Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/106/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214218395 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1214218395.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobkyne: L. Ž., W.. XX.X.XXXX, F. Š. XX, V., zastúpenej: JUDr. Milan Ficek, s.r.o., IČO: 47 232 757, so sídlom Žilinská 14, Bratislava proti žalovanej: R. E., W.. XX.X.XXXX, F. N. XXX/X, Q., o zaplatenie 21 000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16.2.2016, č.k. 17C/210/2014-138, a proti uzneseniu zo dňa 9.1.2017, č.k. 17C/210/2014-179, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Odvolanie zo dňa 14.4.2016 podané JUDr. Barborou Vrbovou sa odmieta. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16.2.2016, č.k. 17C/210/2014-138 sa v časti, ktorou uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 21 000 eur potvrdzuje. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16.2.2016, č.k. 17C/210/2014-138 sa v časti, ktorou uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 14 400 eur od 24.7.2014 do zaplatenia a vo výške 5,05% ročne zo sumy 6 600 eur od 27.11.2015 do zaplatenia mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 14 400 eur od 14.10.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 6 600 eur od 9.12.2015 do zaplatenia. Vo zvyšku sa žaloba v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zamieta. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 9.1.2017, č.k. 17C/210/2014-179 sa potvrdzuje. Žalobkyni sa proti žalovanej priznáva nárok na plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 21 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 14 400 eur od 24.7.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 6 600 eur od 27.11.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 1 460 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2 391,64 eur k rukám právneho zástupcu žalobkyne, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 451 ods. 1, 2, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 70 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a vecne tým, že mal preukázané, že odo dňa 28.4.2011 bola na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. C. zapísaná ako vlastníčka bytu č. XX, nachádzajúceho sa na Y. G.. Č.. XX U. F. žalobkyňa, pričom tento údaj je záväzný, keďže nebol vyvrátený inou verejnou listinou. Ďalej mal preukázané zápisom zo dňa 13.6.2011, ktorý podpísal dražobník - Dražobná spoločnosť a.s., K.. R. E. a žalobkyňa, že po vydražení bytu žalobkyňou žalovaná odmietla predmetný byt žalobkyni odovzdať. Konštatoval, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 10C/105/2011 žalovaná uviedla, že v byte žije nepretržite od roku 1992 a má v ňom spolu so synom trvalý pobyt; iný byt nemá. Uviedol, že až protokolom zo dňa 3.7.2015 žalovaná odovzdala žalobkyni daný byt zápisnične. Poukazujúc na zákonné ustanovenie a judikatúru konštatoval, že žaloba je dôvodná, keď žalobkyňa bola vlastníčkou bytu odo dňa 28.4.2011, žalovaná bola vyzvaná na odovzdanie bytu, predmetný byt však neodovzdala, t.j. užívala ho z právneho dôvodu, ktorý odpadol, pretože byt nadobudla žalobkyňa do vlastníctva v dobrovoľnej dražbe. Poukázal na to, že skutočnosť, že žalovaná podala žalobu na určenie neplatnosti dražby, ju neoprávňovala byt užívať, či už príležitostne alebo ako sklad nábytku, zariadenia a kvetov, resp. za účelom bývania. Nepovažoval za potrebné v tomto smere vykonať dokazovanie, pretože k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej došlo, nakoľko cudziu nehnuteľnosť napriek výzve neodovzdala, hoci byt neužívala, avšak vzhľadom na charakter nehnuteľnosti ju užívať mohla. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z predloženého znaleckého posudku K.. T. U., ktorý stanovil výšku bežného nájomného sumou 600 eur mesačne, pričom za obdobie od augusta 2012 (vrátane) do júla 2014 (vrátane) vzniklo na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie vo výške 14 400 eur a za nasledujúce obdobie od augusta 2014 (vrátane) do júna 2015 (vrátane) vzniklo na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie vo výške 6 600 eur, spolu suma 21 000 eur, ktorej zaplatenie uložil ako povinnosť žalovanej voči žalobkyni. Zároveň žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 14 400 eur od 24.7.2014 do zaplatenia a vo výške 5,05% ročne zo sumy 6 600 eur od 27.11.2015 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a plne úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 1 260 eur, z nákladov za vypracovaný znalecký posudok vo výške 200 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 2 391,64 eur. 3. Súd prvej inštancie doručil rozsudok právnemu zástupcovi žalobkyne (dňa 22.3.2016) a právnej zástupkyni žalovanej (dňa 29.3.2016). 4. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie vo veci samej žalovaná podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.3.2016 zaslala odvolanie plnomocenstva na zastupovanie v danej veci R.. F. U. (advokátke, ktorá zastupovala žalovanú počas prvoinštančného konania). 5. Súd prvej inštancie následne doručil rozsudok priamo žalovanej (dňa 15.4.2016). 6. Proti rozhodnutiu podala v mene žalovanej advokátka R.. F. U. odvolanie (na pošte podané dňa 14.4.2016) z dôvodu, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodovanie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7. Proti rozhodnutiu podala odvolanie aj samotná žalovaná z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), § 205 ods. 2 písm. b), § 205 ods. 2 písm. c), § 205 ods. 2 písm. d) a § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.5.2013, sp.zn. 5Obdo/9/2011, v zmysle ktorého súd je povinný rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie, pokiaľ žalovaný v odvolacom konaní vznesie voči žalobcovi vzájomný návrh. Namietala, že žalobkyňa nepredložila súdu ani jeden dôkaz o tom, že žalovaná predmetný byt v rozhodujúcom čase skutočne užívala, pričom skutočnosť, že byt nebol žalobkyni po dobrovoľnej dražbe protokolárne odovzdaný a k tomuto došlo až v júli 2015 sama o sebe neznamená dôkaz o tom, že byt v danom čase skutočne užívala. Uviedla, že žalobkyňa mala byt plne k dispozícii, a nemôže byť pripísané na ťarchu žalovanej, že svoje vlastnícke právo v čase do právoplatného skončenia konania o neplatnosti dražby dobrovoľne nevyužívala, navyše, ak žalovaná ešte dávno pred dobrovoľnou dražbou, t.j. v roku 2009 byt opustila a nijako ho neužívala. V súvislosti s výškou bezdôvodného obohatenia namietala, že závery súdu vychádzajú z nedostatočných podkladov, pričom už z ich znenia je jasné, že bezdôvodné obohatenie pri byte sa nerovná a ani nemôže rovnať cenám bežného nájomného. Uviedla, že v každom jednotlivom prípade je nevyhnutné zohľadniť skutočnosť, aké náklady s vlastníctvom „poškodený“ mal a tieto vo výške obohatenia zohľadniť. Predložený dôkaz - znalecký posudok je podľa jej názoru nesprávny, nezohľadňujúci všetky relevantné kritériá. Mala za to, že súd neskúmal, či žalobkyňa za sledované obdobie platila povinné platby súvisiace s bytom. Vzhľadom na to, že všetky tieto platby znášala žalovaná, vzniesla v odvolacom konaní kompenzačnú námietku v sume 16 349,05 eur spočívajúcej v úhradách spojených s bytom za obdobie roku 2011, 2012, 2013 a 2014, ktorú si v celom rozsahu započítala voči žalobkyňou uplatneným nárokom a v sume 1 784,56 eur spočívajúcej v úhrade za výmenu okien v byte, ktorú si tiež započítala vo vzťahu k nárokom žalobkyne. Konštatovala, že v zmysle ustálenej judikatúry sa bezdôvodné obohatenie stáva splatným až na výzvu, pričom v prípade, že je pohľadávka uplatnená iba cestou súdu, tak takýto hmotnoprávny úkon je vykonaný až v momente, kedy je žaloba doručená povinnému. V danom prípade však podľa jej názoru sa tak nestalo dňa 24.7.2014, t.j. deň predtým ako žalobkyňa doručila samotnú žalobu súdu a už vôbec nie dňa 27.11.2015, keď aj zo samotného textu rozsudku vyplýva, že návrh na zmenu žaloby bol súdu doručený až dňa 30.11.2015. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, a to aj z dôvodu vyporiadania sa s kompenzačnou námietkou. K odvolaniu pripojila prehľad nákladov za užívanie bytu, vyúčtovanie nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie roku 2011, 2012, 2013, 2014 a 2015, stanovenie výšky mesačného zálohového predpisu platieb za plnenia spojené s užívaním bytu od 1.6.2015, potvrdenia banky ohľadom trvalého príkazu, potvrdenie správcu bytového domu o uhradení všetkých platieb za plnenia a tvorbu fondu prevádzky, údržby a opráv spojených s užívaním bytu a výzvu na vypratanie a odovzdanie nehnuteľnosti. 8. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej vyjadrila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 9.6.2016, v ktorom uviedla, že podľa § 97 ods. 1 O.s.p. môže odporca za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi vzájomným návrhom, avšak podľa § 98 vzájomný návrh je síce prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, avšak len v tej časti, v ktorej navrhuje prisúdiť viac, než čo uplatnil navrhovateľ; ak nenavrhuje prisúdiť viac, nejde o vzájomný návrh. Poukázala na § 216 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ust. § 97 pre odvolacie konanie neplatí, t.j. v odvolacom konaní už nemožno uplatniť vzájomný návrh. Zároveň poukázala na nadchádzajúcu civilnú procesnú právnu úpravu, ktorú bude nutné aplikovať na odvolacie konanie (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), v zmysle ktorej prostriedky procesnej obrany podľa § 366 písm. d) budú prípustné len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V danom prípade mala za to, že žalovaná mohla svoje tvrdenia ohľadne uhrádzania platieb spojených s užívaním bytu uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Vo vzťahu k rozhodnutiu, na ktorý poukázala žalovaná, uviedla, že vzájomný návrh a kompenzačná námietka sú dva rozdielne procesné úkony a nemožno prijať právne závery uvedeného rozhodnutia týkajúceho sa vzájomného návrhu aj na posudzovanie kompenzačnej námietky, ktoré sa zároveň nemôže považovať za judikát, keďže nebolo zverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR, a ktorého závery odmieta aj právna doktrína. V súvislosti s ostatnými tvrdeniami žalovanej poukázala na jej zavádzajúce, rozporuplné a účelové tvrdenia ohľadom užívania/neužívania predmetného bytu. K námietkam žalovanej týkajúcich sa znaleckého posudku konštatovala, že žalovaná v priebehu prvoinštančného konania znalecký posudok nijakým spôsobom nespochybnila a na jeho relevantné spochybnenie nestačí ani v odvolaní jednoduché skonštatovanie, že znalecký posudok je nesprávny, nezohľadňujúci všetky relevantné kritériá a pre dané účely nepoužiteľný. Zdôraznila, že na základe riadneho znaleckého posudku bola určená iba výška bežného nájomného, v ktorom neboli zahrnuté náklady spojené s užívaním bytu. Dôkazy o úhrade platieb za byt podľa jej názoru svedčia o tom, že žalovaná byt skutočne užívala. Vo vzťahu k dôkazom predloženým žalovanou v odvolacom konaní poukázala na princíp tzv. neúplnej apelácie, podľa ktorého sa v odvolacom konaní nesmú uvádzať nové skutočnosti a dôkazy. Konštatovala, že ani tvrdenia ohľadom výmeny okien nie sú pravdivé, nakoľko zo znaleckého posudku vyplýva, že plastové okná boli v predmetnom byte už v rokoch 2010 - 2011. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 9. Podľa § 25 ods. 1 O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť. 10. Podľa § 28 ods. 3 O.s.p. odvolanie plnomocenstva účastníkom alebo jeho výpoveď zástupcom sú voči súdu účinné, len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili; voči iným účastníkom konania sú účinné, len čo im ich oznámil súd. 11. Podľa § 386 písm. b) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 12. Odvolací súd v prvom rade skúmal otázku prípustnosti odvolania podaného R.. F. U. v mene žalovanej (dňa 14.4.2016 na pošte). Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie doručoval rozsudok právnej zástupkyni žalovanej, keďže ju na základe plnej moci v uvedenom súdnom konaní zastupovala. V priebehu doručovania rozsudku však dňa 23.3.2016 žalovaná oznámila súdu prvej inštancie odvolanie plnej moci R.. F. U., t.j. ešte predtým, ako bol tejto právnej zástupkyni doručený rozsudok (dňa 29.3.2016); žalovaná zároveň požiadala o doručenie rozsudku priamo jej na adresu N. XXX/X, Q.. Súd prvej inštancie preto správne doručil rozsudok samotnej žalovanej, a to dňa 15.4.2016. Právna zástupkyňa podala v mene žalovanej odvolanie dňa 14.4.2016, t.j. v čase, kedy jej bola odvolaná plná moc na zastupovanie v súdnom spore, naviac, po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Z uvedeného možno vyvodiť, že R.. F. U. podala odvolanie proti prvoinštančnému rozsudku ako neoprávnená osoba, keďže k tomuto úkonu nemala oprávnenie v podobe platného plnomocenstva na zastupovanie žalovanej v konaní, pretože oznámením odvolania plnomocenstva žalovanou do súdneho spisu sa odvolanie plnomocenstva stalo voči súdu účinným, a zároveň aj oneskorene. 13. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie zo dňa 14.4.2016 podané R.. F. U. bolo podané neoprávnenou osobou. Keďže tento nedostatok bráni vecnému prejednaniu odvolania, odvolací súd odvolanie R.. F. U. zo dňa 14.4.2016 podľa § 386 písm. C.s.p. odmietol. Odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade je splnený aj dôvod na odmietnutie odvolania R.. F. U. z dôvodu jeho oneskoreného podania (po uplynutí odvolacej lehoty). 14. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania podaného včas samotnou žalovanou (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 15. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.). 16. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa pôvodne domáhala zaplatenia sumy 14 400 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 14 400 eur od 24.7.2014 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Vychádzala zo skutkového stavu, na základe ktorého nadobudla vlastnícke právo k predmetnému bytu príklepom licitátora na dobrovoľnej dražbe, avšak žalovaná byt naďalej užívala a odmietla ho opustiť. Následne rozšírila žalobu o zaplatenie sumy 6 600 eur spolu s úrokom z omeškania od 27.11.2015 do zaplatenia s tým, že žalovaná odovzdala daný byt dňa 3.7.2015. Výška nároku vychádzala z predloženého znaleckého posudku, ktorým bola stanovená výška obvyklého nájmu pre predmetný byt. 17. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalovanej rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z. , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 18. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 19. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 20. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 21. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 22. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak nárok žalobkyne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Na základe vykonaného dokazovania bolo nepochybné, že žalobkyňa sa stala vlastníčkou bytu dňa 28.4.2011. Rovnako bolo preukázané, že žalovaná po skončení dražby odmietla byt protokolárne odovzdať žalobkyni. Je bez právneho významu, či žalovaná v čase, keď sa žalobkyňa stala vlastníčkou bytu, v uvedenom byte skutočne (nepretržite) bývala alebo nie, ak sama v priebehu sporu potvrdila, že v byte mala uskladnené svoje veci, príležitostne doň chodila a byt odmietla žalobkyni odovzdať z dôvodu, že prebieha konanie o neplatnosť dražby. Je totiž zrejmé, že uskladnením svojich vecí v byte realizovala užívateľské oprávnenia bez právneho dôvodu (keďže k bytu nemala vlastnícky, nájomný, príp. iný vzťah), a to bez poskytovania náhrady za vykonávanie jej nepatriacich oprávnení. Na jej strane potom vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne, pričom v danom prípade možno tento prospech žalovanej získaný užívaním cudzej veci majetkovo vyjadriť peňažnou sumou, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci, čo s prihliadnutím na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla zakladá právo užívania vzhľadom na jeho rozsah a spôsob, predstavuje nájomná zmluva, kedy sa výška náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca povinný plniť za normálnych okolností, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Súd prvej inštancie potom správne vychádzal zo záverov znaleckého posudku, ktorý v konaní predložila žalobkyňa, v rámci ktorého bola stanovená výška obvyklého nájomného pre predmetný byt. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná v priebehu prvoinštančného konania nijakým spôsobom nenamietala a nespochybňovala uvedený listinný dôkaz (znalecký posudok). Zároveň je potrebné konštatovať, že k spochybneniu výsledkov znaleckého posudku (naviac až v odvolacom konaní) nepostačujú všeobecné nepodložené námietky a ničím neodôvodnená nespokojnosť jednej zo strán so záverom znalca. 23. Vo vzťahu ku kompenzačnej námietke odvolací súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že vzájomným návrhom, resp. vzájomnou žalobou v zmysle ustanovenia § 97 ods. 1 O.s.p. je taká žaloba, ktorou za konania žalovaný uplatňuje svoje práva voči žalobcovi so zámerom, aby bola prejednaná a aby o nej bolo rozhodnuté v rovnakom konaní ako o žalobe podanej žalobcom. Za vzájomný návrh sa v zmysle ustanovenia § 98 O.s.p. považuje aj uplatnenie tzv. kompenzačnej námietky žalovaným, ktorou za konania započítal voči žalobcom uplatnenej pohľadávke svoju pohľadávku, prevyšujúcu pohľadávku žalobcu, avšak len v tej časti, v ktorej navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac, než požadoval žalobca. Do výšky zodpovedajúcej pohľadávke žalobcu sa započítací prejav žalovaného v takomto prípade považuje len za obranu proti návrhu. Rovnako sa za obranu žalovaného považuje aj jeho prejav, ktorým navrhuje započítať proti pohľadávke žalobcu svoju pohľadávku, neprevyšujúcu pohľadávku žalobcu. Takouto obranou žalovaného sa súd musí v konaní zaoberať. Vzájomný návrh i obrana žalovaného spočívajúca v uplatnení kompenzačnej námietky v konaní sú procesnými úkonmi (aj keď samotná kompenzačná námietka je úkonom hmotnoprávnym). Procesným úkonom účastníka sa rozumie jeho prejav vôle adresovaný súdu, ktorý smeruje k uplatneniu procesných práv, k splneniu procesných povinností alebo k iným procesným následkom, ktoré s takýmto prejavom právne predpisy spájajú. (uznesenie NS SR sp. zn. 6 M Cdo 3/2010). 24. Z uvedeného výkladu je zrejmé, že žalovaná uplatnila v odvolacom konaní kompenzačnú námietku, keďže svojim prejavom navrhla započítať peňažnú pohľadávku v celkovej výške 18 133,61 eur, t.j. v nižšej sume ako si žalobkyňa uplatnila svoju pohľadávku voči nej podanou žalobou (21 000 eur). Je teda zrejmé, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazovala žalovaná, a ktoré sa týkalo vzájomného návrhu podľa § 97 a 98 O.s.p., nie je možné na daný prípad aplikovať. 25. V danom prípade je preto nutné vyhodnotiť žalovanou uplatnenú kompenzačnú námietku ako skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie (§ 205a ods. 1 O.s.p.), resp. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.). Na uvedené skutočnosti a dôkazy však odvolací súd nemohol v odvolacom konaní prihliadať, nakoľko nespĺňajú náležitosti riadneho odvolacieho dôvodu v zmysle § 205a ods. 1 O.s.p., resp. § 366 C.s.p., keďže nejde o skutočnosti, ktoré sa týkajú procesných podmienok, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, nemá byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Tiež nemožno konštatovať, že žalovaná bez svojej viny nemohla označiť uvedené skutočnosti a predložiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvej inštancie (v odvolaní to ani netvrdila). 26. Vo vzťahu k priznanej istine možno konštatovať, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 27. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorou uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 21 000 eur, podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 28. Odvolací súd však námietku žalovanej týkajúcej sa priznaných úrokov z omeškania považoval za dôvodnú. V prípadoch, keď splatnosť záväzku nie je medzi účastníkmi právneho vzťahu dohodnutá a nevyplýva ani z právneho predpisu, sa dlžník dostane do omeškania až nasledujúci deň po tom, ako ho veriteľ požiadal o plnenie. Medzi takéto prípady patrí aj záväzok z bezdôvodného obohatenia. Ak žalobkyňa v priebehu konania nepreukázala, že žalovanú vyzvala na vydanie bezdôvodného obohatenia, platí, že žalovaná sa dostala do omeškania deň nasledujúci po dni, kedy jej bola doručená žaloba, resp. návrh na zmenu (rozšírenie) žaloby. V danom prípade bola žalovanej doručená žaloba dňa 13.10.2014 a rozšírenie žaloby dňa 8.12.2015 (na pojednávaní). Z uvedeného potom možno vyvodiť, že žalovaná sa so splnením svojho záväzku na zaplatenie sumy 14 400 eur dostala do omeškania dňa 14.10.2014 a so splnením svojho záväzku na zaplatenie sumy 6 600 eur dostala do omeškania dňa 9.12.2015. Žalobkyni bolo preto možné priznať úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 14 400 eur od 14.10.2014 do zaplatenia a vo výške 5,05% ročne zo sumy 6 600 eur od 9.12.2015 do zaplatenia. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka). Úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola k prvému dňu omeškania (t.j. ku dňu 14.10.2014 a 9.12.2015) vo výške 0,05%. 29. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 14 400 eur od 24.7.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 6 600 eur od 27.11.2015 do zaplatenia, zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 14 400 eur od 14.10.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 6 600 eur od 9.12.2015 do zaplatenia, a vo zvyšnej časti žalobu o zaplatenie úroku z omeškania zamietol. 30. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 9.1.2017, č.k. 17C/210/2014-179 nepriznal žalovanej oslobodenie od súdnych poplatkov. 31. Uznesenie právne odôvodnil § 254 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s § 470 ods. 1 C.s.p. a vecne tým, že žalovanej bola uznesením zo dňa 4.5.2016, č.k. 17C/210/2014-166 uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie voči rozsudku vo výške 1 260 eur v lehote 10 dní odo dňa doručenia predmetného uznesenia. Následne žalovaná doručila súdu žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorú odôvodnila tým, že medzi ňou a jej bývalým manželom prebieha niekoľko súdnych sporov, ktoré rozpútal jej bývalý manžel s cieľom pripraviť ju o bývanie, o zamestnanie a financie, pričom BSM nie je vysporiadané. Žalovaná bola vyzvaná výzvou zo dňa 15.8.2016 na vyplnenie tlačiva pre dokladovanie pomerov sporovej strany a doloženie dokladov za účelom preukázania pomerov potrebných pre posúdenie žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Skonštatoval, že žalovaná zostala v konaní nečinná na výzvu súdu, ktorá jej bola doručená dňa 8.9.2016 v súlade s § 111 ods. 3 C.s.p., nijakým spôsobom nereagovala a súdu vyplnené, datované a vlastnoručne podpísané tlačivo ku dňu rozhodovania o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov nedoručila, ani iným spôsobom nepreukázala, že jej pomery odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov. 32. Proti uzneseniu podala odvolanie žalovaná namietajúc porušenie jej procesných práv, keďže poprela, že by obdržala zo súdu tlačivo na dokazovanie majetkových pomerov, z toho dôvodu opätovne žiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov, či už čiastočne alebo úplne z dôvodu, že jej majetkové pomery sa od rozhodnutia o BSM nezmenili, naopak sa zhoršili. 33. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania podaného včas žalovanou (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je podané dôvodne. 34. Podľa § 106 ods. 1 C.s.p. ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca, b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri. 35. Podľa § 111 ods. 3 C.s.p. ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. 36. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaná po podaní žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov bola súdom prvej inštancie vyzvaná na zdokladovanie jej pomerov a uvedenie skutočností potrebných pre posúdenie žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov. Prvoinštančný súd uvedenú výzvu zaslal dvakrát žalovanej na adresu, ktorú uviedla v konaní ako doručovaciu adresu (po odvolaní plnej moci advokátke), pričom v oboch prípadoch sa mu vrátila zásielka s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, a to dňa 8.9.2016 a 12.10.2016. Z uvedeného je zrejmé, že výzva bola žalovanej doručená v súlade s § 111 ods. 3 C.s.p., žalovaná však požadovaným spôsobom nepreukázala, že jej osobné, majetkové a príjmové pomery odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov. 37. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým nepriznal žalovanej oslobodenie od súdnych poplatkov, podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 38. Podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 9.3.2017 žalovaná namietla zaujatosť zákonnej sudkyne R.. Y. T. dôvodiac tým, že zákonná sudkyňa prejednávala dva jej súdne spory, a to spor vedený pod sp.zn. 17C/277/2008 a spor vedený pod sp.zn. 17C/210/2014, v oboch ktorých bola neúspešná. Uviedla, že počas oboch konaní pociťovala averziu voči jej osobe, čo sa prejavilo neskôr na rozhodnutiach v jej neprospech. Vzhľadom k uvedenému žiadala, aby zákonná sudkyňa bola z prejednania veci vylúčená, pretože nedokáže vec spravodlivo a nestranne rozhodnúť. 39. Zákonná sudkyňa Okresného súdu Bratislava K. R.. Y. T. vo vyjadrení uviedla, že sa vo veci necíti byť zaujatá, strany sporu ani ich zástupcov nepozná, nie je s nimi v príbuzenskom, priateľskom ani inom bližšom vzťahu, nemá záujem na výsledku konania. Potvrdila, že prejednávala aj inú právnu vec, v ktorej vystupuje žalovaná ako jedna zo sporových strán, ktorá jej bola pridelená zákonným spôsobom cez elektronickú podateľňu, čo však nezakladá dôvod na jej vylúčenie vo veci. 40. Podľa § 49 ods. 1 C.s.p., sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. 41. Podľa § 49 ods. 3 C.s.p., dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. 42. Podľa § 52 ods. 1 C.s.p. strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti. 43. Podľa § 52 ods. 2 C.s.p. v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 44. Podľa § 53 ods.3 C.s.p., ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. 45. V nadväznosti na citované ust. § 49 ods. 1 C.s.p. je treba ako prvoradé konštatovať, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania sporu buď na základe námietky zaujatosti vznesenej stranou sporu (§ 52 C.s.p.) alebo na základe oznámenia zákonného sudcu (§ 50 C.s.p.). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každej námietke zaujatosti vznesenej stranou sporu a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania sporu pre zaujatosť, ale len povinnosť nadriadeného súdu prejednať každú námietku zaujatosti vznesenou stranou sporu a rozhodnúť o nej. 46. S poukazom na obsah podania žalovanej odvolací súd konštatuje, že uplatnená námietka zaujatosti žalobkyne neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, a to údaj o tom kedy sa o dôvode vylúčenia zákonnej sudkyne dozvedela ani dôkazy na preukázanie jej tvrdení. Ak by odvolací súd z podania žalobkyne vyvodil, že žalovaná namieta zaujatosť zákonnej sudkyne z dôvodu, že prejednávala vo vzťahu k jej osobe dva spory (sp.zn. 17C/277/2008 a sp.zn. 17C/210/2014), odvolací súd nemá za preukázané dodržanie zákonnej lehoty uvedenej v ust. § 53 ods. 1 C.s.p.. Ak žalobkyňa namieta zaujatosť zákonnej sudkyne z dôvodu, že v konaniach sp.zn. 17C/277/2008 a sp.zn. 17C/210/2014 rozhodla v jej neprospech, odvolací súd konštatuje, že právny názor sudcu zaujatý v ním rozhodnutých veciach sa nespája s obavou o stratu jeho nezaujatosti a nestrannosti pri rozhodovaní v iných skutkovo a právne obdobných veciach. Dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nie je skutočnosť, že sudca v inej obdobnej veci rozhodol spôsobom, s ktorým účastník nesúhlasí. 47. Nakoľko v danom prípade prvoinštančným súdom predložená námietka zaujatosti voči zákonnej sudkyni neobsahuje v ust. § 52 ods.2 C.s.p. stanovené náležitosti a z jej obsahu naviac vyplýva, že žalovaná v nej namieta výlučne okolnosti spočívajúce v procesnom postupe zákonnej sudkyne v danom konaní a jej rozhodovaciu činnosť v inom spore vedenom na Okresnom súde Bratislava II, nadriadený súd o nej v súlade s ust. § 52 ods.2 a § 53 ods. 3 C.s.p. nerozhodoval (námietka nemala byť nadriadenému súdu ani predložená). 48. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a 2 v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p. , a priznal žalobkyni náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z procesného úspechu žalobkyne, ktorej z tohto titulu patrí nárok na náhradu trov konania, s prihliadnutím na skutočnosť, že nepatrný neúspech žalobkyne v časti nároku na zaplatenie úroku z omeškania nebolo možné zohľadniť, keďže výpočet pomeru úspechu a neúspechu časovo neohraničeného nároku (do zaplatenia) nie je možný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 49. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).