zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov

Riešenie problematiky kontroly hraníc a pobytu cudzincov, ako aj riadenie migračnej politiky patrí medzi prvoradé úlohy demokratickej a dynamicky sa rozvíjajúcej spoločnosti založenej na princípoch slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Slovenská republika od svojho vstupu medzi členské krajiny Európskej únie v roku 2004 plní úlohy vytýčené Zmluvou o fungovaní Európskej únie v oblasti azylu, kontroly hraníc, pobytu cudzincov a ochrany práv štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj práv občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov.
Slovenská republika aj naďalej ostáva tranzitnou krajinou rôznych imigračných prúdov legálnych, ako aj nelegálnych migrantov smerujúcich do ekonomicky stabilnejších a príťažlivejších krajín Schengenského priestoru. Z tohto dôvodu je Slovenská republika povinná akceptovať daný trend a záväzok vytvárať účinný systém opatrení zameraných na reguláciu migrácie prostredníctvom podmienok cudzincov s prihliadnutím na bezpečnosť Slovenskej republiky a na strane druhej zabezpečiť slobodu pohybu a pobytu osôb v zmysle európskeho práva, jednotnej vízovej politiky a readmisných dohôd. Prijaté opatrenia pritom musia vychádzať zo zásady prednosti práva Európskej únie.
Už samotná príprava na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie si vyžiadala výraznú a rozsiahlu zmenu v zákone č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), ktorý sa formoval s cieľom vytvoriť legislatívnu základňu prispôsobenú príslušnej legislatíve Európskej únie vo vzťahu k občanom tretích štátov a tiež k občanom Európskej únie a ich rodinným príslušníkom. Súčasný zákon o pobyte cudzincov vzal do úvahy aj príslušné ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Európskej dohody, Schengenskej dohody a vykonávacej dohody k Schengenskej zmluve.
Dňom vstupu do Európskej únie Slovenská republika prevzala príslušnú časť acquis upravujúce voľný pohyb osôb. V tejto súvislosti bol v priebehu rokov 2002 až 2011 zákon o pobyte cudzincov novelizovaný 14 krát. Slovenská republika je povinná transponovať smernice prijaté Radou Európskej únie a zákon o pobyte cudzincov je potrebné systematicky prepojiť s európskym právom. Prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 zo dňa 15. marca 2006, ktorým sa stanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) s účinnosťou od roku 2007, bol na úrovni Európskej únie zavŕšený proces kodifikácie schengenského acquis, týkajúceho sa hraničných kontrol a hraničného dozoru do jedného predpisu. V súčasnosti platný zákon č. 477/2003 Z. z o ochrane štátnej hranice a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane štátnej hranice“) nie je terminologicky v súlade s Kódexom schengenských hraníc a nereflektuje ani na fakt, že Slovenská republika sa dňa 21. decembra 2007 začlenila do schengenského priestoru.
Primárnym podnetom pre tvorbu návrhu zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov“) sú spomenuté faktory, nevyhnutnosť zabezpečiť úplnú kompatibilitu s európskou legislatívou, ako aj úprava vzťahov v príbuzných oblastiach akými sú kontrola hraníc a pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky.
Základnými cieľmi nového zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov je:
1. zjednotenie problematiku zabezpečovania kontroly hraníc zameranú na vykonávanie hraničnej kontroly osôb s problematikou pobytu cudzincov do jedného právneho predpisu za účelom skvalitnenia výkonu služby príslušníkov Policajného zboru, vzhľadom na úzke prepojenie služby hraničnej polície a služby cudzineckej polície,
2. rešpektovanie medzinárodnej právnej úpravy kontroly hraníc na území Slovenskej republiky založenej na bilaterálnych medzinárodných zmlúv so susednými štátmi o spolupráci a úprave režimu na spoločných štátnych hraniciach, na základe ktorých vyplývajú záväzky aj pre Policajný zbor,
3. skvalitňovanie mechanizmov riadenia migrácie a integrácie cudzincov s dôrazom na zosúladenie a harmonizáciu jednotlivých postupov a politík v dotknutých oblastiach s vývojom a trendmi v rámci členských štátov Európskej únie,
4. zabezpečenie súladu právneho poriadku SR s európskou legislatívou v oblasti vykonávania kontroly hraníc a na úseku pobytu cudzincov odstránením nedostatkov transpozície niektorých právnych aktov Európskej únie, a tak dosiahnutie jeho úplnej kompatibility vo vzťahu k občanom Európskej únie, ich rodinným príslušníkom a k štátnym príslušníkom tretích krajín,
5. definovanie (a ich zavedenie do aplikačnej praxe) nových inštitútov a pojmov vo vzťahu ku kontrole hraníc a pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky, ktoré sú nevyhnutné pre účinnú ochranu spoločnosti pred zvýšenou imigráciou, neoprávneným prekročením vonkajšej hranice a neoprávneným pobytom cudzincov nielen na území Slovenskej republiky, ale aj v celom schengenskom priestore,
6. podieľanie sa na vytváraní priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti prijatím účinných opatrení zameraných na reguláciu legálnej a nelegálnej imigrácie štátnych príslušníkov tretích krajín,
7. garantovanie dodržiavania práv a slobôd občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov a štátnych príslušníkov tretích krajín pri vstupe na územie Slovenskej republiky a počas ich pobytu na území Slovenskej republiky a súčasne zabezpečovanie ochrany záujmov spoločnosti, najmä bezpečnosť štátu, verejný poriadok a verejné zdravie.
Z hľadiska systematiky a rozsahu je zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov rozdelený na šesť častí. Štruktúra nového zákona sa zásadne neodlišuje od štruktúry súčasného zákona o pobyte cudzincov, avšak rešpektuje požiadavky aplikačnej praxe vo vzťahu k úprave niektorých kategórií cudzincov do samostatných, osobitných ustanovení. Bola upravená logická nadväznosť jednotlivých ustanovení zákona. Vo väčšine svojich ustanovení spresnil znenie v tých prípadoch, kde sa v praxi vyskytol nejednotný výklad alebo v prípadoch, kde to vyžadovala potreba kompatibility s právnymi predpismi Európskej únie.
Aplikačná prax si na účely tohto zákona vyžiadala zavedenie definícií niektorých často používaných pojmov v konaniach podľa tohto zákona. Nová právna úprava zavádza definície pojmov neoprávnené prekročenie vonkajšej hranice, blízkosť vonkajšej hranice a prihraničné územie vonkajšej hranice, národné vízum, ohrozenie verejného poriadku, ohrozenie bezpečnosti štátu, neoprávnený pobyt, účelové manželstvo, významný zahraničný investor, a riziko úteku. Nový zákon zrozumiteľnejšie definuje pojmy platný cestovný doklad, nepretržitý pobyt, letecký tranzit, asistovaný dobrovoľný návrat. Vychádzajúc z požiadavok európskej legislatívy a právnych predpisov Slovenskej republiky boli kategórie osôb ako občan Únie, rodinný príslušník občana Únie, garant, štátny príslušník tretej krajiny, zraniteľná osoba upravené európskou terminológiou.
Na úseku kontroly hraníc zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov rozširuje vecnú pôsobnosť, oprávnenia a povinnosti policajného útvaru pri vstupe imigrantov na územie Slovenskej republiky, explicitne upravuje podmienky vstupu občanov Európskej únie a rodinných príslušníkov občana Európskej únie a ustanovuje nové práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb v súvislosti s umiestňovaním technických prostriedkov pri kontrole hraníc. Zároveň vymedzuje niektoré nové skutkové podstaty správnych deliktov a priestupkov spáchaných na úseku kontroly hraníc. V druhej časti tretej hlave zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov sa dopĺňajú nové ustanovenia týkajúce sa práva štátneho príslušníka tretej krajiny podať odvolanie proti zamietnutej žiadosti o vízum a proti zrušeniu alebo odvolaniu udeleného víza v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva.
Na úseku pobytu cudzincov zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov naďalej zachováva existujúce druhy pobytu, a to prechodný pobyt, trvalý pobyt a tolerovaný pobyt. Nový zákon nepoužíva pojmy „povolenie na prechodný pobyt, povolenie na trvalý pobyt a povolenie na tolerovaný pobyt“, ale zavádza pojmy „prechodný pobyt, trvalý pobyt, tolerovaný pobyt“. Zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov neukladá policajnému útvaru povinnosť v prípade udelenia pobytu vydať písomné rozhodnutie s výnimku udelenia prechodného pobytu modrá karta Európskej únie a udelenia dlhodobého pobytu. Ak sa žiadosti o udelenie pobytu vyhovie, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny sa zašle písomné oznámenie, že mu bol udelený pobyt na území Slovenskej republiky s uvedením dátumu udelenia konkrétneho druhu pobytu.
Rozširuje sa okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým policajný útvar, po splnení podmienok, udelí prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti na činnosť novinára akreditovaného v Slovenskej republike. Zmenou je aj skutočnosť, že štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny sa umožňuje podnikať ihneď po udelení prechodného pobytu. Výnimku tvoria štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú nezaopatrenými slobodnými deťmi staršími ako 18 rokov štátneho príslušníka tretej krajiny alebo takýmito deťmi jeho manžela, ktoré sa o seba nedokážu postarať z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu alebo sú rodičom štátneho príslušníka tretej krajiny alebo rodičom jeho manžela, ktorý je odkázaný na jeho starostlivosť a v krajine odkiaľ prichádza nepožíva náležitú rodinnú podporu. Zavádza sa nový dôvod na zamietnutie žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny o udelenie prechodného pobytu, ak je zjavné, že zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky nespĺňa minimálne požiadavky.
Významnou zmenou vo vzťahu k prechodnému pobytu je udeľovanie prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí a udeľovanie prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte Európskej únie. Ďalej sa výskum a vývoj vyčlenil z účelu pobytu „osobitná činnosť“ a bol zavedený ako nový, samostatný účel prechodného pobytu.
Za účelom prilákania a udržiavania vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín a riešenia nedostatku pracovnej sily podporou prijímania a mobility cudzincov na účely vysokokvalifikovaného zamestnania štátnych príslušníkov tretích krajín na čas dlhší ako tri mesiace v súlade so smernicou 2009/50/ES sa navrhuje modrá karta Európskej únie (ďalej len „modrá karta“). Na základe modrej karty sa jej držiteľ môže zdržiavať a pracovať na území Slovenskej republiky na účel vysokokvalifikovaného zamestnania. Z návrhu zákona sa vypúšťajú všetky obmedzenia, resp. oprávnenia vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov – táto problematika sa ponecháva na jednotnú a komplexnú úpravu v rámci príslušného právneho predpisu (zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti).
Udelenie trvalého pobytu nová právna úprava nerozdeľuje na „prvé povolenie“ a „ďalšie povolenie“, avšak rozlišuje udelenie trvalého pobytu na päť rokov, trvalého pobytu na neobmedzený čas pobyt a dlhodobý pobyt. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov upravuje postavenie cudzinca, ktorému bolo priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom EÚ (ďalej len „dlhodobý pobyt“) v samostatných, osobitných ustanoveniach v rámci trvalého pobytu, a to s ohľadom na jeho charakter..
Ustanovenia tolerovaného pobytu sa prispôsobili niektorým požiadavkám aplikačnej praxe, čo sa premietlo do úpravy ustanovení týkajúcich sa procesu udeľovania tolerovaného pobytu. Transpozíciou smernice 2009/52/ES sa umožňuje udeliť tolerovaný pobyt štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorí boli nelegálne zamestnaní, a to za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok alebo maloletým osobám, ktorí boli nelegálne zamestnaní, v prípade ich nevyhnutnej prítomnosti pre účely trestného konania.
Zásadne je riešená otázka vzťahu Slovenskej republiky k občanom Európskej únie a ich rodinným príslušníkom. Slovenská republika v plnej miere rešpektuje ich právo voľne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov Európskej únie, ktoré im zaručuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov. Novou právnou úpravou sa odstránila jej neúplná transpozícia a dosiahol sa úplný súlad s európskym právom. V tomto smere sa rozširuje kategória rodinných príslušníkov občana Európskej únie o partnera, s ktorým má občan Európskej únie trvalý, riadne osvedčený vzťah, ako aj o štátneho príslušníka tretej krajiny s právom pobytu rodinného príslušníka občana Európskej únie v inom členskom štáte Európskej únie, kde občanom Európskej únie je občan Slovenskej republiky, s ktorým sa štátny príslušník tretej krajiny navráti na pobyt alebo sa k nemu pripája na pobyt späť na územie Slovenskej republiky a je príbuzným v stanovenom rozsahu vo vzťahu k občanovi Slovenskej republiky.
Súčasťou zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov je aj novela zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, kde sa komplexne upravujú správne poplatky súvisiace s pobytom cudzincov a novela zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorej sa upravujú osobitné podmienky na prevádzkovanie tzv. schengenských letísk.
Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je upravená v práve Európskej únie
- primárnom
Zmluva o fungovaní Európskej únie (Hlava IV Voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu, Kapitola 1 Pracovníci, Kapitola 2 Právo usadiť sa, Hlava V Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, Kapitola 1 Všeobecné ustanovenia, Kapitola 2 politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo),
sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)
legislatívne akty
- nie je upravená
nelegislatívne akty
- nie je upravená
sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)
nariadenie (ES) č. 539/2001 ktorým sa upravuje zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.06);
nariadenie Rady 333/2002 z 18. februára 2002 o jednotnom formáte formulárov na pripojenie víza vydaného členskými štátmi osobám, ktoré sú držiteľmi cestovných dokladov, ktoré nie sú uznané štátom zostavujúcim formulár (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.04);
nariadenie Rady 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.04);
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006);
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009,ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009);
smernica Rady 2001/40/ES z 28. mája 2001 o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.04);
smernica Rady 2001/51/ES z 28. júna 2001, ktorou sa dopĺňajú ustanovenia článku 26 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.04);
smernica Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.06);
smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.06);
smernica Rady 2003/110/ES z 25. novembra 2003 o pomoci v prípadoch tranzitu na účely leteckého odsunu (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.06);
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.5/zv.05);
smernica Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.07);
smernica Rady 2004/82/ES z 29. apríla 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.07);
smernica Rady 2004/114/ES zo 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby (Ú. v. EÚ L 375, 23.12.2004);
smernica Rady 2005/71/ES z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu (Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005);
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98);
smernica Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (Ú. v. EÚ L 155, 18.6.2009);
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009);
rozhodnutie Rady z 29. apríla 2004 o organizácii spoločných letov na odsuny štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú príkazy na individuálny odsun, z územia dvoch alebo viacerých členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.07).
b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
- je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie napr. v rozhodnutiach Súdneho dvora vo veci C-292/89 Antonissen, C-370/90 Singh, C-413/99 Baumbast, C 459/99 MRAX, C 109/01 Akrich, C 441/02 Komisia/Nemecko, C-456/02 Trojani, C 157/03 Komisia/Španielsko, C 215/03 Oulane, C 503/03 Komisia/Španielsko, C-1/05 Jia, Spojené veci C-261/08 a C-348/08 Zurita García, C-291/05 Eind, C-310/08 Ibrahim, C-480/08 Teixeira C 357/09 Kadzojev, ...
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
lehota na prebratie smernice 2001/40/ES bola do dňa pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii,
lehota na prebratie smernice 2001/51/ES bola do dňa pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii,
lehota na prebratie smernice 2003/56/ES bola do 3. októbra 2005,
lehota na prebratie smernice 2003/109/ES bola do 23. januára 2006,
lehota na prebratie smernice 2003/110/ES bola do 5. decembra 2005,
lehota na prebratie smernice 2004/38/ES bola do 29. apríla 2006,
lehota na prebratie smernice 2004/81/ES bola do 5. augusta 2006,
lehota na prebratie smernice 2004/82/ES bola do 5. septembra 2006,
lehota na prebratie smernice 2004/114/ES bola do 11. januára 2007,
lehota na prebratie smernice 2005/71/ES bola do 12. októbra 2007,
lehota na prebratie smernice 2008/115/ES bola do 24. decembra 2010,
lehota na prebratie smernice 2008/115/ES bola do 24. decembra 2010, okrem čl. 13 ods. 4, ktorý je potrebné prebrať do 24. decembra 2011,
lehota na prebratie smernice 2009/50/ES bola do 19. júna 2011,
lehota na prebratie smernice 2009/52/ES bola do 20. júla 2011,
b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
- všetky vyššie uvedené smernice už sú v právnom poriadku SR prebraté;
c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 tejto zmluvy
– v súvislosti so smernicou 2009/50/ES Komisia začala dňa 18. júla 2011 konanie o porušení Zmluvy o fungovaní EÚ (formálne oznámenie). Smernica 2009/50/ES bola úplne prebratá zákonom č. 223/2011 Z. z. s účinnosťou od 20. júla 2011.
d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
- smernice 2001/40/ES, 2001/51/ES, 2003/56/ES, 2003/109/ES, 2003/110/ES, 2004/38/ES, 2004/81/ES, 2004/82/ES, 2004/114/ES, 2005/71/ES, 2008/115/ES, 2009/50/ES, 5009/52/ES sú úplne prebraté v zákone č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov uvedené smernice zachováva ako úplne prevzaté.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti - úplný
6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

čl. I

čl. I § 1 §
Vymedzuje sa predmet právnej úpravy návrhu zákona o kontrole hraníc a o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“). Predmetom návrhu zákona je ustanoviť pôsobnosť útvarov Policajného zboru (ďalej len „policajný útvar“) pri zabezpečovaní kontroly hraníc a v oblasti pobytov cudzincov, pôsobnosť orgánov verejnej moci v oblasti víz, upraviť podmienky prekračovania cudzincov cez vonkajšiu hranicu na území SR, vymedziť práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb, ako aj vymedzenie skutkovej podstaty správnych deliktov a priestupkov na úseku kontroly hraníc a pobytu cudzincov. Návrh zákona sa vzťahuje aj na cudzincov spadajúcich pod režim zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

čl. I § 2 §
Definujú sa základné pojmy používané v jednotlivých ustanoveniach návrhu zákona v súlade s európskou legislatívou, s platnou legislatívou Slovenskej republiky a potrebami aplikačnej praxe. Medzi najdôležitejšie pojmy možno zaradiť ohrozenie bezpečnosti štátu a ohrozenie verejného poriadku. Zavedenie definície týchto pojmov si vyžiadala aplikačná prax z dôvodu častého využívania týchto inštitútov najmä v konaní o udelení, obnovení alebo zrušení pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky. V praxi sa vyskytuje, že súdy často rušia zamietavé rozhodnutia o udelenie pobytu cudzinca práve z dôvodu absencie zákonných ustanovení týkajúcich sa bližšieho vysvetlenia uvedených pojmov. Napriek tomu, že nie je možné ustanoviť jednoznačné a všeobecne platné definície uvedených pojmov, ich užšie vymedzenie na účely tohto zákona umožní kvalitnejšiu aplikáciu ustanovení týkajúcich sa rozhodovania o udelení alebo zrušení pobytu cudzinca a bude prínosom pre praktickú činnosť policajného útvaru. Pri vymedzení základných kategórií osôb sa zosúlaďuje terminológia so zaužívanou európskou legislatívou. Preto návrh zákona zavádza terminologicky občana Únie, rodinného príslušníka občana Únie a štátneho príslušníka tretej krajiny. …

čl. I § 3 §
Ustanovuje sa vecná pôsobnosť Policajného zboru pri kontrole vonkajšej hranice, určuje rozsah a spôsob kontroly hraníc na vonkajšej hranici, ktoré sa vykonáva v blízkosti vonkajšej hranice a prihraničnom území vonkajšej hranice. Tieto úlohy plní policajný útvar podľa osobitných predpisov a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

čl. I § 4 §
Ide o užšie vymedzenie hraničného priechodu oproti širšej úprave pojmu hraničný priechod upravenom v čl. 1 Dohovoru zo 14. júna 1985, ktorým sa vykonáva schengenská dohoda (ďalej len „Schengenský vykonávací dohovor“) a v čl. 2 ods. 8 Kódexu schengenských hraníc. Pojem vymedzuje nielen spôsob využitia hraničného priechodu, možnosť prekračovať na danom mieste a v danom čase vonkajšiu hranicu, ale aj účel využitia hraničného priechod. Prekročenie vonkajšej hranice je možné len cez hraničný priechod pozemnou cestou a leteckou cestou, okrem výnimiek ustanovených v medzinárodných zmluvách. Z tohto dôvodu bol v tomto ustanovení kladený dôraz na vymedzenie medzinárodného letiska ako miesta na vstup a vycestovanie zo schengenského priestoru. V ustanovení je aj vymedzenie tretej krajiny v súvislosti s vycestovaním cez medzinárodné schengenské letisko, napr. do Veľkej Británie.

čl. I § 5 §
Ide o všeobecné ustanovenie odkazujúce na podmienky prekračovania vonkajšej hranice podľa osobitného predpisu. Zároveň sa upravuje aj možnosť prekročiť vonkajšiu hranicu mimo hraničného priechodu za presne stanovených podmienok upravených bilaterálnymi zmluvami, čiže ide o prípady, v ktorých nie je cezhraničný pohyb osôb upravený Kódexom schengenských hraníc. To znamená, že vonkajšiu hranicu možno prekročiť aj na základe povolenia vydaného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo vnútra“) podľa medzinárodnej zmluvy (malý pohraničný styk).

čl. I § 6 §
V návrhu sa diferencovane ustanovujú povinnosti pre štátnych príslušníkov tretích krajín mladších ako 16 rokov, ktorí nie sú držiteľmi cestovného dokladu, ako aj štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí vstupujú cez vonkajšiu hranicu preukázať finančné prostriedky potrebné na pokrytie nákladov spojených s pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré súvisia s oprávneniami policajta na úseku kontroly vonkajšej hranice. Ministerstvo vnútra formou vyhlášky určí sumu finančných prostriedkov potrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky, pričom je v tomto predpise ustanovený aj všeobecný spôsob jeho výpočtu.

čl. I § 7 §
Ustanovenie § 7 upravuje osobitné podmienky vstupu cez vonkajšie hranice pre občanov Únie a ich rodinných príslušníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín na územie Slovenskej republiky vyplývajúce so smernice 2004/38/ES. Ustanovenie upravuje a jasne definuje, vo vzťahu k čl. 3, 4 a 5 Kódexu schengenských hraníc (lex generalis) a čl. 5 smernice Rady 2004/38/ES (lex specialis), tak ako je to uvedené v čl. 7 ods. 6 Kódexu schengenských hraníc, podmienky vstupu na územie Slovenskej republiky cez vonkajšie hranice pre túto kategóriu osôb.

čl. I § 8 §
Rozsah hraničnej kontroly je ustanovený najmä v čl. 6 až 8 Kódexu schengenských hraníc. V § 8 sú špecifikované oprávnenia policajného útvaru podľa čl. 15 ods.1 Kódexu schengenských hraníc. Ustanovenie odseku 2 a odseku 3 bolo doplnené z dôvodu absencie úpravy postupu v Kódexe schengenských hraníc pri zistení falošného alebo pozmeneného dokladu počas hraničnej kontroly a spôsobu dodatočného označenia cestovného dokladu z dôvodu chýbajúcej pečiatky a údajov, ktoré je možné do cestovného dokladu dodatočne vyznačiť.

čl. I § 9 §
Ustanovujú sa oprávnenia policajta v súvislosti s vykonávaním hraničného dozoru na vonkajšej hranici Slovenskej republiky, ktoré nie sú upravené Kódexom schengenských hraníc.

čl. I § 10 §
Vymedzujú sa oprávnenia policajta na umiestňovanie a využívanie technických prostriedkov na monitorovanie dokumentovanie a zabraňovanie neoprávnenému prekračovaniu vonkajšej hranice. Ustanovenie definuje technické prostriedky, ktoré zisťujú a dokumentujú nedovolené prekračovanie vonkajšej hranice. Pred umiestnením technického prostriedku je policajt povinný písomne vyrozumieť vlastníka nehnuteľnosti o tom, že na jeho nehnuteľnosti v určitom časovom rozsahu bude umiestnený technický prostriedok a zároveň ho poučí o jeho právach a povinnostiach, ktoré mu umiestnením technického prostriedku vznikajú, prípadne povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Spravidla pôjde o umiestnenie technického prostriedku na pozemkoch - na lúkach, poliach a v lesných porastoch. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania a je to nevyhnutné v súvislosti s kontrolou hraníc môže policajt umiestniť a použiť technický prostriedok aj bez predchádzajúceho súhlasu vlastníka nehnuteľnosti. Ak vlastník nehnuteľnosti nebol vopred informovaný o umiestnení technického prostriedku, policajt bezodkladne písomne vyrozumie vlastníka nehnuteľnosti. Na ochranu technického prostriedku pred jeho zničením, poškodením alebo krádežou má slúžiť jeho označenie, že sa jedna …

čl. I § 11 §
Smernica 2004/38/ES vymedzuje dva odlišné prípady posudzovania oprávnenosti vstupu cez vonkajšie hranice pre občanov Únie a rodinných príslušníkov občanov Únie. V prvom prípade ide o splnenie podmienok vstupu podľa čl. 5 s dôrazom na ods. 4 predmetného článku smernice 2004/38/ES (upravené v § 9 návrhu zákona). Druhý prípad je uvedený v čl. 27 smernice 2004/38/ES, kedy občan Únie a rodinný príslušník občana Únie, ktorý má preukázateľné právo slobody pobytu a pohybu (čiže má aj potrebné doklady) je pre členský štát, do ktorého mieni vstúpiť „nebezpečný“ z dôvodov ohrozenia verejného poriadku, bezpečnosti štátu alebo verejného zdravia. Vzhľadom k tomu, že inštitút odopretia vstupu podľa čl. 13 Kódexu schengenských hraníc sa explicitne vzťahuje len na štátneho príslušníka tretej krajiny, z dôvodu vyššie uvedeného práva obmedzenia slobody pohybu a pobytu sa v § 11 zavádza v súlade s čl. 27 smernice 2004/38/ES zamietnutie vstupu. Nakoľko inštitút zamietnutia vstupu je z dôvodu ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, policajt má právo odobrať občanovi Únie …

čl. I § 12 §
Odopretie vstupu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny upravuje čl. 13 a príloha V. Kódexu schengenských hraníc. Odsekom 2 tohto ustanovenia Slovenská republika preberá záväzok prijať na svoje územie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol na území Slovenskej republiky povolený pobyt, ktorý požiadal o poskytnutie alebo mu bola poskytnutá medzinárodná ochrana na území Slovenskej republiky, alebo ide o osobu bez štátnej príslušnosti, ktorej Slovenská republiky vydala cestovný doklad cudzinca.

čl. I § 13 §
Ustanovenie § 13 upravuje vecnú príslušnosť vlády Slovenskej republiky súvisiacu s možnosťou dočasne obnoviť kontroly na vnútorných hraniciach za ustanovených kritérií podľa čl. 23 Kódexu schengenských hraníc.

čl. I § 14 §
Prevažná časť úpravy podmienok udeľovania schengenských víz pre všetky členské štáty je vymedzená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (ďalej len „Vízový kódex“), ktoré je priamo uplatniteľné. Predkladaný zákon v druhej časti tretej hlave ustanovuje vykonávanie konkrétnych úkonov a kompetencie pre jednotlivé orgány Slovenskej republiky pri udeľovaní schengenských a národných víz.

čl. I § 15 §
Členské štáty môžu okrem vydávania spoločných schengenských víz vydávať aj svoje národné víza, pričom postup ich vydávania si každý členský štát určuje vnútroštátnou úpravou. V § 15 sú ustanovené podmienky, za ktorých je možné štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udeliť národné vízum a časové vymedzenie pobytu. Špecifické postavenie pri udeľovaní národného víza má rodinný príslušník azylanta alebo cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana. Tomuto totiž musí byť udelené národné vízum, ak neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Doteraz bolo takejto osobe udeľované schengenské vízum, pričom však tieto osoby väčšinou nespĺňajú podmienky na udelenie schengenských víz (finančné zabezpečenie, úmysel vrátiť sa pred skončením víza).

čl. I § 16 §
Udelenie víza môže byť podmienené overením pozvania (§ 19 návrhu zákona), o ktoré musí požiadať pozývajúca osoba na príslušnom oddelení cudzineckej polície podľa miesta jej pobytu/sídla, ktoré je sprievodným dokladom na udelenie víza. Overené pozvanie zasiela pozývajúca osoba žiadateľovi o vízum, ktorý ho priloží k žiadosti o udelenie schengenského víza. Ďalšou z podmienok udelenia schengenského víza je posúdenie bezpečnostného rizika pre členské štáty. Od vstupu Slovenskej republiky do schengenského priestoru sú na strane ministerstva vnútra vykonávané bezpečnostné previerky žiadateľov o udelenie víz pre zastupiteľské úrady Slovenskej republiky a v určených prípadoch aj pre zastupiteľské úrady iných členských štátov prostredníctvom centrálneho vízového orgánu. Ministerstvo vnútra v určitých prípadoch vydáva záväzné stanovisko k žiadosti o udelenia schengenského víza s určením hraničného priechodu, na základe ktorého následne zastupiteľský úrad zapíše dané stanovisko priamo do vízovej nálepky. V súlade s Vízovým kódexom sa umožňuje odvolať sa proti neudeleniu schengenského víza, jeho zrušeniu alebo odvolaniu. Rozhodnutie o zamietnutí víza a dôvody sa štátnemu príslušníkovi tretej …

čl. I § 17 §
Na konanie o udelení národného víza sa primerane vzťahuje § 16. Na rozdiel od schengenských víz, pri národných vízach sa ponecháva doterajšia úprava neoznamovania dôvodov neudelenia víza, ako aj nemožnosť odvolať sa proti jeho neudeleniu. Výnimku tvoria rodinní príslušníci azylanta a osoby, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, pretože títo majú na udelenie národného víza právny nárok.

čl. I § 18 §
Víza sa vo výnimočných prípadoch môžu udeliť aj na hraničných prechodoch (čl. 35 Vízového kódexu). Pri konaní o udelení víza musia byť splnené obdobné podmienky ako pri podaní žiadosti na zastupiteľskom úrade. Udelenie víz na hraničnom priechode rodinnému príslušníkovi občana Únie je ustanovené v § 7. Vízum udelené na vonkajšej hranici je jednotné vízum, ktoré v závislosti od účelu a podmienok plánovaného pobytu oprávňuje držiteľa na pobyt v trvaní najviac 15 dní. V prípade, ak sa vyžaduje konzultácia z ústredných orgánov iných členských štátov podľa čl. 22 Vízového kódexu, vízum na vonkajšej hranici sa neudeľuje.

čl. I § 19 §
Pozvanie overené policajným útvarom je jedným zo sprievodných dokladov (čl. 14 Vízového kódexu) v rámci posudzovania žiadosti o udelenie víza. Overené pozvanie môže zastupiteľský úrad vyžadovať tak pri udeľovaní schengenského víza, ako aj národného. Overenie pozvania podlieha bezpečnostnej previerke, ktorú vykonáva ministerstvo vnútra a policajný útvar ho môže overiť len po jeho predchádzajúcom súhlase, ktorým je viazaný. Podaním žiadosti o overenie pozvania sa pozývateľ zaväzuje uhradiť všetky náklady spojené s pobytom a vycestovaním pozývaného štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom má povinnosť preukázať, že je schopný uhradiť všetky náklady. Netýka sa to však azylanta alebo osoby, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak ide o pozvanie rodinného príslušníka. Policajný útvar preveruje splnenie podmienok, a ak zistí zneužitie pozvania, rieši pozývateľa občiansko-právnym alebo trestno-právnym konaním. Pozvanie overené policajným útvarom sa vydáva od roku 2002 a v praxi sa osvedčilo z dôvodu, že pozývateľ veľakrát nevedel, aké záväzky pre neho vyplývajú pri pozvaní štátneho príslušníka tretej krajiny na územie Slovenskej republiky. Po konzultácii na …

čl. I § 20 §
Obsahovo sa vymedzuje pojem prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, ako aj zásada, že štátnemu príslušníkovi tretej krajiny môže byť udelený prechodný pobyt len na jeden účel. Študovať sa však umožňuje pri každom účele pobytu.

čl. I § 21 §
Štátny príslušník tretej krajiny môže získať desať rôznych druhov prechodného pobytu. Jeden z druhov prechodného pobytu je aj pobyt na základe modrej karty Európskej únie (ďalej len „modrá karta“), ktorý má osobitné ustanovenia v návrhu zákona. Časové obdobie, na ktoré sa udeľuje prechodný pobyt, sa pohybuje od 180 dní do šiestich rokov, čim sa zohľadňujú ustanovenia smernice Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny (ďalej len ako „smernica 2003/86/ES“), smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (ďalej len ako „smernica 2003/109/ES“) a smernice Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (ďalej len ako „smernica 2009/50/ES“). Ak štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na jeden z účelov a mienil by zmeniť druh účelu, musí si podať novú žiadosť s uvedeným novým účelom na prechodný pobyt. V prípade skončenia platnosti …

čl. I § 22 §
Ustanovenie v podstate preberá platnú úpravu s tým, že predlžuje možnosť udeliť prechodný pobyt na účel podnikania najviac na tri roky. Prechodný pobyt na účel podnikania sa udeľuje teda podnikateľom alebo osobám, ktoré konajú v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva za podmienky, že nie sú v pracovnoprávnom vzťahu.

čl. I § 23 §
Aj v tomto prípade prechodného pobytu sa vychádza z platnej právnej úpravy, ktorá je naviazaná na podmienky zamestnávania cudzincov ustanovené v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Špecifickým pobytom je prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania, ktorý sa udeľuje najviac na 180 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.

čl. I § 24 §
Prechodný pobyt na účel štúdia sa udeľuje žiakom stredných škôl, poslucháčom jazykových škôl a študentom vysokých škôl. Túto formu pobytu možno udeliť aj osobe, ktorá sa zúčastňuje prípravy na štúdium na vysokej škole za podmienky, že toto štúdium je organizované vysokou školou. Dĺžka pobytu je limitovaná časom štúdia, najviac však šesť rokov. Obdobne ako je to pri niektorých prechodných pobytoch, prechodný pobyt na tento účel sa nevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky, ak spĺňa podmienky čl. 5 Kódexu schengenských hraníc.

čl. I § 25 §
Prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti preberá doterajšie činnosti, na ktoré možno tento pobyt udeliť. Okrem toho sa zavádza nová kategória štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým policajný útvar udelí prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti. Ide o činnosť novinára akreditovaného v Slovenskej republike. Doposiaľ táto činnosť štátnych príslušníkov tretích krajín absentovala v právnej úprave a nebola subsumovaná pod žiaden účel, na ktorý sa viaže udelenie prechodného pobytu.

čl. I § 26 §
Osobitne sa ustanovujú podmienky udeľovania prechodného pobytu na účel výskumu a vývoja. Doteraz bol tento prechodný pobyt udeľovaný v rámci osobitnej činnosti, ale vzhľadom na jeho špecifickosť je potrebné ho definovať ako samostatný účel prechodného pobytu.

čl. I § 27 §
Nanovo sa ustanovujú podmienky prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny. Tento sa bude udeľovať vymedzeným rodinným príslušníkom štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má na území Slovenskej republiky prechodný alebo trvalý pobyt, vymedzeným rodinným príslušníkom azylanta mladšieho ako 18 rokov alebo štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je závislou osobou podľa medzinárodnej zmluvy. Zužuje sa okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú nezaopatreným slobodným dieťaťom a majú viac ako 18 rokov. Týmto štátnym príslušníkom tretích krajín sa umožňuje udeliť prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny len vtedy, ak sa o seba nedokážu postarať z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má túto formu prechodného pobytu sa umožňuje podnikať okrem cudzincov, ktorí majú pobyt z dôvodu odkázanosti alebo nezaopatrenosti.

čl. I § 28 §
Právna úprava prechodného pobytu na účel plnenia služobných povinností civilnými zložkami ozbrojených síl sa preberá z platnej právnej úpravy.

čl. I § 29 §
Významnou zmenou vo vzťahu k prechodnému pobytu je udeľovanie prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, podľa ktorej sa povolenie na prechodný pobyt u štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bolo priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, nevyžadovalo. Uvedená zmena sa zaviedla v súlade s potrebou praxe, z dôvodu bezpečnosti štátu a narastajúcemu počtu žiadateľov o priznanie postavenia Slováka žijúceho v zahraničí, ktorý predkladajú falošné a pozmenené doklady, ako aj z dôvodu, že veľký počet Slovákov žijúcich v zahraničí si neplnilo povinnosť hlásiť sa na policajnom útvare a nerešpektovali tým platnú legislatívu. V rámci povoľovacieho konania bude mať policajný útvar možnosť preveriť Slováka žijúceho v zahraničí, ktorý požiada o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky aj z bezpečnostného hľadiska. Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má vydané osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí bude udelený prechodný pobyt a vydaný doklad o pobyte po splnení podmienok, ktoré sú liberálnejšie ako …

čl. I § 30 §
V súlade so smernicou 2003/109/ES sa umožňuje získať prechodný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý už má dlhodobý pobyt v inom členskom štáte Európskej únie a je zamestnaný, podniká, študuje alebo vykonáva osobitnú činnosť na území Slovenskej republiky alebo je rodinným príslušníkom takéhoto štátneho príslušníka tretej krajiny. Vzhľadom na osobitosť jeho postavenia vyplývajúca zo smernice 2003/109/ES sa javí ako najvhodnejšie riešenie úprava podmienok jeho pobytu samostatným ustanovením.

čl. I § 31 §
Vymedzuje sa miesto podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, ktorý štátnemu príslušníkovi tretej krajiny vydal cestovný doklad, alebo na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, v ktorom má štátny príslušník tretej krajiny bydlisko, ak tento zákon neustanovuje inak; ak nie je takýto zastupiteľský úrad alebo v prípadoch hodných osobitného zreteľa určí ministerstvo zahraničných vecí po dohode s ministerstvom vnútra iný zastupiteľský úrad, na ktorom štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť o udelenie prechodného pobytu. Oproti súčasnému stavu sa umožňuje podať žiadosť aj na území Slovenskej republiky, a to vtedy, ak sa žiadateľ už na našom území zdržiava oprávnene. Žiadosť musí štátny príslušník tretej krajiny podať osobne, z dôvodu priamej identifikácie podľa predloženého platného cestovného dokladu, ako aj z dôvodu aplikácie zásady uplatňovanej v štátoch Európskej únie. Priama identifikácia je nevyhnutná aj z dôvodu bezproblémového doručovania rozhodnutí. Zmenou, ktorú si vyžiadala aplikačná prax, je zavedenie povinnosti pre zastupiteľský úrad, na ktorom si štátny príslušník tretej krajiny …

čl. I § 32 §
Ustanovenie vymedzuje okruh povinných náležitostí k žiadosti o udelenie prechodného pobytu, ktoré musí štátny príslušník tretej krajiny priložiť. Zavádza sa nový doklad, ktorý je povinný štátny príslušník tretej krajiny priložiť k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, a to doklad potvrdzujúci finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti z dôvodu podozrivých bankových operácií, nakoľko štátni príslušníci tretích krajín po predložení dokladu, ktorým potvrdzovali finančné zabezpečenie pobytu, vyberali zo svojich účtov všetky finančné prostriedky a prevádzali ich na účty iných žiadateľov o pobyt. Uvedené transakcie vysvetľovali tým, že peňažné prostriedky použili na podnikateľskú činnosť. Tento návrh zákona zavádza nové povinnosti štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, a to odovzdať doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie do 30 dní od podania žiadosti na policajnom útvare alebo 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte; štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt na účel podnikania odovzdať do 60 dní od prevzatia dokladu o pobyte aj výpis z obchodného registra. Ďalej sa zavádza …

čl. I § 33 §
Ustanovujú sa okolnosti, na ktoré policajný útvar prihliada pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodnému pobytu. Ide predovšetkým o verejný záujem a osobné pomery žiadateľa. Taxatívne sa vymedzujú dôvody, z ktorých musí policajný útvar zamietnuť žiadosť o udelenie prechodného pobytu, pričom tieto dôvody sú obmedzené u žiadateľa, ktorý má priznané postavenie zahraničného Slováka. Dôvody na zamietnutie žiadosti nesmú byť založené na ekonomických dôvodoch (čl. 17 ods. 2 smernice 2003/109/ES). Lehoty na rozhodnutie na jednej strane zohľadňujú čas, ktorý je potrebný na preskúmanie žiadosti, na druhej strane sú však nastavené tak, aby ich dĺžka neprimerane nezaťažovala žiadateľa. Z hľadiska právnej istoty sa navrhuje jednoznačne ustanoviť, že počas rozhodovania o obnovení pobytu alebo zmene druhu alebo účelu pobytu sa považuje pobyt žiadateľa za oprávnený.

čl. I § 34 §
Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na určitý čas, môže byť obnovený prechodný pobyt len vtedy, ak trvajú podmienky a účel pobytu, ktorý deklaroval v žiadosti o udelenie prechodného pobytu.

čl. I § 35 a 36 §
Taxatívne sa ustanovujú dôvody zániku prechodného pobytu. Tento pobyt zaniká jednak z dôvodu nastania určitých právnych skutočností (štátny príslušník tretej krajiny v ustanovenom čase nevstúpi na území Slovenskej republiky a skončí platnosť povolenia na prechodný pobyt alebo získal inú formu pobytu, štátnemu príslušníkovi bol uložený trest vyhostenia alebo bol administratívne vyhostený) alebo mu bol prechodný pobyt rozhodnutím zrušený. Ak policajný útvar zruší prechodný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v niektorom zo štátov Európskej únie, policajný útvar je povinný informovať o zrušení prechodného pobytu tento štát. Pri rušení prechodného pobytu na účel zamestnania z dôvodu straty zamestnania sa zavádza tzv. ochranná doba 30 dní od zániku zamestnania, počas ktorej nebude možné štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zrušiť tento pobyt z titulu pominutia účelu.

čl. I § 37 až 41 §
Predmetnými ustanoveniami sa transponuje smernica Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (ďalej len „smernica 2009/50/ES“). Táto transpozícia vychádza z poslednej novely zákona o pobyte cudzincov – zákona č. 223/2001 Z. z., ktorú Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 29. júna 2011. Cieľom zavedenia modrej karty je podpora prijímania a mobility vysokokvalifikovaných pracovníkov a upravenie ich právneho postavenia na území Slovenskej republiky. Prechodný pobyt - modrá karta Európskej únie je v osobitných ustanoveniach tohto zákona, nakoľko vydaním modrej karty sa umožňuje štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zdržiavať sa a pracovať na území Slovenskej republiky, ako aj z dôvodu, že má odlišné podmienky od prechodného pobytu. Žiadateľ musí byť vopred prijatý na výkon zamestnania, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu a mať príslušnú vyššiu odbornú kvalifikáciu, ako aj mať pracovnú zmluvu, alebo písomný prísľub zamestnávateľa. Pracovná zmluva žiadateľa mu musí zaručovať príjem minimálne 1,5 násobku aktuálnej priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve …

čl. I § 42 §
Navrhujú sa zaviesť zmeny pojmov týkajúce sa trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky. Trvalý pobyt sa rozdeľuje na tri základné druhy a to trvalý pobyt na päť rokov, trvalý pobyt na neobmedzený čas a pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom Európskej únie (ďalej len „dlhodobý pobyt“).

čl. I § 43 až 45 §
V súvislosti s trvalým pobytom, ktorý možno udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny prvýkrát na päť rokov sa navrhuje zmeniť žiadosť o udelenie prvého povolenia na „žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov“. Žiadosť sa podáva osobne na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky alebo na policajnom útvare. Za bezvládnu osobu môže podať žiadosť rodinný príslušník, s ktorým sa bezvládny štátny príslušník tretej krajiny zlučuje. Na základe zosúladenia smernice 2003/86/ES s národnou legislatívou sa zmenil rozsah udelenia trvalého pobytu na päť rokov, a to z nezaopatreného dieťaťa staršieho ako 18 rokov na nezaopatrené dieťa staršie ako 18 rokov, ktoré sa o seba nedokáže postarať z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Doterajšia právna úprava neumožňovala nezaopatreným deťom starším ako 18 rokov, ktoré sa o seba nedokážu postarať z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu udeliť trvalý pobyt, pričom citovaná smernica umožňuje tejto skupine osôb udeliť pobyt. Na strane druhej, osobám ktorým smernica 2003/86/ES právo nepriznáva - nezaopatrené deti staršie ako 18 rokov študujúce na …

čl. I § 46 §
Namiesto pojmu ďalšie povolenia sa navrhuje zaviesť „trvalý pobyt na neobmedzený čas“. V súvislosti s navrhovanou zmenou je žiaduce spresniť podmienky, na základe ktorých policajný útvar udelí štátnemu príslušníkovi tretej krajiny trvalý pobyt na neobmedzený čas a vyňať okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorý majú priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom EÚ. Navrhuje sa, že policajný útvar na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny udelí trvalý pobyt na neobmedzený čas štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má najmenej štyri roky udelený trvalý pobyt, alebo je dieťaťom mladším ako 18 rokov štátneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na neobmedzený čas. Trvalý pobyt na neobmedzený čas je možné udeliť aj bez splnenia podmienok ustanovených zákonom, a to napríklad v prípadoch, ak je to potrebné na poskytovanie ochrany a pomoci svedkovi, z dôvodov hodných osobitného zreteľa alebo na návrh Slovenskej informačnej služby z dôvodu bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky. Taktiež sa navrhuje udeliť tento druh trvalého pobytu aj osobám bez štátnej príslušnosti a maloletej osobe …

čl. I § 47 §
Štátny príslušník tretej krajiny podáva žiadosť o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas na policajnom útvare a je povinný predložiť platný cestovný doklad a priložiť dve fotografie, finančné zabezpečenie pobytu, zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky a bezúhonnosť, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 46 ods. 1 písm. b) staršieho ako 14 rokov. Policajný útvar môže vyžiadať od štátneho príslušníka tretej krajiny doklad nie starší ako 90 dní potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania a čestné vyhlásenie, že dôvody udelenia trvalého pobytu naďalej trvajú. Ustanovuje sa povinnosť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny mladšiemu ako 18 rokov, ktorý je dieťaťom štátneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na neobmedzený čas, a to priložiť k žiadosti o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas aj doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, do 30 dní od podania žiadosti. Trvalý pobyt sa až do doručenia rozhodnutia o žiadosti o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas považuje za platný na území Slovenskej republiky.

čl. I § 48 až 50 §
Ustanovenia § 48 až 50 sú spoločné pre trvalý pobyt na päť rokov a pre trvalý pobyt na neobmedzený čas – týkajú sa procesu rozhodovania, dôvodov zániku a zrušenia uvedených dvoch druhov trvalého pobytu. Navrhujú sa doplniť skutočnosti, na ktoré je policajný útvar povinný prihliadnuť pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie trvalého pobytu. Navrhuje sa, aby policajný útvar prihliadal nielen na verejný záujem, mieru ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia zo strany štátneho príslušníka tretej krajiny, ale tiež aj na stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu trvalého pobytu, nakoľko v súčasnosti uvedené stanovisko nemá pred súdom právnu váhu, aj napriek skutočnosti, že policajný útvar je povinný prihliadať aj na toto stanovisko v rámci rozhodovacieho procesu o udelení trvalého pobytu. Taxatívne sa uvádzajú dôvody zamietnutia žiadosti a dôvody zániku trvalého pobytu, pričom v prípade zániku zrušením trvalého pobytu sa ustanovujú prípady, keď napriek splneniu podmienok nedôjde k jeho zrušeniu. Ide najmä o prípady, keď by zrušenie pobytu bolo neprimeraným zásahom …

čl. I § 51 až 57 §
Navrhujú sa v súlade so smernicou 2003/109/ES nové osobitné ustanovenia trvalého pobytu, ktoré sa týkajú štátnych príslušníkov tretích krajín s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom EÚ. Podmienky udelenia dlhodobého pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na území Slovenskej republiky sa zosúladili s právom Európskej únie v tom smere, že dlhodobý pobyt sa udelí štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene a nepretržite po dobu piatich rokov bezprostredne pred podaním žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu. Na základe smernice 2009/50/ES sa zavádza nová kategória osôb, ktorým sa udelí dlhodobý pobyt. Sú to štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú päť rokov oprávnený, nepretržitý pobyt na území členských štátov EÚ ako držitelia modrej karty EÚ a zdržiavajú sa na území Slovenskej republiky ako držitelia modrej karty EÚ najmenej dva roky bezprostredne pred podaním žiadosti. V tejto súvislosti sa zavádza aj nové ustanovenie, ktoré určuje dobu najviac šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov a najviac desať mesiacov, počas ktorých sa štátny …

čl. I § 58 §
Tolerovaný pobyt je špecifický druh pobytu, vzhľadom na to, že poskytuje právny rámec na legalizáciu pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nespĺňa podmienky oprávneného pobytu a z objektívnych príčin nemôže z územia Slovenskej republiky vycestovať alebo nemôže byť vyhostený (napr. z dôvodu vážnej choroby alebo ak existuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia podľa § 81). Potrebu tohto ustanovenia si už v nedávnej minulosti vyžiadala prax a skutočnosť, že Slovenská republika pristúpila k medzinárodným zmluvám, podľa ktorých je osoba nevyhostiteľná, ak by bola v štáte, ktorého je štátnym občanom ohrozená na živote alebo by bola potrestaná za svoje náboženské, politické presvedčenie alebo pre to, že sa hlási k určitej sociálnej skupine a podobne. Pobyt takýchto osôb je potrebné legalizovať aj z dôvodu zodpovednosti za ich ochranu podľa medzinárodného práva, ako aj z dôvodu ich evidencie na území Slovenskej republiky. Tolerovaný pobyt odráža práva chránené čl. 3 Európskeho Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, čl. 3 Dohovoru OSN proti mučeniu a čl. …

čl. I § 59 §
Ustanovenie upravuje postup policajného útvaru v konaní o udelení tolerovaného pobytu, ako aj niektoré povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny vo vzťahu k podávaniu žiadosti o udelenie alebo predĺženie tolerovaného pobytu. Žiadosť o udelenie tolerovaného pobyt na úradnom tlačive podáva štátny príslušník tretej krajiny osobne na policajnom útvare a za štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pre bezvládnosť nemôže osobne podať žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu, môže podať žiadosť rodinný príslušník štátneho príslušníka tretej krajiny. Ak policajný útvar vyhovie žiadosti o udelenie alebo predĺženie tolerovaného pobytu, nevydáva písomné rozhodnutie, ale štátnemu občanovi tretej krajiny vystaví písomné potvrdenie o tom, že mu bol udelený alebo predĺžený tolerovaný pobyt s uvedením dátumu. Zavádza sa v akých prípadoch je policajný útvar povinný písomným rozhodnutím zamietnuť žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu alebo žiadosť o predĺženie tolerovaného pobytu. Navrhuje sa, aby sa štátny príslušník tretej krajiny mohol odvolať proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu alebo proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o predĺženie tolerovaného pobytu. …

čl. I § 60 a 61 §
Dôvody zániku tolerovaného pobytu sa sformulovali do samostatného ustanovenia z dôvodu ich početnosti a prehľadnosti. K zániku udeleného tolerovaného pobytu dochádza napríklad vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny písomne oznámi policajnému útvaru skončenie pobytu, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny uplynula doba, na ktorú mal udelený tolerovaný pobyt a nepožiadal o jeho predĺženie, štátny príslušník tretej krajiny zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, a štátny príslušník tretej krajiny bol administratívne vyhostený. Ustanovenie § 61 upravuje prípady, kedy policajný útvar vydá rozhodnutie o zrušení tolerovaného pobytu. Štátny príslušník tretej krajiny má v zmysle tohto ustanovenia možnosť brániť sa proti tomuto rozhodnutiu podaním odvolania, ktoré nemá odkladný účinok.

čl. I § 62 §
Uvedené ustanovenia vychádzajú z aplikačnej praxe, nakoľko sa vyskytujú prípady, keď štátny príslušníčka tretej krajiny s prechodným alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky porodí dieťa v inom členskom štáte Európskej únie. Navrhuje sa uviesť lehota 30 dní, v rámci ktorej je policajný útvar povinný rozhodnúť o podanej žiadosti o udelenie pobytu. Zavádzajú sa tiež dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie pobytu policajným útvarom na základe písomného rozhodnutia.

čl. I § 63 §
Ide o ustanovenie všeobecného charakteru, ktoré vyjadruje konštatáciu, že druhá hlava tretej časti návrhu zákona upravuje právo na pobyt občana Únie a jeho rodinného príslušníka, ktorý ho sprevádza, alebo sa k nemu pripája. Uvedené právo na pobyt sa rozdeľuje na právo na pobyt do troch mesiacov odo dňa vstupu na území Slovenskej republiky, právo na pobyt počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace za súčasného splnenia konkrétnych podmienok a právo na trvalý pobyt. Taktiež sa nanovo formuluje, že pobyt občana Únie a jeho rodinného príslušníka je na území Slovenskej republiky trvalým pobytom. Osobitné postavenie občana Únie a jeho rodinného príslušníka, ktorý ho sprevádza alebo sa k nemu pripája na pobyt vychádza priamo zo smernice 2004/38/ES, ktorá im zaručuje voľne sa pohybovať a zdržiavať v rámci územia členských štátov. Osobitosť tohto statusu vyplýva predovšetkým z možnosti uplatniť a využívať právo voľného pohybu a pobytu v ktoromkoľvek členskom štáte. Na občana Únie a jeho rodinného príslušníka nie je preto možné uplatňovať podmienky pobytu …

čl. I § 64 §
Právo na pobyt občana Únie do troch mesiacoch odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky je vyjadrené v tomto ustanovení, ktoré zároveň zakotvuje jeho oprávnenie zdržiavať sa po túto dobu na území Slovenskej republiky bez akýchkoľvek iných alebo ďalších podmienok alebo formalít. Smernica 2004/38/ES u občanov Únie ustanovuje povinnosť hodnoverne preukázať svoju identitu a štátnu príslušnosť. Z toho dôvodu sa navrhuje občanom Únie priznať väčšiu flexibilitu pri predkladaní dokladov preukazujúcich ich totožnosť a štátnu príslušnosť. Navrhuje sa umožniť občanom Únie predložiť okrem platného preukazu totožnosti alebo cestovného dokladu akýkoľvek iný doklad, ktorým by hodnoverne preukázal svoju totožnosť a štátnu príslušnosť, pričom dôkazné bremeno znáša občan Únie. Povinnosť občanov Únie hlásiť sa na policajnom útvare do 10 dní odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky sa navrhuje naďalej ponechať. Novo naformulované predmetné ustanovenie umožňuje účinne predchádzať zneužívaniu systému sociálnej pomoci Slovenskej republiky sociálne slabšími občanmi Únie. V súlade so smernicou 2004/38/ES sa zavádza podmienka pre občanov Únie spočívajúca v požiadavke, aby …

čl. I § 65 §
Ustanovujú sa podmienky užívania a zachovania práva pobytu občana Únie počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace. Explicitne sa uvádza, že pokiaľ občan Únie tieto podmienky spĺňa, právo na pobyt na území Slovenskej republiky počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace mu ostáva zachované. V zhode so smernicou 2004/38/ES sa ustanovujú prípady, kedy právo na pobyt občana Únie, ktorý už nie je zamestnaný na území Slovenskej republiky alebo už nie je samostatne zárobkovo činnou osobou na území Slovenskej republiky, zostáva zachované. Taktiež sa ustanovuje, za akých okolností zostáva zachované právo na pobyt občana Únie, ktoré užíva ako rodinný príslušník občana Únie, ktorého sprevádza alebo sa k nemu pripája, musí však sám spĺňať konkrétne, stanovené podmienky. V prípade vzniku pochybností sa navrhuje ponechať oprávnenie policajnému útvaru overiť, či sú podmienky na užívanie a zachovanie práva pobytu splnené.

čl. I § 66 §
Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy bude registrácia občanov Únie v prípade ich pobytu na území Slovenskej republiky dlhšieho ako tri mesiace povinná, pričom sa súčasne ustanovuje konkrétna lehota na podanie žiadosti o registráciu pobytu, a to do 30 dní od uplynutia troch mesiacov odo dňa ich vstupu na územie Slovenskej republiky. Zároveň sa občanovi Únie ukladá pri registrácii pobytu, okrem povinnosti predložiť platný preukaz totožnosti alebo cestovný doklad, aj povinnosť predložiť doklady preukazujúce splnenie jednej z podmienok práva na pobyt, ktoré sú uvedené v § 65 ods. 1. Z rámca povinností občanov Únie sa navrhuje vypustiť ustanovenie týkajúce sa predkladania dokladu o ubytovaní pri registrácii pobytu, nakoľko táto povinnosť nevyplýva pre občanov Únie zo smernice 2004/38/ES. Osobitne sa vyzdvihuje princíp individuálneho posúdenia splnenia povinnosti vlastniť dostatočné finančné zdroje pre seba a svojich rodinných príslušníkov, a to s prihliadnutím na osobnú situáciu konkrétneho občana Únie. Rovnako sa odseku 8 príkladom uvádzajú spôsoby preukázania dostatočných zdrojov, avšak občan Únie je oprávnený, …

čl. I § 67 §
Ustanovenie § 67 špecifikuje podmienky, kedy občan Únie získava právo na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (v zásade po uplynutí piatich rokov) a prípady, ktoré sa zarátavajú do obdobia nepretržitého pobytu a do obdobia zamestnania, a súčasne definuje kategórie občanov Únie, na ktorých sa nevzťahujú podmienky dĺžky pobytu a dĺžky zamestnania na území Slovenskej republiky. Ak občan Únie spĺňa podmienky práva na trvalý pobyt, policajný útvar mu vydá na jeho žiadosť do 30 dní doklad o pobyte s názvom „Pobytový preukaz občana EÚ“ s platnosťou na 10 rokov.

čl. I § 68 §
Predmetným ustanovením sa dopĺňajú dôvody zániku práva na pobyt a práva na trvalý pobyt občana Únie. Zavádza sa nový inštitút odňatia práva na pobyt alebo práva na trvalý pobyt občana Únie. Nové ustanovenie upravuje možnosť policajného útvaru rozhodnutím odňať právo na pobyt alebo právo na trvalý pobyt občanovi Únie za ustanovených podmienok. Zároveň sa uvádzajú dôvody odňatia práva na pobyt a práva na trvalý pobyt občanovi Únie. Odňatie práva na pobyt a práva na trvalý pobyt sa uskutočňuje formou vydania rozhodnutia o odňatí práva na pobyt alebo práva na trvalý pobyt, pričom sa ustanovujú povinnosti občana Únie aj povinnosti policajného útvaru súvisiace s vydaním rozhodnutia o odňatí práva na pobyt a práva na trvalý pobyt. Súčasne sa kladie policajnému útvaru za povinnosť pri rozhodovaní o odňatí práva na pobyt brať do úvahy všetky okolnosti týkajúce sa osobného stavu občana Únie. Osobitne uvážlivo sa postupuje v prípade, ak sa rozhoduje o odňatí práva na pobyt v prípade, že sa občan Európskej …

čl. I § 69 §
Uvedené ustanovenie upravuje právo na pobyt rodinného príslušníka občana Únie spočívajúce v oprávnení zdržiavať sa na území Slovenskej republiky počas troch mesiacov odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky za predpokladu, že má platný cestovný doklad, a že občana Únie, ktorý je jeho príbuzným, v stanovenom rozsahu sprevádza alebo sa k nemu pripája. Ustanovenie rešpektuje právo voľného pobytu na území členských štátov, ktoré aj rodinnému príslušníkovi občana Únie zaručuje smernica 2004/38/ES. V súlade s týmto primárnym právom umožňuje rodinnému príslušníkovi občana Únie predložiť aj iný doklad, ktorým by mohol hodnoverne preukázať svoju identitu ako aj skutočnosť, že je v rodinnom vzťahu k občanovi Únie v prípade, ak nemá platný cestovný doklad. Osobitosťou tohto ustanovenia je prípad, kedy sa za rodinného príslušníka občana Únie považuje aj cudzinec, ktorý využíva právo pobytu rodinného príslušníka občana Únie v inom členskom štáte Európskej únie, v ktorom je za občana Únie považovaný občan Slovenskej republiky, a s ktorým sa cudzinec navráti na pobyt alebo sa …

čl. I § 70 §
Ustanovenie všeobecne upravuje, že právo na pobyt na území Slovenskej republiky má rodinný príslušník občana Únie počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace za predpokladu, že občan Únie, ktorého nasleduje, alebo ku ktorému sa pripája sám spĺňa podmienky pre právo na pobyt na území Slovenskej republiky počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace. Toto právo na pobyt rodinného príslušníka občana Únie je vo svojej podstate odvodené od práva na pobyt občana Únie, ktorý zabezpečuje a stará sa o svojho príbuzného (štátneho občana tretej krajiny); v tejto súvislosti ustanovenie v odseku 2 zavádza nový pojem „garant“. Ďalej sa dopĺňajú podmienky, ktoré umožňujú rodinnému príslušníkovi občana Únie zachovať si právo pobytu v prípade úmrtia garanta, zániku alebo anulovania manželstva s garantom. Súčasne sa zavádza nový názov dokladu o pobyte pre rodinného príslušníka občana Únie, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny – „Pobytový preukaz rodinného príslušníka občana EÚ“, pretože tento názov dokladu vyplýva priamo zo smernice 2004/38/ES. Navrhuje sa pri podaní žiadosti o vydanie dokladu …

čl. I § 71 §
Upravujú sa podmienky, ktoré umožňujú rodinnému príslušníkovi občana Únie získať právo na trvalý pobyt, pričom primárnou podmienkou je zdržiavanie sa na pobyte s garantom. Ustanovujú sa aj podmienky, za ktorých sa mu toto právo zachováva. Vo vzťahu k dokladu o pobyte sa rodinnému príslušníkovi občana Únie ustanovuje povinnosť požiadať o vydanie dokladu o pobyte najneskôr v posledný deň platnosti jeho predchádzajúceho (prvého) dokladu o pobyte, pričom sa určuje jeho platnosť na desať rokov.

čl. I § 72 §
Upravujú sa podmienky ukončenia práva na pobyt, ako aj práva na trvalý pobyt rodinného príslušníka občana Únie vo forme jeho zániku alebo odňatia. Pri rozhodovaní o odňatí práva na pobyt sa osobitne skúmajú všetky okolnosti odôvodňujúce odňatie, najmä s ohľadom na osobný stav rodinného príslušníka občana Únie. Policajný útvar postupuje osobitne v prípade, ak dôvodom odňatia práva na pobyt je skutočnosť, že sa rodinný príslušník občana Únie stal osobou v hmotnej núdzi. Ide o obdobné ustanovenie ako u občanov Únie.

čl. I § 73 a 74 §
Oproti platnému stavu sa navrhuje doplniť povinnosť policajného útvaru uvádzať v doklade o pobyte vystaveného štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt, v položke „poznámky“ konkrétny účel prechodného pobytu. Nové znenie ustanovenia navrhuje lehotu na vydanie dokladu o pobyte. Zavádza sa policajnému útvaru povinnosť v prípade štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana, lehota 15 dní na vystavenie dokladu o pobyte. Do dokladu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený dlhodobý pobyt v súlade so smernicou 2003/109/ES sa zavádza povinnosť policajného útvaru v položke „druh pobytu“ uviesť „osoba s dlhodobým pobytom – EÚ“. Ustanovenia týkajúce sa vydávania cudzineckého pasu upravujú na čo slúži cudzinecký pas, komu sa vydáva a platnosť tohto pasu. Ustanovuje cudzincovi povinnosť osobne podať žiadosť o vydanie cudzineckého pasu na policajnom útvare. Cudzinecký pas môže policajný útvar odňať, ak dôvody na jeho vydanie pominuli. Ustanovenia o cestovnom doklade cudzinca sa navrhuje vypustiť zo zákona, nakoľko znenie v doterajšej právnej úprave je duplicitné vo …

čl. I § 75 a 76 §
Predmetné ustanovenia určujú rozsah oprávnení policajta služby cudzineckej polície pri výkone kontroly pobytu cudzincov, ktoré sú rozšírené o kontrolu občana Únie a rodinného príslušníka občana Únie. Ide o ustanovenie, ktoré je výsledkom požiadavky praxe a súčasne sa ním splní podmienka kompatibility s predpisom Európskej únie o harmonizácii prostriedkov pre boj proti nezákonnému prisťahovalectvu a nezákonnému zamestnávaniu a zlepšení náležitých prostriedkov kontroly. V súvislosti s uvedeným právnym predpisom Európskej únie a na zabezpečenie efektívnosti kontrol, je nutné, aby policajti mali oprávnenia vstupovať na miesta určené na podnikanie, zamestnanie, kde vykonávajú neoprávnenú zárobkovú činnosť cudzinci, ktorí sú spravidla aj na neoprávnenom pobyte. Rovnako musia mať oprávnenie vstupovať do priestorov určených na ubytovanie. Pozornosť policajtov pri kontrolách by sa mala upriamiť na určité oblasti, napr. v blízkosti hraníc, v prístavoch, na letiskách, železničných staniciach, takisto na určité profesie, napr. v stavebníctve, v službách a v obchode. Kontrola spočíva aj v odhaľovaní falšovaných povolení na pobyt, povolení na zamestnanie, falšovaných cestovných dokladov a podobne. …

čl. I § 77 §
Ustanovenia administratívneho vyhostenia vychádzajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len ako „smernica 2008/115/ES“). Občana Únie a rodinní príslušníci občana Únie tvoria osobitnú kategóriu, nakoľko požívajú širšie práva, ktoré im priznáva smernica 2004/38/ES, v porovnaní so štátnymi príslušníkmi tretích krajín a taktiež administratívne vyhostenie a určenie zákazu vstupu sa na nich vzťahuje len v osobitných prípadoch ustanovených v smernici 2004/38/ES. V § 77 ide o všeobecné ustanovenia týkajúce sa administratívneho vyhostenia, v tomto ustanovení sa navrhuje rozšíriť definícia administratívneho vyhostenia o povinnosť cudzinca v prípade vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení vycestovať na územie členského štátu EÚ, v ktorom má udelené právo na pobyt. V rámci všeobecných vymedzení rozhodnutia o administratívnom vyhostení sa bude uvádzať aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený (ak je možné túto krajinu určiť) a uloženie zákazu vstupu, ak nie …

čl. I § 78 a 79 §
Ako reakcia na potreby aplikačnej praxe sa upravuje oprávnenie policajta vykonať osobnú prehliadku a prehliadku osobných vecí v konaní o administratívnom vyhostení cudzinca z územia Slovenskej republiky. Ide o oprávnenie preventívneho charakteru, ktorého cieľom je nielen prehliadkou zistiť, či cudzinec má pri sebe predmety, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku, ale aj zistiť, či cudzinec nemá pri sebe napr. lieky, ktorých je užívateľom a túto skutočnosť predtým opomenul uviesť. Policajt má povinnosť spracovať úradný záznam o vykonaní prehliadky a o zozname odobratých vecí a jednu kópiu zoznamu odovzdá cudzincovi. Policajt je povinný zaistené veci vrátiť po vydaní rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak sa cudzinec nezaistí, okrem peňažných prostriedkov použitých na úhradu nákladov spojených s administratívnym vyhostením a vecí, ktorých držanie je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Ďalším oprávnením, ktoré sa zavádza v § 79, je oprávnenie predviesť cudzinca na policajný útvar. Ide o nové ustanovenie, ktoré poskytuje policajtovi oprávnenie na predvedenie cudzinca na policajný útvar, ak …

čl. I § 80 §
V súvislosti s konaním o administratívnom vyhostení cudzinca vznikajú pre Slovenskú republiku finančné náklady, ktoré tvoria náklady na ubytovanie, stravovanie a dopravu cudzinca. Ustanovenie upravuje z akých finančných prostriedkov sa uhradia náklady (z vlastných finančných prostriedkov cudzinca, ktorými môže ihneď disponovať, zamestnávateľom, ktorý nelegálne zamestnával cudzinca alebo štát). V súlade so smernicou 2009/52/ES sa zavádza aj zodpovednosť za úhradu týchto nákladov pre subdodávateľov nelegálneho zamestnávateľa.

čl. I § 81 §
Ustanovenie § 81 v odsekoch 1 a 2 jasne definuje prípady, kedy nie je možné vyhostiť cudzinca. Jedná sa o uplatnenie zásady „non-refoulment“ z územia Slovenskej republiky voči cudzincovi alebo osobe bez štátnej príslušnosti, ktorá vyplýva z medzinárodných záväzkov SR a preberá sa z doterajšej právnej úpravy.

čl. I § 82 a 83 §
Upravujú sa podmienky, za ktorých môže policajný útvar vydať rozhodnutie o administratívnom vyhostení štátnemu príslušníkovi tretej krajiny a ustanovuje, v akých prípadoch zároveň môže policajný útvar udeliť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na obdobie jedného roka až desať rokov. Následne sa navrhuje osobitne upraviť niektoré povinnosti a právomoci policajného útvaru pri určovaní zákazu vstupu a doby jeho platnosti, v prípade ak dôjde k splneniu podmienok ustanovených v návrhu zákona. V súlade so smernicou 2003/109/ES sa navrhuje administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má postavenie priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom EÚ a určiť mu zákaz vstupu len v prípade, ak vážne ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.

čl. I § 84 a 85 §
Upravujú sa dôvody, na základe ktorých policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení štátneho príslušníka tretej krajiny. Doplnenie formulácie v § 84 ods. 4 písm. b) a v § 86 ods. 1 má za cieľ zabrániť zámene pojmov „dobrovoľný návrat“, ktorý sa v podmienkach Slovenskej republiky vykonáva vo forme asistovaného dobrovoľného návratu zo strany IOM s pojmom „dobrovoľný odchod“, ktorý zavádza smernica 2008/115/ES. Do § 85 sa preberá smernica Rady 2001/40/ES z 28. mája 2001 o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín (čl. 3 písm. b) smernice). Ak policajný útvar rozhoduje o administratívnom vyhostení štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom povolenia na pobyt vydaného akýmkoľvek iným členským štátom Európskej únie, je povinný uplatniť aj čl. 25 ods. 2 schengenského vykonávacieho dohovoru. Uvedené ustanovenie článku by sa malo uplatňovať recipročne. V prípade uplatňovania vzniknutých nákladov Slovenská republika po realizácií výkonu rozhodnutia o vyhostení vydaného iným členským štátom postupuje podľa rozhodnutie Rady z 23 februára 2004, ktorým …

čl. I § 86 §
Ustanovenie explicitne upravuje dôvody za ktorých môže ministerstvo vnútra zrušiť zákaz vstupu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny. Z dôvodu vzniku nepredvídateľných prípadov môže ministerstvo vnútra výnimočne povoliť vstup na územie Slovenskej republiky aj štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý bol administratívne vyhostený a u ktorého neuplynula lehota zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky. Na rozhodovania o povolaní na vstup sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

čl. I § 87 §
Upravuje sa problematika administratívneho vyhostenia občanov Únie a ich rodinných príslušníkov v zmysle smernice 2004/38/ES. Občana Únie a rodinného príslušníka občana Únie môže policajný útvar administratívne vyhostiť a môže mu určiť čas zákazu vstupu do päť rokov len vtedy, ak sú hrozbou pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. Ak tieto osoby nadobudli právo trvalého pobytu, je možné ich vyhostiť len vtedy, ak sú vážnou hrozbou pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Navrhujú sa tiež v súlade so smernicou 2004/38/ES ustanoviť prípady, ktoré nezakladajú dôvod na administratívne vyhostenie. Osobitne sa zdôrazňuje individuálne posudzovanie okolností každého prípadu, v ktorom policajný útvar rozhoduje o administratívnom vyhostení a prihliadať na primeranosť administratívneho vyhostenia vzhľadom na osobný stav daného jednotlivca. Rovnako sa navrhuje upraviť procesné záruky, ktoré občanovi Únie a rodinnému príslušníkovi občana Únie priznáva smernica 2004/38/ES v prípade, že im bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení. Navrhuje sa zabezpečiť výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, v prípadoch, že občan Únie alebo rodinný príslušník …

čl. I § 88 §
Ustanovenia druhej hlavy štvrtej časti návrhu zákona určujú dôvody, kedy je policajt oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny v súlade so smernicou 2008/115/ES. Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov. Policajný útvar môže túto lehotu predĺžiť z dôvodu uvedeného v § 87 ods. 4. Predĺžiť lehotu zaistenia nie je možné pri rodinách s deťmi a pri zraniteľných osobách. Postup pri zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny je totožný s doterajšou právnou úpravou. Toto ustanovenie zároveň definuje nový pojem „riziko úteku“.

čl. I § 89 §
Napriek tomu, že existujú dôvody zaistenia, môže policajný útvar rozhodnúť namiesto zaistenia o tom, že štátnemu príslušníkovi tretej krajiny uloží povinnosť hlásenia pobytu alebo zloženie peňažnej záruky ako náhrady zaistenia osoby. Zároveň sa ustanovujú podmienky za ktorých možno uložiť tieto opatrenia. Pri porušení týchto podmienok policajný útvar rozhodne o zaistení cudzinca, prípadne aj o prepadnutí peňažnej záruky, ak bola uložená.

čl. I § 90 §
Ustanovenie upravuje povinnosti policajného útvaru a zariadenia v súvislosti so zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny. Štátny príslušník tretej krajiny má okrem iného právo byť poučený o zaistení, vyrozumieť o zaistení niektorú zo svojich blízkych osôb a právneho zástupcu, požiadať o asistovaný dobrovoľný návrat alebo o možnosti kontaktovať mimovládne organizácie. V § 90 ods. 2 písm. b) je garantované právo na bezodkladné prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny zo zariadenia.

čl. I § 91 §
Strava poskytovaná v zariadení je primerane prispôsobovaná s ohľadom na vek, kultúrne, etnické a náboženské špecifiká krajín. Je garantované poskytnutie stravy zaistenému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny prvýkrát po 6 hodinách. Ak štátny príslušník tretej krajiny odmietne poskytnutie stravy policajt o tom spíše úradný záznam, v ktorom uvedie aj dôvod odmietnutia stravy, o čom zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny bezprostredne poučí v jazyku, ktorému rozumie, a v prítomnosti iného policajta predloží úradný záznam na podpis. K§ 92 Zariadením musí vnútorne zodpovedať hygienickým predpokladom a stavebným úpravám miestností, kde sa umiestnení štátni príslušníci tretej krajiny celodenne zdržiavajú. Pre štátnych príslušníkov tretej krajiny sú v zariadení zabezpečované aj podmienky komplexnej osobnej hygieny vo forme napr. hygienických balíčkov, denného prístupu k sprchám a toaletám. Pracovné aktivity zaistení štátni príslušníci tretej krajiny v zariadení nevykonávajú.

čl. I § 93 §
Ustanovenie § 93 upravuje možnosť pristúpiť k umiestneniu štátneho príslušníka tretej krajiny do oddeleného režimu zaistenia. Štátny príslušník tretej krajiny môže byť umiestnený do oddeleného režimu zaistenia len na základe taxatívne stanovených dôvodov.

čl. I § 94 §
Zariadenie musí pri umiestňovaní zaistených štátnych príslušníkov tretích krajín do ubytovacích priestorov individuálne prihliadať na ich životné podmienky, náboženské, etnické alebo národnostné zvyklosti. Zároveň ihneď po umiestnení štátneho príslušníka tretej krajiny v zariadení sa zabezpečí jeho poučenie v jazyku, ktorému rozumie, o tom, kde sa nachádza, a o jeho povinnostiach a právach súvisiacich s jeho zaistením a vnútorným poriadkom zariadenia.

čl. I § 95 §
V § 95 je určená povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny podrobiť sa lekárskej prehliadke v rozsahu určenom lekárom. Ak si zdravotný stav štátneho príslušníka tretej krajiny vyžaduje zdravotnú starostlivosť, ktorú nie je možné zabezpečiť v podmienkach zariadenia, je bezodkladne zabezpečená špecializovaná starostlivosť v zdravotníckom zariadení mimo zariadenia. Výdavky súvisiace so zabezpečením zdravotnej starostlivosti uhrádza zariadenie. Ak si štátny príslušník tretej krajiny spôsobí ujmu na zdraví úmyselne, je povinný uhradiť náklady na liečenie a skutočne vynaložené náklady na dozor a dopravu do zdravotníckeho zariadenia. Ak nemá finančné prostriedky, náklady hradí ministerstvo vnútra.

čl. I § 96 až 99 §
Ustanovenie upravuje práva a povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny umiestneného v zariadení, pričom sa prevažne preberajú z doterajšej právnej úpravy. V prípade prijatia zásielky vecí je štátny príslušník tretej krajiny obmedzený na hmotnosť zásielky do 5 kilogramov, to sa však nevzťahuje na prijatie zásielky s oblečením.

čl. I § 100 §
Upravuje sa oprávnenie policajta vykonať pred umiestnením do zariadenia osobnú prehliadku cudzinca. O prehliadke zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny je policajt povinný spracovať úradný záznam. Štátny príslušník tretej krajiny je povinný podrobiť sa prehliadke. Osobnú prehliadku štátneho príslušníka tretej krajiny vykonáva vždy osoba rovnakého pohlavia. Policajt je oprávnený odobrať do úschovy cestovný doklad, veci a návykové látky nájdené pri prehliadke štátneho príslušníka tretej krajiny alebo pri prehliadke jeho osobných vecí.

čl. I § 101 §
Predmetné ustanovenia vymedzujú právnu úpravu policajného prevozu v rámci readmisných dohôd. Ustanovenie upravuje práva a povinnosti policajného útvaru pred začiatkom a počas vykonávania policajného prevozu za účelom uplatňovania readmisnej dohody, ako aj povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny podrobiť sa prehliadke počas prevozu.

čl. I § 102 §
V leteckej doprave dochádza k situáciám, kedy dopravca z bezpečnostných dôvodov (ak sa osoba agresívne správa alebo existuje predpoklad, že sa tak správať môže) odmieta vykonať prepravu osoby, ktorú má inak (podľa § 108) povinnosť prepraviť. V takýchto prípadoch žiada policajný útvar na hraničnom priechode o zabezpečenie policajnej asistencie počas prepravy tohto cudzinca na cieľové územie. Z uvedeného dôvodu ide touto úpravou o snahu mať možnosť v takýchto prípadoch operatívne rozhodnúť o vyslaní policajného sprievodu, a to v čo najkratšom čase, pričom dopravca bude povinný hradiť aj všetky výdavky s tým spojené.

čl. I § 103 a prílohe č. 1 §
Túto úpravu si vyžiadala realizácia záväzku Slovenskej republiky vyplývajúca zo smernice Rady 2003/110/ES z 25. novembra 2003 o pomoci v prípadoch tranzitu na účely leteckého odsunu (ďalej len „smernica 2003/110/ES“). V tejto súvislosti sa vymedzujú povinnosti ministerstva vnútra pri prijímaní a podávaní žiadosti o letecký tranzit a povinnosti policajného útvaru na zabezpečenie realizácie leteckého tranzitu. Súčasne sa vymedzuje rozsah poskytovanej pomoci a dôvody, pre ktoré môže byť žiadosť o letecký tranzit odmietnutá. V prílohe č.1 je vzor žiadosti o tranzit na účely leteckého odsunu.

čl. I § 104 §
Ustanovenie upravuje lehotu na vybavenie žiadosti členského štátu Európskej únie o letecký tranzit aj s možnosťou o predĺženia lehoty rozhodnutia o leteckom tranzite. Ustanovenie odseku 4 upravuje dôvody, kedy ministerstvo vnútra môže zamietnuť žiadosť členského štátu o realizácii leteckého tranzitu. Náklady spojené s leteckým tranzitom hradí ten, kto o letecký tranzit požiadal.

čl. I § 105 §
Do § 105 bol prevzatý čl. 5 smernice 2003/110/ES. Ustanovenie upravuje postup a opatrenia zúčastnených strán v leteckom tranzite od začiatku leteckého tranzitu až po jeho ukončenie.

čl. I § 106 §
Ustanovenie upravuje práva a povinnosti osôb, ktoré vykonávajú letecký tranzit so sprievodom, povinnosti policajného sprievodu z iného členského štátu EÚ, ako aj ich oprávnenia počas sprievodu na území Slovenskej republiky.

čl. I § 107 a 108 §
V návrhu sa všeobecne ustanovuje povinnosť na úseku kontroly vonkajšej hranice zdržať sa konania, ktoré môže poškodiť, zničiť alebo inak znehodnotiť technický prostriedok, alebo sťažiť jeho využívanie. Ide o technické zriadenia, ktoré sú využívané v rámci hraničnej kontroly a hraničného dozoru a poškodením ktorých by pre Slovenskú republiku vznikli značné materiálne škody. Navrhovanou zmenou sa transponuje čl. 3 ods. 1 a 2 a čl. 6 ods. 1 a 2 smernice Rady 2004/82/ES z 29. apríla 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich (ďalej len ako „smernica 2004/82/ES“), ktorou sa ukladá povinnosť leteckým dopravcom poskytovať policajnému útvaru na hraničnom priechode (letisku) v elektronickej podobe údaje o cestujúcich (vrátane osobných údajov), ktorých prepravuje cez vonkajšiu hranicu Európskej únie. Zároveň sa určuje rozsah poskytovaných údajov a povinnosť leteckého dopravcu informovať cestujúcich o poskytnutí údajov policajnému útvaru. Účelom navrhovanej zmeny je obmedziť nelegálnu migráciu štátnych príslušníkov tretích krajín do členských štátov Európskej únie prostredníctvom leteckej dopravy. Navrhovaná zmena upravuje povinnosti policajného útvaru na …

čl. I § 109 §
Navrhuje sa doplniť pre prevádzkovateľov letísk niektoré povinnosti, ktorých účelom je zabezpečiť vykonanie hraničných kontrol osôb prilietajúcich alebo odlietajúcich mimo Schengenský priestor (napr. do Veľkej Británie). Takáto požiadavka vyplýva z Kódexu schengenských hraníc, podľa ktorého sa pri prekročení vonkajších hraníc musia všetky osoby podrobiť minimálnej kontrole na zistenie totožnosti a štátni príslušníci tretej krajiny sa musia podrobiť dôkladnej kontrole (čl. 7). Tieto povinnosti sú v súlade aj s prílohou VI Kódexu schengenských hraníc, ktorá ustanovuje osobitné pravidlá pre rôzne typy hraníc a rôzne dopravné prostriedky používané na prekračovanie vonkajších hraníc členských štátov Európskej únie (bod 2. Vzdušné hranice). Ustanovujú sa povinnosti prevádzkovateľa medzinárodného letiska a prevádzkovateľa letiska, ktorý nemá oprávnenia prevádzky ako na medzinárodnom letisku. Ustanovenie § 109 ods. 2 upravuje oznamovaciu povinnosť pre prevádzkovateľa letiska, na ktorom nie je zriadený policajný útvar, na účel zabezpečenia vykonania hraničnej kontroly osôb prilietajúcich alebo odlietajúcich mimo Schengenský priestor. Zároveň zavádza aj lehotu na splnenie si danej oznamovacej povinnosti. Pre prípady napr. „vis …

čl. I § 110 §
Navrhuje sa v súvislosti s aplikačnou praxou doplniť ustanovenie, ktoré sa týka povinnosti vlastníka nehnuteľnosti. Zavádza sa, že v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh Policajného zboru pri vykonávaní hraničného dozoru je vlastník nehnuteľnosti nielen povinný umožniť vstup a vjazd dopravného prostriedku na pozemok v blízkosti vonkajšej hranice, ale aj vstup a vjazd dopravného prostriedku na pozemok v prihraničnom území vonkajšej hranice. Ide o vykonávanie neodkladných úkonov zo strany policajtov pri vykonávaní pátrania po osobách. V ustanovení sa upravuje povinnosť pre vlastníka nehnuteľnosti strpieť umiestnenie príslušného technického prostriedku v prihraničnom území vonkajšej hranice, ako aj právo na primeranú náhradu. Nárok na náhradu škody s tým súvisiaci nie je týmto navrhovaným ustanovením dotknutý. Navrhuje sa ďalej doplniť, že ak medzi vlastníkom nehnuteľnosti a Policajným zborom nedôjde k dohode v súvislosti s obmedzeným práv vlastníka nehnuteľnosti k pozemku, tak o primeranej náhrade za obmedzenie práv k pozemkom rozhodne ministerstvo vnútra.

čl. I § 111 §
Ustanovujú sa povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny. Štátny príslušník tretej krajiny je povinný podpísať vyplnené úradné tlačivo o hlásení pobytu aj s uvedením miesta pobytu. Navrhuje sa doplniť úradné tlačivo o hlásení pobytu o kolónku „miesto pobytu“. Navrhujú sa rozšíriť niektoré povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny, napríklad povinnosť odovzdať policajnému útvaru neplatný doklad o pobyte alebo neplatný doklad vydaný podľa tohto zákona, alebo nájdený doklad iného štátneho príslušníka tretej krajiny, a oznámiť policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať mimo miesta udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní. Navrhujú sa nové ustanovenia pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty EÚ, ktoré vyplývajú zo smernice 2009/50/ES. Tieto ustanovenia ustanovujú držiteľovi modrej karty EÚ povinnosť oznámiť policajnému útvaru do troch pracovných dní začiatok obdobia nezamestnanosti a skončenie obdobia nezamestnanosti a hlásiť policajnému útvaru zmenu zamestnávateľa najneskôr tri pracovné dni pred nástupom do nového zamestnania. Pri hlásení zmeny zamestnávateľa sa držiteľovi modrej karty EÚ ustanovuje povinnosť predložiť doklady potvrdzujúce účel jeho …

čl. I § 112 §
Navrhuje sa osobitne od štátnych príslušníkov tretích krajín, uviesť povinnosti občanov Únie a rodinných príslušníkov Únie, pretože z dôvodu ich statusu im smernica 2004/38/ES priznáva väčší rozsah práv a iné povinnosti, ako majú štátni príslušníci tretích krajín.

čl. I § 113 až 115 §
Ustanovujú sa povinnosti niektorých právnických osôb a fyzických osôb a štátnych orgánov vo vzťahu k cudzincom, ktoré prevažne vychádzajú z doterajšej právnej úpravy. Novinkou je vypustenie povinnosti pre ubytovateľa viesť okrem knihy ubytovaných aj domovú knihu, čím sa odľahčí administratíva pre týchto podnikateľov. Pre živnostenský úrad sa zavádza povinnosť zasielať v polročných intervaloch zmeny v živnostiach vydaných pre cudzincov.

čl. I § 116 §
Vymedzujú sa skutkové podstaty priestupkov v súvislosti s kontrolou na vonkajšej hranici. Diferencovane sa vymedzujú priestupky súvisiace s prekračovaním vonkajšej hranice tak pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj pre občanov Únie a ich rodinných príslušníkov. Zároveň sa upravujú priestupky na úseku kontroly vonkajších hraníc, ktoré majú zabezpečiť, aby umiestnené technické prostriedky na zabezpečenie plnenia úloh kontroly vonkajšej hranice neboli bezdôvodne poškodzované, ničené, svojvoľne premiestňované a pod. Súčasne sa umožňuje postih osoby, ktorá by svojim konaním neumožnila vstup alebo vjazd dopravného prostriedku na nehnuteľnosť alebo neumožnila umiestnenie technického prostriedku. Zároveň sa vymedzujú aj skutkové podstaty priestupkov pri dočasnom obnovení kontroly hraníc na vnútornej hranici.

čl. I § 117 §
Navrhované ustanovenie vymedzuje skutkové podstaty správnych deliktov na úseku kontroly hraníc. Zároveň sa ustanovujú sankcie za jednotlivé druhy správnych deliktov. Výška sankcie je odstupňovaná podľa závažnosti a následkov protiprávneho konania.

čl. I § 118 §
Priestupky na úseku pobytu cudzincov sa môže dopustiť štátny príslušník tretej krajiny, občan Únie, rodinný príslušník občana Únie a každý, kto poruší povinnosť ustanovenú týmto zákonom. Občan Únie a ich rodinný príslušník je sankcionovaný iba v tých prípadoch, keď to umožňuje smernica 2004/38/ES; výška pokút za priestupky je porovnateľná s výškou pokút za obdobné priestupky občanov Slovenskej republiky.

čl. I § 119 §
Navrhovaným ustanovením sú upravené správne delikty, ktorých sa môže dopustiť na úseku pobytového režimu ubytovateľ, škola, zamestnávateľ, ako aj iná právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ. Pokutu za správny delikt je možné uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa policajný útvar o porušení povinnosti dozvedel a najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pri určení pokuty policajný útvar prihliada na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania a na prípadné opakované porušenie povinnosti.

čl. I § 120 §
Upravuje sa vzťah k správnemu poriadku. Z dôvodu bezpečnosti sa tiež vo vymedzených prípadoch obmedzuje rozsah odôvodnenia rozhodnutia.

čl. I § 121 až 124 §
Bezúhonnosť je upravená podľa platnej legislatívy; zavádza sa ustanovenie, ktoré vymedzuje, kto sa považuje za bezúhonného. Navrhuje sa do spoločných ustanovení doplniť vymedzenie dokladov o zabezpečení ubytovania, zdravotného poistenia a vydávanie dokladov, že cudzinec netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie.

čl. I § 125 §
Ustanovenie § 125 upravuje niektoré základné a všeobecné postupy v rámci konania podľa návrhu zákona. Vymedzuje pôsobnosť policajného útvaru, pričom pôsobnosť policajného útvaru vo veci administratívneho vyhostenia je iná ako pôsobnosť policajného útvaru, ktorý rozhoduje o žiadosti o udelenie pobytu. Nové ustanovenie § 125 ods. 3 sa dopĺňa z dôvodu veľkého počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú držiteľmi cestovných dokladov štátov, ktoré Slovenská republika neuznala a mali na území Slovenskej republiky už povolený pobyt a tento im bol zrušený, majú na území Slovenskej republiky pobyt a potrebujú si ho obnoviť alebo si chcú podať žiadosť o pobyt na území Slovenskej republiky. Vo všetkých týchto prípadoch by policajný útvar ich žiadosti zamietol alebo by povolený pobyt zrušil, nakoľko nie sú držiteľmi platného cestovného dokladu. Definovanie platného cestovného dokladu v zákone č. 48/2002 o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov sa tým dostávalo do rozporu s medzinárodnými dohovormi (napr. čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), kedy sa …

čl. I § 126 §
Novo sa vymedzuje, že pravidlá zamestnávania cudzincov sú upravené len v zákone o službách zamestnanosti. Ustanovenie § 126 upravuje ďalej overovanie dokladov, podpisov, preklad dokladov. Navrhuje sa, aby podpisy na čestných vyhláseniach, splnomocneniach, nájomných zmluvách a notárskych zápisniciach, ktoré cudzinci predkladajú v konaniach podľa zákona boli osvedčené, aby úradné tlačivá boli vydávané dvojjazyčne, aby sa akceptovali aj české preklady a aby sa zverejňovali základné informácie na stránkach ministerstva vnútra a ministerstva zahraničných vecí.

čl. I § 127 §
Týmto ustanovením je upravený postup lekárskeho vyšetrenia na zistenie veku cudzinca (t. j. či ide o maloletú alebo o plnoletú osobu), ďalej postup pri nájdení maloletých cudzincov na území SR a ich zastupovanie v konaniach podľa tohto zákona.

čl. I § 128 a 129 §
V súlade so zákonom o ochrane osobných údajov sa upravuje spracúvanie údajov policajným útvarom, a to jednak na účely kontroly hraníc (§ 128), a jednak na účely konania o víze a konania o pobyte (§ 129).

čl. I § 130 až 133 a prílohe č. 2 §
Prechodné ustanovenie rieši vzťah k udeleným povoleniam podľa súčasnej platne legislatívy, udeleným vízam a časovú pôsobnosť v súvislosti s konaniami začatými pred účinnosťou navrhovaného zákona. Ustanovenie § 129 určuje povinnosť živnostenskému úradu zaslať do 30 dní od účinnosti tohto zákona úradu hraničnej a cudzineckej polície písomný zoznam vydaných, pozastavených a zaniknutých a zrušených živnostenských oprávnení štátnych príslušníkov tretej krajiny s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky. Zrušovacie ustanovenie ruší doteraz platný zákon o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov, zákon o ochrane štátnej hranice v znení neskorších predpisov a výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o vydávaní dokladu, že cudzinec netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie. Transpozičné ustanovenie § 133 odkazuje na prílohu č. 2, v ktorej je uvedený zoznam preberaných právnych aktov Európskej únie.

čl. II

čl. II bod 1
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. II bod 2 a 7
Nanovo sa ustanovujú položky v sadzobníku správnych poplatkov, ktoré sa týkajú správnych poplatkov za jednotlivé druhy pobytov. Aktualizácia je potrebná predovšetkým vzhľadom na zmenu terminológie niektorých pobytov. Správny poplatok nebudú platiť cudzinci, ktorí žiadajú prechodný pobyt na účel štúdia a vedy a výskumu s cieľom prilákať takéto osoby na územie Slovenskej republiky, a tým ovplyvniť vedomostnú politiku na Slovensku. Určité kategórie cudzincov, predovšetkým v súvislosti s tolerovaným pobytom, sa tiež oslobodzujú od správneho poplatku, a to najmä z dôvodu udeľovania tohto pobytu z humanitárnych dôvodov.

čl. II bod 3
V položke 26, ktorá sa týka udelenia víza na hraničnom priechode a predĺženia krátkodobého víza, sa dopĺňa oslobodenie o rodinných príslušníkov občanov Únie a rodinní príslušníci občanov Slovenskej republiky v rozsahu rodinných príslušníkov občanov Únie.

čl. II bod 4 až 6
V sadzobníku konzulárnych poplatkov v položke 240 (udeľovanie víz) sa zavádza nový správny poplatok vo výške 30 eur za podanie odvolania proti rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie schengenského víza alebo ktorým bolo schengenské vízum zrušené alebo odvolané. Týmto poplatkom však nebudú podliehať rozhodnutia útvaru Policajného zboru a rodinní príslušníci azylanta a cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana. Ak sa odvolaniu vyhovie, poplatok sa vráti.

čl. III
Podľa prílohy IV. ods. 2.1.1. a ods. 2 Kódexu schengenských hraníc musí medzinárodné letisko spĺňať určité štandardy pre vykonávanie hraničnej kontroly súvisiace z bezproblémovým vybavovaním osôb prekračujúcich vonkajšie hranice. Preto je v novele leteckého zákona na podmienky Slovenskej republiky upravené postavenie ministerstva vnútra v procese povoľovania prevádzky medzinárodného (schengenského) letiska Leteckým úradom SR. Ide o ustanovenie, ktoré priamo Kódex schengenských hraníc neupravuje, ale len odkazuje na vnútroštátnu právnu úpravu členských štátov Európskej únie.

čl. IV
Navrhuje sa účinnosť zákona, a to s ohľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu. V Bratislave 10. augusta 2011 Iveta Radičová predsedníčka vlády Slovenskej republiky Daniel Lipšic minister vnútra Slovenskej republiky

čl. I (zákon o pobyte cudzincov)

čl. I bod 1 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zjednotenia terminológie v celom texte zákona.

čl. I bod 2 §
Zavádza sa zmena pojmu rodinný príslušník občana Únie z dôvodu zapracovania rozsudku súdneho dvora Európskej únie vo veci C-370/90 Singh. Navrhovaná zmena mení podmienku, aby bol štátny príslušník tretej krajiny považovaný za rodinného príslušníka občana Únie v prípade, že majú v inej členskej krajine spoločné právo pobytu ako občan Únie a jeho rodinný príslušník. Na základe navrhovanej zmeny postačuje, ak má štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má byť v Slovenskej republike považovaný za rodinného príslušníka občana Únie, akékoľvek právo pobytu v inom členskom štáte.

čl. I bod 3 §
Rozširuje sa okruh osôb, ktoré sú považované za zraniteľné osoby.

čl. I bod 4 §
Podľa § 7 zákona o pobyte cudzincov má občan Európskej únie právo na vstup na územie členských štátov Európskej únie. Toto právo môže preukázať okrem platného cestovného pasu aj akýmkoľvek iným dokladom, ktorým riadne preukáže svoju totožnosť a štátnu príslušnosť k členskému štátu, čiže napr. aj identifikačnou kartou. V praxi sa však vyskytujú prípady, že štátni príslušníci tretej krajiny sa pokúšajú dostať na územie Európskej únie za pomoci falšovaných alebo pozmenených identifikačných kariet občanov Európskej únie. V týchto prípadoch je žiaduce, aby bol takýto doklad zadržaný. Rovnako to platí aj v prípade zneužitia pravej identifikačnej karty občana Európskej únie zo strany štátneho príslušníka tretej krajiny. Inou situáciou sú prípady použitia falošnej alebo pozmenenej identifikačnej karty zo strany samotného občana Európskej únie, ktorý chce zamlčať svoju pravú identitu (napr. občan Európskej únie, po ktorom bolo vyhlásené pátranie). V súčasnej dobe dochádza k častým prípadom, kedy sa štátni príslušníci tretej krajiny snažia dostať na územie Európskej únie za pomoci falošných alebo pozmenených …

čl. I bod 5, 11, 44, 120 a 132 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zjednotenia terminológie v celom texte zákona.

čl. I bod 6 §
Rovnako ako v prípade odopretia vstupu podľa Kódexu schengenských hraníc, ktoré je upravené v čl. 13 ods. 3 druhom pododseku, tak aj odvolanie v prípade prekročenia doby pobytu podľa Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o malom pohraničnom styku nemá mať odkladný účinok, čím by prakticky došlo k zmareniu tohto opatrenia.

čl. I bod 7 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zmeny názvu ministerstva.

čl. I bod 8 a 9 §
Zmena sa zavádza z toho dôvodu, aby bolo možné udeliť národné vízum štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý nemá platný cestovný doklad v zmysle definície v § 2 ods. 1 písm. k), a ktorému Slovenská republika musí udeliť vízum. Jedná sa o rodinných príslušníkov azylanta alebo cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana na území Slovenskej republiky. Títo v zmysle nového odseku 10 v § 17 môžu predložiť ako platný cestovný doklad aj taký, ktorý Slovenská republiky neuznáva podľa § 2 ods. 1 písm. k) a zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v zahraničí udelí národné vízum na osobitný formulár.

čl. I bod 10 §
Zavádza sa nový § 19, ktorý nahrádza doterajšiu právnu úpravu inštitútu pozvania. Cieľom navrhovanej zmeny, ktorá vyplynula z praxe, je konkrétnejšie rozpracovať podmienky pozvania štátnych príslušníkov tretej krajiny, aby pozývateľ vedel, aké záväzky pre neho vyplývajú pri pozvaní štátneho príslušníka tretej krajiny na územie Slovenskej republiky. Pôvodné ustanovenia boli doplnené o okruh osôb, ktoré môžu o overenie pozvania požiadať. Zároveň boli ustanovené jednoznačné podmienky zabezpečenia ubytovania, ktoré musia byť v súlade s príslušnými osobitnými predpismi a zjednotenie preukazovania finančných prostriedkov pozývajúcou osobou, ktorá je povinná uhradiť všetky náklady spojené s pobytom a vycestovaním pozývaného štátneho príslušníka tretej krajiny. Navrhovaná zmena zároveň konkretizuje prípady neudelenia súhlasu Ministerstva vnútra SR a ukladá povinnosť policajnému útvaru oznámiť Ministerstvu vnútra SR stratu, odcudzenie alebo stratu platnosti overeného pozvania, aby nemohlo dôjsť k jeho zneužitiu. Navrhovaným rozšírením sa zabezpečí jednotný postup policajných útvarov v praxi.

čl. I bod 12 §
Zmena sa zavádza z dôvodu nejednoznačnosti súčasného zadefinovania prechodného pobytu, aby v aplikačnej praxi pri rozhodovaní správneho orgánu bolo jasné, že účel prechodného pobytu musí byť vykonávaný na území Slovenskej republiky.

čl. I bod 13, 30 a 163 §
Navrhovaná zmena zjednodušuje možnosť získať prechodný pobyt podľa § 29 Slováka žijúceho v zahraničí, predlžuje dobu, na ktorú sa pobyt udeľuje na päť rokov a zároveň rieši situáciu tých držiteľov osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, ktorých doklad o pobyte vydaný podľa zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov stratil platnosť 30. júna 2012 a nevycestovali z územia Slovenskej republiky po jeho skončení. Navrhovaná zmena im umožní požiadať o udelenie prechodného pobyt podľa § 29 na policajnom útvare bez toho, aby museli vycestovať z územia Slovenskej republiky a zároveň sa toto obdobie až do podania žiadosti o tento pobyt nebude považovať za neoprávnený pobyt.

čl. I bod 14 a 15 §
Navrhovaná zmena zabezpečuje aby žiadateľ o udelenie prechodného pobytu v každom prípade rozumel obsahu záznamu, ktorý podpisuje.

čl. I bod 16 §
Navrhovaná zmena zužuje okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí si môžu podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu na policajnom útvare. Prvú skupinu tvoria štátni príslušníci tretích krajín s tolerovaným pobytom podľa § 58 ods. 1 písm. b), kde účelom je strpenie tejto skupiny štátnych príslušníkov tretej krajiny na území Slovenskej republiky do doby, pokiaľ neodpadnú dôvody, pre ktoré nemôžu vycestovať z územia Slovenskej republiky, a preto nie je v záujme Slovenskej republiky, aby im bolo umožnené podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu. Práve naopak, v záujme Slovenskej republiky je, aby títo štátni príslušníci tretích krajín opustili územie Slovenskej republiky. Z okruhu oprávnených osôb boli vyňatí aj žiadatelia o azyl, a to z dôvodu predchádzania situáciám, kedy by dva rozdielne štátne orgány rozhodovali o priznaní rovnakého práva, a teda práva na pobyt na území Slovenskej republiky, a taktiež predchádzanie účelovým podávaniam žiadostí o azyl, prostredníctvom ktorých sa štátni príslušníci tretích krajín snažia vyhnúť nepriaznivým právnym následkom ich neoprávneného pobytu na území …

čl. I bod 17 §
Z dôvodu zvýšenia právnej istoty žiadateľov o pobyt sa navrhuje, aby zastupiteľský úrad alebo policajný útvar v prípade neprijatia žiadosti o udelenie pobytu, poskytol štátnemu príslušníkovi tretej krajiny písomnú informáciu o tom, aké doklady musí predložiť, aby bola jeho žiadosť prijatá.

čl. I bod 18 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu, nakoľko ustanovenie § 32 ods. 4 nesúvisí s dokladom potvrdzujúcim bezúhonnosť.

čl. I bod 19 §
K zmene formulácie ustanovenia došlo z dôvodu, že už v čase podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu musí spĺňať podmienku, aby nebol povinný doložiť doklad o zabezpečení ubytovania. Zároveň sa rozširuje okruh osôb, na ktoré sa táto osobitná úprava vzťahuje, o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o udelenie prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. e) a f), § 29 alebo § 30 a študujú na vysokej škole alebo budú vykonávať pedagogickú alebo výskumnú činnosť.

čl. I bod 20 §
K zmene došlo z dôvodu rozšírenia okruhu osôb, ktoré nemusia k žiadosti o udelenie prechodného pobytu priložiť doklad potvrdzujúci bezúhonnosť o štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorým bolo vydané osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí, ak o udelenie prechodného pobytu podľa § 29 požiadajú do 60 dní od vydania osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. Uvedeným ustanovením sa sleduje uľahčenie administratívnej záťaže Slovákov žijúcich v zahraničí pri získavaní prechodného pobytu na území Slovenskej republiky.

čl. I bod 21 a 56 §
Uvedená zmena je potrebná z dôvodu aplikačnej praxe, aby policajné útvary mohli v konaní o udelení prechodného pobytu podľa § 27 a v konaní o udelení trvalého pobytu na päť rokov akceptovať niektoré doklady staršie ako 90 dní.

čl. I bod 22 a 23 §
Navrhovaná zmena dopĺňa výpočet dokladov, ktorými môže štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o prechodný pobyt, preukázať účel pobytu.

čl. I bod 24, 90 a 144 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu nesprávneho odkazu v znení zákona o pobyte cudzincov.

čl. I bod 25 a 26 §
Navrhovaná zmena znižuje administratívnu záťaž pre štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí žiadajú o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky tým, že namiesto výpisu z účtu budú finančné zabezpečenie pobytu preukazovať potvrdením o zostatku na účte.

čl. I bod 27 §
Uvedená zmena sa navrhuje z dôvodu rozšírenia okruhu dokladov, ktorými môže preukázať účel pobytu, aby policajný útvar v konaní o udelení prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. f) mohol akceptovať aj potvrdenie podľa § 32 ods. 5 písm. h) alebo písm. i).

čl. I bod 28 §
Uvedená zmena je potrebná z dôvodu aplikačnej praxe, aby bolo jednoznačné, ktorý subjekt a akým spôsobom musí uvedenú skutočnosť preukazovať.

čl. I bod 29 §
Uvedená zmena je potrebná z dôvodu aplikačnej praxe, aby bolo jednoznačné akým dokladom štátny príslušník tretej krajiny preukazuje finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti. Nejednoznačnosť súčasnej právnej úpravy spočíva v tom, že neexistuje legálna definícia pojmu „podnikateľský účet“, čo v praxi spôsobuje nejednotný postup policajných útvarov pri rozhodovaní o udelení prechodného pobytu na účel podnikania. Uvedenou zmenou bude zabezpečený jednotný postup policajných útvarov rozhodujúcich o udelení prechodného pobytu na účel podnikania.

čl. I bod 31 §
Navrhovanou zmenou sa zníži zbytočné administratívne zaťaženie cudzincov pri podávaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu v prípade zmeny druhu pobytu a v prípade, ak ide o držiteľa osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí.

čl. I bod 32 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu nesprávneho odkazu na ustanovenia zákona o pobyte cudzincov.

čl. I bod 33, 48 a 155 §
Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe, kde je potrebné zabezpečiť, aby policajný útvar mal vždy možnosť požiadať o predĺženie lehoty na konanie, pokiaľ z objektívnych dôvodov nevie konanie dokončiť v riadnej lehote. Z toho dôvodu sa navrhuje, aby na žiadosť policajného útvaru, ktorý rozhoduje vo veci, mohol odvolací orgán rozhodnúť o predĺžení lehoty konania o ďalších tridsať dní.

čl. I bod 34 a 43 §
Navrhovaná zmena zabezpečí, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol udelený alebo obnovený prechodný pobyt bol informovaný nielen o dátume udelenia, ale aj o dátume skončenia pobytu. Je to nevyhnutné z dôvodu predchádzania problémom pri podávaní žiadostí o obnovenie prechodného pobytu. Navrhovaná zmena zabezpečí, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorému nebol obnovený prechodný pobyt, bol informovaný o tom, kedy mu začína plynúť 15 dňová lehota na podanie odvolania voči rozhodnutiu policajného útvaru o neobnovení prechodného pobytu. Navrhovaná zmena je potrebná z dôvodu garantovania práva na odvolanie pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o obnovenie prechodného pobytu. Zároveň sa navrhuje povinnosť policajného útvaru zasielať písomné alebo elektronické oznámenie o udelení prechodného pobytu aj príslušnému zastupiteľskému úradu, samosprávnemu kraju a obci podľa miesta udeleného pobytu v SR.

čl. I bod 35 §
Navrhuje sa vypustenie uvedeného ustanovenia z dôvodu jeho praktickej nevyužiteľnosti a moment ukončenia konania sa ponecháva na všeobecnú úpravu v správnom poriadku.

čl. I bod 36 §
Uvedená zmena mení spôsob preukazovania finančného zabezpečenia pobytu pri obnovení prechodného pobytu na účel podnikania podľa § 22 ods. 1 písm. b). Rovnako ako pri udelení prechodného pobytu na účel podnikania, bude štátny príslušník tretej krajiny preukazovať pri obnovení prechodného pobytu finančné prostriedky na pobyt a samostatne finančné prostriedky na podnikanie.

čl. I bod 37 §
Navrhovaná zmena rieši situáciu, kedy štátny príslušník tretej krajiny pri obnovení prechodného pobytu na účel podnikania nie je schopný preukázať zdanený príjem z podnikania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie z dôvodu, že v predchádzajúcom zdaňovacom období ešte nepodnikal. V tomto prípade musí pri obnovení prechodného pobytu preukázať finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti vo výške desaťnásobku životného minima potvrdením o zostatku na účte podľa § 32 ods. 7.

čl. I bod 38 §
Navrhovaná zmena je potrebná z dôvodu jasnejšieho zadefinovania toho, čo musí štátny príslušník tretej krajiny preukázať pri obnovení prechodného pobytu na účel podnikania podľa § 22 ods. 1 písm. b). Podľa navrhovanej zmeny bude štátny príslušník tretej krajiny preukazovať vždy zisk po zdanení z obchodnej spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná, bez ohľadu na to, či má alebo nemá v obchodnej spoločnosti alebo družstve obchodný podiel. Navrhovaná zmena zároveň rieši situáciu, kedy štátny príslušník tretej krajiny pri obnovení prechodného pobytu na účel podnikania nie je schopný preukázať zisk po zdanení z obchodnej spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná za predchádzajúce zdaňovacie obdobie z dôvodu, že v predchádzajúcom zdaňovacom období ešte nekonal v mene tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva. V tomto prípade musí pri obnovení prechodného pobytu preukázať finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti vo výške tridsaťnásobku životného minima potvrdením o zostatku na účte podľa § 32 ods. 7.

čl. I bod 39 §
Navrhovaná zmena upravuje situáciu, kedy štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny a podniká alebo je v pracovnoprávnom vzťahu, môže pri obnovení tohto prechodné pobytu sám za seba preukázať finančné zabezpečenie pobytu, nakoľko má vlastné príjmy.

čl. I bod 40 a 42 §
Pôvodné znenie odseku 9 sa navrhuje vypustiť z dôvodu, že súčasťou tohto návrhu novely zákona sú iné ustanovenia, ktoré skutočnosti ustanovené v odseku 9 už upravujú. Zároveň sa navrhuje nové znenie odseku 9, ktorý ukladá povinnosť policajnému útvaru postupovať pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu obdobne ako pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Zároveň rieši situáciu, kedy obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorej koná štátny príslušník tretej krajiny podľa § 22 ods. 1 písm. b), nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk. V tomto prípade si policajný útvar vyžiada stanovisko Ministerstva hospodárstva SR, či je podnikateľská činnosť tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. V prípade kladného stanoviska Ministerstva hospodárstva SR môže policajný útvar prechodný pobyt obnoviť.

čl. I bod 41 §
Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe, aby policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania mal vedomosť o tom, že štátny príslušník tretej krajiny má uhradené všetky záväzky nielen za obchodné spoločnosti, v mene ktorých v čase podania žiadosti koná, ale aj za tie obchodné spoločnosti, v mene ktorých už síce nekoná, ale v prechádzajúcom zdaňovacom období konal. Zmena je potrebná na predchádzanie prípadom, kedy štátny príslušník tretej krajiny účelovo ukončoval konanie v tých obchodných spoločnostiach, v ktorých nemal vyrovnané všetky záväzky voči subjektom uvedeným v § 34 ods. 4 a tým by nespĺňal podmienku na obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania.

čl. I bod 45 a 63 §
Navrhovanou zmenou sa upravuje znenie dôvodov zániku prechodného pobytu alebo trvalého pobytu, kedy štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zanikne prechodný pobyt udelením azylu alebo poskytnutím doplnkovej ochrany a zanikne trvalý pobyt udelením azylu. Navrhovaná úprava je potrebná z dôvodu zjednotenia legislatívy.

čl. I bod 46 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu, keďže prechodný pobyt na účel zamestnania je upravený v ustanovení § 23. Zároveň sa uvedené ustanovenie navrhuje doplniť tak, aby sa tridsaťdňová ochranná doba, počas ktorej policajný útvar nezačne konať vo veci zrušenia prechodného pobytu, rozšírila aj na žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl, ktorí riadne ukončili svoje štúdium.

čl. I bod 47 a 50 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu vypustenia odsekov 13 až 15 v § 38.

čl. I bod 49 a 51 §
Možnosť uvedenú v čl. 5 ods. 5 smernice Rady 2009/50/ES o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania, ktorej transpozícia nie je povinná, (pre zamestnanie v profesiách, v ktorých sú osobitne potrební pracovníci, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín a ktorí patria do hlavných skupín 1 a 2 ISCO, môže byť mzdový prah aspoň 1,2-násobkom priemerného hrubého ročného platu v dotknutom členskom štáte) navrhujeme neaplikovať vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu práce v Slovenskej republike. Počet uchádzačov o zamestnanie zaradených do hlavnej triedy KZAM 2 - Vedeckí a odborní duševní zamestnanci, ktorých sa táto výnimka týka, sa v SR v rokoch 2009 – 2012 zvýšil o 24 % (o 1 395 uchádzačov). Počet uchádzačov absolventov škôl stupeň vzdelania 7,8,9 (vyššie vzdelanie, vysokoškolské vzdelanie a vedecká výchova) sa v rokoch 2009 – 2012 zvýšil o 16,4 % (o 776 uchádzačov). Vzhľadom na uvedenú situáciu na slovenskom trhu práce výskumné a vzdelávacie inštitúcie budú schopné plniť vládou …

čl. I bod 52 §
Navrhovaná zmena zužuje okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí si môžu podať žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov na policajnom útvare. Prvú skupinu tvoria štátni príslušníci tretích krajín s tolerovaným pobytom podľa § 58 ods. 1 písm. b), kde účelom je strpenie tejto skupiny štátnych príslušníkov tretej krajiny na území Slovenskej republiky do doby, pokiaľ neodpadnú dôvody, pre ktoré nemôžu vycestovať z územia Slovenskej republiky, a preto nie je v záujme Slovenskej republiky, aby im bolo umožnené podať žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov. Práve naopak, v záujme Slovenskej republiky je, aby títo štátni príslušníci tretích krajín opustili územie Slovenskej republiky. Z okruhu oprávnených osôb boli vyňatí aj žiadatelia o azyl, a to z dôvodu predchádzania situáciám, kedy by dva rozdielne štátne orgány rozhodovali o priznaní rovnakého práva, a teda práva na pobyt na území Slovenskej republiky a taktiež predchádzanie účelovým podávaniam žiadostí o azyl, prostredníctvom ktorých sa štátni príslušníci tretích krajín snažia vyhnúť nepriaznivým právnym …

čl. I bod 53 §
Navrhuje sa, aby zastupiteľský úrad alebo policajný útvar v prípade neprijatia žiadosti o udelenie pobytu, poskytol štátnemu príslušníkovi tretej krajiny písomnú informáciu o tom, aké doklady musí predložiť, aby bola jeho žiadosť prijatá.

čl. I bod 54 §
Rozširuje sa okruh osôb, ktoré k žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov nemusia priložiť doklad potvrdzujúci bezúhonnosť o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí k žiadosti o udelenie iného predchádzajúceho pobytu bezprostredne nadväzujúceho na žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov takýto doklad už priložili. Uvedeným ustanovením sa sleduje uľahčenie administratívnej záťaže pre tých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí si povinnosť predložiť doklad potvrdzujúci bezúhonnosť už splnili v súvislosti s konaním o udelení iného pobytu podľa tohto zákona.

čl. I bod 55 §
Zavádza sa okruh osôb vyňatých z povinnosti odovzdať policajnému útvaru lekársky posudok potvrdzujúci, že netrpia chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie. Zmena sa týka štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí k žiadosti o udelenie iného predchádzajúceho pobytu bezprostredne nadväzujúceho na žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov takýto doklad už priložili. Uvedeným ustanovením sa sleduje uľahčenie administratívnej záťaže pre tých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí si povinnosť odovzdať policajnému útvaru lekársky posudok potvrdzujúci, že netrpia chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie už splnili v súvislosti s konaním o udelení iného pobytu podľa tohto zákona.

čl. I bod 57 a 61 §
Uvedená zmena ustanovuje pre policajný útvar kratšiu, 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o žiadosti o udelenie trvalého pobytu, za predpokladu, že žiadateľom je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý zastupuje alebo pracuje pre významného zahraničného investora v Slovenskej republike alebo ide o jeho dieťa podľa § 43 ods. 1 písm. b) až d). Sleduje sa tým uľahčenie prístupu potenciálnych investorov na územie Slovenskej republiky. Rovnakú výnimku zákon ustanovuje aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu.

čl. I bod 58 §
Uvedená zmena je potrebná, nakoľko ustanovenie § 47 ods. 3 písm. a) v súčasnom znení upravuje len výšku finančného zabezpečenia pobytu, ktorú musí preukazovať štátny príslušník tretej krajiny v konaní o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas, avšak neupravuje akým spôsobom je túto skutočnosť potrebné preukázať.

čl. I bod 59 §
Zavádza sa povinnosť predložiť rovnaký doklad pri žiadosti o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas, ako sa vyžaduje pri žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov. Je to nevyhnutné z toho dôvodu, aby policajný útvar udelením trvalého pobytu na neobmedzený čas v určitých prípadoch neobmedzil jednému z rodičov maloletého dieťaťa jeho rodičovské práva bez jeho súhlasu.

čl. I bod 60 §
Navrhovaná zmena spresňuje, v ktorých prípadoch udeleného trvalého pobytu podľa § 43 si môže policajný útvar vyžiadať od štátneho príslušníka tretej krajiny čestné vyhlásenie, že dôvody udelenia trvalého pobytu podľa § 43 naďalej trvajú.

čl. I bod 62 §
Navrhovaná zmena zabezpečí, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol udelený trvalý pobyt na päť rokov bol informovaný nielen o dátume udelenia, ale aj o dátume skončenia pobytu. Je to nevyhnutné z dôvodu predchádzania problémom pri podávaní žiadostí o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas alebo dlhodobého pobytu. Zároveň sa navrhuje povinnosť policajného útvaru zasielať písomné alebo elektronické oznámenie o udelení trvalého pobytu aj príslušnému zastupiteľskému úradu, samosprávnemu kraju a obci podľa miesta trvalého pobytu v Slovenskej republike.

čl. I bod 62 a 66 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu, nakoľko z hľadiska logickej a systematickej štruktúry zákona je vhodnejšie, aby uvedené ustanovenie bolo súčasťou § 48.

čl. I bod 64 a 65 §
Navrhuje sa vypustenie dôvodu na zrušenie trvalého pobytu v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený trvalý pobyt na neobmedzenú dobu, nevedie spoločný rodinný život so svojim manželom. Zároveň sa navrhuje rozšíriť okruh dôvodov, kedy policajný útvar nezačne konanie vo veci zrušenia trvalého pobytu na prípady, kedy štátny príslušník tretej krajiny podľa § 43 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) dosiahne plnoletosť, ale nie je záťažou pre systém sociálneho zabezpečenia a z toho dôvodu nie je nutné tento pobyt zrušiť.

čl. I bod 67 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu, nakoľko § 51 sa nečlení na odseky.

čl. I bod 68 §
Navrhovaná zmena mení okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa nevzťahuje možnosť udelenia dlhodobého pobytu. Ide o skupinu štátnych príslušníkov tretej krajiny s tolerovaným pobytom podľa § 58 ods. 1 alebo ods. 4, kde účelom ich zdržiavania sa na území Slovenskej republiky je strpenie tejto skupiny štátnych príslušníkov tretej krajiny na území Slovenskej republiky do doby, pokiaľ neodpadnú dôvody, pre ktoré nemôžu vycestovať z územia Slovenskej republiky, a preto nie je v záujme Slovenskej republiky, aby im bolo umožnené podať žiadosť o dlhodobý pobyt, práve naopak, v záujme Slovenskej republiky je, aby títo štátni príslušníci tretích krajín opustili územie Slovenskej republiky.

čl. I bod 69 až 71, 72 až 75, 99, 111 a 153 §
Účelom transpozície smernice 2011/51/EÚ do návrhu zákona je rozšírenie okruhu subjektov, ktoré sú oprávnené získať postavenie osoby s dlhodobým pobytom Európskej únie na území Slovenskej republiky o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým bol udelený azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana na území Slovenskej republiky. Možnosť získania dlhodobého pobytu umožní azylantom a osobám, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana väčší rozsah práv, ktoré môžu využívať na území všetkých členských štátov. Zároveň sa navrhuje upraviť niektoré osobitné postupy policajného útvaru v konaní o administratívnom vyhostení takýchto osôb a povinnosť oznamovania iným členským štátom, či má štátny príslušník tretej krajiny naďalej udelený azyl alebo poskytnutú doplnkovú ochranu.

čl. I bod 76, 80, 84 a 156 §
Navrhuje sa vypustenie dôvodu na udelenie tolerovaného pobytu pre štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko z dôvodu rovnakej právnej úpravy v zákone o azyle, podľa ktorej sa odídenec považuje za cudzinca, ktorému sa udelil tolerovaný pobyt.

čl. I bod 77, 78, 108, 110, 112, 114 až 118 §
Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a z lepšej transpozície smernice 2008/115/ES, kde sa navrhuje zmena systému asistovaných dobrovoľných návratov tak, aby to bolo v plnom súlade s čl. 6 a 7 tejto smernice. To znamená, že každý dobrovoľný návrat musí byť vykonaný na základe vydaného rozhodnutia o návrate. Z toho dôvodu sa navrhuje vypustiť ustanovenie o tolerovanom pobyte osôb, ktoré požiadali o asistovaný dobrovoľný návrat a zároveň sa zavádzajú nové ustanovenia v oblasti konania vo veci administratívneho vyhostenia. Policajný útvar vydá rozhodnutie o administratívnom vyhostení bez uloženia zákazu vstupu v prípade, ak sa štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má neoprávnený pobyt, sám dobrovoľne dostaví na policajný útvar a požiada o asistovaný dobrovoľný návrat. Zároveň v rozhodnutí o administratívnom vyhostení určí lehotu na vycestovanie z územia Slovenskej republiky 90 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Táto lehota korešponduje s dĺžkou lehoty tolerovaného pobytu, ktorý sa doteraz udeľoval takejto osobe. Zároveň sa zavádza nový dôvod na zabezpečenie výkonu rozhodnutia o administratívnom …

čl. I bod 79 §
Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe, kedy je potrebné doplniť spôsob podania žiadosti o predĺženie tolerovaného pobytu. Navrhuje sa, aby uvedenú žiadosť podával štátny príslušník tretej krajiny osobne tak, ako je tomu aj pri ostatných druhoch pobytov.

čl. I bod 81 §
Zavádza sa podmienka priloženia nového dokladu k žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu, ktorým štátny príslušník tretej krajiny preukáže potrebu rešpektovania súkromného a rodinného života. Môže ísť napríklad o matričné doklady, ktorými preukáže rodinný vzťah k osobe s pobytom na území Slovenskej republiky, alebo rôzne iné doklady, ktorými hodnoverným spôsobom preukáže túto potrebu. Z dôvodu tejto navrhovanej zmeny je potrebné zadefinovať, od ktorého dokladu môže ministerstvo vnútra upustiť pri podaní žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 2 písm. b).

čl. I bod 82 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu toho, že podmienka predloženia dokladu podľa § 59 ods. 3 sa nevzťahuje na maloletú osobu nájdenú na území Slovenskej republiky.

čl. I bod 83 a 85 §
Navrhovaná zmena mení rozsah prípadov, kedy odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu, predĺženie tolerovaného pobytu alebo rozhodnutiu o zrušení tolerovaného pobytu nemá odkladný účinok. Podľa navrhovanej zmeny nebude mať podané odvolanie odkladný účinok len v prípade, ak ide o odvolanie proti zamietnutiu žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu, predĺženie tolerovaného pobytu alebo zrušenie tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 1 písm. b).

čl. I bod 86 až 88 §
Navrhuje sa zmena udeľovania druhu pobytu pri narodení štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky alebo členského štátu. Ak sa narodí dieťa štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má udelený trvalý pobyt na neobmedzený čas, aj tomuto dieťaťu sa udelí trvalý pobyt na neobmedzený čas.

čl. I bod 89 §
Navrhuje sa zaviesť povinnosť pre občana Únie predložiť doklad preukazujúci, že je zdravotne poistený pri svojom pobyte na území Slovenskej republiky v prípade, ak žiada o registráciu práva na pobyt podľa § 66. Tento doklad podľa navrhovanej úpravy bude povinný predložiť k žiadosti o registráciu práva na pobyt ten občan Únie, ktorý ako dôvod pobytu na území Slovenskej republiky uvádza predpoklad, že sa na území Slovenskej republiky zamestná. Je to potrebné z dôvodu, aby táto osoba preukázala, že počas pobytu na území Slovenskej republiky je schopná uhradiť náklady spojené s poskytnutím zdravotnej starostlivosti.

čl. I bod 91 §
Navrhovaná zmena jasne ustanovuje, ktorý občan Únie môže požiadať policajný útvar o vydanie dokladu o pobyte.

čl. I bod 92 §
Význam navrhovanej zmeny spočíva v tom, že občan Únie, ktorý má vydaný doklad o pobyte musí z dôvodu uvedenia presnej adresy v tomto doklade počas pobytu na území Slovenskej republiky predložiť doklad o ubytovaní. Nakoľko v praxi sa stávajú prípady, kedy tieto osoby pri registrácii pobytu na policajnom útvare uvádzajú adresy, na ktorých sa následne nezdržiavajú a vyskytli sa už aj prípady sťažností zo strany majiteľov alebo iných oprávnených užívateľov nehnuteľností o tom, že na ich adrese ja nahlásená osoba, ktorá na to nedostala súhlas, navrhuje sa zapísať ako adresu pobytu len obec, ak občan Únie nepredloží príslušný doklad o zabezpečení ubytovania.

čl. I bod 93 a 94 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu duplicitnej úpravy.

čl. I bod 95 §
Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a transpozície smernice 2011/51/EÚ. Navrhuje sa jednoznačnejšie zadefinovanie, ktorým momentom začína pre policajný útvar plynúť 30 dňová lehota na vydanie dokladu o pobyte. Zároveň sa doplňuje doklad o pobyte o elektronický čip, ktorý je súčasťou procesu elektronizácie verejnej správy a povinnosť policajného útvaru uviesť v doklade o pobyte informáciu o tom, že osobe bola poskytnutá medzinárodná ochrana spolu s informáciou, v ktorom členskom štáte jej bola poskytnutá, v prípade, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý získal dlhodobý pobyt na základe udeleného azylu alebo poskytnutej doplnkovej ochrany. Zavádza sa obmedzenie, že cudzinec môže byť držiteľ len jedného dokladu o pobyte. Doklady o pobyte pre cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, budú vydávaná na jeden rok.

čl. I bod 96 §
Predmetné ustanovenie ustanovuje náležitosti elektronického čipu. Tento čip bude obsahovať v prvom rade údaje, ktoré sa zapisujú do dokladu o pobyte. Okrem toho sa umožňuje zápis aj ďalších údajov, ktoré sa však budú zapisovať na základe osobitného predpisu, ktorým je napríklad zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V ďalších odsekoch predmetného ustanovenia je definovaný bezpečnostný osobný kód, ktorý spolu s dokladom o pobyte slúži k potvrdeniu totožnosti držiteľa pri elektronickej komunikácii s informačnými systémami verejnej správy, inými fyzickými osobami alebo právnickými osobami. Tento princíp je založený na elektronickej identite uloženej a bezpečne chránenej v čipe dokladu o pobyte, pričom údaje z dokladu je technicky možné prečítať len so súhlasom cudzinca zadaním bezpečnostného osobného kódu a súčasným priložením dokladu o pobyte k čítaciemu zariadeniu kariet. V rámci výkonu procesov verejnej správy prostredníctvom internetu je bezpečnostný osobný kód nevyhnutným autentifikačným a identifikačným prvkom, vďaka ktorému sú chránené tak subjekty …

čl. I bod 97 §
Navrhovaná zmena rieši zavedenie výnimky na osobné podanie žiadosti po vydaní cudzineckého pasu v tom prípade, ak je štátny príslušník tretej krajiny zaistený v zariadení.

čl. I bod 98 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zmeny § 19, kde do konania podľa tohto zákona ako účastník konania vstupuje aj občan Slovenskej republiky, ktorý pozýva na územie Slovenskej republiky štátneho príslušníka tretej krajiny. Z toho dôvodu je potrebné oprávnenie policajného útvaru na spracúvanie kópií cestovných dokladov, dokladov totožnosti a iných dokumentov predložených v tomto konaní rozšíriť aj na občanov Slovenskej republiky.

čl. I bod 100 §
Navrhovaná zmena zníži administratívnu záťaž policajných útvarov tým, že umožní policajnému útvaru zastaviť konanie vo veci administratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny, ak konanie o azyle neskončí do dvoch rokov od vydania rozhodnutia o prerušení konania o administratívnom vyhostení z dôvodu podania žiadosti o azyl.

čl. I bod 101 až 103 a 129 až 131 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá sa zavádza z dôvodu predchádzania zamieňaniu si tohto inštitútu s trestnoprávnym inštitútom osobnej prehliadky.

čl. I bod 104 §
Navrhuje sa zmena znenia § 79, kde sa navrhujú pripojiť nové ustanovenia, ktoré dopĺňajú pôvodné znenie o ustanovenie postupu policajta po využití oprávnenia na predvedenie osoby podľa tohto ustanovenia tak, aby bolo jasné, čo je policajt povinný so štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorého predviedol, urobiť.

čl. I bod 105 §
Navrhuje sa rozšírenie prekážok administratívneho vyhostenia na základe medzinárodných dohovorov na prípady, kedy policajný útvar nesmie vyhostiť cudzinca do štátu, z ktorého mu hrozí následný návrat do krajiny, kde by bol ohrozený jeho život alebo jeho sloboda z dôvodov uvedených v § 81 ods. 1 a 2.

čl. I bod 106 §
Za uvedené protiprávne konania je možné v súčasnosti uložiť pokutu v priestupkovom konaní, avšak táto úprava absentuje aj v prípade dôvodov pre administratívne vyhostenie a zákaz vstupu.

čl. I bod 107 §
Navrhovaná zmena rozširuje diskrečnú právomoc policajného útvaru pri rozhodovaní o dĺžke zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky od jedného do piatich rokov. Zmena je potrebná, nakoľko škála dôvodov, za ktoré možno uložiť zákaz vstupu v rozpätí podľa § 82 ods. 2 písm. b) je široká a súčasná najnižšia sadzba v trvaní troch rokov sa v mnohých prípadoch javí ako neprimeraná.

čl. I bod 109 §
Navrhuje sa upravenie skutočnosti, ktorá spôsobí opätovný začiatok plynutia lehoty zákazu vstupu v prípade, ak policajný útvar zistí, že štátny príslušník tretej krajiny v skutočnosti nevycestoval z územia Slovenskej republiky po tom, čo vyznačil začiatok plynutia lehoty zákazu vstupu v evidencii nežiaducich osôb. Zavádza sa odlišné plynutie lehôt od správneho poriadku. Zmena sa týka len momentu skončenia lehoty, a to tak, že lehota zákazu vstupu končí uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty a ak takýto deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným dňom mesiaca. Zmena je potrebná z toho dôvodu, aby plynutím lehoty podľa správneho poriadku nedochádzalo k umelému predlžovaniu zákazu vstupu na území Slovenskej republiky.

čl. I bod 113 §
Uvedené znenie ustanovenia tým, že policajnému útvaru v konaní o administratívnom vyhostení znemožňuje vylúčiť odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení z dôvodu neoprávneného prekročenia vonkajšej hranice štátnym príslušníkom tretej krajiny, tak prakticky znemožňuje efektívny výkon readmisného konania. Súčasný znenie zákona je v rozpore s filozofiou schengenského acquis ako napríklad v prípade odopretia vstupu, kde samotné rozhodnutie nepripúšťa odkladný účinok. Týmto však nebude vylúčené právo domáhať sa preskúmania rozhodnutia v odvolacom konaní.

čl. I bod 119 §
Navrhovaným znením sa do ustanovenia dopĺňa Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov.

čl. I bod 120 §
Navrhuje sa zmena dôvodu zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má byť navrátený v rámci dublinského prevozu tak, aby mohol byť zaistený už počas prípravy tohto dublinského prevozu. Táto zmena je potrebná, aby nedochádzalo k útekom osôb, ktoré majú byť navrátené v rámci dublinského prevozu a tým k zmareniu celého postupu štátnych orgánov.

čl. I bod 122 §
Cieľom navrhovanej zmeny je odstrániť pochybnosti týkajúce sa pôvodného ustanovenia, ktorého cieľom mala byť možnosť dočasného umiestnenia štátneho príslušníka tretej krajiny na policajnom útvare, a to z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. V praxi sa realizácia readmisie na štátnej hranici Slovenskej republiky s Ukrajinou dá zabezpečiť spravidla do niekoľkých dní. Cieľom predchádzajúcej, ako aj terajšej úpravy je, že aby policajné útvary nemuseli vykonávať nákladný a časovo náročný transport zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny do útvaru policajného zaistenia pre cudzincov ak je predpoklad, že bude úspešne zabezpečená jeho readmisia na územie Ukrajiny. V prípade, ak by nastali okolnosti, ktoré si vyžadujú dlhšie readmisné konanie s príslušnými orgánmi Ukrajiny, bude povinnosťou zabezpečiť umiestnenie štátneho príslušníka do zariadenia, kde má lepšie podmienky na pobyt počas zaistenia. Zároveň sa navrhuje zmena pri podávaní odvolania voči rozhodnutiu o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny, kde sa jasne ustanovujú jednotlivé procesné lehoty tak pre účastníka konania, policajný útvar a príslušný súd. V nadväznosti na túto zmenu sa v …

čl. I bod 123 a 124 §
Navrhuje sa zmena z dôvodu potrieb aplikačnej praxe, kedy povinnosť prepustiť zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny do 48 hodín od jeho zaistenia, ak policajný útvar nevydá rozhodnutie o administratívnom vyhostení neplatí, ak dôvodom nevydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení je podanie žiadosti o azyl po tom, čo mu bolo doručené rozhodnutie o zaistení. Uvedená zmena sa navrhuje z dôvodu predchádzania účelovým žiadostiam o azyl, ktorými sa štátni príslušníci tretích krajín snažia oddialiť proces ich návratu do krajiny, do ktorej majú byť vyhostení. Navrhovanou zmenou nie je dotknuté konanie o azyle, nakoľko toto konanie môže prebiehať aj v zariadení. Zároveň sa navrhuje, aby sa uvedená 48 hodinová lehota na vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení nevzťahovala na prípady, kedy k nevydaniu rozhodnutia dôjde z dôvodu vyžiadania informácie z iného členského štátu o tom, či medzinárodná ochrana osoby, ktorá má postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte stále trvá. Zároveň sa navrhuje zadefinovanie prípadov, kedy policajný útvar nie je oprávnený zaistiť štátneho …

čl. I bod 125 a 126 §
Ukladá sa povinnosť osobe, ktorá zloží peňažnú záruku, uviesť číslo účtu v banke alebo adresu, na ktorej sa bude zdržiavať pre účely vrátenia peňažnej záruky, aby policajný útvar, ktorý uložil povinnosť vedel kam má vrátiť peňažnú záruku v prípade jej vrátenia. Zároveň sa upravuje dôvod na prepadnutie peňažnej záruky v prípade, ak si osoba neprevezme peňažnú záruku, ktorú zložila, do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vrátení peňažnej záruky.

čl. I bod 127 §
Navrhuje sa vypustenie uvedeného ustanovenia z dôvodu jeho praktickej nepoužiteľnosti.

čl. I bod 128 §
Navrhuje sa zavedenie novej povinnosti pre zariadenie, ktorá spočíva v bezodkladnom informovaní príslušného prokurátora o tom, že zaistený štátny príslušník tretej krajiny bol umiestnený v priestore s oddeleným režimom zaistenia. Navrhovaná zmena má slúžiť na zabránenie zneužívania tohto inštitútu.

čl. I bod 133 §
Navrhuje sa zmena ustanovenia, ktorá je potrebná z dôvodu zneužívania inštitútu lehoty na vycestovanie podľa § 111 ods. 1 písm. p), kedy štátni príslušníci tretích krajín namiesto vycestovania v posledný deň oprávneného pobytu, účelovo podávali žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu s tým vedomím, že získajú ďalších minimálne 45 dní možnosti pobytu na území Slovenskej republiky. Je v záujme štátu, aby sa prijatím adekvátnej právnej úpravy zabezpečilo rešpektovanie pravidiel migračnej politiky a zamedzilo sa možnosti zneužívania inštitútu podľa § 111 ods. 1 písm. p). Podľa navrhovanej právnej úpravy bude štátny príslušník tretej krajiny povinný vycestovať do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia.

čl. I bod 134 a 135 §
Navrhovaná zmena ruší povinnosť oznamovania udelenia povolenia na zamestnanie policajnému útvaru pre Ústredie práce, ponecháva ho len pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Zároveň sa navrhovaným znením bližšie špecifikuje okruh osobných údajov, ktoré je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny povinný zasielať policajnému útvaru. Táto zmena je potrebná z dôvodu ochrany osobných údajov.

čl. I bod 136 §
Navrhuje sa zmena z dôvodu potrieb aplikačnej praxe, aby sa zabezpečilo predchádzanie podávaniu účelových zmien v daňových priznaniach štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú udelený prechodný pobyt na účel podnikania. V podanom daňovom priznaní účelovo priznávajú väčšie zisky, ako v skutočnosti obchodné spoločnosti alebo družstvá, v mene ktorých konajú, majú. Na základe toho získajú potvrdenie o zdanenom príjme vo výške, ktorú potrebujú na účely obnovenia prechodného pobytu na účel podnikania a následne po obnovení tohto prechodného pobytu, podávajú opravné daňové priznania s odôvodnením, že sa údajne pomýlili pri vypisovaní pôvodného daňového priznania. V opranom daňovom priznaní uvedú skutočný zisk, ktorý by však nepostačoval na obnovenie prechodného pobytu a zároveň si nechajú vrátiť preplatok dane. Z tohto dôvodu je potrebné, aby touto informáciou disponoval policajný útvar oprávnený konať vo veci zrušenia prechodného pobytu. Zavádzajú sa ďalšie povinnosti pre finančné úrady, Sociálnu poisťovňu a zdravotné poisťovne vydať na žiadosť policajného útvaru potvrdenie o tom, že štátny príslušník tretej krajiny všetky záväzky voči …

čl. I bod 137 §
Navrhuje sa rozšírenie okruhu osôb, ktoré nebudú postihované za priestupok podľa § 116 ods. 1 alebo ods. 2.

čl. I bod 138 až 144 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu, nakoľko uvedené ustanovenia v súčasnosti predstavujú tzv. imperfektné normy, teda normy ukladajúce určité povinnosti, nesplnenie ktorých ale nie je možné sankcionovať. Preto sa navrhuje doplnenie skutkových podstát priestupku, ktorého sa dopustí štátny príslušník tretej krajiny, ktorý si nesplní povinnosti, ktoré mu ukladá zákon o pobyte cudzincov. Táto zmena je potrebná z dôvodu prevencie, vzhľadom na to, že ide o povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny, ktoré bezprostredne súvisia s oprávnenosťou jeho pobytu na území Slovenskej republiky. Zároveň sa navrhuje zavedenie okruhu osôb, ktoré nebudú postihované za priestupok podľa § 118 ods. 1. Ide o cudzinca, ktorý podá žiadosť o udelenie azylu po tom, čo sa bezodkladne prihlásil na policajnom útvare a preukázal dostatočný dôvod pre svoj neoprávnený pobyt.

čl. I bod 145 §
Navrhujú sa nové skutkové podstaty správneho deliktu. Správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá pri podaní žiadosti o overenie pozvania uvedie nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby. Zároveň sa správneho deliktu dopustí obchodná spoločnosť alebo družstvo, ktoré si nesplnili povinnosť oznámiť policajnému útvaru, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel podnikania podľa § 22 ods. 1 písm. b), už nekoná v mene tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva. Navrhovaná zmena je potrebná z dôvodu absencie možnosti sankcionovania uvedených konaní.

čl. I bod 146 §
Navrhuje sa zmena z dôvodu potrieb aplikačnej praxe, kde je potrebné odlišné upravenie momentu prerušenia konania od správneho poriadku. Konanie podľa tohto zákona je prerušené dňom vydania rozhodnutia o prerušení konania, ale lehota pre štátneho príslušníka tretej krajiny uvedená v rozhodnutí o prerušení konania začína plynúť dňom jeho doručenia. Navrhovaná zmena je potrebná, aby sa predišlo zbytočnému plynutiu lehoty na rozhodnutie policajného útvaru vo veci, keď policajný útvar musí prerušiť konanie a rozhodnutie o prerušení konania doručuje do zahraničia. V týchto prípadoch môže trvať doručenie aj niekoľko týždňov, kedy by zbytočne plynula lehota policajného útvaru na rozhodnutie. Zároveň sa navrhuje osobitná úprava doručovania písomností oproti správnemu poriadku. V prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie pobytu uvedie ako adresu na doručovanie písomností adresu v cudzine, rozhodnutie policajného útvaru v konaní o udelenie pobytu sa doručí na túto adresu v cudzine prostredníctvom zastupiteľského úradu. V prípade doručovania písomností verejnou vyhláškou sa doručenie vykoná tak, že zastupiteľský úrad rozhodnutie …

čl. I bod 147 §
Navrhuje sa zmena povinnosti policajné útvaru vyžiadať si výpis z registra trestov v konaní o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky, kedy si pri rozhodovaní o žiadosti o udelení pobytu bude policajný útvar povinný vyžiadať si odpis z registra trestov. Je to potrebné z dôvodu toho, aby policajný útvar konajúci vo veci udelenia pobytu na území Slovenskej republiky pre štátneho príslušníka tretej krajiny, mohol lepšie vyhodnotiť skutočnosť, či štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte na území Slovenskej republiky bude predstavovať nebezpečenstvo pre bezpečnosť štátu a verejný poriadok

čl. I bod 148 §
Je potrebné upraviť vecnú príslušnosť policajného útvaru na konanie v ďalších špecifických prípadoch, kedy nerozhoduje miestna príslušnosť podľa miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky, ale rozhodujúcim na konanie je tá skutočnosť, ktorý policajný útvar zistí dôvody na začatie konania podľa zákona o pobyte cudzincov.

čl. I bod 149 §
Pôvodné ustanovenie § 125 ods. 3 nie je možné aplikovať na všetky konania podľa zákona o pobyte cudzincov, čo má za následok skutočnosť, že štátny príslušník tretej krajiny je držiteľom platného cestovného dokladu na účely konania o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky, ale nie na účel vstupu na územie Slovenskej republiky. Preto je navrhovaná zmena nevyhnutná na zabezpečenie rovnakých práv v oboch prípadoch.

čl. I bod 150 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu doplnenia nového odseku 10 v § 34.

čl. I bod 151 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia doterajšieho odseku 3 v § 50.

čl. I bod 152 §
Navrhuje sa zúženie okruhu osôb, pri ktorých je policajný útvar povinný vyžiadať si stanovisko Slovenskej informačnej služby v konaní o udelení pobytu na území Slovenskej republiky. Navrhuje sa, aby policajný útvar žiadal stanovisko len pri osobách starších ako 14 rokov, z dôvodu zníženia administratívnej záťaže a zrýchlenia rozhodovania policajného útvaru vo veci udelenia pobytu na území Slovenskej republiky.

čl. I bod 154 §
Ide o legislatívno-technické zmeny nadväzujúce na zmeny v číslovaní jednotlivých ustanovení.

čl. I bod 157 §
Navrhovaná zmena odkazom spresňuje, za akých podmienok môžu uvedení cudzinci podnikať na území Slovenskej republiky.

čl. I bod 158 §
Navrhuje sa zmena z dôvodu uľahčenia administratívnej záťaže žiadateľov o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky. Navrhovanou zmenou bude môcť cudzinec predkladať žiadosti a doklady vydané v cudzom jazyku v úradnom preklade do českého jazyka, na ktorom zastupiteľský úrad vyznačí zhodu prekladu s originálom osvedčovacou doložkou zastupiteľského úradu. Akceptovanie prekladov do českého jazyka bez potreby osvedčenia tohto prekladu zastupiteľským úradom Českej republiky sa navrhuje z dôvodu všeobecnej zrozumiteľnosti českého jazyka.

čl. I bod 159 §
Navrhuje sa vypustenie povinnosti mať osvedčené podpisy na notárskej zápisnici, ktorá je predkladá v konaní podľa zákona o pobyte cudzincov a na čestných vyhláseniach a splnomocneniach predkladaných v konaní o administratívnom vyhostení alebo v konaní o zaistení.

čl. I bod 160 §
Navrhovaná zmena jasne ustanovuje v akej forme je potrebné spracovať výsledok lekárskeho vyšetrenia na určenie veku podľa § 127. Lekár, ktorý vykoná toto vyšetrenie, ho spracuje vo forme odborného vyjadrenia.

čl. I bod 161 a 162 §
Navrhuje sa zaviesť v súvislosti s ochranou osobných údajov okruh osobných údajov, ktoré je policajný útvar, zastupiteľský úrad a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR oprávnený spracúvať v súvislosti s pozvaním podľa § 19.

čl. I bod 163 §
Navrhuje sa doplnenie prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. mája 2013.

čl. I bod 164
Ide o legislatívno-technickú zmenu, z dôvodu transpozície smernice 2011/51/EÚ.

čl. VI (zákon o pobyte cudzincov)

čl. VI bod 1, 2, 12, 22 a 66 (§ 23 ods. 1 a 2, § 33 ods. 3, § 34 ods. 4, § 111 o §
Účelom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ do návrhu zákona je stanovenie podmienok vydávania jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie štátnych príslušníkov tretích krajín na území Slovenskej republiky. Ide o nový postup pri udeľovaní pobytov, kedy jeden štátny orgán kompletne rozhoduje o žiadosti na jednom mieste. To znamená, že ak štátny príslušník tretej krajiny chce prísť na územie Slovenskej republiky za účelom zamestnania, celý proces povolenia bude prebiehať na jednom mieste a nebude potrebné, aby si dopredu vybavoval iné doklady na iných štátnych orgánoch Slovenskej republiky. Podmienkou na získanie jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie je vydanie potvrdenia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré sa vydá na základe žiadosti príslušného policajného útvaru, ktorý koná vo veci udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania.

čl. VI bod 3 (§ 23 ods. 5, písm. e) a f)) §
Navrhuje sa rozšíriť okruh činností, pri vykonávaní ktorých štátny príslušník tretej krajiny nepotrebuje prechodný pobyt na účel zamestnania do 90 dní od začiatku pobytu na území SR.

čl. VI bod 4 (odkaz 50)
Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu zmien v zákone č. 5/2004 Z. z.

čl. VI bod 5, 14, 18, 24 až 26, 79 a 80 (§ 29 ods. 1, § 33 ods. 4 a 7, § 34 ods. §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vloženia nových odsekov 3, 5 a 10 v § 33.

čl. VI bod 6, 11, 32, 40 (§ 31 ods. 6, § 32 ods. 5 písm. c), § 37 ods. 4 písm. f §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vloženia nového odseku 2 v § 23.

čl. VI bod 7 (§ 32 ods. 1) §
Uvedená zmena je výsledkom transpozície príslušného článku smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ, ktorá vyžaduje, aby policajný útvar prijal aj neúplnú žiadosť. Podmienka predloženia platného cestovného dokladu k žiadosti je potrebná z dôvodu preukázania totožnosti žiadateľa.

čl. VI bod 8 (§ 32 ods. 4) §
Rozširuje sa okruh dokladov preukazujúcich účel pobytu, ktoré môžu byť staršie ako 90 dní.

čl. VI bod 9 (§ 32 ods. 5 písm. a)) §
Zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a zavádza sa z dôvodu zjednodušenia postupu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je živnostníkom, pri preukazovaní účelu prechodného pobytu na účel podnikania.

čl. VI bod 10 (§ 32 ods. 5 písm. b)) §
Uvedené ustanovenie je podmienené transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ. Upravuje, akými dokladmi preukáže štátny príslušník tretej krajiny účel pobytu v prípade, ak žiada o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania ako jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie.

čl. VI bod 13 (§ 33 ods. 5) §
Zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a zavádza sa z dôvodu potreby zavedenia osobitného dôvodu prerušenia konania v prípadoch, kedy si štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť o udelenie prechodného pobytu podľa § 27 skôr, ako sa rozhodne o udelení trvalého pobytu alebo prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, s ktorým žiada zlúčenie rodiny.

čl. VI bod 15 až 17 (§ 33 ods. 6 písm. g), h) a i)) §
Zavádza sa nový dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Zavedenie tohto dôvodu je podmienené transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ a slúži na ochranu pracovného trhu na území Slovenskej republiky.

čl. VI bod 19 (§ 33 ods. 10) §
Zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a zavádza sa z dôvodu potreby zavedenia možnosti rozhodnúť o udelení prechodného pobytu s neskorším dátumom začiatku udeleného pobytu ako je dátum rozhodnutia o žiadosti. Ide o prípady, kedy je policajný útvar povinný rozhodnúť o žiadosti o udelenie prechodného pobytu skôr ako začne štátny príslušník tretej krajiny vykonávať účel pobytu na základe dokladu, ktorým preukazuje účel pobytu.

čl. VI bod 20 (§ 34 ods. 2 druhá veta) §
Navrhuje sa rovnaká právna úprava pri podaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu vo vzťahu k bezvládnemu rodinnému príslušníkovi ako pri žiadosti o udelenie prechodného pobytu, teda že žiadosť môže podať štátny príslušník tretej krajiny, s ktorým bezvládny cudzinec žiada zlúčenie rodiny.

čl. VI bod 21 (§ 34 ods. 3 písm. d)) §
Keďže cudzinci s postavením Slováka žijúceho v zahraničí nepreukazujú zabezpečenie ubytovania pri žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 29, navrhuje sa, aby tento doklad neprikladali ani k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu.

čl. VI bod 23 (§ 34 ods. 9) §
Uvedená zmena sa navrhuje z dôvodu potrieb aplikačnej praxe a zjednodušuje preukazovanie zabezpečeného ubytovania pre toho štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o obnovenie prechodného pobytu a k žiadosti o udelenie prechodného pobytu doložil nájomnú zmluvu, ktorá je naďalej v platnosti aspoň šesť mesiacov od obnovenia prechodného pobytu.

čl. VI bod 27 až 29 (§ 36 ods. 1 a § 39 ods. 1) §
Zavádza sa nový dôvod na zrušenie prechodného pobytu.

čl. VI bod 30 (§ 36 ods. 3 písm. c)) §
Navrhuje sa rozšíriť ochrannú 30-dňová dobu pri zrušení prechodného pobytu v prípade riadneho skončenia štúdia na vysokej škole aj na štipendistov vlády Slovenskej republiky, ktorí majú udelený prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti, nakoľko študujú na vysokých školách na území Slovenskej republiky za obdobných podmienok ako vysokoškolskí študenti, ktorí majú udelený prechodný pobyt na účel štúdia.

čl. VI bod 31 (§ 37 ods. 3) §
Navrhuje sa nanovo upraviť, akým dokladom je možné preukázať vyššiu odbornú kvalifikáciu. Podľa súčasnej právnej úpravy je jedným z dokladov na preukázanie vyššej odbornej kvalifikácie doklad o vykonaní viac ako päťročnej odbornej praxe v príslušnej oblasti, ktorá je na úrovni porovnateľnej s vysokoškolským vzdelaním, ktorý bol vydaný podľa osobitného predpisu. Táto problematika spadá do gescie Ministerstva školstva, vedy a výskumu SR a v súčasnosti je porovnanie dokladu o vykonaní praxe s vysokoškolským štúdiom nevykonateľné, nakoľko v tejto oblasti neexistuje príslušná legislatíva. Ministerstvo školstva pripravuje zákon o uznávaní výsledkov neformálneho vzdelávania a po jeho schválení bude možnosť preukazovania vyššej odbornej kvalifikácie dokladom o vykonaní viac ako päťročnej odbornej praxe opätovne zapracovaná do zákona č. 404/2011 Z. z.

čl. VI bod 33, 34, 36 až 38 (§ 38 ods. 5, § 38 ods. 10, § 40 ods. 5, § 40 ods. 6 §
Zmeny sa zavádzajú v súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ, nakoľko jej ustanovenia sa vzťahujú aj na modrú kartu Európskej únie.

čl. VI bod 35 (§ 39 ods. 1 písm. f)) §
Zavádza sa nový dôvod na zamietnutie žiadosti o vydanie modrej karty z dôvodu, ak ústredie práce vydá potvrdenie, ktoré obsahuje nesúhlas s obsadením voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu.

čl. VI bod 39 (§ 47 ods. 6) §
Zmena sa zavádza z dôvodu jednotného posudzovania žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt manžela štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý zastupuje alebo pracuje pre významného zahraničného investora v Slovenskej republike.

čl. VI bod 41 (§ 61 ods. 1 písm. b) §
Ide o legislatívno-technickú zmenu.

čl. VI bod 42 a 43 (§ 73 ods. 3, § 73 ods. 10) §
Ide o transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ, podľa ktorej sa v povolení na pobyt uvádzajú informácie súvisiace s oprávnením pracovať bez ohľadu na typ povolenia.

čl. VI bod 44 (§ 73 ods. 11) §
Zmena sa zavádza v súvislosti so zmenou zákona č. 480/2002 Z. z. (transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ), podľa ktorej sa doplnková ochrana predlžuje o dva roky. Z toho dôvodu sa doklad o pobyte cudzinca, ktorému bola predĺžená doplnková ochrana, vydáva s platnosťou na dva roky.

čl. VI bod 45 (§ 73 ods. 17) §
V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ sa navrhuje, aby policajný útvar vydával štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, na ktorého sa vzťahuje jednotné povolenie, aj doklad, v ktorom budú uvedené dodatočné údaje o zamestnaní.

čl. VI bod 46 až 57 (§ 77 ods. 1, § 82 a 83) §
Zmena sa zavádza v súvislosti so správou Komisie Európskej únie o stave implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES“) a z dôvodu uvedenia príslušného ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z. do súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, ktorá nevychádza z predpokladu možnosti, ale nutnosti administratívneho vyhostenia v stanovených prípadoch. V ostatných prípadoch, ktoré nevychádzajú zo smernice sa ponecháva možnosť administratívneho vyhostenia.

čl. VI bod 58 (§ 84 ods. 9) §
Zmena sa zavádza v súvislosti so správou Komisie Európskej únie o stave implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES a z dôvodu uvedenia príslušného ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z. do súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, nakoľko doterajšia právna úprava kontroly výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení sa javila ako nedostačujúca.

čl. VI bod 59 (§ 87 ods. 3) §
Navrhuje sa doplnenie § 87 o povinnosť zaznamenania uloženého zákazu vstupu alebo trestu vyhostenia občanovi Únie alebo jeho rodinnému príslušníkovi do evidencie nežiaducich osôb, ako aj dôvody ich vyradenia z tejto evidencie.

čl. VI bod 60 a 61 (§ 88 ods. 1 písm. c) a d)) §
Ide o zosúladenie s prepracovaným znením tzv. Dublinského nariadenia.

čl. VI bod 62 (§ 88 ods. 4) §
Zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe pri zaisťovaní štátnych príslušníkov tretej krajiny. Celková doba zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa nemení, ale na základe navrhovanej právnej úpravy bude mať policajný útvar možnosť počas tejto doby zaistenie opakovane predlžovať do maximálnej dĺžky 6 mesiacov alebo pri ďalšom zaistení do maximálnej dĺžky 12 mesiacov. To znamená, že policajný útvar bude môcť rozhodnúť o zaistení napríklad na 2 mesiace, následne, ak budú naďalej trvať dôvody zaistenia, znovu na 3 mesiace a následne ešte na 1 mesiac do celkovej dĺžky zaistenia 6 mesiacov. Následne, ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote 6 mesiacov, môže policajný útvar rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia o ďalších najviac 12 mesiacov. Týchto 12 mesiacov zaistenia bude môcť policajný útvar tiež rozdeliť na niekoľko častí, …

čl. VI bod 63 a 64 (§ 88, § 88a) §
Zavádza sa nová právna úprava zaistenia žiadateľov o udelenie azylu v súlade s požiadavkami práva Európskej únie. Z toho dôvodu sa navrhuje vypustenie odseku 12 z § 88, kvôli jasnejšej interpretácii oprávnenia na zaistenie žiadateľa o udelenie azylu. Dôvodom je navrhované doplnenie nového ustanovenia § 88a, ktoré upravuje dôvody zaistenia žiadateľov o udelenie azylu, pričom celková prípustná dĺžka ich zaistenia je šesť mesiacov. Výnimkou je zaistenie z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, kedy je možné zaistenie predĺžiť o 12 mesiacov.

čl. VI bod 65 (§ 96 ods. 2) §
Zmena sa zavádza v súvislosti so správou Komisie Európskej únie o stave implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES a z dôvodu uvedenia príslušného ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z. do súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, ktorá explicitne zakotvuje právo štátneho príslušníka tretej krajiny mladšieho ako 15 rokov, ktorý je umiestnený v zariadení, na prístup k vzdelávaniu a záujmovým aktivitám, vrátane herných a rekreačných aktivít, ktoré sú primerané jeho veku.

čl. VI bod 67 (§ 111 ods. 2 písm. a)) §
Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá sa zavádza z dôvodu nesprávnej gramatickej konštrukcie zákonného ustanovenia.

čl. VI bod 68 (§ 111 ods. 4 písm. b)) §
Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu zmeny v § 38 ods. 5.

čl. VI bod 69 (§ 115 ods. 1) §
Navrhuje sa stanoviť ústrediu práce novú ohlasovaciu povinnosť voči policajnému útvaru.

čl. VI bod 70 a 75 až 77 (§ 115, § 125) §
Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu vloženia nového odseku v § 34.

čl. VI bod 71 (§ 118 ods. 5) §
Navrhuje sa, aby sa neoprávnený pobyt cudzinca, ktorý sa rozhodne dobrovoľne vrátiť do krajiny pôvodu prostredníctvom asistovaného dobrovoľného návratu, nepovažoval za priestupok.

čl. VI bod 72 a 73 (§ 122 písm. b) a d)) §
Úprava sa navrhuje z dôvodu, že povinnosť osvedčiť podpis na nájomnej zmluve, čestnom vyhlásení a inom doklade predkladanom v konaní podľa zákona o pobyte cudzincov rieši § 126 ods. 5 zákona.

čl. VI bod 74 (§ 122 písm. e)) §
Navrhuje sa vypustiť doklad, ktorým štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu na účel výskumu a vývoja, preukazuje ubytovanie, keďže takúto povinnosť nemá.

čl. VI bod 78 (§ 125 ods. 10) §
Navrhuje sa spresniť oznamovaciu povinnosť policajného útvaru vo vzťahu k úradom práce a ústrediu práce.

čl. VI bod 81 (§ 126 ods. 1) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu; podmienky na vstup do pracovnoprávneho vzťahu upravuje zákon č. 5/2004 Z. z.

čl. VI bod 82 (§ 131b) §
Navrhujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014.

čl. VI bod 83 (príloha č. 2)
Do zoznamu právne záväzných aktov Európskej únie sa dopĺňa nová smernica.

čl. V (zákon o pobyte cudzincov)

čl. V bod 1 (§ 6 ods. 4) §
Uvedené doplnenie slúži na spresnenie oprávneného orgánu, ktorý bude príslušný na vnútroštátnej úrovni povoliť vstup tak, ako to ustanovuje čl. 5 ods. 4 písm. c) nariadenia (ES) č. 562/2006.

čl. V bod 2 (§ 12 ods. 2 a 4) §
Navrhovaná zmena vychádza z odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C 254/11 (Shomodi), podľa ktorého sa štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľom povolenia na malý pohraničný styk, môže pohybovať v pohraničnej oblasti členského štátu po dobu troch mesiacov, pokiaľ jeho pobyt nebol prerušený a pri každom prerušení pobytu mu prináleží nové právo na pobyt v dĺžke troch mesiacov. Z uvedeného dôvodu nie je možné obmedzovať celkovú dobu pobytu v rámci akéhokoľvek obdobia. V prípade vypustenia odkazu ide o legislatívno-technickú zmenu.

čl. V bod 3 (odkaz 44)
Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu absencie úplného názvu zákona č. 5/2004 Z. z.

čl. V bod 4 (§ 23 ods. 4) §
Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu nesprávneho odkazu na príslušné ustanovenie zákona.

čl. V bod 5 (odkazy 48 a 49)
Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu nesprávneho odkazu na príslušné ustanovenia zákona.

čl. V bod 6 (§ 32 ods. 4) §
Uvedená zmena znižuje administratívnu záťaž pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí k žiadosti o udelenie pobytu predkladajú uvedené doklady. Navrhovaná zmena zároveň reaguje na potreby aplikačnej praxe, aby policajné útvary mohli v konaní o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania a prechodného pobytu na účel zamestnania akceptovať niektoré doklady staršie ako 90 dní.

čl. V bod 7 (§ 32 ods. 10) §
Navrhovaná zmena zavádza možnosť predĺženia lehoty na predloženie lekárskeho posudku potvrdzujúceho, že štátny príslušník tretej krajiny netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie. Táto zmena reaguje na potreby aplikačnej praxe, kedy štátni príslušníci tretích krajín z dôvodu doplňujúcich a opakovaných lekárskych vyšetrení súvisiacich s posúdením zdravotného stavu a následným vydaním lekárskeho posudku, nie sú schopní tento doklad predložiť policajnému útvaru do 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte.

čl. V bod 8 [§ 34 ods. 3 písm. a)] §
Navrhovaná zmena znižuje administratívnu záťaž pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky tým spôsobom, že ak skutočnosti preukázané dokladom o účele pobytu zostali nezmenené, nie sú povinní tento doklad k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu opätovne priložiť.

čl. V bod 9 (§ 34 ods. 10) §
Zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a zavádza sa z dôvodu zosúladenia postupu policajného útvaru v konaní o obnovení prechodného pobytu s postupmi v konaní o udelení prechodného pobytu v prípadoch, ak si štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť o obnovenie prechodného pobytu podľa § 27 skôr, ako sa rozhodne o udelení trvalého pobytu alebo obnovení prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, s ktorým žiada zlúčenie rodiny. V prípade prečíslovania odsekov ide len o legislatívno-technickú zmenu.

čl. V bod 10 a 11 (§ 34 ods. 11 a 12) §
Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu nesprávneho odkazu na príslušné ustanovenia zákona.

čl. V bod 12 (§ 34 ods. 15) §
Navrhovaná zmena sa zavádza z dôvodu jednotného postupu policajného útvaru pri udelení prechodného pobytu a obnovení prechodného pobytu v súvislosti s povinnosťou zasielať písomné alebo elektronické oznámenie o obnovení prechodného pobytu aj samosprávnemu kraju a obci podľa miesta prechodného pobytu.

čl. V bod 13 [§ 40 ods. 5 písm. b)] §
Navrhovaná zmena znižuje administratívnu záťaž pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o obnovenie modrej karty tým spôsobom, že ak doklad o najvyššom dosiahnutom vzdelaní zostal nezmenený, nie sú povinní tento doklad k žiadosti o obnovenie modrej karty opätovne priložiť.

čl. V bod 14 (§ 44 ods. 2) §
Navrhovaná zmena sa zavádza z dôvodu zosúladenia postupu zastupiteľského úradu pri vyhotovení záznamu o pohovore v súvislosti s podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov.

čl. V bod 15 a 16 [§ 46 ods. 1 písm. b), § 46 ods. 2 písm. e)] §
Navrhovaná zmena rozširuje okruh osôb, ktorým môže policajný útvar udeliť trvalý pobyt na neobmedzený čas. V prvom prípade pôjde o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je dieťaťom mladším ako 18 rokov zvereným do osobnej starostlivosti štátneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na neobmedzený čas. Ďalšiu kategóriu predstavuje plnoletá osoba, ktorá mala poskytnutú doplnkovú ochranu ako maloletý bez sprievodu najmenej tri roky, počas ktorých študovala na území SR. V tomto prípade môže ministerstvo vnútra udeliť trvalý pobyt aj bez splnenia podmienok ustanovených v zákone.

čl. V bod 17 [§ 46 ods. 3 písm. c)] §
Ide o konkrétne vymedzenie okruhu „ostatných“ rodinných príslušníkov, ktorých štátna príslušnosť môže byť dôležitá pri preukazovaní, že osoba je osobou bez štátnej príslušnosti.

čl. V bod 18 [§ 47 ods. 3 písm. e)] §
V súvislosti so zmenou v bode 15 sa dopĺňajú doklady, ktoré štátny príslušník tretieho štátu musí priložiť k žiadosti o udelenie trvalého pobytu.

čl. V bod 19 (§ 59 ods. 1) §
Navrhovaná zmena rozširuje okruh osôb, ktoré môžu podať žiadosť o udelenie alebo predĺženie tolerovaného pobytu. Za bezvládneho štátneho príslušníka tretej krajiny môže v prípade, ak na území Slovenskej republiky nemá žiadneho rodinného príslušníka, podať žiadosť o udelenie alebo predĺženie tolerovaného pobytu ním splnomocnená osoba. Za maloletého bez sprievodu, ktorý je umiestnený v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, môže podať žiadosť príslušný orgán.

čl. V bod 20 (§ 59 ods. 2) §
Navrhovaná zmena rozširuje okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, v prípade ktorých policajný útvar neprijme žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu. Jednu skupinu tvoria štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú v konaní o administratívnom vyhostení. Uvedená zmena je potrebná z dôvodu aplikačnej praxe, aby sa zabránilo účelovému podávaniu žiadostí o udelenie tolerovaného pobytu zo strany štátnych príslušníkov tretích krajín, voči ktorým je vedené konanie o administratívnom vyhostení. Táto zmena reaguje na povinnosť policajného útvaru v prvom rade chrániť záujmy štátu a spoločnosti. Ďalšou skupinou sú štátni príslušníci tretích krajín, ktorí si ako držitelia schengenských víz na území SR podajú žiadosť o udelenie prechodného pobytu.

čl. V bod 21 a 22 (§ 59 ods. 13, § 61 ods. 2) §
Navrhovaná zmena vychádza z potreby jednoznačnej transpozície príslušných článkov Smernice Rady 2004/81/ES o povoleniach na trvalý pobyt vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi, alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi.

čl. V bod 23 (§ 73 ods. 11) §
Uvedená zmena je potrebná z dôvodu zosúladenia času platnosti dokladu o pobyte cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, s ustanovením § 20 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa doplnková ochrana poskytuje na jeden rok.

čl. V bod 24 (§ 74 ods. 1 a 2) §
Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a rozširuje okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým je možné vydať cudzinecký pas. Ide o kategóriu cudzincov, ktorých cudzinecký pas oprávňuje na vycestovanie zo Slovenskej republiky a na návrat do Slovenskej republiky a cudzincov, ktorých cudzinecký pas oprávňuje len na vycestovanie v prípade, ak nemajú vlastný platný cestovný doklad a tento si nemôžu zabezpečiť ani prostredníctvom zastupiteľského úradu štátu, ktorého sú štátnym príslušníkom. Cieľom navrhovanej zmeny je umožnenie vydania cudzineckého pasu aj štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí majú udelený dlhodobý pobyt na základe poskytnutej doplnkovej ochrany a nie sú držiteľmi platného cestovného dokladu a štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí majú udelený trvalý pobyt na neobmedzený čas podľa § 46 ods. 2 písm. c) alebo písm. e).

čl. V bod 25 a 26 (§ 77 ods. 4 a 6) §
Uvedená zmena je potrebná z dôvodu zosúladenia legislatívy vo vzťahu k navrhovanej zmene znenia ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. V bod 27 a 28 (§ 79 ods. 2 a 3) §
Navrhovaná zmena ruší povinnosť policajta spísať po predvedení zápisnicu o podaní vysvetlenia a ponecháva len povinnosť spísania úradného záznamu o predvedení. Uvedeným ustanovením sa sleduje uľahčenie administratívnej záťaže pri vykonávaní úkonov súvisiacich s využitím oprávnenia predviesť cudzinca na policajný útvar v prípade, ak uvedené oprávnenie využije policajný útvar, ktorý nie je príslušný na konanie vo veci administratívneho vyhostenia.

čl. V bod 29 (§ 80 ods. 7) §
Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a definuje rozhodovaciu právomoc pre policajné útvary, na základe ktorej budú môcť v správnom konaní vydať rozhodnutie, ktorým uložia určenej osobe povinnosť uhradiť náklady spojené s administratívnym vyhostením. Na základe rozhodnutia policajného útvaru bude možné tieto náklady vymáhať v exekúcii.

čl. V bod 30 (§ 86 ods. 3) §
Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe v spojitosti s rozhodovacou činnosťou ministerstva vnútra o zrušení zákazu vstupu alebo o povolení vstupu podľa § 86 ods. 1 a 2, na ktorú sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Navrhovaná úprava je potrebná z dôvodu zadefinovania jednoznačnej formy oznámenia zrušenia zákazu vstupu alebo o povolenia vstupu v podobe úradného listu (písomného oznámenia), ktorým bude dotknutá osoba informovaná o spôsobe rozhodnutia vo veci zrušenia zákazu vstupu alebo povolenia vstupu.

čl. V bod 31 (§ 88 ods. 12) §
Navrhuje sa, aby policajt mohol zaistiť podľa § 88 aj žiadateľa o udelenie azylu v prípade, ak tento nie je oprávnený sa zdržiavať na území SR podľa § 22 ods. 1 zákona o azyle; dôvodom je skutočnosť, že takúto osobu by nebolo možné v konaní o administratívnom vyhostení zaistiť podľa § 88a.

čl. V bod 32 [(§ 88a ods. 1 písm. c)] §
Ide o spresnenie transpozície príslušnej smernice.

čl. V bod 33 (§ 89 ods. 3) §
Navrhuje sa, aby žiadateľ o udelenie azylu, v prípade uloženia alternatívy zaistenia, nemusel preukazovať zabezpečenie ubytovania a finančné zabezpečenie. Vychádza sa z toho, že žiadateľ o udelenie azylu má zabezpečené ubytovanie a všetky potreby pre život v azylovom zariadení.

čl. V bod 34 (§ 90 ods. 3) §
Z dôvodu, aby v aplikačnej praxi nedochádzalo k pochybnostiam, navrhuje sa explicitne uviesť, že povinnosti policajného útvaru a zariadenia pri zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny sa vzťahujú aj na predĺženie zaistenia a predĺženie lehoty zaistenia.

čl. V bod 35 (§ 91 ods. 3) §
V súlade s prepracovanou prijímacou smernicou sa navrhuje, aby žiadatelia o udelenie azylu neboli povinní prispievať na stravovanie v zaistení.

čl. V bod 36 (§ 96 ods. 2) §
Navrhovaná úprava rozširuje prístup k vzdelávaniu a záujmovým činnostiam pre širší okruh osôb v zaistení.

čl. V bod 37 (§ 98 ods. 3 a 4) §
V súlade s prepracovanou prijímacou smernicou sa ustanovuje právo žiadateľa o udelenie azylu na komunikáciu so zástupcami UNHCR, rodinnými príslušníkmi, osobami, ktoré mu poskytujú právnu pomoc, ako aj podmienky obmedzenia tohto práva.

čl. V bod 38, 41, 42, 43, 44 (§ 107 ods. 2, § 116 ods. 3 písm. f), § 116 ods. 6 §
Cieľom navrhovanej úpravy je zabrániť monitorovaniu policajtov, ktorí vykonávajú hraničný dozor v blízkosti vonkajšej pozemnej hranice. Za pomoci záznamových technických prostriedkov môžu osoby páchajúce trestnú činnosť účinne sledovať pohyb policajných hliadok priamo v teréne, a tým znemožňovať účinné odhaľovanie protiprávnej činnosti, ktorou je organizované neoprávnené prevádzanie nelegálnych migrantov cez vonkajšiu hranicu alebo pašovanie tovaru.

čl. V bod 39 [§ 111 ods. 1 písm. p)] §
Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe vo vzťahu k povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny vycestovať z územia Slovenskej republiky. Výnimka z povinnosti vycestovať z územia Slovenskej republiky sa bude vzťahovať aj na prípady, ak pôjde o zamietnutie žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu alebo zrušenie dlhodobého pobytu.

čl. V bod 40 [§ 112 ods. 2 písm. n)] §
Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu nesprávneho odkazu na príslušné ustanovenie zákona.

čl. V bod 45 (§ 120 ods. 4) §
Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe vo vzťahu k doručovaniu písomností na adresu fyzickej alebo právnickej osoby v cudzine, nakoľko súčasné znenie tohto ustanovenia sa priamo vzťahuje len na doručovanie písomností na adresu štátneho príslušníka tretej krajiny v cudzine v konaní o udelení pobytu. Táto zmena je potrebná z dôvodu možnosti doručovania písomností súvisiacich aj s inými konaniami podľa tohto zákona, napr. konanie o zrušení zákazu vstupu alebo konanie o správnom delikte.

čl. V bod 46 (§ 120 ods. 6 a 7) §
Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a na rozdiel od Správneho poriadku jednoznačne definuje, rovnako ako Občiansky súdny poriadok, že v konaní podľa zákona o pobyte cudzincov môže mať účastník konania len jedného zvoleného zástupcu. Zároveň na základe požiadaviek aplikačnej praxe je potrebné odchylne od Správneho poriadku zadefinovať právo účastníka konania, ktorý je zastúpený, pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení, mať možnosť vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Uvedená odchýlka od Správneho poriadku sa bude uplatňovať len v konaní o administratívnom vyhostení. Bez tejto právnej úpravy dochádza zo strany zvolených zástupcov k zbytočným prieťahom, ktoré môžu viesť až k zmareniu celého konania vo veci návratu štátneho príslušníka tretej krajiny. O možnosti vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia policajný útvar upovedomí aj zvoleného zástupcu.

čl. V bod 47 (§ 121 ods. 3) §
Ide o zosúladenie terminológie so zákonom o registri trestov.

čl. V bod 48 (§ 121 ods. 5) §
Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a umožní policajnému útvaru prijať k žiadosti o udelenie pobytu aj takýto doklad o bezúhonnosti. Pôjde o prípady, ak doklad o bezúhonnosti je síce starší ako 90 dní, ale obdobie medzi jeho vydaním a príchodom štátneho príslušníka tretej krajiny na územie Slovenskej republiky nie je dlhšie ako 90 dní a od príchodu na územie Slovenskej republiky až do momentu prijatia žiadosti o udelenie pobytu štátny príslušník tretej krajiny nevycestoval späť do krajiny, ktorá tento doklad o bezúhonnosti vydala.

čl. V bod 49 [§ 122 písm. a)] §
Navrhovaná zmena zosúlaďuje znenie ustanovenia § 66 ods. 10 a § 67 ods. 8 s ustanovením § 122.

čl. V bod 50 (§ 125 ods. 2) §
Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a jednoznačne definuje, ktorý policajný útvar koná vo veci zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 88 a žiadateľa o udelenie azylu podľa § 88a.

čl. V bod 51 (§ 126 ods. 4) §
Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe vo vzťahu k uplatňovaniu predmetného ustanovenia. Základom návrhu je zmena doterajšej formy „osvedčovacej doložky“ na formu „potvrdenie zastupiteľského úradu“. Oprávnenie zastupiteľských úradov Slovenskej republiky na osvedčovanie prekladov je spojené výlučne s overovaním prekladov do slovenského jazyka. Uplatnenie súčasného ustanovenia je teda viazané na ďalší preklad, tzn. preklad z českého jazyka do slovenského jazyka a v konečnom dôsledku aj nepoužiteľnosť dokladu z hľadiska prekladu, pretože osvedčovacia doložka by deklarovala zhodu prekladu z českého a nie z cudzieho jazyka do slovenského jazyka. Navrhovaná zmena „potvrdenie zastupiteľského úradu“ spočíva v úradnom potvrdení zastupiteľského úradu Slovenskej republiky, ktoré bude deklarovať, že preklad vyhotovila oprávnená osoba.

čl. V bod 52 (§ 126 ods. 9) §
Navrhovaná zmena vychádza z potreby riadnej transpozície čl. 8 ods. 1 prepracovanej procedurálnej smernice.

čl. V bod 53 (§ 131c) §
Navrhuje sa doplnenie prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. júla 2015.

čl. V bod 54
Dopĺňa sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.

čl. XVI
(zákon č. 404/2011 Z. z.)

čl. XVI bod 1 až 3 §
Pri vycestovaní cez vonkajšiu hranicu sa navrhuje doplnenie povinnosti pre občana Únie mať platný preukaz totožnosti alebo platný cestovný pas a pre rodinného príslušníka občana Únie mať platný cestovný pas. Táto úprava vyplýva aj z článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov. V nadväznosti na doplnenie § 7 sa navrhuje povinnosť policajného útvaru zamietnuť vycestovať cez vonkajšiu hranicu občanovi Únie alebo rodinnému príslušníkovi občana Únie ktorý sa nepreukáže platným preukazom totožnosti alebo platným cestovným pasom alebo rodinnému príslušníkovi občana Únie, ak sa nepreukáže platným cestovným pasom. Domovské krajiny Únie odoberajú cestovné doklady, osobám, u ktorých je podozrenie, že sa v zahraničí zúčastnia bojovej alebo inej činnosti v prospech organizovanej ozbrojenej skupiny, čím sa snažia zabrániť ich vycestovaniu do tretích krajín. Napr. Spolková republika Nemecko začala vydávať nové náhradné identifikačné doklady za účelom zabrániť neoprávnenému cestovaniu takzvaných „zahraničných bojovníkov“. Pôvodné cestovné …

čl. XVI bod 4 §
Navrhuje sa rozšíriť možnosť udeliť trvalý pobyt na neobmedzený čas z dôvodu bezpečnostných záujmov aj na základe žiadosti Vojenského spravodajstva, nielen na základe žiadosti Slovenskej informačnej služby, ako je tomu v súčasnosti.

čl. XVI bod 5 §
Z doteraz platnej právnej úpravy vyplýva povinnosť leteckého dopravcu poskytnúť policajnému útvaru na jeho žiadosť údaje o cestujúcich, ktorých prepravuje na územie Slovenskej republiky cez vonkajšiu hranicu. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je rozšíriť okruh subjektov, ktorým je letecký dopravca povinný predmetné údaje poskytovať, o Slovenskú informačnú službu a zabezpečiť tak podmienky na realizáciu povinnosti každého členského štátu ustanovenú v čl. 4 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a v čl. 72 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Je nevyhnutné, aby štátny orgán zodpovedný za ochranu ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a zabezpečovanie bezpečnosti Slovenskej republiky disponoval všetkými relevantnými informáciami, u ktorých existuje odôvodnený predpoklad, že prispejú k plneniu jeho zákonom vymedzených úloh. Údaje o cestujúcich, ktorými leteckí dopravcovia disponujú, môžu výraznou mierou pomôcť predovšetkým v boji proti globálnym hrozbám, ktorými sú najmä organizovaný zločin, špionáž a terorizmus, vrátane jeho podpory, nakoľko vo svojej podstate poskytujú informácie o pohybe osôb cez vonkajšiu hranicu Schengenského priestoru. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje ustanoviť povinnosť leteckého …

čl. XVI bod 6 §
Vychádzajúc z doterajšej právnej úpravy, podľa ktorej má letecký dopravca povinnosť informovať cestujúceho o poskytnutí vyššie uvedených údajov, s prihliadnutím na zabezpečenie efektívnej ochrany Slovenskej republiky a jej občanov sa navrhuje osobitný postup v súvislosti s notifikačnou povinnosťou o poskytovaní údajov vo vzťahu k Slovenskej informačnej službe, a to ustanovením zákonnej výnimky spočívajúcej v tom, že ak ide o poskytnutie údajov Slovenskej informačnej službe, letecký dopravca nebude túto skutočnosť cestujúcemu oznamovať.

čl. I (zákon o pobyte cudzincov)

čl. I bod 1, 2 a 5 (§ 2 ods. 1 písm. d), f) a s)) §
Ide o transpozíciu smernice 2014/66/EÚ. Návrh rozlišuje dva rôzne režimy vykonávania zamestnania na území Slovenskej republiky v rámci vnútropodnikového presunu, a to na základe udeleného prechodného pobytu na účel vnútropodnikového presunu alebo bez udeleného prechodného pobytu počas platnosti dokladu o pobyte vydaného niektorým z členských štátov na účel vnútropodnikového presunu (režim mobility). Na účely oboch režimov sa zavádzajú definície hostiteľského subjektu, vnútropodnikového presunu a mobility.

čl. I bod 3 (§ 2 ods. 1 písm. i)) §
Navrhovaná zmena je potrebná z dôvodu, že ustanovenie § 116 ods. 4 písm. a) upravuje skutkovú podstatu priestupku neoprávnené prekročenie vnútornej hranice, avšak zákon tento pojem explicitne nedefinuje.

čl. I bod 4 (§ 2 ods. 1 písm. r)) §
Zmenou sa spresňuje transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (ďalej len „smernica 2004/38/ES“) na základe hodnotenia Komisie a taktiež sa rovnaká zmena premieta do definície účelového manželstva, ktoré sa netýka občanov Únie a ich rodinných príslušníkov. Navrhovaná zmena zužuje definíciu účelového manželstva na prípady, keď ho štátny príslušník tretej krajiny uzavrel výlučne s cieľom získať právo na pobyt rodinného príslušníka občana Únie alebo s cieľom štátneho príslušníka tretej krajiny získať pobyt.

čl. I bod 6 a 7 (§ 10 ods. 1 a 3) §
Navrhovaná zmena súvisí s možnosťou dočasného obnovenia kontrol na vnútorných hraniciach. Po zrušení kontrol na vnútorných hraniciach Slovenskej republiky 21. decembra 2007, boli viaceré budovy ako aj pozemky na bývalých hraničných priechodoch odpredané alebo inak prevedené do vlastníctva fyzických osôb a právnických osôb. Navrhovanou úpravou sa sleduje možnosť umiestnenia technických prostriedkov a zariadení (napr. unimobuniek) na súkromné pozemky na bývalých hraničných priechodoch, aby bola zabezpečená možnosť vykonávania kontroly hraníc (hraničnej kontroly a hraničného dozoru) pri dočasnom obnovení kontrol na vnútorných hraniciach Slovenskej republiky. Ustanovenia tohto zákona upravujúce kontrolu hraníc na vonkajšej hranici sa uplatňujú primerane aj počas dočasného obnovenia kontroly hraníc na vnútorných hraniciach (§ 13 ods. 2).

čl. I bod 8 (§ 11 ods. 3) §
Spresňuje sa transpozícia smernice 2004/38/ES na základe hodnotenia Komisie. Účelom navrhovanej zmeny je zákonné zakotvenie všetkých vecných záruk ustanovených v článku 27 smernice.

čl. I bod 9 (§ 12 ods. 2) §
V súlade so smernicou 2014/66/EÚ sa zavádza nemožnosť odoprieť vstup na územie Slovanskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bol na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt na účel vnútropodnikového presunu, a ktorý sa vracia z členského štátu, v ktorom uplatňoval mobilitu, za predpokladu, že orgány tohto členského štátu požiadali Slovenskú republiku o jeho prevzatie. V uvedenom prípade nemožno odoprieť vstup ani vtedy, keď štátny príslušník tretej krajiny už nemá platný doklad o pobyte. Navrhovaná úprava súvisiaca s nemožnosťou odoprieť vstup na územie Slovenskej republiky sa rovnako vzťahuje aj na rodinných príslušníkov štátneho príslušníka tretej krajiny.

čl. I bod 10 (§ 16 ods. 2) §
Ide o zosúladenie s § 17 ods. 5, kde aj národné vízum bude možné udeliť len so súhlasným stanoviskom ministerstva vnútra.

čl. I bod 11 (§ 16 ods. 3 a 4) §
Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2014/36/EÚ. Návrh rozlišuje pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na účel sezónneho zamestnania do 90 dní a nad 90 dní do maximálneho obdobia 180 dní. Vykonávanie sezónneho zamestnania do 90 dní od vstupu na územie Slovenskej republiky je možné na základe udeleného schengenského víza na účel sezónneho zamestnania a povolenia na zamestnanie, alebo ak ide o bezvízového štátneho príslušníka tretej krajiny, len na základe povolenia na zamestnanie. V súvislosti s udelením schengenského víza na účel sezónneho zamestnania sa zavádza zoznam dokladov, ktoré štátny príslušník tretej krajiny prikladá k žiadosti o udelenie schengenského víza. Zároveň sa v súlade so smernicou ustanovuje povinnosť pre zastupiteľský úrad posúdiť, či nehrozí riziko, že by štátny príslušník tretej krajiny mohol byť odkázaný na systém pomoci v hmotnej núdzi.

čl. I bod 12 (§ 16 ods. 6) §
V súvislosti s vykonávaním sezónneho zamestnania do 90 dní sa ustanovujú dôvody, na základe ktorých zastupiteľský úrad zamietne žiadosť o udelenie schengenského víza na účel sezónneho zamestnania. Ide o transpozíciu smernice 2014/36/EÚ.

čl. I bod 13 a 14 (§ 16 ods. 10 a 18) §
Dlhšia lehota na podanie odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o schengenské víza, zrušení alebo odvolaní udeleného víza pre rodinných príslušníkov občana Únie je potrebná z dôvodu, že súčasná lehota 15 dní je v niektorých prípadoch nedostatočná, a to najmä pokiaľ ide o podanie odvolania ako aj sprievodných dokladov v slovenskom jazyku. Ďalšia zmena upravuje lehotu na rozhodnutie o žiadosti o udelenie schengenského víza pre rodinných príslušníkov občana Únie tak, aby bolo jednoznačnejšie vyjadrené ich privilegované postavenie zaručené v smernici 2004/38/ES v porovnaní s ostatnými kategóriami žiadateľov o udelenie schengenského víza. Rodinní príslušníci občanov Únie sú podľa zákona o správnych poplatkoch oslobodení od správnych poplatkov za udelenie víza. Takéto víza sa vydávajú bezplatne.

čl. I bod 15 a 16 (§ 17 ods. 1, 2, 4 a 5) §
V odseku 1 sa navrhuje, aby národné vízum, ktoré má byť udelené v záujme Slovenskej republiky, mohlo udeliť aj ministerstvo vnútra na území Slovenskej republiky. Dôvodom je skutočnosť , že keďže ide o záujem Slovenskej republiky, je vhodné uľahčiť udeľovanie takéhoto víza osobe, ktorá sa oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky. V odseku 2 navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe vo vzťahu k rozhodovacej činnosti zastupiteľského úradu o žiadosti o udelenie národného víza. Podľa navrhovanej zmeny bude mať zastupiteľský úrad na účely konania o udelení národného víza možnosť od štátneho príslušníka tretej krajiny vyžiadať aj iné doklady. Táto alternatíva sa viaže len na prípady, kedy zastupiteľský úrad doklady predložené štátnym príslušníkom tretej krajiny vyhodnotí ako nepostačujúce na zistenie skutočného stavu veci potrebného na rozhodnutie o žiadosti o udelenie národného víza. Rovnaký postup pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie národného víza bude uplatňovať aj ministerstvo vnútra. V odseku 4 sa dopĺňa lehota pre ministerstvo vnútra na rozhodovanie o žiadosti o …

čl. I bod 17 a 111 (§18 a § 125 ods. 4)) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu doplnenia nových odsekov 3, 4 a 6 v § 16.

čl. I bod 18 až 21 (§ 19) §
Navrhovaná zmena vyplýva z požiadaviek aplikačnej praxe. Je potrebné rozšírenie dokladov, ktoré predkladá žiadateľ o overenie pozvania. Doklad, ktorým žiadateľ preukazuje zabezpečenie ubytovania je potrebný z dôvodu, že overené pozvanie nahrádza v konaní o udelení víz nutnosť preukázať zabezpečenie ubytovania na území Slovenskej republiky. Spresňuje sa proces vydávania pozvania, ako aj možnosti jeho využitia v konaní o udelenie víz. Ak overené pozvanie priloží štátny príslušník tretej krajiny na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky k žiadosti o udelenie schengenských víz, zastupiteľský úrad môže vydať schengenské víza najviac na 90 dní pobytu s platnosťou víza najviac na 180 dní. Zároveň sa zavádza nový dôvod na neudelenie súhlasu na overenie pozvania, a to v prípade, ak sa zistí, že pozývaná osoba už má v období, v ktorom je pozývaná na územie Slovenskej republiky, udelené platné víza, ktoré ju oprávňujú na vstup na územie Slovenskej republiky.

čl. I bod 22
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s novým odkazom 35a.

čl. I bod 23 (§ 23 ods. 4) §
Navrhované zmeny predstavujú transpozíciu smernice 2014/36/EÚ. Úprava vyplýva z toho, že proces udeľovania prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania prebieha v rámci postupu pri udeľovaní jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie, ktorý je zakotvený v ustanovení § 23 ods. 1. Vykonávanie sezónneho zamestnania nad 90 dní od vstupu na územie Slovenskej republiky je možné len na základe udeleného prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania, pričom celková doba výkonu sezónneho zamestnania na území Slovenskej republiky nemôže byť dlhšia ako 180 dní. V prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny vstúpil na územie Slovenskej republiky za účelom vykonávania sezónneho zamestnania na obdobie, ktoré nepresiahne 90 dní, môže policajný útvar predĺžiť obdobie vykonávania sezónneho zamestnania formou udelenia prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania tak, aby celkové obdobie nepresiahlo 180 dní. Navrhovaná zmena zároveň ustanovuje povinnosť policajného útvaru pri rozhodovaní o udelení prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania prihliadať na platnosť cestovného dokladu žiadateľa tak, aby bol cestovný doklad platný minimálne počas doby platnosti udeleného …

čl. I bod 24 (§ 23 ods. 5) §
Na základe transpozície smernice 2014/66/EÚ sa ustanovuje doba, na ktorú môže policajný útvar udeliť prechodný pobyt v závislosti od statusu žiadateľa.

čl. I bod 25 (§ 23 ods. 6 písm. g) a h)) §
Navrhovaná zmena v písmene g) predstavuje transpozíciu smernice 2014/36/EÚ a súvisí s možnosťou štátneho príslušníka tretej krajiny vykonávať sezónne zamestnanie do 90 dní od vstupu na územie Slovenskej republiky bez udeleného prechodného pobytu. Zmena v písm. h) rozširuje okruh osôb, u ktorých sa nevyžaduje prechodný pobyt na účel zamestnania do 90 dní od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky a súvisí s bodom 37 v čl. III § 23a ods. 1 písm. ai).

čl. I bod 26 (§ 23 ods. 7 až 10) §
Režim mobility predpokladá vykonávanie zamestnania v rámci vnútropodnikového presunu bez udeleného prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Ide o prípady, kedy niektorý z členských štátov ako prvý povolil štátnemu príslušníkovi tretej krajiny vykonávanie zamestnania v rámci vnútropodnikového presunu, a ten sa následne v súlade s pravidlami mobility presunul na územie Slovenskej republiky. Návrh podrobne ustanovuje podmienky, ktoré musí splniť štátny príslušník tretej krajiny a hostiteľský subjekt v členskom štáte, aby sa mohla mobilita uskutočniť. Návrh zároveň ustanovuje možnosť vzniesť námietku voči uplatňovaniu mobility v prípade, ak neboli splnené všetky podmienky na jej uplatňovanie. V takom prípade je štátny príslušník tretej krajiny povinný ihneď prestať uplatňovať mobilitu a opustiť územie Slovenskej republiky (§ 111 ods. 7 návrhu).

čl. I bod 27 (§ 24 ods. 1 písm. b)) §
Na základe požiadaviek z aplikačnej praxe sa zužuje možnosť získať prechodný pobyt na účel štúdia na jazykovej škole len na štátnych príslušníkov tretej krajiny starších ako 15 rokov, ktorí budú študovať v minimálnom rozsahu 25 hodín týždenne. Navrhovaná úprava má prevenčný charakter, nakoľko sa v doterajšej praxi vyskytli prípady zneužívania tohto prechodného pobytu. Zároveň sa určuje minimálna veková hranica žiadateľov.

čl. I bod 28 (§ 31 ods. 3) §
V súlade s príslušným článkom smernice 2014/66/EÚ sa upravuje, že žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel vnútropodnikového presunu je možné podať len na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky.

čl. I bod 29 (§ 31 ods. 3 posledná veta) §
V prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny vstúpil na územie Slovenskej republiky za účelom vykonávania sezónneho zamestnania na obdobie, ktoré nepresiahne 90 dní, môže policajný útvar predĺžiť obdobie vykonávania sezónneho zamestnania formou udelenia prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania tak, aby celkové obdobie nepresiahlo 180 dní. V uvedenom prípade je štátny príslušník tretej krajiny oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky až do rozhodnutia o žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania.

čl. I bod 30 (§ 32 ods. 1) §
Navrhuje sa, aby zastupiteľský úrad neprijal žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel vnútropodnikového presunu v prípade, ak zistí, že štátny príslušník tretej krajiny sa bude počas vnútropodnikového presunu zdržiavať dlhšie obdobie na území členského štátu ako na území Slovenskej republiky, čo korešponduje s príslušným článkom smernice 2014/66/EÚ.

čl. I bod 31 a 37 (§ 32 ods. 2 písm. g) a § 32 ods. 16) §
Zavádza sa povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny predložiť k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel vnútropodnikového presunu doklad preukazujúci skutočnosť, že ide vnútropodnikový presun. Návrh zároveň ustanovuje, ktorými dokladmi môže štátny príslušník tretej krajiny preukázať túto skutočnosť.

čl. I bod 32 (§ 32 ods. 4) §
Navrhuje sa, aby doklady, ktorými štátny príslušník tretej krajiny preukazuje skutočnosť, že ide o vnútropodnikový presun, okrem dokladu, že bol bezprostredne pred dátumom vnútropodnikového presunu po určenú dobu zamestnaný v rámci toho istého podniku alebo tej istej skupiny podnikov, mohli byť staršie ako 90 dní.

čl. I bod 33 (§ 32 ods. 5 písm. a)) §
Novo sa upravujú doklady, ktorými štátny príslušník tretej krajiny, ktorý chce na území Slovenska podnikať, preukáže účel pobytu. Tieto doklady sa rozširujú o podnikateľský zámer na realizáciu inovatívneho projektu.

čl. I bod 34 (§ 32 ods. 5 písm. d) a e)) §
V súvislosti s transpozíciou smernice 2014/36/EÚ sa dopĺňajú doklady, ktorými štátny príslušník tretej krajiny preukazuje účel prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania. Navrhovaná zmena zároveň predstavuje aj transpozíciu smernice 2014/66/EÚ. Dopĺňajú sa doklady, ktorými štátny príslušník tretej krajiny preukazuje účel prechodného pobytu na účel vnútropodnikového presunu.

čl. I bod 35 (§ 32 ods. 6 písm. e)) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu doplnenia nového písmena c) v § 32 ods. 5.

čl. I bod 36 (§ 32 ods. 7 písm. c)) §
Navrhuje sa pri udelení prechodného pobytu na účel podnikania finančné zvýhodnenie pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí chcú na území Slovenska realizovať inovatívny projekt.

čl. I bod 38 (§ 33 ods. 2) §
Pri posudzovaní podnikateľského zámeru vychádza policajný útvar zo stanoviska ministerstva hospodárstva. Podľa navrhovanej právnej úpravy sa bude prínos podnikateľskej činnosti posudzovať zvlášť vo vzťahu k inovatívnemu projektu.

čl. I bod 39 (§ 33 ods. 3) §
V súvislosti s rozhodovaním o vydaní potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta je potrebné rozšíriť doklady, ktoré policajný útvar zasiela úradu práce. Úprava súvisí s bodom 14 v čl. III.

čl. I bod 40 (§ 33 ods. 6 písm. j) až l)) §
V súlade s transpozíciou smernice 2014/36/EÚ a smernice 2014/66/EÚ sa rozširujú dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania a na účel vnútropodnikového presunu.

čl. I bod 41 (§ 33 ods. 8 ) §
Novo sa upravujú lehoty na rozhodnutie policajného útvaru o žiadosti o udelenie prechodného pobytu, pričom sa zohľadňujú novo zavedené kategórie ako aj príslušné smernice (sezónne zamestnanie, práca pre centrum strategických služieb).

čl. I bod 42 (§ 33 ods. 9) §
V súlade s požiadavkou zamestnávateľov, tak, aby mohli flexibilne reagovať na vzniknutú situáciu, sa ustanovuje povinnosť policajného útvaru zaslať zamestnávateľovi písomné oznámenie o tom, či bol budúcemu zamestnancovi udelený prechodný pobyt na účel zamestnania alebo nie.

čl. I bod 43 (§ 33 ods. 13) §
Ustanovuje sa povinnosť policajného útvaru písomne informovať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania, o jeho právach a povinnostiach súvisiacich so sezónnym zamestnaním.

čl. I bod 44 a 45 (§ 34 ods. 1 písm. a), § 34 ods. 2 druhá veta) §
V súlade so smernicou sa upravujú podmienky obnovenia prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania. Prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania môže policajný útvar obnoviť najviac na obdobie, ktoré spolu s pôvodne udeleným prechodným pobytom, prípadne s obdobím, počas ktorého štátny príslušník tretej krajiny vykonával sezónne zamestnanie bez udeleného prechodného pobytu, nepresiahne 180 dní. Zároveň sa navrhuje povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny podať žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania najneskôr 30 dní pred skončením platnosti udeleného prechodného pobytu.

čl. I bod 46 (§ 34 ods. 7) §
Navrhuje sa pri obnovení prechodného pobytu na účel podnikania finančné zvýhodnenie pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí na území Slovenska realizujú inovatívny projekt.

čl. I bod 47 (§ 34 ods. 12) §
Navrhovaná úprava predstavuje transpozíciu smernice 2014/66/EÚ. Úprava ustanovenia je potrebná z dôvodu, že nie všetky dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu ustanovené v § 33 ods. 6 korešpondujú s dôvodmi na zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel vnútropodnikového presunu ustanovené v príslušnom článku smernice 2014/66/EÚ.

čl. I bod 48 (§ 34 ods. 13) §
V súlade s transpozíciou smernice 2014/66/EÚ sa zavádza ďalší dôvod, na základe ktorého policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel vnútropodnikového presunu.

čl. I bod 49 a 114 (§ 34 ods. 15 a § 125 ods. 12) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu rozdelenia pôvodného odseku 12 v § 34.

čl. I bod 50 (§ 36 ods. 1 písm. g) a h)) §
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a transpozície smernice. Policajný útvar zruší prechodný pobyt podľa § 22 v prípade ak zistí, že štátny príslušník tretej krajiny vstúpil do pracovnoprávneho vzťahu bez ohľadu na to, či v čase vydávania rozhodnutia o zrušení prechodného pobytu naďalej je alebo nie je v pracovnoprávnom vzťahu. Podstatné pre zrušenie prechodného pobytu v tomto prípade je, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt podľa § 22, kedykoľvek v čase jeho platnosti vstúpil do pracovnoprávneho vzťahu alebo naďalej je v pracovnoprávnom vzťahu. Ďalší dôvod na zrušenie prechodného pobytu vychádza z transpozície smernice, ktorá ukladá členskému štátu povinnosť zrušiť udelený pobyt v prípade, ak sa zistí, že štátny príslušník tretej krajiny vykonáva inú činnosť, než na akú mu bol udelený pobyt.

čl. I bod 51 (§ 36 ods. 3) §
Novo sa upravujú lehoty, počas ktorých policajný útvar nezačne konanie o zrušení prechodného pobytu. V prípade zamestnania sa lehota zvyšuje o 30 dní a v prípade zlúčenia rodiny osoby mladšej ako 18 rokov (§ 27) sa konanie o zrušení nezačne skôr, ako uplynie lehota udeleného pobytu, a to aj v prípade, ak by osoba dosiahla vek 18 rokov. Po dosiahnutí 18 rokov veku a skončení povolenia na prechodný pobyt, bude musieť osoba požiadať o samostatné povolenie na pobyt (napr. na štúdium, zamestnanie, a pod.).

čl. I bod 52 (§ 36 ods. 4) §
Návrh ustanovuje povinnosť policajného útvaru informovať o zrušení prechodného pobytu na účel vnútropodnikového presunu členský štát, v ktorom štátny príslušník tretej krajiny uskutočňuje mobilitu.

čl. I bod 53 (§ 36 ods. 5) §
Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2014/66/EÚ. Ustanovuje sa povinnosť policajného útvaru zaslať rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu na účel vnútropodnikového presunu zamestnávateľovi, u ktorého štátny príslušník tretej krajiny uskutočňuje vnútropodnikový presun.

čl. I bod 54 (§ 37 ods. 2 a § 40 ods. 1) §
Na základe požiadaviek zamestnávateľov sa predlžuje obdobie, na ktoré sa udelí alebo predĺži modrá karta z troch rokov na štyri (vysokokvalifikované zamestnanie).

čl. I bod 55 (§ 37 ods. 4 písm. k) a § 52 ods. 2 písm. h)) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu doplnenia nového odseku 5 v § 23.

čl. I bod 56 (§ 45 ods. 4) §
Navrhovaná zmena sa zavádza z dôvodu jednotného postupu policajného útvaru pri udelení prechodného pobytu a udelení trvalého pobytu v súvislosti s povinnosťou odovzdať policajnému útvaru lekársky posudok. Ustanovuje sa možnosť predĺženia lehoty na predloženie lekárskeho posudku potvrdzujúceho, že štátny príslušník tretej krajiny netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie. Táto zmena reaguje na potreby aplikačnej praxe, kedy štátni príslušníci tretích krajín z dôvodu doplňujúcich a opakovaných lekárskych vyšetrení súvisiacich s posúdením zdravotného stavu a následným vydaním lekárskeho posudku, nie sú schopní tento doklad predložiť policajnému útvaru do 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte. Navrhovaná zmena je ústretová k účastníkom konania, aby sa predišlo prípadným konaniam vo veci zrušenia trvalého pobytu.

čl. I bod 57 (§ 46 ods. 4) §
Novo sa navrhuje udeľovanie trvalého pobytu na neobmedzený čas bez splnenia podmienok ustanovených v zákone o pobyte cudzincov. Ide najmä o udeľovanie pobytov v prípade poskytovania ochrany a pomoci svedkovi, pobytov z dôvodov hodných osobitného zreteľa alebo pobytov na návrh Slovenskej informačnej služby alebo Vojenského spravodajstva z dôvodu bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že ide predovšetkým o pobyty v záujme Slovenskej republiky, teda nenárokové pobyty, navrhuje sa vylúčiť správny poriadok z rozhodovania o udelení takýchto pobytov a ich udelenie oznamovať účastníkovi konania vo forme písomného oznámenia. Na zrušenie takéhoto pobytu sa bude aj naďalej vzťahovať správny poriadok. Zároveň bude ministerstvo vnútra povinné zaslať toto písomné oznámenie v prípade, ak ide o trvalý pobyt podľa § 46 ods. 2 písm. d), aj Slovenskej informačnej službe alebo Vojenskému spravodajstvu.

čl. I bod 58 (§ 53 ods. 3 písm. a) a § 65 ods. 1 písm. c)) §
Ide o zosúladenie pojmu s pojmom používaným v zákone o pomoci v hmotnej núdzi.

čl. I bod 59 (§ 58 ods. 4 písm. c)) §
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Ide o jednoznačnejšie zadefinovanie toho, čo sa tiež považuje za tolerovaný pobyt. Rovnako ako obdobie, v ktorom policajný útvar rozhoduje o udelení tolerovaného pobytu, sa za tolerovaný pobyt považuje aj obdobie rozhodovania policajného útvaru o predĺžení tolerovaného pobytu.

čl. I bod 60 (§ 64 ods. 3 a 4) §
Navrhovaná zmena spresňuje transpozíciu smernice 2004/38/ES na základe hodnotenia Komisie. Účelom navrhovaného znenia je zabezpečiť, aby nebolo možné odňať právo na pobyt ekonomicky aktívneho občana Únie tak, ako to ustanovuje článok 14 smernice 2004/38/ES. Zároveň sa navrhuje postup policajného útvaru v prípade, keď ekonomicky neaktívny občan Únie stratí právo na pobyt na území Slovenskej republiky.

čl. I bod 61 a 62 (§ 65 ods. 4 písm. a), c) a d)) §
Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečiť, aby v prípade smrti garanta, rozvodu s garantom alebo vyhlásenia manželstva s garantom za neplatné, ostalo zachované právo na pobyt na území Slovenskej republiky pre všetky kategórie občanov Únie uvedené v ustanovení § 65 ods. 1. Navrhovaná zmena zároveň rozširuje okruh okolností rozhodujúcich pre zachovanie práva na pobyt občana Únie na území Slovenskej republiky v prípade zániku trvalého, riadne osvedčeného vzťahu s garantom. Ide o spresnenie transpozície smernice 2004/38/ES na základe hodnotenia Komisie.

čl. I bod 63 (§ 66 ods. 2) §
Vzhľadom na to, že smernica 2004/38/ES neumožňuje orgánom členských štátov vyžadovať pracovnú zmluvu ako jeden z dokladov potrebných na registráciu pobytu občana Únie, navrhuje sa, aby pracovná zmluva bola nahradená potvrdením zamestnávateľa o prijatí do zamestnania, ktoré je pre účely registrácie pobytu občana Únie na území Slovenskej republiky postačujúce.

čl. I bod 64, 66 a 71 (§ 68 ods. 2 písm. d), § 68 ods. 6 písm. c) a § 72 ods. 2 §
Navrhovanou zmenou sa na základe hodnotenia transpozície smernice 2004/38/ES Komisiou rozširuje sa okruh dôvodov, na základe ktorých je policajný útvar oprávnený odňať právo na pobyt občana Únie alebo rodinného príslušníka občana Únie.

čl. I bod 65 (§ 68 ods. 5 a 7 a § 72 ods. 5) §
Návrh na základe hodnotenia transpozície smernice 2004/38/ES Komisiou zohľadňuje doslovné znenie príslušného článku smernice 2004/38/ES.

čl. I bod 67 (§ 70 ods. 3 a 5) §
Navrhované znenie jednoznačnejšie ustanovuje jednu z podmienok zachovania práva na pobyt pre rodinného príslušníka občana Únie, a to, že rodina bola založená už pred príchodom na územie Slovenskej republiky. Zmena vyplýva z hodnotenia transpozície smernice 2004/38/ES Komisiou.

čl. I bod 68 (§ 70 ods. 6) §
Cieľom navrhovanej zmeny je zabezpečiť, aby sa podmienky pre zachovanie práva na pobyt vzťahovali aj na rodinného príslušníka občana Únie, s ktorým má občan Únie trvalý, riadne osvedčený vzťah. Navrhovaná zmena spresňuje transpozíciu smernice 2004/38/ES na základe hodnotenia Komisie.

čl. I bod 69 (§ 71 ods. 8, §72 ods. 2 písm. a), b)) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu doplnenia nového odseku 6 v § 70.

čl. I bod 70 (§ 72 ods. 2 písm. c)) §
Účelom navrhovaného znenia je zabezpečiť, aby nebolo možné odňať právo na pobyt rodinného príslušníka ekonomicky aktívneho občana Únie tak, ako to ustanovuje článok 14 smernice 2004/38/ES.

čl. I bod 72 (§ 73 ods. 4) §
Návrh zavádza povinnosť policajného útvaru vydať štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt na účel vnútropodnikového presunu, doklad o pobyte s platnosťou na obdobie, na ktoré mu bol udelený prechodný pobyt. Zmena predstavuje transpozíciu smernice 2014/66/EÚ.

čl. I bod 73 (§73 ods. 5) §
Ustanovuje sa povinnosť policajného útvaru vydať štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt na účel vnútropodnikového presunu, doklad o pobyte, na ktorom je v položke „poznámky“ uvedený text „ICT“. Navrhovaná zmena je transpozíciou smernice 2014/66/EÚ.

čl. I bod 74 a 101 (§ 73 ods. 16 a § 111 ods. 1 písm. t)) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu doplnenia nového odseku 6 v § 70 a doplnenia nového odseku 5 v § 73.

čl. I bod 75, 96, 97 a 112 (§ 76 ods. 6, § 108 ods. 4, § 108 ods. 6 a § 125 ods. §
Dôvodom doplnenia ustanovení zákona o oprávnenia Vojenského spravodajstva je zabezpečiť, aby Vojenské spravodajstvo mohlo aplikovať zákonom stanovené úlohy, ku ktorých rozšíreniu došlo na základe poslednej novely zákona č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve, ktorou je zákon č. 444/2015 Z. z. Touto novelou boli úlohy Vojenského spravodajstva doplnené okrem iného aj o získavanie, sústreďovanie a vyhodnocovanie informácií zameraných na nelegálnu medzinárodnú prepravu osôb, politický alebo náboženský extrémizmus, financovanie alebo podporovanie terorizmu, organizovanú trestnú činnosť a trestnú činnosť proti obrane Slovenskej republiky. Rozšírenie navrhovaných oprávnení Vojenského spravodajstva prispeje k tomu, aby Vojenské spravodajstvo pri plnení zákonom vymedzených úloh disponovalo potrebnými a relevantnými informáciami. Dôvodom na doplnenie uvedených ustanovení zákona je okrem vyššie uvedeného aj zabezpečiť, aby Vojenské spravodajstvo bolo oprávnené spolupodieľať sa na ochrane vonkajších hraníc Schengenského priestoru a poskytovať policajnému útvaru informácie využiteľné pri posudzovaní žiadosti štátnych príslušníkov tretích krajín o udelenie prechodného pobytu alebo trvalého pobytu.

čl. I bod 76, 80 až 84 (§ 77 ods. 1, § 82 a § 83 ods. 1) §
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území definuje zákaz vstupu ako správne alebo súdne rozhodnutie alebo akt, ktorým sa na stanovené obdobie zakazuje vstup na územie členských štátov a pobyt na tomto území a ktoré je pripojené k rozhodnutiu o návrate. V § 83 ods. 1 ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia odseku 5 v § 82.

čl. I bod 77 (§ 78 ods. 1) §
Súčasná právna úprava neumožňuje vykonať prehliadku osoby v konaní o zaistení (napr. v prípade realizácie trestu vyhostenia). Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a rozširuje možnosť vykonať prehliadku štátneho príslušníka tretej krajiny a prehliadku jeho vecí aj v konaní o zaistení. Ide najmä o prípady, keď je štátny príslušník tretej krajiny zaistený, a nie je proti nemu vedené konanie o administratívnom vyhostení.

čl. I bod 78 a 79 (§ 79 ods. 1 a ods. 3) §
Rozširuje sa možnosť využitia oprávnenia policajta podľa § 79 aj na prípady, kedy policajný útvar postupuje podľa Nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov.

čl. I bod 85 (§ 87 ods. 4 písm. a)) §
Navrhovaná zmena spresňuje transpozíciu smernice 2004/38/ES na základe hodnotenia Komisie. Navrhovaná úprava jednoznačnejšie rozlišuje dôvody na administratívne vyhostenie občana Únie alebo rodinného príslušníka občana Únie s právom na pobyt, s právom na trvalý pobyt alebo s právom na trvalý pobyt, ktorý sa oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky aspoň 10 rokov.

čl. I bod 86 (§ 89 ods. 1) §
Cieľom navrhovanej zmeny je jednoznačne zadefinovať, v ktorých prípadoch policajný útvar môže namiesto zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny uložiť alternatívu zaistenia. Možnosť uloženia alternatívy zaistenia sa výlučne viaže len na prípady, kedy policajný útvar koná vo veci zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny bez ohľadu na to, čo je dôvodom konania o zaistení.

čl. I bod 87 (§ 89 ods. 3) §
Rozširuje sa možnosť policajného útvaru rozhodnúť počas zaistenia o uložení aj druhej z alternatív zaistenia, ktorou je hlásenie pobytu. Túto alternatívu bude možné využívať najmä vo vzťahu k rodinám s deťmi a zraniteľným osobám, pri ktorých sa mimovládna organizácia zaviaže, že im poskytne počas trvania tejto povinnosti potrebnú podporu (ubytovanie, strava).

čl. I bod 88 a 89 (§ 90 ods. 2 písm. b) piaty bod a šiesty bod) §
Rozširujú sa dôvody na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny zo zariadenia v súvislosti s uložením alternatívy zaistenia alebo vydaním príkazu na prepustenie.

čl. I bod 90 až 92 (§ 91 ods. 1, § 96 ods. 1 a § 96 ods. 2 písm. a)) §
Z dôvodu zabezpečenia čo najvhodnejších podmienok pre zaistené osoby mladšie ako 18 rokov, ktoré sa spolu so svojimi rodičmi ocitli v zariadení na zaistenie pre cudzincov, sa navrhuje explicitne v zákone ustanoviť: - poskytovanie stravy maloletým päťkrát denne, - zvýšenie počtu denných vychádzok, ktoré môžu v zariadení absolvovať, - aby prístup k vzdelaniu bol umožnený najneskôr do troch mesiacov od zaistenia, pričom vzdelávanie osôb mladších ako 18 rokov sa už v súčasnej dobe vykonáva hneď, ako je to možné.

čl. I bod 93 a 94 (§ 98 ods. 1 a § 98 ods. 3 písm. b)) §
Navrhuje sa, aby zaistený štátny príslušník tretej krajiny mohol prijať návštevu v zariadení častejšie a v podmienkach, ktoré zabezpečujú súkromie.

čl. I bod 95 (§ 100 ods. 1) §
Rozširuje sa možnosť využitia oprávnenia policajta na vykonanie prehliadky osoby nielen pred umiestnením osoby v zariadení, ale aj kedykoľvek počas jej umiestnenia v zariadení, ak je podozrenie, že má pri sebe nebezpečné veci. Cieľom navrhovanej zmeny je zníženie rizika ohrozenia života a zdravia osôb umiestnených v zariadení, ako aj samotných pracovníkov zariadenia.

čl. I bod 98 až 100 (§ 111 ods. 1 písm. l), p) a s)) §
Rozširuje sa rozsah údajov, ktoré sa povinne vypisujú na úradnom tlačive o hlásení pobytu. Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe najmä vo vzťahu k posúdeniu oprávnenosti pobytu vízového cudzinca s pobytom na území Slovenskej republiky, resp. v inom členskom štáte EÚ. Ďalej sa jednoznačnejšie definuje povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny vycestovať z územia Slovenskej republiky do 30 dní od nastania konkrétnej okolnosti (napr., zamietnutie žiadosti o udelenie pobytu z dôvodu zmeny účelu pobytu alebo druhu pobytu). Zároveň sa zužuje oznamovacia povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny a svoju neprítomnosť mimo miesta udeleného pobytu bude oznamovať policajnému útvaru iba vtedy, ak sa bude zdržiavať viac ako 30 dní v rámci územia Slovenskej republiky.

čl. I bod 102 (§ 111 ods. 6) §
Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy, kedy sa vyšetreniu nemusela podrobiť iba osoba, ktorá bola celkom zjavne maloletá, sa navrhuje, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorý o sebe vyhlási, že je maloletý bez sprievodu, bol povinný podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu na určenie jeho veku v prípade podozrenia, že ide o plnoletú osobu.

čl. I bod 103 (§ 111 ods. 7) §
Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2014/66/EÚ. Zmena súvisí s možnosťou ministerstva vnútra vzniesť námietku voči uplatňovaniu mobility v prípade, ak neboli splnené všetky podmienky na jej uplatňovanie. V takom prípade je štátny príslušník tretej krajiny povinný opustiť územie Slovenskej republiky.

čl. I bod 104 (§ 112 ods. 2 písm. c)) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu doplnenia nového odseku 6 v § 70.

čl. I bod 105 (§ 115 ods. 10) §
Konkretizuje sa forma, akou oznamuje obchodná spoločnosť alebo družstvo skutočnosť, že štátny príslušník tretej krajiny už nekoná v ich mene.

čl. I bod 106 a 118 (§ 115 ods. 11, 12 a § 131d) §
V súvislosti so zrýchlením konania pri udeľovaní prechodného pobytu štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorí zastupujú alebo pracujú pre centrum strategických služieb, je potrebné, aby policajný útvar disponoval zoznamom týchto centier. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje povinnosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky písomne zaslať ministerstvu vnútra do 30 dní od účinnosti novely zákona zoznam centier strategických služieb a následne každých 6 mesiacov zmeny v tomto zozname. Navrhovaná zmena zároveň predstavuje transpozíciu smernice 2014/66/EÚ. Ustanovuje sa povinnosť pre zamestnávateľa oznamovať policajnému útvaru, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt na účel vnútropodnikového presunu, má v úmysle uplatňovať mobilitu na území členského štátu.

čl. I bod 107 (§ 118 ods. 1 písm. b)) §
V súvislosti s povinnosťami ustanovenými v smernici 2014/66/EÚ sa zavádzajú sankcie za ich porušovanie.

čl. I bod 108 (§ 118 ods. 3) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu doplnenia nového odseku 6 v § 70.

čl. I bod 109 (§ 122 ods. 2) §
Ide o precizovanie textu vo vzťahu k potvrdeniu ubytovacieho zariadenia o poskytnutí ubytovania, nakoľko v praxi sa vyskytujú prípady, kedy počet vystavených potvrdení ubytovacieho zariadenia o poskytnutí ubytovania niekoľkonásobne prevyšujú jeho kapacity.

čl. I bod 110 (§ 125 ods. 2) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia odseku 5 v § 82.

čl. I bod 113 (§ 125 ods. 11) §
V súvislosti s transpozíciou smernice 2014/66/EÚ sa zavádza povinnosť určiť kontaktné miesta v Slovenskej republike zodpovedné za výmenu informácií súvisiacich s vnútropodnikovým presunom, ako aj mobilitou medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi.

čl. I bod 115 (§ 126 ods. 4) §
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Cieľom tejto úpravy je poskytnúť cudzincom možnosť jednoduchšieho zadováženia si prekladu dokladov potrebných v konaní o udelení pobytu.

čl. I bod 116 (§ 126 ods. 6) §
Na základe prípadov z aplikačnej praxe sa navrhuje, aby ministerstvo vnútra mohlo v individuálnych odôvodnených prípadoch upustiť od požiadavky vyššieho overenia dokladu o bezúhonnosti.

čl. I bod 117 (§ 126 ods. 8) §
V súvislosti so zavedením nového dokladu o účele prechodného pobytu na účel podnikania sa Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky splnomocňuje, aby na svojom webovom sídle zverejnilo obsahové náležitosti podnikateľského zámeru na realizáciu inovatívneho projektu.

čl. I bod 118 (§ 131d) §
Navrhujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. apríla 2017.

čl. I bod 119 (Príloha č. 2)
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu transpozície smernice 2014/36/EÚ a smernice 2014/66/EÚ.

čl. I

čl. I bod 1 §
Účelom navrhovanej právnej úpravy zavedenia podmienky veku na udelenie prechodného pobytu na účel štúdia u žiakov stredných škôl, ktorí sú občanmi tretích krajín, je zabrániť zneužitiu povolenia prechodného pobytu dospelými osobami aj na iné účely, ktoré súvisia napr. s nelegálnou prácou.

čl. I bod 2 §
Navrhuje sa vypustiť možnosť získať prechodný pobyt na účel štúdia na jazykovej škole v Slovenskej republike. Účelom navrhovanej právnej úpravy je zabrániť zneužitiu udelenia prechodného pobytu dospelými osobami aj na iné účely, ktoré súvisia napr. s migráciou štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré predstavujú bezpečnostné riziko, do schengenského priestoru a s nelegálnou prácou. V praxi sú zaznamenané množstvá prípadov zneužívania tohto účelu udelenia prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Uvedená zmena nezakazuje cudzincom s oprávneným pobytom študovať na jazykovej škole v Slovenskej republike, len samotné štúdium na jazykovej škole nebude dôvodom na udelenie prechodného pobytu.

čl. I bod 3 §
Z dôvodu zmeny podmienok na udelenie prechodného pobytu na účel štúdia u žiakov stredných škôl sa navrhuje doplniť prechodné ustanovenie.

čl. II
Zo zákona o pobyte cudzincov sa vypúšťajú ustanovenia týkajúce sa povinnosti leteckého dopravcu o poskytovaní API údajov pre vybrané útvary na účely uľahčenia hraničnej kontroly a boja proti nelegálnej migrácii. API údaje sú súčasťou PNR údajov a aby leteckým dopravcom nevznikla povinnosť zasielať rovnaké údaje dvakrát na rôzne útvary, prenesie sa táto povinnosť do zákona o Policajnom zbore (čl. I). Pre uľahčenie praxe bude letecký dopravca zasielať všetky údaje len na jedno zberné miesto – národnej ústredni, odkiaľ sa API údaje z vonkajších schengenských letov sprístupnia najmä útvarom hraničnej kontroly.

čl. I (zákon o pobyte cudzincov)

čl. I bod 1 až 15, 17, 19, 20, 51, 53, 76, 79, 104 a 105 §
Navrhovaná zmena vychádza z potreby aktualizácie poznámok pod čiarou.

čl. I bod 16 (§ 12 ods. 2 písm. f) §
Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Zmenou sa zavádza nemožnosť odoprieť vstup na územie Slovanskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bol na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt na účel štúdia na vysokej škole v Slovenskej republike alebo prechodný pobyt na účel výskumu a vývoja, a ktorý sa vracia z členského štátu, v ktorom uplatňoval mobilitu, za predpokladu, že orgány tohto členského štátu požiadali Slovenskú republiku o jeho prevzatie. V uvedenom prípade nemožno odoprieť vstup ani vtedy, keď štátny príslušník tretej krajiny už nemá platný doklad o pobyte. Navrhovaná úprava súvisiaca s nemožnosťou odoprieť vstup na územie Slovenskej republiky sa rovnako vzťahuje aj na rodinných príslušníkov štátneho príslušníka tretej krajiny.

čl. I bod 18, 63, 67 až 69, 71, 72, 99 (§ 19 ods. 2 písm. a), § 52 ods. 2 písm. §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia odseku 1 v § 58.

čl. I bod 21 (§ 23 ods. 7 až 10) §
Navrhovanou úpravou sa presúvajú ustanovenia o mobilite v rámci vnútropodnikového presunu do osobitných ustanovení o mobilite štátnych príslušníkov tretích krajín, z dôvodu lepšej prehľadnosti zákona.

čl. I bod 22 (§ 24 ods. 1 písm. c)) §
Z dôvodu jednoznačnosti sa spresňuje ustanovenie § 24 ods. 1 písm. c). Jazykovú prípravu na štúdium na vysokej škole musí organizovať tá vysoká škola, kde bude štátny príslušník tretej krajiny následne študovať.

čl. I bod 23 (§ 25 ods. 1 písm. d)) §
Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Možnosť získať prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti bude mať v súlade s príslušným článkom smernice štátny príslušník tretej krajiny, ktorý chce vykonávať stáž v rámci vysokoškolského štúdia alebo do dvoch rokov po jeho skončení.

čl. I bod 24 (§ 26 ods. 1) §
V súlade s príslušným článkom smernice 2016/801/EÚ sa mení dĺžka, na ktorú policajný útvar udelí prechodný pobyt na účel výskumu a vývoja podľa § 26.

čl. I bod 25 (§ 31 ods. 3) §
Navrhovaná zmena vychádza z transpozície smernice 2016/801/EÚ. Možnosť podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky priamo na policajnom útvare bude mať len ten štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľom platného dokladu o pobyte vydaného v jednotnom formáte, ktorý má udelený tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 1 písm. a) až c) alebo ods. 2, ktorý je držiteľom platného národného víza vydaného Slovenskou republikou, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti, alebo ktorý je držiteľom osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. Naďalej zostáva zachovaná možnosť, aby štátny príslušník tretej krajiny podal žiadosť o udelenie prechodného pobytu na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky a zároveň v prípade, ak je to nevyhnutné z časových dôvodov, je možno takémuto štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udeliť národné vízum a žiadosť o udelenie prechodného pobytu si bude môcť podať na policajnom útvare.

čl. I bod 26 (§ 31 ods. 6) §
Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a zavádza obmedzenie pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú udelený prechodný pobyt na účel jazykovej alebo odbornej prípravy na štúdium na vysokej škole podľa § 24 ods. 1 písm. c), v prípade, ak chcú požiadať o zmenu účelu prechodného pobytu na policajnom útvare. Takýto štátny príslušník tretej krajiny si môže po ukončení jazykovej alebo odbornej prípravy podať žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel štúdia s cieľom študovať na vysokej škole.

čl. I bod 27, §
31, 32, 35, 118 až 120 (§ 32 ods. 2 písm. a), § 32 ods. 4, § 32 ods. 5 písm. a), § 32 ods. 11, § 122 ods. 1 písm. a), § 122 ods. 1 písm. b), § 122 ods. 1 písm. d)) Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť predkladať osvedčenie živnostenského registra, obchodného registra a výpis z katastra nehnuteľností.

čl. I bod 37, 46, 112 (§ 33 ods. 3, § 34 ods. 9, § 118 ods. 1 písm. b)) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia odseku 11 v § 32.

čl. I bod 28, 38, 57, 58, 61, 91 a 92 (§ 32 ods. 2 písm. e), § 33 ods. 6 písm. k §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, v zmysle legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, kde sa slovo „alebo“ vkladá medzi posledné dve alternatívy.

čl. I bod 29 (§ 32 ods. 2 písm. e)) §
Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Oslobodzuje štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí budú vykonávať dobrovoľnícku službu v rámci Európskej dobrovoľníckej služby alebo stáž, od povinnosti predložiť doklad o zabezpečení ubytovania, ak žiadajú o udelenie prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo písm. h).

čl. I bod 30 a 36 (§ 32 ods. 2 písm. h) a i) a § 32 ods. 16 a 17) §
Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Zavádza sa povinnosť pre štátnych príslušníkov tretích krajín doložiť ďalšie doklady k žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo § 26 a zároveň definuje čo sa rozumie dokladom potvrdzujúcim získanie vysokoškolského vzdelania alebo dokladom potvrdzujúcim prebiehajúce vysokoškolské štúdium.

čl. I bod 30, 36, 44, 47 a 125 (§ 32 ods. 2 písm. j), § 32 ods. 18, § 34 ods. 3 §
Navrhovaná zmena zavádza ako podmienku podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania predloženie dokladu preukazujúceho realizovateľnosť a udržateľnosť navrhovaného predmetu podnikania, ktorý štátny príslušník tretej krajiny deklaruje v predloženom podnikateľskom zámere. Uvedená podmienka platí len v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny predloží, ako doklad preukazujúci účel pobytu, podnikateľský zámer. Obdobná podmienka predloženia dokladu preukazujúceho realizovateľnosť a udržateľnosť podnikateľskej činnosti sa navrhuje aj v prípade žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania, pokiaľ obchodná spoločnosť alebo družstvo v mene ktorých štátny príslušník tretej krajiny koná, nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom období zákonom predpísaný zisk po zdanení potrebný na obnovenie prechodného pobytu. Môže predložiť akýkoľvek doklad, ktorý zvyšuje dôveryhodnosť uvedeného podnikateľského zámeru v súvislosti s jeho realizovateľnosťou a udržateľnosťou. Môže ísť napríklad o nájomné alebo kúpne zmluvy k nehnuteľnosti, kde sa bude vykonávať predmet podnikania, stavebné povolenia, územný plán, zmluvy o budúcej zmluve, akékoľvek zmluvy viažuce sa k predmetu podnikateľskej činnosti, certifikáty spôsobilosti na výkon podnikateľskej činnosti, certifikáty alebo …

čl. I bod 33 a 34 (§ 32 ods. 5 písm. j) a n)) §
V súlade so smernicou 2016/801/EÚ sa ustanovuje, akým spôsobom preukáže štátny príslušník tretej krajiny účel pobytu v prípade, ak žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo písm. h).

čl. I bod 39 (§ 33 ods. 6 písm. m) a n)) §
Rozširujú sa dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo písm. h). Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ.

čl. I bod 39, 59 a 122 (§ 33 ods. 6 písm. o), § 48 ods. 2 písm. h), § 125 ods. 6 §
Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa navrhuje nový dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a trvalého pobytu z dôvodu toho, že spravodajská služba vydá nesúhlasné stanovisko k udelenie pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny. Spravodajská služba bude pri spracovávaní svojho stanoviska prihliadať na záujmy štátu v zmysle osobitného predpisu upravujúceho jej činnosť.

čl. I bod 40 (§ 34 ods. 1 písm. b)) §
Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Umožňuje policajnému útvaru obnoviť prechodný pobyt na účel štúdia podľa § 24 ods. 1 písm. b) alebo na účel výskumu a vývoja podľa § 26 na obdobie 9 mesiacov aj po skončení štúdia alebo výskumnej činnosti, ak chce štátny príslušník tretej krajiny naďalej zostať na území Slovenskej republiky s cieľom hľadať si prácu alebo začať podnikať.

čl. I bod 41 a 42 (§ 34 ods. 3 písm. d)) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu doplnenia piateho bodu v § 34 ods. 3 písm. d).

čl. I bod 43 (§ 34 ods. 3 písm. d) bod 5) §
Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Rovnako, ako pri udelení pobytu, oslobodzuje štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí vykonávajú dobrovoľnícku službu v rámci Európskej dobrovoľníckej služby alebo stáž, od povinnosti predložiť doklad o zabezpečení ubytovania, ak žiadajú o obnovenie prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo písm. h).

čl. I bod 45 (§ 34 ods. 8) §
Ustanovuje sa, čím preukazuje štátny príslušník tretej krajiny účel pobytu, ak žiada o obnovenie prechodného pobytu podľa § 34 ods. 1 písm. b). Navrhovaná zmena vyplýva zo smernice 2016/801/EÚ.

čl. I bod 48 a 107 (§ 36 ods. 1 písm. d) a § 111 ods. 1 písm. u)) §
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a rieši prípady, kedy štátny príslušník tretej krajiny účelovo žiada o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky z dôvodu, aby získal bezvízový styk do krajín Európskej únie, pričom reálne nevykonáva účel pobytu na území Slovenskej republiky, ani sa na území Slovenskej republiky väčšiu časť počas udeleného pobytu nezdržiava. Policajný útvar v takomto prípade zruší prechodný pobyt, ak zistí, že štátny príslušník tretej krajiny porušil povinnosť ustanovenú zákonom, zdržiavať sa počas udeleného prechodného pobytu na území Slovenskej republiky väčšiu časť roka v danom kalendárnom roku. Zároveň upravuje výnimku z tohto dôvodu na zrušenie prechodného pobytu, a to v prípade, ak je medzi udelením prechodného pobytu a koncom kalendárneho roka menej ako 90 dní alebo ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt podľa § 29 alebo § 30.

čl. I bod 49 (§ 36 ods. 4 písm. b)) §
Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Ustanovuje povinnosť policajného útvaru informovať o zrušení prechodného pobytu podľa § 24 ods. 1 písm. b) alebo § 26 členský štát, v ktorom štátny príslušník tretej krajiny uskutočňuje mobilitu.

čl. I bod 50 (§ 36a, § 36b, § 36c a § 36d) §
Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2014/66/EÚ a smernice 2016/801/EÚ. Upravuje podmienky uskutočňovania mobility štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí počas platného pobytu na území členského štátu na účel vnútropodnikového presunu, štúdia na vysokej škole, vykonávania výskumnej činnosti alebo zlúčenia rodiny, prichádzajú na územie Slovenskej republiky. Režim mobility predpokladá vykonávanie rovnakého účelu, na ktorý majú udelený pobyt na území členského štátu, bez udeleného prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Ide o prípady, kedy niektorý z členských štátov ako prvý povolil štátnemu príslušníkovi tretej krajiny vykonávanie uvedených účelov pobytov a ten sa následne v súlade s pravidlami mobility presunul na územie Slovenskej republiky. Návrh podrobne ustanovuje podmienky, ktoré musí splniť štátny príslušník tretej krajiny, hostiteľský subjekt v členskom štáte, vysoká škola v Slovenskej republike alebo výskumná organizácia v Slovenskej republike, aby sa mohla mobilita uskutočniť. Návrh zároveň ustanovuje možnosť vzniesť námietku voči uplatňovaniu mobility v prípade, ak neboli splnené všetky podmienky na jej uplatňovanie. V takom prípade je štátny príslušník tretej krajiny povinný …

čl. I bod 52 (§ 38 ods. 10) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zavedenia legislatívnej skratky pre Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

čl. I bod 54 (§ 44 ods. 1) §
Možnosť podať žiadosť o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky priamo na policajnom útvare bude mať len ten štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľom platného dokladu o pobyte vydaného v jednotnom formáte, ktorý má udelený tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 1 písm. a) až c) alebo ods. 2, alebo ktorý je držiteľom platného národného víza vydaného Slovenskou republikou, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti alebo ktorý je držiteľom osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. Naďalej zostáva zachovaná možnosť, aby štátny príslušník tretej krajiny podal žiadosť o udelenie trvalého pobytu na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky a zároveň v prípade, ak je to nevyhnutné z časových dôvodov, bude možné takémuto štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udeliť národné vízum a žiadosť o udelenie trvalého pobytu si bude môcť podať na policajnom útvare.

čl. I bod 55 a 56 (§ 45a a § 46 ods. 2) §
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Doterajšiu možnosť ministerstva vnútra udeliť trvalý pobyt na neobmedzený čas aj bez splnenia podmienok ustanovených zákonom nahrádza možnosťou udeliť trvalý pobyt na päť rokov. Na základe vykonanej analýzy bolo vyhodnotené, že vhodnejšia alternatíva k udeľovaniu trvalého pobytu na neobmedzený čas sa ukazuje navrhované riešenie. Tento pobyt je možné udeľovať aj opakovane. Zároveň sa zavádzajú podmienky zrušenia takéhoto druhu pobytu. Možnosť udeliť trvalý pobyt na neobmedzený čas aj bez splnenia podmienok ustanovených zákonom zostane zachovaná len z dôvodov bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky, ak o to požiada spravodajská služba.

čl. I bod 60, 62 a 98 (§ 50 ods. 2 písm. b), § 50 ods. 3, § 83 ods. 3 písm. b) a §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zavedenie § 45a a preformulovania § 46 ods. 2.

čl. I bod 64 (§ 58 ods. 1) §
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Z dôvodu potreby zníženia administratívnej záťaže policajných útvarov sa tolerovaný pobyt nebude udeľovať štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, u ktorého policajný útvar identifikuje prekážky administratívneho vyhostenia podľa § 80, alebo ktorého vycestovanie nie je možné a zaistenie nie je účelné. Prítomnosť týchto skupín osôb na území Slovenskej republiky rieši nové navrhované ustanovenie o zotrvaní štátnych príslušníkov tretích krajín na území Slovenskej republiky.

čl. I bod 65 (§ 58 ods. 1 písm. d)) §
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Policajný útvar môže udeliť tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak to vyplýva z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Môže ísť napríklad o prípady, kedy sa Slovenská republika, na základe dohody s iným členským štátom, rozhodne poskytnúť ubytovacie kapacity pre žiadateľov o udelenie medzinárodnej ochrany v tomto členskom štáte.

čl. I bod 66 (§ 58 ods. 3) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s bodom 73. Ostatné dôvody, ktoré sa doteraz považovali za tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky, rieši novo navrhnuté ustanovenie o zotrvaní štátnych príslušníkov tretích krajín na území Slovenskej republiky.

čl. I bod 70 (§ 59 ods. 14) §
Upravuje sa možnosť štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa oprávnene na území Slovenskej republiky až do rozhodnutia o žiadosti o udelenie alebo predĺženie tolerovaného pobytu.

čl. I bod 73 (§ 61a) §
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Inštitút zotrvania štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky v sebe subsumuje niektoré doterajšie dôvody na udelenie tolerovaného pobytu, obdobie zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, uloženej povinnosti podľa § 89, lehoty na vycestovanie podľa § 83 ods. 1, ako aj niektoré etapy návratového procesu nelegálne sa zdržiavajúceho štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky. Štátny príslušník tretej krajiny môže zotrvať na území Slovenskej republiky do odpadnutia dôvodov, pre ktoré zotrváva na území Slovenskej republiky. Zdržiavanie sa štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky počas zotrvania na území Slovenskej republiky sa nepovažuje za pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov. To znamená, že takýto štátny príslušník tretej krajiny nemôže počas zotrvania na území Slovenskej republiky požiadať o overenie pozvania, udelenie prechodného pobytu alebo trvalého pobytu. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bola poskytnutá ústavná starostlivosť alebo nariadené karanténne opatrenie, môže zotrvať na území Slovenskej republiky len v prípade, ak tieto boli poskytnuté alebo …

čl. I bod 74 (§ 66 ods. 6) §
Ide o zosúladenie právnej úpravy zákona s právom EÚ na základe výhrady Komisie uplatnenej v systému EU PILOT, v ktorej namietala, že požiadavka predloženia dokladu o zdravotnom poistení je nad rámec článku 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ustanovení smernice 2008/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktoré nepredpokladajú možnosť podmieniť právo na pobyt uchádzačov o zamestnanie existenciou zdravotného poistenia počas obdobia hľadania si zamestnania v hostiteľskom členskom štáte.

čl. I bod 75 (§ 73 ods. 15) §
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. V prípadoch, kedy štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky, nemá zákonnú povinnosť predložiť doklad preukazujúci zabezpečenie ubytovania podľa § 122, policajný útvar vydá doklad o pobyte, v ktorom ako adresu uvedie obec, kde sa bude štátny príslušník tretej krajiny počas pobytu zdržiavať.

čl. I bod 77 (§ 74 ods. 1 písm. c)) §
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, kedy bolo možné vydať cudzinecký pas len štátnemu príslušníkovi tretej krajiny podľa § 46 ods. 2 písm. c) alebo písm. e), bude môcť policajný útvar vydať cudzinecký pas štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má udelený trvalý pobyt podľa § 45a alebo § 46 ods. 2 a nemá vlastný cestovný doklad s výnimkou osoby bez štátnej príslušnosti, ktorej sa vydáva cestovný doklad podľa zákona o cestovných dokladoch.

čl. I bod 78 (§ 74 ods. 2 písm. a)) §
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Z dôvodu vypustenia tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 1 a jeho nahradenia zotrvaním na území Slovenskej republiky podľa § 61a sa zavádza možnosť vydania cudzineckého pasu pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí zotrvávajú na území Slovenskej republiky podľa § 61a ods. 1 písm. b) až c).

čl. I bod 80 (§ 77 ods. 1) §
Ustanovuje sa, že sa obligatórne uloží zákaz vstupu iba v prípade, ak nebola určená lehota na vycestovanie podľa § 83 ods. 2, ktorý vyplýva z čl. 7 ods. 4 smernice 2008/115/ES (osobitné dôvody týkajúce sa rizika úteku alebo rizika pre verejný poriadok, verejnú bezpečnosť alebo národnú bezpečnosť). V tomto prípade je navrhovaná zmena v súlade s čl. 11 ods. 1 písm. b) smernice 2008/115/ES, kde sa uvádza, „že sa nestanovila lehota na dobrovoľný odchod“ a preto sa k rozhodnutiu o návrate pripája aj zákaz vstupu. Nemôžeme to na druhej strane spájať so situáciou, kedy správny orgán s pôsobnosťou na vonkajšej hranici neurčil túto lehotu iba na základe toho, že osoba nežiadala o lehotu na vycestovanie, hoci by mala inak na ňu nárok. Terajšie ustanovenie by bolo príliš prísne, ak by bolo spojené s prípadom, kedy napr. osoba nepožiadala o určenie lehoty na vycestovanie na hraničnom priechode, pretože ju fakticky nepotrebovala a jej vycestovanie bolo okamžité. Tieto prípady budú v praxi …

čl. I bod 81 (§ 77 ods. 3) §
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a súvisí so zavedením inštitútu zotrvania štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky podľa § 61a. Policajný útvar nezačne konať vo veci administratívneho vyhostenia, ak štátny príslušník tretej krajiny zotrváva na území Slovenskej republiky z dôvodu poskytnutia ústavnej starostlivosti, nariadenia karanténneho opatrenia a do troch dní od ich skončenia, alebo ak je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

čl. I bod 82 až 84 a 101 (§ 77 ods. 6, § 77 ods. 8, § 77 ods. 10 a § 88 ods. 10) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vloženia nového odseku 3 do § 77.

čl. I bod 85 a 86 (§ 79 ods. 1 a § 79 ods. 3) §
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Rozširuje sa možnosť využitia oprávnenia policajta podľa § 79 aj na prípady, kedy policajný útvar koná vo veci zaistenia podľa § 88 alebo § 88a.

čl. I bod 87 a 88 (§ 80 ods. 2 a § 80 ods. 6) §
Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Zavádza sa povinnosť organizácii, ktorá prijme na územie Slovenskej republiky štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo § 26, uhradiť náklady spojené s administratívnym vyhostením tohto štátneho príslušníka tretej krajiny. Prijímajúca organizácia je povinná uhradiť len tie náklady, ktoré vzniknú do 6 mesiacov od ukončenia platnosti dohody o hosťovaní alebo dohody o stáži.

čl. I bod 89 (§ 80 ods. 8) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vloženia nového odseku 6 do § 80.

čl. I bod 90 (§ 81 ods. 5) §
Na základe odporúčania Európskej komisie zo dňa 07. marca 2017 týkajúceho sa zaistenia účinnejších návratov pri vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES sa navrhuje, aby policajný útvar opätovne neposudzoval existenciu dôvodov, ktoré sú prekážkou administratívneho vyhostenia, pokiaľ tieto dôvody posúdil iný štátny orgán v konaní, ktoré právoplatne skončilo a nedošlo k zmene skutkových okolností prípadu, ani osobného stavu dotknutého cudzinca, ktoré by mali za následok vznik prekážok administratívneho vyhostenia.

čl. I bod 93 a 94 (§ 82 ods. 2 písm. p) a § 82 ods. 3 písm. c)) §
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe z dôvodu potreby zavedenia účinných nástrojov na boj s nelegálnym zamestnávaním a nelegálnou prácou. Policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý vykonával nelegálnu prácu v predchádzajúcich dvoch rokov pred začatím konania o administratívnom vyhostení, ak za tento konkrétny prípad nelegálnej práce ešte nebol administratívne vyhostený. Z dôvodu potreby písomnej správy príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo inšpektorátu práce ako podkladu na začatie konania o administratívnom vyhostení, je potrebné stanovenie dlhšej objektívnej lehoty na jeho začatie. Zároveň môže policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu na jeden až tri roky.

čl. I bod 95 (§ 82 ods. 8) §
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe z dôvodu potreby nastavenia nového systému asistovaných dobrovoľných návratov. Policajný útvar bude môcť vydať rozhodnutie o administratívnom vyhostení bez uloženia zákazu vstupu podľa § 82 ods. 8 len vtedy, ak ministerstvo vnútra bude súhlasiť s realizáciou asistovaného dobrovoľného návratu.

čl. I bod 96 (§ 82 ods. 9 písm. b)) §
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a zavádza nový moment začiatku plynutia zákazu vstupu. Pôjde o prípady, kedy štátny príslušník tretej krajiny vycestuje zo schengenského priestoru cez hraničný priechod na území Slovenskej republiky. Navrhovaná úprava umožní v individuálnych prípadoch vyznačiť začiatok plynutia zákazu vstupu skôr, ako je to v súčasnosti v platnej právnej úprave.

čl. I bod 97 (§ 83 ods. 1) §
Na základe odporúčania Európskej komisie zo dňa 07. marca 2017 týkajúceho sa zaistenia účinnejších návratov pri vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES sa navrhuje, aby mohol policajný útvar určiť v rozhodnutí o administratívnom vyhostení lehotu na vycestovanie len na základe žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny, s ktorým koná vo veci jeho administratívneho vyhostenia. Zároveň sa zavádza povinnosť policajného útvaru písomne poučiť štátneho príslušníka tretej krajiny o možnosti požiadať o určenie lehoty na vycestovanie ako aj o dôsledkoch nepožiadania o určenie tejto lehoty. V prípadoch, kedy bude policajný útvar postupovať podľa § 82 ods. 8, vždy v rozhodnutí o administratívnom vyhostení určí lehotu na vycestovanie aj bez toho, aby o ňu štátny príslušník tretej krajiny požiadal, nakoľko svoju vôľu žiadať o určenie lehoty na vycestovanie prejavil žiadosťou o asistovaný dobrovoľný návrat.

čl. I bod 100 (§ 86 ods. 1) §
Uvedená zmena umožní zrušiť zákaz vstupu aj v prípadoch, ak osoba nepožiadala o lehotu na vycestovanie, aj keď mala na to nárok podľa § 83 ods. 1 zákona. Takejto osobe by bolo neskôr znemožnené žiadať o zrušenie zákazu vstupu. Na druhej strane by mala nárok žiadať o zrušenie zákazu vstupu osoba, ktorá iba čisto formálne požiadala o poskytnutie lehoty na vycestovanie, hoci ju vôbec nepotrebovala a ihneď vycestovala. Tieto situácie nastávajú v prípadoch, keď o administratívnom vyhostení rozhoduje oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru na vonkajších hraniciach, kedy je zabezpečené okamžité vycestovanie osôb (ktoré nepotrebujú lehotu na vycestovanie).

čl. I bod 102 a 103 (§ 88 ods. 12 a § 88a ods. 3) §
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Zavedenie tejto právnej úpravy odbremení jednotlivé policajné útvary ako aj zaistené osoby od nutnosti ich prevážania zo zariadenia späť na policajný útvar za účelom nového konania o zaistení a následného prevozu späť do zariadenia na ich umiestnenie. Ušetria sa tým nemalé finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a zníži sa tým riziko prípadného úteku prevážaných osôb. Oprávnenie zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 88 alebo žiadateľa o udelenie azylu podľa § 88a bude mať aj policajný útvar v zariadení. Policajný útvar v zariadení vydá rozhodnutie o zaistení v prípade prepustenia zaistenej osoby podľa § 90 ods. 2 písm. b) bod 1. alebo bod 2., ak existujú iné dôvody na jej zaistenie podľa § 88 ods. 1 alebo § 88a ods. 1 a policajný útvar, ktorý rozhodol o jej predchádzajúcom zaistení o to písomne požiada.

čl. I bod 106 (§ 111 ods. 1 písm. a)) §
Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa navrhuje, aby sa povinnosť písomne oznamovať policajnému útvaru zdržiavanie sa mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia dlhšieho ako 180 dní ponechala len pre štátnych príslušníkov tretích krajín s udeleným trvalým pobytom. Táto zmena súvisí so zavedením povinnosti pre štátnych príslušníkov tretích krajín s udeleným prechodným pobytom zdržiavať sa na území Slovenskej republiky väčšiu časť prechodného pobytu v kalendárnom roku.

čl. I bod 108 (§ 111 ods. 7) §
Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2014/66/EÚ a smernice 2016/801/EÚ. Zmena súvisí s možnosťou vzniesť námietku voči uplatňovaniu mobility v prípade, ak neboli splnené všetky podmienky na jej uplatňovanie. V takom prípade je štátny príslušník tretej krajiny povinný ihneď prestať uplatňovať mobilitu a opustiť územie Slovenskej republiky.

čl. I bod 109 (§ 115 ods. 4) §
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Vzhľadom na zmenu pobytového statusu študentov jazykových škôl je potrebné zmeniť povinnosť jazykovej školy oznamovať skutočnosti súvisiace s ich štúdiom, tak že o tom bude písomne informovať ministerstvo vnútra.

čl. I bod 110 (§ 115 ods. 12 písm. b)) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu presunutia ustanovenia o mobilite v rámci vnútropodnikového presunu do osobitných ustanovení o mobilite štátnych príslušníkov tretích krajín.

čl. I bod 111 (§ 115 ods. 13 až 15) §
Ustanovuje sa povinnosť pre vysokú školu v Slovenskej republike a výskumnú organizáciu oznamovať policajnému útvaru, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt podľa § 24 ods. 1 písm. b) alebo § 26, má v úmysle uplatňovať mobilitu na území členského štátu. Lehota na splnenie tejto povinnosti začína plynúť dňom, kedy sa vysoká škola alebo výskumná organizácia dozvedeli skutočnosti podľa § 115 ods. 13 alebo ods. 14. Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ.

čl. I bod 113 až 115 (§ 119 ods. 1 písm. b), § 119 ods. 1 písm. c) a § 119 ods. §
Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2014/66/EÚ a smernice 2016/801/EÚ. Zavádzajú sa nové správne delikty, ktorých sa dopustí vysoká škola, ktorá si nesplní povinnosť podľa § 115 ods. 13, výskumná organizácia, ktorá si nesplní povinnosť podľa § 115 ods. 14 a zamestnávateľ, ktorý si nesplní povinnosť podľa § 115 ods. 12. Za uvedené správne delikty je možné uložiť pokutu do výšky 3300 eur.

čl. I bod 116 (§ 120 ods. 6) §
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Navrhuje sa odchylne od Správneho poriadku, aby si cudzinec mohol v konaní podľa zákona o pobyte cudzincov zvoliť za zástupcu len takú osobu, ktorá nebola odsúdená za niektoré úmyselné trestné činy. Za účelom preverenia, či zvolený zástupca spĺňa uvedenú podmienku, sa navrhuje oprávnenie policajného útvaru vyžiadať si odpis registra trestov. Navrhovaná úprava napomáha v boji proti trestnej činnosti súvisiacou s nelegálnou migráciou cudzincov na území Slovenskej republiky a Schengenského priestoru.

čl. I bod 117 (§ 121 ods. 1) §
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Z dôvodu podporovania príchodu štátnych príslušníkov tretej krajiny na účely výskumu sa navrhuje, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o prechodný pobyt podľa § 26 preukazoval bezúhonnosť len výpisom z registra trestov štátu, v ktorom mal posledných desať rokov najdlhšie bydlisko. Navrhovaná úprava zároveň umožní policajnému útvaru v odôvodnených prípadoch akceptovať ako doklad preukazujúci bezúhonnosť štátneho príslušníka tretej krajiny aj taký doklad, ktorý nepreukazuje bezúhonnosť na celom území štátu, ktorý ho vydal. Môže tak urobiť len po predchádzajúcom súhlase ministerstva vnútra. Ide predovšetkým o prípady, kedy si z objektívnych dôvodov štátny príslušník tretej krajiny nedokáže zadovážiť doklad preukazujúci bezúhonnosť na celom území štátu, ktorý ho vydal.

čl. I bod 121 (§ 125 ods. 1) §
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Navrhuje sa možnosť ministerstvu vnútra, aby mohlo v odôvodnených prípadoch rozhodnúť o tom, že príslušným na prijatie žiadosti o udelenie pobytu bude iný policajný útvar ako policajný útvar podľa miesta pobytu alebo predpokladaného miesta pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky. Cieľom navrhovanej úpravy je flexibilne reagovať na situácie náhleho zvýšenia počtu žiadateľov na konkrétnych policajných útvaroch tak, aby sa znížila dĺžka čakania na podanie žiadosti o udelenie pobytu.

čl. I bod 123 a 124 (§ 125 ods. 11) §
V súlade so smernicou 2016/801/EÚ sa zavádza povinnosť určiť kontaktné miesta v Slovenskej republike zodpovedné za výmenu informácií o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú udelený prechodný pobyt podľa § 24 ods. 1 písm. b), § 26 alebo ako ich rodinní príslušníci podľa § 27 súvisiacich s ich mobilitou medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi.

čl. I bod 126 (§ 126 ods. 6) §
Z dôvodu nadobudnutia účinnosti Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1191 zo 6. júla 2016 o podporovaní voľného pohybu občanov prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na predkladanie určitých verejných listín v Európskej únii a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 sa zosúlaďuje znenie § 126 ods. 6 s týmto nariadením.

čl. I bod 127 (§ 131f) §
Navrhuje sa doplnenie prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. mája 2018.

čl. I bod 128 (Príloha č. 2)
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu transpozície smernice 2016/801/EÚ.

čl. I bod 129 (§ 58 ods. 2) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia odseku 1 v § 58.

čl. IV (zákon č. 404/2011 Z. z.)

čl. IV bod 1, 5 a 14 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s navrhovanými úpravami v čl. I.

čl. IV bod 2 a 4 [§ 16 a § 18] §
Navrhovaná zmena zosúladí znenie § 16 s požiadavkami Európskej únie na zavedenie možnosti súdneho prieskumu rozhodnutí o zamietnutí udelenia schengenského víza. Zároveň je potrebná legislatívno-technická úprava § 18 z dôvodu vypustenia odseku 15 v § 16.

čl. IV bod 3 [§ 17 ods. 8] §
Navrhovaná zmena na základe požiadaviek aplikačnej praxe jednoznačnejšie definuje dôvody na zrušenie národného víza zastupiteľským úradom alebo policajným útvarom.

čl. IV bod 6 [§ 23 ods. 6 písm. e)] §
Navrhovaná úprava nadväzne na novelizačný bod 35 v čl. I.

čl. IV bod 7 [§ 32 ods. 2 písm. e) druhý bod] §
V súlade so stratégiou sa navrhuje, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý bude žiadať o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania a bude zamestnaný v cestnej hromadnej doprave, nebude musieť k žiadosti o udelenie prechodného pobytu doložiť doklad preukazujúci zabezpečenie ubytovania počas pobytu.

čl. IV bod 8 [§ 32 ods. 2 písm. k)] §
V súlade so stratégiou sa navrhuje, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý bude žiadať o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, bude k žiadosti o udelenie prechodného pobytu dokladať aj súhlas obce, kde bude mať počas pobytu zabezpečené ubytovanie, o tom, že toto ubytovanie spĺňa podmienky definované Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky v osobitných predpisoch. Cieľom navrhovanej zmeny je zapojenie samosprávy do procesu udeľovania prechodného pobytu na účel zamestnania tak, aby sa eliminovali riziká spojené s narušovaním verejného poriadku a vytváraním vyčlenených sociálnych komunít v mestách a obciach.

čl. IV bod 9 [§ 32 ods. 5 písm. b)] §
V súlade so stratégiou sa navrhuje a s cieľom znížiť administratívnu záťaž žiadateľov o udelenie prechodného pobytu alebo na účel udelenia povolenia na zamestnanie (získavanie overeného dokladu o vzdelaní je vo viacerých prípadoch zdĺhavé) sa navrhuje, aby rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní podľa osobitného predpisu alebo úradne overený doklad o požadovanom vzdelaní žiadateľ predkladal len v prípade, ak ide o regulované povolanie (v súčasnosti je ich cca 220, ide napr. o zdravotnícke, právnické, pedagogické povolania).

čl. IV bod 10 [§ 33 ods. 3] §
Ustanovuje sa pre policajný útvar povinnosť vyžiadať si v konaní o udelenie prechodného pobytu podľa § 23 ods. 1 zákona do siedmich dní od doručenia žiadosti spolu so všetkými náležitosťami od príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta.

čl. IV bod 11 [§ 33 ods. 3] §
V súvislosti s návrhom na zavedenie možnosti dočasného prideľovania štátnych príslušníkov tretích krajín prostredníctvom ADZ (čl. I) sa navrhuje doplniť zoznam dokladov prikladaných k žiadosti o udelenie prechodného pobytu o informáciu o užívateľskom zamestnávateľovi, ak štátny príslušník tretej krajiny bude zamestnaný v ADZ na účel jeho dočasného pridelenia.

čl. IV bod 12 [§ 33 ods. 8] §
V súlade so stratégiou sa navrhuje skrátiť lehota policajného útvaru na rozhodnutie o žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods. 1 na 30 dní od doručenia potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, pričom táto lehota sa bude vzťahovať len na prípady, kedy štátny príslušník tretej krajiny bude vykonávať zamestnanie v okrese, kde je priemerná miera evidovanej nezamestnanosti nižšia ako 5 %.

čl. IV bod 13 [§ 33 ods. 8 písm. e)] §
V súlade so stratégiou sa navrhuje skrátiť lehota policajného útvaru na rozhodnutie o žiadosti o udelenie prechodného pobytu na 30 dní od doručenia kompletnej žiadosti o udelenie prechodného pobytu, ak ide o štátnej príslušníka tretej krajiny, ktorý zastupuje alebo pracuje pre technologické centrum podľa § 5 zákon č. 57/2018 Z. z o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. IV bod 15 [§ 61a ods. 1 písm. d)] §
Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Rozširujú sa prípady, kedy môže štátny príslušník tretej krajiny zotrvať na území Slovenskej republiky. Ide o prípady nariadenia nahradenia väzby alebo výkonu trestu domáceho väzenia.

čl. IV bod 16 a 17 [§ 73 ods. 4 a ods. 11] §
V súlade so stratégiou a znížením administratívnej záťaže pre držiteľov dokladov o pobyte, sa navrhuje vypustenie podmienky limitujúcej obdobie platnosti dokladu o pobyte.

čl. IV bod 18 [§ 73 ods. 18] §
V súvislosti s návrhom na zavedenie možnosti dočasného prideľovania štátnych príslušníkov tretích krajín prostredníctvom ADZ (čl. I) sa navrhuje doplniť, že doklad „Dodatočné údaje o zamestnaní“ obsahuje aj názov, adresu a identifikačné číslo užívateľského zamestnávateľa.

čl. IV bod 19 a 22 [§ 115 ods. 11 a § 131g] §
V súlade so stratégiou sa zavádza povinnosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zaslať ministerstvu vnútra do 30 dní od účinnosti zákona písomný zoznam technologických centier na území Slovenskej republiky a následne každých 6 mesiacov písomne zaslať zmeny, ktoré v tomto zozname nastali.

čl. IV bod 20 [§ 125 ods. 1] §
V súlade so stratégiou sa navrhuje možnosť zmeny miestnej príslušnosti na prijatie žiadosti o udelenie pobytu a konanie vo veci pobytu. Navrhovaná zmena zrýchli a zefektívni celý proces udeľovania pobytu štátnym príslušníkom tretích krajín. Umožní ministerstvu vnútra flexibilnejšie prerozdeľovanie jednotlivých konaní o pobyte medzi jednotlivé oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru tak, aby sa lepšie sledovalo rovnomerné zaťaženie jednotlivých oddelení v rámci celej Slovenskej republiky.

čl. IV bod 21 [§ 125 ods. 6] §
V súlade so stratégiou sa navrhuje, aby spravodajské služby budú zasielať na základe žiadosti policajného útvaru len stanoviská obsahujúce nesúhlas s udelením pobytu.

čl. IV bod 23 [Príloha č. 2]
Vzhľadom na to, že smernica 2004/114/ES a smernica 2005/71/ES boli zrušené, navrhuje sa vypustiť ich z transpozičnej prílohy.

čl. LII (Zákon č. 404/2011 Z. z.)
(§ 62 ods. 2 písm. b)) Navrhuje sa vypustiť povinnosť dokladať k žiadosti o prechodný pobyt alebo trvalý pobyt dieťaťa rodný list dieťaťa, ktoré sa narodilo na území Slovenskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny s udeleným trvalým pobytom alebo prechodným pobytom na území Slovenskej republiky. Ponecháva sa povinnosť predkladať rodný list dieťaťa, ktoré sa nenarodilo na území Slovenskej republiky, ale v členskom štáte, nakoľko jeho rodný list sa nenachádza v informačných systémoch Slovenskej republiky.

čl. VII (zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov)
Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

čl. II (zákon o pobyte cudzincov)
Navrhuje sa precizovanie ustanovenia, ktoré bolo zavedené za účelom zrýchleného prístupu štátnych príslušníkov tretej krajiny na pracovný trh vydávaním súhlasných potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta bez testu trhu práce za predpokladu splnenia najviac 30% zamestnaných štátnych príslušníkov tretej krajiny u zamestnávateľa v zamestnaniach s nedostatkom pracovnej sily v okrese s nedostatkom pracovnej sily. Ustanovenie § 23a písm. u) zákona o službách zamestnanosti umožňuje zaškolenie tohto štátneho príslušníka tretej krajiny formou zamestnávania už v čase od podania žiadosti o prechodný pobyt na účel zamestnania a slúži výslovne na zaškolenie zamestnanca v súvislosti s výkonom konkrétneho zamestnania s nedostatkom pracovnej sily. V aplikačnej praxi sa vyskytujú prípady zneužívania účelu tohto ustanovenia tým, že štátny príslušník tretej krajiny počas procesu vybavovania žiadosti o prechodný pobyt na účel zamestnania mení zamestnávateľa a najmä zamestnanie, ktoré nepatrí medzi nedostatkové profesie. Navrhuje sa preto zamedzenie zmeny žiadosti v časti, ktorá upravuje zamestnávateľa a zamestnanie.

čl. I (zákon o pobyte cudzincov)

čl. I bod 1, 82, 85 až 87, 92 a 93 (§ 2 ods. 8, § 82 ods. 9, § 83 ods. 3 písm. g §
Navrhovaná úprava nadväzuje na článok 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2018/1860 z 28. novembra 2018 o využívaní Schengenského informačného systému na účely návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín v platnom znení (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2018/1860 v platnom znení“) Nariadenie (EÚ) 2018/1860 v platnom znení a zavádza povinnosť pre členské štáty zasielať do Schengenského informačného systému (SIS) údaje o zrealizovaných návratoch. Z tohto dôvodu je potrebné zaviesť takúto evidenciu na národnej úrovni a rozšíriť rozsah definície nežiaducej osoby o ďalšiu kategóriu osôb vyplývajúcu z tohto nariadenia. Zároveň je potrebné v súvislosti s predmetným nariadením (EÚ) 2018/1860 v platnom znení upraviť začiatok plynutia lehoty zákazu vstupu. Dopĺňa sa možnosť plynutia začiatku lehoty zákazu vstupu momentom vykonania rozhodnutia o zákaze vstupu na vonkajšej hranici, a v prípade vycestovania cez vonkajšiu hranicu schengenského priestoru bude začiatok lehoty zákazu vstupu spojený s vycestovaním cez vonkajšiu hranicu ktoréhokoľvek členského štátu smerom do tretej krajiny. Navrhovanou zmenou § 83 ods. 3 …

čl. I bod 2 (§ 5 ods. 3) §
Navrhovaná úprava nadväzuje na čl. 4 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1105/2011/EÚ o zozname cestovných dokladov, ktoré oprávňujú držiteľa na prekročenie vonkajších hraníc a do ktorých možno vyznačiť vízum, a o vytvorení mechanizmu na vytváranie tohto zoznamu. Hlavným cieľom takéhoto zoznamu je zabezpečiť, aby orgány členských štátov zaoberajúce sa vybavovaním žiadostí o udelenie víza a kontrolou hraníc mali k dispozícii presné informácie o cestovných dokladoch predkladaných štátnymi príslušníkmi tretích krajín. Takéto informácie na jednej strane umožňujú orgánom hraničnej kontroly overiť, či bol určitý cestovný doklad uznaný na prekračovanie vonkajších hraníc podľa Kódexu schengenských hraníc a na strane druhej umožňujú konzulárnym pracovníkom overiť, či členské štáty uznávajú určitý cestovný doklad na účely vlepenia vízovej nálepky. Členské štáty majú oznámiť svoje stanovisko v súvislosti so všetkými cestovnými dokladmi a majú sa usilovať harmonizovať svoje stanoviská v súvislosti s rôznymi druhmi cestovných dokladov. V Slovenskej republike nie je do súčasnosti v právnych predpisoch jednoznačne ustanovené, ktorý ústredný orgán štátnej správy je príslušný …

čl. I bod 3 (§ 6 ods. 5 a 6) §
Pravidlá, ktorými sa upravuje hraničná kontrola osôb, ktoré prekračujú vonkajšie hranice členských štátov Únie, sú upravené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (kodifikované znenie) v platnom znení. Kódex schengenských hraníc v § 6 ods. 1 upravuje podmienky pre vstup štátnych príslušníkov tretej krajiny na územie členských štátov, pričom jednou z týchto podmienok je, aby štátni príslušníci tretej krajiny mali platný cestovný doklad, ktorý jeho držiteľa oprávňuje prekročiť vonkajšiu hranicu. Pokiaľ však ide o výstup štátnych príslušníkov tretej krajiny z územia členských štátov, Kódex schengenských hraníc neustanovuje žiadne podmienky, no na druhej strane v čl. 8 ods. 3 upravuje spôsob dôkladnej kontroly, ktorej sú povinní podrobiť sa štátni príslušníci tretej krajiny na vstupe aj výstupe. Obligatórnym prvkom dôkladnej kontroly na výstupe je aj overenie pravosti a platnosti cestovného dokladu na prekročenie hranice, a to aj nahliadnutím do príslušných databáz. Cieľom návrhu …

čl. I bod 4 (§ 10 ods. 6) §
Odkaz na osobitný predpis sa stal neaktuálnym.

čl. I bod 5 a 6 (§ 12 ods. 2 písm. g), h)) §
Navrhovaná úprava vychádza z článku 23 bodu 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1883 z 20. októbra 2021 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania a o zrušení smernice Rady 2009/50/ES (ďalej len „smernica (EÚ) 2021/1883“). Uvedené ustanovenie ukladá povinnosť policajnému útvaru umožniť vstup na naše územie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý mal na území Slovenskej republiky vydanú modrú kartu, a to v prípade, ak mu členský štát zamietne žiadosť o vydanie modrej karty v súvislosti s dlhodobou mobilitou držiteľa modrej karty. Pôjde o prípady, kedy štátnemu príslušníkovi tretej krajiny skončí platnosť vydanej modrej karty na území Slovenskej republiky, alebo mu policajný útvar odníme vydanú modrú kartu v čase, kedy prebieha konanie o vydanie modrej karty (v rámci dlhodobej mobility) v členskom štáte a tento členský štát zamietne vydanie modrej karty. V uvedenom prípade je Slovenská republika povinná umožniť vstup takéhoto štátneho príslušníka tretej krajiny na svoje územie.

čl. I bod 7 a 8 (§ 15 ods. 1, ods. 3 písm. a)) §
Rozširujú sa dôvody na udelenie národného víza. O národné vízum bude možné požiadať aj na účel podania žiadosti o udelenie pobytu na policajnom útvare na území Slovenskej republiky. Výnimkou budú štátni príslušníci tretích krajín, ktorí na vstup na územie Slovenskej republiky potrebujú víza, a ktorí majú v úmysle podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania (§ 22). Cieľom takejto právnej úpravy je záujem Slovenskej republiky preferovať a podporovať najmä prijímanie štátnych príslušníkov tretích krajín na pracovný trh a uspokojiť dopyt zamestnávateľov po zamestnancoch v súvislosti s neobsadenými pracovnými miestami. V bode 8 sa jedná o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na vloženie nového písmena b).

čl. I bod 9 (§ 17 ods. 1 prvá veta) §
Ide o presnejšiu špecifikáciu zastupiteľského úradu Slovenskej republiky, na ktorom si môže štátny príslušník tretej krajiny podať žiadosť o udelenie národného víza. Touto zmenou sa odstráni právna neistota štátnych príslušníkov tretích krajín spočívajúca vo všeobecnom označení subjektu, ktorý je oprávnený prijať žiadosť o udelenie národného víza. Bydliskom na účely tohto ustanovenia je akákoľvek forma pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny mimo územia Slovenskej republiky, ktorú akceptuje štát, kde sa štátny príslušník tretej krajiny nachádza. V tomto prípade nepôjde o krátkodobý pobyt na základe schengenského víza alebo bezvízového styku. Ďalej sa zavádza možnosť podať žiadosť o udelenie národného víza aj prostredníctvom externého poskytovateľa služieb, ktorého určí Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, čím sa zefektívni a zjednoduší podávanie týchto žiadostí predovšetkým pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí často žijú v značnej vzdialenosti od zastupiteľských úradov. Navrhovaná právna úprava má zároveň zlepšiť absorpčnú schopnosť zastupiteľských úradov, t. j. stanovenie počtu žiadostí, ktoré je zastupiteľský úrad schopný spracovať, a to nielen v rozsahu …

čl. I bod 10 (§ 17 ods. 2 posledná veta) §
Navrhovaná zmena upravuje podmienky podania žiadosti o udelenie národného víza. V tomto prípade sa jedná o neprijatie žiadosti, ktorá neobsahuje všetky potrebné náležitosti (neúplná žiadosť). Zároveň sa zavádza povinnosť zastupiteľského úradu Slovenskej republiky a ministerstva vnútra poskytnúť žiadateľovi informáciu o tom, ktoré doklady musí k ešte žiadosti priložiť, aby bola prijatá.

čl. I bod 11 (§ 17 ods. 5 písm. b) a c)) §
Navrhovaná úprava vychádza z potreby zmeny aplikačnej praxe. V písmene b) sa navrhuje nový dôvod na neudelenie národného víza v prípade, ak účel pobytu deklarovaný štátnym príslušníkom tretej krajiny nebude zodpovedať skutočnému účelu jeho cesty na územie Slovenskej republiky. Predmetné ustanovenie reaguje na konanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí v žiadosti o udelenie národného víza deklarujú štúdium na území Slovenskej republiky, ale v rámci konania o udelenie národného víza sa preukáže, že toto štúdium nemôžu vykonávať, napríklad z dôvodu jazykovej bariéry. V písmene c) sa navrhuje, aby dôvodom na neudelenie národného víza bol zahraničnopolitický záujem Slovenskej republiky. Toto ustanovenie sa bude uplatňovať v prípadoch štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí predstavujú riziko pre Slovenskú republiku z pohľadu hrozby pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok a medzinárodné vzťahy.

čl. I bod 12 (§ 17 ods. 11) §
V súvislosti s potrebami aplikačnej praxe sa navrhuje povinnosť zastupiteľskému úradu Slovenskej republiky zapísať do udeleného národného víza účel prechodného pobytu, o ktorý bude štátny príslušník tretej krajiny na území Slovenskej republiky žiadať, ako aj názov a identifikačné číslo zamestnávateľa v prípade, ak bude štátny príslušník tretej krajiny žiadať o prechodný pobyt na účel zamestnania. Cieľom navrhovanej úpravy je znemožniť žiadateľom o národné vízum špekulatívne žiadať o udelenie prechodného pobytu na iný účel ako ten, ktorý deklarovali v žiadosti o udelenie národného víza, vzhľadom na skutočnosť, že policajný útvar nemá informáciu, aký účel bol žiadateľom deklarovaný pri podaní žiadosti o národné vízum. Národné víza bývajú v praxi často zneužívané, čo v konečnom dôsledku poškodzuje záujmy Slovenska v oblasti zamestnávania či štúdia.

čl. I bod 13, 32 a 50 §
(§ 19 ods. 7, § 32 ods. 6 písm. a), b), d) a g), § 32 ods. 7 úvodnej vete, § 45 ods. 6 písm. a) a c), § 53 ods. 4, § 32 ods. 6 písm. c) a § 34 ods. 6 poslednej vete a ods. 7 poslednej vete) Navrhovaná úprava vychádza z potreby zmeny aplikačnej praxe. Preukazovanie finančného zabezpečenia pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny potvrdením o zostatku na účte považujeme za málo účinné a neefektívne. Výpovedná hodnota takéhoto potvrdenia je časovo veľmi ohraničená, môže zodpovedať len okamihu jeho vystavenia. Na základe uvedeného sa upravila povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny v konaniach podľa zákona o pobyte cudzincov predkladať ako finančné zabezpečenie výpis z účtu za posledné tri mesiace.

čl. I bod 14 (§ 19a) §
Ide o novú právnu úpravu v zákone o pobyte cudzincov. Jej cieľom je úprava procesu spojeného s vydávaním cestovných povolení v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240 z 12. septembra 2018, ktorým sa zriaďuje Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, (EÚ) č. 515/2014, (EÚ) 2016/399, (EÚ) 2016/1624 a (EÚ) 2017/2226 v platnom znení. Odsek 2 ustanovuje kompetenciu pre Ministerstvo vnútra SR, ktoré bude príslušné rozhodovať o udelení, zrušení alebo odvolaní cestovného povolenia. V odsekoch 3 až 5 sa upravuje proces súvisiaci s odvolaním sa štátneho príslušníka tretej krajiny alebo rodinného príslušníka občana Únie proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR o zamietnutí cestovného povolenia, o zrušení cestovného povolenia alebo odvolaní cestovného povolenia. Odvolanie bude možné podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Ak orgán, ktorý rozhodnutie vydal, nerozhodne autoremedúrou, bude povinný odvolanie zaslať odvolacej komisii Ministerstva vnútra SR do 5 dní od jeho …

čl. I bod 15 (§ 21 ods. 3 posledná veta) §
Navrhovaná zmena vychádza z potreby aplikačnej praxe, kedy v prípade mobilného zamestnanca v doprave sa rozširuje podmienka vykonávania účelu pobytu na území Slovenskej republiky. Za vykonávanie účelu pobytu na území Slovenskej republiky v prípade mobilného zamestnanca v doprave sa bude považovať vykonávanie zamestnania v inom členskom štáte vozidlom, ktorým disponuje jeho zamestnávateľ, ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky. V prípade, ak takýto štátny príslušník tretej krajiny vykonáva zamestnanie vozidlom, ktorým nedisponuje zamestnávateľ, ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky, nebude sa takáto činnosť považovať za vykonávanie účelu prechodného pobytu na území Slovenskej republiky.

čl. I bod 16, 18, 41, 66 (§ 23 ods. 4, § 23 ods. 6 vypustené písmeno d), § 34 od §
Navrhovaná úprava vychádza z potreby zmeny aplikačnej praxe. V súvislosti so zmenou zákona č. 5/2004 Z. z. vo vzťahu k skutočnosti, že štátny príslušník tretej krajiny bude môcť začať vykonávať pracovnú činnosť už odo dňa podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, je písmeno d) v § 23 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov neaktuálne. Vykonávanie zamestnania na určené obdobie na účel zaškolenia môže štátny príslušník tretej krajiny vykonávať už momentom podania žiadosti o udelenie pobytu. V bodoch 17, 42 a 67 ide o legislatívnotechnickú úpravu.

čl. I bod 17 (§ 23 ods. 6 písm. c) a § 32 ods. 2 písm. e) druhý bod) §
V súvislosti s používaným pojmom medzinárodná hromadná doprava sa vypúšťa z tohto pojmu slovo „hromadná“, aby nevznikali pochybnosti, že tento pojem zahŕňa tak medzinárodnú osobnú dopravu ako aj medzinárodnú nákladnú dopravu pri jednotlivých druhoch dopravy.

čl. I bod 19 (§ 27 ods. 7) §
Navrhovaná úprava vychádza z článku 17 bodu 9 a článku 22 bodu 6 Smernice (EÚ) 2021/1883. Uvedené ustanovenie obmedzuje uplatňovanie zlúčenia rodiny k držiteľovi modrej karty, ktorý má na území Slovenskej republiky udelený azyl alebo poskytnutú doplnkovú ochranu. Štátny príslušník tretej krajiny sa v tomto prípade nemôže zlúčiť na pobyt na území Slovenskej republiky ako rodinný príslušník držiteľa modrej karty. Vo všetkých ostatných prípadoch uvedené ustanovenie zlúčenie rodiny neobmedzuje.

čl. I bod 20 a 60 až 63 (§ 31 ods. 3, § 44 ods. 1 písm. e) až g), a ods. 3) §
Navrhovaná zmena rozširuje okruh štátnych príslušníkov tretích krajín oprávnených podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu alebo trvalého pobytu na policajnom útvare o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým bolo na území Slovenskej republiky poskytnuté dočasné útočisko. Zároveň sa ustanovuje, že na území Slovenskej republiky bude môcť zotrvať každý štátny príslušník tretej krajiny až do rozhodnutia o žiadosti o udelenie prechodného pobytu alebo trvalého pobytu na päť rokov za podmienky, že žiadosť podá úplnú, teda takáto úprava sa nebude vzťahovať iba na vybrané prechodné pobyty. Ak štátny príslušník tretej krajiny nepodá úplnú žiadosť, policajný útvar bude postupovať podľa zákona o správnom konaní, to znamená, že štátneho príslušníka vyzve na doplnenie chýbajúcich dokladov; štátny príslušník tretej krajiny, ktorý počas oprávneného pobytu neskompletizuje svoju žiadosť, bude povinný vycestovať z územia Slovenskej republiky. V § 31 ods. 3 sa ďalej rozširuje okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nie sú oprávnení podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu na policajnom útvare. Jedná sa o prípady, kedy štátny …

čl. I bod 21 (§ 31 ods. 6) §
V súvislosti s potrebami aplikačnej praxe sa navrhuje doplniť ustanovenie o zmene účelu pobytu, pretože v praxi sa vyskytujú situácie, kedy štátni príslušníci tretích krajín úmyselne menia účel prechodného pobytu zo zamestnania na prechodný pobyt na účel podnikania, fakticky však naďalej vykonávajú závislú prácu. Z tohto dôvodu štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, bude môcť požiadať o zmenu účelu pobytu na účel podnikania až po uplynutí 12 mesiacov odo dňa udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania. Zároveň sa v tejto súvislosti navrhuje, aby štátny príslušník tretej krajiny s udeleným prechodným pobytom na účel štúdia na strednej alebo vysokej škole mohol zmeniť účel udeleného prechodného pobytu až po úspešnom ukončení predchádzajúceho alebo súčasného štúdia na území Slovenskej republiky. V praxi sa vyskytujú situácie, kedy štátni príslušníci tretích krajín v úmysle jednoduchšieho získania pobytového statusu na území Slovenskej republiky žiadajú o udelenie prechodného pobytu na účel štúdia a následne po jeho udelení zmenia účel pobytu na …

čl. I bod 22 a 43 (§ 32 ods. 1 štvrtá veta a § 34 ods. 2 piata veta)) §
Uvedená právna úprava vychádza zo zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie). V tejto súvislosti sa rozširuje povinnosť policajného útvaru alebo zastupiteľského úradu SR neprijať žiadosť o udelenie/obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods. 1 aj v prípade, ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nedoručí zastupiteľskému úradu SR alebo policajnému útvaru potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením. Aplikácia bude prebiehať tak, že príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny hneď po vydaní potvrdenia obsahujúcim súhlas s obsadením voľného pracovného miesta toto potvrdenie elektronicky zašle zamestnávateľovi, zastupiteľskému úradu a policajnému útvaru, podľa toto kde bude žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podávaná. V prípade, ak takéto potvrdenie nebude doručené, zastupiteľský úrad alebo policajný útvar žiadosť neprijme.

čl. I bod 23 (§ 32 ods. 2 písm. a)) §
Do ustanovenia upravujúceho účel prechodného pobytu sa dopĺňa register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci z dôvodu, že podľa § 2 ods. 2, 4 a 5 zákona č. 272/2015 Z. z. sa do registra právnických osôb (RPO) zapisujú údaje o právnickej osobe, fyzickej osobe – podnikateľovi, podniku zahraničnej osoby a o organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby, orgáne verejnej moci, odštepnom závode atď.

čl. I bod 24, 30 a 44 (§ 32 ods. 2 písm. c), § 32 ods. 6 písm. b) a § 34 ods. 3 §
Uvedená právna úprava vychádza zo zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie). V tejto súvislosti sa ustanovuje výnimka pre štátneho príslušníka tretej krajiny z povinnosti predložiť k žiadosti o udelenie/obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods. 1 doklad preukazujúci finančné zabezpečenie pobytu, nakoľko túto skutočnosť preukáže zamestnávateľ v rámci konania o vydanie potvrdenia o obsadení voľného pracovného miesta (napríklad predložením pracovnej zmluvy) na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

čl. I bod 25 a 26 (§ 32 ods. 2 písm. g) a § 32 ods. 4 prvá veta) §
Navrhovaná úprava vychádza z článku 22 bod 4 písm. a) Smernice (EÚ) 2021/1883. Zavádza sa povinnosť pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý v rámci dlhodobej mobility žiada o zlúčenie rodiny k štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, držiteľovi modrej karty vydanej v inom členskom štáte, predložiť k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny doklad o pobyte vydaný týmto členským štátom. Uvedeným dokladom sa preukazuje platnosť pobytu rodinného príslušníka v členskom štáte, ktorý udelil modrú kartu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, s ktorým tento rodinný príslušník žiada o zlúčenie rodiny na území Slovenskej republiky; tento doklad môže byť starší ako 90 dní. Zároveň bol z dôvodu zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie) pôvodný text § 32 ods. 2 písm. g) nahradený novou právnou úpravou. Ďalej navrhovaná zmena znižuje administratívnu záťaž pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o udelenie prechodného pobytu. V súlade s potrebami aplikačnej praxe sa rozširuje …

čl. I bod 27 (§ 32 ods. 5 písm. a)) §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s pojmom podnikateľský zámer.

čl. I bod 28, 32 (§ 32 ods. 5 písm. b) a e) a § 32 ods. 6 písm. e)) §
Uvedená právna úprava vychádza zo zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie). V tejto súvislosti sa vypúšťa povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23 ods. 1 a 5 preukázať účel pobytu predložením potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Predmetné potvrdenie bude mať už v čase podania žiadosti policajný útvar k dispozícii priamo od príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

čl. I bod 29 (§ 32 ods. 5 písm. r)) §
Rozširuje sa výpočet dokladov na preukázanie účelu prechodného pobytu osobám s priznaným postavením dlhodobého pobytu v inom členskom štáte, a to o matričný doklad v prípadoch, ak o tento účel pobytu žiada štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má v inom členskom štátne priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom ako rodinný príslušník.

čl. I bod 33 (§ 32 ods. 15) §
Uvedená právna úprava vychádza zo zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie). V tejto súvislosti sa vypúšťa podmienka predkladať k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods. 5 (vnútropodnikový presun) doklady preukazujúce skutočnosti, že ide o vnútropodnikový presun. Uvedené skutočnosti bude preukazovať hostiteľský zamestnávateľ v rámci konania o vydanie potvrdenia o obsadení voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

čl. I bod 34 (§ 33 ods. 3) §
Uvedená právna úprava vychádza zo zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie). V tejto súvislosti sa vypúšťa povinnosť policajného útvaru žiadať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o vydanie potvrdenia o obsadení voľného pracovného miesta. Uvedené potvrdenie bude úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zasielať policajnému útvaru automaticky. Na základe uvedeného bol pôvodný text § 33 ods. 3 nahradený, a to právnou úpravou, ktorá ustanovila Ministerstvu hospodárstva SR povinnosť vydať stanovisko k posudzovaniu podnikateľského zámeru predloženého k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania do 60 dní od doručenia žiadosti o stanovisko.

čl. I bod 35 (§ 33 ods. 6 písm. i)) §
Z dôvodu zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie) pôvodný text § 33 ods. 6 písm. i) nahradený novou právnou úpravou. Na základe potreby reagovať na konanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj na konanie niektorých subjektov na území Slovenskej republiky, ktorí obchádzajú ustanovenia zákona o pobyte cudzincov v súvislosti so žiadosťou o udelenie prechodného pobytu, sa navrhuje nový dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Predmetné ustanovenie reaguje na konanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí v žiadosti o udelenie prechodného pobytu napríklad deklarujú štúdium alebo osobitnú činnosť na území Slovenskej republiky, ale v rámci konania o udelenie pobytu sa preukáže, že tento účel pobytu nemôžu vykonávať, napríklad z dôvodu jazykovej bariéry (štátny príslušník tretej krajiny neovláda jazyk, v ktorom štúdium prebieha).

čl. I bod 36 (§ 33 ods. 6 písm. j)) §
Z dôvodu potreby reagovať na konanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí obchádzajú ustanovenia zákona o pobyte cudzincov v súvislosti so žiadosťou o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania, sa navrhuje nový dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania. Podmienkou na obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania je aj podmienka dosiahnutia zisku po zdanení podľa § 34 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov. Niektorí štátni príslušníci tretích krajín, ktorí túto zákonnú podmienku zo subjektívnych dôvodov nedokážu splniť, túto požiadavku vedome obchádzajú tak, že namiesto žiadosti o obnovenie prechodného pobytu žiadajú o udelenie nového prechodného pobytu na účel podnikania. Konajú tak z dôvodu, že pri podaní novej žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania podmienka dosiahnutia zisku po zdanení neexistuje. Týmto spôsobom sa tak vyhnú nutnosti posudzovania zisku obchodnej spoločnosti a platenia daní. Navrhovaná úprava umožní policajnému útvaru takúto účelovú žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania zamietnuť. Urobí tak v prípade, keď štátny príslušník tretej …

čl. I bod 37 (§ 33 ods. 8) §
Navrhovaná úprava vychádza z aplikačnej praxe, kedy sa zmenou systému udeľovania prechodného pobytu na účel zamestnania zjednodušili aplikačné procesy, čo umožnilo skrátiť lehotu na rozhodovanie o žiadosti do 60 dní. V písmene c) bod 9 navrhovaná úprava vychádza z transpozície Smernice (EÚ) 2021/1883, ktorá stanovuje povinnosť policajného útvaru rozhodnúť o žiadosti o udelenie prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o zlúčenie rodiny s držiteľom modrej karty v súvislosti s mobilitou rodinného príslušníka držiteľa modrej karty do 30 dní. Navrhovaná úprava v písmene d) vychádza z článku 22 bod 5 Smernice (EÚ) 2021/1883. Zavádza sa povinnosť policajného útvaru rozhodnúť o žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny o udelenie prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny súčasne so žiadosťou o vydanie modrej karty držiteľovi modrej karty vydanej členským štátom (dlhodobá mobilita), s ktorým žiada o zlúčenie rodiny, a to v prípade, ak tieto žiadosti boli podané súčasne. V tomto prípade je lehota na rozhodnutie o žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel …

čl. I bod 38 (§ 33 ods. 9 prvá veta, § 34. ods. 17 a § 62 ods. 5) §
Rozširuje sa možnosť oznámiť udelenie pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny aj o elektronickú formu. Zároveň sa upravuje písomná forma na listinnú, nakoľko písomnou formou je aj elektronická forma.

čl. I bod 39 a 107 (§ 33 ods. 9 druhá veta, § 115 ods. 10,) §
Upravuje sa písomná forma na listinnú, nakoľko písomnou formou je aj elektronická forma.

čl. I bod 40, 55 a 110 (§ 33 ods. 9 posledná veta, § 34 ods. 17 druhá a posledná §
Predmetná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe, kedy sa všetky rozhodnutia vo veci, ako aj procesné rozhodnutia policajného útvaru v súvislosti s konaním o udelenie/obnovenie prechodného pobytu na účel štúdia, budú oznamovať aj škole, ktorej žiakom, poslucháčom alebo študentom je štátny príslušník tretej krajiny. Zároveň sa v § 34 ods. 17 vypúšťa povinnosť policajného útvaru zasielať oznámenie o obnovení prechodného pobytu zastupiteľskému úradu, keďže žiadosť o obnovenie prechodného pobytu sa podáva výlučne na policajnom útvare.

čl. I bod 43 a 73 (§ 34 ods. 3 úvodná veta, § 62 ods. 2 písm. c)) §
V súvislosti s digitalizáciou úkonov žiadatelia nebudú musieť k žiadosti o udelenie pobytu predložiť dve fotografie, nakoľko policajný útvar vyhotovuje digitálnu fotografiu žiadateľa. Z tohto dôvodu postačuje, ak žiadateľ predloží jednu fotografiu, ktorá sa prikladá k žiadosti o udelenie pobytu.

čl. I bod 45 až 47 (§ 34 ods. 3 písm. d) štvrtý až šiesty bod) §
Navrhovanou úpravou sa zjednocujú výnimky z povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny preukazovať zabezpečenie ubytovania na území Slovenskej republiky. Rovnako ako v konaní o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, sa pre vodičov medzinárodnej dopravy zavádza oslobodenie od povinnosti mať zabezpečené ubytovanie aj v konaní o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania. V štvrtom a piatom bode ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 48 (§ 34 ods. 4) §
Uvedená právna úprava vychádza zo zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok obnovenia prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie). V tejto súvislosti sa vypúšťa povinnosť policajného útvaru žiadať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o vydanie potvrdenia o obsadení voľného pracovného miesta. Uvedené potvrdenie bude policajnému útvaru zaslané úradom práce, sociálnych vecí a rodiny automaticky. Na základe uvedeného bol pôvodný text § 34 ods. 4 nahradený právnou úpravou, ktorá vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe, kedy sa v prípade podania neúplnej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu žiadateľovi stanovuje lehota 30 dní na doloženie chýbajúcich dokladov k žiadosti. Navrhovaná úprava umožňuje túto lehotu na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny predĺžiť o 15 dní. V prípade, ak túto lehotu žiadateľ nestihne, policajný útvar konanie o obnovenie prechodného pobytu zastaví. Zároveň sa odbúra administratívna záťaž policajného útvaru, ktorý nebude musieť písomne vyzývať žiadateľa na doloženie chýbajúcich dokladov k žiadosti. Ustanovuje sa povinnosť policajného útvaru v písomnom poučení uviesť zoznam …

čl. I bod 49 (§ 34 ods. 5 prvá veta) §
Navrhovaná právna úprava pozitívnym spôsobom upravuje súčasný právny stav pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania. V prípadoch, kedy štátny príslušník tretej krajiny v momente podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania má evidované nedoplatky a pohľadávky v intenciách § 34 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov, navrhovaná právna úprava poskytne štátnemu príslušníkovi tretej krajiny 20 dní od podania žiadosti na to, aby tieto nedoplatky a pohľadávky uhradil. Zároveň sa ukladá policajnému útvaru povinnosť písomne poučiť štátneho príslušníka tretej krajiny o možnosti uhradenia pohľadávok do 20 dní. Navrhovanou právnou úpravou sa vychádza v ústrety tým štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí z rôznych dôvodov nemali vedomosť o nedoplatkoch a pohľadávkach voči svojej osobe, alebo tým, ktorí z objektívnych dôvodov ku dňu podania žiadosti nevedeli tieto nedoplatky a pohľadávky uhradiť. V prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny tieto nedoplatky a pohľadávky uhradí do 20 dní od podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na …

čl. I bod 51 a 114 až 116 (§ 34 ods. 9 a § 122 ods. 1 písm. c) až e)) §
Navrhovanou právnou úpravou sa rozširuje výpočet dokladov preukazujúcich ubytovanie na území Slovenskej republiky. Ubytovanie bude môcť byť preukázané čestným vyhlásením prenajímateľa nehnuteľnosti, že nájomné zmluva predložená v predchádzajúcom konaní podľa zákona o pobyte cudzincov je platná. Zároveň platí podmienka, že táto nájomná zmluva musí byť platná ešte najmenej šesť mesiacov. Navrhovanou úpravou sa pozitívnym spôsobom upravuje súčasný právny stav, kedy v konaniach podľa zákona o pobyte cudzincov sa nebude vyžadovať predloženie novej nájomnej zmluvy v prípadoch, kedy bola nájomná zmluva predložená v predchádzajúcich konania a naďalej je platná. V prípade § 34 ods. 9 sa vypúšťa možnosť predkladania čestného vyhlásenia prenajímateľa v prípade obnovenia prechodného pobytu, nakoľko v § 122 ods. 1 písm. e) sa táto možnosť ustanovuje pre všetky konania podľa zákona o pobyte cudzincov. V bodoch 114 a 116 ide o legislatívno-technickú úpravu v súvisiacu s vložením nového písmena e).

čl. I bod 52 (§ 34 ods. 10 posledná veta) §
Do predmetného ustanovenia sa doplnila povinnosť Ministerstva hospodárstva SR do 60 dní od doručenia žiadosti policajného útvaru vydať stanovisko, či podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti alebo družstva bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.

čl. I bod 53, 105 a 106 (§ 34 ods. 11, § 115 ods. 8 a 9) §
Navrhovanou úpravou sa zosúlaďuje terminológia so zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Zmena terminológie z „Finančný úrad“ na „Daňový úrad“ vyplýva z charakteru subjektu správcu dane.

čl. I bod 54 (§ 34 ods. 12) §
Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa dopĺňa dôvod na zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu v prípade, ak policajný útvar v priebehu konania o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu zistí, že štátny príslušník tretej krajiny sa nezdržiaval na území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku.

čl. I bod 56 a 98 (§ 36 ods. 1 písm. d) a § 111 ods. 1 vypustené písmeno t)) §
Uvedená právna úprava vychádza zo zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok obnovenia prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie). V tejto súvislosti sa vypúšťa povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny oznámiť policajnému útvaru zmenu údajov v doklade – dodatočné údaje o zamestnaní. Predmetný doklad sa v rámci navrhovanej právnej úpravy nebude štátnemu príslušníkovi tretej krajiny vydávať. V bode 56 sa jedná o legislatívno-technickú úpravu k vypustenému písmenu t) v § 111 ods. 1.

čl. I bod 57 a 58 (§ 36 ods. 1 písm. g), i) až k)) §
V § 36 ods. 1 písm. i) zmena reaguje na judikatúru súdov Slovenskej republiky. Zavádza sa nový dôvod na zrušenie prechodného pobytu, a to v prípade, ak policajný útvar zistí, že štátny príslušník tretej krajiny v súvislosti so zabezpečením ubytovania počas platného pobytu alebo finančného zabezpečenia pobytu na území Slovenskej republiky uviedol nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predložil falošné alebo pozmenené doklady. V tejto súvislosti sa bude jednať najmä o údaje a doklady predložené v predchádzajúcich konaniach o udelenie/obnovenie prechodného pobytu. V bode § 36 ods. 1 písm. j) zmena reaguje na konanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj na konanie niektorých vzdelávacích inštitúcií na území Slovenskej republiky, ktoré obchádzajú ustanovenia zákona o pobyte cudzincov v súvislosti s plnením účelu prechodného pobytu, preto sa navrhuje nový dôvod na zrušenie prechodného pobytu. Ide napr. o prípady, kde vzdelávacia inštitúcia na území Slovenskej republiky deklarujú účelu prechodného pobytu - štúdium, ale v priebehu udeleného pobytu sa preukáže, že toto štúdium štátny príslušník …

čl. I bod 59, 122 a 123 (§ 37 až 41, § 125 ods. 13 a 14 a § 131k ods. 4) §
Vzhľadom na veľký rozsah zmien a doplnení ako aj lepšiu prehľadnosť predmetných ustanovení sa navrhuje nové znenie osobitných ustanovení o prechodnom pobyte modrá karta. Navrhovaná úprava vychádza z transpozície Smernice (EÚ) 2021/1883 a aktualizuje súčasné znenie nasledovne: § 37 ods. 3 vychádza z článku 2 bod 7 Smernice (EÚ) 2021/1883. Zaviedla sa povinná transpozícia súvisiaca s preukazovaním vyššej odbornej kvalifikácie aj prostredníctvom vyšších odborných zručností. Ide o povinné rozšírenie pojmu vyššia odborná kvalifikácia oproti predchádzajúcemu zneniu. § 37 ods. 4 a 5 vychádza z článku 2 bod 8 a 9 Smernice (EÚ) 2021/1883, kde sa ustanovuje forma preukazovania vyššej odbornej kvalifikácie. § 37 ods. 7) vychádza z článku 3 bod 2 Smernice (EÚ) 2021/1883; zužuje sa zoznam štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa osobitné ustanovenia o prechodnom pobyte modrá karta neuplatňujú. Uvedené osobitné ustanovenia sa oproti predchádzajúcemu zneniu vzťahujú napríklad aj na osoby s udeleným azylom, poskytnutou doplnkovou ochranou alebo na osoby, ktoré majú udelený prechodný pobyt na účel …

čl. I bod 64 (§ 48 ods. 3 druhá veta) §
Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

čl. I bod 65 a 67 (§ 52 ods. 1 písm. c) a ods. 5) §
Navrhovaná úprava vychádza z článku 18 bod 2 a 3 Smernice (EÚ) 2021/1883. Uvedené ustanovenie umožňuje držiteľovi modrej karty kumuláciu období pobytu na území členských štátov a na území Slovenskej republiky, ktorých celková dĺžka presahujúca päť rokov (minimálne dva roky na území Slovenskej republiky ako držiteľ modrej karty) je podmienkou na udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky. Zároveň sa do odseku 5 doplnila podmienka započítavania dĺžky nepretržitého pobytu na účel štúdia na území členských štátov v polovičnej dĺžke.

čl. I bod 68 a 69 (§ 52 ods. 6, § 54 ods. 4) §
Navrhovaná úprava vychádza z článku 5 bodu 2 smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom v platnom znení, ktorý umožňuje členskému štátu vyžadovať od štátnych príslušníkov tretích krajín na udelenie dlhodobého pobytu, aby vyhoveli integračným podmienkam stanoveným v národnom práve. Z dôvodu, že postavenie štátneho príslušníka tretej krajiny s dlhodobým pobytom a práva a povinnosti z neho vyplývajúce sa približujú k právam a povinnostiam občana Slovenskej republiky (občana Únie), bude sa preverovať hĺbka integrácie štátneho príslušníka tretej krajiny do spoločnosti, a to preukazovaním ovládania slovenského jazyka. Znalosť jazyka hostiteľského členského štátu výrazne uľahčuje komunikáciu medzi štátnymi príslušníkmi tretích krajín a štátnymi príslušníkmi dotknutého členského štátu a navyše podporuje interakciu a rozvoj sociálnych vzťahov medzi nimi. Ide o základnú integračnú podmienku pre začlenenie štátneho príslušníka tretej krajiny do spoločnosti, ktorá preukáže schopnosť jedinca prispievať a podporovať jej hospodársky, sociálny a kultúrny rast. Jedná sa o najjednoduchšiu a najrýchlejšiu …

čl. I bod 70 (§ 56 písm. d)) §
Navrhovaná úprava vychádza z článku 18 bod 4 Smernice (EÚ) 2021/1883. Uvedeným ustanovením sa štátnemu príslušníkovi tretej krajiny s postavením osoby s dlhodobým pobytom na území Slovenskej republiky ako držiteľovi modrej karty alebo ako rodinnému príslušníkovi držiteľa modrej karty umožňuje zdržiavať sa mimo územia členských štátov 24 po sebe nasledujúcich mesiacov bez toho, aby to zakladalo dôvod na zrušenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky.

čl. I bod 71 (§ 59 ods. 5) §
Navrhovaná zmena vychádza z článku 12 Smernice Rady (ES) 2001/55 z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov, ktorá umožňuje vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť osobám s udelenou dočasnou ochranou počas doby trvania dočasnej ochrany.

čl. I bod 72 (§ 61a ods. 6) §
Rozširujú sa dôvody, kedy policajný útvar nevydá potvrdenie o možnosti zotrvať na území Slovenskej republiky, a to v prípade, ak nebude možné jednoznačne zistiť totožnosť nelegálneho migranta. Týmto opatrením sa Slovenská republika z hľadiska nelegálnej migrácie stane menej atraktívna, čo by malo znížiť počet nelegálnych cudzincov.

čl. I bod 74 (§ 73 ods. 6) §
Navrhovaná úprava vychádza z článku 9 bod 4 až 6 Smernice (EÚ) 2021/1883. Uvedené ustanovenie rozširuje povinnosť policajného útvaru uvádzať vo vydanom doklade držiteľa modrej karty v kolónke „Poznámka“ aj ďalšie nové záznamy.

čl. I bod 75 (§ 73 vypustený odsek 18) §
Uvedená právna úprava vychádza zo zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok udeľovania prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie). V tejto súvislosti sa vypúšťa povinnosť policajného útvaru vydať štátnemu príslušníkovi tretej krajiny s udeleným prechodným pobytom na účel zamestnania doklad – dodatočné údaje o zamestnaní. Za doklad preukazujúci údaje o zamestnaní bude považované potvrdenie o obsadení voľného pracovného miesta obsahujúce súhlas s jeho obsadením, ktorý zamestnávateľovi vydá príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

čl. I bod 76 (§ 76 ods. 1 písm. c)) §
Navrhovaná úprava vyplýva z potreby členských štátov vymieňať si informácie o žiadateľoch o cestovné povolenie, o udelených alebo zamietnutých cestovných povoleniach.

čl. I bod 77, §
78, 83, 84, 88 až 91, 94 a 100 (§ 77 ods. 1 prvá veta a štvrtá veta, § 83 ods. 1 druhá veta, § 83 ods. 2 úvodná veta, § 83 ods. 10 a 11, § 86 ods. 1 písm. a) až c), § 88 ods. 2, § 111 ods. 8) Navrhovaná úprava nadväzuje na schengenské hodnotenie návratov z roku 2019 a odporúčania na riešenie nedostatkov zistených v hodnotení Slovenska za rok 2019 o uplatňovaní schengenského acquis v oblasti návratu. Podľa doterajšieho znenia policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení obligatórne uložil zákaz vstupu iba v prípade, ak nebola určená lehota na vycestovanie podľa § 83 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Na základe odporúčania schengenskej komisie, aby zákaz vstupu systematicky sprevádzal rozhodnutie o návrate, ktoré neposkytuje lehotu na dobrovoľný odchod, v súlade s čl. 11 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí …

čl. I bod 79 (§ 77 ods. 3) §
V súvislosti s potrebami aplikačnej praxe sa navrhuje doplnenie tohto ustanovenia o dôvod, kedy policajný útvar nezačne konať vo veci administratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny, a to, ak pred začatím konania zistí prekážky administratívneho vyhostenia. Oproti predchádzajúcej právnej úprave sa touto zmenou zníži počet správnych konaní vo veci administratívneho vyhostenia v prípadoch, keď boli zistené prekážky administratívneho vyhostenia už pred začatím konania.

čl. I bod 80 (§ 78 ods. 6) §
Uvedená právna úprava vychádza z potreby zmeny aplikačnej praxe. Zavádza sa nové oprávnenie policajta v súvislosti s predvedením cudzinca podľa § 79 v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení alebo v konaní o zákaze vstupu cudzinca, a to oprávnenie vykonať prehliadku telefónneho prístroja, telekomunikačného zariadenia, audiovizuálneho zariadenia alebo obdobného zariadenia alebo elektronického nosiča, ktoré má cudzinec pri sebe, s cieľom čo najrýchlejšie zistiť jeho totožnosť a štátnu príslušnosť. Toto oprávnenie bude mať pozitívny vplyv na urýchlenie preukazovania existencie prekážok administratívneho vyhostenia, čím sa odstráni právna neistota týchto osôb súvisiaca s ich možnosťou zotrvať na území Slovenskej republiky. Policajt bude môcť vykonať takúto prehliadku len v prítomnosti cudzinca a len v prípade, ak k takejto prehliadke cudzinec dal písomný súhlas. Zároveň, má policajt povinnosť pred vykonaním prehliadky poučiť cudzinca v jazyku, ktorému rozumie, alebo v jazyku, o ktorom sa dá odôvodnene predpokladať, že mu rozumie. Policajt o vykonaní prehliadky spíše úradný záznam. V prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny …

čl. I bod 81 (§ 82 ods. 6) §
V súvislosti s potrebami aplikačnej praxe sa navrhuje doplnenie tohto ustanovenia, nakoľko sa vyskytujú prípady, kedy sa osoba preukáže pravým dokladom, no je preukázateľné, alebo je vopred známa informácia, že tento doklad bol osobe vydaný neoprávnene (napr. zaplatila za vystavenie dokladu, na ktorý nemala právny nárok osobe, ktorá jeho vystavením prekročila svoje právomoci).

čl. I bod 95 (§ 93 ods. 5) §
V súvislosti s potrebami aplikačnej praxe a na základe podnetu verejného ochrancu práv, v prípadoch, kedy izolácia osoby obmedzenej na osobnej slobode od ostatných umiestnených osôb môže byť invazívnym zásahom do základných ľudských práv, pričom môže byť v niektorých prípadoch spôsobilá ohroziť fyzické a duševné zdravie izolovanej osoby, sa stanovuje maximálna dĺžka umiestnenia zaisteného cudzinca v oddelenom režime zaistenia na dobu 14 dní. V prípadoch, kedy aj naďalej pretrvávajú dôvody umiestnenia cudzinca v oddelenom režime zaistenia, zariadenie je povinné najneskôr 1 deň pred uplynutím lehoty oznámiť prokurátorovi predĺženie umiestnenia zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny v priestore s oddeleným režimom zaistenia s uvedením konkrétnych dôvodov.

čl. I bod 96 (§ 111 ods. 1 písm. a)) §
Uvedená právna úprava vychádza z potreby zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa preverovania dĺžky oprávneného a nepretržitého pobytu na území Slovenskej republiky, ktorý je jednou z podmienok udelenia dlhodobého pobytu. V tejto súvislosti sa povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny oznámiť písomne policajnému útvaru, že sa bude viac ako 180 dní nepretržite zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky, nebude vzťahovať len na štátneho príslušníka tretej krajiny s udeleným trvalým pobytom, ale na štátneho príslušníka tretej krajiny s udeleným pobytom na území Slovenskej republiky všeobecne.

čl. I bod 97 (§ 111 ods. 1 písm. p) a r)) §
Navrhovaná zmena v písmene p) vychádza zo zmeny § 31 ods. 3 a § 44 ods. 3, ktorá umožňuje štátnym príslušníkovi tretej krajiny zotrvať na území SR až do právoplatného rozhodnutia o žiadosti o udelenie prechodného pobytu alebo o udelenie trvalého pobytu na päť rokov. V súvislosti s uvedeným sa v § 111 ods. 1 písm. p) takýmto štátnym príslušníkom tretej krajiny v prípade zamietnutia ich žiadosti (vrátane zmeny druhu alebo účelu pobytu) posunie povinnosť vycestovať z územia SR až do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o zamietnutí žiadosti. Navrhovaná úprava v písmene r) vyplýva z aplikačnej praxe, kedy cudzinci neodovzdajú na policajný útvar neplatné doklady, ktorých sú držiteľmi, po skončení ich platnosti. Aby nedochádzalo k situáciám, že cudzinec neodovzdá neplatný doklad alebo ho odovzdá oneskorene, navrhuje sa splnenie tejto povinnosti limitovať slovnou lehotou „bezodkladne“. Súčasne sa dopĺňa možnosť odovzdať neplatný doklad aj na zastupiteľskom úrade.

čl. I bod 99 (§ 111 ods. 4) §
Navrhovaná úprava vychádza z transpozície čl. 15 ods. 2 písm. a), čl. 15 ods. 3 a 4 Smernice (EÚ) 2021/1883. Upravuje povinnosť držiteľa modrej karty vo vzťahu k obdobiu nezamestnanosti a nájdeniu si nového zamestnávateľa.

čl. I bod 101 (§ 115 ods. 1) §
Uvedená právna úprava vychádza zo zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok udeľovania prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie) ako aj z prechodu kompetencie z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na úrady práce, sociálnych vecí a rodiny v prípadoch týkajúcich sa vydávania potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu.

čl. I bod 102 (§ 115 ods. 2) §
Ide o zosúladenie pojmológie s príslušným právnym predpsiom.

čl. I bod 103 (§ 115 ods. 4) §
Na základe poznatkov aplikačnej praxe sa v súvislosti s povinnosťou školy oznamovať policajnému útvaru začatie štúdia, prerušenie štúdia, zanechanie štúdia, vylúčenie zo štúdia alebo skončenie štúdia štátneho príslušníka tretej krajiny predlžuje lehota na splnenie tejto povinnosti z 3 pracovných dní na desať pracovných dní. Zmena lehoty sa týka len prechodného pobytu na účel štúdia. Pri štúdiu na základe udeleného národného víza podľa § 15 ods. 1 písm. c) lehota na splnenie oznamovacej povinnosti ostáva bez zmeny.

čl. I bod 104 (§ 115 ods. 5) §
V súvislosti s nariadením vlády Slovenskej republiky o záujme Slovenskej republiky udeliť národné vízum vybraným skupinám štátnych príslušníkov tretích krajín, kde patria aj vysokokvalifikovaní štátni príslušníci tretích krajín, sa navrhuje rozšíriť povinnosť zamestnávateľa oznámiť do troch pracovných dní policajnému útvaru skončenie pracovného pomeru alebo nenastúpenie štátneho príslušníka tretej krajiny do zamestnania podľa § 23 aj o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bolo udelené národné vízum podľa § 15 ods. 1 písm. d) v súvislosti so zamestnaním na území SR.

čl. I bod 108 a 117 (§ 119 ods. 1 písm. a), § 122 ods. 2) §
Navrhovaná úprava v bode 107 reaguje na konanie ubytovateľov, ktorí pre potreby preukázania zabezpečenia ubytovania cudzinca na území Slovenskej republiky vystavujú potvrdenie aj v prípadoch, kedy je kapacita ubytovacieho zariadenia prekročená. Z uvedeného dôvodu sa dopĺňa nová skutková podstata správneho deliktu, ktorého sa ubytovateľ môže dopustiť. V bode 116 ide o zmenu vyplývajúcu z aplikačnej praxe, kedy sa v § 122 ods. 2 konkrétnejšie špecifikuje dôvod, kedy policajný útvar neakceptuje doklad o zabezpečení ubytovania.

čl. I bod 109 (§ 120 ods. 1) §
Rozširuje sa výpočet právnych úkonov, ktoré nie je potrebné vykonať výlučne v listinnej podobe. V prípade prečíslovania odsekov v § 125 z ods. 10 na 12 ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s vložením nových odsekov v novelizačnom bode 120.

čl. I bod 111 a 112 (§ 121 ods. 1 prvá veta a § 121 ods. 3) §
Ruší sa povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny preukázať bezúhonnosť predložením výpisu z registra trestov členského štátu, ktorý umožňuje poskytnutie registra trestov prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel. Zároveň sa zavádza povinnosť policajného útvaru v takomto prípade vyžiadať register trestov členského štátu prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

čl. I bod 113 (§ 121 ods. 5) §
V súlade s potrebami aplikačnej praxe bude môcť Ministerstvo vnútra SR v odôvodnených prípadoch v rámci konania o pobyte cudzincov akceptovať doklad preukazujúci bezúhonnosť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je starší ako 90 dní. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy bude môcť Ministerstvo vnútra SR akceptovať doklad o bezúhonnosti starší ako 90 dní aj v prípade, ak je obdobie medzi vydaním takéhoto dokladu štátneho príslušníka tretej krajiny a jeho príchodom na územie Slovenskej republiky dlhšie ako 90 dní.

čl. I bod 118 (§125 ods. 3) §
Navrhovanou zmenou sa rozširuje výpočet dokladov, ktoré sa na účely konania podľa zákona o pobyte cudzincov považujú za platný cestovný doklad. Za takýto doklad sa bude považovať aj cudzinecký pas vydaný štátnemu príslušníkovi tretej krajiny s udelenou doplnkovou ochranou, ktorý žiada o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky v prípade, ak hodnoverným spôsobom preukáže svoju totožnosť inými dokladmi.

čl. I bod 119 (§ 125 ods. 7 a 8) §
Dopĺňajú sa dôvody neudelenia súhlasného stanoviska spravodajských služieb s udelením prechodného pobytu alebo trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho ako 14 rokov v konaní o udelenie prechodného alebo trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Uvedeným doplnením zároveň dôjde k zosúladeniu právnej úpravy s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo PL. ÚS 8/2016 zo dňa 12. decembra 2018 a číslo PL. ÚS 15/2020 zo dňa 15. marca 2023.

čl. I bod 120 (§ 125 ods. 11) §
Navrhovaná úprava vychádza z článku 8 bod 2 písm. f) Smernice (EÚ) 2021/1883. Zavádza sa povinnosť policajného útvaru odpovedať na žiadosť členského štátu, či držiteľ modrej karty EÚ je aj naďalej osobou s postavením medzinárodnej ochrany.

čl. I bod 121 (§ 125 ods. 12) §
Uvedená právna úprava vychádza zo zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok udeľovania prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie) ako aj z prechodu kompetencie z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na úrady práce, sociálnych vecí a rodiny pri vydávaní potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu. Zároveň sa dopĺňa ďalšia povinnosť policajného útvaru informovať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o zániku poskytovania dočasného útočiska z dôvodu udelenia prechodného pobytu na území Slovenskej republiky.

čl. I bod 124 (§ 126 ods. 2) §
Navrhovaná úprava vychádza z transpozície čl. 15 ods. 5 Smernice (EÚ) 2021/1883. V súvislosti s uvedeným sa umožňuje štátnemu príslušníkovi tretej krajiny s vydanou modrou kartou popri vykonávaní vysokokvalifikovaného zamestnania vykonávať aj podnikateľskú činnosť v zmysle národného práva.

čl. I bod 125 (§ 126 ods. 5) §
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa ustanovuje, že čestné vyhlásenie nemusí byť osvedčené, ak ho cudzinec podpíše na policajnom útvare.

čl. I bod 126 (§ 129 ods. 2 písm. a)) §
Navrhovanou úpravou sa dopĺňajú kontaktné údaje štátneho príslušníka tretej krajiny z dôvodu možnosti zasielania informačných správ týkajúcich sa oznámenia o udelení pobytu a zároveň pre zasielanie informácií týkajúcich sa výroby dokladu o pobyte a jeho doručenia na adresu.

čl. I bod 127 (§ 129 ods. 5) §
Navrhovaná úprava dopĺňa oprávnenie Ministerstva vnútra SR spracovávať v rámci konania o vydanie cestovného povolenia osobné údaje.

čl. I bod 128 (§ 131k ods. 1 prvá veta) §
Zužuje sa možnosť štátneho príslušníka tretej krajiny s prechodným pobytom zotrvať na území Slovenskej republiky po skončení platnosti povolenia na pobyt. Táto možnosť sa nebude vzťahovať na štátneho príslušníka tretej krajiny v prípade, ak požiada o obnovenie prechodného pobytu, a táto žiadosť mu bude zamietnutá. To znamená, že prechodný pobyt takéhoto štátneho príslušníka tretej krajiny zanikne právoplatným rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o obnovenie prechodného pobytu.

čl. I bod 129 (§ 131l) §
Navrhuje sa nové prechodné ustanovenie v súvislosti s konaniami, ktoré boli začaté do účinnosti navrhovanej novej právnej úpravy. Tieto sa dokončia podľa predpisov účinných do účinnosti navrhovanej novej právnej úpravy s výnimkou tých konaní, v ktorých je nová právna úprava pre osobu priaznivejšia.

čl. I bod 130 (v celom texte)
V súvislosti s digitalizáciou úkonov žiadatelia nebudú musieť k žiadosti o udelenie pobytu predložiť dve fotografie, nakoľko policajný útvar vyhotovuje digitálnu fotografiu žiadateľa. Z tohto dôvodu postačuje, ak žiadateľ predloží jednu fotografiu, ktorá sa prikladá k žiadosti o pobyt.

čl. I bod 131 a 132 (príloha č. 2 vypustený desiaty bod a nový bod devätnásť)
Dopĺňa sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej Únie.

čl. I (zákon o pobyte cudzincov)

čl. I bod 1 (§ 19 ods. 7) §
Navrhovaná úprava vychádza z potreby aplikačnej praxe. V súvislosti s overením pozvania sa navrhuje pre pozývateľa, ktorý je právnickou osobou, k žiadosti o overenie pozvania predkladať ako doklad preukazujúci finančné zabezpečenie pobytu potvrdenie o zostatku na účte vedenom v banke, pobočke zahraničnej banky alebo zahraničnej banke namiesto výpisu z účtu za posledné tri mesiace. Aplikačná prax ukazuje, že v prípade veľkých obchodných spoločností, ktoré pozývajú na územie Slovenskej republiky štátneho príslušníka tretej krajiny za účelom podnikateľských aktivít, je preukázanie trojmesačného výpisu z účtu (vo väčšine prípadov v rozsahu niekoľko stovák strán) nadmerná administratívna záťaž.

čl. I bod 2 (§ 34 ods. 2, § 40 ods. 2, § 47 ods. 1, § 53 ods. 1 a § 66 ods. 1) §
Zavádza sa možnosť podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, obnovenie modrej karty, udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas, udelenie dlhodobého pobytu, registráciu pobytu občana Európskej únie a žiadosti o cudzinecký pas elektronicky. Tento spôsob podávania žiadostí bude možný po zavedení služby, ktorá bude na tento účel určená.

čl. I bod 3 (§ 59 ods. 15) §
Podľa § 36 ods. 8 zákona o azyle sa odídenec považuje za cudzinca, ktorému sa udelil tolerovaný pobyt. Podľa § 59 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov, ak policajný útvar žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu alebo žiadosti o predĺženie tolerovaného pobytu vyhovie, namiesto rozhodnutia vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny potvrdenie o tom, že mu bol udelený alebo predĺžený tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že sa bude odídencom vydávať doklad o pobyte vo forme ID karty, navrhuje sa explicitne uviesť platnosť potvrdenia o tolerovanom pobyte, ktoré bude odídencom na rozdiel od súčasnej právnej úpravy slúžiť ako dočasný doklad o pobyte. Platnosť potvrdenia sa navrhuje na 90 dní, počas ktorých si odídenec požiada o vydanie dokladu o pobyte vo forme ID karty (§ 73 ods. 13).

čl. I bod 4 (§ 73 ods. 1 písm. c)) §
Cudzinec, ktorý podá žiadosť o vydanie dokladu o pobyte elektronicky a bude povinný podrobiť sa snímaniu biometrických údajov, bude sa musieť dostaviť na tento účel osobne na policajný útvar; v takom prípade sa bude lehota na vydanie dokladu o pobyte počítať až od nasnímania biometrických údajov.

čl. I bod 5 (§ 73 ods. 13) §
V súlade s nariadením Rady (ES) č. 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov, sa bude doklad o pobyte vo forme ID karty vydávať aj pre odídencov. Tento doklad má vyššiu úroveň ochrany a najmä umožní odídencom voľne cestovať v rámci Európskej únie. Odídenci, ktorým bol vydaný doklad o pobyte podľa doterajšej právnej úpravy (do 14. decembra 2024) v papierovej forme, sa budú môcť sami rozhodnúť, či im takýto doklad o pobyte postačuje alebo požiadajú o doklad o pobyte vo forme plastovej ID karty.

čl. I bod 6 (§ 73 ods. 17) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vložením nového odseku 13.

čl. I bod 7 (§ 74 ods. 3) §
Navrhuje sa, aby aj žiadosť o vydanie cudzineckého pasu mohol cudzinec podať elektronicky.

čl. I bod 8 (§ 118 ods. 1 písm. b)) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s doplnením odseku 15 v § 59.

čl. I bod 9 (§ 125 ods. 15) §
Aby sa predišlo preťaženiu niektorých oddelení cudzineckej polície s ohľadom na vysoký počet odídencov, ktorí budú žiadať o vydanie dokladu o pobyte vo forme ID karty, odídenci si budú môcť požiadať o vydanie dokladu o pobyte iba na určených policajných útvaroch. Ministerstvo vnútra na základe vyťaženosti jednotlivých oddelení určí v elektronickom rezervačnom systéme ministerstva vnútra policajné útvary, ktoré bude prijímať žiadosti odídencov o vydanie dokladu o pobyte vo forme ID karty.

čl. II (zákon o pobyte cudzincov)
Nadväzne na navrhovanú úpravu obdobia na účely vykonávania sezónnej práce v zákone o službách zamestnanosti, sa v § 23 ods. 4 a § 34 ods. 1 písm. a) navrhuje predĺžiť obdobie, na ktoré sa udeľuje prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania, a to najviac na 240 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a obnovuje prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania, a to najviac na obdobie, ktoré spolu s predchádzajúcim udeleným prechodným pobytom na výkon sezónneho zamestnania súhrnne nepresiahne 240 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.

čl. I

čl. I bod 1 a 2 (§ 15 ods. 3 písm. a) a b)) §
V prípadoch vydávania národného víza v súvislosti s podaním žiadosti o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky sa predlžuje doba trvania národného víza z 90 dní na 120 dní. Navrhovaná úprava poskytne štátnemu príslušníkovi dostatok času po príchode na územie Slovenskej republiky, aby si počas platnosti udeleného národného víza mohol včas objednať termín na policajnom útvare na podanie žiadosti, prípadne svoju žiadosť doplniť alebo aktualizovať.

čl. I bod 3, §
11, 14 až 21, 23 až 26 a 34 (§ 19 ods. 7, § 32 ods. 2 písm. c), § 32 ods. 6, § 32 ods. 7 prvá veta, § 32 ods. 11 a 14, § 34 ods. 3 písm. b), § 34 ods. 6, 7 a 9, § 45 ods. 3, 6 a 7, § 47 ods. 3 písm. a), § 53 ods. 4, § 125 ods. 14 a § 131k ods. 4) Navrhovaná úprava vychádza z potreby aplikačnej praxe. Systém požiadaviek na predkladanie dokladov cudzincami je nastavený pomerne rozsiahlo, čím dochádza k predlžovaniu konania o pobyte na strane správneho orgánu, keďže všetky predložené doklady musia byť skontrolované a vyhodnotené pracovníkmi cudzineckej polície. Navrhovaná právna úprava tieto požiadavky zužuje, a to konkrétne zrušením povinnosti prikladať doklady preukazujúce finančné zabezpečenie pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v žiadostiach o pobyt, v ktorých to nevyžaduje transpozícia európskej legislatívy (§ 47 ods. 3). V rámci systému udeľovania pobytu je povinnosť štátneho príslušníka tretej …

čl. I bod 4 až §
8, 10, 12, 13, 18, 32 a 36 (§ 22 ods. 2, § 31 ods. 1, 3, 4, 6 a 7, § 32 ods. 2 písm. a), § 32 ods. 2 písm. j), § 32 ods. 5 písm. a), § 32 ods. 17, § 111 ods. 1 písm. p), § 126 ods. 4) Navrhovaná úprava zavádza zmeny doterajšieho systému udeľovania pobytu na účel podnikania, a to najmä z dôvodu potreby zefektívnenia postupov a regulácie prijímania cudzincov na územie Slovenskej republiky na tento účel. Primárne ide o zavedenie systému kvót na počet prijatých žiadostí o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania na konkrétnych zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky, z ktorých budú cudzinci prijímaní na naše územie. V § 22 ods. 2 sa z dôvodu odbúrania administratívnej záťaže na oddeleniach cudzineckej polície ako aj administratívnej záťaže štátnych príslušníkov tretích krajín navrhuje udeľovať prechodný pobyt na účel podnikania na tri roky, čo je zároveň dostatočný čas na stabilizovanie podnikateľských aktivít a vykázanie potrebného zisku. …

čl. I bod 9, §
22, 27 až 31 (§ 32 ods. 2, § 34 ods. 3, § 45 ods. 3, § 47 ods. 3, § 53 ods. 3, § 67 ods. 8, § 38 ods. 5, § 40 ods. 5, § 62 ods. 2, § 66 ods. 11, § 70 ods. 11, § 70 ods. 13 a 14, § 71 ods. 9) Navrhovaná právna úprava vychádza z potreby aplikačnej praxe. Ruší sa povinnosť cudzincov k žiadosti o pobyt prikladať farebnú fotografiu s rozmermi 3 x 3,5 cm, zobrazujúcu jeho aktuálnu podobu. Papierová fotografia tváre sa pre potreby útvarov služby hraničnej a cudzineckej polície stala nepotrebná z dôvodu, že v súvislosti s pobytom cudzinca na území Slovenskej republiky sa na policajnom útvare odoberajú biometrické údaje (vrátane fotografie tváre). Cieľom zavedenia navrhovanej zmeny do aplikačnej praxe je prispieť najmä k znižovaniu administratívnej záťaže pre cudzincov aj pre policajné útvary.

čl. I bod 33 (§ 125 ods. 1 tretia veta) §
Rozširuje sa okruh situácií, pri ktorých môže Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky určiť príslušnosť inému policajnému útvaru na prijatie žiadosti a konanie o udelenie pobytu. V zmysle navrhovanej právnej úpravy pôjde o prijatie žiadosti o udelenie pobytu, o registráciu pobytu alebo trvalého pobytu občana Európskej únie a rodinného príslušníka občana Európskej únie, ako aj konanie o udelení pobytu. Navrhovaná právna úprava vychádza z potreby aplikačnej praxe a umožní pružne reagovať na situáciu na jednotlivých policajných útvaroch a regulovať prijímanie žiadostí, čím sa zefektívni a zrýchli správne konanie.

čl. I bod 35 (§ 125 ods. 16 a 17) §

čl. I § 125 ods. 16 §
ide o úpravu už v súčasnosti využívaného rezervačného (objednávacieho) systému Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Táto úprava umožní regulovať prijímanie žiadostí priebežne bez hromadenia sa cudzincov na jednotlivých oddeleniach cudzineckej polície Policajného zboru, čím sa predíde neželaným konfliktným situáciám a riziku ohrozenia verejného poriadku. Fyzické a právnické osoby budú povinné využívať rezervačný systém v rozsahu a spôsobom, ktoré určí Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky s ohľadom na situáciu na jednotlivých oddeleniach cudzineckej polície Policajného zboru a ktoré zverejní na svojom webovom sídle.

čl. I § 125 ods. 17 §
v súvislosti so zrušením povinnosti cudzinca prikladať k žiadosti o pobyt farebnú fotografiu s rozmermi 3 x 3,5 cm, zobrazujúcu jeho aktuálnu podobu, sa zavádza povinnosť pre policajný útvar vyžiadať si od cudzinca fotografiu (papierovú) v prípade, ak cudzincovi pre jeho bezvládnosť nemôžu byť odobraté biometrické údaje.

čl. I bod 37 (§ 129a) §
V súvislosti so zavedením kvót na počet prijatých žiadostí o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania na konkrétnych zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky, z ktorých budú cudzinci prijímaní na naše územie, sa navrhuje splnomocňovacie ustanovenie, ktorým sa vláda Slovenskej republiky splnomocňuje na vydanie nariadenia vlády Slovenskej republiky. V predmetnom nariadení sa ustanoví celkový počet žiadostí o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, ktoré bude možné prijať na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v kalendárnom roku. Prijatie jednotlivých žiadostí si zastupiteľské úrady rozdelia rovnomerne v priebehu kalendárneho roka. Takýto návrh zohľadní bezpečnostnú situáciu v jednotlivých tretích krajinách, ako aj záujem Slovenskej republiky na podnikateľskej činnosti štátnych príslušníkov tretích krajín na území Slovenskej republiky.

čl. I bod 38 (§ 131m) §
Navrhuje sa nové prechodné ustanovenie v súvislosti s konaniami, ktoré boli začaté do účinnosti novej právnej úpravy; tieto sa dokončia podľa predpisov účinných do účinnosti navrhovanej novej právnej úpravy s výnimkou tých konaní, v ktorých je nová právna úprava pre osobu priaznivejšia. Z dôvodu právnej istoty sa explicitne ustanovuje, že doteraz udelené prechodné pobyty na účel podnikania zostávajú platné.

čl. XVII (zákon o pobyte cudzincov)

čl. XVII bod 1 (§ 1 ods. 2) §
Legislatívno-technická zmena súvisiaca s návrhom nového zákona o medzinárodnej ochrane (čl. I).

čl. XVII bod 2, 9 až 11 a 27 §
(poznámka pod čiarou k odkazu 33, poznámka pod čiarou k odkazu 69a, poznámka pod čiarou k odkazu 85, poznámka pod čiarou k odkazu 70 a poznámka pod čiarou k odkazu 92) Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na nový zákon o medzinárodnej ochrane. Poznámka pod čiarou k odkazu 70 sa vypúšťa, keďže zákon neobsahuje odkaz 70.

čl. XVII bod 3, 6, 17, 29 a 31 až 34 (§ 49 písm. h), § 54 ods. 2 písm. d), § 56 §
Legislatívno-technické zmeny súvisiace s úpravou pojmov v zákone o medzinárodnej ochrane (čl. I).

čl. XVII bod 4 (§ 52 ods. 2 písm. b)) §
Navrhovaná zmena vyplýva zo znenia zákona o medzinárodnej ochrane (čl. I). V prípadoch udelenia inej formy ochrany než medzinárodnej ochrany, t. j. národnej ochrany poskytnutej Slovenskou republikou – národného statusu, sa udeľovanie dlhodobého pobytu zosúladilo s čl. 3 ods. 2 písmeno c) smernice (ES) 2003/109 v znení smernice (EÚ) 2011/51. Predmetný článok stanovuje, že v prípade azylanta - národný status a doplnkovej ochrany - národný status sa udelenie dlhodobého pobytu nevzťahuje na tieto kategórie cudzincov. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava na základe národného statusu, nemôže požiadať o udelenie dlhodobého pobytu.

čl. XVII bod 5 a 7 (§ 52 ods. 4 a § 54 ods. 4) §
Navrhovaná zmena vyplýva z povinnej transpozície zmeny smernice (ES) 2003/109, ktorú mení v čl. 40 nariadenie (EÚ) 2024/1347. Navrhovaná legislatívna zmena upravuje počítanie doby pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny s udelenou medzinárodnou ochranou na území Slovenskej republiky a to tak, že v prípade, ak počas udelenej medzinárodnej ochrany na území Slovenskej republiky mal v členskom štáte neoprávnený pobyt, tak doba takéhoto pobytu ako aj pobytu, ktorý predchádzal neoprávnenému pobytu v členskom štáte sa nezapočítava do piatich rokov pobytu potrebných na splnenie podmienky udelenia dlhodobého pobytu. V tomto prípade sa štátnemu príslušníkovi tretej krajiny začne rátať doba 5 ročného pobytu odznova. V § 54 ods. 4 sa jedná o legislatívno-technickú zmenu v súvisiacu s vložením odseku 4 v § 52.

čl. XVII bod 8 (Poznámky pod čiarou k odkazom 68a, 68b a 78a)
Legislatívno-technická zmena v súvislosti s odkazom na zákon o medzinárodnej ochrane (čl. I).

čl. XVII bod 12 (§ 73 ods. 12) §
Navrhovaná zmena vyplýva z aplikačnej praxe, kedy sa platnosť vydaného dokladu o pobyte pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým bola udelená medzinárodná ochrana a národný status, stanovuje na štyri roky. Zároveň sa pre jednotlivé kategórie poskytnutej ochrany zavádza, ak ide o národný status povinnosť uvádzať doplnkové slová „národný status“ (azylant – národný status alebo doplnková ochrana – národný status) na účel rozlíšenia týchto foriem ochrany od medzinárodnej ochrany, kde sa naďalej uvádza len (azylant alebo doplnková ochrana).

čl. XVII bod 13, 14 a 28 (§ 74 ods. 1, § 74 ods. 5 druhá veta a § 125 ods. 3 pís §
Navrhovaná zmena vyplýva z povinnej implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1347 a z aplikačnej praxe.

čl. XVII § 74 ods. 1 písm. §
a), b) a c) - v súvislosti s vydávaním cudzineckého pasu sa bližšie špecifikuje druh medzinárodnej ochrany (doplnková ochrana) alebo národného statusu (azyl na účel zlúčenia rodiny, azyl z humanitných dôvodov, doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny), na základe udelenia ktorej/ktorého je možné vydať cudzincovi cudzinecký pas. V písmene c) sa upravuje nový dôvod vydania cudzineckého pasu a to v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny podľa § 74 ods. 1 písm. a) má udelený trvalý pobyt na päť rokov podľa § 43 ods. 1 písm. a). Jedná sa o prípady, kedy napr. azylantovi, ktorému bol azyl udelený na účel zlúčenia rodiny alebo cudzincovi s udelenou doplnkovou ochranou, ktorému bola doplnková ochrana udelená na účel zlúčenia rodiny ochrana na území Slovenskej republiky zanikla podľa § 35 ods. 2 alebo § 37 ods. 2 zákona č. .../2026 Z. z. o medzinárodnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov (garantovi bolo udelené občianstvo SR) a ktorý má udelený trvalý pobyt podľa …

čl. XVII § 74 ods. 5 §
druhá veta – v zmysle čl. 25 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1347 je povinnosť vydať cudzinecký pas s platnosťou na viac ako jeden rok. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, navrhovaná právna úprava upravuje platnosť vydaného cudzineckého pasu pre cudzincov podľa § 74 ods. 1 písm. a) a b) z jedného roka na dva roky.

čl. XVII bod 15 a 16 (§ 77 ods. 3 písm. b), d) a e)) §

čl. XVII § 77 ods. 3 písm. d) §
navrhovaná legislatívna zmena vychádza z nariadenia (EÚ) 2024/1356. V súvislosti s novým oprávnením policajta podľa § 79a (preverovanie) sa upravila povinnosť policajného útvaru nezačať konanie o administratívnom vyhostení počas preverovania. Konanie o administratívnom vyhostení policajný útvar v prípadoch, ktoré spadajú pod preverovanie podľa § 79a začne až na základe záverov z preverovania, t. z. až keď sa počas preverovania „posunie“ do procesu návratu štátneho príslušníka tretej krajiny.

čl. XVII § 77 ods. 3 písm. e) §
navrhovaná legislatívna zmena vychádza z odporúčaní, ktoré vyplynuli zo záverov schengenského hodnotenia v oblasti návratov, ktoré Slovenská republika absolvovala vo IV. kvartáli roku 2024. Predmetná legislatívna zmena sa týka odporúčania č. 71 - Zabezpečiť, aby uplatňovanie výnimky stanovenej v článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2008/115/ES bolo jasne stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch a aby všetky zúčastnené strany vrátane vnútroštátnych orgánov, zamestnancov a štátnych príslušníkov tretích krajín jednotne chápali uplatňovanie tejto výnimky. Na základe uvedeného odporúčania schengenská komisia konštatovala, že „Aby mohli členské štáty využiť výnimku uvedenú v čl. 2 ods. 2 písm. b) smernice (ES) 2008/115, musia jasne uviesť svoj zámer vo svojich vnútroštátnych vykonávacích právnych predpisoch. Hoci neexistujú žiadne konkrétne formálne požiadavky na prijatie takéhoto rozhodnutia o „opt-out“, je nevyhnutné, aby vnútroštátne právne predpisy výslovne alebo implicitne stanovovali rozsah, v akom sa výnimka uplatňuje. Ak členský štát vopred nezverejní svoje rozhodnutie o použití výnimky podľa článku 2 ods. 2 písm. b), nemôže odôvodniť neuplatňovanie smernice o návrate …

čl. XVII § 77 ods. 3 písm. b) a c) – legislatívno-technická zmena súvisiaca s vl §

čl. XVII bod 18 (§ 77 ods. 11) §
Navrhovaná zmena vyplýva z povinnej implementácie nariadenia (EÚ) 2024/1349. Upravuje sa vzťah medzi konaním o azyle na hraniciach v prípade zamietnutej žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany a konaním o návrate na hraniciach. V prípade zamietnutej žiadosti o medzinárodnú ochranu v konaní o azyle na hraniciach sa na štátneho príslušníka tretej krajiny vzťahuje konanie o návrate na hraniciach.

čl. XVII bod 19 a 20 (§ 79 ods. 1, § 79a) §
Navrhovaná zmena vyplýva z povinnej implementácie nariadenia (EÚ) 2024/1356.

čl. XVII § 79 ods. 1 §
v predmetnom ustanovení sa zavádza nový dôvod na využitie oprávnenia policajta predviesť cudzinca a to v súvislosti s konaním na hraniciach a s neoprávneným pobytom. Ide tu najmä o prípad, kedy policajný útvar v súvislosti s konaním o azyle na hraniciach alebo preverovaním v zmysle nariadenia (EÚ) 2024/1356 začne konať vo veci administratívneho vyhostenia až na základe výsledkov preverovania podľa §79a skončí konaním o medzinárodnej ochrane. Zároveň predvedením cudzinca si policajný útvar zabezpečí prítomnosť cudzinca počas preverovania podľa čl. 9 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/1356.

čl. XVII § 79a §
legislatívne sa upravuje oprávnenie policajta vykonať preverovanie štátneho príslušníka tretej krajiny. V odseku 1 sa špecifikuje štátny príslušník tretej krajiny, na ktorého sa preverovanie vzťahuje. V odseku 2 sa upravuje začiatok preverovania.

čl. XVII § 79a ods. 3 §
upravujú sa podmienky skončenia preverovania. Stanovujú sa lehoty pri ktorých sa preverovanie ukončí automaticky, ako aj situácie, kedy sa preverovanie ukončí predčasne podľa čl. 5 ods. 3 druhý pododsek a čl. 18 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2024/1356.

čl. XVII bod 21 (§ 83 ods. 12) §
Navrhovaná legislatívna zmena vychádza z odporúčaní, ktoré vyplynuli zo záverov schengenského hodnotenia v oblasti návratov, ktoré Slovenská republika absolvovala vo IV. kvartáli roku 2024. Predmetná legislatívna zmena sa týka odporúčania č. 75 - Zmeniť a doplniť vnútroštátne právne predpisy a postupy s cieľom zabezpečiť, aby sa štátnym príslušníkom tretích krajín poskytol účinný opravný prostriedok na podanie odvolania alebo žiadosti o preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa návratov v súlade s článkom 13 smernice 2008/115/ES. Na základe uvedeného odporúčania schengenská komisia konštatovala, že „súčasný systém odvolania vyvoláva obavy o nestrannosť a nezávislosť odvolacieho orgánu, keďže druhostupňové odvolanie sa podáva na Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, ktoré je dozornou službou orgánov vydávajúcich návrat -súvisiace rozhodnutia. Okrem toho je možné pristúpiť k vyhosteniu predtým, ako štátny príslušník tretej krajiny získa účinný opravný prostriedok na odvolanie alebo preskúmanie rozhodnutia týkajúceho sa návratu. V článku 13 smernice o návrate sa vyžaduje, aby sa štátnemu príslušníkovi tretej krajiny poskytol účinný opravný prostriedok na odvolanie sa …

čl. XVII bod 22 a 23 (§ 88a ods. 1 písm. d), f) a g)) §
Navrhovaná legislatívna zmena vychádza z povinnej transpozície smernice (EÚ) 2024/1346. Rozširuje sa výpočet dôvodov na zaistenie žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany tak, ako to vyplýva z čl. 10 ods. 4 písm. c) a d), a to v súvislosti s konaním o azyle na hraniciach podľa čl. 43 nariadenia (EÚ) 2024/1348 alebo v prípade, ak žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany nesplní povinnosť uloženú mu v rozhodnutí o obmedzení slobody pohybu vydanom podľa zákona o medzinárodnej ochrane.

čl. XVII bod 24 (§ 90 ods. 2 písm. c)) §
Navrhovaná legislatívna zmena vychádza z povinnej transpozície smernice (EÚ) 2024/1346. Čl. 11 ods. 3 smernice (EÚ) 2024/1346, ktorý stanovuje následok za prípadné prieťahy v konaní o opravnom prostriedku proti zaisteniu žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany v podobe povinnosti prepustenia cudzinca, ak sa nerozhodne v smernicou stanovenej lehote. Navrhovanou právnou úpravou sa stanovuje povinnosť zariadenia prepustiť zaisteného žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany v prípade, ak v rámci konania o správnej žalobe vo veci jeho zaistenia sa toto konanie neukončí do 21 dní; to znamená ak sa rozhodnutie správneho súdu nedoručí policajnému útvaru, ktorý o zaistení žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany rozhodol, do 21 dní od podania správnej žaloby.

čl. XVII bod 25 (§ 93) §
Navrhovaná legislatívna zmena vychádza z odporúčaní, ktoré vyplynuli zo záverov schengenského hodnotenia v oblasti návratov, ktoré Slovenská republika absolvovala vo IV. kvartáli roku 2024. Predmetná legislatívna zmena sa týka odporúčania: č. 79 - Zabezpečiť, aby osoby umiestnené do izolácie dostali kópiu príslušného rozhodnutia a mali možnosť sa odvolať proti opatreniu. Č. 80 - Zabezpečiť, aby bola lehota umiestnenia v izolácii časovo vymedzená a aby boli stanovené a v praxi uplatňované jasné postupy na predĺženie tejto lehoty. V súvislosti s odporúčaním č. 79, vychádzajúc aj z niekoľkoročných skúseností Centra právnej pomoci je možné skonštatovať, že umiestnenie cudzinca v priestoroch oddeleného režimu zaistenia sa využíva vo výnimočných situáciách, kedy cudzinec vykazuje veľmi agresívne správanie k svojmu okoliu, alebo ide o sebapoškodzovanie. Celé umiestnenie sa udeje veľmi rýchlo vzhľadom na potrebu ochrany práv iných osôb a napokon aj samotného cudzinca, nie je čas realizovať príliš formalizované správne konanie o jeho umiestnení v oddelenom režime. Navyše samotné držanie, resp. umiestnenie v oddelenom režime môže …

čl. XVII odseku 1 – dôvody umiestenia zaisteného cudzinca v priestoroch oddelené
K odseku 2 – je stanovená povinnosť zariadenia (útvar policajného zaistenia pre cudzincov) v prípade umiestnenia zaisteného cudzinca v priestore oddeleného režimu zaistenia vydať príkaz na umiestnenie, ktorý musí povinne obsahovať stanovené informácie. Zároveň sa upravuje skutočnosť, že na príkaz na umiestnenie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. K odseku 3 – je stanovená povinnosť zariadenia doručovať kópiu písomného príkazu a poučenie k prieskumu prokurátora umiestnenému cudzincovi v priestoroch osobitného režimu zaistenia. K odseku 4 – upravuje sa oznamovacia povinnosť zariadenia voči prokurátorovi ako aj povinnosť prokurátora ex offo preskúmať umiestnenie cudzinca v priestoroch osobitného režimu zaistenia. K odseku 5 – upravuje sa dĺžka trvania umiestnenia a predĺženia umiestnenia v priestore osobitného režimu zaistenia, ako aj povinnosť zariadenia oznamovať prokurátorovi nové skutočnosti týkajúce sa umiestnenia štátneho príslušníka tretej krajiny v priestore osobitného režimu zaistenia. K odseku 6 – upravuje sa povinnosť zariadenia prepustiť umiestneného štátneho príslušníka tretej krajiny z priestorov osobitného režimu zaistenia v prípade zániku dôvodov na umiestnenie. …

čl. XVII bod 26 (§ 114 ods. 2 a 3) §
Navrhovaná legislatívna zmena vychádza z odporúčaní, ktoré vyplynuli zo záverov schengenského hodnotenia v oblasti návratov, ktoré Slovenská republika absolvovala vo IV. kvartáli roku 2024. Predmetná legislatívna zmena sa týka odporúčania č. 73 - Začať potrebné postupy na návrat štátnych príslušníkov tretích krajín s neoprávneným pobytom, ktorí sú vo väzení za spáchanie trestného činu, s cieľom umožniť včasnú prípravu ich návratu, skrátiť trvanie procesu návratu a skrátiť dĺžku ich zaistenia na účely vyhostenia v súlade s článkom 8 ods. 1 a článkom 15 ods. 1 smernice 2008/115/ES. Na základe uvedeného odporúčania schengenská komisia konštatovala, že „V súčasnosti slovenské orgány nezačínajú postupy na identifikáciu, dokumentovanie a návrat alebo readmisiu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú vo výkone trestu odňatia slobody za spáchanie trestných činov počas výkonu trestu odňatia slobody. Namiesto toho sa príprava konania o vyhostení začína až po ich prepustení z výkonu trestu odňatia slobody na základe rozhodnutia súdu o vyhostení. Výsledkom je, že tieto osoby sú po prepustení zvyčajne premiestnené …

čl. XVII bod 30 (Príloha č. 2 dvadsiaty bod)
Dopĺňa sa zoznam prebraných právne záväzných aktov Európskej únie.

čl. I (Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov)

čl. I bod 1 (§ 2 ods. 1 písm. a)) §
Navrhovanou úpravou sa dopĺňa definícia pojmu „asistovaný dobrovoľný návrat“, kde sa dopĺňa ďalší subjekt, ktorý je oprávnený zabezpečovať vykonávanie tejto formy návratu, a to v súlade s aplikačnou praxou.

čl. I bod 2 až 4, 69 až 71 (§ 8 ods. 2 až 4, § 9 ods. 2 až 4, § 116 ods. 1 a ods §
Navrhovaná právna úprava vychádza z potreby aplikačnej praxe.

čl. I § 8 ods. 2 až 4 §
navrhovanou úpravou sa zavádza zákonný prostriedok na zadržanie dokladu pri hraničnej kontrole, ktorý sa nájde pri prehliadke osoby, veci alebo dopravného prostriedku v intenciách využitia oprávnenia policajta podľa § 26 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, keďže v súčasnosti takýto prostriedok neexistuje. Zároveň sa touto úpravou reaguje na absenciu zákonných prostriedkov na zadržanie tzv. pseudodokladov, konkrétne vymyslených (fantasy) dokladov, ktorých neúplný zoznam je vypracovaný na základe čl. 6 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1105/2011/EÚ o zozname cestovných dokladov, ktoré oprávňujú držiteľa na prekročenie vonkajších hraníc a do ktorých možno vyznačiť vízum, a o vytvorení mechanizmu na vytváranie tohto zoznamu. Taktiež sa upravuje ďalší postup/manipulácia s takto zadržaným dokladom.

čl. I § 9 ods. 2 až 4 §
Navrhovaná právna úprava vychádza z potreby aplikačnej praxe, ktorou sa zavádza zákonný prostriedok na zadržanie cestovného dokladu alebo iného dokladu , na základe ktorého je možné prekročiť vonkajšiu hranicu, pri hraničnom dozore.

čl. I § 116 ods. 1 a ods. 2 písm. d) §
v nadväznosti na zmenu v § 8 ods. 3 a 4 sa dopĺňa do úpravy priestupkov na úseku kontroly hraníc aj priestupok, ktorého sa dopustí cudzinec, ktorý pri hraničnej kontrole predloží tzv. pseudodoklad.

čl. I § 116 ods. 3 písm. e) – legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpr §

čl. I § 116 ods. 6 písm. b) – legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vlo §

čl. I bod 5, 6 (§ 15 ods. 3 písm. a), b)) §
Navrhuje sa predĺženie doby platnosti udeleného národného víza v súvislosti s udeleným pobytom z 90 dní na 120 dní tak, aby táto doba spĺňala podmienku udelenia národného víza na dobu viac ako tri mesiace. Uvedené reflektuje aj na aplikačnú prax, kedy v niektorých členských štátoch neuznávajú na vstup národné vízum udelené na dobu 90 dní, a reflektuje tiež na to, aby sa zjednotila dĺžka platnosti udelených národných víz vydaných podľa § 15 ods. 1 písm. a) a národných víz vydaných podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona. Zároveň sa v § 15 ods. 3 vypúšťa písmeno b) z dôvodu zjednotenia doby udeleného národného víza podľa § 15 ods. 3 písm. a).

čl. I bod 7 (§ 16 ods. 2) §
Legislatívno-technická zmena v súvislosti s vložením legislatívnej skratky do § 8 ods. 4.

čl. I bod 8 až 16, 86 (§ 17 ods. 1, 3, 5 až 8, ods. 10, 11, 13 a 15, Prílohy č. §

čl. I § 17 ods. 1 §
Navrhované ustanovenie explicitne stanovuje povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny podať žiadosť o národné vízum osobne na zastupiteľskom úrade, u externého poskytovateľa služieb alebo na ministerstve vnútra. Táto povinnosť v súčasnom znení absentuje, pričom sa však každý žiadateľ podrobuje snímaniu biometrických údajov. Zároveň však ministerstvo zahraničných vecí bude môcť v individuálnych prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa umožniť podanie žiadosti o národné vízum na zastupiteľskom úrade aj bez osobnej prítomnosti žiadateľa. Pôjde najmä o humanitárne dôvody, kedy napríklad z dôvodu vojnového konfliktu nebude možné zabezpečiť osobnú prítomnosť žiadateľa. V takomto prípade sa snímanie biometrických údajov nebude vyžadovať.

čl. I § 17 ods. 3 §
navrhuje sa určiť okruh dokladov, ktorými sa preukazuje účel pobytu v súvislosti s udelením národného víza. Zámerom je upraviť legislatívu tak, aby pri preukazovaní účelu pobytu v súvislosti s udelením národného víza nevznikali pochybnosti o tom, aké doklady má žiadateľ predložiť pri podávaní žiadosti o udelenie národného víza. Zároveň bolo potrebné zaviesť jednoznačný právny základ pre prípady zamietnutia žiadostí o národné vízum z dôvodu chýbajúcich dokladov k žiadosti o národné vízum. Ak pôjde o udelenie národného víza v záujme Slovenskej republiky podľa § 15 ods. 1 psím. d), doklad potvrdzujúci záujem Slovenskej republiky vydá ústredný orgán štátnej správy, v ktorého záujme bude, aby štátnemu príslušníkovi tretej krajiny bolo udelené národné vízum, alebo pôjde o doklad, ktorý sa bude vyžadovať na základe nariadenia vlády, ktoré takýto záujem upravuje vo vzťahu k vybraným skupinám štátnych príslušníkov tretích krajín.

čl. I § 17 ods. 5 §
Stanovujú sa lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie národného víza. V prípade podania žiadosti o udelenie národného víza na ministerstve vnútra, zostáva lehota 30 dní na rozhodnutie o žiadosti zachovaná. Ak bude žiadosť podaná na zastupiteľskom úrade, ministerstvo zahraničných vecí o nej rozhodne do desiatich pracovných dní odo dňa prijatia stanoviska ministerstva vnútra. Táto lehota (desať pracovných dní) je maximálna lehota, ktorá sa bude využívať najmä v prípade zamietnutia žiadosti o udelenie národného víza, kde je potrebné uviesť dôvody zamietnutia v takom rozsahu, aby bolo negatívne rozhodnutie preskúmateľné súdom.

čl. I § 17 ods. 6 §
stanovuje sa lehota, v ktorej si ministerstvo zahraničných vecí vyžiada od ministerstva vnútra stanoviska a tiež lehota, v ktorej ministerstvo vnútra stanovisko vydá. Rozširujú a špecifikujú sa dôvody na vydanie nesúhlasného stanoviska ministerstva vnútra.

čl. I § 17 ods. 7 a 8 §
špecifikujú sa dôvody na neudelenie národného víza zo strany ministerstva vnútra a ministerstva zahraničných vecí. Potreba tejto úpravy vyplýva z aplikačnej praxe. Zámerom je upraviť legislatívu tak, aby tieto dôvody boli jednoznačne stanovené, a aby nevznikali pochybnosti v súvislosti s ich uplatnením. Čo sa týka § 17 ods. 8, ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z prečíslovania odsekov.

čl. I § 17 ods. 10 §
právnou úpravou sa navrhuje rozšírenie subjektov, ktoré budú mať kompetenciu rozhodovať o žiadostiach o víza. Dôvodom je príprava zriadenia regionálneho centrálneho vízového orgánu na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, ktoré bude rozhodovať o žiadostiach o víza rovnako ako zastupiteľské úrady Slovenskej republiky. Podávanie žiadosti o víza, rozhodovacia právomoc aj tlač víz ostane naďalej aj v kompetencii zastupiteľských úradov.

čl. I § 17 ods. 11 §
navrhovanou právnou úpravou sa zavádza spresnenie vecnej a miestnej príslušnosti relevantných orgánov vo veci konania o zrušení národného víza. V aplikačnej praxi sa vyskytujú prípady, kedy vznikajú pochybnosti o tom, ktorý orgán (ministerstvo vnútra alebo ministerstvo zahraničných vecí) je príslušný zrušiť udelené národné vízum, najmä ak nie je jednoznačne možné preukázať, že sa štátny príslušník tretej krajiny nachádza/nenachádza na území Slovenskej republiky. Na účel zamedzenia takejto nejednoznačnosti sa navrhovanou úpravou špecifikuje príslušný orgán, ktorý koná vo veci zrušenia národného víza, a to ten, ktorý zistil dôvody na takéto konanie ako prvý.

čl. I § 17 ods. §
13, Príloha č. 4 a 5 – navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Zavádza sa povinnosť ministerstva vnútra a ministerstva zahraničných vecí vydávať rozhodnutia na štandardných formulároch uvedených v prílohách č. 4 a 5 tak, ako je to pri žiadostiach o udelenie schengenského víza. Zároveň sa presne definuje spôsob doručovania týchto rozhodnutí, a to buď osobným prevzatím, pokiaľ je možné zabezpečiť prítomnosť žiadateľa, alebo vyvesením po dobu 15 dní na úradnej tabuli toho štátneho orgánu, na ktorom štátny príslušník tretej krajiny podal žiadosť o udelenie národného víza alebo toho štátneho orgánu, ktorý rozhodol o zrušení národného víza. Za doručené sa takéto rozhodnutie bude považovať v posledný deň 15 dňovej lehoty vyvesenia. Navrhovaná zmena sleduje zefektívnenie a zrýchlenie celého vízového konania.

čl. I § 17 ods. 15 §
navrhuje sa vypustiť povinnosť ministerstva zahraničných vecí (t. j. aj zastupiteľských úradov) zapisovať do národného víza údaje o zamestnávateľovi. V súčasnosti žiadateľ o národné vízum udeľované na účel podania žiadosti o pobyt na zamestnanie nie je povinný k tejto žiadosti predložiť žiadny doklad týkajúci sa údajov o zamestnávateľovi. V aplikačnej praxi tak vznikajú problémy pri vypĺňaní vízovej nálepky, keďže zastupiteľský úrad v čase podávania žiadosti o národné vízum nepozná údaje zamestnávateľa. Pre stanovenie účelu cesty na územie Slovenskej republiky by preto mala byť postačujúca poznámka na vízovej nálepke týkajúca sa len účelu, t. j. zamestnanie, nie konkrétne údaje o zamestnávateľovi.

čl. I bod 17 až 19 a 30 až 32 (§ 32 ods. 2 písm. e) štvrtý až šiesty bod, § 34 o §
Rozširujú sa výnimky z preukázania ubytovania pre rodinného príslušníka, ktorý žiada o zlúčenie rodiny so štátnym príslušníkom tretej krajiny podľa § 26 ods. 1 (výskum a vývoj), nakoľko ani od výskumného pracovníka sa nevyžaduje takýto doklad. Výskumní pracovníci v mnohých prípadoch vykonávajú činnosť paralelne vo viacerých štátoch a vyžadovanie tohto dokladu je v tomto prípade zbytočnou administratívnou záťažou. V štvrtom a piatom bode ide o legislatívno-technickú úpravu. Rovnaká právna úprava sa navrhuje vo vzťahu k obnoveniu prechodného pobytu na zlúčenie rodiny k výskumnému pracovníkovi podľa § 26 ods. 1. V piatom a šiestom bode ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 20 a 21 (§ 32 ods. 4 prvá veta a § 32 ods. 5 písm. c)) §

čl. I § 32 ods. 4 §
prvá veta – ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa zosúlaďuje legislatíva s predchádzajúcou právnou úpravou, ako aj s vypustením písmena c) z § 32 ods. 5. Predmetný odsek taxatívne vymenováva doklady, ktoré môžu byť staršie ako 90 dní. Navrhovanou úpravou sa z tohto zoznamu vypúšťa „doklad potvrdzujúci oprávnenie na podnikanie“, a to z dôvodu, že takýto doklad na preukázanie účelu podnikania bol zrušený predchádzajúcou novelou zákona o pobyte cudzincov.

čl. I § 32 ods. 5 písm. c) §
ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa zosúlaďuje legislatíva s predchádzajúcou novelou zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhovanou úpravou sa vypúšťa preukazovanie účelu pobytu sezónnych zamestnancov formou písomného prísľubu zamestnávateľa na prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny do zamestnania alebo formou pracovnej zmluvy; sezónny zamestnanec už nepreukazuje účel pobytu týmito spôsobmi.

čl. I bod 22 (§ 32 ods. 5 písm. q)) §
Navrhovaná právna úprava vychádza z aplikačnej praxe, kedy v prípade žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podľa § 30 ods. 1 písm. e) sa špecifikuje doklad, ktorým žiadateľ preukáže príbuzenský vzťah ku garantovi pobytu.

čl. I bod 23 a 46 (§ 32 ods. 10 a § 45 ods. 4) §
Navrhovaná právna úprava vychádza z aplikačnej praxe. Rozširuje sa výpočet výnimiek z povinnosti odovzdať policajnému útvaru do 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte lekársky posudok preukazujúci, že štátny príslušník tretej krajiny netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie. Rozšírenie výnimky sa týka prípadu udelenia prechodného/trvalého pobytu dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky podľa § 62 ods. 1.

čl. I bod 24 a 26 (§ 32 ods. 18 a § 33 ods. 8 písm. b)) §
Navrhovanou úpravou sa zosúlaďuje transpozičná požiadavka vyplývajúca z čl. 5 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1233 z 24. apríla 2024 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (ďalej len „smernica (EÚ) 2024/1233“) s národnou legislatívou.

čl. I § 32 ods. 18 §
ide o zavedenie ustanovenia určujúceho konkrétnu dobu (do 15 dní od podania žiadosti) na doloženie chýbajúcich dokladov v prípade podania nekompletnej žiadosti o jednotné povolenie. Štátny príslušník tretej krajiny bude v takomto prípade písomne poučený o tom, v akom termíne a aké doklady je potrebné doložiť.

čl. I § 33 ods. 8 písm. b) §
navrhovanou úpravou sa precizuje konečný termín na rozhodnutie správneho orgánu o žiadosti o udelenie prechodného pobytu v prípade žiadateľov o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie.

čl. I bod 25 a 35 (§ 33 ods. 6 písm. j), § 34 ods. 5) §

čl. I § 34 ods. 5 §
v zmysle aktuálnej právnej úpravy štátny príslušník tretej krajiny s udeleným prechodným pobytom na účel podnikania nemohol mať evidované nedoplatky alebo pohľadávky po splatnosti voči iným subjektom v momente podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu. Navrhované znenie upravuje povinnosť takéhoto štátneho príslušníka tretej krajiny nemať nedoplatky alebo pohľadávky po splatnosti počas celého udeleného prechodného pobytu na účel podnikania. V § 33 ods. 6 písm. j) ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na vypustenie odseku 5 v § 34.

čl. I bod 27 (§ 33 ods. 8 písm. c) bod 3) §
Navrhovaná právna úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Upravuje sa lehota na rozhodovanie správneho orgánu o udelení prechodného pobytu na účel štúdia – predĺženie z 30 dní na 90 dní. Navrhovaná zmena reflektuje na enormnú zaťaženosť pracovníkov cudzineckej polície súvisiacu s vysokým počtom žiadostí o pobyt. Ročný nárast počtu žiadateľov o udelenie prechodného pobytu na účel štúdia je avizovaný v počte cca 10 – 12 tisíc študentov, pričom je predpoklad, že tento počet sa bude držať na tejto úrovni, prípadne zvyšovať. Ide o také počty cudzincov, na ktoré personálne kapacity cudzineckej polície nedokážu pružne reagovať. Pri takomto nápore študentov nie je možné fyzicky zvládať povinnosť správnych orgánov rozhodovať o ich žiadostiach v zákonnej lehote 30 dní (ako je to nastavené v súčasnosti). Navrhovaná úprava lehoty na rozhodovanie je v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných …

čl. I bod 28 (§ 33 ods. 9) §
Navrhovanou úpravou sa jednoznačne určuje subjekt – zamestnávateľ, ktorému policajný útvar zasiela oznámenie o udelení, resp. zamietnutí prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny v prípade žiadosti o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie alebo v prípade prechodného pobytu, ak ide o vnútropodnikový transfer.

čl. I bod 29, 44, 47 a 50 (§ 34 ods. 2 piata veta, § 40 ods. 2, § 47 ods. 2, § 5 §
Navrhovaná právna úprava vychádza z potreby aplikačnej praxe. V rámci ďalšej elektronizácie procesov konaní o udelenie/obnovenie pobytu na policajnom útvare sa do týchto procesov plánuje zapojiť umelá inteligencia „AI“. V prvej fáze sa zapojenie AI predpokladá v štádiu kontroly dokladov, ktoré cudzinci prikladajú k žiadostiam podávaným elektronicky. V tejto súvislosti sa v rámci navrhovanej zmeny upravila podmienka prijímania žiadostí prostredníctvom elektronickej služby na to zriadenej spolu so všetkými dokladmi (prijímanie úplných žiadostí podávaných elektronicky), ktorá bude zabezpečovať správne fungovanie AI a jej plné využitie pri kontrole predkladaných dokladov. V prípade ponechania možnosti prijímania žiadostí napríklad len s priloženým cestovným dokladom by zapojenie AI do procesu kontroly dokladov nemalo opodstatnenie a ani využitie.

čl. I bod 33, 36, 37, 39 a 72 (§ 34 ods. 3 písm. e), ods. 5, 6, 9, 14 a § 120 od §
Navrhovaná právna úprava vychádza z potreby zmeny aplikačnej praxe.

čl. I § 34 ods. 3 písm. §
e), ods. 9 a ods. 14 – navrhuje sa vypustenie ustanovenia § 34 ods. 14 týkajúce sa možnosti obnovenia prechodného pobytu na účel podnikania aj v prípade, ak obchodná spoločnosť alebo družstvo v mene ktorého žiadateľ koná nedosiahla požadované zisky podľa § 34 ods. 7. Pôvodná právna úprava umožňovala na základe stanoviska Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky obnoviť takýto prechodný pobyt aj v prípade nedosiahnutia požadovaných ziskov; táto právna úprava sa vypúšťa. Vychádzajúc z aplikačnej praxe sa ustanovenie § 34 ods. 14 nikdy neuplatnilo, nakoľko takéto podnikanie, v prípade nedosiahnutia zákonom stanovenej výšky zisku po zdanení a neodvedenie dane, nie je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Vypustením predmetného ustanovenia sa zníži administratívna záťaž na strane ministerstva vnútra ako aj na strane Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zároveň sa navrhuje vypustenie písmena e) v § 34 ods. 3 z dôvodu vypustenia odseku 15. V tomto prípade už preukazovanie realizovateľnosti a udržateľnosti podnikateľskej činnosti nebude relevantné.

čl. I § 34 ods. 5 a 6 §
navrhovaná zmena v predmetných ustanoveniach reflektuje na potrebu jednoznačnejšieho preverenia výsledkov podnikania štátnych príslušníkov tretích krajín (ich prínosu pre hospodárstvo Slovenskej republiky). Oproti súčasnej právnej úprave, kedy štátny príslušník tretej krajiny pri obnove prechodného pobytu na účel podnikania preukazoval zisk po zdanení z tohto podnikania, nová právna úprava bude vyžadovať preukázanie zdaniteľných príjmov z podnikania v prípade fyzickej osoby podnikateľa alebo zaplatenie dane z podnikania v prípade právnickej osoby. Požadovaná výška preukázania zdaniteľných príjmov alebo zaplatenia dane je odvodená od osobitných predpisov upravujúcich daň z príjmov.

čl. I § 120 ods. 1 – ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu s vypustením § §

čl. I bod 34 (§ 34 ods. 4) §
Navrhovaná právna úprava vychádza z potreby aplikačnej praxe. Do výpočtu dokladov, ktorých nepriložením k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu začína plynúť lehota 30 dní na ich doplnenie, sa pridávajú aj doklady potrebné k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania podľa § 34 ods. 5 a 6.

čl. I bod 38, 40 a 67 (§ 34 ods. 11 a § 36 ods. 1 písm. f), § 111 ods. 10) §
Navrhovaná právna úprava vychádza z potreby zmeny aplikačnej praxe.

čl. I § 34 ods. 11 §
vo vzťahu k zmene § 34 ods. 5 sa zavádza nový dôvod na zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, a to v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny „nespĺňa podmienky na obnovenie prechodného pobytu“. Jedná sa o všeobecný dôvod, ktorý je možné aplikovať na rôzne situácie v rámci konania o obnovenie prechodného pobytu.

čl. I § 36 ods. 1 písm. f) §
vo vzťahu k zavedeniu povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny s udeleným prechodným pobytom na účel podnikania nemať počas celej platnosti pobytu nedoplatky alebo pohľadávky po splatnosti (§ 111 ods. 10) sa zavádza nový dôvod na zrušenie prechodného pobytu na účel podnikania v takýchto prípadoch. Na rozdiel od úpravy všeobecného predpisu o správnom konaní, príslušný policajný útvar bude povinný konať len na základe podnetu dotknutých subjektov, a to daňového úradu, colného úradu, sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne. Je v záujme Slovenskej republiky, aby na našom území pôsobili podnikateľské subjekty, ktoré sú schopné hradiť si svoje finančné záväzky. V praxi nepôjde o situácie, kedy budú podnikateľské subjekty evidovať krátkodobé nedoplatky z objektívnych dôvodov (napr. administratívne chyby či oneskorené úhrady), nakoľko je záujem takéto nedoplatky od podnikateľských subjektov v prvom rade vymôcť. Zrušenie prechodného pobytu bude v takýchto prípadoch až poslednou možnosťou, a aj to len v prípadoch, kedy budú takéto pohľadávky nevymožiteľné. Zároveň sa vypúšťa pôvodné znenie § 36 ods. 1 písm. …

čl. I bod 41 až 43, 67 a 77 (§ 36 ods. 3 písm. a), nové písm. b) a c) a § 36 nov §
Navrhovanou úpravou sa zosúlaďuje transpozičná požiadavka vyplývajúca z čl. 11 ods. 4 písm. a) smernice (EÚ) 2024/1233.

čl. I § 36 ods. 3 písm. a) §
jedná sa o legislatívno-technickú úpravu vzťahujúcu sa na § 36 ods. 3 písm. b) a c). V tejto súvislosti sa nové dôvody, kedy policajný útvar nezačne konanie o zrušení pobytu, nebudú vzťahovať na prechodný pobyt na účel zamestnania na základe povolenia na zamestnanie, sezónne zamestnanie a vnútropodnikový presun.

čl. I § 36 ods. 3 písm. b) a c) a §
§ 111 ods. 9 – zavádzajú sa nové dôvody, kedy policajný útvar nezačne konať o zrušení prechodného pobytu na účel zamestnania, a to v prípadoch, kedy obdobie nezamestnanosti štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený pobyt menej ako dva roky, nepresiahne v súčte tri mesiace, alebo ktorý má udelený pobyt viac ako dva roky, obdobie nezamestnanosti nepresiahne šesť mesiacov. Zároveň sa stanovuje povinnosť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny oznamovať začiatok a skončenie obdobia nezamestnanosti.

čl. I § 36 ods. 4 §
zavádza sa povinnosť predĺžiť povolené obdobie nezamestnanosti stanovené v § 36 ods. 3 písm. b) a c) v prípadoch, kedy existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že štátny príslušník tretej krajiny pracuje v osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienkach. Predĺženie takéhoto obdobia je až o tri mesiace.

čl. I § 125 ods. 13 – Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vložení §

čl. I bod 45 (Poznámka pod čiarou k odkazu 65a)
Ide o legislatívno-technickú zmenu v nadväznosti na zmenu v zákone č. 5/2004 Z. z.

čl. I bod 48, 49, 52 až 54, 78 (§ 52 ods. 6 písm. d), § 52 ods. 7, § 53 ods. 3 p §

čl. I § 52 ods. 6 písm. d) §
dopĺňa sa do výnimiek z preukazovania ovládania slovenského jazyka pri konaní o udelenie dlhodobého pobytu aj situácia, ak sa štátny príslušník tretej krajiny vzdelával aspoň dva školské roky na základnej škole alebo na strednej škole s vyučovacím jazykom slovenským. V tomto prípade nebude štátny príslušník tretej krajiny povinný preukázať ovládanie slovenského jazyka podľa § 54 ods. 4. Zároveň sa sprecizovalo znenie uvedeného písmena d) tak, aby bolo možné predmetné ustanovenie vykladať jednoznačne.

čl. I § 52 ods. 7 §
Dopĺňa sa možnosť ministerstva vnútra upustiť od povinnosti preukázania ovládania slovenského jazyka pri žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu a to v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny nemôže takúto podmienku splniť z dôvodu trvalého nepriaznivého zdravotného stavu alebo psychického stavu. Pôjde napríklad o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je hluchonemý, mentálne postihnutý a podobne.

čl. I § 53 ods. 3 písm. d) a §
§ 53 ods. 6 – v súčasnej právnej úprave je pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o udelenie dlhodobého pobytu, stanovená podmienka preukázania ovládania slovenského jazyka. V navrhovanej právnej úprave sa upresňuje moment preukázania tejto podmienky, a to v čase podania žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu. Predmetná zmena odbúra prípadnú administratívnu záťaž policajného útvaru, ktorý koná vo veci udelenia dlhodobého pobytu (napríklad v súvislosti so zasielaním výzvy na doloženie potvrdenia o absolvovaní jazykovej skúšky). Zároveň sa v § 53 ods. 6 stanovuje, že potvrdenie o absolvovaní jazykovej skúšky môže byť staršie ako 90 dní.

čl. I § 54 ods. 4 §
z dôvodu jednoznačného právneho výkladu a identifikácie inštitúcie, ktorá je oprávnená vykonať jazykovú skúšku z ovládania slovenského jazyka a vydať o tom potvrdenie, sa do ustanovenia § 54 ods. 4 doplnila inštitúcia, a to jazyková škola ako aj verejná vysoká škola. Zámerom je taktiež umožniť, aby žiadatelia o udelenie dlhodobého pobytu, ktorí absolvujú testovanie zo slovenského jazyka na verejnej vysokej škole, nemuseli opätovne absolvovať skúšku zo slovenského jazyka na jazykovej škole. - k § 125 ods. 14 - ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vložením nového odseku 6 v § 53.

čl. I bod 51 (§ 53 ods. 3 písm. b)) §
Navrhovaná právna úprava vychádza z potreby zmeny aplikačnej praxe. Stanovuje sa podmienka prikladať k žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu doklad preukazujúci ubytovanie v prípadoch, kedy dochádza k zmene adresy pobytu. V predchádzajúcej právnej úprave podmienku priložiť doklad preukazujúci ubytovanie mal len štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiadal o udelenie dlhodobého pobytu z dôvodu podľa § 52 ods. 1 písm. b). Navrhovaná zmena je v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (ES) 2003/109 z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom. Na základe predloženého dokladu o ubytovaní v prípade zmeny adresy bude možné napr. overiť mieru integrácie tohto cudzinca do spoločnosti – keďže zabezpečenie si vhodného ubytovania zo strany cudzinca je dôležité pre jeho integráciu do spoločnosti.

čl. I bod 55 (§ 62 ods. 2 písm. c)) §
Navrhovaná právna úprava vychádza z potreby zmeny aplikačnej praxe. V súvislosti s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny narodeného na území Slovenskej republiky sa upúšťa od podmienky preukazovania finančného zabezpečenia pobytu. Garantom pobytu dieťaťa v uvedenom prípade je zákonný zástupca – štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má pobytový status na území Slovenskej republiky. Tento pobytový status garanta dáva dostatočnú záruku finančného zabezpečenia pobytu aj pre jeho narodené dieťa.

čl. I bod 56, 57 (§ 66 ods. 11, § 67 ods. 7 a § 112 ods. 1 písm. k)) §
Navrhovaná právna úprava vychádza z potreby aplikačnej praxe. Predlžuje sa platnosť vydávaných dokladov o pobyte pre občana Únie v prípade uplatňovania si práva na pobyt, a to z päť rokov na desať rokov. V § 67 a § 112 sa mení názov dokladu o pobyte vydávaného pre občanov Únie na základe požiadavky Európskej komisie z dôvodu zosúladenia so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov.

čl. I bod 58 (§ 73 ods. 1) §
Navrhovaná právna úprava vychádza z potreby aplikačnej praxe súvisiacej so zavedením možnosti podávať žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas alebo dlhodobého pobytu prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel. Navrhovaná zmena upravuje výnimku z povinnosti policajného útvaru vydať doklad o pobyte do 30 dní od obnovenia prechodného pobytu alebo udelenia trvalého pobytu na neobmedzený čas alebo dlhodobého pobytu v prípadoch, ak takéto žiadosti boli podávané elektronicky. V týchto prípadoch sa bude na lehotu na vydanie dokladu o pobyte vzťahovať § 73 ods. 1 písm. c), to znamená do 30 dní od podania žiadosti o vydanie dokladu, respektíve od nasnímania biometrických údajov cudzinca.

čl. I bod 59 až 61 (§ 73a ods. 2, 4, 6 až 9) §
Navrhovanou zmenou sa upravuje používanie bezpečnostného osobného kódu (ďalej len „BOK“) aktivovaného pri vydaní dokladu o pobyte cudzinca. BOK sa využíva v rámci elektronickej komunikácie cudzincov s vydaným dokladom o pobyte na území Slovenskej republiky so štátnym orgánom. Zároveň sa tieto ustanovenia zosúlaďujú s existujúcou legislatívou k používaniu BOK-u v prípade vydávania občianskych preukazov občanom Slovenskej republiky.

čl. I bod 62 (§ 76 ods. 3 písm. a)) §
Aktualizuje sa názov finančnej správy.

čl. I bod 63 (§ 76 ods. 4) §
Navrhovaná právna úprava vychádza z potreby aplikačnej praxe. Účelom návrhu zmeny je zosúladenie právneho rámca poskytovania údajov (duplicitného poskytovania údajov) z osobitného informačného systému Policajného zboru, v ktorom sa vedú informácie o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky v zmysle informatizácie spoločnosti, a odbúranie zbytočného zaťažovania Policajného zboru pri poskytovaní informácií, ktoré sú už poskytované prostredníctvom iného informačného systému ministerstva vnútra, a tým je register obyvateľov, resp. register fyzických osôb. Podľa navrhovaného znenia predmetného ustanovenia Policajný zbor nebude poskytovať na žiadosť právnickej osoby tie údaje, ktoré sú poskytované takýmto osobám prostredníctvom registra fyzických osôb podľa § 23a zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky.

čl. I bod 64 (§ 78 ods. 6) §
Navrhovaná právna úprava vychádza z potreby aplikačnej praxe. Pri oprávnení policajta vykonať prehliadku telefónneho prístroja, telekomunikačného zariadenia, audiovizuálneho zariadenia alebo obdobného zariadenia alebo elektronického nosiča, ktoré má cudzinec pri sebe, sa rozširuje výpočet cieľov, ktoré je možné takouto prehliadkou zistiť a overiť. K zisteniu totožnosti a štátnej príslušnosti sa dopĺňajú aj ďalšie relevantné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre monitoring migračných trás, ako aj typovanie možných prevádzačov a organizovaných skupín.

čl. I bod 65 (§ 108 ods. 1 prvá veta) §
V súvislosti s plánovaným spustením Európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia ETIAS sa do povinnosti dopravcu, ktorý nesmie dopraviť na hraničný priechod cudzinca bez cestovného dokladu a platného víza, ak sa vyžaduje, doplnila aj ďalšia podmienka, a to, že dopravca nesmie na hraničný priechod dopraviť cudzinca bez cestovného povolenia, ak sa vyžaduje.

čl. I bod 66 (§ 111 ods. 1 písm. t)) §
Návrh na zmenu ustanovenia si vyžiadala aplikačná prax. Výskumní pracovníci s udeleným prechodným pobytom podľa § 26 v mnohých prípadoch vykonávajú činnosť paralelne vo viacerých štátoch, resp. v ich prípade je možné realizovať časť účelu aj z iného štátu. Z daného vyplýva, že nie nevyhnutne sa pre riadny výkon činnosti, ktorá je v záujme SR, musia zdržiavať na území SR viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku. V praxi je implementácia tejto podmienky problematická a znižuje atraktívnosť slovenských vysokých škôl a organizácií výskumu a vývoja.

čl. I bod 68, 75, 76 (§ 115 ods. 9, 125 ods. 4 a 5) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na vypustenie odseku 5 v § 34.

čl. I bod 73 (§ 122 ods. 1 písm. a)) §
Navrhovaná právna úprava vychádza z potreby aplikačnej praxe. Znenie § 122 ods. 1 písm. a) sa nahrádza novým znením z dôvodu, že zákonom č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a doplnení niektorých zákonov bola zavedená povinnosť pre jednotlivé orgány verejnej moci získavať a používať pre potreby svojej úradnej činnosti údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy; navrhuje sa vypustiť povinnosť prikladať ako doklad preukazujúci ubytovanie k žiadosti o pobyt čestné vyhlásenie cudzinca o vlastníctve nehnuteľnosti. Skutočnosť, či cudzinec vlastní alebo nevlastní nehnuteľnosť, ktorou preukazuje zabezpečenie ubytovania, si policajný útvar overí prostredníctvom dostupných informačných systémov verejnej správy (správa katastra nehnuteľností). Nové znenie písmena a) zavádza akceptovanie elektronického súhlasu s ubytovaním, ktorý štátnemu príslušníkovi tretej krajiny potvrdí fyzická osoba alebo ubytovateľ. Týmto spôsobom sa zrušia povinnosti pre štátneho príslušníka tretej krajiny fyzicky preukazovať zabezpečenie ubytovania. Pre preukázanie zabezpečenia ubytovania bude postačovať, ak zabezpečenie ubytovania potvrdí fyzická osoba alebo ubytovateľ prostredníctvom elektronickej služby …

čl. I bod 74 (§ 125 ods. 1) §
Navrhovaná právna úprava vychádza z potreby aplikačnej praxe. Z dôvodu jednoznačného určenia príslušnosti na konanie policajného útvaru sa v prípade konania o udelenie/obnovenie prechodného pobytu na účel štúdia miestna príslušnosť policajného útvaru bude určovať podľa sídla školy, v ktorej bude žiadateľ študovať. V prípade súčasnej právnej úpravy sa miestna príslušnosť na konanie policajného útvaru určuje podľa adresy pobytu alebo predpokladaného pobytu žiadateľa, čo v praxi spôsobuje problémy pri jej určovaní, nakoľko k žiadosti o tento druh a účel pobytu žiadateľ nemá povinnosť predkladať doklad preukazujúci ubytovanie.

čl. I bod 79 (§ 126 ods. 5) §
Rozširuje sa zoznam písomností, na ktorých musí byť osvedčený podpis, o oznámenie o skončení pobytu. V praxi sa vyskytli prípady, kedy bolo policajnému útvaru písomne oznámené skončenie pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom štátny príslušník tretej krajiny oznámenie policajnému útvaru neposlal a o skončení pobytu ani nevedel.

čl. I bod 80 až 82 (§ 131k ods. 1, 3 a 4) §
K odseku 1 – pri zavedení tohto prechodného ustanovenia do zákona nebolo možné predpokladať, ako dlho bude ozbrojený konflikt na Ukrajine trvať. Vzhľadom na to, že konflikt sa tiahne už piaty rok, je potrebné toto prechodné ustanovenie upraviť tak, aby si štátni príslušníci tretích krajín, ktorých pobyt sa počas mimoriadnej situácie automaticky považoval za obnovený bez splnenia akýchkoľvek podmienok, tieto pobyty riadne obnovovali. Ku dňu 3. novembra 2025 bol počet štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí majú podľa § 131k ods. 1 predĺženú platnosť pobytu, 57 458. Navrhuje sa stanoviť presný termín, dokedy sa platnosť pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorá uplynula alebo uplynie počas trvania mimoriadnej situácie súvisiacej s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine, predlžuje. Oproti súčasnej právnej úprave, ktorá pobyt štátneho príslušníka predlžuje do dvoch mesiacov od odvolania mimoriadnej situácie, navrhovaná úprava umožní takéto predĺženie platnosti pobytu najviac do 15. júla 2027. Navrhovaná lehota je stanovená na približne jeden rok od predpokladanej účinnosti návrhu zákona a zohľadňuje kapacitné možnosti jednotlivých …

čl. I bod 83 (§ 131n a § 131o) §
- K § 131n - Navrhuje sa nové prechodné obdobie v súvislosti s konaniami, ktoré boli začaté do účinnosti novej právnej úpravy. Tieto sa dokončia podľa predpisov účinných do účinnosti navrhovanej novej právnej úpravy s výnimkou tých konaní, v ktorých je nová právna úprava pre osobu priaznivejšia. Zároveň sa navrhuje, aby sa konanie o zrušení prechodného pobytu na účel podnikania nezačínalo v prípade evidovaných nedoplatkov voči daňovému úradu, colnému úradu, nedoplatkov na poistnom na sociálne poistenie a pohľadávok po splatnosti voči zdravotnej poisťovni pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a to v nadväznosti na navrhovanú novú právnu úpravu. - K § 131o - Navrhovaná právna úprava vychádza z potreby zmeny pobytového statusu príjemcov dočasného útočiska po skončení jeho poskytovania, preto sa navrhuje špecifická úprava podmienok a procesu na získanie dokladu o prechodnom pobyte na konkrétny účel. Nastavený postup je v súlade s odporúčaniami Rady EU č. C/2025/5129 opatrením na podporu prechodu príjemcov dočasného útočiska na iné pobytové statusy, ktoré by sa …

čl. I odseku 2 – v nadväznosti na odsek 1 sa navrhuje predĺžiť platnosť dokladu
K odseku 3 – ustanovuje sa povinnosť odídenca vycestovať z územia Slovenskej republiky najneskôr posledný deň lehoty jedného roka po zániku poskytovania dočasného útočiska. Výnimkou budú cudzinci, ktorí budú mať oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky z iného dôvodu, napr. v rámci bezvízového styku. Uvedené ustanovenie poskytuje dostatočný časový priestor na to, aby si každý odídenec vyriešil svoju životnú situáciu. Dočasné útočisko má dočasný charakter a účelom tohto ustanovenia je okrem iného aj to, aby sa po jeho zániku pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín spravoval štandardným režimom. K odseku 4 – navrhuje s, aby štátny príslušník tretej krajiny mohol počas „prechodného obdobia“ požiadať o vydanie dokladu o prechodnom pobyte. Pôjde o skrátenú (zvýhodnenú) formu konania bez povinnosti podať žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt. Podmienkou však bude, že štátny príslušník tretej krajiny bude môcť požiadať o vydanie dokladu o pobyte iba na taký účel prechodného pobytu, ktorý vykonával najmenej šesť mesiacov pred zánikom poskytovania dočasného útočiska a vykonáva …

čl. I bod 84 a 85 (príloha č. 2 bod 12 a 19) §
Dopĺňa sa zoznam prebraných právne záväzných aktov Európskej únie.