Zákon č. 467/2011 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
Predkladaný návrh zákona vypracovalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011 (august). Návrh zákona vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Účelom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre zlepšenie reálneho fungovania inštitútu hodnotenia sudcov a disciplinárneho konania sudcov. Návrh zákona súčasne zavádza do systému volieb členov Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“) sudcami regionálny (územný) princíp. Návrh zákona v naznačených oblastiach reaguje na niektoré požiadavky aplikačnej praxe a precizuje platnú právnu úpravu tak, aby nedochádzalo k výkladovým rozdielnostiam, ktoré sťažujú dosiahnutie jej účelu.
Základné zmeny pri hodnotení sudcov zahŕňajú obnovenie pravidelného hodnotenia sudcu každých päť rokov (pôvodne zrušené zákonom č. 517/2008 Z. z.), zavedenie mechanizmu opätovného hodnotenia sudcu (po dvoch rokoch) z dôvodu predchádzajúceho zistenia nedostatkov v práci sudcu a možnosť straty funkcie sudcu, ak sa preukáže, že sudca stratil odbornú spôsobilosť byť sudcom (doplnenia úpravy disciplinárnej zodpovednosti sudcov). Súčasne sa navrhuje precizovať úpravu procesu hodnotenia sudcu.
Vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu sa navrhuje zavedenie náhodného výberu disciplinárneho senátu zvlášť pre každé disciplinárne konanie, čím sa výrazne obmedzí riziko zneužitia disciplinárneho konania, čo je základným predpokladom pre naplnenie požiadavky, aby disciplinárne konanie bolo v opodstatnených prípadoch efektívnym nástrojom očisty súdneho stavu. Na účely občianskej kontroly disciplinárnych senátov bude ich zoznam zverejnený na internete, rovnako aj databázy predsedov a členov disciplinárnych senátov zvolených súdnou radou. V rámci právnej úpravy disciplinárneho konania sa súčasne reaguje na požiadavky aplikačnej praxe a riešia sa niektoré zrejmé nedostatky tejto právnej úpravy (plynutie lehôt, vypustenie obsolentných ustanovení a pod.).
V záujme dosiahnutia proporcionálneho zastúpenia jednotlivých krajov v súdnej rade sa navrhuje zaviesť regionálny princíp volieb ôsmich členov súdnej rady sudcami. To znamená, že doterajší volebný obvod, ktorý tvorilo územie Slovenskej republiky sa nahradí ôsmimi volebnými obvodmi v členení podľa jednotlivých územných obvodov krajských súdov. Súčasne sa v záujme zvýšenia transparentnosti činnosti súdnej rady navrhuje, aby hlasovanie súdnej rady bolo vždy verejné, a aby bolo vylúčené hlasovanie súdnej rady „per rolam“. Z rovnakého dôvodu sa navrhuje zavedenie inštitútu odlišného stanoviska v prípade nesúhlasu člena súdnej rady s jej rozhodnutím. Podobne ako v prípade iných ústavných orgánov, ktoré rozhodujú v zbore sa navrhuje zaviesť povinnosť zverejňovať materiály, o ktorých súdna rada rokuje; rovnako sa budú zverejňovať aj odlišné stanoviská členov súdnej rady.
Na dosiahnutie vyššie uvedených cieľov sa preto navrhuje vykonať novelizáciu zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala a schváli na svojom rokovaní dňa 10. augusta 2011.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
nie je upravená v práve Európskej únie,
nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.
Doložka
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Termín začatia a ukončenia PPK:
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov

čl. I

čl. I bod 1
Ústava Slovenskej republiky upravuje rámcovo základné aspekty disciplinárnej zodpovednosti sudcov, a to v čl. 136 ods. 3 (disciplinárna zodpovednosť predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), čl. 138 ods. 2 písm. b) (zánik funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky), čl. 141a ods. 2 písm. e) (voľba predsedov a členov disciplinárnych senátov), čl. 147 ods. 1 (zánik funkcie sudcu) a čl. 148 ods. 1 (preloženie sudcu na súd nižšieho stupňa). Z citovaných článkov ústavy možno odvodiť, že disciplinárna zodpovednosť sudcov sa vyvodzuje v rámci disciplinárneho konania, ktoré sa uskutočňuje pred disciplinárnym senátom, ak nie je táto právomoc vymedzená Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Z ústavného textu teda vyplýva, že inštitucionálne je disciplinárna zodpovednosť sudcov spojená s činnosťou disciplinárneho senátu. Ústava Slovenskej republiky neupravuje inštitút disciplinárneho súdu. Pojem „disciplinárny súd“ má len svoje zákonné vyjadrenie; niet zmienky o ňom v texte Ústavy Slovenskej republiky. Základnou črtou predkladanej zákonnej úpravy disciplinárneho konania je nahradenie doterajšieho spôsobu vytvárania disciplinárnych senátov prostredníctvom rozvrhu práce disciplinárneho súdu …

čl. I bod 2
Zákon zakazuje výkon funkcie sudcu na dvoch a viacerých súdoch súčasne. S prihliadnutím na zmenu navrhovanú v novelizačnom bode 1 sa v § 12 ods. 1 navrhuje ponechať výnimku súčasného výkonu funkcie predsedu alebo člena disciplinárneho senátu; výslovná právna úprava zamedzí prípadným výkladovým nezrovnalostiam.

čl. I bod 3
Poznatky aplikačnej praxe poukazujú na nejednoznačný prístup k posudzovaniu, výkladu a aplikácii § 22 ods. 5 prvá veta „Sudca, ktorému je dočasne pozastavený výkon funkcie, má odo dňa pozastavenia nárok na plat vo výške 30% základného platu.“. Zo znenia právnej úpravy a z prístupu aplikačnej praxe nie je celkom zrejmé, či „dňom pozastavenia“ je deň vydania rozhodnutia o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu alebo až deň právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vzhľadom na charakter inštitútu dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu a závažnosť dôvodov, pre ktoré sa môže uplatňovať, sa navrhuje túto výkladovú nezrovnalosť vyriešiť tak, že právna úprava výslovne vylúči odkladný účinok podania odvolania proti rozhodnutiu o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu. Nebude sa teda vyžadovať, aby rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu bolo právoplatné na to, aby sudcovi bol vyplácaný znížený plat. Súčasne však zostávajú nedotknuté ustanovenia § 22 ods. 6 a 7, podľa ktorých v prípade zrušenia dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu, dôjde k doplateniu rozdielu v plate.

čl. I bod 4
Právna úprava zohľadňuje jednak nahradenie pojmu „disciplinárny súd“ v celom zákone pojmom „disciplinárny senát“ a súčasne reflektuje nový mechanizmus vytvárania disciplinárnych senátov, ktoré rozhodujú o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu. Disciplinárnym senátom, ktorý rozhodol o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu treba rozumieť prvostupňový disciplinárny senát.

čl. I bod 5
Navrhované doplnenie právnej úpravy nadväzuje na praktické skúsenosti s uplatňovaním inštitútu dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Podľa platnej právnej úpravy možno výkon funkcie sudcu dočasne pozastaviť len z dvoch dôvodov: vedenie trestného stíhania za úmyselný trestný čin alebo vedenie disciplinárneho konania za čin, za ktorý môže sudca byť odvolaný z funkcie sudcu. V aplikačnej praxi sa vyskytujú prípady, kedy sa voči sudcovi začne disciplinárne konanie, v dôsledku čoho dôjde aj k dočasnému pozastaveniu výkonu funkcie sudcu (v rozhodnutí disciplinárneho súdu je uvedený len tento dôvod) a následne, po dočasnom pozastavení výkon funkcie sudcu začne proti sudcovi trestné stíhanie. Späťvzatím návrhu na začatie disciplinárneho konania (často účelovo, a teda bez meritórneho rozhodnutia) automaticky zo zákona nastávajú účinky podľa § 22 ods. 6 a 7, hoci tu existuje dôvod na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu v podobe prebiehajúceho trestného stíhania. Uvedený jav považuje predkladateľ za nežiaduci a vymykajúci sa účelu dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu, a preto sa navrhuje doplnenie právnej úpravy …

čl. I bod 6 a 7
Systém hodnotenia práce sudcov nie je v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky novým právnym inštitútom. Rovnako je tento inštitút známy aj z právnych poriadkov iných štátov (väčšina členských štátov Európskej únie, Spojené štáty americké atď.). Existenciu a reálne uplatňovanie hodnotenia sudcov predpokladajú aj medzinárodné dokumenty, resp. odporúčania medzinárodných organizácií, a to formou definovania základných princípov jeho výkonu. Rešpektujúc tieto princípy sa navrhuje komplexná zákonná úprava hodnotenia sudcov. Vo všeobecnosti je potrebné je v Slovenskej republike rozlišovať hodnotenie fungovania systému súdnictva a hodnotenie sudcu. Na zabezpečenie hodnotenia súdnictva vo všeobecnosti je určený inštitút vnútornej revízie súdov, ktorý sa vykonáva priebežne, resp. ak sú splnené zákonom ustanovené predpoklady, aj mimoriadne mimo zákonom určeného cyklu. Hodnotenie práce sudcu sa vykonáva prostredníctvom inštitútu hodnotenia sudcov. Systém hodnotenia sudcov je súčasťou právnej úpravy dlhodobo. Rovnako dlhodobo je problematické jeho praktické využívanie. Uvedený stav má viacero príčin. Jeho aktuálne formálne vyjadrenie v zákonnej úprave je súčasťou zákona o súdoch, ktorý rámcovo a len čiastkovo upravuje základné …

čl. I bod 8 až 10
Do § 28 ods. 1 sa vkladá úprava evidencie sudcov, ktorí žiadajú súdnu radu o preloženie na súd tohto istého stupňa (na voľné miesto sudcu). Táto evidencia bola doteraz upravená v zásadách a navrhuje sa jej zákonná úprava. Rovnako sa v § 28 ods. 4 navrhuje prehodnotiť účel výberového konania, a to zohľadnením kritérií, ktoré boli upravené doteraz len v zásadách, a teda nad rámec zákona. Splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu podľa § 28 ods. 4 má za cieľ umožniť upraviť detailnú úpravu priebehu výberového konania vo vyhláške ministerstva spravodlivosti; návrhy vykonávacích predpisov sú súčasťou predkladanej zákonnej úpravy. Aktuálny stav je, že v súčasnosti platné zásady výberových konaní sú zjavne v rozpore zo zákonnou úpravou. Prekladaným návrhom zákona dochádza k nahradeniu doterajších zásad výberového konania na obsadenie voľného miesta sudcu, funkčného postupu sudcov na súd vyššieho stupňa a na ustanovenie do vyššej sudcovskej funkcie a zásad výberového konania na funkcie predsedu súdu výslovnou právnou úpravou v podobe všeobecne …

čl. I bod 11
Reaguje sa na praktické poznatky spojené s uplatňovaním § 30 ods. 11. Zákaz možnosti vyjadrovať sa k súdnym rozhodnutiam zo strany sudcu nemožno vnímať v absolútnom význame – sudca môže rozhodnutia komentovať, podrobovať ich odbornej kritike alebo zaujímať k nim vlastné postoje napr. v rámci výkonu lektorskej činnosti, publikačnej činnosti a pod. Preto sa navrhuje obmedziť aktuálne platný zákaz len na rozhodnutia, ktoré nie sú právoplatné.

čl. I bod 12
Právna úprava sa zosúlaďuje s platným právnym stavom, nakoľko súdna rada už nemá oprávnenie podávať návrh na začatie disciplinárneho konania.

čl. I bod 13
S prihliadnutím na zmeny v povoľovaní práce v domácom prostredí sa odstraňuje formálny rozpor vo vnútorných odkazoch v § 41 ods. 3; ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 14
Navrhovaná zmena má za cieľ zefektívniť hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami, kedy v praxi sa často stáva, že súdy majú uzatvorené zmluvy s rehabilitačnými zariadeniami, ktoré nie sú z hľadiska hospodárnosti výhodné.

čl. I bod 15 až 17
Jednou z požiadaviek vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky je zavedenie takej zákonnej úpravy hodnotenia výkonu funkcie sudcov, ktorá určí presné kritériá, proces a dôsledky hodnotenia práce sudcov s možnosťou straty funkcie sudcu, ak sa preukáže, že sudca stratil odbornú spôsobilosť byť sudcom. V nadväznosti na túto požiadavku sa zavádza právna úprava, ktorá nadväzuje na už existujúcu úpravu disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. c). Zavádzajú sa nové skutkové podstaty previnení, ktorých účelom je vytvoriť možnosť pre zánik funkcie sudcu, ak tento zjavne nevykazuje dosahovanie požadovaných výsledkov, a to opakovane. Prvé negatívne hodnotenie sudcu („nevyhovujúci“) sa bude posudzovať ako disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. c). Na základe prvého negatívneho hodnotenia sa vykoná opakované hodnotenie sudcu v zmysle § 27 ods. 1 písm. e), ktoré bezprostredne nadväzuje na prvé hodnotenie sudcu (po jednom roku). Ak aj toto opakované hodnotenie bude so záverom „nevyhovujúci“, pôjde o závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. i). …

čl. I bod 18
Navrhovaná zmena má za cieľ sprísniť sankciu upravenú v § 117 ods. 1 písm. b). Zníženie funkčného platu až o 15% nemá požadovaný efekt vo význame prevenčného a sankčného pôsobenia. Navrhuje sa preto jej zvýšenie až do 30% platu sudcu.

čl. I bod 19
Platná právna úprava umožňuje vybaviť priestupok sudcu aj mimo disciplinárneho konania, a to tak, že orgán oprávnený podať návrh na začatie disciplinárneho konania (k tomu pozri § 120 ods. 3) sudcu písomne napomenie. Prekladateľ má za to, že miera v akej možno tento postup uplatňovať nemôže byť úplne neohraničená, nakoľko aj v rámci skutkových podstát priestupkov možno identifikovať také, ktorých spáchanie nemôže byť vybavené napomenutím z dôvodu ich zvýšeného stupňa spoločenskej nebezpečnosti. Navrhuje sa preto, aby predseda súdu mohol napomenutím vybaviť len taký priestupok, za ktorý osobitné zákony umožňujú uložiť pokutu nižšiu ako 100 eur. Ak bude teda podľa osobitných zákonov pokuta vyššia ako 100 eur (resp. jej horná hranica), predseda nebude môcť vybaviť vec písomným napomenutím, ale bude musieť uložiť sankciu podľa § 117 ods. 3, prípadne podať návrh na začatie disciplinárneho konania, ak sú na to splnené zákonné podmienky (§ 120 ods. 4).

čl. I bod 20 a 21
(Všeobecne) Navrhované zmeny v rámci disciplinárneho konania, resp. postavenia disciplinárneho súdu reagujú na požiadavku vyplývajúcu z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky: „Vláda SR sa bude usilovať o zavedenie disciplinárnych senátov systémom náhodného výberu ad hoc zvlášť pre každé disciplinárne konanie a umožní občiansku kontrolu disciplinárnych senátov a ich konaní.“. V disciplinárnych konaniach sa zavádza prvok náhodného výberu, ktorý sa osvedčil v štandardnej rozhodovacej činnosti súdov. Odstraňuje, aj medzinárodne kritizované, podozrenia z manipulácie pri prideľovaní na prejednanie a rozhodnutie jednotlivých disciplinárnych návrhov. Dôsledné rešpektovanie náhodného výberu si vyžiada vytvorenie širšej/rozsiahlejšej databázy predsedov i členov disciplinárnych senátov. Prevaha „sudcovského“ prvku v disciplinárnych senátoch zostáva zachovaná, dokonca sa posilňuje jeho postavenie – predsedom senátu bude môcť byť iba sudca, a to len zo sudcov navrhnutých sudcami, prostredníctvom sudcovských rád. Rovnako zostáva zachované majoritné zastúpenie sudcov v prvostupňovom i odvolacom disciplinárnom senáte. Novou je úprava povinného zastúpenia, hoci vždy minoritného, „nesudcovského“ prvku. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že v Českej republike, ktorá z …

čl. I bod 22
Ide o legislatívno-technickú úpravu; súčasné znenie poznámok pod čiarou k odkazom 16 a 28c je obsahovo totožné; postačuje zachovanie poznámky pod čiarou k odkazu 16.

čl. I bod 23
Platné znenie písmena a) nekorešponduje so znením písmen b) a c) z hľadiska definovania okruhu sudcov, ktorí spadajú do pôsobnosti predsedu súdu. V prípade písmena a) je zrejmé, že sa týka len sudcov, ktorí vykonávajúc svoju funkciu; netýka sa sudcov, ktorí majú výkon funkcie prerušený. Naopak, písmená b) a c) zahŕňajú aj sudcov, ktorí majú výkon funkcie prerušený. Zosúladenie znenia písmena a) so znením písmen b) a c) je teda viac ako žiaduce. Zamedzí sa tak výkladovým nezrovnalostiam, rovnako aj situácii, že sudca, ktorý spácha priestupok nebude z dôvodu dočasného nevykonávania funkcie sudcu potrestaný.

čl. I bod 24
Nakoľko súdna rada už nemôže iniciovať disciplinárne konanie, navrhuje sa, aby priestupkové veci predsedov krajských súdov a predsedu Špecializovaného trestného súdu riešil priamo minister spravodlivosti. Všetci predsedovia súdov sú orgánmi správy súdov, pričom ústredným orgánom štátnej správy súdov je ministerstvo.

čl. I bod 25
Podobne ako v prípade § 117 ods. 9, aj v tomto prípade sa navrhuje obmedzenie predsedu súdu pri prejednávaní priestupkov, ktorých páchateľom je sudca. Podľa platnej právnej úpravy, ak priestupkovú vec nevybaví predseda súdu (písomné napomenutie alebo sankcie podľa § 117 ods. 3), je povinný podať návrh na začatie disciplinárneho konania. Navrhovanou zmenu sa vytvára právna konštrukcia, podľa ktorej pri najzávažnejších priestupkoch (limit hornej sadzby pokuty 800 eur) nebude môcť predseda vec vybaviť priamo sám, ale vždy podá návrh na začatie disciplinárneho konania. Ďalej sa v navrhovanej právnej úprave rozširuje katalóg sankcií, ktoré bude môcť predseda súdu uložiť, a to na všetky sankcie podľa § 117 ods. 3; niet dôvodu, aby predseda súdu nemohol pri vybavovaní priestupkovej veci využiť celý katalóg do úvahy prichádzajúcich sankcií. Navrhovaná právna úprava ďalej zohľadňuje skutočnosť, že súdna rada už nemôže iniciovať disciplinárne konanie.

čl. I bod 26
Vzhľadom na nejednoznačný prístup aplikačnej praxe pri posudzovaní plynutia a počítania lehôt pri podávaní návrhu na začatie disciplinárneho konania v prípade prieťahov v konaní sa navrhuje výslovne upraviť, že objektívna lehota v prípade prieťahov začína plynúť rovnako ako v iných prípadoch od momentu spáchania disciplinárneho previnenia (t.j. od skutku). V § 120 ods. 7 sa ďalej navrhuje vypustiť zmätočný odkaz „[§ 116 ods. 2 písm. e)]“ ako zmätočný.

čl. I bod 27
Z praktických dôvodov sa navrhuje ako ďalšiu z náležitostí návrhu na začatie disciplinárneho konania zaviesť povinnosť uvádzať v návrhu okamih, kedy sa navrhovateľ dozvedel o spáchaní disciplinárneho previnenia. Uvedená skutočnosť je dôležitá z hľadiska posudzovania plynutia lehôt podľa § 120 ods. 7, a teda aj posudzovania skutočnosti, či je návrh na začatie disciplinárneho konania podaný včas alebo nie.

čl. I bod 28
Späťvzatie návrhu na začatie disciplinárneho konania subjektom, ktorý ho podal a následný zákaz podať v tomto prípade nový návrh na začatie disciplinárneho konania môže predstavovať pri praktickej aplikácii nástroj manipulácie s disciplinárnym konaním (účelové späťvzatie návrhu a pod.). Preto sa navrhuje, aby tento zákaz podať nový návrh pôsobil len voči subjektu, ktorý vzal pôvodný návrh späť.

čl. I bod 29 a 30
S prihliadnutím na spôsob vytvárania disciplinárnych senátov na účely rozhodovania o námietkach zaujatosti sa vypúšťaná úprava stáva bezpredmetnou.

čl. I bod 31
Aktuálne znenie § 126 ods. 1 je duplicitné s úpravou podľa § 122 vo vzťahu k sudcovi, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie. Duplicita spočíva v povinnosti doručovať sudcovi návrh na začatie disciplinárneho konania dva krát, a to podľa § 122 a podľa § 126 ods. 1. Navrhovaná zmena odstraňuje túto duplicitu, pričom bude postačovať doručenie návrhu podľa § 122.

čl. I bod 32
Vypúšťaná úprava je neaktuálna od 1. januára 2009 (zákon č. 517/2008 Z. z.).

čl. I bod 33
Pre úplnosť právnej úpravy sa navrhuje výslovne upraviť lehotu na písomné vyhotovenie rozhodnutia disciplinárneho súdu. Subsidiárna aplikácia Trestného poriadku (lehota na písomné vyhotovenie rozsudku je 30 pracovných dní) je s prihliadnutím na lehotu určenú pre rozhodnutie disciplinárneho súdu (tri mesiace) neprimerane dlhá.

čl. I bod 34
Navrhuje sa naviazať plynutie tam uvedených lehôt na možné zahladenie postihu za disciplinárne previnenie (priestupok atď.) nie na odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ale odo dňa vykonania sankcie, nakoľko v tam uvedenej lehote nemusí byť sankcia ešte vykonaná (napr. zákon činnosti); k tomu porovnaj § 92 a 93 Trestného zákona. Súčasne sa upúšťa od konštrukcie, podľa ktorej o zahladení disciplinárneho postihu je nutné vydávať rozhodnutie. Je neefektívne a neúčelné, aby tieto osvedčenia vydával 18 členný orgán, ktorým je súdna rada (podľa doterajšej úpravy zahladenie disciplinárneho postihu vykonáva súdna rada). Podľa novej právnej úpravy účinky zahladenia disciplinárneho postihu budú nastávať priamo zo zákona. O tejto skutočnosti bude predseda disciplinárneho senátu (určený náhodným výberom) vydávať osvedčenie; k tomu pozri navrhovaný § 119c ods. 1.

čl. I bod 35 a 36
Vychádzajúc z nie celkom jednotnej interpretácie platného znenia § 150 ods. 2 sa navrhuje výslovne (nie cez poznámku pod čiarou, ktorá nemá normatívny obsah) určiť subsidiárne použitie Trestného zákona v oblasti hmotnoprávnej úpravy disciplinárnej zodpovednosti sudcov (napr. pojmy ako zavinenie, značná škoda, obzvlášť závažný následok a pod.). Subsidiárne použitie Trestného poriadku zostáva zachované pre oblasť samotného disciplinárneho konania (proces).

čl. I bod 37
(§ 151v) Prechodné ustanovenia navrhované v § 151v riešia status „sudcov disciplinárneho súdu“, t.j. členov senátov, predsedov senátov a náhradníkov (členovia disciplinárnych senátov zvolení súdnou radou ako sudcovia disciplinárneho súdu a zaradení rozvrhom práce ako náhradníci). Podľa navrhovanej právnej úpravy ich status nadobudnutý voľbou v súdnej rade zostáva nedotknutý; to platí aj pre zloženie senátov vo veciach, ktoré nie sú právoplatne skončené. Na účely aplikácie novej právnej úpravy pre nový nápad po 1. januári 2012 sa však doteraz zvolení sudcovia disciplinárneho súdu zaradia do databáz podľa § 119a a 119c. Zo zákona sa stávajú členmi disciplinárnych senátov (to platí aj pre náhradníkov) a predsedami disciplinárnych senátov so zaradením do príslušnej databázy podľa toho, kto bol navrhovateľom pri ich pôvodnej voľbe v súdnej rade. Podľa tohto prechodného ustanovenia sa nový mechanizmus vytvárania disciplinárnych senátov nedotkne zloženie senátov vytvorených ku dňu účinnosti zákona. Avšak ak dôjde napr. k vylúčeniu jedného z členov senátu alebo predsedu senátu, doplnenie chýbajúceho člena senátu sa vykoná …

čl. II

čl. II bod 1
Právomoc súdnej rady schvaľovať zásady podľa § 4 ods. 2 zákona o súdnej rade je zákonnou právomocou súdnej rady. K dnešnému dňu platné zásady výberových konaní nezodpovedajú platnému zneniu zákonnej úpravy výberových konaní, resp. čiastočne prekračujú rámec zákonnej úpravy, čím súdna rada de facto nahrádza činnosť, ktorá môže byť v právnom štátne zverená jedine zákonodarnému orgánu. Navrhuje sa preto vypustiť oprávnenie súdnej rady schvaľovať zásady výberových konaní a hodnotenia sudcov (ktoré neboli za takmer 10 rokov existencie zákona vôbec vydané), pričom ich pôvodne zamýšľaný obsah bude inkorporovaný do všeobecne záväzných právnych predpisov – zákona a vyhlášky vydané na jeho vykonanie.

čl. II bod 2 a 3
Základným cieľom navrhovanej úpravy je zákaz hlasovania per rolam. Predkladateľ má za to, že tento spôsob hlasovania nie je žiaduci. Naviac, v súčasnosti je tento spôsob hlasovania upravený len v rokovacom poriadku súdnej rady bez akejkoľvek zákonnej opory. Navrhované zákonné opatrenie posilňuje prvok transparentnosti a otvorenosti systému rozhodovania súdnej rady.

čl. II bod 4
Pokračujúc v napĺňaní požiadavky vyplývajúcej z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky otvoriť neprimerane uzatvorený súdny systém a zvýšiť transparentnosť rozhodovacej činnosti súdnej rady sa navrhuje zavedenie verejného hlasovania súdnej rady. Rovnako sa vytvára možnosť uplatňovať tzv. odlišné stanoviská k rozhodnutiam súdnej rady, pričom toto oprávnenie bude mať člen súdnej rady, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím súdnej rady. Odlišné stanovisko je súčasťou rozhodnutia súdnej rady a bude sa aj rovnakým spôsobom zverejňovať. Súdna rada nie je povinná odôvodňovať svoje rozhodnutia, čo najmä v personálnej oblasti spôsobuje neprehľadnosť a nepredvídateľnosť jej postupov a rozhodnutí. Nie je ničím neobvyklým, že súdna rada nenavrhne kandidáta na vymenovanie prezidentom SR za sudcu alebo nepreloží sudcu na súd vyššieho stupňa, hoci o inom úspešnom účastníkovi toho istého výberového konania (neraz s nižším poradím) rozhodne kladne – navrhne ho na vymenovanie, resp. ho preloží na súd vyššieho stupňa. Obdobného charakteru je na tom istom zasadnutí súdnej rady neakceptovanie výberového konania na súd vyššieho stupňa, ak chýbal jeden člen …

čl. II bod 5
Navrhovaná právna úprava, podobne ako v prípade iných ústavných orgánov, zavádza povinnosť súdnej rady zverejňovať materiály, o ktorých bude rokovať, resp. ktoré boli zaradené na rokovanie súdnej rady dodatočne. Navrhované zákonné opatrenie posilňuje prvok transparentnosti a otvorenosti systému rozhodovania súdnej rady.

čl. II bod 6 až 26 (všeobecne)
Zavedenie volebných obvodov kopírujúcich obvody krajských súdov má za cieľ (aj) výraznejšie prepojiť činnosť najvyššieho (ústavného) orgánu súdnictva s jeho bezprostredným výkonom nielen na krajských súdoch, ale aj na súdoch prvého stupňa. Takmer 10 ročná prax činnosti súdnej rady ukázala, že špecifické potreby a podmienky konkrétnych súdov – najmä v personálnych otázkach – nie sú dostatočne zohľadňované, osobitne ak nepatrí do obvodu krajského súdu, ktorého sudca je členom súdnej rady. Len účasť člena súdnej rady v jednotlivých výberových komisiách nezabezpečila dostatočné prihliadanie na lokálnu problematiku. Je tiež žiaduce pripomenúť, že doteraz za člena súdnej rady nebol sudcami zvolený sudca súdu prvého stupňa. Viacero volebných obvodov dáva priestor aj na zvolenie sudcovských osobností, pre ktoré je poslaním výkon sudcovského povolania na základnom stupni súdnej sústavy.

čl. II bod 6
Vzhľadom na zavedenie regionálneho princípu volieb členov súdnej rady volených sudcami je potrebné upraviť ustanovenie o aktívnom volebnom práve. Aktuálna úprava priznáva toto právo všetkým sudcom, ktorí vykonávajú funkciu sudcu ku dňu volieb. Zavedením volebných obvodov je nevyhnutné aktívne volebné právo priznať len pre ten volebný obvod, v ktorom sudca vykonáva funkciu sudcu. Ide o logický a zákonitý prejav uplatňovania regionálneho princípu volieb. Za výkon funkcie sudcu treba považovať aj dočasné pridelenie, resp. dočasné pridelenie na výkon funkcie predsedu súdu – v zmysle navrhovanej právnej úpravy, dočasne pridelení sudcovia budú svoje aktívne volebné právo vykonávať tam, kde reálne vykonávajú funkciu sudcu (a teda nie na „materských“ súdoch); uvedené vyplýva z dikcie „vykonávajú funkciu sudcu“.

čl. II bod 7
Podľa aktuálnej právnej úpravy „zoznam sudcov obvodu príslušnej sudcovskej rady zabezpečí predseda sudcovskej rady“. To znamená, že každý súd má vlastný zoznam oprávnených voličov. S prihliadnutím na zavedenie volebných obvodov sa navrhuje zaviesť volebné zoznamy len pre jednotlivé volebné obvody, t.j. bude len osem zoznamov oprávnených voličov. Z praktických dôvodov sa navrhuje, aby predseda sudcovskej rady krajského súdu spolupracoval s predsedami sudcovských rád v príslušnom volebnom obvode. Použitím formulácie „sudcovské rady vo volebnom obvode“ sa zabezpečí účasť predsedov sudcovských rád Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Špecializovaného trestného súdu na tvorbe zoznamu voličov pre príslušný volebný obvod; k tomu pozri § 11a.

čl. II bod 8
V odseku 1 sa nanovo koncipuje pasívne volebné právo. Právna konštrukcia, rovnako ako v prípade aktívneho volebného práva, vychádza z regionálneho princípu. To znamená, že kandidovať možno len za ten volebný obvod, v ktorom sudca vykonáva svoju funkciu; pasívne volebné právo je vo vzťahu k dočasne prideleným sudcom (na výkon funkcie sudcu a na výkon funkcie predsedu súdu) koncipované rovnako - rozhodujúce je miesto výkonu funkcie sudcu, nie „materský“ súd. V odseku 2 sa nanovo upravuje okruh subjektov oprávnených podávať návrhy kandidátov na členov súdnej rady za jednotlivé obvody. Nová právna úprava pri navrhovaní kandidátov na členov súdnej rady zachováva princíp, že kandidátov navrhujú len samosprávne (stavovské) orgány sudcov alebo priamo sudcovia. Podľa doterajšej právnej úpravy kandidáta na členov súdnej rady volených sudcami môžu navrhovať sudcovská rada, stavovská organizácia sudcov a najmenej desať sudcov. Tento koncept bude zachovaný aj v novej úprave. Pri zavedení regionálneho princípu nie je mysliteľná situácia, kedy ktorákoľvek sudcovská rady by mohla navrhnúť kandidáta na člena …

čl. II bod 9
Ide o novú právnu úpravu. Podľa doterajšej právnej úpravy sa vytváral len jeden volebný obvod – územie Slovenskej republiky. Zavedením regionálneho princípu je nutné rozdeliť územie Slovenskej republiky na toľko obvodov, koľko je členov súdnej rady volených sudcami. Podľa čl. 141a ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky volia sudcovia osem členov súdnej rady. Preto sa navrhuje vytvorenie ôsmich volebných obvodov, a to na úrovni jednotlivých krajov. Podľa aktuálnej právnej úpravy jediným súdom, ktorý má garantovaného „svojho“ člena súdnej rady je Najvyšší súd Slovenskej republiky, nakoľko jeho predseda je z titulu tejto funkcie súčasne aj predsedom súdnej rady. Z uvedeného dôvodu sa preto nevytvára osobitný volebný obvod pre Najvyšší súd Slovenskej republiky na účely zvolenia vlastného kandidáta. Tým však nie je dotknuté aktívne volebné právo sudcov najvyššieho súdu (budú ho však vykonávať v rámci volebného obvodu Krajského súdu v Bratislave), a ani oprávnenie sudcovskej rady a sudcov najvyššieho súdu podávať návrhy na kandidátov na členov súdnej rady.

čl. II bod 10
Volebnými orgánmi podľa platnej právnej úpravy sú hlavná volebná komisia a volebné komisie. Volebné komisie sa podľa platnej právnej úpravy zriaďujú na najvyššom súde, Špecializovanom trestnom súde a na krajských súdoch. S prihliadnutím na koncept ôsmich volebných obvodov nová právna úprava ponecháva volebné komisie na krajských súdoch a bude teda platiť princíp, že volebná komisia sa vytvára len jedna v každom volebnom obvode.

čl. II bod 11
Vypúšťaná právna úprava bola účelovo zavedená zákonom č. 597/2008 Z. z. a v súčasnosti je bezpredmetná.

čl. II bod 12
Podľa aktuálnej úpravy „Ustanovujúce zasadnutie hlavnej volebnej komisie zvolá predseda súdnej rady najneskôr 30 dní pred dňom konania volieb.“. Z uvedeného textu možno vyvodiť povinnosť predsedu súdnej rady zvolať ustanovujúce zasadnutie hlavnej volebnej komisie. Niet však mechanizmu pre prípad, že predseda súdnej rady ustanovujúce zasadnutie hlavnej volebnej komisie nezvolá. Doplnenie právnej úpravy je práve tou poistkou, ktorá by mala reagovať na prípadné obštrukcie alebo hoci aj nezavinenú nečinnosť zo strany predsedu súdnej rady. Mechanizmus zvolania je nastavený tak, že ak ustanovujúce zasadnutie nezvolá predseda súdnej rady, zvolá ho najstarší člen hlavnej volebnej komisie.

čl. II bod 13
Vypúšťaná právna úprava bola účelovo zavedená zákonom č. 597/2008 Z. z. a v súčasnosti je bezpredmetná.

čl. II bod 14
Ako povinná náležitosť návrhu kandidáta na člena súdnej rady voleného sudcu sa zavádza označenie volebného obvodu, za ktorý ma sudca kandidovať. Tento údaj bude potrebný pri zostavovaní listiny kandidátov pre jednotlivé volebné obvody. Ak návrh nebude túto predpísanú náležitosť obsahovať, uplatní postup podľa § 14 ods. 1.

čl. II bod 15 a 16
Doterajšia právna úprava sa výslovne dopĺňa o požiadavku vyhotovovania listiny kandidátov pre jednotlivé volebné obvody. To znamená, že každý volebný obvod bude mať vlastnú listinu kandidátov navrhnutých predpísaným spôsobom.

čl. II bod 17
Riešia sa dve situácie. V prvej časti novelizačného bodu (nahradenie slov) sa zohľadňuje regionálny princíp volieb. Podľa doterajšej právnej úpravy formulácia „...počet členov súdnej rady, ktorí majú byť zvolení...“ bola formálnym vyjadrením existencie tzv. doplňujúcich volieb. To znamená, že buď sa vyhlási voľba všetkých členov súdnej rady (lebo im napr. všetkým končí funkčné obdobie súčasne) alebo sa vyhlási voľba nižšieho počtu členov súdnej rady (napr. dvoch, lebo dvaja doterajší dvaja z ôsmych členov sa vzdali členstva v súdnej rade). Po zavedení regionálneho princípu však bude platiť, že voľby sa vyhlasujú pre konkrétny volebný obvod, dva a viac volebných obvodov alebo pre všetky volebné obvody. To znamená, že sa neurčuje počet členov, ktorí majú byť zvolení, ale určia sa volebné obvody, v ktorých treba zvoliť (dovoliť) člena súdnej rady, a to preto, aby bol zachovaný vždy a za každých okolností regionálny princíp. Druhá zmena (pripájaná veta) je novou úpravou a nesúvisí s regionálnym princípom. Ide o zavedenie poistky, ktorá má riešiť …

čl. II bod 18
Dotknuté ustanovenie rieši miesto konania volieb a „neurčito“ aj deň a čas konania volieb. Podľa platnej úpravy sa voľby konajú na zhromaždeniach sudcov v obvodoch jednotlivých volebných komisiách [kde všade sa zriaďujú volebné komisie vyplýva z § 12 ods. 1 písm. b)] v ten istý deň a v tom istom čase. Navrhuje sa toto ustanovenie korigovať tak, aby sa požiadavka „v ten istý deň a v ten istý čas“ vzťahovala len na situácie, keď sa voľby týkajú viacerých volebných obvodov.

čl. II bod 19
Voľby členov súdnej rady sa uskutočňujú na zhromaždení sudcov, ktorého miesto konania určuje predseda sudcovskej rady príslušného súdu. Vzhľadom na zavedenie ôsmich volebných obvodov sa navrhuje zjednodušiť mechanizmus určovania miesta konania zhromaždenia sudcov, a to tak, že tento úkon bude vykonávať predseda sudcovskej rady krajského súdu (volebný obvod sa vytvára na úrovni kraja) pre celý volebný obvod.

čl. II bod 20
S prihliadnutím za zavedenie regionálneho princípu sa nanovo formuluje ustanovenie o zostavovaní výsledného poradia kandidátov pre jednotlivé volebné obvody. Konečné poradie kandidátov sa bude vyhotovovať zvlášť pre každý volebný obvod.

čl. II bod 21
Na účely bezproblémového zisťovania výsledkov volieb a ich vyhodnocovania sa navrhuje doplniť doteraz používané alternatívne kritérium pre určenia výsledného poradia v prípade rovnosti hlasov. Podľa platnej právnej úpravy sa na tento účel zohľadňuje dĺžka výkonu funkcie sudcu, pričom preferovaný je kandidát z dlhšou dobou výkonu funkcie sudcu. Ak by došlo k situácii, že dĺžka výkonu funkcie je rovnaká, navrhuje sa, aby sa výsledné poradie určilo žrebom.

čl. II bod 22
Ako jedna z náležitostí zápisnice o výsledku volieb sa dopĺňa údaj o volebnom obvode, v ktorom bol kandidát zvolený za člena súdnej rady. Zo zápisnice musí byť teda zrejmé, kto bol v ktorom obvode zvolený za člena súdnej rady. Súčasne sa vypúšťa posledná veta, ktorej úprava je v prípade ôsmich volebných obvodov bezpredmetná.

čl. II bod 23
Doterajšia právna úprava, v zmysle ktorej „Počet zvolených kandidátov sa rovná počtu neobsadených funkcií členov súdnej rady, ktorých majú zvoliť sudcovia“ obstála v prípade jediného volebného obvodu, ak sa súčasne volilo niekoľko členov súdnej rady. Podľa novej právnej úpravy, ak sa súčasne bude voliť niekoľko členov súdnej rady, bude to znamenať, že voľby sa uskutočňujú v toľkých volebných obvodoch, koľko je obsadzovaných „miest“ členov súdnej rady. Z uvedeného dôvodu sa vypúšťa prvá veta § 23 ods. 1. Zmena druhej vety zohľadňuje fakt, že v jednom volebnom obvode môže byť zvolený len jeden člen súdnej rady volený sudcami.

čl. II bod 24
Osvedčenie o zvolení za člena súdnej rady bude podľa navrhovanej úpravy obsahovať ďalšiu náležitosť, ktorou je údaj o volebnom obvode, v ktorom bude sudca zvolený.

čl. II bod 25
Podľa čl. 141a ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky ôsmich členov súdnej rady volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky. Zákonná právna úprava detailne popisuje proces voľby a odvolávania člena súdnej rady zvoleného sudcami. Podľa platnej právnej úpravy návrh na odvolanie člena súdnej rady zvoleného sudcami môžu podať najmenej tri sudcovské rady, tri kolégiá predsedov sudcovských rád alebo najmenej štvrtina sudcov oprávnených voliť. Navrhovanou úpravou dochádza k zúženiu okruhu subjektov oprávnených navrhnúť odvolanie člena súdnej rady. Oprávnenie navrhnúť odvolanie člena súdnej rady zvoleného sudcami budú mať sudcovské rady (ich nadpolovičná väčšina) a sudcovia (aspoň štvrtina oprávnených voliť) príslušného volebného obvodu, a to len vo vzťahu k členovi súdnej rady zvoleného za tento volebný obvod. Vzhľadom na to, že je v záujme predkladateľa zachovať z dôvodu stability výkonu funkcie člena súdnej rady zvoleného sudcami prísnejšie kritéria pre navrhnutie odvolania člena súdnej rady ako pre navrhnutie jeho kandidatúry na člena súdnej rady, vypúšťa sa ako subjekt oprávnený podať návrh na odvolanie člena …

čl. II bod 26 a 27
V súčasne platnom znení zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky absentuje možnosť, aby sa kandidátovi na sudcu, ktorý by mal pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch, uznávala notárska skúška. Základným cieľom tejto pripomienky je zrovnoprávniť odbornú notársku skúšku s odbornými profesijnými skúškami iných právnych odvetví, keďže pri výkone iných právnických povolaní je bežnou praxou uznávanie odbornej notárskej skúšky, ako rovnoprávnej s odbornými profesijnými skúškami iných právnych odvetví. Navrhované zákonné opatrenie posilňuje prvok transparentnosti a otvorenosti systému rozhodovania Súdnej rady SR.

čl. II bod 28
Vzhľadom na systémovú zmenu vo volebnom mechanizme sa navrhujú prechodné ustanovenia, ktorých účelom je zabezpečiť bezproblémovú aplikáciu novej právnej úpravy. Sudcom zvoleným za členov súdnej rady podľa doterajších predpisov zanikne funkčné obdobie jeho uplynutím v rovnaký čas, a teda v rovnaký čas budú vyhlásené nové voľby členov súdnej rady volených sudcami. K zániku členstva v súdnej rade doterajším členom zvoleným sudcami dôjde v júni r. 2012. S prihliadnutím na navrhovanú účinnosť novej zákonnej úpravy (1. január 2012) vzniká teda časový úsek približne polroka, počas ktorého môže dôjsť k zániku členstva v súdnej rade aj z iných dôvodov ako uplynutím funkčného obdobia (napr. vzdaním sa funkcie člena súdnej rady). Pre prípad, že sa tak stane do uskutočnenia riadnych volieb, prechodné ustanovenia upravujú vykonanie doplňujúcich volieb, pričom sa zohľadňuje faktický stav, podľa ktorého nie každý kraj má v súčasnosti zastúpenie v súdnej rade, resp. zastúpenie jednotlivých krajov nie je proporcionálne tak, ako to požaduje nová právna úprava. Zastúpenie jednotlivých regiónov je nasledovné: …

čl. III

čl. III bod 1, 2 a 4
Podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky je jedným zo zámerov vlády zamedziť prelínaniu súdnej moci a správy súdov. Na tento účel sa navrhuje zaviesť nezlučiteľnosť funkcie predsedu súdu a podpredsedu súdu s členstvom v súdnej rade. Ak sa teda predseda (podpredseda) súdu stane členom súdnej rady, zanikne mu ex lege funkcia predsedu (podpredsedu) súdu.

čl. III bod 3 a 7
Nakoľko dochádza k zrušeniu zásad na obsadzovanie funkcie predsedu súdu, časť tejto úpravy sa premieta do zákona o súdoch a zvyšná časť do vyhlášky, ktorá bude vydaná podľa § 92 ods. 3.

čl. III bod 5
Navrhovaná právna úprava reaguje na poznatky aplikačnej praxe a nejednoznačný výklad právnej úpravy. Zmena v personálnom obsadení súdu je podľa platnej právnej úpravy dôvodom na prerozdelenie už pridelených vecí. Problematickým z hľadiska aplikačnej praxe je výklad tohto ustanovenia v prípade senátnych vecí. Senáty môžu byť podľa platnej právnej úpravy troj, päť a viacčlenné. Zmena v osobe jedného člena senátu (napr. prerušenie výkonu funkcie sudcu, odchod do dôchodku a pod.) by nemala mať za následok prerozdelenie veci medzi iné senáty, ale predseda súdu by mal opatrením prideliť do tohto senátu iného sudcu, a to v záujme kontinuálneho konania a rozhodovania o veci (k tomu pozri tiež § 51a ods. 3 zákona). V kontexte platného znenia § 51 ods. 4 písm. b) je táto požiadavka sporná. Preto sa navrhuje v záujme zabezpečenia plynulosti súdneho konania považovať v prípade senátov za zmenu v personálnom obsadení súdu len takú zmenu, ktorou dôjde k zmene nadpolovičnej väčšiny členov senátov (dvaja z troch, traja z piatich …

čl. III bod 6
V nadväznosti na zavedenie nové inštitútu v zákone o súdoch – ročný štatistický výkaz sudcu – zavádza sa povinnosť ministerstva spravodlivosti zverejňovať štatistické údaje [o výkonnosti súdov; potrebné vykladať v spojitosti s navrhovaným § 27 ods. 2 písm. i)] každoročne k 28. februáru, čím sa vytvárajú podmienky pre bezproblémové splnenie povinnosti predsedov súdov vyhotoviť ročný štatistický výkaz sudcu k 31. marcu. Pri porovnávaní údajov o výkonnosti sudcu v konkrétnej agende s celoslovenským priemerom bude predseda súdu vychádzať práve z údajov, ktoré zverejňuje ministerstvo spravodlivosti.

čl. IV
S prihliadnutím na očakávanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2012. V Bratislave, 10. augusta 2011 Iveta Radičová v.r. predsedníčka vlády Slovenskej republiky Lucia Žitňanská v.r. ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky