zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch

čl. V
Všeobecne Novela zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola vypracovaná na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007 a reaguje sa ňou na požiadavky aplikačnej praxe. V predloženom znení predstavuje táto novela len návrh na odstránenie základných problémov aplikačnej praxe. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predpokladá vypracovanie rozsiahlejšej novely predmetného zákona, ktorej obsahom by mala byť podrobnejšia úprava spôsobu zabezpečovania probačných programov (sociálne a iné výcviky, psychoterapia a pod.) a podmienok, za akých bude možné tieto programy vykonávať a financovať. Takýto návrh si však vyžaduje dôslednú prípravu (analýza výkonu a potrieb, zabezpečenie finančných zdrojov a pod.).

čl. V bod 1 §
Navrhované spresnenie si vyžaduje aplikačná prax, keďže dochádza k situáciám, kedy probační a mediační úradníci buď z vlastnej iniciatívy, resp. pod tlakom okolia plnia úlohy, na ktoré nie sú kompetentní, t.j. úlohy sociálnych kurátorov. V praktickom výkone potom probační a mediační úradníci vykonávajú postpenitenciárnu prácu, resp. ostatné činnosti sociálnej kurately v plnom rozsahu, čím zasahujú do pôsobnosti iných orgánov a neplnia efektívne vlastné úlohy.

čl. V bod 2, 4, 5, 8 a 9 §
Ide o legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na novú právnu úpravu Trestného zákona a Trestného poriadku. Platné znenie novelizovaného zákona nekorešponduje s uvedenými trestnými kódexmi.

čl. V bod 3 §
S prihliadnutím na platné a účinné znenie Trestného poriadku je zrejmé, že v prípade, ak súd vydá rozhodnutie, ktorým napríklad nahradí väzbu probačným dohľadom, nie je nutné, aby predseda senátu osobitne vydával písomný pokyn pre probačného a mediačného úradníka na vykonanie probácie, keďže táto povinnosť konať vyplýva priamo z rozhodnutia súdu. Preto sa navrhuje z dôvodu efektívneho výkonu činnosti súdov priamo v zákone výslovne konštatovať, že rozhodnutie súdu, ktorým sa dáva podnet na vykonanie probácie, nemusí už byť doplnené písomným pokynom predsedu senátu. V tejto súvislosti stojí za zmienku, že súčasná úprava zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola prijímaná v čase, kedy bol účinný „starý“ Trestný poriadok [zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov] a kedy bolo vydávanie samostatných pokynov na vykonanie probácie aktuálne a opodstatnené; nová úprava trestného procesu však vydávanie samostatných pokynov na probáciu zjavne nevyžaduje.

čl. V bod 6 §
Úprava reaguje na požiadavky aplikačnej praxe.

čl. V bod 7 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu tak, aby v druhej vete neboli uvedené iné subjekty než v prvej vete, čo v praxi spôsobovalo výkladové problémy.

čl. I
(zákon č. 550/2003 Z. z.)

čl. I bod 1 §
Upravuje sa vzťah funkcie vedúceho probačného a mediačného úradníka k samotnej „vlastnej“ probačnej/mediačnej činnosti, teda jeho zaradenie do rozvrhu práce – vybavovanie agendy. Keďže funkcia vedúceho probačného a mediačného úradníka má plniť iné úlohy, výslovne sa upravuje podmienka pre „možnosť“ vybavovania príslušnej agendy. Cieľom je zabezpečiť, aby sa funkcia, resp. úloha probačného a mediačného úradníka nezasahovala, nenahrádzala iným zamestnancom, ale aby sa absencia probačného a mediačného úradníka v danom obvode riešila obsadením uvoľneného miesta, resp. vytvorením nového. Uvedené sa nevzťahuje na úkony, ktoré vedúci realizuje vo veci pridelenej probačnému a mediačnému úradníkovi v zastúpení.

čl. I bod 2 až 6 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa odstraňujú neaktuálne poznámky pod čiarou, ktoré odkazujú na ustanovenia zrušených zákonov.

čl. I bod 7 §
V praxi dochádza k vydávaniu pokynov, ktoré zahŕňajú i metodickú oblasť, ktorú by malo realizovať MS SR a vedúci oddelenia probácie a mediácie, resp. sú zamieňané s činnosťami, ktoré v súčasnosti niektorí PaMÚ zabezpečujú. (napr. aby PaMÚ zabezpečil úkon vo veciach, kde sa probácia nevykonáva a pod.). Ide o takzvané delegované pokyny, ktoré svojím obsahom a zameraním presahujú rámec probácie. Predložený návrh napomáha limitovať rozsah vydávaných pokynov tak, aby nedochádzalo k rôznym výkladom a rôznorodej praxi. Reakcia na zavádzanú zmenu - oprávnenie riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody podať žiadosť probačnému a mediačnému úradníkovi na vykonanie predbežného šetrenia s tým, že časť predbežného šetrenia (základné informácie a súhlas odsúdeného s premenou) zabezpečí priamo príslušný ústav na výkon trestu odňatia slobody, čím sa zároveň eliminuje potreba návštevy probačného a mediačného úradníka v ústave a skráti sa administratívny proces pre potreby zistenia, či sú splnené materiálno-technické podmienky pre kontrolu technickými prostriedkami, a teda i výkonu samotného trestu. Primerane sa upravuje aj …

čl. I bod 8 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s predchádzajúcim bodom.

čl. I bod 9 §
Reakcia na komplikáciu v aplikačnej praxi. Súčasné znenie bolo do právneho poriadku zavedené v roku 2008 zákonom č. 517/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Napriek tomu, že predkladateľ sa v odôvodnení tejto legislatívnej zmeny obmedzil len na stručné konštatovanie aktuálnej situácie („Úprava reaguje na požiadavky aplikačnej praxe“), je dôvodné predpokladať, že jeho zámerom bolo vymedziť rozsah úloh probačného a mediačného úradníka, a to len na množinu vecí, v ktorých bol nariadený probačný dohľad. Je len málo pravdepodobné, že by predkladateľ opomenul upraviť miestnu príslušnosť probačného a mediačného úradníka pre iné prípady v praxi. Doplnením predmetného zákona o toto ustanovenie sa sledovalo jednoznačné rozdelenie kompetencií probačného a mediačného úradníka a súdneho tajomníka pri overovaní dodržiavania rôznych uložených povinností alebo obmedzení. Pre účely určenia miestnej príslušnosti probačného úradníka je však kolízia vo vymedzení vecnej príslušnosti probačného a mediačného úradníka …

čl. I bod 10 §
V krajinách Európskej únie je profesia probačného a mediačného úradníka presne zadefinovaná z hľadiska kvalifikačných štandardov vzdelania a požiadavky na výkon probačnej a mediačnej práce sú exaktne stanovené, pričom v Slovenskej republike takéto etablovanie tejto profesie absentuje. Kvalifikačné predpoklady uchádzačov definuje § 5 ods. 1 b) zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch, sú však veľmi rôznorodé a nereflektujú na osobitosť a potrebu špecializácie pre výkon tejto pomáhajúcej profesie. Ak sa v probácii a mediácii má dosahovať želaný účinok na páchateľov trestnej činnosti, ako i obete trestných činov a celú spoločnosť, od probačných a mediačných úradníkov to vyžaduje špeciálne vedomosti, schopnosti a zručnosti, ktoré si by si mali osvojiť a rozvinúť už v procese odbornej prípravy na výkon tejto profesie, tzn. už počas vysokoškolského štúdia. Prieskumy poukazujú na to, že v poznatkovom fonde probačných a mediačných úradníkov by mali byť vedomosti z oblasti sociálnej práce, psychológie, trestného práva, kriminológie, prevencie kriminality, viktimológie a sociológie. Je potrebné konštatovať, …

čl. I bod 11 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s predchádzajúcim bodom 10.

čl. I bod 12
Súčasná právna úprava riadne neumožňuje metodické vedenie – usmerňovanie probačného a mediačného úradníka v oblasti trestnej mediácie vo vzťahu k dodržiavaniu základných princípov (ako je nestrannosť, neutralita, neformálnosť a pod.), resp. k aplikácii jej správneho procesu - dodržiavaniu jednotlivých fáz v trestnej mediácii. Ide o posilnenie kvality aplikačnej praxe v oblasti trestnej mediácie a zjednotenie jednotlivých prístupov vo vzťahu probačný a mediačný úradník, obeť (poškodený) a páchateľ (obvinený). Návrh je v súlade s odporúčaním CEPEJ (2007) 13 Európskej komisii pre efektívnosť fungovania justície (CEPEJ), ide o Metodické pokyny pre lepšiu implementáciu súčasného odporúčania týkajúceho sa mediácie v trestných záležitostiach.

čl. III
(zákon č. 550/2003 Z. z.) Precizuje sa právna úprava a zosúlaďuje sa s úpravou v § 13 ods. 1 zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorej vykonáva probačný a mediačný úradník kontrolu na žiadosť riaditeľa ústavu bez ďalšieho vymedzenia z hľadiska využitého inštitútu, tzn. nielen pre účely premeny trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia, ale napríklad i v prípade podmienečného prepustenia, kde možno využiť analogický postup.

čl. I
(zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov )

čl. I bod 1 (§ 1 ods. 2) §
Probačný a mediačný úradník vo funkcii vedúceho štátneho zamestnanca vykonáva probáciu a mediáciu, len ak tak predseda krajského súdu určil v rozvrhu práce, a to v nevyhnutnom čase, počas ktorého nie je možné zabezpečiť riadny výkon probácie a mediácie na okresnom súde v obvode príslušného krajského súdu. To však neplatí, ak ide o vykonávanie mediácie podľa § 2b ods. 2 a 3 (mediácia pri zločinoch a obzvlášť závažných zločinoch). Pre zabezpečenie efektívneho prideľovania vecí predsedami krajských súdov môže dôjsť k ich vyňatiu z rozvrhu práce (v prípade mediácií pri zločinoch a obzvlášť závažných zločinoch), keďže nie každý probačný a mediačný úradník má oprávnenie v zmysle § 2b ods. 3.

čl. I bod 2 (§ 1 ods. 4) §
Uvedené ustanovenie napĺňa základné požiadavky a predpoklady stanovené medzinárodnými právnymi predpismi, ktoré vyžadujú vnútorné systémy kontroly tak, aby mohla byť monitorovaná a vyhodnocovaná činnosť výkonu probácie a mediácie. Novelizovaná právna úprava vymedzuje povinnosti a práva probačných a mediačných úradníkov spôsobom, aby bol riadne zabezpečený dohľad nad výkonom ich činnosti, hodnotenie neutrálnosti, účinnosti a efektívnosti ich práce. Prvok kontroly je pritom možné detekovať už v procese riadenia (zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky), rovnako ako prvky plánovania, organizovania, príkazu na plnenie či koordinovania. Pritom kontrola je nielen integrálnou súčasťou systému riadenia, ale aj jeho kľúčovou úlohou, kľúčovým elementom riadenia, pretože participuje na každom procese v rámci riadenia a je nevyhnutným predpokladom k overeniu správnosti a primeranosti jednotlivých rozhodnutí zapojených zložiek. Pre dobre fungujúci systém je dôležité jasné vymedzenie úloh jednotlivých zložiek (zamestnancov) a ich zodpovednosť za rozhodnutia v rámci svojich kompetencií. Novelizáciou ustanovenia došlo k zrušeniu Rady pre probáciu a mediáciu (ďalej len „Rada“). Pôvodný zámer zákonodarcu, a teda vytvorenie funkčného …

čl. I bod 3 a 4 [§ 2 ods. 1 písm. a)] §
Navrhovaná úprava v bode 4, v súvislosti so zámerom novely zákona o výkone trestu povinnej práce, má za cieľ urýchliť proces výkonu trestu povinnej práce a čiastočne rozšíriť pole kompetencií probačného a mediačného úradníka. V praxi sa preukazujú ako kontraproduktívne viaceré úkony, počas ktorých dochádza k zbytočnej byrokratickej záťaži respektíve tzv. ping-pongovaniu medzi probačným a mediačným úradníkom a sudcom. Konkrétne ide o prípad, kedy po právoplatnosti rozsudku sa tento rozsudok zasiela probačnému a mediačnému úradníkovi na prejednanie podmienok výkonu trestu povinnej práce. Ten ich prejedná a sudca musí následne nariadiť výkon trestu povinnej práce. Následne musí dôjsť aj k uzatvoreniu zmluvy medzi súdom a poskytovateľom trestu povinnej práce, ktorú pripravuje probačný a podpisuje predseda súdu. Ide tak o časovo neefektívny a komplikovaný postup medzi probačným a mediačným úradníkom a sudcom. Súbežne sa navrhuje zmena v bode 6 odseku, v rámci ktorého sa mení slovné spojenie „pomáhanie poškodenému“ pojmom „kontrola obvineného“ za účelom spresnenia vykonávanej činnosti zo strany probačného a mediačného …

čl. I bod 5 [§ 2 ods. 1 písm. b) a § 7 ods. 2] §
V ustanovení sa pojem „spor“ nahrádza pojmom „konflikt“. Účelom mediácie v trestných veciach, ako jedného z restoratívnych programov, je efektívne urovnanie, alebo aspoň zmiernenie konfliktného stavu spojeného s trestným činom a odstránenie, náprava, alebo zmiernenie jeho následkov. Hlavným cieľom mediácie v trestných veciach je obnoviť stav, ktorý vzniklo z konfliktu medzi poškodeným a páchateľom. Mediáciu v trestných veciach nemožno zamieňať s procesným prejednávaním a rozhodnutím trestnej veci mimo štandardného konania. Alternatívne riešenie súdnych sporov prostredníctvom mediácie je možné považovať za riešenie problému spočívajúceho v právnej otázke, alebo ohľadom určitých zákonných práv, povinností a záujmov medzi dvoma, alebo viacerými stranami. Daná problematika sa vzťahuje na spory, ktoré vznikajú z občianskoprávnych, rodinnoprávnych, obchodných, záväzkových a pracovnoprávnych vzťahov, prípadne aj na cezhraničné spory, ktoré vznikajú z obdobných právnych vzťahov. Preto nie je žiadúce mediáciu v trestných veciach zamieňať s mediáciou v civilných veciach. Povaha mediácie v civilných veciach predpokladá, že pri riešení sporu sú si jednotlivé strany rovné z morálneho hľadiska (nemajú pridelené …

čl. I bod 6 (§ 2 ods. 3) §
Ustanovenie sa presúva do § 2b ods. 6.

čl. I bod 7 (§ 2a a 2b) §

čl. I § 2a §
Potreba osobného kontaktu s odsúdenými, ktorým bol uložený ochranný dohľad podľa § 76a Trestného zákona, je v záujme zachovania vyššej kontroly naplňovania účelu ambulantného ochranného liečenia a vykonávania dohľadu nad páchateľom. V právnom poriadku doposiaľ absentujúca legálna definícia probačného a ochranného dohľadu dostáva svoju podobu a oddeľuje sa od rozdrobenej úpravy v jednotlivých inštitútoch, v ktorých ho možno využiť. Definuje sa probačný aj ochranný dohľad, jeho účel a jeho výkon probačnými a mediačnými úradníkmi. V rámci probačného dohľadu uloženého mladistvému páchateľovi je kladený dôraz na možnosť jeho nápravy, resp. „prevýchovy“, aj z pohľadu „desistencie“ („desistencia“ je proces, prostredníctvom ktorého mladistvý páchateľ prestane páchať trestnú činnosť a udržiava stav nepáchania trestného činu aj s pomocou intervencií probačného a mediačného úradníka). Navrhované nové ustanovenie § 2a ods. 1 definuje pojem probačný dohľad ako osobitný nástroj kontroly a podpory obvineného v trestnom konaní, ktorý je predmetom pôsobnosti probačného a mediačného úradníka. Cieľom tohto ustanovenia je poskytnúť zákonnú definíciu probačného dohľadu ako systematickej a …

čl. I § 2b §
Zavádza sa nový pojem mediácia v trestnom konaní. Ide o dobrovoľný proces riešenia konfliktu medzi obvineným a poškodeným. Vo vhodných prípadoch môže byť mediácia vykonaná aj za účasti ďalších subjektov alebo komunity. Uvedené ustanovenie poskytuje priestor pre probačných a mediačných úradníkov vykonávať široké rodinné kruhy a kruhy pre stanovenie trestu. Návrh explicitne stanovuje možnosť využitia mediácie aj na prípady zločinov a obzvlášť závažných zločinov vo štádiu vykonávacieho trestného konania, ak je to v záujme obete a za dodržania prísnych bezpečnostných a procesných záruk. Cieľom tejto úpravy je posilniť postavenie obete v trestnom konaní a umožniť jej aktívne participovať na riešení následkov trestného činu. Základným princípom navrhovanej úpravy je dobrovoľnosť a informovaný súhlas všetkých strán, pričom osobitný dôraz sa kladie na ochranu obete. Obeti je zaručené právo kedykoľvek svoj súhlas s mediáciou odvolať, čím sa predchádza akémukoľvek nátlaku alebo sekundárnej viktimizácii. Mediácia v týchto prípadoch je možná len po dôkladnom zvážení všetkých bezpečnostných hľadísk, pričom každý prípad musí byť individuálne posúdený …

čl. I bod 8 [§ 3 ods. 1 písm. f) a g)] §
K písm. f) Probačný a mediačný úradník sa vo svojej každodennej praxi podieľa na prevencii trestnej činnosti a riadi sa princípmi restoratívnej (obnovujúcej) justície, ktorá kladie dôraz na nápravu spôsobenej škody, zodpovednosť páchateľa za svoje konanie a obnovu vzťahov medzi všetkými zúčastnenými stranami. V zmysle novodobej trestnej politiky sa počas svojej činnosti zameriava nielen na to, aby do procesu riešenia dôsledkov trestného činu zapojil obvineného a poškodeného, ale aj komunitu, v ktorej sa čin stal. Cieľom tejto činnosti je tak zvýšiť mieru prevzatia zodpovednosti páchateľom a umožniť poškodenému vyjadriť svoje potreby a očakávania. Zároveň sa tým posilňuje dôvera v justičný systém a prispieva sa k celkovej bezpečnosti a stabilite komunity. Jeho činnosť má zároveň významný ľudský rozmer, keďže sa zameriava na podporu resocializácie a integrácie páchateľa, zmiernenie utrpenia obetí trestnej činnosti a podporu spravodlivého usporiadania narušených spoločenských vzťahov. Probačný a mediačný úradník tak predstavuje dôležitý článok v systéme trestnej justície, najmä v oblasti výkonu alternatívnych trestov a opatrení, ako aj …

čl. I bod 9 [§ 3 ods. 2 písm. c)] §
Ustanovenie bolo doplnené o zabezpečenie hospodárnosti a plynulosti konania v nadväznosti na nepretržité využívanie rovnakého technického prostriedku. Písomný pokyn predsedu senátu, samosudcu a v prípravnom konaní prokurátora (prípadne písomnej žiadosti riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody) je základným predpokladom pre postup probačného a mediačného úradníka, ktorý zabezpečuje preskúmanie splnenia podmienok pre prípadné použitie technických prostriedkov na kontrolu výkonu rozhodnutí. Dochádza k doplneniu ustanovenia v tom zmysle, že písomný pokyn predsedu senátu, samosudcu a v prípravnom konaní prokurátora nie je potrebný, ak už vo veci bola nariadená kontrola technickými prostriedkami, pričom pred jej uložením bol zrealizovaný inštitút predbežného šetrenia (ďalej len „IPŠ“). Ide o situácie, ak bola napr. nahradená väzba dohľadom probačného a mediačného úradníka technickými prostriedkami, teda obvinený má technický prostriedok respektíve tzv. „náramok“. Následne mu sudca uloží trest spojený s kontrolou technickými prostriedkami. Nebude teda potrebné, aby sa pred uložením trestu spojeného s aplikovaním technických prostriedkov znova realizovalo IPŠ, ale aby sa iba kontinuálne pokračovalo v už prebiehajúcom …

čl. I bod 10 (§ 3 ods. 3) §
Návrhom sa odstraňuje zbytočný (neúmerný) úradný postup, pričom predkladateľ zastáva názor, že prokurátor nie je ústredným činiteľom v procese mediácie - urovnanie sporu v rámci mediácie by tak vo svojej podstate nemalo závisieť len na jeho súhlase. Takáto aktivita môže prebiehať aj na „pozadí“ celého trestného konania. Výsledky mediácie nie sú pre orgány činné v trestnom konaní záväzné a aj keď výsledok mediačného procesu nemá vplyv na postup prokurátora, môže ovplyvniť postup sudcu po podaní obžaloby. Aktuálna verzia zákonnej úpravy vychádza z Odporúčania Rady Európy č. (99)19, týkajúceho sa mediácie v trestných veciach, v súlade s ktorým „...je potrebné zaistiť, aby rozhodovanie o postúpení trestnej veci k mediácii, rovnako tak, ako hodnotenie výsledku procesu mediácie, bolo vyhradené orgánom činným v trestnom konaní (čl. 9 Odporúčania Rady Európy č. (99)19). Neskoršie odporúčanie, konkrétne Recommendation CM/Rec (2018) of the Committee of Ministers to Member States concerning Restorative Justice in Criminal Matters, však vymedzilo, že restoratívne súdnictvo sa môže aplikovať v ktorejkoľvek fáze …

čl. I bod 11 (§ 3 ods. 6 až 8) §
Navrhované ustanovenia posilňujú postavenie probačného a mediačného úradníka v trestnom konaní, rozširujú jeho kompetencie v oblasti práce s mladistvými, poškodenými a pri výkone alternatívnych trestov. Zároveň reflektujú moderné trendy v trestnej politike, smerujúce k individualizácii prístupu, ochrane práv obetí a podpore restoratívnej justície. Cieľom navrhovaného odseku 6 je reflektovať osobitné potreby mladistvých obvinených a obvinených blízkych veku mladistvým v trestnom konaní. Mladiství ako osoby, ktoré nedovŕšili štrnásty rok a neprekročili osemnásty rok svojho veku a osoby blízke veku mladistvým ako osoby, ktoré dovŕšili osemnásty rok svojho veku a neprekročili dvadsaťjeden rokov svojho veku v zmysle Trestného zákona sú z hľadiska psychického vývinu, sociálneho zázemia a miery zodpovednosti osobitne zraniteľnou skupinou. Probačný a mediačný úradník preto pri výkone svojej činnosti venuje tejto skupine zvýšenú pozornosť, a to najmä v oblasti prevencie recidívy, individuálneho prístupu a podpory pri resocializácii. Za týmto účelom probačný a mediačný úradník spolupracuje s rodičmi, poručníkom a inými osobami, ktorým bol mladistvý páchateľ zverený do osobnej starostlivosti. Ustanovenie …

čl. I bod 12 (§ 3 ods. 10) §
Ide o formálne prispôsobenie pojmológie, v úzkom súvise s ustanovením § 2 ods. 1 bod 1.

čl. I bod 13 (§ 3a) §
Zámer zmeny spočíva v odlišnom postavení vedúceho probačného a mediačného úradníka ako doteraz a definuje kompetencie vedúceho probačného a mediačného úradníka. Vedúci probačný a mediačný úradník má medzi probačnými a mediačnými úradníkmi špecifické postavenie, zo svojej pozície riadi kontroluje a metodicky usmerňuje probačných a mediačných úradníkov v obvode krajského súdu, v ktorom pôsobí. Musí poznať lokálne podmienky na výkon probácie a mediácie a podľa toho prispôsobiť úkony, ktoré chce v dotknutom kraji rozvíjať. Za účelom kontroly činnosti probačného a mediačného úradníka môže nahliadať do spisového materiálu a zúčastniť sa ktorejkoľvek probácie a mediácie v trestnom konaní v obvode príslušného krajského súdu. Vedúci probačný a mediačný úradník sa môže zúčastniť probácie či mediácie vo výnimočných prípadoch, ak to považuje za potrebné, alebo ak to požaduje dotknutý probačný a mediačný úradník. Cieľom je, aby mohol byť vedúci probačný a mediačný úradník fyzicky (osobne) prítomný pri vybraných úkonoch. Vzhľadom na to, že štát má snahu zjednocovať výkon probácie a mediácie, samozrejme s dôrazom …

čl. I bod 14 (§ 4 ods. 1) §
Zosúladenie terminológie s aktuálne platnou právnou úpravou v zákone č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 15 a 16 (§ 4 ods. 2 až 4) §
Navrhované doplnenie reaguje na problémy aplikačnej praxe, kedy probační a mediační úradníci potrebujú súčinnosť príslušníkov PZ pri kontrole dodržiavania zákazu požívať alkohol alebo iné návykové látky. Ide o precizovanie súčinnosti subjektov podieľajúcich sa na prevencii kriminality - súdov a Policajného zboru. Napriek tomu, že viaceré právne predpisy upravujú spoluprácu a súčinnosť subjektov verejného i súkromného sektoru, ako i jej základné zásady (Trestný poriadok, zákon č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore), nepokrývajú všetky možné prípady potrebnej praktickej - technickej súčinnosti medzi organizáciami. V aplikačnej praxi dochádza k nejednotnému riešeniu súčinnosti v jednotlivých regiónoch, resp. súdnych obvodoch pri zabezpečovaní dohľadu nad správaním obvinených, odsúdených alebo kontrolovaných osôb, ktorým bola uložená sankcia nespojená s odňatím slobody. Napriek tomu, že probačný úradník ako osoba poverená výkonom rozhodnutia súdu (§ 4 ods. 2 zákona o probačných a mediačných úradníkoch) má možnosť využiť …

čl. I bod 17 (§ 4 ods. 7) §
Navrhované ustanovenie vytvára zákonné predpoklady na vzájomnú výmenu informácií, s cieľom zabezpečiť plynulý most medzi výkonom trestu odňatia slobody a následnou probačnou alebo postpenitenciárnou fázou a naopak, čím sa vytvorí odbornému personálu ucelený obraz o osobe a o tom, aké kroky už takáto osoba vykonala, od terapeutických programov cez rekvalifikačné kurzy, odborné prednášky a podobne. Zároveň tento komplexný súbor informácií zvyšuje možnosti ďalších intervencií cielene prispôsobiť reálnym potrebám jednotlivca.

čl. I bod 18 (§ 5 ods. 2) §
Vzdelávanie probačných a mediačných úradníkov patrí medzi kľúčové aspekty kvalitného výkonu probácie a mediácie. Je potrebné uviesť, že kvalitný výkon probácie a mediácie má naplniť cieľ ich práce spočívajúci najmä v znížení recidívy páchateľov pri probácii, či odstránení nežiadúceho stavu pri mediácii. Zákonodarca teda prichádza so zmenou, ktorá rozširuje možnosti zabezpečenia vzdelávania pre probačných a mediačných úradníkov aj na iné subjekty ako je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Zákonodarca navrhovaným ustanovením umožňuje, aby mohli vzdelávanie realizovať aj iné inštitúcie, ako napríklad Justičná akadémia Slovenskej republiky. Uvedená legislatívna zmena má priniesť tak skvalitnenie odbornej prípravy, ako aj rozšírenie možností vzdelávať sa pre probačných a mediačných úradníkov aj prostredníctvom iných vhodných subjektov.

čl. I bod 19 (§ 6 ods. 2) §
Probačný a mediačný úradník je pri výkone svojej funkcie povinný v praxi postupovať nielen v súlade s pokynmi nielen predsedu senátu, samosudcu, v prípravnom konaní prokurátora, ale aj vedúceho probačného a mediačného úradníka. Ten zodpovedá za jeho odborné vedenie, koordináciu činností, metodické usmerňovanie a kontrolu výkonu probačno-mediačných činností. Vedúci probačný a mediačný úradník zabezpečuje, aby výkon činnosti jednotlivých úradníkov zodpovedal zákonným požiadavkám, metodickým usmerneniam Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ako aj interným predpisom. Od probačného a mediačného úradníka sa preto vyžaduje, aby vykonával zverené úlohy v súlade s pokynmi vedúceho probačného a mediačného úradníka a ak je to žiaduce, priebežne konzultoval odborné a metodické otázky súvisiace s jeho činnosťou. Takto nastavené kompetencie zabezpečujú jednotné uplatňovanie právnej úpravy a odbornej metodiky v rámci činnosti probačných a mediačných úradov, ako aj kontinuitu, efektívnosť a kvalitu výkonu ich pôsobnosti v oblasti trestnej justície. Doplnenie ustanovenia o vedúceho probačného a mediačného úradníka tak obsahovo nadväzuje na nové ustanovenie § 3a.

čl. I bod 20 (§ 6 ods. 6) §
V mimoriadnych prípadoch je probačný a mediačný úradník oprávnený požiadať vedúceho probačného a mediačného úradníka o jeho osobnú účasť na výkone činností súvisiacich s probáciou a mediáciou v trestnom konaní. Táto žiadosť môže byť odôvodnená najmä zložitosťou a citlivosťou prípadu, potrebou odbornej konzultácie, zaistením bezpečnosti v prípade konfliktnej situácie, metodickej podpory či dokonca riešenia prípadu s vysokým spoločenským dopadom alebo medializáciou. O spôsobe a rozsahu účasti vedúceho probačného a mediačného úradníka rozhoduje sám vedúci probačný a mediačný úradník na základe posúdenia okolností prípadu, personálnych kapacít a organizačných možností príslušného okresu/kraju. Vhodnou je písomná forma žiadosti, ale v naliehavých prípadoch je možné žiadosť predložiť aj ústne, s následným písomným potvrdením. Žiadosť by mala obsahovať stručný popis prípadu, dôvod žiadosti o účasť vedúceho probačného a mediačného úradníka, navrhovaný termín a miesto výkonu činnosti a predpokladaný rozsah účasti.

čl. I bod 21 (§ 6 ods. 10 a 11) §
Medzi povinnosti probačného a mediačného úradníka v legálnom znení sa dopĺňa v rámci vykonávacieho konania povinnosť vykonať úkony potrebné pre výkon trestu povinnej práce. Ustanovenie obsahovo nadväzuje na snahu zákonodarcu novelizovať zákon o výkone trestu povinnej práce, cieľom ktorej je zefektívniť postup výkonu trestu povinnej práce. Súčasný spôsob realizácie výkonu trestu povinnej práce, v zmysle ktorého o výkone trestu povinnej práce rozhoduje predseda senátu, prípadne samosudca, predstavuje značnú administratívnu záťaž pre súdy a zároveň spôsobuje zbytočné časové prieťahy medzi právoplatnosťou rozsudku a reálnym začiatkom výkonu trestu zo strany odsúdeného. Ako efektívnejší a operatívnejší postup sa javí, aby výkon trestu povinnej práce po právoplatnosti rozhodnutia nariaďoval priamo probačný a mediačný úradník, ktorý má potrebné odborné kompetencie a skúsenosti na realizáciu tohto typu trestu. Probačný a mediačný úradník zároveň prejedná s odsúdeným podmienky výkonu trestu, zohľadní jeho osobné pomery, zdravotný stav, vzdialenosť miesta výkonu trestu a následne rozhodne o mieste a druhu práce, ktorú bude odsúdený vykonávať. Celý proces má technicko-administratívny charakter …

čl. I bod 22 (§ 6a) §
Navrhované ustanovenie taxatívne vymedzuje základné povinnosti obvineného, ktorý je v postavení osoby podliehajúcej probačnému dohľadu vykonávaného zo strany probačného a mediačného úradníka. Cieľom tohto ustanovenia je posilniť účinnosť výkonu probácie ako alternatívneho opatrenia (nástroja) k väzbe alebo výkonu trestu odňatia slobody, pričom sa zároveň zabezpečuje primeraná kontrola a individuálna podpora obvineného s cieľom jeho resocializácie a eliminácie recidívy. Rovnako upevňuje činnosť probačného a mediačného úradníka najmä vo vzťahu k písm. f) ustanovenia. K písm. a) a b) Povinnosť strpieť kontrolu a spolupracovať s probačným a mediačným úradníkom vytvára právny základ pre efektívny výkon dohľadu a umožňuje úradníkovi aktívne pracovať s obvineným na plnení súdom alebo orgánom činným v trestnom konaní stanovených opatrení. K písm. c) Povinnosť hlásiť sa v určených lehotách zabezpečuje pravidelný kontakt medzi obvineným a úradníkom, čo umožňuje priebežné vyhodnocovanie správania obvineného a jeho prístupu k splneniu stanovených záväzkov. K písm. d) Informačná povinnosť o pobyte, zamestnaní, zdrojoch obživy a iných okolnostiach umožňuje úradníkovi monitorovať životnú situáciu obvineného …

čl. I bod 23 (§ 8 a 9) §

čl. I § 8 §
Návrhom sa na úrovni zákona zakotvuje Informačný systém probačnej a mediačnej služby ako súčasť Centrálneho informačného systému súdnictva podľa § 79 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého prevádzkovateľom je ministerstvo spravodlivosti. Ďalšie náležitosti spojené s prevádzkou uvedeného informačného systému tak upravuje zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhované ustanovenie odseku 2 upravuje povinnosti probačného a mediačného úradníka v súvislosti so spracovaním osobných údajov obvineného a poškodeného, ktoré sú nevyhnutné na výkon jeho činnosti v oblasti probácie a mediácie. Ustanovenie odseku 3 ukladá probačnému a mediačnému úradníkovi povinnosť aktívne chrániť spracúvané údaje pred neoprávneným prístupom alebo poškodením, čím sa napĺňa zásada integrity a dôvernosti. Cieľom týchto ustanovení je zabezpečiť súlad s právnymi predpismi o ochrane osobných údajov, najmä so zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …

čl. I § 9 §
Zmenou § 1 ods. 4 sa zrušuje poradný orgán ministra spravodlivosti „Rada pre probáciu a mediáciu“ a prechodným ustanovením sa v nadväznosti na uvedené upravuje dátum zrušenia tohto orgánu ako aj zánik členstva osôb v ňom.