Zákon č. 189/2023 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona predstavuje realizáciu úlohy B.1 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 340 zo 16. júna 2021 k „Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021“, úlohy B.17 uznesenia vlády č. 468 z 15. júla 2020 k „návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc“ a úlohy č. 27 Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2021.
Zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý a priori návrh zákona novelizuje, nadobudol účinnosť 1. marca 2019 a nadviazal na poznatky, ktoré vyplynuli z praxe zákona č. 307/2014 Z. z. v znení zákona č. 125/2016 Z. z. Súčasne znenie dotknutého zákona nemožno považovať za znenie, ktoré by bolo v súlade s úniovým právom a preto je predmetom návrhu zákona najmä transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019) v platnom znení (ďalej len „smernica (EÚ) 2019/1937 v platnom znení“). Obsahom návrhu zákona je najmä prebratie jednotlivých článkov smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení do súčasného znenia zákona. Uvedená smernica (EÚ) 2019/1937 v platnom znení do dnešného dňa nebola dostatočne, v plnej miere a správne transponovaná do slovenského vnútroštátneho právneho poriadku. Z tohto dôvodu Slovenskej republike hrozí nesplnenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nedodržaním lehoty určenej na prebratie smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení.
Zároveň, návrh zákona reaguje na viaceré nedostatky právnej úpravy, ktoré boli predkladateľom v spolupráci s Úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti identifikované až v aplikačnej praxi. Nad rámec transpozície sa navrhuje zmena názvu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a to na kratší názov „Úrad na ochranu oznamovateľov“.
Platné znenie § 1 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane oznamovateľov v platnom znení má širšiu vecnú pôsobnosť, než vyžaduje smernica (EÚ) č. 2019/1937 v platnom znení v zmysle čl. 2 ods. 2. V § 1 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane oznamovateľov v platnom znení definuje podmienky poskytovania ochrany osobám v pracovnoprávnom vzťahu v súvislosti s oznamovaním kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Cieľom predmetného návrhu zákona nie je zúžiť vecnú pôsobnosť zákona o ochrane oznamovateľov v platnom znení, a teda zúžiť už existujúcu ochranu oznamovateľov akejkoľvek protispoločenskej činnosti. V § 10 ods. 1 zákona o ochrane oznamovateľov v platnom znení je od roku 2019 zavedená povinnosť pre všetkých zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú viac ako 50 zamestnancov mať vnútorný kanál preverovania oznámení a určenú zodpovednú osobu. Uvedeným je teda nad rámec požiadavky stanovenej v čl. 26 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení už zavedená povinnosť aj pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú 50 a viac zamestnancov a menej ako 250 zamestnancov mať vnútorné kanály preverovania oznámení. V nadväznosti na čl. 20 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení, predkladateľ v § 20 ods. 2 návrhu zákona rozširuje možnosť Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej uhradiť náklady na advokáta alebo iného právneho zástupcu, ak ho potreboval oznamovateľ v súvislosti s oznámením.
Návrh zákona je kontinuitný vo vzťahu k platnej právnej úprave, z ktorej vychádza a na ktorú nadväzuje. Primárnym cieľom návrhu zákona je najmä posilnenie presadzovania práva a právom chránených záujmov oznamovateľov kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti a podpora postihovania protispoločenskej činnosti za účasti verejnosti.
Medzi najvýznamnejšie zmeny obsiahnuté v návrhu zákona, patria:
rozšírenie poskytovania ochrany osobám nahlasujúcim porušenia práva Únie,
rozšírenie poskytovania ochrany osobe, ktorá v zákonom vymedzených prípadoch zverejnila informácie o protispoločenskej činnosti,
rozšírenie poskytovania ochrany osobe, ktorá podala oznámenie anonymne a ktorej totožnosť bola následne odhalená,
rozšírenie osobnej pôsobnosti zákona,
zavedenie úplnej povinnosti mať internú zodpovednú osobu po splnení kritérií v zákone a zároveň zúženie oprávnení externej zodpovednej osoby pri preverovaní oznámení
rozšírenie povinností zamestnávateľa,
rozšírenie povinností Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti,
vymedzenie rozsahu povinných údajov, ktoré sú príslušné orgány verejnej moci povinné sprístupniť,
rozšírenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť a
zvýšenie sadzby pokút.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Predkladateľ identifikoval negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, ktorých analýza je súčasťou návrhu zákona.
Návrh zákona nebol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Návrh zákona bol predmetom skráteného medzirezortného pripomienkového konania. Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala a schválila 9. novembra 2022.

čl. I

čl. I bod 1 a 10 (§ 1 ods. 1 písm. a) a § 2 písm. f), až h))
Aktuálne znenie zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) poskytuje ochranu len osobám v pracovnoprávnom vzťahu v súvislosti s oznamovaním kriminality a inej protispoločenskej činnosti, čo predstavuje výrazné zúženie okruhu osôb, ktorým táto ochrana bola priznaná v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019) v platnom znení (ďalej len „smernica (EÚ) 2019/1937 v platnom znení“). Zo samotného názvu smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení, jej obsahu ale i jednotlivých ustanovení a to najmä čl. 4 vyplýva, že primárnym zámerom bolo poskytnúť ochranu akýmkoľvek osobám pracujúcim v súkromnom alebo verejnom sektore, ktoré nahlasujú porušenia práva Európskej únie, pričom tieto osoby neboli vymedzené len ako „osoby v pracovnoprávnom vzťahu“. V nadväznosti na vyššie uvedené preto pôvodné vymedzenie okruhu osôb, ktorým zákon poskytuje ochranu v súvislosti s oznamovaním protispoločenskej činnosti, nebolo …

čl. I bod 2
(§ 1 ods. 1 písm. c)) Navrhovaná právna úprava predstavuje faktickú zmenu súčasného názvu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti (ďalej len „úrad“) na nový, skrátený názov a to Úrad na ochranu oznamovateľov. Účelom navrhovanej zmeny je zmena názvu úradu na názov, ktorý je jednoduchší a pre verejnosť ľahšie rozpoznateľný. Samotná smernica (EÚ) 2019/1937 v platnom znení neurčuje povinnosť zriadiť osobitný správny orgán. Z tohto dôvodu je zriadenie, názov ako i kompetencie úradu výlučne regulované vnútroštátnym právom. Z uvedeného vyplýva, že i názov úradu alebo prípadná zmena názvu úradu je výlučne v kompetencii zákonodarcu, pričom predkladateľ neidentifikoval žiadny dôvod, či povinnosť, ktorá by odôvodňovala názor, že názov úradu má byť totožný s názvom zákona, na základe ktorého bol úrad zriadený. Predkladateľ zastáva názor, že samotný názov úradu má a priori vystihovať podstatu a hlavnú úlohu úradu, ktorou je ochrana oznamovateľov. Zákon samotný pritom tiež pracuje iba s pojmom „oznamovateľ“ (§2 písm. a) zákona), nie s pojmom oznamovateľ protispoločenskej činnosti. Rovnako …

čl. I bod 3
(§ 1 ods. 3) Navrhovaná úprava predstavuje transpozíciu čl. 21 smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení. Dotknuté ustanovenie zabezpečuje ochranu oznamovateľov, ktorí oznámia alebo zverejnia informácie o závažnej protispoločenskej činnosti a tieto informácie zároveň podliehajú určitej ochrane na základe osobitných predpisov. Vypustenie ochrany obchodného tajomstva zo súčasného znenia § 1 ods. 3 zákona je transpozíciou čl. 21 ods. 7 smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení. Zároveň pri oznamovaní, či zverejňovaní informácii o protispoločenskej činnosti sa musia oznamovatelia odôvodnene domnievať, že ich oznámenie spolu s uvedením informácii, ktoré sú chránené osobitnými predpismi, ako napr. obchodné tajomstvo je nevyhnutné na odhalenie protispoločenskej činnosti, konajú v dobrej viere a takéto informácie sú neoddeliteľnou súčasťou oznámenia. Zároveň by oznamovatelia mali dbať na minimalizáciu zverejňovania citlivých údajov a uvádzať iba tie skutočne nevyhnutné pre oznámenie.

čl. I bod 4 a 5
(§ 1 ods. 4 a § 2 písm. a)) Podľa návrhu zákona sa za oznamovateľa už nebude považovať blízka osoba oznamovateľa ani fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorú oznamovateľ ovláda, v ktorej má účasť, v ktorej vykonáva funkciu člena orgánu právnickej osoby, alebo pre ktorú vykonáva pracovnú činnosť. Nakoľko je však nevyhnutné poskytnúť ochranu aj týmto osobám, § 1 zákona bol doplnený odsekom 4, ktorý definuje, že ochrana podľa tohto zákona sa poskytuje aj týmto osobám. Zároveň sa ochrana podľa tohto zákona rozširuje aj na osobu, ktorá oznamovateľovi poskytla pomoc v súvislosti s oznámením, alebo inej osobe, ktorá bola postihnutá v súvislosti s oznámením. Taktiež je týmto ustanovením poskytnutá ochrana zodpovednej osobe, ktorá bola postihnutá v súvislosti s oznámením. Uvedený rozsah osôb, ktorým je poskytovaná ochrana vyplýva z čl. 4 ods. 4 smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení. Podmienkou poskytnutia ochrany uvedeným osobám je, že tieto osoby museli byť postihnuté v súvislosti s oznámením. Ďalej rozsah poskytovania ochrany …

čl. I bod 6
(§ 2 písm. b)) Navrhovaná zmena je transpozíciou čl. 5 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení, ktorá adresnejšie definuje oznámenie protispoločenskej činnosti, o ktorej sa oznamovateľ dozvie v súvislosti s jeho pracovnoprávnym alebo iným obdobným vzťahom. Táto zmena nadväzuje na navrhované ustanovenie § 1 ods. 1 písm. a) a § 2 písm. f) návrhu zákona.

čl. I bod 7 a 8
(§ 2 písm. d)) Dotknuté ustanovenie v rámci vymedzenia jednotlivých pojmov na účely zákona v § 2 písm. d) definuje závažnú protispoločenskú činnosť v zásade dvomi spôsobmi. V prvom prípade v bode 1 taxatívne menuje trestné činy a v bode 2. stanovuje podmienku, ktorá ak bude naplnená, bude daná trestná činnosť spĺňať kvalifikáciu závažnej protispoločenskej činnosti. V súčasnosti je táto podmienka určená hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky. Z praxe vyplynulo, že táto definícia nedokázala obsiahnuť všetky trestné činy spadajúce medzi závažné formy protispoločenskej činnosti, viď napr.§ 168, 170, 170b, 300, 302, 352a zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje rozšíriť zoznam trestných činov, ktorých oznamovanie bude spadať pod režim závažnej protispoločenskej činnosti a to tak, že príde k úprave podmienky v časti stanovujúcej hornú hranicu trestnej sadzby z pôvodných troch rokov na dva roky a zároveň sa rozšíri aj explicitný zoznam trestných činov, ktoré sa považujú za závažnú protispoločenskú …

čl. I bod 9
(§ 2 písm. e)) Uvedenou zmenou pojmu sa spresňuje výpočet vzťahov, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za pracovnoprávny vzťah. Pojem dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru plne reflektuje zákonnú úpravu podľa § 223 a nasl. Zákonníka práce.

čl. I bod 11 a 12
(§ 4 ods. 3 a § 6 ods. 3) V dotknutých ustanovenia sa rozširuje výpočet adresátov, ktorým prokuratúra alebo správny orgán doručuje oznámenie o nekvalifikovanom oznámení. Po novom bude toto oznámenie doručované i úradu, nakoľko práve úradu zákon zveruje v mnohým smeroch kompetencie rozhodovať a fakticky i vykonávať samotnú ochranu oznamovateľov v praxi, ako aj napomáhať pri ochrane oznamovateľov ich kvalifikovaným zastupovaním v jednotlivých trestných konaniach a konaniach o správnom delikte. Z uvedených dôvodov je dôležité aby aj úrad mal vedomosť o posúdení jednotlivých oznámení ako nekvalifikovaných.

čl. I bod 13
(§ 9 ods. 2) Uvedená zmena je legislatívno-technického charakteru.

čl. I bod 14
(§ 9 ods. 3) Uvedená zmena umožňuje oznamovateľovi podať žiadosť o poskytnutie odmeny aj v prípade, ak oznamovateľ nemal štatút chráneného oznamovateľa, ani nemal od prokuratúry či správneho orgánu potvrdenie, že jeho oznámenie je kvalifikované a zároveň oznamovateľovi neboli doručované rozhodnutia podľa § 9 ods. 2 zákona (podanie obžaloby, schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu, schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania, podmienečné zastavenie trestného stíhania alebo nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia podľa § 9 odseku 1 písm. b)). Zároveň však naďalej platí, že odmena môže byť poskytnutá iba oznamovateľom, ktorí urobili kvalifikované oznámenie podľa § 2 písm. c).

čl. I bod 15
(§ 9 ods. 5) Doplnenie ustanovenia § 9 ods. 5 zákona sa navrhuje za účelom poskytnúť úradu širšie možnosti pri správnej úvahy o posudzovaní výšky poskytnutej odmeny, nakoľko uvedenou zmenou sa zákonom stanovené skutočnosti, ktoré úrad musí zohľadniť, stávajú fakultatívnymi, čo úradu poskytuje dostatočný priestor zohľadniť i ďalšie prípadné individuálne okolnosti v konkrétnych prípadov.

čl. I bod 16
(§ 9 ods. 8) Novým odsek 9 reflektuje rozšírenie uplatňovania ustanovení o odmene aj na oznamovateľov, ktorí sú v inom obdobnom vzťahu a splnia podmienky uvedené v ustanoveniach § 9.

čl. I bod 17 a 18
(§ 10 ods. 1 a 2) Navrhovaná úprava transponuje čl. 8 ods. 5 a 6 smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení. Uvedeným sa čiastočne zužuje pôsobnosť zodpovedných osôb, ktoré vykonávajú svoju činnosť na základe zmluvy a pôsobia mimo organizácie zamestnávateľa (externé zodpovedné osoby). Podľa uvedeného znenia je možné ďalej delegovať niektoré úlohy zamestnávateľa na takéto externé zodpovedné osoby, a to v rozsahu prijímania a potvrdzovania oznámení. Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú menej ako 250 zamestnancov a nie sú orgánmi verejnej moci môžu poveriť externé zodpovedné osoby aj preverovaním oznámení, avšak naďalej zamestnávateľovi zostáva povinnosť vykonávať preverovanie oznámení aj zodpovednou osobu v rámci jeho organizácie (internou zodpovednou osobou).

čl. I bod 19 a 20
(§ 10 ods. 3 a 4) Uvedená zmena je legislatívno-technického charakteru v nadväznosti na bod 17 a 18 návrhu zákona.

čl. I bod 21
(§ 10 ods. 5) Predkladateľ prostredníctvom navrhovaného ustanovenia precizuje a zosúlaďuje znenie zákona s úniovým právom. Oznamovateľom bolo v aplikačnej praxi častokrát umožnené urobiť oznámenie len písomnou formou, a to aj napriek tomu, že zákon explicitne nestanovuje povinnú formu oznámenia. Navrhovaná zmena oprávňuje oznamovateľa v prípadoch, ak zamestnávateľ umožňuje ústne podávanie oznámení, požiadať o osobné stretnutie a týmto spôsobom urobiť oznámenie. Ďalšia zmena predstavuje rozšírenie obsahu informácií, ktoré je zamestnávateľ povinný svojím zamestnancom zverejniť v stručnej, zrozumiteľnej, jasne formulovanej a ľahko dostupnej forme, a to o možnostiach urobenia oznámenia orgánom príslušným na prijatie oznámenia, ktorými sú prokuratúra, správne orgány a úrad. Zároveň obdobné platí aj na povinnosť informovať o možnostiach preventívnej ochrany podľa § 3 a § 5 a následnej ochrany podľa § 12. Tieto informácie by mali byť v takom rozsahu aby oznamovateľovi boli zrejmé zákonné možnosti urobenia oznámenia orgánom príslušným na prijatie oznámenia, príp. aj poskytnutie kontaktných údajov na tieto inštitúcie podľa ich dostupnosti a uvedení možností kam …

čl. I bod 22
(§ 10 ods. 6) Doplnenie dikcie ustanovenia § 10 ods. 6 zákona o nový záväzok zamestnávateľa (prostredníctvom zodpovednej osoby) do 7 dní od prijatia oznámenia vydať oznamovateľovi potvrdenie o jeho prijatí. Striktná povinnosť zamestnávateľa vydávať potvrdenie o prijatom oznámení nielenže neposkytne zamestnávateľom priestor pre prípadnú svojvôľu komu a prijatie akého oznámenia potvrdia, resp. nepotvrdia ale i posilňujú pozíciu oznamovateľa. Účelom novej povinnosti je umožniť oznamovateľovi kedykoľvek sa preukázať o urobenom oznámení, a to nielen vo vzťahu k § 12 zákona. Vydávanie potvrdení o prijatí oznámenia má zamestnávateľov aj motivovať k tomu, aby k oznámeniam pristupovali význačne a profesionálne. Uvedené platí aj vo vzťahu ku anonymným oznámeniam, avšak len k takým, ktorých potvrdenie je možné, t. j. napríklad odpoveďou na email. Nie je účelné vzťahovať takúto povinnosť aj napr. na anonymné listy či iné druhy anonymných podnetov bez uvedenia adresy na odpoveď. Ďalej platí, že zamestnávateľ je povinný preverovať aj anonymné oznámenia, u ktorých sú naplnené znaky oznámenia podľa § 2 …

čl. I bod 23
(§ 10 ods. 7 až 8) Navrhuje sa zaviesť povinnosť zachovávať mlčanlivosť o totožnosti dotknutej osoby. Cieľom je predísť neoprávneným zásahom do osobnostných práv osôb, proti ktorým oznámenie smeruje, počas vykonávania preverovania oznámenia, pričom tieto práva podliehajú ochrane aj podľa iných zákonov (napr. § 11-16 Občianskeho zákonníka). Navrhovaná úprava ďalej stanovuje povinnosť vopred informovať oznamovateľa o postúpení oznámenia na vybavenie podľa Trestného poriadku alebo osobitných predpisov. Ak by takýmto postupom mohlo byť zmarené ďalšie vyšetrovanie, zamestnávateľ alebo zodpovedná osoba, ktorá plní úlohy zamestnávateľa v zákonom vymedzení, nie je povinná vopred informovať oznamovateľa. Vyhodnotenie takejto situácie a jej odôvodnenie je v kompetencii zamestnávateľa alebo zodpovednej osoby. Zavedenie povinnosti zamestnávateľa vyžiadať si výsledok vybavenia postúpeného oznámenia v zákonnom rozsahu a oboznámiť s ňou oznamovateľa vychádza z bodu 57 recitálu a zároveň predstavuje transpozíciu čl. 11 ods. 2 písm. e) smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení.

čl. I bod 24
(§ 10 ods. 9 písm. c)) Uvedené doplnenie povinných informácií, ktoré má obsahovať vnútorný predpis zamestnávateľa reflektuje na zavedenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť o totožnosti dotknutej osoby.

čl. I bod 25 a 26
(§ 10 ods. 9 písm. g) až h), § 10 ods. 10) Navrhovaná právna úprava § 10 ods. 9 písm. g) a h) predstavuje transpozíciu čl. 9 smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení a nadväzuje na doplnenie ustanovenia § 10 ods. 10. Formu, štruktúru, ako aj detailný obsah informácií určuje úrad, v ktorého kompetencii je vydávanie metodických usmernení a takýmto spôsobom napomáha ku správnemu aplikovaniu zákona. Zamestnávateľovi sa navrhuje povinnosť zabezpečiť prijatie opatrenia voči zamestnancovi, ktorý bráni podaniu oznámenia v rámci vnútorného systému preverovania oznámení. Ustanovenie uloženej povinnosti má za cieľ napomôcť zabezpečeniu lepšieho využívania vnútorného systému preverovania oznámení a minimalizovania obáv oznamovateľa týkajúcich sa nevyvodenia dôsledkov voči osobe, ktorá bude brániť podaniu oznámenia, čím sa sleduje zámer frekventovanejšieho využívania zákona zo strany oznamovateľov. Bránením podaniu oznámenia sa rozumie napr. odmietnutie prijatia oznámenia alebo akékoľvek konanie, ktorého cieľom je zmariť, sťažiť alebo spomaliť podanie oznámenia.

čl. I bod 27
(§ 11 ods. 1) Navrhovaná úprava reflektuje na nedostatok súčasnej právnej úpravy, a to na neurčitosť maximálnej doby, počas ktorej je zamestnávateľ povinný uchovávať evidenciu oznámení. V zmysle zásady minimalizácie uchovávania osobných údajov podľa zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov je nevyhnutné stanoviť takúto určitú dobu, a to viedla predkladateľa ku vypusteniu slova najmenej a tým stanovenia doby uchovávania na 3 roky.

čl. I bod 28
(§ 11 ods. 1 písm. b)) V danom prípade sa jedná o logickú úpravu rozsahu povinnosti zamestnávateľa pri evidencii prijatých oznámení, nakoľko evidencia mena, priezviska a pobytu oznamovateľa pri konkrétnom oznámení je možná iba za predpokladu, že zamestnávateľ týmito vybranými informáciami disponuje, čo priamo vylučuje charakter anonymného oznámenia.

čl. I bod 29
(§ 12 ods. 7) Navrhovaná zmena ustanovenia § 12 ods. 7 reflektuje na novú úpravu v § 2 písm. a) bodu 4 návrhu zákona, ktorý stanovuje podmienky na zverejnenie informácií o protispoločenskej činnosti. V prípade naplnenia podmienok v § 2 písm. a) bodu 4 návrhu zákona sa aj takejto osobe poskytuje ochrana a môže využiť inštitút pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu. S ohľadom na právnu úpravu návrhu zákona sa odsek 7 stal nadbytočným. Jeho vypustenie preto predstavuje len legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 30
(§ 12 ods. 7) Navrhovaná zmena ustanovenia § 12 ods. 7 reflektuje na novú úpravu okruhu osôb, ktorým sa poskytuje ochrana podľa tohto zákona a ktoré sú uvedené v § 1 ods. 4 navrhovaného znenia zákona. Ak osoba spĺňa podmienky podľa § 1 ods. 4 tak môže využiť inštitút pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu.

čl. I bod 31
(§ 13 ods. 6 písm. c)) Uvedená zmena reflektuje na rozšírenie osobnej pôsobnosti zákona, na základe ktorej môže byť oznamovateľom aj iná osoba ako osoba v pracovnoprávnom vzťahu. Z tohto dôvodu takáto osoba nebude mať svojho zamestnávateľa ale napr. zmluvného partnera voči ktorému môže smerovať oznámenie a táto osoba by mohla postihnúť oznamovateľa v súvislosti s jeho oznámením.

čl. I bod 32
(§ 13 ods. 6 písm. d)) Uvedenou zmenou je terminologické zosúladenie pojmov zákona, nakoľko daný zákona používa označenie „oznamovateľ“ a nie pojem „zamestnanec“. Táto úprava má výlučný legislatívno-technický charakter.

čl. I bod 33
(§ 13 ods. 6 písm. f)) Uvedená zmena je legislatívno-technického charakteru.

čl. I bod 34
(§ 13 ods. 14) Ide o transpozíciu ustanovenia článku 27 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení, ktorý ustanovuje povinnosť členských štátov poskytovať Európskej komisii relevantné informácie. Tieto informácie poskytuje úrad za každý predchádzajúci rok. Za tieto informácie sa považuje počet oznámení, ktoré prijal úrad, počet preverovaní, trestných konaní alebo správnych konaní, ktoré sa začali na základe oznámení a ich dosiahnutý výsledok, ak sa zistila, aj odhadovanú škodu a sumy navrátené na základe preverovaní, trestných konaní alebo správnych konaní súvisiacich s urobenými oznámeniami. Tieto informácie úrad poskytuje iba ak ich má k dispozícií, či už z verejne dostupných zdrojov alebo na základe dopytu od uvedených orgánov. Správa úradu pre Európsku komisiu je charakterom ako i obsahom odlišná od správy, ktorú má úrad povinnosť predložiť Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 13 ods. 13 zákona. Správa adresovaná Európskej komisii má a priori štatistickú funkciu, pričom úrad má za úlohu len koncentrovať relevantné dáta, ktoré mu iné orgány poskytnú a ktoré …

čl. I bod 35
(§ 13 ods. 17) Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 37
(§ 13 ods. 18) Uvedená zmena je transpozíciou smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení, konkrétne čl. 16 a čl. 22. Poslednou vetou sa zároveň stanovuje oprávnenie úradu obdobným spôsobom akým informujú orgány činné v trestnom konaní podľa § 6 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku o prebiehajúcich trestných stíhaniach informovať o vedených konaniach, ktoré sa týkajú oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Uvedené oprávnenie reflektuje pozíciu úradu ako orgánu, ktorý rozširuje povedomie o oznamovaní protispoločenskej činnosti, a to aj prostredníctvom poukázania na konkrétne aktuálne prípady v spoločnosti.

čl. I bod 37
(§ 14 ods. 9) Legislatívno-technická úprava. .

čl. I bod 38
(§ 18 ods. 1) Cieľom navrhovanej právnej úpravy je posilniť ochranu oznamovateľov pred akýmkoľvek postihom, ktorý súvisí s pracovnoprávnym vzťahom a oznamovateľovi alebo inej osobe o ktorej možno predpokladať, že je postihnutá v súvislosti s oznámením spôsobia alebo môžu spôsobiť neopodstatnenú ujmu. Medzi postihy a pracovnoprávne úkony, ktoré môžu spôsobiť oznamovateľovi alebo inej osobe, o ktorej možno predpokladať, že je postihnutá v súvislosti s oznámením, neopodstatnenú ujmu (odvetné opatrenie), patria najmä pozastavenie výkonu činnosti, výpoveď, odvolanie alebo rovnocenný právny úkon, preradenie na nižšiu pozíciu alebo odmietnutie povýšenia, presun povinností, zmena miesta výkonu práce, zníženie mzdy, zmena pracovného času, neposkytnutie zaškolenia, zaučenia, rekvalifikácie alebo prehlbovania kvalifikácie zamestnanca, neposkytnutie odmeny, na ktorú má oznamovateľ nárok negatívny pracovný alebo služobný posudok, uloženie alebo vykonanie akéhokoľvek disciplinárneho opatrenia, upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny alebo inej sankcie, nátlak, zastrašovanie alebo obťažovanie, porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, predčasné ukončenie pracovnej zmluvy na dobu určitú, spôsobenie ujmy vrátane poškodenia dobrého mena osoby, najmä v sociálnych médiách, alebo ušlého …

čl. I bod 39
(§ 18 ods. 2) Navrhované sprísnenie sankcií je potrebné vnímať v kontexte požiadavky čl. 23 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení, ktorý stanuje povinnosť pre členské štáty prijímať účinné, primerané a odrádzajúce sankcie uplatniteľné na fyzické alebo právnické osoby. Platnú právnu úpravu výšky sankcií v tomto smere nebolo možné považovať za dostatočne odradzujúcu a z tohto dôvodu sa navrhujú vyššie sankcie za porušenie zákona. Zároveň sa stanovuje možnosť sprísnenia sankcií až na dvojnásobok v prípade opakovaného spáchania priestupku.

čl. I bod 40 a 41
(§ 19 ods. 1 až 5) Navrhované sprísnenie sankcií je potrebné vnímať v kontexte požiadavky čl. 23 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení, ktorý stanuje povinnosť pre členské štáty prijímať účinné, primerané a odrádzajúce sankcie uplatniteľné na fyzické alebo právnické osoby. Platnú právnu úpravu výšky sankcií v tomto smere nebolo možné považovať za dostatočne odradzujúcu a z tohto dôvodu sa navrhujú vyššie sankcie za porušenie zákona. Zároveň sa stanovuje možnosť sprísnenia sankcií až na dvojnásobok v prípade opakovaného porušenia povinností. Zároveň sa v § 19 stanovuje rozdielna horná hranica pokuty za porušenie povinnosti stanovených v § 10, a to podľa počtu zamestnancov, ktorí pracujú u zamestnávateľa. Uvedené reflektuje to aby vo väčšej miere mohli sankcie postihnúť zamestnávateľov, ktorí z dôvodu zamestnávania väčšieho počtu zamestnancov majú aj tomu primeranú spoločenskú zodpovednosť. Všetky uvedené sumy sankcií predstavujú ich hornú hranicu. Pri ich udeľovaní musí úrad prihliadať na ich primeranosť v kontexte skutočností uvedených v § 19 ods. 5.

čl. I bod 42
(§ 20 ods. 2) Uvedená zmena je legislatívno-technického charakteru.

čl. I bod 43 a 44
(§ 22 ods. 4 a 5) V § 22 ods. 4 návrhu zákona v dôsledku upresnenia postupu pri oznamovaní protispoločenskej činnosti sa navrhuje zaviesť povinnosť prokuratúry, správneho orgánu alebo úradu potvrdiť podanie oznamovateľa bezodkladne po prijatí oznámenia. V § 22 ods. 5 návrhu zákona z dôvodu väčšej informovanosti osôb o možnostiach urobenia oznámenia, prijímaných opatrení, prostriedkov nápravy a ochrany podľa tohto zákona zabezpečí prokuratúra, správne orgány a úrad uverejnenie uvedených informácií na svojich webových sídlach.

čl. I bod 45 a 46
(§ 23 ods. 1 a § 24 ods. 2) Uvedená zmena je legislatívno-technického charakteru.

čl. I bod 47 a 48
(§ 25a a 25b) Doplnené ustanovenia sú ustanoveniami prechodnými a transpozičnými. V prípade doplneného § 25a návrhu zákona sa stanovuje lehota, do ktorej má úrad predložiť prvú správu podľa § 13 ods. 14 návrhu zákona Európskej komisii.. S ohľadom na navrhovanú účinnosť návrhu zákona a po predchádzajúcej konzultácii s úradom, predkladateľ dospel k názoru, že termín do 30. júna 2023 bude pre úrad na vypracovanie prvej správy dostatočný. Príloha sa dopĺňa o odkaz na právne záväzné akty Európskej únie, ktoré sa návrhom zákona transponujú do označeného zákona.

čl. II

čl. II bod 1 a 2
(§ 24g ods. 3 a 4) Predmetné ustanovenia predstavujú transpozíciu čl. 20 smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení, nakoľko sa i v zmysle návrhu zákona rozširuje ochrana o osoby, ktoré poskytovateľovi poskytli pomoc a iné osoby, ktoré boli postihnuté v súvislosti s oznámením.

čl. III
Dátum účinnosti návrhu zákona sa navrhuje od 1. apríla 2023 vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, okrem čl. I bodov 17, 18, 25, 26, 40, 41 a 44 návrhu zákona, v prípade ktorých sa navrhuje účinnosť od 1. septembra 2023 a to z dôvodu legisvakancie, nakoľko predkladateľ považuje za vhodné poskytnúť dostatočne dlhé obdobie pre oboznámenie sa adresátov práva s novou úpravou. V Bratislave, dňa 9. novembra 2022 Eduard Heger predseda vlády Slovenskej republiky Július Jakab vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky