KAUZIS.SKTestovací provoz

Zákon č. 267/2017 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Zákon 267/2017 Z. z., vyhlásený 10. 11. 2017, aktuálne znenie účinné od 1. 1. 2019. Znenie po paragrafoch zatiaľ nemáme stiahnuté – záväzné znenie je na Slov-Lex. Nižšie je 1 rozhodnutí súdov SR, ktoré predpis citujú.

Citácia predpisu267/2017 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, znenie účinné od 1. 1. 2019 · https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/267-2017
Poslať e-mailom

Hľadať v týchto rozhodnutiach

Rozhodnutia

1 rozhodnutí

Bez okresných súdov, ktoré majú väčšinou len metadáta · Zobraziť aj okresné súdy

Dôvodové správy

Dôvodová správa k zákonu č. 267/2017 Z. z.18. 8. 2017

Zdroj: tlač 650 (7. VO)

Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na základe úloh vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády SR a v zmysle plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2017 a Akčného plánu boja proti daňovým podvodom 2017 – 2018.
Navrhuje sa zreformovať inštitút daňového tajomstva z dôvodu zabezpečenia rešpektovania medzinárodných a európskych štandardov administratívnej spolupráce v daňovej oblasti a odstránenia prekážok v boji proti daňovým únikom a podvodom, pričom cieľom je ďalšie zvyšovanie daňovej transparentnosti pri zachovaní práv a minimálneho štandardu ochrany daňových subjektov.
Na základe Akčného plánu boja proti daňovým podvodom 2017 – 2018 sa s cieľom vytvoriť objektívne, nezávislé a legálne aplikovateľné hodnotenie daňových subjektov, ktoré bude mať predovšetkým motivačný a preventívny charakter zavádza index daňovej spoľahlivosti, vrátane osobitných daňových režimov pre spoľahlivé daňové subjekty.
Transpozíciou Smernice Rady (EÚ) 2016/2258, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí, sa zabezpečuje prístup finančnej správy k informáciám v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí ako sú informácie o skutočných vlastníkoch a hĺbkové preverovanie.
Ako propodnikateľské opatrenie sa navrhuje predĺžiť lehotu na podanie odvolania zo súčasných 15 dní na 30 dní.
Predkladaným návrhom zákona sa taktiež plnia ďalšie opatrenia Akčného plánu boja proti daňovým podvodom 2017 – 2018 a upravujú sa niektoré ustanovenia daňového poriadku na základe poznatkov z aplikačnej praxe tak, aby sa zefektívnila správa daní.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy, vplyv na služby verejnej správy pre občana ani vplyv na životné prostredie.
Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2018, okrem čl. I bodov 13 a 15 § 52 ods. 13 a 14, ktorých účinnosť sa navrhuje 1. januára 2019.
Doložka vybraných vplyvov
Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
Charakter predkladaného materiálu
☐
Materiál nelegislatívnej povahy
☒
Materiál legislatívnej povahy
☒
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
Smernica Rady (EÚ) 2016/2258, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí.
Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu.
Termín začiatku a ukončenia PPK
29. máj – 9. jún 2017
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
jún 2017
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
august 2017
Definícia problému
Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje
Návrh zákona reaguje na priority vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády SR a na úlohy vyplývajúce z plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2017 a Akčného plánu boja proti daňovým podvodom 2017 – 2018
Navrhuje sa zreformovať inštitút daňového tajomstva z dôvodu zabezpečenia rešpektovania medzinárodných a európskych štandardov administratívnej spolupráce v daňovej oblasti a odstránenia prekážok v boji proti daňovým únikom a podvodom, pričom cieľom je ďalšie zvyšovanie daňovej transparentnosti pri zachovaní práv a minimálneho štandardu ochrany daňových subjektov.
Na základe Akčného plánu boja proti daňovým podvodom 2017 – 2018 sa s cieľom vytvoriť objektívne, nezávislé a legálne aplikovateľné hodnotenie daňových subjektov, ktoré bude mať predovšetkým motivačný a preventívny charakter zavádza index daňovej spoľahlivosti, vrátane osobitných daňových režimov pre spoľahlivé daňové subjekty.
Transpozíciou Smernice Rady (EÚ) 2016/2258, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí, sa zabezpečuje prístup finančnej správy k informáciám v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí ako sú informácie o skutočných vlastníkoch a hĺbkové preverovanie.
Ako propodnikateľské opatrenie sa navrhuje predĺžiť lehotu na podanie odvolania zo súčasných 15 dní na 30 dní.
Predkladaným návrhom zákona sa taktiež plnia ďalšie opatrenia Akčného plánu boja proti daňovým podvodom 2017 – 2018 a upravujú sa niektoré ustanovenia daňového poriadku na základe poznatkov z aplikačnej praxe tak, aby sa zefektívnila správa daní.
Ciele a výsledný stav
Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).
Hlavným cieľom je reforma daňového tajomstva, zabezpečenie riadneho výkonu správy daní a vytvorenie objektívneho, nezávislého a legálne aplikovateľného hodnotenia daňových subjektov.
Dotknuté subjekty
Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:
Finančná správa, daňové subjekty.
Alternatívne riešenia
Aké alternatívne riešenia boli posudzované? Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.
-
Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
☒ Áno
☐ Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje minimálna výška, od ktorej sa bude v zozname zverejňovať uplatnený nadmerný odpočet a priznaná vlastná daňová povinnosť bude vydaná na základe splnomocnenia § 52 ods. 12.
Na základe údajov z podaných daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty sa bude zverejňovať štvrťročne zoznam daňových subjektov s výškou ich uplatneného nadmerného odpočtu alebo dodatočne uplatneného nadmerného odpočtu a s výškou ich priznanej vlastnej daňovej povinnosti alebo dodatočne priznanej vlastnej daňovej povinnosti. Minimálnu výšku, od ktorej sa bude v zozname zverejňovať uplatnený nadmerný odpočet alebo dodatočne uplatnený nadmerný odpočet a priznaná vlastná daňová povinnosť alebo dodatočne priznaná vlastná daňová povinnosť, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky, a to s prihliadnutím na zmeny v čerpaní nadmerných odpočtov.
Transpozícia práva EÚ
Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.
Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu, sa transponuje nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.
- došlo k rozšíreniu pôsobnosti smernice na subjekty nad rámec minimálnych požiadaviek
smernice (aj na fyzické osoby),
- nedošlo k navýšeniu požiadaviek smernice,
- nedošlo k nevyužitiu možnosti výnimky, ktorá by udržala požiadavky na minime,
- nedošlo k zachovaniu existujúcich národných štandardov, ktoré sú vyššie ako minimálne
požiadavky EÚ,
- došlo k skoršej implementácii (1.1.2018).
Smernica Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí, sa netransponuje nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.
- nedošlo k rozšíreniu pôsobnosti smernice na subjekty nad rámec minimálnych požiadaviek
smernice,
- nedošlo k navýšeniu požiadaviek smernice,
- nedošlo k nevyužitiu možnosti výnimky, ktorá by udržala požiadavky na minime,
- nedošlo zachovaniu existujúcich národných štandardov, ktoré sú vyššie ako minimálne
požiadavky EÚ,
- nedošlo skoršej implementácii.
Preskúmanie účelnosti**
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané
-
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☐
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
☒
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Sociálne vplyvy
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Poznámky
Navrhujú sa propodnikateľské opatrenia, a to
vytvorenie objektívneho, nezávislého a legálne aplikovateľného hodnotenia daňových subjektov, vrátane osobitných daňových režimov pre spoľahlivé daňové subjekty,
zvyšovanie daňovej transparentnosti (nové zoznamy FR SR),
zníženie úhrady za vydanie záväzného stanoviska o polovicu,
zavedenie povinnej elektronickej komunikácie pre právnické osoby zapísané v obchodnom registri a fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi, registrovanými pre daň z príjmov podľa § 49a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov,
stanovenie maximálnej lehoty na vyrubovacie konanie 3 mesiace,
zníženie administratívnej záťaže z dôvodu úpravy daňového tajomstva (ak orgánom, vyplýva z osobitných predpisov, že informácie, podliehajúce daňovému tajomstvu, si môžu vyžiadať alebo získať od finančnej správy samé, daňový subjekt ich nebude musieť predkladať ako napr. súčasť žiadosti oprávnenému orgánu),
informácia o oznámení daňového tajomstva sa po novom bude ukladať v spise daňového subjektu, keďže pri správe daní sú finančnej správe zverované veľmi dôverné a citlivé informácie o pomeroch daňového subjektu,
predĺženie lehoty na podanie odvolania zo súčasných 15 dní na 30 dní.
Okrem nákladov na úpravu IS FS v súvislosti s predĺžením lehoty na podanie odvolania zo súčasných 15 dní na 30 dní vo výške 9 600 € za rok 2017, nákladov na vytvorenie nových zoznamov vo výške 300 000 € za rok 2017, 120 000 € za rok 2018 (odhad prácnosti od dodávateľa IS pre zoznamy podľa § 52 ods. 9, 12 až 15) a nákladov na zverejňovanie a údržbu uvedených zoznamov vo výške 45 000 € za roky 2018 až 2020 (náklady na technickú podporu) a nákladov na vytvorenie a údržbu systému hodnotenia daňových subjektov, na základe ktorého sa bude daňovým subjektom zasielať oznámenie o preferenčných režimoch, vo výške 2 666 950 € za rok 2017, vo výške 178 200 € za rok 2018 a vo výške 95 040 € za roky 2019 a 2020 sa vplyvy na rozpočet, či pozitívne alebo negatívne nedajú vyčísliť ani nepriamo, nakoľko sa nedá predvídať správanie daňových subjektov.
Negatívny vplyv bude rozpočtovo zabezpečený v rámci limitov výdavkov dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok.
Kontakt na spracovateľa
Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov
MF SR – [email protected], tel. 59585474
Zdroje
Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.
MF SR (Analýza daňového tajomstva). Finančné riaditeľstvo SR (Aplikačná prax).
Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Návrh zákona bol predložený na predbežné pripomienkové konanie. Komisia zaujala k návrhu zákona súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie.
K doložke vybraných vplyvov
Komisia odporúča predkladateľovi v doložke vybraných vplyvov v časti „1.Základné údaje“ uviesť termín začiatku a ukončenia PPK.
K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie
Komisia je toho názoru, že predkladateľ v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie opomenul niekoľko navrhovaných zmien novely, konkrétne:
- novelou zákona sa zavádza index daňovej spoľahlivosti (objektívne a nezávislé hodnotenie daňových subjektov), vrátane osobitných daňových režimov pre spoľahlivé daňové subjekty,
- novela zákona znižuje úhradu za vydanie záväzného stanoviska o polovicu. Kým dnes zaplatí daňový subjekt spolu so žiadosťou o záväzné stanovisko k uplatneniu daňových predpisov najmenej v rozmedzí 4000 - 6000 eur (v závislosti od sumy predpokladaného obchodného prípadu), po novom to bude 2000 – 3000 eur,
- novelou zákona sa navrhuje, s cieľom zamedziť predlžovaniu vyrubovacích konaní zo strany finančnej správy, ustanoviť maximálnu lehotu 3 mesiacov, v ktorej musí správca dane vydať rozhodnutie v prvom vyrubovacom konaní (napr. po kontrole). V mimoriadne zložitých prípadoch bude môcť túto lehotu primerane predĺžiť druhostupňový orgán,
pričom tieto majú pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, a teda z tohto dôvodu Komisia odporúča predkladateľovi horeuvedené opatrenia kvalitatívne popísať v častiach, podľa druhu ušetrených nákladov v dôsledku ich zavedenia (priame finančné náklady, nepriame finančné náklady, administratívne náklady).
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2017
2018
2019
2020
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
2 976 550
343 200
140 040
140 040
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
kapitola MF SR (organizácia FR SR):
medzirezortný program 0EK Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu
2 976 550
343 200
140 040
140 040
z toho:
- vplyv na ŠR
2 976 550
343 200
140 040
140 040
Rozpočtové prostriedky
2 976 550
343 200
140 040
140 040
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
2 976 550
343 200
140 040
140 040
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
kapitola MF SR (organizácia FR SR):
medzirezortný program 0EK Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu
2 976 550
343 200
140 040
140 040
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Okrem nákladov na úpravu IS FS v súvislosti s predĺžením lehoty na podanie odvolania zo súčasných 15 dní na 30 dní vo výške 9 600 € za rok 2017, nákladov na vytvorenie nových zoznamov vo výške 300 000 € za rok 2017, 120 000 € za rok 2018 (odhad prácnosti od dodávateľa IS pre zoznamy podľa § 52 ods. 9, 12 až 15) a nákladov na zverejňovanie a údržbu uvedených zoznamov vo výške 45 000 € za roky 2018 až 2020 (náklady na technickú podporu) a nákladov na vytvorenie a údržbu systému hodnotenia daňových subjektov, na základe ktorého sa bude daňovým subjektom zasielať oznámenie o preferenčných režimoch, vo výške 2 666 950 € za rok 2017, vo výške 178 200 € za rok 2018 a vo výške 95 040 € za roky 2019 a 2020 sa vplyvy na rozpočet, či pozitívne alebo negatívne nedajú vyčísliť ani nepriamo, nakoľko sa nedá predvídať správanie daňových subjektov.
Negatívny vplyv bude rozpočtovo zabezpečený v rámci limitov výdavkov dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Návrh zákona reaguje na priority vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády SR a na úlohy vyplývajúce z plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2017.
Navrhuje sa zreformovať inštitút daňového tajomstva z dôvodu zabezpečenia rešpektovania medzinárodných a európskych štandardov administratívnej spolupráce v daňovej oblasti a odstránenia prekážok v boji proti daňovým únikom a podvodom, pričom cieľom je ďalšie zvyšovanie daňovej transparentnosti pri zachovaní práv a minimálneho štandardu ochrany daňových subjektov.
S cieľom vytvoriť objektívne, nezávislé a legálne aplikovateľné hodnotenie daňových subjektov, ktoré bude mať predovšetkým motivačný a preventívny charakter sa zavádza index daňovej spoľahlivosti, vrátane osobitných daňových režimov pre spoľahlivé daňové subjekty.
Transpozíciou Smernice Rady (EÚ) 2016/2258, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí, sa zabezpečuje prístup finančnej správy k informáciám v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí ako sú informácie o skutočných vlastníkoch a hĺbkové preverovanie.
Ako propodnikateľské opatrenie sa navrhuje predĺžiť lehotu na podanie odvolania zo súčasných 15 dní na 30 dní.
Predkladaným návrhom zákona sa tiež upravujú niektoré ustanovenia daňového poriadku na základe poznatkov z aplikačnej praxe tak, aby sa zefektívnila správa daní.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
X iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Okrem nákladov na úpravu IS FS v súvislosti s predĺžením lehoty na podanie odvolania zo súčasných 15 dní na 30 dní vo výške 9 600 € za rok 2017, nákladov na vytvorenie nových zoznamov vo výške 300 000 € za rok 2017, 120 000 € za rok 2018 (odhad prácnosti od dodávateľa IS pre zoznamy podľa § 52 ods. 9, 12 až 15) a nákladov na zverejňovanie a údržbu uvedených zoznamov vo výške 45 000 € za roky 2018 až 2020 (náklady na technickú podporu) a nákladov na vytvorenie a údržbu systému hodnotenia daňových subjektov, na základe ktorého sa bude daňovým subjektom zasielať oznámenie o preferenčných režimoch, vo výške 2 666 950 € za rok 2017, vo výške 178 200 € za rok 2018 a vo výške 95 040 € za roky 2019 a 2020 sa vplyvy na rozpočet, či pozitívne alebo negatívne nedajú vyčísliť ani nepriamo, nakoľko sa nedá predvídať správanie daňových subjektov.
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Pri vyčíslení vplyvov na rozpočet verejnej správy sa vychádzalo z podkladov a odhadov Finančného riaditeľstva SR.
Tabuľka č. 3
Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2017
2018
2019
2020
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 4
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2017
2018
2019
2020
Bežné výdavky (600)
223 200
140 040
140 040
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2 (RP 635009)
223 200
140 040
140 040
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
2 976 550
120 000
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 (RP 711003)
(RP 713002)
(RP 718006)
2 246 400
420 550
300 000
9 600
120 000
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
2 976 550
343 200
140 040
140 040
kapitola MF SR (organizácia FR SR)
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 5
Zamestnanosť
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2017
2018
2019
2020
Počet zamestnancov celkom
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
z toho vplyv na ŠR
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
☐
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
☐
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
☒
na všetky kategórie podnikov
3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa bude vzťahovať na všetky daňové subjekty, okrem osobitných daňových režimov, ktoré sa budú týkať len podnikateľov.
Navrhujú sa propodnikateľské opatrenia, a to :
vytvorenie objektívneho, nezávislého a legálne aplikovateľného hodnotenia daňových subjektov, vrátane osobitných daňových režimov pre spoľahlivé daňové subjekty,
zvyšovanie daňovej transparentnosti (nové zoznamy FR SR),
zníženie úhrady za vydanie záväzného stanoviska o polovicu,
zavedenie povinnej elektronickej komunikácie pre právnické osoby zapísané v obchodnom registri a fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi, registrovanými pre daň z príjmov podľa § 49a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov,
stanovenie maximálnej lehoty na vyrubovacie konanie 3 mesiace,
zníženie administratívnej záťaže z dôvodu úpravy daňového tajomstva (ak orgánom, vyplýva z osobitných predpisov, že informácie, podliehajúce daňovému tajomstvu, si môžu vyžiadať alebo získať od finančnej správy samé, daňový subjekt ich nebude musieť predkladať ako napr. súčasť žiadosti oprávnenému orgánu),
informácia o oznámení daňového tajomstva sa po novom bude ukladať v spise daňového subjektu, keďže pri správe daní sú finančnej správe zverované veľmi dôverné a citlivé informácie o pomeroch daňového subjektu,
predĺženie lehoty na podanie odvolania zo súčasných 15 dní na 30 dní.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Konzultácie sa uskutočnili formou konzultačného stretnutia 7.11.2016. Vznesené pripomienky boli prediskutované a zo stretnutia bola spísaná zápisnica. Podstatné návrhy sú zapracované v návrhu zákona.
Konzultácií sa zúčastnili:
Slovenská komora daňových poradcov
Slovenská asociácia podnikových finančníkov
Slovak Business Agency
Amcham
Zástupcovia Združenia podnikateľov Slovenska sa k predbežnej informácii vyjadrili dodatočne písomne.
Hlavné pripomienky a návrhy zúčastnených:
Zverejňovaním informácií týkajúcich sa fyzických osôb môže viesť k nárastu kriminality a k zhoršeniu medziľudských vzťahov.
Daňový subjekt v súčasnosti nevie, kto si o ňom vyžiadal informácie a na aký účel boli použité. Daňovému subjektu by mohla byť na jeho žiadosť poskytnutá informácia, kto, za akým účelom a v akom rozsahu sa s daňovým tajomstvom oboznamoval.
Správca dane by mal poskytnúť informácie príslušným orgánom vždy len na zákonom stanovený účel.
Zavedenie kontroly, či získané informácie o daňovom subjekte boli skutočne použité na stanovený účel.
V súčasnosti si asi len 45% podnikateľov plní zákonnú povinnosť zverejniť účtovnú závierku v registri účtovných závierok. Bolo by vhodné aby sa živnostníci z neverejnej časti presunuli do časti verejnej, zamedzilo by sa tak podvodom – napr. pri žiadateľoch o úver.
Za účelom efektívneho využitia dát je potrebné vo všetkých zoznamoch zverejňovať IČO, ktorý sa považuje za všeobecný identifikátor.
3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Neočakávajú sa priame finančné náklady.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Predloženými návrhmi nedochádza k vzniku nepriamych nákladov zo strany podnikateľov.
Predkladaný návrh nezvyšuje náklady súvisiace so zamestnávaním.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Predložené návrhy nemajú vplyv na zvýšenie administratívnej záťaže.
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
0
0
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
0
0
Celkové náklady regulácie
0
0
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb. Navrhovaná zmena nebude mať za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov, nebude mať vplyv na obchodné bariéry, nebude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne, nebude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií, neovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov a neovplyvní prístup k financiám.
3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Návrh nemá vplyv na inovácie, resp. investície.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie
Predkladateľ návrhu zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Problematika návrhu zákona:
je upravená v práve Európskej únie:
Primárne právo:
čl. 110 a 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):
legislatívne akty:
smernica Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí (Ú. v. EÚ L 342, 16.12.2016),
smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016),
smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2010),
smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3. 2011) v platnom znení.
nelegislatívne akty:
nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 268, 12.10. 2010) v platnom znení.
je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:
rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 533/03, EK v. Rada EÚ, [2006],
rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 349/03, EK v. United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland, [2005].
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
Lehota na prebratie smernice Rady (EÚ) 2016/2258 bola určená do 31.12.2017.
Lehota na prebratie smernice Rady (EÚ) 2016/1164 bola určená do 31.12.2018.
Lehota na predloženie návrhu právneho prepisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorým sa zabezpečí prebratie smernice Rady (EÚ) 2016/2258 bola stanovená do 30.6.2017.
Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorým sa zabezpečí prebratie smernice Rady (EÚ) 2016/1164 bola stanovená do 30.9.2017.
Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Smernica Rady (EÚ) 2016/2258 bola prebratá do zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
Úplný.
Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Osobitná časť (32 bodov)

čl. I

čl. I bod 1 a 19 [§ 2 písm. h); § 53d]
Navrhuje sa ustanoviť, aby finančná správa vytvorila objektívne, nezávislé a legálne aplikovateľné hodnotenie daňových subjektov - podnikateľov, ktoré bude mať predovšetkým motivačný a preventívny charakter a ktoré zároveň umožní poskytnúť osobitné daňové režimy pre spoľahlivé daňové subjekty. Index daňovej spoľahlivosti tak môže prispieť priamo alebo nepriamo k zlepšeniu výberu daní a k zlepšovaniu podnikateľského prostredia. Subjekty s najvyššou spoľahlivosťou by mohli požívať v porovnaní s menej spoľahlivými subjektmi určité výhody v rámci zákonných možností, čo bude subjekty motivovať správať sa zodpovedne smerom k finančnej správe, keďže riadne plnenie povinností bude mať pozitívny vplyv na určenie indexu daňovej spoľahlivosti. Osobitné daňové režimy budú verejne známe. Podrobnosti týkajúce sa kritérií určenia oprávnenosti daňového subjektu na osobitné daňové režimy a zoznam osobitných daňových režimov uverejňuje Finančné riaditeľstvo SR na svojom webovom sídle.

čl. I bod 2 [§ 3 ods. 6]
Novelizačný bod predstavuje transpozíciu čl. 6 (Všeobecné pravidlo proti zneužívaniu) Smernice Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu.

čl. I bod 3 [Poznámka pod čiarou k odkazu 4]
Aktualizuje a precizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 4.

čl. I bod 4 [§ 8 ods. 1]
Navrhuje sa spresniť ustanovenie s ohľadom na aplikačnú prax. Ak následne dôjde k zmene podmienok (obrat alebo miestna príslušnosť), daňový subjekt zostáva na daňovom úrade pre vybrané daňové subjekty.

čl. I bod 5 [§ 11]
Daňové tajomstvo všeobecne Zmyslom existencie daňového tajomstva je ochrana informácií, ktoré sa správca dane alebo eventuálne iná osoba (napr. svedok) dozvie o daňovom subjekte z titulu účasti na správe daní. Vedomie, že existuje povinnosť mlčanlivosti, resp. daňové tajomstvo, je zásadné pre ochotu daňových subjektov, aby otvorene poskytovali správcovi dane podrobnosti o svojich osobných a finančných záležitostiach. Ide najmä o informácie súvisiace s podnikaním daňového subjektu (informácia o objednávkach, dodávateľoch, o finančnej situácii daňového subjektu, o bankových úveroch a pod.). Napriek tomu, že daňový poriadok jasne ukladá daňovým subjektom povinnosť uvádzať všetky skutočnosti nevyhnutné pre správne a úplné určenie ich daňových povinností (bremeno tvrdenia), ako aj tieto skutočnosti preukázať (dôkazné bremeno), je dobrovoľný aspekt v rámci spolupráce so správcom dane veľmi dôležitý (zásada úzkej súčinnosti). Snahou štátu by malo byť túto motiváciu čo najviac rozširovať. Jedným zo základných motivačných prvkov k dobrovoľnému plneniu daňových povinností je práve zákonná garancia, že s informáciami, ktoré daňový subjekt poskytne správcovi dane, bude zachádzané ako …

čl. I bod 6 a 7 [§ 14 ods. 1 písm. a) a d)]
Navrhuje sa, aby sa povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami vzťahovala aj na všetky daňové subjekty, ktoré sú právnickými osobami zapísanými v obchodnom registri alebo fyzickými osobami, ktoré sú podnikateľmi, registrovanými pre daň z príjmov podľa § 49a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Ide o daňové subjekty, ktoré majú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Napr. fyzické osoby registrované pre daň z príjmov iba z dôvodu prenájmu nehnuteľnosti, ktorý nie je živnosťou, nebudú povinné komunikovať elektronicky. Podnikateľ je definovaný v § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. V nadväznosti na túto úpravu sa navrhuje, aby aj zástupcovia uvedených daňových subjektov, ktorí nie sú advokátmi alebo daňovými poradcami, boli povinní doručovať finančnej správe podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5.

čl. I bod 8 [§ 19a]
Na základe Akčného plánu boja proti daňovým podvodom 2017 – 2018 sa navrhuje ustanoviť možnosť pre Finančné riaditeľstvo SR vyhotoviť súhrnný protokol na účely správy daní o navzájom prepojených transakciách daňových subjektov, u ktorých bolo zistené porušenie alebo obchádzanie daňových predpisov a to najmä v prípadoch, keď sú daňové subjekty zapojené v podvodnom reťazci. Tieto zistenia môžu vyplývať z akéhokoľvek procesu, napr. z daňovej kontroly, miestneho zisťovania a pod. Súhrnný protokol nenahrádza povinnosť správcov dane vyhotovovať protokoly z jednotlivých daňových kontrol. Súhrnný protokol bude mať komplexnú vypovedaciu hodnotu, pričom sa zabezpečí komplexné posúdenie správania sa všetkých zúčastnených daňových subjektov. V prípade navzájom prepojených obchodných transakcií prax ukázala potrebu takéto transakcie preverovať ako celok, t.j. ako komplexné prípady s posúdením všetkých faktorov vytváraných reťazcov.

čl. I bod 9 [§ 20 ods. 3]
Nakoľko predvolanú osobu je oprávnený predviesť colník, navrhuje sa, aby daňový úrad alebo colný úrad mohol požiadať o predvedenie predvolanej osoby aj Kriminálny úrad finančnej správy.

čl. I bod 10 [§ 23 ods. 1]
Vychádzajúc z odporúčaní Globálneho fóra OECD o transparentnosti a výmene informácií na daňové účely uvedenými v správe z partnerského preskúmania Slovenskej republiky v rámci druhej fázy hodnotenia sa navrhuje odstrániť nedostatky aplikačnej praxe pri medzinárodnom dožiadaní. Globálne fórum o transparentnosti a výmene informácií na daňové účely je mnohostranným rámcom, v rámci ktorého 120 štátov rovnocenne participuje na prácach v oblasti daňovej transparentnosti a výmeny informácií. Globálne fórum má za úlohu uskutočňovať hĺbkový monitoring a odborné hodnotenie implementácie medzinárodných štandardov transparentnosti a výmeny informácií na daňové účely. Tieto štandardy sú primárne obsiahnuté v Modelových zmluvách OECD. Podľa hodnotenia Globálneho fóra OECD daňový subjekt môže nazerať do svojho spisu, ktorý obsahuje všetky informácie získané od štátu poskytujúceho požadované informácie a samotnú žiadosť o výmenu informácií bez príslušných výnimiek. Slovenské orgány by mali zabezpečiť, aby žiadosť o výmenu informácií nemohla byť sprístupnená daňovému subjektu alebo jeho právnemu zástupcovi skôr, než začne daňové konanie alebo ak štát požadujúci danú informáciu uviedol, že nesúhlasí s …

čl. I bod 11 [§ 23 ods. 1]
Nakoľko sa novelou daňového tajomstva navrhuje, aby sa informácia o oznámení daňového tajomstva ukladala v spise daňového subjektu (či už v podobe úradného záznamu alebo kópie dokumentu, ktorým alebo na základe ktorého sa poskytlo alebo pravidelne poskytuje daňové tajomstvo), je potrebné ustanoviť výnimku z nazerania do spisu, a to v podobe vylúčenia nazerania do písomností, ktorých sprístupnením by mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu správy daní alebo k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu objasnenia alebo vyšetrenia veci podľa osobitného predpisu (napr. Trestného poriadku) a do súhrnného protokolu. Ak sa však uvedené písomnosti a súhrnný protokol použijú ako dôkaz pri správe daní, výnimka sa neuplatní.

čl. I bod 12 [§ 26 ods. 17]
Novelizačný bod predstavuje transpozíciu Smernice Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí (DAC 5). V smernici 2011/16/EÚ sa stanovuje, že ak je držiteľ účtu sprostredkovateľským subjektom, finančné inštitúcie majú preveriť takýto subjekt a identifikovať a oznámiť jeho skutočných vlastníkov (due diligence). Tento dôležitý aspekt sa pri uplatňovaní uvedenej smernice opiera o informácie získané v rámci boja proti praniu špinavých peňazí zhromaždené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (5) na účely identifikácie skutočných vlastníkov. Aby finančná správa mohla účinne monitorovať uplatňovanie postupov hĺbkového preverovania stanovených v smernici 2011/16/EÚ zo strany finančných inštitúcií, musí mať prístup k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí. Bez takéhoto prístupu by nebola schopná monitorovať, potvrdiť a kontrolovať, či finančné inštitúcie riadne uplatňujú smernicu 2011/16/EÚ správnou identifikáciou a oznamovaním skutočných vlastníkov sprostredkovateľských subjektov.

čl. I bod 13 až 15 [§ 52 ods. 5, 9, 12 až 15]
Jedným z cieľov reformy daňového tajomstva je aj zvyšovanie daňovej transparentnosti pri zachovaní práv a minimálneho štandardu ochrany daňových subjektov. Medzi opatrenia na zvýšenie daňovej transparentnosti na Slovensku môžeme zaradiť najmä zoznamy, ktoré vypracúva a zverejňuje na svojom webovom sídle Finančné riaditeľstvo SR. Zoznamy prispievajú k lepšej informovanosti verejnosti, ktorá môže prispieť k väčšej daňovej transparentnosti podnikateľského prostredia na Slovensku, ktorá môže v konečnom dôsledku pomôcť v boji proti daňovým únikom. Navrhuje sa preto doplniť do zoznamu daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane dátum od ktorého je daňový subjekt registrovaných k týmto daniam a deň, ktorým došlo k zmene druhu registrácie na dani z pridanej hodnoty. Tiež sa navrhuje na základe údajov z podaných daňových priznaní k dani z príjmov právnických osôb (aj právnických osôb nezaložených alebo nezriadených na podnikanie) zverejňovať štvrťročne zoznam daňových subjektov s výškou ich vyrubenej dane, dodatočne vyrubenej dane alebo daňovej straty. Za „vyrubenú daň“ a „dodatočne vyrubenú daň“ je potrebné …

čl. I bod 16 až 18 [§ 53c ods. 1]
Ako propodnikateľské opatrenie sa z dôvodu zvýšiť záujem najmä menších daňových subjektov podávať žiadosti o vydanie záväzných stanovísk navrhuje znížiť úhradu za vydanie záväzné stanoviská o polovicu.

čl. I bod 20 [§ 55 ods. 12 písm. a) a ods. 13]
Jedná sa o precizovanie zákona a jeho zosúladenie s jeho doterajším výkladom v prípadoch, ak je platba vykonaná z iného účtu, ako je účet daňového subjektu.

čl. I bod 21 [§ 64 ods. 3]
Ide o terminologicko - legislatívnu úpravu – zavedenie legislatívnej skratky.

čl. I bod 22 [§ 68 ods. 1]
Navrhovaná úprava korešponduje s postupom začatia a ukončenia vyrubovacieho konania, ktoré vykonáva správca dane, ktorý daňovú kontrolu začal, bez ohľadu na skutočnosť, že dôjde k zmene príslušnosti na iného správcu dane alebo na DÚ VDS. Vykonanie nového vyrubovacieho konania po odvolacom konaní, po zrušení rozhodnutia v rámci mimoriadnych opravných prosatriedkov alebo po zrušení rozhodnutia súdom iným správcom dane je pre „nového“ správcu dane náročné, nakoľko tento sa musí oboznámiť s celým prípadom, ktorý je už dobre známy pôvodnému správcovi dane.

čl. I bod 23 [§ 68 ods. 3]
S cieľom zamedziť predlžovaniu vyrubovacích konaní sa navrhuje ustanoviť lehotu, v ktorej musí správca dane vydať rozhodnutie v prvom vyrubovacom konaní (napr. po kontrole). V mimoriadne zložitých prípadoch bude môcť túto lehotu primerane predĺžiť druhostupňový orgán.

čl. I bod 24 [§ 68a ods. 6]
Navrhuje sa odstrániť výkladové nejasnosti ustanovenia o právoplatnosti vyrubovacieho rozkazu. Vyrubovací rozkaz nadobudne právoplatnosť po novom: 1. márnym uplynutím lehoty na podanie odporu čo znamená, že: - odpor nebol podaný alebo - bol podaný oneskorene, alebo - bol podaný neoprávnenou osobou, 2. dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí odporu z dôvodu nedostatočného vecného odôvodnenia.

čl. I bod 25 [§ 68a ods. 8]
Analogicky s možnosťou vykonania opätovnej kontroly sa navrhuje možnosť vykonať kontrolu tej istej dane, za to isté zdaňovacie obdobie, za ktoré sa o vyrubení dane alebo rozdielu dane oproti vyrubenej dani alebo o uplatnenom nároku alebo rozdielu v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, rozhodlo vyrubovacím rozkazom, ktorý nadobudol právoplatnosť, aj na základe podnetu orgánov činných v trestnom konaní.

čl. I bod 26 [§ 72 ods. 3]
Ako propodnikateľské opatrenie sa navrhuje predĺžiť lehotu na podanie odvolania zo súčasných 15 dní na 30 dní.

čl. I bod 27 [§ 79 ods. 5]
Ide o precizovanie ustanovenia. Daňový preplatok nebude možné vrátiť (ani preúčtovať), ak žiadosť o jeho vrátenie bola doručená po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Za žiadosť o vrátenie preplatku je potrebné v spojení s § 79 ods. 7 považovať aj podané daňové priznanie (napr. uplatnený nadmerný odpočet). Taktiež sa spresňuje, že takýto preplatok po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane je príjmom štátneho rozpočtu alebo rozpočtu obce.

čl. I bod 28 [Poznámka pod čiarou k odkazu 92c]
Dopĺňa sa poznámka pod čiarou k odkazu 92c.

čl. I bod 29 [§ 165g a § 165h]
Navrhuje sa prechodné ustanovenie vo vzťahu k daňovému tajomstvu. Informácia o tom, či prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konanie zostáva daňovým tajomstvom vo vzťahu k daňovej kontrole alebo daňovému exekučnému konaniu, ktoré boli ukončené do 31. decembra 2017. Navrhuje sa prechodné ustanovenie, podľa ktorého bude fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, registrovaným pre daň z príjmov povinná doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe od 1. júla 2018. Navrhujú sa prechodné ustanovenia k novonavrhovaným zoznamom podľa § 52 ods. 9 a 12. Nakoľko sa zoznamy tvoria z údajov z podaných riadnych, opravných, resp. dodatočných daňových priznaní, je potrebné nastaviť obmedzenie vo vzťahu k zdaňovacím obdobiam. Zoznam podľa odseku 9 sa prvýkrát zverejní najneskôr do konca júna 2018 na základe údajov z daňových priznaní k dani z príjmov právnických osôb podaných v prvom štvrťroku 2018 za zdaňovacie obdobia, ktoré začali po 31. decembri 2016 a zoznam podľa odseku 12 sa zverejní prvýkrát najneskôr do konca júna 2018 …

čl. I bod 30 [Príloha]
Novelizačný bod predstavuje transpozíciu: - Čl. 6 (Všeobecné pravidlo proti zneužívaniu) Smernice Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016) a - Smernice Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí (DAC 5).

čl. II
V súvislosti s transpozíciou Smernice Rady (EÚ) 2016/2258, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí, ktorou sa zabezpečí prístup finančnej správy k informáciám v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí ako sú informácie o skutočných vlastníkoch a hĺbkové preverovanie, sa navrhuje úprava ustanovenia o poskytovaní informácií získaných pri činnosti Finančnej spravodajskej jednotky na základe zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že Finančná spravodajská jednotka bude poskytovať tieto informácie správcovi dane a orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva na účely správy daní, ak majú význam pre správu daní a takéto poskytnutie neohrozí plnenie úloh finančnej spravodajskej jednotky. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva je Finančné …

čl. III

čl. III bod 1 [§ 5 ods. 3]
Z dôvodu centralizácie podávania trestných oznámení finančnou správou na Kriminálny úrad finančnej správy sa navrhuje vypustiť uvedenú právomoc daňového úradu.

čl. III bod 2 [§ 6 ods. 3 písm. b)]
Ustanovenie sa mení nadväzne na prijatie novely zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorou sa daňový úrad pre vybrané daňové subjekty stal správcom odvodu časti poistného.

čl. III bod 3 [§ 6 ods. 5]
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s navrhovaným bodom 1.

čl. IV
Z dôvodu odstránenia výkladových nezrovnalostí sa spresňuje ustanovenie tak, aby bolo zrejmé, že v oznámení podanom podľa § 9 ods. 1 regulovaná osoba uvádza celkovú sumu zaplatených odvodov za všetky odvodové obdobia patriace do príslušného účtovného obdobia.

čl. V
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2018, okrem článku I bodov 13 a 15 § 52 ods. 13 a 14, ktorých účinnosť navrhuje od 1. januára 2019, a to vzhľadom na dostatočný časový priestor, ktorý je potrebný na úpravu informačného systému finančnej správy. Schválené vládou SR dňa 16. augusta 2017. Robert Fico, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Peter Kažimír, v. r. minister financií Slovenskej republiky

Celý text dôvodových správ – všeobecná aj osobitná časť s odkazmi na paragrafy

Vzťahy predpisu

Mení predpisy (4)
  • 297/2008 Z. z. Zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  • 479/2009 Z. z. Zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  • 563/2009 Z. z. Zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  • 235/2012 Z. z. Zákon o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zdroj: Slov-Lex, „Vzťahy predpisu“ k aktuálnej verzii; pri novelách pozri aj časové verzie vyššie.

Raz týždenne, s potvrdením e-mailom a odhlásením jedným klikom. E-mail použijeme len na tieto upozornenia.