Zákon č. 40/2024 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona bol vypracovaný s ohľadom na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2023 až 2027 (ďalej len „programové vyhlásenie vlády“), časť Posilnenie úlohy demokratického štátu – trestná politika štátu, v ktorom sa vláda zaviazala k priblíženiu slovenského trestného práva k európskym štandardom a aktuálnym trendom v trestnoprávnej politike najvyspelejších krajín Európskej únie, ako aj Európskej únie ako takej.
Z programového vyhlásenia vlády vyplýva v tomto smere potreba najmä humanizácie trestov s ohľadom na princípy právneho štátu (spravodlivé a primerané trestanie trestných činov), priklonenia sa k filozofii restoratívnej justície vrátane uprednostnenia alternatívnych trestov pred potrestaním páchateľa nepodmienečným trestom odňatia slobody, celkového presadzovania alternatívnych trestov a podpory probačnej služby. S tým je nevyhnutne spojené aj riešenie kritickej situácie s preplnenými väznicami, v ktorých sa často ocitajú osoby, pri ktorých by sa účel trestu zabezpečil lepšie inak ako prostredníctvom výkonu trestu odňatia slobody.
Cieľom návrhu zákona je zaviesť dotknuté východiská zadefinované v programovom vyhlásení vlády do praxe, posilniť garancie dodržiavania základných práv, priblížiť sa európskym štandardom trestného práva, a to všetko pri zefektívnení chodu štátu v oblasti trestného práva a optimalizácii nákladov štátu vynakladaných v súvislosti s trestnou politikou štátu.
V nadväznosti na tieto východiská návrh zákona rozširuje možnosti individualizácie trestu a tým zlepšuje podmienky pre ukladanie primeraných trestov súdmi v jednotlivých prípadoch, najmä s prihliadnutím na okolnosti spáchaného trestného činu, osobu a pomery páchateľa, a to najmä zavedením dostatočného rozsahu dolnej a hornej hranice sadzieb trestu odňatia slobody a posilnením možnosti ukladania alternatívnych trestov.
Osobitný dôraz sa tak v návrhu zákona kladie práve na posilnenie podmienok pre ukladanie primeraných a spravodlivých trestov. Ústavný súd v náleze sp. zn. PL. ÚS 106/2011 k primeranosti trestu uviedol, že „Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest.“ Tieto závery už predstavujú ustálenú judikatúru Ústavného súdu (naposledy napr. nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 1/2021). Pritom prostriedkom dosiahnutia primeraného trestu je práve individualizácia trestu (pozri napr. nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 106/2011), pričom dostatočnú individualizáciu trestu musí z povahy veci v prvom rade umožňovať kvalitná právna úprava.
Pri riešení tejto otázky vychádzala vláda Slovenskej republiky z komparatistiky s trestnými zákonmi iných členských štátov Európskej únie so zameraním na identifikáciu európskych štandardov trestného práva a na porovnanie prísnosti Trestného zákona s trestnými zákonmi iných štátov a z posúdenia primeranosti trestov odňatia slobody za jednotlivé trestné činy s ohľadom na ich spoločenskú závažnosť v aktuálnych podmienkach a potreby zosúladenia trestných sadzieb najmä za majetkové a hospodárske trestné činy.
V nadväznosti na túto komparatistiku návrh zákona prichádza s viacerými zmenami, ktoré vychádzajú z chápania trestného práva a v rámci neho osobitne trestu odňatia slobody ako prostriedkov ultima ratio. S ohľadom na to sa napríklad rozširuje používanie alternatívnych druhov trestov (najmä peňažného trestu a trestu domáceho väzenia) pred trestom odňatia slobody a podmienok pre ukladanie podmienečných trestov odňatia slobody. To všetko za súčasného rešpektovania medzinárodných, európskych a ústavných požiadaviek, ako aj záverov judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (najmä nálezy vo veciach so sp. zn. PL. ÚS 106/2011 a PL. ÚS 1/2021), trestnoprávnej teórie k primeranosti trestu a osobitne aj s ohľadom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, naň nadväzujúcu judikatúru ESĽP, Chartu základných práv Európskej únie a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie.
Tiež sa zmierňujú neprimerane prísne sankcie pri niektorých druhoch trestných činov a približujú sa európskemu štandardu trestania rovnakých alebo obdobných trestných činov s ohľadom na spoločenskú nebezpečnosť jednotlivých trestných činov, konkrétny chránený záujem a jeho význam. Zosúlaďujú sa trestné sadzby pri niektorých trestných činoch a odstraňujú sa neodôvodnené rozdiely a nesystémové nastavenie niektorých trestných sadzieb.
Upravujú sa hranice škody tak, aby to zodpovedalo aktuálnej spoločensko-ekonomickej situácii a jej predpokladanému vývoju v najbližšej dobe, a to najmä s prihliadnutím na historickú, súčasnú a očakávanú infláciu.
Návrh zákona ponúka efektívne riešenia pre resocializáciu páchateľov trestných činov za súčasného splnenia účelu sankcií a optimalizáciu aktuálne nevyhovujúceho stavu väzenského systému Slovenskej republiky. S ohľadom na závery odborných štúdií o vplyve väzenského prostredia na odsúdené osoby reaguje na systémové nedostatky súčasného väzenského systému ako sú preplnenosť, investičný dlh, zaostávanie v resocializačných programoch oproti štandardu Európskej únie, nedostatočné plnenie medzinárodných záväzkov štátu v tejto oblasti a deficity v zabezpečení zodpovedajúcej úrovne ochrany ľudských práv a základných slobôd. Uvedené nedostatky sú dlhodobo kritizované zo strany Výboru Rady Európy na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT), ale aj zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky a ESĽP.
Návrh zákona v súlade so zásadou, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby (§ 34 ods. 3 Trestného zákona), vytvára na jednej strane podmienky pre zachovanie kontaktu páchateľa s rodinou a jeho blízkymi osobami, a to najmä s maloletými deťmi, a na druhej strane zlepšením podmienok pre ukladanie spravodlivých trestov umožňuje ukladanie trestov, ktoré budú dopadať na rodinu a blízke osoby páchateľa iba v nevyhnutnej miere.
Nástrojmi na dosiahnutie uvedených cieľov sú najmä uprednostnenie alternatívnych trestov pred trestom odňatia slobody, zvýšenie príjmov štátu z peňažných trestov, umožnenie zárobkovej činnosti páchateľov a vytváranie hodnôt pre spoločnosť a samotný štát (teda na jednej strane by sa mali znížiť náklady na väzňov a zároveň zvýšiť príjmy štátu cez dane a odvody pracujúceho človeka) a tiež umožnenie kontaktu a udržania sociálnych väzieb páchateľa s rodinou a blízkymi vrátane osobnej starostlivosti a výchovy maloletých detí.
Slovenská republika dlhodobo patrí medzi štáty Európskej únie s najvyšším počtom osôb vo výkone trestu odňatia slobody na počet obyvateľov. Počet väzňov na počet obyvateľov v Slovenskej republiky výrazne prevyšuje počet väzňov na počet obyvateľov krajín ako sú napríklad Nemecko, Rakúsko, krajiny Beneluxu alebo severské krajiny. Podľa oficiálnych štatistík Eurostatu (dostupné na: https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Prison_statistics) bol počet väzňov na 100 000 obyvateľov v Slovenskej republike tretí najvyšší z celej Európskej únie, pričom priemerný počet väzňov na 100 000 obyvateľov v Európskej únii prekračoval takmer dvojnásobne. Napr. počet väzňov na 100 000 obyvateľov vo Fínsku bol oproti Slovenskej republike nižší trojnásobne. Naviac, klesajúci počet registrovaných trestných činov (napr. z cca 92 000 v r. 2011 na cca 58 000 v r. 2019), ako aj páchateľov (napr. z cca 54 000 v r. 2011 na cca 40 000 v r. 2019) sa v Slovenskej republike vôbec neprejavil v poklese počtu osôb vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody.
Dôvodom sú najmä príliš vysoké trestné sadzby v kombinácii s obmedzenými možnosťami ukladania alternatívnych trestov. Výsledkom sú preplnené ústavy na výkon trestu odňatia slobody, nevyhovujúce materiálne podmienky v nich a enormné finančné nároky väzenského systému na štátny rozpočet.
Je teda zrejmé, že v dôsledku súčasnej právnej úpravy sa Slovensko vzďaľuje od trendu zastávaného v ekonomicky vyspelejších krajinách EU.
Súčasné znenie § 34 ods. 1 Trestného zákona za hlavný účel trestnoprávneho postihu považuje v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom, v druhom rade nápravu páchateľov a nakoniec preventívnu funkciu trestného práva, teda odradenie iných od páchania trestnej činnosti.
Zhodnotenie koncepcie trestnoprávnych postihov v súčasnom znení Trestného zákona vo svetle týchto účelov vedie k záveru, že sa v praxi ukazuje ako nedostatočná a nezodpovedajúca uvedeným účelom. Vychádza totiž z praxou nepotvrdeného predpokladu, že ochranu spoločnosti možno dosiahnuť predovšetkým prostredníctvom odčlenenia páchateľa od zvyšku spoločnosti. Vyplýva to z jasnej dominancie trestu odňatia slobody v systéme trestnoprávnych postihov v Slovenskej republike. Náprava páchateľov trestných činov a odstraňovanie následkov trestných činov v dôsledku toho ustupuje do úzadia.
Ako sa ukazuje, zážitok z väzenia neodradí páchateľa od ďalšieho páchania trestnej činnosti, dokonca mieru následnej recidívy mierne zvyšuje (Nagin et al. 2009; Villettaz et al. 2015). Ani hrozba trestov páchateľa príliš neodradzuje, pretože páchatelia pri páchaní trestnej činnosti predpokladajú, že nebudú chytení, a preto, že zisky z trestnej činnosti sa dostavia ihneď, ale prípadný trest nasleduje až s dlhším časovým odstupom. Pritom páchatelia často ani nevedia, aké tresty im hrozia a ako efektívne polícia postupuje pri odhaľovaní páchateľov konkrétnej trestnej činnosti (Paternoster 2010).
Aj z hľadiska dopadov na štátny rozpočet sa trest odňatia slobody ukazuje ako najmenej efektívne riešenie. Samotný výkon trestu odňatia slobody jedného odsúdeného stál štát v r. 2021 ročne vyše 22 000 eur (náklady na jednu väznenú osobu za jeden deň výkonu trestu odňatia slobody alebo výkonu väzby predstavovali v r. 2021 v priemerne 62 eur). Zároveň pri priemernej mzde cca 1 200 eur sú dane a povinné odvody zamestnanca a zamestnávateľa spolu v sume cca 700 eur, t. j. ročný priemerný výpadok príjmu štátu z jedného odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody je cca 8 400 eur ročne. Je preto mimoriadne neefektívne, aby sa vo výkone trestu odňatia slobody nachádzali osoby, ktoré nie sú nebezpečné pre spoločnosť, ktorých náprava by sa aj pri dosiahnutí ostatných účelov trestu dala lepšie zabezpečiť prostredníctvom alternatívnych trestov a ktoré môže byť zároveň ekonomicky aktívne a tým generovať aj ďalšie príjmy štátu.
Ponímanie trestu odňatia slobody ako prvotného a prioritného trestu v rámci trestnej politiky spôsobilo, že štát musí neustále zvyšovať kapacity zariadení ústavov na výkon trestu odňatia slobody a budovať nové zariadenia. Pritom na páchateľov týchto trestných činov má väčší prevýchovný efekt postih cez financie a majetok (spravidla zároveň s pozitívnym účinkom na verejné rozpočty), ako neprimeraný trest odňatia slobody, ktorý pociťujú ako príkorie. Slovami Ústavného súdu (PL. ÚS 106/2011) „U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktoré trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.“
Zdá sa, že okolité krajiny Európskej únie tento trend už dávnejšie pochopili, čoho výsledkom je výrazný ústup od ukladania nepodmienečných trestov odňatia slobody a obrat k alternatívnym spôsobom trestania a k zvýšenému úsiliu o nápravu a resocializáciu páchateľov namiesto ich vyčleňovania od zvyšku spoločnosti. Príkladom krajín, v ktorých boli v posledných desaťročiach realizované v tomto smere rozsiahle reformy sú napríklad Nemecko a Švajčiarsko. Prax v týchto krajinách potvrdila, že výrazný ústup od používania trestu odňatia slobody a jeho zmiernenie alebo úplné nahradenie inými formami trestov v týchto krajinách neviedol k zvýšeniu miery páchania opakovanej trestnej činnosti. Inými slovami, ukladanie miernejších sankcií sa z hľadiska preventívneho účelu trestného práva ukazuje ako rovnako efektívne ako ukladanie prísnejších sankcií (Fink, D., Jehle, M., Pilgram, A.: Strafrechtliche Sanktionen im internationalen Vergleich Deutschland – Österreich – Schweiz, JOURNAL FÜR STRAFRECHT 3/2015, s. 81). Diskusie o ďalšom posilnení možností ukladať alternatívne tresty (najmä peňažných trestov) a o ďalšom znižovaní trestných sadzieb pri niektorých trestných činoch sa aktuálne vedú aj v Českej republike. Podnetom na tieto diskusie je okrem iného aj nelichotivý stav českých väzníc. Trestné sadzby sú pritom najmä pri majetkových a hospodárskych trestných činov v Českej republiky už v súčasnosti výrazne nižšie ako v Slovenskej republike a index väzenskej populácie majú oproti Slovenskej republike nižší.
Návrh zákona preto pri nastavení celkovej koncepcie trestnoprávnych postihov venuje zvýšenú pozornosť dopadom odsúdenia a konkrétnych sankcií na páchateľa, jeho okolie, spoločnosť, ale aj na štátny rozpočet a vychádza z premisy, že „len nevyhnutný trest je spravodlivý“, formulovanej už nemeckým právnikom F. von Lisztom, ktorého myšlienky predznamenali celkový odklon nemeckého trestného práva od „klasického“ na odplatu orientovaného trestného práva smerom k efektívnemu nástroju ochrany právom chránených záujmov.
Podpora využívania alternatívnych trestov je v súlade so zásadami restoratívnej justície vyjadrených v programovom vyhlásení vlády.
Znovuzačlenenie do spoločnosti je dôležitým cieľom trestov nespojených s odňatím slobody, pričom platí, že uložené alternatívne tresty alebo opatrenia musia mať pre páchateľa čo najväčší zmysel, a mali by prispievať k osobnému a sociálnemu rozvoju páchateľa. Tresty nespojené s odňatím slobody sa ukladajú a vykonávajú so snahou rozvíjať páchateľov zmysel pre zodpovednosť voči spoločnosti a osobitne voči obeti.
Navrhovaná právna úprava zároveň nebráni ani zabezpečeniu efektívneho a účinného vyšetrovania trestnej činnosti. Práve naopak, navrhovaná právna úprava posilňuje podmienky pre efektívne odčerpanie výnosov pochádzajúcich z trestnej činnosti pri zlepšení predpokladov pre zabezpečenie spravodlivého trestnoprávneho postihu páchateľov trestnej činnosti, ďalej pre ich resocializáciu a minimalizácii dopadu trestu na iné osoby. A to všetko bez toho, aby vytvárala prekážky pre vedenie efektívneho a účinného vyšetrovania trestnej činnosti vedúceho k spravodlivému postihu páchateľov.
Návrh zákona okrem toho reaguje aj na nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 1/2021, ktorým bol vyslovený nesúlad § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona s Ústavou, ako aj na niektoré zásadné dlhoročné aplikačné problémy pri postihovaní drogovej trestnej činnosti vrátane neprimeraných trestných sadzieb dopadajúcich na páchateľov, ktorý omamné alebo psychotropné látky prechovávajú výlučne na účely osobnej spotreby. V tejto súvislosti sa nanovo upravuje mechanizmus určovania rozsahu spáchania drogových trestných činov a zavádza sa objektívnejší a exaktnejší spôsob založený na množstve materiálu alebo množstve účinnej látky v tomto materiáli alebo na počte pestovaných rastlín.
Návrh zákona zavádza právnu úpravu, ktorej cieľom je riešenie nedostatočnej aktuálnej právnej úpravy v otázkach ochranného liečenia, ochranného dohľadu a detencie, ktorá spôsobuje dlhoročné aplikačné problémy. Cieľom návrhu zákona spolu s novelou Trestného poriadku je tak zaviesť novú právnu úpravu dotknutých ochranných opatrení, ktorá zabezpečí jednak dostatočnú ochranu spoločnosti pred páchateľmi primárne s duševnými poruchami a zároveň zabezpečiť účinné liečenie takýchto páchateľov v miere, ktorá je na tento účel nevyhnutná.
Návrhom zákona sa prijímajú nevyhnutné legislatívne opatrenia v oblasti trestného práva v nadväznosti na konania o porušení povinností vyplývajúcich z práva Európskej únie. Návrh zákona preto obsahuje konkrétne riešenia niektorých výhrad Európskej komisie vo vzťahu k spôsobu implementácie, resp. nedostatočnej implementácie príslušného sekundárneho práve Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky.
S cieľom rozšírenia a posilnenia záruk zákonnosti trestného konania sa navrhuje vykonať zmeny v rámci trestného konania, ktoré môže štát viesť len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom (čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 2 ods. 2 Trestného poriadku). Zásada stíhania len zo zákonných dôvodov je jednou zo základných zásad trestného konania a jej porušenie môže viesť k podstatných procesným chybám a zmariť tak účel trestného konania. Týmto účelom pritom je nie akékoľvek, ale náležité zistenie trestných činov, nie akékoľvek, ale spravodlivé potrestanie ich páchateľov a to nie aj za cenu porušenia iných ústavou a zákonmi chránených hodnôt, ale naopak pri zachovaní rešpektu k základným právam a slobodám osôb trestným konaním dotknutých.
Z uvedených dôvodov, v súlade so skúsenosťami z príbuznej jurisdikcie (Česká republika), podnetmi z domácej aplikačnej praxe, ako aj právnej doktríny navrhuje sa niekoľko zmien, a to predovšetkým za účelom posilnenia náležitého dohľadu nad dodržiavaním ústavnej zásady viesť trestné stíhanie vždy len zákonným spôsobom:
rozšírenie oprávnenia procesných subjektov žiadať podľa § 210 Trestného poriadku o preskúmanie postupu nielen policajta, ale aj prokurátora,
rozšírenie úlohy súdu pri zásahoch do základných práv počas prípravného konania, a to aj s poukazom na doteraz riadne neimplementované normy európskeho trestného práva procesného,
spresnenie úpravy nakladania s nezákonne získanými dôkazmi (explicitná úprava možnosti použitia nezákonne získaného dôkazu v prospech obžalovaného),
v záujme kontroly zákonnosti podmienok spolupráce tzv. spolupracujúcich osôb (kajúcnikov) s orgánmi činnými v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) spresniť tieto podmienky a vytvoriť právny rámec ich účinnej kontroly v konaniach, v ktorých sa spolupracujúca osoba podieľa na objasňovaní trestnej činnosti, a to tak zo strany prokuratúry, ako aj sudcu pre prípravné konanie (súdu), pri zachovaní podstaty a zmyslu tohto inštitútu,
v záujme posilnenia zákonnosti pri poskytovaní legálnych benefitov kajúcnikom spresniť a sprísniť podmienky inštitútov ako odloženie obvinenia, zastavenie, resp. prerušenie trestného stíhania (z dôvodu spolupráce s kajúcnikom) a podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného,
úprava možnosti preskúmania nezákonne uzavretej dohody o vine a treste na základe dovolania vo verejnom záujme,
obmedzenie možnosti prokurátora podať obžalobu len na prípady, ak je prokurátor schopný v konaní pred súdom uniesť dôkazné bremeno; v ostatných prípadoch (ak trvajú pochybnosti o tom, či sa skutok stal, ktoré však nemožno vyvrátiť dostupnými dôkazmi) ustanoviť povinnosť prokurátora stíhanie obvineného zastaviť,
zaistenie obhajobných práv podozrivých osôb v prípravnom konaní.
Zároveň sa navrhuje úprava pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu v oblasti „subvenčných“ trestných činov tak, aby pokrývala skutky podobnej (vyššej) typovej spoločenskej závažnosti.
Ďalej sa navrhuje zavedenie nového procesného inštitútu preskúmavania rozhodnutia v dôsledku zániku trestnosti činu zmenou zákona (s poukazom na § 84 Trestného zákona).
Návrh zákona zavádza právnu úpravu, ktorej cieľom je riešenie nedostatočnej aktuálnej právnej úpravy v otázkach ochranného liečenia, ochranného dohľadu a detencie, ktorá spôsobuje dlhoročné aplikačné problémy. Cieľom návrhu zákona spolu s novelou Trestného poriadku je tak zaviesť novú právnu úpravu dotknutých ochranných opatrení, ktorá zabezpečí jednak dostatočnú ochranu spoločnosti pred páchateľmi primárne s duševnými poruchami a zároveň zabezpečiť účinné liečenie takýchto páchateľov v miere, ktorá je na tento účel nevyhnutná.
Návrh zákona bude mať významný pozitívny vplyv na zabezpečenie vysokého stupňa ochrany základných práv občana a človeka v súvislosti s vykonávaním trestnej spravodlivosti postupom podľa Trestného poriadku. Dosahovanie s tým súvisiacich čiastkových cieľov návrhu zákona ako napr. zvýšená ochrana súkromia (prehliadky priestorov), posilnenie materiálnej spravodlivosti v dôkazovom práve, či vyvážená ochrana práv procesných subjektov pri uplatňovaní inštitútu tzv. spolupracujúcej osoby budú mať nesporne pozitívne vplyvy na sociálny aj rodinný život osôb, dotknutých úkonmi trestného stíhania. Zúžia totiž priestor pre uplatňovanie arbitrárnych, nezákonných, či materiálne nespravodlivých úradných postupov.
Návrh zákona reaguje aj na potrebu prijatia legislatívnych opatrení v súvislosti s konaniami o porušení povinností vyplývajúcich z práva Európskej únie, ktoré Európska komisia vedie voči Slovenskej republike
pre neúplnú a nesprávnu transpozíciu rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (INFR(2021)2240),
pre nesprávnu transpozíciu niektorých ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva a súvisiace porušenie čl. 325 ods. 2 ZFEÚ (INFR(2021)2268),
pre nesprávnu transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody (INFR(2023)2008),
pre neúplnú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní (INFR(2023)2108).
V súlade so zámermi programového vyhlásenia vlády v časti týkajúcej sa súdnictva a prokuratúry, podľa ktorej faktická autonómia Úradu špeciálnej prokuratúry sa stala väčšou ako tá, ktorá bola upravená zákonom, čo vo výsledku narušilo tak hierarchiu, ako aj jednotnosť postupov prokuratúry pri uplatňovaní viacerých procesných inštitútov trestného konania, sa navrhuje aj zmena zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.
Ide o prvý naliehavý krok z pripravovanej širokej reformy trestnej politiky vlády Slovenskej republiky smerujúci k posilneniu právneho štátu v Slovenskej republike. Vo vzťahu k prokuratúre sa návrhom zákona sleduje obnovenie dôvery verejnosti v prokuratúru a naplnenie „jednotnosti“ sústavy prokuratúry s cieľom priblížiť pravidlá jej fungovania obvyklému usporiadaniu vnútorného členenia prokuratúry vo väčšine európskych krajín.
Názory občianskej spoločnosti na doterajšie takmer dvadsaťročné fungovanie Úradu špeciálnej prokuratúry sa významne líšia. Činnosť Úradu špeciálnej prokuratúry v posledných rokoch vzbudila vo verejnosti nebývalý ohlas a neraz je časťou odbornej verejnosti vnímaná ako politická a nesúca prvky svojvôle. Viacerými postupmi a rozhodnutiami Úradu špeciálnej prokuratúry došlo k porušeniu ústavných práv sťažovateľov (napr. I. ÚS 122/2018, I. ÚS 106/2021, III. ÚS 415/2021, IV. ÚS 219/2022, III. ÚS 454/2022, IV. ÚS 608/2022) či k porušeniu práv garantovaných medzinárodnými dohovormi (napr. Mucha proti Slovenskej republike, rozsudok ESĽP z 25. novembra 2021; Vasaráb a Paulus proti Slovenskej republike, rozsudok ESĽP z 15. decembra 2022). Na neprofesionálne a nezákonné rozhodnutia prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry poukazovala nielen akademická či advokátska obec, ale aj samotná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Legislatívne snahy Národnej rady Slovenskej republiky počas jej 8. volebného obdobia o obmedzenie zásahov generálneho prokurátora Slovenskej republiky do prípravného konania pod dozorom Úradu špeciálnej prokuratúry zlyhali (napr. parlamentná tlač 786, 1093, 1697). Ani Ústavný súd Slovenskej republiky nepodľahol politickým tlakom na vyslovenie neústavnosti jedného zo základných právnych mechanizmov umožňujúceho generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky nápravu nedostatkov v činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry (PL. ÚS 1/2022). Nestrannosť prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry bola spochybnená aj samotným Špecializovaným trestným súdom, ktorý v tejto súvislosti požiadal Ústavný súd Slovenskej republiky o preskúmanie ústavnosti niektorých ustanovení zákona o prokuratúre (PL. ÚS 15/2023). Jedným z dôvodov je nedostatok platnej právnej úpravy, ktorý nedovoľuje odňať vec Úradu špeciálnej prokuratúry i napriek zjavnému nedostatku jej objektivity. Ide i o dôsledok toho, že Špecializovaný trestný súd má v sústave súdov postavenie krajského súdu, kým Úrad špeciálnej prokuratúry je osobitnou súčasťou Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a jeho prokurátori sú prokurátormi Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.
V záujme parity hlavných subjektov trestného procesu sa tak navrhuje zveriť právomoc nad vyšetrovaním trestnej činnosti patriacej do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu krajským prokuratúram a dohľad nad ich činnosťou Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Krajské prokuratúry disponujú dostatočným, nestranným a odborne zdatným prokurátorským stavom.
Rozhodnutia zriadiť úrady špeciálnej prokuratúry (alebo ich zrušiť) sú spravidla považované za politické (napr. bod 13. konečného stanoviska Benátskej komisie k zmenenému návrhu zákona o Úrade špeciálnej prokuratúry Čiernej Hory z 19. - 20. marca 2015). Bez ohľadu na toto konštatovanie nemožno prehliadnuť, že vyššie uvedené odborné poznatky z doterajšej činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry nasvedčujú tomu, že súčasné usporiadanie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s osobitnou súčasťou, ktorou je Úrad špeciálnej prokuratúry, nie je ideálne a nevyhnutne si vyžaduje štrukturálne zmeny.
Cieľom tohto návrhu zákona je nájdenie kompromisu medzi rozporuplnými názormi na existenciu Úradu špeciálnej prokuratúry a prijatie takej právnej úpravy, ktorá povedie nielen k zvýšeniu efektivity konania prokuratúry ako celku, nezávislosti prokuratúry na politických vplyvoch a k rešpektovaniu princípov právneho štátu, ale obstojí aj pri zmene vládnej garnitúry. Nemožno pripustiť, aby systém trestného stíhania ovládala akákoľvek parlamentná väčšina. Práve vstup krajských prokuratúr do trestného procesu pred Špecializovaným trestným súdom je jedným z garantov nezávislosti a nestrannosti rozhodovacieho procesu každého jedného prokurátora vybaveného legálnymi zárukami pred nezákonnými pokynmi nadriadených prokurátorov (§ 6 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov).
Na tento účel sa navrhuje novelizácia
zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov,
zákona Národnej rady Slovenskej republiky ,č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,
zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov,
zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
zákona č. 383/2011 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste v znení zákona č. 316/2016 Z. z.,
zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a
zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok).
Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry nemá vplyv na postavenie jeho prokurátorov, ktorí naďalej ostávajú prokurátormi Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a budú na výkon funkcie prokurátora pridelení na jej jednotlivé organizačné zložky. To platí aj pre asistentov prokurátorov, štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
Návrh zákona nemá vplyvy na životné prostredie a vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona zakladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v súvislosti so zmenami v oblasti ochranných opatrení. Pozitívne vplyvy budú mať navrhované zmeny na služby verejnej správy (konkrétne policajných zložiek), pre občana a na podnikateľské prostredie, ako aj pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila dňa 6. decembra 2023.

čl. I
(Trestný zákon)

čl. I bod 1 (§ 5a)
Ide o nevyhnutné úpravy vyvolané zmenou právnej úpravy drogových trestných činov v § 171 až 173 a zavedeným nového drogového trestného činu § 173a.

čl. I bod 2 (§ 21 ods. 1)
Navrhovaná úprava má za cieľ posilnenie práva na právnu pomoc vrátane práva na obhajobu v trestnom konaní a zároveň aj chrániť nezávislý výkon advokácie. Konanie v súlade so zákonom nikdy nemôže byť trestné, a to ani ako účastníctvo na trestnom čine. Platí to aj o poskytovaní právnych služieb v súlade so zákonom o advokácii. Z uvedených dôvodov sa to navrhuje premietnuť priamo do textu zákona.

čl. I bod 3 (§ 29 ods. 1 a 2)
Po vzore Českej republiky sa navrhuje rozšírenie podmienok súhlasu poškodeného ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť aj na súhlas daný súčasne s konaním osoby páchajúcej dotknutý čin. V súlade s filozofiou restoratívnej justície sa navrhovanou úpravou do popredia dáva postoj poškodeného k činu. V prípade existencie súhlasu poškodeného spoločenská nebezpečnosť činu zásadne klesá a v modernom trestnom práve ako prostriedku ultima ratio nie je priestor na trestnoprávny postih takýchto činov.

čl. I bod 4 a 5 (§ 33a)
Do Trestného zákona sa popri zásadách ukladania trestov a ochranných opatrení zavádza explicitná úprava všeobecných zásad ukladania sankcií. Obdobne ako v Českej republike, ide o zákaz ukladania krutých a neprimeraných sankcií a o explicitné vyjadrenie princípu proporcionality, t. j. tam, kde postačí uloženie menej postihujúcej trestnej sankcie, nesmie byť uložená pre páchateľa citeľnejšia sankcia.

čl. I bod 6 a 7 (§ 34 ods. 4 a 6)
Vychádzajúc zo súčasnej právnej úpravy v § 34 ods. 4 sa navrhuje rozšírenie kritérií, ktoré by mal súd zohľadniť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Ide najmä o správanie páchateľa po spáchaní trestného činu, osobitne vo vzťahu k poškodenému, dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu, ako aj výslovné zakotvenie povinnosti súdu pri trestných činoch, ktorými sa ich páchateľ snažil získať alebo získal majetkový prospech, zvážiť najmä uloženie peňažného trestu, a to buď samostatne alebo popri inom treste. Zároveň navrhuje sa vypustenie obligatórneho uloženia trestu odňatia slobody pri trestnom čine s hornou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody prevyšujúcej päť rokov. Tento návrh je súčasťou opatrení vedúcich k posilneniu podmienok pre ukladanie alternatívnych trestov a zároveň aj pre dôslednú individualizáciu trestu zo strany súdu.

čl. I bod 8 až 14 (§ 36 až § 38)
Na základe inšpirácie z právnej úpravy Českej republiky a v záujme posilnenia podmienok pre individualizáciu trestu súdu vzhľadom na okolnosti každého prípadu a tým aj v záujme zlepšenia podmienok pre ukladanie primeraných a spravodlivých trestov sa navrhuje koncepčná úprava zoznamov poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností tak, aby ich zoznam v Trestnom zákone nebol taxatívny ale demonštratívny. Taxatívne vymedzenie týchto okolností, na ktoré súd musí v každom prípade prihliadať pri určovaní druhu a výmere trestu, absolútne nezodpovedá reálnemu životu. Takáto právna úprava nevyhnutne bránila v dostatočnej individualizácii trestov, resp. zohľadneniu všetkých relevantných okolností, ktoré mali vplyv na konanie páchateľa alebo ktoré ho sprevádzali. S navrhovanou úpravou súvisí aj odstránenie povinnej úpravy hraníc trestných sadzieb v nadväznosti na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Táto právna úprava súdy často stavala až do pozície „počtárov“ (osobitne v spojitosti s taxatívnym zoznamom poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností) a vytvárala významnú prekážku pre dostatočnú individualizáciu trestov. Mechanizmus zvýšenia dolnej hranice trestnej sadzby v prípade recidívy sa …

čl. I bod 15 až 17 (§ 39)
Navrhuje sa odstránenie duplicitnej úpravy v prípade zníženia trestu odňatia slobody pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. V odsekoch 4 a 5 sa precizujú, resp. zavádzajú presné hranice pre mimoriadne zníženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu a pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní, ktoré je svojou povahou blízke práve dohode o uznaní viny a prijatí trestu. V oboch prípadoch sa pri splnení podmienok na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo odseku 2 umožňuje aj uloženie trestu odňatia slobody pod zákonom ustanovenú sadzbu podľa odseku 3.

čl. I bod 18 (§ 40a ods. 1)
Ide o nevyhnutné úpravy vyvolané zmenou právnej úpravy drogových trestných činov podľa § 171, pričom sa navrhuje umožniť podmienečné upustenie od potrestania aj pri trestných činoch podľa § 172 ods. 1, 2 a 3.

čl. I bod 19 a 20 (§ 45)
Navrhuje sa doplnenie spoločného trestu, keďže v dotknutých ustanoveniach popri úhrnnom treste a súhrnnom treste doposiaľ chýbal.

čl. I bod 21 (§ 47 ods. 2)
V rámci právnej úpravy zásady „trikrát a dosť“ sa v nadväznosti na novú právnu úpravu drogových trestných činov menia odkazy, resp. pomenovania týchto drogových trestných činov a zároveň sa prehodnocuje zoznam trestných činov, najmä s ohľadom na ich spoločenskú závažnosť. Zároveň sa precizuje právna úprava a odstraňuje sa nezrovnalosť v aplikačnej praxi v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody znamená dvakrát uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, teda nie podmienečne odložený trest odňatia slobody, ktorého výkon bol dodatočne nariadený.

čl. I bod 22 a 23 (§ 49 ods. 1 a § 51 ods. 1)
V súlade s jedným zo zámerov novely zlepšiť podmienky pre resocializáciu odsúdených a odbremeniť väzenský systém sa navrhuje rozšírenie možností uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom pre trest neprevyšujúci dva roky, resp. tri roky pri podmienečnom odklade s probačným dohľadom na tri roky, resp. štyri roky pri podmienečnom odklade s probačným dohľadom.

čl. I bod 24 a 25 (§ 53)
V súlade so základnými východiskami novely sa rozširujú podmienky možnosti uloženia trestu domáceho väzenia znížením minimálnej výmery tohto trestu na polovicu dolnej hranice sadzby trestu odňatia slobody, ak je dolná hranica sadzby trestu odňatia slobody Trestným zákonom ustanovená, a zvýšením maximálnej výmery tohto trestu zo štyroch na päť rokov.

čl. I bod 26 až 29 (§ 56)
Zvyšuje sa horná hranica tohto trestu zo súčasných 331 930 eur na 3 000 000 eur a rozširuje sa možnosť súdu aj pri nesplnení podmienok podľa odseku 1 uložiť peňažný trest aj pri zločinoch s výnimkou obzvlášť závažných zločinov, a to aj samostatne, ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosť nápravy páchateľa uloženie trestu odňatia slobody, resp. (aj) iného trestu nie je potrebné. V odseku 5 sa slovo úhrnný nahrádza slovom spoločný, keďže pri ukladaní úhrnného trestu sa na rozdiel od súhrnného a spoločného trestu neruší skorší rozsudok. V prípade zrušenia úhrnného peňažného trestu a následne jeho opätovného uloženia tak pôjde o nový peňažný trest.

čl. I bod 30 až 33 (§ 58 a § 59)
Ústavný súd v náleze sp. zn. PL. ÚS 1/2021 vyslovil, že § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy. Ústavný súd vychádzal zo svojej judikatúry k primeranosti trestu (najmä nález so sp. zn. PL. ÚS 106/2011) a nesúlad ustanovení o obligatórnom treste prepadnutia majetku videl predovšetkým v tom, že táto právna úprava absolútne vylučovala aplikáciu princípu primeranosti pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Takáto právna úprava fakticky odňala súdu právomoc uložiť primeraný individualizovaný trest, keďže bránila súdu prispôsobiť druh a výmeru trestu konkrétnym okolnostiam prípadu. Samotná povaha obligatórneho trestu prepadnutia majetku teda pojmovo vylučovala akékoľvek skúmanie primeranosti a požiadavku uloženia primeraného a spravodlivého trestu s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu nahrádzala nevyvrátiteľnou domnienkou, že v taxatívne určených prípadoch je primeraným a spravodlivým vždy iba trest prepadnutia majetku. Takouto právnou úpravou sa zároveň vytvoril priestor na také …

čl. I bod 34 (§ 61 ods. 2)
V záujme rozšírenia podmienok pre ukladanie a preferenciu alternatívnych trestov sa rozširujú podmienky pre ukladanie samostatného trestu zákazu činnosti, ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosť nápravy páchateľa uloženie trestu odňatia slobody, resp. aj iného trestu nie je potrebné.

čl. I bod 35 (§ 61 ods. 9)
Ide o úpravu z obdobných dôvodov ako v prípade § 56 ods. 6.

čl. I bod 36 (§ 65a ods. 1)
Pre zlepšenie podmienok pre návrat odsúdeného do spoločnosti a odbremenenie väzenského systému sa navrhuje rozšíriť podmienky pre premenu zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia. Za týmto účelom sa premena navrhuje umožniť nielen pri prečine. Zároveň sa navrhuje upraviť, aby premena bola možná, ak zvyšok nevykonaného trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov, keďže aktuálna hranica troch rokov je v rozpore so základnými cieľmi novely a nedôvodne odďaľuje pozitívne efekty na páchateľa a spoločnosť spojené s trestom domáceho väzenia. Napokon by premena trestu odňatia slobody mala byť umožnená za sprísnených podmienok aj pri recidivistoch, keďže aj pri takýchto páchateľoch má štát záujem o ich začlenenie do spoločnosti. Preto sa pri recidivistoch navrhuje umožniť premenu trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia až po vykonaní dvoch tretín trestu odňatia slobody.

čl. I bod 37 (§ 68a ods. 2)
V súvislosti s navrhovanými zmenami v právnej úprave trestu domáceho väzenia sa s ohľadom na predĺženie maximálnej výmery trestu domáceho väzenia na päť rokov primerane predlžuje aj dĺžka skúšobnej doby pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku tohto trestu.

čl. I bod 38 (§ 73 a 74)
Vychádzajúc z odborných poznatkov a požiadaviek aplikačnej praxe, lekárov a psychiatrov, ktorí sa sťažovali na formálne ukladanie ochranných liečení osobám, ktorým by ukladané nemalo byť, sa navrhuje nastaviť zákonné podmienky tak, aby ochranné liečenie bolo ukladané tým osobám, ktorým sa ukladať má, t. j. trpia duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná, a u ktorých má liečenie zmysel. V aplikačnej praxi sa často vyskytovali prípady, kedy súdy zbytočne ukladali ochranné liečenia pri závislostiach, hoci zo záverov znaleckých posudkov boli indície, že nariadenie ochranného liečenia nesplní svoju funkciu, keďže osoba, ktorej bolo ochranné liečenie uložené, sa mu nebude podrobovať. Dopĺňa sa doposiaľ absentujúca možnosť dodatočne uložiť ochranné liečenie, ak sa zistí, že odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou. Vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe a značnú mieru zásahu do osobnej slobody odsúdeného, akou je ústavná forma výkonu ochranného liečenia, sa navrhuje, aby súd ukladal túto formu liečenia výlučne v prípade, ak je pobyt páchateľa na slobode nebezpečný z …

čl. I bod 39 až 41 (§ 76)
Súčasný odsek 1 nútil súd ukladať ochranný dohľad aj v prípadoch, v ktorých vôbec nebol potrebný a naopak neumožňoval uložiť ochranný dohľad páchateľovi, ktorý spáchal násilný zločin, napr. znásilnenie, a vzhľadom na jeho osobu, doterajší spôsob života a prostredie, v ktorom žije, by bol ochranný dohľad potrebný.

čl. I bod 42 (§ 76a)
Dopĺňa sa obligatórne uloženie ochranného dohľadu páchateľovi činu inak trestného, ktorý nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a súd mu ukladá ochranné liečenie ambulantnou formou. Druhy duševných porúch, pre ktoré môže byť páchateľ uznaný za nepríčetného, môžu byť rôzne a nie všetky musia automaticky znamenať jeho nebezpečnosť na takej úrovni, že je potrebné jeho izolovanie a ústavné liečenie. Nakoľko však ide o páchateľa činu inak trestného je žiadúce, aby aspoň istý čas bol pod dohľadom represívnych zložiek. Naviac sa môžu vyskytnúť prípady, kedy by bolo vhodné mu napr. uložiť aj niektoré vyššie spomenuté obmedzenia, avšak z dôvodu zastavenia trestného stíhania pre nepríčetnosť páchateľa to nie je možné. Navrhovanou úpravou by sa táto systémová medzera odstránila, čím by sa zvýšila ochrana obetí napr. nebezpečného prenasledovania, kedy by bolo možné uložiť zákaz priblížiť sa k poškodenej osobe na určitú vzdialenosť a jeho dodržiavanie by bolo kontrolované elektronickým monitoringom. Ochranný dohľad uloží súd obligatórne aj vtedy, ak mení ústavnú formu ochranného liečenia psychiatrického …

čl. I bod 43 (§ 77 ods. 1 a § 79)
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zavedením novej formy ochranného dohľadu v § 76a.

čl. I bod 44 až 46 (§ 77 ods. 2 až 5)
Vzhľadom na zavedenie ochranného dohľadu podľa § 76a sa dopĺňajú povinnosti odsúdeného alebo páchateľa, ktorému bol takýto ochranný dohľad popri ochrannom liečení uložený. Odsúdený alebo páchateľ je povinný sa do piatich pracovných dní od uloženia ochranného dohľadu dostaviť k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má odsúdený alebo páchateľ bydlisko. Lehota piatich pracovných dní (teda iná, ako pri klasickom ochrannom dohľade) sa zavádza z dôvodu, že ochranný dohľad podľa § 76a sa ukladá popri ambulantnom ochrannom liečení, ktoré súd musí nariadiť a to konkrétnemu zdravotníckemu zariadeniu (môže nastať zdržanie pri hľadaní voľného zariadenia a pod.), zároveň je tiež potrebné, aby sa ochranný dohľad začal vykonávať čo najskôr. V rámci ochranného dohľadu je odsúdený alebo páchateľ povinný sa osobne hlásiť v určených lehotách u probačného a mediačného úradníka a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska. Táto povinnosť však neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný. V porovnaní …

čl. I bod 47 (§ 78 ods. 3)
Vzhľadom na novozavedené špeciálne ustanovenie § 76a so zachovaním jeho účelnosti a cieľa nemožno odseky 1 a 2 upravujúce minimálnu a maximálnu časovú hranicu možného uloženia ochranného dohľadu a podmienky jeho opätovného uloženia vzťahovať na toto ustanovenie. V tomto prípade musí ochranný dohľad trvať, dokým to vyžaduje jeho účel, rovnako ako ochranné liečenie. Ochranný dohľad podľa § 76a nemusí nevyhnutne trvať počas celej doby ochranného liečenia. Ak už nebude potrebný, môže sa skončiť aj skôr ale o tom musí rozhodnúť súd.

čl. I bod 48 a 49 (§ 81 a § 82 ods. 3)
Vzhľadom na zriadenie Detenčného ústavu v Hronovciach ako rozpočtovej organizácie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky k 1. januáru 2022 vyvstáva potreba prehodnotiť právnu úpravu vo vzťahu k osobám, pre ktoré má byť detencia ako taká vlastne určená. Preto sa navrhuje zákonný rámec upravujúci zaradenie páchateľa do detenčného ústavu. Do detencie nie je možné umiestniť osobu priamo „z ulice“. Umiestneniu do detenčného ústavu musí predchádzať výkon ochranného liečenia ústavnou formou alebo výkon trestu odňatia slobody, v rámci ktorého odsúdený trpí tak závažnou duševnou poruchou, pre ktorú nemôže vykonávať trest odňatia slobody a zároveň je jeho pobyt na slobode tak nebezpečný, že je potrebné ho izolovať od spoločnosti a liečiť v rámci detenčného ústavu. Ide o odstupňovanie „závažnosti“ nebezpečnosti. U človeka, ktorý je nebezpečný pre svoje okolie pre duševnú poruchu vyplýva táto jeho nebezpečnosť obvykle z toho, že sa nelieči. Veľmi veľa takýchto ľudí je nebezpečných len dovtedy, kým im nie je nasadená adekvátna liečba. V rámci ochranných liečení je hospitalizovaných veľa páchateľov, …

čl. I bod 50 (§ 83a ods. 3)
Navrhuje sa posilniť právnu istotu tretích osôb, ktoré od páchateľa nadobudli majetok v dobrej viere. Zodpovedá to požiadavke na minimalizácie dopadu trestných sankcií na tretie osoby. Právnu ochranu konania tretích osôb v dobrej viere tiež osobitne zdôrazňuje aj čl. 6 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 127, 29. 4. 2014) v platnom znení.

čl. I bod 51 a 52 (§ 86)
V § 86 ods. 1 písm. d) sa z podmienok vylučujúcich uplatnenie účinnej ľútosti navrhuje vypustiť negatívna podmienka, že páchateľ nespáchal trestný čin ako člen organizovanej skupiny, a to vzhľadom na účel sledovaný právnou úpravou účinnej ľútosti pri daňových trestných činoch a na preferencii štátu na riadnom zaplatení dane a poistného pred trestnoprávnym postihom prvopáchateľa. Vypustením predmetnej podmienky sa tak možnosti uplatnenia účinnej ľútosti pri daňových trestných činoch čiastočne posilňujú (rozširujú). Do § 86 ods. 2 sa dopĺňa trestnoprávna recidíva, keďže súčasné znenie predmetného ustanovenia nekoncepčne nebránilo uplatneniu účinnej ľútosti v prípade trestnoprávnej recidívy, kým pri napr. správnom delikte ju vylučovalo.

čl. I bod 53 až 59 (§ 87, § 90 a § 96 ods. 1)
Záujem spoločnosti na potrestaní trestného činu plynutím času nevyhnutne klesá. Preto pri zločine, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, tak z hľadiska generálnej, ako aj individuálnej prevencie tento záujem zanikne podstatne skôr ako po uplynutí dvadsiatich rokov. Zákonodarca v Českej republike túto skutočnosť náležite zohľadnil, a preto je potrebné sa ním inšpirovať a skrátiť túto lehotu premlčania na pätnásť rokov. Dvadsať ročná lehota sa javí ako neprimerane dlhá aj pri porovnaní s rakúskou a nemeckou právnou úpravou premlčania, kde je pre trestné činy s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov a najviac desať rokov (čo sú v podstate všetky neživotné trestné činy) ustanovená premlčacia lehota desať rokov. Ustanovenia o premlčaní teda v týchto krajinách tiež reflektujú rozdielny význam chránených spoločenských záujmov, v dôsledku čoho sa trestné činy proti najdôležitejším spoločenským záujmom (život a zdravie) premlčujú v dlhších premlčacích lehotách, než trestné činy smerujúce proti menej …

čl. I bod 60 (§ 116 ods. 2)
Ide o úpravu z obdobných dôvodov ako v prípade § 56 ods. 6.

čl. I bod 61, 98, 100 a 102 (§ 122 ods. 12, § 233 ods. 2, § 233a ods. 2 a § 233b
Po vzore Českej republiky sa ustanovuje, že súd bude pri určovaní druhu trestu a jeho výmery na trestné činy podľa § 233 alebo podľa § 233a Trestného zákona povinný prihliadať tiež k trestnej sadzbe ustanovenej na predikatívny trestný čin, ak Trestný zákon na tento trestný čin ustanovuje miernejší trest. Táto úprava má za cieľ zvýrazniť vzťah medzi závažnosťou predikatívneho trestného činu a závažnosťou samotného trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti ako tzv. následného trestného činu a zohľadniť tento vzťah pri ukladaní trestu za trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti. Zároveň sa ustanovuje, že trestné činy podľa § 233 a podľa § 233a sa nepovažujú za trváce trestné činy. Pri skutkových podstatách trestných činov podľa § 233 ods. 2 a § 233a ods. 2 Trestného zákona sa aj legislatívnou úpravou zvýrazňuje, že tieto trestné činy nemôžu byť spáchané v jednočinnom súbehu s predikatívnym trestným činom. Cieľom navrhovaných úprav je teda aj priamo v zákone zdôrazniť skutočnosť, že objektívna stránka …

čl. I bod 62 (§ 124 ods. 3)
Navrhuje sa, aby za škodu na účely Trestného zákona bola považovaná aj skrátená, neodvedená alebo nezaplatená daň alebo poistné, neoprávnene vrátená daň z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň, neoprávnene získaný alebo použitý nenávratný finančný príspevok, subvencia, dotácia, alebo iné plnenia zo štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, rozpočtu spravovaného Európskou úniou, rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce. Dôvodom pre túto úpravu je najmä umožniť štátu (príslušným štátnym orgánom), obciam, vyšším územným celkom a pod. si v trestnom konaní uplatňovať nárok na náhradu škody, ktorá vznikla na príslušnom verejnom rozpočte napr. daňovým trestným činom a pod. Návrhom sa reaguje najmä na skutočnosť, že v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu z 29. novembra 2017, sp. zn. Tpj 39 - 60/2017 je pri súčasnom znení Trestného zákona vylúčené, aby tieto nároky boli uplatnené v trestnom konaní ako nároky a náhradu škody.

čl. I bod 63 (§ 125 ods. 1)
S ohľadom na aktuálnu spoločensko-ekonomickú situáciu (najmä inflácia) a jej porovnanie so stavom v r. 2005, ako aj s prihliadnutím na odhadovaný spoločensko-ekonomický vývoj v najbližšom období sa navrhuje určenie nových hraníc škody. Suma 266 eur má v súčasnosti podstatne nižší význam ako v roku 2006 a znižovaním jej významu fakticky každoročne dochádza k automatickému zvyšovaniu trestnosti (menej závažné konanie je trestané rovnako prísne). Iba minimálna mzda od r. 2005 narástla o cca 240%. Inflácia sa aktuálne pohybuje okolo 10 %. Preto sa navrhuje na jednej strane zvýšiť sumu malej škody na sumu prevyšujúcu 700 eur. Následne sa primerane upravujú aj hranice väčšej škody (suma prevyšujúca 35 000 eur), značnej škody (suma prevyšujúca 350 000 eur) a škody veľkého rozsahu (suma prevyšujúca 700 000 eur) tak, aby aj pomocou jednotlivých hraníc škody bola v jednotlivých skutkových podstatách trestných činov vyjadrená spoločenská nebezpečnosť týchto trestných činov v súčasnej sociálno-ekonomickej situácii.

čl. I bod 64 (§ 126 ods. 3)
Precizuje sa aktuálne znenie § 126 ods. 3 tak, aby sa výslovne netýkalo iba určenia výšky škody alebo ujmy, ale aj určenia prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

čl. I bod 65 (§ 128 ods. 2)
Cieľom navrhovaných úprav je uvedenie ustanovenia do súladu s čl. 4 ods. 4 písm. a) bodu i) prvého pododseku druhej zarážky smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva, ktorý za úradníkov Európskej únie považuje aj osobu, ktorú do Európskej únie vyslal členský štát alebo akýkoľvek verejný či súkromný subjekt a ktorá vykonáva funkcie rovnocenné s funkciami, ktoré vykonávajú úradníci Európskej únie alebo iní zamestnanci. V záujme jednoznačnosti a odstránenia akýchkoľvek pochybností sa tak § 128 ods. 2 písm. b) dopĺňa o slovo „vyslaná“. Podľa navrhovateľa bude týmto doplnením bez akýchkoľvek pochybností zaručená správna transpozícia čl. 4 ods. 4 písm. a) bodu i) prvého pododseku druhej zarážky predmetnej smernice. V uvedenom ustanovení nie je potrebné navyše uvádzať, či ide o osobu vyslanú verejným alebo súkromným subjektom alebo či vykonáva rovnocenné funkcie s úradníkmi Európskej únie alebo inými zamestnancami, keďže navrhované znenie sa bude vzťahovať na …

čl. I bod 66, 67 a 164 (§ 135, § 135b až § 135f a prílohy č. 1 a 2)
V dôsledku zmien skutkových podstát drogových trestných činov sa z Trestného zákona vypúšťa § 135, ktorý upravuje zákonné definície prechovávania drog pre vlastnú potrebu, z dôvodu, že tento pojem už nepatrí medzi jednotlivé znaky skutkových podstát nových drogových trestných činov. V § 135b sa ustanovuje definícia prechovávania a obchodovania s omamnou látkou, psychotropnou látkou, drogovým prekurzorom alebo predmetom určeným na ich výrobu. Podľa doterajšej právnej úpravy bolo v praxi spravidla obtiažne preukázať, že páchateľ trestného činu podľa § 171 prechováva omamné alebo psychotropné látky v množstve zodpovedajúcom maximálne desiatim jednorazovým dávkam pre inú osobu než pre seba, nakoľko priznaním tejto skutočnosti by sa páchateľ vystavil podstatne prísnejšiemu postihu podľa platného § 172 ods. 1 písm. d). V odseku 1 sa vymedzuje pojem prechovávanie omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu, pod ktoré patrí ich držba najviac vo väčšom množstve, ak nie sú určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu v súvislosti s …

čl. I bod 68 až 70 (§ 171 až § 173a)
Platná úprava drogových trestných činov (§ 171 až 173) vytvára celý rad aplikačných problémov či už na úrovni znaleckého dokazovania nevyhnutného ku kvalifikácií skutkov založenom na množstve zaistenej drogy, rovnako ako aj neželanému postihovaniu samotných užívateľov drog, vrátane ich pestovateľov, ktoré je vo viacero identifikovaných prípadov v rozpore so zásadou primeranosti ukladaných trestov vo vzťahu k závažnosti spáchaného trestného činu. Uvedené nedostatky okrem iného spôsobuje aj nežiaduce zlúčenie rôznych foriem drogovej trestnej činnosti v platnom § 172, nakoľko v tomto ustanovení sú subsumované rozličné protiprávne činnosti, ktoré sa dotýkali odlišných kategórií páchateľov (užívatelia, díleri drog, výrobcovia a distribútori drog). To následne vedie k ukladaniu neprimeraných trestných sankcií vzhľadom na okolnosti konkrétnych prípadov. Predkladaným návrhom zákona sa odstraňujú vyššie uvedené nedostatky s cieľom zavedenia zrozumiteľného a transparentného právneho rámca pre spravodlivejšie postihovanie drogovej trestnej činnosti. Navrhované znenia § 171 až 173 upravujú skutkové podstaty rôznych foriem drogovej trestnej činnosti, pričom s ohľadom na špecifický charakter, ako aj závažnosť týchto foriem, dochádza …

čl. I bod 71 až 90, 96, 97, 99, 101, 103 až 137, 141 až 150, 152 až 155, 157 až
V nadväznosti na východiská uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa navrhuje upraviť sadzby trestu odňatia slobody niektorých trestných činov tak, aby zodpovedali spoločenskej nebezpečnosti (s ohľadom na aktuálnu spoločenskú situáciu) jednotlivých trestných činov a rozšíriť rozsah týchto trestných sadzieb, aby to umožňovalo dostatočnú individualizáciu trestu v jednotlivých prípadoch. Zo zahraničných kriminologických a penologických výskumov navyše vyplýva, že neprimerané sprísňovanie trestnej represie, ktoré je nezriedka dôsledkom populistickej trestnej politiky, neprispieva k dosiahnutiu žiadneho pozitívneho výsledku v podobe zníženej kriminality. Naopak, jeho jediným preukázateľným efektom sú podľa týchto výskumov preplnené väznice a rastúci index väzenskej populácie (porovnaj nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 106/2011). Zníženie sadzieb je inšpirované skúsenosťami so znížením trestných sadzieb, resp. s nižšími trestnými sadzbami v okolitých členských štátoch Európskej únie, v ktorých trestné sadzby reflektujú rozdielnu dôležitosť rôznych právom chránených záujmov. Trestné sadzby totiž v súčasnosti nedostatočne reflektujú rozdielny spoločenský význam chránených záujmov. Napríklad spoločenská závažnosť trestného činu zabitia podľa § 147 ods. 1 Trestného zákona …

čl. I bod 91 až 95 (§ 225)
Pri navrhovanej úprave sadzieb trestného činu subvenčného podvodu sa zohľadňuje vymedzenie pôsobnosti Európskej prokuratúry s poukazom na čl. 25 nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry. Trestný čin subvenčného podvodu je skutkovo obdobný trestnému činu poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie s tým rozdielom, že nechráni finančné záujmy Európskej únie, ale finančné záujmy Slovenskej republiky. V praxi často dochádza k súbehu týchto trestných činov pri projektoch, ktoré sú spolufinancované z rozpočtu Európskej únie a z rozpočtu Slovenskej republiky. Časť financovaná z rozpočtu Slovenskej republiky je často výrazne menšia ako časť financovaná z rozpočtu Európskej únie. Oproti tomu skutkové podstaty subvenčného podvodu umožňujú prísnejšie trestanie ako skutkové podstaty trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie. Ak ale horná hranica trestnej sadzby súvisiaceho trestného činu je rovnaká alebo vyššia ako horná hranica trestnej sadzby trestného činu patriaceho do pôsobnosti Európskej prokuratúry, Európska prokuratúra podľa čl. 25 ods. 3 písm. a) nariadenia Rady …

čl. I bod 138 až 140 (§ 298 a § 299)
Navrhuje sa do názvu dotknutých trestných činov a ich skutkových podstát doplniť pojem ,,jed", ktorý sa vypúšťa z drogových trestných činov. V prípade jedov v zmysle doterajšej praxe nedochádza k neoprávnenému nakladaniu ich užívateľmi, a teda neoprávnené nakladanie s jedmi spravidla nenapĺňa všetky znaky skutkových podstát drogových trestných činov. Neoprávnená výroba, nakladanie a držba jedov však môže svojou povahou ohroziť objekt chránený skutkovými podstatami trestných činov nedovolenej výroby a držania jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov, ktorým je záujem na ochrane bezpečnosti ľudí a spoločnosti pred možným ohrozením, ktoré vyplýva z nekontrolovateľnej výroby, dovozu, vývozu, prevozu, prechovávania alebo zadovažovania jedov. Zároveň je jed toxická látka, ktorú môžeme zaradiť medzi chemické látky, rizikové biologické agensy alebo toxíny. Z uvedených dôvodov sa javí ako logickejšie zaradenie nedovolenej výroby a držania jedov do skutkových podstát trestných činov podľa § 298 a § 299.

čl. I bod 151 a 156 (§ 330 a § 334)
Trestný čin sa dopĺňa o verejného činiteľa, aby bolo možné postihnúť aj korupčné správanie verejného činiteľa, pri ktorom páchateľ neporuší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, ale naopak zoberie úplatok, aby konal v súlade s týmito povinnosťami. V § 334 ide o tzv. zrkadlové vymedzenie skutkovej podstaty podplácania ku skutkovej podstate prijímania úplatku podľa § 330.

čl. I bod 162 (§ 360a ods. 1)
Z dôvodu spoločenskej závažnosti sa navrhuje zosúladenie trestnej sadzby s trestným činom nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b. Zároveň sa v § 360a navrhuje vypustiť slovo „dlhodobo“ ako reakcia na zvyšujúce sa počty a nebezpečnosť stalkingu a opakujúce sa problémy obetí pri nahlasovaní tejto trestnej činnosti, ktoré vyplývajú z tohto slova. Aplikačná prax si ustálila výklad vychádzajúc zo judikovaného pojmu „po dlhší čas“ (aspoň šesť mesiacov), že sa musí jednať o intenzívne prenasledovanie presahujúce mesiace. Pritom už ostatné znaky skutkovej podstaty podmieňujú, že pri tomto trestnom čine nejde o ojedinelý kontakt, ale prenasledovanie takej intenzity, že môže vzbudiť dôvodnú obavu o život alebo zdravie alebo podstatne zhoršiť kvalitu života.

čl. I bod 163 (§ 438k)
Odsekom 1 sa v nadväznosti na navrhovanú zmenu právnej úpravy trestu prepadnutia majetku zavádza mechanizmus na prehodnotenie doteraz nevykonaných trestov prepadnutia majetku a zohľadnenia (dôsledky) prípadného prehodnotenia trestu prepadnutia majetku v praxi. V záujme právnej istoty a zamedzenia rozdielnym výkladom sa v odseku 2 upravuje ustanovenie jasne navrhujúce, aby sa časový rámec nového § 74 ods. 5 ochranných liečení PAL, PTX, PGamb. vzťahoval aj na liečenia uložené podľa doterajších predpisov. Rovnako v záujme právnej istoty a zamedzenia rozdielnym výkladom sa v odseku 3 upravuje aj ustanovenie k ochrannému dohľadu, aby bolo zrejmé, že súd môže uložiť ochranný dohľad podľa § 76a aj vtedy, ak ochranné liečenie ambulantnou formou bolo už uložené podľa doterajších predpisov alebo ak bolo už rozhodnuté o zmene ústavného ochranného liečenia psychiatrického alebo sexuologického na ambulantné podľa doterajších predpisov. Nakoľko sa nanovo definujú hmotnoprávne aj procesné aspekty umiestnenia do detencie, v odseku 4 sa upravuje prechodné ustanovenie aj k detencii. Páchateľ umiestnený v detenčnom ústave podľa doterajších …

čl. II
(Trestný poriadok)

čl. II bod 1 (§ 2 ods. 3)
Navrhuje sa výslovne upraviť, že prípady, kedy súd (prostredníctvom sudcu pre prípravné konanie) rozhoduje o rôznych otázkach prípravného konania, môžu vyplynúť nielen z Trestného poriadku, ale aj iného (trestnoprocesného) zákona, medzinárodnej zmluvy (napr. Charta základných práv Európskej únie v spojení s čl. 6 Zmluvy o Európskej únii), ktorá má prednosť pred zákonom alebo právne záväzného aktu Európskej únie (rozumie sa takého aktu, ktorý disponuje priamym účinkom). Uvedenou všeobecnou úpravou sa odstraňuje defektný stav, ktorý neumožňoval sudcom pre prípravné konanie rozhodovať vo viacerých prípadoch, kedy subjekty trestného konania mali mať podľa noriem európskeho trestného práva procesného zaručené právo na prístup súdu už v predsúdnom konaní (prípad Gavonozov II, rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 11. novembra 2021, vo veci C-852/19, prípad V.S., rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 26. januára 2023, vo veci C-205/21).

čl. II bod 2 (§ 2 ods. 6)
Cieľom rozšírenia vecí, v ktorých sú OČTK povinné postupovať prednostne a urýchlene, z väzobných vecí aj na trestné veci, v ktorých bol zaistený majetok, je obmedziť zásah do vlastníckeho práva na najnižšiu možnú mieru.

čl. II bod 3 (§ 2 ods. 9)
Normy európskeho trestného práva procesného upravujú v trestnom konaní práva, vrátane práva na obhajobu, nielen obvinených, ale aj podozrivých osôb (viď napr. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody; podľa bodu 21 recitálu tejto smernice „[a]k sa v priebehu takéhoto výsluchu osoba, ktorá nie je podozrivou ani obvinenou osobou, stane podozrivou alebo obvinenou osobou, výsluch by sa mal okamžite prerušiť. Vo výsluchu sa však môže pokračovať, ak bola dotknutá osoba informovaná o tom, že je podozrivou alebo obvinenou osobou a má možnosť v plnej miere vykonávať práva ustanovené v tejto smernici.“, t.j. právo na obhajobu.). Trestný poriadok by aj preto mal obsahovať ustanovenie, ktoré výslovne umožňuje podozrivým osobám vykonávať právo na obhajobu prinajmenšom v rozsahu upravenom …

čl. II bod 4, 29 a 30 (§ 2 ods. 12 a § 119 ods. 5 a 6)
Navrhuje sa v záujme spravodlivosti umožniť použiť v prospech obvineného aj nezákonne získaný dôkaz. Dikciu aj dôvody navrhovanej zmeny (§ 119 ods. 6) v podstatnej časti prevzal navrhovateľ z odbornej literatúry, na ktorú zároveň čo do podrobnejších vývodov, prečo je takáto procesná úprava vhodná a potrebná, aj odkazuje. Ide o článok doc. JUDr. Eduarda Burdu PhD. „Nezákonne získaný dôkaz v prospech obvineného“; vyšiel v zborníku zostavovateľa J. Záhoru (eds.) „Teoretické a praktické problémy dokazovania, pocta prof. JUDr. Vladimírovi Mathernovi, DrSc. K 80. narodeninám“ vo vydavateľstve Eurokodex, Bratislava 2008. V článku sa výstižne uvádza: „Ako sa teda majú orgány činné v trestnom konaní a súdy vysporiadať, najskôr právne a následne morálne so situáciou, keď všetky zákonne získané dôkazy jasne svedčia v neprospech obvineného, avšak akurát ospravedlňujúci dôkaz či dôkazy (ktoré by prípadne mohli usvedčujúce dôkazy vyvrátiť) sú získané nezákonne? ... Majú snáď orgány činné v trestnom konaní obviniť a následne odsúdiť človeka, aj keď fakticky vedia, že je nevinný (...)?“ Navyše …

čl. II bod 5 (§ 10 ods. 7 písm. b))
Úrad inšpekčnej služby je podľa § 4a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“) osobitnou súčasťou Policajného zboru s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky na odhaľovanie, vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov (príslušníkov Policajného zboru a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže) a taktiež aj na vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov colníkov (ozbrojených a neozbrojených príslušníkov Finančnej správy). Podľa aktuálnej právnej úpravy v prípadoch, keď je jedným z účastníkov alebo páchateľov trestného činu príslušník ozbrojených bezpečnostných zborov alebo colník, vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby nemôže viesť jedno trestné konanie proti všetkým páchateľom a ich spolupáchateľom alebo účastníkom trestného činu, vrátane ostatných členov organizovanej skupiny, extrémistickej skupiny alebo nebezpečného zoskupenia, ktorých členom bol aj príslušník ozbrojeného bezpečnostného zboru alebo colník. V tejto súvislosti sa navrhuje, aby zákonodarca jednoznačným spôsobom vymedzil vecnú príslušnosť vyšetrovateľa PZ služobne zaradeného na Úrade inšpekčnej služby, aby tento bol …

čl. II bod 6 (§ 10 ods. 13)
Dopĺňa sa definícia odsúdeného pre druhú hlavu štvrtej časti, kde sa ním rozumie aj páchateľ činu inak trestného, ktorému bolo v trestnom konaní uložené ochranné liečenie alebo detencia.

čl. II bod 7, 16, 17, 20 a 42 (§ 10 ods. 23 až 25, § 33a, § 33b, § 34 ods. 5, §
Navrhuje sa výslovne upraviť postavenie podozrivej osoby, resp. podozrivého (Trestný poriadok používa oba pojmy rovnocenne). Ide o rozšírenie obsahu aj rozsahu doterajšieho pojmu podozrivá osoba (podozrivý) aj na prípady, ak ešte neobvinená osoba, ktorá je však podozrivým, má ako podozrivý priznané procesné práva, či už podľa ustanovení Trestného poriadku, alebo podľa noriem európskeho trestného práva procesného v spojení s Chartou základných práv Európskej únie. V tejto súvislosti odkazujeme na Uznesenie Rady Európskej únie o pláne na posilnenie procesných práv podozrivých alebo obvinených osôb v trestnom konaní z 30. novembra 2009 (Ú. v. EÚ C 295, 4.12.2009), ako aj na nadväzujúce smernice Európskej únie, upravujúce procesné práva tak obvinených ako aj podozrivých osôb. Za podozrivého sa podľa návrhu považuje osoba, ktorá nie je obvineným, je však pristihnutá pri trestnom čine, zadržaná pri páchaní trestného činu alebo bezprostredne po ňom alebo zastihnutá na úteku alebo je podľa trestného oznámenia, iného podnetu alebo zistených skutočností podozrivá z trestného činu. Takýmto osobám by zároveň …

čl. II bod 8 (§ 14)
Navrhuje sa upraviť pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu tak, aby v záujme vyváženia nápadu vecí a odbremenenia tohto súdu od riešenia menej závažných trestných vecí do pôsobnosti tohto súdu z trestných činov podľa § 261 až 263 patrili rovnako ako pri § 266 Trestného zákona len trestné činy v najvyšších odsekoch (t. j. najprísnejšie skutkové podstaty týchto trestných činov). Vzhľadom na podobný predmet týchto trestných činov s trestným činom podľa § 225 Trestného zákona rozšíriť pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu aj vo vzťahu k trestnému činu podľa § 225 ods. 6 Trestného zákona.

čl. II bod 9 (§ 22a)
Spory o právomoc medzi Európskou prokuratúrou a prokuratúrou v trestnom konaní môžu vzniknúť len, ak si Európska prokuratúra neuplatní právo odňať vec postupom podľa čl. 27 nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry. Preto sa navrhuje zohľadniť túto skutočnosť prostredníctvom doplnenia § 22a.

čl. II bod 10 a 40 (§ 30a a § 152)
Navrhovaná úprava reflektuje na aplikačné nedostatky, kedy je psychológ alebo odborný konzultant pribratý do trestného konania, aby poskytol odbornú pomoc pri výsluchu detí alebo obzvlášť zraniteľných obetí alebo poskytol svoje odborné stanovisko, avšak za svoju prácu nie je odmenený. Platná právna úprava upravuje len nárok na náhradu preukázateľných výdavkov a preukázateľnej ušlej mzdy, čo nie je možné považovať za dostatočné, nakoľko nezohľadňuje ani samotnú odmenu za vykonanú prácu a odbornosť týchto osôb.

čl. II bod 11 až 15 (§ 31 a § 32)
Vypustením § 31 ods. 3 sa navrhuje zohľadniť závery judikatúry ESĽP (osobitne rozhodnutie vo veci Mucha v. SR zo dňa 25.11.2021, sťažnosť číslo 63703/19). V prípade Mucha v. Slovensko sa sťažovateľ pred ESĽP sťažoval, že bolo porušené jeho právo na prerokovanie veci pred nestranným súdom a prezumpcia neviny. ESĽP v rozsudku z 25.11.2021 rozhodol, že Slovenská republika porušila právo sťažovateľa na spravodlivý proces. Sťažovateľ bol súdený a odsúdený tým istým prvostupňovým súdom, ktorý v minulosti odsúdil jeho spolupáchateľov za trestné činy spáchané spoločne s ním a pri vymedzení týchto činov prvostupňový súd poukázal aj na spoluúčasť sťažovateľa na nich. ESĽP poznamenal, že pokiaľ prvostupňový súd považoval usvedčenie spolupáchateľov sťažovateľa za súčasť konania vedeného proti nemu, prinajmenšom na prvý pohľad mal zjavný podnet na to, aby zachoval súlad so svojimi predchádzajúcimi rozsudkami, pretože akékoľvek protichodné zistenia v konaní proti sťažovateľovi by mohli podkopať dôveryhodnosť rozsudkov proti jeho spolupáchateľom. Podobne – vzhľadom na to, že odsúdenie samotného sťažovateľa bolo do značnej miery …

čl. II bod 17 (§ 34 ods. 5)
V nadväznosti na konanie o porušení INFR(2023)2108 zo dňa 18.10.2023 sa doplnením predmetného ustanovenia transponuje čl. 5 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní, ktorý požaduje poučovať o právach dieťaťa, voči ktorému je vedené trestné konania, aj nositeľa rodičovských práv. Súčasná úprava výslovne žiadnu takúto povinnosť neobsahuje, v praxi sa však pri poučovaní mladistvého obvineného vychádza z generálneho ustanovenia § 35 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý umožňuje zákonnému zástupcovi zastupovať v trestnom konaní osobu, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená.

čl. II bod 18 (§ 34 ods. 7)
Návrh zákona precizuje poučovaciu povinnosť OČTK voči obvinenému v súvislosti s uvedením adresy na doručovanie písomností s poukazom na dôsledky s tým súvisiace. Rovnako obvineného poučí v konaní pred súdom súd. Zmena právnej úpravy je reakciou na výhradu Európskej komisie vo veci porušenia č. 2021/2240 ohľadom nesplnenia povinnosti Slovenskej republiky pri transpozícii článku 4a ods. 3 rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní. Podľa čl. 8 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní majú obvinené osoby právo byť prítomné na súdnom konaní vo vlastnej veci. Súdne konanie, ktoré môže viesť k rozhodnutiu o vine alebo nevine obvinenej osoby, sa môže konať v jej neprítomnosti, ak obvinená osoba bola včas informovaná o súdnom konaní a o dôsledkoch neúčasti na ňom. V zmysle uvedeného je …

čl. II bod 19 (§ 35 ods. 3)
V nadväznosti na konanie o porušení INFR(2023)2108 zo dňa 18.10.2023 sa doplnením predmetného ustanovenia po vzore českej právnej úpravy riadne transponuje čl. 5 ods. 2 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní. Súčasná právna úprava neumožňuje mladistvému obvinenému určiť si osobu, ktorá bude poučená o jeho právach v prípadoch, v ktorých zákonný zástupca zo zákonom stanovených dôvodov nemôže vykonávať svoje práva stanovené v § 35 ods. 1 Trestného poriadku. V takýchto prípadoch sa mladistvému rovno súdom ustanovuje opatrovník, a to bez zákonom stanovenej možnosti mladistvého navrhnúť vhodnú osobu za opatrovníka, čo je v rozpore s uvedeným článkom smernice. V odseku 3 sa zároveň ustanovuje, že zákonný zástupca mladistvého obvineného má tie isté procesné práva ako zákonný zástupca obvineného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená. Maloletí síce nemajú spôsobilosť na právne úkony …

čl. II bod 21 (§ 55 ods. 1)
V nadväznosti na konanie o porušení INFR(2023)2108 zo dňa 18.10.2023 sa doplnením predmetného ustanovenia riadne transponuje čl. 8 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní, ktorý prikazuje v prípade mladistvých zohľadňovať výsledky lekárskej prehliadky pri rozhodovaní o tom, či je dieťa schopné podrobiť sa výsluchu, iným vyšetrovacím úkonom alebo úkonom obstarávania dôkazov alebo akýmkoľvek opatreniam prijatým alebo plánovaným vo vzťahu k dieťaťu. Už v súčasnosti sú OČTK pri vykonávaní úkonov povinné zohľadňovať zdravotný stav osoby zúčastnenej na úkone (bez ohľadu na to, či ide o mladistvého) v rámci jeho dôstojnosti a práva na zdravie a telesnú integritu garantované Ústavou Slovenskej republiky ako ustanovuje § 55 ods. 1. Ide však o všeobecné ustanovenie, ktoré sa v aplikačnej praxi môže interpretovať rôznym spôsobom, a preto si táto otázka vyžaduje presnejšiu úpravu, aby bolo nepochybné, že je potrebné zohľadňovať aj zdravotný stav osôb …

čl. II bod 22 (§ 76 ods. 8)
V záujme minimalizácie závažného zásahu do základného práva na osobnú slobodu obvinených sa po vzore Českej republiky navrhuje ďalšie skrátenie základnej lehoty kolúznej väzby z piatich na tri mesiace. Aj táto lehota by mala postačovať na vykonanie všetkých potrebných úkonov trestného konania tak, aby nebol zmarený jeho účel.

čl. II bod 23 (§ 85 ods. 6)
V nadväznosti na konanie o porušení INFR(2023)2008 zo dňa 1.6.2023 sa doplnením predmetného ustanovenia transponuje čl. 3 ods. 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody. Súčasná úprava umožňovala vypočuť zadržanú (podozrivú) osobu aj bez prítomnosti obhajcu v prípadoch, v ktorých bol zvolený obhajca podozrivého nedostupný, a to aj napriek tomu, že zadržaný (podozrivý) trval na prítomnosti obhajcu, čo je v rozpore s uvedeným článkom smernice, podľa ktorého môže byť podozrivý vypočutý bez obhajcu iba ak existuje naliehavá potreba odvrátiť vážne nepriaznivé dôsledky pre život, slobodu alebo telesnú integritu inej osoby alebo ak je nevyhnutné, aby OČTK urobili bezodkladné kroky na zabránenie podstatnému ohrozeniu trestného konania.

čl. II bod 24, 50, 56 a 59 (§ 85 ods. 7, § 215 ods. 8, § 231, § 236 ods. 1)
Navrhované znenie upravuje doposiaľ právnou úpravou neriešenú situáciu, kedy je zastavené trestné stíhanie, avšak pobyt obvineného na slobode je nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy. Zároveň sa navrhuje riešenie vo vzťahu k časovému intervalu medzi zastavením trestného konania a nariadením ochranného liečenia. Ide o čas od momentu, kedy prokurátor zastaví trestné stíhanie pre nepríčetnosť až do rozhodnutia súdu o uložení ochranného liečenia. V rámci súčasnej aplikačnej praxe je osoba držaná v zdravotníckom zariadení resp. je do neho prevzatá „len z dobrej vôle“ lekárov, resp. riaditeľov týchto zdravotníckych zariadení. V súčasnosti prokurátor najprv zastaví trestné stíhanie a potom podáva návrh na súd, resp. to urobí súčasne. Ak bol takýto obvinený dovtedy vo väzbe, musí byť z nej zastavením trestného stíhania prepustený, preto ho „po dohode s lekárom“ až do rozhodnutia súdu o uložení ochranného liečenia umiestnia hneď do zdravotníckeho zariadenia. Civilnoprávne kritéria takéhoto držania v ústavnom zdravotníckom zariadení bez súhlasu pacienta sú však omnoho prísnejšie, vyžadujú, aby táto osoba ohrozovala seba alebo …

čl. II bod 25 až 28 (§ 101 a § 105 ods. 2)
Navrhuje sa obdobne ako v českom Trestnom řáde (§ 83a) viazať prehliadku iných priestorov a pozemkov z ústavnoprávnych dôvodov aj v prípravnom konaní vždy na príkaz súdu (sudcu pre prípravné konanie). S tým súvisí aj zrovnoprávnenie ďalších podmienok vykonávania tejto prehliadky s domovou prehliadkou. V Českej republike bol dôvodom podobnej zmeny pred viac ako 10 rokmi nález Ústavného súdu Pl. ÚS 3/09 z 8. júna 2010, ktorý v princípe konštatoval, že kvalitatívny rozdiel medzi domovou prehliadkou a prehliadkou iných priestorov a pozemkov neodôvodňuje rozdielny postup pri povoľovaní týchto prehliadok, t. j. že neodôvodňuje taký postup, kedy by iné ako domové prehliadky (prehliadky iných priestorov a pozemkov) mohol povoľovať napr. aj iný orgán ako súd (štátny zástupca, u nás prokurátor). Uviedol: „Maximy plynoucí z ústavního pořádku České republiky vyžadují, aby o vydání příkazu k prohlídce jiných prostor a pozemků rozhodoval nezávislý a nestranný orgán. Za takový, ve shora naznačeném smyslu, nelze považovat státního zástupce, a tím méně policejní orgán.“ Ústavnoprávne dôvody, …

čl. II bod 31 a 32 (§ 128)
Z dôvodu vyššej ochrany svedkov sa upravuje možnosť uvádzať na účely doručovania inú adresu ako adresu bydliska. Osobitne u zamestnancov orgánov verejnej moci, ktorí sú na úkony trestného konania predvolávaní z dôvodu svojho zamestnania alebo funkcie (napr. zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately), nie je opodstatnené, aby uvádzali adresu svojho bydliska.

čl. II bod 33 (§ 132)
S ohľadom na zamedzenie sekundárnej viktimizácie obete trestného činu a zachovanie dôstojnosti svedka v trestnom konaní sa dopĺňa výslovný zákaz výsluchu o otázkach zasahujúcich do súkromia vypočúvaného, ak sa takéto otázky netýkajú okolností spáchania trestného činu alebo osoby obvineného.

čl. II bod 34 (§ 134 ods. 2)
Dopĺňa sa odkaz na zastupiteľský úrad pri vykonávaní výsluchu svedka prostredníctvom videokonferenčného zariadenia, ktorý sa pre svoj pobyt v cudzine nemôže alebo nechce dostaviť na výsluch.

čl. II bod 35 a 36 (§ 134 ods. 4 až 6 a § 135)
Z dôvodu neprehľadnosti právnej úpravy týkajúcej sa výsluchu svedka, ktorý je dieťaťom, sa precizuje právna úprava s cieľom jej lepšej prehľadnosti a jednoznačnosti.

čl. II bod 37 až 39 (§ 136 a § 137)
Z dôvodu ochrany svedka, poškodeného a oznamovateľa sa upravuje rozsah údajov k ich identifikácií v rámci zápisnice o danom úkone. Súčasne sa odstraňuje potreba udelenia povolenia zo strany OČTK pre takýto postup a skúmania existencie dôvodnej obavy ohrozenia, ktorá je často na subjektívnej úrovni.

čl. II bod 41
Spresňujú sa podmienky podania sťažnosti.

čl. II bod 43 (§ 196 ods. 1)
Ide len o legislatívno-technickú úpravu § 196 ods. 1 Trestného poriadku súvisiacu s navrhovaným zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry ako osobitnej súčasti generálnej prokuratúry uvedeným v čl. I návrhu zákona.

čl. II bod 44 (§ 196 ods. 2)
Navrhované doplnenie súvisí so zmenami v § 85 ods. 6.

čl. II bod 45 (§ 205)
Dočasné odloženie vznesenia obvinenia predstavuje výnimku zo zásady legality a aj preto musia byť podmienky pre takéto opatrenie stanovené presnejšie ako v doterajšej úprave. Na rozdiel od iných benefitov by sa malo toto opatrenie v zásade viazať na odhaľovanie skupinových trestných vecí osobou, ktorá sa na tejto trestnej činnosti aj podieľa, odhaľujúc spolupáchateľov, resp. ďalších participantov na skupinovej kriminalite. Odloženie vznesenia obvinenia by zároveň malo byť terminované a jeho dôvody pravidelne vyhodnocované. Z opatrenia, ktorým dôjde k odloženiu obvinenia, musí byť zároveň zrejmé, pre aký skutok malo byť vznesené obvinenie, ako aj aké dôvody OČTK viedli k odloženiu obvinenia. Zavádza sa možnosť, aby o odložení vznesenia obvinenia mohol kedykoľvek rozhodnúť vo svojej pôsobnosti prokurátor. Zmenená úprava povedie k vytvoreniu predpokladov lepšej a účinnejšej kontroly zákonnosti a dôvodnosti poskytovania tohto „kajúcnického“ benefitu.

čl. II bod 46 (§ 210)
Navrhuje sa rozšíriť oprávnenie procesných subjektov (obvinený / podozrivý, poškodený, zúčastnená osoba) žiadať podľa § 210 Trestného poriadku o preskúmanie postupu nielen policajta, ale aj dozorového prokurátora, a to v súlade s podobnou úpravou uvedenou v § 157a českého Trestního řádu. Aktuálna úprava týchto otázok v internom predpise Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z hľadiska princípu právnej istoty totiž javí ako nedostatočná.

čl. II bod 47 (§ 215 ods. 1)
V súlade s princípom kontradiktórnosti súdneho konania (hlavného pojednávania) platí, že „povinnosť prokurátora dokazovať na hlavnom pojednávaní vinu obžalovanému by sa mala prejaviť aj náležitou úpravou v prípravnom konaní, v ktorom by mal mať prokurátor jednoznačné oprávnenie nepodať obžalobu v prípadoch, v ktorých podľa názoru prokuratúry sa nepodarilo zhromaždiť dostatočné množstvo dôkazov na podanie obžaloby (či priamo na usvedčenie obžalovaného). Ak má mať prokurátor dôkazné bremeno v konaní pred súdom, tak právna úprava musí dať prokurátorovi možnosť podať obžalobu len v prípadoch, v ktorých je aj reálne možné preukázať vinu obžalovanému a tým dosiahnuť jeho odsúdenie.“ (JUDr. Peter Šamko: Kontradiktórnosť hlavného pojednávania (teoretické a praktické problémy konania pred súdom), text prednášky zverejnený na webe Justičnej akadémie Slovenskej republiky). Zdá sa, že pokusy vyložiť ustanovenia § 215 ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku v súlade so zásadou kontradiktórnosti tak, že trestné stíhanie možno zastaviť vždy vtedy, ak sa možnosti dokazovania v prípravnom konaní vyčerpali a prokurátor napriek tomu podľa …

čl. II bod 48 a 55 [§ 215 ods. 3 a § 231 písm. e)]
Extrémnou formou „kajúcnického“ benefitu bolo a je zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, o ktorom doteraz rozhodovala prokuratúra na základe vágnych kritérií, pričom išlo o rozhodnutie, ktorým bola výmenou za spoluprácu poskytovaná úplná beztrestnosť, a to bez možnosti podrobiť takéto rozhodnutie vo verejnom záujme súdnemu prieskumu (v dovolacom konaní). Kam až môže takáto bezbrehá úprava nasmerovať aplikačnú prax, ukázal prípad Adamčo proti Slovenskej republike (ESĽP, 2019). V prípade Branislava Adamča, ESĽP už v rozsudku z 12.11.2018 skonštatoval porušenie práv sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie z dôvodu, že jeho odsúdenie v trestnom konaní bolo v rozhodujúcej miere založené na výpovedi svedka, tzv. kajúcnika, pričom ostatné dôkazy proti sťažovateľovi boli iba nepriame a preukazovali spáchanie trestného činu iba vo väzbe na priamy dôkaz výpovede tohto svedka. Výpoveď tohto svedka nebola podľa názoru ESĽP dostatočne preskúmaná, a to ako vo vzťahu ku všetkým skutkovým okolnostiam, tak aj vo vzťahu k výhodám ním získaným v iných trestných konaniach. ESĽP poznamenal, že svedok za takúto usvedčujúcu …

čl. II bod 50 až 53 a 55 [§ 218 ods. 1, 3, § 219 ods. 1 a 3 a § 231 písm. e)]
Aj v prípade podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného sa navrhuje preniesť pôsobnosť rozhodovať o beztrestnosti kajúcnikov z prokurátora, ktorý je účastníkom „procesného obchodu“, na nezávislú inštitúciu, ktorou je jedine súd. Konkrétne podmienky rozhodovania o podmienečnom zastavení stíhania kajúcnika sa navrhujú identické ako pri rozhodovaní podľa § 215 ods. 3.

čl. II bod 54 a 55 [§ 228 ods. 3 a § 231 písm. d)]
Uznesenie o prerušení trestného stíhania v prípade spolupracujúceho obvineného je vecne podobným rozhodnutím, ako odloženie vznesenia obvinenia; doterajšia úprava však napriek tomu nezvýrazňovala aspekt dočasnosti dôvodov takéhoto rozhodnutia. Dôvodmi prerušenia trestného stíhania sú totiž v tomto prípade výlučne dôvody súvisiace so vzájomnou výhodnosťou spolupráce medzi OČTK a obvineným ako kajúcnikom. Zákon však nestanovoval požiadavky na presné uvedenie podmienok tejto spolupráce a ich vyhodnocovania tak, aby po ukončení spolupráce alebo v prípade porušenia podmienok bolo rozhodnuté o pokračovaní v stíhaní a podľa priebehu spolupráce bol alebo nebol kajúcnikovi poskytnutý výsledný benefit (zastavenie / podmienečné zastavenie trestného stíhania / mimoriadne zníženie trestu). Význam uvedeného rozhodnutia podľa názoru navrhovateľa zároveň vyžaduje, aby o prerušení trestného stíhania v tomto prípade rozhodoval prokurátor a nie policajt.

čl. II bod 57 (§ 234 ods. 1)
Navrhuje sa doplnenie zákonných podmienok podania obžaloby tak, že podanie obžaloby bude s ohľadom na právo na obhajobu, resp. právo na súdnu a inú právnu ochranu možné až po právoplatnom rozhodnutí o všetkých opravných prostriedkoch uplatnených v prípravnom konaní obvineným alebo poškodeným alebo po ich inom vybavení v súlade s Trestným poriadkom.

čl. II bod 58, 61 až 67, 70 až 72, 80 a 81 (§ 235, § 241, § 244, § 283, § 290 a
V súvislosti so zavedením pravidiel o poskytovaní benefitov tzv. „kajúcnikom“ a o vplyve porušenia týchto pravidiel na zákonnosť dokazovania a dodržanie práva na obhajobu je potrebné premietnuť zásady novej právnej úpravy aj do ustanovení regulujúcich náležitosti, preskúmanie a predbežné prejednanie obžaloby súdom. V súvislosti s tým sa navrhujú upraviť aj ustanovenia o rozhodnutiach pri preskúmaní obžaloby a pri predbežnom prejednaní obžaloby vrátane vyvolaných zmien v právnej úprave trestného rozkazu. Taktiež sa priamo v texte zákona zohľadňuje právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v odôvodnení uznesenia sp. zn. PL. ÚS 15/2023, podľa ktorého proti uzneseniam o prerušení trestného stíhania z dôvodu, že sa súd domnieva, že všeobecne záväzný právny predpis nižšej právnej sily, ktorého použitie je v danej trestnej veci rozhodujúce pre rozhodovanie o vine a treste, je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, sťažnosť nie je prípustná. Ústavný súd Slovenskej republiky popri vyslovení tohto právneho názoru skritizoval aj formulačné nedostatky dotknutej …

čl. II bod 60 (§ 240 ods. 1)
Precizovanie právnej úpravy reflektuje požiadavky Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní, v zmysle ktorej má obvinená osoba právo byť informovaná o súdnom konaní a o dôsledkoch jej neúčasti na súdnom konaní. Upozornenie obžalovaného na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti predstavuje tiež jednu z požiadaviek na samotného vykonanie hlavného pojednávania v zmysle § 252 ods. 2 písm. c).

čl. II bod 68 (§ 252 ods. 2)
V zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní sa súdne konanie, ktoré môže viesť k rozhodnutiu o vine alebo nevine obžalovanej osoby, môže konať v jej neprítomnosti, ak obžalovaná osoba bola včas informovaná o súdnom konaní a o dôsledkoch neúčasti alebo obvinenú osobu, ktorá bola informovaná o súdnom konaní, zastupuje splnomocnený obhajca, ktorého určila buď obžalovaná osoba alebo štát. Na základe uvedeného sa precizuje predmetné ustanovenie, v zmysle ktorého ak bolo obžalovanému v súlade so zákonom doručené predvolanie na hlavné pojednávanie, tak hlavné pojednávanie možno vykonať bez jeho prítomnosti aj keď sa o ňom nedozvedel, ak z toho dôvodu jemu ustanovený obhajca bol o hlavnom pojednávaní riadne upovedomený.

čl. II bod 69 (§ 257 ods. 7)
Za účelom posilnenia podmienok pre zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, sa zavádza povinnosť súdu neprijať vyhlásenie o vine obžalovaného, ak toto vyhlásenie nezodpovedá postoju obžalovaného ku skutkom v prípravnom konaní, ak zmenu tohto postoja dostatočne neodôvodní.

čl. II bod 73 až 75 (§ 299)
V odseku 2 sa vykonáva zmena súvisiaca s komplexnou úpravou detencie. V odseku 3 v prípadoch, ak súd vydá predbežný príkaz umiestnenia do zdravotníckeho zariadenia a potom rozhodne o uložení ochranného liečenia, sťažnosť nebude mať odkladný účinok. Nakoľko ide o vážny zásah do osobnej slobody odsúdeného, stanovuje sa lehota pre rozhodnutie súdu, ktorej nedodržanie bude mať za následok stratu platnosti predbežného príkazu. Súd bude musieť v tejto trojmesačnej lehote buď rozhodnúť o uložení ochrannom liečení alebo o predĺžení predbežného príkazu vždy najviac o dva mesiace. Tu pôjde o prípady, kedy nebude môcť rozhodnúť o uložení ochranného liečenia, pretože napr. nebude hotový znalecký posudok, alebo dôjde k iným časovým sklzom (odsek 4).

čl. II bod 76 (§ 299a)
Keďže Trestný poriadok nepozná inštitút podobný predbežnému príkazu, navrhuje sa úprava procesného postupu súdu pri rozhodovaní o návrhu na vydanie predbežného príkazu. Vzhľadom na to, že ide o vec, ktorá neznesie odklad, sudca pre prípravné konanie musí rozhodnúť čím skôr. Vypočutie je formálny proces, preto je nutné dať výnimku pre prípad, že sa obvinený takémuto formálnemu úkonu nie je pre svoj zdravotný stav schopný podrobiť alebo ho absolvovať. Skutočnosť, že zdravotný stav vypočutie neumožňuje, musí mať sudca preukázanú a zaznamenanú v zápisnici.

čl. II bod 77 a 84 (§ 334 ods. 4 a § 371 ods. 2)
Navrhovaná úprava reaguje na aktuálnu legislatívnu situáciu, znemožňujúcu dovolací prieskum rozsudkov, ktorými súd schválil dohodu o vine a treste, napriek tomu, že takéto rozsudky môžu byť celkom zjavne v rozpore s ustanoveniami trestného práva hmotného, napr. ak bola použitá očividne nesprávna právna kvalifikácia skutku a tým sa docielil významne nižší trest, aký by inak bolo možné udeliť a podobne. Neslobodno totiž zabúdať, že v prípade dohody o vine a treste ide síce o procesnú dohodu strán trestného konania, ktorá je postavená na určitých formálnych vyhláseniach obvineného, ktorý sa tak môže priznať z rôznych dôvodov aj ku skutku s právnou kvalifikáciou, ktorý nespáchal, na druhej strane by však bolo neprimerané a nespravodlivé, ak by bol takýto „procesný obchod“ dojednaný na úkor verejnej spravodlivosti, t.j. ak by bol postavený nielen na nesprávne zistenom skutkovom stave, ale na dôvažok aj na celkom zjavnom porušovaní trestného práva hmotného pri právnej kvalifikácii skutku a určení druhu a výmery trestu. Pre úplnosť, uvedený problém v právnej …

čl. II bod 78 (§ 337)
V nadväznosti na konanie o porušení INFR(2023)2108 zo dňa 18.10.2023 sa doplnením predmetného ustanovenia riadne transponuje čl. 7 ods. 5 a 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní. Súčasná právna úprava síce obsahuje v § 337 úpravu, ktorá zaručuje, že sa v konaní proti mladistvému robí individuálne posúdenie, avšak absentuje v nej dôraz na to, aby sa takéto individuálne posúdenie robilo v čo najskoršej vhodnej fáze trestného konania, k čomu smeruje odsek 5 príslušného článku smernice. Z odseku 8 zase vyplýva povinnosť členských štátov aktualizovať individuálne posúdenie mladistvého, ak sa výrazne zmenia prvky tohto posúdenia. V súčasnej právnej úprave výslovne neexistovala povinnosť aktualizovať individuálne posúdenie mladistvého; v praxi sa vychádzalo iba zo všeobecného ustanovenia § 119 ods. 1 písm. d), ktorý prikazuje dokazovať „osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu a uloženie ochranného opatrenia a iné …

čl. II bod 79 (§ 338)
V nadväznosti na konanie o porušení INFR(2023)2108 zo dňa 18.10.2023 sa doplnením predmetného ustanovenia transponuje čl. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní, podľa ktorého „Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov: „dieťa“ je osoba mladšia ako 18 rokov;...ak nie je isté, či osoba dosiahla vek 18 rokov, považuje sa táto osoba za dieťa.“. V doterajšej právnej úprave bola takáto vyvrátiteľná právna domnienka upravená iba pri výsluchu svedka podľa § 135 Trestného poriadku, smernica však požaduje jej uplatnenie pri všetkých úkonoch trestného konania.

čl. II bod 82 (§ 361 ods. 2)
S ohľadom na výhrady Európskej komisie vo veci porušenia č. 2021/2240 v spojení rozsudkom SDEÚ vo veci C-569/20, z ktorého vyplýva, že aj v prípade konania proti ušlému by sa predvolanie malo ušlému doručovať, resp. súd by sa mal o to pokúsiť, sa ako reakcia na uvedené dopĺňa odsek 2.

čl. II bod 83 (§ 362)
Navrhovaná zmena reaguje na avizované výhrady Európskej komisie ohľadom nastavenia možnosti „obnovy konania“ u odsúdených v konaní v neprítomnosti. Súčasné nastavenie neumožňuje odsúdenému in absencia účinne dosiahnuť preskúmanie veci a uplatnenie jeho práva na obhajobu. V konaní proti ušlému sa odsúdenému podľa súčasnej úpravy rozsudok nedoručuje, čo nekorešponduje s právom byť informovaný o svojom odsúdení. Navrhuje sa preto túto prax zmeniť a súčasne sa navrhuje, aby odsúdený v konaní proti ušlému mohol podať návrh na opätovné prejednanie jeho veci do 15 dní od tohto doručenia. Súčasné znenie „do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone.“ je vágne, čo spolu so skutočnosťou, že sa rozsudok odsúdenému nedoručuje, spôsobuje praktické problémy pri určení lehoty. Zároveň sa rozširujú aj dôvody povolenia opätovného prejednania veci, čo by malo prispieť k odstráneniu neistoty v rámci vydávacieho konania. Ak odsúdený vykonáva alebo má vykonať trest odňatia slobody uložený mu rozhodnutím …

čl. II bod 85 (§ 405a až § 405d)
Zavádza sa nový procesný postup preskúmania rozhodnutia súdu (najmä rozsudkov, ktorými bola vyslovená vina) pre prípad zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona podľa § 84 Trestného zákona, ako aj postup pri zániku trestnosti činu v niektorých procesných situáciách v prípravnom konaní.

čl. II bod 86 a 87 (§ 412 ods. 3 a 4)
Z dôvodu doterajšej absencie sa navrhuje doplnenie ustanovenia, na základe ktorého by bolo možné, aby súd na návrh riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ústav“) rozhodol o prerušení výkonu trestu odňatia slobody a uložení ochranného liečenia odsúdenému, ktorý vo výkone trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou, ktorá podľa odborného lekárskeho posudku nie je len prechodná a pre ktorú výkon trestu odňatia slobody neplní svoj účel. Proti takémuto rozhodnutiu je možné podať sťažnosť.

čl. II bod 88 až 90 (§ 413 ods. 2 až 4)
Na základe pripomienok vyplývajúcich z odbornej aplikačnej praxe psychiatrov sa navrhuje vypustiť nesprávny pojem „nevyliečiteľná duševná choroba“. Z aktuálneho stavu poznania v rámci predmetného medicínskeho odboru vyplýva, že väčšina duševných chorôb je nevyliečiteľná avšak liečiteľná, resp. liekmi môže byť pacient zaliečený a fungovať bez ďalších ťažkostí. Z uvedeného dôvodu sa precizujú podmienky pre upustenie od výkonu trestu pri duševnej poruche a presúvajú sa do samostatného odseku.

čl. II bod 91 (§ 415 ods. 4)
Uvedeným ustanovením sa má odstrániť neželaná aplikačná prax a to v situáciách, keď má odsúdený uložené ochranné liečenie, ktoré doposiaľ nevykonal vo výkone trestu odňatia slobody, napr. z dôvodu nedostatočných kapacít v ústave, a z dôvodu nevykonania ochranného liečenia ho súd podmienečne neprepustí, hoci odsúdený spĺňa všetky ostatné podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

čl. II bod 92 (§ 445 až 446a)

čl. II § 445
Navrhované znenie mení doterajšiu terminológiu právnej úpravy týkajúcej sa ukladania ochranných liečení vychádzajúcu zo zastaraného konceptu, že ochranné liečenie sa prioritne ukladalo a vykonávalo ústavnou formou a len výnimočne sa ukladalo jeho vykonávanie ambulantnou formou. Ak však bolo ochranné liečenie uložené popri nepodmienečnom treste odňatia slobody je potrebné, aby sa s výkonom ochranného liečenia začalo čo najskôr. Nie je účelné, aby odsúdený, ktorý je tri roky vo výkone trestu odňatia slobody, najskôr vykonal trest a až potom by mal nastúpiť na napr. protialkoholické či protitoxikomanické liečenie. Rovnako pri sexuologických alebo psychiatrických indikáciách je s ochranným liečením potrebné začať čo najskôr, pretože neliečený odsúdený môže byť nebezpečný aj pre ostatných odsúdených. V súvislosti s novou úpravou ochranných liečení PAL, PTX, PGam v Trestnom zákone, kedy má po ústavnej forme liečenia automaticky nasledovať ambulantné doliečovanie, sa v záujme efektívnosti upravuje, aby súd nariadil obe formy hneď naraz. V prípade týchto troch typov liečení súd nebude rozhodovať o pokračovaní v ochrannom liečení po …

čl. II § 446
V nadväznosti na problémy vyplývajúce z aplikačnej praxe sa navrhuje podrobnejšie upraviť zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia alebo zmenu druhu ochranného liečenia. Upravuje sa aj lehota, ktorá je desať pracovných dní od doručenia návrhu súdu, v rámci ktorej súd rozhodne na návrh prokurátora, zdravotníckeho zariadenia, probačného a mediačného úradníka alebo riaditeľa ústavu alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených, o zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia alebo zmene druhu ochranného liečenia. Ak súd potrebuje pre rozhodnutie znalecký posudok, rozhodne do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku. Ak predseda senátu rozhoduje o zmene ambulantnej formy ochranného liečenia na ústavnú formu, rozhodne na verejnom zasadnutí; predtým musí byť odsúdený vyslúchnutý, ak to jeho zdravotný stav umožňuje. V opačnom prípade, ak rozhoduje o zmene ústavného liečenia na ambulantné, môže rozhodnúť na neverejnom zasadnutí. Ak zdravotný stav odsúdeného neumožňuje jeho výsluch, odborná psychiatrická obec navrhuje, aby sudca takúto osobu aspoň vzhliadol. Zo skúseností z aplikačnej praxe z civilných vecí pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na …

čl. II § 446a
Navrhované znenie týkajúce sa pokračovania v ochrannom liečení reflektuje na prípady, kedy sa s výkonom ochranného liečenia začne prakticky až po výkone trestu odňatia slobody, čím dochádza k predlžovaniu obmedzenia osobnej slobody a de facto k dvojitému potrestaniu. Z uvedeného dôvodu sa precizujú podmienky a lehoty, kedy je možné pokračovať vo výkone ochranného liečenia ústavnou formou a malo by sa tak diať, len ak je to naozaj nevyhnutné, teda len ak by pobyt odsúdeného na slobode mohol byť nebezpečný, najmä ak má uložené psychiatrické alebo sexuologické liečenie alebo je dôvodný predpoklad, že ochranné liečenie ambulantnou formou nedosiahne účel ochranného opatrenia. Navrhuje sa tiež upraviť formálnu stránku rozhodovania o pokračovaní v ochrannom liečení tak, aby do skončenia výkonu trestu odňatia slobody v prípade pokračovania ústavného ochranného liečenia bolo právoplatne rozhodnuté a neobmedzovala sa osobná sloboda odsúdeného nad rámec výkonu trestu odňatia slobody bez rozhodnutia súdu tak, ako to umožňovalo doterajšie znenie odsekov 3 a 4. Zároveň sa zosúlaďuje rozhodovanie o ústavnom …

čl. II bod 93 (§ 446b a 446c)

čl. II § 446b
Navrhované znenie reflektuje na problémy z aplikačnej praxe z dôvodu absentujúcej právnej úpravy vzťahujúcej sa na prípady, kedy odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou, ktorá podľa odborného lekárskeho posudku nie je len prechodná a pre ktorú je pobyt odsúdeného na slobode nebezpečný. V takomto prípade, keď odsúdený nemá uložené ochranné liečenie alebo nemá uložený potrebný druh ochranného liečenia, môže súd, v obvode ktorého sa trest vykonáva, na verejnom zasadnutí na návrh riaditeľa ústavu rozhodnúť o uložení ochranného liečenia. Proti takémuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

čl. II § 446c
Navrhované znenie súvisí so zmenou ochranných liečení PAL, PTX, PGam v Trestnom zákone, kde sa upravuje ich dĺžka ex lege, nakoľko v individuálnych prípadoch môže byť potrebné liečenie predĺžiť.

čl. II bod 94 (§ 447)
Rozširuje sa okruh osôb oprávnených podať návrh na upustenie od výkonu ochranného liečenia aj na riaditeľa ústavu. Z pohľadu aplikačnej praxe s cieľom naplnenia samotného účelu ochranného liečenia na to, aby sa upustilo od výkonu ochranného liečenia nepostačuje len nastúpiť na uloženú odvykaciu alebo inú liečbu. Naopak, je nutná adekvátna spolupráca a zlepšenie stavu obvineného do tej miery, aby dobrovoľná psychiatrická liečba či sexuologická liečba postačovala a táto osoba nebola z dôvodu duševnej poruchy nebezpečná pre spoločnosť.

čl. II bod 95 až 98 (§ 448)
Nový odsek 1 súvisí s novonavrhovaným ponímaním a stanovenou dobou ochranných liečení PAL, PTX, PGam v Trestnom zákone, kde sa upravuje ich dĺžka ex lege. Navrhované znenie odseku 2 precizuje doterajšiu terminológiu a upravuje lehotu na rozhodnutie tak, aby sa predchádzalo situáciám, keď už je obvinený vyliečený a je podaný návrh na jeho prepustenie z ochranného liečenia, obmedzovanie jeho osobnej slobody sa de facto predlžuje o čas, pokým súd rozhodne, a zvyšujú sa tým aj náklady pre zdravotnícke zariadenia ústavnej starostlivosti, resp. štát, aj keď už dôvod ďalšieho výkonu ochranného liečenia pominul. Ochranné liečenie trvá až do rozhodnutia súdu, preto je potrebné, aby takéto rozhodnutie bolo urobené čo najskôr.

čl. II bod 99 (§ 448b)
Navrhuje sa upraviť nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s podaním návrhu na zmenu ochranného liečenia, prepustenie z ochranného liečenia alebo jeho ukončenie alebo spojených s vypracovaním súdom alebo OČTK vyžiadanej správy. Tieto správy a návrhy nie je možné považovať za výkon zdravotnej starostlivosti, preto nie sú hradené zdravotnou poisťovňou a nemožno spravodlivo požadovať ich bezodplatné poskytovanie štátu na vlastné náklady zariadeniami zdravotnej starostlivosti či ošetrujúcim lekárom bez náhrady nákladov spojených s ich poskytnutím.

čl. II bod 100 až 102 (§ 454)
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zavedením novej formy ochranného dohľadu v § 76a. V novom odseku 4 sa dopĺňa osobitná úprava výkonu rozhodnutia o uložení tejto formy ochranného dohľadu. Po nadobudnutí právoplatnosti takéhoto rozhodnutia sa bezodkladne zašle nariadenie probačnému a mediačnému úradníkovi. S výkonom ochranného dohľadu začne probačný a mediačný úradník ihneď, ak je odsúdený na slobode alebo hneď po prepustení z ústavného ochranného liečenia alebo z výkonu trestu odňatia slobody, a to z dôvodu stáleho zabezpečenia dostatočnej kontroly nad osobou a ochrany spoločnosti v rozhodujúcom období.

čl. II bod 103 (§ 456)
Precizuje sa úprava prerušenia výkonu ochranného dohľadu vzhľadom na zmenu terminológie ochranného liečenia a rozširuje sa o detenciu.

čl. II bod 104 a 105 (§ 457)
Ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovení súvisiacu so zavedením novej formy ochranného dohľadu v § 76a a precizovanie ustanovenia vzhľadom na predpoklad, že práve sudca v obvode ktorého odsúdený naposledy vykonával trest odňatia slobody a ktorý bude následne rozhodovať o upustení od výkonu ochranného liečenia, t. j. právach a povinnostiach tejto osoby, je najviac oboznámený so spisovým materiálom.

čl. II bod 106 a 107 (§ 458)
Z dôvodu procesnej ekonómie sa dopĺňa rozhodovanie súdu o prepustení z výkonu ochranného dohľadu na neverejnom zasadnutí vo vybraných prípadoch. V novom odseku 3 sa upravujú osobitné podmienky na podanie návrhu na prepustenie osoby z výkonu ochranného dohľadu podľa § 76a. Platí, že takýto návrh môže probačný a mediačný úradník podať len po dohode s ošetrujúcim lekárom alebo so zdravotníckym zariadením, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva.

čl. II bod 108 (§ 459)
Dopĺňajú sa dôvody zániku ochranného dohľadu podľa § 76a nadväzujúce na niektoré rozhodnutia súdu.

čl. II bod 109 až 111 (§ 460)
Ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovení súvisiacu so zavedením novej formy ochranného dohľadu v § 76a. V novom odseku 4 sa upravuje postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na uloženie ochranného dohľadu podľa § 76a, kedy súd súčasne uloží osobe buď ochranné liečenie ambulantnou formou alebo rozhodne o zmene ústavnej formy ochranného liečenia na ambulantnú formu. Na návrh zdravotníckeho zariadenia rozhodne súd, ktorý odsúdenému uložil ochranné liečenie, o uložení ochranného dohľadu, ak odsúdený nedodržiava režim uloženého ambulantného ochranného liečenia.

čl. II bod 112 až 115 (§ 462 a 463)

čl. II § 462
Vzhľadom na povahu detencie a osôb, ktoré sa majú v zmysle navrhovaných zmien Trestného zákona do detencie umiestňovať, je nevyhnutné, aby výkon detencie bezprostredne nadväzoval na výkon trestu odňatia slobody. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje nastaviť celé rozhodovanie tak, aby aj nadriadený súd rozhodol do skončenia výkonu trestu odňatia slobody. O návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave rozhoduje súd, v ktorého obvode sa vykonáva trest odňatia slobody alebo ochranné liečenie, na verejnom zasadnutí. Pred rozhodnutím musí byť odsúdený vypočutý; to neplatí, ak odsúdený požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti alebo ak to jeho zdravotný stav neumožňuje a súd mu z toho dôvodu ustanoví obhajcu. Opäť aj v tomto prípade platí odporúčanie odborníkov – psychiatrov, aby súd osobu aspoň vzhliadol. Ak návrh podáva zdravotnícke zariadenie, je potrebné rozhodnúť do desiatich pracovných dní z dôvodu, že plynulé fungovanie a manažment liečených osôb v zariadeniach zdravotnej starostlivosti je priamo závislý od rozhodovania súdov. Nie vo všetkých prípadoch bude súd …

čl. II § 463
Navrhuje sa upraviť prípady, kedy dôvody detencie pominuli, ale zdravotný stav odsúdeného si vyžaduje pokračovanie v jeho liečení. Súd vtedy odsúdeného z výkonu detencie uznesením prepustí a zároveň rozhodne o uložení ochranného liečenia. Proti takémuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má v prípade, ak ju podal prokurátor proti uzneseniu o prepustení z detencie, odkladný účinok.

čl. II bod 116 (§ 567t)
Navrhujú sa prechodné ustanovenia ohľadne postupu v prebiehajúcich trestných konaniach, ktorých sa dotkne nová úprava „kajúcnických“ benefitov, ako aj zmena v povinných náležitostiach obžaloby. Zároveň sa navrhuje prechodné ustanovenie stanovujúce, že vyšetrovania alebo skrátené vyšetrovania začaté a právoplatne neskončené do účinnosti tohto zákona, budú vedené a dokončené vyšetrovateľom Policajného zboru zaradeným na Úrade inšpekčnej služby proti okruhu osôb špecifikovaných v doterajšom znení § 10 ods. 7 písm. b).

čl. III
(Správny súdny poriadok)

čl. III bod 1 (§ 439 ods. 2)
S ohľadom na podstatu právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveného vo veci so sp. zn. PL. ÚS 15/2023 sa aj v Správnom súdnom poriadku oproti súčasnej právnej úprave vylučuje prípustnosť kasačnej sťažnosti voči uzneseniu o prerušení konania z dôvodu, že podľa súdu sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. V režime Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku takéto uznesenia o prerušení konania napádať odvolaním nemožno. Z uvedených dôvodov sa obdobná právna úprava aj v Správnom súdnom poriadku.

čl. IV
(zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky)

čl. IV bod 1 až 13
Navrhované zmeny zákona sú výlučne legislatívno-technickej povahy a súvisia s navrhovaným zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry ako osobitnej súčasti generálnej prokuratúry uvedeným v čl. I návrhu zákona, ktorá sa vzťahuje aj na zánik funkcie špeciálneho prokurátora. Navrhované zmeny sa týkajú tých ustanovení zákona, ktoré upravujú voľbu, vymenovanie a odvolanie špeciálneho prokurátora.

čl. V
(zákon o sudcoch a prísediacich)

čl. V bod 1 a 2 (§ 24 ods. 1 písm. d) a § 24 ods. 7)
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Navrhované zmeny sa týkajú tých ustanovení zákona, ktoré upravujú prerušenie výkonu funkcie sudcu, ktorý sa stal špeciálnym prokurátorom. V súvislosti s navrhovaným zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry ako osobitnej súčasti generálnej prokuratúry uvedeným v čl. I návrhu zákona sa navrhuje vypustenie slov „špeciálny prokurátor“ vo všetkých gramatických tvaroch.

čl. VI
(zákon o prokuratúre)

čl. VI bod 1 (§ 6 ods. 11)
Navrhovaná právna úprava súvisí so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry ako osobitnej súčasti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“). Európsky delegovaný prokurátor zostane prokurátorom generálnej prokuratúry aj po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry. Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) ho zaradí do niektorej z organizačných zložiek generálnej prokuratúry (čl. V bod 24 navrhovanej právnej úpravy). Právna úprava ustanovená v § 6 upravuje inštitút hierarchického odovzdávania pokynov na prokuratúre - v § 6 ods. 11 ukladanie pokynov európskemu delegovanému prokurátorovi. Podľa čl. 6 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017) (ďalej len „nariadenie o zriadení Európskej prokuratúry“) európskemu delegovanému prokurátorovi nemožno uložiť pokyn vo veciach, ktoré sa týkajú plnenia úloh Európskej prokuratúry. Navrhovaná právna úprava toto obmedzenie v plnom rozsahu rešpektuje. Inštitút hierarchického odovzdávania pokynov na prokuratúre sa bude vzťahovať na európskeho delegovaného prokurátora len vo veciach, v ktorých bude …

čl. VI bod 2 (§38 ods. 1 písm. a))
Úrad špeciálnej prokuratúry nepatrí do sústavy štátnych orgánov tvoriacich prokuratúru, ale s účinnosťou od 1. septembra 2004 je zákonom ustanovenou osobitnou súčasťou generálnej prokuratúry s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa navrhuje zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry ako osobitnú súčasť generálnej prokuratúry s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky s tým, že na konanie pred Špecializovaným trestným súdom budú príslušné krajské prokuratúry (čl. I bod 7 navrhovanej právnej úpravy).

čl. VI bod 3 (§ 44 ods. 1)
Právna úprava ustanovená v § 44 obsahuje osobitné ustanovenia o organizácii prokuratúry v čase vojny alebo vojnového stavu. Navrhovaná právna úprava § 44 ods. 1 je len legislatívno-technickou úpravou nadväzujúcou na navrhovanú právnu úpravu uvedenú v § 46 ods. 9, ktorá ustanovuje príslušnosť prokurátora na konanie pred súdom v prvom stupni podľa § 16 ods. 2 Trestného poriadku, t. j. súdov na konanie v prvom stupni o trestných činoch vojakov podľa § 128 ods. 3 písm. a), b) a d) Trestného zákona a trestných činov vojnovej zrady, služby v cudzom vojsku a nenastúpenia služby v ozbrojených silách (v platnom znení ide o právnu úpravu uvedenú v § 46 ods. 6). Z navrhovanej právnej úpravy uvedenej v § 44 ods. 1 v spojení s právnou úpravou uvedenou v § 46 ods. 9 vyplýva, že v čase vojny a vojnového stavu sa doplnia počty prokurátorov Okresnej prokuratúry Bratislava I, Okresnej prokuratúry Banská Bystrica a Okresnej prokuratúry Prešov prokurátormi ostatných okresných prokuratúr.

čl. VI bod 4 (§ 44)
Podľa právnej úpravy ustanovenej v § 16 ods. 2 Trestného poriadku v znení účinnom do prijatia zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov (ďalej len „zákon č. 150/2022 Z. z.“) boli príslušné na konanie o trestných činoch vojakov podľa § 128 ods. 3 písm. a), b) a d) Trestného zákona a vojnovej zrady, služby v cudzom vojsku a nenastúpenia služby v ozbrojených silách v prvom stupni okresné súdy uvedené v osobitnom zákone a v druhom stupni krajský súd uvedený v osobitnom zákone. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 371/2004 Z. z.“). Zákon č. 371/2004 Z. z. v § 7 ods. 2 písm. i) až j) ustanovil za príslušné na konanie podľa § 16 ods. 2 Trestného poriadku Okresný súd Bratislava …

čl. VI bod 5 (§ 44 ods. 2)
Ide o legislatívno-technickú úpravu – zjednotenie s terminológiou použitou v navrhovanej právnej úprave uvedenej v bode 3.

čl. VI bod 6 (§ 44 ods. 3)
Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na právnu úpravu uvedenú v bodoch 3 až 5.

čl. VI bod 7 (§ 46)
Právna úprava uvedená v § 46 ustanovuje príslušnosť prokurátorov na konanie pred súdmi. V odseku 1 je ustanovená príslušnosť prokurátorov na konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Navrhuje sa, aby na konanie pred týmto súdom boli príslušní generálny prokurátor a prokurátori generálnej prokuratúry, vo veciach patriacich do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu (§ 14 Trestného poriadku) aj krajský prokurátor a prokurátor krajskej prokuratúry, ktorý vo veci konal v prvom stupni (podľa § 46 ods. 3 navrhovanej právnej úpravy). V odseku 2 je ustanovená príslušnosť prokurátorov na konanie pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky. Navrhuje sa, aby na konanie pred týmto súdom boli príslušní generálny prokurátor a prokurátori generálnej prokuratúry, v konaní o kasačnej sťažnosti, aj prokurátor ktorý vo veci konal v prvom stupni alebo z činnosti ktorého vyplynul dôvod na vstup do tohto konania. V odseku 3 je ustanovená príslušnosť prokurátorov na konanie pred Špecializovaným trestným súdom. Špecializovaný trestný súd sa na účely Trestného poriadku považuje za krajský súd (§ 10 …

čl. VI bod 8 (§ 46b)
Zrušené ustanovenie je upravené v navrhovanom znení § 46 ods. 2 a 5.

čl. VI bod 9 (§ 49a)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. VI bod 10 (§ 50)
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry. O sporoch o príslušnosť medzi prokurátormi rozhoduje tak ako doposiaľ ich najbližšie spoločne nadriadený prokurátor určený podľa § 54 ods. 2 zákona. Navrhovaná zmena sa týka len tej časti ustanovenia § 50, ktorá upravuje kompetenčné spory v rámci prokuratúry, ak jedným z dotknutých prokurátorov je prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry.

čl. VI bod 11 (§ 51 ods. 1)
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry. Oprávnenie generálneho prokurátora a v rozsahu svojej pôsobnosti aj krajského prokurátora na určenie výnimky z ustanovení § 46 až 50 sa ponecháva v pôvodnom znení. Navrhuje sa len vypustenie druhej vety aktuálnej právnej úpravy, ktorá sa týka oprávnenia špeciálneho prokurátora.

čl. VI bod 12 až 14 (§ 53 ods. 1 písm. a), § 54 ods. 2 písm. a) a § 54 ods. 2)
Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry.

čl. VI bod 15 a 16 (§ 55b, § 55d a §551)
Vzhľadom na to, že sa navrhuje zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, navrhuje sa vypustenie osobitných ustanovení o Úrade špeciálnej prokuratúry v § 55b a § 55d až 55l vrátane nadpisu nad § 55b a tých odkazov k poznámkam pod čiarou, ktoré sa týkajú len osobitných ustanovení o Úrade špeciálnej prokuratúry.

čl. VI bod 17 a 18 (§ 55lb ods. 2 a 3)
Po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry zaradí generálny prokurátor európskeho delegovaného prokurátora do niektorej z organizačných zložiek generálnej prokuratúry (čl. V bod 24 navrhovanej právnej úpravy), kde bude plniť počas dočasného pridelenia aj úlohy prokurátora generálnej prokuratúry namiesto plnenia úloh prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry. Miestom výkonu funkcie európskeho delegovaného prokurátora bude generálna prokuratúra.

čl. VI bod 19 (§ 56ag)
Navrhované prechodné ustanovenie upravuje účinnosť zákona tak, aby sa vytvorili podmienky na postupné odovzdanie agendy Úradu špeciálnej prokuratúry príslušným krajským prokuratúram a generálnej prokuratúre. Postup pri odovzdaní agendy Úradu špeciálnej prokuratúry sa upravuje tak, že spisy a ostatné písomnosti zapísané v registroch a evidenčných pomôckach vedených na Úrade špeciálnej prokuratúry sa odovzdajú generálnej prokuratúre, ak sú právoplatne skončené. V neprávoplatne skočených veciach sa odovzdajú príslušnej krajskej prokuratúre. Ak v neskončených veciach začne plynúť zákonná lehota pred prechodom pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry na krajské prokuratúry, ukladá sa povinnosť prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry konať tak, aby nedošlo k zmeškaniu zákonnej lehoty. Ostatné veci, ktoré sa týkajú napríklad organizácie práce, riadenia, vzdelávania a podobne sa odovzdajú generálnej prokuratúre. Vo veciach, v ktorých sú na konanie príslušné dve alebo viaceré krajské prokuratúry, rozhodne generálny prokurátor o tom, ktorá krajská prokuratúra bude príslušná na konanie.

čl. VI bod 20 (§ 56ah)
Navrhované ustanovenie upravuje, ktorým dňom prechádza pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry na krajské prokuratúry.

čl. VII
(zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry)

čl. VII bod 1 (§ 4 ods. 3)
V súvislosti s navrhovaným zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry ako osobitnej súčasti generálnej prokuratúry uvedeným v čl. I návrhu zákona sa vypúšťajú špeciálny prokurátor a zástupca špeciálneho prokurátora ako vedúci prokurátori.

čl. VII bod 2 (§ 6 ods. 3)
Navrhovaná právna úprava má legislatívno-technickú povahu. Definovanie podmienok na odbornú justičnú skúšku v poslednej vete § 6 odsek 3 súvisí s podmienkami na vymenovanie do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry, ktorého zrušenie sa navrhuje.

čl. VII bod 3 (§ 9)
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s navrhovaným zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry. Navrhuje sa vypustenie odseku 3 vrátane poznámky pod čiarou, ktorý upravuje podmienky na dočasné pridelenie prokurátora na výkon funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry.

čl. VII bod 4 ( § 9 ods. 4)
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novelizačným bodom 3.

čl. VII bod 5 (§ 9b ods. 3)
V súvislosti so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry sa navrhuje, aby sa na účely tohto zákona európsky delegovaný prokurátor považoval za prokurátora generálnej prokuratúry. Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. VII bod 6 (§ 10 ods. 6)
Navrhovaná zmena má legislatívno-technickú povahu, ktorá súvisí so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry. Z podmienok na preloženie prokurátora na výkon funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry sa vypúšťa tretia veta § 10 ods. 3 aktuálneho znenia zákona.

čl. VII bod 7 (§ 19)
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry. Vymenovanie prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry sa z § 19 vypúšťa.

čl. VII bod 8 (§ 20 ods. 2)
Navrhovaná právna úprava pri funkčnom postupe prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa má výlučne legislatívno-technickú povahu, ktorá súvisí so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry.

čl. VII bod 9
V súvislosti so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry sa z tohto zákona navrhuje vypustiť v druhej časti v druhej hlave siedmy diel spolu s poznámkami pod čiarou 14b a 14c.

čl. VII bod 10 (§ 92a ods. 2)
V súvislosti so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry sa navrhuje, aby európskemu delegovanému prokurátorovi, ktorý plní aj úlohy prokurátora generálnej prokuratúry, patrí pomerná časť platu podľa tohto zákona, ktorá zodpovedá určenému rozsahu plnenia úloh.

čl. VII bod 11 a 12 ( § 91 ods. 1 písm. b) a c))
Navrhovaná právna úprava má výlučne legislatívno-technickú povahu. Zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry zanikajú funkcie špeciálneho prokurátora a zástupcu špeciálneho prokurátora, ktorým patria podľa tohto zákona funkčné príplatky.

čl. VII bod 13 (§ 98a)
V súvislosti so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry sa navrhuje zrušenie funkčného príplatku prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry za výkon funkcie prokurátora na Úrade špeciálnej prokuratúry, ktorý mu patrí v sume rovnajúcej sa dvojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.

čl. VII bod 14 a 15 (§ 103 ods. 3 a 4)
Navrhovaná právna úprava má legislatívno-technickú povahu. S navrhovaným zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry súvisí aj navrhovaná zmena právnej úpravy v § 103, ktorá upravuje osobitne platové pomery prokurátora počas dočasného pridelenia na Úrad špeciálnej prokuratúry.

čl. VII bod 16 (162 ods. 5)
Navrhovaná úprava legislatívno-technickej povahy súvisí so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry. Na škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím európskeho delegovaného prokurátora alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa vzťahuje tento zákon v prípadoch, ak plní úlohy generálnej prokuratúry.

čl. VII bod 17 a 18 (§ 221 ods. 1 a § 224 ods. 2 písm. f))
Ide výlučne o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s navrhovaným zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry.

čl. VII bod 19 ( § 229)
Predpoklady na vymenovanie do funkcie prokurátora upravuje § 6 tohto zákona, v ktorom je bezúhonnosť upravená v odseku 5 a nie v odseku 6. Navrhovaná právna úprava opravuje nesprávny odkaz v § 229.

čl. VII bod 20 a 21 ( § 231 ods. 1 a § 251 ods. 1)
Navrhovaná právna úprava má výlučne legislatívno-technickú povahu. V § 231 ods. 1 a § 251 ods. 1 má byť správne uvedený odkaz na zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je v poznámke pod čiarou 11b.

čl. VII bod 22 (§ 265 zf)
Navrhované prechodné ustanovenie rieši prechod práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry nemá vplyv na postavenie jeho prokurátorov, ktorí naďalej ostávajú prokurátormi generálnej prokuratúry a budú na výkon funkcie prokurátora pridelení na jej jednotlivé organizačné zložky. To platí aj pre asistentov prokurátorov, štátnych zamestnancov a zamestnancov vo výkone práce vo verejnom záujme. Služobný pomer, štátnozamestnanecký pomer a výkon práce vo verejnom záujme zaniká 14. januára 2024. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 môžu zaniknúť v časovom období od 1. januára do 14. januára 2024 na základe iných dôvodov ustanovených v tomto zákone. Generálny prokurátor sa môže s týmito osobami dohodnúť na inom obsahu služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru a výkonu práce vo verejnom záujme.

čl. VIII
(o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti)

čl. VIII bod 1 až 3 (§ 6 ods. 9)
Rozširujú sa dôvody, kedy zdravotnícke zariadenie nepotrebuje informovaný súhlas od osoby, ktorú prevezme do liečenia o prípady ústavnej starostlivosti osôb – páchateľov až do rozhodnutia o vydaní predbežného príkazu podľa Trestného poriadku.

čl. IX
(zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu)

čl. IX bod 1 (§ 6 ods. 2 písm. h))
Ide o legislatívno-technickú úpravu. V súvislosti s navrhovaným zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry ako osobitnej súčasti generálnej prokuratúry uvedeným v čl. I návrhu zákona sa v § 6 ods. 2 písm. h) vypúšťajú zo zoznamu politicky exponovaných osôb špeciálny prokurátor a zástupca špeciálneho prokurátora v súvislosti s navrhovaným.

čl. X
(zákon o európskom zatýkacom rozkaze)

čl. X bod 1 (§ 9 ods. 4 až 6)
Dôvodom vypustenia odsekov 4 až 6 v § 9 je, že sú obsolentné. Ide o ustanovenia, ktorými bol transponovaný pôvodný čl. 5 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV v platnom znení, ktorý bol však zrušený rámcovým rozhodnutím 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú. v. EÚ L 81, 27.3.2009) v platnom znení. Vydanie osoby, ktorá bola odsúdená v konaní proti ušlému, upravuje nový článok 9a.

čl. X bod 2 (§ 9a)
Návrh reaguje v prvom rade na výhrady Európskej komisie v odôvodnenom stanovisku v konaní o porušení povinnosti INFR(2021)2240 ohľadom transpozície rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV v platnom znení, konkrétne jeho článku 4a ods. 3 do vnútroštátneho práva Slovenskej republiky. Toto ustanovenie smernice stanovuje záruku pre osoby vo väzbe, ktoré boli odovzdané na základe rozsudku vydaného v neprítomnosti a ktorým rozhodnutie nebolo osobne doručené. Smernica konkrétne ustanovuje, že odovzdaná osoba, ktorá podala návrh na obnovu konania alebo odvolanie, by mala mať možnosť buď požiadať o preskúmanie svojej väzby alebo by jej malo byť zaručené pravidelné preskúmanie väzby. Navrhované ustanovenie preto odovzdanej osobe, ktorá bola odsúdená v neprítomnosti, priznáva právo byť výslovne poučená o možnosti požiadať o opätovné prejednanie jej veci a pokiaľ návrh v tejto súvislosti podá, súd rozhodne o prerušení alebo odložení výkonu trestu odňatia slobody a súčasne tiež o väzbe, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o takomto návrhu (§ 362 Trestného poriadku). Aspekt procesných záruk osôb nachádzajúcich sa vo …

čl. X bod 3 a 4 (§ 19 ods. 6)
Doplnenie písmena d) a zároveň vypustenie písmen b) a c) v § 19 ods. 6 je reakciou na výhradu Európskej komisie vo veci porušenia č. 2021/2240 ohľadom nesplnenia povinnosti Slovenskej republiky pri transpozícii rámcového rozhodnutia o európskom zatýkacom rozkaze. Doplnením písmena d) dochádza k zosúladeniu textu s rámcovým rozhodnutím formou vyjasnenia, že v prípade neexistencie súhlasu vykonávajúceho štátu s ďalším vydaním osoby má mať justičný orgán možnosť rozhodnúť o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu v niektorých prípadoch (ide najmä o prípady uvedené v § 31 zákona o európskom zatýkacom rozkaze).

čl. X bod 5 až 7 (§ 23)
Ustanovenie sa upravilo s cieľom zosúladenia s rámcovým rozhodnutím 2002/584/SVV v platnom znení, a to z hľadiska obmedzenia obligatórnych dôvodov odmietnutia vykonať európsky zatýkací rozkaz len na tie dôvody, ktoré upravuje uvedený predpis, a to v zmysle príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Pôvodne obligatórne dôvody odmietnutia v písmenách d) a e) sú presunuté medzi fakultatívne dôvody nevykonania európskeho zatýkacieho rozkazu.

čl. X bod 8 (§ 24)
Doplnenie ustanovenia odseku 2 je reakciou na výhradu Európskej komisie vo veci porušenia č. 2021/2240 ohľadom nesplnenia povinnosti Slovenskej republiky pri transpozícii rámcového rozhodnutia o európskom zatýkacom rozkaze. Ide o jednoznačnejšie vyjadrenie povinnosti dodržania lehôt na rozhodnutie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu aj pri podaní sťažnosti s odkladným účinkom.

čl. X bod 9 a 10 (§ 38 ods. 5)
Upravený proces udeľovania súhlasu so žiadosťou iného členského štátu s prevozom osoby územím Slovenskej republiky reaguje na potrebu pružnejšieho procesu schvaľovania týchto žiadostí. Zároveň prijatím tejto zmeny bude zabezpečený súlad s článkom 25 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV v platnom znení, teda povinnosť povoliť prevoz v prípade, ak sú splnené zákonné podmienky na jeho schválenie.

čl. XI
(zákon o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste)

čl. XI bod 1 (§ 8 ods. 1 písm. b))
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s navrhovaným zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry ako osobitnej súčasti generálnej prokuratúry uvedeným v čl. I návrhu zákona. Za národného spravodajcu pre Eurojust pre záležitosti terorizmu sa namiesto prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry navrhuje prokurátor generálnej prokuratúry.

čl. XII
(zákon o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím.)

čl. XII bod 1 (§ 15 ods. 3)
Ide o nevyhnutné úpravy vyvolané zmenou právnej úpravy drogových trestných činov v Trestnom zákona.

čl. XIII
(zákon o verejnom obstarávaní)

čl. XIII bod 1 (§ 11 ods. 1 šiesty bod)
Ide o legislatívno-technickú úpravu. V zákone č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje v šiestom bode § 11 ods. 1 písm. c) z definície konečného užívateľa výhod vypustenie špeciálneho prokurátora.

čl. XIV
(zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb)

čl. XIV bod 1 (§ 3)
Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré zohľadňujú navrhované zmeny názvov a skutkových podstát dotknutých trestných činov v Trestnom zákone.

čl. XIV bod 2 (§ 4 ods. 7)
Do § 4 zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb sa vkladá nové ustanovenie po vzore českej právnej úpravy, v zmysle ktorého sa konanie páchateľa nebude môcť pričítať právnickej osobe, ak vynaložila všetko úsilie, ktoré od nej možno spravodlivo požadovať, a to s ohľadom na najnovšie poznatky v oblasti kontroly riadiacich, rozhodovacích či kontrolných procesov prebiehajúcich v rámci právnických osôb, aby predchádzala alebo zabránila páchaniu trestných činov. Navrhovaná úprava ale predpokladá preukázanie, že účinné kontrolné a preventívne mechanizmy sú ako štandard materiálne zavedené do každodennej činnosti právnickej osoby. Prijatie obdobnej právnej úpravy v Českej republike posilnilo využiteľnosť a dôležitosť tzv. compliance programov. Zavedenie tejto právnej úpravy by malo prispieť k nastaveniu fungujúcich, silných a stabilných compliance programov, na základe ktorých nebude možné vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť voči právnickým osobám, ak bude preukázané, že vynaložili snahu predchádzať protiprávnemu konaniu v rámci svojej podnikateľskej činnosti v takom rozsahu, ktorý je možné od nej spravodlivo očakávať a vyžadovať.

čl. XIV bod 3 a 4 (§ 13)
V nadväznosti na zmenu právnej úpravy trestu prepadnutia majetku v Trestnom zákone sa navrhovaná právna úprava vrátane možnosti súdu obmedziť rozsah postihnutého majetku z rovnakých dôvodov premieta aj vo vzťahu k trestaniu právnických osôb. Zároveň sa explicitným vymedzením kritérií pre uloženie trestu prepadnutia majetku pri právnických osobách posilňujú podmienky pre ukladanie tohto trestu len v prípadoch, ak je to primerané.

čl. XIV bod 5 (§ 15)
S ohľadom na navrhované zvýšenie sumy peňažného trestu v Trestnom zákone na 3 000 000 eur sa navrhuje aj primerané zvýšenie peňažného trestu pri právnických osobách.

čl. XIV bod 6 (§ 20a)
Ochranné opatrenie zhabania majetku podľa § 83a Trestného zákona je fakultatívne. Z tohto dôvodu sa pre odstránenie prípadných výkladových rozporov v § 20a navrhuje slovo uloží nahradiť slovami môže uložiť, ktoré vyjadrujú fakultatívnu povahu ochranného opatrenia.

čl. XIV bod 7 (§ 37a)
Rovnako ako v Trestnom zákone sa v nadväznosti na navrhovanú zmenu právnej úpravy trestu prepadnutia majetku zavádza mechanizmus na prehodnotenie doteraz nevykonaných trestov prepadnutia majetku a zohľadnenia (dôsledky) prípadného prehodnotenia trestu prepadnutia majetku v praxi.

čl. XV
(zákon o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky)

čl. XV bod 1 (§ 16 písm. e))
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Vypúšťa sa návrhová legitimácia špeciálneho prokurátora, a to v súvislosti s navrhovaným zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry ako osobitnej súčasti generálnej prokuratúry uvedeným v čl. I návrhu zákona.

čl. XV bod 2
Navrhovaná zmena poznámky pod čiarou k odkazu 3 je legislatívno-technickou úpravou.

čl. XV bod 3 (§ 47a)
Navrhované prechodné ustanovenie rieši procesnú legitimáciu generálneho prokurátora v disciplinárnom konaní vo veciach iniciovaných špeciálnym prokurátorom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

čl. XVI
Navrhuje sa delená účinnosť zákona tak, že zákon nadobudne účinnosť 1. januára 2024 okrem právnej úpravy týkajúcej sa prechodu agendy z Úradu špeciálnej prokuratúry na príslušné prokuratúry a zabezpečenia s tým súvisiacich personálnych zmien, ktorej účinnosť sa navrhuje 15. februára 2024. V Bratislave, 6. decembra 2023 Robert Fico, v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Boris Susko, v.r minister spravodlivosti Slovenskej republiky