Zákon č. 152/2017 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona sa do legislatívneho procesu predkladá na základe schváleného Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017 a na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 – 2020, ktoré týmto napĺňa v časti Spravodlivosť, súdnictvo. Návrh zákona ďalej realizuje vybrané úlohy vyplývajúce z Akčného plánu Iniciatívy pre otvorené vládnutie v Slovenskej republike na rok 2015 a z Akčného plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu.
Cieľom návrhu zákona je riešiť tri základné okruhy problematiky – výberové konania na funkciu sudcu, hodnotenie sudcov a disciplinárnu zodpovednosť sudcov. V oblasti výberových konaní sa navrhuje zavedenie hromadného výberového konania pri obsadzovaní voľných miest sudcov na okresných súdoch, a to pri rešpektovaní doterajšej úrovne otvorenosti výberových konaní, ich transparentnosti a verejnej kontroly. V oblasti hodnotenia sudcov sa navrhuje zriadenie hodnotiacich komisií, ktoré budú vykonávať hodnotenie sudcov a súčasne sa navrhuje zverejňovanie hodnotení sudcov. V oblasti disciplinárnej zodpovednosti sa vykonávajú zmeny majúce za cieľ zefektívnenie disciplinárneho konania, najmä jednoznačné určenie orgánu zodpovedného za dohľad nad plynulosťou disciplinárnych konaní, pričom sa súčasne vykonáva úprava niektorých inštitútov disciplinárnej zodpovednosti a disciplinárnych konaní, u ktorých si to vyžiadala aplikačná prax.
Okrem uvedených otázok návrh zákona rieši aj niektoré požiadavky aplikačnej praxe týkajúce sa postavenia a činnosti Súdnej rady Slovenskej republiky, zloženia oddelení vnútornej revízie súdov, nezlučiteľnosti funkcie orgánov riadenia a správy súdov s členstvom v Súdnej rade Slovenskej republiky, ako aj prispôsobenie právnej úpravy tvorby rozvrhu práce notárov s Civilným mimosporovým poriadkom. Návrh zákona ďalej ustanovuje povinnú formu elektronickej komunikácie sú súdmi pre určené subjekty (orgány verejnej moci a advokáti); v tejto súvislosti sa zavádza aj nový súdny poplatok.
Vzhľadom na obsahové vymedzenie zámeru návrh zákona je potrebné okrem zmeny a doplnenia zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vykonať aj zmeny a doplnenia zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona predpokladá vydanie jedného vykonávacieho predpisu, a to vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovia podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu. Návrh vyhlášky je súčasťou predkladaného materiálu.
Návrh zákona bol v súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov vypracovaný participatívnym spôsobom v rámci na to zriadenej pracovnej skupiny zloženej zo zástupcov Súdnej rady Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, stavovských organizácií sudcov a občianskej spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie, ako aj s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Návrh zákona nezakladá vplyvy, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti a nebude mať sociálny vplyv, ani vplyv životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona zakladá pozitívny vplyvy na rozpočet verejnej správy.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Návrh zákona bol predmetom predbežného pripomienkového konania, ako aj medzirezortného pripomienkového konania. Dňa 21. februára 2017 bol návrh zákona prerokovaný na rokovaní Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky, dňa 27. februára 2017 na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady vlády Slovenskej republiky a dňa 1.marca na rokovaní vlády Slovenskej republiky a na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá s rozpormi (Najvyšší súd Slovenskej republiky, Súdna rada Slovenskej republiky, Združenie sudcov Slovenska, Slovenská advokátska komora).

čl. I
(zákon č. 385/2000 Z. z.)

čl. I bod 1 (§ 5 ods. 3)
Cieľom navrhovanej zmeny je znížiť počet rokov odbornej praxe potrebnej pre odpustenie vykonania justičnej skúšky z 20 rokov na 15 rokov a zároveň doplniť ďalšiu formu odbornej praxe, ktorú možno vziať do úvahy pri rozhodovaní o odpustení vykonania justičnej skúšky. Navrhovaná úprava tak vytvára vhodnejšie podmienky pre obsadzovane voľných miest sudcov z radov odborníkov, najmä pre potreby správnych kolégií krajských súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Skrátenie doby trvania odbornej praxe súčasne vychádza z ústavnej úpravy podmienok pre vymenovanie do funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky (k tomu pozri čl. 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky), podľa ktorej sa pre vymenovanie do funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky vyžaduje, aby bol kandidát „najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní“. Niet legitímneho dôvodu pre odlišnú právnu úpravu podmienky pre prístup k funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky a sudcov všeobecných súdov.

čl. I bod 2 (§ 11 ods. 1)
Zmena platného a účinného znenia § 11 ods. 1 vychádza z novej právnej úpravy výberových konaní na funkciu sudcu. Podľa navrhovaného § 28 a nasl. sa voľné miesto sudcu na okresnom súde bude obsadzovať z kandidátov na funkciu sudcu, ktorých bude generovať hromadné výberové konanie. Voľné miesto sudcu sa súde vyššieho stupňa (§ 11 ods. 1 druhá veta) sa bude obsadzovať podľa doterajšej právnej úpravy, a to na základe výsledkov výberového konania, ktoré súdnej rade oznámi predseda výberovej komisie. Z uvedeného dôvodu preto dochádza k preformulovaniu znenia § 11 ods. 1 tak, aby toto znenie zodpovedalo novej právnej úprave hromadných výberových konaní.

čl. I bod 3 (§ 11 ods. 2)
V navrhovanom znení § 11 ods. 1 sa zavádza legislatívna skratka pre Najvyšší súd Slovenskej republiky, preto bolo potrebné odstrániť totožnú legislatívnu skratku zavedenú v § 11 ods. 2.

čl. I bod 4 (§ 11 ods. 3)
Navrhovanou zmenou § 11 ods. 3 sa sleduje zlepšenie možností pre správne kolégiá obsadzovať voľné miesta sudcov z radov odborníkov pôsobiacich mimo justičného prostredia, ale aj napríklad z radov asistentov správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Právna úprava je cielená výlučne na správne kolégiá krajských súdov a nebude sa uplatňovať v prípade voľných miest iných kolégií krajských súdov.

čl. I bod 5 [§ 13 ods. 1 písm. c)]
Ide o zavedenie legislatívnej skratky „kancelária súdnej rady“, nakoľko predmetné označenie sa vyskytuje v dotknutej právnej úprave v jej viacerých ustanoveniach, pričom jeho používanie nie je jednotné.

čl. I bod 6 (§ 14 ods. 2)
Zmena § 14 ods. 2 zohľadňuje analogickú zmenu vykonávanú v § 11 ods. 3, a teda navrhuje, aby v prípade preloženia sudcu do správneho kolégia krajského súdu bolo možné už po siedmych rokoch právnickej praxe.

čl. I bod 7 (§ 14)
V kontexte novej právnej úpravy hromadných výberových konaní sa navrhuje limitovať možnosť preloženia sudcu na iný súd toho istého stupňa uplynutím zákonom ustanovenej lehoty piatich rokov. Táto právna úprava nadväzuje na doterajšiu nie úplne vyhovujúcu prax, kedy boli sudcovia pridelení na okresné súdy prekladaní na iné súdy pomerne v krátkom čase od ich vymenovania a pridelenia, čo neguje snahu zabezpečiť fungovanie súdov ich riadnym personálnym obsadením. Právna úprava sa bude vzťahovať aj na existujúcich sudcov okresných súdov. Návrh zákona predpokladá možnosť uplatniť výnimku z tohto pravidla, a to v prípade dôvodov hodných osobitného zreteľa. Z hľadiska jej praktickej aplikácie pôjde napríklad o rodinné alebo zdravotné dôvody. Ustálenie obsahu pojmu „dôvody hodné osobitného zreteľa“ bude na orgáne, ktorý bude rozhodovať o preložení sudcu, t.j. na Súdnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“).

čl. I bod 8 (§ 24 ods. 9)
Navrhované doplnenie právnej úpravy súvisí so zriadením hodnotiacich komisií podľa nového znenia § 27b. Návrh zákona predpokladá, že členmi hodnotiacich komisií sa budú môcť stať aj sudcovia, ktorí majú prerušený výkon funkcie sudcu podľa § 24 ods. 4. Zvolenie takéhoto sudcu do funkcie člena hodnotiacej komisie bude mať za následok znovu ujatie sa funkcie sudcu. Takýto sudca sa ujme funkcie buď na súde, na ktorom pôsobil pred prerušením výkonu funkcie sudcu alebo na inom súde, na ktorom je určené voľné miesto sudcu a na ktorý ho na tento účel preloží súdna rada. Súčasne v tejto súvislosti treba zdôrazniť, že návrh zákona predpokladá, že takýto sudca nebude členom hodnotiacej komisie v obvode krajského súdu, v ktorom pôsobil pred prerušením výkonu funkcie sudcu.

čl. I bod 9 (§ 27b)
Navrhovaná právna úprava upúšťa na okresných súdoch, krajskom súde a Špecializovanom trestnom súde od doterajšieho modelu hodnotenia sudcov, ktoré vykonávali predsedovia kolégií, resp. predsedovia grémií príslušných súdov. Po novom sa navrhuje, aby hodnotenie sudcov vykonávali hodnotiace komisie. Návrh zákona v tejto časti nadväzuje na programové vyhlásenie vlády, podľa ktorého „Pravidelné hodnotenie práce sudcov, zavedené od roku 2012, je potrebné vyhodnotiť a dopracovať, aby plnilo svoju funkciu. Práca sudcu sa má hodnotiť komplexne, preto každý sudca má byť raz za päť rokov podrobený komplexnému hodnoteniu. Dnes hodnotenie sudcov vykonávajú kolegovia, výsledky nie sú verejne známe. Je potrebné dopracovať hodnotenie – najmä pokiaľ ide o hodnotiteľov. Vláda zváži vytvorenie tzv. hodnotiacich senátov, ktoré budú tvoriť sudcovia, ktorí sa budú venovať len tejto činnosti.“. Návrhom zákona teda dochádza k zmene subjektu, ktorý vykonáva hodnotenie sudcov. Hodnotiace komisie bude kreovať súdna rada, ktorej sa navrhuje zveriť oprávnenie vymenúvať a odvolávať členov hodnotiacich komisií. Funkčné obdobie členov hodnotiacej komisie bude päť rokov. Navrhovať kandidátov na …

čl. I bod 10 [§ 27c písm. a)]
Navrhuje sa, aby v rámci hodnotenia sudcov bola braná do úvahy aj obtiažnosť vecí, o ktorých hodnotený sudca koná a rozhoduje, čím sa zvýrazňuje aj kvalitatívna stránka rozhodovacej činnosti hodnoteného sudcu.

čl. I bod 11 až 17 a 19 až 20
Ide o zmeny vyvolané zmenou subjektu vykonávajúceho hodnotenie sudcov. Z uvedeného dôvodu sa zohľadňuje existencia hodnotiacich komisií v súvisiacich ustanoveniach zákona o sudcoch a prísediacich.

čl. I bod 18 (§ 27e)
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou štruktúry § 27d a následného používania vnútorných odkazov na toto ustanovenie.

čl. I bod 21 (§ 27h)
Návrh zákona zavádza zverejňovanie hodnotení sudcov vrátane súvisiacej dokumentácie (námietky sudcu, stanovisko sudcovskej rady). V tejto časti návrh zákona napĺňa programové vyhlásenie vlády, podľa ktorého „Pre zvýšenie verejnej kontroly vláda zmení právnu úpravu tak, aby sa výsledky hodnotenia sudcov zverejňovali.“. Súčasne sa realizuje úloha C.29. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 59 z 11. februára 2015 k návrhu akčného plánu Iniciatívy pre otvorené vládnutie v Slovenskej republike na rok 2015. Všeobecne k problematike výberových konaní Návrhom zákona sa zavádza nový mechanizmus výberových konaní na obsadenie voľného miesta sudcu na okresných súdoch. Podstata novej právnej úpravy spočíva v zavedení tzv. hromadného výberového konania, ktorého cieľom je vytvoriť databázu kandidátov na funkciu sudcu, z ktorých sa budú priebežne obsadzovať voľné miesta sudcov na okresných súdoch. Voľné miesta sudcov na súdoch vyššieho stupňa sa budú obsadzovať tak ako doteraz. Z hľadiska legislatívno-technického spracovania právnej úpravy je potrebné uviesť, že predkladateľ volí používanie pojmov „hromadné výberové konanie“ a „výberové konanie podľa § 28 ods. 3“, …

čl. I bod 22 (§ 28)
V odseku 1 sa po vzore doterajšej právnej úpravy vymedzuje základná zásada pre obsadenie voľného miesta sudcu, ktorou je úspešné absolvovanie výberového konania. Táto zásada pripúšťa jedinú výnimku zo svojho uplatňovania, a to obsadenie voľného miesta preložením sudcu na iný súd rovnakého stupňa (napr. preloženie sudcu z okresného súdu na iný okresný súd alebo z jedného krajského súdu na iný krajský súd). V tejto časti nejde o novú právnu úpravu, ale o právnu úpravu prevzatú z doterajšieho znenia zákona; k tomu pozri § 28 ods. 1 v platnom znení. V odsekoch 2 a 3 sa upravuje výberové konanie na okresných súdoch (odsek 2) a na súdoch vyššieho stupňa (odsek 3). Z hľadiska normatívneho vyjadrenia uvedeného zámeru sa navrhuje, aby sa rozlišovali dve formy výberového konania – výberové konanie na vopred neurčený počet miest sudcov (hromadné výberové konanie) a výberové konanie na vopred určený počet miest sudcov. Prvá forma výberového konania sa bude uplatňovať pri obsadzovaní voľných miest na okresných súdov, …

čl. I bod 23
§ 28a Ustanovenie nového § 28a rieši problematiku vyhlasovania výberového konania a jeho organizačné a technické zabezpečenie. Subjektom, ktorý vyhlasuje hromadné výberové konanie bude predseda súdnej rady a v prípade výberového konania na súde vyššieho stupňa ním bude predseda príslušného súdu. Ide teda o odklon od doterajšej právnej úpravy, podľa ktorej výberové konanie vyhlasoval vždy predseda súdu, na ktorom sa obsadzovalo voľné miesto sudcu. V prípade hromadného výberového konania je namieste koncentrovať jeho vyhlasovanie u jednej osoby, a to najmä z ohľadom na požiadavku, aby sa hromadné výberové konanie uskutočňovalo v rovnakom čase (termíne). Hromadné výberové konania sú koncipované na regionálnom princípe, to znamená, že hromadným výberovým konaním sa obsadzujú voľné miesta sudcov v obvode krajského súdu. Výsledkom hromadného výberového konania je vytvorenie databázy kandidátov na funkciu sudcu zvlášť pre obvod každého krajského súdu. Vzhľadom na tieto požiadavky sa navrhuje, aby sa hromadné výberové konania vyhlasovali súčasne v obvodoch všetkých krajských súdov, a to aspoň raz ročne, pričom predseda súdnej …

čl. I bod 24 (§ 29 ods. 1 a 2)
Pôvodné ustanovenie § 29 o kreovaní výberovej komisie a základných zásadách jej činnosti sa aktualizuje s ohľadom na zavedenie hromadného výberového konania. Doterajšia právna úprava zloženia výberovej komisie zostáva zachovaná v rozsahu počtu členov výberovej komisie (5 členov), pomeru zastúpenia nominantov súdnej moci a iných zložiek štátnej moci (3:2) a kreovania databáz kandidátov na členov výberovej komisie. Navrhovaný zákon upúšťa od nominácie člena výberovej komisie Národnou radou Slovenskej republiky. Po novom bude členov výberovej komisie vymenúvať predseda súdu, ak pôjde o výberové konanie na súde vyššieho stupňa a predseda súdnej rady, ak pôjde o hromadné výberové konanie. Z hľadiska pomeru zastúpenia zložiek štátnej moci (3:2) vo výberových komisiách bude zloženie výberových komisií rovnaké. V prípade hromadného výberového konania sa navrhuje nasledovné zastúpenie: 2 členovi súdna rada, 1 člen kolégium predsedov sudcovských rád a 2 členovia minister spravodlivosti. V prípade výberového konania na voľné miesto na krajskom súde, Špecializovanom trestnom súde a najvyššom súde sa navrhuje nasledovné zastúpenie: 1 člen súdna …

čl. I bod 25 (§ 29 ods. 3)
Ide o zmenu vyvolanú zmenou v zložení výberových komisií. Po novom budú členov výberovej komisie ustanovovať aj kolégia súdov vyššieho stupňa a kolégium predsedov sudcovských rád. Túto skutočnosť je potrebné zohľadniť aj v § 29 ods. 3.

čl. I bod 26 (§ 29 ods. 5)
Právna úprava z praktických dôvodov upravuje ustanovovanie náhradníkov členov výberovej komisie za účelom zabezpečenia ničím nerušeného priebehu výberových konaní, aby tieto z dôvodu chýbajúcich členov výberovej komisie nemuseli byť rušené.

čl. I bod 27 [§ 32 ods. 2 písm. f)]
Predkladateľ navrhuje doplnenie údajov zverejnených v majetkovom priznaní v súvislosti s uznesením vlády č. 542/2014 z 29. 10.2014, z ktorého pre ministerstvo spravodlivosti vyplynula úloha D.1, predmetom ktorej bolo plnenie úloh podľa návrhu opatrení na plnenie odporúčaní GRECO. Z návrhu opatrení vyplýva úloha splniť odporúčanie x. týkajúce sa majetkových priznaní sudcov, ktoré spočíva v stanovení povinnosti deklarovať záväzky (napr. dlhy a pôžičky) a dary v hodnote nad určitú stanovenú hranicu u tých sudcov, na ktorých sa nevzťahuje Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Odporúčanie vyplynulo z hodnotiacej správy, ktorú schválilo plénum GRECO v októbri 2013. Súčasne navrhovanou úpravou predkladateľ dáva do súladu právnu úpravu týkajúcu sa majetkových priznaní sudcov a právnu úpravu týkajúcu sa majetkových priznaní prokurátorov v zmysle § 28 ods. 2 písm. e) zákona o prokuratúre.

čl. I bod 28 (§ 68 ods. 1 a § 69 ods. 1)
Právna úprava funkčných príplatkov sudcov sa zosúlaďuje s obdobnou právnou úpravou podľa zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov. Priemerný plat sudcu je plat podľa § 67 ods. 1.

čl. I bod 29
Doterajšia limitácia pri vyplácaní odmien sudcov sa týkala ako rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti, tak aj rozpočtovej kapitoly Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (resp. od 1.1.2017 rozpočtovej kapitoly Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky). Vzhľadom na oddelenosť týchto rozpočtových kapitol sa navrhuje obmedzujúce pravidlo podľa § 78a ods. 5 prvá veta vztiahnuť len na odmeny sudcov, ktoré sú vyplácané z rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti.

čl. I bod 30
Predkladateľ navrhovaným ustanovením odstraňuje nežiaducu dvojkoľajnosť vo vzťahu k postupu, v rámci ktorého sa prejednávajú priestupky sudcov v zmysle zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len ,,priestupkový zákon“). Súčasná právna úprava na jednej strane upravuje obligatórny postup orgánu oprávneného na prejedávanie priestupkov a na strane druhej upravuje situácie kedy priestupky sudcu v zmysle priestupkového zákona prejednáva disciplinárny senát. Súčasné legislatívne riešenie sa javí ako nežiaduce, nakoľko v praxi môže dochádzať na jednej strane k vyhýbaniu sa uloženiu finančnej sankcie, napr. v prípade, že sudca by spáchal niektorý z priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za ktorý by mu bola štandardne v priestupkovom konaní vedenom orgánom oprávneným na prejednávanie takýchto priestupkov uložená pokuta, avšak v prípade ak by sa priestupok prejednal v disciplinárnom konaní prichádza do úvahy situácia, kedy by bolo sudcovi za spáchanie priestupku uložené len napomenutie, čím by sa vyhol finančnej sankcii. Na strane druhej by taktiež nebola optimálna ani opačná situácia, kedy by …

čl. I bod 31 (§ 115a)
V súčasnej právnej úprave doposiaľ absentovalo zreteľné vymedzenie požadovanej miery zavinenia, teda subjektívnej stránky jednotlivých skutkových podstát disciplinárnych previnení. Uvedené je podstatným determinantom pre určenie, kedy sa pre vznik disciplinárnej zodpovednosti vyžaduje úmyselné zavinenie sudcu, a kedy stačí zavinenie sudcu z nedbanlivosti. Nakoľko subjektívna stránka skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia musí byť v disciplinárnom konaní preukázaná považujeme za potrebné odstránenie deficitu vymedzenia subjektívnej stránky tak ako uvádzame vyššie. Nejasnosť súčasného znenia právnej úpravy vo vzťahu k vymedzeniu subjektívnej stránky disciplinárnych previnení by mohla vyvolávať stav právnej neistoty sudcu, nakoľko tento nemusí vedieť, či jeho konanie napĺňa alebo nenapĺňa znaky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, pričom súčasne je absencia vymedzenia subjektívnej stránky spôsobilá negatívne ovplyvňovať aplikačnú prax disciplinárnych senátov. Disciplinárne senáty môžu rozdielne pristupovať k výkladu jednotlivých subjektívnych stránok disciplinárnych previnení, čo môže viesť k rozličnej rozhodovacej činnosti disciplinárnych senátov v obdobných resp. rovnakých situáciách. Odvodzovanie formy zavinenia prostredníctvom subsidiárneho použitia všeobecnej časti Trestného zákona sa javí ako nepostačujúce. Subjektívna stránka disciplinárnych previnení …

čl. I bod 32 a 33
Navrhovanou právnou úpravou sa vypúšťa disciplinárne previnenie spočívajúce v porušení povinností pri výkone správy súdu podľa osobitného predpisu, nakoľko v tomto prípade nemožno hovoriť o výkone súdnictva. Odstraňuje sa tak dvojkoľajnosť doterajšej právnej úpravy, podľa ktorej porušenie povinností orgánu riadenia a správy súdov (t.j. predsedu a podpredsedu súdu) bolo možné postihnúť buď v disciplinárnom konaní alebo odvolaním z funkcie ministrom spravodlivosti.

čl. I bod 34 a 35
V nadväznosti na zavádzaný § 115a sa v právnej úprave dotknutých disciplinárnych previnení vyslovene zavádza úmyselná forma zavinenia. Navrhovaná právna úprava vypúšťa z dotknutého ustanovenia podmienku, predmetom ktorej je miera zavinenia, nakoľko požadovaná subjektívna stránka je navrhovanou právnou úpravou jasne definovaná, a preto už ďalej nie je priestor pre takéto posudzovanie miery zavinenia.

čl. I bod 36, 37 až 41
V nadväznosti na zmeny navrhované v novelizačných bodoch 29 a 30 sa vykonávajú zmeny súvisiacich ustanovení, čím sa dosiahne celkový súlad jednotlivých ustanovení navrhovanej právnej úpravy. Ide o zmeny vyvolané zmenou právnej úprav postihu sudcov za priestupky; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 30.

čl. I bod 42 (§ 118 ods. 1)
Ide o legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu v dôsledku zmeny štruktúry § 120.

čl. I bod 43 (§ 119 ods. 1)
Ide o zmeny vyvolané zmenou právnej úprav postihu sudcov za priestupky; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 30.

čl. I bod 44
Nová právna úprava taktiež upravuje problematiku zbavovania členov disciplinárnych senátov od povinnosti mlčanlivosti. Doposiaľ nebolo zo znenia právnej úpravy jasné, ktorý subjekt je oprávnený k takémuto zbaveniu mlčanlivosti. Vychádzajúc jednak zo skutočnosti, že súdna rada je v zmysle navrhovanej právnej úpravy jediným subjektom zabezpečujúcim činnosť disciplinárnych senátov a ďalej vychádzajúc taktiež z analógie iuris navrhovaná právna úprava priznáva predsedovi súdnej rady oprávnenie spočívajúce v zbavení predsedov a členov disciplinárnych senátov od povinnosti mlčanlivosti . Pre porovnanie možno v tejto súvislosti vziať do úvahy zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), in concreto § 39 ods. 2, podľa ktorého povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže notára za splnenia určitých podmienok zbaviť účastník konania alebo jeho právni nástupcovia, minister alebo predseda okresného súdu, v obvode ktorého mal notár sídlo. V súvislosti s uvedeným možno poukázať na skutočnosť, že podobne ako je uvedené aj v § 30 ods. 10 zákona o sudcoch a prísediacich má túto možnosť osoba, …

čl. I bod 45 a 46
V zmysle čl. 141a ods. 5 písm. g) Ústavy Slovenskej republiky, voľba ako aj odvolávanie členov disciplinárnych senátov a taktiež predsedov disciplinárnych senátov patrí do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky, avšak v zmysle súčasného znenia § 119 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich činnosť disciplinárnych senátov organizačne a technicky zabezpečuje Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“). De lege lata teda možno hovoriť o určitej bipartite vo vzťahu k subjektom podieľajúcim sa na zabezpečovaní činnosti disciplinárnych senátov. Vyriešenie otázky určenia jediného subjektu, v ktorého pôsobnosti bude fungovanie disciplinárnych senátov, od voľby členov disciplinárnych senátov, počnúc kontrolou ich činnosti až po organizačné a technické zabezpečovanie ich činnosti, sa javí ako prostriedok na zabezpečenie výraznejšej plynulosti disciplinárnych konaní a súčasne tak na zabezpečenie celkového zefektívnenia činnosti disciplinárnych senátov. Určený subjekt bude jediným zodpovedným subjektom vo vzťahu ku kreovaniu, ako aj ku všetkým aspektom činnosti disciplinárnych senátov, pričom jeho výlučná zodpovednosť bude smerovať najmä k voľbe ako aj odvolávaniu členov disciplinárnych …

čl. I bod 47
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je predovšetkým zrýchliť proces navrhovania kandidátov, nakoľko určený dvojnásobný počet sa v praxi javí ako nadbytočný. Vo vzťahu k samotnej podstate voľby ostáva tento princíp zachovaný a napĺňaný, nakoľko súdna rada je aj naďalej oprávnená navrhnutého kandidáta nezvoliť, čo má za následok opätovný návrh kandidáta zo strany oprávnených subjektov.

čl. I bod 48
Podľa § 119b ods. 4 prvej vety zákona o sudcoch: „Na účely disciplinárneho konania sa sudcovia zvolení podľa odseku 1, ktorí nie sú sudcami najvyššieho súdu, považujú za sudcov dočasne pridelených podľa § 12 ods. 1 na najvyšší súd; nezakladá to však nárok na základný plat alebo príplatky, ktoré takému prideleniu zodpovedajú podľa tohto zákona.“. Táto úprava sa vzhľadom na podradenie činnosti disciplinárnych senátov pod súdnu radu (kreovanie, výkon dohľadu nad ich činnosťou) a jej kanceláriu (organizačné a technické zabezpečenie činnosti disciplinárnych senátov) sa preto javí ako nadbytočná.

čl. I bod 49 a 50
Ide o zmeny vyvolané zmenou právnej úprav postihu sudcov za priestupky; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 30.

čl. I bod 51
Subjektívna lehota na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi sa javí ako nedostatočná, a to najmä v prípadoch konštatovania porušenia práva na konanie bez zbytočných prieťahov. Neprimerane krátka subjektívna lehota tak vedie v praxi k nie ojedinelému zastavovaniu disciplinárnych konaní disciplinárnymi senátmi len z dôvodu oneskoreného podania disciplinárneho návrhu. Predĺžením subjektívnej lehoty súčasne príde aj k zjednoteniu subjektívnych lehôt na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti exekútorom (12 mesiacov) a notárov (1 rok). Navrhovaná všeobecná trojročná objektívna lehota analogicky vychádza z premlčania trestného stíhania ostatných prečinov podľa Trestného zákona, súčasne tiež zjednocuje objektívnu lehotu na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi s objektívnou lehotou na podanie návrhu na začatie konania proti notárovi, ktorá je tiež trojročná. Navrhuje sa predĺžená päťročná objektívna lehota v prípade, ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého sa sudca dopustil zavineným konaním, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, keďže disciplinárna zodpovednosť je častokrát vyvodzovaná na podklade rozhodnutí ústavného súdu resp. …

čl. I bod 52 (§ 120 ods. 5)
Ide o zmeny vyvolané zmenou právnej úpravy postihu sudcov za priestupky; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 30.

čl. I bod 53 (§ 120 ods. 6)
Návrh na začatie disciplinárneho konania je často príliš stručný a všeobecný. Taký návrh znemožňuje disciplinárne stíhanému sudcovi účinne sa brániť, hoci v zmysle ustanovenia § 126 ods. 5 zákona o sudcoch a prísediacich je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr na ústnom pojednávaní. Tiež s ohľadom na rýchlosť a plynulosť disciplinárneho konania je nevyhnutné, aby bol návrh natoľko precízny a konkrétny, že disciplinárny senát skutočne bude môcť o tomto návrhu rozhodnúť spravidla do troch mesiacov (§ 129 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich). Z návrhu by preto mali byť zrejmé všetky okolnosti podstatné pre zistenie toho, či sa disciplinárne stíhaný sudca dopustil disciplinárneho previnenia, ako aj skutočnosti odôvodňujúce uloženie konkrétneho disciplinárneho opatrenia. Dôsledné a dostatočne konkrétne odôvodnenie návrhu na začatie konania je dôležité tiež z pohľadu verejnosti (odbornej – predovšetkým kolegov disciplinárne stíhaného sudcu, ale i laickej). Z nedostatočne odôvodneného návrhu nie je totiž zrejmé, či bol taký návrh podaný oprávnene alebo nie. Navyše, povinnosť riadne odôvodniť …

čl. I bod 54, 59 a 71
Aplikačná prax týkajúca sa späťvzatia návrhu na začatie disciplinárneho konania je nedostatočná. Nie je zriedkavým javom, že navrhovateľ po začatí konania vezme návrh na začatie konania späť, a to bez ďalšieho bližšieho zdôvodnenia či vysvetlenia. Prax ukazuje, že sa tak stáva dokonca aj v prípadoch, kedy navrhovateľ pôvodne navrhoval najprísnejšie disciplinárne opatrenia (odvolanie z funkcie sudcu, preloženie sudcu na súd nižšieho stupňa), a teda považoval konanie disciplinárne stíhaného sudcu za závažné disciplinárne previnenie. Vzhľadom k tomu, že v prípade disciplinárnych konaní proti sudcom existuje verejný záujem na tom, aby bolo zrejmé, kedy a za akých okolností sú sudcovia disciplinárne postihovaní, ale tiež oslobodzovaní, je nevyhnutné, aby verejnosť mohla byť oboznámená aj s dôvodmi, pre ktoré sa disciplinárne konanie zastavuje v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania. Navrhovateľ totiž nepodáva návrh vo svojom osobnom záujme, ale vo verejnom záujme. Preto je nevyhnutné, aby podanie, ktorým sa berie návrh na začatie disciplinárneho konania späť, bolo presvedčivo odôvodnené. Späťvzatie návrhu by malo byť …

čl. I bod 55 [§ 124 písm. b)]
Navrhovaná právna úprava v dôsledku odobratia pôsobnosti disciplinárnych senátov vo vzťahu k prejednávaniu priestupkov a konania, ktoré môže byť postihnuté sankciami podľa osobitných predpisov výslovne upravuje povinnosť disciplinárnych senátov zastaviť v takýchto prípadoch disciplinárne konanie a predmetnú vec postúpiť orgánu príslušnému na prejednanie danej veci.

čl. I bod 56 až 58
Ide o zmeny vyvolané zmenou právnej úpravy postihu sudcov za priestupky; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 30.

čl. I bod 60 (§ 125 ods. 4)
Súčasná právna úprava upravuje prerušenie disciplinárneho konania len v situácii, kedy funkcia sudcu zanikne. Prax si vyžaduje aj úpravu na vyriešenie situácie, kedy funkcia sudcu nezanikne, ale dôjde k jej prerušeniu. Ide o obdobný stav ako po vzdaní sa funkcie sudcu. Keďže sudca nepoberá plat, ale len starobný dôchodok a príplatok k tomuto dôchodku, nie je možné napríklad ani uložiť a vykonať disciplinárne opatrenia znížením platu sudcu, ktorý bol uznaný z disciplinárneho priestupku a zákon umožňuje uloženie len trestu znížením jeho platu. Z praktického hľadiska sa javí ako účelné v tomto prípade pristúpiť k prerušeniu disciplinárneho konania. Pre prípad, že odpadne prekážka neumožňujúca dokončiť disciplinárne konanie, t.j. sudca sa znovu ujme výkonu funkcie sudcu, v disciplinárnom konaní a bude pokračovať.

čl. I bod 61 až 69
Ide o zmeny vyvolané zmenou právnej úprav postihu sudcov za priestupky; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 30.

čl. I bod 70 (§ 129 ods. 5)
Uvedené je reakciou na novelizačný bod 59 v zmysle ktorého dochádza k ďalšiemu členeniu znenia pôvodného § 124, ktorý sa v zmysle navrhovanej právnej úpravy ďalej člení na odseky. Navrhuje sa preto aktualizovať vnútorný odkaz.

čl. I bod 71 (§ 129 ods. 6)
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou štruktúry § 124.

čl. I bod 72 a 73
Ide o zmeny vyvolané zmenou právnej úprav postihu sudcov za priestupky; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 30.

čl. I bod 74 (§ 135)
Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú vypustením § 117 ods. 1 písm. d).

čl. I bod 75 (§ 151zb)
Cieľom navrhovaných prechodných ustanovení je vyriešiť konflikt novej právnej úpravy a pôvodnej právnej úpravy a súčasne reagovať na nové inštitúty zavádzané návrhom zákona. V odseku 1 sa navrhuje nechať dokončiť výberové konania vyhlásené podľa doterajších predpisov v pôvodnom režime. Aplikácia tohto prechodného ustanovenia je samozrejme závislá na tom, či vôbec budú pred účinnosťou zákona vyhlásené výberové konania voľné miesta sudcov. V odseku 2 sa navrhuje určiť lehotu do kedy majú byť vyhlásené a uskutočnené prvé hromadné výberové konania. Cieľom predkladateľa je mať do konca roka 2017 naplnené databázy kandidátov na funkciu sudcu. Právna úprava z dôvodu právnej istoty rieši aj otázku situácie, kedy nebude v čase účinnosti zákona obsadená funkcia predsedu súdnej rady. Keďže hodnotiace komisie sú novým inštitútom, resp. orgánom, navrhuje sa v odseku 3 ustanoviť súdnej rade lehotu, do ktorej musí vytvoriť prvé hodnotiace komisie. Podľa odseku 4 dôjde ku dňu účinnosti zákona k zrušeniu databázy kandidátov na členov výberovej komisie zvolených Národnou radou Slovenskej republiky, keďže parlament …

čl. II
(zákon SNR č. 71/1992 Zb.) V rámci novelizácie zákona o súdoch (pozri čl. V) sa zavádza všeobecná povinnosť komunikácie so súdmi v elektronickej podobe prostredníctvom na to určených elektronických formulárov. Adresátmi tejto povinnosti sú účastníci konania, ktorí sú orgánom verejnej moci a právni zástupcovia, ktorý majú postavenia advokáta alebo orgánu verejnej moci. Sankciou za nesplnenie tejto zákonnej povinnosti bude vyrubenie súdneho poplatku podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov. Na tento účel sa obmedzuje tzv. osobné oslobodenie od súdneho poplatku (bod 2) a zároveň sa rozširuje okruh poplatníkov (bod 1). V bode 3 návrhu zákon sa mení obsah doterajšej položky 20a tak, že jej obsahom bude poplatok za spracovanie podania a jeho príloh v listinnej podobe alebo podania vyhotoveného inak ako prostredníctvom na to určených elektronických formulárov, ak zákon ustanovuje povinnosť doručovať podanie a jeho prílohy v elektronickej podobe prostredníctvom na to určených formulárov. Poplatku nebude logicky podliehať podanie učinené priamo na pojednávaní, ktoré je zachytené v zápisnici z pojednávania.

čl. III
(zákon č. 185/2002 Z. z.)

čl. III bod 1 (§ 3 ods. 2)
Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že bude presadzovať, aby „nominanti politických mocí (prezidenta, parlamentu a vlády) neboli sudcovia, a tým sa eliminovalo apriórne podozrievanie sudcov nominovaných do tejto pozície politickou mocou zo spriaznenosti s tou-ktorou politickou stranou“. Na tento záväzok nadväzuje doplnenie § 3 ods. 2 o požiadavku, aby parlament, prezident a vláda primárne nominovali za členov súdnej rady osoby, ktoré nie sú sudcami.

čl. III bod 2 [§ 3b písm. a)]
Riadny výkon funkcie sa má týkať sudcov a nie Súdnej rady Slovenskej republiky. Právna úprava nie je v tomto smere úplne jednoznačná, preto sa navrhuje precizovať ju.

čl. III bod 3 [§ 3 písm. d)]
Podľa platnej právnej úpravy je súdna rada spôsobilá iniciovať disciplinárne konanie tým, že môže schváliť návrh adresovaný na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania. Týmto podnetom síce predseda súdnej rady nie je formálno-právne viazaný, ale zakladá možnosť pre súdnu radu fakticky začať disciplinárne konanie. V čl. I sa realizuje legitímna požiadavka ustanoviť orgán zodpovedný za plynulý chod disciplinárnych senátov. Podľa návrhu ním má byť priamo súdna rada. V tomto kontexte je namieste prehodnotiť úpravu, podľa ktorej sa stretáva v rámci jedného orgánu pôsobnosť sudcu (kreovanie disciplinárnych senátov), orgánu dohľadu a čiastočne aj žalobcu (navrhnutie disciplinárneho stíhania). Za danej situácie sa ako logické riešenie javí to, ktoré odníme súdnej rade oprávnenie, ktorého výkon môže zakladať čo i len zdanie konfliktu záujmov v procese disciplinárneho stíhania sudcu. Preto sa navrhuje zrušiť oprávnenie súdnej rady podľa § 3b písm. d).

čl. III bod 4 [§ 4 ods. 1 písm. c)]
Tak ako má súdna rada v súčasnosti zákonnú pôsobnosť vyjadrovať sa k právnym predpisom upravujúcim organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov, navrhuje sa, aby zároveň mohla dávať ministrovi spravodlivosti podnety na zmenu alebo doplnenie týchto právnych predpisov využívajúc pri tom poznatky získané pri výkone svojej pôsobnosti. V pôvodnom znení § 4 ods. 1 písm. c) bola upravená pôsobnosť súdnej rady schvaľovať organizačný poriadok Kancelárie Súdnej rady Slovenskej republiky. Vzhľadom na aktuálne znenie § 9 ods. 5 a tam vyjadrený zámer, t.j. aby organizačný poriadok vydával vedúci kancelárie súdnej rady je aktuálne znenie § 4 ods. 1 písm. c) bezpredmetné.

čl. III bod 5 (§ 4 ods. 2)
Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v zavedení legislatívnej skratky „minister spravodlivosti“.

čl. III bod 6 [§ 4 ods. 2 písm. a)]
V nadväznosti na § 29a zavádzaný v čl. I sa navrhuje výslovne upraviť pôsobnosť súdnej rady schvaľovať zásady výberového konania na ustanovenie do vyššej sudcovskej funkcie. Ide o obnovenie právnej úpravy účinnej do 1. septembra 2014. Súdna rada bude túto pôsobnosť vykonávať po dohode s ministrom spravodlivosti.

čl. III bod 7 [§ 4 ods. 2 písm. c)]
Vzhľadom na zmenu prípravného vzdelávania v čl. I (prestáva byť podmienkou účasti vo výberovom konaní a stáva sa povinnosťou kandidáta na funkciu sudcu) sa navrhuje upraviť pôsobnosť súdnej rady schvaľovať obsahovú náplň prípravného vzdelávania, a to po dohode s ministrom spravodlivosti.

čl. III bod 8 (§ 4a ods. 1)
Uplatňovanie tajného hlasovania pri voľbe predsedu súdnej rady vyplýva z § 6 ods. 8 písm. a) piaty bod. Vzhľadom na duplicitnú právnu úpravu sa preto navrhuje vypustenie tretej vety v § 4a ods. 1.

čl. III bod 9 (§ 6 ods. 1)
Pôvodný zámer doplnenia § 6 ods. 1 o druhú vetu bol zakázať tzv. hlasovanie per rollam. Aplikačná prax však ukazuje, že absolútny zákaz tejto formy hlasovania nie je namieste, keďže neumožňuje súdnej rade pružne a operatívne reagovať pri výkone svojej pôsobnosti. Preto sa navrhuje po vzore rokovacieho poriadku vlády Slovenskej republiky vytvoriť možnosť hlasovania týmto spôsobom. Tento spôsob hlasovania súdnej rady však nebude prípustný pri výkone jej ústavnej pôsobnosti, pri personálnych návrhoch podľa § 4 ods. 1 písm. h) a v prípadoch, kedy je potrebná predchádzajúca dohoda s ministrom spravodlivosti (§ 4 ods. 2). Vo všetkých ostatných prípadoch je táto forma hlasovania prípustná. Podrobnosti bude potrebné upraviť v rokovacom poriadku súdnej rady.

čl. III bod 10 (§ 6 ods. 8)
Odstraňuje sa doterajšia nepresnosť právnej úpravy, v prípade predsedu súdnej rady a podpredsedu súdnej rady ide o ich voľbu a nie vymenovanie.

čl. III bod 11 [§ 6 ods. 9, § 7 ods. 2 a § 27g ods. 1 písm. b)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu spojenú so zavedením legislatívnej skratky „minister spravodlivosti“.

čl. III bod 12 (§ 6 ods. 12)
Navrhovanou právnou úpravou sa zavádza právo člena súdnej rady na pripojenie jeho stanoviska vzneseného počas zasadnutia súdnej rady k rozhodnutiu súdnej rady. Hoci zverejnenie stanoviska člena súdnej rady s prijatým uznesením nemá žiadny bezprostredný právny následok – nezakladajú, nerušia alebo nemenia sa ním žiadne práva a povinnosti, vo svojich dôsledkoch môže výrazne prispieť k predvídateľnosti rozhodnutí súdnej rady a k vytvoreniu štandardov posudzovania jednotlivých typov návrhov uznesení súdnej rady. Predmetné stanovisko je súčasťou rozhodnutia súdnej rady a bude sa aj rovnakým spôsobom zverejňovať.

čl. III bod 13 (§ 7 ods. 3)
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zaviesť mechanizmus zabezpečenia dôstojného priebehu zasadnutí súdnej rady, t.j. navrhuje sa zaviesť možnosť nechať vykázať z miestnosti, v ktorej prebieha zasadnutie súdnej rady osoby, ktoré rušia dôstojný priebeh tohto zasadnutia. Rovnako sa umožňuje možnosť odoprieť osobám, u ktorých je dôvodná obava, že by mohli rušiť priebeh zasadnutia súdnej rady vstup do miestnosti, kde prebieha zasadnutie súdnej rady. Z hľadiska normatívneho vyjadrenia tohto opatrenia sa vychádza z obdobných ustanovení procesných predpisov slúžiacich na zabezpečenie dôstojného priebehu súdneho pojednávania.

čl. III bod 14 (§ 9 ods. 1)
Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na zmenu textu v § 4 ods. 1 písm. c).

čl. III bod 15 [§ 17 ods. 3 písm. c)]
Navrhuje sa vypustenie neaktuálnej úpravy – vojenské súdy boli zrušené, takže platné znenie § 17 ods. 3 písm. c) je bezpredmetné.

čl. III bod 16 [§ 26 ods. 1 písm. f)]
Podmienkou pasívneho volebného práva, t.j. práva sudcu byť zvolený za člena súdnej rady je výkon funkcie sudcu. Doterajšia právna úprava nereflektovala v dôvodoch zániku funkcie člena súdnej rady prípady, kedy došlo po zvolení sudcu za člena súdnej rady k prerušeniu výkonu funkcie sudcu. Navrhuje sa preto kreovať nový dôvod zániku funkcie člena súdnej rady spočívajúci v prerušení výkonu funkcie sudcu. Prerušenie výkonu funkcie sudcu v svojej podstate znamená stratu voliteľnosti do súdnej rady. V pôvodnom znení § 26 ods. 1 písm. f) bol upravený dôvod zániku funkcie člena súdnej rady spočívajúci v zániku funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Táto právna úprava je od prijatia ústavného zákona č. 161/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov bezpredmetná, keďže došlo k oddeleniu funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a predsedu súdnej rady. Zánik funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemôže byť dôvodom pre zánik funkcie predsedu súdnej rady. Osobitne zohľadňuje tá …

čl. III bod 17 (§ 27fa)
Navrhovaný § 27fa nadväzuje na novú právnu úpravu hromadných výberových konaní zavádzanú v čl. I. Vzhľadom na to, že navrhované ustanovenie reguluje postup súdnej rady je namieste úprava v zákone o súdnej rade, napriek tomu, že ide o úpravu bezprostredne súvisiacu s problematikou hromadných výberových konaní. Cieľom tohto ustanovenia je vymedziť procedúru obsadzovania voľných miest na okresných súdoch z databáz kandidátov na funkciu sudcu. Procedúra napĺňania týchto databáz je upravená v zákone o sudcoch a prísediacich (§ 28 a nasl. cit. zákona). Charakteristickou črtou hromadného výberového konania je, že sa ním obsadzuje vopred neurčený počet voľných miest sudcov, t.j. neobsadzuje sa ním voľné miesto na konkrétnom okresnom súde. Z uvedeného dôvodu je namieste, aby celá procedúra výberu kandidáta na funkciu sudcu, o ktorom bude súdna rada rozhodovať, začínala určením voľných miest sudcov. Voľné miesta sudcov určuje minister spravodlivosti, a to na základe § 71 písm. a) prvý bod zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení …

čl. III bod 18 (§ 27ga ods. 1)
Doteraz používaný pojem „kandidát na funkciu sudcu“ ako je upravený v § 27ga ods. 1 nezodpovedá navrhovanej právnej úprave. Naviac k jeho obsahovému vymedzeniu dochádza v § 28c ods. 3 zákona o sudcoch a prísediacich. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje upraviť doterajšie znenie predmetného ustanovenia.

čl. III bod 19 (§ 27ga ods. 6)
Navrhované doplnenie doručovania uznesenia súdnej rady súvisí s právnou úpravou vedenia databáz kandidátov na funkciu sudcu. Rozhodnutie o tom, že kandidát na funkciu sudcu nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti bude podkladom pre jeho vyradenie z databázy. Keďže tieto databázy bude viesť ministerstvo spravodlivosti, je namieste, aby právna úprava zabezpečovala vedomosť ministerstva o skutočnosti, ktorá je podkladom pre úpravu databázy.

čl. III bod 20 (§ 27ga ods. 7)
Navrhované doplnenie oznamovacej povinnosti pri späťvzatí súhlasu podľa § 27ga ods. 7 súvisí so skutočnosťou, že priamo zo zákona zakladá vyradenie kandidáta na funkciu sudcu z príslušnej databázy, k tomu pozri odsek 8. Keďže databázy sú zverejňované na webovom sídle ministerstva, navrhuje sa z dôvodu udržania ich aktualizácie, aby predseda súdnej rady oznamoval vyradenie kandidáta z databázy ministrovi spravodlivosti.

čl. III bod 21 (§ 27ga ods. 8)
Vzhľadom na to, že obsadzovanie voľných miest sudcov sa realizuje výberom kandidáta na funkciu sudcu, ktorý spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, je namieste, aby bol kandidát, ktorý tieto predpoklady nespĺňa alebo, ktorý neumožní ich overenie späťvzatím súhlasu podľa § 27ga ods. 7, vyradený z databázy kandidátov na funkciu sudcu. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje v novom odseku 8 vyjadriť túto skutočnosť. Následok vyradenia z databázy aj v tomto prípade bude nastávať priamo zo zákona.

čl. IV
(zákon č. 215/2004 Z. z.) Pôvodné znenie zákona v § 69b ods. 1 upravovalo možnosť predĺžiť lehotu vyhodnocovania informácií o dva mesiace. Tento koncept bol zvolený s ohľadom na to, že činnosť Národného bezpečnostného úradu mala byť zameraná aj na zhromažďovanie a vyhodnocovanie informácií nie len o budúcich sudcoch, ale aj o osobách, ktoré vykonávali funkciu sudcu ku dňu účinnosti ústavnej zmeny vykonanej ústavným zákonom č. 161/2014 Z. z. Nakoľko k vykonaniu ústavného príkazu na overenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti u existujúcich sudcov v dôsledku pozastavenia účinnosti vykonávajúcej zákonnej úpravy Ústavným súdom Slovenskej republiky nikdy nedošlo (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 21/2014), niet dôvodu zotrvávať na možnosti predlžovania lehoty na zabezpečovanie podkladov pre rozhodovanie súdnej rady o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti.

čl. V
(zákon č. 757/2004 Z. z.)

čl. V bod 1 (§ 19 ods. 1)
Je potrebné dať zákonnú garanciu pre vytvorenie podmienok činnosti sudcu najvyššieho súdu tak, aby táto činnosť bola krytá počtom štátnozamestnaneckých miest a objemom finančných prostriedkov rozpočtovej kapitoly. Pridelenie aspoň dvoch asistentov je štandardnou podmienkou výkonu funkcie sudcu v Českej republiky, aj v iných štátoch. V tých oblastiach rozhodovacej činnosti, ktoré vyžadujú osobitnú špecializáciu (napr. dane, clá, hospodárska súťaž, priemyslové vlastníctvo, sociálne veci, azylové konanie a ďalšie, o ktorých to určí plénum najvyššieho súdu), je na mieste vytvoriť priestor pre pridelenie ďalšieho asistenta sudcu špecializujúceho na uvedenú problematiku.

čl. V bod 2 (§ 21 ods. 3)
Posilňuje sa ingerencia kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rámci výberového konania na obsadenie voľného miesta sudcu, a to tak, že kolégium bude mať možnosť (nie povinnosť) zaujať stanovisko k uchádzačom o túto funkciu prihláseným do výberového konania.

čl. V bod 3 (§ 24a ods. 3, § 73 ods. 1)
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou štruktúry § 71, t.j. dochádza k aktualizácii vnútorného odkazu; po novom sa bude § 71 členiť na dva odseky.

čl. V bod 4 (§ 36)
Navrhovaná právna úprava vychádza z programového vyhlásenia vlády, podľa ktorého „Po oddelení pozícií predsedu Súdnej rady a predsedu Najvyššieho súdu vláda navrhne spresniť nezlučiteľnosti pozície predsedu súdu a člena Súdnej rady v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu, pretože predseda súdu je súčasťou správy a riadenia sudcov a z tohto titulu podlieha riadiacej právomoci ministra.“. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje jednoznačne vyjadriť to, že minister spravodlivosti nemôže za predsedu súdu vymenovať sudcu, ktorý je členom súdnej rady. V súčasnosti platí právna úprava, podľa ktorej je zvolenie za člena súdnej rady dôvodom pre zánik funkcie predsedu súdu. Táto právna úprava prešla testom ústavnosti, čo potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky (k tomu pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 102/2011). Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje formálne zamedziť situácii, kedy by minister mohol vymenovať za predsedu súdu sudcu, ktorý je členom súdnej rady, rovnako aj následku v automatickom zániku funkcie predsedu súdu.

čl. V bod 5 [§ 38 ods. 1 písm. f)]
Funkcia člena súdnej rady nevzniká len zvolením (voľba sudcami), ale aj vymenovaním (prezident, vláda). Preto sa navrhuje vyjadriť túto skutočnosť aj v platnom znení § 38 ods. 1 písm. f). Doplnenie právnej úpravy úzko súvisí s novelizáciou § 36 (bod 1).

čl. V bod 6 (§ 40)
Právnu úpravu nezlučiteľnosti orgánov riadenia a správy súdov, ktoré sú ustanovené do funkcie ministrom spravodlivosti s členstvom v súdnej rade sa navrhuje rozšíriť aj na podpredsedov súdov. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje aj v prípade podpredsedov súdov výslovne upraviť, že do funkcie podpredsedu súdu nemôže byť vymenovaný sudca, ktorý je členom súdnej rady. Na zánik funkcie sudcu sa vzťahujú ustanovenia o zániku funkcie predsedu súdu, preto je namieste vyriešiť rovnakú situáciu ako v prípade § 36 zákona o súdoch.

čl. V bod 7 až 11 (§ 52a)
Navrhovaná zmena § 52a má za cieľ zosúladiť znenie zákona o súdoch s § 162 Civilného mimosporového poriadku. Pôsobnosť vydávať rozvrh práce notárov na účely konania o dedičstve zveruje Civilný mimosporový poriadok predsedom okresných súdov. Platné a účinné znenie zákona o súdoch túto skutočnosť ani po prijatí zákona č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov nezohľadňuje, preto je potrebné zákon o súdoch prispôsobiť Civilnému mimosporovému poriadku. Aj keď tento zjavný nesúlad zákonných úprav možno preklenúť použitím výkladového pravidla lex posterior derogat legi priori, z dlhodobého hľadiska je potrebné formálno-právne zosúladiť tieto zákony.

čl. V bod 12 (§ 57 ods. 2, § 58 ods. 3, § 59 a § 59a)
Zákonom č. 195/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa zaviedla možnosť, aby členmi revíznych oddelení mohli byť aj sudcovia, ktorým zanikla funkcia podľa čl. 146 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Paradoxne však právna úprava nedovoľuje využiť skúsenosti sudcov, ktorým zanikla funkcia podľa čl. 146 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. vzdaním sa funkcie sudcu. Aj v tomto prípade ide o osoby, ktorých dlhoročné odborné a praktické skúsenosti môžu reálne prispieť ku kvalitnému výkonu vnútornej revízie súdov. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje umožniť, aby títo bývalí sudcovia sa mohli stať členmi revíznych oddelení.

čl. V bod 13 (§ 57a ods. 2)
Navrhuje sa, aby členmi revíznych oddelení mohli byť aj tí sudcovia, ktorí sú zvolení za členov hodnotiacich komisií.

čl. V bod 14 (§ 60 ods. 3)
V tomto prípade ide o legislatívno-technickú úpravu Pojem „disciplinárny súd“ právny poriadok nepozná od roku 2012. Z uvedeného dôvodu sa preto nahrádza tento pojem pojmom „disciplinárny senát“.

čl. V bod 15 a 16 [§ 71 písm. a) prvý bod, § 71 ods. 2]
Podľa § 71 písm. a) prvý bod zákon o súdoch ministerstvo určuje počty sudcov a zamestnancov súdov a voľné miesta sudcov. Aktuálne túto pôsobnosť ministerstvo vykonáva po prerokovaní s predsedami súdov. Navrhuje sa, aby bola do procesu určovania počtu miest sudcov a zamestnancov súdov, t.j. celkových personálnych stavov na súdoch, zapojená popri predsedoch súdov aj súdna rada. Určovanie voľných miest sudcov zostáva vo výlučnej pôsobnosti ministra spravodlivosti. Cieľom zmeny § 71 je nastaviť nanovo pravidlá určovania počtu miest sudcov.

čl. V bod 17 (§ 82a ods. 2)
Podľa súčasnej právnej úpravy zverejňoval rozhodnutia disciplinárnych senátov Najvyšší súd, avšak v nadväznosti na navrhovanú právnu úpravu, celkové zabezpečenie činnosti disciplinárnych senátov bude zabezpečovať súdna rada a jej kancelária, preto bolo potrebné zosúladiť ustanovenie upravujúce zverejňovanie rozhodnutí disciplinárnych senátov s takto navrhovaným konceptom zabezpečovania činnosti.

čl. V bod 18 (§ 82i ods. 2)
Navrhuje sa, aby bol register diskvalifikácií voľne dostupný na internete. Na tento účel sa bude jeho informačný obsah zverejňovať na webovom sídle ministerstva spravodlivosti. Vzhľadom na význam registra diskvalifikácií nie je dôvodné trvať na neverejnom charaktere tohto registra, ale naopak je dôležité, aby bol jeho informačný obsah dostupný komukoľvek – obchodnému partnerovi, orgánu verejnej moci atď.

čl. V bod 19 (§ 82l ods. 3)
S prihliadnutím na zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a princípy na ktorých je táto zákonná úpravy vystavaná sa navrhuje zaviesť plošnú povinnosť pre každý orgán verejnej moci komunikovať so súdmi prostredníctvom elektronických podaní. Niet dôvodu na to, aby za účinnosti zákona o e-Governmente vôbec prichádzalo do úvahy, aby orgány verejnej moci komunikovali so súdmi inak ako elektronicky prostredníctvom na to vytvorenej technickej infraštruktúry. Na rovnakej požiadavke je namieste trvať aj vo vzťahu advokátom, ktorí zastupujú účastníkov alebo strany v konaní. Predkladateľ má za to, že je namieste takúto povinnosť formulovať v zákone o súdoch, ktorý je predpisom všeobecného charakteru dopadajúceho na akékoľvek konanie pred súdom. Preto volí toto riešenie namiesto novelizácie procesných kódexov. Porušenie tejto zákonnej povinnosti nebude zakladať neúčinnosť procesného úkonu. Bude však zakladať vznik poplatkovej povinnosti za spracovanie podania, ktoré nie je vykonané v súlade s …

čl. V bod 20 (§ 85)
Navrhované znenie bolo potrebné zosúladiť so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého sa východiská rozpočtu verejnej správy nevypracovávajú ako samostatný dokument a pri zostavovaní návrhu rozpočtu verejnej správy sa vychádza z programu stability schváleného vládou Slovenskej republiky (§ 14 ods. 1). V nadväznosti na uvedené Súdna rada SR zaujíma stanovisko k podkladom (nie k východiskám) pre tvorbu rozpočtu verejnej správy, ktoré jej predkladá Ministerstvo spravodlivosti SR a Kancelária najvyššieho súdu SR.

čl. V bod 21 (§ 86)
Nové znenie druhej vety v § 86 zohľadňuje ústavnú pôsobnosť súdnej rady podľa čl. 141a ods. 5 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky, a to „vyjadrovať sa o návrhu rozpočtu súdov Slovenskej republiky pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu a predkladať Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko k návrhu rozpočtu súdov“. Z ústavného vymedzenia pôsobnosti súdnej rady vyplýva oprávnenie predkladať priamo Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko k návrhu rozpočtu sudcov, a nie ako súčasť vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte, čo zodpovedá súčasnému zneniu § 86 zákona o súdoch. Z uvedeného dôvodu sa preto konštituuje oprávnenie súdnej rady predkladať svoje stanovisko Národnej rade Slovenskej republiky.

čl. V bod 22 (§ 101cd)
Navrhuje sa odloženie povinnosti elektronickej komunikácie (§ 82l ods. 3) u tých právnych zástupcov, ktorí sú fyzickými osobami.

čl. VI
(účinnosť) Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a berúc do úvahy potrebnú legisvakanciu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2017. Navrhuje sa aby novela zákona o súdnych poplatkoch, ktorou sa zavádza súdny poplatok pri porušení povinnosti komunikovať so súdom elektronicky nadobudol účinnosť až 1.januára 2018, čím sa vytvorí priestor pre nositeľov povinnosti komunikovať so súdom elektronicky tak aby sa materiálne a technicky pripravili na túto povinnosť. V Bratislave, 1. marca 2017 Robert Fico, v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Lucia Žitňanská, v.r. podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky