Zákon č. 154/2010 Z. z. Zákon o európskom zatýkacom rozkaze

A. Všeobecná časť
Predkladaný návrh zákona o európskom zatýkacom rozkaze nahrádza a súčasne ruší platný zákon č. 403/2004 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“), ktorým Slovenská republika transponovala do svojho právneho poriadku Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/ zv. 06).
Doterajšia vyše štvorročná prax pôvodného zákona poukázala na potrebu viacerých zmien a doplnení jeho súčasného znenia. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v tejto súvislosti vypracovalo návrh novely pôvodného zákona, ktorý bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania v mesiaci júl 2008. Transpozícia rámcového rozhodnutia do právneho poriadku Slovenskej republiky bola súčasne v októbri 2008 hodnotená zo strany Európskej únie v rámci 4. kola vzájomného hodnotenia členských štátov Európskej únie zameraného na praktické uplatňovanie európskeho zatýkacieho rozkazu a súvisiacich postupov vydávania osôb medzi členskými štátmi Európskej únie. Po vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania k návrhu novely zákona, ako aj záverov a odporúčaní hodnotiacej správy Rady Európskej únie o Slovenskej republike, zohľadňujúc pritom rozsah a význam navrhovaných zmien, ministerstvo spravodlivosti dospelo k záveru, že bude účelnejšie pripraviť ucelený návrh nového zákona.
Predkladaný návrh zákona vychádza zo súčasného platného znenia zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, z novely tohto zákona, ktorá bola predmetom medzirezortného pripomienkového konania v mesiaci júl 2008, s prihliadnutím na identifikované aplikačné problémy v súvislosti s jeho doterajším vykonávaním v praxi, ako aj závery a odporúčania hodnotiacej správy o Slovenskej republike. Návrh zákona v neposlednom rade transponuje ustanovenia rámcového rozhodnutia, ktoré neboli transponované v rámci označeného zákona v dostatočnom rozsahu.
Hlavnou zmenou, ktorú návrh zákona prináša, je predovšetkým jeho nová systematika v rámci jednotlivých častí zákona. Navrhovaná systematika má slúžiť k lepšej orientácií zákonných pravidiel v rámci konania o európskom zatýkacom rozkaze s prihliadnutím na reálny priebeh konania o európskom zatýkacom rozkaze v praxi. Návrh zákona terminologicky vychádza z platného zákona č. 403/2004 Z. z., vo viacerých ustanoveniach však spresňuje vymedzenie jeho základných inštitútov a postupov. Z procesného hľadiska je najzásadnejšou zmenou zavedenie predbežnej a vydávacej väzby inšpirovanej z ustanovení Trestného poriadku týkajúcich sa extradičného konania na základe medzinárodného zatýkacieho rozkazu. Súčasná úprava väzby bola vyhodnotená ako nevyhovujúca, predovšetkým s ohľadom na jej obligatórnosť v súvislosti s vybranými kategóriami trestných činov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Nevytvára dopady na verejné financie; návrh zákona nebude mať ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie a nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky dňa 13. januára 2010.

§ 1 §
V odseku 1 sa vymedzuje predmet zákona. Preberá sa ustanovenie pôvodného zákona (§ 1 ods. 1 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) s legislatívno–technickou zmenou za účelom spresnenia textu. V odseku 2 sa upravuje subsidiarita právnej úpravy v Trestnom poriadku k tomuto zákonu. Kým prvá veta umožňuje použitie Trestného poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, nový text druhej vety určuje použitie Trestného poriadku v prípadoch, ak ide o vydávanie osôb medzi členskými štátmi, ale na vzťahy medzi nimi nemožno použiť postup podľa tohto zákona v dôsledku vyhlásenia členského štátu k rámcovému rozhodnutiu, na základe ktorého obmedzil použitie postupu založeného na rámcovom rozhodnutí vo vzťahu ku skutkom spáchaným pred dátumom uvedeným vo vyhlásení.

§ 2 §
Preberá sa ustanovenie pôvodného zákona (§ 3 ods. 1 až 4 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Ustanovenie obsahuje legislatívno-technické zmeny a prináša jasnejšie vyjadrenie použitia medzinárodných zmlúv na konanie podľa tohto zákona.

§ 3 §
Preberá sa ustanovenie pôvodného zákona (§ 2 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Za účelom spresnenia textu sa dopĺňa vymedzenie pojmu „členský štát“ v písm. a), „trest odňatia slobody“ v písm. c) a „rozhodnutie o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu“ v písm. i). Ustanovenie taktiež obsahuje legislatívno-technické zmeny a doplnenia týkajúce sa vymedzenia pojmu „záznam“ v písm. l). Pod pojmom doklad alebo údaje preukazujúce existenciu vykonateľného rozsudku sa rozumie jednak samotný rozsudok, alebo jeho identifikačné údaje – dátum vydania, číslo konania a označenie orgánu, ktorý rozsudok vydal. Nové vymedzenie pojmu „ostatné písomnosti“ v písm. k) sleduje filozofiu rámcového rozhodnutia, ktoré povinnosť vyhotovovania prekladov viaže len vo vzťahu k vybraným písomnostiam v rámci konania o európskom zatýkacom rozkaze, menovite na samotný európsky zatýkací rozkaz a dodatočné informácie vyžiadané vykonávajúcim justičným orgánom, ktoré tvoria povinné náležitosti európskeho zatýkacieho rozkazu ak justičný orgán štátu pôvodu tieto informácie v európskom zatýkacom rozkaze neuviedol, alebo ich neuviedol v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie, ako …

§ 4 §
Preberá sa ustanovenie pôvodného zákona (§ 4 ods. 2 až 7 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Oproti úprave pôvodného zákona sa vypúšťa prvá veta § 4 ods. 1, ktorá nemala normatívny charakter. Ustanovenie obsahuje legislatívno-technické zmeny a terminologické spresnenia z dôvodu dosiahnutia lepšej zrozumiteľnosti textu. Súčasne sa dopĺňa transpozícia príslušných ustanovení rámcového rozhodnutia (viď Tabuľka zhody) a nahrádza sa nesprávny preklad rámcového rozhodnutia. Pre účely odseku 4 až 5 sa zavádza nový pojem „kategória trestných činov“, namiesto pôvodného termínu „konanie“. Novo zavedený odsek 6 upravuje možnosť vydania a vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu aj vo vzťahu k trestným činom, resp. trestom, pre ktoré by inak z dôvodu výmery trestu alebo zvyšku trestu nebolo vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu alebo jeho vykonanie podľa tohto zákona prípustné. Uvedenú zmenu si vyžiadala doterajšia aplikačná prax.

§ 5 §
Upravujú sa podmienky a právomoc pre vydanie európskeho zatýkacieho európskeho rozkazu. Pôvodný zákon č. 403/2004 Z. z. vychádzal z prepojenia medzi európskym zatýkacím rozkazom a medzinárodným zatýkacím rozkazom podľa osobitného predpisu. Nová úprava od tohto prepojenia upúšťa. Novým spôsobom sa upravujú podmienky pre vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu. V súvislosti so zmenou podmienok na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu v odseku 1 bolo potrebné vykonať aj zmenu odseku 2. Podmienka existencie predchádzajúceho príkazu na zatknutie, či medzinárodného zatýkacieho rozkazu alebo rozhodnutia, ktorým bol právoplatne a vykonateľne uložený trest odňatia slobody vyplýva z požiadaviek uvedených v čl. 8 ods. 1 písm. c) rámcového rozhodnutia, ale aj z formulára európskeho zatýkacieho rozkazu, ktorý obsahuje povinnú časť b), kde sa vyžaduje označenie existencie niektorého z týchto rozhodnutí. Uvedeným ustanovením sa dosahuje úplný súlad s textom rámcového rozhodnutia v tejto časti. Upravuje sa kedy súd európsky zatýkací rozkaz napriek splneniu podmienky podľa odseku 1 nevydá. Ustanovenie je inšpirované § 492 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku. …

§ 6 §
Úprava straty platnosti európskeho zatýkacieho rozkazu v pôvodnom zákone absentovala a subsidiárne sa na tieto situácie používal Trestný poriadok. Vzhľadom na účinky európskeho zatýkacieho rozkazu sa javilo vhodným jednoznačne upraviť podmienky straty platnosti európskeho zatýkacieho rozkazu v tomto zákone. V odseku 1 sa stanovujú prípady straty platnosti európskeho zatýkacieho rozkazu. Odsek 2 rieši situáciu zmeny v štádiu trestného konania a nevyhnutnosť odvolať pôvodný európsky zatýkací rozkaz a vydať nový, ak trvajú dôvody na jeho vydanie. Účelom navrhovanej úpravy je predchádzať možným aplikačným problémom v súvislosti s konaním o európskom zatýkacom rozkaze v prípadoch, ak dôjde k zmene štádia konania, alebo k zmene vecnej, resp. miestnej príslušnosti súdu. Zároveň však reaguje na praktické prípady, v ktorých by takýto postup nebol účelný. Rozhodovanie o európskom zatýkacom rozkaze súvisí s konkrétnym skutkom. Ak už teda vykonávajúci justičný orgán obmedzil osobnú slobodu osoby na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného slovenským súdom v prípravnom konaní, resp. ak rozhodol o výkone tohto európskeho zatýkacieho rozkazu, prípadné …

§ 7 §
V súlade s rámcovým rozhodnutím (viď Tabuľka zhody) sa upravuje možnosť príslušného súdu požiadať vykonávajúci justičný orgán o výsluch vyžiadanej osoby po jej zadržaní v inom členskom štáte ešte pred rozhodnutím o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu vo vykonávajúcom štáte. V odseku 2 sa v súlade s rámcovým rozhodnutím (viď Tabuľka zhody) upravuje možnosť príslušného súdu požiadať o dočasné prevzatie vyžiadanej osoby, ak vo vykonávajúcom štáte bolo popri rozhodnutí o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu súčasne rozhodnuté o odklade vydania. Upravujú sa náležitosti takejto žiadosti. V odseku 3 a 4 sa upravuje postup a podmienky dočasného prevzatia a väzba dočasne prevzatej osoby.

§ 8 §
Stanovuje sa mechanizmus a príslušnosť orgánov na prevzatie osoby a jej odovzdanie súdu. Zároveň sa vytvárajú predpoklady na odovzdanie osoby v prípade, že sa rozhodlo v inom členskom štáte o vykonaní viacerých európskych zatýkacích rozkazov slovenských súdov. Policajnému orgánu pokyn na odovzdanie konkrétnemu súdu vydá ministerstvo spravodlivosti, ktoré zváži okolnosti prípadu; najdôležitejšie sú obsiahnuté priamo v tomto ustanovení.

§ 9 §
Ustanovenie reaguje na možné praktické situácie, keď vykonávajúci štát vydá osobu s výhradou. Výhrade v zásade možno vyhovieť, ak to nie je v rozpore so základnými záujmami Slovenskej republiky. V odseku 2 sa rieši špecifická situácia, keď vykonávajúci štát žiada o návrat osoby (občana alebo osoby s trvalým pobytom na jeho území) na výkon trestu po ukončení trestného konania v Slovenskej republike podľa medzinárodnej zmluvy. V takomto prípade, o poskytnutí záruky rozhodne súd, ktorý vydal európsky zatýkací rozkaz. Súd môže poskytnúť záruku len v rozsahu, ako mu to umožňuje právny poriadok Slovenskej republiky. Pre odovzdanie odsúdeného sa v súčasnom platnom stave vyžaduje zmluvná základňa medzi Slovenskou republikou a daným členským štátom. Ak sú splnené podmienky odovzdania odsúdeného podľa aplikovanej medzinárodnej zmluvy, ministerstvo spravodlivosti nemôže odmietnuť súhlas s odovzdaním osoby. Súhlas súdu prvého stupňa, ktorý vo veci rozhodol (§ 523 ods. 2 Trestného poriadku) sa nevyžaduje. Stanovuje sa, že súd po uložení trestu podá návrh ministerstvu spravodlivosti podľa § 523 ods. …

§ 10 §
Preberá sa ustanovenie pôvodného zákona (§ 13 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Informačná povinnosť vo vzťahu k ministerstvu spravodlivosti v uvedených prípadoch vyplýva z rámcového rozhodnutia. V prípade opakovania nedodržania stanovených lehôt zo strany konkrétneho členského štátu oznámi ministerstvo spravodlivosti túto skutočnosť Rade Európskej únie, ktorá môže iniciovať kontrolné mechanizmy transpozície rámcového rozhodnutia v danom členskom štáte.

§ 11 §
Stanovuje sa príslušnosť na začatie konania o európskom zatýkacom rozkaze a povinnosť podať informáciu o začatí konania. V odseku 3 sa preberá sa ustanovenie pôvodného zákona (§ 16 ods. 2 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

§ 12 §
Preberá sa ustanovenie pôvodného zákona (§ 15 ods. 1 a 2 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) s legislatívno-technickým úpravami za účelom spresnenia textu.

§ 13 §
Preberá sa ustanovenie pôvodného zákona (§ 15 ods. 3 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) s legislatívno-technickým úpravami za účelom spresnenia textu.

§ 14 §
V odseku 1 sa preberá ustanovenie pôvodného zákona (§ 19 ods. 1 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). V odseku 2 a 3 sa preberá ustanovenie pôvodného zákona (§ 19 ods. 2 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) s legislatívno-technickým úpravami za účelom spresnenia textu.

§ 15 §
Zavedenie predbežnej väzby ako aj nahradenie doterajšieho členenia väzby na obligatórnu a fakultatívnu, si vyžiadala doterajšia prax a hodnotenie transpozície rámcového rozhodnutia zo strany Európskej únie. Úprava je inšpirovaná Piatou časťou Trestného poriadku. Odsek 1 vyjadruje zákonný účel predbežnej väzby. Tento účel spočíva v zabezpečení prítomnosti osoby na území Slovenskej republiky do doručenia originálu európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do slovenského jazyka, ak sa preklad vo vzťahu k danému členskému štátu vyžaduje. V odseku 2 sa stanovuje lehota na rozhodnutie súdu o vzatí zadržanej osoby do predbežnej väzby. Na rozhodovanie o predbežnej väzbe na návrh prokurátora je potrebné pripojiť k tomuto návrhu európsky zatýkací rozkaz, alebo ak ten nie je k dispozícii, záznam podľa § 3 písm. l). Pri rozhodovaní o predbežnej väzbe nie je súd viazaný dôvodmi väzby podľa Trestného poriadku, ale musí sledovať splnenie účelu predbežnej väzby, ktorý je vyjadrený v odseku 3. V odseku 3 sa určuje príslušnosť súdu na rozhodnutie podľa odseku 2. V odseku 4 …

§ 16 §
V odseku 1 sa stanovuje účel vydávacej väzby a príslušný orgán na vzatie vyžiadanej osoby do vydávacej väzby. V odseku 2 sa upravuje obligatórna vydávacia väzba, ktorá prichádza do úvahy, ak vyžiadaná osoba súhlasí so svojim vydaním, alebo ak krajský súd rozhodol o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu. V týchto prípadoch vezme sudca krajského súdu túto osobu do vydávacej väzby, ak tak už neurobil sudca podľa odseku 1 v rámci predbežného vyšetrovania. V odseku 3 sa určujú podmienky pre prepustenie osoby z vydávacej väzby. V odseku 4 sa stanovuje povinnosť súdu informovať justičný orgán štátu pôvodu o dĺžke trvania väzby v súvislosti s konaním o európskom zatýkacom rozkaze.

§ 17 §
Stanovuje sa postup v súvislosti s vydávacou väzbou, ak sa vyžiadaná osoba nachádza vo väzbe v súvislosti s trestným stíhaním slovenskými orgánmi alebo sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. V odseku 2 sa stanovujú podmienky ukončenia spočívania vydávacej väzby a jej nástupu a v odseku 3 sa určuje príslušnosť súdu na rozhodnutie.

§ 18 §
Zákon stanovuje formu rozhodnutia o väzbe a umožňuje podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o väzbe, stanovuje sa, že odkladný účinok má len sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu o prepustení osoby z väzby ak súčasne bola podaná sťažnosť proti rozhodnutiu súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu. V odseku 2 sa stanovuje povinnosť súdu informovať o rozhodnutiach týkajúcich sa väzby označené subjekty.

§ 19 §
V odseku 1 až 5 sa preberajú ustanovenia pôvodného zákona (§ 18 ods. 1 až 4 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) s legislatívno–technickými zmenami za účelom spresnenia textu. V odseku 5 písm. d) sa pod požadovanou formou európskeho zatýkacieho rozkazu rozumie jeho formulár, ktorý je prílohou rámcového rozhodnutia a ktorý je záväzný pre všetky členské štáty. V odseku 6 sa stanovuje povinnosť prokurátora informovať označené subjekty v prípade postupu podľa odseku 5 a v odseku 6 povinnosť prokurátora predložiť vec ministerstvu spravodlivosti v prípade, ak je pre výkon európskeho zatýkacieho rozkazu potrebné zabezpečiť súhlas tretieho štátu.

§ 20 §
V súlade s rámcovým rozhodnutím (viď Tabuľka zhody) sa upravuje možnosť výsluchu vyžiadanej osoby na základe žiadosti justičného orgánu štátu pôvodu pred rozhodnutím o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu. V odseku 2 sa stanovuje, že dohodu uzatvorí a výsluch vykoná prokurátor príslušný na vykonanie predbežného vyšetrovania.

§ 21 §
V odseku 1 sa stanovujú náležitosti zápisnice o súhlase vyžiadanej osoby s vydaním. V odseku 2 sa stanovujú náležitosti uznesenia o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu so súhlasom vyžiadanej osoby. V odseku 3 sa stanovujú subjekty, ktorým sa uznesenia doručuje. V odseku 4 sa stanovuje, že proti rozhodnutiu prokurátora nie je prípustný opravný prostriedok. V odseku 5 sa stanovuje, v ktorých prípadoch nie je možné rozhodnúť o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu zo strany prokurátora napriek súhlasu udeleného vyžiadanou osobou s vydaním. Zavádza sa zásada, že prokurátor môže rozhodnúť iba vtedy, ak neexistuje jeden z dôvodov odmietnutia uvedený v § 23 zákona, resp. ak sa nejedná o jeden z uvedených prípadov v tomto ustanovení.

§ 22 §
V odseku 1 stanovuje, že o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu rozhoduje súd na návrh prokurátora po skončení predbežného vyšetrovania. Rovnako sa upravuje postup súdu pre získanie dodatočných informácií, resp. postup v prípade, ak je pre vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu potrebné zabezpečiť súhlas tretieho štátu s ďalším vydaním. V odseku 2 sa určuje príslušnosť súdu na rozhodnutie o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu. V odseku 3 sa stanovuje forma a spôsob rozhodnutia súdu. V odseku 4 sa stanovuje, v ktorých prípadoch súd rozhodne, alebo môže rozhodnúť, že európsky zatýkací rozkaz sa nevykoná. V odseku 5 sa upravujú niektoré povinné náležitosti rozhodnutia. V odseku 6 sa stanovujú osoby a príslušné orgány, ktorým súd zasiela svoje rozhodnutie o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu. V odseku 7 sa stanovuje, že proti rozhodnutiu krajského súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu je prípustná sťažnosť vyžiadanej osoby len pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1 a účinky sťažnosti. Súčasne sa stanovuje, že …

§ 23 §
V súlade s rámcovým rozhodnutím (viď Tabuľka zhody) sa stanovujú obligatórne dôvody pre odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu (odsek 1), ako aj fakultatívne dôvody odmietnutia (odsek 2). V odseku 3 a 4 sa preberajú ustanovenia pôvodného zákona (§ 14 ods. 2 a 4 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) s legislatívno-technickým úpravami za účelom spresnenia textu.

§ 24 §
Stanovuje sa lehota pre prijatie rozhodnutia o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu so súhlasom vyžiadanej osoby (odsek 1) a lehota pre prijatie rozhodnutia o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu pre ostatné prípady (odsek 2). V odseku 3 sa v súlade s rámcovým rozhodnutím (viď Tabuľka zhody) stanovuje postup pre predĺženie lehôt podľa odseku 1 a 2; v odseku 4 postup pre prípady, ak o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu nie je možné rozhodnúť ani v rámci predĺženej lehoty. V odseku 5 sa stanovujú dôvody, pre ktoré plynutie lehôt podľa odseku 1 až 3 spočíva a v odseku 6 kedy lehoty podľa odseku 1 až 3 začnú plynúť.

§ 25 §
Stanovuje sa lehota pre realizáciu odovzdania osoby do členského štátu po právoplatnosti rozhodnutia o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu (odsek 1) a dôvody, pre ktoré sa odsek 1 neuplatní (odsek 2). V odseku 3 sa stanovuje postup a lehota pre realizáciu odovzdania osoby po pominutí dôvodov v odseku 2; odovzdanie osoby sa musí zrealizovať do 10 dní od nového termínu, ktorý bol dojednaný po pominutí dôvodov v odseku 2. V odseku 4 sa stanovuje, v ktorom prípade sa právoplatne rozhodnutie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu nevykoná.

§ 26 §
Preberá sa ustanovenie pôvodného zákona (§ 24 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Príslušným orgánom Slovenskej republiky sa rozumie orgán, ktorý vyžiadanej osobe výsadu alebo imunitu udelil.

§ 27 §
V odseku 1 až 5 sa preberá ustanovenie pôvodného zákona (§ 25 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) s legislatívno-technickými zmenami za účelom doplnenia a spresnenia textu. V odseku 6 sa stanovuje výnimka z použitia odseku 2 až 5 pre prípady, ak súd rozhoduje o európskych zatýkacích rozkazov vydaných justičnými orgánmi jedného štátu pôvodu.

§ 28 §
Upravuje sa právomoc ministra spravodlivosti rozhodnúť o strete európskeho zatýkacieho rozkazu a žiadosti o vydanie týkajúcej sa tej istej osoby (odsek 1). V odseku 2 sa upravuje povinnosť vykonávajúceho justičného orgánu informovať ministerstvo spravodlivosti o tejto skutočnosti a predložiť vec na rozhodnutie podľa odseku 1 po právoplatnosti rozhodnutia o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu a rozhodnutia o prípustnosti vydania do tretieho štátu alebo iného členského štátu. Súčasne sa stanovujú sa kritériá pre rozhodovanie ministra spravodlivosti o strete európskeho zatýkacieho rozkazu a žiadosti o vydanie (odsek 3) a postup ministerstva spravodlivosti po rozhodnutí ministra spravodlivosti o strete európskeho zatýkacieho rozkazu a žiadosti o vydanie (odsek 4).

§ 29 §
Upravujú sa podmienky rozhodnutia o odklade vydania. Z praktického hľadiska je potrebné poukázať na fakultatívny charakter rozhodnutia o odklade realizácie. Súd alebo prokurátor môže rozhodnúť o odklade realizácie európskeho zatýkacieho rozkazu, avšak nemusí. Hoci je dôležité prihliadať na trestnoprávny záujem Slovenskej republiky a na urýchlené ukončenie prípadnej trestnej veci vedenej na území Slovenskej republiky, súd alebo prokurátor pri rozhodovaní o odklade vždy prihliadajú aj na závažnosť konania, ktoré je predmetom európskeho zatýkacieho rozkazu a konania, ktoré by mohlo byť dôvodom pre odklad (k odkladu by napríklad nemalo dôjsť, ak sa osoba žiada pre trestný čin vraždy a na území Slovenskej republiky je stíhaná pre menej závažný trestný čin, prípadne sa žiada o vydanie pre závažnejší trestný čin a v konaní v Slovenskej republika nie sú dané dôvody väzby). Prihliadnu tiež aj na ďalšie možnosti podľa osobitných predpisov (napr. odovzdanie trestného konania podľa Trestného poriadku). Zákon stanovuje právnu formu takéhoto rozhodnutia. Proti uzneseniu o odklade vydania zákon nepripúšťa opravný prostriedok. V …

§ 30 §
Upravujú sa podmienky a postup pre dočasné odovzdanie osoby do štátu pôvodu, ak po rozhodnutí o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu bolo rozhodnuté o odklade vydania podľa § 29 ods. 1.

§ 31 §
V súlade s rámcovým rozhodnutím sa vymedzuje použitie zásady špeciality a okolností, za ktorých sa táto zásada neuplatní (viď Tabuľka zhody).V odseku 3 sa stanovuje spôsob, podmienky a forma vyhlásenia vydanej osoby, ktorá sa nevzdala uplatnenia zásady špeciality podľa odseku 2 písm. e) v rámci konania o európskom zatýkacom rozkaze vo vykonávajúcom štáte, o tom, že sa vzdáva uplatnenia zásady špeciality. Vydaná osoba sa môže vzdať uplatnenia tejto zásady vo všeobecnosti, alebo vo vzťahu ku konkrétnym trestným činom. Súčasne sa určuje príslušnosť súdu na spísanie zápisnice o vzdaní sa uplatnenia zásady špeciality a jeho povinnosť informovať o obsahu tohto vyhlásenia, ak došlo k vzdaniu sa jej uplatnenia, vykonávajúci justičný orgán a ministerstvo spravodlivosti. V odseku 5 sa stanovuje, že zásada špeciality podľa odseku 1 nebráni slovenským orgánom robiť opatrenia, ktoré prerušujú plynutie premlčacej doby, ako aj neodkladné opatrenia na zabránenie zmarenia trestného konania. Takýmito opatreniami sa myslí najmä vznesenie obvinenia pre ďalší trestný čin spáchaný vydanou osobou pre trestný čin, …

§ 32 §
Stanovujú sa okolnosti, za ktorých je súd povinný žiadať vykonávajúci justičný orgán o dodatočný súhlas, ak osoba bola do Slovenskej republiky vydaná s uplatnením zásady špeciality (odsek 1). Stanovujú sa náležitosti takejto žiadosti, spôsob jej zaslania a požiadavky na jej preklad (odsek 2). Stanovuje sa, že súd žiadosť zasiela spravidla priamo vykonávajúcemu justičnému orgánu. V prípade, že súd nedisponuje presnou adresou tohto orgánu, alebo ak je priame zaslanie inak sťažené, možno žiadosť zaslať aj prostredníctvom útvaru SIRENE alebo INTERPOL podľa príslušnosti. V odseku 3 sa stanovuje, že za dodatočný súhlas sa považuje aj žiadosť vykonávajúceho štátu o prevzatie trestného stíhania vydanej osoby pre trestné činy spáchané na jeho území pred vydaním osoby, ako aj na trestné oznámenie podané vykonávajúcim štátom.

§ 33 §
V odseku 1 sa stanovujú okolností, za ktorých je možné ďalšie vydanie osoby do iného členského štátu na základe európskeho zatýkacieho rozkazu bez súhlasu vykonávajúceho štátu. V odseku 2 sa stanovujú náležitosti a podmienky vyjadrenia súhlasu vydanej osoby s ďalším vydaním do iného členského štátu. Súčasne sa stanovujú sa náležitosti žiadosti o ďalšie vydanie a postup pri jej zasielaní (odsek 3). Stanovuje sa, že súd žiadosť zasiela spravidla priamo vykonávajúcemu justičnému orgánu. V prípade, že súd nedisponuje presnou adresou tohto orgánu, alebo ak je priame zaslanie inak sťažené, možno žiadosť zaslať aj prostredníctvom útvaru SIRENE alebo INTERPOL podľa príslušnosti.

§ 34 §
V súlade s rámcovým rozhodnutím (viď Tabuľka zhody) sa upravuje, že osobu, ktorá bola vydaná z členského štátu na základe európskeho zatýkacieho rozkazu s uplatnením zásady špeciality nie je možné vydať do tretieho štátu bez súhlasu vykonávajúceho štátu (odsek 1). Pre podanie žiadosti o súhlas vykonávajúceho štátu s ďalším vydaním do tretieho štátu sa postupuje podľa Piatej časti Trestného poriadku prostredníctvom ministerstva spravodlivosti. V odseku 2 sa stanovuje, že záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv s tretími štátmi, ak osoba bola vydaná do Slovenskej republiky z tretieho štátu s uplatnením zásady špeciality, nie sú týmto zákonom dotknuté. Pre podanie žiadosti o súhlas tretieho štátu s ďalším vydaním do členského štátu na základe európskeho zatýkacieho rozkazu sa postupuje podľa Piatej časti Trestného poriadku prostredníctvom ministerstva spravodlivosti.

§ 35 §
V odseku 1 sa stanovuje, že ustanovenia prvej, tretej a piatej sa použijú primerane aj na konanie o žiadosti iného členského štátu, ktorému bola osoba vydaná na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, o súhlas, aby mohol vydanú osobu buď 1) stíhať pre iný trestný čin, spáchaný pred vydaním než pre ktorý bola osoba vydaná na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, alebo aby mohol byť vykonaný aj iný trest odňatia slobody, než pre ktorý bola vydaná, alebo 2) vydať do ďalšieho členského štátu na základe európskeho zatýkacieho rozkazu na trestné stíhanie, alebo na výkon trestu odňatia slobody. V odseku 2 sa stanovuje príslušnosť na konanie podľa odseku 1 a lehota na rozhodnutie takejto žiadosti. V odseku 3 sa stanovujú okolnosti, za ktorých vykonávajúci justičný orgán vráti žiadosť bez rozhodnutia. V odseku 4 sa stanovuje, že na konanie o žiadosti iného členského štátu, ktorému bola osoba vydaná na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, o súhlas, aby mohol vydanú osobu vydať do tretieho štátu sa postupuje …

§ 36 §
Upravuje sa postup pre styk justičných orgánov štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu, ktorý je v zásade vždy priamy. Výnimkou z tejto zásady, založenej rámcovým rozhodnutím, je styk prostredníctvom ústredných orgánov ak to vyžaduje právny poriadok členského štátu. V súčasnosti sa styk prostredníctvom ústredných orgánov zabezpečuje len vo vzťahu k Írsku. V odseku 2 a 3 sa preberá ustanovenie pôvodného zákona (§ 5 ods. 2 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

§ 37 §
V odseku 1 sa upravuje zabezpečovanie prekladov. Európsky zatýkací rozkaz sa zasiela vykonávajúcemu justičnému orgánu v úradnom jazyku, alebo v jednom z úradných jazykov vykonávajúceho štátu. Preklad je možné vyhotoviť aj do iného jazyka, ak vykonávajúci štát svojim vyhlásením podľa rámcového rozhodnutia umožnil prijatie európskeho zatýkacieho rozkazu aj v inom jazyku. Požiadavka prekladu sa vzťahuje výlučne na samotný európsky zatýkací rozkaz, a prípadne, v súvislosti s ním, na dodatočné informácie k povinným náležitostiam európskeho zatýkacieho rozkazu, ktoré justičný orgán štátu pôvodu v svojom európskom zatýkacom rozkaze neuviedol, alebo ich uviedol v nedostatočnom rozsahu. Preklad ostatných písomnosti, s výnimkou žiadosti o dodatočný súhlas a súhlas s ďalším vydaním sa nevyžaduje. V odseku 2 sa stanovuje, že európsky zatýkací rozkaz zasielaný slovenským orgánom je potrebné zaslať v slovenskom jazyku. V odseku 3 sa stanovuje sa výnimka z uplatnenia odseku 1 a 2 pri postupe podľa § 2 ods. 2 vo vzťahu k úprave použitia jazykov pri vzájomnom styku orgánov na základe vzájomnosti …

§ 38 §
Upravuje sa postup na podanie žiadosti o prevoz, náležitosti žiadosti o prevoz (odsek 1 až 3). V odseku 4 sa upravuje príslušnosť pre prijatie žiadosti o prevoz z cudziny. Súčasne sa upravuje právomoc ministra spravodlivosti rozhodovať o žiadostiach o prevoze územím Slovenskej republiky a podmienky obmedzenia osobnej slobody osoby počas prevozu územím Slovenskej republiky. Ustanovenie odseku 5 reaguje na špecifické situácie leteckého prevozu. Ak sa nepredpokladá medzipristátie v členskom štáte, nie je potrebné žiadať o prevoz. Ak došlo k neplánovanému pristátiu na území členského štátu, upravuje sa povinnosť doručiť v stanovenej lehote žiadosť príslušným orgánom členského štátu. Odsek 6 upravuje postup ak dôjde k neplánovanému pristátiu na území Slovenskej republiky.

§ 39 §
Preberá sa ustanovenie pôvodného zákona (§ 9 ods. 1 až 4 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

§ 40 §
Preberá sa ustanovenie pôvodného zákona (§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

§ 41 §
Upravuje sa možnosť justičných orgánov štátu pôvodu a vykonávajúcich justičných orgánov obrátiť sa na ministerstvo spravodlivosti so žiadosťou o súčinnosť pri vykonávaní tohto zákona a povinnosť ministerstva spravodlivosti takúto súčinnosť poskytnúť.

§ 42 §
Odkaz na prílohu č. 2.

§ 43 §
Ide o prechodné ustanovenie, ktoré upravuje použitie doterajších predpisov na konania o európskom zatýkacom rozkaze, ktoré začali pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

§ 44 §
Ide o zrušovacie ustanovenie, ktorým sa zrušuje zákon č. 403/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 342/2007 Z. z.

§ 45 §
Stanovuje sa dátum účinnosti tohto zákona.

Prílohe 1
Vydáva sa vzor formulára európskeho zatýkacieho rozkazu pre jeho vydanie v zmysle § 5 ods. 5 zákona.

Prílohe 2
Vydáva sa zoznam právnych aktov Európskej únie prebratých predkladaným zákonom. Bratislava, 13. január 2010 Robert F i c o, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Viera Petríková, v. r. podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

čl. I
(návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze)

čl. I bod 1 §
Legislatívno-technická zmena s cieľom spresnenia textu o subsidiárnom a výhradnom použití Trestného poriadku v konaní o európskom zatýkacom rozkaze, resp. v konaní o vydanie osoby v prípadoch, ak v zmysle vyhlásenia členského štátu nie je možné použiť postup podľa Rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi vo vzťahu k trestným činom spáchaným pred stanoveným dátumom.

čl. I bod 2 §
V nadväznosti na doterajšiu aplikačnú prax sa navrhuje zákonná úprava postupu v prípadoch, ak od vydania európskeho zatýkacieho rozkazu došlo k zmene vecnej alebo miestnej príslušnosti súdu vo veci, pre ktorú bol vydaný európsky zatýkací rozkaz.

čl. I bod 3 §
V nadväznosti na doterajšiu aplikačnú prax sa navrhuje úprava, v zmysle ktorej zmena miesta výkonu väzby alebo miesta výkonu trestu odňatia slobody v priebehu konania o európskom zatýkacom rozkaze nemá vplyv na príslušnosť súdu podľa § 11.

čl. I bod 4 §
Navrhuje sa doplnenie účelu predbežnej väzby v súlade s úpravou vydávacej väzby podľa § 16 ods. 1 o odkaz na zabránenie zmarenia účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze.

čl. I bod 5 §
Zmenu ustanovenia § 15 ods. 2 si vyžiadala doterajšia aplikačná prax. Návrhom sa výslovne upravuje povinnosť sudcu vypočuť vyžiadanú osobu pred rozhodnutím o vzatí do predbežnej väzby. Súčasne v prípadoch rozhodnutia ponechania osoby na slobode umožňuje sudcovi rozhodnúť o uložení primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie zmarenia účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze podľa Trestného poriadku.

čl. I bod 6 §
V nadväznosti na doterajšiu aplikačnú prax sa navrhuje úprava dôvodov pre prepustenie vyžiadanej osoby z predbežnej väzby podľa vzoru § 16 ods. 3.

čl. I bod 7 §
V nadväznosti na doterajšiu aplikačnú prax sa dopĺňa odkaz na primerané použitie ustanovení Trestného poriadku v prípadoch, ak je pre jej opätovné vzatie do predbežnej väzby potrebné predvedenie a zatknutie vyžiadanej osoby.

čl. I bod 8 a 9 §
V nadväznosti na doterajšiu aplikačnú prax sa navrhuje zosúladiť rozhodovanie o väzbe podľa § 17 a 18 s § 16, t. j. aby o vydávacej väzbe rozhodoval príslušný sudca krajského súdu, nie súd v senáte. Súčasne sa navrhuje doplnenie povinnosti sudcu vyrozumieť príslušný ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody o vzatí vyžiadanej osoby do vydávacej väzby, ak je vyžiadaná osoba vo väzbe v súvislosti s trestným stíhaním slovenskými orgánmi, resp. vo výkone trestu odňatia slobody, následkom čoho vydávacia väzba spočíva.

čl. I bod 10 a 12 §
Navrhovaný nový odsek 4 § 19 a nový § 23a upravuje postup slovenských orgánov v prípadoch ak sa žiada o vydanie občana Slovenskej republiky alebo osoby s obvyklým pobytom (t. j. trvalým, alebo prechodným pobytom) na území Slovenskej republiky na účely výkonu trestu odňatia slobody do iného členského štátu. Slovenská republika návrhom § 23a využíva opciu stanovenú čl. 4 bod 6 Rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/ zv. 06), na základe ktorej môže členský štát odmietnuť vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu ak prevezme výkon cudzieho rozhodnutia, na základe ktorého bol vydaný európsky zatýkací rozkaz. Prebratie tohto ustanovenia rámcového rozhodnutia si vyžiadala aplikačná prax, nakoľko vydávanie občanov Slovenskej republiky na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného na účely výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s obmedzením osobnej slobody nie je účelné a efektívne z dôvodu, že po samotnej realizácií vydania do iného …

čl. I bod 11 §
Navrhované ustanovenie je transpozíciou čl. 2 ods. 1 bod 2 Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV (...) a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú. v. EÚ L 081, 27.3.2009), v zmysle ktorého sa vyžiadanej osobe priznáva právo na predloženie rozhodnutia, na základe ktorého bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, ak ide o rozhodnutie vydané v konaní, na ktorom sa vyžiadaná osoba nezúčastnila pričom rozhodnutie, ani úradná informácia o vedení trestného konania v štáte pôvodu, nebola vyžiadanej osobe doručená. Súčasne sa upravuje postup pre zabezpečenie daného rozhodnutia v prípadoch, ak dané rozhodnutie nemajú slovenské orgány k dispozícii, t.j. nebolo justičným orgánom štátu pôvodu priložené k európskemu zatýkaciemu rozkazu. Návrhom sa odstraňuje transpozičný deficit Slovenskej republiky vo vzťahu k označenému rámcovému rozhodnutiu.

čl. I bod 13 až 15 §
V súlade s čl. 4 bod 6 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV sa navrhuje doplnenie nového dôvodu pre odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu v prípadoch, ak sa rozhodlo o uznaní a výkone rozhodnutia, na základe ktorého bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, podľa zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii.

čl. I bod 16 §
Navrhované ustanovenie je transpozíciou čl. 2 ods. 1 Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV (...) a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú. v. EÚ L 081, 27.3.2009), ktoré nanovo definuje dôvod pre odmietnutie výkonu európskeho zatýkacieho rozkazu založenom na rozhodnutí vydaným v konaní, na ktorom sa vyžiadaná osoba nezúčastnila. Návrhom sa odstraňuje transpozičný deficit Slovenskej republiky vo vzťahu k označenému rámcovému rozhodnutiu.

čl. I bod 17 §
Legislatívno-technická zmena s cieľom spresnenia postupu a lehôt pre realizáciu vydania vyžiadanej osoby v novom termíne. Zmenu si vyžiadala doterajšia aplikačná prax.

čl. I bod 18 §
Návrhom sa rieši stret viacerých európskych zatýkacích rozkazov voči tej istej osobe pričom sú splnené podmienky pre postup podľa § 21a u niektorého z nich, t.j. na prevzatie výkonu rozhodnutia do Slovenskej republiky ak sa žiada o vydanie osoby na výkon trestu odňatia slobody. Navrhuje sa, aby o tomto strete rozhodoval príslušný súd, ktorý pri svojom rozhodnutí zohľadní všetky okolnosti danej veci, najmä závažnosť a miesto spáchania činu, dátum a účel vydania európskeho zatýkacieho rozkazu. Súčasne sa navrhuje, aby súd pred prijatím rozhodnutia o ďalšom postupe mohol v prípade potreby požiadať o vyjadrenie Eurojust (predovšetkým ak ide o európske zatýkacie rozkazy vydané viacerými členskými štátmi).

čl. I bod 19 §
V nadväznosti na doterajšiu aplikačnú prax sa navrhuje nová forma žiadosti o dodatočný súhlas s trestným stíhaním, alebo výkonom trestu odňatia slobody vyžiadanej osoby, ktorá bola do Slovenskej republiky vydaná s uplatnením zásady špeciality. Upúšťa sa od potreby vydať na tento účel nový európsky zatýkací rozkaz. Navrhuje sa žiadosť koncipovať ako štandardnú žiadosť s uvedením všetkých informácií podľa § 5 ods. 5. Uvedeným sa súčasne odstráni sporná úprava § 21 ods. 3 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii, ktorý odkazuje na účely získania súhlasu justičného orgánu štátu pôvodu s ďalším stíhaním, alebo výkonom trestu odňatia slobody na primerané použitie ustanovení zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze.

čl. I bod 20 §
Prechodné ustanovenie k predkladanej novele zákona.

čl. I bod 21 §
Navrhované ustanovenie je transpozíciou čl. 2 ods. 3 Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV (...) a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú. v. EÚ L 081, 27.3.2009), ktorou sa mení formulár európskeho zatýkacieho rozkazu v nadväznosti na zmenu § 23 ods. 3 návrhu zákona (bod 16). Návrhom sa odstraňuje transpozičný deficit Slovenskej republiky vo vzťahu k označenému rámcovému rozhodnutiu.

čl. I bod 22 §
Dopĺňa sa transpozičná príloha zákona o transponované rámcové rozhodnutie 2009/299/SVV.

čl. III
(návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení zákona č. 344/2012 Z. z.)

čl. III bod 1 a 2 §
Návrhom sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 280, 26. 10. 2010) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 142, 1. 6. 2012) v častiach týkajúcich sa konania o európskom zatýkacom rozkaze – viď tabuľky zhody.

čl. III bod 3
Príloha sa dopĺňa o odkaz na právne záväzne akty Európskej únie, ktoré sa návrhom zákona transponujú do označeného zákona.

čl. XIII
(zákon č. 154/2010 Z. z.) Navrhovaná zmena súvisí s predĺžením lehoty na rozhodovanie o väzbe na 144 hodín. Ide o zmenu vyvolanú súčasne navrhovanou ústavnou zmenou.

čl. VI
(novela zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov)

čl. VI bod 1 §
Transponuje sa čl. 10 ods. 5 druhej vety smernice 2013/48/EÚ, v zmysle ktorého je súd, ktorý vydal európsky zatýkací rozkaz povinný poskytnúť vyžiadanej osobe prostredníctvom príslušného orgánu vykonávajúceho štátu zoznam obhajcov pôsobiacich v Slovenskej republike, ak vyžiadaná osoba uplatnila právo zvoliť si obhajcu aj v štáte pôvodu (t. j. SR) , a súd bol o tejto skutočnosti informovaný príslušným orgánom tohto štátu. Uvedené právo je možné uplatniť len v tom prípade, ak nemá vyžiadaná osoba v trestom konaní vedenom na území Slovenskej republiky zvoleného alebo ustanoveného obhajcu. Navrhuje sa preto možnosť uplatniť právo zvoliť si obhajcu v Slovenskej republike vždy len na vlastné náklady vyžiadanej osoby, ak táto osoba prejaví záujem využiť uvedené právo. Právo požiadať o ustanovenie obhajcu je v tomto prípade vylúčené, to znamená, že ustanovenie § 40 ods. 2 Trestného poriadku sa nepoužije. Vylúčenie použitia § 40 ods. 2 Trestného poriadku je odôvodnené skutočnosťou, že sa jedná o dvojitú obhajobu. Vo vykonávajúcom štáte je vždy vyžiadaná osoba …

čl. VI bod 2 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 3, ktorý bol rozšírený o nové právo prináležiace vyžiadanej osobe v konaní o európskom zatýkacom rozkaze, a tým je právo zvoliť si obhajcu aj štáte, ktorý vydal európsky zatýkací rozkaz (štát pôvodu). Príslušník Policajného zboru poučí zadržanú osobu, na ktorú bol vydaný európsky zatýkací rozkaz zároveň aj o tomto práve, čím dochádza k transpozícii čl. 10 ods. 4 prvej vety smernice 2013/48/EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky. Dikcia smernice hovorí výslovne iba o tejto poučovacej povinnosti vo vzťahu ku konaniu o európskom zatýkacom rozkaze.

čl. VI bod 3 §
Na účely transpozície čl. 10 ods. 4 a 5 prvej vety smernice 2013/48/EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky sa vyžiadanej osobe zakotvuje právo zvoliť si obhajcu v štáte, ktorý vydal európsky zatýkací rozkaz. Navrhovaná zmena zavádza iba právo zvoliť si obhajcu v súlade s právom štátu, ktorý vydal európsky zatýkací rozkaz, t. j. štát pôvodu, nie požiadať o ustanovenie takéhoto obhajcu. Napriek tomu, nie je vylúčená možnosť ustanovenia obhajcu v štáte pôvodu, ak to právny poriadok tohto štátu umožňuje. Vyžiadaná osoba je povinná zvoliť si obhajcu v štáte pôvodu vždy na vlastné náklady, pokiaľ právny poriadok tohto štátu neumožňuje požiadať o bezplatnú obhajobu. Ustanovený obhajca v štáte pôvodu nemôže uplatniť náhradu trov konania (nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov) v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky. Úlohou obhajcu v štáte pôvodu je poskytnutie náležitej súčinnosti obhajcovi, ktorý zastupuje vyžiadanú osobu v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky. Poskytnutie súčinnosti spočíva v preskúmaní trestného …

čl. VI bod 4 §
Doterajšie znenie § 31 ods. 2 písm. a) vymedzujúce dôvod, pre ktorý sa nepoužije zásada špeciality sa dopĺňa o kvalifikačný moment, ktorým je návrat na územie Slovenskej republiky zákonným spôsobom. V tomto prípade sa osoba nevráti dobrovoľne, ale je vrátená na územie Slovenskej republiky v súlade s vnútroštátnymi predpismi na základe rozhodnutia cudzieho orgánu. Pod zákonným spôsobom sa rozumie najmä vyhostenie alebo vydanie. Ide o zosúladenie kvalifikačných momentov zásady špeciality v konaní o európskom zatýkacom rozkaze a v extradičnom konaní podľa § 496 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku.

čl. VI bod 5
V súvislosti s vykonanou transpozíciou smernice 2013/48/EÚ do označeného zákona sa dopĺňa transpozičná príloha.

čl. III
(zákon č. 154/2010 Z. z.) Do zoznamu preberaných právnych aktov Európskej únie sa dopĺňa nový bod 6., ktorým sa transponuje smernica 2016/1919.

čl. V
(zákon č. 154/2010 Z. z.) Navrhuje sa osobitne upraviť príslušnosť na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu vo vykonávacom konaní, ak je potrebné odsúdeného vyžiadať z iného členského štátu v čase po prijatí rozhodnutia, ktorým bol právoplatne a vykonateľne uložený trest odňatia slobody do vrátenia spisu prvostupňovému súdu, a to predsedom senátu nadriadeného súdu. V aplikačnej praxi nastali situácie, kedy zákonné podmienky pre vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu boli splnené už v čase po prijatí rozhodnutia, ktorým bol právoplatne a vykonateľne uložený trest odňatia slobody, kedy však prvostupňový súd ešte nedisponoval príslušným trestným spisom. V snahe zamedziť sporom o príslušnosť na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu medzi nadriadeným a prvostupňovým súdom v týchto špecifických prípadoch sa navrhuje, aby európsky zatýkací rozkaz na účely dodania do výkonu trestu odňatia slobody mohol vydať aj predseda senátu nadriadeného súdu.

čl. X
(zákon o európskom zatýkacom rozkaze)

čl. X bod 1 (§ 9 ods. 4 až 6) §
Dôvodom vypustenia odsekov 4 až 6 v § 9 je, že sú obsolentné. Ide o ustanovenia, ktorými bol transponovaný pôvodný čl. 5 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV v platnom znení, ktorý bol však zrušený rámcovým rozhodnutím 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú. v. EÚ L 81, 27.3.2009) v platnom znení. Vydanie osoby, ktorá bola odsúdená v konaní proti ušlému, upravuje nový článok 9a.

čl. X bod 2 (§ 9a) §
Návrh reaguje v prvom rade na výhrady Európskej komisie v odôvodnenom stanovisku v konaní o porušení povinnosti INFR(2021)2240 ohľadom transpozície rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV v platnom znení, konkrétne jeho článku 4a ods. 3 do vnútroštátneho práva Slovenskej republiky. Toto ustanovenie smernice stanovuje záruku pre osoby vo väzbe, ktoré boli odovzdané na základe rozsudku vydaného v neprítomnosti a ktorým rozhodnutie nebolo osobne doručené. Smernica konkrétne ustanovuje, že odovzdaná osoba, ktorá podala návrh na obnovu konania alebo odvolanie, by mala mať možnosť buď požiadať o preskúmanie svojej väzby alebo by jej malo byť zaručené pravidelné preskúmanie väzby. Navrhované ustanovenie preto odovzdanej osobe, ktorá bola odsúdená v neprítomnosti, priznáva právo byť výslovne poučená o možnosti požiadať o opätovné prejednanie jej veci a pokiaľ návrh v tejto súvislosti podá, súd rozhodne o prerušení alebo odložení výkonu trestu odňatia slobody a súčasne tiež o väzbe, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o takomto návrhu (§ 362 Trestného poriadku). Aspekt procesných záruk osôb nachádzajúcich sa vo …

čl. X bod 3 a 4 (§ 19 ods. 6) §
Doplnenie písmena d) a zároveň vypustenie písmen b) a c) v § 19 ods. 6 je reakciou na výhradu Európskej komisie vo veci porušenia č. 2021/2240 ohľadom nesplnenia povinnosti Slovenskej republiky pri transpozícii rámcového rozhodnutia o európskom zatýkacom rozkaze. Doplnením písmena d) dochádza k zosúladeniu textu s rámcovým rozhodnutím formou vyjasnenia, že v prípade neexistencie súhlasu vykonávajúceho štátu s ďalším vydaním osoby má mať justičný orgán možnosť rozhodnúť o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu v niektorých prípadoch (ide najmä o prípady uvedené v § 31 zákona o európskom zatýkacom rozkaze).

čl. X bod 5 až 7 (§ 23) §
Ustanovenie sa upravilo s cieľom zosúladenia s rámcovým rozhodnutím 2002/584/SVV v platnom znení, a to z hľadiska obmedzenia obligatórnych dôvodov odmietnutia vykonať európsky zatýkací rozkaz len na tie dôvody, ktoré upravuje uvedený predpis, a to v zmysle príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Pôvodne obligatórne dôvody odmietnutia v písmenách d) a e) sú presunuté medzi fakultatívne dôvody nevykonania európskeho zatýkacieho rozkazu.

čl. X bod 8 (§ 24) §
Doplnenie ustanovenia odseku 2 je reakciou na výhradu Európskej komisie vo veci porušenia č. 2021/2240 ohľadom nesplnenia povinnosti Slovenskej republiky pri transpozícii rámcového rozhodnutia o európskom zatýkacom rozkaze. Ide o jednoznačnejšie vyjadrenie povinnosti dodržania lehôt na rozhodnutie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu aj pri podaní sťažnosti s odkladným účinkom.

čl. X bod 9 a 10 (§ 38 ods. 5) §
Upravený proces udeľovania súhlasu so žiadosťou iného členského štátu s prevozom osoby územím Slovenskej republiky reaguje na potrebu pružnejšieho procesu schvaľovania týchto žiadostí. Zároveň prijatím tejto zmeny bude zabezpečený súlad s článkom 25 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV v platnom znení, teda povinnosť povoliť prevoz v prípade, ak sú splnené zákonné podmienky na jeho schválenie.