Zákon č. 161/2018 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona bol vypracovaný na základe úlohy C.1. uznesenia vlády Slovenskej republiky zo 17. augusta 2016 č. 298, úlohy B.2. uznesenia vlády Slovenskej republiky z 21. septembra 2016 č. 405, úlohy B.1. uznesenia vlády Slovenskej republiky z 15. marca 2017 č. 124 a úlohy B.1 uznesenia vlády Slovenskej republiky z 13. septembra 2017 č. 427.
Návrhom zákona sa vykonáva úplná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016) (ďalej len „smernica 2016/800“), smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači (Ú. v. EÚ L 297, 4.11.2016) (ďalej len „smernica 2016/1919“) a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017) (ďalej len „smernica 2017/541“) (spolu ďalej len „smernice“) a úplná implementácia Dodatkového protokolu k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu z 22.10.2015 (CETS 217) (ďalej len „dodatkový protokol“) do právneho poriadku Slovenskej republiky. Zároveň dochádza k zapracovaniu odporúčaní Výboru expertov Rady Európy hodnotiacich opatrenia proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (ďalej len „výbor MONEYVAL“) a medzinárodnej medzivládnej organizácii Finančného akčného výboru (ďalej len „ FATF“). Úplná transpozícia smerníc a implementácia dodatkového protokolu sa vykonáva návrhom zákona, ktorý novelizuje Trestný zákon, Trestný poriadok a zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 316/2016 Z. z.. Návrh zákona v trestnoprávnej rovine komplexne upravuje problematiku boja proti terorizmu, vrátane financovania terorizmu a zohľadňuje všetky medzinárodnoprávne záväzky Slovenskej republiky v tejto oblasti in concreto:
Dohovor o trestných a niektorých iných činoch spáchaných na palube lietadla (oznámenie č. 102/1984 Zb.)
Dohovor o potláčaní protiprávneho zmocnenia sa lietadiel (oznámenie č. 96/1974 Zb.)
Dohovor o potláčaní protiprávnych činov ohrozujúcich bezpečnosť civilného letectva (oznámenie č. 16/1974 Zb.)
Dohovor o zabránení a trestaní trestných činov proti osobám požívajúcim medzinárodnú ochranu včítane diplomatických zástupcov (oznámenie č. 131/1978 Zb.)
Medzinárodný dohovor proti braniu rukojemníkov (oznámenie č. 36/1988 Zb.)
Dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov (oznámenie č. 329/2001 Z. z.)
Protokol o potláčaní násilných protiprávnych činov na letiskách slúžiacich medzinárodnému civilnému letectvu doplňujúci Dohovor o potláčaní protiprávnych činov ohrozujúcich bezpečnosť civilného letectva (oznámenie č. 346/2000 Z. z.)
Dohovor o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti námornej plavby (oznámenie č. 175/2001 Z. z.)
Protokol o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti pevných plošín umiestnených na podmorskej plytčine (oznámenie č. 174/2001 Z. z.)
Medzinárodný dohovor o potláčaní bombového terorizmu (oznámenie č. 382/2001 Z. z.)
Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
Medzinárodný dohovor o potláčaní činov jadrového terorizmu (oznámenie č. 308/2007 Z. z.)
Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)
Dodatkový protokol k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu
V čl. I je nanovo prepracovaná skutková podstata trestného činu terorizmu, pričom predkladateľ v tejto súvislosti zohľadnil problémy aplikačnej praxe vyplývajúce z konzultácií s orgánmi činnými v trestnom konaní, súdnej praxe, medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky a názorov odbornej verejnosti. Východiskovou skutkovou podstatou je skutková podstata trestného činu teroristického útoku podľa § 419 Trestného zákona. Za obsahovo nadväzujúce skutkové podstaty na uvedenú východiskovú skutkovú podstatu sa považujú – skutková podstata upravujúca trestný čin niektorých foriem účasti na terorizme obsiahnutá v § 419b, skutková podstata upravujúca trestný čin financovania terorizmu obsiahnutá v § 419c a skutková podstata upravujúca trestný čin cestovania na účel terorizmu obsiahnutá v § 419d. V rámci navrhovaného znenia skutkovej podstaty trestného činu terorizmu predkladateľ zavádza koncept spočívajúci v definovaní cieľa, ktorým je „poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť štátu, narušiť alebo zničiť základnú politickú, hospodársku alebo spoločenskú štruktúru štátu alebo medzinárodnej organizácie, závažným spôsobom zastrašiť obyvateľstvo alebo donútiť vládu alebo iný orgán verejnej moci alebo medzinárodnej organizácie, aby niečo konala, opomenula alebo strpela“ ako základného diferenciačného znaku medzi trestným činom terorizmu a ostatnými trestnými činmi.
V čl. II dochádza k transpozícii smernice 2016/800, pričom sa dopĺňa ustanovenie týkajúce sa výsluchu mladistvého obvineného vychádzajúc z požiadavky na zabezpečenie dostatočnej ochrany detí, ktoré sú obvinenými osobami v trestnom konaní a ktoré nie sú vždy schopné pochopiť obsah výsluchov, ktoré sa s nimi vedú. Aby sa zabezpečila dostatočná ochrana takýchto detí, výsluchy zo strany orgánov činných v trestnom konaní by sa mali vykonávať s využitím technických zariadení určených na záznam zvuku a obrazu.
Ďalej sa v čl. II transponuje smernica 2016/1919, ktorej účelom je zabezpečiť účinný výkon práva na prístup k obhajcovi tým, že podozrivým a obvineným osobám v trestnom konaní a vyžiadaným osobám, ktoré sú predmetom konania o európskom zatykači sprístupňuje pomoc obhajcu, ktorú hradia členské štáty. Zavedením spoločných minimálnych pravidiel týkajúcich sa práva na právnu pomoc pre podozrivé, obvinené a vyžiadané osoby sa táto smernica zameriava na posilnenie vzájomnej dôvery členských štátov v ich trestnoprávne systémy, a tým na zlepšenie vzájomného uznávania rozhodnutí v trestných veciach. Právny poriadok Slovenskej republiky je v súlade s cieľmi smernice 2016/1919, a preto sa jej transpozícia vykoná len doplnením transpozičnej prílohy Trestného poriadku.
V čl. III sa s ohľadom na transpozíciu smernice 2016/1919 dopĺňa zoznam preberaných právnych aktov Európskej únie, ktorý tvorí prílohu č. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze.
V čl. IV sa v nadväznosti na navrhovanú hmotnoprávnu úpravu v Trestnom zákone dopĺňa katalóg trestných činov obsiahnutý v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb, za ktoré možno vyvodiť trestnú zodpovednosť právnickej osobe v oblasti terorizmu. V tomto prípade ide o formálno-právnu zmenu zohľadňujúcu novú štruktúru trestných činov terorizmu.
Detailné odôvodnenie navrhovaných zmien sa uvádza v osobitnej časti dôvodovej správy.
Návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s dotknutými štátnymi orgánmi (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) a je výsledkom odbornej diskusie orgánov aplikácie týchto právnych noriem.
Účinnosť predkladanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. júla 2018, čím sa zohľadňuje predpokladaná dĺžka legislatívneho procesu, ako aj dostatočná legisvakancia, okrem čl. II bodu 4, ktorý nadobúda účinnosť 1. júna 2019, z dôvodu zohľadnenia potrebného časového rámca na zabezpečenie materiálnych požiadaviek, ktoré sú nevyhnutné pre aplikáciu navrhovaného ustanovenia.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nezakladá vplyvy na verejné financie a sociálne vplyvy. Návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani vplyv na životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Návrh zákona bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, taktiež bol dňa 13. februára 2018 prerokovaný na rokovaní Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky a dňa 21. februára 2018 prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky.

čl. I
(Trestný zákon)

čl. I bod 1 až 4 (§ 5a, § 30 ods. 2, § 39 ods. 3 písm. a), § 47 ods. 2, § 58 ods
Ide o legislatívno-technickú úpravu. S ohľadom na navrhované znenie novej právnej úpravy trestných činov terorizmu bolo potrebné upraviť vnútorné odkazy na dotknuté ustanovenia.

čl. I bod 5 (§ 68 ods. 4)
V § 68 je upravená fikcia ukončenia výkonu trestu odňatia slobody pri osobách podmienečne „prepustených“ z výkonu trestu odňatia slobody, a nie pri podmienečne „odsúdených“ osobách, ktoré de facto vo výkone trestu ani neboli, ak v rámci skúšobnej doby viedli riadny život a splnili podmienky podmienečného odsúdenia. Ide o precizáciu ustanovenia a odstránenie zrejmej logickej chyby.

čl. I bod 6 [§ 86 ods. 1 písm. e)]
Navrhovaným znením sa vylučuje účinná ľútosť pri daňových trestných činoch spáchaných organizovanou skupinou alebo zločineckou skupinou. Podľa súčasnej právnej úpravy trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276, neodvedenia dane a poistného podľa § 277 alebo nezaplatenia dane a poistného podľa § 278, ak splatná daň a jej príslušenstvo alebo poistné boli dodatočne zaplatené najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami (súčasné znenie § 86 ods. 1 písm. e) TZ). Navrhuje sa doplniť, aby z možnosti účinnej ľútosti a možnosti zbavenia sa trestnej zodpovednosti dodatočným zaplatením dane alebo poistného po skončení vyšetrovania boli vylúčené tieto daňové trestné činy, pokiaľ boli spáchané organizovanou alebo zločineckou skupinou, nakoľko trestná činnosť môže mať v tomto prípade závažnejší charakter spočívajúci v systematickom protiprávnom konaní.

čl. I bod 7 (§ 87 ods. 5)
Navrhované znenie prispieva k dosiahnutiu medzinárodných štandardov, ktoré sú formulované napr. v čl. 58 Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v zmysle ktorého:„Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne a iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby premlčanie začatia akéhokoľvek právneho konania, pokiaľ ide o činy ustanovené v súlade s článkami 36, 37, 38 a 39 tohto dohovoru, pokračovalo po dobu potrebnú a zodpovedajúcu závažnosti príslušného činu, na umožnenie účinného začatia konania po tom, ako obeť dosiahla plnoletosť.“, pričom ustanovenie čl. 58 uvedeného dohovoru sleduje ochranu detských obetí a zaväzuje členské štáty, aby pre trestné činy sexuálneho násilia vrátane znásilnenia, manželstva z donútenia, mrzačenia ženských pohlavných orgánov a núteného umelého prerušenie tehotenstva a sterilizácie zaručili, aby premlčacie lehoty umožňovali začatie účinného trestného stíhania potom, čo obeť dosiahla plnoletosť. Aby tak detské obete mali možnosť, po určitom čase od prežitej traumy a dosiahnutia plnoletosti oznámiť spáchanie trestného činu a jeho následné prešetrenie. V tejto …

čl. I bod 8 (§ 127 ods. 5)
Uvedená zmena je reakciou na zavedenie nového konceptu trestného činu financovania terorizmu podľa § 419c, kde sa v odseku 2 postihuje konanie páchateľa, ktorý financuje blízku osobu toho, kto sa podieľa alebo podieľal na príprave, pokuse alebo spáchaní niektorého z trestných činov terorizmu, a to práve na základe toho, že sa na takomto konaní podieľa alebo podieľal. Na tieto účely bolo preto potrebné vo vymedzení pojmu ,,blízka osoba“ uviesť vnútorný odkaz aj na predmetný § 419c ods. 2, nakoľko v tejto časti navrhovanej úpravy sa pracuje s pojmom ,,blízka osoba“.

čl. I bod 9 a 11 až 12 [§ 129 ods. 5, § 140 písm. d), § 140b]
Navrhované zmeny nadväzujú na novú právnu úpravu terorizmu. Pôvodná právna úprava terorizmu spočívala v trestnom čine terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme. Nová právna úprava sprehľadňuje, dopĺňa a rozdeľuje pôvodnú skutkovú podstatu tohto trestného činu na viac samostatných skutkových podstát – trestný čin teroristického útoku, trestný čin niektorých foriem účasti na terorizme, trestný čin financovania terorizmu a nový trestný čin cestovania na účel terorizmu. Z tohto dôvodu je potrebné zavedenie novej právnej úpravy premietnuť aj do súvisiacich ustanovení – definícia teroristickej skupiny, osobitný motív, definícia trestných činov terorizmu. V nadväznosti na uvedené bolo potrebné preformulovať ustanovenie upravujúce trestné činy terorizmu v § 140b (novelizačný bod 12), tak aby bol zohľadnený nový koncept právnej úpravy terorizmu v rámci ktorého sa pôvodná skutková podstata trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme rozdelila na viac samostatných skutkových podstát. Vo vzťahu k vymedzeniu osobitného motívu (novelizačný bod 11) spočívajúceho v úmysle spáchať doterajší trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na …

čl. I bod 10 (§ 132 ods. 4)
V súčasnosti definícia detskej pornografie podľa § 132 ods. 4 Trestného zákona, ktorá je výkladovým pojmom pre trestné činy podľa § 368 až 370 Trestného zákona nezodpovedá nielen medzinárodným a európskym kritériám, ale ani samotnému princípu trestnoprávneho postihu detskej pornografie, a preto je potrebné ju legislatívne upraviť vypustením slov „inej osoby“. Za páchateľa zločinu výroby detskej pornografie je v zmysle aplikačnej praxe nevyhnutné považovať aj výrobcu detskej pornografie „v súkromí“ a pre vlastné účely, t. j. bez podmienky jej ďalšieho šírenia (primerane rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2015 sp. zn. 2Tdo 8/2015). Pod inou osobou je tak potrebné rozumieť aj samotného výrobcu detskej pornografie, ktorý si ju ponecháva vo svojej dispozícii.

čl. I bod 13 (§ 352 ods. 4)
Ide o transpozíciu smernice 2017/541 v časti týkajúcej sa vystavenia alebo použitia falošných administratívnych dokumentov na účely spáchania niektorého z trestných činov terorizmu.

čl. I bod 14 (§ 419)
Navrhované znenie § 419 predstavuje nanovo prepracovanú východiskovú skutkovú podstatu, ktorá upravuje trestný čin teroristického útoku. Predkladateľ zvolil názov ,,teroristický útok“ z toho titulu, že bolo potrebné určitým spôsobom vyprecizovať v tomto smere terminológiu, nakoľko v prípade ak by ponechal označenie predmetného trestného činu ako ,,trestný čin terorizmu“, uvedené by mohlo byť v rámci používania tohto pojmu ťažšie odlíšiteľné od všeobecného definičného ustanovenia, ktorým sa uvádza výpočet viacerých trestných činov, ktoré sú označené ako ,,trestné činy terorizmu“ (§ 140b). Vo vzťahu k novej koncepcii predmetnej skutkovej podstaty je potrebné v prvom rade uviesť, že predkladateľ pôvodnú skutkovú podstatu, ktorá spočívala v spáchaní trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme sprehľadňuje, dopĺňa a rozdeľuje tým spôsobom, že tzv. niektoré formy účasti na terorizme oddeľuje a v navrhovanom znení § 419 ponecháva len skutkovú podstatu teroristického útoku, ktorej objektívna stránka spočíva v taxatívne vymedzených protiprávnych konaniach (uvedené v navrhovanom § 419 ods. 1 písm. a) až f)), v ktorých je …

čl. I bod 15 (§ 419b až 419d)

čl. I § 419b
Trestný čin niektorých foriem účasti na terorizme bolo z hľadiska systematického začlenenia a pri rešpektovaní legislatívnych pravidiel možné doplniť až ako ustanovenie s označením § 419b, nakoľko v súčasnom Trestnom zákone sa už nachádza § 419a, ktorý upravuje trestný čin účasti na bojovej činnosti organizovanej ozbrojenej skupiny na území iného štátu. Z legislatívno-technického hľadiska tak predkladateľ nemal inú vhodnejšiu možnosť vo vzťahu k systematickému zaradeniu a číselnému označeniu predmetného ustanovenia. Je však v tejto súvislosti potrebné chápať trestný čin niektorých foriem účasti na terorizme ako systematicky nadväzujúci na navrhovaný § 419. Predkladateľ oddelil niektoré formy účasti na terorizme tým spôsobom, že tieto tvoria samostatnú skutkovú podstatu. Ide o také konania, ktoré nespočívajú v priamom útoku, tak ako je tomu v prípade teroristického útoku v zmysle navrhovaného znenia § 419, ale možno medzi takýmito konaniami a trestnými činmi terorizmu tak ako sú vymenované v navrhovanom § 140b nájsť určitú spojitosť, resp. takým činom predchádzajú alebo môžu predchádzať. V odseku 1 navrhovaného …

čl. I § 419c
V navrhovanom znení sa upravuje protiprávne konanie páchateľa, ktoré predkladateľ označuje ako financovanie terorizmu. V rámci formulácie predmetného navrhovaného znenia predkladateľ okrem iného zohľadňoval a zapracoval závery odporúčaní výboru MONEYVAL a FATF. Koncept financovania terorizmu sa výraznejšie mení oproti predošlej právnej úprave, nakoľko ide o samostatný trestný čin, nie len jednu zo základných skutkových podstát ako tomu bolo v predchádzajúcej právnej úprave. Súčasne výraznou zmenou v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou je nepochybne skutočnosť, že v rámci navrhovaného znenia skutkovej podstaty trestného činu financovania terorizmu sa páchateľ postihuje aj v prípade, ak zhromažďuje alebo poskytuje finančné alebo iné prostriedky jednotlivcovi, ktorý je v navrhovanom znení označený ako ,,páchateľ terorizmu“, pričom táto osoba nemusí byť nevyhnutne členom teroristickej skupiny. Uvedené je potrebné najmä na účely postihovania páchateľov, ktorí financujú tzv. osamelých bojovníkov, ktorí nepatria do žiadnej z teroristických skupín, resp. osôb, ktoré sú v teroristických zoznamoch OSN alebo EÚ. Predkladateľ zvolil označenie osoby prostredníctvom jej určitého opisu (t. j. ,,osoba, ktorá …

čl. I § 419d
Vzhľadom na závažnosť hrozby, ktorú pre spoločnosť predstavuje spáchanie niektorého z trestných činov terorizmu a najmä potrebu zastaviť tok zahraničných teroristických bojovníkov bol do navrhovaného ustanovenia § 419d zavedený trestný čin cestovania na účel terorizmu, pričom je potrebné kriminalizovať cestovanie na účely terorizmu, in concreto cestovanie za účelom spáchania niektorého z trestných činov terorizmu, okrem trestného činu teroru podľa § 313 a § 314 a trestného činu teroristického útoku podľa § 419, nakoľko pri týchto trestných činoch terorizmu je potrebné cestovanie kriminalizovať v rámci prípavy, aby s ohľadom na výšku trestných sadzieb nedošlo v dôsledku osobitného postihovania cestovania k depenalizácii. Pri formulácii nových ustanovení, ktoré boli zavedené novelizačným bodom 11 predkladateľ zohľadňoval okrem požiadaviek aplikačnej praxe a názorov odbornej verejnosti taktiež medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú zo smernice 2017/541 na úrovni EÚ a medzinárodných dohovorov, tak ako sú uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, pričom súčasne prihliadal aj na odporúčania výboru MONEYVAL a FATF.

čl. I bod 16
Do zoznamu preberaných právnych aktov Európskej únie sa dopĺňa nový bod 26., ktorým sa transponuje smernica 2017/541 a bod 27., ktorým sa transponuje smernica 2016/800.

čl. II
(Trestný poriadok)

čl. II bod 1 (§ 48 ods. 2)
Vo vzťahu k vypusteniu slov ,,a je nebezpečenstvo z omeškania“ orgány činné v trestnom konaní evidujú rozdielnu súdnu prax pri ustanovovaní opatrovníkov maloletým poškodeným v prípadoch, v ktorých sú podozrivými osobami z trestného činu spáchaného na maloletom ich rodičia (respektíve ich zákonní zástupcovia). Súdy v niektorých prípadoch vyhodnocujú absenciu nebezpečenstva z omeškania tak, že ak zákonnému zástupcovi nebolo vznesené obvinenie, až do momentu vznesenia obvinenia môže vykonávať práva poškodeného (evidované sú takéto rozhodnutia v územnom obvode krajských prokuratúr v Nitre, Žiline a Košiciach). V tomto prípade ale nejde len o rozdielnu aplikačnú prax, ale aj o potrebu legislatívnej zmeny, nakoľko vyššie uvedené slová, ktoré sa vypúšťajú, možno považovať za nadbytočné. V nadväznosti na uvedené teda ak zákonný zástupca poškodeného nemôže z akýchkoľvek dôvodov vykonávať práva poškodeného v trestnom konaní, mal by byť poškodenému vždy ustanovený opatrovník, nakoľko je to na ochranu jeho práv – práv poškodeného nevyhnutné. Vo vzťahu k preformulovaniu poslednej vety ,,Proti uzneseniu o ustanovení opatrovníka a proti …

čl. II bod 2 (§ 121 ods. 5)
Navrhovanou právnou úpravou sa dopĺňa spôsob zaznamenávania výsluchu obvineného, ak ide o osobu mladšiu ako 18 rokov. Predmetnou úpravou sa navrhovateľ snaží zabezpečiť dostatočnú ochranu detí, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní a ktoré nie sú vždy schopné pochopiť obsah výsluchov, ktoré sa s nimi vedú. Z tohto dôvodu sa navrhuje uskutočniť výsluch obvineného mladšieho ako 18 rokov s využitím technických zariadení určených na záznam zvuku a obrazu. Požiadavka doplnenia takéhoto ustanovenia vyplynula zo smernice 2016/800 a potreby jej riadneho transponovania do nášho právneho poriadku. Podľa čl. 9 smernice 2016/800 členské štáty zabezpečia, aby bol vyhotovený audiovizuálny záznam výsluchu detí políciou alebo inými orgánmi presadzovania práva počas trestného konania, ak je to primerané vzhľadom na okolnosti prípadu, berúc do úvahy okrem iného i to, či je obhajca prítomný, alebo nie, a či je dieťa pozbavené osobnej slobody, alebo nie, pričom v prvom rade sa vždy zohľadnia najlepšie záujmy dieťaťa. Z tohto dôvodu sa zavádza do ustanovenia výslovná …

čl. II bod 3 (§ 187 ods. 1)
Súčasná právna úprava umožňuje oprávneným subjektom podať sťažnosť do troch dní, pričom navrhovaným znením sa stanovuje, že má ísť o pracovné dni, čo v konečnom dôsledku môže znamenať určité primerané predĺženie lehoty, najmä v prípadoch, kedy v praxi nastane situácia, že niektoré oprávnené subjekty, ktoré pre podanie sťažnosti potrebujú vyhľadať kvalifikovanú právnu pomoc (najmä obvinený, poškodený či oznamovateľ), čo im môže komplikovať práve skutočnosť ak by uvedené nastalo počas víkendu. Navrhovanom právnou úpravou sa teda možný nedostatok eliminuje, čo v konečnom dôsledku môže prispieť aj ku kvalitnejšiemu vypracovaniu sťažnosti.

čl. II bod 4 (§ 258 ods. 5)
V dôsledku zavedenia navrhovaného ustanovenia § 121 ods. 5 sa bude v prípade, ak je ako obvinený vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov vykonávať výsluch takýchto osôb s využitím technických zariadení určených na záznam zvuku a obrazu, v dôsledku čoho je žiaduce, aby bolo okrem štandardného postupu v zmysle súčasnej právnej úpravy v § 258 ods. 4, kedy sa na návrh prokurátora prečíta zápisnica alebo jej časť o skoršom výsluchu obvineného, umožnené aby sa na návrh prokurátora aj prehral takýto audio-vizuálny záznam skoršej výpovede obvineného mladšieho ako 18 rokov, ktorý je zavedený novou právnou úpravou v § 121 ods. 5.

čl. II bod 5 (§ 347 ods. 2 písm. b))
Ide o precizáciu ustanovenia, po vzore predchádzajúcej právnej úpravy, v zmysle ktorého sa ustanovenia dielu upravujúceho konanie proti mladistvým nepoužijú ak dôjde k vzneseniu obvinenia až po dovŕšení devätnásteho roku veku obvineného.

čl. II bod 6 (§ 419 ods. 1)
Navrhované znenie má za cieľ odstrániť limitáciu vo vzťahu k rozhodnutiu o prípadnom predĺžení skúšobnej doby na verejnom zasadnutí, nakoľko nie je dôvodné aby sa uvedené realizovalo len v prípade mladistvého.

čl. II bod 7 (§ 567n)
Vzhľadom na navrhované znenie § 187 ods. 1, ktorým sa stanovuje, že sťažnosť je možné podať do troch pracovných dní bolo potrebné zaviesť prechodné ustanovenie, ktoré zreteľne určuje akým spôsobom sa má aplikovať nové navrhované znenie § 187 ods. 1 a to teda tým spôsobom, že sťažnosť, ktorú v zmysle navrhovanej právnej úpravy možno podať do 3 pracovných dní je možné podať proti uzneseniam, ktoré boli vydané až od momentu účinnosti navrhovanej právnej úpravy (t. j. uznesenia vydané dňa 1.júla 2018 a neskoršie).

čl. II bod 8
Do zoznamu preberaných právnych aktov Európskej únie sa dopĺňa nový bod 16., ktorým sa transponuje smernica 2016/800, ďalej bod 17., ktorým sa transponuje smernica 2016/1919 a bod 18, ktorým sa transponuje smernica 2017/541.

čl. III
(zákon č. 154/2010 Z. z.) Do zoznamu preberaných právnych aktov Európskej únie sa dopĺňa nový bod 6., ktorým sa transponuje smernica 2016/1919.

čl. IV
(zákon č. 91/2016 Z. z.)

čl. IV bod 1 (§ 3)
Navrhovanou úpravou sa aktualizuje katalóg trestných činov terorizmu obsiahnutý v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb, za ktoré možno vyvodiť trestnú zodpovednosť právnickej osobe o nové trestné činy týkajúce sa terorizmu tak, aby bol zohľadnený nový koncept hmotnoprávnej úpravy v tejto oblasti.

čl. IV bod 2
Do zoznamu preberaných právnych aktov Európskej únie sa dopĺňa nový bod 17., ktorým sa transponuje smernica 2017/541.

čl. V
(účinnosť) Po zohľadnení dĺžky legislatívneho procesu a potrebnej legisvakancie sa navrhuje účinnosť dňa 1. júla 2018 okrem čl. II bodu 4, ktorý nadobúda účinnosť 1. júna 2019, nakoľko pre aplikáciu ustanovenia je potrebné inter alia zabezpečiť materiálne vybavenie, pričom uvedené si z objektívnych dôvodov vyžaduje väčší časový rámec. V Bratislave, 21. februára 2018 Robert Fico, v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Lucia Žitňanská, v.r. podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky