zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže (zrušený)

čl. III
Navrhovanou novelou zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 465/2002 Z. z. a zákona č. 204/2004 Z. z. ide o spresnenie doteraz platného ustanovenia, podľa ktorého zneužitím dominantného postavenia podnikateľa je vynucovanie neprimeraných obchodných podmienok vrátane vynucovania neprimeraných cien.

čl. I

čl. I bod 1 §
Spresňuje sa účel zákona.

čl. I bod 2 §
Zavádza sa legislatívna skratka vzhľadom na zmenu definície účelu zákona.

čl. I bod 3 §
Upravujú sa novým spôsobom kritériá určujúce, či koncentrácia podlieha kontrole úradu. Novo nastavené notifikačné kritériá zohľadňujú novým spôsobom vzťah k domácemu trhu tzv. local nexus. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) sa aj spoločný celkový obrat účastníkov koncentrácie aj celkový obrat aspoň dvoch účastníkov koncentrácie viaže na obrat dosiahnutý v Slovenskej republike a podľa § 10 ods. 1 písm. b) sa v závislosti od typu koncentrácie určuje subjekt, ktorý musí dosiahnuť celkový obrat v Slovenskej republike, pričom druhý účastník koncentrácie musí dosiahnuť celkový celosvetový obrat v stanovenej výške. Výrazným spôsobom sa mení posudzovanie akvizícií, kde podľa nového znenia musí obrat v Slovenskej republike dosiahnuť nadobúdaná spoločnosť. Dochádza tak k eliminácii povinného oznamovania prípadov, v ktorých spĺňala nadobúdaná spoločnosť iba kritérium celosvetového obratu, a teda nemala významnú účasť na hospodárskej súťaži na tuzemskom trhu. Cieľom nového nastavenia notifikačných kritérií je umožniť úradu, aby sa sústredil iba na tie najzávažnejšie ekonomické spojenia podnikateľov a aby sa znížil počet povinne oznamovaných koncentrácií, …

čl. I bod 4 §
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na zmenu v § 11.

čl. I bod 5 §
Navrhuje sa skrátenie lehoty v porovnaní s platným znením pre vydanie rozhodnutia o výnimke zo zákazu a to na maximálne 25 pracovných dní odo dňa doručenia návrhu

čl. I bod 6 §
V § 11 zákona je obsiahnutý návrh zavedenia dvojfázového procesu posudzovania koncentrácií. Tento princíp je v súlade s právnou úpravou Európskej únie, ako aj väčšiny súťažných autorít. Ods. 1 V rámci prvej fázy úrad navrhuje výrazné skrátenie lehoty oproti existujúcemu stavu, úrad vydá rozhodnutie o koncentrácii do 25 pracovných dní odo dňa doručenia úplného oznámenia koncentrácie. V prvej fáze budú vydávané rozhodnutia v zjednodušenej forme, rozhodnutie bude obsahovať zjednodušené odôvodnenie (údaje o účastníkoch koncentrácie, sektore, prípadne relevantnom trhu, na ktorom účastníci koncentrácie pôsobia), v takomto prípade nebude zasielaná výzva pred vydaním rozhodnutia podľa § 33 zákona. Úrad predpokladá vydávanie rozhodnutí obsahujúcich zjednodušené odôvodnenie spravidla v každom prípade, kedy zistí, že koncentrácia nebude vyžadovať ďalšie, hĺbkovejšie posúdenie v druhej fáze (v menej komplikovaných prípadoch z vecného alebo procesného hľadiska). Z uvedeného dôvodu na uplatnenie tohto inštitútu nie sú žiadne špecifické kritériá, ani kritérium trhových podielov. Vo výnimočných prípadoch úrad môže upustiť od zjednodušenia odôvodnenia. Pôjde o prípady, kedy to bude potrebné …

čl. I bod 7, 9 a 10 §
Ustanovenia § 12 ods. 1 a ods. 6 vyjadrujú test, na základe ktorého sa posudzujú dôsledky koncentrácie, ktorá podlieha kontrole úradu, a to z hľadiska jej vplyvu na hospodársku súťaž. V súčasnom znení zákona testom na posudzovanie koncentrácií je test dominancie, na základe ktorého úrad zakáže koncentráciu, ktorá vytvára alebo posilňuje dominantné postavenie, ktorého dôsledkom sú významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže na relevantnom trhu. Na základe aplikačnej praxe úradu v oblasti kontroly koncentrácií a berúc do úvahy skúsenosti Európskej komisie ako aj iných národných súťažných autorít v predmetnej oblasti v záujme jednoznačnejšieho výkladu testu posudzovania koncentrácií úrad navrhuje jeho nové znenie. Nové znenie testu je navrhované vzhľadom na to, že významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže môžu byť spôsobené nielen vytvorením alebo posilnením dominantného postavenia podnikateľa na relevantnom trhu, ale za určitých okolností na oligopolných trhoch aj elimináciou dôležitých konkurenčných tlakov medzi účastníkmi koncentrácie, ako aj znižovaním konkurenčných tlakov medzi ostatnými súťažiteľmi, a to aj bez možnej koordinácie medzi členmi oligopolu. …

čl. I bod 8 §
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na nové znenie § 11.

čl. I bod 11 §
Vypúšťa sa povinnosť účastníka konania predkladať úradne overené podpisy na písomnom plnomocenstve.

čl. I bod 12 až 14 §
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na nové znenie § 11 a zmenu v § 25 ods. 4.

čl. I bod 15 §
Platné znenie stanovuje prekluzívnu lehotu, po skončení ktorej už nie je možné začatý výkon rozhodnutia dokončiť. Preto je potrebné zmeniť a zosúladiť toto ustanovenie so Správnym poriadkom tak, že v predmetnej lehote stačí nariadiť výkon rozhodnutia.

čl. I bod 16 §
Ustanovenie odseku 5 umožňuje uložiť sankciu z dosiahnutého obratu tak podnikateľovi ako aj každej právnickej osobe. Platné znenie zároveň stanovuje výšku sankcie pre podnikateľa v prípade, ak dosiahne obrat do 330 eur, nedosiahne žiadny obrat, alebo ho nie je možné vyčísliť. Navrhované znenie jednoznačne určuje výpočet sankcie v takýchto prípadoch aj pre každú právnickú osobu (nielen podnikateľa), čo v doterajšej úprave absentovalo.

čl. I bod 17 §
V prípade, že podnikateľ nezaplatí uloženú sankciu v lehote určenej v rozhodnutí úradu (a to aj v prípade, ak spolu so žalobou o prieskum zákonnosti rozhodnutia úradu podal na súd žiadosť o odklad vykonateľnosti rozhodnutia úradu – ide totiž len o žiadosť, ktorej súd nemusí vyhovieť), hrozí podnikateľovi penále vo výške 0,1 % z dlžnej sumy uloženej pokuty za každý deň omeškania. Tento nástroj v praxi nepôsobí preventívne – výchovne. Naopak, vzhľadom na výšku ukladaných sankcií v praxi predstavuje tzv. sekundárnu sankciu, ktorá môže byť navyše neúmerne vysoká.

čl. I bod 18 §
Upravené vzhľadom na zmenu v bode 17 (§ 38 ods. 9).

čl. I bod 19 §
Navrhujú sa prechodné ustanovenia k návrhu zákona.

čl. I
(zákon o niektorých pravidlách uplatňovania nárokov na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov)

čl. I § 1 (Predmet úpravy) §
Ustanovenie § 1 vymedzuje vecnú pôsobnosť zákona a predmet jeho úpravy. Zákon upravuje niektoré aspekty práva na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže a niektoré pravidlá uplatňovania tohto práva.

čl. I § 2 (Vymedzenie základných pojmov) §
Ustanovenie § 2 obsahuje vymedzenie základných pojmov, ktoré sú pre ustálenie právneho režimu navrhovanej právnej úpravy zásadného významu. Popri úprave obsiahnutej v ustanovení § 2 je vymedzenie základných pojmov doplnené aj legislatívnou skratkou v texte s tým, že zákon nevymedzuje pojmy, ktoré sú už v slovenskom právnom poriadku vymedzené a vysvetlenie týchto pojmov je obsiahnuté v poznámke tabuľky zhody.

čl. I § 3 (Právo na náhradu škody) §
Právo na náhradu škody sa priznáva všetkým fyzickým aj právnickým osobám – spotrebiteľom, podnikom a orgánom verejnej moci – nezávisle od existencie priameho zmluvného vzťahu s porušujúcim podnikom (porušiteľom) a bez ohľadu na to, či existuje predchádzajúce zistenie porušenia orgánom hospodárskej súťaže. Každý, kto utrpel škodu v dôsledku takéhoto porušenia, sa môže domáhať náhrady skutočnej škody (damnum emergens), náhrady zisku, o ktorý prišiel (ušlý zisk alebo lucrum cessans), ako aj úroku bez ohľadu na to, či sú tieto kategórie vo vnútroštátnom práve vymedzené samostatne alebo kombinovane. Zaplatenie úroku je dôležitou súčasťou náhrady s cieľom napraviť utrpenú škodu s ohľadom na uplynutý čas, pričom úrok by sa mal rátať od momentu, keď škoda vznikla, až do zaplatenia náhrady, bez toho, aby bola dotknutá kvalifikácia úroku podľa vnútroštátneho práva ako kompenzačného alebo zákonného úroku a či sa uplynutie času zohľadnilo ako samostatná kategória (úrok) alebo ako súčasť skutočnej škody alebo ušlého zisku. Náhrada škody nesmie viesť k nadmernej náhrade škody, či už …

čl. I § 4 (Viazanosť súdu rozhodnutím o porušení práva hospodárskej súťaže) §
V súlade s cieľmi stanovenými Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie (ďalej len „smernica“) je pri rozhodovaní o náhrade škody v časti výroku o porušení práva hospodárskej súťaže súd viazaný právoplatným rozhodnutím vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže (právoplatným rozhodnutím Protimonopolného úradu) alebo konečným rozhodnutím súdu preskúmavajúceho toto rozhodnutie. Cieľom uvedenej normy je predísť tomu, aby súd rozhodoval o porušení práva hospodárskej súťaže, ktoré tvorí najvýznamnejšiu zákonnú podmienku pre následné rozhodovanie o nároku na náhradu škody. Ide preto o osobitné ustanovenie, ktoré okrem výpočtu uvedeného v Civilnom sporovom poriadku rozširuje dôvody a prípady, kedy je súd viazaný právoplatným, t. j. konečným rozhodnutím iného orgánu verejnej moci. Ustanovenie odseku 2 zároveň vymedzuje, že konečné rozhodnutie o porušení práva hospodárskej súťaže vydané v inom členskom štáte EÚ sa považuje za dôkaz o porušení práva hospodárskej súťaže …

čl. I § 5 Premlčanie práva na náhradu škody §
Ustanovenie § 5 vymedzuje základné pravidlá premlčania práva na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže založené na nasledovných postulátoch: - Premlčacia doba nezačne plynúť skôr, ako skončí porušenie práva hospodárskej súťaže a žalobca sa dozvie alebo možno odôvodnene predpokladať, že sa mohol dozvedieť o tom, že konanie zakladá porušenie práva hospodárskej súťaže, porušením práva hospodárskej súťaže utrpel škodu a o tom, kto je porušiteľom. - Nárok na náhradu škody sa premlčí uplynutím piatich rokov od splnenia podmienok podľa odseku 1 alebo uplynutím doby podľa § 6 ods. 7. - Plynutie premlčacej doby sa preruší, ak orgán hospodárskej súťaže vykoná úkony na účely vyšetrovania alebo konania v súvislosti s porušením práva hospodárskej súťaže, ktorého sa týka žaloba o náhradu škody. Nová premlčacia doba začne plynúť jeden rok po tom, ako sa rozhodnutie o porušení práva hospodárskej súťaže stalo právoplatným, konanie sa skončilo právoplatne inak alebo sa skončilo prešetrovanie podľa osobitného predpisu. Osobitné pravidlo v súvislosti s premlčaním práva na náhradu …

čl. I § 6 (Spoločná a nerozdielna zodpovednosť za škodu) §
Pre prípad, že pravidlá hospodárskej súťaže spoločne poruší viacero podnikov, ako to býva pri karteloch, zákonodarca ustanovil, že títo porušitelia spoločne a nerozdielne zodpovedajú za celú škodu spôsobenú predmetným porušením a každý z porušiteľov je povinný nahradiť škodu v plnom rozsahu. V prípade, ak porušiteľ v rozsahu uplatneného nároku zaplatil viac ako bola jeho účasť na spôsobenej škode, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných porušiteľov podľa ich účasti na spôsobenej škode. Zákonodarca tiež zakotvil pravidlo, podľa ktorého účasť na spôsobenej škode sa určí podľa obratu, úlohy porušiteľa v rámci kartelu a jeho podielu na trhu. Poškodená osoba má právo požadovať náhradu od ktoréhokoľvek porušiteľa. Výnimku z načrtnutého pravidla tvoria ustanovenia odsekov 5 a 6, ktoré upravujú osobitný režim zodpovednosti za škodu, ak je porušiteľom malý alebo stredný podnik podľa osobitného predpisu, ktorým je Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa definície mikro, malých a stredných podnikov (Ú. v. ES L 124, 20.5.2003). Ustanovenie odseku 6 predstavuje výnimku z …

čl. I § 7 §
Škoda vo forme skutočne spôsobenej škody môže byť výsledkom cenového rozdielu medzi tým, čo bolo skutočne zaplatené, a tým, čo by inak bolo zaplatené, keby k porušeniu nedošlo. Ak však poškodená osoba znížila svoju skutočne utrpenú škodu prostredníctvom jej čiastočného alebo úplného prenesenia na vlastných odberateľov, táto prenesená škoda už nepredstavuje škodu, za ktorú má táto osoba dostať náhradu. Z tohto dôvodu zákonodarca umožnil porušiteľovi, aby v rámci obhajoby proti nároku na náhradu škody mohol namietať voči preneseniu skutočne spôsobenej škody. Ak porušiteľ využije takúto obhajobu založenú na prenesení, musí preukázať, že k preneseniu zvýšenia ceny došlo, ako aj rozsah tohto prenesenia. Týmto dôkazným bremenom by nemala byť dotknutá možnosť porušiteľa použiť iné dôkazy, ako sú tie, ktoré má v držbe, napríklad dôkazy získané v konaní alebo dôkazy, ktoré majú k dispozícii iní účastníci alebo tretie osoby. V prípadoch, keď prenesenie zvýšenia ceny viedlo k zníženiu predaja a v dôsledku toho došlo k škode vo forme ušlého zisku, právo domáhať …

čl. I § 8 (Obrana založená na prenesení) §
V závislosti od podmienok, v akých podniky pôsobia, môže byť prenášanie zvýšenia ceny na nižšie stupne dodávateľského reťazca súčasťou obchodnej praxe. Spotrebitelia alebo podniky, na ktoré sa skutočne spôsobená škoda takto preniesla, utrpeli škodu, ktorá bola spôsobená porušením práva hospodárskej súťaže Únie alebo vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže. Hoci by porušiteľ mal takúto škodu nahradiť, pre spotrebiteľov alebo podniky, ktoré od neho nenakupovali, môže byť obzvlášť objektívne ťažké dokázať rozsah tejto škody. Existencia nároku na náhradu škody alebo výška náhrady škody, ktorá sa má priznať, závisí od toho, či a v akom rozsahu bolo zvýšenie ceny, ktoré zaplatil priamy odberateľ porušiteľa, prenesené na nepriameho odberateľa, pričom na tohto sa hľadí ako keby preukázal, že zvýšenie ceny zaplatené priamym odberateľom bolo prenesené na jeho stupeň, ak je schopný predložiť dôkaz prima facie, že sa tak stalo. Táto vyvrátiteľná domnienka platí okrem prípadov, keď porušiteľ môže k spokojnosti súdu vierohodne preukázať, že skutočná škoda nebola prenesená na nepriameho odberateľa alebo že na neho …

čl. I § 9 (Nepriami odberatelia) §
Ustanovenie § 9 vymedzuje základné podmienky pre uplatňovanie nároku na náhradu škody vo vzťahu k nepriamym odberateľom. Platí, že ak v konaní o náhradu škody závisí existencia nároku na náhradu škody alebo výška náhrady škody, ktorá sa má priznať, od toho, či alebo v akom rozsahu bolo zvýšenie ceny prenesené na žalobcu s prihliadnutím na obchodnú prax prenášania zvýšených cien na nižšie stupne dodávateľského reťazca, znáša dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním existencie prenesenia a jeho rozsahom žalobca, ktorý môže podľa tohto zákona primeraným spôsobom požadovať sprístupnenie informácií od žalovaného alebo od tretích osôb. V súlade s ustanovením smernice sa vymedzuje, že ak nepriamy odberateľ preukázal, že žalovaný sa dopustil porušenia práva hospodárskej súťaže, v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže došlo k zvýšeniu ceny pre priameho odberateľa žalovaného a nepriamy odberateľ kúpil tovar, ktorý bol predmetom porušenia práva hospodárskej súťaže, alebo že kúpil tovar odvodený od tovaru, ktorý bol predmetom porušenia alebo ktorý obsahoval tovar, ktorý bol predmetom porušenia, predpokladá …

čl. I § 10 (Žaloby o náhradu škody podávané žalobcami z rôznych stupňov dodávate §
V konaniach o náhradu škody podávanými žalobcami z rôznych stupňov dodávateľského reťazca a s cieľom, aby tieto žaloby neviedli k viacnásobnej zodpovednosti alebo nedostatku zodpovednosti porušiteľa za škodu, súd pri posudzovaní dôkazného bremena podľa § 8 a 9 prihliadne na žaloby o náhradu škody týkajúce sa rovnakého porušenia práva hospodárskej súťaže, ktoré však podali žalobcovia z iných stupňov dodávateľského reťazca, na rozsudky vo veciach žalôb o náhradu škody alebo na verejne dostupné informácie vyplývajúce z prípadov presadzovania práva hospodárskej súťaže orgánom hospodárskej súťaže; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté. Žaloby o náhradu škody môžu podávať tak osoby, ktoré zakúpili tovar alebo služby od porušiteľa, ako aj odberatelia, ktorí sa nachádzajú na nižšom stupni dodávateľského reťazca. V záujme jednotnosti rozsudkov, ktoré sú výsledkom súvisiacich konaní, a aby sa tak zabránilo tomu, že škoda spôsobená porušením práva hospodárskej súťaže Únie alebo vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže nebude v plnej miere nahradená, resp. tomu, že porušiteľ bude musieť zaplatiť náhradu škody, ktorá spôsobená …

čl. I § 11 až 14 (Sprístupňovanie dôkazov v súdnom konaní o náhradu škody/ Naria §
Dôkazy potrebné na preukázanie nároku na náhradu škody má obvykle k dispozícii výlučne protistrana alebo tretie osoby a často nie sú žalobcovi dostatočne známe alebo prístupné. Za takýchto okolností môžu prísne právne požiadavky na žalobcov, aby podrobne uviedli všetky tvrdené skutočnosti už na začiatku konania a predložili presne určené podporné dôkazy, nadmerne brániť účinnému výkonu práva na náhradu škody, ktoré zaručuje Zmluva o fungovaní Európskej únie. Z požiadavky primeranosti vyplýva, že sprístupnenie možno nariadiť, len ak žalobca na základe skutočností a dôkazov, ktoré sú mu primerane dostupné, preukázal, že utrpel škodu, ktorú mu spôsobil žalovaný. Ak sa žiada o sprístupnenie určitej kategórie dôkazov, táto kategória by sa mala označiť odkazom na spoločné znaky prvkov, ktoré ju tvoria, napríklad povahou, predmetom alebo obsahom dokumentov, časom, keď boli vyhotovené, alebo inými kritériami, pokiaľ sú takéto dôkazy v danej kategórii relevantné. Takéto kategórie by sa mali vymedziť čo najpresnejšie a najkonkrétnejšie, a to na základe primerane dostupných skutočností. Dôkazy sú dôležitým prvkom pri …

čl. I § 15 až 17 §
(Dôkazy s časovo obmedzeným sprístupnením/ Dôkazy vylúčené zo sprístupnenia dôkazov/ Obmedzenia použitia dôkazov získaných zo spisu orgánu hospodárskej súťaže) Ustanovenia § 15 až 17 vymedzujú právny režim obmedzenia sprístupnenia dôkazov v súdnom konaní o náhradu škody s tým, že ustanovenie § 15 vypočítava druhy dôkazov, ktoré môže súd nariadiť sprístupniť až potom, ako bolo konanie vedené orgánom hospodárskej súťaže skončené. Ustanovenie § 16 vypočítava dôkazy, ktoré sú vylúčené zo sprístupnenia tak stranám, ako aj tretím osobám s výnimkou osoby, ktorá urobila vyhlásenie v rámci programu zhovievavosti alebo podanie v rámci konania o urovnaní. Tieto dokumenty sa nestávajú súčasťou súdneho spisu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť režim, podľa ktorého je daná právomoc súdu posúdiť, či obsah dokumentov skutočne zodpovedá povahe dokumentov, ktoré sú podľa zákona zo sprístupnenia vylúčené. V súvislosti s ustanovením § 17 sa vymedzuje právny režim zákonných obmedzení, ktoré dopadajú na použitie dôkazov získaných zo spisu orgánu hospodárskej súťaže. Možnosť použiť dôkazy, ktoré boli získané výlučne prostredníctvom prístupu …

čl. I § 18 Sankcie §
Uplatnenie nároku na náhradu škody alebo začatie vyšetrovania orgánom hospodárskej súťaže prináša so sebou riziko, že dotknuté osoby môžu zničiť alebo ukryť dôkazy, ktoré by mohli byť užitočné na účely odôvodnenia nároku poškodenej osoby na náhradu škody. Aby sa zabránilo zničeniu relevantných dôkazov a zabezpečilo plnenie súdnych príkazov požadujúcich sprístupnenie dôkazov, konajúci súd bude mať možnosť uložiť dostatočne odrádzajúce sankcie. Pokiaľ ide o účastníkov konania, hrozba pre nich nepriaznivých dôsledkov konania o žalobe o náhradu škody môže byť osobitne účinná sankcia a môže sa ňou predchádzať prieťahom. Sankcie by malo byť možné uložiť aj za nesplnenie povinnosti chrániť dôverné informácie a za zneužitie informácií získaných prostredníctvom sprístupnenia. Podobne by malo byť možné uložiť sankcie aj v prípade, že informácie získané prostredníctvom prístupu k spisu orgánu hospodárskej súťaže sa zneužijú v rámci konania o žalobe o náhradu škody. V tomto zmysle ustanovenie odseku 1 vymedzuje tri kategórie dôsledkov, ktoré môže súd vyvodiť vo vzťahu k osobe, ktorá porušuje hypotézu vymedzenú v …

čl. I § 19 a 20 (Odkladný účinok a iné právne účinky mimosúdneho riešenia sporu/ §
Žaloby o náhradu škody sú len jedným z prvkov účinného systému presadzovania práva hospodárskej súťaže súkromnoprávnymi prostriedkami v prípade jeho porušenia a dopĺňajú ich alternatívne spôsoby nápravy, napríklad riešenie sporov mediáciou alebo mimosúdnym urovnaním (konsenzuálne riešenie sporov) a rozhodnutia v rámci presadzovania práva verejnoprávnymi prostriedkami, ktoré motivujú účastníkov na to, aby poskytovali náhradu škody. Vzhľadom na požiadavky smernice, skutočnosť, že mediácia je regulovaná samostatným zákonom o mediácii, ako aj to, že v našom právnom poriadku nie je univerzálny predpis pre mimosúdne urovnávanie, sa v § 19 ods. 2 zákona upravuje ad hoc pravidlo, podľa ktorého počas rokovania o mimosúdnom urovnaní osobám zúčastneným na mimosúdnom urovnaní neplynie premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu škody. V záujme zníženia neistoty pre porušiteľov a poškodené osoby je žiaduce dosiahnuť urovnanie „raz a navždy“ pre žalovaných. Preto by sa porušitelia a poškodené osoby mali motivovať na to, aby sa na náhrade škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže dohodli pomocou mechanizmov konsenzuálneho riešenia sporov, s …

čl. I § 21 a 22 (Spoločné ustanovenia) §
Vymedzujú sa spoločné ustanovenia založené na subsidiárnom použití Obchodného zákonníka a v procesnej rovine Civilného sporového poriadku.

čl. I § 23 (Prechodné ustanovenia) §
V súlade s dikciou smernice sa vymedzuje hmotnoprávne prechodné ustanovenie, ktoré právnu úpravu viaže na nároky na náhradu škody vzniknuté po 26. decembri 2016. V procesnoprávnej rovine sa zakotvuje, že ustanovenia zákona budú dopadať aj na súdne konania o náhradu škody začaté po 26. decembri 2016.

čl. I § 24 (Záverečné ustanovenie) §
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe zákona – z tohto dôvodu sa zavádza transpozičná príloha.

čl. II
(zákon č. 136/2001 Z. z.) Ustanovenie § 22 ods. 1 písm. n) zákona č. 136/2001 Z. z. je transpozíciou článku 17 ods. 3 smernice, podľa ktorého majú členské štáty zabezpečiť, aby vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže mal v konaní súvisiacom so žalobou o náhradu škody na žiadosť vnútroštátneho súdu možnosť pomôcť vnútroštátnemu súdu, ak ide o určenie výšky škody, pokiaľ uvedený vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže považuje takúto pomoc za vhodnú. Protimonopolný úrad preto môže súdu v niektorých prípadoch napomôcť, pokiaľ ide o poskytnutie relevantných údajov, nemôže však byť hlavným subjektom stanovenia otázky vyčíslenia škody. Ustanovenia smernice sa vo vzťahu k požiadavkám, aby Protimonopolný úrad mohol napomáhať alebo poskytovať súčinnosť súdu alebo súdu iného členského štátu Európskej únie v súvislosti so žalobou o náhradu škody pri určení výšky škody v prípade, ak o to súd alebo súd iného členského štátu EÚ požiada, premietajú aj do dikcie verejnoprávnych noriem obsiahnutých v zákone č. 136/2001 Z. z. Predmetné ustanovenie má za cieľ pomôcť vnútroštátnym …