zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre

čl. VI
Reakcia na zrušenie pôsobnosti generálneho prokurátora pri podávaní návrhu na zapretie otcovstva.

čl. VII (zákon č. 153/2001 Z. z.)
Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov sa sídla a územné obvody prokuratúr zhodujú so sídlami a územnými obvodmi príslušných súdov. Podľa návrhu predmetného zákona vojenské súdy majú zaniknúť a v ich agende majú konať a rozhodovať okresné súdy Bratislava I, Zvolen a Prešov, ktoré majú postavenie okresných súdov v sídle krajských súdov. Zánikom vojenských súdov zaniká aj územná pôsobnosť vojenských prokuratúr vymedzená územnou pôsobnosťou týchto súdov. Zmena, ktorú predkladá navrhovateľ, sa týka iba príslušnosti vojenských prokurátorov v konaní pred súdmi. Nástupnícke súdy po vojenských súdoch však nebudú rozhodovať iba o obžalobách a návrhoch vojenských prokurátorov. Prokurátori vojenských prokuratúr v trestnej oblasti vykonávajú dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní a v oblasti netrestnej dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v ozbrojených silách. Preto je nevyhnutné zákonom ustanoviť ich územnú pôsobnosť. V bode 1 sa navrhuje terminologická zmena platného znenia ustanovenia § …

čl. IV
V prípadoch, keď o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce pri výkone samosprávnej pôsobnosti obce je príslušný rozhodnúť súd, v konaní o proteste prokurátora nemožno použiť časť ustanovenia za bodkočiarkou § 27 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, ktorá je síce formulovaná pre všetky orgány verejnej správy, avšak nezohľadňuje špecifikum postavenia obcí, ktoré nemajú bezprostredne nadriadený orgán.

čl. IV
V zákone o prokuratúre sa navrhuje vypustiť ustanovenie § 12 ods. 1. Generálny prokurátor SR sa bude i naďalej zúčastňovať rokovania vlády SR, a to podľa potreby.

čl. VI
(novela zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov)

čl. VI bod 1 §
Právna úprava § 37a nadväzuje na predložené znenie § 80 ods. 1 návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (čl. I bod tretí bod). Súčasne sa touto právnou úpravou upresňuje platné znenie ustanovenia § 37 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, ktoré upravuje problematiku poskytovania súčinnosti pri plnení úloh prokuratúry.

čl. VI bod 2 §
Navrhované znenie dopĺňa ustanovenie § 40 ods. 2, ktoré vymedzuje pôsobnosť Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, aj o úlohy vyplývajúce Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky zo zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje práva a povinnosti v oblasti vytvárania, prevádzkovania, využívania a rozvoja informačných systémov verejnej správy, základné podmienky na zabezpečenie integrovateľnosti a bezpečnosti informačných systémov verejnej správy, správu a prevádzku ústredného portálu a postup pri vydávaní elektronického odpisu údajov z informačných systémov verejnej správy a výstupu z informačných systémov verejnej správy.

čl. VI bod 3 §
Navrhované znenie § 55a nadväzuje na právnu úpravu zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov a zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Doterajšie znenie tohto ustanovenia, ktoré sa vzťahuje len na spracúvanie a vzájomnú výmenu osobných údajov na účely trestného konania a právneho styku s cudzinou, sa mení a dopĺňa tak, aby umožnilo spracúvanie informácií, osobných údajov a iných údajov potrebných na plnenie úloh prokuratúry vo všetkých oblastiach jej činnosti, t.j. aj na účely konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, v občianskom súdnom konaní, v správnom konaní, pri výkone dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, pri výkone dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného štátneho orgánu, ako aj ďalších úloh vyplývajúcich z osobitných predpisov. Nové znenie § 55a súčasne …

čl. VI bod 4 §
Navrhované znenie § 55aa ustanovuje okruh subjektov, ktoré potrebujú údaje z Centrálneho informačného systému prokuratúry na plnenie svojich úloh. Okrem Ústavného súdu Slovenskej republiky, všeobecných súdov a Policajného zboru sú to subjekty, o ktorých tak ustanovuje alebo v budúcnosti ustanoví zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná. Ide napríklad o zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale tiež o medzinárodné zmluvy v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach, napríklad Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach (oznámenie č. 550/1992 Zb.), Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie vypracovaný Radou v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii (oznámenie č. 572/2006 Z. z.).

čl. VI bod 5 §
Navrhované znenie § 55ab až § 55ag nadväzuje na právnu úpravu ustanovenú v zákone č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov tak, aby zohľadňovala špecifiká úloh, ktoré plní prokuratúra Slovenskej republiky. Súčasne touto právnou úpravou dochádza k transpozícii rámcového rozhodnutia Rady 2008/977 z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

čl. VI bod 6 a 7 §
Ide o legislatívno-technickú právnu úpravu súvisiacu s transpozíciou rámcového rozhodnutia Rady 2008/977 z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

čl. I
(zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov)

čl. I bod 1 §
Návrhom zákona sa zavádza inštitút asistenta prokurátora. Účelom zriadenia tohto inštitútu je vytvoriť predpoklady pre odbremenenie prokurátorov od vykonávania jednoduchých procesných úkonov vrátane rozhodovacej činnosti vo veciach, ktoré mohli doteraz vykonávať aj právni čakatelia prokuratúry prípadne aj v iných veciach na základe poverenia prokurátora. Zavedenie asistentov prokuratúry súčasne zodpovedá požiadavke na otvorenie výberových konaní na funkciu prokurátora, kde by doterajší systém ich obsadzovania, ktorý preferuje právneho čakateľa prokuratúry, neobstál – ide o rovnakú situáciu ako v prípade obsadzovania voľných miest sudcov. Pozícia asistenta prokurátora je z hľadiska statusu a procesných oprávnení koncipovaná analogickým spôsobom ako v prípade vyšších súdnych úradníkov. To znamená, že asistent prokurátora bude vykonávať niektoré procesné úkony, vrátane rozhodovacej činnosti, pričom tak bude robiť buď na základe poverenia prokurátora alebo na základe priameho splnomocnenia obsiahnutého v zákone. Zo systematického hľadiska sa inštitút ako taký zavádza zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (participácia na výkone pôsobnosti prokuratúry, rozsah oprávnení), pričom status asistenta prokuratúry …

čl. I bod 2 a 3 §
Doterajšia práva úprava obsiahnutá v § 6, ktorá umožňovala vydávanie tzv. negatívnych pokynov podriadeným prokurátorom sa v praxi neosvedčila, keďže bola systematicky využívaná spôsobom, ktorý vyvolával dôvodné pochybnosti o transparentnosti činnosti prokuratúry. Z hľadiska monokratického usporiadania prokuratúry a z toho vyplývajúcej možnosti priamo riadiť a usmerňovať podriadených prokurátorov nadriadeným prokurátorom sa právna úprava mení v tom význame, že sa výslovne zakazujú negatívne pokyny, t.j. pokyny, ktoré vedú k zastaveniu (skončeniu) konania niektorým zo spôsobov popísaných v nových odsekoch 8 a 9 alebo k nevykonaniu niektorých z úkonov tam uvedených. Podľa aktuálnej právnej úpravy môže nadriadený prokurátor (i) vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh alebo (ii) vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor. Uvedený systém fungovania prokuratúry zostáva síce zachovaný, ale navrhovanou zmenu nebude platiť v absolútnom význame tak ako doteraz. V intenciách nového znenia odseku 8 (trestné konanie) nebude môcť nadriadený prokurátor prikázať podriadenému prokurátorovi, aby nezačínal trestné …

čl. I bod 4 §
Zavádza sa nový model vydávania záväzných stanovísk. Podstata vykonávanej zmeny spočíva vo vytvorení vyváženého prostredia, ktoré bude zárukou toho, že záväzné stanoviská určené všetkým prokurátorom a asistentom prokurátorov nebudú vydávané účelovo, či svojvoľne bez náležitej odbornej diskusie. Podľa predkladaného návrhu budú slúžiť na jednotné uplatňovanie zákonov a podzákonných právnych predpisov na úrovni prokuratúry. Vydávať tieto stanoviská bude minister spravodlivosti, a to výlučne na návrh na to vytváranej komisie. V tejto komisii bude mať paritné zastúpenie prokuratúra a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (3+3). Takto koncipovaná právna úprava neumožňuje ministrovi spravodlivosti samostatne vydať záväzné stanovisko. S prihliadnutím na všeobecnú požiadavku na transparentný výkon verejnej moci sa navrhuje, aby všetky záväzné stanoviská vydané ministrom spravodlivosti boli zverejnené na internete. Súčasne sa ustanovujú podmienky pre vymenovanie za člena tejto komisie, a to analogicky ako v prípade členov výberovej komisie pri obsadzovaní funkcie prokurátora.

čl. I bod 5 §
Podľa navrhovanej právnej úpravy sa zavádza negatívna podmienka možnosti uchádzať sa o funkciu generálneho prokurátora. Obmedzuje sa teda možnosť opätovného vymenovania tej istej osoby za generálneho prokurátora vzhľadom na spôsob jeho ustanovovania do funkcie. Osoba, ktorá pred účinnosťou novej právnej úpravy už vykonávala funkciu generálneho prokurátora sa bude môcť podľa prechodného ustanovenia v § 56c uchádzať o funkciu generálneho prokurátora znovu. Nakoľko sa zavádza takáto podmienka u vedúceho prokurátora, ktorého volí Národná rada Slovenskej republiky, rovnako sa rieši aj postavenie špeciálneho prokurátora, avšak v zákone o prokurátoroch.

čl. I bod 6 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu vykonávanú v súvislosti so zlúčením vojenskej a civilnej prokuratúry.

čl. I bod 7 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zavedením inštitútu asistenta prokurátora.

čl. I bod 8 §
Doterajšia právna úprava záväzných stanovísk sa vypúšťa s výlučnej pôsobnosti generálneho prokurátora a presúva do všeobecných ustanovení zákona (§ 6a a 6b).

čl. I bod 9 §
Ide o súvisiacu zmenu so zmenou záväzných stanovísk, kde sa výslovne navrhuje rozlišovať právna a organizačné akty generálneho prokurátora a záväzné pokyn vydávané podľa § 6a a 6b.

čl. I bod 10 §
Podobne ako v prípade zverejňovania štatistických údajov o činnosti súdov sa navrhuje, aby aj generálny prokurátor v správe podávanej Národnej rade Slovenskej republiky uvádzal štatistické údaje o činnosti prokuratúry.

čl. I bod 11 a 12 §
Dopĺňa sa právna úprava úkonov, ktoré môže vykonávať v trestnom konaní a v občianskom súdnom konaní asistent prokurátora. V jednom aj druhom prípade platí, že tieto úkony môže asistent vykonať len na základe poverenia prokurátora. Z hľadiska obsahu, či rozsahu do úvahy prichádzajúcich úkonov sa vychádza z internej úpravy Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (smernica generálneho prokurátora Slovenskej republiky zo 16. mája 2001 o jednoduchých úkonoch prokurátora, ktoré môže vykonávať právny čakateľ prokuratúry; vyhlásená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 200/2001 Z. z.).

čl. I bod 13 §
Navrhovaná právna úprava nadväzuje na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry. Aj keby sa mohlo javiť vypustenie celého odseku 4 ako odôvodnené z titulu zániku vojenskej prokuratúry, predkladateľ má za to, že ponechanie takejto výslovnej úpravy je namieste, keďže ozbrojené sily nie je možno subsumovať pod pojem „orgány verejnej správy“ (pozri dikciu odseku 1). V nadväznosti na zrušenie vojenských prokuratúr a navrhovaný prechod vojenských prokurátorov na civilné prokuratúry považujeme za potrebné určiť prokurátorov, ktorí budú vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v ozbrojených silách a budú vystupovať ako vojenský orgán oprávnený uplatňovať právo vysielajúceho štátu voči príslušníkom jeho ozbrojených síl podľa Zmluvy medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúcej sa na status ich ozbrojených síl (oznámenie č. 566/2004 Z. z.). Zároveň je potrebné, aby títo prokurátori aj po zrušení vojenských prokuratúr vybavovali agendu súvisiacu s trestnými činmi vojakov podľa § 128 ods. 3 písm. a), b) a d) Trestného zákona (okrem pokusu trestného činu) …

čl. I bod 14 §
Podľa § 31 ods. 1 písm. f) zákona č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol prokurátor oprávnenou osobou s osobitným postavením, na ktorú sa nevykonávala bezpečnostná previerka a nevyžadovalo sa vyjadrenie Národného bezpečnostného úradu, t. j. oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami vzniklo prokurátorovi zo zákona. Zákonom č. 215/2004 Z. z. bol zákon č. 241/2001 Z. z. zrušený a prokurátor už nie je, podľa § 34 zákona č. 215/2004 Z. z., oprávnenou osobou s osobitným postavením. V prípade potreby oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami prokurátorom, je potrebné vykonať bezpečnostnú previerku a následné určenie podľa § 31 zákona č. 215/2004 Z. z., čím sa stáva oprávnenou osobou na príslušný stupeň utajenia. Oprávnenia prokurátora podľa § 30 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov pri vykonávaní previerok zachovávania zákonnosti zahŕňajú jednak vstupy do objektov orgánov verejnej správy, ako aj predloženie spisov, dokladov a vysvetlení. Pri všeobecnom koncipovaní oprávnení …

čl. I bod 15 §
Cieľom doplnenia je odstrániť viacnásobné súbežné konanie o tej istej otázke podľa Trestného poriadku a zákona o prokuratúre na základe opakovaného podnetu a ďalšieho opakovaného podnetu v prípadoch, v ktorých nebolo skončené trestné konanie, pri zachovaní možnosti preskúmania zákonnosti postupu alebo rozhodnutia prokurátora na základe podnetu.

čl. I bod 16 §
Navrhovaná zmena reaguje na zlúčenie vojenskej a civilnej zložky prokuratúry. Z dôvodu prehľadnosti sa navrhuje naformulovať celý § 38 nanovo. Súčasne sa navrhuje doplnenie právnej úpravy, ktorou sa výslovne spresní právna forma prokuratúry vzhľadom na znenie § 21 ods. 1 a § 22 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy v spojitosti s § 2 a 38 zákona o prokuratúre.

čl. I bod 17 a 18 §
Ide o legislatívno-technické úpravy vykonávané v súvislosti so zlúčením vojenskej a civilnej prokuratúry.

čl. I bod 19 §
Nová právna úprava v Trestnom poriadku, na ktorý nadväzuje novelizované ustanovenie, už nepozná pojem „preverovanie“. Preto sa navrhuje jeho nahradenie pojmom „vybavenie“.

čl. I bod 20 §
Doterajší § 43 upravoval postavenie vyššej vojenskej prokuratúry. Nakoľko dochádza k jej zániku, zo systematického hľadiska sa navrhuje do § 43 zaradiť úpravu okresnej prokuratúry. V novom znení sa vykonáva jediná zmena, a to v § 43 ods. 1 písm. b), kde sa slovo „preverenie“ nahrádza slovom „vybavenie“; k tomu pozri odôvodnenie predchádzajúceho novelizačného bodu.

čl. I bod 21 §
Ide o doplnenie analogickej právnej úprav podobne ako v prípade úpravy výkonu vojenského súdnictva v čase vojny a vojnového stavu; k tomu pozri § 27 a 28 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 59/2009 Z. z. Podľa navrhovaného znenia sa teda v čase vojny a vojnového stavu doplnia stavy prokurátorov, ktorí konajú o tzv. vojenských trestných činoch, spôsobom uvedeným v § 44 ods. 3. Rovnako ako nástupnícke súdy zrušených vojenských súdov, aj nástupnícke prokuratúry budú môcť vykonávať svoju pôsobnosť mimo svojho sídla či územného obvodu. Navrhovaná právna úprava má za cieľ zabezpečiť výkon záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z nášho členstva v medzinárodných bezpečnostných organizáciách.

čl. I bod 22 a 23 §
Je dôležité upozorniť na fakt, že v roku 2009 v súvislosti so zrušením vojenských súdov došlo k zmenám usporiadania sústavy vojenskej prokuratúry. Koncept zrušenia vojenských súdov definoval tri okresné súdy a jeden krajský súd ako nástupnické súdy so špecializovanou agendou (podobne ako napr. okresné súdy v sídle krajských súdov na účely trestného konania, zmenkové a šekové súdy, konkurzné súdy a pod.). Pre úpravu sústavy prokuratúry pred 1. aprílom 2009 podľa § 39 ods. 2 platilo, že sídla a územné obvody ostatných prokuratúr sa zhodujú so sídlami a územnými obvodmi príslušných súdov. To platilo aj pre vojenskú prokuratúru, kde „príslušnými súdmi“ boli vojenské súdy. To znamená, že právna úprava výslovne neurčovala sídla a územné obvody prokuratúry (s výnimkou generálnej prokuratúry). Zrušením vojenských súdov a súčasným zachovaním existencie vojenskej prokuratúry sa prejavilo nutnosťou definovať priamo výslovne v zákone o prokuratúre sídla a územné obvody vojenskej prokuratúry, ktoré sú naviazané podľa platného znenia § 39 ods. 5, 6 a 7 práve na sídla …

čl. I bod 24 až 27 §
Ide o legislatívno-technické úpravy vykonávané v súvislosti so zlúčením vojenskej a civilnej prokuratúry.

čl. I bod 28 §
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry nemá s prokurátormi generálnej prokuratúry, krajských prokuratúr alebo okresných prokuratúr najbližšie spoločne nadriadeného prokurátora, preto sa navrhuje výslovne uviesť subjekt oprávnený rozhodovať kompetenčné spory v rámci prokuratúry, ak je jedným z dotknutých prokurátorov práve prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry. Bude ním generálny prokurátor.

čl. I bod 29 §
Navrhovaná právna úprava výslovne požaduje, aby aplikácia určovania výnimiek z ustanovení § 46 až 50 sa realizovala (i) výnimočne a (ii) výlučne na jednotlivé konkrétne prípady a aby táto právna úprava nebola využívaná spôsobom, ktorý sa vymyká duchu zákonnej úpravy, kedy dochádza k vytváraniu normatívnych pravidiel nad rámec zákona. Osobitne sa v tomto prípade posilňuje postavenie Úradu špeciálnej prokuratúry, kde sa bude vyžadovať súhlas špeciálneho prokurátora s prípadným určením príslušnosti špeciálneho prokurátora.

čl. I bod 30 až 35 §
Ide o legislatívno-technické úpravy vykonávané v súvislosti so zlúčením vojenskej a civilnej prokuratúry.

čl. I bod 36 §
V nadväznosti na snahu posilniť postavenie Úradu špeciálnej prokuratúry sa navrhuje výslovne zakotviť v zákone, že špeciálny prokurátor je z titulu svojej funkcie súčasne aj námestníkom generálneho prokurátora.

čl. I bod 37 §
Zosúladenie s platnou právnou úpravou zákona č. 215/2004 Z. z., ktorá už neupravuje „vyjadrenie Národného bezpečnostného úradu“ (zákon č. 241/2001 Z. z.), ale osvedčenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami (§ 26 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z.).

čl. I bod 38 §
Do právnej úpravy sa zavádza inštitút zverejňovania a sprístupňovania rozhodnutí prokuratúry, ktorými treba rozumieť všetky uznesenia, ktorými sa skončilo trestné stíhanie (vrátane rozhodnutí, ktorými boli tieto uznesenia zmenené, potvrdené alebo zrušené), ako aj rozhodnutia disciplinárnych komisií. Význam zverejňovania rozhodnutí prokuratúry na internete je potrebné vnímať vo viacerých rovinách. Zverejnenie rozhodnutí prioritne prispeje k transparentnejšiemu rozhodovaniu prokuratúry, čím sa ešte viac posilní ochrana pred tajným výkonom pôsobnosti prokuratúry a kontrola zo strany verejnosti. Zverejňované rozhodnutia budú predstavovať rozsiahlu databázu informácií o spôsobe aplikácie právnych noriem prokuratúrou slúžiacu na ďalšie vzdelávanie prokurátorov, či právnej a laickej verejnosti, ale aj na skvalitnenie procesu rozhodovania. Prakticky neobmedzený prístup k rozhodnutiam prokuratúry, osobitne k obsahu odôvodnení, v nemalej miere vytvorí tlak na presvedčivejšie (kvalitnejšie) zdôvodňovanie záverov prokuratúry a zároveň poskytne dostatok podkladových informácií pre prípadnú kontrolu bezprostrednej činnosti konkrétnych prokurátorov, resp. prokuratúry ako takej. Podľa navrhovaného znenia § 55m sa budú zverejňovať právoplatné uznesenia prokuratúry, ktorými sa skončilo trestné stíhanie proti určitej osobe. Dôležitým momentom …

čl. I bod 39 §
§ 56b Z dôvodu právnej istoty a jednoznačného znenia právnej úpravy sa navrhuje výslovne v rámci prechodných ustanovení umožniť prokurátorom, ktorý do dňa účinnosti zákona vykonávali funkciu generálneho prokurátora, sa mohli o túto funkciu znovu uchádzať. § 56c Vzhľadom na zavedenie nového inštitútu „komisie pre vydávanie stanovísk“ (§ 6a a 6b) sa navrhuje v prechodnom ustanovení mechanizmus vymenovania jej prvých členov vrátane určenia lehoty pre generálneho prokurátora a ministra spravodlivosti. Súčasne sa upravuje aj mechanizmus zvolania prvého zasadnutia komisie, v tomto prípade je potrebné odsek 2 vnímať v kontexte ustanovení § 6b ods. 2 a 3. § 56d Podľa platnej právnej úpravy sa pôsobnosť vojenskej prokuratúry odvíja od pôsobnosti špecializovaných všeobecných súdov, ktoré konajú a rozhodujú o vojenských trestných činoch. Okrem tejto agendy sa pôsobnosť vojenskej prokuratúry môže rozšíriť aj spôsobom podľa § 51 zákona o prokuratúre. Na základe uvedeného je teda faktický stav taký, že vojenská prokuratúra má dvojakú pôsobnosť – určenú podľa § 43 a 45 platného znenia …

čl. V
Nakoľko ide už o deviatu novelu zákona č. 153/2001 Z. z., pričom znenie zákona ovplyvnili aj dva nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, navrhuje sa splnomocniť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na vyhlásenie úplného znenia tohto zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

čl. VI
Návrhom zákona dochádza aj k transpozícii smernice 2016/680 a keďže prokuratúra je jedným z príslušným orgánov v zmysle tejto smernice a bude sa na ňu vzťahovať štvrtá časť zákona (Osobitné pravidlá ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi), navrhuje sa zo zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov vypustiť, resp. upraviť ustanovenia, ktoré by boli duplicitné k právnej úpravy podľa predloženého návrhu zákona o ochrane osobných údajov.

čl. V
(zákon č. 153/2001 Z. z.)

čl. V bod 1 §
V § 15 ods. 1 písm. c) je upravená pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k podaniu návrhu na začatie konania vo volebných veciach, pričom v nadväznosti na navrhovanú právnu úpravu obsiahnutú v čl. I, v navrhovanom ustanovení § 157 ods. 2 a 3, ktorá upravuje aktívnu procesnú legitimáciu pre podanie návrhu na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb do národnej rady, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu je tak potrebné zosúladiť s touto navrhovanou úpravou aj znenie § 15 ods. 1 písm. c) zákona č. 153/2001 Z. z. , z ktorého sa vypúšťa oprávnenie generálneho prokurátora podať návrh na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb do národnej rady, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu, nakoľko v zmysle navrhovanej úpravy v čl. I, § 157 ods. 1 generálny prokurátor disponuje už len aktívnou legitimáciou vo vzťahu k podaniu návrhu na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky.

čl. V bod 2 §
V § 15 ods. 1 písm. e) je upravená pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k podaniu návrhu na začatie konania o sťažnosti proti výsledku ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, pričom v nadväznosti na navrhovanú právnu úpravu obsiahnutú v čl. I, v navrhovanom ustanovení § 169, ktorá upravuje aktívnu procesnú legitimáciu pre podanie návrhu na začatie konania o sťažnosti proti výsledku ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky je potrebné s takouto úpravou zosúladiť aj dotknuté ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. a to vypustením písmena e), nakoľko v zmysle navrhovaného čl. I § 169 generálny prokurátor už nedeponuje aktívnom legitimáciou vo vzťahu k podaniu návrhu na začatie konania o sťažnosti proti výsledku ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky.

čl. V bod 3 §
V § 15 ods. 2 je upravená povinnosť generálneho prokurátora podať v konaní o súlade právnych predpisov realizovaným pred ústavným súdom, stanovisko k prerokúvanej veci ak ho o takéto stanovisko požiada predseda ústavného súdu. Navrhuje sa doplnenie povinnosti generálneho prokurátora podať stanovisko k prerokúvanej veci ak ho o takéto stanovisko požiada predseda ústavného súdu aj v konaní o neplatnosti právnych predpisov.

čl. V bod 4 §
V § 15 ods. 3 je upravená povinnosť generálneho prokurátora podať v konaní o preskúmaní rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia realizovaným pred ústavným súdom, stanovisko k prerokúvanej veci ak ho o takéto stanovisko požiada predseda ústavného súdu. S ohľadom na navrhovanú právnu úpravu obsiahnutú v čl. I, v navrhovanom ustanovení § 97 v spojení s navrhovanými § 180 a nasl., je potrebné s takouto úpravou zosúladiť aj dotknuté ustanovenie § 15 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. a to doplnením povinnosti generálneho prokurátora podať stanovisko k prerokúvanej veci ak ho o takéto stanovisko požiada predseda ústavného súdu v konaní o súlade medzinárodných zmlúv.

čl. IV (zákon o prokuratúre)

čl. IV bod 1 a 2 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na určenie príslušnosti krajských prokuratúr v bode 3.

čl. IV bod 3 a 4 §
Vzhľadom na závažnosť problematiky trestnej činnosti príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov sa navrhuje konanie o ich trestnej činnosti zveriť krajským prokuratúram na rozdiel od súčasného stavu, keď sú príslušné v konaní pred okresným súdom okresné prokuratúry. Súčasne sa v bode 4 v týchto prípadoch určuje miestna príslušnosť krajského prokurátora a prokurátorov krajských prokuratúr.

čl. III (zákon o prokuratúre)
Legislatívna úprava nadväzujúca na čl. I ustanovujúca príslušnosť prokurátora v prípade podania žiadosti o poskytnutie ochrany pri oznámení závažnej protispoločenskej činnosti.

čl. I

čl. I bod 1 a 2 §
Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017) (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2017/1939“), prináša do právneho poriadku Slovenskej republiky zásadnú zmenu vo fungovaní prokuratúry Slovenskej republiky. Táto zmena spočíva v tom, že Slovenská republika a jej orgány prokuratúry na základe nariadenia prichádzajú o pôsobnosť na vyšetrovanie, stíhanie a podanie obžaloby v trestných veciach patriacich do výlučnej pôsobnosti Európskej prokuratúry, ktoré by inak boli v pôsobnosti orgánov prokuratúry Slovenskej republiky, ako aj trestných činov, ktoré budú s touto trestnou činnosťou neoddeliteľne spojené (čl. 22 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2017/1939). Podľa čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky „Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.”. V dôsledku prijatia nariadenia (EÚ) 2017/1939 sa doterajšia pôsobnosť prokuratúry Slovenskej republiky v trestnej agende zúžila o trestné veci, v ktorých bude mať Európska prokuratúra na základe kapitoly IV nariadenia (EÚ) 2017/1939 výlučnú alebo výberovú …

čl. I bod 3 §
Základné ustanovenia vymedzujúce pôsobnosť prokuratúry Slovenskej republiky bolo potrebné rozšíriť o poskytovanie súčinnosti Európskej prokuratúre pri plnení jej úloh, aby bolo jednoznačne ustanovené, že orgány prokuratúry Slovenskej republiky sú povinné poskytovať Európskej prokuratúre pri plnení jej úloh potrebnú súčinnosť. V tej súvislosti je potrebné uviesť, že účelom zriadenia Európskej prokuratúry je ochrana finančných záujmov Európskej únie, to znamená aj záujmov Slovenskej republiky ako jej členského štátu, fyzických osôb a právnických osôb na jej území trestným stíhaním páchateľov trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie (čl. 22 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/1939), vrátane závažných cezhraničných podvodov proti spoločnému systému DPH, čo bude mať pozitívny vplyv na kvalitu podnikateľského prostredia a hospodársku súťaž, pričom je nevyhnutné, aby Európskej prokuratúre pri plnení jej úloh orgány prokuratúry Slovenskej republiky aktívne napomáhali.

čl. I bod 4 §
Pri vymedzení pôsobnosti prokuratúry vykonávanej prokurátormi sa zužuje rozsah vecnej pôsobnosti v rámci agendy trestného stíhania a vykonávania dozoru nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania o trestné veci, v ktorých bude mať na základe kapitoly IV nariadenia (EÚ) 2017/1939 výlučnú alebo výberovú právomoc na vyšetrovanie, stíhanie a podanie obžaloby Európska prokuratúra.

čl. I bod 5 §
Prokuratúra Slovenskej republiky je hierarchicky usporiadaná sústava štátnych orgánov, v ktorej prokurátori pôsobia vo vzťahoch nadriadenosti a podriadenosti a zákonom vymedzených pravidiel pre ukladanie pokynov podriadenému prokurátorovi, ktorých cieľom je zabezpečiť nezávislosť prokurátora a zákonnosť jeho postupu. Vzhľadom na možnú delenú pôsobnosť európskeho delegovaného prokurátora (čiastočne pre Európsku prokuratúru a čiastočne pre Úrad špeciálnej prokuratúry) sa dopĺňa právna úprava ukladania pokynov európskemu delegovanému prokurátorovi tak, že pri plnení úloh Európskej prokuratúry sa pri ukladaní pokynu postupuje podľa čl. 6 nariadenia (EÚ) 2017/1939 a pri plnení úloh Úradu špeciálnej prokuratúry sa postupuje podľa zákona č. 153/2001 Z. z., obdobne ako pri ukladaní pokynu prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry.

čl. I bod 6 §
Vzhľadom na to, že základná požiadavka nariadenia (EÚ) 2017/1939 je nezávislosť Európskej prokuratúry od členských štátov Európskej únie vrátane vnútroštátnych prokuratúr (čl. 6 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/1939), vylučuje sa pôsobenie oprávnení a právnych aktov generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) vo vzťahu k prokurátorom Európskej prokuratúry, ak konajú vo veciach patriacich do pôsobnosti Európskej prokuratúry. Na európskeho delegovaného prokurátora pri plnení úloh Úradu špeciálnej prokuratúry sa tieto ustanovenia budú vzťahovať rovnako ako na ostatných vnútroštátnych prokurátorov.

čl. I bod 7 §
Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bolo potrebné vykonať vzhľadom k tomu, že podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939 budú pôsobnosť prokurátora v trestnom konaní na území Slovenskej republiky vykonávať aj prokurátori Európskej prokuratúry, pričom budú postupovať podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939 i podľa Trestného poriadku a ďalších zákonov uvedených príkladmo v poznámke pod čiarou.

čl. I bod 8 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorú bolo potrebné vykonať vzhľadom k tomu, že pri výkone medzinárodnej spolupráce v trestných veciach už budú prokurátori povinní postupovať aj podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939.

čl. I bod 9 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorú bolo potrebné vykonať vzhľadom k tomu, že práva a povinnosti prokurátora v trestnom konaní pred začatím trestného stíhania, v prípravnom konaní a v konaní pred súdom už nebude upravovať len Trestný poriadok, ale aj ďalšie zákony (napr. zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov, zákon č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a nariadenie (EÚ) 2017/1939.

čl. I bod 10 §
V záujme poskytnutia optimálnej súčinnosti Európskej prokuratúre a jej prokurátorom sa ustanovuje, že hlavný európsky prokurátor, európsky prokurátor a európsky delegovaný prokurátor budú mať zo zákona oprávnenie na sprístupnenie a poskytnutie údajov z informačných systémov verejnej správy. Toto oprávnenie je obmedzené na rozsah nevyhnutný na plnenie úloh patriacich do pôsobnosti Európskej prokuratúry.

čl. I bod 11 §
Dopĺňa sa úprava, na základe ktorej Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „Generálna prokuratúra”) bude zabezpečovať prevádzku a ochranu jej informačných systémov aj v spolupráci s Európskou prokuratúrou, keďže sa do budúcnosti predpokladá aktívna komunikácia a spolupráca s Európskou prokuratúrou aj na úrovni informačných systémov.

čl. I bod 12 §
Prokurátori Európskej prokuratúry budú mať príslušnosť na konanie pred všetkými súdmi Slovenskej republiky, čo by bolo v rozpore s platným všeobecným pravidlom, podľa ktorého sa vecná a miestna príslušnosť prokurátorov v konaní pred súdmi a v trestnom konaní určuje podľa príslušnosti súdov. Preto bolo potrebné vykonať legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa ustanovujú výnimky z uvedeného pravidla. Inak by tieto ustanovenia boli v logickom rozpore.

čl. I bod 13 §
Ustanovuje sa, že prokurátori Európskej prokuratúry budú vecne a miestne príslušní na konanie pred všetkými súdmi príslušnými na konanie v trestných veciach. Príslušnosť súdov na konanie v trestných veciach sa nemení a určuje sa podľa pravidiel upravených v Trestnom poriadku. Prokurátor Európskej prokuratúry tak bude oprávnený podať a zastupovať obžalobu na ktoromkoľvek vecne a miestne príslušnom súde na území Slovenskej republiky, vrátane prípadov, keď dôjde ku zmene vecnej alebo miestnej príslušnosti súdu.

čl. I bod 14 §
V súlade s čl. 25 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2017/1939 sa ustanovuje orgán, ktorý bude príslušný na rozhodovanie sporov o príslušnosť medzi Európskou prokuratúrou a orgánom prokuratúry. Vzhľadom na to, že v týchto trestných veciach, ktoré budú spravidla vždy v čase sporu o príslušnosť v štádiu prípravného konania, je potrebné zabezpečiť rýchle rozhodovanie o tom, či bude vo veci konať Európska prokuratúra alebo orgán prokuratúry Slovenskej republiky, o týchto sporoch bude rozhodovať Generálna prokuratúra. Proti rozhodnutiu Generálnej prokuratúry bude možné podať opravný prostriedok, o ktorom bude rozhodovať súd postupom, ktorý upravuje Trestný poriadok. Tým sa zároveň vytvoria právne predpoklady pre to, aby sa súd v sporných prípadoch zásadnej povahy mohol prípadne obrátiť s prejudiciálnou otázkou na Súdny dvor Európskej únie. Generálna prokuratúra rozhoduje spory o príslušnosť aj podľa platnej právnej úpravy, ak ide o spor o príslušnosť orgánov prokuratúry, ktoré nemajú inú spoločne nadriadenú prokuratúru. Generálna prokuratúra sama nevykonáva vyšetrovanie v trestných veciach ani dozor nad zákonnosťou nad zachovávaním zákonnosti …

čl. I bod 15 §
V súlade s požiadavkou nariadenia (EÚ) 2017/1939 na zabezpečenie nezávislosti Európskej prokuratúry sa ustanovuje, že na veci patriace do pôsobnosti Európskej prokuratúry nie je možné aplikovať osobitné oprávnenie generálneho prokurátora a krajských prokurátorov určiť výnimku z príslušnosti orgánu prokuratúry stanovenej podľa zákonných pravidiel ustanovených v § 46 až 49a zákona č. 153/2001 Z. z.

čl. I bod 16 a 18 §
Vzhľadom na to, že prokurátori Európskej prokuratúry budú vykonávať úkony v trestných konaniach vedených na území Slovenskej republiky, v ktorých budú postupovať podľa procesných predpisov Slovenskej republiky, na účely týchto predpisov sa ustanovuje, kto sa bude považovať za bezprostredne nadriadeného prokurátora, respektíve za nadriadeného prokurátora, vo veciach patriacich do pôsobnosti Európskej prokuratúry. V týchto veciach bude sa za bezprostredne nadriadeného prokurátora, respektíve za nadriadeného prokurátora, považovať prokurátor Európskej prokuratúry alebo stála komora, ktorá podľa čl. 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/1939 sleduje a usmerňuje vyšetrovanie a stíhanie, ktoré vedú európski delegovaní prokurátori.

čl. I bod 17 a 19 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá vyplynula z novelizačných bodov 16 a 18.

čl. I bod 20 §
V záujme vytvorenia optimálnych legislatívnych predpokladov pre spoluprácu medzi orgánmi prokuratúry Slovenskej republiky a Európskou prokuratúrou, kde bude pomerne často potrebné, aby sa prokurátor Európskej prokuratúry alebo stála komora oboznámili so spisom vedeným vnútroštátnym prokurátorom, sa ustanovuje ich oprávnenie nazrieť do spisu prokurátora, ak je to potrebné na plnenie úloh Európskej prokuratúry. Využitie tohto oprávnenia bude prichádzať do úvahy najmä, keď bude potrebné, aby sa prokurátor Európskej prokuratúry oboznámil so súvisiacou vecou, ktorú vedie vnútroštátny prokurátor alebo s vecou, ktorá ešte nebola odňatá Európskou prokuratúrou postupom podľa čl. 25 ods. 1 a 27 nariadenia (EÚ) 2017/1939 a nazretie do spisu je potrebné za účelom získania informácií potrebných pre rozhodnutie o odňatí veci. K nazretiu do spisu vnútroštátneho prokurátora sa bude vyžadovať predchádzajúci súhlas generálneho prokurátora. Aby bol o nazretí do spisu záznam, ustanovuje sa povinnosť vnútroštátneho prokurátora urobiť do spisu písomný záznam o tom, kto a kedy do spisu prokurátora s predchádzajúcim súhlasom generálneho prokurátora nazrel.

čl. I bod 21 §
V záujme vytvorenia optimálnych legislatívnych predpokladov pre spoluprácu medzi orgánmi prokuratúry Slovenskej republiky a Európskou prokuratúrou sa vytvárajú legislatívne predpoklady pre to, aby prokuratúra Slovenskej republiky mohla vo svojich informačných systémoch spracúvať aj údaje, ktoré sú potrebné na plnenie úloh Európskej prokuratúry podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939.

čl. I bod 22 §
Generálna prokuratúra doposiaľ vo svojej legislatíve nemala špecifikované kategórie údajov, ktoré sú obsahom jej informačných systémov, pričom údaje potrebné na plnenie úloh prokuratúry v trestnej agende často obsahujú aj utajované skutočnosti (napríklad domové prehliadky, kontrolované dodávky, odposluchy, použitie iných informačno-technických prostriedkov podľa Trestného poriadku a pod.) a citlivé informácie (napríklad informácie o deťoch, obetiach trestných činov, odsúdených osobách a podobne). Kategorizáciu údajov definuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), ako aj zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 17). Doplnenie zákona reaguje aj na požiadavky osobitného režimu pri používaní citlivých údajov v zmysle rámcového rozhodnutia Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 93, 7.4.2009) a smernice …

čl. I bod 23 §
Obdobne ako v bode 4 sa aj pri vymedzení pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry zužuje rozsah vecnej pôsobnosti v rámci agendy trestného stíhania a vykonávania dozoru nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania o trestné veci, v ktorých bude mať na základe kapitoly IV nariadenia (EÚ) 2017/1939 výlučnú alebo výberovú právomoc na vyšetrovanie, stíhanie a podanie obžaloby Európska prokuratúra. Vo veciach v pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu, ktoré budú podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939 patriť do pôsobnosti Európskej prokuratúry, budú prokurátori Európskej prokuratúry oprávnení podať a zastupovať obžalobu na Špecializovanom trestnom súde.

čl. I bod 24 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorú bolo potrebné vykonať vzhľadom k tomu, že prokurátori Úradu Špeciálnej prokuratúry budú povinní pri plnení úloh postupovať aj podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939.

čl. I bod 25 §
Počet osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry v členení podľa funkcií určuje vláda Slovenskej republiky na návrh generálneho prokurátora. Ustanovuje sa, že toto pravidlo sa nebude vzťahovať aj na európskych delegovaných prokurátorov v rozsahu, v akom plnia úlohy Európskej prokuratúry. To znamená, že ak budú dvaja európski delegovaní prokurátori plniť v rozsahu 50 % svojho pracovného času/výkonu úlohy Úradu špeciálnej prokuratúry, do počtu osôb, ktoré plnia úlohy Úradu špeciálnej prokuratúry sa bude započítavať jeden prokurátor (100 %).

čl. I bod 26 §
Zákon č. 153/2001 Z. z. je komplexným organickým statusovým predpisom prokuratúry, obsahuje aj osobitné ustanovenie o Eurojuste (§ 55la) a Európskej prokuratúre (§ 55lb) s odkazom na osobitné predpisy a osobitné zákony, ktoré bližšie upravujú ich postavenie, právomoc a činnosť. Navrhovaná právna úprava § 55la súvisí s právnou úpravou uvedenou v § 16a ods. 1, § 53 ods. 1 písm. a) a § 54 ods. 1 písm. a) a b). Základné poslanie Eurojustu je vymedzené v čl. 85 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Štruktúru, fungovanie, oblasť pôsobenia a úlohy Eurojustu určuje Európsky parlament a Rada prostredníctvom nariadení. Eurojust bol zriadený rozhodnutím Rady 2002/187 z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom (Ú. v. ES L 63, 6.3.2002). Status, práva a povinnosti národného člena a ďalších osôb, ktoré zabezpečujú úlohy súvisiace s účasťou Slovenskej republiky v Eurojuste, upravuje zákon č. 383/2011 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste v znení zákona č. …

čl. V
(zákon č. 153/2001 Z. z.)

čl. V bod 1 (§ 50) §
Keďže dochádza k zmene orgánu oprávneného rozhodovať spory o príslušnosť medzi Európskou prokuratúrou a prokuratúrou, pričom týmto orgánom má byť Najvyšší súd Slovenskej republiky, je namieste, aby bola právna úprava zakladajúca právomoc súdu upravená priamo v Trestnom poriadku, a nie v zákone č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Inak povedané, pôsobnosť súdov nemôže upravovať zákon upravujúci postavenie prokuratúry, ale pôsobnosť súdov musí byť upravená v príslušnom procesnom predpise, v tomto prípade v Trestnom poriadku. Z uvedeného dôvodu sa preto vypúšťa pôvodný § 50 ods. 2 zákona o prokuratúre, pričom po novom sa úprava presúva do Trestného poriadku, kam z hľadiska systematiky po správnosti patrí.

čl. V bod 2 (§ 55lb ods. 4) §
Doplnenie právnej úpravy v § 55lb má za cieľ v odseku 4 upraviť elektronickú úradnú komunikáciu pri výkone pôsobnosti Európskej prokuratúry na území Slovenskej republiky, pričom sa stanovuje, že európsky delegovaný prokurátor bude na území Slovenskej republiky disponovať elektronickou schránku pre doručovanie elektronických dokumentov.

čl. VI
(zákon č. 153/2001 Z. z.) Navrhované doplnenie právnej úpravy zákona o prokuratúre reflektuje zníženie počtu správnych súdov a zvýšenie flexibility prokurátorov pri efektívnom uplatňovaní ich oprávnení v oblasti dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, ktorého súčasťou je aj uplatňovanie oprávnení prokurátorov v konaní pred správnymi súdmi. Preto sa navrhujem doplnenie ustanovení o príslušnosti prokurátorov na konanie pred správnymi súdmi tak, aby bolo zrejmé, že pred správnym súdom môže konať ktorýkoľvek prokurátor, ktorý súdu podáva žalobu alebo realizuje vstup prokurátora do konania pred správnym súdom. Z hľadiska efektivity konania na strane štátu je dôvodné, aby pred súdom konal práve ten prokurátor, ktorý má vec naštudovanú a koncipoval žalobu podanú na správny súd. Navrhované ustanovenie je potrebné formulovať spôsobom, aby nebolo možné dospieť k záveru, že návrh podľa Správneho súdneho poriadku môže podať iba prokurátor, ktorého opatreniu nebolo vyhovené. Logicky sa preto javí potrebné previazanie nového ustanovenia zákona o prokuratúre s ustanoveniami upravujúcimi právomoci prokurátora podľa Správneho súdneho poriadku. V súvislosti …

čl. VII
(zákon č. 153/2001 Z. z.) V rámci reformy súdnej mapy sa na úrovni zákona upravili aj sídla a obvody prokuratúr. Faktom je, že pôvodne schválené znenie zákona nie je korektné, pretože nie úplne presne upravuje obvody okresných prokuratúr. Na tento účel sa navrhuje vykonanie opravy, ktorou sa okres Stropkov presúva z obvodu Okresnej prokuratúry Bardejov do obvodu Okresnej prokuratúry Svidník (body 1 a 4), okres Hlohovec sa presúva z obvodu Okresnej prokuratúry Piešťany do obvodu Okresnej prokuratúry Trnava (body 3 a 5) a okres Kysucké Nové Mesto sa presúva z obvodu Okresnej prokuratúry Čadca do obvodu Okresnej prokuratúry Žilina (body 2 a 6).

čl. VI
(zákon o prokuratúre)

čl. VI bod 1 (§ 6 ods. 11) §
Navrhovaná právna úprava súvisí so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry ako osobitnej súčasti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“). Európsky delegovaný prokurátor zostane prokurátorom generálnej prokuratúry aj po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry. Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) ho zaradí do niektorej z organizačných zložiek generálnej prokuratúry (čl. V bod 24 navrhovanej právnej úpravy). Právna úprava ustanovená v § 6 upravuje inštitút hierarchického odovzdávania pokynov na prokuratúre - v § 6 ods. 11 ukladanie pokynov európskemu delegovanému prokurátorovi. Podľa čl. 6 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017) (ďalej len „nariadenie o zriadení Európskej prokuratúry“) európskemu delegovanému prokurátorovi nemožno uložiť pokyn vo veciach, ktoré sa týkajú plnenia úloh Európskej prokuratúry. Navrhovaná právna úprava toto obmedzenie v plnom rozsahu rešpektuje. Inštitút hierarchického odovzdávania pokynov na prokuratúre sa bude vzťahovať na európskeho delegovaného prokurátora len vo veciach, v ktorých bude …

čl. VI bod 2 (§38 ods. 1 písm. a)) §
Úrad špeciálnej prokuratúry nepatrí do sústavy štátnych orgánov tvoriacich prokuratúru, ale s účinnosťou od 1. septembra 2004 je zákonom ustanovenou osobitnou súčasťou generálnej prokuratúry s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa navrhuje zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry ako osobitnú súčasť generálnej prokuratúry s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky s tým, že na konanie pred Špecializovaným trestným súdom budú príslušné krajské prokuratúry (čl. I bod 7 navrhovanej právnej úpravy).

čl. VI bod 3 (§ 44 ods. 1) §
Právna úprava ustanovená v § 44 obsahuje osobitné ustanovenia o organizácii prokuratúry v čase vojny alebo vojnového stavu. Navrhovaná právna úprava § 44 ods. 1 je len legislatívno-technickou úpravou nadväzujúcou na navrhovanú právnu úpravu uvedenú v § 46 ods. 9, ktorá ustanovuje príslušnosť prokurátora na konanie pred súdom v prvom stupni podľa § 16 ods. 2 Trestného poriadku, t. j. súdov na konanie v prvom stupni o trestných činoch vojakov podľa § 128 ods. 3 písm. a), b) a d) Trestného zákona a trestných činov vojnovej zrady, služby v cudzom vojsku a nenastúpenia služby v ozbrojených silách (v platnom znení ide o právnu úpravu uvedenú v § 46 ods. 6). Z navrhovanej právnej úpravy uvedenej v § 44 ods. 1 v spojení s právnou úpravou uvedenou v § 46 ods. 9 vyplýva, že v čase vojny a vojnového stavu sa doplnia počty prokurátorov Okresnej prokuratúry Bratislava I, Okresnej prokuratúry Banská Bystrica a Okresnej prokuratúry Prešov prokurátormi ostatných okresných prokuratúr.

čl. VI bod 4 (§ 44) §
Podľa právnej úpravy ustanovenej v § 16 ods. 2 Trestného poriadku v znení účinnom do prijatia zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov (ďalej len „zákon č. 150/2022 Z. z.“) boli príslušné na konanie o trestných činoch vojakov podľa § 128 ods. 3 písm. a), b) a d) Trestného zákona a vojnovej zrady, služby v cudzom vojsku a nenastúpenia služby v ozbrojených silách v prvom stupni okresné súdy uvedené v osobitnom zákone a v druhom stupni krajský súd uvedený v osobitnom zákone. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 371/2004 Z. z.“). Zákon č. 371/2004 Z. z. v § 7 ods. 2 písm. i) až j) ustanovil za príslušné na konanie podľa § 16 ods. 2 Trestného poriadku Okresný súd Bratislava …

čl. VI bod 5 (§ 44 ods. 2) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu – zjednotenie s terminológiou použitou v navrhovanej právnej úprave uvedenej v bode 3.

čl. VI bod 6 (§ 44 ods. 3) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na právnu úpravu uvedenú v bodoch 3 až 5.

čl. VI bod 7 (§ 46) §
Právna úprava uvedená v § 46 ustanovuje príslušnosť prokurátorov na konanie pred súdmi. V odseku 1 je ustanovená príslušnosť prokurátorov na konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Navrhuje sa, aby na konanie pred týmto súdom boli príslušní generálny prokurátor a prokurátori generálnej prokuratúry, vo veciach patriacich do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu (§ 14 Trestného poriadku) aj krajský prokurátor a prokurátor krajskej prokuratúry, ktorý vo veci konal v prvom stupni (podľa § 46 ods. 3 navrhovanej právnej úpravy). V odseku 2 je ustanovená príslušnosť prokurátorov na konanie pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky. Navrhuje sa, aby na konanie pred týmto súdom boli príslušní generálny prokurátor a prokurátori generálnej prokuratúry, v konaní o kasačnej sťažnosti, aj prokurátor ktorý vo veci konal v prvom stupni alebo z činnosti ktorého vyplynul dôvod na vstup do tohto konania. V odseku 3 je ustanovená príslušnosť prokurátorov na konanie pred Špecializovaným trestným súdom. Špecializovaný trestný súd sa na účely Trestného poriadku považuje za krajský súd (§ 10 …

čl. VI bod 8 (§ 46b) §
Zrušené ustanovenie je upravené v navrhovanom znení § 46 ods. 2 a 5.

čl. VI bod 9 (§ 49a) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. VI bod 10 (§ 50) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry. O sporoch o príslušnosť medzi prokurátormi rozhoduje tak ako doposiaľ ich najbližšie spoločne nadriadený prokurátor určený podľa § 54 ods. 2 zákona. Navrhovaná zmena sa týka len tej časti ustanovenia § 50, ktorá upravuje kompetenčné spory v rámci prokuratúry, ak jedným z dotknutých prokurátorov je prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry.

čl. VI bod 11 (§ 51 ods. 1) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry. Oprávnenie generálneho prokurátora a v rozsahu svojej pôsobnosti aj krajského prokurátora na určenie výnimky z ustanovení § 46 až 50 sa ponecháva v pôvodnom znení. Navrhuje sa len vypustenie druhej vety aktuálnej právnej úpravy, ktorá sa týka oprávnenia špeciálneho prokurátora.

čl. VI bod 12 až 14 (§ 53 ods. 1 písm. a), § 54 ods. 2 písm. a) a § 54 ods. 2) §
Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry.

čl. VI bod 15 a 16 (§ 55b, § 55d a §551) §
Vzhľadom na to, že sa navrhuje zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, navrhuje sa vypustenie osobitných ustanovení o Úrade špeciálnej prokuratúry v § 55b a § 55d až 55l vrátane nadpisu nad § 55b a tých odkazov k poznámkam pod čiarou, ktoré sa týkajú len osobitných ustanovení o Úrade špeciálnej prokuratúry.

čl. VI bod 17 a 18 (§ 55lb ods. 2 a 3) §
Po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry zaradí generálny prokurátor európskeho delegovaného prokurátora do niektorej z organizačných zložiek generálnej prokuratúry (čl. V bod 24 navrhovanej právnej úpravy), kde bude plniť počas dočasného pridelenia aj úlohy prokurátora generálnej prokuratúry namiesto plnenia úloh prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry. Miestom výkonu funkcie európskeho delegovaného prokurátora bude generálna prokuratúra.

čl. VI bod 19 (§ 56ag) §
Navrhované prechodné ustanovenie upravuje účinnosť zákona tak, aby sa vytvorili podmienky na postupné odovzdanie agendy Úradu špeciálnej prokuratúry príslušným krajským prokuratúram a generálnej prokuratúre. Postup pri odovzdaní agendy Úradu špeciálnej prokuratúry sa upravuje tak, že spisy a ostatné písomnosti zapísané v registroch a evidenčných pomôckach vedených na Úrade špeciálnej prokuratúry sa odovzdajú generálnej prokuratúre, ak sú právoplatne skončené. V neprávoplatne skočených veciach sa odovzdajú príslušnej krajskej prokuratúre. Ak v neskončených veciach začne plynúť zákonná lehota pred prechodom pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry na krajské prokuratúry, ukladá sa povinnosť prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry konať tak, aby nedošlo k zmeškaniu zákonnej lehoty. Ostatné veci, ktoré sa týkajú napríklad organizácie práce, riadenia, vzdelávania a podobne sa odovzdajú generálnej prokuratúre. Vo veciach, v ktorých sú na konanie príslušné dve alebo viaceré krajské prokuratúry, rozhodne generálny prokurátor o tom, ktorá krajská prokuratúra bude príslušná na konanie.

čl. VI bod 20 (§ 56ah) §
Navrhované ustanovenie upravuje, ktorým dňom prechádza pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry na krajské prokuratúry.

čl. VII (zákon o prokuratúre)
V nadväznosti na prehodnotenie azylových zariadení v návrhu zákona o medzinárodnej ochrane je potrebné, aby sa zákon o prokuratúre novelizoval v ustanovení § 18 tak, že výpočet zariadení a miest, kde prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti, bude stanovený tak, že prokurátor bude vykonávať dozor všade tam, kde sa nachádzajú alebo môžu nachádzať osoby, ktoré sú pozbavené, alebo obmedzené na osobnej slobode orgánmi verejnej moci. Uvedená navrhovaná zmena právnej úpravy len nadväzuje na už existujúcu pôsobnosť prokurátora vykonávať dozor podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o prokuratúre, podľa ktorého platí, že pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu. V ďalšom texte návrhu ide už len o precizovanie právnej úpravy tak, aby bola prehľadnejšia; boli vypustené nevhodné pojmy (ide o zariadenia, kde sa vykonáva zabezpečovacie opatrenie, ktoré ani neexistujú) a explicitne sa ustanovuje, …