Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/175/2020 1020201232 25. 10. 2023 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2023:1020201232.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY BA-5S/175/2020 Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Pavla Ištóka v právnej veci žalobcu: A. B. B., narodený XX.X.XXXX, bytom v C., B. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Tkáčom, IČO: 52 701 450, so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 29, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00166073, so sídlom v Bratislave, Račianska 71, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 1284/2009/152/SK/RK zo dňa 12.6.2020, takto rozhodol: BA-5S/175/2020 Správny súd v Bratislave žalobu žalobcu z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím č. 1284/2009/152/SKP-II zo dňa 10.2.2020 vyčiarkol žalobcu ako správcu-fyzickú osobu zo zoznamu správcov v zmysle § 26 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnením niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 8/2005 Z.z.), nakoľko žalobca nevykonal nariadené preskúšanie v termíne určenom ministerstvom, ktoré bolo organizované v dňoch: 15.4.2014 (písomná časť) a 23.4.2014 (ústna časť), 17.6.2014 (písomná časť) a 24.6.2014 (ústna časť), 2.12.2014 (písomná časť) a 11.12.2014 (ústna časť), 5.5.2015 (písomná časť) a 19.5.2015 (ústna časť), 2.6.2015 (písomná časť) a 11.6.2015 (ústna časť), 26.9.2017 (písomná časť) a 3.10.2017 (ústna časť), 7.12.2017 (písomná časť) a 14.12.2017 (ústna časť), 7.6.2018 (písomná časť) a 19.6.2018 (ústna časť), 7.12.2018 (písomná časť) a 19.12.2018 (ústna časť), 28.5.2019 (písomná časť) a 6.6.2019 (ústna časť). Týmto žalobca porušil povinnosti ustanovené v § 17 ods. 1, ods. 3 a ods. 6 zákona č. 8/2005 Z.z., a teda sa dopustil takého konania, za ktoré sa podľa § 26 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2005 Z.z. správca-fyzická osoba vyčiarkuje zo zoznamu správcov. 2. Nakoľko žalobca nepreukázal riadne vykonanie ďalšieho vzdelávania za hodnotené obdobie rokov 2011-2012, žalovaný mu nariadil preskúšanie v náhradnom termíne 22.10.2013 (písomná časť) a 29.10.2013 (ústna časť). Nariadenému preskúšaniu žalobca nevyhovel. Bodové hodnotenie, ktoré na písomnej časti preskúšania získal, bolo nasledovné: 25 bodov za písomný test a 95 bodov za prípadovú štúdiu, teda spolu 120 bodov. Ako sa uvádza v ustanovení § 7 ods. 1 vyhlášky, na ústnu časť skúšky
postúpi len ten uchádzač, ktorý dosiahol najmenej 150 bodov za písomnú časť skúšky, pričom zároveň musí dosiahnuť 30 bodov z testu a 90 bodov z prípadovej štúdie, čo v danom prípade splnené nebolo. 3. Nakoľko žalobca v stanovenom termíne do 1.12.2012 nepreukázal riadne vykonanie ďalšieho vzdelávania, neurobil tak ani dodatočne a zároveň pri nariadenom preskúšaní nevyhovel, žalovaný postupoval v zmysle § 17 ods. 6 zákona č. 8/2005 Z.z. a stanovil mu termín opakovaného preskúšania v dňoch 15.4.2014 (písomná časť) a 23.4.2014 (ústna časť). Zároveň žalobcu upozornil, že ak sa nezúčastní nariadeného preskúšania, bude postupovať v zmysle § 17 ods. 6 zákona č. 8/2005 Z.z. a vyčiarkne ho zo zoznamu správcov. Nariadené preskúšanie žalobca v určenom termíne nevykonal a svoju neúčasť listom zo dňa 14.4.2014 (doručenom žalovanému dňa 16.4.2014) ospravedlnil dočasnou práceneschopnosťou; pripojil potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti vystavené dňa 11.4.2014 všeobecnou lekárkou A. D. E., SH MED s.r.o., pod č. G 617581. V predloženom potvrdení sa uvádza, že správca bol práceneschopný od 10.4.2014, údaj o skončení pracovnej neschopnosti chýba. Z dokladov vyplýva, že dočasná pracovná neschopnosť správcu začala päť dní pred termínom konania skúšky, pričom žalovanému oznámil túto skutočnosť až dňa 16.4.2014, t.j. deň po konaní písomnej časti skúšky. Dané ospravedlnenie z tohto dôvodu nemožno považovať za včasné. 4. Nakoľko žalobca v stanovenom termíne do 1.12.2012 a 11.1.2014 nepreukázal riadne vykonanie ďalšieho vzdelávania, neurobil tak ani dodatočne a zároveň nariadené preskúšanie nevykonal, žalovaný mu stanovil termín opakovaného preskúšania v dňoch 17.6.2014 (písomná časť) a 24.6.2014 (ústna časť). Zároveň žalobcu upozornil, že ak sa nezúčastní nariadeného preskúšania, bude postupovať v zmysle § 17 ods. 6 zákona č. 8/2005 Z.z. a vyčiarkne ho zo zoznamu správcov. Nariadené preskúšanie žalobca v určenom termíne nevykonal a svoju neúčasť e-mailom zo dňa 16.6.2014 (doručenom žalovanému e-mailom dňa 16.6.2014 a poštou dňa 17.6.2014) ospravedlnil dočasnou práceneschopnosťou; pripojil potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti vystavené dňa 16.6.2014 všeobecnou lekárkou A. D. E. pod č. G 617595. V predloženom potvrdení sa uvádza, že správca bol práceneschopný od 16.6.2014, údaj o skončení pracovnej neschopnosti chýba. Žalovaný neúčasť žalobcu na nariadenom preskúšaní ospravedlnil. 5. Nakoľko žalobca v stanovenom termíne do 1.12.2012 a 11.1.2014 nepreukázal riadne vykonanie ďalšieho vzdelávania, neurobil tak ani dodatočne a nariadené preskúšanie nevykonal, žalovaný mu stanovil termín opakovaného preskúšania v dňoch 2.12.2014 (písomná časť) a 11.12.2014 (ústna časť). Zároveň žalobcu upozornil, že ak sa nezúčastní nariadeného preskúšania, bude postupovať v zmysle § 17 ods. 6 zákona č. 8/2005 Z.z. a vyčiarkne ho zo zoznamu správcov. Nariadené preskúšanie žalobca v určenom termíne nevykonal a svoju neúčasť listom zo dňa 8.12.2014 (doručenom žalovanému dňa 10.12.2014) ospravedlnil dočasnou práceneschopnosťou; pripojil potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti vystavené dňa 1.12.2014 všeobecnou lekárkou A. D. E. pod č. G 997051. V predloženom potvrdení sa uvádza, že správca bol práceneschopný od 1.12.2014 a práceschopný od 4.12.2014. Z dokladov vyplýva, že dočasná pracovná neschopnosť správcu začala v deň predchádzajúci dňu konania písomnej časti skúšky a trvala tri dni, pričom ministerstvu oznámil túto skutočnosť až 10.12.2014, t.j. ôsmy deň po konaní písomnej časti skúšky. Ospravedlnenie z tohto dôvodu nemožno považovať za včasné; žalovaný neúčasť žalobcu aj napriek tomu na nariadenom preskúšaní ospravedlnil. 6. Nakoľko žalobca v stanovenom termíne do 1.12.2012 a 11.1.2014 nepreukázal riadne vykonanie ďalšieho vzdelávania, neurobil tak ani dodatočne a nariadené preskúšanie nevykonal, žalovaný mu stanovil termín opakovaného preskúšania v dňoch 5.5.2015 (písomná časť) a 19.5.2015 (ústna časť). Zároveň žalobcu upozornil, že ak sa nezúčastní nariadeného preskúšania, bude postupovať v zmysle § 17 ods. 6 zákona č. 8/2005 Z.z. a vyčiarkne ho zo zoznamu správcov. Nariadené preskúšanie žalobca v určenom termíne nevykonal a svoju neúčasť listom zo dňa 4.5.2015 (doručenom žalovanému e-mailom dňa 4.5.2015 a poštou dňa 5.5.2015) ospravedlnil dočasnou práceneschopnosťou; pripojil potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti vystavené dňa 4.5.2015 všeobecnou lekárkou A. D. E. pod č. K 997117. V predloženom potvrdení sa uvádza, že správca bol práceneschopný od 4.5.2015 a práceschopný od 8.5.2015. Z dokladov vyplýva, že dočasná pracovná neschopnosť správcu začala v deň predchádzajúci dňu konania písomnej časti skúšky a trvala štyri dni, pričom ministerstvu oznámil túto skutočnosť v deň predchádzajúci konaniu písomnej časti skúšky. Ospravedlnenie z tohto dôvodu nemožno považovať za včasné; žalovaný neúčasť žalobcu aj napriek tomu na nariadenom preskúšaní ospravedlnil.
7. Nakoľko žalobca v stanovenom termíne do 1.12.2012 a 11.1.2014 nepreukázal riadne vykonanie ďalšieho vzdelávania, neurobil tak ani dodatočne a nariadené preskúšanie nevykonal, žalovaný mu stanovil termín opakovaného preskúšania v dňoch 2.6.2015 (písomná časť) a 11.6.2015 (ústna časť). Zároveň žalobcu upozornil, že ak sa nezúčastní nariadeného preskúšania, bude postupovať v zmysle § 17 ods. 6 zákona č. 8/2005 Z.z. a vyčiarkne ho zo zoznamu správcov. Nariadené preskúšanie žalobca v určenom termíne nevykonal a svoju neúčasť listom zo dňa 1.6.2015 (doručenom žalovanému dňa 2.6.2015) ospravedlnil dočasnou práceneschopnosťou; pripojil potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti vystavené dňa 1.6.2015 všeobecnou lekárkou A. D. E. pod č. K 997122. V predloženom potvrdení sa uvádza, že správca bol práceneschopný od 1.6.2015, údaj o skončení dočasnej práceneschopnosti chýba. Žalovaný neúčasť žalobcu aj napriek tomu na nariadenom preskúšaní ospravedlnil. 8. Nakoľko žalobca v stanovenom termíne do 11.1.2016 nepreukázal riadne vykonanie ďalšieho vzdelávania za roky 2014 a 2015, žalovaný ho vyzval na dodatočné preukázanie riadneho vykonania ďalšieho vzdelávania – žalobca na výzvu nereagoval. Vzhľadom na uvedené ako aj na to, že žalobca nariadené preskúšanie nevykonal, žalovaný mu stanovil termín opakovaného preskúšania v dňoch 26.9.2017 (písomná časť) a 3.10.2017 (ústna časť). Zároveň žalobcu upozornil, že ak sa nezúčastní nariadeného preskúšania, bude postupovať v zmysle § 17 ods. 6 zákona č. 8/2005 Z.z. a vyčiarkne ho zo zoznamu správcov. Nariadené preskúšanie žalobca v určenom termíne nevykonal a svoju neúčasť listom zo dňa 25.9.2017 (doručenom žalovanému e-mailom dňa 25.9.2017) ospravedlnil dočasnou práceneschopnosťou; pripojil potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti vystavené dňa 25.9.2017 všeobecnou lekárkou A. D. E. pod č. P 925320. V predloženom potvrdení sa uvádza, že správca bol práceneschopný od 26.9.2017 a práceschopný od 27.9.2017. Z dokladov vyplýva, že dočasná pracovná neschopnosť správcu trvala iba v deň písomnej časti skúšky. Žalovaný neúčasť žalobcu aj napriek tomu na nariadenom preskúšaní ospravedlnil. 9. Nakoľko žalobca v stanovenom termíne do 1.12.2012, 11.1.2014 ani do 11.1.2016 nepreukázal riadne vykonanie ďalšieho vzdelávania, a to ani dodatočne, a ani nevykonal nariadené preskúšanie v určenom termíne, žalovaný mu stanovil termín opakovaného preskúšania v dňoch 7.12.2017 (písomná časť) a 14.12.2017 (ústna časť). Zároveň žalobcu upozornil, že ak sa nezúčastní nariadeného preskúšania, bude postupovať v zmysle § 17 ods. 6 zákona č. 8/2005 Z.z. a vyčiarkne ho zo zoznamu správcov. Nariadené preskúšanie žalobca v určenom termíne nevykonal a svoju neúčasť listom zo dňa 8.12.2017 (doručenom žalovanému dňa 11.12.2017) ospravedlnil dočasnou práceneschopnosťou; pripojil potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti vystavené dňa 7.12.2017 všeobecnou lekárkou A. D. E. pod č. P 925342. V predloženom potvrdení sa uvádza, že správca bol práceneschopný od 7.12.2017 a práceschopný od 9.12.2017. Z dokladov vyplýva, že dočasná pracovná neschopnosť správcu trvala dva dni a žalovanému to oznámil až po konaní písomnej časti skúšky. Z uvedeného dôvodu nemožno ospravedlnenie považovať za včasné; žalovaný neúčasť žalobcu aj napriek tomu na nariadenom preskúšaní ospravedlnil. 10. Nakoľko žalobca v stanovenom termíne do 1.12.2012, 11.1.2014, 11.1.2016 ani do 11.1.2018 nepreukázal riadne vykonanie ďalšieho vzdelávania, a to ani dodatočne, a ani nevykonal nariadené preskúšanie v určenom termíne, žalovaný mu stanovil termín opakovaného preskúšania v dňoch 28.5.2019 (písomná časť) a 6.6.2019 (ústna časť). Zároveň žalobcu upozornil, že ak sa nezúčastní nariadeného preskúšania, bude postupovať v zmysle § 17 ods. 6 zákona č. 8/2005 Z.z. a vyčiarkne ho zo zoznamu správcov. Nariadené preskúšanie žalobca v určenom termíne nevykonal a svoju neúčasť e-mailom zo dňa 28.5.2019 (doručenom žalovanému dňa 28.5.2019) ospravedlnil dočasnou práceneschopnosťou; pripojil potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti vystavené dňa 28.5.2019 všeobecnou lekárkou A. D. E. pod č. S 286838. V predloženom potvrdení sa uvádza, že správca bol práceneschopný od 28.5.2019, údaj o skončení práceneschopnosti chýba. 11. Žalovaný zdôraznil, že zákon č. 8/2005 Z.z., ani vyhláška č. 291/2005 Z.z. o vzdelávacom poriadku pre správcov v oblasti konkurzu a reštrukturalizácie (ďalej len vyhláška č. 291/2005 Z.z.) mu neukladajú povinnosť prihliadať na ospravedlnenie správcu ohľadom jeho neúčasti na nariadenom preskúšaní, a to ani v prípade, že je takéto ospravedlnenie podložené dôkazmi. Vzhľadom na časový rámec doručenia ospravedlnenia žalovaný považoval tieto ospravedlnenia za účelové, pričom konštatoval, že len v troch prípadoch z desiatich žalobca doručil ospravedlnenie svojej neúčasti na preskúšaní v deň predchádzajúci konaniu písomnej časti skúšky, teda včas. Žalovaný opakovane nariaďovaným
preskúšaniami žalobcovi dal možnosť zúčastniť sa opravného termínu, na ktorého nárok sa žalobca vo vyjadrení odvoláva. Žalobca však tieto možnosti nevyužil. Vôľa správneho orgánu a konanie v prospech správcu, rešpektujúc tak správcu ako fyzickú osobu, však žalobca podľa názoru žalovaného zneužil a úmyselne konal spôsobom obchádzajúcim pravidlá vykonávania ďalšieho vzdelávania správcov a jeho riadneho preukazovania ako jednej zo zásadných povinností fyzickej osoby zapísanej v zozname správcov. 12. Žalovaný zdôraznil, že nezačal viesť voči správcovi konanie o vyčiarknutie zo zoznamu správcov pre jeho (nepriaznivý) zdravotný stav, ale z dôvodu opakovaného nevykonania nariadeného preskúšania v určenom termíne, čo je dôvodom na jeho vyčiarknutie zo zoznamu správcov. Taktiež poukázal na to, že je nevyhnutné, aby správca spĺňal podmienku odbornej spôsobilosti na výkon správcovskej činnosti a za týmto účelom sa nepretržite vzdelával v právnej oblasti zahŕňajúcej úkony správcovskej činnosti bez ohľadu na to, či mu bolo nariadené preskúšanie. 13. Skutočnosť, že žalobca bol (a to aj v termínoch konania písomnej časti jednotlivých preskúšaní, ktoré mu boli postupne nariaďované v priebehu šiestich rokov, alebo aj mimo nich, o čom však ministerstvo vedomosť nemá) práceneschopný, žiadnym spôsobom nezbavuje správcu riadne vykonávať a preukazovať ďalšie vzdelávanie. Žalobca minimálne v období termínov preskúšaní bol práceneschopný vždy len počas jedného, resp. niekoľkých dní, a teda jeho práceneschopnosť nebola nepretržitá počas obdobia rokov 2012-2017, v ktorých mal v stanovených termínoch preukazovať riadne vykonanie ďalšieho vzdelávania. Potom zrejme správcovi nič nebránilo zúčastňovať sa odborných podujatí, ktorým boli pridelené kreditné body, čím mohol získať potrebný počet kreditných bodov za hodnotené obdobie. Pokiaľ však bol žalobca práceneschopný v takom trvaní alebo trpel, či trpí takými závažnými zdravotnými problémami, ktoré mu neumožňovali alebo naďalej neumožňujú vykonávať ďalšie vzdelávanie, nie je potom zrejmé, ako môže byť fyzicky spôsobilý na výkon správcovskej činnosti. Ak sa žalobca dostane do takejto situácie, kedy je dlhodobo práceneschopný zo závažných zdravotných dôvodov, ktoré mu bránia zúčastňovať sa odborných podujatí ako aj vykonávať činnosť správcu, následne je povinný požiadať konkurzný súd o odvolanie vo všetkých veciach, v ktorých je ustanovený, pretože nie je schopný plne vykonávať správcovskú činnosť v prebiehajúcich konkurzoch. Žalovanému nie je známe, že by žalobca takýmto spôsobom niekedy postupoval. 14. Vznik dôvodu vyčiarknutia správcu podľa § 26 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2005 Z.z. bezprostredne súvisí s nesplnením povinnosti uloženej v § 17 ods. 3 tretia veta tohto zákona. Žalovaný vyhodnocuje, resp. kontroluje získanie počtu kreditných bodov správcom za hodnotené obdobie. Zistiť skutočnosť, koľko kreditných bodov žalobca za hodnotené obdobie získal, môže žalovaný len vtedy, ak žalobca reálne predloží dôkazy o získaní týchto kreditných bodov. Samotné tvrdenia správcu vo všeobecnosti o tom, že vykonával správcovskú činnosť, pretože bol, hoci aj preukázateľne ustanovený v príslušných konaniach, nie je a ani nemôže byť dostatočným dôkazom o získaní kreditných bodov za výkon jeho činnosti. Taktiež nie je dôkazom o získaní kreditných bodov za výkon jeho činnosti správcu tvrdené vykonávanie samostatného štúdia a konzultácii s kolegami – odborníkmi. Spôsob, akým je potrebné žalovanému preukázať získanie kreditných bodov za osobný výkon správcovskej činnosti, stanovuje vyhláška č. 291/2005 Z.z. v ustanovení § 12 ods. 4, podľa ktorého je toto ministerstvu potrebné preukázať vecnou a časovou špecifikáciou jednotlivých úkonov správcovskej činnosti. Nakoľko takáto špecifikácia úkonov správcu ministerstvu za rozhodné obdobia nebola predložená, sú tvrdenia právneho zástupcu správcu pre účely preukazovania získania kreditných bodov irelevantné. 15. Ministerka spravodlivosti SR druhostupňovým rozhodnutím č. 1284/2009/152/SKP/RK zo dňa 12.6.2020 zmenila prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. 1284/2009/152/SKP zo dňa 10.2.2020 tak, že „správca A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, (S 1284), bytom F. XX, XXX XX C., so sídlom kancelárie: Námestie Osloboditeľov 3, 040 01 Košice, IČO: 42 112 893 s a podľa § 26 ods. 1 písm. c) zákona o správcoch v y č i a r k u j e zo zoznamu správcov“. Vo zvyšných častiach (t. j. v skutkovej vete výroku a výroku o porušení povinnosti) prvostupňové rozhodnutie č. 1284/2009/152/SKP zo dňa 10.2.2020 potvrdila a rozklad žalobcu zamietla. 16. Ministerka ako druhostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že prvostupňový správny orgán v období rokov 2014 až 2019 poskytol žalobcovi celkovo 10 náhradných termínov za účelom vykonania opravného preskúšania. Žalobca sa v určených termínoch opakovaného preskúšania nezúčastnil, takže ministerstvom nariadené preskúšania nevykonal. Svoju neúčasť
opakovane ospravedlňoval, avšak len v troch prípadoch z 10 doručil ministerstvu ospravedlnenie deň predchádzajúci dňu konania písomnej časti skúšky; v ostatných prípadoch doručil ospravedlnenia ministerstvu buď v deň konania písomnej časti skúšky alebo až po termíne skúšky. Druhostupňový správny orgán rovnako ako prvostupňový správny orgán nepovažuje takéto oneskorené ospravedlnenia žalobcu za včasné oznámenia dôvodu jeho neúčasti na preskúšaní. Preto nemožno súhlasiť s argumentom žalobcu, že sa vždy a včas ospravedlnil. 17. Druhostupňový správny orgán nesúhlasil ani s námietkou žalobcu o neexistencii zákonného dôvodu na vyčiarknutie správcu v prípade jeho ospravedlnenia zo zdravotných dôvodov pri opakovanom preskúšaní. Druhostupňový správny orgán videl dôvod vyčiarknutia správcu v tomto prípade v § 17 ods. 6 v spojení s § 26 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z., pretože sa žalobca nezúčastnil určeného termínu preskúšania, a to ani pri opakovaných termínoch, ktoré mu žalovaný poskytol. Zákon č. 8/2009 Z.z. neurčuje žalovanému povinnosť prihliadať na dôvody neúčasti na určenom termíne preskúšania. Prvostupňový správny orgán z dobrej vôle (nie zo zákonnej povinnosti) rešpektujúc zdravotný stav žalobcu akceptoval jeho ospravedlnenia v domnienke, že žalobca vykoná opravné preskúšanie, hoci už po prvom nevykonaní nariadeného preskúšania mohol žalobcu vyčiarknuť zo zoznamu správcov. Opakovanú neúčasť žalobcu na 10 preskúšaniach s predloženými ospravedlneniami o dočasnej práceneschopnosti možno považovať za účelové a za zneužitie dobrej vôle žalovaného. Okrem toho, žalobca bol minimálne v období konania termínov náhradných preskúšaní práceneschopný vždy len počas jedného alebo niekoľkých dní, kedy trvalo preskúšanie. Ak mal záujem vykonať opakované preskúšanie, mohol aj sám navrhnúť žalovanému termín preskúšania, čo však neurobil. 18. Druhostupňový správny orgán poukázal na to, že žalobca v priebehu rokov 2011 až 2017 žiadnym spôsobom nepreukázal riadne vykonanie ďalšieho vzdelávania v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. a vyhlášky č. 291/2005 Z.z. (§ 12). Správca pri osobnom výkone správcovskej činnosti preukazuje získanie kreditných bodov vecnou a časovou špecifikáciou jednotlivých úkonov správcovskej činnosti. Vzhľadom na to, že žalobca v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. v spojení s § 12 vyhlášky č. 291/2005 Z.z. nepreukázal splnenie povinnosti riadneho vykonávania ďalšieho vzdelávania, jeho tvrdenie o aktívnom výkone správcovskej činnosti a získaní potrebného počtu kreditných bodov nie je možné považovať za preukázané. 19. K námietke žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie vo výroku neobsahuje výrok o sankcii druhostupňový správny orgán uviedol, že výrok prvostupňového rozhodnutia nie je zmätočný ani neurčitý, keďže z neho vyplýva rozhodnutie o zavinení žalobcu aj tom zodpovedajúca sankcia podľa § 26 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. Napriek tomu, z dôvodu odstránenia akýchkoľvek pochybností a zamedzenia rôznych interpretácií výroku zmenil výrok tak, aby z neho pre každého jednoznačne a bezpochybne vyplývalo zavinenie žalobcu za porušenie povinnosti a s tým súvisiace vyčiarknutie žalobcu zo zoznamu správcov podľa § 26 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. II. Žaloba 20. Žalobca sa včas podanou žalobu domáhal preskúmania druhostupňového rozhodnutia žalovaného č. 1284/2009/152/SKP/RK zo dňa 12.6.2020, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 1284/2009/152/SKP zo dňa 10.02.2020 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, uplatnil si nárok na náhradu trov konania. 21. Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné, výrok prvostupňového rozhodnutia je aj po zmene odvolacieho orgánu podľa jeho názoru nevykonateľný, nakoľko absentujú všetky náležitosti rozhodnutia. V prvostupňovom rozhodnutí absentuje aj rozhodnutie o vyčiarknutí. Podľa jeho názoru druhostupňový správny orgán nie je oprávnený dopĺňať petit rozhodnutia prvostupňového orgánu a zároveň potvrdiť rozhodnutie prvostupňového orgánu, nakoľko v danom prípade vytvára priestor pre rôznu interpretáciu samotného rozhodnutia a neurčitosť ako aj zmätočnosť celkového konania. Uviedol, že nakoľko síce „pribudla“ sankcia za porušenie povinnosti podľa zákona, ale v rozhodnutí teraz absentuje časť o tom, že porušením povinnosti sa žalobca dopustil deliktu podľa § 26 ods. 1 písm. c/, za ktorý sa vyčiarkuje zo zoznamu správcov a aj pri zmene rozhodnutia odvolacím orgánom je rozhodnutie zmätočné a nevykonateľné, keďže nemožno uložiť sankciu bez toho, aby bolo preukázané také konanie, za ktoré sa sankcia ukladá, čo v tomto prípade nebolo splnené. Poukázal na to, že orgán
konajúci v odvolacom konaní môže konať iba vo vlastnom mene a pokiaľ chce zmeniť prvostupňové rozhodnutie, musí ako odvolací orgán nahradiť rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Nemôže ako odvolací orgán konať v mene prvostupňového orgánu, zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva právomoc nejakým spôsobom vylepšovať, prípadne upravovať svojím rozhodnutím výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý považuje za nesprávny, prípadne neúplný. Takéto znenie výrokovej časti podľa neho spôsobuje zmätočnosť a je v rozpore s konštantnou judikatúrou v správnom súdnictve (rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/47/2015). 22. Žalobca ďalej namietal nesprávne posúdenie skutkového stavu, ktorý sa týka vyhodnotenia porušenia ustanovenia § 17 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z., v zmysle ktorého ak ministerstvo nariadi preskúšanie, správca je povinný zúčastniť sa na preskúšaní v termíne určenom ministerstvom; ak pri preskúšaní nevyhovie, ministerstvo správcu vyčiarkne zo zoznamu správcov. Uvádza, že nedošlo k naplneniu podmienky nevyhovenia opakovaného preskúšania, nakoľko ako správca do dnešného dňa predmetné opakované preskúšanie z objektívnych dôvodov neabsolvoval, a teda výsledok opakovaného preskúšania nie je známy. Zákon podľa neho nerieši situáciu, ak sa správca preskúšania zúčastnil a následne v opakovanom termíne predložil náležité ospravedlnenie podložené potvrdením o práceneschopnosti od lekára. Podľa jeho názoru nie je možné správcu vylúčiť z dôvodu chorľavosti alebo zlého zdravotného stavu po tom, čo doručil pri každom termíne včasné a riadne ospravedlnenie, nakoľko zákon a ani iný právny predpis tento spôsob ako sankciu nepripúšťa. 23. Žalobca zároveň v žalobe uviedol, že nie je správne tvrdenie, že nevykonal ďalšie vzdelávanie. Toto podľa jeho vyjadrenia uskutočnil najmä aktívnym výkonom správcovskej činnosti ako aj štúdiom a konzultáciami s kolegami-odborníkmi, čo preukazujú výpisy z obchodného registra jednotlivých úpadcov, kde je ustanovený ako správca konkurznej podstaty. Namietal, že žalovaný túto skutočnosť neskúmal, čím nedostatočne a nesprávne zistil skutkový stav veci. III. Vyjadrenie žalovaného 24. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení k žalobe v plnom rozsahu odvolal na právny názor prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu, pričom ich rozhodnutia považuje za riadne, dostatočne a zákonným spôsobom formulované a odôvodnené. Zopakoval, že nakoľko žalobca nevykonal nariadené preskúšania v termínoch určených ministerstvom, porušil ustanovenie § 17 ods. 1, ods. 3 a ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z., za čo mu bola podľa § 26 ods. 1 písm. c) citovaného zákona uložená sankcia vyčiarknutie zo zoznamu správcov. Postup žalovaného pri zmene časti výroku prvostupňového rozhodnutia bol v súlade s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok alebo SP). 25. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. IV. Relevantná právna úprava 26. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. správca-fyzická osoba je povinný si priebežne prehlbovať a rozširovať odborné vedomosti a schopnosti potrebné na riadny výkon správcovskej činnosti, najmä s ohľadom na zmeny a rozvoj v oblastiach dotýkajúcich sa výkonu správcovskej činnosti (ďalej len „ďalšie vzdelávanie“). 27. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. ďalšie vzdelávanie správcov pozostáva z ich účasti na prednáškach, seminároch a vedeckých konferenciách, prednáškovej činnosti, publikačnej činnosti, samostatného štúdia a praktického výkonu správcovskej činnosti. 28. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. riadne vykonávanie ďalšieho vzdelávania správca preukazuje získanými kreditnými bodmi. Riadne vykonanie ďalšieho vzdelávania vyhodnocuje ministerstvo k 31. januáru párneho kalendárneho roka. Ak správca za hodnotené obdobie nepreukáže získanie potrebného počtu kreditných bodov, ministerstvo nariadi preskúšanie správcu.
29. Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. účelom preskúšania je zistiť, či správca má potrebné odborné vedomosti a schopnosti na riadny výkon správcovskej činnosti. Preskúšanie sa vykoná rovnako ako správcovská skúška. 30. Podľa § 17 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. ak ministerstvo nariadi preskúšanie, správca je povinný zúčastniť sa na preskúšaní v termíne určenom ministerstvom; ak pri preskúšaní správca nevyhovie, môže preskúšanie v termíne určenom ministerstvom zopakovať. Ak správca preskúšanie v termíne určenom ministerstvom nevykoná alebo pri opakovanom preskúšaní nevyhovie, ministerstvo správcu vyčiarkne zo zoznamu správcov. 31. Podľa § 19 ods. 2 písm. d/ zákona č. 8/2009 Z.z. ministerstvo vykonáva dohľad nad správcami a ukladá správcom sankcie podľa tohto zákona. 32. Podľa § 26 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. ministerstvo vyčiarkne správcu-fyzickú osobu zo zoznamu správcov, ak nevyhovel pri opakovanom preskúšaní alebo preskúšanie v určenom termíne nevykonal. 33. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. dohľad nad výkonom správcovskej činnosti (ďalej len „dohľad“) v rozsahu ustanovenom týmto zákonom vykonáva ministerstvo; tým nie je dotknutý výkon dohľadu podľa osobitného predpisu. 34. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. predmetom dohľadu je dodržiavanie ustanovení tohto zákona a osobitného predpisu. 35. Podľa § 3 vyhlášky č. 291/2005 Z.z. skúška sa skladá z ústnej časti a písomnej časti. Písomná časť skúšky sa skladá písomného testu (ďalej len „test“) a písomného riešenia prípadovej štúdie (ods. 1). Za skúšku možno dosiahnuť spolu najviac 300 bodov (ods. 2). 36. Podľa § 8 vyhlášky č. 291/2005 Z.z. preskúšanie správcu sa vykoná rovnako ako skúška (§ 17 ods. 5 zákona) spravidla v termíne určenom na vykonanie skúšky; ustanovenia § 3 až § 7a platia primerane. 37. Podľa § 11 vyhlášky č. 291/2005 Z.z. za každých 20 hodín strávených osobným výkonom správcovskej činnosti správca získa jeden kreditný bod. Takto získané kreditné body môžu tvoriť najviac polovicu kreditných bodov potrebných na preukázanie riadneho vykonania ďalšieho vzdelávania. 38. Podľa § 12 ods. 4 vyhlášky č. 291/2005 Z.z. pri osobnom výkone správcovskej činnosti sa získanie kreditných bodov preukazuje vecnou a časovou špecifikáciou jednotlivých úkonov správcovskej činnosti (§ 9 zákona). 39. Podľa § 12 ods. 5 vyhlášky č. 291/2005 Z.z. správca najneskôr 20 dní pred vyhodnocovaním ďalšieho vzdelávania predloží ministerstvu správu o riadnom vykonaní ďalšieho vzdelávania; k správe pripojí doklady preukazujúce získanie kreditných bodov. V. Pojednávanie 40. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/175/2020 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-5S/175/2020. 41. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 25.10.2023 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti povereného zástupcu žalovaného a v neprítomnosti právneho zástupcu
žalobcu. Právny zástupca žalobcu bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania. VI. Posúdenie veci správnym súdom 42. V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo čiastočne zmenené prvostupňové rozhodnutie vo výroku o uloženej sankcii a vo zvyšných častiach bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené a rozklad žalobcu zamietnutý. Žalobca namietal, že takýto výrok druhostupňového rozhodnutia je neprípustný a vytvára zmätočný stav. Žalobca ďalej namietal, že doposiaľ nie je známy výsledok jeho preskúšania, pretože sa vždy z termínov ospravedlnil, čím nie je naplnená skutková podstata deliktu. 43. V prvom rade je potrebné uviesť, že z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej republike z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné kritériá: a/ či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu do trestného práva, b/ či povaha protiprávneho konania, c/ povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho konanie o správnom delikte zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru. 44. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania, a len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 3 Szd 9/2009 zo dňa 5.11.2009). 45. V zmysle ustálenej judikatúry citovanej vyššie bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu vo výroku rozhodnutia, ktorým uložil žalobcovi sankciu, uviesť skutok, ktorým sa deliktu dopustil z hľadiska miesta, času a spôsobu jeho spáchania, čo sa aj stalo. Výrok napadnutého rozhodnutia je podľa názoru správneho súdu dostatočne jasný, zrozumiteľný a určitý, čo umožňuje jeho preskúmanie. Je v ňom uvedené miesto, čas aj spôsob spáchania správneho deliktu: a. miesto spáchania – sídlo žalobcu, b. spôsob spáchania – nevykonanie nariadeného preskúšania v termínoch určených žalovaným za obdobie rokov 2014-2019 (termíny sú presne špecifikované vo výroku rozhodnutia), c. čas spáchania – obdobie rokov 2014-2019, kedy žalobca nevykonal nariadené preskúšanie. V prvostupňovom rozhodnutí sa ako následok uvedeného skutku nachádza aj výrok o sankcii: „a teda sa dopustil takého konania, za ktoré sa poľa § 26 ods. 1 písm. c/ zákona o správcoch správca-fyzická
osoba vyčiarkuje zo zoznamu správcov.“ Podľa názoru správneho súdu je tento výrok vykonateľný a zrozumiteľný, keďže v úvodnej časti výroku je žalobca presne identifikovaný označením mena, priezviska, dátumom narodenia, uvedením adresy pobytu, ako aj adresy kancelárie a následne je uvedená skratka – ďalej aj len ako „správca“. Nie je preto možné stotožniť sa s tvrdením žalobcu o zmätočnosti, resp. nevykonateľnosti tohto rozhodnutia. 46. K námietke žalobcu o neúplnosti a nevykonateľnosti výroku napadnutého druhostupňového rozhodnutia správny súd uvádza, že toto rozhodnutie je snahou o odstránenie prípadných pochybností spočívajúcich v doplnení presného označenia správcu k sankcii – označením mena, priezviska, dátumom narodenia, uvedením adresy pobytu, ako aj adresy kancelárie žalobcu. Ako však už správny súd uviedol, z prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu je zrejmé a dostatočne určité, ktorého správcu-fyzickej osoby sa uvedená sankcia týka. 47. Druhostupňovým rozhodnutím došlo k zmene prvostupňového rozhodnutia v časti sankcie a v ostatných častiach výroku (skutková veta a výrok o porušení povinnosti) bolo potvrdené ako vecne a právne správne. Správny súd poukazuje na ustanovenie § 59 ods. 2 SP, v zmysle ktorého ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. V zmysle § 61 ods. 3 SP sa ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade. Správny súd konštatuje, že zmena výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj len jeho časti, nie je v rozpore s uvedenými ustanoveniami. Druhostupňový správny orgán môže časť rozhodnutia zmeniť a zvyšnú časť rozhodnutia potvrdiť v prípade, že ide o oddeliteľné výroky. Výroky o skutku, porušení povinnosti a o uložení sankcie sú síce navzájom prepojené, sú však oddeliteľné a dostatočne samostatné na to, aby ich bolo možné meniť aj len jednotlivo. Je možné, že pri spáchaní konkrétneho skutku a pri uznaní viny za skutok sa druhostupňovému správnemu orgán považuje uloženú sankciu za neprimeranú a zmení len výrok o uloženej sankcii s tým, že výroky o skutku a vine zostávajú zachované. Ide o bežnú prax v oblasti administratívneho trestania a napokon aj v oblasti trestania z a trestné činy (ktorého zásady sa uplatňujú aj v oblasti administratívneho trestania). Navyše, z výroku druhostupňového rozhodnutia je jednoznačné, ktorý výrok prvostupňového rozhodnutia bol zmenený a ktoré výroky boli potvrdené ako vecne a právne správne. Je potrebné mať na pamäti, že prvostupňové a druhostupňové administratívne konanie a rozhodnutia tvoria jeden celok, preto ak aj druhostupňový správny orgán zmenil len jeden z výrokov prvostupňového rozhodnutia a zvyšné výroky potvrdil a zrozumiteľne ich označil, postupoval v súlade so Správnym poriadkom (§ 59) a právo žalobcu neporušil. Námietka žalobcu o zmätočnosti je preto právne bezvýznamná. 48. V súvislosti s poukazovaním žalobcu na rozpor s konštantnou judikatúrou v správnom súdnictve, ktorou má byť rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 11S/47/2015) správny súd uvádza, že predmetné rozhodnutie bolo uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/16/2016 zo dňa 7.3.2017 zrušené a vrátené súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s nasledovným právnym názorom: „ak druhostupňový správny orgán zistí, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom, alebo je inak nesprávne, odvolaniu vyhovie a rozhodnutie zmení. K zmene rozhodnutia dôjde spravidla vtedy, ak bol skutkový základ zistený správne, ale prvostupňový orgán nesprávne aplikoval hmotnoprávny predpis (...). Pri zmene rozhodnutia môže ísť buď o čiastočnú zmenu, alebo o úplnú zmenu“. Z uvedeného dôvodu je argument žalobcu irelevantný. 49. Žalobca ďalej namietal, že nespáchal delikt, ktorý sa mu kladie za vinu, pretože z každého nariadeného termínu preskúšania sa ospravedlnil. K námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia ustanovenia § 17 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z., správny súd konštatuje, že predmetné zákonné ustanovenie určuje povinnosť správcu zúčastniť sa na preskúšaní v termíne určenom ministerstvom, pričom táto povinnosť sa vzťahuje aj na opakované preskúšania určené ministerstvom; obsahuje aj následok nevykonania preskúšania alebo nevyhovenia pri opakovanom preskúšaní v podobe vyčiarknutia správcu zo zoznamu správcov. S tým súvisí aj ustanovenie § 26 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2005 Z.z., ktoré ukladá ministerstvu povinnosť vyčiarknuť správcu-fyzickú osobu zo zoznamu správcov („ministerstvo vyčiarkne...“), ak nevyhovel pri opakovanom preskúšaní alebo preskúšanie v určenom termíne nevykonal. Žalobca nevyhovel preskúšaniu nariadenému v termíne 22.10.2013 (písomná časť) a 29.10.2013 (ústna časť) a ďalších 10 opakovaných preskúšaniach nevykonal. Medzi účastníkmi je sporné slovo „nevykonať“. V Synonymickom slovníku slovenčiny z roku 2004 je synonymom slova „vykonať“ slovo absolvovať, urobiť, uskutočniť, realizovať. Opozitu zodpovedajúcemu v zákone použitému slovu „nevykonať“ potom korešpondujú slová neabsolvoval, neurobil, neuskutočnil,
nerealizoval. Z obsahu administratívneho spisu aj napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalobca neabsolvoval / nevykonal desať opakovaných preskúšaní, z ktorých sa opakovane ospravedlňoval a predkladal doklady o dočasnej práceneschopnosti. Žalovaný ho pritom v každom predvolaní poučil o následku nevykonania opravného preskúšania v podobe vyčiarknutia zo zoznamu správcov podľa § 17 ods. 6 zákona č. 8/2005 Z.z. Žalovaný opakovane ospravedlňoval neúčasť žalobcu na preskúšaniach, pričom mu vždy určil nový termín preskúšania, hoci zákon č. 8/2005 Z.z. ani vyhláška č. 291/2005 Z.z. neurčujú povinnosť ospravedlniť neúčasť správcu. Ministerstvo tak konalo v desiatich prípadoch konštatujúc, že žalobca len v siedmich prípadoch z desiatich doručil ministerstvu ospravedlnenie včas; v jednom prípade dokonca doručil ospravedlnenie až osem dní po písomnej časti skúšky (písomná časť skúšky: 2.12.2014, ospravedlnenie žalobcu doručené žalovanému: 10.12.2014) – túto neúčasť na preskúšaní možno považovať za neospravedlnenú a je dôvodom na vyčiarknutie žalobcu zo zoznamu správcov podľa § 26 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2005 Z.z. Z uvedeného vyplýva, že nie je správne tvrdenie žalobcu o tom, že sa z termínu preskúšania ospravedlnil včas, pričom ministerstvo rešpektovalo jeho ospravedlnenia z dôvodu práceneschopnosti (hoci trvajúcej v niektorých prípadoch aj len jeden alebo dva dni počas písomnej časti preskúšania) a nepriaznivého zdravotného stavu a vždy mu určilo nový termín opakovaného preskúšania napriek tomu, že mu táto povinnosť exaktne z citovaného zákona nevyplýva. Z tohto dôvodu nie je možné považovať za správne ani tvrdenie žalobcu o tom, že správca bol vyčiarknutý z dôvodu chorľavosti alebo zlého zdravotného stavu. Pokiaľ žalobca sám konštatuje, že nemá dobrý zdravotný stav, jeho povinnosťou bolo v zmysle § 3 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. požiadať súd o odvolanie z funkcie vo všetkých veciach, v ktorých vykonáva správcovskú činnosť. Žalobca však uvedeným spôsobom nepostupoval a sám odkazoval na počet vecí, v ktorých je ustanovený ako správca a v ktorých mal podľa jeho slov čerpať praktické skúsenosti potrebné pre činnosť správcu. 50. Žalobca v žalobe tiež namietal, že ďalšie vzdelávanie v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. uskutočnil najmä aktívnym výkonom správcovskej činnosti, ako aj samostatným štúdiom a konzultáciami s kolegami-odborníkmi, pričom podľa jeho názoru túto skutočnosť mal žalovaný skúmať na každom stupni, čím nedostatočne a nesprávne zistil skutkový stav. Správny súd sa nestotožňuje s uvedeným tvrdením žalobcu, nakoľko v zmysle predmetného zákonného ustanovenia riadne vykonanie ďalšieho vzdelávania preukazuje správca (dôkazné bremeno je na správcovi), ktoré následne vyhodnocuje ministerstvo a túto povinnosť správcu nie je možné preniesť na iný subjekt. Ustanovenia § 9 až § 12 vyhlášky č. 291/2005 Z.z. účinnej v období od 1.4.2012 do 30.4.2022, kedy žalobca mohol absolvovať ďalšie vzdelávanie, určujú podmienky získania kreditných bodov za účelom riadneho vykonávania ďalšieho vzdelávania, a teda žalobcovi bol postup, ktorý má zvoliť pri ich získaní a riadnom uplatnení, známy. Ide pritom len o jeden z aspektov ďalšieho vzdelávania správcu, za ktorý mohol získať len polovicu potrebných bodov. Preto pokiaľ žalobca tvrdí, že absolvoval samostatné štúdium, resp. ďalšie súvisiace činnosti, mal možnosť ich zákonným spôsobom riadne preukázať, čo však neurobil. Žalovaný potom správne vyhodnotil, že žalobca uvedenú skutočnosť nepreukázal, čo tiež vedie k jeho vyčiarknutiu zo zoznamu správcov. 51. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti a citované právne predpisy správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov sú v súlade so zákonom, oba správne orgány správne a dostatočne zistili skutkový stav, ktorý podriadili pod príslušnú právnu normu, preto správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa §190 SSP. 52. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko súd nezistil dôvody, na základe ktorých by ich bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. 53. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle §449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d/ (písm. b); je žalovaným Centrum právnej pomoc (písm. c/).