6 ods. 8) §
Odstraňuje sa doterajšia nepresnosť právnej úpravy, v prípade predsedu súdnej rady a podpredsedu súdnej rady ide o ich voľbu a nie vymenovanie.

čl. III bod 11 [§ 6 ods. 9, § 7 ods. 2 a § 27g ods. 1 písm. b)] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu spojenú so zavedením legislatívnej skratky „minister spravodlivosti“.

čl. III bod 12 (§ 6 ods. 12) §
Navrhovanou právnou úpravou sa zavádza právo člena súdnej rady na pripojenie jeho stanoviska vzneseného počas zasadnutia súdnej rady k rozhodnutiu súdnej rady. Hoci zverejnenie stanoviska člena súdnej rady s prijatým uznesením nemá žiadny bezprostredný právny následok – nezakladajú, nerušia alebo nemenia sa ním žiadne práva a povinnosti, vo svojich dôsledkoch môže výrazne prispieť k predvídateľnosti rozhodnutí súdnej rady a k vytvoreniu štandardov posudzovania jednotlivých typov návrhov uznesení súdnej rady. Predmetné stanovisko je súčasťou rozhodnutia súdnej rady a bude sa aj rovnakým spôsobom zverejňovať.

čl. III bod 13 (§ 7 ods. 3) §
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zaviesť mechanizmus zabezpečenia dôstojného priebehu zasadnutí súdnej rady, t.j. navrhuje sa zaviesť možnosť nechať vykázať z miestnosti, v ktorej prebieha zasadnutie súdnej rady osoby, ktoré rušia dôstojný priebeh tohto zasadnutia. Rovnako sa umožňuje možnosť odoprieť osobám, u ktorých je dôvodná obava, že by mohli rušiť priebeh zasadnutia súdnej rady vstup do miestnosti, kde prebieha zasadnutie súdnej rady. Z hľadiska normatívneho vyjadrenia tohto opatrenia sa vychádza z obdobných ustanovení procesných predpisov slúžiacich na zabezpečenie dôstojného priebehu súdneho pojednávania.

čl. III bod 14 (§ 9 ods. 1) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na zmenu textu v § 4 ods. 1 písm. c).

čl. III bod 15 [§ 17 ods. 3 písm. c)] §
Navrhuje sa vypustenie neaktuálnej úpravy – vojenské súdy boli zrušené, takže platné znenie § 17 ods. 3 písm. c) je bezpredmetné.

čl. III bod 16 [§ 26 ods. 1 písm. f)] §
Podmienkou pasívneho volebného práva, t.j. práva sudcu byť zvolený za člena súdnej rady je výkon funkcie sudcu. Doterajšia právna úprava nereflektovala v dôvodoch zániku funkcie člena súdnej rady prípady, kedy došlo po zvolení sudcu za člena súdnej rady k prerušeniu výkonu funkcie sudcu. Navrhuje sa preto kreovať nový dôvod zániku funkcie člena súdnej rady spočívajúci v prerušení výkonu funkcie sudcu. Prerušenie výkonu funkcie sudcu v svojej podstate znamená stratu voliteľnosti do súdnej rady. V pôvodnom znení § 26 ods. 1 písm. f) bol upravený dôvod zániku funkcie člena súdnej rady spočívajúci v zániku funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Táto právna úprava je od prijatia ústavného zákona č. 161/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov bezpredmetná, keďže došlo k oddeleniu funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a predsedu súdnej rady. Zánik funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemôže byť dôvodom pre zánik funkcie predsedu súdnej rady. Osobitne zohľadňuje tá …

čl. III bod 17 (§ 27fa) §
Navrhovaný § 27fa nadväzuje na novú právnu úpravu hromadných výberových konaní zavádzanú v čl. I. Vzhľadom na to, že navrhované ustanovenie reguluje postup súdnej rady je namieste úprava v zákone o súdnej rade, napriek tomu, že ide o úpravu bezprostredne súvisiacu s problematikou hromadných výberových konaní. Cieľom tohto ustanovenia je vymedziť procedúru obsadzovania voľných miest na okresných súdoch z databáz kandidátov na funkciu sudcu. Procedúra napĺňania týchto databáz je upravená v zákone o sudcoch a prísediacich (§ 28 a nasl. cit. zákona). Charakteristickou črtou hromadného výberového konania je, že sa ním obsadzuje vopred neurčený počet voľných miest sudcov, t.j. neobsadzuje sa ním voľné miesto na konkrétnom okresnom súde. Z uvedeného dôvodu je namieste, aby celá procedúra výberu kandidáta na funkciu sudcu, o ktorom bude súdna rada rozhodovať, začínala určením voľných miest sudcov. Voľné miesta sudcov určuje minister spravodlivosti, a to na základe § 71 písm. a) prvý bod zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení …

čl. III bod 18 (§ 27ga ods. 1) §
Doteraz používaný pojem „kandidát na funkciu sudcu“ ako je upravený v § 27ga ods. 1 nezodpovedá navrhovanej právnej úprave. Naviac k jeho obsahovému vymedzeniu dochádza v § 28c ods. 3 zákona o sudcoch a prísediacich. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje upraviť doterajšie znenie predmetného ustanovenia.

čl. III bod 19 (§ 27ga ods. 6) §
Navrhované doplnenie doručovania uznesenia súdnej rady súvisí s právnou úpravou vedenia databáz kandidátov na funkciu sudcu. Rozhodnutie o tom, že kandidát na funkciu sudcu nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti bude podkladom pre jeho vyradenie z databázy. Keďže tieto databázy bude viesť ministerstvo spravodlivosti, je namieste, aby právna úprava zabezpečovala vedomosť ministerstva o skutočnosti, ktorá je podkladom pre úpravu databázy.

čl. III bod 20 (§ 27ga ods. 7) §
Navrhované doplnenie oznamovacej povinnosti pri späťvzatí súhlasu podľa § 27ga ods. 7 súvisí so skutočnosťou, že priamo zo zákona zakladá vyradenie kandidáta na funkciu sudcu z príslušnej databázy, k tomu pozri odsek 8. Keďže databázy sú zverejňované na webovom sídle ministerstva, navrhuje sa z dôvodu udržania ich aktualizácie, aby predseda súdnej rady oznamoval vyradenie kandidáta z databázy ministrovi spravodlivosti.

čl. III bod 21 (§ 27ga ods. 8) §
Vzhľadom na to, že obsadzovanie voľných miest sudcov sa realizuje výberom kandidáta na funkciu sudcu, ktorý spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, je namieste, aby bol kandidát, ktorý tieto predpoklady nespĺňa alebo, ktorý neumožní ich overenie späťvzatím súhlasu podľa § 27ga ods. 7, vyradený z databázy kandidátov na funkciu sudcu. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje v novom odseku 8 vyjadriť túto skutočnosť. Následok vyradenia z databázy aj v tomto prípade bude nastávať priamo zo zákona.

čl. XLVI

čl. XLVI bod 1 a 2 §
Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť fyzickej osoby predkladať odpis registra trestov. Navrhuje sa, aby fyzická osoba na účely preukázania bezúhonnosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 1c.

čl. II
(zákon č. 185/2002 Z. z.)

čl. II bod 1 (§ 5 ods. 2) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu zohľadňujúcu spôsob kreovania funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, ktorého volia členovia súdnej rady nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov. Doterajšie znenie používa pojem „vymenovanie“, čo nie je správne znenie.

čl. II bod 2 (§ 6 ods. 5) §
Navrhovaná zmena reflektuje skutočnosť, že došlo k presťahovaniu sídla Súdnej rady Slovenskej republiky z priestorov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky do samostatných priestorov, kde má súdna rada vytvorené podmienky na svoje zasadnutia.

čl. II bod 3 (nadpis) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v zmene nadpisu ustanovenia v nadväznosti na vecné zmeny § 27fa, ktorý bude okrem obsadzovania voľných miest na okresných súdoch po novom upravovať aj obsadzovanie voľných miest hosťujúcich sudcov.

čl. II bod 4 (§ 27fa ods. 1) §
Z predchádzajúceho textu dôvodovej správy k čl. I vyplýva, že voľné miesta hosťujúcich sudcov sa budú obsadzovať na základe výsledkov hromadného výberového konania. V tejto v súvislosti je potrebná zmena § 27fa, v ktorej sa táto požiadavka zohľadní. V prvom rade sa navrhuje, aby sa oznamovacia povinnosť ministra spravodlivosti podľa § 27fa ods. 1 týkala nielen voľných miest sudcov, ale aj voľných miest hosťujúcich sudcov. To znamená, že minister oznámi predsedovi Súdnej rady Slovenskej republiky nielen určenie voľných miest sudcov, ale aj voľných miest hosťujúcich sudcov. Zákon v tejto súvislosti neukladá ministrovi spravodlivosti určovať voľné miesta sudcov spolu s voľnými miestami hosťujúcich sudcov, a teda v praxi môže nastať situácia, že dôjde k súčasnému určeniu voľných miest sudcov a voľných miest hosťujúcich sudcov, alebo k určeniu len jedného typu z uvedených voľných miest sudcov. Z kontextu § 27fa ods. 2 však vyplýva, že ak sa v obvode krajského súdu obsadzujú oba typy voľných miest sudcov, tak sa tak deje v …

čl. II bod 5 (§ 27fa ods. 2) §
Platné znenie § 27fa ods. 2 upravuje procedúru „ponukového“ konania voľného miesta sudcu. V súčasnosti zákonná úprava reguluje konkrétnymi pravidlami obsadzovanie jedného voľného miesta sudcu na okresnom súde a dvoch a viacerých voľných miest sudcov v rámci toho istého obvodu krajského súdu. Podstata zmeny v § 27fa ods. 2 spočíva v tom, že sa zohľadňuje situácia, kedy sa v obvode krajského súdu obsadzuje voľné miesto sudcu a zároveň voľné miesto hosťujúceho sudcu. Tejto situácii sa teda prispôsobujú právne normy obsiahnuté v § 27fa ods. 2. Ustanovenie tak bude pokrývať situácie, kedy sa v obvode krajského súdu obsadzuje (i) voľné miesto sudcu na okresnom súde a zároveň ľubovoľný počet miest hosťujúcich sudcov alebo (ii) dve a viac voľných miest sudcov na okresnom súde (alebo okresných súdoch) a zároveň ľubovoľný počet miest hosťujúcich sudcov. Platné znenie zákona predpokladá, že predseda Súdnej rady Slovenskej republiky po určení voľného miesta sudcu vyzýva kandidáta na funkciu sudcu na vyslovenie súhlasu s vymenovaním do funkcie a …

čl. II bod 6 (§ 27fa ods. 3) §
Novodopĺňaný odsek 3 má za cieľ v nadväznosti na zmeny v odseku 2 upraviť modifikácie pravidiel podľa odseku 2 podľa toho, či sa obsadzujú len voľné miesta hosťujúcich sudcov bez súčasného obsadzovania voľných miest sudcov (prvá veta) alebo či sa obsadzujú len voľné miesta na okresných súdoch bez súčasného obsadzovania voľných miest hosťujúcich sudcov (druhá veta). Predkladateľ má za to, že je žiaduce, aby zákonná úprava pokryla všetky do úvahy prichádzajúce situácie spojené s obsadzovaním voľných miest sudcov na okresných súdoch a voľných miest hosťujúcich sudcov. Takéto exaktné uchopenie matérie má svoj význam pre úpravu dôsledkov neudelenia súhlasu zo strany kandidáta na funkciu sudcu s pridelením.

čl. II bod 7 a 8 (§ 27fa ods. 4 a 5) §
Vzhľadom na to, že pravidlá vyzývania kandidátov (resp. ponukového konania) budú upravené nielen v odseku 2, ale aj v odseku 3, je potrebné rozšírenie vnútorného odkazu v § 27fa ods. 4 (pôvodne § 27fa ods. 3). Dosiahne sa stav, kedy sa pravidlo podľa odseku 4 bude používať aj pri postupe podľa odseku 2 aj pri postupe podľa odseku 3. Obdobná zmena sa vykonáva aj v § 27fa ods. 5 (pôvodne § 27fa ods. 4), pretože existuje aj súhlas podľa odseku 3, nielen podľa odseku 2.

čl. II bod 9 (§ 27fa ods. 6) §
Platné znenie § 27fa ods. 6 (pôvodne § 27fa ods. 5) upravuje pravidlá vyraďovania kandidátov na funkciu sudcu z databázy kandidátov na funkciu sudcu. Podľa platnej právnej úpravy platí, že kandidát na funkciu sudcu je z databázy vyradený aj vtedy, ak neudelí súhlas s pridelením na voľné miesto sudcu na okresnom súde, ak sa obsadzuje jedno voľné miesto, alebo na ktorékoľvek z obsadzovaných voľných miest sudcov, ak sa obsadzujú dve alebo viac voľných miest sudcov. Keďže dochádza k systémovej zmene v procedúre obsadzovania miest sudcov doplnením mechanizmu obsadzovania voľných miest hosťujúcich sudcov, je potrebné túto skutočnosť zohľadniť aj pri úprave vyraďovania kandidátov na funkciu sudcu z databáz z dôvodu neudelenia súhlasu s pridelením. Navrhuje sa právna úprava, podľa ktorej ak sa budú obsadzovať výlučne voľné miesta hosťujúcich sudcov bez súčasného obsadzovania voľných miest sudcov na okresnom súde, tak neudelenie súhlasu s pridelením na voľné miesto hosťujúceho sudcu pre obvod krajského súdu nebude mať za následok vyradenie kandidáta z databázy kandidátov …

čl. II bod 10 (§ 27h) §
Cieľom navrhovanej úpravy je umožniť predsedovi súdnej rady, ktorý je jedným zo subjektov oprávnených podať návrh na začatie disciplinárneho konania sudcu, disponovať za účelom zistenia skutočností rozhodujúcich na podanie takéhoto návrhu so súdnym spisom dotknutého sudcu.

čl. II bod 11 (§ 32) §
Cieľom prechodného ustanovenia je vyriešiť konflikt doterajšej právnej úpravy a novej právnej úpravy v otázke neudelenia súhlasu podľa § 27fa ods. 6 (pôvodne odsek 5). Navrhované prechodné ustanovenie dáva kandidátom na funkciu sudcu zaradeným do príslušnej databázy možnosť opakovane neudeliť súhlas s pridelením na voľné miesto hosťujúceho sudcu, pretože toto riešenie sa javí ako jediné, ktoré rešpektuje právnu istotu týchto kandidátov na funkciu sudcu.

čl. II

čl. II bod 1 §
Po vzore zákona č. 459/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa navrhuje rozšíriť dôvody pre odvolanie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky aj o dôvod, kedy by jeho ďalším zotrvaním vo funkcii mohla byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva.

čl. II bod 2 a 3 §
Navrhovaná právna úprava reaguje na aktuálne dianie ohľadom Súdnej rady Slovenskej republiky. podľa všeobecne dostupných informácií došlo k vzdaniu sa funkcie piatich členov Súdnej rady Slovenskej republiky nominovaných vládou Slovenskej republiky, resp. Národnou radou Slovenskej republiky. Podľa platnej právnej úpravy vyplývajúcej z § 26 ods. 2 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov u týchto členov začína plynúť dvojmesačná lehota, po uplynutí ktorej dochádza k formálnemu zániku funkcie člena Súdnej rady Slovenskej republiky. Za situácie, kedy členovia Súdnej rady Slovenskej republiky, ktorí sa vzdali svojej funkcie a zároveň vyhlásili, že sa nebudú zúčastňovať zasadnutí Súdnej rady Slovenskej republiky nastáva situácia, ktorá nie je z hľadiska riadneho fungovania tohto ústavného orgánu situácia, ktorá nie je žiaduca. Preto sa navrhuje, aby do budúcna zanikala funkcia člena Súdnej rady Slovenskej republiky deň nasledujúci po dni doručenia oznámenia o vzdaní sa funkcie predsedovi Súdnej rady Slovenskej republiky (§ 26 ods. 2). S cieľom zabezpečiť …

čl. I

čl. I bod 1 §
Vzhľadom na to, že v súčasnosti zákonná úprava rieši zastupovanie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky v čase keď jeho funkcia a funkcia podpredsedu nie je obsadená, tak sa navrhuje túto otázku explicitne vyriešiť v návrhu zákona, a to zaužívaným spôsobom, kedy vykonávanie povinností predsedu súdnej rady dočasne prevezme vekom najstarší člen Súdnej rady Slovenskej republiky. Doterajšia úprava tento mechanizmus upravovala len pre situáciu, kedy predseda a podpredseda nie sú prítomní na zasadnutí súdnej rady, t.j. situáciu, kedy sú vo funkcii, ale fyzicky sa nezdržiavajú v mieste zasadnutia súdnej rady.

čl. I bod 2 §
Po vzore právnej úpravy uvedenej v § 1a druhá veta zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov sa navrhuje, aby aj Súdna rada Slovenskej republiky mohla vykonávať svoje zasadnutia aj s využitím technického prostriedku na prenos obrazu a zvuku, čo zodpovedá aj súčasnej situácii v súvislosti s prebiehajúcou pandémiou Covid-19, ale aj úrovne a stavu rozvoja informačných technológií.

čl. VII
(Zákon č. 185/2002 Z. z.)

čl. VII bod 1 (§ 4) §
Súdna rada má povinnosť zvoliť potrebný počet osôb, ktoré budú zaradené do príslušnej databázy na základe § 9 ods. 1 návrhu zákona. Predkladateľ však zdôrazňuje túto povinnosť aj v statusovom zákone tak, že explicitne navrhuje zahrnúť túto kompetenciu aj do príslušného ustanovenia pojednávajúcom o oprávneniach súdnej rady.

čl. VII bod 2 (§ 6 ods. 11) §
Skrátenie súčasnej lehoty na zverejňovanie programu zasadnutia súdnej rady je odôvodnené požiadavkami aplikačnej praxe. Zasadnutia súdnej rady vykazujú podstatne častejšiu periodicitu ako tomu bolo v čase, kedy sa zavádzala 15 dňová lehota na zverejnenie programu súdnej rady a materiálov, o ktorých má súdna rada rokovať. V tomto kontexte je preto potrebné skrátenie 15 dňovej lehoty, a to na lehotu piatich pracovných dní, ktorá stále bude vytvára dostatočný časový priestor na oboznámenia sa verejnosti s programom súdnej rady a súčasne spružní zvolávanie zasadnutí súdnej rady a ich organizáciu.

čl. VII bod 3 (§ 7 ods. 2) §
Historický vývoj pôsobnosti súdnej rady, ako aj prvotné praktické skúsenosti s uplatňovaním najmú novej právnej úpravy preverovanie sudcovskej spôsobilosti poukazujú na to, že predmetom zasadnutí súdnej rady sú častokrát citlivé informácie, ktorých prezentácia v rámci verejného rokovania súdnej rady nemusí byť vhodná ako z hľadiska výkonu pôsobnosti súdnej rady (napr. údaje zo živých vyšetrovacích spisov, bankové tajomstvo), tak aj z pohľadu práv a právom chránených záujmov osôb, o ktorých súdna rada rozhoduje (napr. údaje o zdravotnom stave sudcu). Navrhuje sa preto, aby práve z týchto dôvodov bolo umožnené vylúčiť verejnosť zo zasadnutia súdnej rady. Z hľadiska parametrov navrhovanej právnej úpravy je dôležité upozorniť na to, že sa ňou nezavádzajú neverejné zasadnutia súdnej rady. Zasadnutia súdnej rady zostávajú naďalej verejné. Umožňuje sa však vylúčenie verejnosti. Podobne ako je tomu v prípade súdnych pojednávaní, ktorých verejný charakter je pravidlom a vylúčenie verejnosti výnimkou z tohto pravidla. Ďalej je potrebné uviesť, že vylúčenie verejnosti je prípustné len v nevyhnutnom rozsahu. To znamená, že …

čl. VII bod 4 (§ 27fb) §
Nový § 27fb reaguje na novú zákonnú pôsobnosť voliť prísediacich sudcov disciplinárnych senátov. Táto personálna pôsobnosť súdnej rady si vyžaduje detailnejšiu úpravu procedúry, ktorá predchádza samotnej voľbe v rámci zasadnutia súdnej rady. V odseku 1 sa upravuje subjekt oprávnený podať návrh na voľbu. Týmto subjektom bude ktorýkoľvek člen súdnej rady. V odseku 2 sa normujú obsahové náležitosti na voľbu. Podľa odseku 3 sa vymedzujú ustanovenia, ktoré sa použijú pri voľbe prísediacich sudcov disciplinárnych senátov. Podobne ako je tomu v prípade personálnej pôsobnosti súdnej rady podľa § 27g, aj v tomto prípade sa odkazuje na primerané použitie ustanovení § 6 ods. 7, § 27a ods. 3 a § 27b až 27e.

čl. VII bod 5 (§ 27hb ods. 1) §
Prepracovanie doterajšieho znenia § 27hb ods. 1 si vyžiadala aplikačná prax s poukazom na jednoznačnú úpravu využívania inštitútu dohľadu nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti u sudcu týkajúcich sa obchodných, majetkových alebo finančných vzťahov s osobami z prostredia organizovaného zločinu. Nové znenie § 27hb ods. 1 potvrdzuje výklad, podľa ktorého využitie § 27hb prichádza do úvahy nie len v prípadoch, kedy súdna rada iniciuje disciplinárne konanie § 27ha ods. 8, ale v ďalších prípadoch upravených v § 27hc až 27hg. Práve o prípady postupuj podľa § 27hc až 27hg ide. Tieto prípady sú v doterajšom znení právnej normy vyjadrené slovami „Ak tak ustanovuje tento zákon...“ Z hľadiska jednoznačnosti právnej úpravy a aplikačnej praxe je vhodnejšou legislatívnou technikou pojať priamo do § 27hb ods. 1 tie prípady, kedy je namieste využitie tejto dohľadovej právomoci súdnej rady.

čl. VII bod 6 §
Ako v prípade bodu 5, tak aj v prípade bodu 6 ide o reakciu na požiadavky aplikačnej praxe. V tomto prípade sa aktualizáciou vnútorných odkazov výslovne predpokladá pri preverovaní predpokladov sudcovskej spôsobilosti nie len aplikovanie § 27hb, ale aj ustanovenia § 27hh upravujúceho všeobecnú povinnosť súčinnosti, ktorú sú súdnej rade povinné poskytovať iné subjekty. Ustanovenie § 27hb je určené pre preverovanie tej časti predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré § 5 ods. 6 zákon o sudcoch a prísediacich označuje ako „obchodné, majetkové alebo finančné vzťahy s osobami z prostredia organizovaného zločinu“. Nejde však o jedinú zložku predpokladov sudcovskej spôsobilosti, pretože táto je tvorená aj „morálnym štandardom, integritou sudcu pre náležitý a zodpovedný výkon jeho funkcie“. Pri preverovaní tejto zložky predpokladov sudcovskej spôsobilosti sa neaplikuje § 27hb, pretože ten je cielený len na prepojenie s osobami z organizovaného zločinu. Na mieste je preto využitie aj postupov podľa § 27hh, aby nedochádzalo k mylnej interpretácii právnej úpravy tak, že postup podľa § 27hb má …

čl. VII bod 7 (§ 27i ods. 2) §
Doplnenie ustanovenia § 27i umožňuje zvolanie pracovného stretnutia členov súdnej rady, ktoré má slúžiť na prípravu dokumentov a s tým súvisiacu diskusiu k rozpracovaným materiálom. Pracovná porada môže byť zvolaná tiež za účelom vyhodnocovania pripomienok oslovených subjektov (napr. predsedov súdov, sudcovských samospráv). Ak je na plnenie konkrétnych úloh súdnou radou zvolená komisia, môžu byť predmetom pracovného stretnutia členov súdnej rady rozpracované materiály, pri ktorých je potrebná širšia odborná diskusia všetkých členov súdnej rady. Na pracovnej porade súdna rada nebude rozhodovať o skutočnostiach, ktoré sú predmetom rozhodovania súdnej rady na zasadnutí. Pracovnú poradu bude zvolávať predseda súdnej rady mimo zasadnutia súdnej rady podľa potreby. Pracovná porada je inštitútom výnimočnej povahy a má byť využívaný výnimočne. O obsahu pracovného stretnutia a termíne zvolania predseda súdnej rady bude vopred informovať všetkých členov súdnej rady obvyklým spôsobom pre komunikáciu, rovnako aj o jej výsledkoch. K predmetu pracovného stretnutia sa odošlú členom súdnej rady potrebné dokumenty. Z pracovnej porady sa vyhotoví záznam. Pracovné stretnutia majú …

čl. VII bod 8 §
Pojem „návrh na začatie disciplinárneho konania“ je pojmom prekonaným, nakoľko návrh zákona používa termín „disciplinárny návrh“. Uvedená navrhovaná zmena reflektuje túto skutočnosť a je legislatívno-technického charakteru.

čl. IX
(zákon č. 185/2002 Z. z.)

čl. IX bod 1 (§ 10 ods. 2) §
Cieľom doplnenia § 10 ods. 2 je formálno-právne ukotviť aktívne volebné právo sudcov správnych súdov pri voľbe členov Súdnej rady Slovenskej republiky sudcami. Na tento účel je potrebné preto v dotknutom ustanovení výslovne uviesť aj sudcov správnych súdov, čo zodpovedá aktuálnej konštrukcii § 10 ods. 2, ktorá je v tejto časti normovaná tak, že pomenúva sudcov konkrétnych súdov, o ktorých volebné právo v tomto prípade ide.

čl. IX bod 2 (§ 11 ods. 1) §
V právnej úprave pasívneho volebného práva sa navrhuje výslovne konštituovať toto právu aj pre sudcov správnych súdov. To znamená, že každý sudca správneho súdu, ktorý v deň konania volieb vykonáva funkciu na správnom súde môže byť zvolený za člena súdnej rady v príslušnom volebnom obvode (§ 11a ods. 3).

čl. IX bod 3 [§ 11 ods. 2 písm. b)] §
Doplnenie právnej úpravy v § 11 ods. 2 písm. b) má za cieľ založiť oprávnenie sudcovskej rady správneho súdu navrhnúť kandidáta na člena súdnej rady voleného sudcami. Sudcovská rada správneho súdu bude mať teda rovnaké oprávnenie ako sudcovské rady ostatných súdov pri navrhovaní kandidátov na členov súdnej rady volených sudcami.

čl. IX bod 4 (§ 11a ods. 3) §
Účelom doplnenia odseku 3 je vyriešenie otázky zaradenia sudcov vznikajúcich správnych súdov do volebných obvodov pre voľby členov súdnej rady sudcami. Navrhuje sa, aby sudcovia správnych súdov boli zaradení do volebných obvodov podľa toho, v ktorom volebnom obvode má sídlo správny súd, ktorého sú sudcami. Z hľadiska faktického sa touto úpravou nemení pomer hlasov medzi jednotlivými obvodmi, pretože sudcovia doterajších krajských súdov vybavujúcich správnu agendu už v súčasnosti zaradení do tých istých volebných odvodov. Je tak zabezpečený súlad s čl. 141a ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky, pretože cit. ustanovenie vyžaduje také vytváranie volebných obvodov, ktorým sa zabezpečí to, aby na zvolenie alebo odvolanie bol potrebný porovnateľný počet hlasov sudcov.

čl. IX bod 5 [§ 17 ods. 3 písm. d)] §
Po vzore doterajšej právnej úpravy sa navrhuje, aby miesto konania zhromaždenia sudcov pre voľbu členov súdnej rady sudcami určoval na správnych súdoch predseda príslušnej sudcovskej rady pre každý správny súd. V právnej úprave sa tak zohľadňuje zriadenie správnych súdov.

čl. IX bod 6 až 8 (§ 27ha ods. 6 a 7) §
Precizovanie doterajšej právnej úpravy má za cieľ výslovne ukotviť oprávnenie súdnej rady pri preverovaní majetkových pomerov sudcov na prístup k evidenciám majetku akéhokoľvek typu, a to aj vo väzbe na zmeny zákon o cenných papieroch navrhované v čl. VIII.

čl. IX bod 9 a 10 (§ 27hc ods. 1) §
Zmena § 27hc ods. 1 platného znenia zákona má za cieľ upustiť od preverovania majetkových pomerov sudcov, ktorí sa uchádzajú o funkciu predsedu súdu. Dôvodom pre tento krok je tá skutočnosť, že majetkové pomery sudcov sú pravidelne preverované každoročne. Preto nie je dôvod ich overovať aj v súvislosti s výberovým konaním na funkciu predsedu súdu. K tomu pozri aj odôvodnenie zmien k čl. IV.

čl. IX bod 10 (§ 27hc ods. 2) §
Cieľom zmeny § 27hc ods. 2 je dosiahnuť taký stav, podľa ktorého sa vždy v prípade preloženia sudcu, a to je jedno či mu prechádza alebo nepredchádza výberové konanie, bude vyžadovať ako podmienka preloženia sudcu overenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne. Predkladateľ má za to, že vypustenie pôvodne navrhovanej povinnosti absolvovať výberové konanie pri prechode medzi správnymi súdmi a krajskými súdmi musí byť kompenzované okrem vypočutia v súdnej rade aj mechanizmom overenia predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Právna úprava zároveň upúšťa od preverovania majetkových pomerov sudcov, ktorí sa uchádzajú o funkciu sudcu na súde vyššieho stupňa, resp. ktorý majú byť preložení zo súdu všeobecného súdnictva na súd správneho súdnictva (a naopak). Dôvodom pre tento krok je tá skutočnosť, že majetkové pomery sudcov sú pravidelne preverované každoročne. Preto nie je dôvod ich overovať aj v súvislosti s výberovým konaním na funkciu sudcu. K tomu pozri aj odôvodnenie zmien k čl. IV.

čl. II
(zákon č. 185/2002 Z. z.)

čl. II bod 1
Navrhuje sa aktualizácia poznámky pod čiarou k odkazu 2 v nadväznosti na ústavné zmeny vykonané zákonom č. 422/2020, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

čl. II bod 2 [§ 4 ods. 1 písm. k)] §
V nadväznosti na vypustenie § 22a v čl. I sa navrhuje vykonať súvisiacu zmenu aj v § 4 ods. 1, v ktorom sa vypúšťa písmeno k) upravujúce doterajšiu právomoc súdnej rady rozhodovať o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu.

čl. II bod 3 [§ 4 ods. 1 písm. l)] §
Vzhľadom na úpravu návrhového oprávnenia súdnej rady v § 15 písm. b) disciplinárneho súdneho poriadku (čl. IV), sa navrhuje zakotviť túto právomoc explicitne aj priamo v zákone č. 185/2002 Z. z. doplnením nového písmena m).

čl. II bod 4 (§ 7 ods. 3) §
Ide o zmenu vyvolanú vypustením § 4 ods. 1 písm. k).

čl. II bod 5 až 8 (§ 27fb) §
Právna úprava v § 27fb sa aktualizuje v nadväznosti na vytvorenie novej databázy členov disciplinárnych senátov, do ktorej budú súdnou radou volení sudcovia všeobecných súdov a súdov správneho súdnictva. Platné a účinné znenie sa preto dopĺňa aj o procedúru kreovania tejto databázy prísediacich. Súčasne sa upúšťa právnej úpravy, ktorá predpokladala, že súdna rada vykonáva voľbu prísediaceho na návrh ktoréhokoľvek člena súdnej rady. Po novom sa predpokladá návrhové oprávnenie orgánov sudcovskej samosprávy v prípade členov disciplinárneho senátu a prípade prísediacich návrhové oprávnenie právnických fakúlt verejných vysokých škôl a stavovskej organizácie advokátov.

čl. II bod 9 a 10 (§ 27h) §
Zákonom č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva bol zavedený nový systém preverovania majetkových priznaní sudcu prostredníctvom kontrolných komisií súdnej rady. Touto úpravou bol zrušený § 33 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov a text ustanovenia presunutý do zákona č. 185/2002 Z. z. ako § 27h bez prispôsobenia znenia novému systému preverovania majetkových priznaní sudcov. Podľa novej právnej úpravy úplnosť majetkových priznaní preskúmava kontrolná komisia súdnej rady a podľa teraz platného znenia ustanovenia § 27h ods. 2 by mala na spresnenie alebo doplnenie písomného vyhlásenia alebo majetkového priznania vyzývať sudcu súdna rada. Vzhľadom na nový mechanizmus preverovania majetkových priznaní znenie terajšieho ustanovenia § 27h ods. 2 spôsobuje problém v aplikačnej praxi. V tomto štádiu majetkové priznania preveruje kontrolná komisia súdnej rady a súdna rada vstupuje do procesu preverovania majetkových priznaní, až keď kontrolná komisia súdnej rady dospeje k záveru, že sudca hodnoverným …

čl. II bod 11 (§ 27ha ods. 2) §
Navrhuje sa presunúť z § 27h odsek 2 do § 27ha ako nový odsek 2 s tým, že výzvu na doplnenie alebo spresnenie písomného vyhlásenia alebo majetkového priznania bude realizovať kontrolná komisia. Táto zmena reaguje na aplikačnú prax, nakoľko v tomto štádiu sú už písomné vyhlásenia a majetkové priznania sudcov prerozdelené jednotlivým kontrolným komisiám. Následne je potrebné prečíslovať aj nasledujúce odseky.

čl. II bod 11 až 13 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na prečíslovanie odsekov v § 27ha.

čl. II bod 15 (§ 27ha ods. 9) §
Vzhľadom na úpravu návrhového oprávnenia súdnej rady v § 15 písm. b) disciplinárneho súdneho poriadku sa navrhuje zjednodušiť procesný postup a zakotviť túto právomoc priamo súdnej rade.

čl. II bod 16 (§ 27hb ods. 6) §
Pozri odôvodnenie k predchádzajúcemu novelizačnému bodu.

čl. II bod 17 (§ 27hh ods. 6) §
V súvislosti s výkonom pôsobnosti súdnej rady ako kolektívneho orgánu oprávneného podať disciplinárny návrh je potrebné zmeniť aj subjekt, ktorý má právo vykonávať úkony smerujúce k zisteniu skutkového stavu a zabezpečeniu dôkazov preukazujúcich naplnenie skutkovej podstaty príslušného disciplinárneho previnenia, ktorého sa mal sudca dopustiť. Zároveň sa zavádza na vykonanie týchto úkonov inštitút poverenia členov súdnej rady, ktorého účelom je zabezpečiť kvalifikované podklady a v prípade dôvodného podozrenia, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, pripraviť aj kvalifikovaný návrh disciplinárneho návrhu, o ktorom bude súdna rada rozhodovať ako kolektívny orgán na zasadnutí súdnej rady.