zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle

čl. I

čl. I bod 1 (§ 4 ods. 3) §
Ustanovuje sa oprávnenie ministerstva vnútra z humanitných dôvodov skončiť umiestnenie žiadateľa o udelenie azylu v prijímacom centre a umiestniť ho v záchytnom tábore. Pôjde predovšetkým o možné prípady ťažko chorých osôb, tehotných žien, rodín s malými deťmi. Humanitné dôvody podľa § 4 ods. 3 a § 9 zákona o azyle nie sú totožné, pričom existencia humanitného dôvodu podľa § 4 ods. 3 nie je dôvodom na udelenie azylu podľa § 9 zákona o azyle.

čl. I bod 2 (§ 5 ods. 1) §
Navrhuje sa rozšíriť prípady, keď sa preukaz žiadateľa o udelenie azylu, ktorý sa žiadateľovi vydá po príchode do záchytného tábora, považuje za doklad totožnosti. Pôjde o prípady žiadateľov, ktorí mali na území Slovenskej republiky povolený prechodný pobyt alebo trvalý pobyt, pričom nie je rozhodujúce obdobie, kedy mali povolený pobyt, ale podstatná je skutočnosť, že títo cudzinci už preukázali svoju totožnosť dokladom vydaným príslušnými orgánmi krajiny ich pôvodu. V súčasnosti sa preukaz žiadateľa o udelenie azylu považuje za doklad o jeho totožnosti len vtedy, ak sa mu zadržal cestovný doklad alebo iný doklad totožnosti.

čl. I bod 3 (§ 17a ods. 1 prvá veta) §
V súvislosti s poskytovaním bezplatnej právnej pomoci účastníkom konania o azyle prostredníctvom centra sa navrhuje ustanoviť, že zástupcom účastníka konania môže byť okrem fyzickej osoby aj centrum.

čl. I bod 4 a 7 (§ 17b ods. 5 a § 20a ods. 1) §
Doručovanie písomností azylantovi a cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, a doručovanie rozhodnutí účastníkovi konania o azyle sa navrhuje doplniť o úpravu, ktorá ustanovuje, že ak má táto osoba právo na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o právnej pomoci, doručujú sa rozhodnutia a písomnosti v konaní o azyle len centru.

čl. I bod 5, 8 a 9 (§ 19 ods. 3 a § 21 ods. 1 a 2) §
V súvislosti so zabezpečením bezplatnej právnej pomoci pre žiadateľov o udelenie azylu prostredníctvom centra sa navrhuje predĺžiť lehota na podanie opravného prostriedku v tých prípadoch, v ktorých má fyzická osoba právo na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o právnej pomoci a v ktorých sa súčasná dĺžka odvolacej lehoty javí ako nepostačujúca. Lehota na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorým sa žiadosť o udelenie azylu zamietla ako zjavne neopodstatnená alebo ako neprípustná sa navrhuje predĺžiť zo súčasných sedem dní na 20 dní; rovnako na 20 dní sa navrhuje predĺžiť lehota na podanie rozkladu proti rozhodnutiu o zastavení konania z dôvodu res iudicata [§ 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle], proti rozhodnutiu o odňatí azylu z dôvodu, že azylant nepodal žiadosť o udelenie azylu na dobu neurčitú v ustanovenej lehote [§ 15 ods. 2 písm. i)] a proti rozhodnutiu o zrušení doplnkovej ochrany z dôvodu, že cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, nepodal žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany v ustanovenej …

čl. I bod 6 (§ 20 ods. 4) §
Vypustenie predmetného textu sa navrhuje z dôvodu odstránenia dvojitého posudzovania prekážok administratívneho vyhostenia v súčasnosti, a to ministerstvom vnútra v konaní o azyle a následne príslušným útvarom Policajného zboru (ďalej len „policajný útvar“) pri vyhosťovaní cudzinca z územia Slovenskej republiky. Ministerstvo vnútra podľa zákona o azyle nemá v kompetencii vyhosťovanie cudzincov, preto je nelogické, ak má posudzovať prekážky vyhostenia podľa § 58 zákona o pobyte cudzincov, hoci samotné konanie o vyhostení ešte nezačalo. Predmetom zákona o pobyte cudzincov je o. i. upraviť podmienky a postup administratívneho vyhostenia cudzinca z územia Slovenskej republiky, pričom len príslušný policajný útvar môže rozhodnúť o administratívnom vyhostení cudzinca. Policajný útvar posúdi aktuálnu existenciu prekážok administratívneho vyhostenia v čase rozhodovania o administratívnom vyhostení cudzinca. Policajný útvar pritom musí brať do úvahy nielen § 58 zákona o pobyte cudzincov (prekážky administratívneho vyhostenia), ale tiež ďalšie ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, napr. § 43 ods. 1 písm. f) [„Policajný útvar udelí povolenie na tolerovaný pobyt cudzincovi, ak to …

čl. I bod 10 (§ 24 ods. 3) §
Upravuje sa text s ohľadom na možnosť ubytovania azylanta v pobytovom tábore na základe písomnej žiadosti, pričom sa formulácia upravuje tak, aby z nej bolo zrejmé, že ide o možnosť ubytovania, o ktorej sa formálne nerozhoduje.

čl. I bod 11 (§ 54a) §
Vzhľadom na navrhovanú úpravu v § 20 ods. 4 sa navrhuje predmetné prechodné ustanovenie. Z dôvodov uvedených v odôvodnení k bodu 6 nie je účelné ponechať ani v prechodnom období posudzovanie prekážok administratívneho vyhostenia ministerstvu vnútra podľa zákona o azyle.

čl. V (zákon o azyle)

čl. V bod 1 a 2
V nadväznosti na prijatie zákona o pobyte cudzincov sa aktualizujú poznámky pod čiarou k odkazom 1 a 6aa.

čl. V bod 3 a 4 §
Predmetná úprava sa navrhuje z dôvodu, že podľa zákona o pobyte cudzincov sa už nepoužívajú pojmy „povolenie na trvalý pobyt“, „povolenie na prechodný pobyt“, atď., ale sa v tomto zákone používajú pojmy „trvalý pobyt“, prechodný pobyt“, atď. To napr. znamená, že podľa citovaného zákona sa už cudzincovi neudeľuje „povolenie na trvalý pobyt“, ale sa mu „udelí trvalý pobyt“.

čl. V bod 5 §
Ustanovuje sa nová podmienka na udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny. Nie je dôvod udeľovať azyl na účel zlúčenia rodiny osobe, ktoré má na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov. Takýto pobyt oprávňuje cudzinca zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky, čo znamená, že zlúčenie rodiny na území Slovenskej republiky je už umožnené.

čl. V bod 6 §
Ustanovuje sa nová podmienka na poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny. Nie je dôvod poskytovať doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny osobe, ktorá má na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov. Takýto pobyt oprávňuje cudzinca zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky, čo znamená, že zlúčenie rodiny na území Slovenskej republiky je už umožnené.

čl. V bod 7 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s doplnením § 14 ods. 1 o písmená f) a g) (bod 8).

čl. V bod 8 §
Rozširujú sa dôvody na zánik azylu. Vzhľadom na platné znenie § 19 ods. 1 písm. c) zákona o azyle, podľa ktorého ministerstvo vnútra zastaví konanie o azyle, ak účastník konania vzal žiadosť o udelenie azylu alebo o predĺženie doplnkovej ochrany späť, je potrebné doplniť ako dôvod na zánik azylu „zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žiadosti o udelenie azylu na dobu neurčitú“. V súvislosti s navrhovanou zmenou § 20 ods. 2 (bod 25), ktorá sa týka úpravy lehoty na podanie žiadosti o udelenie azylu podľa § 10 na dobu neurčitú, sa navrhuje doplniť dôvod na zánik azylu. Ak azylant, ktorému sa azyl na účel zlúčenia rodiny udelil na tri roky, nepodá žiadosť o udelenie azylu na dobu neurčitú v určenej lehote, najskôr 90 dní pred uplynutím trojročnej lehoty a najneskôr posledný deň trojročnej lehoty, azyl zaniká uplynutím tejto lehoty.

čl. V bod 9 §
Navrhuje sa nový dôvod na zánik azylu, ktorý bol udelený z humanitných dôvodov alebo na účel zlúčenia rodiny, a to udelenie trvalého pobytu podľa zákona o pobyte cudzincov. Keďže azylant má podľa zákona o azyle trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (v zmysle § 27a ods. 1 zákona o azyle sa považuje za cudzinca, ktorému sa udelil trvalý pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov) v prípade, ak azylant napriek tejto skutočnosti uprednostní udelenie trvalého pobytu podľa zákona o pobyte cudzincov, bude takýto prejav vôle znamenať zároveň súhlas so zánikom azylu.

čl. V bod 10 a 11 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vypustením písmena i) v § 15 ods. 2 (bod 12).

čl. V bod 12 §
Predmetné ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu zavedenia nového dôvodu na zánik azylu (bod 8) a úpravy lehoty na podanie žiadosti o udelenie azylu na dobu neurčitú (bod 25). Nepodanie žiadosti o udelenie azylu na dobu neurčitú v určenej lehote bude dôvodom na zánik azylu.

čl. V bod 13 §
Nanovo sa upravuje zánik doplnkovej ochrany v prípade udelenia trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na znenie smernice 2011/51/EÚ sa navrhuje, aby udelenie trvalého pobytu bolo dôvodom na zánik doplnkovej ochrany len vtedy, ak táto bola poskytnutá podľa § 13b zákona o azyle na účel zlúčenia rodiny.

čl. V bod 14 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s doplnením § 15a ods. 1 o písmená g) až i) (bod 15).

čl. V bod 15 §
Rozširujú sa dôvody na zánik doplnkovej ochrany. Aj v nadväznosti na úpravu zániku doplnkovej ochrany v prípade udelenia trvalého pobytu na území Slovenskej republiky (bod 13), z dôvodu transpozície smernice 2011/51/EÚ, sa dopĺňa nový dôvod na zánik doplnkovej ochrany. Dôvodom na zánik doplnkovej ochrany bude nadobudnutie štátneho občianstva, vzhľadom na skutočnosť, že cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a zákona o azyle (vážne bezprávie), zároveň môže mať udelený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Podľa § 7 ods. 2 zákona NR SR č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov však už v súčasnosti môže cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a alebo 13b nadobudnúť v niektorých prípadoch štátne občianstvo, aj keď nemá na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt. Vzhľadom na platné znenie § 19 ods. 1 písm. c) zákona o azyle, podľa ktorého ministerstvo vnútra zastaví konanie o azyle, ak účastník konania vzal žiadosť o udelenie azylu alebo o …

čl. V bod 16 §
Aktualizuje sa ustanovenie týkajúce sa zániku doplnkovej ochrany, ktorá sa poskytla na účel zlúčenia rodiny (§ 13b zákona o azyle). Doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny zanikne aj v prípade, ak doplnková ochrana poskytnutá podľa § 13a sa nepredĺžila alebo zanikla z dôvodov uvedených v § 15a ods. 1 písm. h) a i) (bod 15).

čl. V bod 17 a 18 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vypustením písmena d) v § 15b ods. 1 (bod 19).

čl. V bod 19 §
Predmetné ustanovenie sa vypúšťa v súvislosti so zavedením nového dôvodu na zánik doplnkovej ochrany (bod 15) a úpravy lehoty na podanie žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany (bod 26). Nepodanie žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany v určenej lehote bude dôvodom na zánik doplnkovej ochrany.

čl. V bod 20 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s doplnením § 19 ods. 1 o písmeno k) (bod 21).

čl. V bod 21 až 23 §
Vzhľadom na poznatky aplikačnej praxe sa rozširujú dôvody, v ktorých ministerstvo vnútra konanie o azyle zastaví. Pôjde o prípady, ak počas prebiehajúceho konania o udelenie azylu (posledná žiadosť o udelenie azylu) nastane skutočnosť, že ministerstvo má znovu rozhodovať v inom konaní o udelenie azylu, ktoré už bolo v minulosti právoplatne ukončené (skoršia žiadosť o udelenie azylu). K takejto situácii môže dôjsť napríklad, ak cudzinec opakovane podal žiadosť o udelenie azylu a konanie o takejto žiadosti prebieha, pričom počas tohto obdobia príslušný krajský súd alebo Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil právoplatné rozhodnutie o zastavení konania o udelenie azylu a vec vrátil na ďalšie konanie správnemu orgánu. Ak cudzinec nevyužije svoje dispozičné právo a nevezme niektorú z týchto žiadostí o udelenie azylu späť, navrhuje sa uvedený problém (dve súčasne prebiehajúce konania o udelenie azylu) riešiť zavedením nového dôvodu na zastavenie konania. Navrhuje sa preto zastaviť konanie o poslednej žiadosti o udelenie azylu, ak sa vo veci zatiaľ nerozhodlo, pričom konanie o udelenie …

čl. V bod 24 a 25 §
V prípade zastavenia konania na základe dôvodov uvedených v bodoch 21 a 22 sa takéto rozhodnutie vyznačí len v spise. Zároveň sa ustanovuje, že proti tomuto rozhodnutiu o zastavení konania nebude možné podať rozklad, keďže podanie rozkladu je neopodstatnené.

čl. V bod 26 a 27 §
Navrhuje sa rozšíriť lehota na podanie žiadosti o udelenie azylu na dobu neurčitú a žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany. Podľa súčasného stavu je možné podať takúto žiadosť o udelenie azylu najskôr 90 dní a najneskôr 60 dní pred uplynutím trojročnej lehoty a žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany najskôr 90 dní a najneskôr 60 dní pred uplynutím jednoročnej lehoty. Podľa navrhovaného stavu bude možné podať žiadosť o udelenie azylu na dobu neurčitú najskôr 90 dní pred uplynutím trojročnej lehoty až do uplynutia tejto lehoty a žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany najskôr 90 dní pred uplynutím jednoročnej lehoty až do uplynutia tejto lehoty. Reálne to znamená, že lehota na podanie žiadosti sa z 30 dní predlžuje na 90 dní.

čl. V bod 28 §
Vzhľadom na aplikačnú prax sa upravuje ustanovenie týkajúce sa rozhodovania o poskytnutí či neposkytnutí doplnkovej ochrany v rámci rozhodovania o neudelení azylu alebo o odňatí azylu. Cudzinci, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, podávajú totiž opakovane žiadosti o udelenie azylu. V takýchto prípadoch sa väčšinou konanie o azyle zastaví z dôvodu, že sa už právoplatne rozhodlo o neudelení azylu a o poskytnutí doplnkovej ochrany a skutkový stav sa podstatne nezmenil (§ 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle), prípadne sa v ojedinelých prípadoch udelí azyl. Avšak v niektorých prípadoch ministerstvo vnútra v rámci opakovanej žiadosti o udelenie azylu opätovne rozhodlo o neudelení azylu a o poskytnutí doplnkovej ochrany, pričom išlo o cudzinca, ktorý má poskytnutú doplnkovú ochranu. Navrhuje sa preto v prípade cudzinca, ktorý má poskytnutú doplnkovú ochranu, aby sa v rámci rozhodovania o jeho opakovanej žiadosti pri neudelení azylu znova nerozhodovalo o poskytnutí doplnkovej ochrany. Navrhovanou úpravou sa zároveň reaguje na vypustenie § 15 ods. 2 písm. i) (bod …

čl. V bod 29 §
Predmetné ustanovenie sa upravuje z dôvodu vypustenia § 15 ods. 2 písm. i) (bod 12) a § 15b ods. 1 písm. d) (bod 19).

čl. V bod 30, 31 a 35 §
Navrhované zmeny sa vykonávajú z rovnakého dôvodu, ako je uvedený v bodoch 3 a 4.

čl. V bod 32 §
Dopĺňa sa ustanovenie týkajúce sa pobytu na území Slovenskej republiky, ak ide o cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana. Vzhľadom na navrhovanú úpravu § 15a ods. 1 písm. b) zákona o azyle (transpozícia smernice 2011/51/EÚ), ak sa takémuto cudzincovi poskytla doplnková ochrana podľa § 13a zákona o azyle (vážne bezprávie), následné udelenie trvalého pobytu už nebude dôvodom na zánik doplnkovej ochrany, pričom sa naňho nebude vzťahovať ani ustanovenie o tom, že sa považuje za cudzinca, ktorému sa udelil prechodný pobyt, nakoľko bude mať udelený trvalý pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov.

čl. V bod 33 §
Predmetné ustanovenia sa upravujú z dôvodu zabezpečenia jednotnej terminológie, nakoľko na území Slovenskej republiky sa cudzincom vydávajú doklady o pobyte. Tieto ustanovenia v praxi neboli zatiaľ aplikované, nakoľko Slovenská republika naposledy poskytovala dočasné útočisko odídencom v roku 1999.

čl. V bod 34 §
Navrhuje sa aktualizácia odkazu v príslušných ustanoveniach.

čl. V bod 36 §
Zároveň sa zosúlaďuje terminologicky postavenie odídenca s postavením azylanta a cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana vo vzťahu k jednotlivým druhom pobytov podľa zákona o pobyte cudzincov.

čl. V bod 37 §
Vzhľadom na skutočnosť, že sa navrhuje vypustiť § 58 ods. 4 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. a zároveň sa novým spôsobom navrhuje upraviť otázka dobrovoľného návratu cudzinca do domovského štátu v rámci asistovaného dobrovoľného návratu (napr. v § 82), je nevyhnutné upraviť ustanovenie zákona o azyle týkajúce sa možnosti ubytovania v pobytovom tábore a poskytovania určených náležitostí (stravovanie alebo stravné, základné hygienické potreby) cudzincom, bývalým žiadateľom o udelenie azylu, ktorí vzali späť svoju žiadosť o udelenie azylu a majú záujem vrátiť sa do krajiny pôvodu v rámci asistovaného dobrovoľného návratu. Podľa návrhu by sa ubytovanie a určené náležitostí mohli poskytovať počas lehoty určenej na vycestovanie, oproti súčasnému stavu, kedy je to viazané na trvanie tolerovaného pobytu.

čl. V bod 38 §
Navrhuje sa doplnenie prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. mája 2013.

čl. I

čl. I bod 1 (§ 3 ods. 4) §
S cieľom predísť prípadným nejasnostiam pri výklade tohto ustanovenia, je potrebné ho upraviť tak, aby povinnosť policajného útvaru na požiadanie vrátiť cudzincovi zadržané doklady bola podmienená skutočnosťou, že cudzinec už nie je žiadateľom a nie ukončením konania o udelenie azylu. Uvedená zmena sa navrhuje z dôvodu, že konanie o udelenie azylu je právoplatne ukončené už doručením rozhodnutia, ktoré bolo vydané v tomto konaní, pričom podľa § 2 písm. h) zákona o azyle sa žiadateľom o udelenie azylu rozumie cudzinec aj počas lehoty na podanie správnej žaloby, resp. kasačnej sťažnosti, ako aj počas konania o tejto správnej žalobe, resp. kasačnej sťažnosti, bez ohľadu na to, či súd prizná alebo neprizná správnej žalobe, resp. kasačnej sťažnosti odkladný účinok.

čl. I bod 2 [§ 4 ods. 2, § 10 ods. 2, § 13b ods. 2, § 23 ods. 4 písm. a) a i)] §
Navrhuje sa úprava predmetných ustanovení prostredníctvom vypustenia slov „počas konania o udelenie azylu“ z dôvodu, že práva, povinností, kritériá, atď. vymedzené v týchto ustanoveniach nie je možné limitovať, rovnako ako v prípade uvedenom v bode 1, iba na čas konania o udelenie azylu, ale je potrebné brať do úvahy dlhšie obdobie v súvislosti s definíciou žiadateľa o udelenie podľa § 2 písm. h) zákona o azyle. Žiadateľom sa podľa tohto ustanovenia rozumie cudzinec, ktorý na útvare policajného zboru vyhlási, že žiada o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky alebo iná osoba o ktorej to ustanovuje tento zákon, a to nielen počas konania o udelenie azylu, ale aj počas lehoty na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vnútra vydanému v konaní o udelenie azylu, resp. kasačnej sťažnosti, ako aj počas konania o správnej žalobe, resp. kasačnej sťažnosti, bez ohľadu na to, či súd prizná alebo neprizná správnej žalobe, resp. kasačnej sťažnosti odkladný účinok.

čl. I bod 3 (§ 5 ods. 1) §
Z obdobných dôvodov, aké sú uvedené v bodoch 1 a 2, sa z predmetného ustanovenia navrhuje vypustenie slov „na čas konania o udelenie azylu“. Preukaz žiadateľa má mať žiadateľ k dispozícií nielen počas konania o udelenie azylu, ale tiež po jeho skončení, kým je cudzinec žiadateľom.

čl. I bod 4 [§ 11 ods. 4 písm. c) a § 12 ods. 5 písm. c)] §
V predmetných ustanoveniach sa navrhuje nahradenie pojmu „opravný prostriedok“ pojmom „správna žaloba“ z dôvodu zosúladenia terminológie s ostatnými ustanoveniami zákona o azyle a zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok.

čl. I bod 5 a 6 [§ 13 ods. 5 písm. a) a b), § 14 ods. 1 písm. g), § 15 ods. 3 pí §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu doplnenia nového písmena.

čl. I bod 7, 8 a 20 (§ 13 ods. 5 písm. c), § 13c ods. 4, § 19a ods. 9) §
Navrhuje sa doplnenie nového dôvodu na neudelenie azylu na účel zlúčenia rodiny a nového dôvodu na neposkytnutie doplnkovej ochrany v prípade, ak stanovisko Slovenskej informačnej služby alebo stanovisko Vojenského spravodajstva obsahuje nesúhlas s udelením azylu alebo s poskytnutím doplnkovej ochrany. Nové znenie odseku 9 ustanovuje, že okrem Slovenskej informačnej služby bude ministerstvo žiadať stanovisko k posúdeniu žiadosti o udelenie azylu aj od Vojenského spravodajstva, pričom sa budú posudzovať len žiadosti o udelenie azylu žiadateľov starších ako 14 rokov. Upravuje sa tiež lehota na zaslanie stanoviska (predtým vyjadrenia), a to z 10 dní na 20 dní. Rovnako ako v prípade Slovenskej informačnej služby sa Vojenskému spravodajstvu umožňuje vstup do evidencií podľa § 48 ods. 1 zákona o azyle a priznáva sa mu oprávnenosť spracúvať osobné údaje podľa § 48 ods. 1 zákona o azyle. Spravodajské služby budú pri spracovaní predmetného stanoviska (obsahujúceho súhlas alebo nesúhlas s udelením azylu alebo poskytnutím doplnkovej ochrany) posudzovať nebezpečnosť žiadateľa pre bezpečnosť Slovenskej republiky z hľadiska …

čl. I bod 9 a 11 [§ 14 ods. 1 písm. a) a h)] §
Rozširujú sa dôvody zániku azylu. Navrhuje sa, aby rovnako ako v prípade nadobudnutia štátneho občianstva Slovenskej republiky, aj nadobudnutie štátneho občianstva iného členského štátu Európskej únie bolo dôvodom na zánik azylu priamo zo zákona. To znamená, že rovnako ako v prípade nadobudnutia štátneho občianstva Slovenskej republiky, ani v prípade nadobudnutia štátneho občianstva iného členského štátu nie je dôvod, aby sa rozhodovalo o odňatí azylu. Navrhuje sa doplnenie nového dôvodu zániku azylu aj v prípade, ak azylantovi udelil azyl z dôvodu prenasledovania iný členský štát Európskej únie. Takéto doplnenie je potrebné z dôvodu, že nie je možné v praxi vylúčiť situáciu, že by cudzincovi s udeleným azylom na území Slovenskej republiky udelil azyl iný členský štát Európskej únie; takúto situáciu pripúšťa aj zákon o azyle v § 11 ods. 1 písm. d).

čl. I bod 10 [§ 14 ods. 1 písm. f), § 15 ods. 3 písm. a), § 15a ods. 1 písm. h)] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu doplnenia nového písmena.

čl. I bod 12 [§ 15 ods. 3 písm. c)] §
Navrhuje sa doplnenie nového dôvodu na odňatie azylu. Ministerstvo vnútra odníme azyl, ktorý bol udelený z humanitných dôvodov (§ 9) alebo bol udelený na účel zlúčenia rodiny (§ 10), ak azylantovi udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát. Slovami „iný štát“ sa v tomto ustanovení rozumejú všetky štáty okrem krajiny pôvodu takéhoto cudzinca a Slovenskej republiky. Je len na rozhodnutí samotného azylanta, ktorému bol udelený azyl z humanitných dôvodov alebo na účel zlúčenia rodiny, či uprednostní pobyt bez časového obmedzenia v inom štáte pred užívaním azylu, a tým aj trvalého pobytu v Slovenskej republike. Nie je potrebné, a ani žiaduce, aby osoba mala udelený azyl podľa § 9 alebo § 10 v Slovenskej republike a súčasne mala pobyt bez časového obmedzenia v inom štáte.

čl. I bod 13 a 14 [§ 15a ods. 1 písm. g) a j)] §
Rozširujú sa dôvody zániku doplnkovej ochrany. Navrhuje sa, aby rovnako ako v prípade nadobudnutia štátneho občianstva Slovenskej republiky, aj nadobudnutie štátneho občianstva iného členského štátu Európskej únie bolo dôvodom na zánik doplnkovej ochrany priamo zo zákona. To znamená, že rovnako ako v prípade nadobudnutia štátneho občianstva Slovenskej republiky, ani v prípade nadobudnutia štátneho občianstva iného členského štátu nie je dôvod, aby sa rozhodovalo o zrušení, či nepredĺžení doplnkovej ochrany. Navrhuje sa doplnenie nového dôvodu zániku doplnkovej ochrany aj v prípade, ak cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana na území Slovenskej republiky, udelí azyl z dôvodu prenasledovania alebo poskytne doplnkovú ochranu z dôvodu vážneho bezprávia iný členský štát Európskej únie. Takéto doplnenie je potrebné z dôvodu, že nie je možné v praxi vylúčiť situáciu, že by cudzincovi s poskytnutou doplnkovou ochranou na území Slovenskej republiky udelil azyl, resp. poskytol doplnkovú ochranu iný členský štát Európskej únie; takúto situáciu pripúšťa aj zákon o azyle v § 11 ods. 1 písm. d).

čl. I bod 15 (§ 15b ods. 3) §
Navrhuje sa doplnenie nového dôvodu na zrušenie doplnkovej ochrany. Ministerstvo vnútra zruší doplnkovú ochranu, ktorá bola poskytnutá na účel zlúčenia rodiny (§13b), v prípade, ak cudzincovi udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát. Slovami „iný štát“ sa v tomto ustanovení rozumejú všetky štáty okrem krajiny pôvodu takéhoto cudzinca a Slovenskej republiky. Je len na rozhodnutí samotného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny, či uprednostní pobyt bez časového obmedzenia v inom štáte pred užívaním doplnkovej ochrany, a tým aj prechodného pobytu v Slovenskej republike. Nie je potrebné, a ani žiaduce, aby osoba mala poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13b v Slovenskej republike a súčasne mala pobyt bez časového obmedzenia v inom štáte.

čl. I bod 16 (§ 17 ods. 1) §
Nové znenie v odseku 1 sa navrhuje z obdobného dôvodu, ako v bodoch 1 až 3. Žiadateľ o udelenie azylu má právo byť v styku s úradom vysokého komisára a mimovládnymi organizáciami, ktoré sa na území Slovenskej republiky zaoberajú starostlivosťou o žiadateľov a azylantov nielen počas správneho konania, ale aj po jeho ukončení, kým je žiadateľom.

čl. I bod 17 (§ 17a ods. 1) §
Navrhuje sa umožniť zastupovanie účastníka konania, jeho zákonného zástupcu alebo opatrovníka v konaní o azyle mimovládnou organizáciou, ktorá poskytuje právnu pomoc cudzincom, pričom sa vymedzuje, kto môže za takúto mimovládnu organizáciu konať (ide o totožné vymedzenie ako v § 50 ods. 2 druhá veta Správneho súdneho poriadku).

čl. I bod 18 (§ 18a ods. 2) §
Ide o transpozíciu čl. 31 ods. 4 prepracovanej procedurálnej smernice. Navrhuje sa nová možnosť ministerstva vnútra prerušiť konanie o udelenie azylu, ak sú splnené podmienky uvedené v predmetnom ustanovení. Určuje sa lehota na prerušenie konania, skutočnosť, že konanie môže byť prerušené aj opakovane a maximálna doba, počas ktorej môže byť konanie prerušené. Počas takéhoto prerušenia konania neplynú lehoty podľa zákona o azyle, okrem lehoty 21 mesiacov, ktorá je maximálnou možnou lehotou na rozhodnutie v konaní o udelenie azylu, ak bolo konanie prerušené podľa predmetného ustanovenia. Zároveň sa určuje povinnosť ministerstva vnútra informovať Európsku komisiu o prerušení konaní v súvislosti s určitou krajinou pôvodu.

čl. I bod 19 [§ 19 ods. 1 písm. j)] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s doplnením nového odseku 2 v § 18a (bod 21).

čl. I bod 21 (§ 20 ods. 1) §
Ide o transpozíciu čl. 31 ods. 3 a ods. 5 prepracovanej procedurálnej smernice. Za účelom zabezpečenia transpozície čl. 31 ods. 3 sa navrhuje zmena dĺžky lehoty, v rámci ktorej má ministerstvo vnútra rozhodnúť v konaní o azyle z 90 dní na šesť mesiacov. Súčasne sa stanovuje, že lehotu na rozhodnutie možno predĺžiť aj opakovane, určuje sa čas, o ktorý možno túto lehotu predĺžiť, stanovujú sa konkrétne podmienky, za akých ju možno predĺžiť a kto je oprávnený túto lehotu predĺžiť. Zachováva sa povinnosť ministerstva vnútra písomne vyrozumieť žiadateľa o predĺžení lehoty na rozhodnutie vo veci žiadosti o udelenie azylu. Ustanovuje sa povinnosť na požiadanie informovať žiadateľa o dôvodoch predĺženia lehoty a čase, kedy možno očakávať rozhodnutie o jeho žiadosti. Za účelom zabezpečenia transpozície čl. 31 ods. 5 sa v predmetnom ustanovení navrhuje maximálna lehota 21 mesiacov, v rámci ktorej ministerstvo vnútra rozhodne v konaní o udelenie azylu, ktoré bolo prerušené podľa § 18a ods. 2.

čl. I bod 22 (§ 20 ods. 3) §
Uvedené doplnenie sa navrhuje za účelom úpravy postupu v zákone o azyle v prípade, ak sa dôvod pre zrušenie doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 3 zistí počas konania o predĺženie doplnkovej ochrany. Ak ministerstvo vnútra počas konania o predĺženie doplnkovej ochrany zistí, že cudzincovi udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát ako jeho krajina pôvodu, v takom prípade cudzincovi doplnkovú ochranu nepredlží.

čl. I bod 23 (§ 20 ods. 4) §
Navrhuje sa úprava súčasného znenia predmetného ustanovenia doplnením ďalšej výnimky z povinnosti ministerstva vnútra rozhodnúť o tom, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu v prípade, keď rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu. Navrhovaná výnimka sa bude uplatňovať, ak ministerstvo vnútra rozhodne o odňatí azylu, ktorý bol udelený podľa § 9 (humanitné dôvody) alebo § 10 (zlúčenie rodiny), z dôvodu, že azylantovi udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát.

čl. I bod 24 (§ 21 ods. 3) §
Predmetné ustanovenie je potrebné doplniť o rozhodnutie o odňatí azylu v časti o poskytnutí doplnkovej ochrany, nakoľko ani v prípade takéhoto pozitívneho rozhodnutia v konaní o odňatie azylu (rozhodnutie o poskytnutí doplnkovej ochrany) nemá byť daná možnosť podať rozklad a ani možnosť preskúmať takéto rozhodnutie správnym súdom.

čl. I bod 25 (§ 22 ods. 1) §
Navrhuje sa nové znenie týkajúce sa oprávnenosti žiadateľa zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. V súlade s praxou návrh precizuje predmetné ustanovenie tak, aby bolo zrejmé, že žiadateľ je, s výnimkou prípadov uvedených v tomto zákone alebo v osobitných predpisoch, oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky aj počas lehoty na podanie správnej žaloby a počas lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, ako aj do rozhodnutia súdu o priznaní odkladného účinku pri správnej žalobe, resp. kasačnej sťažnosti.

čl. I bod 26 [§ 23 ods. 4 písm. k) a § 27b písm. d)] §
Spresňuje sa povinnosť žiadateľa o udelenie azylu a cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, odovzdať po vzniku pracovnoprávneho vzťahu ministerstvu vnútra doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti len na prípad, ak na základe takéhoto pracovnoprávneho vzťahu vstúpil do systému verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike.

čl. I bod 27 [§ 23 ods. 4 písm. l)] §
Navrhuje sa vypustenie predmetného ustanovenia a premietnutie povinnosti, ktorá je jeho obsahom, do § 47b ods. 1 písm. a) a b) 1. bodu (bod 38). Je totiž potrebné túto povinnosť vyňať z ustanovenia upravujúceho povinnosti žiadateľa vzhľadom na skutočnosť, že cudzinec má mať povinnosť odovzdať predmetné doklady až v čase, keď už nie je žiadateľom. Zároveň navrhované ustanovenia je potrebné uviesť do súladu s definíciou žiadateľa podľa § 2 písm. h), a teda, že cudzinec nie je povinný odovzdať doklady už po ukončení konania, ale až keď už nie je žiadateľom.

čl. I bod 28 (§ 23 ods. 7) §
Uvedené ustanovenie je potrebné z dôvodu spresnenia uplatňovania § 23 ods. 6, ktorý upravuje podmienky prístupu žiadateľov na trh práce. Nové ustanovenie v odseku 7 upravuje, že cudzinci, ktorí sú v pracovnoprávnom vzťahu v súlade s § 23 ods. 6, môžu v ňom zotrvať aj počas rozhodovania súdu o priznaní odkladného účinku podania správnej žaloby, resp. o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Navrhovaným ustanovením sa jednoznačne určuje, že žiadateľ má zabezpečenú možnosť kontinuálne pokračovať v pracovnoprávnom vzťahu aj počas rozhodovania súdu o odkladom účinku podľa § 23 ods. 6.

čl. I bod 29 (§ 23b ods. 1) §
Vzhľadom na skutočnosť, že konanie o udelenie azylu je právoplatne ukončené už doručením rozhodnutia vydaného v tomto konaní, je potrebné neplatnosť preukazu žiadateľa odvodzovať nie od právoplatného ukončenia konania o udelenie azylu, ale od skutočnosti, že žiadateľ už nie je žiadateľom o udelenie azylu. Takáto úprava je potrebná z dôvodu jednoznačnosti výkladu predmetného ustanovenia, keďže podľa § 2 písm. h) sa žiadateľom rozumie cudzinec nielen počas konania o udelenie azylu, ale aj počas lehoty na podanie správnej žaloby, resp. kasačnej sťažnosti, ako aj počas konania o tejto správnej žalobe, resp. kasačnej sťažnosti, bez ohľadu na to, či súd prizná alebo neprizná správnej žalobe, resp. kasačnej sťažnosti odkladný účinok.

čl. I bod 30 (§ 23b ods. 3) §
Ide o legislatívno-technickú zmenu, uvedené ustanovenie sa premietne do ustanovenia § 47b ods. 2 (bod 38), ktoré upravuje obdobné povinnosti vo vzťahu k nájdeniu dokladu o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti.

čl. I bod 31 (§ 23c ods. 1) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vypustením písmena l) v § 23 ods. 4 (bod 30) a vložením nového odseku 7 v § 23 (bod 31).

čl. I bod 32 [§ 26 písm. d)] §
Berúc do úvahy ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a) sa pojem udelenie štátneho občianstva nahrádza pojmom nadobudnutie štátneho občianstva, pričom sa určuje, že povinnosť oznámiť ministerstvu vnútra nadobudnutie štátneho občianstva sa vykoná bezodkladne. V súvislosti so zabezpečením uplatňovania nových ustanovení § 14 ods. 1 písm. h) a § 15 ods. 3 písm. c) sa navrhujú nové povinnosti azylanta vo vzťahu k ministerstvu vnútra, a to povinnosť bezodkladne oznámiť udelenie azylu z dôvodu prenasledovania iným členským štátom Európskej únie, a tiež povinnosť bezodkladne oznámiť udelenie pobytu bez časového obmedzenia v inom štáte.

čl. I bod 33 [§ 27b písm. h)] §
V súvislosti so zabezpečením uplatňovania ustanovení § 15a ods. 1 písm. g) a j) a § 15b ods. 3 v praxi, je potrebné upraviť nové povinnosti cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana vo vzťahu k ministerstvu vnútra, a to povinnosť bezodkladne oznámiť nadobudnutie štátneho občianstva, povinnosť bezodkladne oznámiť udelenie azylu z dôvodu prenasledovania alebo poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho bezprávia iným členským štátom Európskej únie, a tiež povinnosť bezodkladne oznámiť udelenie pobytu bez časového obmedzenia v inom štáte. Ustanovenie, ktoré je v súčasnosti upravené v § 27b písm. h), sa navrhuje premietnuť do § 47b ods. 1 písm. b) 2. bodu (bod 38), pričom oproti pôvodnému zneniu sa dopĺňajú aj všetky ďalšie dôvody zániku doplnkovej ochrany upravené v § 15a ods. 1 okrem úmrtia [§ 15a ods. 1 písm. d)] a v ods. 2.

čl. I bod 34 (§ 42 ods. 2) §
Vypustenie slov „počas konania o azyle“ je potrebné z dôvodu, že úrad vysokého komisára má právo na prístup k žiadateľovi nielen počas správneho konania, ale aj po jeho ukončení. Táto úprava je potrebná z dôvodu, že konanie o azyle je právoplatne ukončené už doručením rozhodnutia, ktoré bolo vydané v tomto konaní, pričom podľa § 2 písm. h) sa žiadateľom o udelenie azylu rozumie cudzinec aj počas lehoty na podanie správnej žaloby, resp. kasačnej sťažnosti, ako aj počas konania o tejto správnej žalobe, resp. kasačnej sťažnosti, bez ohľadu na to, či súd prizná alebo neprizná správnej žalobe, resp. kasačnej sťažnosti odkladný účinok.

čl. I bod 35 (§ 47b) §
V odseku 1 sa navrhuje nové ustanovenie, ktoré upravuje povinnosti cudzinca. Čo sa týka povinností uvedených v odseku 1 písm. a) a v písm. b) v 1. bode, ide o premietnutie povinnosti odovzdať ministerstvu vnútra doklady (preukaz žiadateľa a doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti) zo súčasného § 23 ods. 4 písmena l), ktoré sa navrhuje vypustiť. Je totiž potrebné túto povinnosť vyňať z ustanovenia upravujúceho povinnosti žiadateľa, vzhľadom na skutočnosť, že cudzinec má povinnosť odovzdať predmetné doklady až v čase, keď už nie je žiadateľom. Zároveň navrhované ustanovenia je potrebné uviesť do súladu s definíciou žiadateľa podľa § 2 písm. h), a teda, že cudzinec nie je povinný odovzdať doklady už po ukončení konania, ale až v čase, keď už nie je žiadateľom. Čo sa týka povinnosti cudzinca navrhovanej v odseku 1 písm. b) 2. bod, ide o povinnosť, ktorá je v súčasnosti upravená v § 27b písm. h). Vzhľadom na skutočnosť, že cudzinca, ktorému zanikla doplnková ochrana, …

čl. I bod 36 a 37 (§ 49 ods. 3) §
Predmetná úprava je potrebná z dôvodu, aby sa predišlo možným rozdielnym výkladom tohto ustanovenia. Navrhuje sa jasnejšie vymedzenie, kedy ministerstvo vnútra nesmie bez súhlasu dotknutej osoby poskytnúť údaje podľa § 48 do štátu podľa § 8, § 13a a § 29 ods. 1. Ide o obdobnú situáciu, ako je už uvedená v bodoch 1 až 3, 19, atď. V odseku 3 sa navrhuje doplnenie, v zmysle ktorého ministerstvo vnútra alebo iný orgán verejnej správy nesmie bez súhlasu dotknutej osoby poskytnúť krajine pôvodu informácie o tom, že cudzinec podal žiadosť o udelenie azylu a o dôvodoch takejto žiadosti ani v prípade, ak azyl alebo doplnková ochrana už zanikli alebo cudzinec už nie je žiadateľom. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že je potrebné chrániť tiež osoby, ktorým azyl alebo doplnková ochrana už zanikli, ako aj osoby, ktorým nikdy azyl alebo doplnková ochrana neboli udelené, ale na území Slovenskej republiky podali svoju žiadosť o udelenie azylu (bývalí žiadatelia o udelenie azylu).

čl. I bod 38 (§ 49 ods. 4) §
Navrhuje sa doplniť nový odsek 4, ktorý stanovuje, že ustanovenie odseku 3 sa primerane vzťahuje aj na cudzincov v konaní o odovzdaní do iného štátu podľa § 46a ods. 1. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, aby bolo zrejmé, že ministerstvo vnútra nesmie ani počas konania o odovzdaní do iného štátu, ani po jeho skončení poskytnúť informácie, resp. údaje o cudzincovi do jeho krajiny pôvodu bez jeho súhlasu. Cudzinci v konaní o odovzdaní do iného štátu sú alebo boli žiadateľmi o udelenie azylu (žiadateľmi o medzinárodnú ochranu) v inom členskom štáte EÚ, resp. štáte, ktorý síce nie je členským štátom EÚ, ale uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo sobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie), a preto je potrebné zvýšenú ochranu venovať aj tejto kategórii cudzincov.

čl. I

čl. I bod 1 [§ 1 písm. e)] §
Rozsah predmetu zákona o azyle v oblasti integrácie sa zužuje na úpravu prvotnej integrácie. Takto sú vhodným spôsobom reflektované nielen navrhované zmeny v tejto oblasti v ostatných častiach zákona o azyle, ale aj existujúca prax. Súčasne dochádza v rámci prvotnej integrácie k zjednoteniu postavenia azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

čl. I bod 2 (§ 2 písm. e) druhý bod a § 19a ods. 7) §
Uvedené sa navrhuje z dôvodu presnejšej transpozície čl. 6 písm. b) a čl. 7 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ, ktoré sa týkajú pôvodcov (aktérov) prenasledovania alebo vážneho bezprávia a aktérov ochrany pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím (zákon o azyle výslovne nevymedzuje pojem aktéri ochrany pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím).

čl. I bod 3 [§ 2 písm. t)] §
Upravuje sa pojem integračné stredisko, a to vzhľadom na nové znenie § 28 (bod 49), ktoré umožňuje ubytovať v tomto zariadení ministerstva aj cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

čl. I bod 4 [§ 2 písm. u)] §
Z dôvodu nadbytočnosti sa vypúšťa vymedzenie pojmu integrácia, keďže ide o všeobecne známy a jasný pojem. Uvedená zmena súvisí aj so zúžením rozsahu predmetu tohto zákona a novou úpravou v § 28.

čl. I bod 5 (§ 2a) §
Navrhuje sa do zákona o azyle explicitne premietnuť zohľadňovanie najlepšieho záujmu maloletej osoby (dieťaťa). V súlade s doterajšou praxou sa bude pri prijímaní konkrétnych opatrení v konaniach podľa zákona o azyle, zabezpečovaní starostlivosti o žiadateľov v azylových zariadeniach a pri prvotnej integrácii zohľadňovať najlepší záujem maloletej osoby.

čl. I bod 6 (§ 4 ods. 1) §
Ide o spresnenie textu a zosúladenie s aplikačnou praxou. Faktom je, že v konaní o udelenie azylu sa v rámci vstupného pohovoru v prípade všetkých žiadateľov o udelenie azylu aplikuje aj ustanovenie § 6 ods. 7.

čl. I bod 7 (§ 4 ods. 2) §
V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ, najmä s čl. 12 ods. 1 písm. a) sa v zákone o azyle podrobnejšie špecifikujú skutočnosti, ktoré obsahuje poučenie žiadateľa. Pod výrazom konkludentné späťvzatie žiadosti sa na účely poučenia žiadateľa podľa tohto zákona rozumejú najmä prípady uvedené v § 19 ods. 1 písm. a), b), f), g) a i) zákona o azyle. V súlade so zohľadnením najlepšieho záujmu maloletej osoby sa ustanovenie dopĺňa tiež o skutočnosť, že poučenie a informácie sa poskytnú spôsobom zohľadňujúcim jeho vek a vyspelosť.

čl. I bod 8 [§ 4 ods. 3 písm. a)] §
V súlade s čl. 43 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ sa novým spôsobom upravuje lehota, po uplynutí ktorej sa žiadateľ umiestnený v prijímacom centre umiestni v záchytnom tábore, čím sa mu zároveň umožní vstup na územie Slovenskej republiky. Prípady, keď sú žiadatelia o udelenie azylu po začatí konania o udelení azylu umiestnení v prijímacom centre, sú v Slovenskej republike ojedinelé.

čl. I bod 9 (§ 5 ods. 1) §
Berúc do úvahy čl. 6 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ sa navrhuje upraviť predmetné ustanovenie tak, aby sa aj v prípade podľa § 3 ods. 2 písm. a) [žiadosť na hraničnom priechode] a § 3 ods. 2 písm. e) [žiadosť počas umiestnenia v ústavnom zdravotníckom zariadení] preukaz žiadateľa vydal do 3 dní od začatia konania, namiesto bezodkladne po príchode do záchytného tábora.

čl. I bod 10 (§ 6 ods. 7) §
Navrhuje sa špecifikovať, k čomu sa zástupca žiadateľa pred skončením pohovoru v konaní o udelenie azylu môže ohľadom pohovoru vyjadriť.

čl. I bod 11 (§ 9) §
Navrhovaná úprava nadväzuje na novú hierarchiu statusov v § 20 ods. 4 (bod 29). Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa ustanovenie dopĺňa o skutočnosť, že v konaní sa nezistia ani dôvody podľa § 10, § 13a a § 13b. To znamená, že udelenie azylu podľa § 9 (humanitné dôvody), ktorý je tzv. národným statusom, by prichádzalo do úvahy, až keď neexistujú dôvody na udelenie medzinárodnej ochrany, teda udelenie azylu podľa § 8 (prenasledovanie) a poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a (vážne bezprávie), ani dôvody na udelenie azylu podľa § 10, či poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13b na účel zlúčenia rodiny, ktoré sú tiež tzv. národnými statusmi. Pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa berie do úvahy aj rozsiahla judikatúra súdov Slovenskej republiky. Je potrebné uviesť, že udeliť azyl z humanitných dôvodov je vyjadrením zvrchovaného práva Slovenskej republiky, pričom udelenie tohto druhu ochrany nevyplýva ani z medzinárodných dohovorov ani z európskeho práva. V zmysle príslušnej judikatúry môže ministerstvo vnútra …

čl. I bod 12, 14 a 29 (§ 13 ods. 1, § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4) §
V § 20 ods. 4 sa navrhuje zmeniť hierarchiu statusov. Potreba tejto úpravy vyplýva okrem aplikačnej praxe aj z práva Európskej únie, najmä smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa v prípade nesplnenia podmienok na udelenie azylu podľa § 8 (prenasledovanie) bude posudzovať splnenie podmienok na poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a (vážne bezprávie). Azyl podľa § 8 a doplnková ochrana podľa § 13a predstavujú dve formy medzinárodnej ochrany, ktoré musia mať v zmysle práva Európskej únie prednosť pred národnými statusmi. Až následne sa preto bude posudzovať splnenie podmienok na udelenie azylu podľa § 10 (na účel zlúčenia rodiny) a poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13b (na účel zlúčenia rodiny). Samostatné postavenie v tejto hierarchii má azyl podľa § 9 (humanitné dôvody), ktorý však odseky 4 a 5 výslovne neriešia. Ide tiež o tzv. národný status, jeho udelenie je však možné až potom, ako sa v konaní nezistia dôvody pre udelenie/poskytnutie vyššie uvedených statusov. …

čl. I bod 13 [§ 13 ods. 5 písm. c) a § 13c ods. 4 písm. d)] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s doplnením nového odseku 8 v § 19a (bod 26).

čl. I bod 15 (§ 14 ods. 4) §
Rozširujú sa dôvody zániku azylu. V súvislosti s úpravou hierarchie statusov v novom znení § 20 ods. 4 a ods. 5 (body 29 a 30) sa navrhuje, aby poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho bezprávia bolo dôvodom na zánik azylu udeleného na účel zlúčenia rodiny a azylu udeleného z humanitných dôvodov, ktoré sú tzv. národnými statusmi. Takéto prípady by však prichádzali do úvahy najmä vtedy, ak by azylant podal opakovanú žiadosť o udelenie azylu.

čl. I bod 16 [§ 15a ods. 1 písm. a)] §
Upravuje sa dôvod zániku doplnkovej ochrany. V súvislosti s úpravou hierarchie statusov v novom znení § 20 ods. 4 a ods. 5 (body 29 a 30) sa navrhuje, že doplnková ochrana poskytnutá z dôvodu vážneho bezprávia zanikne len udelením azylu podľa § 8 (z dôvodu prenasledovania), avšak doplnková ochrana poskytnutá na účel zlúčenia rodiny zanikne okrem udelenia azylu podľa § 8, aj udelením azylu podľa § 10 (na účel zlúčenia rodiny).

čl. I bod 17 a 18 (§ 15b ods. 1, ods. 3) §
Z dôvodu spresnenia a jednotnosti zákona o azyle sa jasne určuje, že aj konanie o zrušenie doplnkovej ochrany sa začína na podnet ministerstva. V odseku 3 ide o nadväzujúcu legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 19, 24, 25, 38, 39, 42, 43 a 56 (poznámka 8a, 8d, 8e, 11b, 13a, 15 až §
Navrhuje sa aktualizovať citáciu právnych predpisov v poznámkach pod čiarou a vypustiť poznámky pod čiarou k už zrušeným odkazom.

čl. I bod 20 a 37 (§ 16 ods. 3, § 22 ods. 10, § 23a ods. 1, § 40 ods. 1, § 52) §
Ide o zosúladenie názvu všeobecného predpisu o správnom konaní s legislatívno-technickými pravidlami.

čl. I bod 21 (§ 17 ods. 1 a § 45) §
Uvedené sa navrhuje z dôvodu zdôraznenia, že ide o mimovládne organizácie, ktoré sa zaoberajú starostlivosťou nielen o žiadateľov o udelenie azylu a azylantov, ale aj o cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

čl. I bod 22 (§ 17 ods. 2) §
Z dôvodu dlhodobého nepoužívania, ale najmä problematického uplatňovania v samotnej aplikačnej praxi sa vypúšťa predmetná časť ustanovenia umožňujúca výnimku z práva nahliadnutia do spisu, a to nesprístupniť informácie uvedené v spise.

čl. I bod 23 (§ 17b ods. 4) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zmenou v § 27 a 27c.

čl. I bod 26 (§ 19a ods. 8) §
V súlade s čl. 8 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ a aplikačnou praxou v rámci konania o udelenie azylu sa jasne v zákone o azyle uvádzajú príslušné zdroje informácií o krajinách pôvodu žiadateľov o udelenie azylu.

čl. I bod 27 (§ 19b) §
Z dôvodu jednoznačnosti sa ustanovuje aj v iných konaniach o azyle, ako je konanie o udelenie azylu, že sa primerane použijú ustanovenia o osobitných procesných zárukách (§ 17ab) a lehotách na vydanie rozhodnutia (§ 20 ods. 1). Nevyhodnotilo sa ako účelné upravovať osobitnú lehotu na rozhodovanie v konaní o odňatie azylu, predĺženie doplnkovej ochrany, zrušenie doplnkovej ochrany, atď.

čl. I bod 28 a 32 (§ 20 ods. 3 a § 21 ods. 1) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s doplnením nového odseku 1 v § 15b (bod 17).

čl. I bod 30 (§ 20 ods. 5 a ods. 6) §
Navrhované zmeny súvisia s úpravou hierarchie statusov v § 20 ods. 4 (bod 29). Ak žiadateľovi nebol udelený azyl, ani na poskytnutá doplnková ochrana, posúdi sa podľa odseku 5 potreba azylu a doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny. V zmysle odseku 6 sa v rámci konania o odňatie azylu udeleného podľa § 8 (prenasledovanie) bude rozhodovať len o poskytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13a (vážne bezprávie). V prípade odňatia azylu udeleného podľa § 10 (účel zlúčenia rodiny) alebo podľa § 9 (humanitné dôvody) sa už o poskytnutí doplnkovej ochrany rozhodovať nebude.

čl. I bod 31 (§ 20a ods. 1) §
V súlade s čl. 12 ods. 1 písm. e) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ sa v zákone o azyle výslovne ustanovuje, že rozhodnutie vydané v konaní o azyle sa účastníkovi konania doručí v primeranom čase.

čl. I bod 33 a 34 [§ 22 ods. 3 úvodná veta, písm. a)] §
Táto úprava vhodnejšie upraví povoľovanie pobytu žiadateľov mimo pobytového tábora a zároveň zabezpečí, že žiadateľ bude na účely azylového konania, resp. odvolacieho konania, príslušným orgánom k dispozícii. V súlade s overenou aplikačnou praxou sa navrhuje výslovne v zákone o azyle ustanoviť maximálnu dobu, na ktorú sa udelí tzv. dlhodobá priepustka, ktorá sa môže udeliť aj opakovane. Stanovená zákonná lehota je primeraná, ide vlastne o sformalizovanie súčasného stavu, pričom uvedenou úpravou sa predíde prípadným aplikačným nejasnostiam v budúcnosti. Pri stanovení zákonnej lehoty sa bralo do úvahy tiež zabezpečenie aplikácie čl. 13 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ. Taktiež sa navrhuje v súlade s aplikačnou praxou ustanoviť, že aj v prípade, ak žiadateľ je sám schopný uhradiť si všetky výdavky spojené s pobytom mimo pobytového tábora z vlastných prostriedkov, dokladuje túto skutočnosť predložením čestného vyhlásenia.

čl. I bod 35 (§ 22 ods. 7) §
Zmena ustanovenia sa vykonáva za účelom zosúladenia textu s navrhovaným § 28 ods. 3.

čl. I bod 36 (§ 22 ods. 8) §
V zákone o azyle sa ustanovuje zabezpečenie sociálneho poradenstva, psychologického poradenstva alebo iného poradenstva a kurzu kultúrnej orientácie, ktoré sa už v súčasnosti žiadateľom o udelenie azylu reálne poskytujú z prostriedkov Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Iné poradenstvo smeruje k využitiu práv súvisiacich so statusom žiadateľa. Ide o sformalizovanie týchto služieb. Explicitne sa ustanovuje, že vzhľadom na poskytovanie poradenstva sa prihliada na priaznivý vývin maloletého dieťaťa.

čl. I bod 40 (§ 23 ods. 6) §
Prístup na trh práce pre žiadateľov o udelenie azylu sa navrhuje skrátiť zo súčasných deväť mesiacov od začatia konania na šesť mesiacov od začatia konania. Poznatky z praxe poukazujú na skutočnosť, že skorším začlenením na trh práce sa eliminuje sociálna frustrácia žiadateľov z dlhodobého čakania na rozhodnutie, zlepšujú si svoje znalosti slovenského jazyka a kultúrnych reálií, čo celkovo prispieva k lepšej integrácii a prispôsobeniu sa slovenskej spoločnosti. Vzhľadom na dlhodobú potrebu zahraničných zamestnancov možno považovať skorší prístup žiadateľov na trh práce za prínosný pre trh zamestnanosti na Slovensku. Navrhovaná zmena je v línii s navrhovanými zmenami práva Európskej únie, konkrétne smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ.

čl. I bod 41 (§ 23d ods. 1) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s doplnením nového odseku 8 v § 22 (bod 36).

čl. I bod 44 (§ 27 ods. 1) §
V súvislosti s navrhovanou úpravou prvotnej integrácie v § 28 (bod 49) sa súčasné znenie odseku 1 presúva do § 28 ods. 2. Jednorazový príspevok pre azylanta sa navrhuje zvýšiť (podrobnejšie pozri bod 49).

čl. I bod 45 (§ 27a ods. 4) §
Pôvodné ustanovenie sa vypúšťa ako bezpredmetné, nakoľko začleňovanie cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, do spoločnosti, sa v rámci prvotnej integrácie navrhuje upraviť rovnakým spôsobom ako v prípade azylantov.

čl. I bod 46 [§ 27b písm. a)] §
Dopĺňa sa nová povinnosť pre cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, ktorá je rovnaká, akú majú v zákone o azyle ustanovenú aj azylanti. To znamená, že aj cudzinci, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, budú v rámci integrácie povinní spolupracovať s ministerstvom a príslušnými orgánmi.

čl. I bod 47 (§ 27c ods. 2) §
V súvislosti s navrhovanou úpravou prvotnej integrácie v § 28 (bod 49) sa súčasné znenie odseku 2 presúva do § 28 ods. 3.

čl. I bod 48 (nadpis štvrtej časti)
Uvedená zmena sa vykonáva v nadväznosti na nové znenie § 28 (bod 49).

čl. I bod 49 a 60 (§ 28 a prílohy č. 2b a 2c) §
V súvislosti s deklarovanou systémovou úpravou prvotnej integrácie sa definuje cieľ prvotnej integrácie. Na rozdiel od súčasného stavu sa dopĺňa ovládanie slovenského jazyka a zjednocuje sa postavenie azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Do odseku 2 sa premietlo súčasné znenie § 27 ods. 1 zákona o azyle s tým, že sa navrhuje priznať jednorazový príspevok v rovnakej výške aj cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana. Určuje sa, že jednorazový príspevok sa bude poskytovať na základe písomnej žiadosti, pričom vzor žiadosti o poskytnutie jednorazového príspevku bude uvedený v prílohe č. 2b zákona o azyle. Nové znenie odseku 3 nahrádza súčasné znenie § 28 ods. 3 a 5 a je v ňom premietnuté aj súčasné znenie § 27c ods. 2. Zjednocuje sa úprava výučby slovenského jazyka pre azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana s tým, že sa upúšťa od povinnosti navštevovať kurz slovenského jazyka počas pobytu v integračnom stredisku. Zavádza sa poskytovanie nového príspevku pre azylantov a cudzincov, …

čl. I bod 50 a 51 (nadpis siedmej časti, § 44) §
Uvedené ustanovenie a súvisiaci nadpis sa vypúšťajú z dôvodu ich nadbytočnosti, nakoľko problematika dobrovoľných návratov je upravená v zákone o pobyte cudzincov.

čl. I bod 52 a 53 (§ 46, nadpis) §
Z dôvodu navrhovanej zmeny v § 45 (bod 21) už nie je potrebné mať v osobitnom ustanovení riešený odkaz na spoluprácu vo veciach poskytovania doplnkovej ochrany. Všeobecné znenie § 42 až § 45, ako aj navrhovaná zmena v § 45 dostatočne pokrývajú situáciu cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, a to rovnakým spôsobom ako v prípade azylantov.

čl. I bod 54 (§ 46a ods. 3) §
S prihliadnutím na skutočnosť, že v prípade konania o odovzdaní do iného štátu ide o cudzincov, v prípade ktorých už bol určený štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o udelenie azylu, vypúšťa sa odkaz na primerané použitie § 4 ods. 1 (vstupného pohovoru). V takomto prípade sa jedná len o proces vzatia cudzinca späť do zodpovedného štátu. V súvislosti s lehotou na rozhodovanie sa aj v konaní o odovzdaní do iného štátu navrhuje primerane použiť lehotu na rozhodovanie v konaní o azyle ustanovenú v § 20 ods. 1 a neupravovať osobitnú lehotu na rozhodovanie pre predmetné konanie.

čl. I bod 55 (§ 46a ods. 4) §
Dopĺňa sa nový dôvod prerušenia konania o odovzdaní do iného štátu, ktorým bude skutočnosť, že v prípade cudzinca, s ktorým sa vedie konanie o odovzdaní do iného štátu, nie je známy jeho pobyt na území Slovenskej republiky. Ide o obdobné ustanovenie, ako je § 18a v prípade žiadateľov o udelenie azylu. Ak márne uplynie lehota, počas ktorej bolo konanie o odovzdaní prerušené, a pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky naďalej nebude známy, ministerstvo konanie o odovzdaní do iného štátu zastaví z dôvodu podľa § 46b ods. 1 písm. b).

čl. I bod 57 (§ 52) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, vzhľadom na nález Ústavného súdu PL. ÚS 8/2016, na základe ktorého ustanovenie odseku 2 v § 52 stratilo účinnosť a následne aj platnosť.

čl. I bod 58 (§ 54d) §
Navrhuje sa doplnenie prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. júna 2022.

čl. I bod 59 (príloha č. 2)
V nadväznosti na zmeny v § 46a ods. 3 (bod 54) vo vzťahu k primeranému použitiu § 4 ods. 1, na základe ktorých sa už s cudzincom v konaní o odovzdaní do iného štátu nebude vykonávať vstupný pohovor, sa v prílohe č. 2 (dotazník žiadateľa o udelenie azylu) ako nadbytočný vypúšťa text vzťahujúci sa na konanie o odovzdaní do iného štátu a súčasne sa určujú nové údaje, ktoré sa nevypĺňajú v prípade vstupného pohovoru so žiadateľom v tzv. dublinskom konaní.

čl. II (zákon č. 480/2002 Z. z.)
Legislatívno-technické zmeny v zákone o azyle, v súvislosti so zmenou subjektu, ktorý má uhrádzať zdravotnú starostlivosť, poskytnutú žiadateľom o azyl, podľa navrhovanej novely zákona č. 580/2004 Z. z.

čl. II (zákon o azyle)

čl. II bod 1 a 2 (§ 31 ods. 1 a 10) §
Odídenec sa považuje za cudzinca, ktorému sa udelil tolerovaný pobyt (§ 36 ods. 8 zákona o azyle). Jediný doklad, ktorým môže odídenec preukázať svoj status na území Slovenskej republiky, je potvrdenie o tolerovanom pobyte, ktoré sa vydáva podľa zákona o pobyte cudzincov (§ 59 ods. 8). Na základe skutočnosti, že odídencom sa bude vydávať doklad o pobyte vo forme ID karty, ktorý nie je možné vydať odídencovi hneď po splnení zákonných podmienok, na preklenutie obdobia medzi poskytnutím dočasného útočiska a vydaním dokladu o pobyte vo forme ID karty sa ustanovuje, že potvrdenie o tolerovanom pobyte bude odídencovi slúžiť ako dočasný doklad o pobyte. Bude to rovnaký doklad, aký sa odídencom vydáva v súčasnej dobe (v papierovej forme).

čl. II bod 3 (§ 36 ods. 9) §
Navrhuje sa explicitne ustanoviť, že odídencovi sa vydá doklad o pobyte podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o pobyte cudzincov.

čl. II bod 4 (§ 54j) §
V prechodnom ustanovení sa navrhuje, aby doklad o pobyte v papierovej forme (potvrdenie o tolerovanom pobyte s názvom „DOČASNÉ ÚTOČISKO“) vydaný podľa doterajšej právnej úpravy (do 14. decembra 2024) zostal v platnosti aj naďalej, kým odídencovi nebude vydaný doklad o pobyte vo forme plastovej ID karty. Ak odídenec nepožiada o vydanie dokladu o pobyte vo forme plastovej ID karty, doklad o pobyte v papierovej forme zostane v platnosti, až kým nezanikne dočasné útočisko.