Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 1Sžak/4/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201631 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1017201631.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): B. P., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Indická republika, v krajine pôvodu naposledy bytom v obci R., okres W., U., aktuálne s miestom pobytu Pobytový tábor Rohovce, právne zastúpeného Ligou za ľudské práva, občianske združenie so sídlom Štúrova 3, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 7SaZ/5/2017-29 zo dňa 5. decembra 2017, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a . Sťažovateľovi právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne 1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-87-24/2017-Ž zo dňa 05.09.2017 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie") v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 480/2002 Z.z.") zamietol žiadosť sťažovateľa o udelenie azylu ako neprípustnú. 2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný stručne popísal priebeh a výsledky predchádzajúcich žiadostí sťažovateľa o udelenie azylu pričom v aktuálnom konaní žiadosť o udelenie azylu bola podaná z dôvodu jeho politickej príslušnosti k strane Khalistan; zlého zdravotného stavu, nakoľko na území Slovenskej republiky bol zbitý, následkom čoho bol operovaný, jeho zdravotný stav vyžaduje dlhodobo liečbu a doposiaľ berie lieky; na území Slovenskej republiky žije dlhodobo, bol tu ženatý a v krajine pôvodu už nemá žiadnu rodinu. Žalovaný preskúmavané rozhodnutie odôvodnil tým, že sa jedná už o dvanástu žiadosť sťažovateľa o udelenie azylu, v predchádzajúcich správnych konaniach bolo už o žiadostiach sťažovateľa právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany. Poukázal na to, že sťažovateľ súčasnú žiadosť zakladá na tých istých dôvodoch, ktoré už boli predmetom posudzovania v predchádzajúcich konaniach. Sťažovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by preukazovali podstatnú zmenu skutkového stavu v predmetnom prípade a odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci, a preto bola jeho žiadosť zamietnutá ako neprípustná v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zák. č. 480/2002 Z.z. II. Konanie na Krajskom súde 3. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu vo veci azylu podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.") s nasledujúcimi žalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.): - žalovaný nesprávne posúdil možnosť udelenia azylu z humanitných dôvodov a takýto záver nedostatočne odôvodnil iba poukazom na posúdenie obsiahnuté v rozhodnutí o predchádzajúcej žiadosti sťažovateľa o udelenie azylu; - humanitné dôvody pre udelenie azylu spočívajú v jeho zdravotných problémoch, ktoré nastali po tom, čo ho neznámy útočník v Rohovciach v roku 2013 zbil, na základe čoho dostal krvácanie do mozgu a bol operovaný v nemocnici v Nových Zámkoch. Necíti sa fyzicky dobre a stále znáša negatívne dôsledky jeho zranení v podobe pravidelných bolestí hlavy, problémov s pamäťou, koncentráciou a zhoršeným zrakom; - návrat do krajiny pôvodu by s poukazom na jeho zhoršený zdravotný stav v spojitosti so skutočnosťou, že tam nemá žiadnu blízku rodinu, priateľov ani finančné zázemie mohol byť pre neho obzvlášť neznesiteľný; - sťažovateľ sa domnieva, že jeho prípad je prípadom hodným osobitného zreteľa, kedy prichádza do úvahy aplikácia princípov humanity a žalovaný nepostupoval s dostatočným porozumením a predčasne jeho prípad nesprávne právne posúdil. 4. Krajský súd v Bratislave v konaní podľa ust. § 207 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby (§ 206 ods. 3 S.s.p.) zistil, že sťažovateľovi nebolo možné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov. 5. Žalobný bod, podľa ktorého žalovaný vec nesprávne právne posúdil nebol dôvodný, nakoľko žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné informácie, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti o azyl. Sťažovateľ opakovane uvádza dôvody, kvôli ktorým žiada o udelenie azylu tak, ako v predchádzajúcich azylových konaniach. Sťažovateľ po lekárskom vyšetrení odmietol užívať lieky, ktoré mu boli predpísané, čím sám odmietol liečiť sa, pričom navyše počas pobytu na území Slovenskej republiky nadmerne požíval alkoholické nápoje, čo bolo aj dôvodom, že jeho bývalá manželka podala návrh na rozvod. Podľa aktuálnych informácií, je krajina pôvodu sťažovateľa považovaná za relatívne bezpečnú krajinu. Štát Pandžáb je hodnotený ako relatívne bezpečný a neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by bránili sťažovateľovi v návrate do krajiny pôvodu z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie. Taktiež v krajine pôvodu sú zdravotné služby poskytované vo vládnych centrách zadarmo, teda je možnosť poskytnúť sťažovateľovi primeranú liečbu. 6. K neudeleniu azylu z humanitných dôvodov krajský súd uviedol, že v zmysle zák. č. 480/2002 Z.z. na to žiadateľ nemá právny nárok. V prípade sťažovateľa boli všetky dôvody žiadosti už v predchádzajúcom konaní preskúmané v rámci odvolacieho konania. Krajský súd zároveň konštatoval, že pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej sa jedná o rozhodovanie vo svojej podstate procesného charakteru a neposudzuje sa žiadosť o azyl v jeho merite, teda sa ani neskúma čí sú splnené predpoklady na udelenie azylu, resp. poskytnutia doplnkovej ochrany a konštatuje sa iba splnenie jedného z predpokladov v § 11 ods. 1 zák. č. 480/2002 Z.z. S odkazom na ust. § 11 ods. 1 písm. f) zák. č. 480/2002 Z.z. uviedol, že v novom konaní o opakovanej žiadosti o azyl je podstatná tá skutočnosť, či už v minulosti bolo o žiadosti o azyl právoplatne rozhodnuté a či od tohto právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá môže byť jednak v uvádzaných dôvodoch o azyl resp. sa môže jednať o závažnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že o predchádzajúcich sťažovateľových žiadostiach o azyl bolo právoplatne rozhodnuté a aktuálnu žiadosť o azyl odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v predchádzajúcich konaniach. III. Konanie na kasačnom súde A) 7. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 8. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol, že - napadnutý rozsudok krajského súdu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov; - s ohľadom na zhoršený zdravotný stav , ako následok úrazu v roku 2013, je zraniteľný a vystavený väčšej hrozbe narušenia jeho základných ľudských práv, ako iné osoby; - žalovaný nesprávne posúdil možnosť udelenia azylu z humanitných dôvodov a takýto záver nedostatočne odôvodnil iba poukazom na posúdenie obsiahnuté v rozhodnutí o predchádzajúcej žiadosti sťažovateľa o udelenie azylu; - vzhľadom na negatívne skúsenosti a diskriminačné zaobchádzanie zo strany policajných orgánov sa obáva návratu do krajiny pôvodu; - neexistuje predpoklad jeho vrátenia do krajiny pôvodu vzhľadom na predchádzajúce neúspešné pokusy v minulosti; - vzhľadom na pokročilý vek a zdravotný stav existuje vysoký predpoklad potreby prístupu k zdravotnej starostlivosti v nasledujúcich rokoch, pričom pre riešenie jeho situácie neprichádzajú do úvahy iné inštitúty (tolerovaný pobyt); - v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia okrem stručného odkazu na rozhodnutie o predchádzajúcej žiadosti sťažovateľa o udelenie azylu, nie je možné nájsť správnu úvahu, ako sa žalovaný vysporiadal s prezentovanými dôvodmi žiadosti o udelenie azylu; - napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatočné zohľadnenie sťažovateľom uvádzaných skutočností 9. Záverom navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. B) 10. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa zo dňa 23.02.2018 stručne popísal priebeh a výsledky konaní o predchádzajúcich žiadostiach sťažovateľa o udelenie azylu ako aj aktuálnej žiadosti o udelenie azylu . Po posúdení dôvodov jeho žiadosti dospel k záveru, že táto je účelová, sťažovateľ zakladá svoju žiadosť na rovnakých dôvodoch ako v predchádzajúcich konaniach. Sťažovateľ po vyšetrení zdravotného stavu odmietol užívať lieky, ktoré mu boli predpísané čím sa odmietol liečiť a naďalej požíval alkoholické nápoje. Žalovaný skúmal situáciu v krajine pôvodu, pričom neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by mu mali brániť v návrate do jeho domovskej krajiny z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie v štáte Pandžáb. Do administratívneho spisu boli založené dostupné informácie o zdravotnej starostlivosti v krajine pôvodu, z ktorých vyplynulo, že sa tam sťažovateľ bude môcť liečiť. 11. Žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle zák. č. 480/2002 Z.z. na udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je právny nárok. Právna zástupkyňa neuviedla žiadne skutočnosti a nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by vyžadovali sťažovateľovu žiadosť v merite veci opäť prehodnotiť. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť proti rozsudku krajského súdu. III. Právny názor kasačného súdu 13. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť (§ 461 S.s.p.). 14. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. apríla 2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). Podľa § 11 ods. 1 písm. f) zák. č. 480/2002 Z.z. ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. 15. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. 16. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). 17. Z priloženého spisového materiálu kasačný súd zistil, že sťažovateľ požiadal o udelenie azylu dvanásťkrát. Jedenásty krát (t.j. naposledy pred aktuálnou žiadosťou) požiadal o udelenie azylu dňa 11.04.2014 z dôvodu obavy o život, nakoľko v krajine pôvodu bol členom politickej strany, jeho brat bol zabitý, sťažovateľ bol zadržaný políciou a mučený a tiež zo zdravotných dôvodov. Pokiaľ ide o dôvody žiadosti o azyl, pridržiaval sa svojich predchádzajúcich výpovedí. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 29.04.2015 sťažovateľovi azyl neudelil a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Po podaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu, Krajský súd v Bratislave rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Dňa 29.03.2016 rozhodol migračný úrad pod číslom MU-129-77/PO-Ž-2014 tak, že sťažovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol doplnkovú ochranu. V súvislosti so zdravotným stavom sťažovateľa žalovaný poukázal na znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria, ktorý bol vypracovaný v konaní. Pri posudzovaní poskytnutia navrhovateľovi doplnkovej ochrany odporca dospel k záveru, že nie sú splnené ani podmienky na udelenie doplnkovej ochrany. Navrhovateľ podľa názoru odporcu nespadá do žiadnej kategórie osôb, ktoré potrebujú nejakú formu medzinárodnej ochrany, a preto odporca nepovažuje za potrebné mu poskytnúť akúkoľvek formu ochrany. 18. Podľa informácií z Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce zo dňa 23.06.2014, 20.06.2014, 14.04.2015, 30.11.2015, ako aj z informácií z aktuálne (v čase posúdenia) verejne dostupných zdrojov bola krajina pôvodu považovaná za relatívne bezpečnú krajinu. Získané boli aj informácie o zdravotnej starostlivosti v krajine pôvodu, podľa ktorých sú základné zdravotné služby poskytované vo vládnych centrách zadarmo, je teda možnosť poskytnúť sťažovateľovi primeranú liečbu aj v krajine pôvodu. Okrem toho v oblasti starostlivosti o osoby s psychickým postihnutím, osoby so závislosťou na alkohole a staršie osoby dopĺňa starostlivosť celý rad mimovládnych organizácii. Sťažovateľ ako člen sikhskej komunity môže navyše počítať aj s pomocou, ktoré zabezpečujú sikhské nadácie a organizácie. Po celej Indii sú v sikhských komplexoch prostredníctvom finančných alebo vecných darov poskytované služby ako ubytovanie, strava a základná zdravotná starostlivosť pre tých, čo ju nutne potrebujú. 19. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 10SaZ/1/2016-43 zo dňa 14.12.2016, rozhodnutie žalovaného ČAS:MU-129-77/PO-Ž-2014 zo dňa 29.03.2016 potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 10Sža/2/2017 zo dňa 31.05.2017 rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil. 20. Naposledy sťažovateľ požiadal o udelenie azylu dňa 27.06.2017 z dôvodu jeho politickej príslušnosti k strane Khalistan, zo zdravotných dôvodov a z dôvodu, že na území Slovenskej republiky žije dlhodobo, a v krajine pôvodu už nemá žiadnu rodinu. Za účelom posúdenia aktuálnej žiadosti boli do konania zabezpečené informácie o krajine pôvodu, so zameraním na miesto posledného bydliska sťažovateľa, lekárska správa o aktuálnom zdravotnom stave sťažovateľa a výpis z jeho sociálneho profilu. Dôvody, ktoré sťažovateľ uviedol, žalovaný porovnal s tými, na ktorých bola založená predchádzajúca žiadosť o udelenie azylu, pričom tieto boli vyhodnotené v konaní pod č. MU-129/PO-Ž-2014. Na základe týchto podkladov, žalovaný dospel k záveru, že nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. Preto žalovaný o žiadosti rozhodol preskúmavaným rozhodnutím tak, že žiadosť v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zák. č. 480/2002 Z.z. zamietol ako neprípustnú. 21. Kasačný súd na tomto mieste považuje za dôležité uviesť, že žiadosť o azyl bola žalovaným zamietnutá podľa § 11 ods. 1 písm. f) zák. č. 480/2002 Z.z. Z obsahu tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že žiadosť o udelenie azylu sa zamietne ako neprípustná, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v konaní o azyle sa už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že žalovaný mal povinnosť v prípade zistenia, že sú splnené vyššie uvedené podmienky takúto žiadosť zamietnuť. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že o predchádzajúcej žiadosti sťažovateľa o azyl bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím ČAS:MU-129-77/PO-Ž-2014 zo dňa 29.03.2016. 22. V tomto prípade teda nebolo potrebné meritórne posudzovať, či žiadateľ spĺňa podmienky na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany, ale bolo potrebné vyhodnotiť, či ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, podanú z rovnakých dôvodov aké sťažovateľ uviedol vo svojich predchádzajúcich žiadostiach, a či sa od právoplatného rozhodnutia o predošlej žiadosti skutkový stav podstatne nezmenil. 23. V súvislosti s podstatnou zmenou skutkových okolností je potrebné uviesť, že nie každá zmena skutkového stavu spôsobuje, že vec treba posudzovať opätovne, musí ísť o podstatnú zmenu skutkových okolností. Podstatná zmena skutkového stavu je taká, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť alebo správnosť predchádzajúceho rozhodnutia a samotného azylového konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného, ako aj spisu krajského súdu zistil, že žalovaný pri zisťovaní skutkového stavu veci postupoval dôsledne a starostlivo, opätovne obstaral podklady k zdravotnému stavu sťažovateľa a dostatok informácií o krajine pôvodu, jeho tvrdenia s týmito informáciami ako aj s obsahom administratívneho spisu ku konaniu o jeho predchádzajúcej žiadosti o udelenie azylu (MU-129/PO-Ž-2014) porovnal a mohol tak vo veci učiniť autoritatívny záver. 24. V spise žalovaného sa taktiež nachádzajú aktuálne informácie o krajine pôvodu sťažovateľa pochádzajúce z rôznych zdrojov zamerané najmä na situáciu v regióne pôvodu sťažovateľa a zdravotnú starostlivosť o staršie osoby, chudobných a o Sikhov. Z týchto vyplynulo, že krajina pôvodu sťažovateľa je považovaná za relatívne bezpečnú krajinu pôvodu. Štát Pandžáb je hodnotený ako relatívne bezpečný a neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by bránili návratu sťažovateľa do krajiny pôvodu z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie. Taktiež v krajine pôvodu sú poskytované zdravotné služby, a to vo vládnych centrách zadarmo ako aj v sikhských komplexoch, kde sú navyše poskytované ubytovanie a strava. Kasačný súd sa stotožňuje so záverom o tom, že k podstatnej zmene skutkových okolností v krajine pôvodu od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o sťažovateľovej žiadosti nedošlo. 25. Pokiaľ ide o sťažnostné body, v ktorých právny zástupca sťažovateľa upriamoval pozornosť na sťažovateľov vek, zdravotný stav, majetkové a rodinné pomery a z toho vyplývajúcu potrebu udeliť azyl z humanitárnych dôvodov podľa § 9 zák. č. 480/2002 Z.z., resp. tie sťažnostné body, v ktorých namietal nepreskúmateľnosť preskúmavaného rozhodnutia pre absenciu správnej úvahy o neudelení humanitárneho azylu, kasačný súd uvádza, že o aktuálnej žiadosti sťažovateľa rozhodol žalovaný postupom podľa § 11 ods. 1 písm. f) zák. č. 480/2002 Z.z. Pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej ide o rozhodovanie, ktorým sa neposudzuje žiadosť o azyl v jeho merite, teda sa ani neskúma či sú splnené predpoklady na udelenie azylu, resp. poskytnutie doplnkovej ochrany a konštatuje sa iba splnenie jedného z predpokladov v § 11 ods. 1 zák. č. 480/2002 Z.z. Z tohto ustanovenia vyplýva, že žiadosť o udelenie azylu sa zamietne ako neprípustná v prípade, že ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. V novom konaní o opakovanej žiadosti o azyl je teda podstatná tá skutočnosť, či už v minulosti bolo o žiadosti o azyl právoplatne rozhodnuté a či od tohto právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá môže byť jednak v uvádzaných dôvodoch o azyl resp. sa môže jednať o závažnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa. 26. V predmetnej veci bolo nepochybné, že sťažovateľ o azyl požiadal z tých istých dôvodov už v minulosti, pričom o predchádzajúcej žiadosti bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím ČAS:MU-129-77/PO-Ž-2014 zo dňa 29.03.2016 tak, že žalovaný sťažovateľovi neudelil azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Zároveň kasačný súd konštatuje, že z dôvodov uvedených v žiadosti o udelenie azylu a informácií o krajine pôvodu ako aj ďalších podkladov obsahovo viažucich sa na uplatnené dôvody, nevyplynula podstatná zmena skutkového stavu. 27. Za danej situácie nebolo povinnosťou žalovaného opätovne pristúpiť k preskúmaniu žiadosti o azyl v jeho merite, a teda ani odôvodniť, prečo za nezmeneného skutkového stavu nepovažoval za potrebné udeliť sťažovateľovi azyl z humanitárnych dôvodov. 28. Vo vzťahu k namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku krajského súdu pre nedostatok dôvodov kasačný súd dodáva, že tento sťažnostný bod nepovažoval za dôvodný. Sťažovateľ napadol správnou žalobou preskúmavané rozhodnutie, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná, a teda nebola posúdená z hľadiska opodstatnenosti dôvodov pre udelenie medzinárodnej ochrany (§ 8 zák. č. 480/2002 Z.z.). 29. V tejto súvislosti Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom všeobecných súdov nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť tento právny názor svojím vlastným (II. ÚS 134/09, I. ÚS 417/08, III. ÚS 465/2016). 30. Záverom kasačný súd dodáva že námietka týkajúca sa potreby udelenia azylu sťažovateľovi z humanitných dôvodov nebola v prejednávanej veci relevantná, nakoľko predmetom konania pred krajským súdom bolo rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej podľa § 11 ods. 1 písm. f) zák. č. 480/2002 Z.z., a teda preskúmanie splnenia zákonom ustanovených podmienok pre vydanie takého rozhodnutia. V. 31. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd neporušil zákon, keď správnu žalobu zamietol, kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto ju v súlade s ust. § 461 S.s.p zamietol. 32. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.