Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 2Shs/1/2024 z 26. 8. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave 2Shs/1/2024 1019200317 26. 08. 2026 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200317.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2Shs/1/2024 21

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej v právnej veci žalobcu: AT Computer, s.r.o., so sídlom Framborská 253, 010 01 Žilina, IČO: 31 611 559, zastúpený: HAVEL & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 548 proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 24, 826 03 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 2015/KH/R/2/010 zo dňa 31.03.2015, takto rozhodol: 2Shs/1/2024 2

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2015/ KH/R/2/010 zo dňa 31.03.2015 v spojení s rozhodnutím Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2014/KH/1/1/012 zo dňa 02.06.2014 m e n í v časti výroku II. písm. d), ktorým bola žalobcovi uložená pokuta, nasledovne: „podnikateľovi AT Computer, s.r.o., IČO: 31611559 so sídlom Framborská 253, 010 01 Žilina, ukladá pokutu vo výške 291 320,- eur (slovom dvestodeväťdesiatjedentisíc tristo dvadsať eur), ktorú je povinný uhradiť do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku na účet Protimonopolného úradu SR č. 7000060793, ŠP: 8180, KS: 1118, VS: 201411012 vedený v Štátnej pokladnici Bratislava.“ II. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamieta. III. Účastníkom právo na náhradu trov konania pred správnym súdom ani trov kasačného konania nepriznáva.

odôvodnenie: 2Shs/1/2024 24

I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 13.03.2013 bol Protimonopolnému úradu SR (ďalej aj len „úrad“) doručený podnet na prešetrenie správania sa spoločností ASBIS SK spol. s r.o., IČO: 31 382 541 (ďalej len „ASBIS SK“), eD´system Slovakia, s.r.o., IČO: 36 413 658 (ďalej len „eD´system Slovakia“), ABC Data s.r.o., IČO: 36 726 630 (ďalej len „ABC Data“) a AT Computer, s.r.o., IČO: 31 611 559 (ďalej len „žalobca“), v ktorom sťažovateľ uviedol, že tieto spoločnosti sa mali dopustiť porušenia zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane hospodárskej súťaže“) tým, že sa dohodli na zavedení manipulačného poplatku vo výške 1,- euro bez DPH (ďalej len „manipulačný poplatok“). Súčasťou podnetu boli aj emaily od spoločnosti ASBIS SK, ABC Data a eD´system Slovakia, prostredníctvom ktorých tieto spoločnosti svojím obchodným partnerom oznámili, že zavádzajú manipulačný poplatok. Všetky uvedené spoločnosti zaviedli manipulačný poplatok v priebehu jedného týždňa. 2. Následne začal úrad prešetrovanie správania spoločností ASBIS SK, eD´system Slovakia, ABC Data a žalobcu a uskutočnil inšpekcie v priestoroch týchto podnikateľov. Na základe informácii z týchto inšpekcií úrad následne vykonal inšpekciu aj v priestoroch podnikateľov SWS Distribution, a.s., IČO: 35 816 473 (ďalej len SWS Distribution) a WESTech, spol. s r.o. Žalobca následne podal voči uskutočnenej inšpekcii v jeho priestoroch žalobu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, na základe ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) vydal dňa 17.10.2013 rozsudok sp. zn. 4Sžz/1/2013, ktorým zakázal úradu, aby pri prešetrovaní a analyzovaní zápisnice úradu zo dňa 11. apríla 2013, č. IZ-56/2013 spísanej v priebehu inšpekcie vykonanej v priestoroch žalobcu v Bratislave použil časti zápisnice v bode I. body 3-14, 16-19 a zápisnice úradu zo dňa 11. apríla 2013, č. IZ-55/2013 spísanej z priebehu inšpekcie vykonanej v priestoroch žalobcu v Žiline použil časť A otázky č. 4-11, ako aj časť zápisnice týkajúcej sa zamestnanca Martina Pospíšila. Vo zvyšnej časti NS SR žalobu zamietol. 3. Na základe dôkazov získaných počas inšpekcií začal úrad dňa 20.05.2013 konanie č. 0010/ OKT/2013 voči ASBIS SK, eD´system Slovakia, ABC Data, žalobcovi a SWS Distribution vo veci možnej dohody obmedzujúcej súťaž a zosúladeného postupu podľa § 4 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a b) zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Úrad v priebehu konania viedol aj rokovanie o urovnaní s účastníkom eD´system Slovakia, ABC Data a so žalobcom, ale všetky rokovania boli ukončené bez urovnania. 4. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, odbor kartelov v správnom konaní číslo 0010/OKT/2013, vydal dňa 02.06.2014 rozhodnutie č. 2014/KH/1/1/012 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“, ktorým rozhodol tak, že: „I. konanie podnikateľov ASBIS SK spol. s r.o., IČO: 31 382 541, so sídlom Tuhovská 33, 831 06 Bratislava, v konaní zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., Pri Starej prachárni 13, 831 04 Bratislava v čase od 14.02.2013 do 15.04.2013, eD´system Slovakia, s.r.o., IČO: 36 413 658, so sídlom Stará Vajnorská 21, 831 04 Bratislava, v konaní zastúpený spoločnosťou NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o., Cintorínska 3/ A, 811 08 Bratislava v čase od 07.02.2013 do 05.04.2013,

ABC Data s.r.o., IČO: 36 726 630, so sídlom Palisády 33, 811 06 Bratislava, v konaní zastúpený spoločnosťou BUŽEK & TEREM advokáti s.r.o., Mariánska 12, 811 08 Bratislava v čase od 07.02.013 do 19.04.2013, AT Computer, s.r.o., IČO: 31 611 559, so sídlom Framborská 253, 010 01 Žilina, v konaní zastúpený spoločnosťou Havel, Holásek & Partners, s.r.o., Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava v čase od 14.02.2013 do 16.04.2013 a SWS Distribution, a.s., IČO: 35 816 473, so sídlom Studená 5, 821 04 Bratislava, v konaní zastúpený spoločnosťou Patakyová, Bartová, Kovácsová, s.r.o., Advokátska kancelária, J.M. Hurbana 2, 940 01 Nové Zámky v čase od 14.02.2013 do 18.03.2013, spočívajúce v dohode o priamom, alebo nepriamom určení ceny tovarov prostredníctvom zavedenia manipulačného poplatku vo výške 1 euro bez dane z pridanej hodnoty, je dohodou obmedzujúcou súťaž, ktorá má za cieľ obmedzenie súťaže na relevantnom trhu distribúcie informačných technológií a doplnkového sortimentu na území Slovenskej republiky a ktorá je podľa ustanovenia § 4 ods. 1 v spojení § 4 ods. 2 písm. a) a s § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže zakázaná. II. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže Protimonopolný úrad Slovenskej republiky za konanie uvedené v bode I. výrokovej časti tohto rozhodnutia ukladá: podnikateľovi ASBIS SK spol. s r.o., IČO: 31 382 541, so sídlom Tuhovská 33, 831 06 Bratislava, pokutu vo výške 2 062 857,- eur, podnikateľovi eD´system Slovakia, s.r.o., IČO: 36 413 658, so sídlom Stará Vajnorská 21, 831 04 Bratislava, pokutu vo výške 1 246 621,- eur, podnikateľovi ABC Data s.r.o., IČO: 36 726 630, so sídlom Palisády 33, 811 06 Bratislava, pokutu vo výške 246 240,- eur, podnikateľovi AT Computer, s.r.o., IČO: 31 611 559, so sídlom Framborská 253, 010 01 Žilina, pokutu vo výške 582 641,- eur, podnikateľovi SWS Distribution, a.s., IČO: 35 816 473, so sídlom Studená 5, 821 04 Bratislava, pokutu vo výške 142 823,- eur, ktorú sú všetci vyššie uvedení podnikatelia povinní uhradiť do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 7000060793, ŠP 8180, KS 1118, VS 201411012 vedený v Štátnej pokladnici Bratislava.“ 5. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia úrad vymedzil tovarový relevantný trh ako trh distribúcie informačných technológií a doplnkového sortimentu, nakoľko tieto tovary boli predmetom protisúťažnej dohody účastníkov o zavedení manipulačného poplatku. Taktiež uviedol, že v danom prípade nie je potrebné sa v správnom konaní detailne zaoberať vymedzením relevantného trhu, pretože v prípade cieľových dohôd obmedzujúcich súťaž nie je potrebné definovať trh detailne, keďže tieto sú zakázané na základe svojho škodlivého cieľa, bez ohľadu na ich dopady a bez ohľadu na to, aký je podiel ich účastníkov na trhu. Definícia trhu je nutná, len ak bez nej nemožno stanoviť cieľ alebo efekt obmedzenia súťaže, resp. v prípade paralelnej aplikácie čl. 101 ZFEÚ aj zistiť splnenie kritéria vplyvu na obchod medzi členskými štátmi. Z geografického hľadiska úrad určil relevantný trh ako trh Slovenskej republiky. Zo získanej emailovej komunikácie mal úrad za preukázané, že v súvislosti so zavedením manipulačného poplatku prebehlo medzi niektorými účastníkmi minimálne jedno stretnutie a po tomto stretnutí prebiehala medzi účastníkmi emailová komunikácia, a to pred zavedením manipulačného poplatku (predmetom tejto komunikácie bolo potvrdenie účasti jednotlivých podnikateľov na dohode a rokovanie o konkrétnych podmienkach dohody), ako aj v období po zavedení manipulačného poplatku (predmetom tejto komunikácie boli detailné podmienky účtovania poplatku a monitorovanie dodržiavania dohody). Úrad taktiež analyzoval internú emailovú komunikáciu účastníkov ASBIS SK, eD’ system Slovakia, žalobcu a SWS Distribution, ktorá podľa neho taktiež potvrdzuje závery o existencii dohody o zavedení manipulačného poplatku. Z podkladov vyplýva, že emailovú komunikáciu inicioval konateľ spoločnosti ABC Data. V emaile zo dňa 14.02.2013 vyzval na pokračovanie rozhovorov na tému zavedenia manipulačného poplatku, pričom na tento email následne reagoval predstaviteľ spoločnosti eD´system Slovakia, ktorý vyslovil súhlas so zavedením manipulačného poplatku, avšak pod podmienkou, že bude zavedený aj spoločnosťami ASBIS SK, ABC Data a SWS Distribution. Konateľ ABC Data taktiež potvrdil záujem zaviesť poplatok, avšak pod podmienkou, že ABC Data nebude prvá spoločnosť, ktorá ho zavedie, nakoľko nie je dostatočne silná. V ten istý deň konateľ ABC Data adresoval email, ktorý obsahoval doterajšiu komunikáciu s konateľom eD´system Slovakia, predstaviteľom podnikateľa AT Computers a.s. (ktorý je sesterskou spoločnosťou žalobcu v ČR, ďalej

len „AT Computers ČR“). V tomto emaile ich oboznámil s tým, že ABC Data, SWS Distribution, ASBIS SK a eD´system Slovakia sú pripravení poplatok zaviesť. Dodal však, že je potrebné, aby bol poplatok zavedený aj žalobcom, v opačnom prípade poplatok nezavedie nikto. V tejto súvislosti úrad dodal, že email bol adresovaný podpredsedovi predstavenstva spoločnosti AT Computers ČR a zamestnancovi AT Computers ČR. Napriek tomu, že tieto osoby nemajú priamy právny vzťah so žalobcom, je podľa úradu z obsahu spisu zrejmé, že minimálne vo vzťahu k ostatným účastníkom vystupovali v mene žalobcu. V prípade podpredsedu predstavenstva AT Computers ČR ďalej zo spisovej dokumentácie vyplýva, že vo vzťahu k žalobcovi mal rozhodovacie právomoci v súvislosti so zavedením manipulačného poplatku. S ohľadom na tieto skutočnosti považoval úrad konanie týchto osôb za konanie žalobcu. Súčasťou emailovej komunikácie zo dňa 14.02.2013 bola aj diskusia ohľadne termínu zavedenia manipulačného poplatku. V tejto súvislosti konateľ eD´system Slovakia vyjadril svoj nesúhlas s návrhom, aby boli poplatky zavedené u jednotlivých účastníkov postupne podľa výšky obratu a navrhol, aby bol zavedený u všetkých naraz. Email bol adresovaný konateľovi spoločnosti ABC Data a podpredsedovi predstavenstva AT Computers ČR. Na tento návrh reagoval v ten istý deň (14.02.2013) konateľ ABC Data, že takýto postup nie je možný, nakoľko to nejde kvôli hospodárskej súťaži, je to „moc do očí bijúce“ a zbytočná provokácia. Email bol adresovaný zástupcom zvyšných účastníkov. Tento email podľa úradu preukazuje vedomosť všetkých účastníkov o dohode ku dňu 14.02.2013, ako aj skutočnosť, že si účastníci boli vedomí, že ich spoločná dohoda o zavedení manipulačného poplatku môže byť v rozpore s ustanoveniami zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Dňa 15.02.2013 adresoval konateľ ABC Data email predstaviteľom všetkých účastníkov (konkrétne: konateľ eD´system Slovakia, konateľ ASBIS SK, podpredseda predstavenstva SWS Distribution a podpredseda predstavenstva AT Computers ČR), v ktorom ich informoval, že žalobca s dohodou súhlasí a zavedenie poplatku sú schopní implementovať do polovice marca 2013. Ďalej uviedol, že sa ostatní majú rozhodnúť, kto pôjde ako prvý a ABC Data pôjde ako druhý v poradí. Tento email úrad považoval za jednoznačné potvrdenie existencie dohody o spoločnom postupe pri zavedení manipulačného poplatku. Zároveň z uvedeného emailu mal úrad za preukázané, že o predmete a obsahu dohody boli informovaní zástupcovia všetkých účastníkov. Na uvedenú správu reagoval konateľ eD´system Slovakia s návrhom termínov zavedenia poplatku u jednotlivých účastníkov dohody, pričom jeho správa bola taktiež adresovaná predstaviteľom všetkých účastníkov. V nadväznosti na tento email konateľ ABC Data potvrdil, že ABC Data je pripravená zaviesť poplatok dňa 08.03.2013. Ohľadom zavedenia poplatku SWS Distribution informoval dňa 07.03.2013 konateľ ABC Data s tým, že poplatok zavedú v 12.03.2013. V nadväznosti na túto komunikáciu potvrdil zavedenie poplatku v plánovanom termíne (t.j. pondelok, 11.03.2013) aj podpredseda predstavenstva AT Computers ČR v mene žalobcu, pričom v kópii tohto emailu uviedol aj zamestnanca žalobcu. Na tento email reagoval konateľ ABC Data, ktorý svoju odpoveď adresoval predstaviteľom všetkých účastníkov dohody, a uviedol, že „by to malo byť komplet“, všetkým ďakuje, končí komunikáciu a prosí všetkých, aby všetko zmazali. Uvedený email úrad považuje za zavŕšenie dohody medzi žalobcom, ASBIS SK, ABC Data, SWS Distribution a eD´system Slovakia o zavedení poplatku a o spoločnom postupe pri jeho zavedení. Zároveň z uvedeného emailu mal za preukázané, že spoločnosti si boli vedomé protiprávnosti ich konania, a to s ohľadom na skutočnosť, že konateľ ABC Data vyzval všetkých adresátov emailov na vymazanie vzájomnej komunikácie. Úrad ďalej zistil, že medzi účastníkmi pokračovala komunikácia aj po zavedení manipulačného poplatku, kedy sa vzájomne informovali o reálnom zavedení poplatku u jednotlivých účastníkov, o spôsobe jeho účtovania, ako aj o dodržiavaní, či porušovaní dohodnutých podmienok. Táto komunikácia podľa názoru úradu opätovne potvrdzuje, že zavedenie manipulačného poplatku bolo výsledkom vzájomnej dohody medzi účastníkmi a zároveň preukazuje, že účtovanie manipulačného poplatku by nebolo možné bez jeho súčasného zavedenia aspoň u väčšiny účastníkov. Dňa 05.04.2013, t. j. 1 mesiac po zavedení manipulačného poplatku zaslal konateľ ABC Data email konateľom eD´system Slovakia a ASBIS SK, ktorým ich informuje o výsledkoch prieskumu dodržiavania dohody o zavedení manipulačného poplatku, ktorý si sám urobil. Za svoju spoločnosť udáva, že manipulačný poplatok účtuje v súlade s dohodou. Upozorňuje však, že podľa jeho informácií podnikatelia eD´system Slovakia a ASBIS SK veľakrát odpúšťajú zákazníkom účtovanie manipulačného poplatku. Na tento email odpovedá konateľovi ABC Data konateľ eD´system Slovakia, že manipulačný poplatok neúčtujú iba určitému typu firiem, ktoré platia dopravu, resp. doobjednávajú tovar, keď niečo v pôvodnej objednávke zabudli. Zároveň A. B. vyčíta, že účtujú poplatok iba 1x denne a tvrdí, že žalobca sľubuje vrátiť poplatok v spätných bonusoch. Týmto e-mailom mal úrad za preukázané, že účastníci dohody medzi sebou komunikovali aj po zavedení poplatku, jej plnenie si overovali priamo u zákazníkov a kritizovali sa za odpúšťanie poplatkov. Existenciu dohody podľa úradu potvrdzuje napríklad aj emailová komunikácia zo dňa 11.03.2013 prebiehajúca medzi zamestnancami žalobcu a eD´system Slovakia, z obsahu ktorej vyplýva, že obe spoločnosti mali záujem kontrolovať, či ostatní účastníci dodržiavajú

dohodu o zavedení poplatku a nesnažia sa byť ústretovejší voči zákazníkom ako ich konkurencia. Z tejto komunikácie vyplýva, že zamestnanec eD´system Slovakia vedel aj o postupe a technických detailoch účtovania poplatkov v spoločnosti ASBIS SK, čo potvrdzuje záver, že zavedenie manipulačného poplatku bolo výsledkom vzájomnej dohody účastníkov. 6. Úrad ďalej zistil, že účastníci prestali účtovať manipulačný poplatok koncom mesiaca marec a v priebehu mesiaca apríl 2013 v nasledovnom poradí: eD´system Slovakia – dňa 20.03.2013, ASBIS SK - dňa 15.04.2013, žalobca – dňa 16.04.2013, ABC Data – dňa 19.04.2013. V prípade podnikateľa eD ´system Slovakia úrad získal dôkazy, z ktorých vyplýva, že aj po vyššie uvedenom dátume, ku ktorému mal ukončiť účtovanie manipulačného poplatku, prinajmenšom vyvolával u ostatných účastníkov dojem, že manipulačný poplatok účtuje. Úrad preto považoval účasť spoločnosti eD´system Slovakia na vyššie popísanej dohode za ukončenú až dňom 05.04.2013. V prípade spoločností ASBIS SK, žalobcu a ABC Data úrad posudzoval trvanie ich účasti na dohode do momentu, kedy reálne upustili od uplatňovania predmetu dohody, čo v tomto prípade znamená moment, kedy prestali prenášať obsah dohody priamo na zákazníkov. 7. Na základe uvedených zistení úrad dospel k záveru, že účastníci eD’system Slovakia, ASBIS SK, žalobca a ABC Data jednoznačne prejavili svoju vôľu postupovať spoločne na relevantnom trhu v súvislosti so zavedením manipulačného poplatku na každú faktúru. Túto svoju vôľu prejavili aj tým, že manipulačný poplatok v praxi zaviedli. V zmysle rozhodovacej praxe Európskej komisie dohody, ktorých predmetom je určenie výšky poplatkov, príplatkov či iných zložiek celkovej ceny tovarov a služieb, sa považujú za dohody o určení cien. Úrad preto považoval predmetnú dohodu za dohodu o priamom alebo nepriamom určení cien tovarov v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane hospodárskej súťaže, tzv. ťažký kartel, ktorý obmedzuje hospodársku súťaž na základe cieľa. Úrad dodal, že zo skutkových okolností prípadu vyplýva aj skutočnosť, že obmedzenie hospodárskej súťaže bolo aj subjektívnym úmyslom účastníkov dohody, ktorí si boli navyše vedomí skutočnosti, že je ich postup v rozpore s ustanoveniami zákona. Úrad ďalej uviedol, že na dohodu obmedzujúcu súťaž podľa § 4 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane hospodárskej súťaže nie je možné aplikovať ustanovenie § 6 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže. 8. Pri určovaní výšky pokuty úrad postupoval podľa Metodického pokynu o postupe pri určovaní pokút v prípadoch zneužívania dominantného postavenia a dohôd obmedzujúcich súťaž (ďalej len „Metodický pokyn“), podľa ktorého sa základná suma pokuty stanovila na základe súčinu relevantného obratu a percenta určeného na základe závažnosti porušovania zákona (v rozsahu do 30 %), pričom následne sa tento súčin prenásobí počtom rokov, počas ktorých k porušovaniu zákona dochádzalo, a vyhodnotí sa existencia priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, pričom nemôže dôjsť k prekročeniu 10% z celkového obratu. 9. Úrad vychádzal z obratu z predaja IT technológií a doplnkového sortimentu dosiahnutý v roku 2013, v prípade spoločností žalobcu a eD´system Slovakia za účtovné obdobie 2012/2013, resp. 2013/2014 uvedený vo výkaze ziskov a strát, nakoľko ide o posledné uzavreté účtovné obdobie, v ktorom sa účastníci zúčastnili na protisúťažnom konaní. Z hľadiska závažnosti ide svojou povahou o dohodu o cenách, ktorá sa klasifikuje ako ťažký kartel a patrí medzi najzávažnejšie porušenia súťažného práva. Úrad konštatoval, že v dôsledku tejto dohody bolo medzi konkurentmi eliminované riziko neistoty vzájomného budúceho správania, nakoľko nielen cena, ale aj ďalšie dojednania nepriamo súvisiace s cenou môžu byť dôležitým faktorom pre výber dodávateľa tovaru zo strany spotrebiteľa. Dohoda mohla nepriamo ovplyvniť aj ceny výrobkov spadajúcich do oblasti IT technológií a doplnkového sortimentu v rámci SR. Konanie účastníkov dohody úrad považoval za o to závažnejšie, že oni samotní si protizákonnosť svojho konania uvedomovali, čo vyplýva z ich vzájomnej korešpondencie. Zdôraznil, že aj keď pri tomto druhu dohôd nie je potrebné zisťovať skutočný dopad takejto dohody na trh, má za to, že negatívny dopad posudzovanej dohody sa prejavil už jej samotnou realizáciou v praxi, teda účtovaním manipulačného poplatku. Vzhľadom na krátke trvanie dohody, ako aj na skutočnosť, že niektorí účastníci dohody manipulačný poplatok nezaviedli celoplošne pre všetkých svojich zákazníkov, boli sumy, ktoré celkovo získali jednotliví účastníci dohody v súvislosti so zavedením manipulačného poplatku, nízke a pohybovali sa rádovo v tisícoch eur. Úrad vyhodnotil predmetnú dohodu ako veľmi závažnú, avšak zohľadnil špecifiká trhu distribúcie IT technológií, pre ktorý je typická pomerne nízka marža vzhľadom na obraty dosiahnuté predajom tovarov a tiež skutočnosť, že predmetom dohody obmedzujúcej súťaž bolo zavedenie administratívneho poplatku a nie priame zvýšenie cien tovarov,

resp. služieb, ako aj pomerne nízky prospech získaný účastníkmi účtovaním poplatku. Preto úrad určil koeficient za závažnosť na dolnej hranici rozpätia, a to vo výške 1 % z relevantného obratu. Pokutu určenú na základe závažnosti úrad následne prenásobil počtom rokov trvania porušovania zákona, pričom pri porušeniach zákona s trvaním do 1 roka nedochádza z titulu dĺžky trvania porušenia zákona k úprave sumy pokuty určenej na základe závažnosti. V uvedenom prípade dĺžka porušovania jednotlivých účastníkov dohody predstavovala obdobia kratšie ako 1 rok. Z uvedených dôvodov nebola suma pokuty určená na základe závažnosti upravená v súvislosti s počtom rokov trvania porušovania. Na dĺžku porušovania mohla mať vplyv aj skutočnosť, že úrad uskutočnil inšpekcie a následne začal konanie v krátkom časovom odstupe od uzatvorenia a realizácie dohody obmedzujúcej súťaž a trvanie dohody bez zásahu úradu mohlo byť dlhšie. Za začiatok doby porušovania určil úrad u podnikateľov ASBIS SK, žalobcu a SWS Distribution dátum 14.02.2013, nakoľko disponuje dôkazmi o zapojení týchto podnikateľov do komunikácie o zavedení manipulačného poplatku od tohto dátumu. Ukončenie porušovania posudzoval úrad u každého účastníka osobitne. Na základe uvedeného úrad stanovil výšku pokuty pre žalobcu nasledovne: relevantný obrat: 58 264 139,- eur; doba porušovania od: 14.02.2013 do: 16.04.2013; % závažnosti: 1 %; základná suma pokuty 582 641,- eur; výška pokuty: 582 641,- eur. 10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali rozklad všetci účastníci, vrátane žalobcu. O podanom rozklade rozhodol žalovaný tak, že rozhodnutím č. 2015/KH/R/2/010 zo dňa 31.03.2015 (ďalej len napadnuté rozhodnutie) rozklady zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný stotožnil so závermi prvostupňového rozhodnutia. K námietkam účastníkov o nedostatočnom preukázaní uzavretia dohody žalovaný uviedol, že v prípade posudzovania kartelovej dohody nie je podstatné určiť dátum ani a fortiori miesto jej uzavretia za predpokladu, že porušenie je inak dostatočne preukázané. V prípade posudzovania protisúťažných dohôd, ktoré bývajú jej účastníkmi výslovne utajované aj pokiaľ ide o miesto a dokumenty s takýmito kontaktmi súvisiace sú bežne redukované na minimum, nemožno od správneho orgánu spravodlivo vyžadovať, aby vždy preukázal miesto a presný obsah stretnutí. Nie je preto vždy nevyhnutné ani preukázať presný dátum začatia protiprávneho konania, ak je protiprávne konanie inak dostatočne dôkazmi podložené. Úrad v tomto konaní určil začiatok protiprávneho konania dostatočným spôsobom s tým, že začatie konania u jednotlivých účastníkov viazal na dátumy, ku ktorým zabezpečil dôkazy. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že úrad použil spätnú extrapoláciu pre svoj záver, žalovaný uviedol, že aj v praxi Komisie je bežné, že ak Komisia objaví nejaký dôkaz o nezákonnom kontakte medzi podnikateľmi tento môže byť iba určitým fragmentom, takže je často nevyhnutné „rekonštruovať“ určité detaily dedukciou. Uvedené je nevyhnutné práve z dôvodu, že kartely sú organizované v utajení a dôkazy dokumentárneho charakteru sú redukované na minimum. Existencia určitej protisúťažnej praktiky potom musí byť odvodená z viacerých okolností a indícii, ktoré pri absencii iného prijateľného, či hodnoverného vysvetlenia predstavujú dôkaz porušenia súťažných pravidiel. V prípade žalobcu úrad začiatok účasti na protiprávnom konaní nestotožnil so stretnutím na Srí Lanke, keďže jeho účasť na danom stretnutí nebola jednoznačne dôkazmi preukázaná. K stretnutiu na Srí Lanke došlo v období od 31.01.2013 až 07.02.2013 pričom začiatok protiprávneho konania u tejto spoločnosti je datovaný ku dňu 14.02.2013. Dôkazný štandard v súťažnom práve nevyžaduje povinnosť jednoznačne preukázať vo vzťahu k jednotlivým stretnutiam a plneniam dohody, ktorá konkrétna osoba za účastníka a akým spôsobom do neho bola zainteresovaná a do akej miery s tým vyjadrila súhlas. Dôležité je preukázať účasť podnikateľa ako takého, čo bolo v tomto prípade vo vzťahu ku všetkým účastníkom naplnené. E-mailová komunikácia v tomto prípade dokonca prebiehala medzi konateľmi spoločností. Navyše to, čo bolo medzi nimi dohodnuté, sa aj reálne uskutočnilo v čase a spôsobom, ako bolo dohodnuté (napriek istým odchýlkam v jednotlivých prípadoch), čo predpokladá, že osoby oprávnené konať a rozhodovať za účastníkov boli o predmete dohody informované. Žalovaný nepovažoval za potrebné v tejto súvislosti preverovať detailnejšie námietku žalobcu, či sa jej zamestnanec, alebo iná osoba oprávnená za ňu konať, reálne zúčastnil stretnutia na Srí Lanke. Žalobca sa do dohody zapojil a túto aj realizoval, čo bolo preukázané dôkazmi získanými počas inšpekcie. 11. S námietkou, že v prípade posudzovanej dohody nedošlo k nijakým dopadom na trh, úrad nesúhlasil, pretože zakázaná je už aj dohoda, ktorá v sebe nesie potenciál obmedzenia, a teda nemuselo nevyhnutne k reálnemu obmedzeniu aj dôjsť. Pokiaľ ide o námietku, že podľa štandardnej európskej judikatúry, ťažké kartely sa takmer vždy vyznačujú snahou účastníkov výhodne zvýšiť ceny tovarov, s touto sa možno vo všeobecnosti stotožniť. Vychádzajúc zo získanej e-mailovej komunikácie zavedenie manipulačného poplatku bez koordinácie s konkurenciou prinášalo so sebou riziko prechodu zákazníkov ku konkurencii, čo mala dohoda vylúčiť a zabezpečiť zvýšenie cien, prostredníctvom

zavedenia poplatku, bez ohrozenia pozície zúčastnených strán na kartelovej dohode, t.j. ohrozenia zo straty zákazníkov z dôvodu zmeny cenovej politiky. Žalovaný poukázal aj na to, že zavedenie manipulačného poplatku účastníci zdôvodňovali svojim nezávislým podnikateľským rozhodnutím s tým, že tento krok bol nevyhnutný z dôvodov, ktoré uviedli. Žalovanému však nie je potom zrejmé, prečo v účtovaní manipulačného poplatku na základe vlastného rozhodnutia ďalej nepokračovali, ale práve poukazovali na to, že došlo k vypnutiu jeho účtovania na základe intervencie úradu. Ak išlo o nezávisle podnikateľské rozhodnutie, ktoré bolo pre chod firmy potrebné, dalo by sa očakávať, že aspoň niektorá spoločnosť bude aj naďalej takýto, resp. obdobný, poplatok účtovať. 12. V súvislosti s námietkou žalobcu, že úrad nezohľadnil skutočnosť, že časť z celkového obratu predstavovala vnútropodnikové predaje, ako aj predaje ostatným účastníkom, ktoré musia byť vylúčené z relevantného obratu použitého pre účely výpočtu pokuty, žalovaný uviedol, že tieto obraty z protisúťažnej dohody neboli vyčlenené a nie je ani dôvod ich vyčleniť z obratu na účely výpočtu pokuty. Na účely vyčíslenia relevantného obratu nie je podstatné, aké predajné kanály podnikateľ používa, ani či reálne na každú transakciu vždy uplatňuje pravidlá dohody. Nezarátaním vnútropodnikových obratov by sa úrad dopustil diskriminácie podnikateľov, ktorí nie sú vertikálne integrovaní, v dôsledku čoho by následne zisk z kartelu nemusel byť dostatočne zohľadnený a podnikateľ by tak mohol uniknúť sankcii primeranej jeho významu na trhu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 12.11.2014 vo veci C-580/12 P, Guardian Industries Corp, Guardian Europe Sarl v. Komisia. Žalobca tiež namietal, že obrat ako základ pre výpočet pokuty mal zahŕňať iba predaje, pri ktorých sa manipulačný poplatok reálne účtoval. Žalovaný takýto navrhovaný výpočet pokuty považoval za nesprávny, pretože relevantným obratom sa rozumie obrat bez daní dosiahnutý podnikateľom z predaja tovarov a služieb, ktorých sa narušenie alebo obmedzenie priamo alebo nepriamo dotýka. Viazať pokutu iba vo vzťahu k predajom, kde bol manipulačný poplatok aj reálne účtovaný, znamená viazať pokutu v podstate iba na skutočný dopad praktiky. Skutočný dopad praktiky však vždy nemusí odrážať závažnosť konkrétneho porušenia. Skutočný dopad praktiky v tomto prípade nebol síce výrazný, avšak potenciál obmedzenia súťaže, ktorý dohoda mala, tento skutočný dopad rozhodne presahoval. V tejto súvislosti žalovaný opäť zdôraznil závery rozsudku Súdneho dvora EÚ z 12.11.2014 vo veci C-580/12 P. 13. Žalovaný ďalej uviedol, že účastníci patria medzi významných hráčov na vymedzenom relevantnom trhu. Ich odhadovaný spoločný podiel tvorí viac ako polovicu trhu distribúcie informačných technológií. Protisúťažné konanie účastníkov malo teda dopad na väčšinu trhu distribúcie informačných technológií a doplnkového sortimentu. Skutočnosť, že účastníci pôsobia v prostredí s nízkymi maržami, má za následok, že už aj malé zvýšenie cien priamo vplýva na životaschopnosť podnikania a zohráva rozhodujúcu rolu pri tom, či podnikateľ (distribútor v tomto prípade) stratí zákazníka, udrží si ho alebo získa nových zákazníkov na úkor svojich konkurentov. Všetci účastníci sa rozhodli sami na dobrovoľnej báze podnikať na danom trhu a všetci mali v tomto smere aj rovnaké podmienky. Nízka marža pri podnikaní ako taká preto, podľa žalovaného, nie je zdôvodnením pre uzavretie ťažkého kartelu a jeho zhovievavejšie posúdenie. 14. Rovnako tak skutočnosť, že trh, na ktorom ku kartelu došlo, je trhom jednoproduktovým, nezakladá dôvod na iné posudzovanie veci. Tvrdenie, že ak sa v prípade jednoproduktového trhu vypočítava pokuta v podstate z celkového obratu je pomer pokuty na obrate spoločnosti vyšší v porovnaní s inými prípadmi, nie je relevantné. Žalovaný napriek veľmi závažnému porušeniu považuje výšku uloženej pokuty v sume 1% z relevantného obratu za primeranú. Žalovaný zohľadnil skutočnosť, že nedošlo k určeniu konečnej ceny za poskytované služby, a teda cenová súťaž nebola úplne medzi účastníkmi vylúčená. Trh, na ktorom pôsobia účastníci, nie je trhom s vysokými bariérami vstupu, kedy je efekt kartelu ešte škodlivejší. Žalovaný zároveň nepovažoval za nesprávny postup, ak úrad aplikoval rovnaké % závažnosti pre všetkých účastníkov s výnimkou spoločnosti SWS Distribution. Podiel všetkých účastníkov na protiprávnom konaní bol rovnaký, keďže aj samotná realizácia dohody vyžadovala účasť všetkých, k čomu s výnimkou SWS Distribution aj došlo. 15. Žalovaný akceptoval námietku, že trvanie kartelu bolo krátke. Postihnuteľné sú však podľa neho aj kartely, ktoré sa ešte do praxe ani nezaviedli práve z dôvodu potrestania už potenciálu, ktorý v sebe taký kartel má a potrestania podnikateľov za to, že volia takéto správanie na trhu. V tomto prípade však preukázateľne kartel do praxe zavedený bol a určité zisky spoločnosti aj dosiahli. Tým je preukázané, že predpokladaný škodlivý efekt kartelu, i keď po kratší čas, aj nastal. K námietke žalobcu, že v prípade dohody kratšej ako 6 mesiacov je potrebné brať do úvahy iba polovicu sumy relevantného obratu,

žalovaný uviedol, že pri porušeniach zákona s trvaním do jedného roka nedochádza z titulu dĺžky trvania porušenia zákona k úprave sumy pokuty určenej na základe závažnosti. Keďže v posudzovanom prípade išlo o trvanie iba niekoľkých mesiacov, t.j. obdobie do jedného roka, nedošlo k prenásobeniu, a teda navýšeniu pokuty z dôvodu dĺžky porušovania. Takýto postup považuje žalovaný za súladný s metodickým pokynom úradu, ktorý je v tomto smere jednoznačný a dĺžku porušovania v trvaní do jedného roka nezohľadňuje pri určovaní pokuty, a teda pokuta sa nemení. Keďže v tomto prípade nemožno hovoriť o počte rokov, nie je možné ani aplikovať prenásobovanie pokuty určenej podľa závažnosti. Metodický pokyn nepočíta so znižovaním pokuty určenej na základe závažnosti v dôsledku dĺžky trvania, ale naopak, ak porušovanie trvalo dlhšie ako rok, tak sa pokuta zvýši. Žalovaný považoval tiež za zrejmé, že k ukončeniu kartelu nedošlo z dôvodu, že by sa jeho účastníci rozhodli neporušovať už viac súťažné pravidlá. Tlak zo strany zákazníkov jednotlivých účastníkov spôsobil, že títo sa uchyľovali k nedodržiavaniu dohodnutého postupu, čo v konečnom dôsledku v spojení so zásahom úradu viedlo k jeho zániku. 16. Žalovaný opätovne posudzoval aj tvrdenia žalobcu a eD´system, ktorí odôvodnili svoje tvrdenia o likvidačnom charaktere pokuty, a konštatoval, že z predložených dokumentov nevyplývajú žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by mali viesť k úprave pokuty, kvôli neschopnosti jej úhrady. Žalovaný pri posudzovaní vzal do úvahy finančné výkazy za posledné obdobie, ako aj predchádzajúce obdobia, a dospel k záveru, že ide o štandardne hospodáriace a fungujúce spoločnosti na trhu. Žiaden z účastníkov nepredložil objektívny dôkaz o tom, že uloženie pokuty by nenávratne ohrozilo jeho ekonomickú životaschopnosť a spôsobilo by mu stratu hodnoty jeho aktív. Pri likvidačnom charaktere pokuty sa zohľadňujú mimoriadne udalosti, ktoré postihnú účastníkov alebo daný sektor po udelení pokuty a môžu tak viesť k jej zníženiu. Nízka ziskovosť v poslednom období, ani závislosť od financovania aktivít z externých zdrojov nie je dostatočným dôvodom pre záver o neschopnosti úhrady pokuty. V súvislosti s námietkou žalobcu, že vychádzajúc z praxe úradu, konkrétne v prípade PAP-PEX a SLOVPAP (rozhodnutie č. 2011/KH/1/1/038 zo dňa 28. septembra 2011), je možné výrazne znížiť výšku sankcie, žalovaný uviedol, že išlo o prípad, v ktorom účastníci okrem iného priznali svoju účasť na protiprávnom konaní, čo zodpovedá súčasnému inštitútu urovnania (§ 38a súčasného znenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže), kedy je možné výraznejšie znížiť pokutu. Zmieňovaný prípad preto nie je možné porovnávať s vecou posudzovanou v tomto konaní. 17. Žalobca namietal aj skutočnosť, že mu neboli sprístupnené časti spisu, čím boli porušené jeho procesné práva. Žalovaný v tejto súvislosti konštatoval, že úrad neporušil práva žalobcu, pretože predmetom nesprístupnenia boli dokumenty spoločnosti SWS Distribution získané počas inšpekcie v jej v podnikateľských priestoroch, ktoré si táto spoločnosť označila za dôverné. Podklady a informácie, ktoré tvoria prílohu zápisnice z vykonania inšpekcie v priestoroch podnikateľa SWS Distribution obsahujú výlučne internú komunikáciu prebiehajúcu medzi zamestnancami tejto spoločnosti. Spoločnosť SWS Distribution dôvernosť týchto informácií riadne odôvodnila. V uvedených prílohách a ani v texte samotnej zápisnice sa nenachádzajú žiadne informácie vo vzťahu k žalobcovi alebo k ostatným účastníkom, ktoré by mohli preukazovať ich účasť na posudzovanej dohode, alebo ktoré by mohli byť použité v prospech týchto účastníkov. Podklady a informácie obsahujúce dôkazy preukazujúce vôľu podnikateľa SWS Distribution zaviesť manipulačný poplatok do praxe tvoria podklad pre rozhodnutie a ich obsah je popísaný v prvostupňovom rozhodnutí. Rovnako tak žalobca si označil informácie, ktoré považuje za citlivé a trval na ich ochrane voči ostatným účastníkom. Žalovaný zastáva názor, že pre právo na obhajobu je potrebné, aby sa účastník mohol vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré predstavujú podklad rozhodnutia a ktoré správny orgán zohľadnil pri rozhodovaní voči podnikateľovi. V tomto prípade takýto postup nebol porušený. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 419/04. Žalobca v tomto konaní mal možnosť sa k podkladom rozhodnutia vyjadriť a navrhnúť svoje odlišné tvrdenia, čo aj počas konania urobil. 18. Pokiaľ ide o námietky voči inšpekciám, ktoré predchádzali začatiu tohto správneho konania, týmito sa žalovaný nezaoberal, keďže vo veci vykonaných inšpekcií právoplatne rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 17.10.2013 rozsudkom sp. zn. 4Sžz/1/2013, ktorým zakázal úradu použiť v konaní časť získaných informácií. Tie skutočnosti, ktoré boli Najvyšším súdom SR úradu vytýkané, úrad zohľadnil v ďalšom konaní. II. Žaloba

19. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 05.06.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím úradu, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, a pre prípad, že by súd nepovažoval právne podklady na vydanie vyššie uvedeného rozsudku za splnené, žiadal napadnuté rozhodnutia zmeniť tak, že od uloženia pokuty sa upúšťa. 20. Žalobca namietal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Predovšetkým považoval výpočet pokuty za chybný a nezákonný, keď žalovaný vo svojom rozhodnutí nevzal do úvahy špecifiká predmetného trhu distribúcie IT pri stanovení relevantného obratu, z ktorého sa pokuta počíta. Taktiež žalovaný nezohľadnil skutočnosť, že časť z celkového obratu predstavovali vnútropodnikové predaje, ako aj predaje ostatným účastníkom, ktoré musia byť vylúčené z relevantného obratu použitého pre účely výpočtu pokuty. Mal za neprípustné, aby žalovaný aplikoval paušalizované percentá závažnosti bez zohľadnenia priťažujúcich, či poľahčujúcich okolností, nakoľko je zrejmé, že miera účasti na domnelej dohode jednotlivých účastníkov správneho konania bola značne rozdielna. 21. Namietal tiež, že žalovaný vo svojom rozhodnutí pristupoval k výpočtu sankcie v rozpore so zásadou legitímnych očakávaní a zásadou proporcionality, keď nevzal do úvahy dĺžku trvania údajného porušenia, resp. posudzoval ju tak, ako by trvalo jeden celý rok, napriek skutočnému trvaniu v dĺžke dvoch mesiacov a dvoch dní. Žalobca považoval pochybenie v zohľadnení dĺžky trvania údajného porušenia za obzvlášť závažné, pretože postup žalovaného je podľa jeho názoru nielen v rozpore so zákonom a usmernením úradu, ale aj s dlhodobo konzistentnou praxou Európskej komisie a Európskeho súdneho dvora. 22. Nesúhlasil s opisom a právnou kvalifikáciou skutočností súvisiacich s manipulačným poplatkom ako cieľovou dohodou o cene. Rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu považoval za nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistený skutkový stav bol nedostačujúci pre posúdenie veci a zároveň v rozpore s obsahom spisového materiálu. 23. Žalobca ďalej uviedol, že v dôsledku procesných pochybení žalovaného boli porušené jeho práva, keď počas inšpekcií v priestoroch žalobcu neumožnil zamestnancom žalobcu kontaktovať konateľa žalobcu, prehliadal zamestnancov v ich neprítomnosti a nepoučil žalobcu o jeho právach, rovnako neumožnil žalobcovi prístup ku všetkým dokumentom, ktoré mohli byť z hľadiska predmetného správneho konania relevantné, mohli sa ho týkať a vyjadrenie k nim by mohlo slúžiť k obrane žalobcu, ide najmä o nesprístupnenie dokumentov týkajúcich sa inšpekcie v SWS Distribution. Žalovaný sa iba formálne a nedostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu, a preto považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. 24. Žalobca následne bližšie špecifikoval fungovanie trhu distribúcie IT a konštatoval, že práve logistika predstavuje podstatnú časť nákladov a z pohľadu zákazníka je najvýznamnejšou službou ponúkanou distribútorovi. Výška hrubých marží je extrémne nízka. Považoval za vhodné a primerané, aby v predmetnom prípade boli v dostatočnej miere zohľadnené charakteristické črty daného odvetvia s tým, že meranie veľkosti trhu a ekonomickej sily účastníkov správneho konania, tak ako to spravil žalovaný v tomto prípade, nezodpovedá ekonomickej realite daného trhu a v konečnom dôsledku je pre žalobcu nespravodlivé a likvidačné. 25. Tak ako v priebehu správneho konania opakovane poukázal na to, že vstúpil na slovenský trh distribúcie IT neskôr ako jeho konkurenti, čo determinuje jeho postavenie a obchodnú stratégiu. Uviedol, že sa snaží presadiť efektivitou, kvalitnejšími službami a relatívne nižšími cenami, čo z neho robí „šťuku“ medzi konkurentmi. Na trhu distribúcie IT robí nezávislú obchodnú politiku, ktorá je novátorská, a ktorá prináša nové trendy prospešné pre zákazníkov a konečného spotrebiteľa. 26. Žalobca sa nestotožnil so záverom žalovaného, že údajná dohoda obmedzujúca súťaž predstavuje tzv. ťažký cenový kartel. Uviedol, že už dávnejšie zvažoval zavedenie manipulačného poplatku ako jeden z krokov v motivovaní zákazníkov, aby svoje objednávky manažovali efektívne, t.j. aby objednávali viacero tovarov v jednej objednávke, pokiaľ to je možné. Možné diskutovanie s účastníkmi správneho konania o tejto problematike, t.j. o zefektívnení nákladov, nemôže byť v žiadnom prípade považované za cenový kartel. Zavedením manipulačného poplatku žalobca tiež nemohol „zbohatnúť“, čo je zvyčajne účelom klasického ťažkého kartelu. 27. Žalobca mal za to, že žalovaný nepreukázal, že by prišlo k cenovej dohode (tzv. ťažkému cenovému kartelu) medzi účastníkmi, ani spôsob, akým k tejto dohode malo prísť. Aj v prípade, ak by sa malo jednať o protisúťažné konanie, žalovaný nepreukázal, že by sa malo jednať o konanie, ktorého cieľom by bolo narušenie súťaže. Žalovaný mal podľa neho preukázať, že protisúťažné konanie malo za následok obmedzovanie súťaže v zmysle § 4 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Uviedol, že údajné protisúťažné konanie nemalo na trh takmer žiadny dopad, a preto je vylúčené považovať krátke účtovanie manipulačného poplatku zo strany žalobcu za dohodu obmedzujúcu súťaž. Žalovaný nezohľadnil rolu a pozíciu žalobcu, ktorý sa do diskusie o zavedení poplatku zapojil neskôr, mal v nej len

pasívne postavenie a poplatok začal účtovať ako posledný, preto nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Žalovaný nepreukázal, že by sa zástupca žalobcu zúčastnil stretnutia na Srí Lanke, ani to, že by s dohodu vyslovil súhlas. Naopak, zamestnanec sesterskej spoločnosti AT Computers ČR so zavedením poplatku ostro nesúhlasil v komunikácií po návrate zo Srí Lanky. Aj keď žalobca nakoniec manipulačný poplatok zaviedol, podľa názoru žalobcu je nutné jeho konanie posudzovať ako prirodzené nasledovanie lídrov na trhu, nie ako kartelovú dohodu. Podľa žalobcu žalovaný nepreukázal, že by prišlo k cenovej dohode, akým spôsobom k nej malo prísť, ani to, že cieľom by bolo narušenie súťaže. 28. Žalobca je presvedčený, že žalovaný pri výpočte pokuty nepostupoval v súlade s požiadavkami zakotvenými v § 38 ods. 3 zákona o ochrane hospodárskej súťaže, nesprávne aplikoval metodický pokyn pri výpočte relevantného obratu a nezohľadnil okolnosti odôvodňujúce niekoľko násobne nižšiu výšku pokuty. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný pri výpočte pokuty postupuje podľa metodického pokynu, ktorý vychádza z Usmernenia Európskej komisie k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (ďalej len Usmernenie Komisie), čo nie sú zákonné predpisy. Považuje za nesprávne pri počítaní pokuty brať do úvahy celkový obrat žalobcu dosiahnutý za posledný uzavretý účtovný rok, t.j. obrat vo výške 58 264 139,- eur, a poukazuje na to, že v uvedenom účtovnom roku dosiahol aj vnútropodnikové obraty (vo výške 434 536,- eur), ako aj obraty medzi účastníkmi (vo výške 1 834 242,43,- eura), na ktoré sa údajná kartelová dohoda vzťahovať nemohla. Žalobca je presvedčený, že žalovaný mal brať za základ pre výpočet pokuty predaje, na ktoré sa účtoval manipulačný poplatok. Tieto predaje predstavovali 2 677 782,26 eura, čo zodpovedá 51,48% z fakturovaného obratu v predmetnom období. Podľa žalobcu výška tržieb neodráža postavenie žalobcu na trhu, kde sú vysoké obstarávacie náklady na distribuované produkty a nízka ekonomická hodnota obchodnej aktivity. 29. Podľa žalobcu miera závažnosti má byť stanovená výrazne nižšie ako 1 %, keďže sa nejedná o ťažký cenový kartel. Žalovaný pri výpočte pokuty riadne nezohľadnil veľmi krátku dĺžku trvania údajnej protisúťažnej dohody, ktorá trvala približne 2 mesiace. Tvrdil, že e-mailovú komunikáciu, ktorá sa týkala zavedenia poplatku, iniciovali iní účastníci, pričom participácia žalobcu na tejto komunikácii bola len pasívna s tým, že žalobca len nasledoval silnejších hráčov na trhu. Toto jeho konanie možno charakterizovať ako prirodzené ekonomické sa správanie alebo prinajmenšom výrazne pasívnu účasť na údajnej dohode, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobca začal účtovať manipulačný poplatok ako posledný. Ďalej poukázal na to, že žalobca prestal účtovať poplatok ihneď po neohlásenej inšpekcii žalovaného, ktorá sa uskutočnila 11.04.2013 vo štvrtok a v pondelok 15.04.2013 bolo účtovanie poplatku vypnuté, pričom na faktúrach s dátumom 16.04.2013 sa poplatok vyskytol iba v prípade skorších objednávok. Konštatoval, že žalovaný rovnako pri výpočte nevzal do úvahy ako poľahčujúcu tú skutočnosť, že žalobca účtoval poplatok približne iba na polovicu fakturovaného obratu (51,48 %). 30. Žalobca ďalej uviedol, že predpokladaná pokuta vo výške 582 641,- eur bude mať s vysokou pravdepodobnosťou priamo za následok odchod žalobcu z trhu, preto je táto pokuta neproporcionálna a v rozpore s uvedeným bodom 31 metodického pokynu. III. Vyjadrenie žalovaného 31. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, mal za to, že dostatočne zistil skutkový stav veci, keď svoje závery založil na konzistentnom súbore dôkazov pochádzajúcich z obdobia porušovania, t.j. dôkazov s vysokou dôkaznou hodnotou. Samotní účastníci pritom komunikáciu medzi sebou v zásade, ani nepopierali (čo ani nebolo vzhľadom na získané dôkazy dosť dobre možné), ale vysvetľovali ju inými, ako protisúťažnými cieľmi. Snažili sa úrad presvedčiť o tom, že komunikácia mala vlastne iba vyriešiť neúnosnú situáciu na trhu, ktorá mala primäť zákazníkov k racionálnejšiemu objednávaniu. Zdôraznil, že nepolemizuje s dôvodnosťou zavedenia manipulačného poplatku na základe individuálneho rozhodnutia podnikateľa ako takého, ale trestá neodôvodnenú a protizákonnú komunikáciu podnikateľov v konkurenčnom postavení o ich budúcej cenovej politike. 32. Konštatoval, že problémy na trhu, ktoré popisuje žalobca, neodôvodňujú uzavretie zakázanej dohody obmedzujúcej súťaž. Podmienky na trhu nemôžu predstavovať ospravedlnenie pre porušenie zákona o ochrane hospodárskej súťaže. O prospechu pre spotrebiteľov nemožno hovoriť v kontexte, keď si konkurenti dohodnú zavedenie rovnakého poplatku v rovnakom čase. Úrad nikde netvrdil, že žalobca bol iniciátorom zakázanej dohody. Trvanie kartelu bolo síce krátke, avšak dôvody jeho ukončenia, podľa zhromaždených dôkazov nespočívali v tom, že strany dohody sa rozhodli nepokračovať v protisúťažnom

konaní a viesť férovú hospodársku súťaž. Je pomerne bežným javom, že aj v prípade, ak sa podnikatelia rozhodnú uzatvoriť dohodu obmedzujúcu súťaž, majú snahu využívať ju najmä vo svoj individuálny prospech, a preto v prípade, keď je to možné, sa od nej vo svoj prospech odkláňajú. Takéto správanie, však nemožno považovať za dôkaz správania sa v súlade so zákonom. Iba jednoznačné dištancovanie sa voči ostatným zúčastneným od cieľu protisúťažného správania, by bolo možné za také považovať. Aj pod tlakom reakcií svojich zákazníkov sa snažili účastníci kartelu postupovať, tak aby týchto nestratili, a teda, buď im zavedený manipulačný poplatok v niektorých prípadoch neúčtovať, alebo im ho nejakou inou formou v určitých prípadoch kompenzovať. Žalovaný bol názoru, že k vypnutiu účtovania poplatku u žalobcu došlo po zásahu úradu vo forme inšpekcie. Podľa zhromaždených dôkazov účastníci nemali úmysel zaviesť poplatok na nejakú obmedzenú krátku dobu. 33. Zo zhromaždených dôkazov mal žalovaný za zrejmé, že účastníci nekomunikovali iba o zefektívnení svojich nákladov, ale priamo si dohodovali zavedenie manipulačného poplatku, a to spôsob jeho účtovania, výšku, ako aj čas jeho zavedenia. Následne jeho dodržiavanie monitorovali. Zavedenie poplatku podmieňovali účasťou všetkých účastníkov, inak to považovali za rizikový krok vo vzťahu k strate zákazníkov. Na to, či už zavedením manipulačného poplatku mohli účastníci zbohatnúť, dáva podľa názoru žalovaného odpoveď aj ďalší z e-mailov získaných počas vykonaných inšpekcií, v ktorom konateľ ABC Data uviedol, že je potrebné, aby bol poplatok zavedený aj žalobcom, v opačnom prípade poplatok nezavedie nikto, zároveň dodal, že na tom budú všetci rovnako „iba o niečo bohatší“. 34. Žalovaný trval na tom, že posudzovaná dohoda je dohodou cieľovou a zopakoval, že nie je podstatné, či existoval aj subjektívny úmysel strán dohody obmedziť súťaž. Dohoda účastníkov mala jednoznačne protisúťažný cieľ, ktorého si strany museli byť vedomé. Ďalej žalovaný zopakoval, že ak je dohoda posúdená ako dohoda, ktorá je už svojím cieľom obmedzujúca súťaž, nie je potrebné analyzovať jej skutočné dopady. Žalovaný tiež nezistil, že by postavenie žalobcu v rámci dohody bolo len pasívne, žalobca sa do diskusií zapojil ešte v štádiu príprav dohody a túto aj podľa dohody realizoval v praxi. Ostatní účastníci práve na reakciu žalobcu čakali a jeho účasť považovali za dôležitú. 35. K námietke žalobcu ohľadom výpočtu pokuty žalovaný konštatoval, že sankčná politika úradu je dostatočne transparentná, aby podnikatelia vedeli výšku pokuty predvídať. Žalovaný zopakoval svoju argumentáciu, ktorú uviedol v druhostupňovom rozhodnutí vo vzťahu k totožným námietkam žalobcu ohľadom výpočtu pokuty. V tejto súvislosti úrad poukázal aj na rozhodnutie vo veci Michelin T-203/01, kde súd uviedol, že účinok protisúťažného konania, na ktorý sa odvoláva judikatúra (napr. prípad vo veci 85/76 Hoffmann-La Roche) sa nemusí nevyhnutne viazať na skutočný dopad. V predmetnej veci úrad zohľadnil špecifiká prípadu, a preto určil koeficient za závažnosť na dolnej hranici rozpätia, a to vo výške 1 % z relevantného obratu. Dohoda obmedzuje súťaž, aj keď obmedzenie súťaže nie je jej výlučným cieľom, ale súčasne má aj iné legitímne ciele. 36. Žalovaný v nadväznosti na námietku o nezohľadnení poľahčujúcich okolností uviedol, že dokazovanie v oblasti kartelov je nepochybne obtiažne. Aj to bolo príčinou zavedenia inštitútu ako je program zhovievavosti (leniency program). Požadovať na unesenie dôkazného bremena súťažnej inštitúcie, aby vždy získala priamo dôkaz o súhlase účastníka kartelu s kartelom, je neakceptovateľné. Uvedené by znamenalo neschopnosť súťažnej autority preukázať porušenie, hoci by mohla disponovať dostatkom dôkazov s výnimkou dôkazu o výslovnom súhlase. Úrad pritom preukázal kartel a účasť žalobcu v ňom dostatočne na základe súboru dôkazov a tieto riadne vyhodnotil, preto žalobcom namietané skutočnosti nepovažoval za poľahčujúcu okolnosť. Taktiež poukázal na to, že závažnosť (vrátane dopadu) a dĺžka trvania sú základné faktory, ktoré je nevyhnutné pri ukladaní pokuty posúdiť, a preto tieto nemôžu predstavovať poľahčujúce okolnosti. 37. V súvislosti s námietkou žalobcu o procesných pochybeniach úradu žalovaný poukázal na rozsudok NS SR dňa 17.10.2013 sp. zn. 4Sžz/1/2013, v ktorom o všetkých žalobcom namietaných skutočnostiach najvyšší súd rozhodol, a preto nevidel zákonný priestor na to, aby sa správny súd opätovne zaoberal niečím, o čom už právoplatne rozhodol NS SR. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. IV. Replika žalobcu

38. Žalobca v replike opätovne zotrval na tvrdení, že klasifikácia údajnej dohody ako cenového kartelu je nesprávna. Žalobca nemal za cieľ obmedziť súťaž, ale zefektívniť svoju činnosť vo vzťahu k svojim zákazníkom, a preto správanie žalobcu nie je možné považovať za cieľovú dohodu. Žalovaný mal skúmať vplyv dohody na trh. Keďže spracovanie jednej hromadnej objednávky je z hľadiska nákladov citeľne úspornejšie ako spracovanie viacerých objednávok pre toho istého zákazníka, došlo by na strane žalobcu k úsporám, ktoré by sa prejavili vo vyššej ziskovosti, ako aj v nižších cenách pre zákazníkov. Tento úmysel bol od počiatku hlavnou motiváciou žalobcu poplatok zaviesť, a to bez ohľadu na e-mailovú komunikáciu, na ktorú odkazuje vo vyjadrení žalovaný. 39. Žalobca bol názoru, že protisúťažné účinky zavedenia poplatku boli preukázateľne neexistujúce alebo zanedbateľné. Ak by sa pripočítal k cene tovaru, pri ktorého objednávkach bol poplatok účtovaný, viedol by k navýšeniu ceny o 0,1%, pričom celkový príjem z účtovania poplatku bol spolu 6 368,eur. Takto zanedbateľné zvýšenie príjmu nemohlo byť cieľom žalobcu, pričom tento fakt dokazuje, že protisúťažný efekt bol minimálny s tým, že by bol vyvážený dlhodobým zvýšením efektivity na strane žalobcu, ktorý by sa z dlhodobého hľadiska prejavil aj na cene tovaru, a bol byt tak v prospech spotrebiteľa. 40. Ďalej uviedol, že žalovaný nedodržal zásadu rovnosti pri výpočte pokuty, keď za základ pre výpočet pokuty považoval celý relevantný obrat, napriek tomu, že tento zjavne nezodpovedal významu ekonomickej aktivity podnikateľa na trhu, a neprihliadal k dĺžke trvania deliktu, keď napriek jeho trvaniu dva mesiace považoval jeho dĺžku za jednoročnú. Žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch č. 100-103/80 zo dňa 07.06.1983 vo veci Musique Diffusion francaise a ostatní proti Európskej komisii. Podľa žalobcu je v rozpore so zásadou rovnosti, ak je jeden z najdôležitejších faktorov pri výpočte pokuty aplikovaný mechanicky bez posudzovania jeho skutočnej relevancie, v prípade žalobcu obrat nereflektuje trhovú realitu. Žalobca zastával názor, že bol penalizovaný za obdobie takmer desať mesiacov, kedy sa porušenia nedopustil. V. Duplika žalovaného 41. Žalovaný v duplike zdôraznil, že na základe získaných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že účastníci správneho konania, vrátane žalobcu, medzi sebou komunikovali otázky, ktoré sú pri riadnom fungovaní hospodárskej súťaže predmetom individuálneho a nezávislého rozhodovania každého podnikateľa. Toto obzvlášť platí vo vzťahu k určovaniu budúcej cenovej politiky podnikateľa na trhu. Účastníci posudzovanej dohody si dohodovali zavedenie manipulačného poplatku, a to spôsob jeho účtovania, jeho výšku, ako aj čas jeho zavedenia. Následne jeho dodržiavanie aj monitorovali. Takéto správanie už svojou samotnou povahou bez potreby skúmania jeho skutočných účinkov na trhu možno považovať za veľmi závažné porušenie súťažných pravidiel. Takéto správanie nie je možné vyviniť z potrestania z dôvodu, že ním bol sledovaný iný subjektívny cieľ strán dohody než je porušenie zákona. 42. V súvislosti s tvrdením žalobcu o porušení zásady rovnosti a praxou Európskej komisie, ako aj Úřadu pro ochranu hospodářské souteže, na ktorú žalobca poukázal, žalovaný uvádza, že tieto nie sú nijako záväzné pre úrad, i keď tieto poznatky môže primerane vo svojej praxi zohľadniť. Pri ukladaní pokút je však úrad viazaný iba zákonom o ochrane hospodárskej súťaže a internými predpismi vydanými v súlade s ním. 43. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že úrad každé porušenie kratšie ako jeden rok považuje automaticky za jednoročné. Ak niečo trvá napríklad 2 mesiace nemožno samozrejme tvrdiť, že to trvá celý rok. Avšak úrad postupoval v zmysle metodického pokynu účinného v rozhodnom čase. Uviedol, že nie je zrejmé, ako bola podľa žalobcu porušená zásada rovnosti, keď ku všetkým účastníkom úrad pristupoval rovnako. V posudzovanom prípade sa jednotliví účastníci dopustili porušovania v podobnej dĺžke trvania a rozdiely medzi nimi je možné počítať na dni. Vyjadril názor, že postup úradu nie je možné preto považovať za taký, ktorý by porušoval zásadu rovnosti účastníkov. VI. Priebeh súdneho konania 44. V preskúmavanej veci rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S/139/2015-197 dňa 20.10.2016 tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. 2015/KH/R/2/010 zo dňa 31.03.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 2014/KH/1/1/012 zo dňa 02.06.2014 zmenil v časti výroku II.,

ktorým bola uložená pokuta vo výške 582 641,- eur žalobcovi tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 58 264,10 eura. Proti tomuto rozsudku podali žalobca a aj žalovaný kasačné sťažnosti. NS SR rozsudkom sp. zn. 8Asan/2/2017 zo dňa 31.01.2019 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/139/2015-197 dňa 20.10.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho súdu. 45. Po vrátení veci najvyšším súdom žalobca vo vyjadrení k stavu konania poukázal na stav súdnych konaní ostatných účastníkov, kde bola pokuta znížená o 90%. Poukázal na to, že existujú protichodné prístupy NS SR pri posudzovaní výšky pokút, keď vo veci eD´system bolo NS SR potvrdené zníženie pokuty o 90%, zatiaľ čo u ASBIS SK a SWS Distribution NS SR dospel k záveru, že k výraznému zníženiu pokuty (pod 50%) môže dochádzať iba v rámci aplikácie programu zhovievavosti. Žalobca žiadal, aby sa správny súd priklonil k zníženiu pokuty aspoň o 90% s poukazom na to, že úvahy o použití programu zhovievavosti nie sú relevantné. Prípadné zníženie pokuty žiadateľa o účasť v tomto programe nemôže žiadnym spôsobom účastníka znevýhodniť oproti tým, ktorý program zhovievavosti nevyužili. 46. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13.12.2021 poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžhk/1/2017, podľa ktorého znižovanie výšky pokuty na 0,1% z relevantného obratu aj s poukazom na judikát R 49/2018 v obdobnej veci bolo nedôvodné a neprimerané. 47. Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom č.k. 1S/45/2019-502 zo dňa 03.02.2022 tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. 2015/KH/R/2/010 zo dňa 31.03.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 2014/KH/1/1/012 zo dňa 02.06.2014 zmenil v časti výroku II., ktorým bola uložená pokuta vo výške 582 641,- eur žalobcovi a uložil mu pokutu vo výške 291 320 eur. Proti tomuto rozsudku podali žalobca a aj žalovaný kasačné sťažnosti, o ktorých rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len NSS SR) rozsudkom sp. zn. 8Shk/2/2023 zo dňa 25.09.2024 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/45/2019-502 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako dôvod zrušenia rozsudku č.k. 1S/45/2019-502 NSS SR uviedol, že krajský súd opomenul rozhodnúť o primárnej časti predmetu konania, ktorou sú žalobou napádané výroky o vine správnych orgánov a nepreskúmateľnosť vo vzťahu k otázke, prečo súd považoval žalovaným uloženú sankciu za neprimeranú. V ďalšom konaní zaviazal NSS SR správny súd zvážiť podmienky pre uplatnenie sankčnej moderácie v predmetnej veci, ich prípadné splnenie riadne odôvodniť a odôvodniť aj prípadnú výšku moderovanej sankcie, vysporiadať sa s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa nemožnosti aplikácie judikátu R 49/2018 a pokiaľ správny súd opätovne dospeje k záveru, že námietky žalobcu proti výroku týkajúcemu sa jeho uznania za vinného z protisúťažného konania sú nedôvodné, tento svoj záver primerane premietnuť aj do osobitného výroku nového rozsudku. VII. Konanie pred správnym súdom po vrátení veci 48. Po vrátení veci správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu nariadil pojednávanie a ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 SSP v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 26.08.2026 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti účastníkov konania. 49. Správny súd na uvedenom pojednávaní ďalej nevykonával dokazovanie, napriek tomu, že rozhodoval podľa § 198 ods. 1písm. a) zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP), a to s poukazom na názor vyjadrený v rozsudku NSS SR sp. 8Shk/2/2023, v ktorom (bod 45 na strane 11 uvedeného rozsudku) je uvedené, že podmienka vykonaného dokazovania je naplnená aj vtedy, ak správny súd vykoná dokazovanie už raz uskutočnené správnym orgánom v relevantnej časti, resp. vykoná dokazovanie administratívnym spisom. V tejto súvislosti kasačný súd odkázal aj na rozhodnutie NSS SR sp. zn. 5 Asan 25/2020 zo dňa 25. augusta 2022, bod 35), podľa ktorého vykonanie dokazovania je jednou z podmienok sankčnej moderácie správnym súdom, ale aj v tomto prípade má byť dokazovanie vykonané účelne tak, aby mohlo byť podkladom pre rozhodnutie o sankčnej moderácii (§ 119 SSP). Ak nie je v konaní medzi účastníkmi sporný skutkový stav, ale len výška stanovenej sankcie, správny súd nie je povinný len formálne dokazovať a ustáliť znovu celý skutkový stav veci, ak výsledok tohto dokazovania nemá byť podkladom pre jeho rozhodnutie. Pod vykonaním dokazovania je potrebné pritom rozumieť aj vykonanie dokazovania prostredníctvom oboznámenia administratívneho spisu (prípadne listín v ňom obsiahnutých). Podkladom pre rozhodnutie

správneho súdu bol obsah administratívneho spisu žalovaného, s ktorým boli účastníci oboznámení už na prvom pojednávaní (zápisnica o pojednávaní zo dňa 20.10.2016 č. l. 192). VIII. Relevantná právna úprava 50. Podľa § 4 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže (ďalej len "dohoda obmedzujúca súťaž"), sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak. 51. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane hospodárskej súťaže na účely tohto zákona dohoda podnikateľov je každý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ako aj iný súhlasný prejav vôle vyvodený z ich konania. 52. Podľa § 4 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane hospodárskej súťaže zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá spočíva v priamom alebo nepriamom určení cien tovaru alebo iných obchodných podmienok. 53. Podľa § 38 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže úrad za porušenie ustanovení § 4 ods. 1, § 8 ods. 6, § 10 ods. 9, § 25 ods. 4 a § 29 ods. 5 uloží pokutu podnikateľovi do 10 % z obratu podľa § 10 ods. 3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie dosiahol obrat do 330 eur alebo ktorý nemal žiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého obrat nemožno vyčísliť, pokutu do 330 000 eur. 54. Podľa § 38 ods. 9 zákona o ochrane hospodárskej súťaže úrad pri ukladaní pokuty posudzuje závažnosť a dĺžku trvania porušovania ustanovení tohto zákona, porušovania ustanovení osobitného predpisu alebo porušovania podmienky, povinnosti alebo záväzku uloženého rozhodnutím úradu. Úrad pri posudzovaní závažnosti porušovania berie do úvahy jeho povahu, skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné, veľkosť relevantného trhu. Okrem týchto kritérií úrad pri ukladaní pokuty berie do úvahy aj iné skutočnosti, najmä opakované porušovanie tým istým podnikateľom, odmietnutie podnikateľa spolupracovať s úradom, postavenie podnikateľa ako vodcu alebo iniciátora porušovania, získanie majetkového prospechu v dôsledku porušovania alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaž v praxi. 55. Podľa § 44d ods. 1 zák. č. 136/2001 Z. z. právne vzťahy vzniknuté do 30.06.2014 sa spravujú podľa doterajších predpisov. 56. Podľa § 44d ods. 2 zák. č. 136/2001 Z. z. na ukladanie pokút za porušenie ustanovení predpisov účinných do 30.06.2014 sa použijú ustanovenia tohto zákona účinné od 01.07.2014, ak sú pre podnikateľa priaznivejšie. 57. Podľa § 44d ods. 3 zák. č. 136/2001 Z. z. konania začaté a neukončené do 30.06.2014 sa dokončia podľa ustanovení tohto zákona účinných od 01.07.2014 okrem konaní o koncentráciách, ktoré sa dokončia podľa predpisov účinných do 30.06.2014. IX. Právne posúdenie 58. Predmetom prieskumu v danom prípade je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie úradu o tom, že konanie špecifikovaných podnikateľov je dohodou obmedzujúcou hospodársku súťaž podľa § 4 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane hospodárskej súťaže a o uložení pokuty v sume 1% z relevantného obratu. Kasačný súd v rozsudku sp. zn. 8Shk/2/2023 zaviazal správny súd vysporiadať sa s otázkou viny žalobcu a rozhodnúť o nej samostatným výrokom, ako aj zvážiť podmienky pre uplatnenie sankčnej moderácie. 59. V súvislosti s výrokom o vine podnikateľov žalobca namietal samotnú kvalifikáciu dohody ako cieľovú dohodu o cene, ktorá je tzv. ťažkým kartelom, ako aj jeho zapojenie do takejto dohody. Správny súd v súvislosti s námietkou žalobcu ohľadom kvalifikácie kartelovej dohody poukazuje na právoplatné rozhodnutia v tejto veci týkajúce sa iných účastníkov dohody, ktoré potvrdzujú záver úradu a žalovaného, že v danom prípade dohoda podnikateľov (vrátane žalobcu) je dohodou podľa § 4 ods. 3 písm.

a) zákona o ochrane hospodárskej súťaži. Správne súdy opakovane potvrdili správnosť skutkových a právnych záverov úradu a žalovaného ohľadom kvalifikácie konania účastníkov. V rozsudku sp. zn. 3Sžh/2/2016 zo dňa 23. novembra 2017 (R 49/2018) NS SR uzavrel, že skutok, tak ako bol zistený úradom, bol dostatočným spôsobom preukázaný a správne posúdený správnym orgánom (pozri aj rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžhk/1/2016, rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 6S/24/2024, sp. zn. BA-5S/135/2019). Správny súd nemá dôvod odkloniť sa od právnej kvalifikácie dohody, ktorá bola opakovane potvrdená rozhodovacou činnosťou správnych súdov. Námietka žalobcu ohľadom kvalifikácie dohody a potreby skúmať jej dopad na relevantný trh je preto nedôvodná. 60. Žalobca ďalej namietal, že konkrétne jeho konanie bolo iba prirodzeným nasledovaním silnejších hráčov na trhu, teda nezapojil sa do dohody obmedzujúcej súťaž a v komunikácií ohľadom zavedenia manipulačného poplatku ani aktívne nevystupoval. Správny súd sa s touto námietkou žalobcu nestotožňuje a zhodne s názorom žalovaného dospel k záveru, že žalobca sa aktívne pričinil o vznik dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž. Tento záver správny súd vyvodzuje predovšetkým z emailovej komunikácie, konkrétne email zo dňa 14.02.2013 o 11:43 hod, predmet RE:ChannelWorld, od konateľa ABC Data adresovaný - p. C. a p. D.; email zo dňa 15.02.2013 o 16:02 od konateľa ABC Data, predmet: RE/FW/ChannelWorld, adresovaný predstaviteľom všetkých účastníkov vrátane žalobcu – p. C.; email zo dňa 07.03.2013 o 11:10 od E. C., predmet Re:SWS potvrzena dnes F. na start v úterý příští týden, adresovaný konateľovi ABC Data v kópií G. H.. Z uvedených emailov vyplýva, že predstaviteľ AT Computers ČR – E. C., bol dopytovaný ohľadom zapojenia žalobcu do dohody, bol vnímaný ostatnými účastníkmi ako osoba, ktorá vystupuje v mene žalobcu, a potvrdil zavedenie manipulačného poplatku v dohodnutý termín. Zároveň z uvedenej emailovej komunikácie vyplýva, že pokiaľ by sa žalobca k dohode nepripojil, nedošlo by k zavedeniu poplatku ani u ostatných účastníkov. Správny súd zároveň dodáva, že aj bez vysloveného súhlasu žalobcu by pripojenie k dohode o zavedení manipulačného poplatku žalobcom bolo preukázané tým, že vzhľadom na vyššie uvedenú emailovú komunikáciu si žalobca bol vedomý navrhovaného časového harmonogramu zavedenia poplatku jednotlivými účastníkmi a sám poplatok zaviedol v dohodnutom termíne, čím tiež vyjadril súhlas pripojiť sa k dohode. Z tohto dôvodu je tiež irelevantná námietka žalobcu, že emailová komunikácia bola primárne adresovaná predstaviteľovi AT Computers ČR, keďže žalobca sám dohodu realizoval v praxi. Z uvedeného dôvodu sa správny súd nemohol stotožniť s tvrdením žalobcu, že iba nasledoval silnejších hráčov na trhu a nebol aktívnym účastníkom dohody. Ohľadom momentu zapojenia žalobcu do dohody správny súd poukazuje na to, že úrad určil ako moment zapojenia dohody až emailovú komunikáciu adresovanú aj predstaviteľovi AT Computers ČR, nie stretnutie na Srí Lanke, ktoré sa uskutočnilo skôr. Preto námietky žalobcu aj v tomto smere súd vyhodnotil ako nedôvodné. 61. Žalobca vzniesol viacero námietok ohľadom výšky uloženej pokuty. V prvom rade namietal, že úrad ani žalovaný nezohľadnili špecifiká trhu pri stanovení relevantného obratu, z ktorého sa pokuta počíta. Uvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú a poukazuje na odôvodnenie v bode 273 a nasl. napadnutého rozhodnutia, kde sa žalovaný tejto námietke podrobne venoval. Charakteristiky trhu, na ktoré poukazoval žalobca, boli zohľadnené úradom v percente závažnosti, pričom ani prípadné problémy na relevantnom trhu neoprávňujú účastníkov hľadať protiprávne riešenia. Správny súd dodáva, že sankcionované nebolo samotné zavedenie poplatku, ako nástroj na riešenie žalobcom popísaných problémov so zvyšujúcimi sa nákladmi na logistiku, ale práve koordinácia účastníkov dohody, ktorá vylúčila nezávislé rozhodovanie vzájomných konkurentov na vymedzenom relevantnom trhu. Žalobca ďalej namietal, že úrad mal vylúčiť zo základu pre výpočet pokuty vnútropodnikové predaje a predaje medzi účastníkmi navzájom. Aj vo vzťahu k tejto otázke poskytol žalovaný vyčerpávajúcu odpoveď (bod 256. a nasl. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Obratom sa v tomto prípade rozumie súčet tržieb, výnosov alebo príjmov z predaja tovaru alebo služieb (bez dane), s ktorými porušenie priamo alebo nepriamo súvisí. Relevantným obratom nemôžu byť iba predaje, na ktoré reálne bol účtovaný manipulačný poplatok, pretože obmedzenie hospodárskej súťaže sa vzťahuje na celý relevantný trh výrobkov a služieb. Vylúčenie určitej časti predajov by nezohľadňovalo závažnosť protiprávneho konania, ktoré sa v konečnom dôsledku dotýka celého relevantného trh (pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-231/14 P InnoLux Corp. proti Európskej komisii, vo veci C-580/12 P Guardian Industries Corp. A Guardian Europe Sarl proti Európskej komisii). 62. Žalobca ďalej namietal, že úrad stanovil rovnaké percento závažnosti pre všetkých bez zohľadnenia miery účasti jednotlivých účastníkov. Aj túto námietku správny súd vyhodnotil ako neopodstatnenú. Miera závažnosti vyjadruje predovšetkým charakter protiprávneho konania, jeho dopad na trh prípadne

veľkosť relevantného trhu. V zmysle v tom čase platného ustanovenia § 38 ods. 9 zákona o ochrane hospodárskej súťaže mal úrad pri ukladaní pokuty brať do úvahy aj iné skutočnosti, ako opakované porušovanie, odmietnutie spolupracovať s úradom, postavenie ako vodcu alebo iniciátora porušovania, získanie majetkového prospechu v dôsledku porušovania alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaž v praxi. Je teda zrejmé, že posúdenie závažnosti u všetkých účastníkov vychádza z rovnakého protiprávneho konania. Vo vzťahu k žalobcovi je ďalej zrejmé, a úrad ani žalovaný ani netvrdili, že u žalobcu nastala niektorá z uvedených okolností, teda že by bol iniciátorom alebo vodcom, ani že by nespolupracoval s úradom, či získal majetkový prospech v dôsledku porušovania alebo neplnenia dohody. Z tohto dôvodu preto nebolo potrebné percento závažnosti určiť odlišne od ostatných účastníkov. S výnimkou jedného účastníka, ktorý manipulačný poplatok nezaviedol do praxe, neboli zistené žiadne poľahčujúce okolnosti ani u žalobcu a ani ostatných účastníkov. Správny súd pripomína, že percento závažnosti bolo stanovené na 1% z možných 30%, išlo teda o určenie závažnosti na úplne spodnej hranici, a to napriek klasifikácii dohody ako tzv. ťažký kartel. 63. Ďalšou žalobnou námietkou žalobca vyčítal úradu, resp. žalovanému, že pri určení výšky pokuty nezohľadnili krátke trvanie dohody v praxi, ktoré trvalo cca 2 mesiace. Žalovaný sa v tejto súvislosti odvoláva na metodický pokyn, podľa ktorého sa pri porušení zákona trvajúceho menej ako 1 rok suma pokuty určená na základe závažnosti neupravuje. Zároveň tento metodický pokyn ustanovoval, že obdobie kratšie ako 6 mesiacov sa berie ako pol roka (bod 15). Z ust.§ 38 ods. 9 zákona o ochrane hospodárskej súťaže vyplýva, že úrad pri ukladaní pokuty je povinný prihliadať na závažnosť a dĺžku trvania porušovania, pričom nerozlišuje dĺžku podľa toho, či porušenie trvalo menej ako rok alebo viac ako jeden rok. Z Usmernenia Komisie (bod 24) vyplýva, že aby sa plne zohľadnilo trvanie účasti každého podniku na porušení, vynásobí sa suma stanovená na základe hodnoty predaja počtom rokov účasti na porušení, pričom obdobie kratšie ako 6 mesiacov sa budú počítať ako polrok a obdobia dlhšie ako 6 mesiacov, ale kratšie ako jeden rok sa budú počítať ako jeden rok. Následne bola prax úradu zmenená a úrad začal zohľadňovať aj obdobie kratšie ako jeden rok, pričom v zmysle metodického usmernenia k výpočtu pokút (platného od 01.09.2018) sa výška pokuty počíta prostredníctvom koeficientu a zohľadňujú sa celé roky a celé mesiace, kedy porušenie trvalo, najmenej však jeden mesiac. Obdobie kratšie ako jeden mesiac sa považuje za 1 mesiac. Správny súd konštatuje, že metodický pokyn úradu nie je všeobecne záväzným predpisom (§ 1 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a je možné sa od neho v odôvodnených prípadoch odkloniť. Vychádzajúc jednak zo znenia samotného zákona, ktorý prikazoval úradu povinne zohľadňovať dĺžku trvania porušenia (bez rozlišovania na obdobie menej alebo viac ako jeden rok), ako aj Usmernenia Komisie v tomto smere, ktoré zohľadňovalo rozlišovanie dĺžky období minimálne na polroky, podľa názoru správneho súdu bolo vhodné v prípade určovania výšky pokuty osobitne zohľadniť aj to, že v danom prípade išlo o obdobie cca 2 mesiacov. Z tohto dôvodu správny súd čiastočne prihliadol na námietku žalobcu, že žalovaný nezohľadnil krátke trvanie porušenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Správny súd nepovažuje za dostatočnú individualizáciu sankcie postup, pri ktorom za úplne totožného porušenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže, by kartely trvajúce napr. 11 mesiacov mali rovnaký základ pre určenie výšky pokuty, ako kartel ktorý trval 2 mesiace. Žalovaný, ako aj úrad v tomto smere zdôvodňovali svoj postup odkazom na znenie metodického usmernenia. Podľa názoru správneho súdu nemožno argumentovať ani tým, že krátke trvanie porušenia bolo zohľadnené v rámci určenia percenta závažnosti. Ako bolo popísané vyššie, pri určení miery závažnosti úrad zohľadňuje iné okolnosti ako dĺžku trvania porušenia. Napriek tomu, že v tom čase platné metodické usmernenie, takýto postup úradu upravovalo a de facto takýto postup nebol v rozpore so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže, a teda úvaha o výške uloženej sankcie úradom nevybočuje zo zákonných medzí, správny súd dospel k záveru, že takto uložená sankcia je neprimeraná. 64. Zároveň správny súd posudzoval aj námietku žalobcu, že pokuta by v dôsledku trvania porušenia v dĺžke 2 mesiacov mala byť vo výške 1/6 pôvodne uloženej pokuty. Uvedený výpočet žalobcu však nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona o ochrane hospodárskej súťaže, ktorý žalovanému, resp. úradu, dáva iba povinnosť zohľadniť dĺžku trvania porušenia, avšak nezaväzuje ho v tomto smere konkrétnym spôsobom. Správny súd poukazuje na to, že aj v súčasnosti, kedy úrad zohľadňuje trvanie porušenia v mesiacoch, je takáto dĺžka porušenia vyjadrená prostredníctvom koeficientu. Podľa názoru správneho súdu porušenie zákona o ochrane hospodárskej súťaže žalobcom v trvaní dva mesiace nemôže automaticky znamenať zníženie pokuty na sumu 1/6 z relevantného obratu. Výška sankcie je výsledkom správnej úvahy úradu. Správny súd pripomína, že v danom prípade išlo o ťažký kartel, ktorého sa žalobca

vedome aktívne zúčastnil, a ani skutočnosť, že dohoda priniesla žalobcovi iba nepatrný zisk, prípadne, že v praxi dochádzalo k obchádzaniu dohody jednotlivými účastníkmi vrátane žalobcu, a dokonca ani to či a aký skutočný dopad na relevantný trh dohoda mala, nie je dôvodom na zhovievavejšie posudzovanie žalobcovho protiprávneho konania. Podľa názoru správneho súdu pokutou vo výške 0,5% z relevantného obratu sa dosiahne rovnováha medzi závažnosťou preukázaného porušenia (ťažký kartel) a jeho dĺžkou (cca 2 mesiace), a preto takto uloženú pokutu považuje za primeranú. Vzhľadom na závažný charakter protiprávneho konania je predpoklad, že bude plniť represívnu funkciu a zároveň odradí od podobného konania do budúcnosti, keďže nie je v zanedbateľnej výške a zároveň nepostihuje žalobcu v neprimeranej miere. 65. Správny súd sa ďalej pri posudzovaní výšky pokuty zaoberal aj tým, ako boli v konečnom dôsledku sankcionovaní ostatní účastníci dohody. Z právoplatných rozhodnutí správnych súdov vyplýva, že e´D system Slovakia bola zmenená pokuta uložená úradom na výšku 0,1% z relevantného obratu (rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžhk/1/2026), ABC Data (v súčasnosti ALSO Slovakia s.r.o.) bola pokuta uložená úradom zmenená na výšku 0,5% relevantného obratu (rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/135/2019), SWS Distribution bola pokuta uložená úradom zmenená na výšku 0,5% znížená v dôsledku poľahčujúcich okolností na 0,35% relevantného obratu a ASBIS SK bola pokuta uložená úradom zmenená na výšku 0,5% relevantného obratu (rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžh/2/2016). Ponechať pokutu v pôvodnej výške aj v prípade, ak by súd nezistil iný dôvod neprimeranosti uloženej sankcie, by vo vzťahu k žalobcovi, u ktorého neboli identifikované žiadne priťažujúce okolnosti v porovnaní s ostatnými účastníkmi dohody, bolo nespravodlivé a bezpochyby neprimerané, a to napriek tomu, že ide o okolnosti, ktoré nastali až dodatočne. Zároveň správny súd považuje za potrebné uviesť, že pokutu uloženú podnikateľovi e´D system Slovakia považuje za ojedinelú odchýlku, vzhľadom na to, že u všetkých ostatných účastníkov bol základ pokuty znížený na 0,5 % (pri SWS Distribution, ďalej znížený na 0,35 % v dôsledku poľahčujúcich okolností). 66. Vzhľadom na uvedené správny súd identifikoval dva dôvody, pre ktoré považuje uloženú pokutu v prvostupňovom rozhodnutí za neprimeranú, a to nedostatočné zohľadnenie trvania porušenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže a následný vývoj v súvislosti so sankciami uloženými ostatným účastníkom. Z tohto dôvodu správny súd považuje za preukázané splnenie podmienky vyplývajúcej z ust. § 198 ods. 1 písm. a) SSP, ktorou je neprimeranosť uloženej pokuty. 67. Kasačný súd zaviazal správny súd zaoberať sa aj možnosťou aplikácie judikátu č. 49/2018 na predmetné konanie, podľa ktorého možno výrazne znížiť pokutu iba v prípade aplikácie programu zhovievavosti. Vzhľadom na to, že správny súd za primeranú považoval pokutu zníženú o 50% s poukazom na vysvetlenie v bode 64, považuje úvahu o tom, či je možné základnú výšku pokuty znížiť aj o viac ako 50% vzhľadom na zníženie pokuty v dôsledku aplikácie programu zhovievavosti za bezpredmetnú. Uložená výška pokuty nie je nižšia ako 50%, teda ani nemôže odporovať záverom uvedeným v tomto rozhodnutí NS SR. 68. Pri posúdení žalobcových námietok ohľadom procesných pochybení úradu pri výkone inšpekcie správny súd vychádzal z už právoplatného rozsudku NS SR sp. zn. 4Sžz/1/2013, v ktorom sa NS SR vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu ohľadom procesných pochybení pri výkone inšpekcie. Napriek tomu, že žalobca tvrdí, že uvedené porušenia NS SR nepreskúmal dostatočne, správny súd nevidel dôvod na to, aby opätovne preskúmaval námietky žalobcu, ktoré sú totožné s námietkami uplatnenými v konaní sp. zn. 4Sžz/1/2013 s poukazom na to, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné odchýliť sa od záverov NS SR v rozsudku sp. zn. 4Sžz/1/2013. Bez zmeny či doplnenia skutkových okolností správny súd nie je oprávnený akokoľvek korigovať závery vyjadrené v právoplatnom rozhodnutí NS SR. Správny súd konštatuje, že postupom žalovaného, ktorý vo vzťahu k týmto námietkam odkázal žalobcu na predmetný rozsudok sp. zn. 4Sžz/1/2013, v ktorom NS SR uviedol odpovede na všetky vznesené námietky ohľadom inšpekcie, nemohlo dôjsť k porušeniu žalobcových práv, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. 69. K námietke ohľadom nesprístupnenia časti administratívneho spisu týkajúceho sa účastníka SWS Distribution správny súd uvádza, že taktiež nedošlo k porušeniu práva žalobcu vzhľadom na to, že dokumenty týmto účastníkom označené ako dôverné neobsahujú informácie tvoriace podklad pre prvostupňové, resp. napadnuté rozhodnutie. Právom účastníka je vyjadriť sa ku všetkým podkladom

rozhodnutia. Nemohlo dôjsť k porušeniu práv žalobcu, pokiaľ mu neboli sprístupnené dôverné informácie, ktoré podklad rozhodnutia netvorili. 70. Na základe uvedených dôvodov správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 198 ods. 1 písm. a) a ods. 2 SSP a rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím úradu zmenil, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 71. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a prihliadal na zásadu úspechu vo veci, pri ktorej je kľúčovým konečný výsledok tej-ktorej prejednávanej veci, bez ohľadu na to, že v istom okamihu, v istej časti konania, konkrétny účastník konania dosiahol z pohľadu veci samej čiastkový úspech spočívajúci v zrušení rozsudku správneho súdu a vrátení veci (pozri rozsudok NSS SR sp. zn.: 6Ssk/53/2023). S poukazom na uvedené zásady preto správny súd o trovách konania rozhodol tak, že čiastočne úspešnému žalobcovi, u ktorého došlo k uplatneniu moderačného práva súdu týmto rozsudkom, a čiastočne úspešnému žalovanému, ktorý dosiahol zamietnutie žaloby v časti konštatovania účasti žalobcu na protisúťažnom konaní, právo na náhradu trov konania nepriznal. Aj napriek tomu, že žalobca bol v konaní o kasačnej sťažnosti úspešný, ako bolo uvedené vyššie, správny súd zohľadnil celkový výsledok veci. 72. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: 2Shs/1/2024 23

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca (§ 443 SSP) od jeho doručenia, a to na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c).