Zákon č. 451/2008 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Problematika azylu, vrátane doplnkovej ochrany a dočasného útočiska, je v právnom poriadku Slovenskej republiky upravená predovšetkým v zákone č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“). Tento zákon dôsledne vychádza z Dohovoru o právnom postavení utečencov prijatom v Ženeve v roku 1951 a Protokolu týkajúceho sa právneho postavenia utečencov prijatom v New Yorku v roku 1967.
Cieľom predmetnej novely zákona je najmä transpozícia čl. 15 o práve na právnu pomoc a zastúpenie v konaní o azyle smernice Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (ďalej len „procedurálna smernica“), ktorá bola do právneho poriadku Slovenskej republiky prebratá s účinnosťou od 1. januára 2008, ale tiež aktualizácia niektorých ustanovení zákona o azyle vzhľadom na skúsenosti a poznatky aplikačnej praxe. Transpozíciou čl. 15 procedurálnej smernice sa končí prvá etapa budovania spoločného európskeho azylového systému.
Systém poskytovania právnej pomoci Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) pripravilo v súčinnosti s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) ako spolugestorom procedurálnej smernice a po konzultácii s Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov v SR.
Transpozícia čl. 15 procedurálnej smernice vyžaduje zmeny v zákone č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) a najmä v zákone č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o právnej pomoci“).
Procedurálna smernica ukladá členským štátom v čl. 15 povinnosť zabezpečiť žiadateľom o udelenie azylu právo na bezplatnú právnu pomoc a zastúpenie. Základnou podmienkou je „zamietavé rozhodnutie rozhodujúceho orgánu“. V čl. 15 ods. 2 smernice je uvedené, že „v prípade zamietavého rozhodnutia rozhodujúceho orgánu členské štáty na požiadanie zabezpečia bezplatnú právnu pomoc a/alebo zastúpenie v súvislosti s vecami podliehajúcimi ustanoveniam odseku 3.“ Ponecháva sa na vôli členských štátov, ktorými z alternatívne ustanovených podmienok v odseku 3, budú obmedzovať, resp. limitovať bezplatné poskytovanie právnej pomoci v týchto veciach. Ministerstvo spravodlivosti považuje za optimálne riešenie, aby v dotknutej agende poskytovalo bezplatnú právnu pomoc Centrum právnej pomoci (ďalej len „centrum“), ktoré je v zmysle § 5 zákona o právnej pomoci štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorá je zapojená finančnými vzťahmi na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti, ktoré vykonáva funkciu jej zriaďovateľa a poskytuje právnu pomoc podľa citovaného zákona prostredníctvom svojich zamestnancov a určených advokátov.
Oproti iným konaniam sa navrhuje jednoduchšia právna pomoc zohľadňujúca výnimočné okolnosti azylových vecí, najmä požiadavka na pružnú reakciu centra, tak aby sa právna pomoc mohla poskytnúť včas. Akákoľvek korešpondencia medzi centrom a žiadateľom predlžuje a sťažuje uplatňovanie práv oprávnenej osoby a počíta sa aj s nedostatočným právnym vedomím žiadateľa. Preto sa v zásade navrhuje automatický nástup právnej pomoci splnením kumulatívnych podmienok, a to aj s prípadnými vadami podania. Pre odňatie právnej pomoci alebo oznámenie, že sa neposkytuje pre nespoluprácu pri odstránení vád je stále priestor v priebehu konania, čím sa garantuje právo na súdnu ochranu. Úprava je osobitá aj v tom, že počíta nielen so súdnym konaním, ale aj s právnou pomocou v konaní pred ministerstvom vnútra v prípade zastavenia konania z dôvodu res iudicata. Občiansky súdny poriadok už upravuje niektoré otázky týkajúce sa zastúpenia, odstrániteľného nedostatku plnomocenstva, a preto predkladateľ duplicitne neupravil kazuisticky procesné otázky, ktoré rieši OSP. Navrhovaná právna úprava spĺňa požiadavky minimálnych štandardov vyžadovaných smernicou.
Návrh zákona obsahuje tiež novelu zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) a novelu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
Návrh predkladaného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky prijatými v oblasti azylu.
Doložka
finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
Odhad vplyvu na verejné financie
Návrh zákona predpokladá zvýšené nároky na štátny rozpočet v rozpočtovej kapitole ministerstva spravodlivosti, a to v súvislosti s novelizáciou zákona o právnej pomoci. Novela zákona o právnej pomoci si vyžaduje personálne zabezpečenie centra zvýšením počtu zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (15 právnikov), ktorí budú poskytovať oprávneným osobám právnu pomoc v azylových veciach. Zamestnanci budú zaradení do 12. platovej triedy podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
ROK 2009
Počet zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme 15
Kategória 610 - Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV 5 171 tis. Sk
(mzdové prostriedky na rok 2009 pri predpokladanej valorizácii 3% pre 15 zamestnancov)
Kategória 620 – Poistné a príspevok do poisťovní 1 807 tis. Sk
Kategória 630 – Tovary a služby 8 865 tis. Sk
Kategória 700 – Kapitálové výdavky 1 200 tis. Sk
Výdavky spolu 17 043 tis. Sk
ROK 2010
Kategória 610 - Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV 5 326 tis. Sk
(mzdové prostriedky na rok 2010 pri predpokladanej valorizácii 3% pre 15 zamestnancov)
Kategória 620 – Poistné a príspevok do poisťovní 1 861 tis. Sk
Kategória 630 – Tovary a služby 7 365 tis. Sk
Výdavky spolu 14 552 tis. Sk
ROK 2011
Kategória 610 - Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV 5 486 tis. Sk
(mzdové prostriedky na rok 2011 pri predpokladanej valorizácii 3% pre 15 zamestnancov)
Kategória 620 – Poistné a príspevok do poisťovní 1 917 tis. Sk
Kategória 630 – Tovary a služby 7 365 tis. Sk
Výdavky spolu 14 768 tis. Sk
Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:
Návrh zákona nebude mať nepriaznivý vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.
Odhad vplyvu na životné prostredie:
Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.
Odhad vplyvu na zamestnanosť:
Návrh zákona si vyžiada zvýšenie počtu zamestnancov centra o 15 osôb.
Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie:
Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Problematika návrhu právneho predpisu:
je upravená v práve Európskych spoločenstiev
primárnom: Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení
(hlava IV vízová, azylová, prisťahovalecká a iná politika týkajúca sa slobody pohybu osôb)
sekundárnom: smernica Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznaní a odnímaní postavenia utečenca (Ú. v. EÚ L 326, 13. 12. 2005, s. 13)
nie je upravená v práve Európskej únie
c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
a) lehota na prebratie smernice 2005/85/ES do 1. decembra 2007, okrem článku 15, ktorý je potrebné prebrať do 1. decembra 2008
b) proti Slovenskej republike neprebieha konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228
c) smernica 2005/85/ES bola s výnimkou článku 15 (Právo na právnu pomoc a zastúpenie) prebratá zákonom č. 643/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:
úplný
Gestor (spolupracujúce rezorty):
gestor: Ministerstvo vnútra SR
spolupracujúci rezort: Ministerstvo spravodlivosti SR

čl. I

čl. I bod 1 (§ 4 ods. 3)
Ustanovuje sa oprávnenie ministerstva vnútra z humanitných dôvodov skončiť umiestnenie žiadateľa o udelenie azylu v prijímacom centre a umiestniť ho v záchytnom tábore. Pôjde predovšetkým o možné prípady ťažko chorých osôb, tehotných žien, rodín s malými deťmi. Humanitné dôvody podľa § 4 ods. 3 a § 9 zákona o azyle nie sú totožné, pričom existencia humanitného dôvodu podľa § 4 ods. 3 nie je dôvodom na udelenie azylu podľa § 9 zákona o azyle.

čl. I bod 2 (§ 5 ods. 1)
Navrhuje sa rozšíriť prípady, keď sa preukaz žiadateľa o udelenie azylu, ktorý sa žiadateľovi vydá po príchode do záchytného tábora, považuje za doklad totožnosti. Pôjde o prípady žiadateľov, ktorí mali na území Slovenskej republiky povolený prechodný pobyt alebo trvalý pobyt, pričom nie je rozhodujúce obdobie, kedy mali povolený pobyt, ale podstatná je skutočnosť, že títo cudzinci už preukázali svoju totožnosť dokladom vydaným príslušnými orgánmi krajiny ich pôvodu. V súčasnosti sa preukaz žiadateľa o udelenie azylu považuje za doklad o jeho totožnosti len vtedy, ak sa mu zadržal cestovný doklad alebo iný doklad totožnosti.

čl. I bod 3 (§ 17a ods. 1 prvá veta)
V súvislosti s poskytovaním bezplatnej právnej pomoci účastníkom konania o azyle prostredníctvom centra sa navrhuje ustanoviť, že zástupcom účastníka konania môže byť okrem fyzickej osoby aj centrum.

čl. I bod 4 a 7 (§ 17b ods. 5 a § 20a ods. 1)
Doručovanie písomností azylantovi a cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, a doručovanie rozhodnutí účastníkovi konania o azyle sa navrhuje doplniť o úpravu, ktorá ustanovuje, že ak má táto osoba právo na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o právnej pomoci, doručujú sa rozhodnutia a písomnosti v konaní o azyle len centru.

čl. I bod 5, 8 a 9 (§ 19 ods. 3 a § 21 ods. 1 a 2)
V súvislosti so zabezpečením bezplatnej právnej pomoci pre žiadateľov o udelenie azylu prostredníctvom centra sa navrhuje predĺžiť lehota na podanie opravného prostriedku v tých prípadoch, v ktorých má fyzická osoba právo na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o právnej pomoci a v ktorých sa súčasná dĺžka odvolacej lehoty javí ako nepostačujúca. Lehota na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorým sa žiadosť o udelenie azylu zamietla ako zjavne neopodstatnená alebo ako neprípustná sa navrhuje predĺžiť zo súčasných sedem dní na 20 dní; rovnako na 20 dní sa navrhuje predĺžiť lehota na podanie rozkladu proti rozhodnutiu o zastavení konania z dôvodu res iudicata [§ 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle], proti rozhodnutiu o odňatí azylu z dôvodu, že azylant nepodal žiadosť o udelenie azylu na dobu neurčitú v ustanovenej lehote [§ 15 ods. 2 písm. i)] a proti rozhodnutiu o zrušení doplnkovej ochrany z dôvodu, že cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, nepodal žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany v ustanovenej …

čl. I bod 6 (§ 20 ods. 4)
Vypustenie predmetného textu sa navrhuje z dôvodu odstránenia dvojitého posudzovania prekážok administratívneho vyhostenia v súčasnosti, a to ministerstvom vnútra v konaní o azyle a následne príslušným útvarom Policajného zboru (ďalej len „policajný útvar“) pri vyhosťovaní cudzinca z územia Slovenskej republiky. Ministerstvo vnútra podľa zákona o azyle nemá v kompetencii vyhosťovanie cudzincov, preto je nelogické, ak má posudzovať prekážky vyhostenia podľa § 58 zákona o pobyte cudzincov, hoci samotné konanie o vyhostení ešte nezačalo. Predmetom zákona o pobyte cudzincov je o. i. upraviť podmienky a postup administratívneho vyhostenia cudzinca z územia Slovenskej republiky, pričom len príslušný policajný útvar môže rozhodnúť o administratívnom vyhostení cudzinca. Policajný útvar posúdi aktuálnu existenciu prekážok administratívneho vyhostenia v čase rozhodovania o administratívnom vyhostení cudzinca. Policajný útvar pritom musí brať do úvahy nielen § 58 zákona o pobyte cudzincov (prekážky administratívneho vyhostenia), ale tiež ďalšie ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, napr. § 43 ods. 1 písm. f) [„Policajný útvar udelí povolenie na tolerovaný pobyt cudzincovi, ak to …

čl. I bod 10 (§ 24 ods. 3)
Upravuje sa text s ohľadom na možnosť ubytovania azylanta v pobytovom tábore na základe písomnej žiadosti, pričom sa formulácia upravuje tak, aby z nej bolo zrejmé, že ide o možnosť ubytovania, o ktorej sa formálne nerozhoduje.

čl. I bod 11 (§ 54a)
Vzhľadom na navrhovanú úpravu v § 20 ods. 4 sa navrhuje predmetné prechodné ustanovenie. Z dôvodov uvedených v odôvodnení k bodu 6 nie je účelné ponechať ani v prechodnom období posudzovanie prekážok administratívneho vyhostenia ministerstvu vnútra podľa zákona o azyle.

čl. II

čl. II bod 1 (§ 12)
Navrhované ustanovenie určuje podmienky udelenia dlhodobého víza, ktoré je v zmysle Spoločných konzulárnych pokynov týkajúcich sa víz pre diplomatické misie a konzulárne úrady (2005/C 326/01) národným vízom udeľovaným v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a nie podľa schengenského acquis.

čl. II bod 2 (§ 14 ods. 6)
Z dôvodu ochrany rodinného a súkromného života sa rozširuje okruh osôb, ktoré majú právny nárok na vydanie víza a ktorým sa dôvod neudelenia víza oznamuje aj na rodinného príslušníka cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana.

čl. II bod 3 (§ 14 ods. 8)
Navrhovaným ustanovením sa zosúľaďuje predlžovanie pobytu na území Slovenskej republiky formou predĺženia víza s Rozhodnutím Výkonného výboru zo dňa 14. decembra 1993 o predĺžení doby platnosti jednotných víz.

čl. II bod 4 (§ 16)
Vypustenie predmetného ustanovenia sa navrhuje na základe rokovania s Ministerstvom zahraničných vecí SR z dôvodu, že problematika pobytu cudzincov, ktorí požívajú diplomatické výsady a imunity je upravená medzinárodnými dohodami.

čl. II bod 5 (§ 17 ods. 3)
Navrhuje sa udeľovať študentom povolenie na prechodný pobyt na celú predpokladanú dobu štúdia, ak k žiadosti priložia doklad potvrdzujúci, že boli prijatí na štúdium na dlhšiu dobu (napr. stredoškoláci na 4 roky). V súčasnej dobe sa udeľuje povolenie na pobyt spravidla na školský rok. Keďže cudzinci prichádzajú na Slovensko vo väčšine prípadov študovať na stredných a vysokých školách, udelením povolenia na viac rokov sa odbremenia od každoročného obnovovania povolenia na pobyt a taktiež sa podstatne zníži administratívna zaťaženosť policajtov, ktorí sa budú môcť venovať kontrolnej a represívnej činnosti vyplývajúcej im zo zákona o pobyte cudzincov. Ak cudzinec z nejakého dôvodu ukončí štúdium, je povinný oznámiť to policajnému útvaru, ktorý mu povolenie na pobyt zruší. Rovnakú oznamovaciu povinnosť má aj škola.

čl. II bod 6 (§ 25 ods. 5)
Pre cudzinca s dlhodobým pobytom sa vypúšťa povinnosť odovzdať doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, keďže ide o cudzincov s pobytom v Európskom hospodárskom priestore v trvaní najmenej päť rokov a nie je u nich predpoklad, že takouto chorobou môžu trpieť.

čl. II bod 7 (§ 25 ods. 9 a § 37 ods. 6)
V nadväznosti na uznesenie vlády SR č. 224 z 9. apríla 2008 sa nahrádza v zákone o pobyte cudzincov ako referenčná veličina minimálna mzda životným minimom.

čl. II bod 8 (§ 27 ods. 3 a 4)
Navrhuje sa, aby si cudzinec mohol podať žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt kedykoľvek počas jeho trvania. Súčasná právna úprava do istej miery znižuje právnu istotu cudzinca v prípadoch, ak si podá žiadosť neskôr ako 60 dní pred jeho skončením. Podľa súčasne platnej legislatívy, ak cudzinec nepodá žiadosť v tejto lehote, policajný útvar ju zamietne, pričom má zákonnú povinnosť pred zamietnutím žiadosti prihliadať na možný dosah jej zamietnutia najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život cudzinca. Z praxe vyplynulo, že cudzinci často z rôznych dôvodov nedodržiavajú zákonnú lehotu.

čl. II bod 9 (§ 38a ods. 2)
Navrhuje sa, aby cudzinec mohol podať žiadosť o ďalšie povolenie na trvalý pobyt kedykoľvek počas trvania prvého povolenia. I keď oproti prechodnému pobytu policajný útvar pri zmeškaní zákonnej lehoty žiadosť o ďalšie povolenie nezamieta, vypustením lehoty sa postavenie cudzincov s trvalým pobytom v tejto oblasti zosúladí s postavením cudzincov s prechodným pobytom.

čl. II bod 10 (§ 40)
Navrhuje sa možnosť udeliť povolenie na trvalý pobyt bez splnenia podmienok ustanovených v zákone z dôvodov, ktoré posúdi ministerstvo vnútra ako hodné osobitného zreteľa. Pôjde o ojedinelé prípady, kedy Slovenskej republike vyplývajú záväzky z medzinárodných dohovorov, ale zákon o pobyte cudzincov znemožňuje ich plnenie, nakoľko neobsahuje spôsob, ktorým by sa záväzok aplikoval v praxi.

čl. II bod 11, 13 a 14 [§ 49 ods. 1 písm. l) a § 50 písm. b)]
Úprava týchto ustanovení sa navrhuje na základe rokovania so zástupcami Ministerstva hospodárstva SR, Zväzu hotelov a reštaurácií SR, Slovenskej informačnej služby a Slovenského kemping a karavaning klubu. Upustilo sa však od pôvodne navrhovanej zmeny domovej knihy na knihu ubytovaných hostí, keďže ubytovateľom vyplývajú zo zákona o pobyte cudzincov rozdielne povinnosti ohľadom vedenia domovej knihy ako ubytovateľom vyplývajú zo zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky ohľadom vedenia knihy ubytovaných hostí. Doplnilo sa oprávnenie pre príslušníkov Slovenskej informačnej služby, ktoré korešponduje s ich oprávnením podľa ostatnej novely zákona č. 253/1998 Z. z. vykonanej zákonom č. 216/2008 Z. z.

čl. II bod 12 (§ 49 ods. 5)
Navrhuje sa ustanoviť cudzincovi povinnosť, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu na určenie jeho veku v prípadoch, ak je táto otázka sporná. Podľa § 80a zákona o pobyte cudzincov policajný útvar oznámi nájdenie a bezodkladne odovzdá maloletého cudzinca na území Slovenskej republiky úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode sa maloletý cudzinec našiel. V praxi sa vyskytujú prípady, kedy cudzinci, ktorí sa na území Slovenskej republiky nachádzajú nelegálne, zo strachu pred možnými sankciami uvedú, že sú maloletí. Policajný útvar ani úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemajú možnosť túto skutočnosť preveriť. Cudzinec je umiestnený v Detskom domove pre maloletých bez sprievodu v Hornom Orechovom a keďže nejde o uzavreté zariadenie, cudzinci často utekajú a pokúšajú sa o prechod do iných štátov Schengenského priestoru. Slovenskej republike tak vznikajú náklady spojené s ich pobytom v zariadení, eskortou v prípade ich opätovného zadržania a prevozu do zariadenia. Okrem toho nie je vhodné, aby dospelé osoby vyhlasujúce sa za maloleté, boli umiestňované …

čl. II bod 15 [§ 59 ods. 4 písm. c)]
V praxi sa vyskytujú prípady, kedy cudzincovi, ktorému bolo v minulosti vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení, je udelený azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana. Keďže ide o dve rozhodnutia štátnych orgánov, pričom prioritným je poskytnutie medzinárodnej ochrany, navrhuje sa, aby v takomto prípade rozhodnutie o administratívnom vyhostení stratilo platnosť.

čl. II bod 16 [§ 76 ods. 1 písm. e)]
Nepodanie žiadosti o ďalšie povolenie na trvalý pobyt v zákonom ustanovenej lehote je podľa súčasnej legislatívy priestupkom. Navrhovaná zmena súvisí so zmenou v § 32, v ktorom sa vypúšťa odsek 2, ktorý určuje túto lehotu.

čl. II bod 17 (§ 80b)
V súvislosti s nejasnosťami, ktoré sa vyskytujú v aplikačnej praxi pri vyžadovaní dokladu, že cudzinec netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, sa dopĺňa špecializácia lekára, ktorý môže vydávať takýto doklad a upravuje sa znenie splnomocňovacieho ustanovenia pre Ministerstvo zdravotníctva SR.

čl. III

čl. III bod 1 až 3 (položka 26)
V nadväznosti na zavedenie možnosti predlžovať krátkodobé víza (čl. II tretí bod) sa navrhuje ustanoviť aj výšku správneho poplatku za tento úkon, ako aj osoby, ktoré sú od tohto poplatku oslobodené.

čl. III bod 4 (splnomocnenie k XVIII. časti)
Ustanovuje sa, že výška konzulárneho poplatku môže byť zmenená alebo od jeho vybratia môže byť upustené, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

čl. III bod 5 a 6 (položka 240)
V súčasnosti je výška správneho poplatku za podanie žiadosti o udelenie dlhodobého víza ustanovená jednotne vo výške 5 000 Sk. Táto suma sa javí ako neadekvátna, navrhuje sa preto jej zníženie a rozčlenenie podľa dôvodov na udelenie dlhodobého víza.

čl. III bod 7 (položka 244)
Zákonom č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladov bola upravená položka 243, pričom bola doplnená o písmená d) a e), ktoré sú však totožné s platným znením položky 244 písm. a) a b). V záujme odstránenia uvedenej duplicity sa navrhuje vypustenie písmen a) a b) v položke 244.

čl. III bod 8 (položka 265)
V danej položke sa zosúlaďuje terminológia so zákonom č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorý nahradil pojem „preukaz zahraničného Slováka“ zo zrušeného zákona č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch pojmom „osvedčenie“.

čl. IV
Čl. IV obsahuje doplnenie zákona o advokácii v súvislosti so zabezpečením poskytovania právnej pomoci v azylových veciach prostredníctvom advokátov.

čl. V

čl. V bod 1 až 7 [§ 1, § 3 ods. 1 a 3, § 4 písm. c) a e), § 5 ods. 5, § 24a až §
So zámerom zabezpečiť transpozíciu procedurálnej smernice vznikla potreba rozšíriť doterajšiu vecnú pôsobnosť zákona o právnej pomoci aj na poskytovanie právnej pomoci v tzv. azylových veciach. V týchto veciach ide o prelínanie odvetví správneho práva (verejné právo) s občianskym právom procesným (súkromné právo). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv fyzických osôb a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom príslušný (správny) orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Navrhovaná zmena dopadá len na jednu z dvoch procesných foriem správneho súdnictva, a to rozhodovanie podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku – rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov. V tomto prípade pôjde o rozhodovanie krajského súdu o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu ministerstva vnútra. Poskytovanie právnej pomoci centrom však …

čl. V bod 8 a 9 (§ 27 a príloha)
Príloha zákona o právnej pomoci sa dopĺňa o transpozičný odkaz na procedurálnu smernicu.

čl. VI
Vzhľadom na transpozičnú lehotu na prebratie čl. 15 procedurálnej smernice je navrhovaným dátumom účinnosti 1. december 2008. V Bratislave 20. augusta 2008 Robert FICO v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Robert Kaliňák v. r. podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky