zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu

Legalizácia príjmov z trestnej činnosti a financovanie terorizmu sú hrozby, ktorých eliminácia si vyžaduje dôkladné inštitucionálne a legislatívne opatrenia, a to rovnako na národnej, ako aj medzinárodnej úrovni. Medzinárodné Spoločenstvo stupňuje snahy o prijatie efektívnych krokov, ktoré zabezpečia účinnejšiu ochranu finančných systémov a umožnia koordinovaný postup celého spoločenstva proti ich zneužitiu na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti a financovanie terorizmu. Tieto snahy sa premietli do prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (ďalej len „Smernica 2005/60/ES“) a smernice Komisie 2006/70/ES, ktorou sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2005/60/ES pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „politicky exponovaná osoba“ a technické kritéria postupov zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a výnimky na základe finančnej činnosti vykonávanej príležitostne alebo vo veľmi obmedzenom rozsahu (ďalej len „Smernica 2006/70/ES“).
V súčasnosti je v Slovenskej republike oblasť boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu upravená zákonom č. 367/2000 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 367/2000 Z.z.“), ktorý je účinný od 1. januára 2001. Zákonom č. 367/2000 Z.z. bola prijatá nová filozofia predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, pričom postihovanie týchto konaní je ponechané na právne normy, ktoré sa otázkou postihovania môžu zoberať, t.j. Trestný zákon a Trestný poriadok.
Zákon č. 367/2000 Z.z. bol viackrát novelizovaný, pričom najvýznamnejšia novela bola uskutočnená zákonom č. 445/2002 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2002. Týmto zákonom boli riešené nedostatky v súvislosti so zrušením vkladných knižiek na doručiteľa, resp. sprísnenie legislatívneho prostredia regulujúceho nakladanie s vkladnými knižkami na doručiteľa, ďalej ním boli doplnené ustanovenia o skutočnom beneficientovi transakcie, rozšíril sa okruh subjektov, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 367/2000 Z.z. a spresnil sa výkon dohľadu nad povinnými osobami.
Opatrenia v oblasti legislatívneho a inštitucionálneho zabezpečenia boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu v podmienkach Slovenskej republiky boli podrobené v máji 2005 hodnoteniu výborom Rady Európy MONEYVAL. Nezávislí experti porovnávali platný právny stav Slovenskej republiky s medzinárodnými dokumentmi, ktoré upravujú túto oblasť a to:
Štyridsať odporúčaní FATF,
Deväť špeciálnych odporúčaní FATF týkajúcich sa financovania terorizmu,
Smernica Európskeho spoločenstva 91/308/EEC o predchádzaní využívania finančného systému na pranie špinavých peňazí z 10. júna 1991,
Smernica Európskeho spoločenstva 2001/97/ES, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica rady 91/308/EHS o predchádzaní využívania finančného systému na pranie špinavých peňazí.
Súhrn najzávažnejších nedostatkov, ktoré boli identifikované:
absencia základných pojmov, predovšetkým pojmov financovanie terorizmu, konečný užívateľ výhod, politicky exponovaná osoba,
nedostatočne definovaný rozsah starostlivosti o klienta,
absencia povinnosti venovať osobitnú pozornosť nezvyčajne veľkým transakciám, ktoré nemajú zjavný ekonomický alebo právny dôvod,
chýbajúce spresnenie pojmu neobvyklá obchodná operácia predovšetkým vo vzťahu k financovaniu terorizmu,
nedostatočne vymedzené postavenie Finančnej spravodajskej jednotky predovšetkým v súvislosti s vedením komplexných štatistík, poskytovaním spätnej väzby povinným osobám v súvislosti s poskytovaním aktualizovaných informácií o legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaní terorizmu a o spôsoboch ich rozpoznania.
Potreba prijať nový zákon vyplynula popri vyššie uvedených zisteniach výboru Rady Európy MONEYVAL predovšetkým z povinnosti implementácie Smernice 2005/60/ES a Smernice 2006/70/ES, ktoré sa dotýkajú prakticky všetkých ustanovení zákona č. 367/2000 Z.z. a zásadným spôsobom ich rozširujú.
Nová právna úprava predovšetkým:
Doplňuje a spresňuje použité pojmy vrátane presnejšieho vymedzenia „povinných osôb“.
Pre povinné osoby demonštratívne vymenúva niektoré neobvyklé obchodné operácie, ktoré sa vzťahujú k legalizácii príjmov z trestnej činnosti, ako aj k financovaniu terorizmu.
Detailnejšie vymedzuje vykonávanie identifikácie a zavádza povinnosť následnej verifikácie získaných identifikačných údajov, rozširuje možnosť pri identifikácii o prevzatie identifikácie.
Pre povinné osoby konkretizuje rozsah ich povinností pri vykonávaní tzv. starostlivosti vo vzťahu ku klientovi s uplatnením rizikového prístupu. Zavádza výnimky z vykonávania starostlivosti a naopak u „rizikovejších klientov“ predpokladá vykonávanie zvýšenej starostlivosti. Za týmto účelom sú povinné osoby oprávnené žiadať od klienta informácie a doklady nevyhnutné na vykonanie príslušnej starostlivosti.
Zvyšuje ochranu zamestnanca povinnej osoby, ktorý nahlasuje (zistí) neobvyklú obchodnú operáciu pred jeho vystavením hrozbám od tretích strán alebo od osoby, ktorej sa neobvyklá obchodná operácia týka.
Medzi povinnými osobami obmedzuje zákaz výmeny informácií o ohlásených neobvyklých obchodných operáciách.
Vyžaduje písomné vypracovanie programu vlastnej činnosti povinnej osoby, ktorý je zameraný proti legalizácii a financovaniu terorizmu a podrobnejšie určuje jeho obligatórne časti.
Definuje Finančnú spravodajskú jednotku ako národnú jednotku pre oblasť boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu a v tejto súvislosti určuje jej povinnosti, oprávnenia a možnosti medzinárodnej spolupráce.
Stanovuje účinné, primerané a odradzujúce sankcie.
Návrh zákona bol spracovaný pracovnou skupinou za účasti zástupcov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky, Národnej banky Slovenska, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a Slovenskej bankovej asociácie.
Návrh zákona bol pred medzirezortným pripomienkovým konaním opätovne zaslaný na vyjadrenie zástupcom Ministerstva financií Slovenskej republiky, Národnej banky Slovenska, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a Slovenskej bankovej asociácie.
Predkladaný návrh zákona bol predmetom riadneho medzirezortného konania. Vyhodnotenie pripomienkového konania je uvedené v prílohe.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,
vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
Odhad dopadov na verejné financie
Návrh zákona nepredpokladá dopad na štátny rozpočet, na rozpočty štátnych fondov, rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov, rozpočet Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a Národného úradu práce, ani na rozpočty Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového fondu.
2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Zo zákona môžu vzniknúť povinným osobám jednorazové náklady na vypracovanie nového tzv. „programu vlastnej činnosti povinnej osoby“. Povinná osoba môže tento program vypracovať samostatne, a preto by mali byť náklady s tým spojené minimálne.
3. Odhad dopadov na životné prostredie
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na životné prostredie Slovenskej republiky.
4. Odhad dopadov na zamestnanosť
Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť.
5. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
Rovnaké požiadavky, ako vyplývajú z navrhovaného zákona, budú v zhodnom čase platiť v celej Európskej únii, a preto neovplyvnia konkurencieschopnosť slovenského podnikateľského prostredia.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Problematika návrhu právneho predpisu:
je upravená v práve Európskych spoločenstiev
primárnom: Zmluva o založení Európskeho spoločenstva
(hlava III – sloboda pohybu osôb, služieb a kapitálu,
hlava IV – spoločné pravidlá pre súťaž, dane a zbližovanie práva)
sekundárnom:
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15),
Smernica Komisie 2006/70/ES z 1. augusta 2006, ktorou sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „politicky exponovaná osoba“, a technické kritériá postupov zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a výnimky na základe finančnej činnosti vykonávanej príležitostne alebo vo veľmi obmedzenom rozsahu (Ú. v. EÚ L 214, 4.8.2006, s. 29).
nie je upravená v práve Európskej únie
c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
a) z Aktu o podmienkach pristúpenia vznikol pre SR záväzok prebrať platné smernice a rámcové rozhodnutia ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie (1.5.2004)
b) z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú prechodné obdobia
c) lehota na prebratie smernice 2005/60/ES aj smernice 2006/70/ES je do 15.12.2007.
d) proti Slovenskej republike neprebieha konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228
Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:
úplný
Gestor (spolupracujúce rezorty):
gestor: Ministerstvo vnútra SR
spolupracujúce rezorty: Ministerstvo financií SR
Ministerstvo spravodlivosti SR
NBS

čl. I.

čl. I § 1 §
Predmet a účel zákona zostáva zhodný s doterajšou právnou úpravou. Podstatne sa rozširujú a spresňujú jednotlivé inštitúty zamerané na predchádzanie a odhaľovanie legalizácie príjmov z trestnej činnosti (ďalej len „legalizácia“) a financovania terorizmu.

čl. I § 2 §
Nanovo definuje pojem legalizácie ako jeden z najdôležitejších pojmov v navrhovanom zákone, a to v rozsahu určenom Smernicou 2005/60/ES. Zo súčasnej právnej úpravy návrh preberá pojem legalizácie ako významovo synonymné slovné spojenie k pojmu „pranie špinavých peňazí“, ktorý používa Smernica 2005/60/ES. Bez ohľadu na označenie týmto vždy rozumieme aktivitu, ktorej cieľom je zatajenie existencie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti alebo zatajenie nelegálnosti jeho pôvodu a jeho ďalšie použitie, ako keby bol jeho pôvod legitímny. Nie je pri tom rozhodujúce, či bola činnosť generujúca majetok vykonaná na území Slovenskej republiky alebo na území ktorejkoľvek inej krajiny. Pre povinnú osobu, respektíve jej zamestnancov je dôležité vo vzťahu k posudzovaniu obchodných operácií klientov prepojenie § 2 s § 4 návrhu, podľa ktorého postačí len to, že obchodná operácia „nasvedčuje“, že jej vykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo financovaniu terorizmu. § 4 ďalej demonštratívne uvádza niektoré neobvyklé obchodné operácie, ktoré ako ukázala prax od účinnosti zákona č. 367/2000 Z.z., t. j. od 1. januára …

čl. I § 3 §
Jeden z rozhodujúcich prvkov boja proti terorizmu je zamedzenie jeho financovania. Predchádzanie a odhaľovanie financovania terorizmu má svoje špecifiká, ktoré sa premietli do jeho definície v návrhu zákona. Ide o pojem, ktorý doposiaľ nebol v právnom priadku Slovenskej republiky definovaný. Pri financovaní terorizmu nie je potrebné, aby finančné prostriedky pochádzali z trestnej činnosti tak, ako sa to predpokladá pri legalizácii a nevyskytuje sa tu charakteristický prvok legalizácie, ktorým je ochota „práčov“ obetovať v procese legalizácie až 30 - 40 % finančných prostriedkov. Potreba legalizácie narastá s objemom finančných prostriedkov, ktoré je potrebné zlegalizovať, pričom na financovanie teroristického útoku sú často nevyhnutné omnoho nižšie sumy. Napríklad na financovanie teroristických útokov, ktoré sa uskutočnili v roku 2006 na mestskú dopravu v Londýne potrebovali teroristi sumu len niekoľko tisíc libier. Vo vzťahu k posudzovaniu obchodných operácií klientov je rovnako ako pri § 2 dôležité prepojenie § 3 a § 4. Postačí len to, že obchodná operácia „nasvedčuje“, že jej vykonaním môže dôjsť k …

čl. I § 4 §
Ďalším kľúčovým pojmom v návrhu zákona je pojem neobvyklá obchodná operácia (ďalej len „NOO“). Tento zachováva jeho vymedzenie tak, ako je uvedené v zákone č. 367/2000 Z.z. NOO je definovaná takým spôsobom, aby obsiahla právne úkony alebo iné úkony nasvedčujúce tomu, že ich vykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo k financovaniu terorizmu. Vzhľadom na široký okruh povinných osôb a ich rozdielny predmet činnosti nie je možné taxatívne vymedziť všetky NOO, a to aj z toho dôvodu, že ide o vysoko odbornú a dynamicky sa meniacu problematiku. Zákon by nijako nemohol reagovať na všetky formy a metódy legalizácie a financovania terorizmu, ktoré by mohli v praxi nastať. Akýkoľvek taxatívny výpočet NOO by bol neúplný a ľahko by ho bolo možné v praxi obísť. Od účinnosti zákona č. 367/2000 Z. z., t.j. od 1. januára 2001 do 31. decembra 2006 ohlásili povinné osoby viac ako 5000 NOO. Sústavnou analytickou činnosťou týchto hlásení a zovšeobecnením nadobudnutých poznatkov bol do tohto ustanovenia doplnený demonštratívny …

čl. I § 5 §
V ustanovení sú definované subjekty, ktoré sú pre účely tohto zákona pomenované ako povinné osoby. Na začiatku sú určené povinné osoby, ktoré sú z hľadiska ich preventívneho pôsobenia najdôležitejšie, a to úverové a finančné inštitúcie a následne sú určené ďalšie fyzické a právnické osoby, na ktoré sa vzťahuje tento zákon. Zastúpenie zahraničnej úverovej inštitúcie v Slovenskej republike sa nezapisuje do obchodného registra, avšak takýto subjekt môže napríklad sprostredkovávať obchody, a preto je dôležité, aby jeho činnosť podliehala tiež tomuto zákonu. Hotovostné operácie sú z hľadiska legalizácie a možného financovania terorizmu zvlášť rizikové, a preto je povinnou osobou podľa tohto ustanovenia tiež každý podnikateľ, ak vykoná hotovostnú operáciu v hodnote najmenej 15 000,EUR, pričom nie je rozhodujúce, či sa platba vykoná ako jediná operácia alebo v niekoľkých operáciách.

čl. I § 6 §
Pojem politicky exponovaná osoba je presne definovaný v znení Smernice 2005/60/ES a Smernice 2006/70/ES. Transpozíciou nie je možné jeho rozsah zúžiť. Vzťahuje sa na politicky exponované osoby, ktoré nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Ide o osoby, ktorým sú zverené významné verejné funkcie s celoštátnym alebo medzinárodným významom. Pre posúdenie, či je konkrétna osoba politicky exponovaná (môže to byť i cudzí štátny príslušník) je dôležité vyžiadať si od danej osoby takúto informáciu a využívať verejne dostupné zdroje informácií alebo informácie od iných povinných osôb. Na tento účel možno využiť i prípadné komerčné zoznamy. Povinná osoba však musí mať určené rizikovo orientované postupy na zistenie, či je osoba politicky exponovaná. Pri identifikovaní blízkych spolupracovníkov osôb, ktorým boli zverené významné verejné funkcie sa predpokladá, že vzťah so spolupracovníkom je verejne známy, alebo povinné osoby majú dôvod domnievať sa, že takýto vzťah existuje.

čl. I § 7 §
Rozsah identifikačných údajov je definovaný s cieľom dostatočne zadokumentovať činnosť konkrétnych fyzických a právnický osôb tak, aby nevznikali pochybnosti o tom, kto konkrétny úkon vykonal a tiež s cieľom zabezpečiť existenciu listinných dôkazov pre orgány činné v trestnom konaní.

čl. I § 8 §
Toto ustanovenie úzko súvisí s § 7. Zákon rozlišuje medzi identifikáciou klienta a verifikáciou takto získaných informácií. Štandardne bude identifikácia klienta a verifikácia takto získaných údajov vykonávaná v jednom a tom istom kroku. Prvotná identifikácia a verifikácia sú vykonávané za fyzickej prítomnosti osoby.

čl. I § 9 §
Na účely zákona sú v § 9 definované aj ďalšie pojmy. Pojem majetok je definovaný v tomto zákone preto, lebo v právnom poriadku nie je definovaný v takom rozsahu, ako to vyžaduje Smernica 2005/60/ES. Hoci smernica používa pojem „skutočný vlastník“, obsah tohto pojmu presnejšie vystihuje označenie konečný užívateľ výhod, ktorý nemusí byť s papierovým vlastníkom zhodný. V rámci tejto definície sú určené situácie, v ktorých sa fyzická osoba vždy považuje za konečného užívateľa výhod. Pojem poskytovateľ služieb správy majetku v prospech tretieho alebo služieb pre obchodné spoločnosti definuje novú povinnú osobu, ktorá je zaradená do § 5. Namiesto pojmu shell banka, ktorý je použitý v Smernici 2005/60/ES je v zákone použitý pojem fiktívna banka, ktorý lepšie vystihuje jeho obsah. Podstata nedôveryhodnosti fiktívnych bánk spočíva v tom, že ide jednak o fiktívne inštitúcie, ktoré fyzicky neexistujú v štáte ich povolenia a jednak, že môžu vykonávať činnosti bez predchádzajúceho posúdenia predpokladov na ich obozretné podnikanie orgánom, ktorý povolenie na činnosť takejto inštitúcie …

čl. I § 10 §
Toto ustanovenie definuje konkrétne prípady, kedy vzniká povinnosť uplatniť vo vzťahu ku klientovi základnú starostlivosť (customer due diligence) a určuje jej rozsah, ktorý povinná osoba uplatní na základe svojej kvalifikovanej úvahy v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu. Doposiaľ účinný zákon č. 367/2000 Z.z. vyžaduje „len“ identifikáciu klienta a povinnosť zisťovať, či fyzická alebo právnická osoba koná vo vlastnom mene. Chýbajú však ďalšie nevyhnutné úkony, ktoré sú v tomto ustanovení doplnené. Okrem prípadov, kedy je povinná osoba povinná uplatniť základnú starostlivosť, rozlišuje toto ustanovenie aj prípady, kedy vzniká pre povinnú osobu povinnosť identifikovať klienta a verifikovať takto získané údaje bez povinnosti uplatniť ďalšie úkony základnej starostlivosti. Keďže povinná osoba musí posudzovať operácie klienta, klient je povinný poskytnúť povinnej osobe potrebné informácie a doklady, ktoré môže povinná osoba použiť len na vykonanie príslušnej starostlivosti. Overenie totožnosti osoby, ktorá je oprávnená prevziať plnenie zo životného poistenia, sa obvykle nevykonáva pri uzatváraní zmluvy, hoci je tam uvedená. Jej overenie totožnosti však musí …

čl. I § 11 §
Ustanovenie o zjednodušenej starostlivosti vymedzuje prípady, kedy povinná osoba nemusí vykonať základnú starostlivosť. Ide predovšetkým o klientov, ktorí sú tiež povinnými osobami a o produkty, pri ktorých je len veľmi malá možnosť ich zneužitia na legalizáciu alebo financovanie terorizmu. Pri ďalších produktoch uvedených v písmene e) musia byť podmienky splnené kumulatívne. Výnimky zo základnej starostlivosti neznamenajú, že povinná osoba nemá žiadne povinnosti. Predovšetkým musí vždy skúmať, či sú splnené podmienky na uplatnenie zníženej starostlivosti (napr. v situácii, keď je klient prítomný, musí ho identifikovať a verifikovať takto získané údaje, stále je povinná plniť povinnosti podľa § 14, t.j. posudzovať, či je pripravovaná alebo vykonávaná operácia neobvyklá, venovať osobitnú pozornosť všetkým zložitým, nezvyčajne veľkým obchodným operáciám, ako aj každému riziku legalizácie alebo financovania terorizmu, ktoré môže vzniknúť z produktov, obchodných operácií alebo technologických noviniek). V záujme zjednodušenia činnosti povinných osôb boli výnimky transponované v čo najširšom rozsahu.

čl. I § 12 §
V ustanovení je uvedená povinnosť, podľa ktorej pri vyššom riziku legalizácie alebo financovania terorizmu je povinná osoba povinná uplatniť zvýšenú starostlivosť. V tomto prípade povinná osoba tiež určuje rozsah zvýšenej starostlivosti podľa svojej kvalifikovanej úvahy v závislosti od rizika. § 12 určuje tri prípady, kedy musí byť zvýšená starostlivosť vykonaná vždy. Vedúci zamestnanec môže byť nadriadený na najbližšej riadiacej úrovni.

čl. I § 13 §
§ 13 plnenie tretími stranami umožňuje prevziať údaje a doklady získané pri vykonávaní základnej starostlivosti medzi úverovými inštitúciami a určenými finančnými inštitúciami (aj medzinárodne). Tento postup umožňuje úverovej alebo finančnej inštitúcii identifikovať klienta (§ 7 písm. e), ktorý nie je u nej fyzicky prítomný tak, že prevezme údaje od inej úverovej alebo finančnej inštitúcie a postupuje podľa § 12 ods. 2 písm. a). Konečná zodpovednosť za riadne vykonanie starostlivosti je však na úverovej alebo finančnej inštitúcii, ktorej sa klient „odporúča“ a ktorá musí zabezpečiť aj prevzatie príslušných údajov a dokladov. Pokiaľ úverová alebo finančná inštitúcia, ktorá má prevziať od inej úverovej alebo finančnej inštitúcie údaje a písomné doklady o klientovi, tieto neprevezme a neuskutoční postup podľa § 12 ods. 2 písm. a), nesmie realizovať s daným klientom žiadnu obchodnú operáciu ani založiť obchodný vzťah. Za plnenie tretími stranami sa nepovažujú prípady zmluvných vzťahov povinných osôb s externými poskytovateľmi služieb alebo s agentúrami, ktorí majú byť na základe zmluvy považovaní za …

čl. I § 14 §
Ďalšie základné povinnosti sú definované v § 14 a povinná osoba ich plní bez ohľadu na akékoľvek výnimky. Posudzovanie obchodných operácií umožňuje povinnej osobe zistiť prípadné NOO. Svoju pozornosť musí povinná osoba zameriavať na každé riziko legalizácie alebo financovania terorizmu, ktoré môže pri svojej činnosti identifikovať.

čl. I § 15 §
Právne možnosti odmietnutia požadovaného úkonu v podnikateľskej sfére nie sú upravené jednoznačne a jednotne, a preto sú na účely tohto zákona upravené osobitne. Rozsah dôvodov odmietnutia je daný Smernicou 2005/60/ES.

čl. I § 16 §
Ustanovenie o zdržaní NOO má veľký význam vo vzťahu k včasnosti a účinnosti opatrení, ktoré môže Finančná spravodajská jednotka vykonať neodkladne po jej ohlásení. V prípade absencie tohto ustanovenia by Finančná spravodajská jednotka (k Finančnej spravodajskej jednotke pozri dôvodovú správu k § 26) mohla len následne sledovať už uskutočnené operácie a nemohla by účinne zasiahnuť v priebehu ich vykonávania. Efektívnosť opatrení na preverenie obchodnej operácie, zadokumentovanie jej priebehu a prípadné zaistenie príjmov z trestnej činnosti alebo finančných prostriedkov určených na podporu terorizmu by bola len veľmi malá a neúčinná. Ak existuje reálne nebezpečenstvo, že vykonaním NOO by mohlo byť zmarené zaistenie príjmu z trestnej činnosti alebo prostriedkov určených na financovanie terorizmu, povinná osoba zdržiava NOO do prijatia písomného oznámenia od Finančnej spravodajskej jednotky, aby NOO vykonala, najviac však 48 hodín od prijatia hlásenia o NOO Finančnou spravodajskou jednotkou. Ak o zdržanie NOO písomne požiada Finančná spravodajská jednotka, lehota 48 hodín začína plynúť od termínu určeného v jej písomnej žiadosti (spravidla …

čl. I § 17 §
Toto ustanovenie úzko nadväzuje na § 16 a stanovuje povinnosť ohlásiť NOO bez zbytočného odkladu, t.j. pri najbližšej príležitosti. Spôsoby ohlasovania a obsah hlásenia je daný praktickými skúsenosťami s následným preverovaním týchto hlásení. § 17 vychádza z doteraz účinného zákona č. 367/2000 Z.z. V záujme ochrany zamestnancov tak, ako to vyžaduje Smernica 2005/60/ES, hlásenie neobsahuje údaje o zamestnancovi, ktorý NOO zistil. Plnenie ohlasovacej povinnosti nemôže byť obmedzené mlčanlivosťou upravenou v osobitných zákonoch, ktoré sa vzťahujú na činnosť povinných osôb. Výnimky sú stanovené len § 22 a 23 zákona. Ak povinná osoba oznámi v určitom prípade orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu, nemusí v tomto prípade podávať aj hlásenie o NOO.

čl. I § 18 §
Povinnosť mlčanlivosti sa vzťahuje voči tretím osobám, vrátane osoby, ktorej sa hlásenie týka. Nevzťahuje sa na informácie v rámci povinnej osoby, ak zamestnanec koná podľa pravidiel povinnej osoby, ktorými sú upravené postupy pri predchádzaní legalizácii a financovania terorizmu. Zamestnanec teda musí presne vedieť, komu môže v rámci povinnej osoby informácie o NOO poskytnúť. Ak by sprístupnil informácie osobe, ktorá nie je na to určená povinnou osobou, došlo by k porušeniu mlčanlivosti. Povinnosť mlčanlivosti majú aj pracovníci kontrolných orgánov. Ustanovenie určuje kedy Finančná spravodajská jednotka pozbaví povinnú osobu povinnosti mlčanlivosti. Pri pozbavení mlčanlivosti sa prihliada na to, aby takýto postup nemohol ohroziť opatrenia prijaté na ochranu pred legalizáciou alebo financovaním terorizmu. V záujme účinnejšieho postupu pri predchádzaní legalizácii a financovania terorizmu sa obmedzuje zákaz výmeny informácií o NOO medzi podnikateľsky prepojenými úverovými alebo finančnými inštitúciami a tiež medzi povinnými osobami, ktoré sa spolupodieľajú na konkrétnej obchodnej operácii identického klienta. Takáto výmena informácií umožňuje povinným osobám efektívnejšie posudzovať obchodné operácie klienta, ako …

čl. I § 19 §
Získavať osobné a iné údaje, ktoré sú potrebné na vykonanie príslušnej starostlivosti môže povinná soba len v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov. Návrh zákona preto určuje rozsah osobných údajov, účel ich spracúvania, ako aj okruh dotknutých osôb. Uvedená povinnosť umožňuje v dostatočnom rozsahu spätne zadokumentovať obchodné operácie a získať tak listinné dôkazy potrebné pre eventuálne trestné konanie. V odôvodnených prípadoch môže Finančná spravodajská jednotka uložiť povinnej osobe povinnosť uchovávať určené údaje a doklady aj dlhšie než 5 rokov. V praxi by sa mohlo stať, že listinné dôkazy budú zničené ešte pred premlčaním trestného stíhania. Povinnosť uchovávať v stanovených lehotách potrebné údaje a písomné doklady nezaniká pre podnikateľa ani vtedy, keď prestane byť povinnou osobou.

čl. I § 20 §
Týmto sa zabezpečuje aplikácia ustanovení zákona v podmienkach príslušnej povinnej osoby. Povinnosť vypracovať „program vlastnej činnosti“ určuje aj doposiaľ účinný zákon č. 367/2000 Z.z. § 20 v súlade s požiadavkami Smernice 2005/60/ES a na základe praktických skúseností bližšie konkretizuje jeho obligatórne časti. Jasne je určené, že predmetný program musí byť vypracovaný písomne a musí byť vždy v dosahu príslušných zamestnancov. Povinná osoba je povinná aktualizovať program podľa predmetu svojej činnosti a v súlade s legislatívnymi zmenami. Obdobne, ako to stanovuje zákon č. 367/2000 Z.z., je povinná osoba povinná zabezpečiť odbornú prípravu zamestnancov. O splnení tejto povinnosti musí mať písomné doklady. Povinná osoba úpravou ochrany informácií, ktoré sa môžu týkať NOO, určením informačného toku, ako aj ďalšími opatreniami zvyšuje ochranu zamestnancov, ktorí sa podieľajú na zisťovaní NOO. Pri takejto ochrane zamestnanca sa nemá na mysli zabezpečenie jeho fyzickej ochrany.

čl. I § 21 §
Pokiaľ má Finančná spravodajská jednotka plniť úlohy, ktoré sú jej uložené zákonom pri ochrane pred legalizáciou a financovaním terorizmu je nevyhnutné, aby mala prístup k potrebným údajom a písomným dokladom.

čl. I § 22 §
Je nevyhnutné, aby pre advokátov a notárov existovala výnimka z povinnosti plniť niektoré ustanovenie zákona. Táto výnimka v úplnej miere rešpektuje a zachováva podmienky ich profesionálnej mlčanlivosti. Smernica 2005/60/ES stanovuje, kedy sa výnimka uplatňuje a príslušná formulácia je zapracovaná do § 22 zákona. Advokát aj notár sú od 1. septembra 2002 zaradení medzi povinné osoby aj podľa doteraz účinného zákona č. 367/2000 Z.z. Tento zákon nejednoznačne stanovoval ich postavenie. Aj z tohto dôvodu neboli v čase od 1. septembra 2002 do 31.12.2006 prijaté od týchto povinných osôb takmer žiadne hlásenia o NOO.

čl. I § 23 §
Smernica 2005/60/ES stanovuje určité výnimky aj pre audítorov, účtovníkov a daňových poradcov, ktoré sú v plnej miere zapracované do § 23.

čl. I § 24 §
Vo viacerých častiach Smernice 2005/60/ES sú osobitne pre úverové a finančné inštitúcie upravené viaceré povinnosti, ktoré sú zhrnuté do § 24. Doteraz nebol v právnom priadku jednoznačne stanovený zákaz korešpondenčného vzťahu s fiktívnou bankou (shell bankou), pričom tieto predstavujú významné riziko zneužitia na financovanie terorizmu či legalizáciu, prípadne sú za týmto účelom priamo zakladané. Rovnako je tu upravený zákaz vykonávať obchody alebo vstupovať do obchodných vzťahov so zachovaním anonymity. Legalizácia a financovanie terorizmu sú medzinárodné problémy a snaha o boj proti nim by mala byť globálna. Ak majú úverové a finančné inštitúcie svoje pobočky a dcérske spoločnosti v krajinách, kde nie je legislatíva na boj proti legalizácii a financovaniu terorizmu porovnateľná s legislatívou Spoločenstva, majú úverové a finančné inštitúcie vykonávať starostlivosť o klienta a uchovávať údaje v rozsahu stanovenom v tomto zákone. Ak im to nie je umožnené, informujú o tejto skutočnosti Finančnú spravodajskú jednotku. Úverové a finančné inštitúcie musia byť schopné dostatočne včas reagovať na žiadosti o informácie, preto …

čl. I § 26 §
Každý členský štát má povinnosť zriadiť národnú ústrednú finančnú spravodajskú jednotku (Financial Intelligence Unit – FIU), ktorá zodpovedá za prijímanie a následné spracovanie hlásení s cieľom účinne bojovať proti legalizácii a financovaniu terorizmu. V Slovenskej republike vznikla táto jednotka v roku 1996 ako samostatný odbor úradu finančnej polície pod názvom odbor finančného spravodajstva. Po organizačných zmenách v roku 2004 došlo k zmene názvu na spravodajskú jednotku finančnej polície, ktorá je súčasťou úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru. V zákone je návrh na zmenu doterajšieho názvu na názov Finančná spravodajská jednotka. Týmto bude jednoznačne určený osobitný útvar služby finančnej polície, ktorý zodpovedá ako národný ústredný orgán za prijímanie hlásení o NOO a za ich ďalšie spracovanie. Jednoznačné označenie v zákone prispeje aj k prehľadnosti pri vydávaní prvostupňových rozhodnutí v správnom konaní a umožní povinným osobám adresovať svoje požiadavky priamo príslušnej súčasti Policajného zboru. Nakoľko spravodajská jednotka finančnej polície aktívne pôsobí vo viacerých medzinárodných organizáciách vrátane združenia národných finančných spravodajských …

čl. I § 27 §
Ak má Finančná spravodajská jednotka zodpovedať za vedenie a poskytovanie relevantných údajov, ktoré v medzinárodnom kontexte umožnia porovnávať efektivitu opatrení zameraných na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, musí mať zabezpečený prístup k relevantným údajom. Smernica 2005/60/ES stanovuje, aké štatistické údaje musí Finančná spravodajská jednotka viesť, a z toho dôvodu musí byť zabezpečená aj vymáhateľnosť týchto údajov od tých orgánov, ktoré sú zapojené do procesu boja proti legalizácii a financovaniu terorizmu.

čl. I § 28 §
So zreteľom na medzinárodný rozmer legalizácie a financovania terorizmu je potrebné v najväčšej možnej miere podporovať koordináciu a spoluprácu medzi finančnými spravodajskými jednotkami v celosvetovom kontexte, tak ako je to uvedené aj v rozhodnutí Rady 2000/642/SVV zo 17. októbra 2000 upravujúce spoluprácu pri výmene informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami. Toto ustanovenie umožňuje s ohľadom na samotný cieľ zákona spolupracovať s partnerskými finančnými spravodajskými jednotkami, ako aj medzinárodnými organizáciami zapojenými do procesu boja proti legalizácii a financovaniu terorizmu.

čl. I § 29 §
Aby Finančná spravodajská jednotka mohla plniť úlohy stanovené týmto zákonom je nevyhnutné, aby mala zabezpečený prístup k potrebným informáciám, respektíve k prostriedkom, ktoré sú ich nositeľom. Kontrola má v procese presadzovania opatrení zameraných proti legalizácii a financovaniu terorizmu zásadný význam. Finančná spravodajská jednotka ako ústredná národná jednotka zodpovedná za boj proti legalizácii a financovaniu terorizmu musí mať prostriedky na kontrolu dodržiavania zákonných povinností. Vzhľadom na rozsah a určité špecifiká povinných osôb sú oproti doterajšej úprave v zákone č. 367/2000 Z. z. doplnené priamo v tomto zákone ďalšie kontrolné orgány – Národná banka Slovenska a Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Oba tieto orgány sú oprávnené kontrolovať plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona v rozsahu povinných osôb, ktoré podliehajú ich dohľadu, respektíve dozoru. Týmto sa zabezpečí aj vyššia efektivita kontroly povinných osôb. Aby sa predišlo „dvojkoľajnosti“ pri vykonávaní kontrol (Finančná spravodajská jednotka je oprávnená naďalej vykonávať kontrolu u všetkých povinných osôb) Národná banka Slovenska a Ministerstvo financií Slovenskej republiky oznamujú Finančnej spravodajskej jednotke údaje …

čl. I § 30 §
Existencia oprávnenia na výkon kontroly si vyžaduje zabezpečenie podmienok pre jej efektívny výkon.

čl. I § 31 §
V snahe zabezpečiť čo najefektívnejšie preventívne pôsobenie zákona a jeho šírenie medzi povinnými osobami, oznamujú jednotlivé orgány vykonávajúce dohľad nad povinnými osobami Finančnej spravodajskej jednotke podozrenie z jeho porušenia (napr. skutočnosť, že povinná osoba nemá vypracovaný program podľa § 20 alebo, že vykonala NOO bez ohlásenia), ktoré zistia pri výkone ich dohliadacej, kontrolnej či inej činnosti podľa tohto zákona a osobitných zákonov.

čl. I § 32 §
Ustanovenie upravuje správne delikty a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Vzhľadom na účel zákona, ako aj na to, že podnikanie na území Slovenskej republiky je otvorené pre zahraničné spoločnosti vrátane bánk, poisťovní a ďalších významných povinných osôb, bola maximálna výška sankcií (doteraz 2 000 000,- Sk, resp. 4 000 000,- Sk) upravená podľa požiadaviek Smernice 2005/60/ES tak, aby tieto mohli byť účinné, primerané a efektívne. Správne delikty sú tiež rozdelené z hľadiska ich závažnosti podľa toho, ako môžu jednotlivé porušenia zákona ovplyvniť dosiahnutie jeho účelu. Navrhuje sa predĺženie objektívnej lehoty z troch rokov na päť rokov v súlade s päťročnou lehotou určenou pre povinné osoby v súvislosti s uchovávaním určených informácií a písomných dokladov.

čl. I § 33 §
V záujme ochrany informácií o NOO a opatreniach vykonaných Finančnou spravodajskou jednotkou pred ich vyzradením tretej osobe je možné za porušenie tejto povinnosti uložiť fyzickej osobe pokutu do 100 000,- Sk. Príslušnosť na prejednávanie priestupku je v zákone určená pre Finančnú spravodajskú jednotku. Toto ustanovenie súvisí aj s ochranou zamestnanca, ktorý NOO v rámci povinnej osoby zistil.

čl. I § 34 §
Vzhľadom na to, že o odobratí oprávnenia na podnikateľskú alebo samostatnú zárobkovú činnosť môže rozhodnúť len orgán, ktorý ho vydal, Finančná spravodajská jednotka podáva podnet na jeho odobranie príslušnému orgánu a zároveň požaduje informáciu o spôsobe vybavenia takéhoto návrhu.

čl. I § 35 §
Vzhľadom na to, že v súvislosti so zdržaním NOO (§17) alebo jej ohlásením môže vzniknúť klientovi, ktorého sa NOO týka škoda, je potrebné jednoznačne upraviť zodpovednosť za takto vzniknutú škodu. V týchto prípadoch, ak povinná osoba postupovala v dobrej viere (pri pochybnostiach platí, že postupovala v dobrej viere) a vznikla škoda, za túto zodpovedá štát.

čl. I § 36 §
Po nadobudnutí účinnosti tohto zákona musí povinná osoba v závislosti od rizika, ktoré sama posúdi, uplatniť postupy základnej alebo zvýšenej starostlivosti aj na existujúcich klientov. Príslušnú starostlivosť voči existujúcim klientom bude povinná osoba uplatňovať postupne od najrizikovejších klientov. Na prepracovanie programov vlastnej činnosti, resp. na vypracovanie nových programov budú mať povinné osoby k dispozícii časový úsek dlhší než tri mesiace.

čl. I § 37 §
Vymedzuje preberané právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe návrhu zákona.

čl. I § 38 §
Zrušuje sa zákon č. 367/2000 Z.z.

čl. I § 39 §
Navrhuje sa účinnosť zákona dňom 15. 12. 2007 v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

čl. II.
Legislatívno-technická úprava nevyhnutná na zosúladenie zákona s návrhom zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. III.
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. IV.
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. V.
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. VI.
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. VII.
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. VIII.
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. IX.
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. X.
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. XI.
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. XII.
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. XIII.
Účinnosť návrhu zákona je stanovená podľa čl. 45 Smernice 2005/60/ES.

čl. XIII prílohe
Obsahuje označenie preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. V Bratislave 22. augusta 2007 Robert FICO v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Robert Kaliňák v. r. podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky

čl. V
Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa novelizuje v spolupráci v Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.

čl. V bod 1
Rozširuje sa názov štvrtej časti, ktorá upravuje špecifické povinnosti na úseku ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu pre osoby, ktoré nie sú povinnými osobami (v súčasnosti pre združenia majetku ako napríklad nadácie, neinvestičné fondy).

čl. V bod 2 §
§ 25a ustanovuje povinnosti vnútroštátneho správcu. Vnútroštátny správca bude predovšetkým povinný vykonávať základnú, zjednodušenú a zvýšenú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, ohlásiť finančnej spravodajskej jednotke neobvyklú obchodnú operáciu a vypracovať program vlastnej činnosti. Ďalej sa naňho bude vzťahovať povinnosť zachovávať mlčanlivosť o ohlásenej neobvyklej obchodnej operácii a o opatreniach vykonávaných finančnou spravodajskou jednotkou, zabezpečiť odbornú prípravu zamestnancov zameranú na oboznámenie sa s programom vlastnej činnosti, predkladať finančnej spravodajskej jednotke informácie potrebné na plnenie jej úloh a zaviesť elektronické systémy, ktoré umožnia poskytnúť informácie o obchodných vzťahoch za predchádzajúcich päť rokov. V nadväznosti na to sa primerane upravujú aj oprávnenia finančnej spravodajskej jednotky uvedené v § 26 tak, aby sa okrem povinných osôb vzťahovali aj na vnútroštátneho správcu vrátane možnosti kontroly dodržiavania povinností vnútroštátneho správcu podľa zákona č. 297/2008 Z. z. a poskytovania štatistických údajov. Vnútroštátny správca ani jeho zamestnanci nebudú zodpovedať za škodu, ktorá vznikla ohlásením neobvyklej obchodnej operácie, ak pritom postupovali dobromyseľne.

čl. V bod 3 §
Ustanovenie § 26 ods. 2 písm. g) sa upravuje v nadväznosti na novelizačné body 1 a 2.

čl. V bod 4 §
Ustanovenie § 26 ods. 2 písm. i) sa upravuje v nadväznosti na novelizačné body 1 a 2.

čl. V bod 5 §
V § 27 ods. 2 sa dopĺňa oprávnenie finančnej spravodajskej jednotky na účely vedenia štatistických údajov vyžadovať podklady a informácie, ktoré sú nevyhnutné na vedenie týchto štatistických údajov aj od vnútroštátneho správcu.

čl. V bod 6 §
V § 27 ods. 3 sa upravuje povinnosť poskytnúť bezplatne, úplne, správne a v termínoch určených finančnou spravodajskou jednotkou údaje nevyhnutné na vedenie štatistických údajov aj pre vnútroštátneho správcu.

čl. V bod 7 §
Ustanovenia § 35 o zodpovednosti za škodu sa dopĺňa odsekom 8, podľa ktorého sa ustanovenia odsekov 1 až 7 primerane vzťahujú aj na vnútroštátneho správcu.

čl. III

čl. III bod 1 §
Navrhovanou úpravou sa rozširuje počet subjektov, voči ktorým sa povinná osoba nemôže dovolávať povinnosti zachovávať mlčanlivosť o Úrad pre verejné obstarávanie, a to v rozsahu potrebnom na plnenie jeho úloh pri identifikácii konečného užívateľa výhod a pri vedení registra konečných užívateľov výhod. Navrhované ustanovenie je nevyhnutné, pokiaľ má Úrad pre verejné obstarávanie plniť úlohy, ktoré sú mu uložené zákonom č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) pri identifikácii konečných užívateľov výhod.

čl. III bod 2 §
Pokiaľ má Úrad pre verejné obstarávanie plniť úlohy, ktoré sú mu uložené zákonom o verejnom obstarávaní pri identifikácii konečných užívateľov výhod, je zároveň nevyhnutné, aby mal prístup k potrebným údajom a písomným dokladom. Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečenie súčinnosti finančnej spravodajskej jednotky s Úradom pre verejné obstarávanie pri identifikácii konečných užívateľov výhod zapísaných v registri konečných užívateľov výhod, ktorý vedie Úrad pre verejné obstarávanie. Z uvedeného dôvodu finančná spravodajská jednotka poskytuje bez zbytočného odkladu Úradu pre verejné obstarávanie identifikáciu konečného užívateľa výhod, a to vždy keď finančná spravodajská jednotka pri svojej činnosti zistí rozdielnu identifikáciu konečného užívateľa výhod podľa tohto zákona a konečného užívateľa výhod osôb zapísaných v registri konečných užívateľov výhod podľa zákona o verejnom obstarávaní.

čl. VIII
(návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) Návrhmi zmien v Trestnom zákone (pozri čl. II) a Trestnom poriadku (pozri čl. III) sa eliminujú nedostatky v trestnoprávnej oblasti, identifikované v rámci hodnotiacej návštevy Výboru expertov Rady Európy pre hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu MONEYVAL, a zároveň sa nimi plnení úloha 1.13 Národného akčného plánu boja proti terorizmu na roky 2015 až 2018. Navrhovaná novela zákona č. 297/2008 Z. z. má bezprostredný súvis s označenými článkami návrhu zákona (najmä s čl. II bodom 19). Návrhom v čl. II bode 19 sa dopĺňa skutkovú podstatu trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme tak, aby bolo možné postihovať financovanie a podporovanie páchateľov trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme, tzv. financovanie bežných životných potrieb páchateľov trestného …

čl. VIII bod 1 §
Navrhovaná zmena bezprostredne reaguje na navrhované kriminalizovanie zhromažďovania alebo poskytovania finančných alebo iných prostriedkov páchateľovi trestného činu podľa § 419 ods. 1 Trestného zákona na iný účel ako je uvedený v § 419 ods. 2 písm. a) Trestného zákona (čl. II bod 10 návrhu zákona) tým, že rozširuje pojem financovanie terorizmu s následným vplyvom na plnenie ohlasovacej povinnosti povinných osôb ako aj činnosť finančnej spravodajskej jednotky. Ide najmä o analýzu a vyhodnocovanie hlásení o neobvyklých obchodných operáciách, ich odstupovanie príslušným útvarom Policajného zboru, vykonávanie preventívnych a školiacich aktivít. Predmetnou zmenou Slovenská republika zároveň dosiahne technický súlad s odporúčaniami Finančnej akčnej skupiny FATF. Rovnako budú odstránené nedostatky identifikované Výborom expertov Rady Európy na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu MONEYVAL počas ich 4. hodnotiacej návštevy.

čl. VIII bod 2 §
Navrhovaná zmena dopĺňa demonštratívny výpočet neobvyklých obchodných operácií, ktoré povinným osobám umožnia vyhodnocovať a sledovať transakcie súvisiace s podozrením na financovanie terorizmu vo všetkých jeho formách. Návrh zároveň reaguje na odporúčania Finančnej akčnej skupiny (FATF) a závery vyplývajúce zo 4. hodnotiacej návštevy Výboru expertov Rady Európy pre hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu – MONEYVAL. Vo vzťahu k platnej právnej úprave bol v rámci tohto hodnotenia identifikovaný nedostatok, spočívajúci v nedostatočnom výpočte ukazovateľov pre rozpoznávanie neobvyklých obchodných operácií majúcich spätosť s financovaním terorizmu.

čl. VIII bod 3 §
Navrhovaná zmena reaguje na zmenu definície financovania terorizmu v § 3 (bod. 1) jej rozšírením o financovanie každodenných potrieb osoby, u ktorej je možné predpokladať, že má v úmysle spáchať alebo spáchala trestný čin terorizmu alebo niektorých foriem účasti na terorizme.

čl. VIII bod 4 §
Návrhom sa vytvorí právny základ pre zhromažďovanie súhrnných štatistických údajov, týkajúcich sa financovania terorizmu a realizuje sa technický súlad s odporúčaniami Finančnej akčnej skupiny (FATF) a so závermi vyplývajúcimi zo 4. hodnotiacej návštevy Výboru expertov Rady Európy pre hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu – MONEYVAL.

čl. XII
(zákon č. 297/2008 Z. z.) Zneužívanie finančného systému na smerovanie tokov peňazí pochádzajúcich z nezákonnej činnosti, resp. zo zákonnej činnosti na teroristické účely, predstavuje veľké riziko pre stabilitu finančného systému. Preventívne opatrenie ustanovené v § 16 ods. 2 zákona je jedným zo spôsobov, ako zabrániť nakladaniu s peňažnými prostriedkami získanými z trestnej činnosti, ktoré môžu byť určené aj na teroristické účely. Činnosť finančnej spravodajskej jednotky je závislá od získavania informácií od iných povinných osôb, zahraničných partnerov, resp. iných príslušných orgánov. Po prijatí hlásenia o neobvyklej obchodnej operácii je finančná spravodajská jednotka povinná na základe týchto informácií hlásenie analyzovať, vyhodnotiť, spracovať a v prípade zistenia, že skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin, odstúpiť vec orgánu činnému v trestnom konaní. Vzhľadom na to, že pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu sa často uskutočňuje v medzinárodnom kontexte, je mimoriadne dôležitá spolupráca so zahraničnými FIU, na podnet ktorých sa rovnako využíva inštitút zdržania neobvyklej obchodnej operácie. Posudzovanie neobvyklej obchodnej operácie a následné …

čl. XIV
(zákon č. 297/2008 Z. z.)

čl. XIV bod 1 a 2 §
Cieľom zmeny zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je nanovo definovať konečného užívateľa výhod. Definícia konečného užívateľa výhod je koncipovaná jednak vo všeobecnej rovine a jednak demonštratívnym výpočtom osôb, ktorá je potrebné vždy považovať za konečných užívateľov výhod. Vo všeobecnej časti definície konečného užívateľa výhod návrh zákona vychádza z čl. 3 bod 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES.

čl. XIV bod 3 až 5
Vo väzbe na § 12 zákona o registri partnerov verejného sektora sa navrhuje upraviť súčinnostné ustanovenia novelizovaného zákona. Subjektom, ktorému sa bude po novom poskytovať súčinnosť bude registrujúci orgán, t.j. Okresný súd Žilina.

čl. II
V súvislosti s transpozíciou Smernice Rady (EÚ) 2016/2258, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí, ktorou sa zabezpečí prístup finančnej správy k informáciám v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí ako sú informácie o skutočných vlastníkoch a hĺbkové preverovanie, sa navrhuje úprava ustanovenia o poskytovaní informácií získaných pri činnosti Finančnej spravodajskej jednotky na základe zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že Finančná spravodajská jednotka bude poskytovať tieto informácie správcovi dane a orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva na účely správy daní, ak majú význam pre správu daní a takéto poskytnutie neohrozí plnenie úloh finančnej spravodajskej jednotky. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva je Finančné …

čl. VII
(zákon č. 297/2008 Z. z.) Aplikačná prax poukazuje, že zotrvávanie na obsahovom vymedzení pojmu vrcholový manažment tak, ako definuje tento pojem § 6a ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z. nie je ideálnym riešením, pretože pomerne široké vymedzenie tohto pojmu vedie situáciám, kedy sa do registra partnerov verejného sektora zapisuje niekoľko stoviek či tisícov fyzických osôb (napr. prokuristov). Z hľadiska udržania aktuálnosti zápisov tzv. fiktívneho konečného užívateľa výhod pri takomto počte evidovaných subjektov je neudržateľné a kladie ako na partnera verejného sektora, tak aj na oprávnenú osoby neprimerané požiadavky. Z tohto dôvodu sa preto navrhuje, aby za predpokladu, že je splnená podmienka pre zápis vrcholového manažmentu ako konečného užívateľa výhod, sa do registra zapisoval len štatutárny orgán (resp. členovia štatutárneho orgánu) partnera verejného sektora. Navrhované riešenie je vhodné ustanoviť priamo v zákone č. 297/2008 Z. z., keďže i v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a …

čl. IV (zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej č

čl. IV bod 1 [§ 4 ods. 2 písm. i)] §
V súlade s požiadavkou výboru MONEYVAL, podľa ktorého definícia neobvyklej obchodnej operácie nie je v súlade s odporúčaním FATF č. 20, pretože neodkazuje na „peňažné prostriedky, ktoré môžu byť výnosmi z trestnej činnosti a zároveň sa vzťahuje iba na finančné prostriedky alebo majetok, ktorý má byť/bol použitý na financovanie terorizmu, namiesto toho, aby „súvisel“ s financovanie terorizmu“, dochádza k precizovaniu definície neobvyklej obchodnej operácie. Za neobvyklú obchodnú operáciu sa bude považovať aj obchod, pri ktorom je odôvodnený predpoklad, že finančné prostriedky alebo majetok je výnosom z trestnej činnosti alebo súvisí s financovaním terorizmu.

čl. IV bod 2 [§ 6 ods. 3 písm. c)] §
Slovenskej republike bol výborom MONEYVAL v rámci V. kola hodnotenia vytýkaný nedostatok v definícii rodinných príslušníkov politicky exponovaných osôb, ktorá nezahŕňa súrodencov politicky exponovaných osôb, ktorí sú súčasťou minimálnej normy uvedenej v usmernení FATF. Navrhovaným ustanovením sa v súlade s odporúčaním FATF č. 12 rozširuje okruh politicky exponovaných osôb o súrodencov fyzickej osoby, ktorej je zverená významná verejná funkcia.

čl. IV bod 3 [§ 9 písm. p) a q)] §
Predmetným novelizačným bodom dochádza k transpozícii čl. 2 bodov 5 a 11 informačnej smernice, kde sa navrhuje doplnenie definície pojmov finančná informácia a finančná analýza. Tieto pojmy zahŕňajú všetky informácie, ktoré finančná spravodajská jednotka získala pri svojej činnosti, t. j. údaje o obchodných vzťahoch alebo obchodoch, o prevodoch finančných prostriedkov, informácie o osobách, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom zúčastnili na obchode a pod. Na základe získaných informácií finančná spravodajská jednotka vypracúva operačnú analýzu zameranú na jednotlivé prípady a konkrétne ciele alebo na príslušné vybrané informácie, a to v závislosti od typu a objemu získaných poskytnutých informácií a očakávaného využitia informácií po ich poskytnutí, ako aj strategickú analýzu, v ktorej sa rieši pranie špinavých peňazí, ako aj trendy a vzorce financovania terorizmu. Predmetné finančné informácie a finančné analýzy budú predmetom výmeny informácií medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, orgánmi rôznych členských štátov vrátanie FIU či národnou jednotkou Europolu, a to za podmienok uvedených v § 26 ods. 5 až 7 a § 28.

čl. IV bod 4 [§ 10 ods. 1 písm. b)] §
Uvedená zmena vyplynula z požiadaviek výboru MONEYVAL, podľa ktorého AML zákon nevyžaduje overenie konečného užívateľa výhod na základe údajov zo spoľahlivých a dôveryhodných zdrojov tak, aby povinná osoba uspokojivo vedela, kto je konečný užívateľ výhod. V prípade, ak na základe hodnotenia rizík existuje vyššie riziko legalizácie alebo financovania terorizmu, povinná osoba sa nesmie spoľahnúť výlučne na údaje získané z registra právnických osôb, resp. vyhlásením klienta a bude musieť vynaložiť všetko potrebné úsilie na overenie informácií týkajúcich sa identifikácie konečného užívateľa výhod aj iným zákonným spôsobom, napr. využitím informácií z registra partnerov verejného sektora alebo z iných dostupných registrov, ak existujú, prípadne z iných zdrojov (napr. z informácií z internetu, z informácií už evidovaných povinnou osobou a primárne využije klientovu povinnosť súčinnosti).

čl. IV bod 5 [§ 10 ods. 1 písm. c)] §
Ustanovenie je potrebné upraviť z dôvodu zapracovania požiadaviek výboru MONEYVAL. Navrhované znenie je v súlade s povinnosťou upravenou v odporúčaní FATF č. 10.8, ktoré stanovuje povinným osobám porozumieť, v rámci základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, povahe podnikateľskej činnosti svojho klienta. Táto povinnosť prichádza samozrejme do úvahy iba v tých prípadoch, keď klient vykonáva podnikateľskú činnosť.

čl. IV bod 6 [§ 10 ods. 1 písm. g)] §
Ide o sprecizovanie už existujúcej povinnosti vykonávať priebežné monitorovanie obchodného vzťahu. Úpravou ustanovenia sa zabezpečí efektívnejšie uplatňovanie zásady KYC (Know Your Customer – poznaj svojho klienta), ktorej dôsledné dodržiavanie zo strany povinných osôb je jedným z najdôležitejších nástrojov slúžiacich predchádzaniu legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu. Legislatívna zmena spočíva v komparácii vykonaných obchodov klientom so zdrojom finančných prostriedkov a majetku použitých pri obchodnom vzťahu alebo obchode. Úpravou ustanovenia sa docieli zosúladenie s odporúčaním FATF č. 10.7 a odstráni sa nedostatok, ktorý bol Slovenskej republike vytknutý zo strany výboru MONEYVAL.

čl. IV bod 7 (§ 10a ods. 2) §
V súlade s odporúčaním FATF č. 24.9, podľa ktorého sú právnické osoby povinné viesť údaje o svojom konečnom užívateľovi výhod aj po dobu päť rokov odo dňa, kedy právnická osoba zanikne, alebo inak prestane existovať, bola do § 10a ods. 2 doplnená povinnosť uchovávať údaje o konečnom užívateľovi výhod po dobu piatich rokov od zániku právnickej osoby. Úpravou uvedeného ustanovenia sa zároveň odstráni nedostatok identifikovaný výborom MONEYVAL.

čl. IV bod 8 (§ 11 ods. 4) §
Za účelom odstránenia nesprávnej transpozície čl. 15 ods. 3 IV. AML smernice sa navrhuje doplniť nový odsek, ktorý výslovne stanoví povinnosť vykonávať pri zjednodušenej starostlivosti povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi monitorovanie obchodov alebo obchodných vzťahov tak, aby bolo možné zistiť neobvyklú obchodnú operáciu. Doterajšia právna úprava ustanovovala povinnosť v § 11 ods. 3 zákona vykonať identifikáciu klienta a overiť, či podľa informácií o klientovi alebo obchode, ktoré má povinná osoba k dispozícii, nie je podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu, a či ide o zjednodušenú starostlivosť. Európska komisia však zastáva názor, že uvedená transpozícia čl. 15 ods. 3 IV. AML smernice je nesprávna, nakoľko sa výslovne nevyžaduje od povinných osôb, aby vykonávali „dostatočné monitorovanie“ (t. j. sústavné sledovanie vrátane pozorného preskúmavania transakcií a obchodných vzťahov). Posudzovanie pripravovaných aj vykonávaných obchodov v rámci priebežného monitorovania obchodného vzťahu je špecifické tým, že obchodný vzťah už vznikol a trvá. Nejde teda o prvý kontakt s klientom a povinná osoba …

čl. IV bod 9 a 10 (§ 12 ods. 2) §
Podľa § 12 ods. 1 v spojení s § 20a AML zákona je povinnosťou povinnej osoby vykonávať hodnotenie rizík, ktoré zároveň zohľadňuje národné hodnotenie rizík podľa § 26a AML zákona a vysporiadava sa s tam identifikovanými rizikami s ohľadom na poskytované produkty povinnej osoby, ich rizikovosť, účel a spôsoby poskytovania vrátane procesných nastavení a kontrol v rozličných štádiách procesu, ako aj po samotnom uzavretí procesu. Rizikové faktory v rámci hodnotenia rizík je povinná osoba povinná určiť najmä podľa typu klienta, účelu, pravidelnosti a dĺžky trvania obchodného vzťahu alebo príležitostného obchodu mimo obchodného vzťahu, typu produktu, hodnoty a spôsobu uskutočnenia obchodu a rizikovosti krajiny alebo zemepisnej oblasti, ku ktorej sa obchodné vzťahy alebo obchody vzťahujú. Ak klient nie je fyzicky prítomný na účely identifikácie a overenia identifikácie a existuje vyššie riziko legalizácie alebo financovania terorizmu, povinná osoba je povinná vykonať zvýšenú starostlivosť podľa § 12 ods. 2 písm. a) AML zákona. Nakoľko v prípadoch, keď nie je klient fyzicky prítomný na …

čl. IV bod 11 [§ 15 písm. a)] §
Výborom MONEYVAL bol identifikovaný nesúlad s odporúčaním FATF č. 10.19, keďže požiadavka na odmietnutie uzatvorenia obchodného vzťahu, resp. vykonania konkrétneho obchodu neexistuje v prípadoch, kedy povinná osoba nemôže vykonať iné požadované opatrenia povinnej starostlivosti, ako napríklad vykonávanie priebežnej základnej starostlivosti [§ 10 ods. 1 písm. g) AML zákona]. Cieľom navrhovaného znenia ustanovenia je úprava možnosti odmietnuť vykonanie konkrétneho obchodu alebo ukončiť obchodný vzťah v prípade, ak povinná osoba nemôže vykonať základnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi v plnom rozsahu podľa § 10 ods. 1, tzn. bez ohľadu na dôvod, pre ktorý ju nemôže vykonať (napr. ak v rámci priebežného monitorovania obchodného vzťahu povinná osoba zistí, že vykonávané obchody nie sú v súlade s poznatkami povinnej osoby o klientovi, jeho obchodnom profile a prehľade možných rizík spojených s klientom, prípadne ak z dôvodu neposkytnutia súčinnosti klientom nebude môcť zabezpečiť aktualizáciu dokumentov, údajov alebo informácií, ktoré má povinná osoba k dispozícii o klientovi).

čl. IV bod 12 [§ 18 ods. 8 písm. b)] §
Ide o odstránenie nesprávnej transpozície čl. 39 ods. 4 IV. AML smernice, ktorá ustanovuje výnimky z povinnosti zachovávať mlčanlivosť medzi určenými povinnými osobami, pričom výnimka sa vzťahuje na osoby, ktoré vykonávajú svoje profesionálne činnosti, a to „aj ako zamestnanci“, v rámci tej istej právnickej osoby alebo väčšej štruktúry, ku ktorej osoba patrí a ktorá má spoločné vlastníctvo, riadenie alebo kontrolu dodržiavania právnych predpisov. Podľa názoru Európskej komisie súčasné znenie § 18 ods. 8 písm. b) AML zákona sa nevzťahuje na osoby, ktoré vykonávajú činnosť mimo zamestnaneckého vzťahu.

čl. IV bod 13 (§ 19 ods. 2) §
Navrhovanou úpravou § 19 ods. 2 písm. a) a b) AML zákona sa odstraňuje nesprávna transpozícia čl. 40 ods. 1 písm. b) IV. AML smernice, ktorý vyžaduje, aby členské štáty uchovávali dokumenty a informácie (podporné dôkazy a záznamy o transakciách) pozostávajúce z originálnych dokumentov alebo kópií prípustných pre súdne konanie podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sú potrebné na identifikáciu transakcií, počas obdobia piatich rokov od ukončenia obchodného vzťahu s klientom alebo od dátumu príležitostnej transakcie. Podľa názoru Európskej komisie je súčasné znenie § 19 ods. 2 AML zákona všeobecnejšie, keďže sa v ňom uvádza povinnosť uchovávať všetky údaje a písomné doklady o obchode počas piatich rokov od dátumu vykonania obchodu. Takáto zákonná úprava ovplyvňuje podľa komisie súlad zákona so smernicou, keďže výsledkom je kratšie obdobie než v IV. AML smernice, podľa ktorej by sa dané obdobie piatich rokov malo začať až po ukončení obchodného vzťahu (a nie od dátumu vykonania daného konkrétneho obchodu). Cieľom navrhovaného písmena c) je zosúladenie …

čl. IV bod 14 (§ 19 ods. 3) §
Navrhovaná zmena reflektuje požiadavku čl. 40 ods. 1 druhý pododsek IV. AML smernice, aby finančná spravodajská jednotka v prípade ďalšieho uchovávania údajov a písomných dokladov vykonala dôkladné posúdenie potreby a primeranosti tohto uchovávania.

čl. IV bod 15 (§ 20 ods. 1) §
V súvislosti s povinnosťou vypracovať a aktualizovať program vlastnej činnosti povinnej osoby bol zo strany výboru MONEYVAL vytýkaný nedostatok spočívajúci v absencii zohľadnenia veľkosti povinnej osoby, ako aj zmeny právnej úpravy v oblasti ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu v súlade s odporúčaním FATF č. 18.1. Keďže úprava povinnosti aktualizovať program vlastnej činnosti v súvislosti so zmenou zákona prostredníctvom prechodných a záverečných ustanovení zákona, bola považovaná za nedostatočnú, navrhuje sa explicitne ustanoviť uvedenú povinnosť priamo v § 20, ktorý upravuje vypracovanie a aktualizáciu programu vlastnej činnosti.

čl. IV bod 16 [§ 20 ods. 2 písm. k)] §
Ustanovením povinnosti zriadiť za účelom kontroly, ak je to opodstatnené rozsahom a povahou povinnej osoby, nezávislý útvar, ktorý je priamo podriadený štatutárnemu orgánu povinnej osoby, sa docieli zosúladenie s odporúčaním FATF č. 18.1 písm. d), podľa ktorého sú finančné inštitúcie povinné zriadiť nezávislý audit na testovanie systému AML/CFT.

čl. IV bod 17 (§ 20a ods. 2) §
Výborom MONEYVAL bol Slovenskej republike vytknutý nesúlad s odporúčaním FATF č. 1.10, spočívajúci v absencii mechanizmov na poskytovanie informácií o hodnotení rizika príslušným orgánom. Určením povinnosti poskytnúť na požiadanie hodnotenie rizík finančnej spravodajskej jednotke sa odstráni vyššie uvedený nesúlad.

čl. IV bod 18 (§ 20a ods. 3) §
Uvedené ustanovenie je potrebné upraviť z dôvodu požiadavky výboru MONEYVAL, podľa ktorého sa povinnosť uplatňovať celoskupinové programy AML/CFT má vzťahovať na pobočky a dcérske spoločnosti nachádzajúce sa nielen na území tretieho štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie alebo štátom tvoriacim Európsky hospodársky priestor, ale aj na pobočky a dcérske spoločnosti nachádzajúce sa v členských štátoch Európskej únie. AML zákon takisto neobsahuje povinnosť zabezpečiť pri uplatňovaní skupinových stratégií a postupov, ochranu osobných údajov a zachovávanie dôvernosti vymenených informácií.

čl. IV bod 19 (§ 21 ods. 2) §
Navrhovaná úprava má za cieľ odstrániť nesprávnu transpozíciu čl. 42 IV. AML smernice, ktorý vyžaduje, aby sa výmena informácií uskutočňovala prostredníctvom bezpečných kanálov a zároveň aby bola zabezpečená dôvernosť informácií.

čl. IV bod 20 (§ 21 ods. 5) §
Navrhované ustanovenie predstavuje transpozíciou čl. 45 ods. 5 IV. AML smernice, v zmysle ktorého povinné osoby sú povinné vo svojich pobočkách alebo v dcérskych spoločnostiach, ktoré sa nachádzajú na území tretieho štátu, vykonávať opatrenia povinnej starostlivosti v súlade s požiadavkami práva Európskej únie. Ak právne predpisy tretieho štátu nedovoľujú vykonávanie takýchto opatrení, povinná osoba je povinná prijať dodatočné opatrenia podľa nariadenia Komisie (EU) 2019/758. Ak tieto dodatočné opatrenia pre celoskupinové politiky a postupy nie sú dostatočné, príslušné orgány domovského členského štátu by mali vykonať ďalšie opatrenia dohľadu. Z uvedeného dôvodu sa dopĺňa výslovná úprava postupu orgánov dohľadu, ak opatrenia prijaté podľa § 21 ods. 5 nie sú dostatočné. V takom prípade bude finančná spravodajská jednotka alebo Národná banka Slovenska oprávnená uložiť povinnej osobe opatrenia k náprave, ktoré budú zahŕňať požiadavku, aby pobočka alebo dcérska spoločnosť nezakladala alebo ukončila obchodné vzťahy, nevykonávala obchody, prípadne aby ukončila pôsobenie v danej tretej krajine.

čl. IV bod 21 [§ 26 ods. 2 písm. a)] §
Predmetným novelizačným bodom dochádza k transpozícii informačnej smernice, ako aj čl. 32 ods. 8 IV. AML smernice, podľa ktorého analytická funkcia FIU pozostáva z operačnej analýzy a zo strategickej analýzy, ktoré sú predmetom výmeny medzi príslušnými vnútroštátnymi, resp. zahraničnými orgánmi. Táto povinnosť je stanovená aj v odporúčaní FATF č. 29. Finančné informácie a finančné analýzy zahŕňajú všetky informácie, ktoré finančná spravodajská jednotka získala pri svojej činnosti, t. j. údaje o obchodných vzťahoch alebo obchodoch, o prevodoch finančných prostriedkov, informácie o osobách, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom zúčastnili na obchode a pod. Na základe získaných informácií finančná spravodajská jednotka vypracúva operačnú analýzu zameranú na jednotlivé prípady a konkrétne ciele alebo na príslušné vybrané informácie, a to v závislosti od typu a objemu získaných poskytnutých informácií a očakávaného využitia informácií po ich poskytnutí, ako aj strategickú analýzu, v ktorej sa rieši pranie špinavých peňazí, ako aj trendy a vzorce financovania terorizmu. Predmetné finančné informácie a finančné analýzy budú predmetom výmeny informácií medzi príslušnými …

čl. IV bod 22 [§ 26 ods. 2 písm. o)] §
Uvedené ustanovenie je potrebné upraviť z dôvodu zapracovania požiadavky výboru MONEYVAL. Táto povinnosť je stanovená v odporúčaní FATF č. 19, podľa ktorého krajiny by mali mať zavedené účinné opatrenia na zaistenie toho, že finančné inštitúcie budú informované o slabých stránkach a nedostatkoch systémov zameraných na AML/CFT v iných štátoch. Na základe uvedeného finančná spravodajská jednotka bude zverejňovať na svojom webovom sídle nielen zoznam krajín, ktoré Európska komisia určila za vysokorizikové, ale aj zoznam iných štátov, ktoré podľa dôveryhodných zdrojov nemajú účinné systémy proti legalizácii alebo financovaniu terorizmu.

čl. IV bod 23 (§ 26 ods. 3) §
Navrhovaná zmena reflektuje požiadavku IV. AML smernice a odporúčanie FATF č. 29, aby finančná spravodajská jednotka bola operačne nezávislá a samostatná, čo znamená, aby bola oprávnená vykonávať svoje funkcie slobodne, vrátane samostatného rozhodovania o analýze, požadovaní a šírení konkrétnych informácií. Uvedené ustanovenie je potrebné upraviť aj z dôvodu zapracovania požiadavky výboru MONEYVAL, podľa ktorého predmetné ustanovenie „predstavuje potenciálne ohrozenie operačnej nezávislosti finančnej spravodajskej jednotky a môže ohroziť dodržiavanie požiadaviek na mlčanlivosť.“ Na základe uvedeného sa ustanovuje, že informácie a podklady budú štátnym orgánom, ktoré plnia úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu odstupované iba v súvislosti s plnením ich zákonom uložených úloh v boji proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti.

čl. IV bod 24 (§ 26 ods. 5 a 6) §
S cieľom zvýšiť právnu istotu a operačnú účinnosť sa ustanovujú pravidlá pre posilnenie spolupráce finančnej spravodajskej jednotky s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi (definovanými v predmetnom ustanovení) pri výmene a preverovaní finančných informácií a finančných analýz potrebných pri predchádzaní, odhaľovaní, vyšetrovaní a stíhaní závažnej trestnej činnosti, ktorá je definovaná v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol). Vzhľadom na potrebné záruky ochrany údajov a citlivosť finančných údajov, ktoré finančná spravodajská jednotka získava a analyzuje, ustanovuje sa typ a rozsah informácií, ktoré sa môžu vymieňať medzi ňou a určenými príslušnými orgánmi, ako aj medzi určenými príslušnými orgánmi rôznych členských štátov. Zároveň sa v súlade s čl. 7 a 10 informačnej smernice upravuje spôsob a postup finančnej spravodajskej jednotky pri výmene týchto informácií s uvedenými orgánmi. Údaje získané v rámci tejto spolupráce môžu byť použité iba za podmienok, ktoré určí finančná spravodajská jednotka, pričom použitie informácií na iné účely alebo …

čl. IV bod 25 (§ 26 ods. 8 a 9) §
Navrhovaným odsekom 8 sa vytvára právny rámec, ktorým sa finančnej spravodajskej jednotke umožní žiadať relevantné údaje uchovávané určenými príslušnými orgánmi za účelom predchádzania praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu. Pod pojmom súvisiace predikatívne trestné činy možno rozumieť trestné činy uvedené v čl. 2 prvom bode smernice (EÚ) 2018/1673, t. j. akýkoľvek druh trestnej účasti na spáchaní akéhokoľvek trestného činu, za ktorý možno v súlade s vnútroštátnym právom uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie spojené s odňatím slobody s hornou hranicou trestnej sadzby viac ako jeden rok, alebo v prípade členských štátov, ktoré majú vo svojich právnych systémoch stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby za trestné činy, akékoľvek trestného činu, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie spojené s odňatím slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby viac ako šesť mesiacov. V každom prípade sa za trestnú činnosť považujú trestné činy v rámci presne vymenovaných kategórií. Ustanovuje sa zároveň výnimka z povinnosti poskytnúť finančnej spravodajskej …

čl. IV bod 26 (§ 26a ods. 3) §
Uvedená zmena vyplynula z požiadaviek výboru MONEYVAL, podľa ktorého AML zákon neupravuje žiadne časové limity pre aktualizáciu národného hodnotenia rizík. Navrhovaným ustanovením sa v súlade s odporúčaním FATF č. 10 ustanovuje povinnosť aktualizovať národné hodnotenie rizík tak, aby bolo predložené vláde Slovenskej republiky na schválenie najneskôr štyri roky od jeho predchádzajúceho schválenia.

čl. IV bod 27 (§ 27 ods. 1) §
Navrhovanou úpravou sa odstraňuje nesprávna transpozícia čl. 44 ods. 2 písm. a) IV. AML smernice vytýkaná Európskou komisiou, podľa ktorej AML zákon neobsahuje povinnosť viesť údaje o veľkosti a význame rôznych sektorov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti IV. AML smernice vrátane počtu subjektov a osôb a hospodárskeho významu každého sektora. Na základe uvedeného finančná spravodajská jednotka bude viesť aj údaje o veľkosti a význame rôznych sektorov vrátane počtu subjektov a osôb hospodárskeho významu každého sektora, ktoré získa prostredníctvom národného hodnotenia rizík v § 26a AML zákona, na ktorom sa podieľajú tiež povinné osoby a iné subjekty, ktoré sú povinné viesť tieto údaje podľa osobitných predpisov a následne ich poskytnúť finančnej spravodajskej jednotke pri vykonávaní národného hodnotenia rizík.

čl. IV bod 28 (§ 28 ods. 1) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na doplnenie nových odsekov v § 26 a následné prečíslovanie doterajšieho odseku 5.

čl. IV bod 29 (§ 28 ods. 5 a 6) §
V odseku 5 ide o transpozíciu čl. 11 až 13 informačnej smernice, ktorá v preambule uvádza, že s cieľom poskytovať Europolu informácie potrebné na vykonávanie jeho úloh by mal každý členský štát umožniť, aby jeho FIU odpovedali na žiadosti Europolu o finančné informácie, finančné analýzy a informácie o bankových účtoch podané prostredníctvom národnej ústredne Europolu uvedeného členského štátu prípadne prostredníctvom priameho kontaktu. Nemala by sa však ohroziť operačná nezávislosť a samostatnosť FIU, ktoré by mali aj naďalej samy rozhodovať o tom, či poskytnú požadované informácie alebo analýzy. Na spôsob a postup finančnej spravodajskej jednotky pri výmene týchto informácií sa primerane vzťahujú nové ustanovenia § 26 ods. 5 až 7. V odseku 6 sa odstraňuje nesprávna transpozícia čl. 56 IV. AML smernice, ktorá vyžaduje, aby v rámci medzinárodnej spolupráce finančné spravodajské jednotky používali chránené komunikačné kanály. Takýmito sa rozumejú najmä Egmontská bezpečná sieť (Egmont Secure Web), ako aj FIU.NET (sieťové pripojenie FIU členských štátov), resp. SIENA.

čl. IV bod 30 (§ 33 ods. 1) §
Cieľom navrhovanej úpravy je odstránenie nesprávnej transpozície čl. 59 ods. 2 písm. e) IV. AML smernice, ktorý členským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť, aby správne sankcie a opatrenia, ktoré sa môžu uplatniť v prípadoch uvedených v čl. 59 ods. 1 IV. AML smernice, zahŕňali maximálne správne peňažné sankcie vo výške aspoň dvojnásobku sumy benefitu vyplývajúceho z porušenia, ak takýto benefit možno určiť, alebo najmenej 1 000 000 eur. Keďže slovo „benefit“ má pôvod v anglickom jazyku a v predpisoch tvoriacich súčasť slovenského právneho poriadku sa štandardne nepoužíva, v texte zákona bol použitý iný pojem štátneho jazyka v kodifikovanej podobe s totožným alebo približne rovnakým významom, a to neoprávnený prospech.

čl. IV bod 31 (§ 33 ods. 2) §
Taktiež ide o transpozíciu čl. 59 ods. 3 písm. a) IV. AML smernice, keďže § 33 ods. 2 AML zákona neupravuje maximálne správne peňažné sankcie vo výške aspoň 10 % celkového ročného obratu podľa poslednej dostupnej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom, prípadne podľa poslednej dostupnej konsolidovanej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom konečného materského podniku, tak ako to vyžaduje IV. AML smernica. Text AML zákona je precizovaný vzhľadom na skutočnosť, že materská účtovná jednotka môže byť v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve oslobodená od povinnosti zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, ako aj vzhľadom na terminológiu používanú v zákone o účtovníctve. Podľa § 6 ods. 4 zákona o účtovníctve materská účtovná jednotka zostavuje v prípadoch podľa § 22 účtovnú závierku aj za skupinu účtovných jednotiek bez ohľadu na ich sídlo (konsolidovaný celok) ako konsolidovanú účtovnú závierku, pričom do skupiny účtovných jednotiek patrí materská účtovná jednotka a všetky jej dcérske účtovné jednotky.

čl. IV bod 32 (§ 33 ods. 5) §
V odseku 5 sa mení doterajšie vymedzenie objektívnej lehoty na uloženie pokuty. Podľa platného zákona môže finančná spravodajská jednotka pokutu uložiť do troch rokov odo dňa, keď porušenie povinnosti finančná spravodajská jednotka zistila, najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Takáto právna úprava sa v praxi ukázala ako nevyhovujúca, a to vzhľadom na krátkosť lehoty a zložitosť správneho konania. Charakter objektívnej lehoty uvedenej v § 33 ods. 5 AML zákona je prekluzívny a jej márnym uplynutím zaniká správnemu orgánu právo na uloženie sankcie za správny delikt, aj keď z vykonaného dokazovania v správnom konaní je preukázané, že k porušeniu zákonných povinností došlo. V súčasnej dobe je v praxi mnohokrát veľmi problematické dodržať objektívnu lehotu na uloženie správneho deliktu, ktorá je stanovená v dĺžke piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo, keďže správny poriadok nepozná zastavenie plynutia prekluzívnej lehoty, napríklad v prípade podania opravného prostriedku, o ktorom odvolací orgán rozhoduje do 60 dní. Rovnako na …

čl. IV bod 33 (§ 33a ods. 1) §
Doterajšia právna úprava týkajúca sa zverejnenia právoplatného rozhodnutia o uložení sankcie za správny delikt, bola vo vzťahu k finančnej spravodajskej jednotke v rovine jej možnosti a nie povinnosti, čo malo za následok vyhodnotenie transpozície čl. 60 ods. 1 IV. AML smernice zo strany Európskej komisie ako nesprávnej. Navrhované znenie reflektuje na vyššie uvedený článok smernice a stanovuje povinnosť finančnej spravodajskej jednotke uložiť povinnej osobe popri pokute za správne delikty uvedené v § 33 ods. 1 a 2 aj sankciu zverejnenia právoplatného rozhodnutia o uložení sankcie za správny delikt, avšak s prihliadnutím k povahe a závažnosti, ako aj k okolnostiam spáchaného správneho deliktu.

čl. IV bod 34 (§ 33a ods. 3) §
Možnosti finančnej spravodajskej jednotky na odloženie zverejnenia rozhodnutia o uložení sankcie, zverejnenia anonymizovaného rozhodnutia alebo nezverejnenia rozhodnutia sa dopĺňajú aj o ohrozenie prebiehajúceho trestného konania.

čl. IV bod 35 (§ 35b) §
Navrhovaná zmena reflektuje odporúčanie výboru MONEYVAL č. 21, podľa ktorého ak finančné inštitúcie a ich riaditelia, úradníci a zamestnanci v dobrej viere oznámia svoje podozrenie finančnej spravodajskej jednotke, mali by byť chránení zákonom pred trestnoprávnou a občianskoprávnou zodpovednosťou za porušenie akéhokoľvek obmedzenia zverejnenia informácií, ktoré ustanovuje zmluva alebo akékoľvek legislatívne, regulačné alebo správne ustanovenie.

čl. IV bod 36 (príloha č. 1)
Transpozičná príloha sa dopĺňa o smernicu (EÚ) č. 2019/1153.

čl. IV bod 37 [príloha č. 2 prvý bod písm. f)]
Navrhuje sa sprecizovať znenie bodu 1 písm. f) prílohy č. 2 vzhľadom na to, že klienti, ktorí počas trvania obchodného vzťahu využívajú intenzívne hotovosť (bez ohľadu na to, či sú podnikateľskými subjektmi) predstavujú významné riziká prania špinavých peňazí. Preto obchodné vzťahy s vysokou úrovňou hotovostných obchodov budú považované za faktor vyššieho rizika.

čl. IV bod 38 [príloha č. 2 prvý bod písm. g)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na doplnenie písmena h).

čl. IV bod 39 [príloha č. 2 prvý bod písm. h)]
Slovenskej republike bol výborom MONEYVAL vytýkaný nesúlad s odporúčaním FATF č. 10.13, podľa ktorého by finančné inštitúcie mali byť povinné zaradiť príjemcu zo životného poistenia ako relevantný rizikový faktor. Zaradením klienta, ktorý je osobou oprávnenou zo životného poistenia medzi rizikové faktory vo vzťahu ku klientovi, sa odstráni zistený nedostatok a zároveň sa zabezpečí súlad s odporúčaním FATF č. 10.13.

čl. XII
(zákon č. 297/2008 Z. z.) Zmena zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu je vyvolaná zriadením správnych súdov, v dôsledku čoho sa navrhuje aj funkcionárov správnych súdov zaradiť medzi politicky exponované osoby podobe ako je tomu v prípade funkcionárov krajských súdov. Vzhľadom na to, že správne súdy sú z hľadiska hierarchického usporiadania súdnej sústavy na rovnakej úrovni, niet dôvodu na odlišný prístup k ponímaniu funkcionárov týchto súdov.

čl. XIII
(Zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti)

čl. XIII bod 1 a 2 §
Navrhuje sa úprava špecifikujúca postavenie pri vyhotovovaní zakladateľských dokumentov v kvalifikovanej forme v súvislosti so zavedením požiadavky takejto kvalifikovanej formy pri založení každej právnej formy obchodnej spoločnosti.